Nesloboda v slobode

NESLOBODA

V SLOBODE

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Roman Samotný je presvedčený, že sa spustilo domino, na ktorého konci bude spoločenská zmena.

Deň po vražde Matúša a Juraja ste po‑ vedali, že vaša bolesť je obrovská aj pre‑ to, že útočník vám zobral pocit bezpečia. Rozprávame sa dva mesiace po vražde. Stále sa cítite byť ohrozený?

Vyrastal som v 90. a nultých rokoch, vtedy bola autocenzúra pre LGBTI+ ľudí štandardom. Dával som si pozor, čo kde poviem, ako sa prejavím, aby som ne‑ dostal po papuli. Situácia sa však vy‑ víjala a v Bratislave sme sa neskôr cítili v bezpečí, prinajmenšom v centre hlav‑ ného mesta násilie nemalo miesto. Útok mi pripomenul, že ohrozenie je stá‑ le prítomné. Viac premýšľam, čo mô‑ žem spraviť či povedať, aby som sa vy‑ hol násiliu.

Znamená to, že v minulosti ste sa s pria‑ teľom dokázali držať za ruky v cente mesta, ale dnes to radšej nespravíte?

Aj predtým som zvažoval, ale nie až tak naliehavo. Dnes si dávam pozor. Keď idem večer domov, sledujem, kto je na ulici a či by mohol byť potenciálnou hrozbou. Roky ste LGBTI+ aktivistom, mali ste aj komunitný bar Tepláreň, organizovali ste queer akcie. Chceli ste, aby sa ľudia neskrývali a otvorene hovorili o svojej orientácii. Zmenilo sa to?

Nie, naďalej to platí. Vždy je však pr‑ voradé bezpečie. Je dôležité žiť otvorene, ale každý musí dobre zvážiť, či ohrozí sa‑ mého seba na živote. Štát by mal spraviť všetko pre to, aby mohli všetky menšiny žiť plnohodnotný, dôstojný život a po‑ mohol nám opäť získať pocit bezpečia. Hoci ani predtým sme ho úplne nemali — napríklad v online prostredí bolo verbál‑ ne násilie každodennou záležitosťou bez akýchkoľvek postihov.

Pri útoku zahynuli Matúš a Juraj. Akí boli?

Boli odhodlaní byť sami sebou. Roz‑ hodli sa nežiť v tieni, každý deň naplno žili svoju identitu. Bolo to veľmi inšpira‑ tívne. Juraj bol výnimočný tým, že sa ne‑ bál ísť ani do šedivých bratislavských ulíc v sukni a modrých vlasoch. Rozhodol sa nepodľahnúť tlaku, bol sám sebou. MONIKA VATRÁLOVÁ

Matúš bol mladý chalan, ktorý ešte len objavoval svet, začínal si vytvárať hlbšie väzby a medziľudské vzťahy, ktoré by mu boli oporou, aby dokázal čeliť svetu. Vní‑ mal som ho ako krehkého chalana, kto‑ rý napriek všetkým ťažkostiam nestrácal nádej, že život môže byť fajn.

Prežili ste ohromnú stratu, po ktorej na‑ sledovala nebývalá vlna solidarity a pod‑ pory. Prekvapilo vás, koľko ľudí sa za vás postavilo?

Áno, nečakal som to. Útok bol ex‑ trémnou situáciou — nevedel som, čo mám čakať. Ustál som to vďaka tomu, že som nebol sám. A nebola nás iba hŕst‑ ka… Prvá pomoc po útoku prišla z queer komunity, v našej súdržnosti som na‑ šiel absolútnu podporu. Potom sa začali pridávať zástupcovia väčšinovej spoloč‑ nosti, ktorí boli zhrození z útoku aj z ne‑ dostatočnej reakcie väčšiny politikov. Začali nielen vyjadrovať podporu, ale tiež robiť konkrétne kroky, aby sa nie‑ čo zmenilo. Pri iniciatíve Ide nám o život pomáhalo asi 80 ľudí rôznej orientácie, rodovej identity a z rôzneho sociálne‑ ho prostredia z celého Slovenska. Dostal som správy od ľudí z celej krajiny, z rôz‑ nych profesií, rôzneho veku, spomedzi menšín aj z väčšinovej spoločnosti. Do‑ dalo mi to veľkú silu a nádej. Z toho, čo sa ku mne dostalo, som mal pocit, že zásadná väčšina ľudí má dobré srdce a sú ochotní pomáhať.

