V zlej kondícii

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Slovensko sa postupne vydáva na grécku cestu. Hrozí nám ekonomický kolaps?

MARTIN ODKLADAL

Slovensko sa čoraz viac prepadá do dl‑ hovej pasce. V roku 2021 dosiahlo naše zadlženie 63 percent celkového hrubé‑ ho domáceho produktu (HDP). Aj keď za vlaňajšok by mal tento údaj mierne kles‑ núť, vôbec to nevypovedá o zlepšovaní finančnej kondície štátu.

Naša ekonomika sa totiž za posledné roky výrazne zadlžila, pričom tieto penia‑ ze sme prejedli a vôbec sme neinvesto‑ vali do prípadného budúceho hospodár‑ skeho rastu a neurobili sme nevyhnutné reformy. To je v príkrom rozpore so sľub‑ mi vlád Igora Matoviča (OĽaNO) a neskôr Eduarda Hegera (OĽaNO). Obaja sa to‑ tiž pred voľbami a ešte krátko po nástu‑ pe k moci oháňali slovami ako efektív‑ ne či hospodárne narábanie s verejnými zdrojmi.

Aj preto odborníci upozorňujú, že ten‑ to prístup sa nám môže veľmi rýchlo vy‑ pomstiť a môžeme sa dostať na grécku cestu, z ktorej nebudeme vedieť zísť. REKORDNÁ SEKERA

Podľa analytika spoločnosti XTB To‑ máša Vranku sa slovenské verejné finan‑ cie dostali do veľmi zlej kondície. Na túto skutočnosť už dlhodobo upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zadlženosť Slovenska vzrástla v prie‑ behu troch rokov (2019—2021) o 15 per‑ centuálnych bodov. To je v porovnaní s krajinami ako Česko alebo Poľsko ove‑ ľa viac. Našim západným susedom stúpol dlh v tomto období o 12 percentuálnych bodov na úroveň 42 percent HDP.

Poľsko sa za ten istý čas zadlžilo len o osem percentuálnych bodov na 54 percent HDP. A podobne je na tom aj Maďarsko. Takže v rámci nášho regiónu vlády Matoviča a Hegera zaťali do štát‑ nej kasy najväčšie sekery. V porovnaní so zvyškom Európy sme horší ako priemer, no našťastie na tom nie sme až tak zle ako Francúzsko alebo Taliansko.

Ľuboš Pavelka z Katedry medzinárod‑ ného obchodu Obchodnej fakulty Eko‑ nomickej univerzity v Bratislave je v hod‑ notení finančnej kondície Slovenska ešte kritickejší a prísnejší. Ako totiž uviedol, porovnávanie dlhu voči HDP je v niekto‑ rých prípadoch trochu zavádzajúce. Pre‑ to nemá význam sa napríklad porovnávať

so západoeurópskymi štátmi ako Ne‑ mecko, Rakúsko, Holandsko či Dánsko.

Na Slovensku majú totiž veľký podiel na tvorbe HDP firmy, ktoré u nás nepla‑ tia legálne dane. Buď z dôvodu investič‑ ných stimulov štátu v podobe daňových prázdnin, alebo z dôvodu optimalizácie daňových základov cez transferové ceny. Preto je lepšie porovnávať príjmy a vý‑ davky v jednotlivých rokoch.

V tomto ukazovateli je situácia pre nás katastrofálna, keďže štát v posledných rokoch minul pravidelne o 25 až 30 per‑ cent viac, ako dokázal vybrať na daniach, odvodoch a rôznych poplatkoch či clách.

Experti síce ospravedlňujú sekery vo verejných financiách pandémiou, ktorá postihla celý svet, avšak zároveň kritizu‑ jú prijaté opatrenia. „Dá sa povedať, že po príchode covidu sa zadlžili prakticky všetky krajiny. Nie‑ ktoré viac, niektoré menej. Asi to bolo je‑ diné politicky schodné riešenie, ako po‑ môcť ľuďom, ktorí boli doma zatvorení kvôli lockdownom. Vláda na jednej stra‑ ne nariadila, aby ľudia boli doma, takže im znemožnila pri mnohých prácach zarábať peniaze, a neviem si úplne predstaviť, že by ľudí nekompenzovala,“ povedal Vranka.

