ROČENKA KAUZY 2020 - Kto zarába na štáte

KAUZY

2020

Editoriál

ČUDNÝ ROK Skúsenosť mi hovorí, aby som od nadchádzajúcich rokov nečakal zázraky. Aby som bol opatrný, pretože na konci môžem byť sklamaný. A niečo na tom je.

Na konci roka 2019 som si prial len šťastie a zdravie pre rodinu, kolegov, kamarátov... A aby dobre dopadli voľby. Nanešťastie sa moje priania úplne nenaplnili.

Prišla pandémia koronavírusu, ktorá nás postavila pred problém, ako čeliť vážnej medicínskej hrozbe. A priniesla so sebou množstvo sekundárnych ťažkostí: spustila ekonomickú krízu, začali narastať sociálne nepokoje a frustrácia ľudí, ktorí mesiace nevedeli, čo sa bude diať a či budú mať z čoho uživiť rodinu. Starí rodičia skončili v izolácii, deťom zavreli na dlhé mesiace školy, neistota a úzkosť v rodinách sa negatívne podpísali na vzťahoch.

Voľby so sebou priniesli vládu, ktorú sme zrejme nečakali, ale ktorá dokonale vystihla nálady v spoločnosti. Zlosť po rokoch bezškrupulózneho panovania Smeru urobila z rebela Igora Matoviča hviezdu parlamentných volieb. Politik konfliktu postavil vládu zmeny, ale aj veľkých očakávaní.

A zas tu máme očakávania, ktoré so sebou zvyknú prinášať sklamania. Matovičova vláda musela od začiatku čeliť pandémii, vybielenému účtu, prázdnym skladom štátnych hmotných rezerv, nepripravenosti chrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva, skorumpovanému systému infikovanému „našimi ľuďmi“, ktoré tu zanechali vlády Smeru...

Koaličnému kvartetu nepridali na stabilite ani vnútorné rozpory živené jednotlivými stranami a ich lídrami, nešťastná komunikácia zásadných tém smerom k verejnosti, strata podpory pre Igora Matoviča, útoky opozície.

Zároveň prišli vlny zásahov NAKA, v rukách polície skončili niekdajší vplyvní ľudia – oligarchovia Jaroslav Haščák, Norbert Bödör a Martin Kvietik, bývalí policajní funkcionári Tibor Gašpar, Milan Lučanský, Peter Hraško, Róbert Krajmer

či Bernard Slobodník, vysokopostavení ľudia v SIS ako Boris Beňa či Peter Gašparovič, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, viacerí sudcovia, advokáti, vysokí štátni funkcionári a mnoho ďalších.

Kým v minulosti sme pochybovali o dôveryhodnosti štátnych inštitúcií, tento rok sme zistili, že boli absolútne nedôveryhodné. Že podľa svedectiev aj dôkazov zastupovali záujmy mafie, politikov a oligarchov.

Záujem vlády vytvoriť právny štát sa mal odraziť na voľbe generálneho prokurátora. Zmena zákona o prokurátoroch, ktorá vyzerala ako šitá na mieru konkrétneho kandidáta, nakoniec priniesla kvalitných kandidátov. A verejné vypočúvania, na konci ktorých stojí skutočne kvalitný víťaz. Ak podobným spôsobom prebehne aj budúcoročná voľba špeciálneho prokurátora, bude to bezpochyby jeden z najlepších počinov Matovičovej vlády. Niečo, na čo budú môcť byť hrdí.

Výpočet toho, čo všetko sa tento rok udialo, by mohol byť výrazne dlhší a ilustroval by, prečo je titulok predslovu k nášmu sumáru káuz za rok 2020 Čudný rok.

Rok 2020 bol naozaj čudný. A pre väčšinu zrejme nebude jedným z tých, na ktoré budeme spomínať ako na staré dobré časy.

Vážené čitateľky, vážení čitatelia, ročenka je zároveň naším poďakovaním za to, že ste s nami. Že si uvedomujete vážnosť nikdy sa nekončiaceho súboja o lepší a spravodlivejší štát.

Tak ako ste vy pri nás, tak sme aj my pri vás. Ďakujeme.

Peter Bárdy šéfredaktor Aktuality.sk

obsah 14

OZVENA GORILY

44

ZLÝ ROK

4

26

MAKÓOV MAFIÁNSKY ŠTÁT

50

NA HLINENÝCH NOHÁCH

30

SLEPÁ SPRAVODLIVOSŤ

58

NA VLNÁCH PANDÉMIE

82

88

94

NEZAPLATÍŠ, NEDOSTANEŠ

TRETIA CESTA DO OPOZÍCIE

VRAŽDY BEZ VINNÍKOV

OBSAH 3

Čudný rok

6

Hra na bohov

14

Ozvena Gorily

18

Kočnerova pavučina

26

Makóov mafiánsky štát

30

Slepá spravodlivosť

36

Krstný otec justície

38

Spanilá jazda

44

Zlý rok

48

Symbol korupcie

50

Na hlinených nohách

54

(Ne)transparentná vláda

58

Na vlnách pandémie

62

Víťazi a porazení

64

Ekonomika v čase pandémie

66

Zlodeji v koalícii

68

Čo dýcha Ružomberok

72

Miliónová práčka

74

Kontroverzie a mýty

78

Náboj v schránke

80

Odpočúvanie štátu?

82

Nezaplatíš, nedostaneš

86

Zbojnícke praktiky

88

Tretia cesta do opozície

94

Vraždy bez vinníkov

Šéfredaktor: Peter Bárdy Hlavný editor: Miroslava Sojková Editori: Marek Vagovič, Ivana Hečková Fotoeditor: Miroslava Sojková Autori: Jana Čunderlíková, Annamária Dömeová, Tibor Habo, Filip Hanker, Laura Kellöová, Jana Kubisová, Tomáš Kyseľ, Martin Odkladal, Ján Petrovič, Peter Sabo, Martin Sliz, Ján Trangel, Martin Turček, Marek Vagovič Fotografi: David Ištok, Branislav Wáclav Grafici: Roman Kovár, Martin Kovár Infografiky: Martin Žubor Jazyková korektorka: Denisa Dovičovičová Obchod: Katarína Bartošová, katarina.bartosova@ringieraxelspringer.sk Marketing: Martin Kuchta, martin.kuchta@ringieraxelspringer.sk Vydavateľ: Ringier Axel Springer SK, a. s., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 51251761 Generálni riaditelia: Peter Hollý, Michal Maruška Distribúcia v SR: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, a. s., Stará Vajnorská 9, P. O. BOX 21 Tlač: NEOGRAFIA, a. s., Sučianska 39A, 038 61 Martin-Priekopa EAN: 9788089854226 ISBN: 978-80-89854-22-6 Autorské práva sú vyhradené, vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako aj verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. Publikovanie alebo akékoľvek iné formy ďalšieho šírenia obsahu magazínu Kauzy 2020 sú bez písomného súhlasu vydavateľa zakázané.

bödörovo komando

HRA NA BOHOV

ZA VYSOKÉ ÚPLATKY MALI ZAMETAŤ KAUZY VEĽKÝCH RÝB, SLEDOVAŤ VPLYVNÉ OSOBY ČI VYPAĽOVAŤ ĽUDÍ S REÁLNYMI ALEBO VYMYSLENÝMI PROBLÉMAMI.

JÁN PETROVIČ

6

Pravicová vláda Ivety Radičovej pretrhla v júli 2010 vládnutie Ficovho Smeru iba na krátkych 20 mesiacov. Koaličné kvarteto SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd rozbili vnútorné spory. Kým však premiérka doviedla krajinu k predčasným voľbám, anonym na internete zverejnil prepis odposluchov zo spisu Slovenskej informačnej služby (SIS) s krycím názvom Gorila o tom, ako mohol spolumajteľ finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák korumpovať politikov. Kauza vyvolala silné protesty verejnosti. Robert Fico mal opäť voľnú cestu k moci.

V apríli 2012 sa vlády chopil Smer po tom, čo vo voľbách prevalcoval všetkých konkurentov a vďaka presvedčivému víťazstvu zostavil jednofarebnú vládu. Staronový minister vnútra Robert Kaliňák odvolal v polovici mája 2012 z postu policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka a do čela polície postavil Tibora Gašpara. Muža, ktorý odštartoval policajnú kariéru v Nitre, však posunul do

prvej veľkej funkcie v roku 2005 vtedajší minister vnútra Vladimír Palko (KDH), keď z neho za druhej Dzurindovej vlády urobil riaditeľa Úradu boja proti korupcii.

Na tomto poste ho nechali aj za prvej Ficovej vlády.

Krátko po Gašparovom menovaní za prvého muža polície zanikli dva špecializované policajné útvary, o ktorých by sa dalo povedať, že boli vtedajšou elitou polície. Umieračik zazvonil Úradu boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Gašparovci oba úrady zlúčili aj s útvarmi na boj proti drogám a finančnej kriminalite pod novú hlavičku: v decembri 2012 založili Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). „Všetko je vzájomne poprepájané a toto klbko rôznych trestných činov je treba rozpliesť a vyšetrovať. Pri takýchto náročných prípadoch je spolupráca týchto zložiek nevyhnutná,“ vyhlasoval krátko po vzniku NAKA Gašpar, ktorý sa už od septembra 2008 hrdí hodnosťou generál.

ŠÉF Norbert Bödör

oligarcha – živnostník

1. RIADIACA ÚROVEŇ Tibor Gašpar

bývalý prezident PZ SR

2. HIERARCHICKÁ ÚROVEŇ Dušan Kováčik

Róbert Krajmer

špeciálny prokurátor

bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA

Marián Zetocha

Ľudovít Makó

bývalý šéf odboru podpory riadenia NAKA

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Prešlo osem rokov a karta sa úplne otočila. Policajti z NAKA počas razie Očistec zadržali svojho bývalého prezidenta Gašpara aj viacerých nedávnych funkcionárov elitnej polície.

Vyšetrovateľ ich obvinil, že namiesto odhaľovania zločinov slúžili záujmom nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra, ktoré mali byť poriadne ďaleko za hranou zákona. „Minimálne od roku 2012 zosnoval obvinený Norbert Bödör za súčinnosti obvineného Tibora Gašpara z osôb s priateľskými väzbami z minulosti štruktúrovanú skupinu osôb, s cieľom spáchania najmä trestných činov korupcie, zločinov vydierania, zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti, prečinov ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi,“ spísal vyšetrovateľ sumár skutkov, ktoré pripisuje Bödörovmu komandu. Podľa doterajších dôkazov

bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy

3. HIERARCHICKÁ ÚROVEŇ Peter Hraško

Milan Mihálik

bývalý šéf NAKA

bývalý zástupca riaditeľa jednotky finančnej polície NAKA

Bernard Slobodník

Pavol Vorobjov

bývalý riaditeľ jednotky finančnej polície NAKA

bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície NAKA

Vladimír Bisták

bývalý zástupca riaditeľa NJFP NAKA-Západ

ČLENOVIA Milan Žáčik

referent protikorupčnej jednotky NAKA-Západ

mala mať táto partia dva ciele: systematicky ťažiť peniaze z úplatkov, ale aj zabezpečiť výhody subjektu politického boja, ovplyvňovať politickú situáciu a upevňovať si svoje postavenie a moc.

Do klanu pripomínajúceho paralelnú políciu v policajnom zbore patril podľa vlastných slov aj dlhoročný šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Členovia skupiny podľa Makóa „dohlia-

Ivan Bobocký

referent protikorupčnej jednotky NAKA-Západ

dali“ na vyšetrovanie alebo operatívne preverovanie daňovej trestnej činnosti ľudí blízkych strane Smer-SD, neskôr aj SNS a ďalším stranám vládnej koalície.

HRÁME SA TU NA BOHOV

Na rohu Vajnorskej a ulice Odbojárov neďaleko centra Bratislavy stojí moderná administratívna budova. Hoci sa nachádza rovno oproti okresnému riadi-

Infografika: Aktuality.sk

BÖDÖROVO KOMANDO V POLÍCII

bödörovo komando Foto: TASR

Tibor Gašpar: Bývalý policajný prezident podal v novembri 2020 na Úrade špeciálnej prokuratúry trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka. Deň pred svojím zadržaním.

NAKA u bývalého šéfa: Polícia zasahovala od rána 5. novembra 2020 v Janíkovciach – mestskej časti Nitry, kde býva Tibor Gašpar. Z rodinného domu ho odviedla v putách.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

teľstvu polície, policajti na ňu nevidia.

Výhľad im zakrýva starý obytný dom, takže budova je zakrytá pred zrakmi nepovolaných. Práve v jej útrobách si zriadil svoju bratislavskú základňu nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Objekt patrí Transpetrolu, ktorý v ňom do roku 2013 prenajímal priestory reklamnej firme.

Súčasné vedenie štátneho prepravcu ropy netuší, čo sa v navonok opustenej nehnuteľnosti s dobrou polohou neskôr dialo. Tušia to však vyšetrovatelia káuz Bödörovho komanda.

Za kovovou roletou na bráne objektu nenápadne mizli autá, ktoré sa tam trúsili z úzkej uličky. Návštevník na výťahu stlačil gombík s číslom 6 a ocitol sa na poslednom presklenom podlaží, odkiaľ mal bývalý zápasník a syn majiteľa SBSky s rozprávkovými štátnymi zákazkami riadiť svoje uniformované ovečky. „Ľudia celý život makali a majú 400-eurové dôchodky. My sa tu hráme na bohov a za peniaze sme ochotní urobiť všetko,“ opisoval vyšetrovateľom počas výsluchu bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník fungovanie komanda. Informáciu o tom zverejnil portál Topky. sk. Ďalším miestom tajných stretnutí komanda s bosom mala byť vinárska pivnica v obci Radošina v Nitrianskom kraji, ktorú Bödör vlastní. Svedkovia tvrdia, že okrem policajných špičiek tam chodieval aj bývalý minister vnútra a emeritný korunný princ Smeru Robert Kaliňák. Vždy

8

pohotový politik si však na vlastnú prítomnosť v Radošine spomínal iba matne. „Kľudne povedzme, že sme v Radošine boli, ale na žiadnej tajnej porade nie.

Nemusím si to pamätať, pretože takých stretnutí, kde boli tie osoby, ktoré menujete, boli desiatky. Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör,“ povedal pre video.sme.sk.

Norbert Bödör mal však zjavne otvorené dvere ešte vyššie. Už roky je známe, že Fico sa ešte ako premiér opakovane objavoval na večierkoch firmy Bonul patriacej jeho otcovi Miroslavovi. Bödör mladší si písal cez šifrovanú Threemu s mafiánom Marianom Kočnerom, ktorý od neho žiadal citlivé informácie z prostredia polície. Vo svojich rozhovoroch označovali Fica ako šéfa.

Keď sa komunikácia prevalila, Ficov postoj k Bödörovi staršiemu to nezmenilo. „Ja nie som politický chrapúň, možno ak by to bol niekto iný, tak povie, že toho človeka v živote nevidel. Navštevoval som, navštevujem a budem navštevovať tam, kde dostanem pozvanie, rôzne podujatia veľkých firiem. Bol som v mnohých slovenských firmách. Myslím si, že firma, ktorá zamestnáva niekoľko tisíc ľudí, nie je nejaká garážová firma. Dobre poznám majiteľa tej firmy, je to starý pán, ktorý nemá nič spoločné s pánom, ktorý je predmetom medializácie. Tá firma neurobila nič, môj postoj je taký ako doteraz,“ rozprával Fico ešte v auguste 2019. Neskôr vyšlo najavo, že Bödör

mladší mohol mať k Ficovi aj priamo vyšliapaný chodníček. Vyšetrovací spis vraždy novinára Jána Kuciaka odhalil, že Norbert Bödör po večeroch volával na priamu linku úradu vlády, ktorej vtedy predsedal Fico. Bödör počas policajného výsluchu tvrdil, že volával na číslo, ktoré označoval ako „premiérov sekretariát“.

V tom čase využívala dané telefónne číslo Ficova asistentka Mária Trošková. Dôvody Bödörových neskorých telefonátov na úrad premiéra zostávajú otázne, on sám si nevedel na ich obsah spomenúť.

NITRA, MILÁ NITRA

V okruhu nitrianskeho rodáka Norberta Bödöra sa až príliš často spomínajú policajti, ktorí majú aspoň služobne niečo spoločné s mestom pod Zoborom, prípadne blízkym okolím. Gašpar je síce rodákom z Kežmarku, ale začiatky jeho profesionálnej kariéry sú späté s Nitrou, kde sa z pozície vyšetrovateľa vyšplhal na post zástupcu riaditeľa okresného úradu vyšetrovania. Potom prešiel na krajské policajné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, kde to dotiahol až na stoličku 1. zástupcu riaditeľa a mal pod sebou celý bývalý krajský Úrad justičnej a kriminálnej polície.

Do Nitry sa svojho času zatúlal aj Trenčan Róbert Krajmer, ktorý tam riadil Úrad boja proti korupcii – odbor Západ. Po vzniku NAKA ho presunuli vyššie, stal sa šéfom národnej protikorupčnej jednotky NAKA. Dlhé roky bol jeho zástupcom

Foto: TASR

Novomešťan Peter Hraško, z ktorého napokon urobili riaditeľa NAKA. Členom komanda bol podľa vyšetrovateľov aj Marián Zetocha, ktorému najprv zariadili funkciu na Úrade boja proti korupcii – odbor Západ, kde viedol oddelenie odhaľovania. Neskôr dostal funkciu v NAKA, stal sa zástupcom riaditeľa odboru podpory riadenia.

Levičana Bernarda Slobodníka najprv poslali do Banskej Bystrice, kde riadil expozitúru Stred národnej protikorupčnej jednotky NAKA. Neskôr ho vykopli vyššie za riaditeľa národnej jednotky finančnej polície NAKA. Nitrianskemu krajanovi Pavlovi Vorobjovovi zverili odbor podpory riadenia NAKA, potom riadil finančnú spravodajskú jednotku NAKA. Milana Mihálika z vyše dvojtisícovej obce Zbehy vedľa Nitry ustanovili za zástupcu riaditeľa národnej jednotky finančnej polície, teda pod Slobodníka. Bývalý operatívec Milan Mihálik údajne dostal funkciu za to, že sa aktívne podieľal na čudnom vyšetrovaní firmy Unipharma, proti ktorej stál mafián Kočner.

Vladimírovi Bistákovi dali funkciu vedúceho oddelenia finančnej polície na odbore boja proti organizovanej kriminalite – odbor Západ (sídli v Nitre).

Potom sa stal zástupcom riaditeľa expozitúry Západ národnej jednotky finančnej polície NAKA, kde mal pod sebou ďalších dvoch členov partie – Milana Žáčika a Ivana Bobockého.

Z vedenia polície do väzby: Bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško, vľavo, a policajný šéf Tibor Gašpar.

ZAMETAČ DUŠAN

Vlastniť paralelnú políciu však neznamená, že človek má pod palcom celé trestné konanie. Jeho pánom je totiž prokurátor. Bödörovo komando si nemuselo ani v tomto smere zúfať: v posledných rokoch fungovania im mal garantovať pokojný spánok jeden z najpovolanejších – špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Pán 61:0, ako Kováčika posmešne volali novinári za nepodávanie žiadnych obžalôb, skončil v rukách polície ešte o dva týždne skôr ako policajní funkcionári.

Keď sa 22. októbra 2020 vybral na pracovnú schôdzku na policajné prezídium, určite netušil, že bude dlhé desiatky minút na ulici čeliť policajnému zásahu s putami na rukách.

Muži zákona boli zrejme poriadne prekvapení, keď u šéfa špeciálnej prokuratúry našli v obálke 10-tisíc eur v hotovosti.

Vraj ich postupne vyberal z banky. Malo ísť o peniaze, ktoré požičal kamarátovi a ten mu ich splácal. „Chcel som zrealizovať kúpu jednej lúky, nakoniec z toho zišlo,“ tvrdil Kováčik. V prípade dnes už dosluhujúceho špeciálneho prokurátora pritom nešlo o prvú hotovosť. V minulosti vložil do banky 204-tisíc eur, čo banka ohlásila ako podozrivú operáciu. Polícia prípad po medializácii riešila, trestné stíhanie však zastavila so zdôvodnením, že Kováčik si peniaze požičal od brata.

V rovnaký deň ako Dušana Kováčika zbalili aj Norberta Paksiho, ktorý bol funkcionárom útvaru zvláštnych po-

licajných činností. Ten začal okamžite spolupracovať s vyšetrovateľmi.

OD MAFIE K MAFII

Odhalenie Bödörovho komanda malo pomerne kurióznu predohru. Hoci nepriamo, ale predsa je dôsledkom udalostí vo vnútri najdhšie fungujúcej mafiánskej skupiny v Bratislave a na západnom Slovensku. Reč je o takáčovcoch, na ktorých sa policajti intenzívne zamerali od roku 2014. Najprv eliminovali ich bývalého vplyvného člena Iva Ružiča, od roku 2016 ich južnú vetvu a po raziách Aladin, Apač a Lyžiar aj tvrdé jadro gangu. Vnútri skupiny zjavne zavládlo napätie, keďže po nej stále idú policajti a viacerým mafiánom sa rozviazali ústa.

Jeden svedok z tohto prostredia napríklad vypovedal, ako v minulosti zariaďovali, aby mohol byť na slobode bos gangu Ľubomír Kudlička prezývaný tiež Kudla, Rabin či Inžinier.

Takáčovci chceli údajne dosiahnuť, že ak sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodne o prepustení bosa na kauciu, tak dozorujúci prokurátor proti tomu nepodá sťažnosť, aby Kudličkov prípad nemusel posúdiť aj Najvyšší súd.

Dohoda sa udiala cez aplikáciu Threema a kontaktom obvineného mal byť špeciálny prokurátor Kováčik. „K uvedenej dohode došlo počas plavby a oslavy 40tych narodenín XY v Chorvátsku, pričom komunikácia s obvineným XX prebiehala vo vzťahu k tejto dohode výhradne

bödörovo komando

Foto: TASR

cez osobu obvineného XX prostredníctvom aplikácie Threema, pričom kontaktom obvineného XX na ÚŠP GPSR mal byť samotný špeciálny prokurátor,“ píše sa v jednom uznesení o väzbe. Svedok teda usvedčoval Kováčika, že sa angažoval v prospech mafiánskeho bosa. Ešte dôležitejšie však bolo, že takáčovci začali rozprávať o bývalom šefovi Kriminálneho úradu finančnej správy Makoóvi. (Viac o Ľudovítovi Makóovi sa dočítate v článku Martina Turčeka Makóov mafiánsky štát.)

BOŽÍ MLYN

Makó prežil profesionálnu kariéru na pomedzí dvoch svetov: raz bol v súkromných bezpečnostných službách, inokedy v bezpečnostných zložkách štátu. Ukazuje sa, že v jednej i druhej fáze kariéry pomáhal zločineckej skupine takáčovcov – a gang zas na oplátku jemu. Po niekdajšieho vysokého štátneho funkcionára, ktorý sa musel 1. júna 2020 porúčať zo štátnych služieb, si v polovici septembra zaleteli policajti vrtuľníkom do jeho prepychového domu v Jelenci pri Nitre.

Takej „pocty“ sa naposledy dočkal v novembri 2011 bos najmilitantnejšej zločineckej skupiny v Bratislave Juraj Ondrejčák alias Piťo a po ňom ešte v roku 2018 išiel vrtuľník na raziu proti vrahom Jána Kuciaka.

Po razii v Jelenci s príznačným názvom Boží mlyn vyšetrovateľ obvinil Makóa, že už v roku 2011 spolupracoval s čiernym

10

Foto: TASR

Bödörovec v putách: Róbertovi Krajmerovi pripisujú podiel na fiktívnom vyšetrovaní s cieľom vypaľovať majiteľa firmy.

Vo Veľkej Mači: Róbert Krajmer sa ako šéf protikorupčnej jednotky NAKA objavil na mieste vraždy novinára, hoci tam nemal čo robiť.

výjazdom mafiánskej strážnej služby takáčovcov, podieľal sa na podivnom vypočúvaní skladníkov logistického centra, kde boli podozrenia z krádeží. Ženu z jednej firmy zas násilne presviedčal, aby uznala dlh 100-tisíc eur.

Makó sedel od roku 2014 až do júna roku 2020 na stoličke riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, kde sa dostával k dôležitým informáciám o osobách a obchodných spoločnostiach. Podľa vyšetrovateľov ich následne zobchodoval aj v prospech zločineckej skupiny takáčovcov. Takto im výrazne napomáhal v získavaní peňazí na ich ďalšie fungovanie. „Získaval a zhromažďoval rôzne verejne neprístupné a citlivé informácie, ktoré následne poskytoval členom zločineckej skupiny, čím do značnej miery podporoval trestnú činnosť danej skupiny, za čo dostával od zločineckej skupiny vopred dohodnuté finančné ohodnotenie,“ zdôrazňoval prokurátor, keď pre Makóa žiadal väzbu.

Tak napríklad v roku 2017 mal za úplatok zabezpečiť na finančnej spravodajskej jednotke NAKA, aby po jednej akcii nezablokovala účty firiem ani osôb z prostredia takáčovcov. Svedok od takáčovcov vypovedal aj o tom, že Makó z postu šéfa daňových kriminalistov poskytol informácie o rozsiahlej akcii zameranej na tzv. „kvízomaty“, ktoré v herniach nahradili výherné automaty po sprísnení zákona o hazarde. Člen zlo-

čineckej skupiny si vďaka tomu „ošetril“ hazardné podnikanie, aby nemal žiadne straty, ktoré by mu prípadné dlhodobé zadržanie strojov zo strany KÚFS hrozilo.

Makó po obvinení nezostal nič dlžný povesti akčného chlapíka. Okamžite otočil kormidlo svojho smerovania a ponúkol spoluprácu pri objasňovaní ešte závažnejšej trestnej činnosti. Dokonca žiadal o status utajeného svedka, ale napokon vo všetkom figuruje pod svojím menom. Gašparovcom v tej chvíli poriadne prituhlo.

MAKÓOVA POMSTA

Ľudovít Makó pritom nebol sám, kto sa pustil do natierania bývalých parťákov z Bödörovho komanda. Spolu s ním je obvinený z napomáhania takáčovcom aj bývalý siskár František Böhm, ktorý nebol počas razie Boží mlyn na Slovensku.

Policajtom sa však neskôr sám prihlásil a po krátkom odpore začal vypovedať proti bývalým policajným dôstojníkom. Okrem tejto, takpovediac kľúčovej dvojice potvrdili ich slová o fungovaní komanda aj dnes už obvinení policajti Milan Žáčik a Vladimír Bisták či podnikateľ Peter Petrov.

Krátko po zadržaní Kováčika a tesne pred raziou na gašparovcov sa Úradu špeciálnej prokuratúry prihlásil aj Bernard Slobodník. Bývalý policajný prezident Gašpar tam prišiel dokonca deň pred akciou Očistec – napokon

Milan lučanský: Z bojovníka proti mafii Judáš Foto: TASR

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Milan Lučanský: Bývalý policajný prezident mal za paušál ťahať ľudí z kaše.

Eskorta na súd: Sudkyňa poslala Lučanského do väzby.

Milan Lučanský stúpal po policajnom rebríčku od konca 90. rokov s jednou malou prestávkou až na vrchol. Policajný exprezident je dnes obvinený, že si z polície urobil štát v štáte a z funkcie ťažil pre seba. Na úplatkoch mal zobrať viac ako pol milióna eur.

Keď sa Lučanský presunul z postu 1. policajného viceprezidenta do kresla šéfa inšpekcie ministerstva vnútra, vyplávala na povrch informácia, že na slnečnej Floride na pobreží Atlantiku mal byt.„Keďže som predal staršiu nehnuteľnosť na Slovensku, nemusel som si na to brať hypotéku. Obaja s manželkou slušne zarábame, mali sme našetrené peniaze,“ vysvetľoval pôvod majetku pre Sme. Apartmán na Floride vraj kúpil so synom a s dvoma kamarátmi, ktorí sa však neskôr rozhodli pre vlastnú nehnuteľnosť a byt teda zostal napísaný na syna. Lučanský tvrdil, že vyplatenie pôvodných spolumajiteľov vie zdokladovať.

Pozornosť na Lučanského americkú nehnuteľnosť upriamila tajná nahrávka v minulosti stíhaného podnikateľa Michala Chynoradského, ktorý mal jej kúpu sprostredkovať. Lučanský sa bránil, že Chynoradský sa ho snaží zdiskreditovať. Nehnuteľnosti vraj financoval aj z peňazí, ktoré dostal ako odchodné z polície či utŕžil z predaja staršieho domu a krčmy. Ministerstvo vnútra nechal nahliadnuť do majetkového priznania a keď sa stal policajným prezidentom, vraj ho ukázal aj nemenovaným novinárom. Zrejme si myslel, že tým fajka zhasla. Policajná razia Judáš z 2. decembra 2020 a následné vznesenie obvinenia bývalému prvému mužovi polície ale naznačujú, že toky peňazí do Lučanského peňaženky mohli vyzerať inak.

STÁTISÍCOVÉ ÚPLATKY

Všetci okolo si robia kšefty a zarábajú, len ja ako jediný nemám z toho nič. A každý potom chce, aby som ho ťahal zo sračiek!

Tak nejako sa mal Lučanský po menovaní za šéfa polície posťažovať zástupcovi šéfa úradu zvláštnych policajných činností Norbertovi Paksimu. Ten mal „sťažnosť“ posunúť bývalému siskárovi Františkovi Böhmovi, ktorý mal veľký záujem o dobré vzťahy s vplyvnými ľuďmi z bezpečnostných zložiek. Jednak preto, že sa sám zaoberal veľkými daňovými deliktmi. Jednak preto, že robil spojku takáčovcom a ďalším na exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Böhm sa Paksiho rovno spýtal, či si Lučanský pýta mesačný paušál. Odpoveď vraj znela: áno. A výsledkom bola údajne dohoda, že Lučanský aj Paksiho vtedajší nadriadený Jozef Rehák budú dostávať pravidelný paušál. Peniaze si pritom mali odovzdávať aj v Lučanského kancelárii. Paušál 45-tisíc eur sa mal vyplácať

od augusta 2018 až do konca roka 2019 a delil sa nasledovne: Lučanský 30-tisíc eur, Paksi 14-tisíc eur a tisícka Rehákovi.

Spomínaná dohoda vraj len nadväzovala na spoluprácu, ktorú mali mať jej aktéri už v časoch, keď bol Lučanský prvým policajným viceprezidentom. Podľa svedkov sa mala zrodiť na jeseň 2014 v prevádzke McDonald's, len niekoľko sto metrov od policajného prezídia, kde sa Lučanský a Paksi stretli s Böhmom.

Partička údajne fungovala niekoľko mesiacov od roku 2014 do roku 2015, istý čas mal do nej patriť aj bývalý viceprezident finančnej správy Daniel Čech. Böhmovi podľa vyšetrovateľov kryli „podnikanie“ spočívajúce v podvodoch s pohonnými hmotami.

Rehák a Paksi mali sledovať, či na podnikateľovi pracuje niektorá bezpečnostná zložka štátu. Vtedy však šlo o podstatne nižšie sumy. Obvinení muži si mali deliť 10-tisíc eur mesačne. Najviac, teda 4 000 eur mesačne, malo byť vyčlenených pre Čecha.

SLUŽBIČKA PRE POLITIKA

Pri akcii Judáš polícia obvinila osem mužov, proti ktorým vypovedala obdobná zostava svedkov ako v prípade Bödörovho komanda okolo Gašpara. Exšéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník prehovoril o prípade, ktorý sa týkal Štefana Žigu. Príbuzný exministra hospodárstva Petra Žigu (v minulosti Smer-SD, dnes Hlas) sa mal so svojou firmou zapojiť do tzv. karuselového podvodu. Slobodník tvrdí, že Žigovci zaplatili za zahladenie kauzy 50-tisíc eur, ktoré mu osobne odovzdal Norbert Bödör, za čo Nitranovi pribudlo obvinenie aj v kauze Judáš. Polovica peňazí išla Slobodníkovi, zvyšných 25-tisíc malo byť pre vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ktorý mal kauzu na stole. Exminister Žiga všetko popiera, novinárom povedal, že je ochotný vypovedať.

V prípade Judáš figuruje aj 1. námestník SIS Boris Beňa, ktorého po obvinení postavili mimo služby. Vyšetrovatelia tvrdia, že Böhmovi na osobnom stretnutí potvrdil informáciu, ktorú už mal od Paksiho – teda že Böhma odpočúva tajná služba.

Vysvetľoval mu, že ide o nedopatrenie, ktoré bude najneskôr do 48 hodín minulosťou, čo sa aj napokon naplnilo. Beňa mal Makóovi vyzradiť, prečo policajti odpočúvajú jeho a ďalšie osoby, medzi ktorými bol napríklad aj Kočner.

V inom prípade z kauzy Judáš sa zas mali viacerí obvinení snažiť vytiahnuť veľké peniaze od podnikateľa, ktorý mal pre daňové kontroly zablokovaný celý nehnuteľný majetok.

Jozef Rehák je obvinený aj za činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov, ktorým mal vynášať informácie minimálne v rokoch 2000 až 2011.

bödörovo komando Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Problém Dobytkár: Nitriansky oligarcha Norbert Bödör sa vrátil z Chorvátska, aby vypovedal v korupčnej agrodotačnej kauze.

sa ukázalo, že bol podať trestné oznámenie. Rozviazaný jazyk zjavne zaberá, Makóa asi po mesiaci pustili z väzby.

V Slobodníkovom prípade prokurátor dokonca stiahol návrh na väzbu skôr, ako by o nej rozhodoval sudca. Podobne dopadol aj Ivan Bobocký, ktorý sa priznal hneď po zadržaní.

Väčšina zvyšných ľudí, ktorí mali podľa obvinenia patriť k bödörovcom, dnes čelí obvineniam za mrežami. Najťažšie to znášal bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško, ktorý sa počas vypočúvania zrútil, skončil v opatere lekárov a sudca ho už nemohol vypočuť.

CITLIVÉ KAUZY SYPALI

Bödörove ovečky mali podľa vyšetrovateľov vynášať svojmu nepísanému šéfovi informácie o citlivých kauzách, ako Benzinol, Čistý deň, Doprastav, Národná diaľničná spoločnosť, Pôdohospodárska platobná agentúra, Swan, Unipharma, Váhostav či ďaľsie, najmä veľké daňové prípady. Oligarchu ale zaujímali aj prípady, v ktorých figurovali politici, najmä Igor Matovič, Andrej Kiska a Boris Kollár, a spoločensky známe osobnosti.

Bödör mal rozdávať aj opačné pokyny: koho nesmú obviniť, resp. u ktorých ľudí musia byť trestnoprávne úkony minimál-

12

ne. Tak napríklad Bernard Slobodník mal pred Gašparom dostať od bosa komanda 20-tisíc eur za to, že v kauze Váhostav nebude vznesené obvinenie majiteľovi firmy Jurajovi Širokému, jeho príbuzným ani spriateleným osobám. Okrem toho mal bývalý šéf finančnej zložky NAKA dodávať informácie o prípade a zariadiť, aby dôsledky pre vyvolených boli iba mierne – napríklad aby Širokého pri vstupe do budovy policajného prezídia ani len nekontrolovali.

Od Böhma zas dostával Slobodník sprostredkovane cez Makóa akýsi paušál 10-tisíc eur za to, že podnikateľ nebude mať žiadne problémy pre daňové delikty, ktorých sa dopúšťal počas podnikania s pohonnými hmotami. Rovnakou cestou sa mal k Slobodníkovi dostať 200-tisícový úplatok v prípade známom ako Slovenskí Texasania. Išlo o predstaviteľov olejárskej firmy Jopi Trade, ktorí tak mali dostať garanciu, že v prípade obvinenia nebudú zadržaní policou.

Zatiaľ najvyšší úplatok sa spomína v prípade, ktorý súvisí s vyšetrovaním možnej trestnej činnosti v obchodnom reťazci firmy Interstore Group s mobilnými operátormi. Sumu 400-tisíc eur mal prevziať bývalý šéf ekonomickej sekcie ministerstva vnútra, ktorý ale do

skupiny nepatril. Viacerým jej členom však mal kvapnúť podiel z týchto peňazí za to, aby bola firma vynechaná z operatívneho preverovania.

SLEDOVALI AJ MATOVIČA

Trojlístok Gašpar – Krajmer – Hraško mal v roku 2015 dostať nezvyčajnú úlohu: zabezpečiť nelegálne sledovanie rôznych osôb, napríklad expolitika a advokáta Daniela Lipšica či vtedy opozičného politika Matoviča.

Marián Zetocha zabezpečil sledovačom autá, do akcie nasadili podľa doterajších zistení Milana Žáčika, Ivana Bobockého, Milana Mihálika a Pavla Vorobjova. Sledovanie trvalo dva mesiace, dostávali zaň peniaze. „Viackrát sa nám v tom roku pred voľbami 2016 stalo, keď sme sa s manželkou vracali z návštevy rodičov na východe, že sme si doma našli veci uložené inak, ako sme ich nechali,“ spomínal dnes už premiér Igor Matovič na obdobie, keď malo byť jeho sledovanie v plnom prúde.

Mimochodom, Vorobjov a Mihálik mali mať prsty aj v nezákonnom lustrovaní ľudí, za ktoré už pred raziou Očistec čelili stíhaniu a prvý menovaný skončil vo vyšetrovacej väzbe. Vorobjov mal nechať lustrovať neskôr zavraždeného

Foto: TASR

Zlý vtip: Robert Fico oslavoval víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2012 Coca-colou, pri ktorej sa mal podľa spisu Gorila stretnúť s Jaroslavom Haščákom v byte na Vazovovej ešte ako šéf opozičného Smeru. Bödör počas tretej vlády Smeru opakovane volal na mobil úradu vlády, ktorý používala Ficova asistentka Mária Trošková. Po odchode Smeru do opozície skončili Haščák aj Bödör v rukách polície.

novinára Jána Kuciaka, ako aj ďalších 28 novinárov, rodinu mafiánskeho bosa Róberta Lališa či elitnú prokurátorku.

Keď vo vedení polície striedal Gašpara nový prezident Milan Lučanský, Vorobjov sa rýchlo rozrozprával a priznal k lustrovaniu Kuciaka. Najprv tvrdil, že mu to zadal Gašpar, na neskoršom výsluchu si už nevedel spomenúť, ktorý z nadriadených mu to kázal.

Dnes je už dobre známe, že lustrácie novinárov končili v rukách mafiána Kočnera. Bývalý novinár a exsiskár Peter Tóth vypovedal, že lustrácie Kočnerovi sprostredkoval práve Norbert Bödör.

Popri vyšetrovaní tohto prípadu prišli ľudia z policajnej inšpekcie na to, že druhý menovaný Milan Mihálik lustroval aj iné osoby. Nespresnili však, koho presne mal v hľadáčiku tento policajt.

POLICAJT S FALOŠNÝM MENOM

Róbertovi Krajmerovi a Vladimírovi Bistákovi pripisujú aj podiel na pochybnom a zrejme úplne fiktívnom vyšetrovaní firmy, aby mohli „vypaľovať“ jej majiteľa. Podľa vyšetrovateľov mal Krajmer v júni 2014 osloviť Bistáka, aby vyžiadal od podnikateľa Jána Geöreögha z Trenčianskych Stankoviec účtovníctvo jeho firmy Mirach. V pod-

nikateľovi zrejme chceli vzbudiť dojem, že má problémy, lebo firma je podozrivá z daňovej trestnej činnosti. Opak bol pravdou, obchodník s ovocím a zeleninou žiadne daňové podvody nerobil, ani operatívne preverovanie nič také nepotvrdilo.

Keď si Bisták pýtal účtovníctvo, nepredstavil sa vlastným menom. Vydával sa za podplukovníka Kováčika. Falošné priezvisko uviedol aj v žiadosti o vydanie podkladov. Dokonca tam napísal spisovú značku, pod ktorou polícia viedla iný, v tom čase už skončený prípad.

Veľkopodnikateľ so zeleninou a ovocím si teda najprv myslel, že ide o riadne vyšetrovanie jeho firmy, a účtovníctvo odovzdal Bistákovi na CD-čku.

Majiteľa firmy však neskôr prekvapilo, že ho policajt volá na stretnutia do kaviarne a nie do sídla firmy, kde by procesne správnym spôsobom zadržal firemné doklady či počítače. „Potom som sa sprostredkovane dozvedel, že keď dám asi 20-tisíc, tak sa akože dozviem, čo ako je, a že keď dám 50-tisíc, tak ma očistia. Jasné, že som vedel, že ide o podvod,“ spomína podnikateľ Geöreögh, ako ho pred zhruba šiestimi rokmi začali vydierať. Dostal vraj aj niekoľko výhražných správ. „Napríklad,

že poslednýkrát oslavujem narodeniny na slobode alebo že si mám rozmyslieť dobre fungujúcu organizáciu, že budem trpieť,“ spomína obchodník z Trenčianskych Stankoviec. Napriek vyhrážkam žiadne výpalné neodovzdal a podal trestné oznámenie.

O Krajmera, ktorý v tomto prípade figuruje, sa policajti zaujímali už aj v polovici septembra 2020. Vtedy to však súviselo s mediálne známym prípadom okolo trenčianskeho baru Fatima.

O Očistci ešte nikto netušil.

Pri domovej prehliadke však čakalo na policajtov prekvapenie. Podľa informácií Aktuality.sk sa u Krajmera našlo päť rokov staré trestné oznámenie Jána Geöreögha. Krajmer mal doma aj takmer celý spis inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá v minulosti preverovala postup policajtov. „Žiadny z dokumentov, resp. kópií, ktoré mal môj klient vo svojej dispozícii, nezískal spôsobom priečiacim sa zákonu,“ uviedol jeho advokát Miroslav Zobok.

Obvinenia členov tohto zoskupenia sú už teraz veľmi vážne a možno očakávať, že najmä rozsiahle výpovede exšéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa povedú k rozuzleniu ďalšich prípadov a možno aj k rozšíreniu skupiny.

haščák

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

OZVENA GORILY

JEDNÉHO Z NAJMOCNEJŠÍCH SLOVENSKÝCH OLIGARCHOV DOBEHLO ODPOČÚVANIE KONŠPIRAČNÉHO BYTU PENTY PO PÄTNÁSTICH ROKOCH.

14

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Oligarcha v sprievode kukláčov: Po výsluchu na policajnom prezídiu obvinil vyšetrovateľ Jaroslava Haščáka z korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Kukláči ho previezli do sídla Penty. O tri dni nato súd rozhodol, že bude stíhaný väzobne.

MAREK VAGOVIČ

Keď išiel Jaroslav Haščák v utorok 1. decembra 2020 na policajné prezídium v Bratislave, netušil, že to budú jeho posledné hodiny na slobode. Po výsluchu ho vyšetrovateľ obvinil z korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Vzápätí finančníka zadržali a v sprievode kukláčov previezli do sídla Penty v bratislavskom Digital Parku. Hoci vonku bola poriadna zima, Haščák kráčal k budove len v saku a tvrdil, že nevie, z čoho je podozrivý. Priestory firmy už medzitým prehľadávali desiatky policajtov. Akcia sa skončila zhruba po ôsmich hodinách, keď bol Haščák eskortovaný do cely predbežného zadržania. O tri dni neskôr – v piatok 4. decembra 2020 – súd rozhodol, že bude stíhaný väzobne.

