Ne)očakávaní spojenci

from Ročenka KAUZY 2022

Od sľubov k činom

Boli časy, keď top témou šéfa Sme‑ ru Roberta Fica bolo, ako dostať Sloven‑ sko do jadra Európskej únie. Ľuboš Blaha chodieval na dúhové pochody v Brati‑ slave a Smer spolu s Mostom‑Híd a SNS staval hrádzu proti extrémizmu. Za ex‑ trém bola automaticky považovaná ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorý dvakrát šokoval krajinu. Najskôr v roku 2013, keď sa stal banskobystrickým županom, a potom o tri roky neskôr, keď jeho strana pre‑ kvapivo uspela v parlamentných voľbách. Dnes je všetko inak. Kotleba bol prá‑ voplatne odsúdený za prejav sympatií k neonacizmu a len málokto ho už be‑ rie vážne. Jeho ĽSNS je na pokraji záni‑ ku. Tým sa však výpočet dobrých správ končí. Extrémizmus totiž zo slovenskej politiky nevymizol. Možno je ťažšie iden‑ tifikovateľný, stratil svoju tvrdosť a má

Foto: TASR/Dano Veselský

Politici, ktorí kedysi budovali hrádzu proti extrémizmu, sa pomaly stávajú jeho súčasťou.

obrúsené hrany, no stále je prítomný. A tí, ktorí proti nemu kedysi budovali hrádzu, sa pomaly stávajú jeho súčasťou. RADIKALIZÁCIA SMERU

Ficov Smer sa začal radikalizovať už pred parlamentnými voľbami v roku 2020. V strane v tom čase fungovali dve krídla: umiernené Petra Pellegriniho a čoraz agresívnejšie na čele s Blahom. Po odchode Pellegriniho zo Smeru po prehratých voľbách a následnom prud‑ kom prepade preferencií strany sa Fico rozhodol pre zmenu. Blahovi úplne po‑ pustil uzdu a sám poriadne pritvrdil. Po‑ litici Smeru začali vystupovať v konšpi‑ račných médiách, obviňovať prezidentku Zuzanu Čaputovú zo spolupráce so Spo‑ jenými štátmi či spochybňovať význam očkovania proti koronavírusu.

A s pribúdajúcim časom prekračo‑ vali ďalšie pomyselné hranice. Stále síce opakovali floskuly o tom, že Smer je protifašistická strana, zároveň však prvýkrát pripustili, že by dokázali vlád‑ nuť s Kotlebovými dedičmi. Vo vlaňaj‑ ších komunálnych a župných voľbách si napokon vyskúšali spoluprácu s Repub‑ likou naostro. PREŤAHOVANIE (O) EXTRÉMISTOV

Za fakt, že z Kotlebovej ĽSNS je dnes takmer marginálna strana, môže najmä rozhodnutie europoslanca Milana Uhríka založiť nový projekt. Hnutie Republika sa od ĽSNS, ktorej ukradlo značnú časť vo‑ ličov, v podstate v ničom zásadnom ne‑ líši. Uhrík má však chuť vládnuť. Izolácia, do ktorej priviedol Kotleba ĽSNS, je nie‑ čo, čomu sa chcú v Republike vyhnúť. A čiastočne sa to uhríkovcom darí. Na‑ šli totiž partnera, a nie nevýznamného, ktorý im nehovorí kategorické nie.

Predseda Smeru až do februára 2022 spoluprácu s Republikou nikdy verej‑ ne nepripustil. Keď sa ho na nových po‑ tenciálnych spojencov pýtali napríklad novinári v parlamente, odpovedal skôr vyhýbavo. V auguste 2021 sa dokonca dištancoval od slov Uhríka, ktorý tvrdil, že v septembri 2021 budú organizovať spoločný protest v Košiciach.

