Cenový armagedon

Rekordný rast cien zamával s celým svetom, vysoká inflácia bude odchádzať pomaly.

Viac ako dve desaťročia sme si užíva‑ li relatívnu cenovú stabilitu. Inflácia od roku 2001 dosahovala len jednociferné čísla. Po prijatí spoločnej európskej meny sa situácia ešte zlepšila. Avšak nič netr‑ vá večne. Slováci, a nie sú jediní, zaží‑ vajú cenový masaker. Inflácia za vlaňaj‑ šok prekročila úroveň 12 percent a v čase uzávierky tohto článku (jeseň 2022) pre‑ konala 15‑percentnú hranicu. A to ne‑ bol koniec, keďže ceny tovarov a služieb mali podľa prognóz rásť aj v nasledujú‑ cich mesiacoch.

„Vlani v novembri rástli najrýchlejšie potraviny, ktoré boli medziročne drah‑ šie až o vyše 28 percent. Prudký rast za‑ znamenali hlavne obilniny, chlieb, peči‑ vo a rastlinné oleje, ale aj mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia,“ zhodnoti‑ la analytička 365.bank Jana Glasová do‑ stupné štatistické dáta. Za potravinami nasledovali bývanie a energie, za kto‑ ré si Slováci museli vlani priplatiť najviac oproti roku 2021. Zdražovanie neobiš‑ lo ani sektor dopravy, kde ceny vzrást‑ li za október 2022 o približne 14 percent, ako aj hotely a reštaurácie, v ktorých sa cenovky medziročne zdvihli o necelých 13 percent. Cenové tlaky sa však prejavili aj v ďalších oblastiach slovenskej ekono‑ miky, ako boli služby, odevy či obuv. INFLAČNÁ PANDÉMIA

Dôvodov, prečo peňaženky (nielen) Slovákov výrazne trpia, je viacero. V pr‑ vom rade si treba uvedomiť, že tento ne‑ gatívny fenomén sa šíri po celom svete a slovenská ekonomika nie je vzhľadom na previazanosť globálneho hospodár‑

Foto: TASR/Jaroslav Novák

MARTIN ODKLADAL

stva výnimkou. Napríklad v susednom Česku alebo Maďarsku ľuďom vzrástli ži‑ votné náklady ešte viac.

Prvé známky výraznejšieho zdra‑ žovania sa objavili už v druhej polovici roka 2020 počas pandémie koronavíru‑ su. Tá priniesla inflačné tlaky v dôsledku problémov v dodávateľských reťazcoch a prudkého oživenia dopytu, ktorý fir‑ my nedokázali plnohodnotne pokrývať. „Koronavírus obmedzil záujem spotre‑ biteľov o služby, keďže ich spotreba bola objektívne obmedzená. Oveľa viac sa za‑ ujímali o tovary ako napríklad telefóny, počítače a ďalšiu elektroniku nevyhnut‑ nú pre plnohodnotnú prácu či vzdeláva‑ nie z domu,“ vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

K cenovým tlakom okrem iného pri‑ speli aj upchatý Suezský prieplav, uzá‑ vierky niektorých častí prístavov či problémy so zabezpečením ďalšej logis‑ tiky. Lodná doprava je pritom najdôleži‑ tejšou formou prepravy v medzinárod‑ nom obchode. Výsledkom bolo meškanie dodávok. „Rast prepravných nákla‑ dov — lode, kontajnery, pohonné hmo‑ ty — ovplyvňuje ceny veľkého množstva výrobkov, keďže tovar jednoducho mu‑ síme prepraviť. To zdražilo niektoré vý‑ robky, a tak sme v ekonomike uvideli prvé výraznejšie rasty spotrebiteľských cien,“ doplnil Horňák. VPÁD RUSKA NA UKRAJINU