Jednému z najvplyvnejších ľudí na Slovensku zlomila väz pätnásť rokov stará kauza Gorila, ktorá pomohla v roku 2012

vyhrať Ficovmu Smeru-SD voľby. Málokto predpokladal, že bude niekedy vyšetrená a páchatelia budú potrestaní. Najmä pre obštrukcie vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je dnes stíhaný pre rozsiahlu trestnú činnosť, stál prípad roky na mŕtvom bode. Obvinenie Haščáka však nesúvisí s podstatou kauzy – korupciou pri privatizácii štátnych podnikov za druhej Dzurindovej vlády –, ale s obchodovaním s nahrávkou Gorila.

Spolumajiteľ Penty ju podľa polície získal od exšéfa kontrazviedky SIS Ľubomíra Arpáša, čo formálne prikryl zmluvou o spracovaní analýz a poradenských službách.

FIKTÍVNY KONTRAKT

Dohodu podpísala firma Barkont pod kontrolou Haščáka so spoločnosťou Identita, ktorú založili Arpáš a jeho manželka Dana. Od októbra 2006 do marca 2008 pristálo firme Identita na účte približne 194-tisíc eur, čo bolo v tom čase takmer šesť miliónov korún. To, že Arpášovi bola za predaj nahrávky vyplatená rovnaká suma, sa písalo už v spise Gorila. Chýbal však dôkaz. Vyšetrovatelia sú presvedčení, že ním je – okrem iného – aj spomínaný kontrakt medzi spoločnosťami Barkont a Identita. Podľa polície išlo o fiktívnu zmluvu, ako prefinancovať kúpu nahrávky Gorila. Pozoruhodné boli aj pomerne vysoké sumy, ktoré posielala Arpášovej firme každý mesiac Haščákom ovládaná firma.

V priemere išlo o 300-tisíc korún mesačne (takmer 10-tisíc eur). Raz to však

bolo pol milióna (zhruba 16 600 eur), inokedy dokonca 1,5 milióna korún (takmer 50-tisíc eur). Po vyplatení spomínaných šiestich miliónov bola spolupráca medzi firmami Barkont a Identita ukončená. Prípad vyšetroval už tím Gorila pod vedením Mareka Gajdoša.

Pre spomínané obštrukcie prokurátora Kováčika však nikoho neobvinili.

S Kováčikom mal problémy aj Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica, ktorý mu odmietol vydať originál zvukového záznamu Gorila. Obviniť a zadržať Haščáka sa podarilo až vyšetrovaciemu tímu pod vedením Martiny Babacsovej. Väzobne stíhaný je aj Arpáš, ktorý má okrem korupcie a prania špinavých peňazí na krku aj zneužívanie právomoci.

PENTA: PRACOVAL V UTAJENÍ

Kauzu možného predaja nahrávky Gorila cez fingovanú zmluvu medzi Arpášovou firmou a spoločnosťou Penty otvorili už v roku 2015 ako prvé Aktuality.sk. Arpáš vtedy potvrdil, že s ponukou na spoluprácu ho oslovil Haščák: „Podmienky sa však nastavili tak, že komunikácia prebiehala cez generála Lorenca (Alojz Lorenc bol posledným šéfom komunistickej tajnej polície ŠtB, ktorého si Penta najala na služby v oblasti bezpečnosti, pozn. red.). Jemu som aj odovzdával informácie a analýzy.“ Odmietol však, že išlo o fiktívny kontrakt, ktorý mal zakryť predaj nahrávky Gorila: „Väčšinou sa to týkalo zdravotníctva. Analyzovali sme trh, konkuren-

haščák Foto: David Ištok/Aktuality.sk

V úlohe svedka: Jaroslav Haščák vysvetľoval vulgárnu SMS-ku od Mariana Kočnera, ktorý písal o „od..baní čuráka“.

čné prostredie, poskytovali poradenstvo a podobne. Nespomínam si, či to bolo šesť miliónov, nemám to spočítané. Ale išlo o činnosť, ktorá bola reálna. Bola to odmena za naše služby.“ Finančná skupina sa vtedy vyjadrila, že Arpáša neoslovila ako experta na zdravotníctvo, ale ako „profesionálne školeného odborníka na spravodajskú prácu“. Podľa hovorcu Penty Gabriela Tótha totiž vedel získavať, spracovať a vyhodnotiť vybrané informácie: „Mali charakter obchodného tajomstva a slúžili pre potreby Penty.“ Koľko zaplatili Arpášovi, nechcel povedať: „Odmena bola štandardná za služby, ktoré poskytol Pente prostredníctvom firmy Barkont.“ Penta odmietla sprístupniť Arpášove analýzy. A poprela, že ich spolupráca bola len formálna. „Pán Arpáš priamo ani sprostredkovane Pente nikdy žiadne nahrávky neodovzdal,“ zdôraznil hovorca Tóth.

MILIÓN EUR

Samotný Haščák sa k prípadu vyjadril až v marci 2019, v rozhovore pre Aktuality.sk.Tvrdil, že Arpáš nahrávku Gorily nikdy nemal, respektíve, že im ju nikdy neponúkal na predaj: „Myslím si, že s ňou neobchodoval ani smerom k iným osobám, pretože k nej nemal prístup. To, že sme ho zamestnali, malo svoje dôvody, ktoré sme už komentovali.“ Haščák sa však zároveň preriekol, keď nepriamo potvrdil, že kúpil nahrávku Gorila za milión eur. Nie však

16

od Arpáša, ale zrejme od Mariana Kočnera, ktorý ju mal mať tiež k dispozícii.

Podobne ako jeho komplic – bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý údajne Haščáka s nahrávkou vydieral.

Spolumajiteľ Penty to však poprel.

Práve blízky vzťah s Kočnerom spôsobil Haščákovi nemalé problémy aj v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kočner totiž Haščákovi mesiac pred tragédiou vo Veľkej Mači napísal, že sa chystá „od.. bať čuráka“. Finančník neskôr vysvetľoval, že správa nesúvisela s Kuciakom, ale s odstavením vyšetrovateľa Kyselicu. Na otázku, či uškodila jeho reputácii viac kauza Gorila alebo komunikácia s Kočnerom o „od. .baní čuráka“, Haščák povedal: „Gorila bola veľká z hľadiska objemu.

V priebehu roka o nás vyšlo asi 9-tisíc negatívnych správ. Tak často a kriticky sa zrejme píše len o Ficovi a Kaliňákovi.“ Napriek tomu vraj nikto neodskočil od spolupráce s Pentou.

GORILIA HLAVA

Haščák však priznal, že Gorila mu berie veľa času: „Keby nebolo tejto kauzy, asi by bola Penta o kus úspešnejšia a bohatšia.“ Pod tlakom novinárskych otázok dokonca pripustil, že v podnikaní existuje aj tzv. šedá zóna: „Vražda Jána Kuciaka je však úplne bezprecedentná vec. Radšej budem žiť s povesťou korupčníka a mať goriliu hlavu, ako byť spájaný s vraždou.“ Po rokoch konfrontácie s Gorilou mu vraj

bolo de facto jedno, či bol vnímaný ako človek, ktorý „korumpoval, alebo nekorumpoval politikov, ktorý kúpil alebo nekúpil nejakú nahrávku“. Vraždu však považoval za neprekročiteľnú hranicu. „Nemôžem ani na sekundu pripustiť, že by som s ňou mal byť spájaný,“ povedal v marci 2019 pre Aktuality.sk.

Dnes už Jaroslav Haščák nemusí vysvetľovať, či mal alebo nemal niečo spoločné s vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ako svedok vypovedal v tejto veci aj na súde, kde potvrdil blízky vzťah aj s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom.

Gorila sa mu však vrátila ako bumerang, pričom tentoraz už zrejme Pentu poškodí aj ekonomicky. Dôvodom je väzobné stíhanie Haščáka. On sám po začatí stíhania vycúval zo všetkých výkonných pozícií v štruktúrach finančnej skupiny. Aj po vznesení obvinenia však zostal spolumajiteľom Penty. Jej mediálny obraz, ktorý sa snažila vyžehliť aj nákupom viacerých denníkov a týždenníkov, je však trvalo poškodený. Haščák síce nebude spájaný s vraždou, no Gorilu už zo seba nezmyje.

DRUHÝ NAJBOHATŠÍ SLOVÁK

Pätnásť rokov po spravodajskej akcii s rovnakým názvom – a deväť rokov od zverejnenia spisu Gorila na internete – sa začal písať úplne iný príbeh. Jeho koniec je ešte v nedohľadne, jedno je však isté už dnes: Haščákovu hlavu

nebude primárne zamestnávať biznis, ale paragrafy a právne kľučky, aby sa čo najskôr dostal na slobodu a očistil od všetkých podozrení.

Spôsob jeho podnikania vzbudzoval pochybnosti od samého začiatku.

Absolvent Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý vychovával budúcich diplomatov i príslušníkov tajných služieb, zarobil prvé väčšie peniaze dovozom lacného textilu z Číny. Zlomovým však bolo až ovládnutie najväčšieho investičného fondu VÚB kupón. Fond po niekoľkých rokoch skrachoval, desiatky tisíc akcionárov prišlo o peniaze. Penta tvrdila, že v tom čase už s fondom nič nemala, pričom k jej podielom sa dostala skupina Istrokapitál. Vplyv Penty rástol, presadila sa v zdravotníctve, kúpila médiá, obchodovala s realitami. Magazín Forbes odhadol Haščákov majetok v roku 2020 na miliardu eur a finančník tak obhájil pozíciu druhého najbohatšieho Slováka.

Haščák však nezvykol vystavovať svoje bohatstvo okázalo na obdiv. Mediálne sa držal skôr v ústraní, snažil sa zbytočne nepútať pozornosť. Zdanlivo nenápadný oligarcha, považovaný za mozog Penty, mal však povesť tvrdého zákulisného vyjednávača a stratéga. S porovnateľným vplyvom na politiku, aký mal Zoroslav Kollár na justíciu. Patril medzi tých, čo rozdávali karty. Spolu s Kollárom a Bödörom sa radili k tzv. veľkej trojke s ostrými lakťami, ktorá vzbudzovala reš-

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Zásah v Pente: V sídle firmy boli desiatky policajtov.

Rozhodovanie o väzbe: Haščák skončil vo väzbe, aby nemohol ovplyvňovať svedkov.

pekt, miestami až strach. Oligarchovia so širokými kontaktmi, ktorí len málokedy prehrávali. Kočner bol o jednu až dve úrovne nižšie.

Haščákov vplyv na kľúčové ekonomické aj politické procesy v krajine plasticky opisuje práve spis Gorila. Je jeho zrkadlom aj cintorínom. Ako pragmatik sa snažil vychádzať so všetkými – s ideovo blízkymi pravicovými stranami okolo Mikuláša Dzurindu aj s „úhlavným nepriateľom“ Robertom Ficom. V spise sa píše aj o čiernom financovaní Smeru skupinou Penta alebo o tom, že niekdajší podpredseda Smeru-SD Pavol Paška bude Haščákovi k dispozícii – keď sa stane po parlamentných voľbách 2006 ministrom zdravotníctva.

Aj preto trochu prekvapuje, že „supermozog“ Haščák, dokonale zorientovaný v biznise aj politickom zákulisí, zobchodoval podľa polície nahrávku Gorila tak primitívne a prvoplánovo. Zrejme sa cítil natoľko sebaisto, že použil lacnú fintu z 90. rokov, keď sa úplatky legalizovali napríklad cez zmluvy o poradenských službách, ktoré boli len na papieri. Dlho sa mu to darilo, keďže mu v ústrety vychádzal aj prokurátor Kováčik. Úlohou vyšetrovateľov bude teraz zistiť aj to, či z toho nejako profitoval. S odstupom času sa možno ukáže, že Haščák nebol až taký excelentný analytik a stratég, ako sa o ňom hovorilo. A že bol možno v prvom rade bezškrupulózny obchodník, ktorý sa neštítil ničoho.

PRÍBEH AL CAPONEHO

Polícia zadržala Haščáka pre kauzu, ktorá je v porovnaní so samotným spisom Gorila banálna. Z obsahu nahrávky totiž vyplýva, že Penta korumpovala predstaviteľov štátu rádovo vyššími sumami, než akú mal Haščák zaplatiť Arpášovi. Peniaze však naozaj nie sú všetko. Na istý čas vám môžu zabezpečiť beztrestnosť, ale spravodlivosť si vás nájde. Hlavne, keď podvádzate ako biele goliere, hoci sa tvárite ako seriózny finačník. Vtedy vám nepomôže ani ten najdrahší oblek.

Haščákov prípad vzdialene pripomína osud amerického gangstra talianskeho pôvodu Al Caponeho, ktorého odsúdili za daňové podvody, hoci mal za sebou onakvejšie trestné činy. Každá paralela však trochu kríva. Haščák je zatiaľ len vo vyšetrovacej väzbe, ktorú musí potvrdiť Najvyšší súd. Aj ku konečnému verdiktu v tejto kauze je ďaleko – a tipovať jeho výsledok by si zrejme trúfla len Kočnerova veštica. V priebehu vyšetrovania sa môžu objaviť aj dôkazy o ďalšej trestnej činnosti. Kajúcnikov totiž pribúda, oživuje sa im pamäť a rozväzujú jazyky.

Navyše je evidentné, že hoci ide o samostatné konania (Búrka, Víchrica, Boží mlyn, Očistec, Judáš), navzájom sú prepojené, o čom svedčia výpovede viacerých zúčastnených. Ukazuje sa, že krajinu ovládali zločinecké skupiny, ktoré v prípade potreby kooperovali. Teraz ide o to, zadefinovať pozície kľúčových aktérov a uspieť s obžalobami na súde.

PRÁVNICI Marek Para Michal Mandzák Andrej Šabík Miloslav Kováč Eva Timár Myjavcová

RODINA A ZNÁMI Karolína Kočnerová Karolína Kočnerová ml.

Andrea Kočnerová Christian Ellul Marek Daňo Miriam Hatinová

JUSTÍCIA Vladimír Sklenka Monika Jankovská Zuzana Maruniaková Denisa Cviková Mojmír Mamojka David Lindtner Miriam Repáková

POLÍCIA

Štefan Jombik Jaroslav Barochovský Bibiána Mašánová Jozef Lilko

KOČNEROVA PAVUČINA

SYSTÉM „NAŠICH ĽUDÍ“ FUNGOVAL AJ VĎAKA KONTAKTOM NA NAJVYŠŠÍCH POSCHODIACH POLITICKÉHO ŽIVOTA.

PETER SABO

18

Kontakty na vplyvných ľudí na dosah ruky. Tak by sa dali v skratke zhrnúť dáta z Kočnerovej Threemy, ako médiá nazvali komunikáciu hlavného aktéra najzávažnejších káuz cez aplikácie Threema a WhatsApp s desiatkami mediálne známych tvárí i verejnosti neznámych mien. Z prostredia vysokej politiky, biznisu aj orgánov činných v trestnom konaní.

Muž z tzv. mafiánskych zoznamov komunikoval so širokou plejádou osôb,

ktoré mohol skôr či neskôr využiť na vlastné ciele. Medzi Kočnerovými kontaktmi nechýbali politici, právnici, expríslušníci komunistickej tajnej služby ŠtB a Slovenskej informačnej služby, aktívni siskári, policajti, prokurátori, sudcovia, novinári aj oligarchovia.

TROMFY AJ PÓZY

Muž z tzv. mafiánskych zoznamov precízne oddeľoval jednotlivé „záujmové“ skupiny tak, aby o sebe navzájom ne-

POLITICI

BIZNIS

Richard Sulík Monika Beňová Martin Glváč Boris Kollár Juraj Droba Igor Matovič Václav Mika Béla Bugár

Jozef Dučák st. Štefan Agh Peter Horváth Emil Šišák Peter Tóth Peter Pecha Jana Šlachtová Alena Zsuzsova Darina Lenártová

NOVINÁRI

Martina Ruttkayová Júlia Mikolášiková (alias Piraňa) Róbert Sopko Nina Košecká

PROKURATÚRA

vedeli, no pracovali v jeho prospech.

Najmenší priamy dosah, ak vôbec – hoci on sám sa pred najoddanejšími persónami zo svojho zoznamu prezentoval v inom svetle –, mal na politikov. Väčšina ho nevnímala ako rovnocenného partnera, ale ako zdroj informácií, ktorý si treba držať od tela a prípadne veľmi nepohnevať.

Nielen Kočnerovým hlavným záujmom bolo, aby sa smerácka klika na čele s Robertom Ficom udržala čo najdlhšie pri moci a skorumpovaný systém mohol hladko fungovať ďalej.

Dôkazom je aj októbrová policajná akcia Víchrica, ktorá zmietla oveľa väčšieho hráča ako Kočner, dokonale zorientovaného v mútnych vodách slepej justície a pokrivenej advokácie – Zoroslava Kollára.

Kočner hral hry, pričom sa spoliehal na vlastnú „genialitu“ a „vytrvalosť“, na ktoré rád upozorňoval. Nie všetky

OLIGARCHOVIA Jaroslav Haščák Norbert Bödör

Koláž: Aktuality.sk, Polícia SR

Dobroslav Trnka Bystrík Palovič Ladislav Tichý Mária Trstenská

mu však vychádzali, čo mu nebránilo preháňať, zveličovať a zavádzať. Inou kapitolou boli kontakty na ľudí z polície či médií. Na jednej strane mal pod palcom vyšetrovanie vlastných káuz a podvodov, na druhej sa snažil vylepšiť svoj pošramotený mediálny obraz.

Keď sa nedalo inak, tak aj podrobným opisom svojho boja s obezitou.

Najmä spriaznení novinári však boli oveľa užitočnejší pri písaní o jeho oponentoch. Vo finále, keď sa pomyselná slučka začala nepríjemne sťahovať, dokonca vyrukoval s vlastnou reláciou Na pranieri.

Manipuláciu a znalosť slabých miest svojich kontaktov uplatňoval aj v komunikácii s prokurátormi a sudcami. V Kočnerovej pavučine uviazli či mohli uviaznuť všetci, čo odmietali slúžiť. Ak sa Kočnerovi nepáčil komentár pod jeho reláciou, jednoducho požiadal o lustráciu nič netušiaceho kritika.

HÚŽEVNATÝ GRAFOMAN

Kým bol Kočner na slobode, denne rozposlal stovky či dokonca tisícky správ desiatkam ľudí. Dohadoval stretnutia, ponúkal i žiadal službičky, zháňal a posúval informácie rôzneho druhu vrátane pikantérií pre bulvár. To všetko s jediným cieľom – naplniť vlastné megalomanské plány a okrem bohatstva dosiahnuť moc a získať si rešpekt, ktorý nikdy nemal.

Dnes sedí vo väzbe, v kauze miliónových zmeniek je neprávoplatne odsúdený na 19 rokov. V prípade vraždy novinára si vypočul neprávoplatný oslobodzujúci rozsudok. Zároveň čelí obvineniam za miliónové ekonomické podvody.

Jeho sieť sa začala trhať tak rýchlo, ako rýchlo končili jeho kumpáni pod drobnohľadom polície či rovno s putami na rukách. Zostáva veriť, že nebude jediným známym menom, čo uviazne vo vlastnej sieti.

kočner POLÍCIA ŠTEFAN JOMBIK A JAROSLAV BAROCHOVSKÝ

Dnes už bývalí príslušníci národnej finančnej jednotky v Banskej Bystrici vyšetrovali viaceré Kočnerove prípady, ktoré zamietli pod koberec – končili sa notoricky známym výrokom „skutok sa nestal“.

Naopak, veľmi aktívni boli pri vyšetrovaní Kočnerových sokov, napríklad Daniela Lipšica a Gábora Grendela. Obaja odišli do civilu.

JOZEF LILKO

Vyšetroval kauzu televíznych zmeniek, po pracovnom úraze ho z prípadu stiahli.

S Kočnerom si písal cez aplikáciu Threema, pričom komunikácia naznačovala bližší vzťah. Po prevalení komunikácie ho presunuli na krajské riaditeľstvo, kde sa venuje envirokriminalite.

BIBIÁNA MAŠÁNOVÁ

Vyšetrovateľka NAKA riešila viaceré Kočnerove prípady, pričom niektoré sa skončili aj jeho stíhaním. Z Kočnerovej Threemy s piešťanským podnikateľom Ladislavom Kondrcom však vyplýva, že sa dohadovali na osobnom stretnutí, stretli sa na čerpacej stanici alebo že policajtka mala dostať VIP lístky na festival Topfest. Kondrc mal dokonca Kočnerovi preposlať správu od Mašánovej. Kočner sa chválil, že boli spolu na večeri a v komunikácii s inými ju označoval krstným menom. Mašánová všetko poprela.

PROKURATÚRA DOBROSLAV TRNKA Generálna prokuratúra

BYSTRÍK PALOVIČ Okresná prokuratúra Bratislava V

Bývalý generálny prokurátor a Kočnerov priateľ. Z medializovaných nahrávok vzájomných rozhovorov vyplýva, že Kočner sa voči niekdajšiemu šéfovi generálnej prokuratúry správal autoratívne ako šéf. Z doterajších správ vyplýva, že Trnkovi „spravoval“ peniaze za jeho služby.

Prokurátor sa pravidelne stretával s Kočnerom. K stretnutiam sa priznal.

Odmietol však, že by pre Kočnera vykonal avizované službičky .

LADISLAV TICHÝ Generálna prokuratúra Prominentný prokurátor, ktorý po Trnkovi dočasne viedol generálnu prokuratúru, si s Kočnerom tykal a stretávali sa. Písal mu aj o legislatívnom návrhu pre oblasť finančnej prokuratúry, radil mu v právnej oblasti či dával tipy na ľudí z brandže. Tichý po prevalení komunikácie ukončil pôsobenie na Justičnej akadémii, ktorá okrem iného školí budúcich sudcov a prokurátorov, a vrátil sa na generálnu prokuratúru.

MÁRIA TRSTENSKÁ Generálna prokuratúra Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry dozorovala viacero prípadov, kde figuroval Kočner. Počas pojednávania v kauze Glance House, kde Kočner vtedy vystupoval ako svedok, ju podľa Nového Času sudca napomenul, že „má iné postavenie, ako hájiť svedka“. V prípade sporných prevodov hotelov na Donovaloch zas zastavila vyšetrovanie voči Kočnerovi, ktorý bol neskôr v kauze obvinený. Trstenská od začiatku tvrdí, že Kočnera nepozná.

20

JUSTÍCIA VLADIMÍR SKLENKA Okresný súd Bratislava I

MOJMÍR MAMOJKA Ústavný súd

Bývalý ochrankár Štefana Harabina komunikoval s Kočnerom o súdnych konaniach na Okresnom súde Bratislava I, kde bol podpredsedom. Priznal úplatky celkovo za vyše 170-tisíc eur, Kočner mu dokonca zabezpečoval aj písanie rozsudkov. Sklenka spolupracuje s políciou, vďaka čomu nie je obvinený – jeho výpoveď odštartovala rozsiahlu akciu Búrka, v rámci ktorej boli zadržaní viacerí sudcovia a sudkyne.

Bývalý ústavný sudca a poslanec Národnej rady za Smer-SD bol pre Kočnera dôležitý. V jednom z motákov z väzby sa dokonca pýtal, prečo Mamojka zlyhal. Mamojka sa mal podľa Threemy s Kočnerom aj stretnúť. Dnes už bývalý sudca to rezolútne odmieta.

MONIKA JANKOVSKÁ Krajský súd Bratislava, ministerstvo spravodlivosti Bývalá štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti za stranu Smer-SD a sudkyňa sa stala symbolom korupcie v justícii. S Kočnerom dohadovala rozsudky v jeho prospech u sudkýň, na ktoré mala vplyv – vrátane svojej sestry Andrey Haitovej. Dnes je vo väzbe.

ZUZANA MARUNIAKOVÁ Okresný súd Bratislava V Kočner mal sudkyňu, ktorá sa medzičasom vzdala funkcie, ovplyvňovať prostredníctvom Jankovskej. Maruniaková rozhodovala o jednej z televíznych zmeniek za vyše osem miliónov eur. Po obvinení priznala, že rozhodla expresne rýchlo v Kočnerov prospech pod nátlakom Jankovskej.

DAVID LINDTNER Okresný súd Bratislava III Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III označil komunikáciu s Kočnerom za normálnu – vymenili si vyše dvesto správ.

Písali si aj o premlčaní objednávky vraždy bývalej spoločníčky Pavla Ruska Silvie Volzovej či účinnej ľútosti pre daňového podvodníka Ladislava Bašternáka. Lindtner sa vzdal sudcovskej funkcie a začal pracovať ako právnik. Advokátska komora mu pozastavila výkon funkcie. Pochybnosti vzbudzuje aj sudcov majetok.

MIRIAM REPÁKOVÁ Okresný súd Bratislava I DENISA CVIKOVÁ Okresný súd Bratislava I Sudkyňa bola zapojená do rozhodovania o zmenkách televízie Markíza. Na pokyn exspolužiačky Jankovskej mala pomáhať s rozsudkom pre sudkyňu Maruniakovú. Cviková dokonca prišla na pojednávanie, aby „dozrela“ na výkon Maruniakovej. Jankovská v komunikácii s Kočnerom pýtala pre Cvikovú „nejaké eurá za pomoc“.

S Kočnerom sa poznali od roku 2003 a boli rodinní priatelia. Radila sa s ním napríklad o kauze Technopol, pričom mala vedome rozhodnúť v prospech ľudí blízkych Kočnerovi. Po policajnej akcii Búrka začala spolupracovať s políciou, je stíhaná na slobode.

OLIGARCHOVIA JAROSLAV HAŠČÁK

Spolumajiteľ finančnej skupiny Penta si s Kočnerom písal o politike, podnikaní, ale najmä o ovplyvňovaní médií vo vlastníctve Penty. Najmedializovanejšou sa však stala Kočnerova správa adresovaná Haščákovi o „odjebaní čuráka“. Haščák tvrdil, že sa týkala vtedajšieho šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Lukáša Kyselicu. Zároveň priznal viaceré stretnutia na pôde Penty v rokoch 2017 a 2018. Kočner investoval milióny eur do zmeniek Penta Funding.

NORBERT BÖDÖR

Syn majiteľa nitrianskej SBS-ky Bonul, ktorá dostávala za vlády Smeru miliónové zákazky od štátu, bol Kočnerovou spojkou na polícii. Kočner cez Bödöra posielal odkazy nielen policajným funkcionárom, ale aj politikom. V prípade potreby žiadal aj tzv. „pavúka“ – lustráciu osoby v policajných databázach. Konzultovali aj obchody či politickú situáciu.

kočner RODINA A ZNÁMI KAROLÍNA KOČNEROVÁ

Exmanželka Mariana Kočnera. Rozvod bol účelový s cieľom ochrániť spoločný majetok. Dvojica spolu bývala a trávila dovolenky. Kočner exmanželku finančne podporoval.

ANDREA KOČNEROVÁ

Mladšia dcéra Mariana Kočnera. Je slobodná a stará sa o golfový areál Welten v Báči, ktorý Kočner využil pri podvodoch s DPH.

MAREK DAŇO

Partner Kočnerovej dcéry Karolíny, majú spolu syna. Pracoval v Šport Hoteli na Donovaloch patriacom Kočnerovi.

FEDOR FLAŠÍK

Za mečiarizmu pracoval na kampaniach pre HZDS, neskôr spoluzakladal Smer. Priznal, že s Kočnerom boli kamaráti, strávili spolu viacero dovoleniek na Donovaloch. Flašík chcel o Kočnerovi dokonca nakrútiť film, navštívil ho vo väznici a s jeho dcérou hrával golf.

KAROLÍNA KOČNEROVÁ ml.

Staršia dcéra Mariana Kočnera. Vydala sa za maltského právnika Christiana Ellula, po niekoľkých rokoch sa rozviedli. Kočner dcéru finančne podporoval.

CHRISTIAN ELLUL

Bývalý zať. Pre Kočnera spravoval viaceré zahraničné schránkové firmy, čo mu neskôr prinieslo viaceré problémy vrátane zrušenia licencie na Malte. Od obvinenia Kočnera za objednávku vraždy sa od neho dištancuje.

MIRIAM HATINOVÁ

Milenka Mariana Kočnera, v komunikácii cez aplikáciu Threema sa navzájom oslovujú boh a bohyňa. Hatinová bola vydatá za Slavomíra Hatinu, syna privatizéra Slovnaftu. Kočnera aj Hatinovú polícia vyšetrovala v spojitosti s objednávkou vraždy jej exmanžela.

NOVINÁRI MARTINA RUT TKAYOVÁ

Písala pre viaceré médiá vrátane týždenníka Plus 7 dní a denníka Plus jeden deň, obe patriace pod vydavateľstvo News and Media Holding vo vlastníctve Penty. S Kočnerom konzultovala témy a vypýtala si od neho dovolenku. Intenzívne komunikovala aj s Kočnerovým pobočníkom Petrom Tóthom.

JÚLIA MIKOLÁŠIKOVÁ ALIAS PIRAŇA

S Kočnerom si vymenila vyše tritisíc správ, riešili najmä pracovné, ale aj súkromné záležitosti. Kočner jej dával informácie aj zadania, kontroloval gramatiku a štylistiku článkov, vymýšľal titulky. Novinárka ho na oplátku žiadala o financie, keď sa ocitla v núdzi.

22

NINA KOŠECKÁ

Exredaktorka Plus 7 dní konzultovala s Kočnerom viaceré bulvárne témy.

Z komunikácie cez aplikáciu Threema vyplýva, že jej posielal tipy, v prípade potreby poskytol aj kontakt. Košecká mu na oplátku poslala už zalomený článok.

RÓBERT SOPKO

Majiteľ a šéfredaktor dezinformačného portálu Hlavné správy, na ktorého chod mal Kočner finančne prispievať. Hoci Sopko to poprel, dokazuje to aj ich spoločná komunikácia. S kúpou podielu v Hlavných správach sa Kočner pochválil aj pred Bödörom. Kočner na portál „dohodil“ aj exkluzívny rozhovor s odchádzajúcim policajným prezidentom Tiborom Gašparom.

BIZNIS JOZEF DUČÁK st.

S Kočnerom figuroval vo firme, ktorá sa angažovala v kauze pezinskej skládky. Dučák st. je obvinený v kauze násilného ovládnutia Technopolu.

Po Kočnerovom zadržaní mal odovzdať Alene Zsuszovej škatuľu bez toho, aby poznal jej obsah.

ŠTEFAN AGH

PETER HORVÁTH

Bývalý príslušník ŠtB spolupracoval s Kočnerom už pri ovládnutí Markízy v roku 1998. Objavil sa aj v kauzách Glance House či ovládnutia golfového areálu v Báči. Je obžalovaný z falšovania televíznych zmeniek. S Kočnerom si cez Threemu písali aj o tom, či má ešte doma papiere, na ktorých robili „slinoviny“ – narážka na Pavla Ruska.

EMIL ŠIŠÁK

Majiteľ firmy Fineco spravujúcej účtovníctvo Kočnerovi a jeho blízkym firmám. Pecha mal nakrátko zablokovaný majetok v prípade pochybných prevodov hotelov na Donovaloch.

Figuruje, resp. figuroval vo viacerých firmách, okolo ktorých sa točil Kočner. Ten ho spomenul aj v motáku adresovanom rodine – Horváth im mal pomôcť so správou bytov v Bratislave, ktoré Kočner z väzby previedol na dcéry.

Občan Švajčiarska sa objavil vo firmách či v transakciách spájaných s Kočnerom. Zakladal firmu Midas Investments – zlaté vajce Kočnerovho portfólia, kde boli konečnými užívateľkami výhod jeho dcéry.

PETER TÓTH

Bývalý siskár a exnovinár. S Kočnerom sa zoznámil pri kauze zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny. Pre Kočnera organizoval sledovanie novinárov. Pod prezývkou Ďateľ písal blogy, ktorými sa Kočner chválil. Po vražde novinára začal svedčiť proti Kočnerovi, na polícii odovzdal jeho auto s telefónmi či USB kľúčmi.

ALENA ZSUZSOVÁ

Kočnerova volavka zháňala kompro na politikov a ďalších vplyvných mužov, ktoré posúvala svojmu podporovateľovi. V kauze vraždy novinára plnila podľa obžaloby úlohu sprostredkovateľky, oslobodzujúci rozsudok nie je právoplatný. Nepravoplátne je odsúdená aj v prípade vraždy exprimátora Hurbanova. Dostala 21-ročný trest.

DARINA LENÁRTOVÁ

Pracovala na dohodu pre Moniku Jankovskú, keď pôsobila ako štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti. S Kočnerom intenzívne komunikovala a spolu s Jankovskou ho informovala o posunoch na súdoch. Kočner si ju v telefóne uložil pod emotikonom darčeka.

JANA ŠLACHTOVÁ

Obchodná partnerka developera z kauzy bytového komplexu Glance House, ku ktorému sa dostal Kočner vďaka službičke Dobroslava Trnku.

Podľa vyšetrovania bola Šlachtová Kočnerova dlhoročná rodinná známa.

PETER PECHA

kočner PRÁVNICI MAREK PARA

Podľa Kočnera najlepší právnik, s ktorým pracoval. V Threeme ho mal uloženého pod emotikonom medaily za prvé miesto. Para zastupuje Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Naopak, v prípade zmeniek Para zastupoval Pavla Ruska.

MICHAL MANDZÁK

Ďalší zo zástupu právnikov, ktorí pracovali pre Kočnera. Mandzák zastupoval Kočnera pred súdom v kauze Zmenky. Práve na tomto súdnom pojednávaní sa čítali správy medzi Kočnerom a Mandzákom, ktorí si písali o znalkyni, pričom naznačovali jej ovplyvňovanie.

ANDREJ ŠABÍK

Advokát, ktorý mal z väzby vynášať motáky Mariana Kočnera. Bol dokonca prichytený príslušníkom justičnej stráže, ako si s Kočnerom podali predmet, čo je proti pravidlám. Šabík má však na krku aj väčší problém – obvinenie v kauze Technopol, za ktorou sa objavujú stopy Mariana Kočnera.

MILOSLAV KOVÁČ

Notár, ktorý sa prizeral, ako ľudia blízki Kočnerovi ovládli firmu Technopol Servis. Notárska komora potrestala Kováča za tento skutok pokutou 3 300 eur. Kováč sa ako notár objavoval pri viacerých Kočnerových kauzách.

EVA TIMÁR MYJAVCOVÁ

Advokátka a konkurzná správkyňa, ktorá bola v čulom kontakte s Marianom Kočnerom. Riešili spolu aj dražby majetku v konkurze, o ktoré sa zaujímal Ján Kuciak. Timár Myjavcová aj vypracovávala rozsudky pre sudcu Vladimíra Sklenku, spoločnou spojkou bol práve Kočner. Advokátku zadržali v rámci akcie Búrka nasmerovanej práve proti sudcom a advokátom z Kočnerovej Threemy.

24

POLITICI MARTIN GLVÁČ ( SMER- SD)

Politik strany Smer síce priznal známosť s Kočnerom, no tvrdil, že sa s ním roky nestretol. Správy z Kočnerovho telefónu však naznačujú opak. Na Glváčovi niekoľko rokov „pracovala“ Kočnerova volavka Alena Zsuzsová. Glváč jej posielal fotografie z parlamentu či služobných ciest a navrhoval jej aj osobné stretnutia.

IGOR MATOVIČ (OĽANO)

V roku 2012 sa stretol s Kočnerom. Najprv tvrdil, že šlo len o 15-minútové stretnutie.

Neskôr však Kočner povedal, že spolu sedeli šesť hodín. Matovič priznal, že vtedy nevedel, čo je Kočner za človeka, ani nevedel, že figuruje na tzv. mafiánskych zoznamoch. Viackrát sa už nestretli.

MONIKA BEŇOVÁ ( SMER- SD)

S Kočnerom sa zoznámila pred vyše 30 rokmi. Sám Kočner ju označil za jednu z mála priateliek v politike. Beňová potvrdila, že sa Kočnerom často stretávala. Známe sú ich spoločné fotky z Donovál.

BÉLA BUGÁR ( MOST- HÍD)

Exšéf strany Most-Híd sa s Kočnerom stretol počas vrcholiacej vládnej krízy v roku 2018 na exotických Maldivách. Kočner tlačil na stretnutie cez Štefana Czucza označovaného za sponozora Mosta-Híd. Podľa Bugára sa s Kočnerom stretli na raňajkách, no mafián uňho nepochodil.

BORIS KOLLÁR ( SME RODINA)

Poznajú sa z Donovál, kde obaja podnikali. Kollár ich vzťah neoznačil za priateľský. Dokazuje to aj Kočnerova obsiahla komunikácia s inými osobami. Na Kollára sa snažil zháňať rôzne kompromateriály a vyjadroval sa o ňom s dešpektom. Kočner ho dokonca na tlačovej konferencii obvinil z násilia voči Petre Krištúfkovej či kontaktov na podsvetie.

PETRA KRIŠTÚFKOVÁ ( SME RODINA)

Poslankyňa za stranu Sme rodina a bývalá priateľka Borisa Kollára, s ktorým má dieťa. Na Kočnerovej jachte strávila niekoľko dní na spoločnej dovolenke s Kočnerovou (ex)manželkou. Podľa Kočnera jej jeho rodina požičala aj auto v časoch, keď mala byť pohádaná s Kollárom. Komunikácia z Kočnerovho telefónu naznačuje, že sa mali stretnúť v roku 2015, Krištúfková to však popiera.

RICHARD SULÍK ( SAS )

Líder SaS sa v roku 2012 objavil na dnes už legandárnom videu, ktoré vzniklo v roku 2010 vďaka kamere umiestnenej v termostate Kočnerovho domu. Vtedajší predseda parlamentu diskutoval s mafiánom napríklad aj o voľbe generálneho prokurátora. Sulík priznal, že šlo o chybu, no zároveň zdôraznil, že nie je s Kočnerom kamarát. Od roku 2010 sa nikdy nestretli.

JURAJ DROBA ( SAS )

Bratislavský župan zo strany SaS od Kočnera kúpil apartmán na Donovaloch.

Okrem toho sa mali podľa Kočnera viackrát stretnúť a tykajú si.

makó

MAKÓOV MAFIÁNSKY ŠTÁT ŠESŤ ROKOV ŠÉFOVAL JEDNÉMU Z NAJMOCNEJŠÍCH ÚRADOV V ŠTÁTE, DNES JE STÍHANÝ PRE NÁSILNÚ TRESTNÚ ČINNOSŤ V SPOLUPRÁCI S HRUBOKRKOU MAFIOU.

MARTIN TURČEK

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

26

Foto: TASR

Boží mlyn: Národná kriminálna agentúra zadržala Ľudovíta Makóa v septembri 2020.

Na Slovensku snáď neexistuje vysoký štátny funkcionár, ktorý by bol vhodnejším synonymom mafiánskeho štátu ako bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Od jesene 2014 do začiatku leta 2020 bol najvyššie postaveným mužom útvaru vyšetrujúceho závažné daňové a colné podvody. Dnes je stíhaný pre podozrenie z násilnej trestnej činnosti. V septembri 2020 skončil vo väzbe, odkiaľ sa dostal, keď začal spolupracovať s políciou a usvedčovať nielen niekdajších kumpánov. Až ďalší vývoj ukáže, nakoľko tým pomôže sebe a či mu vyjde hra o beztrestnosť.

Makó sa stal šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) za druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Vo funkcii skončil len tri mesiace predtým, ako bol zadržaný pre podozrenia z rozsiahlej násilnej trestnej činnosti páchanej spolu so zločineckou skupinou takáčovcov. Z väzby sa mu podarilo dostať na slobodu po svedectve proti Bödörovmu komandu vo vedení policajného zboru a jeho elitných útvarov, ktorého mal byť členom.

Spolu s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom, vtedajším špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, policajným prezidentom Tiborom Gašparom a jeho podriadenými Róbertom

Krajmerom, Petrom Hraškom a Bernardom Slobodníkom sa mali dohadovať na správnom smerovaní „vyšetrovania“ spriaznených osôb či koordinovať vyberanie úplatkov za ovplyvňovanie trestného konania a vypaľovanie podnikateľov.

VEĽKÉ OČI, POMALÝ PÁD

Kým niektorí funkcionári skončili na postoch či dokonca v hľadáčiku orgánov činných v trestnom konaní krátko potom, ako sa prevalili závažné podozrenia na ich adresu, Makó bol opakom rýchleho konca.

Aj po nástupe kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO) trvalo tri mesiace, kým odišiel z kresla šéfa daňových kriminalistov. Koalícia totiž musela zmeniť zákon o finančnej správe, aby sa dôležitý kontrolný úrad mohol zbaviť pochybného šéfa.

Prvé podozrenia však Makó vzbudil už pri nástupe do funkcie na jeseň 2014, keď mal problém so získaním bezpečnostnej previerky. Správy o majetku nezodpovedajúcemu jeho oficiálnym príjmom sa prevalili v júni 2019, keď Aktuality.sk upozornili na Makóovo stojisko pre kamióny.

Medzičasom sa Aktuality. sk pozreli aj na firmy s väzbami na ľudí blízkych Makóovi. Hoci oficiálnymi vlastníkmi boli osoby z prostredia šéfa daňových kriminalistov vrátane rodinných prí-

slušníkov, viaceré indície naznačovali podstatne tesnejšie väzby na Makóa. Aktuality.sk upozornili aj na podnikanie Makóovej družky v sektore hazardu či štátne zákazky pre firmu s väzbami na vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov.

Verejnosť sa tiež dozvedela o Makóových ambiciách stať sa policajným viceprezidentom. Myšlienku vraj podporoval aj údajný šéf skorumpovaných policajtov Norbert Bödör. Makó sa totiž poznal s jeho otcom Miroslavom Bödörom – podľa vlastných slov asi od roku 1999 a s Norbertom približne od roku 2011. „Sedeli sme totiž spolu desiatkykrát na výberových konaniach, keď som bol konateľom súkromnej SBS Abas,“ priznal v máji 2019 v rozhovore pre Aktuality.sk.

Počas dvojhodinového interview ani v nasledujúcich mesiacoch však nedokázal dôveryhodne vysvetliť, ako sa dos- tal k miliónovým majetkom. Zdalo sa, že lukratívne nehnuteľnosti a firmy so státisícovými až miliónovými ziskami zaujímajú iba médiá. Pomyselné ľady sa pohli, keď Aktuality.sk zistili, že v Makóovom areáli parkujú desiatky kamiónov firmy, ktorú na papieri vlastní bývalý šéf policajnej inšpekcie a dnešný Makóov obhajca Zoltán Perhács. Perhácsovo meno sa spomína aj v knihe novinára Toma

makó Foto: Martin Turček/Aktuality.sk

Foto: TASR

Funkcionári: Exšéfovi daniarov Františkovi Imreczemu, vpravo, odporučil Ľudovíta Makóa vtedajší policajný šéf Tibor Gašpar.