S odstupom času čoraz viac odborní‑ kov hodnotí, že protipandemické opatre‑ nia boli zbytočne prísne a neboli ideálne. Na jednej strane štáty nakopili nové dlhy a navyše roztočili kolesá inflácie. Väčšina ľudí totiž počas obmedzení zostala doma a firmy a podniky nič nevyrábali. Tým sa zmenšil ekonomický výstup každej kraji‑ ny, no na druhej strane sa neznížili príjmy ľudí. To automaticky vyústilo do proin‑ flačného tlaku a poklesu reálnych príj‑ mov nielen na Slovensku, ale vo všetkých vyspelých krajinách. „Pandémia bola aj pre vlády nová vec, nikto to otvorene nepriznal, ale celé rie‑ šenie bolo o tom nájsť proste optimálny balans medzi počtom mŕtvych a čo naj‑ menším zabitím ekonomík. Spätne teda vidíme, že tie opatrenia boli spočiatku zrejme až zbytočne príliš tvrdé, mnoho prevádzok bolo zatvorených úplne na‑ miesto toho, aby sa hľadal nejaký kom‑ promis,“ priblížil Vranka.

On sám hodnotí opatrenia ako prí‑ liš tvrdé, pričom sme sa silným covido‑ vým vlnám nakoniec aj tak nevyhli. Po‑ dobne to bolo aj koncom vlaňajška, keď Čína aj po niekoľkoročných skúsenos‑ tiach s pandémiou prijímala drakonické obmedzenia v rámci boja proti tejto cho‑ robe. Zároveň si Peking doslova zabíjal svoju ekonomiku.

Ako však upozorňuje analytik inštitú‑ tu INESS Radovan Ďurana, nedá sa všetko zvaliť len na pandémiu, prípadne na voj‑ nu na Ukrajine.

„Priame výdavky Slovenska v súvislos‑ ti s vojnou sa počítajú v nižších stovkách miliónov eur. Tie určite nie sú príčinou. Vysoké ceny energií sa ešte nepremiet‑ li do výdavkov rozpočtu v minulom roku. Pandémia vlani mala relatívne nízke ná‑ klady, na ospravedlnenie vysokého de‑ ficitu nestačí. Najväčšou príčinou ras‑ tu dlhu je politická situácia a nízka miera rozpočtovej zodpovednosti vládnucich strán,“ zhodnotil Ďurana.

Podľa neho v súčasnosti výdavky štá‑ tu presahujú 40 miliárd eur. Problémom verejných financií je, že vláda neprijí‑ ma primerané nástroje, zákony, refor‑ my, ktoré by viedli k znižovaniu deficitu. Nadbytočné a neefektívne výdavky tak nájdeme všade — v prevádzke, rastú‑ com počte zamestnancov verejnej sprá‑ vy, zbytočných kapitálových výdavkoch, ako aj v neadresnom zvyšovaní výdavkov sociálnej politiky. SOCIÁLNY POPULIZMUS

Počas vlád strany Smer vtedy opozičné hnutie OĽaNO na čele s Matovičom tvr‑ do kritizovalo ich sociálne balíčky, ako napríklad vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov. Vtedy tieto opatrenia v rá‑ dovo desiatkach miliónov eur odmieta‑ li a označovali ich za kupovanie voličov.

Dnes, keď je pri moci OĽaNO, minister financií pravidelne prichádzal so svojimi „atómovkami“ v rámci pomoci pre ob‑ čanov. Ich náklady však boli oveľa vyššie ako tie smerácke.

„Vláda mala byť precíznejšia pri defi‑ novaní sociálneho balíčka, ktorý zväč‑ ša bude platiť od roku 2023. Rodinné prídavky by mali byť adresnejšie a nie paušálne pre všetkých rodičov bez ohľa‑ du na ich príjmy. V mnohých krajinách Európskej únie štát platí rodinné prídav‑ ky len tým, čo majú podpriemerné príj‑ my. Napríklad ani v susednom Česku ne‑ dostáva rodinné prídavky každý rodič,“ poukázal Pavelka.

O rozhadzovačnosti súčasnej vlády, ktorá sa na začiatku stavala do roly ro‑ zumného hospodára, svedčí aj tohto‑ ročný rozpočet. Kabinet plánuje minúť výrazne viac, ako v skutočnosti vyzbie‑ ra od ľudí, a deficit by tak mal dosiahnuť 6,44 percenta HDP. To mnohí analyti‑ ci označujú za zbytočné míňanie. Len na boj proti energetickej kríze chce štát vy‑ naložiť viac ako tri miliardy eur.

Slovensko tak v pomoci pre firmy a predovšetkým pre domácnosti záj‑ de oveľa ďalej ako ostatné krajiny. Inšti‑ tút pre stratégie a analýzy spadajúci pod Úrad vlády SR túto podporu aj reálne vy‑ číslil. Z ich prepočtov vyplýva, že na Slo‑ vensku bude priemerný účet za plyn pre domácnosť predstavovať 122 eur. Čo je oproti Maďarsku menej o 27 eur, v prípa‑ de Poľska o 37 eur menej. A v porovnaní s Českom by mali Slováci platiť za plyn až o 243 eur menej.