Keď počas roka 2021 začali utíchať ne‑ gatívne dôsledky pandémie, ekonómovia očakávali, že tempo zvyšovania spotre‑ biteľských cien sa začne postupne spo‑ maľovať. Otváranie ekonomík malo pri‑ niesť návrat spotrebiteľov k službám, čo malo upokojiť inflačné tlaky. Situácia sa zásadne zmenila, keď ruský prezident Vladimir Putin rozpútal vo februári 2022 vojnu na Ukrajine. „Už v úvode minulého roka došlo k prvej mobilizácii ruských vojenských síl smerom k ukrajinským hraniciam, ešte pod zásterkou vojenského cvičenia. Trhy už však znervózneli. Po napadnutí Ukraji‑ ny došlo na trhoch k obrovskému náras‑ tu neistoty, keďže rola Ruska a Ukrajiny je pri exporte niektorých produktov veľ‑ mi významná, čo prinieslo výrazný rast cien komodít,“ vysvetlil Horňák. V tomto prípade šlo hlavne o potraviny či niekto‑ ré druhy služieb, ale najmä energetické suroviny — elektrinu, ropu a plyn. Vyššie ceny energií spustili reťazovú reakciu — rast cien v celom dodávateľskom reťazci. POLITIKA CENTRÁLNYCH BÁNK

Pri pátraní po príčinách súčasného zdražovania nemožno opomenúť ani ná‑ zor niektorých analytikov, ktorí pripisujú veľký podiel viny za vysokú infláciu uvoľ‑ nenej monetárnej politike.

Ekonóm Vibhu Vikramaditya vidí za rastúcimi cenami nielen Putina, ale aj modernú monetárnu teóriu. Ide o eko‑ nomický prístup, v ktorom hrajú vý‑ znamnú rolu centrálne banky, aktívne ovplyvňujúce množstvo peňazí v obehu a výšku úrokových sadzieb.

Reálnym výsledkom podľa tejto teó‑ rie je, že za posledných 30 rokov sa štáty extrémne zadlžili a do obehu sa dostalo obrovské množstvo peňazí. Napríklad dlh Spojených štátov amerických sa zvýšil od polovice 90. rokov minulého storočia z piatich biliónov dolárov na súčasných takmer 30 biliónov dolárov. Úroko‑ vé miery sa pritom dostali na nulu alebo dokonca do záporných hodnôt. Podobne je na tom aj Európa a celý vyspelý svet.

Kritici modernej monetárnej politiky tvrdia, že extrémne zdražovanie by sme pocítili aj bez vojny na Ukrajine, pretože ekonomiky nemôžu donekonečna fun‑ govať na nulových úrokových sadzbách a bezbrehom tlačení peňazí. To sa musí napokon niekde prejaviť, a to práve na výraznom raste cien. VYŠŠIA INFLÁCIA POTRVÁ

Bežných ľudí však viac ako príčiny sú‑ časného stavu zaujíma, dokedy budú musieť znášať enormne rastúce náklady na život. Analytici sa v prognózach znač‑ ne líšia, pretože predpovedať ekonomic‑ ký vývoj v súčasných neistých časoch je extrémne náročné, ak nie dokonca ne‑ možné. Ak by sa mala vysoká inflácia rýchlo vrátiť do normálnych hodnôt, teda na úroveň okolo dvoch percent, podľa ekonómov je jediným riešením hospo‑ dárska recesia. Práve ekonomický po‑ kles by dokázal zastaviť rast cien tovarov a služieb. „Prognózovať vývoj ekonomiky v tom‑ to roku vrátane vývoja inflácie je nároč‑ né. Aj tento rok sa však zrejme dočká‑ me dvojciferného tempa zdražovania. Kľúčový bude vývoj cien energií pre do‑ mácnosti a firmy. Nech si predstavíme akýkoľvek produkt alebo službu, neod‑ mysliteľnou súčasťou pri ich výrobe či distribúcii sú totiž práve energie,“ vy‑ svetlila analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Podobne vidí vývoj v nasledujúcich mesiacoch aj Glasová. „Očakávame, že sa inflácia bude držať nad hranicou 15 percent. Ceny potravín budú v nasle‑ dujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvo‑ du rastúcich cien energií aj horšej úro‑ dy vo viacerých európskych krajinách, ktoré vlani trápili suchá,“ priblížila ana‑ lytička. Úroveň tohtoročnej inflácie bude podľa Glasovej závisieť hlavne od opat‑

Pandémia koronavírusu: S dosahmi protipandemických opatrení sa ekonomika vyrovnáva dodnes.