Nicholsona Gorila o kauze údajného spisu tajnej služby, opisujúcom korupciu vo vysokej politike. Perhácsova žena Andrea je dodnes šéfkou útvaru kontroly inšpekčnej služby a má platné previerky NBÚ na najvyšší stupeň utajenia prísne tajné.

V deň zverejnenia článku o kamiónoch Perhácsovej firmy parkujúcich priamo u Makóa vyhlásil minister financií Eduard Heger (OĽaNO), že riaditeľ daňových kriminalistov stratil jeho dôveru. Rezolútne vyjadrenie šéfa rezortu, pod ktorý spadá aj KÚFS, mnohé naznačovalo. Bývalý konateľ súkromnej bezpečnostnej služby sa však rozhodol, že sa nevzdá bez boja.

Z prostredia finančnej správy sa tak začali šíriť kuloárne reči, že minister Heger sa Makóovi za vyslovenie nedôvery ospravedlnil. Realita však bola iná a nasledujúce kroky hovorili jasnejšie ako klebety. Matovičov kabinet presadil zmeny v zákone, vďaka ktorým si musel Makó začiatkom júna 2019 zbaliť veci a odísť z dôležitého kontrolného postu.

VRTUĽNÍK V DEDINE

Makó aj v čase, keď nebol spájaný s mafiou, vystupoval ako kontroverzný funkcionár so svojskými spôsobmi. Jeho kolegovia sa pomerne často museli ospravedlňovať za jeho spôsob zaobchádzania s ľuďmi. V komunikácii bol neformálny a priamočiary, obliekal sa ležérne a svojím štýlom výrazne vybočoval z predstáv o funkcionároch v službách štátu. Keď sme ho požiadali o fotografiu, vtipkoval, že ani nevie, či má vôbec nejakú fotku v obleku.

Makó mal dve tváre. Kým vás považoval za „neškodného“, vtipkoval, bol priamy a otvorený. Akonáhle prišli kritické otázky, z neformálnej a priateľskej komunikácie

28

prepol do ostrého vyjadrovania hraničiaceho s vyhrážkami. Na neformálnu poznámku nášho redaktora reagoval s neskrývaným hnevom a dôrazným upozornením, že si hovor nahráva a celú nahrávku aj s vtipom, ktorý považoval za neslušný, zverejní. Prípad vytiahol aj o niečo neskôr, keď dostal otázku o podozrivej transakcii, ktorú mala podľa informácií Aktuality.sk preverovať finančná spravodajská jednotka. Makó opäť uprednostnil zastrašovanie namiesto vysvetlenia: „Mám vás nahratého, nezabúdajte na to.“ Keď ho redaktor požiadal o odpoveď namiesto vyhrážok, neovládol sa. „Choďte do riti!“ vyletel.

Hoci Makó vystupoval navonok sebaisto, rastúce napätie a nervozitu z pribúdajúcich káuz nedokázal potlačiť. Tri mesiace a dva týždne po strate vplyvnej pozície u daniarov došlo k radikálnemu obratu. Sedemnásteho septembra 2020 zažila obec Jelenec neďaleko Nitry krušné ráno. Do dediny s dvoma tisíckami obyvateľov napochodovalo množstvo policajtov a domácich zobudil vrtuľník lietajúci nízko nad domami. Dlhoročný šéf daňových kriminalistov skončil po policajnej akcii s príznačným názvom Boží mlyn v putách.Vyšetrovatelia ho obvinili z násilnej trestnej činnosti spolu s mafiánskou skupinou takáčovcov. Konkrétne z vydierania, obmedzovania osobnej slobody a podporovania zločineckej skupiny.

Obvinenie sa týkalo prípadu z roku 2011. V jeden večer si ho mali takáčovci zavolať na pomoc, keď z im blízkej firmy zmizol tovar. Makó sa tváril, že je vyšetrovateľ, držal zamestnancov proti ich vôli v práci do hlbokej noci, po jednom ich vypočúval a nátlakovými metódami sa snažil donútiť jednotlivcov k priznaniu. Práve

nátlak a vyhrážky boli jedným z dôvodov na Makóovo väzobné stíhanie, keďže by sa podobným šikanóznym správaním mohol snažiť ovplyvňovať svedkov.

MAFIA NA FINANČNEJ SPRÁVE

Podozrenie zo spoločnej trestnej činnosti nie je pritom jediným spojivkom medzi niekdajším šéfom daňových kriminalistov a takáčovcami. Makó má totiž blízko k dvom firmám, ktoré v rokoch 2018 – 2020 uzavreli s daniarmi zmluvy za viac ako milión eur – bez otvorenej súťaže.

Zmluvy totiž daniari uzavreli len na základe takzvaného prieskumu trhu, v ktorom si sami vybrali tri firmy, ktoré oslovia.

Náhodou sa pritom stalo, že okrem víťazných firiem, ktoré vlastní advokát s väzbami na Makóa, finančná správa oslovila spoločnosti spojené s takáčovcami. Šéf jednej z nich dokonca priznal, že mal uzavretú zmluvu o províziách za dodanie klientov so šéfom takáčovcov Ľubomírom Kudličkom – avšak zmluva sa nakoniec nerealizovala.

Hoci daniari vedia o zmluvách firiem napojených na Makóa od mája tohto roka, keď sa na ne Aktuality.sk pýtali, opakovane sa tvárili, že v nich žiadny problém nevidia – a nevideli ani spojenia so svojím vtedajším funkcionárom. Až po zadržaní Makóa a odhalení podozrivých súťaží spojených s takáčovcami pripustili, že tieto zmluvy budú postupne rušiť.

BÖDÖROVO KOMANDO

Po obvinení z vlastnej násilnej trestnej činnosti začal Makó pred vyšetrovateľmi rozkrývať ekonomickú trestnú činnosť, ktorú s ním páchali ľudia z najvyšších poschodí polície a prokuratúry. Pred vyšetrovateľmi rozkryl skupinu dnes označovanú

Foto: Martin Turček/Aktuality.sk

SBS-ka v Jelenci: Makó nehnuteľnosť prenajíma miliónovej firme LAMA SK. Odmieta, že ju vlastní.

ako Bödörovo policajné komando, ktorá brala státisícové úplatky od ľudí páchajúcich trestnú činnosť za zabezpečenie beztrestnosti. Všetko sa podľa výpovede rodáka z Jelenca dialo pod taktovkou Norberta Bödöra.

Makó bol podľa všetkého hlavou trestnej činnosti v réžii skorumpovaných daniarov. V prípade bývalých klientov exministra spravodlivosti za Most-Híd Gábora Gála figuroval ako prostredník pri korupcii. Keď mal exsiskár František Böhm uplácať bývalého riaditeľa národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka, aby konal v prospech odsúdeného podvodníka Jozefa Kertésza, peniaze od Böhma údajne priniesol Makó.

Kertész, obvinený z ďalších daňových podvodov, si mal úplatkom zabezpečiť vývoj trestného konania vo svoj prospech.

V spomínanom rozhovore z mája 2019 pritom Makó s mimoriadnou presvedčivosťou zatĺkal, že sa pozná s Kertészom obvineným z daňových podvodov. „Nie,“ reagoval vtedajší šéf KÚFS na otázku redaktorov Aktuality.sk.

V OBCI VEDELI, ČO JE ZAČ

Dávno predtým, ako Makó skončil v putách, mali jeho spoluobčania z Jelenca jasno v podozreniach okolo prominentného rodáka. Keď redaktori Aktuality.sk navštívili Makóovo stojisko kamiónov – vtedy ešte vo výstavbe –, stretli dvojicu Jelenčanov.

Zhovorčivejší z nich sa pri otázke o pôvode Makóovho majetku iba pousmial: „Keď mu na to prídu...“ A vetu nedokončil.

Po zistení, že Makó šéfuje daňovým kriminalistom a dohliada na daňové podvody, zostali obaja prekvapení. „Spravili capa záhradníkom,“ zhodli sa. Redaktorom ešte odporučili, aby sa zastavili na pozemku

stojacom oproti jeleneckému kaštieľu, kde Makó staval novú budovu. Formálne však pozemky a nehnuteľnosti vlastnila firma Nipeli, patriaca Makóovmu bratovi Marekovi. Miestni však mali v otázke skutočného majiteľa jasno: „Ľudovít Makó.“ Nie každý v Jelenci bol ochotný otvorene povedať, čo si o Makóových majetkoch myslí. Z narážok však bolo jasné, že Jelenčanov neoklamal. „Robil veľa nadčasov,“ poznamenal ironicky muž na futbale.

DRUHÝ SKLENKA

Makó začal po zadržaní spolupracovať s políciou. Za to, že zradí kumpánov, dokonca žiadal štatút utajeného svedka. S podobným pokusom o vyvinenie sa prišiel aj niekdajší Kočnerov kamarát Peter Tóth, keď začal v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej svedčiť proti niekdajšiemu chlebodarcovi.

Z doteraz medializovaných informácií vyplýva, že Makó zrejme rozkrýva trestnú činnosť, ktorá siaha oveľa vyššie, ako sa spočiatku zdalo. Po jeho svedectve skončili vo väzbe niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, policajný exprezident Tibor Gašpar a jeho podriadení Róbert Krajmer a Peter Hraško či ďalší.

Makó sa tak zaradil medzi takzvaných kajúcnikov – osôb obvinených zo závažnej trestnej činnosti, ktorí sa rozhodli hovoriť a svojím svedectvom si zabezpečiť, keď už nie beztrestnosť, tak aspoň podstatne nižší trest. Výpoveď odhaľujúca iné trestné činy môže byť totiž pred súdom považovaná za poľahčujúcu okolnosť.

Makóovo „kajanie sa“ však pôsobí prinajmenšom bizarne. Len týždeň pred jeho zadržaním Aktuality.sk priniesli informáciu o státisícoch eur od daniarov pre jemu blízku firmu. Makó na otázky neodpove-

Makóov areál: V Jelenci parkovali desiatky kamiónov firmy s podozrivým vlastníctvom.

dal. Po celý čas od nástupu do funkcie až do zadržania bez zaváhania a s aroganciou sebe vlastnou klamal o kontaktoch s Bödörom, Kertészom a spol. či o miliónových majetkoch.

Otázkou zostáva, čo sa Makóovi podarí za jeho svedectvo vybaviť. Až čas ukáže, či to bude beztrestnosť s bonusom v podobe udržania si majetku nahonobeného trestnou činnosťou, podobne ako v prípade niekdajšieho podpredsedu Okresného súdu Bratislava I Vladimíra Sklenku. Už teraz je však jasné, že medzi oboma funkcionármi, roky platenými za ochranu právneho štátu, je rozdiel. Kým bývalý ochranca Štefana Harabina – Sklenka – bol ako sudca skôr služobníkom a „podržtaškou“ mocných za relatívne smiešne provízie, exšéf daňových kriminalistov Makó mal reálnu moc a nahonobil si miliónový majetok.

V kresle riaditeľa KÚFS, vyšetrujúceho závažné daňové a colné podvody, riadil mechanizmus skorumpovaných štátnych zamestnancov spolupracujúcich s mafiou, a bol konečným užívateľom výhod prehnitého systému.

Orgány činné v trestnom konaní majú ťažkú úlohu, pri ktorej sa musia snažiť vyťažiť svedka čo najlepšie a vyšetriť čo najrozsiahlejšiu trestnú činnosť – od pešiakov až po najväčšie ryby. Zároveň si však musia dať pozor, aby sa nezopakovala situácia, keď na základe výpovedí kovaných kriminálnikov končili v base zvučné mená slovenského podsvetia a takzvaní kajúcnici získavali beztrestnosť. Ľudovo povedané, ak máte dosť veľký „trezor“ plný citlivých informácií, nemusíte sa báť trestu. Tak totiž pôsobí prepustenie Makóa na slobodu, hoci zo všetkých funkcionárov je obvinený z páchania najzávajžnejšiej trestnej činnosti.

justičná mafia

SLEPÁ SPRAVODLIVOSŤ

J U S T Í C I A B O L A ROZ D E L E N Á N A V I AC E RO SFÉR VPLYVU. NIEKTORÍ ÚPLATNÍ SUDCOVIA ROZHODOVALI PODĽA TOHO, ČO BOLO PRE NICH VÝHODNEJŠIE.

ANNAMÁRIA DÖMEOVÁ

30

Keby spravodlivosť so zaviazanými očami vkročila na pôdu niektorých našich súdov, cítila by sa stratená. Ocitla by sa totiž v panoptiku ľudí, ktorí za peniaze dokážu ovplyvniť takmer všetko. Nie je náhoda, že našim súdom vlani nedôverovalo až 64 percent ľudí a za najväčší problém označili práve korupciu.

Exemplárnym prípadom je dnes už bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská (Smer-SD), ktorá už ako sudkyňa ovplyvňovala osudy obyčajných ľudí a jej mocenský vplyv pokračoval aj po nástupe na ministerstvo. Ona sama však bola najskôr len „opičkou“ či „tajným esom“ v rukách muža z takzvaných mafiánskych zoznamov Mariana Kočnera.

Najvyšší súd pritom jasne povedal, že pri jej obvineniach nejde len o jednorazové pokĺznutia, „ale až o takmer bežný prejav jej pôsobenia v justícii ako takej“. Na pohľad krehká blondína bola neúprosná, čo potvrdzuje aj kauza Fatima – násilné prebratie historickej budovy v centre Trenčína mafiou. Práve v súvislosti s roky sa vlečúcim prípadom obvinila polícia niekdajšú vysokú štátnu funkcionárku z marenia spravodlivosti. Súd pri hodnotení Jankovskej použil prívlastky ako manipulatívna či pomstychtivá. A v tomto prípade nešlo o subjektívne hodnotenie.

Keď po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začal podvedený podnikateľ Ondrej Janíček z kauzy Fatima verejne

sudca

Filipovič

ňov kamarát detstva

(Veľký Fero)

KRAJSKÝ SÚD ŽILINA

OKRESNÝ SÚD ŽILINA

Pavol Polka

Daniel Béreš

sudca

Ľuboš Mahdoň advokát

Marian Kočner KRAJSKÝ SÚD BRATISLAVA

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA V

Monika Jankovská

Vladimír Sklenka

Zuzana Maruniaková Jankovskej podriadená

Jankovskej podriadená

KRAJSKÝ SÚD BRATISLAVA

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

Andrea Haitová

Miriam Repáková

Katarína Bartalská

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA III

NAJVYŠŠÍ SÚD

Gabriela Buľubašová

David Lindtner

Jarmila Urbancová

sudkyňa a neskôr štátna tajomníčka MS SR

sudca

Juraj Filipovič

Mahdoňov kamarát z detstva

Jankovskej sestra

Marian Kočner KRAJSKÝ SÚD BRATISLAVA

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

hovoriť, ako ho medzičasom zavraždený mafiánsky bos Peter Čongrády a spol. pripravili o nehnuteľnosť, majiteľka titulu JUDr. si nedávala servítku pred ústa.

Monika Jankovská „Robte s tým niečo, lebo Vladimír ho dámSklenka za...ať,“ sudkyňa a neskôr štátna podpredseda počula ju povedať jedna zo zamestnantajomníčka MS SR kýň ministerstva spravodlivosti.

KRAJSKÝ SÚD

OKRESNÝ SÚD

BRATISLAVA BRATISLAVA I KOČNEROV KRATŠÍ KONIEC

Kočner, jeho „opička“ Jankovská a ich sudcovia boli však len jednou skupinou úradujúcou v justícii – najmä na bratislavských súdoch. V systéme slovenskej Miriam Repáková Andrea Haitová spravodlivosti fungovala aj ďalšia sieť Jankovskej sestra sudkyňa sudcov, ktorých mená ešte celkom nepoznáme. Doterajšie zistenia polície však naznačujú, na jej čeleOKRESNÝ stál milionár OKRESNÝže SÚD SÚD BRATISLAVA Zoroslav Kollár Ia po jeho BRATISLAVA boku dnesIII

podpredseda

sudkyňa

sudkyňa

Foto: TASR

iel Béreš

František Tóth

Infografika: Aktuality.sk

ESNÝ SÚD ŽILINA

Sféry vplyvu v slovenskej justícii

predseda

František Tóth (Veľký Fero)

OKRESNÝ KRAJSKÝ SÚD SÚD BRATISLAVA ŽILINAV

OKRESNÝ OKRESNÝ SÚD SÚD BRATISLAVA ŽILINA I

sudkyňa

podpredsedníčka

KRAJSKÝ KRAJSKÝ SÚD SÚD BRATISLAVA BRATISLAVA

Denisa Daniel Cviková Béreš

Richard Monika Molnár Jankovská

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

KRAJSKÝ SÚD OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA BRATISLAVA I

Katarína Ľuboš Bartalská Mahdoň

Otília Juraj Doláková Filipovič

NAJVYŠŠÍ

sudkyňa kamarát Mahdoňov z detstva

Denisa Cviková

Richa

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRE BRAT

Otília Doláková

Gabriela

sudkyňa

sudkyňa a neskôr štátna sudca tajomníčka MS SR

Gabriela Andrea Buľubašová Haitová Jankovskej sudkyňa sestra

OKRESNÝ SÚD

su

Miroslav Mojto advokát

Zoroslav Kollár

Jankovskej podriadená sudca

sudkyňa advokát

KRAJ BRA

Marian Kočner

(konkurzný právnik)

Jankovskej podriadená sudca

ZuzanaPavol Maruniaková Polka

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

OKRESNÝ NAJVYŠŠÍ SÚD BRATISLAVA I SÚD

Vladimír Sklenka Jozef Kolcun podpredseda sudca

OKRESNÝ SÚD BRATISLAVA I

Miriam Tomáš Repáková Kulák advokát sudkyňa

OKRESNÝ SÚD

SÚD v infografike pracovali na súdoch v čase, na ktorý BRATISLAVA I medializované BRATISLAVA III Pozn.: Osoby sa vzťahujú podozrenia.

OKRE BRAT

Zuzana M

Jankovsk

OKRE BRAT

Katarín

s

NA

justičná mafia už bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave Richard Molnár. V boji proti nim ťahal aj Kočner za kratší koniec.

Vyšetrovateľom o tom porozprával aj Kočnerov niekdajší kamarát, exšéf kontrarozviedky SIS a bývalý novinár Peter Tóth. Kľúčový aktér najzávažnejších káuz sa mu vraj často sťažoval, že v mnohých obchodných sporoch narazil na Kollárov vplyv a pri vzájomných stretoch väčšinou prehral. Kočner si ťažkal, že známy konkurzný právnik má kontakty na súdoch a vie si lepšie presadiť svoje záujmy. Kollárova skupina bola úspešnejšia nielen v sporoch, kde šlo o veľké peniaze, ale aj pri obsadzovaní kľúčových postov v justícii. Platí pritom, že nie vždy pracovali skorumpovaní sudcovia len pre jednu zo strán. Občas si jednoducho vybrali vyššiu ponuku či schodnejšiu cestu. (Viac o vplyve Zoroslava Kollára sa dočítate v článku Mareka Vagoviča Krstný otec justície.)

ROZPRÁVANIE VEĽKÉHO FERA

PÁD ALBATROSA

Ochrankári politikov trávia dlhé hodiny čakaním. Nebolo to inak ani v prípa-

32

Foto: TASR

Najvyšší súd pripomenul, že prehnitosť bratislavských súdov sa podarilo odhaliť len náhodou – vďaka Kočnerovmu telefónu. V prípade žilinských súdov sa zasa musel zlomiť konkrétny človek, zhodou okolností Kočnerov dlhoročný známy František Tóth prezývaný Veľký Fero.

Polícia ho obvinila už vlani. Rok však trvalo, kým sa zlomil a začal rozprávať.

Napokon vinu priznal aj pred Špecializovaným trestným súdom. Výpoveď Veľkého Fera bola na začiatku policajnej akcie Plevel, po ktorej skončili vo väzbe sudca Okresného súdu v Žiline Daniel Béreš a jeho exkolega Pavol Polka, brat niekdajšieho poslanca za HZDS Ladislava Polku. Žilina pritom mala dvoch Ferov – Malého aj Veľkého. Kým bos žilinského podsvetia František Salinger alias Malý Fero roky zapĺňal novinové titulky a krimirubriky, o Františkovi Tóthovi alias Veľkom Ferovi sa verejne mlčalo. Zatiaľ čo na základe jeho výpovede mohla polícia po rokoch vyšetrovania udrieť na žilinských sudcov, zásahy v Bratislave spustila výpoveď niekdajšieho bratislavského sudcu Vladimíra Sklenku.

Absolvent Paneurópskej vysokej školy má za sebou raketovú kariéru v justícii, kamarátstvo s Kočnerom aj strmý pád.

Vypovedá, aby sa zachránil – polícia mu totiž podmienečne odložila obvinenie.

Jeho príbeh sa pritom začal písať u bývalého ministra spravodlivosti za HZDS a neskôr neúspešného kandidáta na prezidenta Štefana Harabina.

de osobného ochrankára vtedajšieho ministra Harabina – Vladimíra Sklenku. Nebol pritom jediným policajtom úradu na ochranu ústavných činiteľov, ktorý si krátil čas štúdiom práva. Albatros, ako ho vtedy prezývali, to však zrejme dotiahol zo všetkých najvyššie.

Ambiciózneho mladíka si sekretárky ministerského úradu dodnes pamätajú najmä s knihou v ruke. Prečo si vybral právo, sa možno iba dohadovať – po boku Harabina si však odkrútil roky a mohol v priamom prenose sledovať jeho ponímanie spravodlivosti v praxi.

Keď v roku 2010, po pätnástich rokoch v polícii, ukončil štúdium na Paneurópskej vysokej škole rigoróznou skúškou, nastúpil rovno na Najvyšší súd. Tu sa spoznal s ďalšou obvinenou v kauze skorumpovanej justície – sudkyňou Jarmilou Urbancovou. Sklenka bol asistentom sudkyne Jany Baricovej, do ktorej senátu patrila aj dnes už bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu. Urbancová skončila po jesennej policajnej akcii Víchrica vo vyšetrovacej väzbe. Kľúčová pre akciu bola pritom práve Sklenkova výpoveď.

Ten vyšetrovateľom porozprával nielen to, ktorí sudcovia sa dali kúpiť a za koľko, ale aj to, ktorí boli nepodplatiteľní.

Urbancová si Sklenkovu prácu pochvaľovala – zdal sa jej veľmi šikovný, a preto si ho obľúbila. Neskôr si dokonca potykali. Stalo sa tak v roku 2014, keď sa stal Sklenka sudcom Okresného súdu Bratislava I a už o dva roky jeho podpredsedom. Istý čas dokonca z tohto postu súd riadil, hoci bol sudcom len dva roky.

Sklenkova závratná kariéra prekvapila aj Harabina. Vo videu na Youtube vyhlásil na Sklenkovu adresu, že fyzicky aj mentálne stačil na pozíciu jeho ochrankára: „Nesmierne ma prekvapilo, keď bol vymenovaný za sudcu a podpredsedu súdu, to bol skutočne pozoruhodný kariérny skok pána Sklenku.“ Rýchly vzostup však predchádzal rýchlemu pádu. Keď Sklenka pochopil, že nemá šancu uniknúť z korupčnej slučky, ktorú mu cez Threemu hodil na krk Kočner, sám sa vzdal funkcie. A keď začal deň po dni postupne rozkrývať prehnitý systém skorumpovanej justície, v jeho slučke uviazli ďalší sudcovia.

Sklenka pritom patril do prvej trojky Kočnerových kontaktov, ktorý si s neprávoplatne odsúdeným podvodníkom v kauze miliónových televíznych zmenieky vymenili najviac správ. Predbehli ho už len Kočnerova volavka Alena Zsuzsová a Kočnerova vtedajšia partnerka Miriam Hatinová. Za dva roky si napísali tisícky správ. Niekedy to bol paradoxne Kočner, kto sudcu brzdil, že píše priveľa. Skôr ako sa Sklenka spoznal

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Foto: TASR

Jarmila Urbancová: Bola sedem rokov vo vedení Najvyššieho súdu. Skončila vo väzbe na jeseň 2020.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Kľúčový svedok: Vladimír Sklenka vypovedal v júni 2020 niekoľko dní na nitrianskej expozitúre NAKA.

Richard Molnár: Exsudca bol zadržaný už počas prvej vlny zatýkania. Sklenkovi mal odovzdať úplatok 20-tisíc eur priamo pred budovou súdu.

Raketová kariéra: Sklenku vymenoval za sudcu vtedajší prezident Ivan Gašparovič v júni 2014. O dva roky nato sa stal podpredsedom Okresného súdu Bratislava I.

s Kočnerom, ho však oslovila druhá skupina úradujúca na bratislavských súdoch – dnes už bývalý trestný sudca krajského súdu Molnár. Bol to vlastne prvý sudca, ktorý za Sklenkom prišiel, aby niečo vybavil. Išlo o pohľadávku spoločnosti Slovakia Ring proti Doprastavu. Práve pre tento prípad polícia neskôr obvinila aj Zoroslava Kollára.

Medzi dvoma záujmovými skupinami sa Sklenka ocitol aj pri kauze Vodári, keď zamietol žalobu spoločnosti Prvá produkčná proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Firma chcela od štátneho podniku vymôcť vyše 14 miliónov eur. Sklenka sa vtedy rozhodoval, či za úplatok dá za pravdu žalobcovi, alebo – rovnako za úplatok – rozhodne v prospech žalovaného. Ponuky dostal z oboch strán. Napokon uprednostnil ponuku, s ktorou mal prísť sudca Molnár, zadržaný už v prvej vlne zatýkania, a otočil sa tak chrbtom záujmom tandemu Jankovská – Kočner.

Polícia tvrdí, že Sklenka dokonca použil text, ktorý mu dal Molnár na USB

kľúči. Za jeho skutočného autora je považovaný obvinený advokát Tomáš Kulák.

Následne sa sudcovia stretli pred budovou súdu, aby vyúčtovali cenu za doslova slepú spravodlivosť: „Po rozhodnutí v danej veci JUDr. Vladimír Sklenka pred budovou Justičného paláca v Bratislave prevzal od JUDr. Richarda Molnára v knihe zabalenej do igelitovej tašky sľúbenú finančnú hotovosť vo výške 20-tisíc eur.“

STOTISÍC ZA TECHNOPOL

Späť však k vzťahu Kočner – Sklenka, ktorý dostal od muža z tzv. mafiánskych zoznamov aj dva telefóny. Prvý krátko potom, ako sa spoznali. Zoznámil ich muž známy v kuloároch ako Veľký Lacko – dnes tiež obvinený podnikateľ Ladislav Mojžiš, ktorý sa v minulosti spájal s Malým Lackom, čo bola prezývka ďalšieho Kočnerovho kamaráta Ladislava Bašternáka. Prvým biznisom medzičasom odsúdeného daňového podvodníka bola autoumyváreň, ktorú prevádzkoval v garáži na bratislavskom Kamzíku. Garáž susedila s hotelom West, ktorého

justičná mafia Foto: Ján Perovič/Aktuality.sk

Foto: TASR

Pavol Polka: V septembri 2020 privádza eskorta bývalého krajského sudcu na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Bol obvinený z prijímania úplatku.

majiteľ má rovnaké krstné meno ako Bašternák. Aby si ich ľudia nemýlili, začali ich volať podľa veľkosti nehnuteľností: Bašternák z garáže bol Malý Lacko, šéf hotela Mojžiš zas Veľký Lacko.

Trojica Kočner, Sklenka a Mojziš sa stretla, ako inak, v hoteli West. Hneď na prvú schôdzku prišiel Kočner s papierikom, na ktorom mal napísané svoje priania. Peniaze vraj Sklenkovi hneď nenúkal, to prišlo až neskôr. Keď sa sudca osvedčil, dostal pár tisíc v nových 500-eurových bankovkách a ponuku nestretávať sa v prítomnosti Mojžiša, ale komunikovať priamo. A keďže Sklenka nosil pri sebe len tlačidlovú Nokiu, Kočner mu daroval iPhone a osobne mu nainštaloval šifrovaciu aplikáciu Threema.

Sklenku tiež presvedčil, aby si pridelil oddelenia obchodného registra a aby tam bola aj ďalšia medzičasom tiež obvinená sudkyňa Denisa Cviková. Tá mala podľa obvinenia napísať rozsudok o prvej miliónovej zmenke namiesto sudkyne Zuzany Maruniakovej.

Sklenka sa dnes snaží vyviniť a tvrdí, že Kočnera považoval za priateľa. Dokonca si vymenili vianočné darčeky: on dostal pero, Kočnerovi daroval knihu o konkurzoch. Až neskôr získal podozrenie, že ho mafián zneužíva. Za svoje služby však dostával nemalé všimné. Súčasťou honorovaných služieb boli naprí-

34

klad sudcove aktivity v kauze Technopol, za ktoré mal dostať dohromady 100-tisíc eur. Keďže sa však bál vziať si naraz celú sumu, peniaze si vyberal postupne.

Kočner mu podobne ako kedysi Dobroslavovi Trnkovi garantoval, že u neho sú ako v banke. Sudcovi dával peniaze vždy v hotovosti – často v nových bankovkách, ktoré vyťahoval z kufra či z dverí auta. Sklenka dokonca strávil u Kočnera na Donovaloch dve zimné dovolenky – nie pod vlastným menom, ale ako Sklenár.

Sklenka dostával od Kočnera aj informácie o kauzách, ktoré mal pridelené, o disciplinárnom konaní či chystanej návšteve Kočnerových vyšetrovateľov Štefana Jombika a Jaroslava Barochovského, ktorí riešili aj kauzu Technopol.

Sklenku znervózňoval záujem médií aj správa, že si Kočner zo spoločnosti vytiahol 500-tisíc eur. Keď sa navyše stratila veľká časť spisu a na súde to riešil aj vtedajší minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), Sklenka sa porúčal z funkcie podpredsedu. Zdôvodnil to tým, že po nástupe novej predsedníčky sa cítil zbytočný a nedocenený.

Keď Kočnera v júni 2018 zadržala polícia pre kauzu Zmenky, Sklenka si ho okamžite vymazal z Threemy. Po jeho prepustení to vysvetľoval divadielkom, že sa mu rozbil telefón a vzájomná ko-

munikácia pokračovala ďalej. Dvojica hovorila aj o zložení senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodne o Kočnerovej väzbe. Keď už sa loď potápala, mafián Sklenku upokojoval, že kauza Technopol nepraskne, keďže na NAKA sú stále Peter Hraško a Bernard Slobodník. Vysokí policajní funkcionári skončili v novembri v rukách polície spolu s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a niekdajším šéfom národnej protikorupčnej jednotky Róbertom Krajmerom.

Tvorili časť komanda pod vedením nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra – Kočnerovho dlhoročného spojenca.

ŠPECIÁLNY ZAMETAČ

Práve od Kočnera sa Sklenka dozvedel aj o Bödörových chápadlách. „Vykreslil ho ako Boha na NAKA a polícii,“ citoval Sklenka Kočnera. A zrejme mal pravdu.

Policajných funkcionárov pod Bödörovým vedením označila polícia za organizovanú zločineckú skupinu, ktorá roky využívala políciu na vlastné obohatenie sa, ochranu bohatých a mocných.

Dôležitým ohnivkom v ich reťazi bol pritom niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Predtým dlhoročný vojenský prokurátor mal podľa polície sedávať na tajných poradách na šiestom poschodí v budove Transpetrolu, kde Bödörovi referoval o kauzách v pôsobnosti Úradu

Foto: TASR

František Tóth: Polícia ho obvinila už v roku 2019, rozprávať začal až po roku. V kuloároch bol známy ako Veľký Fero.

Špeciálny zametač: Bývalý špeciálny prokurátor mal referovať o kauzách Norbertovi Bödörovi.

Pre Jaroslava Haščáka mal zas „upratovať“ kauzu Gorila.

špeciálnej prokuratúry. Kováčik bol známy pod prezývkou špeciálny zametač.

Za posledné roky totiž zastavil väčšinu stíhaní, ktoré mal na stole, a podal len jedinú obžalobu. Známe sú aj jeho spory s vyšetrovateľmi, ktorí stáli na čele tímu Gorila. Marek Gajdoš nedávno upozornil, že Kováčik zrejme nezákonne skartoval jednu z kľúčových písomností.

Kováčika dnes polícia stíha ako člena zločineckej skupiny, obvinený je aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Vyšetrovatelia ho zadržali priamo pred budovou policajného prezídia, keď mal pri sebe 10-tisíc eur. Policajtom tvrdil, že si chcel kúpiť lúku.

Kováčik zaujal aj pôžičkou od príbuzného za vyše 200-tisíc eur, ktorú si vložil na účet ešte v roku 2017. Hoci banka na extrémne vysoký hotovostný vklad upozornila políciu, keďže Kováčik bol ako prokurátor exponovaná osoba, muži zákona to zamietli pod koberec.

výpoveď odštartovala spomínanú policajnú akciu Plevel, po ktorej je obvinených 11 ľudí zo žilinského justičného prostredia. Veľký Fero sa špecializoval skôr na trestné veci: za úplatok vedel vybaviť prepustenie z vyšetrovacej väzby či prepustenie na podmienku. Najvyšší zadokumentovaný úplatok 30-tisíc eur sa týka prípadu, ktorý vyšetrovala NAKA. Vďaka peniazom sa vraj podarilo zariadiť nielen prepustenie dotyčného z vyšetrovacej väzby, ale následne aj neskoršie oslobodenie obvineného.

S Kočnerom sa Veľký Fero spojil v prípade dohody o vine a treste, ktorej chcel za každú cenu zabrániť. „Tito ch..i tu spravili nezakonne dohody o vine a treste a jednemu podmienecne zastavili stihanie a slusneho cloveka chcu od...at.

Ja som do toho neskoro vstupil a uz to tu neviem zmenit.Vedel by si pomoct?“ písal Kočnerovi v júli 2017.

KAMARÁT FERO

Nepomerne intenzívnejšou komunikáciou s Kočnerom sa však môže „pochváliť“ niekdajšia štátna tajomníčka Jankovská, ktorá sa po mesiacoch vo vyšetrovacej väzbe napokon rozhodla rozprávať.

Po prvý raz sa tak stalo na špeciálnej prokuratúre, kde ju vypočúval prokurátor Peter Kysel. Do médií unikla informácia, že mala podať trestné oznámenie na exmi-

Nikoho zrejme neprekvapí, že sa Kočner roky poznal aj so svojím žilinským ekvivalentom Veľkým Ferom. Žilinčan František Tóth a rodák z Ružomberka Kočner si tykajú, riešili spolu biznis aj dovolenku. Z ich vzájomnej komunikácie tiež vyplýva, že sa zrejme viackrát stretli na káve či plese. Tóthova

JANKOVSKÁ PREHOVORILA

nistra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD).

Napokon začala vypovedať aj v samotnej kauze Búrka. Jej priznanie je však zvláštne.

Trestná sudkyňa Jankovská sama seba stavia do pozície naivnej obete, ktorá konala v dobrej viere a snahe pomôcť.

Najzaujímavejšie je však sledovať to, o čom mlčí. Pri výsluchu totiž odmietla odpovedať na otázky týkajúce sa Norberta Bödöra a Zoroslava Kollára. Na adresu oboch vyhlásila, že o nich vypovedá v inom konaní. O Bödörovi, ktorého s Kočnerom volali Padre či krstný otec, policajtom priznala aspoň to, že ho stretla v centrále Smeru, keď šla za Ficom pre Kočnerovu väzbu. Šéf Smeru však napriek Kočnerovým očakávaniam o jeho možnom stíhaní za mrežami podľa Jankovskej vôbec nehovoril. O mafiánovi sa mali rozprávať pri inej príležitosti a niekoľko mesiacov predtým.

Monika Jankovská pred vyšetrovateľom tvrdila, že Fica aj vtedajšieho predsedu vlády Petra Pellegriniho (dnes Hlas) informovala, že „rieši“ televízne zmenky.

Trojnásobný premiér podľa nej na informáciu vôbec nereagoval. Pellegrini to vraj komentoval strohým „hmmm“.

Pripomeňme, že Robert Fico sa aj dnes Jankovskej všemožne zastáva. „Osem mesiacov bola nezmyselne mučená a trápená,“ vyhlásil po tom, ako začala nominantka Smeru rozprávať.

Kollár

KRSTNÝ OTEC JUSTÍCIE

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

HOCI O VPLYVE ZOROSLAVA KOLLÁRA NA SÚDY SA HOVORILO ROKY, DO OKTÓBRA 2020 PATRIL KU KASTE NEDOTKNUTEĽNÝCH.

MAREK VAGOVIČ

36

Prominentný právnik a oligarcha Zoroslav Kollár vyrastal v Hrnčiarovciach nad Parnou neďaleko Trnavy. „Kollárovci boli naši susedia, narodila sa tam Zorova mama,“ hovorí Pavol Šimončič, ktorý žije už jedenásť rokov vo Vancouveri. V Kanade sa živí ako profesionálny muzikant, je členom dvoch operných spoločností, spieva v kostoloch. Šimončič spomína, že rodina budúceho konkurzného právnika žila v malom dome, kde sa tlačilo deväť ľudí: otec, mama a sedem detí. „Najstaršia bola Libuša, to bola moja spolužiačka. Zoro bol najmladší,“ spresňuje. Zaujímavosťou je, že asi 200 metrov od ich domu stála reštaurácia Zákruta, kde čapoval pivo Vladimír Poór.

Neskorší Mečiarov privatizér a trnavský oligachra, ktorý stál aj pri zrode Smeru.

Kollárovci trávili väčšinu času vonku v záhrade. Podľa Šimončiča žili skromne:

„Pokiaľ viem, ich mama nebola nikde zamestnaná. Robila len okolo domu – taká obyčajná, zrobená dedinská žena, ktorá sa starala o hospodárstvo. Zorov otec bol tuším robotník, ktorý sa správal dosť autoritatívne. Stále po nich hučal, celú rodinu držal nakrátko.“ Najstaršie z detí – dcéra Libuša – sa staralo o budúcu sivú eminenciu justície Kollára ako o vlastného syna. „Vozila ho v kočíku, prebaľovala, pestovala na rukách.

Bola to zrejme aj z núdze cnosť, lebo ich mama sa musela obracať. Deťom dokonca prešívala nohavice,“ približuje Šimončič rodinné pomery. Napriek chudobe však väčšina detí vyštudovala vysokú školu.

Z Kollára si vraj deti dosť uťahovali. „Bol to taký drobný, krátkozraký blondiak v okuliaroch, s veľkými ušami. Navyše zvláštne rozprával: t na konci slovesa v neurčitku hovoril tvrdo, po trnavsky,

pričom ho veľmi zdôrazňoval,“ vysvetlil Šimončič. Neskôr už Kollára registroval len cez médiá: „Počul som, že je bohatý, vozí sa na drahých autách...“

KONKURZNÁ MAFIA

Kollár, ktorého majetok sa odhaduje na vyše sto miliónov eur, zbohatol na podozrivých konkurzoch. Jeho podnikateľská skupina sa v 90. rokoch špecializovala na administratívno-násilné prebratia firiem.

V praxi to fungovalo aj tak, že skupovala za podhodnotené ceny ich pohľadávky, potom ich ovládla a následne výhodne predala. Často za asistencie štátnych orgánov, respektíve súdov, kde mal Zoroslav Kollár svojich ľudí.

Bývalý minister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic prirovnal spôsob, akým sa dostal právnik Kollár k rozsiahlym majetkom, k praktikám konkurznej mafie. Kollár v istom období spolupracoval aj s finančnou skupinou Istrokapitál. V minulosti jeho meno figurovalo v tzv. mafiánskych zoznamoch – ako súčasť skupiny piťovcov. Tí ho raz zachránili pred sýkorovcami, ktorým sa nepáčilo, že im lezie do kšeftu.

Kollár podnikal aj s oligarchom Norbertom Bödörom, ktorý má blízko k Smeru a dnes je stíhaný pre korupciu, pranie špinavých peňazí či založenie zločineckej skupiny. Kollár a Bödör vlastnili spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, pričom v jej predstavenstve sedela Mária Krajmerová – manželka bývalého šéfa protikorupčnej jednotky NAKA Róberta Krajmera, ktorý je stíhaný ako súčasť Bödörovej zločineckej skupiny.

Kollárovo meno sa často spomínalo aj v Threeme Mariana Kočnera, od ktorého kedysi kúpil byt. Kočner ho prezýval „Zoro“, „Pomstiteľ“ alebo ho označoval emotikonom mimozemšťana. Zo správ, ktoré si písal napríklad s niekdajším sudcom Vladimírom Sklenkom, vyplýva, že Kollár bol, podobne ako Kočner, vybavovačom.

Akurát oveľa silnejším, so širším záberom aj kontaktmi. V prostredí justície bol považovaný za skutočného bosa.

Kočner rozoberal Kollára aj v komunikácii s bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou (Smer), ktorá je dnes stíhaná pre korupciu a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Kočner ho vnímal ako významného hráča v pozadí súdnictva, pred ktorým mal rešpekt. Kollár ale na rozdiel od Kočnera nestál o publicitu, takže o jeho veľkom vplyve vedeli len zainteresovaní. Chýbali však dôkazy.

AKCIA VÍCHRICA

Kollár sa dlhé roky na verejnosti prezentoval ako filantrop, ktorý finančne podporoval archeologické výskumy i časopis His-

torická revue. Nakoniec ho však „potopila“ nielen Kočnerova Threema, ale aj bývalý podpredseda okresného súdu Sklenka.

Aj vďaka jeho svedectvu zadržala Kollára koncom októbra polícia – v akcii s názvom Víchrica. Vyšetrovateľ ho vzápätí obvinil zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu, Kollár skončil vo väzbe.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala v uznesení poukázal aj na to, že Kollár je vplyvnou osobou s dobrými stykmi v prostredí justície. „Je tu dôvodná obava, že v prípade ponechania na slobode by mohol využiť svoj vplyv a doposiaľ nezistené kontakty k tomu, aby ovplyvnil výpoveď XY, ktorá je v jeho prípade kľúčová.“ Spomínaným svedkom je práve Sklenka, ktorý sa rozhodol spolupracovať s políciou.

Kollárovo stíhanie súvisí s dvoma kauzami. V prvom prípade ide o spor, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Slovakia Ring blízka Kollárovi. Na druhej strane stál Doprastav. V oboch kauzách sa mal angažovať aj sudca Richard Molnár, ktorý podľa vyšetrovateľov žiadal Sklenku, aby rozhodol v prospech Slovakia Ringu a žalobe vyhovel. Molnár mal tiež na Sklenku tlačiť, aby čo najskôr vytýčil termín pojednávania a vyriekol verdikt.

Sklenka začal pojednávať, podľa polície mal však problém rozhodnúť podľa Molnárových požiadaviek. Molnár preto navrhol, aby sa stretli v trojici aj s Kollárom. Schôdzka sa mala odohrať v jednej bratislavskej reštaurácii, kde sa nakoniec dohodli na spoločnom postupe v prospech Slovakia Ringu. Molnár mal byť aktívny aj v Kollárovom spore s ministerstvom vnútra, na ktoré podal žalobu na ochranu osobnosti.

