Ťažká cesta k susedom

ŤAŽKÁ CESTA

K SUSEDOM

Chabé spojenie Oravy s Poľskom verejnou dopravou neodráža vzájomnosť vzťahov. Žilinský kraj sa tvári, že robí, čo sa dá. Už roky.

Foto: Archív Aktuality.sk

MAGDALÉNA PALUCHOVÁ

Nenápadná oravská dedina Suchá Hora susedí s poľskou obcou Chocholów. Priama slovensko‑poľská linka neexistu‑ je. Slovenské autobusy končia na hrani‑ ci, za ktorou pokračuje poľská linka. Je to jediná možnosť, ako sa z Oravy, regiónu historicky spätého s Poľskom, dostať ve‑ rejnou dopravou k našim susedom. Na hranici nie je zastávka, len akýsi kravín či farma. Neznalému ani nenapadne, že vedľa drevených šôp uprostred ničoho by mal čakať na spoj.

Takto teda vyzerá medzištátna dvoj‑ linka medzi slovenskou a poľskou stra‑ nou Západných Tatier. Úmerne tomu zodpovedá aj jej využitie — takmer nik‑ to ňou nejazdí. V súčasnosti autobusy z poľských hraníc idú trikrát za deň. Prvý smerom na Slovensko odchádza o de‑ viatej hodine, posledný pred druhou ho‑ dinou poobede. Do Oravíc, Roháčov či Zuberca treba prestupovať. Rovnako je to aj na druhú stranu.

V časoch dookola zmieňovanej cez‑ hraničnej spolupráce vyzerá toto spo‑ jenie ako paródia na budovanie vzťahov so susedmi, s ktorými máme spoločné veľhory. Pritom medziľudské a rodinné vzťahy v prihraničných obciach sú inten‑ zívne, Oravci roky navštevujú poľské trhy v Jablonke či Novom Targu.

Dôstojné linkové spojenie medzi se‑ verným Slovenskom a Poľskom má lo‑ giku, z Oravy do Krakova je to približ‑ ne rovnako ako do krajskej Žiliny. A kým Poliaci chcú situáciu riešiť, žilinská župa

na čele s Erikou Jurinovou (OĽaNO) tvr‑ dí, že lepšie spojenie nedokáže zabezpe‑ čiť. O náležitom cezhraničnom prepojení rokovali Slováci a Poliaci už za Jurinovej predchodcu, smeráka Juraja Blanára. OBE STRANY BY ZÍSKALI

Poľskí aktivisti založili občiansku inicia‑ tívu. Žilinskému samosprávnemu kraju a Malopoľskému vojvodstvu, ktoré je jeho poľským náprotivkom, sa snažia vysvet‑ liť, že spojenie dvoch častí Západných Tatier, a to Zakopaného a Chocholovskej doliny na poľskej strane so Spálenou do‑ linou a Roháčmi na slovenskej strane, je obojstranne výhodné a dôležité. Okrem komfortu pre miestnych a zlepšenia do‑ stupnosti dôležitej pre rozvoj obchodu či štúdia v Poľsku by to znamenalo aj nové príležitosti pre rozvoj turistiky na oboch stranách Západných Tatier.

Poliaci chcú chodiť na Slovensko — do Tatier, ale aj do Malej Fatry. „Máme 38 miliónov obyvateľov, ale nemáme také vysoké pohoria ako Slováci. U Poliakov postupne klesá záujem o Zakopané. Pre‑ to hľadáme alternatívy, slovenská strana je výbornou voľbou,“ hovorí Kuba Łogi‑ now, aktivista za lepšie spojenie medzi Slovenskom a Poľskom.

Zakopané je zimným centrom Poľ‑ ska a Chocholovská dolina je najväčšou v poľských Tatrách a nachádza sa na zá‑ padnom okraji poľských Západných Ta‑ tier. Na slovenskej strane je okrem Ro‑ háčov významným strediskom turistiky osada Oravice, kde je lyžiarske stredisko aj akvapark. Lákavý pre Poliakov je tiež Zuberec či Oravský hrad.

Łoginow hovorí, že motivácia Slovákov ísť do poľských Tatier je síce nižšia, lá‑ kať ich však môže zimná turistika. „Slo‑ venské Tatry sú v zime zatvorené, ale aj v novembri, decembri chcú ísť ľudia na výlet, preto idú cez víkend napríklad do Kościeliskej doliny. Je otvorená a bez‑ pečná, nie sú tam žiadne lavínové ne‑ bezpečenstvá. V Chocholovskej doline sa dá poprechádzať, dať si obed a vrátiť sa. No keď príde človek autom, je problém s parkovaním,“ dodáva. PANDÉMIA VECI NEPOMOHLA

Linka, ktorá spájala strany Západných Tatier oboch krajín, už existovala. Jej na‑ časovanie však bolo nešťastné — vyš‑ lo totiž na rok počas pandémie, keď bolo cestovanie pre zatvorené hranice obme‑ dzené. Spojenie tak nereflektovalo sku‑ točný dopyt. Najvyužívanejšia bola po‑ čas leta, keď boli pandemické nariadenia miernejšie.