Foto: Aktuality.sk Foto: Aktuality.sk

rení, ktoré sa prijmú na európskej aj ná‑ rodnej úrovni s cieľom zmierniť dosahy drahých energií na domácnosti a firmy.

V prípade, že prijaté opatrenia zame‑ dzia extrémnemu nárastu regulovaných cien, tak Glasová predpokladá priemerný rast spotrebiteľských cien v tomto roku na úrovni okolo 16 percent. Pri výraznej‑ šom náraste regulovaných cien energií by inflácia mohla prekročiť až hranicu 20 percent. „Smerom nahor bude inflácia tlačená hlavne drahými energiami, ale aj vysokými cenami potravín a mnohých nedostatkových materiálov a súčiastok, ktoré zasiahla surovinová kríza a naru‑ šenie medzinárodného obchodu v dô‑ sledku vojny na Ukrajine. To sa premie‑ ta do zvyšovania cien výrobných vstupov a následne, samozrejme, aj do zdražova‑ nia výrobkov pre spotrebiteľov,“ dodala analytička. POMOC VLÁDY V ENERGETICKEJ KRÍZE

Slovenská vláda už vlani odklepla po‑ moc pre firmy v rámci energetickej krí‑ zy a vyčlenila na ňu necelú miliardu eur. Firmy tak od tohto roka budú mať na tri mesiace zastropované ceny elektri‑ ny a plynu. V prípade elektrickej ener‑ gie je maximálne cena 199 eur za me‑ gawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh.

Ak budú podnikatelia nakupovať za vyššie ceny (silová zložka energie), tak im štát preplatí 80 percent. V praxi by to malo vyzerať nasledovne: ak podnik na‑ kúpi počas prvých troch mesiacov toh‑ to roka silovú elektrinu za 400 eur za MWh, štát mu na to prispeje 160,8 eura. Samotná firma nakoniec zaplatí 239,2 eura. Ku konečnej cene sa musia pripo‑ čítať ďalšie poplatky vrátane distribúcie. Rovnako to bude platiť aj pri plyne.

Vláda vlani vyčlenila na energetickú pomoc na rok 2023 ďalších 3,5 miliardy eur. Ich použitie nebolo v čase uzávierky ročenky Kauzy 2022 jasné, keďže peniaze boli naviazané na rozpočet na rok 2023. Kabinet Eduarda Hegera však padol skôr, ako stihol schváliť rozpočet. Otázkou zo‑ stávalo i to, koľko budú platiť za elektri‑ nu, plyn a vykurovanie domácnosti. Ko‑ nečné ceny mali byť zrejmé v priebehu decembra 2022, keď mal Úrad pre regu‑ láciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejniť ceny energií pre regulované subjekty. TLAKY NA ZMIERNENIE INFLÁCIE

Hoci väčšina ekonómov očakáva ten‑ to rok dvojcifernú infláciu, ukazuje sa i pomyselné svetlo na konci tunela. Po‑ stupne sa totiž objavujú náznaky zme‑ ny, ktoré sú najviac viditeľné na druhej strane Atlantiku. V Európe to bude‑ me mať o čosi komplikovanejšie, keď‑ že na nás viac vplývajú dôsledky vojny na Ukrajine. Existujú však prvé náznaky, že inflácia konečne ustupuje, minimál‑ ne v Spojených štátoch amerických. Rast cien ťahali najmä vyššie mzdy v dôsled‑ ku pandemických nerovností, nedostat‑ ku pracovnej sily a napätého trhu práce. „Karta sa pomaly obracia. Už koncom roka 2022 sa objavili správy o plánova‑ ných veľkých prepúšťaniach v techno‑ logickom sektore vrátane firiem Meta, Stripe, Paypal, Microsoft, Amazon. Ale nie je to len o technológiách,“ zhodno‑ til makroekonomický stratég Saxo Bank Christopher Dembik. Upozornil, že za‑ mestnanosť je ukazovateľ, ktorý reagu‑ je s oneskorením. Napríklad úbytok pra‑ covných miest sa začal osem mesiacov po začiatku recesie v roku 1974.