Zmena nastala vo februári 2022, keď sa Fico objavil v internetovej televízii, ktorú prevádzkuje konšpiračný maga‑ zín Zem a vek. Jeho šéfredaktora Tibo‑ ra Eliota Rostasa odsúdil Najvyšší súd za hanobenie rasy a národa. Šéf Smeru vte‑ dy prvýkrát otvorene priznal, že by s Re‑ publikou nemal problém vládnuť. „Určite treba hovoriť s SNS, hoci je predovšetkým povinnosť SNS prekročiť a zabojovať o päť percent. Ale naše skú‑ senosti z vládnutia hovoria, že to bol so‑ lídny partner a že sa s ním dá. Ďalej je tu Republika, samozrejme, nemáme s tým žiadny problém,“ konštatoval Fico. Pridal aj vsuvku o tom, že Smer je protifašistic‑ kou stranou, ktorej predstavitelia by ne‑ mohli sedieť za jedným stolom s niekým, kto popiera holokaust. Na záver dodal, že „nemáme žiadny problém komunikovať s SNS, Republikou, ale musia prekročiť päť percent“.

Reči o potenciálnych spojenectvách však neboli výsledkom toho, že by Fico pocítil k uhríkovcom náhle sympatie. Dôvod bol prozaický: Smer, s ktorým už nechce vládnuť takmer nikto, nemal a nemá na výber. Fico síce sporadicky vysiela signály Pellegrinimu a jeho Hlasu, ten však na ne zvyčajne nereaguje tak, ako by si na Súmračnej želali. NA ROVNAKÚ NÔTU

Smer a Republika tak vykročili na do‑ vtedy neprebádanú cestu spolupráce. Sociálni demokrati a noví lídri krajnej pravice na Slovensku, ktorí by za nor‑ málnych okolností mali stáť proti sebe, napokon našli viac styčných bodov, než by jeden očakával.

Začiatkom minulého roka spolu bro‑ jili proti tzv. obrannej dohode so Spo‑ jenými štátmi, ktorú schválil Hegerov kabinet. Fico aj Uhrík zorganizovali pro‑ test a strašili ľudí vojenskými základňa‑ mi či dokonca nukleárnymi zbraňami, ktoré by vraj Američania mohli na Slo‑ vensku umiestniť. Zmluvu pritom zača‑ la pripravovať už predchádzajúca vláda Smeru, Mosta‑Híd a SNS. Podobnú do‑ hodu s Američanmi, našimi spojencami z NATO, podpísali mnohé štáty vrátane Maďarska či Poľska.

Keďže u nás žiadna americká základ‑ ňa nevznikla a neobjavili sa ani jadrové bomby, téma postupe vyšumela. Oživi‑ li ju opäť až vlaňajšie komunálne voľby, ktoré boli v Sliači spojené aj s plebisci‑ tom o neexistujúcej základni USA. Refe‑ rendum nebolo platné, väčšina ľudí však bola proti „základni“. Na novembrovom sneme Smeru preto Fico vyhlásil, že ak bude v novej vláde, pokúsi sa dohodu zrušiť. Politik, ktorý sa v Bielom dome kedysi nechával fotiť s Barackom Oba‑ mom a o Slovensku pred ním hovoril ako o spoľahlivom a dôveryhodnom spojen‑ covi, sa v deklarovanom antiamerikaniz‑ me doťahoval na Uhríka. A niekdy ho do‑ konca prekonával. POPULIZMUS NÁŠ NAJDRAHŠÍ

Krátko nato, ako parlament schválil dohodu s USA, Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. „Strašili ťa covidom, teraz stra‑ šia vojnou — len aby ťa zotročili!“ písal len pár dní predtým na Facebooku Bla‑ ha. Americká sociálna sieť mu neskôr pre opakované porušovanie pravidiel zmaza‑ la účet.

Keď sa ukázalo, že naozaj nešlo len o strašenie, Smer s reakciou najskôr dlhé hodiny váhal. Strana napokon pus‑ tila do sveta stanovisko, v ktorom útok Ruska síce odsúdila, no potom sa už opäť venovala (a robí tak dodnes) iba Spojeným štátom. USA vraj už od 90. rokov dávali Putinovi množstvo prece‑ densov porušovania medzinárodného práva, Američania sa na konflikte ako jediní nabaľujú a nie je to konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi Moskvou a Washingtonom.

Ani Uhrík sa nenechal zahanbiť. V prvé dni bezprecedentnej ruskej ag‑ resie, keď sa prezident Volodymyr Ze‑ lenskyj cez telemost prihováral poslan‑ com europarlamentu, šéf Republiky sa ako jeden z mála europoslancov tvá‑ ril, že ho prejav nezaujíma. A keď všet‑ ci postojačky tlieskali, on zostal osten‑ tatívne sedieť. Len pre krátke oživenie pamäti — bolo to ešte v čase, keď sa Rusi pokúšali dobyť Kyjev a Zelenskému išlo o život. Doslova.