Eurolinku Tatry vysúťažilo a financo‑ valo Malopoľské vojvodstvo a smerovala z poľskej Tatranskej Bukoviny cez Zako‑

Foto: TASR/Martin Pavelek

pané a Chocholovskú dolinu do sloven‑ ských Oravíc. Pokračovala do Zuberca, kde je Múzeum oravskej dediny, ďalej do Roháčov, cez Oravský Podzámok a kon‑ čila v Dolnom Kubíne.

Žilinský kraj linkou zrejme veľmi nad‑ šený nebol. Nikde ju nepromoval, osve‑ tu si robili oravské obce samy. Dôvodom mohlo byť, že poľské autobusy odobera‑ li zákazníkov dopravcovi Arriva Liorbus, ktorý vozil ľudí na Orave. Poľský autobus neslúžil len turistom, jazdili ním aj ľudia z práce či žiaci zo škôl. Žilinský kraj žiadal Poliakov o zmenu časov, aby sa nekríži‑ li s odchodmi slovenských autobusov, no neuspel. „Linku spustili na jeseň 2019, násled‑ ne prišiel covid, bol lockdown a nedalo sa cestovať. Ale cez leto 2020 bol o tieto autobusy veľký záujem, najmä z poľskej strany to ľudia využívali na jednodňové túry do Tatier. Aj tí, ktorí boli ubytova‑ ní v Zakopanom či Kościelisku, išli tým‑ to autobusom do Roháčov, Spálenej do‑ liny,“ vysvetľuje Łoginow.

Linka bola podľa neho užitočná naj‑ mä pre tých, ktorí začnú túru v jednom mieste a skončia ju na druhej strane hra‑ nice. „Veľa ľudí, ktorí chodia do Západ‑ ných Tatier, si chce túry plánovať presne takto. Predtým ani teraz to možné nebo‑ lo. Pretože pokiaľ človek ide autom, musí sa potom vrátiť do toho istého miesta, kde ho nechal,“ dodáva.

Poľský župan navrhoval Žilinskému kraju, aby linku vysúťažili spoločne — aby urobili spoločný tender. Županka Ju‑ rinová to odmietla.

Eriku Jurinovú žiadali, že ak nechce spoločnú linku, ktorú by zastrešoval slo‑ venský aj poľský kraj, nech zabezpečí as‑ poň priame spojenie z hranice do Tatier. Momentálne sa však z hraničného prie‑ chodu do Zuberca či Oravíc opäť vôbec nedá dostať žiadnym priamym spojením. Z hranice v Suchej Hore sa dá autobusom ísť napríklad do Vitanovej a odtiaľ pokra‑ čovať spojom do Oravíc. SPOLOČNE ČI KAŽDÝ SÁM

Linka spájajúca Poľsko a Slovensko fungovala len v testovacom režime. Keď‑ že vyťaženosť bola podľa poľského kraja nízka, Poliaci projekt ukončili. „Považo‑ vali sme to za prechodné riešenie, kto‑ ré umožňuje preskúmať dopyt po tom‑ to type služieb medzi obyvateľmi našich regiónov a turistami,“ informovala ho‑ vorkyňa poľského vojvodstva Magdale‑ na Opyd.

Žilinská župa následne rokovala s Ma‑ lopoľským vojvodstvom o ďalších mož‑ nostiach cezhraničnej dopravy. No keďže obe strany mali rozbehnuté obstarávania prímestskej dopravy, dohodli sa len na linke k hranici.

Poliaci však tvrdia, že navrhli vypísať spoločnú súťaž na vytvorenie novej ce‑ zhraničnej trate Bukowina Tatrzańska — Zakopané — Chochołów — Dolný Kubín, ale slovenská strana toto riešenie neak‑ ceptovala. „Argumentovali tým, že vyhlá‑

sili verejnú súťaž na prímestskú autobu‑ sovú dopravu oblasti Oravy a Liptova na desať rokov, a preto sa nemôžu zúčastniť spoločného výberového konania na spus‑ tenie cezhraničnej linky,“ pokračuje Opyd.

Strany sa teda dohodli na autobusovej doprave len po svoju štátnu hranicu. Ma‑ lopoľské vojvodstvo však plánuje od roku 2023 zvýšiť počet spojov na linke na štyri páry denne. Poliaci súčasne zvažujú ob‑ noviť aj cezhraničné prepojenie tak, aby sa z ich strany ľudia bez prestupu dostali aspoň do Trstenej. „Zvažujeme možnosť dvoch párov li‑ niek priamo bez prestupovania na hra‑ niciach do mesta Trstená — každé ráno a večer. Odtiaľ sa dá autobusom do‑ stať do Zuberca, Spálenej doliny. Vďaka tomu bude možné ráno vyraziť smerom na Slovensko a večer sa vrátiť,“ povedala hovorkyňa vojvodstva. JE SPOJENIE POTREBNÉ?