Podľa posledného prieskumu Ako sa máte, Slovensko zmenila vražda Matú‑ ša a Juraja pohľad ľudí na registrova‑ né partnerstvá. Až 12 percent tých, ktorí predtým boli proti, ich dnes podporuje. Čo sa podľa vás zmenilo?

Mnohí ľudia mi hovorili, že podceni‑ li situáciu. Mysleli si, že vedia, s čím sa LGBTI+ ľudia stretávajú, no až po úto‑ ku spoznali realitu. V médiách a verej‑ nom priestore začali pribúdať skutoč‑ né príbehy LGBTI+ ľudí, ktoré ponúkli iný pohľad než dovtedy prevažujúce hoaxy a klamstvá prezentované na konšpirač‑ ných weboch. Ľudia začali spoznávať re‑ álnych LGBTI+ ľudí a zistili, že sme rovna‑ ko všední ako oni. Veci sa začali meniť, keď prevážili seriózne zdroje, ktoré pri‑ nášajú pravdu.

Dva mesiace po vražde je situácia taká, že v parlamente neprešiel návrh SaS, ktorý mal aspoň sčasti vyriešiť niekto‑ ré problémy LGBTI+. Skupina poslancov zároveň vyrukovala s návrhom záko‑ na inšpirovaným maďarskou legislatí‑ vou namierenou proti komunite, ktorá si vyslúžila medzinárodnú kritiku. Ako to vnímate?

Slovensko stojí na rázcestí: či pôjde‑ me do minulosti a stratíme sa v legen‑ dách a mýtoch, alebo si vyberieme cestu do budúcnosti a pripravíme sa na mo‑ derný svet 21. storočia. LGBTI+ téma je lakmusovým papierikom naznačujúcim, ktorým smerom by sme mohli ísť. Ľudia, ktorí rozumejú LGBTI+ téme, sú otvorení tomu, že svet sa zmenil, treba sa adapto‑ vať na nové výzvy, a nie sa urputne držať vymyslených legiend a pseudotradícií.

Od politikov sme nemali žiadne veľké očakávania. Predložený návrh nebol ani registrovanými partnerstvami, ani ne‑ reagoval na všetky naše potreby. Vní‑ mali sme ho ako prvý krok. Keďže mnohí politici reagovali aj po útoku veľmi vlaž‑ ne a bagatelizovali situáciu, naznačilo to, že ani hlasovanie v parlamente nebude úspešné. Ale možno sme čakali viac hla‑ sov. Sám som sa pýtal, či ani preliata krv nedokáže zmeniť ich postoj. Koľko mŕt‑ vych ešte treba, aby otvorili oči?

Takže sa stále cítite ako občania druhej kategórie?

Ešte horšie. Tým, že chýba legislatív‑ na rovnoprávnosť, sme nielen občanmi druhej kategórie. Nenávistnými prejavmi nám maľujú na chrbty terč. Dosaďme si namiesto skratky LGBTI+napríklad kres‑ ťanov, Židov, ľudí inej farby pleti. Bolo by prípustné, aby sme hovorili, že nemôžu mať rovnaké práva?

Trnavský arcibiskup Ján Orosch v obež‑ níku spochybňoval nevinu obetí útoku, čo ste nazvali podlosťou. Ako vnímate kresťanov?

Ani kresťania nie sú jednoliata skupi‑ na, ktorá je a priori proti LGBTI+ ľuďom. Aj LGBTI+ ľudia sú kresťania a veriaci. Najhoršie je vytváranie falošnej dilemy, že sme protichodné tábory. Táto dilema neexistuje. Nie sme v protiklade. Môže‑ me byť aj v súlade a často to tak sku‑ točne je.