Platí teda, že uhríkovci a smeráci, ktorí ešte pred piatimi rokmi chceli vidieť Slo‑ vensko v jadre EÚ, sú dnes jedinými re‑ levantnými politickými hráčmi, ktorí by našu prozápadnú orientáciu bezpochy‑ by vychýlili smerom na východ. Obe po‑ litické strany zhodne odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine a volajú po priateľských vzťahoch s Ruskou federáciou. Teda so štátom, ktorý Slovensko považuje za svojho nepriateľa. „Ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj,“ odkázal Ukrajincom Fico na sneme strany v novembri 2022. „Mier“ je slovo, ktoré dnes v súvislos‑ ti s touto témou z úst predstaviteľov Re‑ publiky a Smeru zaznieva najčastejšie. Škoda len, že vedome prehliadajú, že sú to práve Rusi, pre ktorých mier evidentne nič neznamená. KEĎ JE DOBRÁ AJ DVOJNÁSOBNÁ VRAŽDA

Fakt, že z Fica sa stal politik, kto‑ rý v snahe získať voličov čoraz častejšie vystupuje proti mainstreamu, dokazuje aj jeho reakcia na chladnokrvnú vraždu dvoch ľudí z LGBTI+ komunity na Zámoc‑ kej ulici v Bratislave. S Uhríkom akoby sa opäť dohodli.

Kým prezidentka a čiastočne i predse‑ da vlády Eduard Heger (OĽaNO) si pripo‑ menuli obete a vyjadrili podporu LGBTI+ ľuďom, šéf Smeru začal rozprávať o zne‑ užívaní vraždy na politické ciele. A na umocnenie vytiahol aj pokrivenú para‑ lelu s Jánom Kuciakom. Pre sociálnode‑

mokratické strany je pritom charakteris‑ tické, že ich agendou je aj ochrana práv menšín vrátane sexuálnych.

Fico to však videl a vidí inak. Smer podľa neho nie je „bruselská“, ale „slo‑ venská“ sociálna demokracia. A aby to bolo všetkým úplne jasné, slovo „sloven‑ ská“ pridal aj do názvu strany v novom logu. Na sneme strany delegátov poučil, že úlohou sociálnych demokratov nemá byť len to, „aby si homosexuáli mohli adoptovať deti alebo aby si ľudia mohli meniť pohlavie“.

Skutočnosť, že v podobnom duchu re‑ agoval na tragické udalosti aj Uhrík, až tak neprekvapuje. Skôr len dokresľuje absurdnosť situácie a nastoľuje absurd‑ nú otázku: Naozaj sú na Slovensku ľa‑ vičiari v hodnotových otázkach zajedno s extrémnou pravicou? SPOLOČNE VO VOĽBÁCH

Smer a Republika si však nie sú blíz‑ ki len v teoretickej rovine. Spoluprá‑ cu pomaly, ale isto prehlbujú aj v praxi. Pomerne významným spoločným po‑ činom oboch strán bolo zbieranie podpi‑ sov pod referendum za predčasné voľby. Republike sa ich podarilo získať viac ako 50‑tisíc. Fico sa preto s Uhríkom stretol, poďakoval mu za vykonanú prácu a spo‑ ločne si pred kamerami podali ruky.

Pred minuloročnými župnými a ko‑ munálnymi voľbami povýšili spoluprá‑ cu na ešte vyššiu úroveň. Po vzájomných rokovaniach postavili desiatky spoloč‑ ných kandidátov na poslancov, primá‑ torov aj starostov. Najväčšiu koalíciu vy‑ tvorili v Banskobystrickom kraji, kde sa pokúsili ovládnuť župné zastupiteľstvo. Skončilo sa to fiaskom, ľudia im zvolili len jedného poslanca.