Kollár, ktorý sa objavil v tzv. mafiánskych zoznamoch, chcel totiž očistiť svoje meno. Molnár preto kontaktoval Sklenku s tým, aby zákonná sudkyňa rozhodla v Kollárov prospech. Tá to však odmietla.

Na prelome rokov 2017 a 2018 sa malo uskutočniť ďalšie stretnutie Molnár – Sklenka. Molnár mal odovzdať Sklenkovi úplatok 10-tisíc eur za to, že ako zákonný sudca v jednom konkurznom konaní rozhodne v prospech Kollára.

ZBAVUJE SA MAJETKU

Sklenka, ktorý mal na úplatkoch zinkasovať 170-tisíc eur, vypovedal aj o ovplyvňovaní súdneho sporu Milana Fiľa – veľkopodnikateľa blízkeho Smeru. Jedna z jeho spoločností dostala počas Ficových vlád stimuly a daňové úľavy za desiatky miliónov eur. Fiľo bol vraj nervózny zo žalôb bývalých zamestnancov ružomberských papierní – mohli ho totiž pripraviť o peniaze aj vplyv vo firme. V spolupráci s právnikom Kollárom.

Podľa Sklenku sa snažil Fiľovi pomôcť aj Kočner, ktorý si vraj kvôli tomu odchytil – v garážach komplexu Bonaparte – svojho suseda Roberta Fica. Na druhej strane sporu mal stáť právnik Kollár. Sprostredkovateľom alebo mediátorom v kauze bol údajne Bödör, ktorý si rozumel s Ficom i Kollárom. V prospech Fiľa sa mala angažovať tiež Jankovská, spor napokon vyhral vďaka jej sestre – sudkyni Andrei Haitovej.

(Viac o sférach vplyvu v slovenskej justícii sa dočítate v článku Annamárie Dömeovej Slepá spravodlivosť.)

Kollár, podobne ako mafiáni Kočner, Bödör či daňový podvodník Ladislav Bašternák, zrejme po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pochopil, že musí konať, aspoň pokiaľ ide o majetok. Na syna Martina prepísal napríklad kaštieľ v Tonkovciach neďaleko Bratislavy. Postupne vycúval aj z viacerých ťažiskových firiem.

Kollár už nie je spolumajiteľom výrobcu traktorov Zetor, výrobcu ložísk Kinex Bearings ani Kúpeľov Trenčianske Teplice, ktoré ovládal s Bödörom. Zbavil sa tiež podielov vo firmách Energoinvest a alfa BASE. Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine oficiálne prešla na jeho sestru Agnesu. Firmu Merkuria previedol na syna Martina a manželku Klaudiu.

AGRESÍVNY PRÁVNIK

„Podozrenie z protiprávneho konania u XY sa nejaví ako niečo, čo je neaktuálna dávna minulosť, ale naopak odôvodňuje podozrenie, že sa jedná o nezákonné praktiky pretrvávajúce roky,“ napísal v súvislosti s väzbou pre Kollára sudca Buvala. Oligarcha v maske filantropa si s najväčšou pravdepodobnosťou podmanil tunajšie súdy ako málokto. Napriek tomu sa treba držať nohami na zemi, Kollár ešte nezložil zbrane.

Označenie bos justície, ktorý mal široké kontakty naprieč krajinou, je len jedna strana mince. Súčasne totiž platí, že Kollár je mimoriadne zdatný a agresívny právnik, ktorý bude bojovať až do konca. Keď sa mu v minulosti niečo nepáčilo, vedel to dať najavo dosť ráznym spôsobom. Svoje skúsenosti s tým má aj autor tohto článku, keď ho v roku 2011 v časopise .týždeň na veľkom priestore spojil s konkurznou mafiou.

Kollár ho ešte pred vydaním článku viackrát upozornil, že si má dobre rozmyslieť, či o ňom bude v tejto súvislosti písať. Po jeho zverejnení poslali Kollárovi advokáti do redakcie asi desaťstranové stanovisko, v ktorom sa snažili spochybniť kľúčové tvrdenia. Právne čistým, ale veľmi nekompromisným jazykom, ktorý pôsobil ako varovne zdvihnutý prst. Slovenské súdnictvo zrejme čakajú najťažšie rozhodnutia od novembra 1989.

kotlebovci

SPANILÁ JAZDA

Foto: TASR

AKO SA HRUBOZRNNÍ EXTRÉMISTI Z ULICE POKÚSILI STAŤ ŠTANDARDNOU STRANOU A PREČO JE ICH SNAHA MÁRNA.

TOMÁŠ KYSEĽ

38

Každý, kto aspoň trochu sleduje politiku, si zrejme dobre spomína na šok, ktorý Slovensko zažilo v noci z 5. na 6. marca 2016. Pár hodín po zatvorení volebných miestností sa čakalo hocičo: aj KDH mimo parlamentu, aj pomerne dobrý výsledok SNS, aj fiasko Radoslava Procházku a jeho Siete. Len málokto však rátal s tým, že v Národnej rade zasadnú muži (a s nimi aj zopár žien) v zelených tričkách. Tí, ktorí sa ešte prednedávnom hrali na príslušníkov Hlinkových gárd, zdravili sa slovami „pekný biely deň“ a vlastne ani veľmi neskrývali sympatie k fašizmu.

Prešli štyri roky a prišli ďalšie voľby. ĽSNS opäť uspela a poslanci Kotlebovej

strany sa znovu dostali do Národnej rady. Šokovaný už nebol nikto. Zvykli sme si. No nielen to. Extrémisti sa po štyroch rokoch fungovania v zákonodarnom zbore akoby posunuli o čosi bližšie k ich politickej akceptácii a legitimizácii.

Hoci ostatné politické strany naďalej oficiálne vylučovali akúkoľvek spoluprácu s kotlebovcami, keď bolo treba, potichučky s nimi rokovali o podpore pre svoje zákony. Pomyselnú cestu ĽSNS k politickému mainstreamu urýchlili aj ďalšie skutočnosti: Najvyšší súd odmietol stranu rozpustiť, kotlebovcov začali pozývať do televízií a poslanca ĽSNS zvolili za predsedu parlamentného výboru. Samotný

Foto: TASR

KOTLEBOVCI V ČASE

2 005 Učiteľ informatiky na športovom

gymnáziu Marian Kotleba založil stranu Slovenská pospolitosť.

2 006

N ajvyšší súd rozpustil Slovenskú pospolitosť.

2 009 Kotleba neúspešne kandidoval za

župana Banskobystrického samosprávneho kraja.

2 010 Kotleba prebral Stranu priateľov

Kotlebovské ťaženie: Marian Kotleba, hore, využil v septembri 2012 näpatie v Krásnej Hôrke po požiari hradu na získavanie politických bodov. Na snímke dolu prívrženci ĽSNS .

Foto: TASR

vína a premenoval ju na ĽSNS.

2 010 ĽSNS získala v parlamentných voľbách 1,33 percenta hlasov.

2 012 Ďalšie fiasko ĽSNS v parlamentných voľbách – 1,58 percenta

2 013

K otleba sa stal na štyri roky banskobystrickým županom.

2 016 ĽSNS s 8 percentami prvýkrát uspela v parlamentných voľbách.

2 017

Kotleba, ktorý už dávno odložil uniformu a fakľu na bezpečné miesto, začal nadbiehať katolíckemu kléru. Viacerí politici prevzali jeho slovník a z úst najvyšších predstaviteľov štátu sa ozývalo, že ostrakizácia ĽSNS nemá zmysel. Ľady sa takmer prelomili. Takmer, pretože dobre rozbehnutý Kotlebov vlak ráznym zatiahnutím ručnej brzdy zastavila sudkyňa Ružena Sabová. Odsudzujúci rozsudok nad Kotlebom – hoci zatiaľ neprávoplatný – mnohým pripomenul skutočný charakter tejto strany. Ak sa aj niekto pohrával s myšlienkou, že z ĽSNS je už vlastne štandardná politická strana, po odsúdení jej šéfa za propagáciu neonacizmu je táto úvaha opäť bezpredmetná.

STOP FAŠIZMU

Vráťme sa však do roku 2016 a k nečakanému úspechu ĽSNS vo voľbách. Správy o tom, že zákonodarcami sa majú stať aj

Milan Mazurek, ktorý na Facebooku velebil Hitlera, či Andrej Medvecký, ktorý brutálne zmlátil cudzinca, mnohých Slovákov úprimne zaskočili. Krajina čelila novej realite a hľadala spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. Jedným z nich bola aj totálna ignorácia a izolácia Kotlebu a jeho ľudí.

Hlavným protagonistom myšlienky sa stal vtedajší prezident Andrej Kiska, ktorý zástupcov ĽSNS ani len nepozval na povolebné rokovania do Prezidentského paláca. Do roku 2016 možno datovať aj vznik výzvy Stop fašizmu, ktorá apelovala na poslancov demokratických strán, aby s kotlebovcami nechodili do televíznych diskusií a aby žiadneho poslanca ĽSNS nepodporili do akejkoľvek parlamentnej funkcie. Stratégia vychádzala z tzv.

Schwerinského vyhlásenia, ku ktorému sa prihlásili niektoré nemecké spolkové parlamenty, aby izolovali vplyv neonacistickej strany NPD.

K otleba prehral boj o banskobystrického župana s nezávislým kandidátom Jánom Lunterom.

2 019 ĽSNS získala v eurovoľbách dva

mandáty, obsadili ich Milan Uhrík a Miroslav Radačovský.

2 019 Najvyšší súd odmietol rozpustiť ĽSNS.

2 020

K otlebova strana dostala v parlamentných voľbách takmer 8 percent.

2 020 Špecializovaný trestný súd neprá-

voplatne odsúdil Kotlebu za propagáciu neonacizmu.

kotlebovci Foto: TASR

Prvý politický úspech: V decembri 2013 sa Kotleba ujal funkcie banskobystrického župana, keď porazil Vladimíra Maňku.

„Nedá sa hádať s populistom, ktorý má vždy protiargument, vždy vás prekričí,“ hovorila pred štyrmi rokmi spoluautorka výzvy Irena Bihariová, dnes šéfka Progresívneho Slovenska. Dodnes trvá na tom, že s kotlebovcami sa v médiách debatovať nemá: „Ako im v diskusiách dokážeme zabrániť šíreniu konšpirácií a bludov?“ Výzvu Stop fašizmu v roku 2016 podpísalo 31 poslancov, teda zhruba pätina parlamentu. Medzi nimi napríklad aj Ondrej Dostál (SaS). „Po nedávnom odsúdení predsedu ĽSNS Kotlebu som odmietol účasť v diskusii na túto tému, kde mal byť aj poslanec ĽSNS. Demokratickí politici by nemali legitimizovať fašistov podporou ich návrhov či účasťou na diskusiách s nimi,“ tvrdí.

Hoci dnes to znie neuveriteľne, pred štyrmi rokmi podpísal výzvu aj Ľuboš Blaha zo Smeru. Vtedy sa kasal, že tak ako by do televízie nešiel debatovať s teroristom z Islamského štátu, nesnažil by sa presviedčať ani človeka spochybňujúceho holokaust. Blaha však neskôr nielenže diskutoval s poslancom ĽSNS v televízii, ale sa aj podujal brániť samotného Kotlebu, ktorého súd uznal vinným v kauze 1488-eurových šekov. „Ešte by ľudia

40

možno akceptovali, keby sa to riešilo ako nejaký priestupok – ale za číslo na štyri roky do basy?“ písal na Facebooku.

VO VEREJNOPRÁVNOM ÉTERI

Obavám zo šírenia konšpirácií zo strany predstaviteľov ĽSNS v médiách nahráva aj septembrová relácia verejnoprávnej televízie O 5 minút 12, kde si Kotleba odmietol nasadiť rúško a rozprával nezmysly o ochorení covid-19. Po odvysielaní relácie sa voči RTVS zdvihla vlna kritiky. Zaujímavé na celej veci je nielen to, ako televízia Kotlebovi ustúpila a dovolila mu rečniť bez rúška. Pri pohľade do nedávnej minulosti prekvapí, že RTVS vôbec pozvala lídra ĽSNS do relácie. Od roku 2016 až do polovice roka 2019 totiž verejnoprávna televízia kotlebovcov viac-menej úspešne ignorovala.

A Kotleba viackrát protestoval. Pred troma rokmi napísal vtedajšiemu šéfovi RTVS Václavovi Mikovi otvorený list. Mika mu odpísal: „Neoddeliteľnou súčasťou fungovania RTVS je skutočnosť, že vo vzťahu k rasovým, národnostným, etnickým, náboženským, sexuálnym, vekovým a ostatným sociálnym skupinám vychádza zo zásad otvorenosti a tolerancie.“ Keď sa

v marci 2018 Kotleba konečne v O 5 minút 12 objavil, sťažoval sa aj v priamom prenose. Televíziu však neobmäkčil. Štátna RTVS zmenila stratégiu až v druhej polovici roku 2019, čo dokazujú aj nasledovné čísla. Od marca 2016 až do leta 2019 boli predstavitelia strany v relácii dovedna päťkrát. Od jesene 2019 až do septembra tohto roku, teda za neporovnateľne kratší časový úsek, debatovali politici ĽSNS v relácii deväťkrát.

Skrátka, kotlebovci už v RTVS diskutujú úplne štandardne.

Verejnoprávna televízia cez svoju hovorkyňu Andreu Pivarčiovú odkazuje, že je povinná vo vysielaní poskytnúť ekvivalentný priestor všetkým parlamentným stranám. Poukazuje tiež na fakt, že v Národnej rade je dnes menej strán, a preto sa ich predstavitelia v diskusiách objavujú častejšie ako v minulom volebnom období. RTVS ďalej pripomína, že Kotleba diskutuje aj v iných televíziách.

To je však pravda len čiastočne. Predseda ĽSNS sa napríklad tento rok objavil v relácii Na telo televízie Markíza len pred voľbami a potom ešte jedenkrát v júni.

V relácii Na hrane, ktorú vysiela JOJ, bol len raz – pred voľbami.

Foto: TASR

Začiatky so Slovenskou pospolitosťou: Svojho času trestne stíhaný vodca pospolitosti Marian Kotleba v marci 2006 pri symbolickom hrobe vojnového zločinca Jozefa Tisa.

ŠANCA OD MATOVIČA

Pri pohľade na legitimizáciu ĽSNS vo verejnom priestore je nemenej dôležité sledovať, ako sa im darí manévrovať v politickej aréne a ako k nim pristupujú politici z demokratických strán. Niektorí sa totiž rozhodli nadbiehať voličom ĽSNS, čo platí aj o šéfovi Obyčajných ľudí a súčasnom predsedovi vlády Igorovi Matovičovi. Ten odmietol podpísať už výzvu Stop fašizmu, pretože diskusiu s kotlebovcami považoval za dôležitú.

Pred parlamentnými voľbami 2020 dokonca navrhol Kotlebovi, či by nemohol vystúpiť na predvolebnom mítingu ĽSNS. So skutočnou ústretovosťou voči kotlebovcom však Matovič vyrukoval krátko po voľbách, keď vyhlásil, že treba prestať s ich ostrakizovaním a dať im šancu ukázať sa.

V parlamente sa práve schyľovalo k voľbe šéfov tzv. kontrolných výborov, ktoré spravidla obsadzuje opozícia. Poslanci do funkcie predsedu parlamentného výboru na kontrolu činnosti NBÚ zvolili Martina Beluského z ĽSNS. Muža, ktorý sa fotil v gardistickej uniforme a klaňal sa pri hrobe Jozefa Tisa ešte v čase, keď sa partia okolo Kotlebu všeobecne považovala za extrémistický spolok. Išlo o najväčšie za-

dosťučinenie pre Kotlebu od apríla 2019, keď Najvyšší súd nerozpustil jeho stranu. „Keby ste Beluského stretli na ulici, určite by ste ho brali ako slušného človeka. Ale ich stranu považujem za nebezpečnú a extrémistickú, nemala by sa takto legitimizovať,“ komentoval to Ľubomír Galko, ktorý stál na čele rovnakého výboru počas minulého volebného obdobia. ĽSNS tak už mala v rukách niekoľko tromfov. Spomínané požehnanie od Najvyššieho súdu, mandát od voličov a prvý dôležitý signál od predstaviteľov ostatných strán, ktorý si kotlebovci mohli vysvetliť aj tak, že ich aspoň niektorí považujú za rovnocenných súperov.

POLITICKÍ IMITÁTORI

Zatiaľ čo Dostál či Bihariová sa rozhodli kotlebovcov ignorovať a Matovič s nimi diskutovať, niektorí politici ich začali rovno imitovať. Od volieb v roku 2016 si prejavy založené na antiliberalizme, konšpiráciách, slepej oddanosti voči Putinovi či nenávisti voči menšinám osvojilo viacero slovenských strán a hnutí. Hoci ĽSNS nelegitimizujú, prevzatím jej naratívov z nej v konečnom dôsledku vyrábajú štandardný politický subjekt.

Spomeňme Andreja Danka z SNS, ktorý ako predseda parlamentu štyri roky upieral pohľad na Moskvu a rád zdôrazňoval, že on je tým vyvoleným, koho prijali v Štátnej dume, nie Kotleba. Expremiér Robert Fico po vražde Jána Kuciaka šíril konšpirácie o finančníkovi Georgeovi Sorosovi a spiknutí zorganizovanom na Piatej avenue. Keď Najvyšší súd uznal vinným poslanca ĽSNS Mazureka z hanobenia národa a rasy, Fico sa ho verejne zastal. Ľuboš Blaha, ktorý kedysi chodieval osobne podporiť Dúhové pochody v Bratislave, sa zrazu stal jedným z tých, ktorí podujatie spochybňujú a zosmiešňujú. Z Borisa Kollára, ktorého sexuálne škandály zapĺňajú titulky bulváru, sa stal ochranca tradičných hodnôt. Politické spektrum na Slovensku zhnedlo až tak, že ĽSNS prestala vyčnievať.

Na jednej strane platí, že veľká väčšina politických strán vylúčila akúkoľvek spoluprácu s ĽSNS a kotlebovcom sa doteraz nepodarilo presadiť jediný zákon. Na druhej strane v Národnej rade je bežnou praxou poslancov s Kotlebom rokovať o podpore pre vlastné zákony. Smeru sa napríklad v minulom volebnom období podarilo zakázať prieskumy 50 dní

kotlebovci pred voľbami práve vďaka podpore ĽSNS, čo sa nepáčilo koaličnému Mostu-Híd.

O hlasy kotlebovcov sa už pravidelne uchádzajú tí, ktorí sa v parlamente snažia sprísniť interrupcie.

„PRIEKOPNÍK“ KUFFA A ZVYK

Ak však dochádzalo k istej akceptácii Kotlebovej strany, potom sa tak dialo hlavne medzi ultrakonzervatívcami.

Prvým známym politikom, ktorý predsedovi ĽSNS podal ruku a rozhodol sa ísť s ním do volieb, bol bývalý poslanec OĽaNO Štefan Kuffa. Jeho brat, populárny kňaz Marián Kuffa zasa Kotlebu verejne podporoval pre jeho odpor voči Istanbulskému dohovoru. Samotná ĽSNS začala samu seba vykresľovať ako stranu vychádzajúcu z kresťanských hodnôt. „Sme strana založená na kresťanskom princípe, kde Ježis Kristus je cesta, pravda a život,“ dušoval sa líder ĽSNS na súdnom pojednávaní.

„V skutočnosti má táto agenda ĽSNS ideologické korene inde. Konkrétne v antiliberálnych, konzervatívnych a autoritárskych postojoch, stále prítomnej nostalgii za ľudáckym režimom slovenského štátu, ktorý mal klerikálnu povahu, a taktiež v ultranacionalistických pozíciách,“ reaguje na snahu ĽSNS politológ a odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar.

Napriek všetkým spomenutým okolnostiam sa však nedá povedať, že by došlo k úplnej legitimizácii ĽSNS. Pre väčšinu politikov i voličov zostáva Kotleba aj naďalej nedôveryhodnou postavou. Podľa Nociara je presnejšie povedať, že sme si na prítomnosť ĽSNS v istom slova zmysle zvykli: „ĽSNS už nevyvoláva také vášne ako na začiatku, aspoň teda nie na dennom poriadku. Verejnosť aj politici sa s ňou naučili nejakým spôsobom koexistovať, avšak bez toho, aby sa rezignovalo na boj proti nej.“

Najpresvedčivejším dôkazom, že si ĽSNS zďaleka nemôže byť ničím istá, je rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý Kotlebu odsúdil na štyri roky a štyri mesiace za to, že rozdával šeky s neonacistickou symbolikou.

Nejde len o to, že predsedovi ĽSNS vôbec prvýkrát reálne hrozí, že pôjde sedieť za propagáciu neonacizmu. Na súdnom pojednávaní sa tiež naplno ukázalo, že Kotleba naozaj nie je štandardným politikom a jeho strana nie je štandardným politickým subjektom. Naopak, slovami historikov Slovenskej akadémie vied, ide o „jedinú relevantnú neonacistickú stranu na Slovensku“.

Viaceré právnické kapacity už okrem toho naznačili, že verdikt, ktorý vyniesla sudkyňa Ružena Sabová, môže viesť až k rozpusteniu ĽSNS. Témou sa tak stáva nie legitimizácia strany kotlebovcov, ale jej definitívny koniec na Slovensku.

ZBABELCI: OD MAZUREKA PO KOTLEBU Spominaný súd s Kotlebom naplno demaskoval ĽSNS. Ak ste aj nevideli americkú komédiu Sprievodca ženatého muža z konca 60. rokov v hlavnej úlohe s Walterom Matthauom, určite ste sa stretli s legendárnou hláškou, ktorá vo filme zaznie. Ide o radu jedného kamaráta druhému pre prípad, ak jeho manželka príde na neveru: zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať. Dotyčný si vezme radu k srdcu, čo napokon vyústi do bizarnej situácie. Manželka ho síce nájde v posteli s cudzou ženou, on však zapiera tak vytrvalo aj to, čo je úplne zrejmé, až mu bezradná manželka uverí.

Zdá sa, že v Sprievodcovi ženatého muža našli inšpiráciu aj predstavitelia ĽSNS. Samozrejme, v ich prípade ide o „zatĺkanie“ trestných činoch propagácie fašizmu, hanobenia národa a rasy či popierania holokaustu, ktoré sa im už roky snažia dokázať vyšetrovatelia a prokurátori. Kotlebovci po celý čas zatĺkajú, zatĺkajú a zatĺkajú, až je z toho neraz komédia podobná tej s Walterom Matthauom. Taktiku zapierania zvolil Kotleba, ktorého súdili pre šeky v hodnote 1488 eur, ale aj ďalší členovia strany.

MAZUREKOVE ROZPRÁVKY

Priekopníkom tejto jednoduchej stratégie je poslanec ĽSNS Milan Mazurek. V novembri 2015, teda ešte pred vstupom kotlebovcov do Národnej rady, si Mazurek na Facebooku povzdychol: „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“ Mazurekov status by možno ostal nepovšimnutý, nebyť toho, že sa po voľbách v roku 2016 stal poslancom ako náhradník za násilníka Andreja Medveckého. Na Mazurekov príspevok na sociálnej sieti upozornil Ján Benčík a na „rozprávky“ o holokauste sa ho začali pýtať novinári aj polícia.

Mazurek najskôr pred otázkami utekal. Neskôr vyhlásil, že facebookový profil s menom Miňo Mazurek nie je jeho, a teda so statusom nemá nič spoločné. „On tvrdí, že to jeho profil nebol.

Ja to potvrdiť a ani vyvrátiť naozaj neviem,“ bránil Mazureka aj podpredseda strany Milan Uhrík. Bloger Benčík dokázal, že Ma-

42

zurek klame, no vyšetrovateľ napokon poslanca za popieranie holokaustu nestíhal. Spravodlivosti však neušiel. V roku 2019 ho Najvyšší súd uznal vinným z hanobenia národa a rasy, a to pre jeho výroky o „cigánskych asociáloch“, ktoré z jeho úst zazneli v žilinskom rádiu Frontinus. Mazurek by bol možno poprel aj tie, no z vysielania relácie existoval zvukový aj obrazový záznam.

ZAPRELI KRUPA AJ MIZÍK

Niečo podobné sa stalo aj poslancovi ĽSNS Petrovi Krupovi.

Ani on si na Facebooku nedával servítku pred ústa a na rovinu napísal, čo mal na srdci. „Musíme zaistiť existenciu našej rasy a budúcnosť bielych detí,“ oznámil svetu napríklad v januári 2012. O pár dní neskôr zdieľal článok o prieskume verejnej mienky s popisom „tým smradľavým žid***m už úplne j**e“. Keď potom Krupu po parlamente naháňali novinári, aby im vysvetlil vlastné výroky, tváril sa prekvapene. „Ja nemám facebookovú stránku. Moju fotografiu si môže ktokoľvek stiahnuť z internetu a urobiť si facebookový profil,“ obhajoval sa. Za svoje slová nepykal, polícia trestné stíhanie vo veci zastavila.

Poslanec ĽSNS Stanislav Mizík siahol po tej istej obhajobe, zároveň ju však zdokonalil a povýšil na novú úroveň. Na rozdiel od svojich predchodcov sa nielenže dištancoval od autorstva kontroverzného statusu, ale dokonca začal tvrdiť, že ani len nevie pracovať s počítačom. Mizík stál pred Špecializovaným trestným súdom pre antisemitský facebookový status z januára 2018, v ktorom útočil na vtedajšieho prezidenta Kisku za udelenie štátneho vyznamenania ľuďom židovského pôvodu.

Príspevok uverejnila stránka bratislavskej organizácie ĽSNS, bol však pod ním podpísaný Mizík. „Z hľadiska jeho schopnosti využitia počítačov a mobilov si nemyslím, že by bol schopný technicky niečo také na počítači napísať,“ bránil Mizíka na súde Uhrík. „Som nevinný. Žiaden status som na internet nedával a nikdy som sa nepodieľal na vyhotovení textu, ktorý je predmetom obžaloby,“ hovoril Mizík. Sudca mu dal napokon za pravdu.

Rovnaká facebooková stránka – ĽSNS – Bratislavský kraj – zverejnila vo februári 2018 ďalší kontroverzný príspevok. A opäť

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Kriminálnici vo farbách ĽSNS: Vľavo dnes už bývalý člen ĽSNS Jozef Király neprávoplatne odsúdený na 23 rokov za vraždu, v čiernom poslanec ĽSNS Milan Mazurek odsúdený za hanlivé výroky na adresu Rómov.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

musel zasahovať Uhrík. Po vražde novinára Jána Kuciaka sa na stránke cynicky písalo, že v podstate „bol popravený medzinárodný zločinec“. Uhrík vzápätí vyhlásil, že stránku nemajú pod kontrolou a nevedia k nej ani získať prístup. Inak povedané, ĽSNS s problémom znovu nemala nič spoločné.

KOTLEBA PROTI VLASTNÝM

Pred súdom: Milan Mazurek, hore v strede, dostal za rasistické výroky 10-tisícovú pokutu a dočasne prišiel o poslanecký mandát. Stanislav Mizík, dolu v strede, poprel antisemitský status a súd ho oslobodil.

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Predseda ĽSNS Kotleba zašiel najďalej. Nezaprel vlastné slová zo sociálnej siete, ale rovno celú webovú stránku ĽSNS. Stránka www.naseslovensko.net roky pôsobila dojmom hlavného webového sídla kotlebovcov, hoci nešlo o ich oficiálnu stránku.

Na webe boli zverejnené stanovy ĽSNS, jej program, kontakty na jej predstaviteľov, otvorené listy Kotlebu, množstvo článkov o dianí v strane či o aktivitách jednotlivých poslancov aj samotného predsedu.

Napriek tomu Kotleba na Najvyššom súde aj na Špecializovanom trestnom súde poprel, že by mali so stránkou niečo spoločné. Šéf ĽSNS však klamal a zo lži ho usvedčilo hneď niekoľko dôkazov. Pripomeňme si aspoň jeden najzásadnejší.

Uhrík mal na stránku www.naseslovensko.net priamy prístup.

Prezradil ho tzv. hash kód. Ide o jedinečný kód – reťaz čísel a písmen – zodpovedajúci jednej mailovej adrese v jej šifrovanej forme. Preukázalo sa, že sa na stránku, s ktorou podľa Kotlebu nemali nič spoločné, prihlasoval cez e-mail uhrik@ naseslovensko.net.

Kotleba na súde zaprel aj ideológiu, ktorá mu zabezpečila miesto v parlamente. Lídra ĽSNS obžalovali z extrémizmu za rozdávanie šekov v hodnote 1488 eur. Ide o notoricky známy symbol neonacistov. Kotleba však trval na tom, že šlo o náhodu a výsledok zbierky. Vyhlasoval, že číslo 88 nie je odkazom na pozdrav „Heil Hitler“ (h je ôsme písmeno v abecede), ale v slovenčine číslo znamená „ĎĎ“. Podobných náhod však bolo toľko, že Kotleba sudkyňu o nevine nepresvedčil.

Kotleba a jeho prívrženci sa radi stavajú do pozície najodvážnejších bojovníkov proti systému. Za zmienku v tejto súvislosti stojí výrok francúzskeho filozofa Helvétiusa: „Okrem odvahy niet nič krajšieho ako priznanie zbabelosti.“

Bödörovci

ZLÝ ROK

NORBERT BÖDÖR SKONČIL VO VÄZBE AKO HLAVA ZLOČINECKEJ SKUPINY. SBS - KA JEHO OTCA PRIŠLA O ZÁSADNÉ LICENCIE I ŠTÁTNE ZÁKAZKY. PREVALILI SA POCHYBNÉ OBCHODY BÖDÖROVCOV.

PETER SABO

Dočasná sloboda: V júli 2020 prichádza Norbert Bödör na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, ktorý ho nevzal do väzby. Do tej ho poslal až Najvyšší súd.

Foto: TASR

44

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Neželaná pozornosť médií: Norbert Bödör prišiel na Špecializovaný trestný súd v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako svedok.

Rodina Bödörovcov sa dostala do povedomia verejnosti už pred rokmi, a to pre SBS-ku Bonul s Robertom Ficom na firemných večierkoch a pre štátne zákazky.

V roku 2020 však plnila titulky médií častejšie ako ktorýkoľvek medializovaný klan v novodobej histórii Slovenska.

Syn majiteľa Bonulu Norbert Bödör sa ocitol vo väzbe pre agrodotačnú korupčnú kauzu Dobytkár. O pár mesiacov nato navštívila polícia aj hlavu rodiny Miroslava Bödöra, a to v súvislosti s prípadom predraženého nákupu kamier pre Národnú dialničnú spoločnosť. Medzičasom sa prevalili pochybné obchodné praktiky Bödörovcov a ich skryté investície. Rok poznačený pandémiou koronavírusu sa skončil obvinením Norberta Bödöra z toho, že fungoval ako hlava zločineckej skupiny, ktorá pôsobila vo vedení policajného zboru.

Náznaky skutočne ťažkých časov pre rodinný klan z Nitry sa však objavili už v roku 2018. Kočnerov telefón začal vyplavovať špinu, v ktorej sa začali topiť mnohí vrátane viacerých veľkých mien.

Jedným z nich bol nitriansky oligarcha Norbert Bödör, ktorý komunikoval s Kočnerom síce stručne až stroho, ale často. Vzájomná komunikácia okrem iného odhalila, že bývalý zápasník mohol pre muža z tzv. mafiánskych zoznamov získavať informácie z polície či zabezpečovať kontakty na politické špičky vtedy vládnej strany Smer-SD.

Keď chceli policajti v novembri 2018 po prvý raz zadržať Norberta Bödöra, prokurátor vzal príkaz po niekoľkých minútach späť. O niekoľko dní nato sa prihlásil Bödör mladší na polícii sám. Argumentoval tým, že jeho susedia si všimli na ulici cudzie autá a keď sa posádok pýtali, čo tam robia, vraj im povedali, že sledujú Bödöra a jeho dom. Bödör sa preto obrátil na mužov zákona sám, na polícii poprel, že by mal čokoľvek spoločné s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a z polície odišiel ako slobodný človek.

SÚD, MOBIL A ZMENKY

Na začiatku roka 2020 sa meno Norberta Bödöra skloňovalo preto, že si musel sadnúť na lavicu svedkov v procese vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ako kamarát Mariana Kočnera obžalovaného z objednávky vraždy novinára. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sedel vedľa Jaroslava Haščáka, spolumajiteľ finančnej skupiny Penta sa pred súdom ocitol tiež v úlohe svedka.

Oligarcha pred súdom v zásade potvrdil dlhodobo známe kontakty na policajných funkcionárov a známosť s Kočnerom. Zároveň odmietol tvrdenia exsiskára Petra Tótha, že spolufinancoval sledovacie komando, ktoré pre Kočnera zorganizoval práve Tóth. Po asi hodinovej výpovedi Bödör odišiel z pojednávacej miestnosti – vtedy ešte ako slobodný človek.

Výpoveď na súde, ostro sledovaná domácimi i zahraničnými médiami, bola v tom čase pre Bödöra asi najmenším problémom. Už o deväť dní nato mu na dvere zaklopala polícia a vyžiadala si jeho mobilný telefón. Hoci nikto nebol zadržaný, akcia predchádzala neskoršiemu policajnému zásahu Búrka, ktorý súvisel s korupciou v justícii.

Koncom februára 2020 priniesli médiá vďaka analýze desiatok terabajtov dát z tzv. Kočnerovej knižnice, zahŕňajúcej aj mafiánovu komunikáciu cez aplikácie Threema a WhatsApp, ďalšie odhalenie.

Kočner sa v roku 2017 snažil nahovoriť Bödöra na obchod s miliónovými zmenkami TV Markíza, za falšovanie ktorých si neskôr vypočul zatiaľ neprávoplatný rozsudok – 19 rokov basy. Kočner chcel s pomocou silnejšieho partnera z Nitry využiť zmenky pri nátlaku na spolumajiteľa Penty, ktorá mala záujem o kúpu televízie. Kočner však zrejme netušil, že obchodné záujmy Bödöra a Haščáka majú k sebe oveľa bližšie ako jeho priateľstvo s Bödörom cez Threemu. Nitran na Kočnerove návrhy nereagoval a nechal ho trápiť sa vo vlastnom podvode.

NOVÁ VLÁDA, NOVÉ PROBLÉMY

Nasledovali februárové parlamentné voľby, po ktorých sa k moci dostalo koaličné kvarteto zložené z viacerých kritikov Bödörovcov. Protikorupčná agenda predstavovala hlavnú líniu vlády Igora

Bödörovci Foto: TASR Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Matoviča, ktorá sa ocitla pod paľbou kritiky za chaotické a nekonzistentné protipandemické opatrenia. Medzi riadkami sa dalo vyčítať, že cieľom môže byť aj nitrianska rodina s pochybnou povesťou. Ministerské úrady začali preverovať zmluvy s Bonulom a viaceré verejné súťaže, ktoré mali byť ušité na mieru nitrianskej SBS-ke.

Aj táto rana však nemusela byť pre Bödörovcov likvidačná, keďže firma sa vďaka referenciám od štátu dostala k mnohým lukratívnym zákazkám v súkromnom sektore. Navyše, Bödörovci investovali, resp. sa presunuli aj do iných oblastí. Kým hlava rodiny Miroslav Bödör sa mohol venovať biznisu v oblasti bezpečnosti pre neštátne firmy, syn Norbert mohol robiť to, čo ho očividne napĺňalo – trénovať zápasníkov v zmiešaných bojových umeniach.

Realita však mala oveľa trpkejšiu príchuť. Bödörovcom na pokoji nepridala ani rozsiahla policajná akcia s názvom Dobytkár, ktorá sa rozbehla začiatkom marca. Funkcionári štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) mali podľa polície v spolupráci s vybavovačmi roky organizovať výber úplatkov za pridelené agrodotácie. (Viac o kauze Dobytkár sa dočítate v článku Annamárie Dömeovej a Laury Kellöovej Nezaplatíš, nedostaneš.)

Polícia najprv udrela na nižšie postavené „šarže“ systému, ktoré sa však po zadržaní rozhovorili a odkryli mená na najvyšších poschodiach de facto výpalníckeho systému. V rukách polície tak skončil nielen bývalý šéf PPA Juraj Kožuch či oligarcha s väzbami na SNS Martin Kvietik. Toxická minulosť dobehla aj Norberta Bödöra, ktorý sa istý čas zdržiaval spolu s rodinou mimo Slovenska.

400-TISÍC PRE ROBA

46

Rodinný dom v Nitre: Norbert Bödör sa domov zrejme tak rýchlo nevráti.

Polícia v Bonule: Zásah NAKA v septembri 2020 súvisel s tendrom NDS za 37 miliónov.

Foto: TASR

V apríli 2020 sa Bödörovo meno objavilo v ďalšom korupčnom škandále. Aktuality.sk priniesli nahrávku šéfa Slovenskej správy ciest (SSC) Romana Žemberu. Ten na nahrávke hovorí o 400 tisícoch eur pre Roba, ktoré mal na SSC pýtať Noro. Malo ísť o „podiel“ zo 16-miliónovej zákazky na nové dopravné značenie. Žembera vysvetľoval nahrávku nanajvýš neobratne a nepresvedčivo, napokon priznal aj stretnutie s Norbertom Bödörom. O niekoľko dní skončil na poste riaditeľa SSC a nitriansky oligarcha mal na krku ďalšiu kauzu.

V rovnakom mesiaci priniesli médiá združené v projekte Kočnerova knižnica aj pozoruhodnú analýzu účtovných údajov spoločnosti Bonul. Vyplývalo z nich, že firma Vel Security, ktorá bola častým konkurentom Bonulu pri verejných súťažiach, je od Bonulu finančne závislá.

V rokoch 2014 až 2017 sa totiž Bonul podieľal na tržbách menej známej Vel

Oligarcha v putách: Norbert Bödör prišiel na Najvyšší súd očividne nervózny. Z pojednávacej miestnosti putoval rovno do väzby.

Security až tromi štvrtinami. Vel Security patrí na papieri neznámym podnikateľom z Nitry, no v minulosti bola jej majiteľkou dcéra Miroslava Bödöra Miriam Gombíková.

Zároveň je jedným z troch tzv. integrátorov systému C4, ktorý sa počas vlád Smeru často využíval pri zabezpečovaní rôznych štátnych inštitúcií. Práve postavenie tzv. integrátora zabezpečovalo, že aj pri zdanlivo drobných či nesúvisiacich prácach, ktoré štátne inštitúcie obstarávali, musel mať súťažiaci spomínané postavenie. Výsledkom bolo, že danú zákazku mohla dodať len trojica firiem (Vel Security, Bonul a Syteli) alebo jeden z uvedeného tria musel na zákazke participovať. Bonul sa takto objavil napríklad pri rekonštrukcii vodného diela Gabčíkovo či výstavbe nového pavilónu Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.

SKOMPROMITOVANÝ BONUL

Hoci Bödörovci si mohli po medializácii vyššie uvedených zistení na dva mesiace vydýchnuť, policajné vyšetrovanie v agrodotačnom škandále pokračovalo.

Polícii sa podarilo odkryť aj podozrivé transakcie medzi Norbertom Bödörom a podnikateľom Petrom Kubom. Ten mal Bödörovi poslať 16 miliónov eur, ktoré Bödör neskôr poslal do svojej firmy v Česku. Polícia to označila za pranie špinavých peňazí, o „výplatách“ vypovedal aj jeden zo spoluobvinených v kauze Dobytkár.

Začiatkom júla obvinila polícia Norberta Bödöra, ktorý bol v tom čase v Chorvát-

sku. Nitriansky oligarcha sa neskoro večer za pozornosti médií dostavil na policajné prezídium, aby vypovedal. Prokurátor navrhol väzbu, o ktorej rozhodoval sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Keďže Bödöra do väzby nevzal, prokurátor sa voči verdiktu odvolal na Najvyšší súd.

Málokto vtedy čakal, že sa Norbert Bödör objaví na pojednávaní Najvyššieho súdu osobne. Bývalý zápasník však prišiel a bol evidentne nervózny. O niekoľko hodín mu justičná stráž nasadila putá a odviezla roky nedotknuteľného oligarchu do väzby. Bödör sa tak stal po Kvietikovi ďalším príkladom, že korupčné škandály môžu dobehnúť aj „našich ľudí“. Ťažké časy nastali aj pre SBS-ku Bonul Miroslava Bödöra. Ministerstvo hospodárstva začalo preverovať jej špeciálny status podniku hospodárskej mobilizácie, vďaka ktorému v minulosti získala viacero lukratívnych zákaziek. Národný bezpečnostný úrad zas začal prehodnocovať bezpečnostnú previerku firmy, ktorá sa vzťahovala na najvyšší stupeň – prísne tajné. V septembri Bonul prišiel o oba statusy, ktoré mu otvorili cestu k miliónovým štátnym zákazkám. Dôvodom boli podozrenia a prepojenia, ktoré firmu závažne kompromitovali.

BÖDÖR A PENTA

V auguste 2020 upozornila skupina novinárov z Kočnerovej knižnice na obchodné prepojenia medzi Norbertom Bödörom a firmami z portfólia finančnej skupiny Penta. Medzi oboma prebiehali čulé a hodnotné obchody.

Norbert Bödör najprv v roku 2009 „vyfúkol“ Pente prešovskú polikliniku, aby ju o niekoľko rokov sprostredkovane cez cyperskú schránkovú firmu Saxian Investments predal práve Pente. Záhadná schránka, za ktorou sa podľa zistení holandskej prokuratúry objavili Miroslav a Norbert Bödörovci, získala pre zmenu podiel v zdravotníckej firme ProCare z portfólia Penty.

Neskôr schránka z Cypru predala svoj podiel českému investičnému fondu Avant Private Equity, kde podľa zistení novinárov investoval Norbert Bödör. Oligarchova investícia pripomínala rozprávkový príbeh: za rok a štyri mesiace Bödör svoju investíciu zdesaťnásobil.

Bödörovcov nepotešil ani holandský súd, ktorý riešil prípad poľského podvodníka – zakladateľa fiktívnej banky.

Práve do tejto banky mala schránková spoločnosť Saxian Investments poslať štyri milióny eur. Holandské orgány milióny zadržali ešte v roku 2018, pričom takmer dva roky sa k nim nikto neprihlásil.

Nakoniec sa však ohlásila cyperská firma.

A Holanďania vďaka vyšetrovaniu zistili, že peniaze pochádzajú z fondu Avantu, patriacemu zhodou okolností Bödörovcom. Prokurátor klasifikoval pochybné transakcie za podozrivé a spĺňajúce kritériá tzv. prania špinavých peňazí.

POLÍCIA ZNOVU UDRELA A TRAFILA „OKO“

Koncom septembra 2020 udrela polícia priamo v Bonule. Tentokrát vyšetrovatelia spustili akciu s názvom Oko. V prípade malo ísť o tender v Národnej diaľničnej spoločnosti na nákup kamier na monitorovanie diaľnic a odpočívadiel. Zákazka za 37 miliónov eur mala byť predražená, okrem Bonulu policajti zasahovali aj v IT firme Tempest či v dome Miroslava Bödöra. Ten mal ešte pred akciou dostať správu o policajnom zásahu. Bödör zareagoval tým, že vo veci podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Bolo to vôbec po prvýkrat, čo sa polícia „dotkla“ aj otca Norberta Bödöra.