Bohužiaľ, časť kresťanov na Sloven‑ sku sa vybrala do zvláštnych radikál‑ nych vôd. Príklady zo zahraničia nám však ukazujú, že to môžu byť prá‑ ve cirkvi, ktoré vedia podporovať LGB‑ TI+ ľudí. Naozaj nasledujú Ježišov odkaz miluj blížneho svojho. Nepozerajú sa na ostatných ľudí zvrchu ani z pozície moci, ale ako na rovnocenných. Stále dúfam, že v slovenskej katolíckej cirkvi sa udeje vnútorný dialóg, aby si veriaci z celého spektra povedali, čo je cirkev 21. storo‑ čia, a aby sa nenechali uniesť konšpirá‑ ciami a lžami, tak ako sa to stalo v pra‑ voslávnej cirkvi v Rusku. Tam hovoria, že Putin na Ukrajine vyháňa satana. Slo‑ venská katolícka cirkev musí dobre zvá‑ žiť, aby nešla týmto smerom. V konzervatívnych kruhoch sa udomác‑ nili termíny ako LGBTI+ ideológia či gen‑ deroví radikáli. Vy v tomto smere vní‑ mate nejakých radikálov?

Neviem si predstaviť, čo je radikálne na tom, keď chceme, aby platila ústava a rovnaké práva pre všetkých. Pre nie‑ koho je radikálne, keď chceme, aby sme si boli všetci rovní a mali dôstojný ži‑ vot. Časť ľudí z konzervatívnych kruhov má pocit, že niektorí sú viac a niekto‑ rí menej. A keď sa niekto dožaduje rov‑ nocenného života pre všetkých, nazývajú to extrémom. Ale myslím si, že ten sku‑ točný konzervativizmus je o práve tom, aby dôstojný život bol dostupný všetkým a aby sme niekoho pre jeho identitu ne‑ obrali o možnosť žiť v kruhu rodiny.

Časť slovenskej spoločnosti si dodnes nezvykla na gejov a lesby a dnes by mala akceptovať aj nebinárnych alebo rodo‑ vo fluidných ľudí. Dokážeme dobehnúť zameškané?

Som v kontakte s ďalšími aktivista‑ mi zo zahraničia a vidím, že sme sa za‑ budli v minulosti. Máme problém aj so základnými vecami. A svet napreduje. Veľa záleží na našich lídroch a ľuďoch vo verejnom priestore, či sa vydajú ces‑ tou polarizácie a nenávisti, alebo začnú vysvetľovať a spájať spoločnosť. Stále si myslím, že je šanca na zmenu. My, LGB‑ TI+ ľudia, ani nemáme veľa možností. Jednou je, že budeme celý život skrývať, kým sme. Druhou, že sa budeme sna‑ žiť posúvať spoločnosť tak, aby počúva‑ la naše skutočné príbehy a akceptova‑ la nás.

Stretli sme sa s prezidentom Islan‑ du, ktorý nám hovoril, že keď sa zača‑ la u nich v 70. rokoch otvárať táto téma, mnohí aktivisti museli z Islandu utiecť — tiež sa stretávali s útokmi. Medzitým sa však krajina posunula. A dejiny nám ukazujú, že vývoj sa nedá zastaviť. Ani túžba po živote v slobode sa nedá zasta‑ viť. Všetky formy útlaku sa skôr či neskôr skončia. Radšej by som bol, keby to bolo skôr než neskôr, ale verím, že to je mož‑ né aj na Slovensku.

Takže veríte, že LGBTI+ ľudí čaká pozitív‑ na zmena?

Už sa deje. Na základe reakcie a záuj‑ mu, ktorý bol naozaj rozsiahly, je vidieť, že sa tu už niečo zmenilo. Smrť Juraja a Matúša pohla mnohými ľudmi a donú‑ tila ich vzdelať sa, vyhraniť sa voči ne‑ návisti alebo aktívne spoluvytvárať bez‑ pečné miesta. V tomto rozsahu to na Slovensku nikdy nebolo. Spustilo sa do‑ mino, na ktorého konci bude spoločen‑ ská zmena.