Mohlo by sa zdať, že tandem Repub‑ lika — Smer je zladený dobre. Úplne to však neplatí. Fico aj Uhrík sledujú vlast‑ né záujmy. Predsedovi Republiky vyho‑ vuje, že jeho hnutie bývalý trojnásobný premiér de facto legitimizuje v očiach voličov. Dokázal to, čo sa nikdy nepo‑ darilo Kotlebovi. Hrať sa na normál‑ nu politickú stranu, síce trochu radi‑ kálnu, ale aspoň s nejakým koaličným potenciálom.

Ficovi, ktorému donedávna hrozi‑ la basa pre medzičasom zrušené obvi‑ nenie v kauze Súmrak a od ktorého dá‑ vajú takmer všetci ruky preč, tiež padne vhod, ak sa nájde aspoň niekto na spo‑ luprácu. Hoci aj Mazurek. Navyše, nejde mu o Uhríka, ale o voličov. Aj o tých, ktorí kedysi počúvali Kotlebu.

Ešte v novembri 2020 bol Smer s de‑ viatimi percentami v stave agónie. Kon‑ com roka 2022 už Ficova strana atako‑ vala hranicu 15 percent a na prvý Hlas strácala len pár percentuálnych bodov. „Smer začal cieliť na voličov od 18 do 25 rokov vďaka komunikácii na sociálnych sieťach. A keďže sme videli, ako tá ko‑ munikácia vyzerá, dá sa z toho usúdiť, že Smeru pomohli najmä extrémnejší voli‑ či. Veľa z tých najmladších boli niekdaj‑ ší voliči ĽSNS, čo je strana v rozklade. Títo voliči akoby ležali na ulici, málokto sa po nich odvážil siahnuť, pretože ich bolo treba oslovovať ráznejšou komuni‑ káciou a vyhrotenými témami,“ vysvetlil šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Fico je starý politický matador. S Re‑ publikou vie nájsť spoločnú reč, a keď treba, dokáže sa s nimi dohodnúť aj na bližšej spolupráci. No šéf Smeru je pri‑ veľmi skúseným politikom na to, aby Uhríkovi dovolil príliš zažiariť. Zvlášť keď vie, že bojujú o podobného voliča. A tak keď napríklad vlani v auguste chcela Re‑ publika v Národnej rade vysloviť nedô‑ veru Igorovi Matovičovi, Fico návrh od‑ mietol podporiť. S odôvodnením, že by odvolanie ministra financií znamena‑ lo návrat SaS do vlády. Neskôr, keď ta‑ kúto schôdzu zvolali SaS s Hlasom, poslanci Smeru za Matovičovo odvola‑ nie hlasovali.

V novembri 2022 sa stalo niečo po‑ dobné. Republika upozorňovala, že chce v parlamente iniciovať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by sa opozícia pokú‑ sila odvolať ministra vnútra Romana Mi‑ kulca (OĽaNO), ktorý podľa uhríkovcov nezvládal nelegálnu migráciu. Samozrej‑ me, Republika s pár poslancami nemá páky na to, aby takúto schôdzu zvolala. Stačilo by však, keby podpisy dodal Smer. Ale prečo by to robil, keď môže do Mikul‑ ca búšiť sám? A tak Fico vyfúkol Uhríkovi tému a schôdzu zvolal sám.

Na záver ešte dva odlišné pohľady na tú istú vec. Počet voličov, ktorí majú radi radikálne riešenia, uprednostňu‑ jú Moskvu pred Bruselom a Zem a vek pred štandardnými médiami, je obme‑ dzený. Inak povedané, Smer a Republi‑ ka nemôžu rásť donekonečna a je veľmi pravdepodobné, že sa navzájom brz‑ dia v prudšom raste. Na druhej strane, v priestore konšpirácií, antisystému, antiamerikanizmu a obmedzeného ru‑ sofilstva sa pohybuje množstvo iných, hoci už menej významných subjektov. Stále je tu ĽSNS, SNS, Život, Národná koalícia, strana mladého Slotu či Slo‑ venské hnutie obrody, ktoré majú tiež tisíce svojich prívržencov. Ak by sa pred voľbami nejakým spôsobom integro‑ vali — povedzme s Republikou či mož‑ no niektoré z nich so Smerom —, extré‑ misti by vo voľbách zrejme dosiahli lepší výsledok. Hrádza je pretrhnutá. A že je povodeň taká veľká, za to môže aj Fico.