Ani október nebol pre vplyvnú rodinu spod Zobora pokojným mesiacom. Novinári odhalili, že mnohokrát skloňovaná cyperská schránka Saxian Investments mala prsty aj vo firme Swan Mobile.

Swan Mobile vlastní mobilného operátora 4ka. Saxian Swanu požičal šesť miliónov eur, ďalšie tri milióny poskytla firma s väzbami na oligarchu Štefana Czucza, spájaného so stranou Most-Híd.

Neskôr, podobne ako v prípade Penty a jej zdravotníckeho biznisu, vstúpil do firmy Swan Mobile český fond Avant Private Equity, aby svoj podiel po dvoch rokoch predal späť pôvodným majiteľom.

Avšak so štedrým ziskom.

BÖDÖROVO KOMANDO

Asi najtvrdšiu ranu však zinkasovalNorbert Bödör koncom roka. V novembri v skorých ranných hodinách polícia udrela vo vlastných radoch, presnejšie na bývalé vedenie policajného zboru a NAKA. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, exšéf NAKA Peter Hraško, exšéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer či niekdajší šéf národnej finančnej jednotky Bernard Slobodník a ďalší mali tvoriť organizovanú skupinu, ktorej podľa doterajších zistení vyšetrovateľov šéfoval nitriansky oligarcha.

Bödörovo komando má mať podľa polície na svedomí viacero skutkov: od vydierania podnikateľov cez účelové marenie a vedenie vyšetrovania v prospech spriaznených osôb až po sledovanie politických oponentov. Páchať ju mali v prospech strán Smer-SD a SNS. O skutkoch vypovedajú viacerí svedkovia. (Viac o Bödörovom komande sa dočítate v článku Jána Petroviča Hra na bohov.)

kičura

Foto: TASR

SYMBOL KORUPCIE

CHCEL BYŤ JEDNÝM Z NAJMOCNEJŠÍCH SUDCOV. FUNKCIONÁR KAJETÁN KIČURA NAPOKON SKONČIL S PUTAMI NA RUKÁCH. V minulosti sa pochválil, že sa priatelí s Robertom Ficom (Smer-SD). Ako bývalý sudca Okresného súdu Čadca kandidoval aj na post ústavného sudcu – neúspešne. Kajetána Kičuru napokon preverila koronakríza i polícia, no v skúškach neobstál.

LAURA KELLÖOVÁ

48

ZÁLOHY PRE VYVOLENÝCH

Štátne hmotné rezervy, ktorým šéfoval, neboli na pandémiu vôbec pripravené.

Nákup predražených rúšok či ochranných prostriedkov od podozrivých firiem sa mu nikdy nepodarilo vysvetliť. Aktuality.sk postupne analyzovali viaceré nákupy za milióny eur. Hoci boli ceny rúšok, respirátorov či ochranných oblekov počas prvej

vlny koronaepidémie privysoké, nebol to ich jediný problém. Štátne rezervy pod vedením Kičuru mohli podľa polície nakúpiť lacnejšie, no neurobili tak. Vyšetrovatelia zaistili dôkazy, podľa ktorých úrad uprednostnil tri vybrané firmy a uzavrel s nimi miliónové kontrakty. Škoda bola vyčíslená na približne 39 miliónov eur.

Polícia tak Kičuru a bývalého šéfa odboru mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob správy rezerv Matúša L. obvinila z dvoch trestných činov: machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Kičura mal dve vybrané firmy zvýhodniť napríklad aj tak, že na rozdiel od iných dvom konkrétnym spoločnostiam – A-tes-

NAMOČIL AJ OTCA

Kičurovi sa okrem syna podarilo zatiahnuť do svojich kšeftov aj otca – dnes 84-ročného Rudolfa Kičuru. Ten vlast-

Majetky Kičurovcov: Môžu sa pochváliť chatkou na Devíne a bytom v centre Bratislavy.

Foto: PZ SR

ÚPL ATKY AKO PÔŽIČKA

Kysucký sudca s pozastaveným výkonom funkcie čelí aj obvineniu z korupcie a prania špinavých peňazí. Ide o prípad, keď sa na účte jeho otca postupne objavilo vyše 200-tisíc eur od podnikateľa Miroslava Solavu. Aj tohto muža z prostredia zbrojárskeho priemyslu polícia obvinila.

Peniaze prichádzali na účet ako údajné splátky pôžičky.

Solava nevedel pri rozhodovaní o jeho väzbe jednoznačne vysvetliť, na čo by pôžičku od Kičurovcov potreboval. Najvyšší súd v uznesení pripomína, že na jednej strane hovoril o osobnej pôžičke na osobné účely, o ktorej však nevedela jeho manželka. Na strane druhej, že za požičané peniaze nakúpil technológie od tajomných ukrajinských a ruských špecialistov – ich mená totiž neuviedol.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

BYTY ZA POLOVICU

Už týždeň po odhalení predražených nákupov sa ukázalo, že Kičurov 20-ročný syn Krištof si dokázal kúpiť dva byty v centre Bratislavy – bez hypotéky. Hoci Kičura starší nákupy zľahčoval, že ide o „dva maličké byty a majú maličké izbičky“, v skutočnosti ide o 53- a 65-metrové byty dohromady za 400-tisíc eur.

Aktuality.sk navyše zistili, že Kičura mladší získal lukratívne nehnuteľnosti pod cenu. Za byty zaplatil polovicu z vtedy platných trhových cien – 200-tisíc eur.

Kúpna cena pritom nebola uhradená naraz, ale v splátkach rozložených do viacerých rokov a bezúročne. Nehnuteľnosti boli podľa všetkého prevedené bez toho, aby bola zaplatená čo i len prvá splátka. „Bola to výhodná ponuka,“ uzavrel Kičura kauzu bytov v centre hlavného mesta.

Za superponukou možno vystopovať medzičasom zosnulého podnikateľa Jána Hečka. Viaceré jeho spoločnosti sa totiž dostali k majetkom, ktoré kedysi patrili štátnym hmotným rezervám. Hečkova manželka pracuje v Správe štátnych hmotných rezerv ako šéfka odštepného závodu Brodnianka a dodnes je členkou Rady Úradu pre verejné obstarávanie.

Hmotné rezervy po prevalení kauzy s bytmi podali trestné oznámenie na neznámu osobu, podozrenie zo spáchania trestného činu súvisí práve s Hečkovou.

Foto: Laura Kellöová/Aktuality.sk

ting a Lacorp – vyplatil miliónové zálohy vopred – teda ešte pred dodaním tovaru.

Majitelia spomínaných firiem obvinení nie sú a akékoľvek nadštandardné vzťahy či protežovanie odmietajú.

Zásah NAKA v Čadci: Polícia prekvapila exšéfa štátnych rezerv v župane a papučiach.

ní tretí byt Kičurovcov na Konventnej – 144-metrový mezonet. Podľa zistení Aktuality.sk ho v roku 2014 kúpil za 150-tisíc eur, hoci jeho trhová hodnota bola minimálne 250-tisíc.

Kičurov otec však nezostal iba osobou figurujúcou na liste vlastníctva luxusného bytu. Jeho obvnený syn ho spomenul aj vo výpovedi – majetok rodiny exšéfa hmotných rezerv mal byť podľa jeho tvrdenia financovaný aj z celoživotných úspor Kičuru najstaršieho.

Najvyšší súd však Kičurovi príliš neuveril a nechal ho vo väzbe. Zmätočne totiž vysvetľoval, že z úspor otca financoval byty, pôžičku pre kamaráta aj nákup zlatých tehličiek v hodnote štvrť milióna eur.

Najstarší Rudolf Kičura pritom vypovedal, že synovi nechal úspory 260-tisíc eur. Čísla jednoducho nepustia. „Pokiaľ teda obvinený za celoživotné úspory svojho otca kúpil byt v N., pôvod finančných prostriedkov vo výške 175-tisíc eur, ktoré mali byť poskytnuté Ing. O. Z. ako pôžička, je potom nejasný a obvinený ho spoľahlivo neobjasnil,“ konštatuje Najvyšší súd v anonymizovanom uznesení.

V skutočnosti malo ísť o úplatky zo zákaziek na špeciálny materiál od firmy ZVS

Holding v rokoch 2012 až 2018. Solava od hmotných rezerv získal aj sklady, ktoré rezervy označili za nepotrebné. Sklady neskôr predal firme Ski House, kde figuruje spomínaný Hečko. Muž v máji spáchal samovraždu, bližšie dôvody jeho úmrtia nie sú známe.

ĎALŠIE MAJETKY

Trojica bytov na Konventnej ulici však zďaleka nie je kompletným zoznamom majetkov Kičurovcov, na ktoré nepotrebovali hypotéku. Bývalý šéf hmotných rezerv oficiálne býva v dome v Čadci, kde ho našla aj polícia v skoré aprílové ráno – v dnes už ikonickom bielom župane.

Najmladšiemu z rodiny – Krištofovi Kičurovi patrí okrem dvojice bytov aj chata na Devíne, ktorú kúpil za 110-tisíc eur. Peniaze – podľa vyjadrenia otca na stretnutí s novinármi – dostal do daru.

Kajetán Kičura, ktorý ako nominant Smeru roky viedol štátne hmotné rezervy, sa môže pochváliť aj vlastníctvom parcely v turisticky populárnej Oščadnici, kúpenej v roku 2008, a domom v Podbrezovej s právom doživotného užívania pre svojho otca Rudolfa Kičuru. Dom dostal do daru v roku 2004.

koalícia

NA HLINENÝCH NOHÁCH POLROK VLÁDNUTIA KABINETU IGORA MATOVIČA ODHALIL TOĽKO TRECÍCH PLÔCH, ŽE BY TO STAČILO NA ROZPAD VLÁDY. KOALÍCIA ŠTYROCH STRÁN ZATIAĽ POKRAČUJE.

MARTIN SLIZ

50

Keď sa po voľbách začala formovať koalícia okolo Igora Matoviča, ešte ani nevznikla a už bol dôvod zamýšľať sa nad predčasnými voľbami. Nesúdržnosť poslaneckého klubu OĽaNO bola totiž legendárna – so železnou pravidelnosťou sa pred koncom každého volebného obdobia rozpadol.

Otázkou tak nebolo či, ale kedy.

Neistotu, ako sa vyvinú počty koaličných poslancov počas volebného obdobia, prežíval aj Matovič. Dôkazom bola snaha dostať do koalície čo najviac strán. Matovič ich chcel mať toľko, aby súčet poslancov výrazne prevyšoval nevyhnutné minimum – 76.

V povolebnom rozhovore pre Aktuality. sk na otázku, či by mal radšej v koalícii Borisa Kollára so škandalóznou minulosťou alebo exprezidenta Andreja Kisku, povedal, že

si vyberie „bezpečnejší variant a taký je určite ten s väčším počtom hlasov“. A tak sa zrodila koalícia štyroch strán, ktorá si ako prioritu určila zbaviť Slovensko korupcie – OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

PRITAKÁVACIA SYMBIÓZA

Veľkorysý záväzok, na ktorom bola postavená predvolebná rétorika (nielen) víťaza volieb, bol od začiatku terčom kritiky. Najmä vzhľadom na toxickú minulosť šéfa hnutia Sme rodina Borisa Kollára a jeho niekdajšie kontakty s mafiánmi sa verejnosť právom pýtala, ako sa dá s takým koaličným partnernom bojovať proti korupcii.

Paradoxne, Matovičovi stávka na Kollára vyšla. Nie preto, že by Kollár známy z dovolenkovej fotografie s mafiánskym

DVA TÁBORY

Paradoxne, práve predseda Sme rodina bol príčinou prvej vážnej krízy v koalícii. Denník N odhalil, že jeho diplomová práca je plagiát. V Matovičovom transparentnom kabinete, ktorý vyhral voľby s protikorupčnou rétorikou a po nástupe k moci deklaroval cieľ poskočiť o dvadsať miest v rebríčku vnímania korupcie, to začalo vrieť. O to viac, že rovnakej kauze čelil v predchádzajúcom období vtedajší šéf SNS Andrej Danko, ktorého Matovič a spol. za plagiát ostro kritizovali.

Práve kauza skopírovaných prác naplno odhalila krehkosť koalície a okamžite sa ukázalo, kadiaľ vedie deliaca čiara. Do otvorenej kritiky Kollára sa pustili SaS a Za ľudí. Juraj Šeliga zo Za ľudí vyzýval Kollára, aby sa ospravedlnil. Obe strany tlačili na to, aby odstúpil z funkcie predsedu Národnej rady. Kollár to vnímal ako potupu a hrozil odchodom z koalície. Šeligovi adresoval nevyberané slová: „Niečo tak odporne farizejské, ako je pán podpredseda Šeliga, som ešte v živote nestretol.“ Ku Sme rodina sa pridalo aj OĽaNO. Jeden z najhlasnejších Dankových kritikov za skopírovanú prácu Matovič sa postavil za Kollára a nad vyvodenie zodpovednosti jednotlivca postavil súdržnosť koalície.

Neskôr sa ukázalo, že problémy s diplomovkou mal aj Matovič či minister školstva z SaS Branislav Gröhling. A prvá kauza transparentnej vlády išla do stratena.

SULÍK V OPOZÍCII

Foto: TASR

bosom Jurajom Ondrejčákom prešiel zásadnou vnútornou premenou. Práve naopak, vďaka jeho oportunizmu sa ukázalo, že vie byť pre Matoviča užitočným koaličným partnerom, čo premiér neskôr opakovane ocenil. Pozitívne body si však obľúbenec bulváru s imidžom zvodcu pripísal už v predchádzajúcom volebnom období. „Za štyri roky ma Boris Kollár ani raz nepodrazil, keď sme sa na niečom dohodli,“ chválil Matovič Kollára.

Omnoho bohatšiu históriu mal líder OĽaNO s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Možno preto bol Sulík odhodlanejší postaviť sa Matovičovi aj verejne, keď sa presadzovali kroky, s ktorými nebol stotožnený. Takým bolo napríklad obmedzenie pohybu medzi okresmi pred Veľkou nocou. Sulík vtedy natočil video s kolónou áut a rozhodnutie koaličného partnera podrobil na sociálnych sieťach kritike. Kým Matovič a predseda SaS sa začali vzďaľovať, s Kollárom, ktorý poslušne „držal basu“, mali k sebe čoraz bližšie.

Kým vzťahy medzi Matovičom a Kollárom sa vyvíjali skôr pozitívne, presný opak platil o spojenectve lídra OĽaNO a predsedu SaS. Škrípalo to medzi nimi v podstate od začiatku. Začínala sa prvá vlna pandémie a Matovič prišiel s návrhom opatrení vrátane zatvorenia mnohých prevádzok a dočasného obmedzenia pohybu medzi okresmi. Sulík ako zástanca podnikateľov sa postavil proti a ministri SaS – ale aj Za ľudí – vtedy na rokovaní vlády hlasovali proti. Keďže sú v menšine, prehlasovali ich.

Sulík napriek tomu verejne kritizoval kroky vlastnej vlády, čo Matovič označil za „sebecké hry“ a najbližšie týždne o SaS hovoril ako o zlom koaličnom partnerovi.

Vzájomné vzťahy sa ocitli na bode mrazu.

Na rozdiel od premiéra predseda SaS nemal takmer žiaden manévrovací priestor.

Jednak prisľúbil, že SaS nikdy nebude príčinou pádu vlády, jednak by koalícia aj bez sulíkovcov mala pohodlnú väčšinu 82 poslancov. Po týždňoch prekáračiek došlo k zmiereniu v priamom prenose na Markíze. „Sme ako talianske siamské dvojčatá, chvíľu je to búrlivé a potom vidíte, že sa potrebujete,“ vyhlásil premiér.

Relatívny pokoj mal však nielen vzhľadom na tvrdohlavé povahy oboch predsedov obmedzenú trvanlivosť. V lete sa

totiž rozhorel nový konflikt okolo Michala Miškoviča. Advokát spolupracoval s OĽaNO od čias, keď sa Erika Jurinová stala žilinskou župankou. Aktuality. sk však zistili, že Miškovičova advokátska kancelária získala po voľbách zákazky na právne poradenstvo od viacerých štátnych inštitúcií – rámcové zmluvy počítali so sumou celkovo vyše 850-tisíc eur. Koaliční partneri mali k zmluvám výhrady a hlasno ich opäť skritizoval Sulík. „Tento pán požíva veľmi zlú povesť a je to hanbou tejto koalície. Čím skôr sa to ukončí, tým lepšie pre celú koalíciu.“ Vznetlivý Matovič vytiahol na Sulíka zmluvu MH Manažmentu. Štátnej firmy pôsobiacej pod Sulíkovým ministerstvom, ktorú podpísal podpredseda MH Manažmentu Andrej Holák. Bývalý okresný predseda Smeru sa dostal do štátnej akciovky ešte za smeráckeho ministra Petra Žigu. Keďže Holák pôsobil v MH Manažmente aj po príchode Sulíka na ministerstvo, Matovič si to vysvetlil tak, že má ministrovu dôveru a namiesto riešenia Miškoviča volal po odvolaní Holáka.

Letnú hádku o Miškoviča vzápätí vystriedala druhá vlna pandémie a znovu sa začalo uvažovať o obmedzeniach. Neprekvapilo, že v koalícii nepanoval jednotný názor. V októbri sa preto rozhorel nový konflikt. Odborníci premiérovi radili, aby zavrel reštaurácie, fitnescentrá či divadlá.

Minister hospodárstva bol opäť proti a na Facebooku namietal, že na rokovaní pandemickej komisie mu chýbali dáta.

Reakcia predsedu vlády prišla onedlho a na sociálnej sieti. Sulíka sa pýtal, či sa v takej situácii „musíme hrajuškať na svoje percentíčka“. Sulík komentoval status slovami, že na pandemickej komisii bez dát zaznievajú „tliachaniny“. Spor vyústil až do Matovičovho výroku vo večernej relácii televízie Markíza: „Ide o život. Richard Sulík tým, čo dnes spáchal, trúfam si povedať, spôsobil smrť niekoľko desiatok ľudí.“ Pár dní nato sa pred úradom vlády stretli pravicoví extrémisti, futbaloví chuligáni a pár nespokojných ľudí z gastrobiznisu.

Sulík sa ich v rámci prebiehajúceho sporu zastal a použitie vodného dela označil za neadekvátne. Akcia pritom nebola ohlásená a diala sa v čase, keď bola pre pandémiu obmedzená sloboda zhromažďovania. Chuligáni hádzali svetlice a lomcovali bránou pred budovou úradu vlády.

SAS VYRÁSTL A

Keď sme sa predsedu SaS pýtali, či vzájomné výmeny s Matovičom ohrozujú stabilitu koalície, Sulík sa k téme nechcel vracať. Jesenná hádka sa síce navonok podobala na jarnú, no čosi sa predsa len zmenilo. Za tých pár mesiacov sa OĽaNO v porovnaní s volebným výsledkom výrazne prepadlo

koalícia Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Protipandemické manévre: Zľava Igor Matovič (OĽaNO), minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) a minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) po prvom kole celoplošného testovania.

Vývoj preferencií koaličných politických strán OĽaNO

Sme rodina

26% 25,02%

23,3%

24%

SaS 24,4%

Za ľudí 22,9% 21,2%

22% 20%

18,4%

18%

15,1%

16% 14%

11,5%

12% 10% 8% 6% 4%

8,24% 6,22%

5,8%

5,77%

5,2%

11,5%

6,8%

11,2% 8%

4,3%

9,2%

9,9% 9,1%

3,6%

3,9%

jún

september

10,7% 7,3% 4,8%

14% 12,1% 6,1% 4,1%

0%

Voľby 2020

marec

apríl

máj

október

november

Zdroj: ŠÚ, agentúra Focus

v popularite. V prieskumoch agentúr Focus aj AKO sa OĽaNO dostalo na 15 percent. Vo voľbách ich pritom podporilo 25 percent voličov. Naopak, SaS sa z volebného výsledku 6,22 percenta vyšplhala v prieskumoch na úroveň 10 až 11 percent. Zdroj našli aj medzi prívržencami OĽaNO. Sulíkovi sa podľa riaditeľa prieskumnej agentúry Focus a sociológa Martina Slosiarika podarilo osloviť Matovičovho voliča vďaka tomu, že sa v koalícii postavil de facto do opozičnej roly. „Keďže sa držal svojich tém, vzbudil dojem kompetentnosti, a tak mu nemali voliči problém uveriť. Prechod z OĽaNO do SaS bol možný aj preto, že už z minulosti sú si tie elektoráty do istej miery blízke, čiže pre časť voličov OĽaNO to bola prirodzená (druhá) voľba,“ konštatoval Slosiarik.

Sulíkovci sa vďaka posilneniu preferencií dostali do celkom inej polohy, než v akej boli po voľbách. Do koalície vstupovali s 13 poslancami ako druhá najmenšia strana. Medzi nimi a matovičovcami bol volebný rozdiel takmer 19 percent. Minu-

52

losť opakovane ukázala, že malé strany vo vládnych koalíciách zväčša ťahali za kratší koniec a mali problém vrátiť sa po štyroch rokoch do parlamentu. Na silného koaličného partnera, ktorý cieli na podobného voliča, doplatili najvýraznejšie SNS aj HZDS v období 2006 – 2010. HZDS po štyroch rokoch vypadlo z parlamentu a SNS utrpela ťažké voličské straty.

SaS sa však kombináciou vlastného úsilia a Matovičových chýb podarilo trend zvrátiť. A rozhodla sa to zúročiť. Začala sa aktívne pozerať aj po posilách – voličských i poslaneckých.

NEISTÁ BUDÚCNOSŤ

Sulík sa rozhodol posilniť poslanecký klub na úkor koaličného partnera – strany Za ľudí. Bývalej strane exprezidenta Kisku sa na rozdiel od SaS nedarí presadiť ani po viac ako pol roku.

Napriek tomu, že jedna ministerka – Mária Kolíková má na starosti reformu spravodlivosti a druhá – dnes predsedníčka

Foto: TASR

3,2%

2%

12,8%

Pred poslancami: Igor Matovič nemá rád, keď mu oponujú. Cudzie mu nie sú ani osobné útoky na kritikov.

Veronika Remišová bude dohliadať na rozdeľovanie miliárd z eurofondov, strana ledva prekročila päť percent potrebných na vstup do parlamentu a odvtedy sa prepadla pod úroveň zvoliteľnosti. Z politiky sa zároveň stiahla najvýraznejšia tvár strany Kiska, a tak sa niekoľko mesiacov po voľbách v jej vnútri rozhorel spor o to, kto Za ľudí povedie ďalej. Delegáti napokon podporili Veroniku Remišovú.

Nová líderka strany sa ešte ani nestihla poriadne ohriať vo funkcii a už musela čeliť Sulíkovým expanzným tendenciám. „Viem o tom, že takéto ponuky poslancom dával, aj kedy to robil. Je to veľmi nekolegiálne, ale na druhej strane sa mu nečudujem, pretože poslanci strany Za ľudí sú veľmi šikovní a odborne zdatní,“ komentovala predsedníčka.

Sulíkov krok je vlastne logický, ale aj paradoxný zároveň. Spolu so Za ľudí totiž vytvorili akúsi minikoalíciu, ktorá sa v prípade potreby zomkne proti silnejšiemu dvojbloku OĽaNO a Sme rodina. Videli sme

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Richard Sulík: Jeden z najhlasnejších Matovičových oponentov.

Foto: TASR

V opozícii: Igor Matovič priviezol vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi vrece zemiakov na oslovi Ťapovi.

to napríklad pri kauze diplomovky. Keby bol Sulík úspešný, partnera by si buď oslabil, alebo zničil. Na druhej strane, ak by sa mu podarilo získať aspoň polovicu poslancov Za ľudí do svojho klubu, z SaS by sa napriek slabému volebnému výsledku stala druhá najsilnejšia koaličná strana.

Keď sme sa pýtali Remišovej, ktorá strana je jej v koalícii najbližšia, vyjadrila sa len všeobecne: „Strana Za ľudí išla do koalície preto, aby sme očistili Slovensko od korupcie, od mafiánov a gaunerov, aby sme zabezpečili ľuďom spravodlivosť, kvalitné pracovné miesta a dobré podmienky pre rodiny. Naším blízkym partnerom je každý, kto nám pomáha napĺňať tieto ciele. My robíme politiku pre ľudí, bez vyvolávania zbytočných nekonštruktívnych konfliktov.“ Napriek nepríjemnej situácii s preferenciami poukazuje na to, že po výmene vedenia sa strane Za ľudí podarilo mierne narásť. Remišová preto dúfa, že sa po štyroch rokoch strana nerozplynie: „Začali

sme s reformou spravodlivosti, čistíme eurofondy, štátne IT. Ľudia vidia našu tvrdú prácu, poctivý prístup bez populizmu a bez káuz a verím, že to aj ocenia.“

PRÍLIŠ HRUBÁ REŤAZ

Za pol roka existencie sa opakovane ukázala skôr labilita ako stabilita štvorkoalície. Nehovoriac o tom, že zrejme až do konca vlády bude tlieť konflikt medzi liberálmi a konzervatívcami, ktorí sa snažia obmedziť interrupcie.

Prvý pokus Anny Záborskej z OĽaNO tesne neprešiel, no sama poslankyňa avizovala, že o pol roka to skúsi znova.

Trecích plôch má však koalícia viac než dosť. Niektoré sú dané ideologicky, iné mocensky, niektoré vznikajú na základe silného ega a nešikovnej komunikácie.

Zatiaľ sú však všetci účastníci koalície motivovaní dovládnuť do konca.

OĽaNO chce ukázať, že osem rokov rečí o boji proti korupcii myslí vážne. SaS s biľagom z vlády Ivety Radičovej nechce byť

prvkom, na ktorý by mohol niekto zvaliť pád ďalšej vlády. Sme rodina chce byť jednoducho pri moci a pre Za ľudí to môže byť dokonca posledná príležitosť podieľať sa na správe vecí verejných. Tmel je teda zatiaľ silnejší ako chvenie. Úspech koalície napokon bude do veľkej miery závisieť od OĽaNO, ktoré na seba ako najsilnejší prvok viaže najviac zodpovednosti. Ako sme písali na začiatku, OĽaNO sa so železnou pravidelnosťou pred voľbami rozpadlo. Vždy tomu predchádzala kombinácia hroziaceho slabého výsledku vo voľbách a ambícia jeho poslancov pôsobiť v politike aj naďalej.

Verejne prepieraná koaličná bielizeň však nie je znakom nestability koalície.

Je znakom toho, že sa k moci dostali facebookoví politici, nezvyknutí si občas zahryznúť do jazyka. Pripravme sa preto, že škriepkami nás budú Matovič, Sulík či Kollár zásobovať častejšie. No nemýľme si ich s rozpadom. Na to sú spolu spojení príliš hrubou reťazou.

koalícia Foto: TASR

Transparentnosť: V programovom vyhlásení sa spomína viac ako 90-krát.

(NE)TRANSPARENTNÁ VLÁDA V ROKU 2020 SA KAUZY NEVYHLI ANI NOMINANTOM TRANSPARENTNÉHO KABINETU IGORA MATOVIČA.

Slovo transparentný a jeho variácie uviedlo vládne kvarteto na čele s Igorom Matovičom (OĽaNO) v programovom vyhlásení presne 90-krát. Aplikácia transparentnosti v praxi však výrazne pokrivkáva za deklarovanými cieľmi.

Keď sa prešľap týka vybraných členov vládnej štvorky, viacerí volia zahmlievanie a úskoky ako vysvetľovanie a vyvodenie zodpovednosti. Paradoxne, osvedčenou mantrou Matoviča pri ich obhajobe je boj s mafiou a očistenie štátu od dedičstva trojnásobného premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

54

DVORNÝ ADVOKÁT OĽANO

Prvou kauzou, ktorá otestovala vzťahy vládneho kvarteta, bola trojica zmlúv za vyše 800-tisíc eur pre Michala Miškoviča – dnes už bývalého poradcu ministra za OĽaNO Eduarda Hegera. Advokát Miškovič uzavrel zmluvy s viacerými ministerskými úradmi pod kontrolou Matovičovho hnutia, a to na ministerstve životného prostredia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO), Slovenskom pozemkovom fonde patriacom pod ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského a v Tipose spadajúcom pod Hegera.

MARTIN TURČEK

LAURA KELLÖOVÁ

Foto: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

Protesty pred Bonaparte: Igor Matovič kedysi burcoval dav kritikou netransparentnej vlády Smeru.

Miškovičov lukratívny biznis sa nepozdával podpredsedom vlády za koaličné strany SaS a Za ľudí – Richardovi Sulíkovi a Veronike Remišovej. „To je hanba a mali by sme sa s tým vysporiadať. To nemalo byť,“ povedal šéf SaS v relácii Na telo plus. „Pán Miškovič sa musí rozhodnúť, či chce byť poradcom v nejakom rezorte, alebo chce mať s ním zmluvy,“ vyjadrila sa v relácii Na telo predsedníčka Za ľudí.

Dovtedy neznámy advokát rozvíril koaličnú hladinu nielen vďaka trom rámcovým zmluvám za státisíce eur a dlhodobým vzťahom so stranou OĽaNO. Ukázalo sa totiž, že zoznam štátnych zákaziek pre Miškoviča nebol konečný. Jeho advokátska kancelária dala najvýhodnejšiu ponuku aj v prieskume trhu na ministerstve financií, ktoré ju priamo oslovilo. Keďže Miškovič bol vtedy mediálne exponovanou persónou a poradcom Hegera, minister súťaž zrušil a zmluvu neuzavrel. Dôvody tohto kroku však dodnes nespresnil. „Prieskum“, v rámci ktorého si ministerstvo samo vybralo, koho osloví, sa navyše podobal konaniam, z ktorých vyšla Miškovičova kancelária ako víťazná a zmluvy podpísala. V štyroch súťažiach boli opa-

kovane oslovené štyri rovnaké advokátske kancelárie, ktoré nepatria medzi zvučné mená v právnických kruhoch.

ZAMLČANÁ OBŽALOBA

V prípade Miškoviča však nezostalo iba pri „akademickom“ probléme konfliktu záujmov, ktorý advokát odmieta. Hegerov exporadca je totiž niekoľko rokov obžalovaný z porušovania cudzích práv – podľa prokurátora mal sfalšovať podpisy v prospech svojho známeho, v dôsledku čoho bol na inú firmu vydaný exekučný titul v hodnote 147-tisíc eur.

Keďže Miškovič o žalobe neinformoval Slovenskú advokátsku komoru, čo mu prikazuje zákon, tá mu až s niekoľkoročným oneskorením pozastavila výkon advokátskej činnosti. Miškovič potvrdil, že proti rozhodnutiu komory plánuje podať žalobu. Situáciu však dočasne vyriešil tak, že za konateľa svojej advokátskej eseročky vymenoval aj Romana Hriadela – advokáta, ktorý nemá pozastavenú činnosť.

Po prevalení početných zákaziek pre medzičasom bývalého Hegerovho poradcu však zmenil postoj aj samotný minister za OĽaNO. Budaj zrušil zmluvu s Miško-

vičovou kanceláriou. V septembri ukončil spoluprácu aj minister Heger, pre ktorého už Miškovič nepracuje ako poradca. Tipos uviedol, že zmluvu s Miškovičovou advokátskou kanceláriou zatiaľ dočasne pozastavil a čaká na výsledky kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Podľa zverejnených faktúr zatiaľ Miškovičovi zaplatil Slovenský pozemkový fond 33-tisíc eur. Ministerstvo životného prostredia ani Tipos nezverejnili žiadne faktúry od Miškovičovej advokátskej kancelárie. Najlukratívnejším verejným klientom Miškoviča tak zostáva žilinská župa na čele s Erikou Jurinovou (OĽaNO), ktorej vyfakturoval vyše 140-tisíc eur.

Miškovič však nepovažuje za problém zákazky od úradov pod kontrolou OĽaNO: „Čo to znamená byť transparentný? Princíp transparentnosti nie je samospasiteľný. Nemôžeme princíp transparentnosti povýšiť nad princíp hospodárnosti alebo kvality, lebo to nebude fungovať.“

ŠÉF TIPOSU A VRATKY

Bez povšimnutia neostal ani ďalší nominant ministra Hegera, ktorý do štátnej lotériovej spoločnosti Tipos dosadil ako

koalícia

predsedu svojho známeho Mareka Kaňku.

Podnikateľ vlastní sieť čerpacích staníc Oliva Group, s ktorou sa spája kauza DPH. Firmy v reťazci údajne kupovali a predávali filtre na čistenie vody. Daniari skontrolovali dva obchody z roku 2017 a spochybnili samotnú existenciu filtrov.

Kaňkova Oliva Group musela z 940-tisícového obchodu doplatiť štátu vratky za 150-tisíc eur. Bola totiž jediná v reťazci piatich firiem, ktorú daniari dokázali kontaktovať a riadne preveriť. So zvyšnými spoločnosťami sa spájajú viaceré nejasnosti. Napríklad majiteľom spoločnosti Roll-on z predajného reťazca je Anastasios Goulias. Grék mal firmu získať v roku 2016. Problém je, že muž s týmto menom, rovnakou adresou a číslom bol v tom čase už šesť rokov mŕtvy.

BEZDOMOVEC AJ GRÉK BEZ PAPIEROV

Ďalšiu firmu Timoenergy oficiálne vlastní fínsky občan Timo Beltonen, ktorý si ako adresu uvádza miesto útulku pre ľudí bez domova v Helsinkách. Keď sa však daňová kontrola pokúšala Beltonena vypátrať, neuspela. Polícia nedokázala identifikovať majiteľa ani cez číslo pasu uvedené vo firemných podkladoch. Nevyšiel ani pokus s vyhľadaním „Peltonena“ namiesto „Beltonena“. Kaňka tvrdil, že jeho brat Vojtech s Beltonenom riadne komunikoval.

Keď sa chcela so záhadným majiteľom firmy Timoenergy spojiť redakcia, Kaňka nám neposkytol číslo ani e-mail.

Oliva Group predávala tovar ďalej – poľskej firme Subnet, ktorú zas vlastní Grék Evstratios Sipidis. Daniarom povedal, že filtre od Kaňkovej firmy kúpil, následne predal do Lotyšska a odtiaľ až

56

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: TASR

Štefan Holý: Vicepremiér pre legislatívu chce obmedziť kontrolu verejného obstarávania.

Pochybná minulosť: Boris Kollár odmieta vysvetliť stámiliónový obchod s cyperskou schránkou.

do Afriky na čistenie vody v zlatých baniach. Daniari však akékoľvek finančné toky vylúčili. Sipidis navyše nevedel nič doložiť papiermi ani inými dôkazmi – vraj sa mu v Grécku vlámali do auta, ukradli viacero vecí a podrobnosti okolo obchodov s filtrami si nepamätá.

Kaňka mal však v kauze jasno: „Daňová kontrola bola ukončená so záverom, s ktorým Oliva nesúhlasí. Spoločnosti bola napriek relevantným námietkam daň vyrubená. Oliva týmto nespravodlivo daň zaplatila druhýkrát, na čo musela použiť prostriedky z úverových zdrojov.

Urobila tak napriek tomu, že v predmetnej veci podala žalobu.“ Firma musela daniarom zaplatiť 150-tisíc eur, čo je hodnota DPH z dvoch skontrolovaných obchodov.

Súd o žalobe voči finančnému riaditeľstvu zatiaľ nerozhodol.

REKLAMA OD KAMARÁTA

So šéfom Tiposu, ktorý roky pôsobil v mediálnej agentúre, sa spája aj iná kauza.

Keď Tipos zháňal reklamu na nové žreby Vysoká hra, Kaňka rokoval o televíznom spote so svojím kamarátom z mediálnej brandže a bývalým biznis partnerom.

Radim Molčan z firmy BigKids ponúkol Tiposu reklamu za niekoľko desiatok tisíc eur, ktorú iný klient pôvodne odmietol.

Kaňka nesúhlasil, že došlo ku konfliktu záujmov. Argumentoval tým, že Tipos napokon reklamu nekúpil. Nie však na základe iniciatívy Tiposu, ale verdiktu Rady pre reklamu, ktorá označila televízny spot s malým dieťaťom za neetický.

Aktuality.sk sa bližšie pozreli aj na firmu BigKids. Spoločnosť sa na domovskom webe pýši logami viacerých klientov vrátane siedmich firiem s väzbami

na Kaňku alebo jeho rodinu. Dvorná agentúra Kaňkovcov vykázala v roku 2018 tržby na úrovni 11 miliónov eur, za rok 2019 to bolo 4,7 milióna. Zaujímavé sú aj významné vratky DPH: od konca roka 2017 do februára 2020 si každý mesiac vypýtala vratky za desiatky tisíc eur. Celkový účet za 25 mesiacov sa vyšplhal na vyše 600-tisíc eur. „Služby poskytujeme aj do zahraničia. Daňový úrad pravidelne kontroluje oprávnenosť našich vratiek DPH,“ reagoval majiteľ firmy Molčan. V lete 2019 pritom daniari vyrubili firme dlh 77-tisíc eur.

KOLLÁR A 250 MILIÓNOV

Sfalšovaná diplomovka či bývalá miss na palube vládnej limuzíny v čase zákazu vychádzania sú iba drobnosťami v porovnaní s 250 miliónmi korún (vyše osem miliónov eur), ktoré dostal predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) od cyperskej schránky za podiel vo firme s nepomerne nižšou účtovnou hodnotou.

On sám tvrdil, že za predaj polovičného podielu dostal menej ako medializovaných 250 miliónov slovenských korún.

Koľko to bolo, však netuší.

Hoci transakciu vyvolávajúcu podozrenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti preveruje polícia, Kollára to necháva chladným a podrobnosti o pochybnej finančnej operácii nezverejnil: „Nie, polícia si to bude musieť preveriť.“ Zaujímavé je, že niekoľko rokov po predaji spomínaného podielu kúpil Kollár zvyšnú polovicu firmy. A neskôr získal aj podiel v jedinom hodnotnom aktíve tejto firmy – paradoxne za podstatne nižšiu čiastku, ako predával spomínanú polovicu. Transakcia vyvoláva podozrenie, že za

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Michal Miškovič: Radil ministrovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), dostával zákazky od úradov pod kontrolou OĽaNO.

bizarným predajom a následnou kúpou mohla byť snaha zlegalizovať špinavé peniaze. Ak by totiž Kollárovi zaklopala na dvere finančná jednotka a žiadala preukázať pôvod majetku, stačilo by ukázať na príjem z predaja polovičného podielu – 250 miliónov slovenských korún. Keď sa na podozrivú transakciu opýtali novinári, stačilo povedať, že dostal menej, no presnú sumu si nepamätá.

Kollár navyše nedokázal jednoznačne vyvrátiť podozrenie, že stojí aj za cyperskou schránkou, ktorá podiel za štvrť miliardy slovenských korún kupovala.

Naznačil to jeho niekdajší právnik Pavel Hagyari, ktorý cyperskú schránku zastupoval ako advokát. Pre Aktuality.sk však uviedol, že advokátska mlčanlivosť mu bráni povedať viac.

Teóriu Kollárovej schránky spočiatku potvrdzovalo aj Kollárovo mlčanie – šéf parlamentu odmietol povedať, či schránku vlastní. Neskôr to rezolútne poprel.

Stále však trval na tom, že netuší, kto stojí za schránkovou spoločnosťou. Predstava, že šéf Sme rodina nevie, s kým uzavrel miliónový obchod, pôsobí ako z kategórie science-fiction. Zdá sa však, že pri Kollárovej minulosti a väzbách na podsvetie je „zabúdanie“ nevyhnutné.

NETRANSPARENTNÝ HOLÝ

Razantnejšiu taktiku zvolil nominant Kollárovho hnutia Sme rodina na poste podpredsedu vlády Štefan Holý. Mlčal, keď sa prevalila informácia, že štátne Železnice SR (ŽSR) protizákonne utajujú dve analýzy dohromady za 350-tisíc eur, ktoré vypracovala jeho firma. Železnice argumentovali tým, že Holý so zverejnením analýz nesúhlasí. Ten to odmietol komentovať. Analý-

Marek Kaňka: Šéf Tiposu v kauze vratiek DPH.

zy zostali tajné napriek tomu, že Holého stranícky šéf Kollár aj premiér Matovič deklarovali, že sú za ich zverejnenie.

Státisícové zákazky získala firma, kde je Holý väčšinovým vlastníkom, na prelome rokov 2018 a 2019 ešte za vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD, dnes Hlas). V oboch prípadoch jej konkurovala iba firma Empiria Tax Juraja Poóra, ktorá sa nakoniec na analýzach podieľala ako subdodávateľ Holého spoločnosti. Holý potvrdil, že sa s Poórom pozná. Na otázku, či koordinovali ponuky, neodpovedal. Hoci šéf Sme rodina Kollár aj predseda OĽaNO na verejnosti napínali svaly a tvrdili, že analýzu treba zverejniť, na otázky Aktuality. sk, či sa tak stane, neodpovedali ani Kollár, ani strana Sme rodina, ani úrad vlády.

Vicepremiér Holý, zodpovedný za legislatívu a strategické plánovanie, nezostal netransparentným iba pri vlastnej kauze. Ním navrhované oklieštenie verejného obstarávania robí z netransparentnosti dokonca štandard, čím sa z transparentnosti deklarovanej v programovom vyhlásení vlády stáva iba prázdne gesto. Holý napríklad navrhuje vyškrtnúť menšie zákazky zo zákona o verejnom obstarávaní. V praxi by to znamenalo, že štátne inštitúcie by mohli prideľovať stavebné zákazky do päť miliónov eur bez súťaže. Holý tiež navrhuje mimoriadne kontroverzné opatrenie, ktorým fakticky demontuje v posledných rokoch dobre fungujúci Úrad pre verejné obstarávanie.

A robí to bez akejkoľvek diskusie. Dôkazom je aj spoločný postup viacerých mimovládnych organizácií – Aliancia Fair-play, INEKO, Slovensko.digital, Transparency International Slovensko a Nadácia Zastavme korupciu, ktoré v rámci

spoločnej iniciatívy žiadali Holého o sprístupnenie návrhu kontroverznej novely a stretnutie. Holý schôdzku odmietol. „Postup, aký zvolil pán Holý pri takej kľúčovej reforme, ako je verejné obstarávanie, nebol ani za Fica,“ upozornila riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

DOVOLENKA S KOČNEROVCAMI

Koaličná poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) obsadila post splnomocnenkyne vlády pre podporu rodiny len na štyri dni. Viaceré redakcie v projekte tzv. Kočnerovej knižnice totiž zverejnili informácie, že s rodinou Kočnerovcov dovolenkovala aj na ich luxusnej jachte.

Fotky z dovolenky sú súčasťou vyšetrovacieho spisu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Na loď ma pozvala jeho bývalá manželka a bola som tam s ňou a s mojimi deťmi,“ reagovala na otázky médií. Pripustila, že na jachte sa mohol objaviť aj samotný Marian Kočner, hlavný aktér závažných káuz.

