„Nie som Boh, aby som súdil. Som lekár a musím pomôcť každému,“ hovorí primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ján Michlík.
J A N A Č U N D E R L Í KOVÁ
V slovenských nemocniciach pracu‑ je vyše tri dekády a dokáže porovnávať. Hoci vníma nedostatky súčasného zdra‑ votníctva, nemá rád, keď ľudia glorifikujú minulosť. „Naša prístrojová vybavenosť bola katastrofálna, robili sme na kolene. Som absolútne presvedčený, že prežíva‑ nie pacientov, ktorí sú dnes hospitalizo‑ vaní na pracovisku intenzívnej medicíny, je neporovnateľne lepšie ako pred trid siatimi rokmi. Mnohí z pacientov, kto‑ rí vtedy neprežili, by dnes mali omnoho vyššiu šancu,“ upozorňuje anestéziológ Ján Michlík. Otvorene hovorí aj o tom, ako prácu lekárov poznačila pandémia koronavírusu, čo je za hromadnými vý‑ poveďami, ako sa vyrovnávajú so smrťou pacientov a prečo treba bojovať o život každého vrátane viacnásobných vrahov. Bola pre vás medicína jasná voľba? Ani nie. V zdravotníctve nepôsobil nik‑ to z mojej rodiny. Otec pracoval v stro‑
72
járskom podniku, mama bola účtovníčka. Počas gymnázia som sa zaujímal o histó‑ riu a plánoval som štúdium archeológie. V treťom ročníku som sa nakoniec roz‑ hodol pre medicínu. Na gymnáziu sme mali veľmi dobrú profesorku biológie. Možnože pod jej vplyvom som sa dal na štúdium medicíny. Prečo ste si zvolili anestéziológiu? Nebola to moja prvá voľba. V čase, keď som študoval, sme na škole nema‑ li anestéziológiu ako samostatný pred‑ met, takže som o tomto odbore nemal veľké poznatky. Po skončení medicí‑ ny som šiel za riaditeľom nemocnice v Levoči s tým, že by som mal záujem o miesto na internom oddelení. Ozná‑ mil mi, že potrebujú lekára na ARO. Vte‑ dy bol vo viacerých nemocniciach defi‑ cit anestéziológov. Nastúpil som a nikdy som to neoľutoval. Našiel som sa v tom‑ to odbore, bolo to akčnejšie a vyžado‑
Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
OD SĽUBOV K ČINOM