Faktom je, že niektoré sektory eko‑ nomiky sú na vyššie úrokové sadzby cit‑ livejšie ako iné. Napríklad realitný trh v USA takpovediac kopíruje ekonomický cyklus. „S jeho ochladzovaním, ktoré sa začalo začiatkom roka 2022, klesá s od‑ stupom času aj spotreba tovarov spoje‑ ných s bývaním vrátane domácich spot‑ rebičov, náradia pre domácich majstrov a šíri sa aj do zvyšku ekonomiky. Vytvára to tlak na ďalšie tovary dlhodobej spot‑ reby, a tým aj na prepravný priemysel,“ vysvetlil Dembik.

Ďalšie hromadné prepúšťania zname‑ najú, že spomalenie zvyšovania miezd, ktoré sa začalo koncom roka 2022, bude v USA pokračovať aj v nasledu‑ júcich mesiacoch. Podľa údajov Ná‑ rodnej federácie nezávislých podnikov (NFIB) z jesene 2022 plánovalo iba 23 percent malých firiem v nasledujúcich troch mesiacoch zvýšiť mzdy a iné for‑ my kompenzácie. To je oveľa menej ako 32 percent pred niekoľkými mesiacmi na vrchole cyklu. „Kompenzačné praktiky malých pod‑ nikov majú tendenciu viesť k širšiemu rastu miezd. Preto môžeme očakávať, že index nákladov na zamestnanosť, ktorý sa začal koncom roka 2022 spomaľovať, sa bude naďalej pohybovať smerom na‑ dol a tento rok spadne pod štyri percen‑ tá. To by v konečnom dôsledku mohlo zmierniť inflačné tlaky a uvoľniť cestu pomalšiemu tempu zvyšovania úroko‑ vých sadzieb zo strany Fedu,“ predpo‑ kladal Dembik.

RECESII SA NEVYHNEME

Aj v Európe bolo koncom minulého roka badať známky výraznejšieho eko‑ nomického spomalenia, ktoré môže na‑ koniec zastaviť rastúce tempo zdražo‑ vania. Napríklad spotrebiteľská nálada v najväčšej ekonomike EÚ — v Nemec‑ ku — bola na jeseň 2022 najhoršia od poslednej finančnej krízy. To naznačuje, že lokomotíva európskeho hospodárstva sa môže dostať tento rok do recesie.

Znaky spomaľovania sa koncom vla‑ ňajška prejavili aj na Slovensku. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa síce chválil, že miera evidovanej nezames‑ tnanosti klesla v októbri 2022 pod hra‑ nicu šesť percent. Nespomenul však, že pod zníženie sa podpísali sezónne vply‑ vy. Po zohľadnení týchto faktorov sa po‑ kles nezamestnanosti minulú jeseň za‑ stavil a, naopak, sezónne očistená miera nezamestnanosti posledné tri mesiace pozvoľna narastala, poznamenal analytik Unicredit Bank Ľubomír Koršňák. Nižšia aktivita na trhu práce na jeseň 2022 by podľa neho mohla byť predzvesťou blí‑ žiaceho sa poklesu ekonomickej aktivity aj na Slovensku.

Foto: Aktuality.sk

Energetická pomoc: Počítalo sa s balíkom vo výške niekoľkých miliárd eur. Ilustračné foto: TASR/Slovenské elektrárne