Županka Jurinová popiera, že by vzťa‑ hy župy s Malopoľským vojvodstvom boli chabé. O dohode však tvrdí niečo iné ako Poliaci: „Vždy sme hovorili o tom, že časť prepravy budeme zabezpečovať my, časť oni, že niekde v prihraničí by sme si cestujúcich odovzdávali.“ Spoloč‑ ný tender, ktorý mali Poliaci navrhovať, nespomenula. „Po tom, ako sa poľskej strane cez európsky projekt podarilo zriadiť lin‑ ku, ktorá chodila aj na Slovensko, na nás aktivisti začali tlačiť, aby sme ju zača‑ li spolufinancovať. No my sa nemôžeme finančne podieľať na niečom, čo sme ne‑ súťažili,“ dodáva Jurinová.

V čase, keď Poliaci skúšobnú lin‑ ku zrušili a so Slovenskom sa dohod‑ li na spojoch k hraniciam, skončila nášmu dopravcovi medzinárodná licen‑ cia, takže tak či onak mohli ľudí voziť len k hranici.

Keď sme však boli na mieste, čo bolo za pekného jesenného počasia v pia‑ tok popoludní, linkou nikto neprišiel ani z jedného štátu. Vodiči len počkali na čas odchodu a do svojich krajín sa vraca‑ li naprázdno.

Kraj tvrdí, že cieľom prímestskej au‑ tobusovej dopravy je prioritne zabezpe‑ čiť dochádzanie do zamestnania a škôl. Jurinová priznáva, že rozvíjať turizmus Poliakov a Slovákov v Západných Tatrách má zmysel. Čo sa kraj v tejto veci chys‑ tá urobiť, nespresnila. Doplnila len, že to, ako sa linka jazdiaca na hranicu využí‑ va, si vyhodnotia po nejakej dobe. Podľa toho rozhodnú, čo ďalej. RÔZNE PREDSTAVY

Aktivisti za lepšie spojenie Sloven‑ ska s Poľskom cez Oravu tému posunuli ešte ďalej. Kuba Łoginow hovorí, že ak by sa cezhraničné spojenie podarilo zefek‑ tívniť, mohlo by to byť začiatkom lep‑ šieho spojenia Oravy s Krakovom, kto‑ rý je druhým najväčším mestom Poľska. Mnoho Slovákov tam študuje aj pracuje, niektorí využívajú krakovské letisko, kto‑ ré majú Oravci jednoznačne bližšie ako Bratislavu či Viedeň.

Z Trstenej či Tvrdošína, oravských miest, je vzdialenosť do Žiliny takmer rovnaká ako do Krakova. No ak sa v sú‑ časnosti chce Oravec dostať do poľskej metropoly, musí sa najskôr vrátiť v prie‑ mere sto kilometrov do krajského mes‑ ta Žilina. Iba odtiaľ idú do Krakova priame spojenia. Takže namiesto sto kilometrov z Oravy precestuje tristo — najskôr sa sto kilometrov vracia do Žiliny, odtiaľ dvesto kilometrov do Krakova.

Łoginow rozvinul myšlienku ešte ďalej a pýta sa, prečo si pri troche fantázie ne‑ predstaviť, že by Orava mohla byť spoje‑ ná s Krakovom ako Bratislava s Viedňou: „Krakov je väčší ako Bratislava a ponúka podobné alebo väčšie vyhliadky v oblas‑ ti vysokoškolského vzdelávania, kariéry v nadnárodných korporáciách, obchodu, kultúry a zábavy,“ hovorí.

Županka Jurinová si však spojenie Oravy s Krakovom nevie celkom dob‑ re predstaviť. Poliaci si to predstaviť ve‑ dia. Chceli napríklad výstavbu nového vlakového spojenia Trstená — Jablon‑ ka — Nový Targ predložiť do vládneho programu Kolej Plus (Železnica plus). Bol by to krok k následnému spojeniu Oravy a Krakova, pretože z Nového Targu jaz‑ dia do Krakova priame autobusové linky.

Županka Jurinová hovorí, že podľa nej nie je trend diaľkových liniek. „Z Oravy ani do Bratislavy už nejazdí asi ani je‑ den autobus. Cezhraničné spojenie kvôli cestovnému ruchu má zmysel, môžeme sa o tom baviť. Len aktivisti musia brať do úvahy aj naše legislatívne možnos‑ ti,“ dodáva.

Hovorí, že spojenie s Krakovom by malo zmysel, ak by tamojšie letisko malo toľ‑ ko klientov zo Slovenska, že by sa oplatilo spojenie z Oravy. Na otázku, či by sa po‑ hyb medzi Oravou a Krakovom nerozprú‑ dil práve až po zavedení priameho spo‑ jenia, odpovedala, že to nepredpokladá. „Skôr si myslím, že to funguje opačne. Biznis funguje opačne, záujem letiska je dostať tam ľudí, takže letisko by malo rie‑ šiť linku a nie, že my zriadime linku a bu‑ deme veriť, že ľudia tam budú lietať.“

Županka síce súhlasí, že rozvoj ces‑ tovného ruchu v Západných Tatrách má zmysel, no zdá sa, že poľská a sloven‑ ská strana nemajú rovnaké predstavy o tom, kam až by sa cezhraničné spoje‑ nie mohlo posunúť.

Horské sedlo nad Zakopaným. Foto: TASR/Milan Kapusta