Petra Krištúfková pôvodne odmietala akékoľvek vzťahy či stretnutia s mužom neprávoplatne odsúdeným za falšovanie televíznych zmeniek za desiatky miliónov eur. Zdôraznila, že sa stretávala iba s jeho exmanželkou, s ktoru však Kočner žil v spoločnej domácnosti. Neskôr vyšlo najavo, že sa opakovane stretla aj s Kočnerom – naposledy na lyžovačke počas zimnej sezóny 2014/2015. Poslankyňa sa po medializácii dovolenky na Kočnerovej jachte vzdala postu splnomocnenkyne vlády pre podporu rodiny s tým, že nechce „narušiť vzťahy“.

KORONAVÍRUS Foto: Rudolf Sivý/Aktuality.sk

NA VLNÁCH PANDÉMIE KÝM PRVÉ KOLO KORONAVÍRUSU SME ZVLÁDLI AKO JEDNI Z NAJLEPŠÍCH V EURÓPE, DRUHÁ VLNA SLOVENSKO ZASKOČILA.

JANA ČUNDERLÍKOVÁ

ambulancii, nemocnici či domácich lekárničkách. A popritom sa dívali na fotky preplnených nemocníc v severnom Taliansku a vojenských áut odvážajúcich obete. Nový koronavírus dostal označenie SARS-CoV -2 a ochorenie, ktoré spôsobuje, covid-19. U nás sme prvý prípad zaznamenali 6. marca 2020, hoci bolo zrejmé, že vírus tu bol už skôr.

RÚŠKA, VENTIL ÁCIA A TESTY

Začiatkom februára 2020 to bola pre nás ešte stále vzdialená hrozba, na boj proti ktorej sa z bratislavského letiska vypravovalo lietadlo naložené rúškami či teplomermi. Cieľovou destináciou bola Čína – miesto, odkiaľ sa začal šíriť nový koronavírus. O mesiac neskôr sme už aj my počítali každé voľné rúško v lekárni,

58

Situácia sa začala riešiť za pochodu, podľa niektorých neskoro. Zatvárali sa hranice, obchody aj školy a úlohou číslo jeden pre Pellegriniho kabinet bolo zabezpečiť v tom čase nedostatkové rúška či respirátory. Kým kompetentní verejnosti opakovali, že žiadna krajina nebola na pandémiu pripravená a čakalo sa na dodávky z Číny či Turecka, ľudia začali svojpomocne šiť rúška a vyrábať štíty pre zdravotníkov. Aj po prvých dodávkach zdravotníci z niektorých nemocníc potichu hovorili, že na 12-hodinovú služ-

bu dostali len jedno chirurgické rúško.

Problém s nedostatkom zdravotníckych pomôcok menil dokonca fungovanie ambulancií. Lekári, ktorí ich nemali, mohli ordinovať cez telefón. Pri záberoch zo zahraničia bolo jasné, že ochranné pomôcky nebudú jediný problém.

Viacerí ľudia infikovaní koronavírusom končili na umelej pľúcnej ventilácii, a tak aj naše nemocnice začali zratúvať, koľko ich vlastne máme. Keďže napočítaných 450 prístrojov by nestačilo, ak by sa naplnili scenáre analytikov, rozbehol sa ich nákup. Pre vajatanie Správy štátnych hmotných rezerv nakupovalo prvé kusy narýchlo ministerstvo zdravotníctva a pri veľkom kontrakte so slovenskou Chiranou stál pred kamerami už aj nový premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Keďže kľúčové na udržanie situácie v zvládnuteľných medziach bolo testovanie, začal sa hľadať systém, ako a koho vlastne testovať. Do laboratórií hygienikov sa nakúpili prístroje, aby sme vzorky viac

Zásielka z Číny: V marci dorazilo na Slovensko 74 ton zdravotníckeho materiálu.

Štátna karanténa: Slováci na hraničnom priechode Berg čakali na aplikáciu, aby mohli prečkať karanténu doma.

Foto: TASR

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Koronaprotesty: Nespokojnosť ľudí zneužili viacerí politici.

Urgentný príjem: Koronavírus si na Slovensku vyžiadal vyše 900 obetí.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: David Ištok/Aktuality.sk

nemuseli posielať do Nemecka. A nový Matovičov kabinet zapojil do testovania aj súkromné laboratóriá. Napriek vyššej kapacite sme sa však k rozsiahlejšiemu testovaniu dopracovávali len pomaly.

Popri testovaní sa zavádzali ďalšie opatrenia s cieľom znížiť mobilitu ľudí.

Slováci navyše začali medzi prvými v Európe povinne nosiť rúška, úplným unikátom sme však boli v niečom inom – povinnej štátnej karanténe. V karanténych zariadeniach skončil každý, kto sa vrátil na Slovensko zo zahraničia, keďže infekcia sa k nám dostala práve z cudziny. Nespokojnosť s takýmto postupom štátu dávali najavo mnohí, niektorí dokonca aj podaním na Ústavný súd SR.

NEMOCNICE VS. PACIENTI

Nežiaducim efektom prvých týždňov pandémie bolo, že zdravotníci a záchranárske posádky končili v karanténe, lebo pacienti sa báli priznať, že boli v kontakte s niekým zo zahraničia. Nemocnice postupne prechádzali na systém červených zón pre covidových pacientov. Vďaka prísnym opatreniam si hospitalizáciu nakoniec vyžadovalo maximálne pár desiatok ľudí denne, pričom na pľúcnej ventilácii sme mali maximálne jedného človeka denne, ak vôbec. Dosah pandémie však pocítili aj pacienti, ktorí covid-19 nemali. Nemocnice im začali odkladať plánované operácie, čo v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že sa dostali do akútneho štádia. V ambulanciách sa zase pozastavili preventívne

prehliadky, v niektorých regiónoch bol problém dostať sa na vyšetrenie k špecialistom. Problémy mali aj ľudia s podozrením na onkologické ochorenie, hoci sa ich obmedzenia dotknúť nemali.

Dáta zo zdravotných poisťovní ukázali, že plánované hospitalizácie sa v marci, apríli a máji medziročne znížili – niekedy aj o vyše 70 percent. Výkony v ambulanciách špecialistov klesli takmer o štvrtinu.

OD TLIESKANIA K HOAXOM

Premiér Matovič si krátko po nástupe do funkcie zriadil permanentný krízový štáb, ktorý priebežne vyhodnocoval situáciu.

Medicínsky mu zase radilo konzílium odborníkov. Z dovtedy nenápadného úradu verejného zdravotníctva sa stala najsledovanejšia inštitúcia v krajine.

Prvú vlnu sme vďaka opatreniam, načúvaniu odborníkov a disciplíne ustáli ako jedni z najlepších v Európe. „Odmenou“ boli v júni len minimálne alebo nulové denné prírastky pozitívnych. Posledný deň, keď sme nemali žiadneho testami odhaleného pozitívneho človeka pri vyše 800 denných testoch, bol 15. jún. V tom čase sme už mali za sebou sériu uvoľnení, otvorili sa obchody a služby, zrušila sa štátna karanténa. Permanentný štáb utlmil činnosť, premiér v lete odovzdal boj s pandémiou ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu (OĽaNO) a z konzília sa stala skôr nezávislá platforma.

Prelomové bolo leto, ktoré ľudia využili na dovolenky. A kompetentní, naopak,

CHRONOLÓGIA PANDÉMIE 6. MARCA

Prvý potvrdený prípad covidu-19 na Slovensku.

10. MARCA

Zákaz kultúrnych, športových a iných spoločenských podujatí.

Povinná domáca karanténa pre tých, ktorí sa vrátili z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórey.

12. MARCA

Vyhlásenie mimoriadnej situácie.

13. MARCA

Zastavenie medzinárodnej osobnej dopravy, zatvorenie letísk.

Spustenie hraničných kontrol na hraniciach s Maďarskom, Rakúskom, Českom, Ukrajinou; na Slovensko sa dostali len obyvatelia s trvalým či prechodným pobytom; zavedenie povinnej 14-dňovej domácej karantény po návrate zo zahraničia.

Uzavretie aquaparkov a zábavných parkov, lyžiarskych stredísk či wellness a zábavných podnikov.

koronaVÍRUS Foto: TASR

Zatvorené kostoly: Pandémia obmedzila aj cirkevný život.

Na snímke omša vo Farskom kostole navštívenia Panny Márie v Nitre.

nevyužili na dostatočnú prípravu. Na sile naberali konšpirátori, na sociálnych sieťach sa začali šíriť nebezpečné hoaxy. Od tlieskania na balkónoch, ktoré bolo vyjadrením vďaky a rešpektu ľuďom v prvej línii, sme sa dopracovali k spochybňovaniu odborníkov. V prieskume agentúry Focus pre TV Markíza až 35 percent ľudí vyjadrilo neochotu nosiť naďalej rúška.

Výsledkom bolo, že Slovensko zasiahla druhá vlna, o ktorej sme vedeli, že príde, no jej intenzita zaskočila. Premiér vyhlásil, že bude ministrovi zdravotníctva pomáhať. No ešte predtým sa odklonil od odporúčaní odborníkov, ktorých počas prvej vlny vyzdvihoval, aby sa k nim neskôr opäť vrátil. Meniace sa Matovičove vyjadrenia v médiách a statusy na sociálnych sieťach neprispievali k upokojeniu situácie, naopak, nervozita verejnosti rástla.

Po sérii ďalších prísnejších opatrení, ktoré mali skrotiť rastúcu krivku, prišiel nečakaný krok premiéra Matoviča – plošné antigénové testovanie obyvateľov, do organizácie ktorého vtiahol armádu, zdravotníkov aj samosprávy. S ktorými odborníkmi sa o testovaní radil, ani napriek prísľubu nepovedal.

Faktom je, že vďaka testovaniu sa podarilo identifikovať tisíce pozitívnych ľudí. Aké však malo reálne benefity v po-

60

rovnaní s nákladmi, sa nedalo v druhej polovici novembra jednoznačne povedať. Premiér ale hneď vyrukoval s plánom ďalšieho plošného testovania, ktoré sa malo odohrať v decembri. A opakoval – buď testovanie, alebo lockdown.

Hektické obdobie bolo poznačené aj koaličnými spormi Matoviča s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).

Napätie rástlo aj medzi ľuďmi a vyeskalovalo do protestov proti vláde, na ktoré burcovali aj opoziční politici z ĽSNS a zo Smeru-SD. (Viac o politických dôsledkoch koronakrízy sa dočítate v článku Tomáša Kyseľa Koronavírus: Víťazi a porazení.)

ZDRAVOTNÍCI V KARANTÉNE

Druhá vlna tvrdo zasiahla rýchlo sa zapĺňajúce nemocnice aj epidemiológov, ktorí napriek nadčasom nestíhali v najpostihnutejších regiónoch dohľadávať kontakty nakazených. Hoci lekári ešte nestihli zoperovať všetkých odložených pacientov z prvej vlny, znovu museli obmedzovať operácie. Tentokrát im nedali definitívnu stopku. Dalo by sa povedať, že kým prvá vlna sa o väčšinu nemocníc len obtrela, v druhej vlne už museli rozširovať lôžka pre covid pacientov a do starostlivosti o nich zapájať aj lekárov s rôznymi špecializáciami. Miesta-

mi okresné úrady ukladali zdravotníkom dokonca pracovnú povinnosť.

Ak by sme závažnosť pandémie mali podľa niečoho merať, tak práve podľa počtu tých, ktorých covid-19 dostal na nemocničné lôžko, a obzvlášť tých, ktorých dostal až na JIS-ku či umelú pľúcnu ventiláciu. A samozrejme, podľa počtu úmrtí. Čísla boli v porovnaní s prvou vlnou niekoľkonásobne vyššie. Z desiatok denných pacientov sa stali stovky, v jednom momente sme mali hospitalizovaných aj vyše 1 500 ľudí a viac ako sto ľudí na umelej pľúcnej ventilácii.

Sila druhej vlny pandémie by sa dala demonštrovať na celkových číslach: počas prvej vlny sme mali vyše 300 hospitalizovaných pacientov a 28 úmrtí, počas druhej viac ako 7 000 pacientov a vyše 800 úmrtí (štatistiky do konca novembra 2020) a tieto ďalej rástli.

Medzi prvými si nápor pacientov zažili nemocnice v Martine či Ružomberku, ktoré prijímali aj rekordné počty pacientov z Oravy. Starostlivosť o pacientov s covidom-19 však museli postupne prevziať i menšie nemocnice, ktoré nemali ani len infekčné oddelenia. Typickým príkladom bola nemocnica v Čadci, jej región bol hneď po Orave najviac postihnutým. V priebehu pár týždňov

Koronavírus na Slovensku v číslach 1,100,000

CHRONOLÓGIA PANDÉMIE

1 082 625

1,000,000

16. MARCA

900,000

Vyhlásenie núdzového stavu pre štátne nemocnice.

800,000

Zatvorenie všetkých škôl.

700,000

Zatvorenie obchodov; otvorené mohli ostať len potraviny, lekárne, drogérie, trafiky, chovateľské potreby, banky, pošta a pár ďalších prevádzok, reštaurácie mohli stravu vydávať cez okienko alebo donáškou do domu.

600,000 500,000 400,000

17. MARCA

300,000

Uzatvorenie hranice s Poľskom.

19. MARCA

200,000 100,000 0

107 183

68 859

37 456

Počet Počet Počet Počet vykonaných pozitívnych vyliečených aktívnych prípadov PCR testov

868

Počet úmrtí

Pozn.: Ide o kumulatívne počty od marca do konca novembra.

museli vyčleniť viac ako sto lôžok pre covid pacientov, o ktorých sa starali aj chirurg, gynekológ či pediater.

Nehovoriac o tom, že nemocniciam či ambulanciám významne stúpalo aj množstvo zdravotníkov v karanténe. Na predstavu pár čísel. Na začiatku októbra bolo aktívnych pozitívnych 588, ku koncu mesiaca 1 559 a v strede novembra už 2 792 zdravotníkov. Celkovo sa od začiatku pandémie do 13. novembra nakazilo 4 908 zdravotníckych pracovníkov. Hlavný hygienik Ján Mikas nakoniec umožnil ďalej pracovať aj covid pozitívnym, ale bezpríznakovým zdravotníkom, hoci viaceré nemocnice tvrdili, že to nevyužijú.

Pandémia mala na nemocnice aj finančný dosah. Štyri z najväčších oslovených zariadení nám vyčíslili náklady na vyše 9 miliónov eur. Ďalšie ešte nemali dáta alebo tvrdili, že to vyčísliť nevedia.

INFIKOVANÍ NA SLOVENSKU

Najväčšie obavy vzbudzovali vznikajúce ohniská nákazy, kde sa dokázal vírus rýchlo šíriť. Na jar nimi boli domovy sociálnych služieb, odkiaľ bolo aj viacero obetí. Na jeseň vznikali ohniská najčastejšie v rodinách, na oslavách či svadbách. Za mesiace trvajúcej pandémie sa koronavírus prenie-

sol postupne aj k mladším ročníkom. Bratislavská nemocnica dokonca hovorila, že na začiatku druhej vlny zaznamenala vyšší počet mladších pacientov, ktorí si vyžadovali hospitalizáciu. V prvej vlne mali takéto prípady len ojedinele.

V porovnaní s prvou vlnou evidovali nemocnice celkovo viac pacientov v ťažšom stave. Keďže hospitalizovaných bolo oveľa viac, išlo o logické vyústenie. Ťažšie stavy viedli aj k vyššej úmrtnosti. Len za november nakoniec pribudlo do štatistík obetí až 649 ľudí. Tieto úmrtia sa hlásili s istým oneskorením kvôli pitvám, preto hovoríme o tom, kedy ich zapísali do štatistík, a nie, kedy zomreli.

Priemerný vek zomretých pacientov sa postupne znižoval z 80 rokov na septembrových 70 rokov, potom opäť začal stúpať. Vývoj za prvé dva novembrové týždne podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poukazoval na trend nárastu priemerného veku úmrtí s predpokladom, že sa vráti tam, kde bol počas prvej vlny.

Celková bilancia pandémie koronavírusu na konci novembra bola vyše milióna testov, ktoré odhalili viac ako 107-tisíc pozitívnych ľudí. Do toho momentu sme mali zároveň viac ako 56-tisíc vyliečených a 868 úmrtí.

Zavedenie núdzového stavu pre všetky nemocnice, záchranky aj dopravnú zdravotnú službu.

21. MARCA

Nástup novej vlády Igora Matoviča.

23. MARCA

Zriadenie permanentného krízového štábu.

24. MARCA

Zatvorenie potravín, drogérií, trafík či obchodov s krmivom pre zvieratá v nedeľu.

Zavedenie povinnosti nosiť rúška všade mimo svojho domu.

28. MARCA

Rozšírenie núdzového stavu na zariadenia sociálnych služieb.

6. APRÍL A

Prvé dve oficiálne úmrtia na covid-19 na Slovensku.

6. APRÍL A

Zavedenie povinnej karantény v štátnom zariadení po návrate zo zahraničia.

8. APRÍL A AŽ 13. APRÍL A

Rozšírenie núdzového stavu o zákaz vychádzania v období Veľkej noci.

8. APRÍL A AŽ 10. JÚNA

Rozšírenie núdzového stavu o zákaz zhromažďovania sa.

18. APRÍL A

Rozšírenie núdzového stavu na ambulancie.

koronaVÍRUS Koronavírus a politika: Kým popularita SaS Richarda Sulíka počas pandémie rástla, OĽaNO Igora Matoviča oproti voľbám stratilo.

POPULARITA IGORA MATOVIČA SA PO VOĽBÁCH PREPADLA. NEPOMOHLO MU ANI TO, ŽE VO VÄZBE SKONČILI VEĽKÉ RYBY.

TOMÁŠ KYSEĽ

„Určite koronavírus súvisí s voľbami, určite vám o koronavíruse nepoviem nič,“ reagoval prekvapený a tak trochu asi aj nahnevaný líder SNS Andrej Danko na otázku moderátorov RTVS, čo nás čaká, ak epidémia, ktorá už zúrila v severnom Taliansku, dorazí aj na Slovensko. Bol 26. február, tri dni pred parlamentnými voľbami a otázka, ktorá padla v posled-

62

nej predvolebnej debate verejnoprávnej televízie, zaskočila nielen predsedu SNS, ale aj viacerých divákov. Naozaj, ako súvisel koronavírus s voľbami? Odpoveď je jednoduchá – takmer nijako.

Koronavírus nebol témou volieb, pretože väčšinu ľudí v tom čase jednoducho nezaujímal. Diskusia RTVS z 26. februára ukázala, aká málo predvídateľná bola kríza, do ktorej sa Slovensko dostalo. Už dva týždne po voľbách totiž štát zatvoril školy a Slovákom odporučil, aby zostali doma.

Ak by sa voľby konali dnes, pandémia koronavírusu by s veľkou pravdepodobnosťou bola témou číslo jeden pre obrovské množstvo ľudí. Ukázalo sa totiž, že koronakríza poriadne zamiešala náladami voličov aj preferenciami politických strán.

PROTIKORUPČNÁ AGENDA VS. KORONAVÍRUS

Svoje o tom vedia predovšetkým v hnutí Igora Matoviča – OĽaNO, ktoré vo voľbách

zvíťazilo nie preto, že občanom ponúklo skvelý plán protipandemických opatrení. Matovičova kampaň bola postavená na úplne iných témach. Pripomeňme aspoň jej dva kľúčové momenty – cesta do francúzskeho Cannes k údajnej vile exministra Smeru Jána Počiatka a výlet na Cyprus, kde líder OĽaNO Slovákom ukázal schránkové firmy Penty. Ľudia Matovičovi uverili, že urobí poriadok so zlodejmi v kravatách, rozviaže ruky poctivým policajtom, prokurátorom i sudcom a pokúsi sa nastoliť spravodlivosť. Obyčajní ľudia získali vo voľbách 25 percent a s prehľadom porazili Smer.

Nový premiér Matovič sa po nástupe vlády chopil úlohy krízového manažéra – každý deň oznamoval počet nových prípadov nakazených, osobne informoval o všetkých nových opatreniach, poukazoval na chyby predchodcu Petra Pellegriniho (predtým Smer-SD, dnes Hlas). A ľudia mu verili. Podľa prieskumu

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

VÍŤAZI A PORAZENÍ

agentúry AKO malo hnutie OĽaNO v apríli 2020 bezmála 30 percent. Samotnému Matovičovi v máji podľa agentúry Focus dôverovalo 48 percent opýtaných.

Po prvej vlne covidu-19, ktorú Slovensko zvládlo s minimálnym počtom obetí, navyše prišla obrovská vlna zatýkania ľudí, ktorí roky patrili k najvplyvnejším v štáte. Vo väzbe skončili sudcovia, špeciálny prokurátor, bývalý šéf polície aj vedenie NAKA či viacerí oligarchovia. Začalo sa diať presne to, po čom mnohí už roky volali. „Môj prvý skalp,“ napísal premiér na Facebooku po tom, ako polícia zatkla bývalého šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. „Na jeho mieste by som tichučko šúchal nohami a čakal, kedy mi NAKA zaklope na dvere,“ vyhlásil na adresu expremiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Napriek maratónu ranných zásahov NAKA sa však stal opak – preferencie OĽaNO a Matoviča nevyleteli do závratných výšin. Naopak, prepadli sa. V októbri už agentúra AKO namerala Obyčajným ľuďom iba 15 percent. V septembri už podľa Focusu dôverovalo predsedovi vlády len 32 percent respondentov. Rástol počet voličov, ktorí boli vyčerpaní z reštrikčných vládnych opatrení, covid-19 nepovažovali za reálnu hrozbu a v Matovičovi začínali vidieť skôr despotu ako premiéra zachraňujúceho Slovensko. Koronavírus, s ktorým ešte pred voľbami nikto nepočítal, spôsobil Obyčajným ľuďom hlboké vrásky na čele.

VÝŤAH PRE SULÍKA A PELLEGRINIHO

Platí však, že kde niekto stráca, iný berie. Ak porovnáme súčasné preferencie s výsledkami volieb, potom je jednoznačne najväčším skokanom Richard Sulík a jeho SaS. Vo voľbách ledva preliezli do parlamentu so 6,2 percentami. V októbri už mali podľa AKO vyše 13 percent. Teda len o málo menej než OĽaNO. Sulík zrejme zbieral podporu práve tých frustrovaných voličov, ktorí prišli o prácu a ktorých deti už celé mesiace nechodili do škôl. Sulík sa dostal s Matovičom do konfliktu už počas prvej vlny, keď vyhlásil, že „kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme, kvôli 500 nakazeným na koronu áno“. Počas druhej vlny boli súboje medzi premiérom a ministrom hospodárstva ešte tvrdšie.

(Viac o vzájomných sporoch medzi Sulíkom a Matovičom sa dočítate aj v článku Martina Sliza Koalícia: Na hlinených nohách.) Ďalším, komu koronakríza pomohla, resp. mu neublížila, je dlhoročný smerák a dnes líder Hlasu Peter Pellegrini.

Matovičov predchodca si užíva obrovskú popularitu bez toho, aby musel niečo urobiť. Premiérsku stoličku uvoľnil v tej

najvhodnejšej možnej chvíli. V závere svojho funkčného obdobia, keď koronavírus síce zasiahol Slovensko, no denné prírastky nakazených sa počítali v jednotkách, vystupoval veľmi aktívne: každý deň organizoval tlačovú besedu a upokojoval verejnosť.

Keď odchádzal do opozície, mnohí za ním úprimne smútili. „Premiér pre Slovensko s veľkým srdcom, neberte nám ho v týchto ťažkých chvíľach,“ koloval na Facebooku obrázok s Pellegriniho podobizňou. Hlasu neublížila ani slovná výmena medzi Pellegrinim a vtedajšou ministerkou vnútra Denisou Sakovou (dnes Hlas) na pôde úradu vlády. Tá mu na poznámku, že protipandemické opatrenia budú drahé, odpovedala: „No a čo, veď oni na to budú hľadať peniaze.“ Kým Matovič musel čeliť druhej vlne aj hnevu unavených ľudí, Pellegrinimu stačilo situáciu pozorovať z diaľky a z času na čas kritizovať. Ako v prípade plošného testovania, ktoré síce v kresle premiéra pripúšťal, ale ako opozičný politik vytrvalo odmietal. Pellegriniho Hlas sa stal podľa prieskumov najsilnejšou politickou stranou na Slovensku a on sám druhým najdôveryhodnejším politikom po prezidentke Zuzane Čaputovej.

Hnevať to musí nielen Matoviča, ale aj Roberta Fica, ktorý musel Pellegrinimu po vynútenom odchode z postu predsedu vlády uvoľniť premiérsku stoličku, aby sa ich cesty po prehratých voľbách rozišli. Fico je ako opozičný politik pozoruhodne aktívny. Zvoláva tlačové besedy, iniciuje mimoriadne schôdze aj podania na Ústavný súd, píše otvorené listy prezidentke, organizuje protesty. Agentúra Median SK napriek tomu Smeru v novembri namerala len 6,3 percenta. Hlas mal v tom istom prieskume vyše 20 percent.

KOTLEBOVSKÉ KONŠPIRÁCIE

Z pandémie sa už niekoľko mesiacov snaží čo najviac vyťažiť ešte jedna strana – ĽSNS. Kotlebovci najskôr tvrdili, že šírenie koronavírusu je dôsledkom masovej imigrácie. Neskôr začali bojovať proti noseniu rúšok, pridali konšpirácie o čipovaní, o ochorení covid-19 hovorili len ako o projekte. Na Facebooku zbierajú tisícky lajkov, podľa prieskumov však nových voličov neohúrili (6,9 percenta podľa Medianu).

Koronakríza má teda svojich víťazov a porazených aj v politike. Samozrejme, nič ešte nie je definitívne a len ťažko predpovedať, ako sa bude vyvíjať nielen politická, ale aj epidemiologická situácia v krajine. Isté však je, že ak by sa Danka pýtali na koronavírus v predovolebnej diskusii dnes, určite by nepovedal, že to nesúvisí s voľbami.

CHRONOLÓGIA PANDÉMIE 22. APRÍL A

1. fáza uvoľňovania opatrení – otvorenie menších obchodov a prevádzok služieb, vonkajších športovísk a trhovísk či predajní automobilov.

6. MÁJA

2. a 3. fáza uvoľňovania opatrení – otvorenie aj väčších obchodov, kaderníctiev, pedikúry a manikúry, vonkajších turistických atrakcií, reštauračných terás, múzeí, galérií, knižníc; obnovenie prevádzky taxislužieb, bohoslužieb, povolenie svadieb.

20. MÁJA

4. fáza uvoľňovania opatrení – otvorenie kín, divadiel, obchodných centier, reštaurácií, vnútorných plavární a športovísk pre športové kluby; dobrovoľné nosenie rúšok v exteriéri; otvorenie škôlok a základných škôl od prvého po piaty ročník.

5. JÚNA

Otvorenie hraníc s Českom, Rakúskom a Maďarskom.

13. JÚNA

Otvorenie hranice s Poľskom.

14. JÚNA

Koniec núdzového stavu.

15. JÚNA

Posledný deň, keď na Slovensku nebol zaznamenaný žiadny pozitívny prípad.

11. AUGUSTA

Schválenie pandemického plánu.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) oznámil, že už máme druhú vlnu pandémie.

1. SEPTEMBRA

Zákaz hromadných podujatí v exteriéri nad tisíc ľudí, v interiéroch dovolené hromadné podujatia len do 500 ľudí.

2. SEPTEMBRA

Parlament prelomil veto prezidentky, Úrad verejného zdravotníctva môže žiadať telefónne čísla navrátilcov z rizikových krajín.

koronavírus Ekonomika pod tlakom: Podnikatelia sa museli spoliehať najmä na vlastné sily.

EKONOMIKA V ČASE PANDÉMIE Ilustračné foto: TASR

NÁSLEDKY KORONAKRÍZY ZNÁŠAME LEPŠIE, AKO SA ČAKALO. NIEKTORÉ ODVETVIA SA VŠAK OCITILI NA HRANICI PREŽITIA.

MARTIN ODKLADAL

Hospodárstvo Slovenska počas novembra 2020, keď sme finišovali s prípravou magazínu, zaskočilo mnohých analytikov.

Rýchly odhad hrubého domáceho produktu (HDP) za tretí štvrťrok totiž dopadol nad očakávania. Naša ekonomika klesla v tomto kvartáli v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajšieho roka len o 2,2 percenta. Ide o prekvapivý výsledok, pretože experti očakávali oveľa horšie výsledky – v druhom štvrťroku kopírujúcom prvú vlnu pandémie sa totiž slovenské hospodárstvo prepadlo o vyše 12 percent. „Oživenie potiahol domáci, ale aj zahraničný dopyt. Výber dane z pridanej hod-

64

noty (DPH) dosiahol už v treťom kvartáli medziročne pozitívne hodnoty. Spolu so zotavením maloobchodu to signalizuje rýchlejšie zotavenie spotreby domácností,“ zhodnotil vývoj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.

Opätovné naštartovanie výkonu Slovenska bolo výrazné aj v rámci medzinárodného porovnania. Vďaka tomu, že naša ekonomika v treťom kvartáli medziročne zaostala len o zhruba dve percentá, zaradili sme sa na špicu Európy. Po Litve a Poľsku je to tretí najlepší výsledok v rámci EÚ. Pritom väčšina ekonómov počítala až s 5,8-percentným prepadom. „Tretí kvartál ukázal, že ekonomiky sa dokážu aj po tvrdom lockdowne relatívne rýchlo spamätať. To je v ostrom kontraste s pretrvávajúcou recesiou a masívnym nárastom nezamestnanosti počas globálnej finančnej krízy,“ uviedol analytik IFP Branislav Žúdel.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana vidí za miernym prepadom najmä to, že priemysel nemal v lete odstávky, lebo mnoho dovoleniek bolo vyčerpaných. „Rovnako cestovný ruch zaznamenal nadštandardný dopyt, keďže boli limitované možnosti zahraničného cestovania a skrátená turistická sezóna, koncentrovaná do jedného kvartálu,“ dodal.

VYHLI SA BANKROTU

Nečakane lepšie čísla HDP sa prejavili aj na trhu práce. Od augusta počet ľudí bez práce postupne mierne klesá, čím sa zastavil negatívny trend z predchádzajúcich mesiacov. V októbri sa miera nezamestnanosti dostala na úroveň 7,35 percenta, čo je o 0,3 percentuálneho bodu menej ako v júni, keď dosiahla vrchol. Ako poukázali analytici portálu Profesia.sk, na pracovnom trhu vznikla paradoxná situácia. Aktuálne majú v ponuke dvojnásobne viac voľných pracovných miest než v apríli tohto roka, pričom počet ľudí infikovaných koronavírusom je tiež oveľa väčší.

Najviac nových zamestnancov potrebujú firmy zo sektorov výroby, obchodu, dopravy či IT. „Zamestnávatelia majú záujem o ľudí so stredoškolským vzdelaním – najčastejšie na pozície administratívnych pracovníkov, obchodných zástupcov, predavačov či programátorov,“ priblížila hovorkyňa Profesia.sk Nikola Richterová.

Dôkazom ekonomického oživenia je napríklad topoľčiansky výrobca nábytku Decodom. Na jar hrozil firme zánik, o prácu malo prísť zhruba 900 ľudí. Nakoniec sa Decodom nemusel vo veľkom zbavovať zamestnancov. „Došlo ku kompletnej vnútornej reorganizácii spoločnosti na všetkých úrovniach – od manažmentu

Tržby vo vybraných odvetviach ekonomiky - indexy Medziročné porovnanie - 100 je rovnaké obdobie za vlaňajšok Priemysel

120 110

Stavebníctvo

119.2

119.9

113.9

110.2

Maloobchod

Ubytovanie

Reštaurácie

Doprava

104.8

103.9

100

99.5 99 98.1 97.2

102.5 99.3

96.4

96.1

94.3

90

92.4 80

80

78.5

98.8 98.4

85.7

91.1 87.1

84.9

83.3

98.5

106.8

105.8

104 96.8

103 99.7 98.7

94.7

92.2

83

86.5

81.6

74.4

70

95.6 88.3

101.5

67.3

73

71

70.6

57.9 55.2

50

49.2

40 38.8

30 20

Do štatistík zaradili najmladšiu obeť covidu-19 – 15-ročné dievča.

NA HRANICI PREŽITIA

Kým jedni hovoria o pozitívnom obrate, niektoré sektory pod ťarchou druhého lockdownu opätovne trpia. Ide o odvetvia ako cestovný ruch, gastro, hotelierstvo, pivovarníctvo, vinárstvo či kultúra. Firmy aktuálne bojujú o prežitie. Viackrát žiadali Matovičov kabinet, aby zmiernil niektoré protipandemické opatrenia. Líder najsilnejšej vládnej strany OĽaNO však na ich požiadavky nereagoval. Výsledkom je, že mnohé gastroprevádzky už zatvorili. Hoci ide o malý počet firiem, nie je vylúčená väčšia vlna bankrotov v daných odvetviach. Podnikatelia totiž nedokážu dlhodobo udržať biznis nad vodou bez príjmov.

Aj Ďurana upozorňuje, aby sme sa nedali uspať pozitívnymi číslami, ktoré prišli počas druhého lockdownu. „Počkajme si na výsledky štvrtého kvartálu. Kým pri prvom kole sme mohli argumentovať neznalosťou, dnes už môžeme objektívne kritizovať verejnú správu za nepripravenosť a neschopnosť pružne reagovať,“ upozornil.

Práve na kroky štátu sa sťažujú mnohí zamestnávatelia a podnikatelia. Privítali by, keby opatrenia neboli zmätočné a zbytočne príliš obmedzujúce. Tiež by pomohlo, keby štát výrazne zlacnil prístup k testovaniu, čím by umožnil rýchlejšie a selektívne otváranie jednotlivých biznisov.

be Se

pt em

us t Au g

l Jú

n Jú

áj

r

cez výrobu a predaj až po klientsky servis. Výroba aj spolu s predajom bežia bez obmedzení,“ zhodnotil nový generálny riaditeľ Decodomu Jozef Tanzer.

M

ríl Ap

ar ec M

ár ru Fe b

nu

ár

0 Ja

1. OKTÓBRA

Vyhlásenie núdzového stavu.

Zákaz spoločenských podujatí, ako sú svadobné oslavy, plesy, kary, stužkové slávnosti a pod.; povolenie hromadných podujatí len do 50 ľudí vrátane kín a divadiel; reštaurácie otvorené len do 22. hodiny; povinnosť nosenia rúšok aj v exteriéri.

2. OKTÓBRA

18.4 15.3

10

2. SEPTEMBRA

Povinnosť nosenia rúšok počas vyučovania pre žiakov II. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl.

80.3

66.1

60

CHRONOLÓGIA PANDÉMIE

ŠKOLY NA CHVOSTE

Veľká kritika sa vzniesla na vládu aj pre pomalé tempo finančnej pomoci. Kým v zahraničí dostali firmy peniaze od štátu počas niekoľkých týždňov, u nás to trvalo mesiace. Vyplatené sumy pritom často nepokrývali ani polovicu výpadku príjmov.

Príkladom môže byť kurzarbeit, keď vláda prispieva zamestnávateľom na mzdy ľudí, aby ich nemuseli prepúšťať. V Nemecku či Rakúsku tento nástroj použili okamžite pri zatváraní ekonomík, na Slovensku musel rezort práce ešte len vypracovať zákon, ktorý začne platiť od roku 2021. Na niektorých ľudí štát dokonca úplne zabudol.

Týkalo sa to najmä vyše 200-tisíc pracovníkov v kultúre a službách napojených na tento sektor. Po veľkom tlaku pripravilo ministerstvo kultúry schému na finančnú podporu až na jeseň 2020.

Na vedľajšej koľaji sa ocitlo aj vzdelávanie, časť detí bez prístupu na internet zostala de facto mimo systému. Prieskum spoločnosti McKinsey pritom upozornil, že 94 percent pracujúcich vo Veľkej Británii nemá znalosti, ktoré budú v roku 2030 nutnosťou. Analytici varovali, že mnohé miesta, ktoré zaniknú počas pandémie, sa neobnovia. Ak sa aj ľuďom podarí zamestnať, hrozí, že budú zarábať menej, než keby mali prístup k plnohodnotnému vzdelávaniu. Podľa správy Svetovej banky toto riziko dolieha vo svete až na sedem miliónov žiakov. Polročná absencia v škole môže v dospelosti obrať budúcich absolventov zhruba o 730 eur ročne.

12. OKTÓBRA

Prerušenie výučby na stredných školách, prechod na dištančnú formu.

15. OKTÓBRA

Zákaz hromadných podujatí, zákaz zhromažďovania sa nad šesť osôb; v reštauráciách otvorené iba terasy, možnosť zobrať si jedlo so sebou; obmedzenie počtu ľudí v obchodoch; zatvorenie welness a fitnescentier, kúpalísk a sáun.

16. OKTÓBRA

Premiér Igor Matovič oznamuje plán plošného testovania antigénovými testami.

24. OKTÓBRA

Začiatok zákazu vychádzania.

24. AŽ 25. OKTÓBRA

Pilotné testovanie v okresoch Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín a Bardejov.

26. OKTÓBRA

Prechod žiakov II. stupňa základných škôl na dištančnú formu výučby.

31. OKTÓBRA AŽ 1. NOVEMBRA

Prvé kolo plošného testovania na celom Slovensku.

7. AŽ 8. NOVEMBRA

Druhé kolo plošného testovania, tentokrát iba v 45 okresoch.

diplomovky

J ÁN FIGEĽ

Bývalý predseda KDH a eurokomisár získal doktorandský titul v odbore sociálna práca za text, ktorý odpísal zo staršej publikácie Slovensko na ceste do EÚ bez toho, aby to priznal. Figeľ bol spoluautorom knihy.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

PLAGIÁTORI V POLITIKE

R ENÁTA ZMAJKOVIČOVÁ

Exposlankyňa Smeru do diplomovej práce z roku 2007 odpísala niekoľko paragrafov rokovacieho poriadku parlamentu, ktoré vydávala za vlastný text.

M ARTIN KLUS

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí za SaS v jednej zo svojich publikácií z roku 2007 použil pasáže z iného diela akademičky Kataríny Staroňovej.

A NDREJ DANKO

Šéf SNS odovzdal v roku 2000 na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici rigoróznu prácu, ktorá bola plagiátom, vykradol päť učebníc.

B ORIS KOLL ÁR

Plagiátom je aj Kollárova diplomová práca z roku 2015, za ktorú predseda Sme rodina získal titul na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.

I GOR MATOVIČ

Pochybná obhajoba: Šéf parlamentu Boris Kollár sa snažil dokázať, že sa so svojím plagiátom zmestil do „limitu“.

ZLODEJI V KOALÍCII DUŠEVNÉ VLASTNÍCTVO JE MAJETOK NEHMOTNEJ POVAHY. VIACERÍ POLITICI SA VŠAK TVÁRIA, ŽE TO TAK NIE JE.

Líder OĽaNO odpísal v roku 1998 dve knihy a odovzdal diplomovku na Univerzite Komenského v Bratislave ako svoje dielo.

B RANISL AV GRÖHLING

Diplomovka, ktorú minister školstva za SaS písal počas štúdií na Paneurópskej vysokej škole, je kombináciou kompilátu a plagiátu.

TOMÁŠ KYSEĽ

P ETRA KRIŠTÚFKOVÁ

Poslankyňa Sme rodina použila vo svojej bakalárskej práci v roku 2019 cudzie texty aj s chybami, študovala v Skalici ako jej stranícky šéf Kollár.

P ETER PČOLINSKÝ

Poslanec Sme rodina skopíroval do svojej diplomovej práce celé časti z internetu bez uvedenia zdrojov, kradol aj zo stránky referaty. sk.

66

Predseda vlády Slovenskej republiky kradol. Pravdivosť tohto tvrdenia, hoci na prvý pohľad trúfalého, podčiarkuje jeho verejné priznanie sa. Kradol cudzie texty, ktoré zverejnil vo vlastnej záverečnej práci pod svojím menom. Kradol aj náš druhý najvyšší ústavný činiteľ – predseda par-

lamentu – aj minister školstva. Myšlienky druhých ukradli aj niekoľkí poslanci.Rok 2020 sa do dejín zapíše aj ako jeden z najbizarnejších v našej novodobej histórii. Ústrednou témou bola pandémia, hoci leto bolo výnimkou. Slovenskom vtedy rezonovala bezprecedentná plagiátorská kauza, ktorej čelili viacerí politici.

Skúsenosť so zlodejom duševného vlastníctva vo vysokej štátnej funkcii sme pritom mali už skôr. V roku 2018 vyšlo najavo, že plagiátom je rigorózna práca šéfa parlamentu Andreja Danka (SNS).

Slovensko bolo vôbec prvýkrát postavené pred otázku, či by mal politik v takejto dôležitej funkcii za plagiátorstvo niesť zodpovednosť. Na výber boli dve možnosti. Podľa vtedajšej opozície dokonca iba jedna. „Mal by sám odstúpiť, keď má chochmes a keď má Boha pri sebe,“ vyhlásil líder Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Opozíciu vytočil plagiát až tak, že zvo-

Branislav Gröhling (SaS)

Peter Pčolinský (Sme rodina)

lala mimoriadnu schôdzu, kde sa Danka pokúsili odvolať. Neuspeli. Výroky, ktoré vtedy v parlamente odzneli, však vstúpili do histórie. No až o dva roky neskôr, keď ich znovu objavili novinári, aby na ne upozornili ich autorov. „Hovorí o slušnosti a je najneslušnejší v tomto parlamente,“ prekypoval spravodlivým hnevom Boris Kollár (Sme rodina).

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) bola ešte tvrdšia: „Na čele Národnej rady a v druhej najvyššej ústavnej funkcii nemôže stáť usvedčený plagiátor, klamár a podvodník.“ Ostrý bol aj Matovič, ktorý bol s Dankom v konflikte už od volieb 2016. „Ľudia v Európe, politici za maličkosti odstupovali, ktoré sa týkali plagiátorstva,“ povedal Matovič a my mu musíme dať za pravdu.

HRUBÁ IGNORANCIA

V Nemecku sa napríklad v roku 2011 musel po plagiátorskej kauze z politiky vytratiť minister obrany Karl zu Guttenberg, v tom čase najpopulárnejší politik v krajine. O dva roky neskôr po usvedčení z plagiátorstva odstúpila z funkcie nemecká ministerka školstva Anette Schavanová. V roku 2012 pre ukradnutú záverečnú prácu rezignoval maďarský prezident Pál Schmitt. Len pred dvoma rokmi skončila z rovnakého dôvodu česká ministerka spravodlivosti Taťána Malá.

Všetky vyššie spomenuté udalosti do veľkej miery ovplyvnili vývoj plagiátorskej kauzy, ktorá prehrmela Slovenskom tento

Igor Matovič (OĽaNO)

Petra Krištúfková (Sme rodina)

rok. Jej zásadným momentom totiž bolo, že tí, ktorí kedysi tak presvedčivo žiadali Dankovu hlavu, zrazu nekompromisne chránili tú svoju. V očiach mnohých sa bojovníci za spravodlivejší štát zmenili na pokrytcov. Ako prvá musela vysvetľovať svoju bakalársku prácu poslankyňa Sme rodina Petra Krištúfková. Skutočná mediálna bomba však prišla až po tom, ako sa ukázalo, že plagiátorom je aj ďalší predseda parlamentu – Boris Kollár. Z koalície sa ozvalo zopár protestných hlasov, v parlamente sa ho dokonca pokúsili odvolať. Škandál ukončil Kollár vyhlásením, že on teda titul Mgr. používať nebude.