Podobne by to malo byť aj v prípade účtov za elektrinu. Slovenská domácnosť by mala platiť za túto energiu v tom‑

Automobilový priemysel: Je roky ťahúňom našej ekonomiky. Ilustračné foto: TASR/Erika Ďurčová

Dilema?: Vláda padla pred schválením rozpočtu. Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

to roku 138 €, čo je len o tri eurá viac ako v Maďarsku. V porovnaní s Poľskom a Českom budú naše účty za elektrinu nižšie o 43, respektíve o 113 eur. „Z môjho pohľadu sa preceňuje nega‑ tívny vplyv zvýšenia cien na domácnos‑ ti a podceňuje sa vplyv na podnikateľský sektor. Ak to preženiem, tak doma vieme pri vyšších cenách výrazne ušetriť na‑ príklad na teple tým, že sa teplejšie ob‑ lečieme a budeme kúriť podstatne me‑ nej, čo v konečnom dôsledku zníži dopyt, a tým aj cenu. Firmy však takúto mož‑ nosť nemajú, železiarne nemôžu znížiť výkon pecí, aby ušetrili,“ vysvetlil analy‑ tik Vranka. GRÉCKY VZOR

V prípade takéhoto rýchleho zadlžo‑ vania sa mnohým môže natískať otáz‑ ka, či sa Slovensko náhodou nedostalo na grécku cestu. Odborníci zatiaľ tento čierny scenár odmietajú, avšak úplne ho nevylučujú. „Nepotrebujeme príklad Grécka na to, aby sme pri pohľade na tohtoročný roz‑ počet mohli konštatovať, že vláda nemá žiadny plán znižovania deficitu. Sloven‑ sko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Slovenskí politici túto métu nepovažujú za zmysluplnú. Výsledkom je kultúra za‑ dlžovania, v ktorej vláde dosiaľ pomáha‑ la rastúca ekonomika. Energetická kríza však tento motor minimálne na dva‑tri roky výrazne spomalí. Výsledkom bude rastúce zadlženie,“ zhodnotil Ďurana.

Podľa Pavelku však riziko gréckej cesty rastie každým rokom. Ak budeme mať ešte aj od roku 2024 také veľké defici‑ ty a stúpnu nám úroky na obsluhu dlhu, potom by sa mohol aj u nás zopakovať scenár z Grécka.

Výsledkom bude, že väčšia časť vy‑ braných daní bude vynaložená na platbu úrokov a dlhu. Štátu potom ostane me‑ nej peňazí na všetky iné oblasti. Je to, ako keby ste si navýšili hypotéku a zvýšila by sa vám sadzba — proste by vám ostalo menej peňazí na vzdelanie, zdravie, do‑ pravu a bežné fungovanie.

V prípade neistých časov a nervozity na finančných trhoch by sa však situácia mohla ešte viac zdramatizovať a potom by nemal štát inú možnosť, len pristúpiť k tvrdým opatreniam. „Extrémne spot‑ rebné dane na cigarety, alkohol, benzín a naftu, zvýšenie základnej dane z prida‑ nej hodnoty z 20 na 25 percent, prudké zvyšovanie dane z nehnuteľností, zave‑ denie dane z bazénov, dane za nadroz‑ mernú výmeru nehnuteľnosti a ďalšie krátenie novovypočítavaných starob‑ ných penzií a podobne,“ vymenoval Pa‑ velka prípadné kroky vlády.

Dobrý príkladom, prečo príliš veľká zadlženosť neprospieva ekonomike, sú Belgicko a Taliansko. Obe krajiny sa to‑ tiž v priebehu 70. a 80. rokov minulé‑ ho storočia výrazne zadlžili. Následne, aby mohli vstúpiť do eurozóny, urobi‑ li opatrenia na zastavenie rastu dlhov. Kým Belgičania v týchto krokoch po‑ kračovali ďalej aj po zavedení eura, Ta‑ liansko veľmi rýchlo zabudlo na konso‑ lidáciu verejných financií. Výsledkom toho je, že talianska ekonomika v pod‑ state už viac ako dekádu nerastie a re‑ álne príjmy tamojšieho obyvateľstva stagnujú. A zároveň si prešlo krízou, keď krajinu musela zachraňovať až Európ‑ ska centrálna banka.

Verejný dlh vybraných krajín v porovnaní s HDP (%)

90 95,6 113

Eurozóna 63,1

Slovensk o 69,3

Nemeck o Fr ancúzsk o 41,9

Česk o 53,8

P oľsk o 76,8

Maď arsk o

Zdroj: Eurostat • (údaje ku koncu roka 2021)

82,8

Rakúsk o 56

Írsk o