Z KADERNÍKA PL AGIÁTOR

Krátko nato sa prevalilo, že plagiátom je aj práca ministra školstva Branislava Gröhlinga – človeka, ktorý by mal byť vzorom.

Môžeme len hádať, ako by v minulosti opozícia reagovala, ak by viedol rezort školstva plagiátor zo Smeru či SNS. Súčasná koalícia svojho ministra podržala.

Slováci sa ešte nestihli spamätať z Kollárovej ukradnutej diplomovky a Gröhlingovho podvádzania a už museli stráviť nové, ešte väčšie odhalenie. Plagiátorom je aj Matovič, politik, ktorý svoju kariéru vybudoval na boji proti zlodejinám. „Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej,“ napísal premiér na Facebooku. Občanom odkázal, že odstúpi, až keď splní svoje sľuby.

A kauza „opajcovaných“ diplomoviek sa nenápadne vytratila z verejného diskurzu.

Martin Klus (SaS)

Ukázalo sa, že nálepka plagiátora na Slovensku ešte človeka z politiky automaticky nediskvalifikuje. Dôvodov môže byť viacero.

Kauza sa dotkla všetkých koaličných strán s výnimkou Za ľudí. O dôvod viac, prečo držať spolu a nepotopiť jedného z kolegov.

Navyše v časti spoločnosti z toľkých odhalení a obvinení zavládla únava. Alebo inak – ak je niečoho priveľa, stráca to na hodnote.

( BEZ ) CENNÉ DUŠEVNÉ VL ASTNÍCTVO

Za všetkých, ktorým plagiátorská aféra liezla na nervy, to v jednom zo svojich komentárov zhrnul Milan Kňažko. „Vysokoškolské tituly sa pomaly míňajú a čoskoro sa minú, takže navrhujem, aby sme si posvietili aj na maturity,“ napísal ironicky. No nielen Kňažko, ale aj mnohí iní voliči dospeli k názoru, že miliónové kauzy vlád JUDr. Roberta Fica, ktorého záverečné práce nikto nikdy nespochybnil, sú oveľa vážnejším problémom než pred dvadsiatimi rokmi ukradnuté diplomovky.

Akékoľvek ďalšie debaty na tému plagiátorov v politike neskôr definitívne zabila druhá vlna koronavírusu.

A tak platí, že kým vo svete podobné aféry zničili kariéru nejednému štátnikovi, na Slovensku sa hlavní aktéri dočkali nanajvýš kritických reportáží v médiách.

Dnes si už na plagiátorov vo vláde či v parlamente spomenie málokto. A to je celkom dobrá správa pre všetkých, ktorí majú obavy z toho, že jedného dňa novinári vypátrajú aj ich plagiáty.

enviro

ČO DÝCHA RUŽOMBEROK

PAPIERNE ROKY VYPÚŠŤAJÚ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY CEZ VENTILY, NA KTORÉ NEEXISTUJE ZÁKONNÝ LIMIT.

JANA KUBISOVÁ

68

Ružomberok patrí k oblastiam s najväčším znečistením. K vysokým koncentráciám jemných prachových častíc PM 10 a PM 2,5 z dopravy a lokálnych kúrenísk sa pridávajú zapáchajúce sírne zlúčeniny z papierní, vďaka ktorým je Ružomberok známy ako mesto zápachu.

Kým prachové častice u nás ročne zabijú vyše 4 800 ľudí, látky vypúšťané papierňami sú považované za neškodné.

Skupina Ružomberčanov však už roky

upozorňuje na dieru v zákone o ochrane ovzdušia a žiada viac informácií o tom, čo vlastne dýchajú.

Doterajšia ochota úradov postaviť sa za zdravie ľudí a životné prostredie sa javí prinajmenšom ako nevyvážená. Kým na jednej strane sa darí významnému znečisťovateľovi modernizovať a rozširovať výrobu, na druhej strane zostávajú nevypočutí obyvatelia, ktorí roky ťahajú za kratší koniec.

Ružomberské papierne: Spolumajiteľ podniku Milan Fiľo bol roky označovaný za mecenáša Smeru-SD.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Anna Šanobová: Ružomberská poslankyňa je rozhodnutá nevzdať boj za čistejší vzduch v meste.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Dva pohľady: Čistiareň odpadových vôd v Hrboltovej je podľa domácich príčinou zápachu.

NEDOPESTUJÚ OVOCIE

Hrboltová patrí k mestským častiam Ružomberka, ktoré sú zápachom zasiahnuté najviac. Situáciu zhoršuje prítomnosť čistiarne odpadových vôd, kam smerujú aj odpadové priemyselné vody z papierní. „Hrboltová bola preslávená pestovaním sliviek a hrušiek, posledných 10 až 15 rokov ich však nevieme dopestovať.

Sme presvedčení, že odparované látky negatívne ovplyvňujú stromy i zdravie ľudí,“ myslí si ružomberská mestská poslankyňa Anna Šanobová, ktorá žije v Hrboltovej. Inšpekcia však tvrdí, že zakryté je všetko, čo má byť.

Neprehliadnuteľný je i zápach. „Prichádzate, idete do zápachu. Odchádzate, prechádzate okolo zápachu,“ zhrnula Šanobová. Tvrdí, že úrady ich roky odbíjajú a vyhovárajú sa na neexistujúce normy. „Preto musíme byť neustále obťažovaní zápachom.“ Tŕňom v oku miestnych sú najmä úniky zapáchajúcich sírnych zlú-

čenín, známych ako TRS (total reduced sulfur), cez bezpečnostné ventily, ktoré prirovnávajú k haváriám. Podľa inšpekcie však nejde o haváriu, ale „len“ o stav, ktorý môže mať vplyv na kvalitu ovzdušia.

Inšpekcia však zároveň priznáva, že použitie ventilov nemá byť súčasťou ustálenej prevádzky. Hygienici ich dokonca spájajú s poruchou.

Bezpečnostné ventily sa otvárajú vtedy, keď TRS látky v potrubí dosiahnu hraničné hodnoty a hrozí výbuch. Pri určitej teplote a tlaku sú totiž výbušné. Takými situáciami sú napríklad nábeh alebo odstávka varne, odparky regeneračných kotlov, kotla na biomasu či pece na vápno, ktoré majú plyny spáliť.

Ružomberčania hovoria, že stačí otvoriť ventily na pár sekúnd a zápach sa mestom šíri niekoľko dní. Ventily sa pritom otvárajú každý mesiac. Napríklad vo varni sa v marci otvorili 49-krát na 1 471 sekúnd (24,5 minúty), na rekordne dlho sa

v apríli otvoril ventil pred regeneračným kotlom č.3, a to 17-krát na dokopy 67 791 sekúnd (vyše 18 hodín). Evidenciu posiela závod okresnému úradu.

Spoločnosť Mondi upozorňuje, že za posledných deväť mesiacov sa ventily otvorili dohromady na 14 minút. Firma však neuviedla, na ktoré zariadenie sa tento čas vzťahuje. Aktuality.sk majú prehľad o otvorení ventilov na všetkých zariadeniach v závode za prvý polrok tohto roka, od januára do júna je to celkovo viac ako 74 hodín.

DIERA V ZÁKONE

Skôr ako plyny uniknú do ovzdušia, prefiltruje ich uhlíkový filter. Žiaden z úradov však nemeria, v akej konečnej koncentrácii vlastne do ovzdušia unikajú a aký vplyv môžu mať na naše zdravie.

Okresný úrad v Ružomberku, ktorý je spolu so Slovenskou inšpekciou životného prostredia orgánom ochrany

enviro ovzdušia, nedokáže otváranie ventilov ovplyvniť. Dôvodom je, že legislatíva nestanovuje emisné limity pre výduch z bezpečnostných ventilov a úrady tak nemôžu obmedziť dobu ich otvorenia ani množstvo úniku emisií.

Závod Mondi sa bráni, že všetky výrobné celky prevádzkuje v súlade s platnou európskou i slovenskou legislatívou a na základe právoplatných integrovaných povolení. Vyhláška envirorezortu 410/2012, na ktorú sa závod odvoláva, síce stanovuje emisné limity pre TRS látky, avšak pre normálnu prevádzku, nie pre úniky cez bezpečnostné ventily.

Dieru v zákone by malo zaplátať ministerstvo životného prostredia, ktoré pripravuje nový zákon na ochranu ovzdušia. Obmedziť otvorenie bezpečnostných ventilov však podľa neho nie je bezpečné.

V zákone chce preto stanoviť prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia a donútiť tak závod, aby lepšie reguloval vznikajúce zápachové plyny.

ZNEPOKOJUJÚCE ŠTATISTIKY

Ružomberčanom dáva pritom za pravdu aj nepriaznivý vývoj rôznych ochorení.

Podľa štatistického úradu sa v Ružomberku v rokoch 1996 až 2018 zvýšili úmrtia na nádorové ochorenia o 105 percent. Na porovnanie v Liptovskom Mikuláši s podobnými klimatickými a geografickými podmienkami, no bez veľkého znečisťovateľa, narástli úmrtia na nádorové choroby len o 37 percent.

O nepriaznivom vývoji vedia aj hygienici. V odpovedi pre Aktuality.sk však zdôraznili údaje za rok 2018, keď v oboch mestách evidujú zhodne tri úmrtia na nádorové ochorenia, päť úmrtí na ochorenia obehovej sústavy a jedno úmrtie na ochorenie dýchacej sústavy na 1 000 obyvateľov.

Primátor Ružomberka Igor Čombor v súvislosti so štatistikami upozorňuje, že v okrese dlho chýbalo onkologické centrum a prípady sa vykazovali z Liptovského Mikuláša, čiže údaje za Ružomberok boli nesprávne nízke. Ako lekára a dlhoročného riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice ho preto osobitne znepokojuje neodborná interpretácia údajov.

Mesto medzičasom zriadilo aj komisiu prašnosti, ktorej výstupom je stránka s mapou mesta v reálnom čase a aktuálne nameranými hodnotami.

KONTAMINOVANÉ PRACHOVÉ ČASTICE

TRS látky nemajú podľa hygienikov karcinogénny charakter. Tvrdia, že iba ojedinele a pri vyšších koncentráciách môžu spôsobiť citlivým ľuďom bolesti hlavy, nevoľnosť či podráždenie dýchacích ciest.

70

Ich vplyv na ľudské zdravie skúmali v rokoch 2002 až 2006. Na záver štúdie uviedli viaceré bezzubé odporúčania vrátane pokračujúcich výskumov a informačného systému, ktoré však dodnes ostali len na papieri. Elektronické hlásenia v prípade zhoršenej situácie plánovalo mesto spustiť koncom roka 2020.

Látky vypúšťané papierňami nemôžu byť podľa hygienikov rozhodujúcou príčinou úmrtí. „K vzniku ochorení môžu prispieť zvýšené koncentrácie prachových častíc kontaminovaných toxickými látkami, ktoré vďaka miniatúrnym rozmerom prenikajú do dýchacích ciest človeka,“ uviedla hovorkyňa hygienikov Daša Račková.

Alarmujúcu prašnú situáciu v Ružomberku zdôrazňuje aj Martin Kremler zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Kotlinová poloha podľa neho prispieva k tomu, že v regióne sú najviac prekračované limity prachových častíc PM 10. Tie preukázateľne súvisia s frekventovanou dopravou a veľkým počtom domácností, ktoré kúria tuhými palivami.

Podľa prieskumu mesta kúri drevom 12,5 percenta domácností, ďalších 30 percent domácností kombinuje plyn či elektrinu s drevom alebo uhlím.

Zlúčeniny síry, ktoré závod Mondi vypúšťa, však SHMÚ nemeria. Dôvod je prozaický. Nielenže im chýba analyzátor na monitoring TRS látok, ale aj legislatíva, ktorá by poznala limity koncentrácie týchto látok vo voľnom ovzduší. Príspevková organizácia envirorezortu okrem toho

naráža aj na nedostatok peňazí. „Radi by sme monitorovali širšie spektrum znečisťujúcich látok, ale tým, že nie je opora v zákone, je problematické získať peniaze na takýto monitoring. Naviac by sme sa potrebovali posilniť aj personálne,“ opisuje situáciu Kremler.

MESTO PROTI VL ASTNÝM

Ďalšie znečisťovanie ovzdušia už Ružomberčania nechcú. Cez OZ Ochrana ovzdušia Dolný Liptov sa ohradili voči zvýšeniu výroby buničiny, o ktoré závod požiadal pred štyrmi rokmi.

Hoci je v tejto oblasti rozhodujúce povolenie okresného úradu a inšpekcie, o stavbe rozhodovalo aj mesto Ružomberok. Ako prvostupňový stavebný úrad vyšlo papierňam v ústrety, no nedržalo sa pritom vlastných zásad na ochranu ovzdušia: „Na území mesta neuvažovať o lokalizácii prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu.“ Prečo sa mesto postavilo na stranu znečisťovateľa a nie na stranu obyvateľov, nevysvetlilo. Vlani dokonca tieto vety vyhodilo z územného plánu. Tvrdilo, že zhotoviteľ územného plánu mesta považoval „obťažujúci zápach“ vzhľadom na absenciu limitov za nemerateľný.

VERDIKT NAJVYŠŠIEHO SÚDU

Udelené povolenie na rozšírenie výroby buničiny Ružomberčania napadli na súde, podľa nich nemal projekt oporu

ENVIROBOMBY, KTORÉ VYBUCHLI

Ružomberské papierne: Závod ročne vyrobí vyše 580-tisíc ton buničiny, na ktorú spotrebuje viac ako 2 milióny kubíkov dreva.

B ÝVALÝ AREÁL ISTROCHEMU V BRATISL AVE

M asívne znečistenie podzemných vôd koktejlom chemikálií sa šíri medzi Kuchajdou a Zlatými pieskami, smeruje do časti Žitného ostrova. Predpokladá sa kontakt s Vrakunskou skládkou. Vláda dodnes nerozhodla o pláne sanačných prác.

B ÝVALÝ AREÁL CHEMKO STRÁŽSKE

5 00 ton toxického odpadu je v areáli podniku, v skladoch starej teplárne, ošipárne a lesnej zvernice. Obyvatelia michalovského a vranovského regiónu majú dodnes najvyššie namerané hladiny polychlórovaných bifenylov (PCB látok) v krvi na svete.

Dodnes nebola určená tzv. povinná osoba, ktorá má odpad zlikvidovať.

P OUŽÍVANIE GLYFOSÁTU

G UDRÓNOVÉ JAMY V PREDAJNEJ

J azerá plné čierneho kalu (gudrónu) v objeme 100-tisíc a 25-tisíc metrov kubických sú pozostatkom spracovania ropy v podniku Petrochema Dubová. Odpad sa v súčasnosti spaľuje, plán sanačných prác bol schválený v marci 2019.

Foto: Erik Adamson/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

v územnom pláne. Na Krajskom súde v Žiline nepochodili, prípad tak skončil na Najvyššom súde. Ten im dal v máji za pravdu – oprel sa pritom o spomínané dve vety, ktoré mesto vlani vyhodilo z územného plánu.

Podľa senátu Najvyššieho súdu by sa malo emisiám škodlivých látok v ovzduší zabraňovať, predchádzať alebo by sa mali znižovať.

Sudcovia kritizovali aj načasovanie a okolnosti posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo robené v čase odstávky regeneračného kotla.

Výsledkom boli nesprávne vstupné údaje minimálne pri určení množstva emisií pred a po zvýšení výroby. Mondi sa k prebiehajúcemu súdnemu konaniu nechcelo vyjadrovať.

Inšpekcia životného prostredia však povolila závodu už teraz vyrábať 1 996 ton buničiny denne, čo je presne toľko, koľko závod žiadal v projekte. Papierne tak už dnes, aj bez skolaudovanej stavby, môžu vyrábať toľko, koľko žiadali po nej. Inšpekcia však tvrdí, že závod nie je schopný bez zvyšných skolaudovaných zariadení (dva nové varáky na varniach) túto kapacitu naplniť a v súčasnosti vyrábajú 1 620 ton buničiny denne.

O ďalšom zvýšení výroby bude opäť rozhodovať Okresný úrad v Žiline vo februári 2021. Rozšírenie výroby buničiny však nie je jediným projektom podniku.

Už dnes prebieha projekt na výmenu kotla na biomasu a tiež na výrobu recyklovaného vlnitého papiera.

erbicíd na boj s burinou sa u nás nakupuje v státisícoch litrov, licencia v EÚ platí H do roku 2022. Odporcovia upozorňujú na jeho rakovinotvorný potenciál, že vážne poškodzuje oči a je toxický pre vodné organizmy. Vedci ho spájajú s úhynom včiel a jeho nadužívanie so vznikom tzv. superburiny.

Bývalá Niklová huta: Haldy toxického odpadu sú nočnou morou Seredčanov.

B ÝVAL Á NIKLOVÁ HUTA V SEREDI

a 30 hektároch sa nachádza 6,5 milióna ton lúženca. Haldy toxického prachu N sa týčia v priemere do výšky 18 metrov, v južnej a západnej časti až do výšky 35 – 40 metrov. Úrad riešil len podnet na zvýšenú prašnosť, nie však určenie povinnej osoby, ktorá má odpad zlikvidovať.

Z NEČISTENÉ OVZDUŠIE

lovensko má tretie najvyššie priemerné koncentrácie prachových častíc v ovzduší S v rámci EÚ, ktoré majú na svedomí vyše 4 800 úmrtí ročne. Európska komisia nám za časté prekročenie limitov hrozí konaním. Problémom je lokálne vykurovanie a doprava, až 80 % jemných prachových častíc tvoria emisie z domácností.

N ELEGÁLNY OBCHOD S DREVOM Najvyšší kontrolný úrad konštatoval zneužívanie povolení na kalamitnú ťažbu

v zdravých lesoch aj chránených územiach, korupciu pri vydávaní povolení, ťažbu aj bez platných povolení, nedostatočnú evidenciu dreva a predaj dreva pod cenu.

Ú BYTOK HLUCHÁNÍCH LESOV Za posledných 16 rokov stratil u nás hlucháň polovicu území. Hrozí nám žaloba

od EK a miliónové pokuty. Envirorezort chce zabezpečiť ochranu zonáciou národných parkov a vyhlásením rezervácie Pralesy Slovenska, na ktorom už padla medzirezortná dohoda.

Tipos

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

MILIÓNOVÁ PRÁČKA

CEZ DERAVÝ SYSTÉM TIPOSU PREPRAL PENIAZE AJ ODSÚDENÝ ZOLTÁN ADRUSKÓ Z PRÍPADU VRAŽDY JÁNA KUCIAKA.

LAURA KELLÖOVÁ

„Pod lampou je najväčšia tma“ dokonale vystihuje to, čo sa dialo v štátnej akciovke Tipos pod taktovkou nominanta Smeru-SD. Národný lotériový gigant s ročnými tržbami v stovkách miliónov eur mohli využívať majitelia hráčskych kont ako práčku peňazí.

72

Minimálne šesť rokov vedeli vďaka diere v elektronickom systéme vkladať peniaze na hráčske kontá a bez riadneho stávkovania si ich obratom preposielať na osobné účty v bankách. Aktuality.sk zistili, že desiatkam hráčov sa podarilo preliať na osobné účty minimálne 27 miliónov eur. Keďže peniaze prišli od lotériovej spoločnosti vo vlastníctve štátu, banky nemali dôvod pýtať sa na ich pôvod. Také praktiky pritom Tipos zakazoval priamo v podmienkach hry. Navyše škoda za viac ako 600-tisíc eur vznikla aj štátnej akciovke, keďže musela dodávateľovi systému platiť za všetky vklady hráčov.

Hráči si mohli vložiť na konto online hry peniaze aj anonymne – cez takzvané paysafe karty. Dajú sa kúpiť v rôznych nominálnych hodnotách po celom Slovensku. Ich výhodou je, že sa vás nikto nepýta na pôvod peňazí. A tak môžete pohodlne „investovať“ profit z úplatkov, predaja drog či inej nelegálnej činnosti.

K zrušeniu podozrivých kont 140 hráčov pristúpila lotériová spoločnosť potichučky až na jar 2018. V súvislosti s päticou hráčov podala aj trestné oznámenie – odišlo dostratena. Dnes už takéto praktiky možné nie sú, dodávateľ systému internetového kasína chybu opravil. Otázkou zostáva, či a prečo problém niekto roky nevidel či dokonca zámerne ignoroval.

TELEFONÁTY ZHORA

Na riziká deravého systému upozornili Aktuality.sk po prvý raz v apríli 2019.

Vtedajší riaditeľ Tiposu Ján Barczi aj šéf IT Miloš Prelec, zodpovedný za systém e-tiposu, síce zostali na svojich stoličkách, kauza však neutíchla. Národná kriminálna agentúra začala na základe nášho článku preverovať možné pranie špinavých peňazí. Prípad vedie skúsený vyšetrovateľ, ktorý bol aj súčasťou tímu Kuciak pri vyšetrovaní vraždy Jána a Martiny. Keď po zadržaní podozrivej štvorice z južného Slovenska

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V putách: Exšéfa Tiposu Jána Barcziho, hore, a šéfa IT Miloša Preleca, vpravo, vyviedla polícia zo štátnej akciovky v novembri 2019. Stíhaní sú na slobode.

polícia skúmala ich účty a finančné transakcie, zistila, že Zoltán Andruskó, právoplatne odsúdený za sprostredkovanie vraždy novinára, prelial cez Tipos niekoľko tisíc eur. Polícia však vylúčila, že by si tak prepral odmenu za vraždu.

Po siedmich mesiacoch od prvého textu na webe Aktuality.sk – 26. novembra 2019 – zasiahla polícia priamo v sídle Tiposu.

Niekoľko minút po deviatej ráno dorazili do tichej bratislavskej štvrte pod Kolibou prvé neoznačené autá, muži v kuklách vošli do budovy Tiposu. Barcziho s kolegom Prelecom vyviedli v putách až popoludní.

Nominant Smeru-SD Barczi si skrýval tvár a v očiach mu bolo vidieť strach.

Zadržanie vysokopostavených manažérov Tiposu vzbudilo pozornosť aj vo vyšších vládnych kruhoch – vrátane vedenia polície či zainteresovaných ministerstiev. „Ako prokurátor som sa doteraz nestretol so situáciou, aby vyšetrovateľ od momentu zadržania podozrivých osôb, ich výsluchov, vznesenia obvinenia až po podanie návrhu na väzbu – to všetko v lehote 48 hodín – čelil tak početným a z môjho pohľadu aj zbytočne zaťažujúcim telefonickým hovorom. Dokonca aj od prezidenta policajného zboru – ako sa vyvíja dôkazná situácia a ako osoby vypovedali.

K týmto poznatkom od vyšetrovateľa som musel prijať aj vlastné prísne opatrenia,“ priblížil okolnosti citlivého prípadu Vasiľ Špirko, dozorujúci prokurátor kauzy Tipos.

Vtedajší šéf polície Milan Lučanský, ktorého po voľbách nahradil Peter Kovařík, však rezolútne odmietol akékoľvek pokusy zasahovať do vyšetrovania. Poprel, že by on osobne kontaktoval vyšetrovateľa: „Určite som nikdy nekomunikoval s vyšetrovateľom. Podrobnosti prípadov ma nikdy nezaujímali, pretože ani trestný poriadok mi nedovoľuje o nich vedieť.

Chcel som vždy vedieť len to, či všetko prebehlo v súlade so zákonom.“ Zároveň však pripustil, že sa mohol o prípad zaujímať: „Je bežnou praxou prezidenta policajného zboru, že sa zaujíma o činnosť polície – či už je to dopravná situácia, kriminálna situácia, situácia s migrantmi atď. Základom správneho manažérskeho rozhodovania policajného prezidenta je mať informácie o dianí v zbore, na NAKA nevynímajúc. Pripúšťam, že som sa mohol dať informovať aj o tomto prípade po vykonaní akcie.“ Dvojica top manažérov Tiposu čelí obvineniu z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Barczi s Prelecom pritom nie sú podozriví, že sami prali špinavé peniaze, ale že o nezákonných praktikách vedeli a nenahlásili ich. Vyšetrovateľ tiež zisťuje, či peniaze prelievali jednotlivci, organizované skupiny alebo biele kone, ktoré kryli skutočných páchateľov.

Barczi s Prelecom skončili v decembri 2019 na necelé dva mesiace vo väzbe.

Pôvodne sa jej však vyhli – hoci podľa rozvrhu mal slúžiť sudca Ján Giertli, o dvojici manažérov rozhodoval vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý mužov prepustil na slobodu.

Do väzby ich vzal až Najvyšší súd. Vo februári 2020 Barcziho s Prelecom prepustili.

ZNALCI VYSTAVILI ÚČET

Po odchode Barcziho viedol Tipos Martin Bohoš, ktorý odhalil nezákonné praktiky.

U súkromnej spoločnosti dal vypracovať posudok, aby zistil, o koľko peňazí prišiel štátny lotériový gigant za roky fungovania deravého systému.

Znalci vyčíslili škody minimálne na 645-tisíc eur. V prípade použitia prísnejších kritérií (posudzovania) by suma výrazne vzrástla. Môže ísť o ďalšie státisíce eur. Otázkou však zostáva, kto vzniknutú škodu štátnej akciovke zaplatí. Mal by to byť dodávateľ systému – česká firma Easit. Rokovania so spoločnosťou z portfólia milionára Iva Valentu však nemusia byť jednoduché.

Vedie ich Marek Kaňka, nový riaditeľ štátneho Tiposu – pri rokovaniach však vychádza zo zmluvy spred siedmich rokov, ktorá má viacero slabín. Napríklad, ak by Tipos začal nahlas kritizovať českého dodávateľa, ten by mohol obratom odstúpiť od zmluvy a celý systém údajne vypnúť. Vymáhanie státisícov tak môže skončiť na súde.

nástup 5G

KONTROVERZIE A MÝTY

Foto: TASR

NÁSTUP 5G SIETÍ U NÁS SPREVÁDZA SPORNÝ PRIEBEH KĽÚČOVEJ AUKCIE, OBAVY O BEZPEČNOSŤ AJ DIVOKÉ KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE.

FILIP HANKER

JÁN TRANGEL

74

Aj keď by sa mohlo zdať, že súčasné mobilné siete štvrtej generácie stačia pre všetky naše potreby, situácia sa postupne mení. Sťahujeme viac dát a do siete sa pripája viac zariadení, čo vytvára väčšie nároky na operátorov. Výsledkom je, že 4G siete na niektorých miestach a v čase špičky začínajú fungovať horšie, pripojenie je pomalšie a reakčný čas dlhší.

Uvedené problémy vyriešia siete piatej generácie – 5G. Bez citeľnejšieho zníženia kvality pripojenia obslúžia viac zariadení a v budúcnosti budú pre nás absolútne kľúčové.

Na komunikáciu a pripojenie sa k internetu ich totiž nebudú využívať iba ľudia v mobiloch či počítačoch, ale aj rôznorodé zariadenia a stroje. Mnohé z nich pritom dnes fungujú „offline“, ale o pár rokov budú závislé od stabilného

pripojenia na internet. Prechod medzi 4G a 5G pritom nie je skokový. Ide o veľmi podobné a zatiaľ do značnej miery previazané technológie.

PRESÚVANÁ AUKCIA

Podobne ako inde vo svete aj slovenskí operátori zviedli najväčší boj o licencie, ktoré im umožnia využívať lukratívne frekvencie vhodné pre 5G siete – v pásme 700 MHz. Práve tie totiž umožnia celoplošné pokrytie krajiny. Získali ich v špeciálnej štátnej elektronickej aukcii, v rámci ktorej sa zároveň dražilo aj niekoľko iných frekvencií.

Z aukcie sa však stala hanba, keď sa neočakávane a náhle zdržala o pol roka, aby napokon prebehla až koncom novembra. V telekomunikačných kruhoch bol odklad zdrojom napätia, posunov

Ilustračné foto: TASR/AP

Mobily s 5G: Na Slovensku sa dajú kúpiť desiatky smartfónov s podporou novej siete, aj za menej ako 300 eur.

MAXIMÁLNE RÝCHLOSTI DÁT Ilustračné foto: TASR/AP

plánov a prekresľovania stratégií mobilných hráčov. Celý proces sa pritom začal podľa predpokladov – koncom marca.

Tesne pred samotným júnovým dražením, teda pred poslednou fázou, bol však pozastavený. Náhle a bez vysvetlenia, len dva pracovné dni a víkend pred očakávaným finále. Mobilní operátori nevedeli, čo sa deje. Mali za sebou týždne hektických príprav, prejdené stratégie a niektorí z nich aj zahraničných kolegov na ceste na Slovensko. Keby odklad nenastal na poslednú chvíľu, bol by vnímaný oveľa lepšie.

Neoficiálne sa ako dôvod júnového pozastavenia spomínajú nespresnené bezpečnostné aspekty. Potvrdilo nám ich viacero zdrojov, úrady ich však nespresnili a dodnes nekomentujú. Viaceré zdroje sa zhodli, že oficiálny dôvod je v skutočnosti zástupný a do udalostí zasiahla politika. V kuloároch sa hovorí, že niekoľko predstaviteľov vlády a najmä premiér Igor Matovič (OĽaNO) začali uvažovať nad založením štátneho

3G – dosluhujúca technológia: do 42 megabitov za sekundu 4G – najrozšírenejšia sieť na Slovensku: 73 až 877 megabitov za sekundu 5G – nastupujúci typ siete: najprv to bude od 105 do 1 000 megabitov za sekundu (1 gigabit), vo svete a neskôr i na Slovenku to môže byť až do 4 000 megabitov za sekundu (4 gigabity) Pozn.: Ide o maximálne teoretické rýchlosti, tie skutočné zvyčajne neprekračujú niekoľko desiatok percent z nich.

mobilného operátora, ktorý by vybudoval 5G sieť a následne ju prenajímal komerčným operátorom. Plán sa však stretol s pomerne razantnou kritikou a napokon sa upustilo od jeho realizácie.

Zámer založiť štátneho operátora považoval za sporný aj nový riaditeľ Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb – zjednodušene štátneho regulačného úradu – Ivan Marták, ktorého zvolili poslanci koncom leta 2020. „Ak to má byť štátny monopolný prevádzkovateľ 5G sietí, taký model existuje v troch krajinách sveta, pričom ani v jednej by som žiť nechcel,“ uviedol ešte pred zvolením. Nápad by za schodný považoval, len ak by štátny operátor súťažil v aukcii rovnocenne s komerčnými.

Taký plán ale politici nemali.

Marták chcel napriek všetkým okolnostiam zrealizovať aukciu do konca roka 2020. Uviedol to po nástupe do funkcie koncom septembra. Po jeho výrokoch si telekomunikačný sektor vydýchol. Do poslednej chvíle však existovali

obavy zo zrušenia aukcie, čo by znamenalo najmenej ročný odklad časti plánov s 5G sieťami a operátori by museli prehodnotiť svoje strategické plány.

DVE 5G SIETE AKTÍVNE

Aukcia napokon dopadla podľa očakávaní. Kľúčové frekvencie si rozdelili rovným dielom traja hráči – Orange, Telekom a O2. 4ka ešte pred aukciou vyhlásila, že sa pre cenu o ne nebude uchádzať.

Získala však malú časť doplnkových frekvencií, ktoré si vydražili aj Telekom a O2. Štát z aukcie získal vyše sto miliónov eur.

Nové frekvencie by mohli operátori reálne začať využívať začiatkom roka 2021, čo by malo viesť k rýchlemu spúšťaniu a rozširovaniu 5G sietí. Aj v súčasnosti sú však na Slovensku aktívne už dve 5G siete, hoci ani jedna nemá veľké pokrytie. O2 v Bratislave čiastočne pokrýva štyri mestské časti, 4ka pár sto štvorcových metrov v Banskej Bystrici. Pripojiť sa môžu aj bežní klienti. Siete fungujú na súčasných frekvenciách, vhodných

nástup 5G Ilustračné foto: TASR/AP

Čínski výrobcovia: Huawei a ZTE ponúkajú okrem smartfónov aj technológie pre mobilných operátorov. Tie v niektorých krajinách vzbudzujú obavy o kyberbezpečnosť.

na šírenie v mestách. Pre operátorov ide o významnú technologickú novinku. Je pre nich veľmi dôležité vyskúšať si nové technológie, otestovať ich v reálnych podmienkach a zaškoliť technikov. Najmä pre tých, ktorí nemajú silné nadnárodné zázemie.

EURÓPA VS. ČÍNA

Zdržanie pri aukcii je tiež dôvodom, prečo sa operátori zatiaľ nemusia ponáhľať s výberom dodávateľa. Jednoznačne sa zatiaľ vyjadril Orange, ktorému pripravuje novú sieť Nokia. Telekom, O2 a 4ka si výrobcu ešte vyberajú. Tento aspekt je pritom pod väčším drobnohľadom než kedykoľvek predtým. O priazeň operátorov sa v Európe aktuálne uchádzajú iba štyri spoločnosti: európske firmy Ericsson a Nokia a čínske firmy Huawei a ZTE. Do trhového súboja vo svete výrazným spôsobom zasiahli embargá zo strany USA, ktoré sú namierené práve proti Huawei a ZTE. Hardvér týchto firiem nemôže byť žiadnou súčasťou 5G sietí v USA. Dôvodom sú obavy z možnej špionáže. Čínske firmy sú totiž podľa Američanov úzko prepojené s predstaviteľmi miestneho režimu. Podliehajú tiež domácemu zákonu, ktorý by mal čínske firmy zaväzovať k plnej spolupráci so štátnymi orgánmi vrátane poskytovania dát na vyžiadanie.

Huawei a ZTE tiež čelia obvineniam, že čínska vláda financuje vývoj či dotuje zariadenia určené pre operátorov v západných krajinách, aby tak zvýšila svoj vplyv. Čínski dodávatelia si vďaka vládnej podpore môžu dovoliť ísť do výberových

76

konaní s nižšími cenami ako konkurenti.

Huawei všetky obvinenia odmieta, ZTE sa k témam dlhodobo nevyjadruje.

Predstavitelia americkej administratívy nabádajú aj ďalšie krajiny, aby týmto dodávateľom neumožnili budovať nové mobilné siete. Slovensko podpísalo s USA nezáväzné memorandum o 5G, čím sme sa prihlásili k dôslednému posudzovaniu dodávateľov technológií pre mobilné siete piatej generácie. Viaceré ďalšie európske krajiny urobili to isté.

SIS VARUJE PRED HUAWEI

Bližšie sa k bezpečnostným obavám vyjadril v rozhovoroch pre TV Markíza a Denník N šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský. Číňanov podľa neho zaujíma oblasť technológií a presadzovanie vlastných firiem. „Bavíme sa najmä o spoločnosti Huawei – nemusíme tajiť a rozprávať, že nie – plus druhá spoločnosť je ZTE. Oni majú veľký záujem participovať na budovaní 5G na Slovensku,“ opísal Pčolinský.

Reagoval aj na otázku, prečo by sme mali byť pri sieťovom vybavení od Huawei obozretní. „Lebo sa vám raz môže stať, že keď sa niekto v niekoľko tisíc kilometrov vzdialenej krajine rozhodne, tak vám tú technológiu na diaľku vypne a ste bez infraštruktúry,“ uviedol šéf SIS a trval na tom, že technicky je to možné. Šéf SIS doplnil, že v sieťovej infraštruktúre sa dajú používať aj zariadenia od potenciálne nedôveryhodných dodávateľov, ale „pred nimi aj za nimi musí byť certifikovaný šifrátor“, čo však

má negatívny vplyv na celkovú cenu.

Huawei je pritom známy práve tým, že okrem samotnej technológie konkuruje aj výhodnými cenami.

SLOVENSKÉ OPATRENIA

Európska komisia pripravila v reakcii na iniciatívu Američanov súbor odporúčaní na znižovanie bezpečnostných rizík, ktoré sa chystá prevziať aj Slovensko. Do konca roka má vzniknúť nová bezpečnostná vyhláška pre telekomunikačný sektor. Chystá sa tiež nový zákon o kyberbezpečnosti. Jedným z jeho základných princípov bude, že sieť by nemala obsahovať len súčasti jedného výrobcu, ale viacerých. Dôvod je prozaický: ak by sa náhodou objavila zraniteľnosť v riešeniach jedného dodávateľa, technológie od iných výrobcov by to mali vedieť odhaliť a zamedziť bezpečnostnému riziku. Štát má však ešte jednu cestu, ako môže ovplyvňovať bezpečnosť 5G sietí. Viacero zdrojov pre Živé. sk potvrdilo, že mobilné siete koncom septembra zaradili pod takzvanú kritickú infraštruktúru štátu. Oficiálne to však žiadny úrad potvrdiť nemôže: informácie o tom, čo presne je súčasťou kritickej infraštruktúry, sú utajené.

Pre tento štatút musia operátori so svojimi sieťami do konca marca začať spĺňať nové povinnosti dané zákonom o kybernetickej bezpečnosti. Po novele zákona by mali dostať ešte pol roka k dobru, aby všetko stihli. „Každý prvok kritickej infraštruktúry je automaticky regulovaný podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Čiže všeobecne, ktokoľvek z veľkých telekomu-

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: Facebook.com

Konšpirácie: Na Facebooku sa objavili absurdné teórie o 5G sieťach a ich vplyve na ľudí. Často dokonca kombinovali hneď niekoľko výmyslov a mýtov.

nikačných firiem prešiel pod zákon, musí plniť všetky povinnosti,“ opisuje riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT Rastislav Janota. Ide o útvar Národného bezpečnostného úradu.

KONŠPIRÁCIE O 5G

S príchodom 5G sa vyrojili aj konšpirácie, ktoré tému spustenia nových sietí poprepájali s pandémiou koronavírusu.

Intenzívne sa tieto nezmysly šírili najmä počas jarnej vlny pandémie, ktorá silne zasiahla niektoré západné krajiny ako Veľká Británia, Taliansko či Francúzsko, kde práve spúšťali 5G siete.

Najdivokejšie teórie konšpirátorov šírili mýty, že koronavírus pomocou 5G komunikuje a „dohaduje sa“, koho napadne. Iné hoaxy zase presviedčali, že 5G oslabuje imunitu človeka a tí, čo žijú v jej dosahu, sa stávajú zraniteľnejšími.

Tvrdenia sa dajú ľahko vyvrátiť. Popri vedeckých faktoch poslúži jednoduchý argument, že pandémia silno zasiahla aj Irán, kde 5G siete vôbec nie sú. Naopak, v Singapure sú experimentálne 5G siete spustené už niekoľko rokov, ale pandémiu majú pod kontrolou.

Viacero európskych krajín zasiahla na jar vlna útokov rozzúrených ľudí na infraštruktúru mobilných operátorov – podpaľovali vysielače, vo Veľkej Británii sa vyhrážali aj technikom operátorov. To všetko v čase, keď bolo mnoho ľudí od komunikačnej infraštruktúry vyslovene závislých. Príslušné slovenské úrady nezačali napriek zjavnej popularite konšpirácií vo viacerých krajinách EÚ

s osvetou a informačnými kampaňami, čím by mohli teóriám a náladám skúsiť predísť. Naopak, prvé mesiace od štartu ich popularity v Európe neurobili de facto nič, a tak sa mohla téma škodlivosti 5G sietí preniesť na Slovensko.

VPLYV NA ZDRAVIE

Teóriu si u nás rýchlo adoptovala aj komunita aktivistov – zväčša ľudí, ktorí dlhodobo bojujú proti elektromagnetickému žiareniu. Na Slovensku zorganizovali petíciu proti výstavbe 5G sietí, ktorú prostredníctvom internetu podpísalo vyše 16-tisíc signatárov. Za relevantnú ju preto uznalo aj ministerstvo dopravy, ktoré začiatkom leta zorganizovalo stretnutie s iniciátormi petície. Po prvý raz sa tak stalo, že sa naše úrady začali oficiálne a verejne zapodievať nepravdami o 5G sieťach. Mýty o sieťach piatej generácie má riešiť aj komisia pre 5G, ktorá následne vznikla. A štát už od jari aspoň vyvracia konšpirácie spojené s 5G na Facebooku – na stránkach polície či regulačného úradu.

Argumenty predkladateľov petície neboli spojené s koronakrízou, hoci v tom čase doznievala prvá vlna pandémie.

Dôvodili predovšetkým nedostatočným preskúmaním vplyvov elektromagnetického žiarenia produkovaného 5G sieťami na ľudské zdravie a zameriavali sa predovšetkým na netepelné účinky.

Proti týmto tvrdeniam sa však postavili zástupcovia rôznych ministerstiev a štátnych inštitúcií, ktoré stanovujú platné normy, vydávajú usmernenia a súčasne

Minister dopravy: Andrej Doležal na jar vyhlásil, že chce byť ambasádorom v boji proti dezinformáciám pri 5G sieťach.

vykonávajú kontrolu mobilných operátorov. Upozornili, že panuje vedecká zhoda na tom, že škodlivé účinky elektromagnetického žiarenia na človeka neboli preukázané a aktuálne platné normy dostatočne chránia zdravie ľudí. Samotné pravidlá fungovania operátorských sietí, ktoré platia na Slovensku, nie sú ničím výnimočné. Kopírujú odporúčania Európskej komisie a podobné pravidlá uplatňujú aj mnohé iné krajiny.

Nepravdy o 5G postupom času nevymizli, nepravidelne sa objavujú v rôznych podobách. Neželanou „celebritou“ sa na Slovensku stal napríklad modrý vrtuľník, ktorý mal podľa znepokojených používateľov sociálnych sietí v niekoľkých mestách inštalovať 5G sieť. Ukázalo sa, že to nie je pravda, vrtuľník iba pomáhal pri výmene infraštruktúry operátora Orange. Téma 5G sa nepriamo dostala na pretras aj počas plošného testovania.

Vtedy skupina ľudí šírila nepravdu o tom, že sa nás pokúsia začipovať a tieto čipy budú následne aktivované prostredníctvom 5G siete.

Sporadicky sa tiež vyskytujú príspevky ľudí, ktorí tvrdia, že im prítomnosť 5G siete spôsobuje vážne zdravotné problémy, napríklad bolesti hlavy, prípadne je príčinou úhynu hmyzu alebo dezorientácie vtáctva. Jeden taký sa objavil na sociálnych sieťach a mal opisovať situáciu v Liptovskom Mikuláši. Nech už boli problémy akékoľvek, siete piatej generácie nemohli byť ich príčinou už len preto, že v tej oblasti žiadna 5G sieť nie je postavená.

sloboda tlače

NÁBOJ V SCHRÁNKE NÁBOJ BEZ OBÁLKY ČI ĎALŠIE ODKAZY SI NAŠIEL NOVINÁR PETER SABO V SCHRÁNKE ZAČIATKOM LETA 2020. POLÍCIA DOTERAZ NEOBVINILA ŽIADNE OSOBY. Viac ako pol roka uplynulo odvtedy, čo si investigatívny reportér Aktuality.sk Peter Sabo našiel v schránke náboj. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami. Páchateľa sa zatiaľ nepodarilo vypátrať.

ANNAMÁRIA DÖMEOVÁ

78

SÚVISLOSŤ S PRÁCOU

Sabo ako člen investigatívneho tímu pracuje na mnohých závažných témach – od drogovej mafie až po sofistikované ekonomické operácie bielych golierov. Písal o kauzách spojených s exministrom spravodlivosti za Most-Híd Gáborom Gálom či dostavbou Mochoviec, o dépeháčkaroch z južného Slovenska, korupčnej schéme pri rozdeľovaní agrodotácií známej ako Dobytkár, analyzuje citlivé dáta z tzv. Kočnerovej knižnice.

Je vysoko pravdepodobné, že hrozba súvisí s jeho novinárskou prácou. Okruh ľudí, ktorí by sa ho mohli pokúsiť zastrašiť, je pomerne široký. Naznačuje to

aj stanovisko polície. „Vo vyšetrovanej trestnej veci sú stanovené viaceré verzie, ktoré sú operatívne preverované príslušníkmi kriminálnej polície. Polícia vykonáva úkony na objasnenie stavu veci,“ informovala hovorkyňa trnavskej polície Mária Linkešová.

NÁBOJ BEZ OBÁLKY

Náboj v schránke si našiel reportér vo štvrtok ráno 25. júna 2020, keď odchádzal do práce. Nebol v obálke, neprišiel poštou. Páchateľ ho musel vhodiť osobne, resp. tým niekoho poveriť. K náboju nebola pridaná žiadna ďalšia správa, ktorá by pomohla pri identifikácii pôvodcu vyhrážky.

Keďže novinár kontroloval schránku naposledy popoludní predošlého dňa, skutok sa musel stať niekedy medzi 17.00 popoludní a 9.00 druhého dňa ráno. Sabo odniesol náboj domov a zavolal šéfredaktorovi Aktuality. sk Petrovi Bárdymu, ktorý kontaktoval políciu. „Keď

OD VYHRÁŽOK K VRAŽDE yhrážkam v minulosti čelil aj inV vestigatívny reportér Aktuality.sk Ján Kuciak. Niekoľko mesiacov pred vraždou sa mu vyhrážal Marian Kočner, na ktorého podvody novinár upozorňoval. Kuciak sa obrátil na generálnu prokuratúru, ktorá však nekonala.

KOČNEROVE HROZBY CEZ TELEFÓN

Ilustračné foto: Istockphoto.com

mi Peter ráno zatelefonoval a povedal mi, čo sa stalo, akosi sa vo mne automaticky spustili niektoré procesy, ktoré som začal robiť. Vedel som, že panika a strach nám nepomôžu, a tak som Petra upokojil, že sa postarám o veci,“ opisuje šéfredaktor Bárdy situáciu.

STOP ZASTRAŠOVANIU

Šéfredaktor kontaktoval ministra vnútra Romana Mikulca aj vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského. „Dal som im základné informácie a požiadal o pomoc. V priebehu pol hodiny som bol pri Petrovi.“ Chvíľu nato prišla aj výjazdovka trnavského krajského policajného riaditeľstva. „Policajti zaistili stopy pri schránke, pyrotechnik skontroloval auto. Náboj poslali na expertízu,“ spomína Sabo.

Mladého novinára potom odviezli na výsluch do Trnavy a prijali kroky na zaistenie jeho bezpečnosti aj bezpečnosti jeho rodiny. O dva mesiace neskôr svoju výpoveď doplnil.

K prípadu sa vtedy vyjadrili policajný šéf Lučanský a minister vnútra Mikulec.

Aj dnes pripomína, že po správe o náboji v schránke novinára zostal zhrozený: „K takýmto neakceptovateľným a primitívnym zastrašovacím praktikám sa

Kočner, mezičasom obžalovaný v závažných kauzách, telefonoval Kuciakovi 5. septembra 2017.

Okrem iného mu povedal: „Akonáhle zistím nejakú špinu, nejaké prešľapy u vás, u celej vašej rodiny, ešte raz, nejakú špinu, prešľapy, trestné činy u vás a vašej rodiny, každý má niečo za nechtami, buďte si istý, že to takisto zverejním ako vy, ale takisto s dôkazmi, bez dôkazov nie, len s dôkazmi, takže budem, pán Kuciak, hľadať. Budete prvý, ktorý bude uverejnený na mojej internetovej stránke, venujem vám ako prvému novinárovi čestné miesto. Ak ste slušný a čestný, tak tam nebudete, ale ja si to nemyslím.“

môj názor nikdy nezmení. Je to niečo, čo nemá v slušnej spoločnosti miesto a ako minister vnútra budem vždy robiť maximum pre to, aby vyšetrovatelia mali všetko, čo k svojej práci potrebujú.“ Minister sa o prípad stále zaujíma. Dal si vypracovať aj správu z vyšetrovania.

PÁCHATEĽ AJ OBJEDNÁVATEĽ

Na incident reagoval aj Medzinárodný tlačový inštitút. Zástupca riaditeľa Scott Griffen vyzval slovenskú políciu, aby pracovala na identifikovaní tých, ktorí stáli za doručením náboja, aj tých, ktorí si hrozbu objednali.

Zároveň požiadal zodpovedné autority, aby brali hrozbu vážne a prijali potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti novinára: „Hrozby voči novinárom redakcie Aktuality.sk neboli v minulosti poriadne vyšetrené a skončilo sa to tragicky.

Autority na Slovensku by nemali znovu urobiť rovnakú chybu.“ Šéfredaktor Aktuality. sk tvrdí, že v súčasnosti má – v porovnaní s obdobím za policajného prezidenta Tibora Gašpara – výrazne vyššiu dôveru v políciu. „Som si však vedomý, že aktívnejší prístup polície v prípade ochrany novinárov je spôsobený vraždou Jána Kuciaka, čo vo mne vzbudzuje do veľkej miery

O dva dni nato – 7. septembra 2017 –podal Ján Kuciak trestné oznámenie na generálnej prokuratúre, ktorá ho postúpila nižšie.

Novinára zavolali vypovedať až po vyše mesiaci – 10. októbra 2017. Namiesto riadnej výpovede sa ho však policajtka opýtala len jednu otázku – kde prijal hovor – a vzápätí mu oznámila, že vec posunie miestne príslušným kolegom, keďže hovor prijal v Ružinove.

O približne štyri mesiace nato – 21. februára 2018 – Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždil nájomný vrah v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači. Dvojica mala krátko pred svadbou.

Z objednávky vraždy novinára obžalovali Kočnera. Špecializovaný trestný súd ho oslobodil, rozsudok však nie je právoplatný. Súdy oslobodili aj Kočnerovu pravú ruku Alenu Zsuzsovú, ktorá mala vraždu sprostredkovať. Prokurátor sa voči verdiktu odvolal, na ťahu je Najvyšší súd. Rozhodovať bude senát v zložení Peter Paluda (predseda), Dana Wänkeová a Ivetta Macejková.

úzkosť.“ Bárdy je presvedčený, že štátne inštitúcie, ako sú polícia, prokuratúra a tajná služba, by mali mať aktívny záujem chrániť novinárov a vymieňať si informácie, ktoré môžu pomôcť zabrániť prípadným útokom na novinársku profesiu. „Peter Sabo robí vážne investigatívne témy, a preto sa budem pýtať, kto môže mať záujem na jeho zastrašovaní.

Nepoznám totiž nikoho, kto je nejako zainteresovaný do vyšetrovania kauzy náboj, kto by predpokladal, že išlo o žart alebo náhodu.“ Dočasný policajný prezident Peter Kovařík, ktorý nahradil vo funkcii Lučanského, tvrdí, že od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prijala polícia viacero opatrení na ochranu novinárov. „Aby boli účinné, nechcem ich bližšie konkretizovať.

Osobne sa však zaujímam o prípady, kde je poškodený novinár,“ zdôraznil.

Každý prípad si podľa neho vyžaduje osobitný prístup a voľbu adekvátnych opatrení: „Niekde treba zvýšiť hliadkovú činnosť, inde treba väčšiu ochranu. Využívame aj technické opatrenia.“ Výnimkou nie je ani prípad investigatívneho reportéra Saba – napríklad stále platia opatrenia na zaistenie bezpečnosti novinára i jeho rodiny.

vládna sieť

ODPOČÚVANIE ŠTÁTU?

ZÁVAŽNÉ PODOZRENIE ZO SLEDOVANIA VO VLÁDNEJ SIETI AJ ÚNIK PACIENTSKYCH DÁT STÁLE PREVERUJÚ. ŠTÁT VŠAK SPRAVIL RÁZNE OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI.

Ilustračné foto: Pexels.com

FILIP HANKER

Govnet je vládna počítačová sieť, ktorou prúdi dátová prevádzka väčšiny ministerstiev a niektorých ďalších úradov. Ide o údaje posielané interne medzi úradmi aj internetové surfovanie. Existuje podozrenie, že niekto do vládnej siete zapojil ďalšie zariadenia a nelegálne odchytával prenášanú komunikáciu. Teda vlastne „dátovo odpočúval“ štát.

V júni 2020 zasahovala na úrade vlády NAKA. Počas policajnej akcie zadržali

80

a vypočúvali bývalého riaditeľa sekcie kyberbezpečnosti na úrade vicepremiéra (dnešné ministerstvo pre investície a informatizáciu) Jana Majtana, vtedajšieho šéfa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) Petra Ďuricu, vtedajšieho šéfa dohľadového centra NASES-u a zamestnanca dodávateľa. Všetkých po dni a pol prepustili na slobodu. V kauze dodnes nikoho neobvinili, doplnil Úrad špeciálnej prokuratúry.

Pol roka po zásahu nevie verejnosť o nič viac ako pár dní po policajnej akcii.

Podozrenia však zostávajú. „Stále prebieha trestné stíhanie. Polícii a prokuratúre poskytujeme plnú súčinnosť,“ uviedla ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí). Jej úrad zodpovedá za prevádzku i bezpečnosť siete, ale celú sieť vrátane jej správy a zariadení poskytuje telekomunikačný operátor Swan.

( NE ) LEGÁLNE KRABIČKY

Stíhanie prebieha podľa ministerstva v dvoch veciach a vyšetrovanie stále pokračuje. Zatiaľ ale neobvinili žiadnu osobu.

Polícia pri razii zaistila podľa rezortu podozrivé zariadenia. Doklady vysvetľujúce, prečo boli v sieti zapojené, vraj chýbajú. „Dokumentácia k nim podľa mojich informácií neexistuje,“ zhrnul štátny tajomník Marek Antal. Podľa informácií, ktoré sa šíria v bezpečnostnej komunite, dokážu zaistené „podozrivé prídavky“ skopírovať 1 : 1 prenášaný signál a posielať ho kamkoľvek ďalej. Či druhá strana uvidí konkrétne údaje, závisí od použitého šifrovania. Dáta sa v Govnete nešifrujú povinne, no veľa aplikácií takú ochranu používa. Vo finále tak závisí od sily zvolenej metódy alebo znalostí protistrany, či sa k údajom dokáže napriek šifrovaniu dostať. Zaistené zariadenia však mohli slúžiť aj na ochranu siete či špeciálne úlohy, nie na nelegálnu činnosť. Čo vlastne robili, naďalej zisťujú znalci.

Exvicepremiér pre informatizáciu Richard Raši podal po zásahu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie, že pri komunikácii o kauze mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovanej skutočnosti, šíreniu poplašnej správy a zneužitiu právomoci verejného činiteľa. „Prí-

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

OHROZENÉ DÁTA:

meno a priezvisko testovaného, miesto pobytu;

rodné číslo, pohlavie; mobilné číslo, v niektorých prípadoch aj e-mailová adresa;

informácie o klinických príznakoch; d átum presného odberu, druh testu,

číslo protokolu;

meno lekára – žiadateľa, kód vzorky, laboratórium;

výsledok testu.

AKÉ OPATRENIA ZAVIEDOL ŠTÁT Veronika Remišová: Ministerka pre informatizáciu tvrdí, že kľúčové úrady požiadala, aby si skontrolovali svoje systémy po stránke kyberbezpečnosti.

padom sa zaoberá polícia, zatiaľ nemám informácie o posune vo vyšetrovaní,“ uviedol Raši.

Dobrou správou je, že štát postupne zrealizoval kroky na zvýšenie ochrany siete. „Bezpečnosť oboch hlavných uzlov Govnetu sme posilnili. Zároveň pracujeme na ich premiestnení,“ vysvetlil Antal. Pri tých, ktoré sú v prenajatých priestoroch, zabezpečili, aby sa k nim nedalo „tak ľahko dostať“. Štát tiež po dvoch rokoch konečne spúšťa projekt, ktorý by mal zásadne zvýšiť bezpečnosť Govnetu. Zmení všetky zariadenia, bude ich vlastniť aj môcť priamo spravovať. Výmena bude stáť 7,3 milióna eur s DPH, vrátane inštalačných a konfiguračných prác. Zariadenia v hlavných uzloch vymení už počas prvého polroka 2021, ostatné do konca roka 2022. Súčasný Govnet nespĺňa požiadavky na kyberbezpečnosť. Jeho audit z dielne Národného bezpečnostného úradu za rok 2019 dopadol katastrofálne. „Audit konštatoval vyše 120 porušení bezpečnosti a mnohé z nich pritom pretrvávali. Časť z nich sme už odstránili,“ doplnil štátny tajomník. „Požiadali sme všetky ústredné orgány štátnej správy, aby skontrolovali svoje systémy za účelom posilnenia kybernetickej bezpečnosti,“ deklaruje Remišová.

DÁTA ĽUDÍ AKO NA PODNOSE

Iná veľmi vážna trhlina, tentoraz v štátnom zdravotníckom systéme, niekoľko

mesiacov umožňovala získanie údajov pacientov testovaných na koronavírus.

A to zo systému, ktorý vytvorilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) narýchlo, krátko po začiatku epidémie u nás. Takmer 400-tisíc rôznych údajov ľudí a informácie k ich testom sa dali jednoducho stiahnuť cez internet – zadaním webovej adresy. Nepýtala si meno ani heslo, všetko poskytla ihneď. A táto adresa nebola nijako utajená.

Dalo sa k nej dostať cez internetové vyhľadávače ako Google. Zneužitie by teda nevyžadovalo schopnosti hackera. Laikovi by to iba trvalo dlhšie, pretože dáta sa dali zobraziť len po jednom. IT odborníci by si proces ľahko zautomatizovali.Chybu v polovici septembra našli etickí hackeri, ktorí slabiny nahlasujú a nezneužívajú.

Trhlinu nehľadali. „Bola to náhoda kolegu, ktorý si prezeral web NCZI,“ opísal Pavol Lupták z firmy Nethemba, ktorá chybu nahlásila. Na ukážku si stiahla tretinu údajov, no zaviazala sa ich okamžite zničiť. Nie je známe, že by sa k nim dostal niekto ďalší – ale nie je to ani vylúčené. NCZI zdôrazňuje, že „deravý“ nebol hlavný systém eZdravie, ale separátny, malý projekt.

Uviedlo, že prijalo bezpečnostné opatrenia a zodpovednosť za chybu vyvodilo voči štyrom zamestnancom. Strpieť musí rozsiahly audit kyberbezpečnosti, ktorý uňho realizuje NBÚ. Ten nepredpokladá, že skončí v tomto roku.

1. Nahlásená chyba sa riešila po vyše dvoch dňoch.

Š tát správu prvý deň nerozkódoval

a potom nasledoval štátny sviatok.

Až na tretí deň zodpovedný štátny

bezpečnostný tím zalarmoval NCZI, to chybu opravilo za 7 hodín.

P o tejto kauze zavádza Remišovej ministerstvo 24-hodinový dohľad nad hláseniami. Je v skúšobnej prevádzke, informovali naše zdroje.

2. Čo sa dialo začiatkom leta, sa už nedozvieme.

Nie je jasné, odkedy chyba v systé-

me bola, je veľmi pravdepodobné, že už pred letom.

Štát nevie, či si do približne polovice júla údaje testovaných niekto stiahol.

Až od polovice leta si môže byť istý, že sa to nestalo.

D ôvodom je, že mu chýbajú staršie záznamy o prevádzke zo serverov a počítačovej siete (takzvané logy). Úrad ich robil len mesiac dozadu a ďalší mesiac bol na inom mieste.

Štát už v júni vyhláškou nariadil, aby sa takéto záznamy rôznych dôležitých systémov uchovávali aspoň pol roka. Organizácie, ktoré vznikli pred júnom, však dostali na splnenie povinností prechodné dvojročné obdobie.

dobytkár

Foto: TASR Foto: TASR

Martin Kvietik: V apríli 2020 ho eskorta priviezla na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici.

Norbert Bödör: Na Najvyššom súde, ktorý ho poslal v lete 2020 do väzby.

NEZAPLATÍŠ, NEDOSTANEŠ NAJVÄČŠÍ ZDOKUMENTOVANÝ KORUPČNÝ PRÍPAD DOSTAL DO VÄZBY AJ MARTINA KVIETIKA A NORBERTA BÖDÖRA.

ANNAMÁRIA DÖMEOVÁ

Bol to kolotoč dohôd a úplatkov, ktorý fungoval roky naprieč viacerými vládami. Postupne naň kývli mnohí žiadatelia o eurofondy v poľnohospodárstve. Pre väčšinu to bola de facto jediná cesta k úspechu. „Nezaplatíš, nedostaneš,“ znelo pomyselné motto prideľovania peňazí z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá spravuje agrodotácie za stovky miliónov eur. Ak chceli záujemcovia o finančnú podporu uspieť, museli platiť výpalné vo výške desiatok až státisícov eur. Doterajšie zistenia v kauze Dobytkár ukazujú, že úplatky končili u vybavovačov, šéfov úradov, oligarchov a ľudí s priamou väzbou na politické špičky.

NAŠTVANÍ PODNIKATELIA

LAURA KELLÖOVÁ

82

Bola jeseň 2019 a dvom podnikateľom, ktorí pôvodne hľadali cestičky, ako uspieť

so žiadosťou na PPA, došla trpezlivosť. Jeden z lobistov a organizátorov korupčnej schémy totiž žiadal 250-tisícový úplatok ako odmenu za to, že štátna agentúra spadajúca do gescie ministerstva pôdohospodárstva schváli ich projekt. Keď zástupcovia konzorcia firiem odmietli zaplatiť, úradníci PPA ich vyhodili zo zoznamu. Podnikatelia sa následne rozhodli prehovoriť o špinavých praktikách a policajtom podrobne opísali fungovanie korupčného systému.

Po rokoch výpalníckej praxe na pôde štátnej organizácie, ktorej úlohou bolo podporovať podnikanie v poľnohospodárstve z európskych štrukturálnych a investičných fondov, vyšli najavo pozoruhodné detaily. Prevalilo sa napríklad aj to, že stopnutý eurofondový projekt napísal podnikateľom zamestnanec zvolenskej

Ako fungoval systém úplatkov v PPA pod konrolou Smeru a SNS VLÁDA SMER-SD 2012 – 2016

VLÁDNA KOALÍCIA SNS, SMER-SD, MOST-HÍD 2016 – 2020

Norbert Bödör

Martin Kvietik

oligarcha spájaný so Smerom

oligarcha spájaný s SNS

úplatky

úplatky

Ľubomír Kropil

Juraj Kožuch šéf PPA do r. 2020

krajský podpredseda ĽS-HZDS

úplatky Infografika: Aktuality.sk

Ľubomír Partika riaditeľ PPA do r. 2016

úplatky 2013 – 2016

úplatky 2017 – 2020

Marek Kodada

funkcionár na ministerstve pôdohospodárstva

Pozn.: PPA je skratka Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá spravuje dotácie za stovky miliónov eur.

pobočky PPA, ktorý si podobne ako mnohí ďalší takto „privyrábal“ k platu štátneho zamestnanca.

Nahnevaní podnikatelia však upozornili aj na oveľa väčšie ryby korupčného mechanizmu. O úspešné vybavenie žiadosti na vyšších poschodiach sa mal napríklad starať istý Ľubomír Kropil z Ladomerskej Viesky. Štedrý exsponzor Mečiarovho HZDS a bývalý krajský podpredseda hnutia si minimálne v rokoch 2012 až 2020 účtoval zhruba 14 až 15 percent z požadovanej dotácie.

Dnes Kropil, mimochodom tiež úspešný žiadateľ o dotáciu, figuruje v kauze ako spolupracujúci obvinený.

ÚNIK INFORMÁCIÍ

Polícia sa po svedectvách dvojice podnikateľov pustila do vyšetrovania s nebývalou razanciou. Vážne podozrenia z korupcie sa pritom týkali štátnej agentúry v gescii SNS – vtedy vládnej strany. A bolo jasné, že skôr či neskôr dôjde aj na konkrétnych politických nominantov v riadiacich funkciách, ktorí „desiatky“ za schválené projekty prijímali a posúvali ešte vyššie. Už v roku 2019 sa mohla spustiť lavína s názvom Dobytkár, no informácie o pripravovanej akcii unikli. Zamestnanec PPA Pavol Kyman prestal dvíhať poľno-

hospodárom telefón, vybavovač Kropil začal podozrivo odsúvať stretnutia. Viacerí aktéri kauzy Dobytkár neskôr priznali, že sa o vyšetrovaní dozvedeli.

Kľúčový pre políciu je spolupracujúci obvinený Marek Kodada. Ešte za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD) bol šéfom sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré vtedy patrilo Mečiarovmu HZDS. Kontakty mu však aj po rokoch zostali a on ich vedel speňažiť. Po zadržaní v apríli 2020 sa však rýchlo zlomil a začal rozprávať. Pred vyšetrovateľom vypovedal aj o tom, ako sa na jeseň 2019 dozvedel o policajnom vyšetrovaní. Informoval ho vraj oligarcha blízky SNS Martin Kvietik, ktorému Kodada nosil väčšinu úplatkov. Varovanie znelo, že „čosi sa deje“ na strednom Slovensku.

Informácie mu potvrdil aj Kvietikov advokát Ján Gajan. „Povedal mi, že je potrebné prestať komunikovať, lebo nejakí dvaja ľudia podpísali spoluprácu a má sa chystať zásah polície,“ priznal exfunkcionár Kodada. Polícia naozaj plánovala zasiahnuť na základe spomínaného trestného oznámenia dvojice podnikateľov, akcia však bola zmarená. Vyšetrovatelia preto upustili od pôvodného plánu a ďalej zbierali informácie.

NALETELI AJ KORUPČNÍCI

Nestalo sa pritom prvýkrát, čo sa aktéri kauzy Dobytkár dozvedeli o práci polície.

Kodada sa rozrozprával aj o tom, ako mu dal ešte v roku 2018 obvinený finančník Kvietik celú kópiu spisu. Listiny sa týkali priamych platieb a projektu na Orave. Od koho mal oligarcha Kvietik spis, Kodada nevedel. Podľa niekdajšieho ministerského úradníka však šlo o fotokópiu originálu. Predpokladal preto, že unikla priamo z polície.

Krátko nato kontaktoval Kodadu človek, ktorý vraj vyzeral ako policajt, a vypýtal si 80-tisíc eur. Sľuboval, že jeho problém dokáže vyriešiť. Kodada sa spojil s ďalším lobistom v kauze Dobytkár, dnes obvineným Kropilom.

Spoločne sa poskladali na požadovanú sumu a v presvedčení, že platia za „utopenie“ vyšetrovania, odovzdal Kodada neznámemu peniaze.

Mužom, s ktorým sa Kodada stretol v bratislavskom podniku, mal byť Marián Jakubík. Vyšetrovateľ ho spolu s advokátom Gajanom obvinil ešte v máji 2020 z podvodu. Za peniaze totiž Kodadovi sľúbili, že využijú svoj vplyv v polícii a zasiahnu v jeho prospech. Jakubík sa priznal a s políciou spolupracuje. Celú sumu podľa vlastných slov odovzdal

dobytkár Foto: TASR

Juraj Kožuch: Exšéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry bol nominantom SNS.

Gajanovi, ktorý mu dal polovicu – teda 40-tisíc eur. Jakubík vylúčil, že existovali skorumpovaní policajti, cez ktorých skúšali zamiesť pod koberec Kodadov prípad. Polícia ich obvinila z podvodu, nie z korupcie. Podozrenia preverovala aj policajná inšpekcia, nič však nenašla. „Už v čase vyžiadania hotovosti vedeli, že požiadavku pôsobiť na výkon právomoci nesplnia,“ vysvetľoval ešte v lete 2020 hovorca bratislavskej prokuratúry Matej Izakovič.

K prvému zásahu s príznačným názvom Dobytkár napokon došlo až v marci 2020. S lobistom Kropilom zadržali aj bývalého pracovníka PPA, ktorý písal projekty a dohadzoval klientov Kropilovi. V rukách mužov zákona skončila tiež dvojica právnikov, ktorí mali podľa obvinenia prať peniaze z úplatkov cez rôzne firemné účty.

NITKY K SNS

Obvinenia pribudli aj radovým poľnohospodárom, ktorí podplácali. Polícia sa však postupne prepracovala k väčším rybám. Vo väzbe skončil spomínaný úradník Kodada, bývalý výkonný riaditeľ PPA za vlády Smeru Ľubomír Partika, niek- dajší šéf PPA Juraj Kožuch (nominant SNS) aj Kvietik roky spájaný so stranou Andreja Danka. Najlepšie zmapované sú práve posledné roky vyberania

84

a rozdeľovanie úplatkov, počas ktorých mala PPA aj ministerstvo pod kontrolou Dankova SNS. Spolupracujúci obvinení opísali, že pri každej výzve vznikol zoznam projektov žiadateľov ochotných zaplatiť. Úplatok bol zhruba 15 percent z požadovanej dotácie. Na ilustráciu – pri miliónovom projekte šlo o 150-tisíc eur. Žiadatelia pritom museli podpísať zmluvu a oficiálne platiť za tzv. poradenské služby, aby boli korupčníci krytí.

Peniaze z úplatkov putovali z účtu na účet viacerých spriaznených firiem. Po kamuflážnom kolotoči ich vybral „poradca“ Kropil v hotovosti. A keď sa nazbieral poriadny balík, Kropil oddelil 10 percent a zavolal niekdajšiemu ministerskému úradníkovi Kodadovi. Ten bol nielen vybavovačom, ale aj poštárom. Úplatky prevzal v Ladomerskej Vieske od Kropila a cestoval späť do Bratislavy.

Do pár dní už odovzdával korupčné peniaze ďalej. Sebe nechal 1,5 percenta, šéfovi PPA Kožuchovi jedno percento, pričom Kožuchovi nosil peniaze až do Rakúska, kde býva. Na jedno odovzdávanie zhruba 30-tisíc eur. Šéf agentúry si podľa vyšetrovateľov peniaze nikdy sám nepýtal, ale ani ich neodmietol. Časť úplatku si dával vyplatiť iným spôsobom: svoju matku fiktívne zamestnal v Kodadovom družstve, a teda úplatok tiekol každý mesiac v podobe

„mzdy“. Používal tiež auto, ktoré Kodada kúpil na svoju firmu.

V TAŠKE OD VÍNA

Kodada tvrdí, že najväčšiu časť úplatku – 7,5 až 8 percent odovzdával oligarchovi Kvietikovi. Celková výška úplatkov prijatých zo strany Kvietika a Kožucha, ktorú policajti zatiaľ zadokumentovali, sa vyšplhala na takmer milión eur.

S oligarchom sa Kodada stretával najčastejšie v bratislavskom hoteli Albrecht, na prvom poschodí, v miestnosti číslo 8.

Pôvodne hotelová izba bola premenená na akúsi špeciálnu kanceláriu výlučne pre Kvietika, nie pre hostí.

Desiatky až stovky tisíc eur nosieval úradník nenápadne – v taške od notebooku alebo od vína. „Tašku od vína s finančnými prostriedkami pán Kvietik prevzal a následne odložil do skrinky, ktorá je kolmo na posuvné záchodové dvere,“ opísal jednu z návštev Kodada. Čo sa s peniazmi z tašky od vína dialo ďalej, by vedel najlepšie zodpovedať sám Kvietik. Ten však vinu odmieta. Polícia sa tak veľa nedozvedela.

Kodada však naznačil smer, ktorým mohli peniaze tiecť ďalej. „Podľa vyjadrení pána Kvietika som postupom času porozumel, že malo ísť o finančné prostriedky pre médiá, na stranícke výdavky s blížiacimi sa voľbami pre SNS,“ tvrdí

Foto: TASR

dnes Kodada. Strana to však opakovane poprela. Šéf SNS Andrej Danko sa s Kvietikom naozaj pozná. Jeho a ďalších straníckych členov médiá opakovane prichytili v hoteli Albrecht. Výnimkou nie je ani Gabriela Matečná, ktorá ako nominantka SNS práve v rokoch úplatkov riadila agrorezort. Čo robila ministerka na stretnutiach s Kvietikom? Vraj si k nemu chodila po rady v oblasti „mediálneho poradenstva“ a bavili sa aj o poľnohospodárstve.

NEDOTKNUTEĽNÝ

V rámci akcie Dobytkár skončil vo väzbe aj dovtedy nedotknuteľný nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Polícia ho obvinila z prania špinavých peňazí, rovnako aj podnikateľa z reklamnej agentúry Roko Petra Kubu.

Obvinený Kodada totiž polícii prerozprával, že systém úplatkov fungoval už oveľa skôr vrátane rokov 2014 až 2016.

Vtedy agrorezort viedla strana Smer-SD. Peniaze vraj odovzdával riaditeľovi PPA Partikovi. „Z rozhovoru s ním som vyrozumel, že konečným príjemcom takýchto finančných prostriedkov je nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Toto mi aj konkrétne povedal Partika,“ tvrdí dnes Kodada.

Partika však vinu odmieta.

Fakt, že sa o dianie v PPA intenzívne zaujímala aj skupina okolo Bödöra, pod-

Foto: TASR

Marek Kodada: Polícia ho zadržala v apríli, o pár dní ho súd poslal do väzby.

Ľubomír Partika: Zo Špecializovaného trestného súdu išiel rovno do väzby.

poruje aj nedávna policajná akcia Očistec.

Tá v novembri tohto roka odhalila fungovanie policajnej chobotnice pod vedením nitrianskeho oligarchu Bödöra. Špičkoví policajní funkcionári na čele s policajným exprezidentom mali roky vynášať informácie o rôznych vyšetrovaniach vplyvných podnikateľov či citlivých káuz.

Podľa spolupracujúcich obvinených sa Bödör zaujímal aj o prípady v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. K agrodotáciám mal pritom nitriansky oligarcha viac než blízko. Eurofondy dostala napríklad firma Pivnica Radošina, ktorú Bödör spoluvlastní a kde sa mala stretávať policajná chobotnica. Ján Kuciak v minulosti upozornil aj na prideľovanie peňazí firmám z pozadia hotela Zlatý kľúčik, ktorý sa spája práve s Bödörovcami.

PROTEKCIA?

Syn majiteľa SBS Bonul je od júla vo vyšetrovacej väzbe. Poslal ho tam Najvyšší súd po tom, čo zvrátil rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana. Ten totiž dôvod na väzbu mocného muža z Nitry nevidel a vlastne ani dôvod na jeho obvinenie.

Teraz však pre svoje rozhodnutie sám čelí disciplinárnemu stíhaniu.

Truban o Bödörovej väzbe totiž zrejme vôbec nemal rozhodovať. Dôvodom je v spise zadokumentovaná výpoveď

obvineného Kodadu. Bývalý ministerský úradník uviedol, že aj rodina bývalého šéfa Špecializovaného trestného súdu dostala „protekčnú“ dotáciu.

PPA priklepla Trubanovej rodine takmer 29-tisíc eur na penzión Altmayer.

Podľa Kodadu boli s projektom problémy a vôbec nemal byť zazmluvnený. Agentúra totiž pred parlamentnými voľbami v roku 2016 zazmluvnila oveľa viac projektov, než na koľko reálne mala peniaze.

Nové vedenie preto hľadalo spôsob, ako sa záväzkov zbaviť. V Trubanovom prípade však podľa Kodadovej výpovede u neho aj u šéfa PPA Kožucha loboval už spomínaný advokát Gajan. Právnik a sudca majú podľa svedka dobré vzťahy.

Zatiaľ nie je jasné, či Gajan konal proaktívne sám, v takom prípade o vybavovačkách sudca nemusel ani vedieť.

Truban akékoľvek protekčne vybavené eurofondy popiera. Jeho dcéra Natália, ktorá o príspevok v PPA žiadala, v stanovisku zdôraznila, že peniaze reálne dostali až v roku 2018. Zmluvu pritom podpísali v roku 2016.

Spomínaná dvojica oligarchov Bödör – Kvietik reprezentuje pomyselnú špičku hierarchickej štruktúry korupčného kolotoča Dobytkár. Hoci obaja majú kontakty na niekdajšie vládne strany Smer-SD a SNS, žiadny z politikov nebol v agrodotačnej kauze doteraz obvinený.

hlavatík

ZBOJNÍCKE PRAKTIKY

Ilustračné foto: TASR

ZALOŽIŤ FIRMU, ZADLŽIŤ JU A PREPÍSAŤ NA NEDOHĽADATEĽNÉ OSOBY. AJ TAK FUNGUJE PODNIKAVEC Z ORAVY. OD OBCHODOV K NEMOCNICIAM

TIBOR HABO

Miliónové dlhy na faktúrach, meškajúce a nekvalitné práce na stavbách, prevody firiem na nedohľadateľné osoby, obštrukcie, naťahovanie času i zavádzanie obchodných partnerov. „Podnikateľské“ aktivity Ľuboša Hlavatíka a spoločností s väzbami na kontroverzného rodáka z Oravy priviedli majiteľov viacerých firiem na pokraj kolapsu a zamestnali orgány činné v trestnom konaní. Ten napriek početným prešľapom pôsobí na trhu ďalej – Hlavatíkovo meno dodnes figuruje vo viacerých spoločnostiach.

86

Firmy s väzbami na Hlavatíka získali počas svojho pôsobenia zákazky za státisíce eur od samospráv i súkromníkov.

V portfóliu spoločností, ktoré možno spojiť s menom oravského podnikavca, sú nemocnice, mestské úrady aj nákupné centrá. Viaceré z nich však medzičasom zmenili majiteľa či názov alebo ich nahradili nové firmy s podobným názvom.

Hoci Hlavatík pôsobí v stavebnom biznise roky, jeho praktiky zostávali dlho mimo záujmu médií i polície. Prvým väčším prípadom bola výstavba nákupných centier v Česku i na Slovensku, ktorú od roku 2016 vyšetrujú prešovskí policajti.

Dôvodom je podozrenie zo závažného trestného činu podvodu spájané s firmami z niekdajšieho Hlavatíkovho portfólia.

Vyšetrovanie však nie je ani po štyroch rokoch ukončené.

Paradoxom je, že kým boli firmy s väzbami na Hlavatíka v hľadáčiku prešovských policajtov, firma, v ktorej bol riaditeľom, získala státisícové zákazky na

opravu budov od Žilinského samosprávneho kraja. Župe vtedy šéfoval smerák Juraj Blanár, ktorý dnes háji farby Ficovej strany v parlamente.

Predmetom zákaziek boli aj stavebné práce na poliklinike v Námestove.

Ich dokončenie sprevádzalo meškanie, problémy s dokumentáciou, ale najmä nevyplatené faktúry za desiatky tisíc eur. Zatiaľ čo viacerí drobní podnikatelia, ktorí v kauze vystupujú ako subdodávatelia, dodnes nemajú zaplatené za všetky dodané práce, žilinská samospráva dáva od problému ruky preč.

Súčasné vedenie žilinskej župy na čele s Erikou Jurinovou (OĽaNO) tvrdí, že ide o Blanárove prešľapy, s ktorými nedokáže nič urobiť. Dôvodom sú zmluvy uzavreté ešte za bývalého vedenia. Jurinovej úrad sa obrátil aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý však neodhalil žiadne pochybenie.

Polícia sa ale podľa našich zistení zaujímala aj o ďalšie prípady spojené s firmami s väzbami na Hlavatíka. Dôveryhodné zdroje tvrdia, že v tejto súvis-

Foto: Facebook

PROBLÉMOVÉ PROJEKTY

Dokončenie Oravskej polikliniky v Námestove sprevádzali reklamácie, nevyplatené faktúry, meškanie a problémy s dokumentáciou.

U rgentný príjem v nemocnici v Liptovskom Mikuláši poznačili meškajúce práce. Stavba nebola odovzdaná. Žilinská župa odstúpila od zmluvy, lebo sa neplnila.

Rozšírenie lyžiarskeho strediska

v Bachledovej doline sa spája s viacerými prešľapmi. Viacerí subdodávatelia nedostali za svoju prácu zaplatené, v súčte ide o státisíce eur. Spory sa objavili aj pri kolaudácii projektu.

P ri výstavbe nákupného strediska v českom Jablonci nad Nisou sa zopakova rovnaký scenár – výsledkom boli nevyplatené faktúry minimálne za 51 miliónov českých korún, necelé dva milióny eur.

losti došlo aj k policajnej razii. Výsledok je však tristný: kým niektoré prípady sú stále otvorené, iné polícia uzavrela s odôvodnením, že „skutok sa nestal“. Keď na to Aktuality.sk upozornili, o postup polície sa zaujímal aj Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra. „Na základe vykonaných úkonov neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie z možnej trestnej činnosti príslušníkov PZ,“ uviedol rezort vnútra.

MODUS OPERANDI

Poškodení podnikatelia, s ktorými sa redakcia spojila, sa zhodujú, že Hlavatík uplatňuje v zásade rovnaký postup. Kým zákazky a ich výška sa menia, scenár zostáva takmer rovnaký.

Na začiatku je zákazka od samosprávy alebo súkromného investora pre firmu, v ktorej Hlavatík figuruje napríklad ako riaditeľ. Keďže spoločnosť spravidla nedisponuje vlastnými odborníkmi ani technikou, na stavebné práce si prizve ďalšie firmy, za ktorými možno priamo či nepriamo vystopovať Hlavatíka. Až tieto spoločnosti si na práce najmú ďalších subdodávateľov – nič netušiacich súkromníkov bez prepojenia na Hlavatíka. Väčšinou ide o malé firmy či živnostníkov so špecializáciou na odborné stavebné práce.

Ľuboš Hlavatík

B ytovka v Dolnom Kubíne: Hlavatík ako splnomocnenec stavebnej firmy dostal pokutu, lebo stavba pokračovala napriek zákazu.

Po výstavbe nákupného strediska

v Bánovciach nad Bebravou zostali nevyplatené faktúry v státisícoch eur.

Výstavbu nákupného centra v Galante sprevádzal okrem nevyplatených faktúr aj spor o obchodné meno s investorom.

Keď sa práce rozbehnú, resp. skončia a investor zaplatí zmluvnému partnerovi – teda firme s väzbami na Hlavatíka – za dodané služby, peniaze sa vďaka de facto pyramídovej štruktúre subjektov zapojených do projektu nedostatnú ku koncovým subdodávateľom. V lepšom prípade dostanú zaplatené aspoň za časť vykonaných prác, v horšom obídu naprázdno. A roztáča sa kolotoč doťahovačiek a obštrukcií.

Za všetko hovorí skúsenosť konateľa jednej z poškodených firiem: „Keď som s Hlavatíkom telefonoval, povedal mi, že som drzý, keď mu volám ohľadom peňazí.

Z toho dôvodu mi nič nezaplatí.“ Investor zvyčajne nemá dosah na subdodávateľské vzťahy, keďže zmluvu uzavrel s firmou na vrchole pomyselnej pyramídy. Prostrednícke spoločnosti medzi firmou, ktorá získala zákazku, a subdodávateľmi často skončia prepísané na ťažko dohľadateľné osoby na Slovensku a v Česku. Uvedený postup sa podľa výpovedí poškodených zopakoval pri výstavbe nákupného centra v Galante či dokončovaní Oravskej polikliniky v Námestove.

JEDEN PRÍKL AD ZA VŠETKY

Ukážkovým príkladom je eseročka H-K Staving SK, ktorá dnes figuruje

v obchodnom registri pod názvom Drano. Od apríla 2009 do júna 2014 patrila firma Ľubošovi a Petrovi Hlavatíkovcom. V roku 2013 nakúpila betónové zmesi od firmy Skelet – spočiatku za dodávky platila, neskôr však nastali komplikácie. Podľa konateľa Skeletu Mária Rumanoviča ho Hlavatík žiadal, aby faktúry za betón fakturoval inej jeho firme – eseročke Otnava. Hoci sa tak stalo, Skelet peniaze nedostal a podľa Rumanoviča mu vznikla škoda 9,3-tisíc eur.

Prípad napokon skončil na súde, ktorý v septembri 2014 prikázal firme H-K Staving SK vyplatiť dlžnú sumu. Skelet sa však ani potom peňazí nedočkal. Hlavatíkovci ešte v lete 2014 previedli eseročku na takmer 70-ročného muža z Dolného Kubína. Ten na políci vypovedal, že firmu prevzal dobrovoľne za 250 eur, pričom Hlavatík mu vraj tvrdil, že spoločnosť je v poriadku a bez dlhov. Pri firme je dodnes evidovaný dlh na dani vo výške 924-tisíc eur.

Keď sme sa chceli s majiteľom firmy Drano (kedysi H-K Staving SK) spojiť a hľadali sme ho v Dolnom Kubíne, na adrese uvedenej v obchodnom registri sme našli neobývanú bytovku, ktorá mestu kedysi slúžila na sociálne bývanie.

NEDOTKNUTEĽNÝ?

Hoci od publikovania prvého článku o pochybných Hlavatíkových praktikách uplynul rok a poškodení subdodvátelia vyčíslili straty dohromady na asi päť miliónov eur, podnikavec z Oravy si užíva slobodu. Na webe sa v minulosti objavila aj fotografia z futbalového zápasu v Chorvátsku, na ktorej pózuje Hlavatík v spoločnosti niekdajšieho smeráka Martina Glváča a ďalších mužov. Nemenej zaujímavá je aj fotografia zachytávajúca Hlavatíka, ako vystupuje z čierneho Range Roveru a mieri na mediálne sledovaný Ples v opere.

Zlé jazyky nás presviedčali, že Ľubošovi Hlavatíkovi pomáhali kontaky na viacerých predstaviteľov Smeru. Dokonca sa objavili špekulácie, že mal mať krytie buď na polícii, alebo prokuratúre v bratislavskej Petržalke. Práve tu si totiž podľa obchodného registra uvádza bydlisko. Na petržalskej adrese sídlili aj firmy, za ktorými možno vystopovať jeho meno. Doterajšie zistenia portálu Aktuality.sk však žiadne z uvedených tvrdení nepreukázali.

Hoci Hlavatíkovi zatiaľ neublížili ani početné svedectá poškodených, ani nevyplatené faktúry, spravodlivosť ho predsa len dostihla. Krajský súd v Žiline mu vyrubil pokutu 10-tisíc eur, zakázal podnikať v stavebnej oblasti a zastupovať stavebné a inžinierske firmy.

smer-SD

TRETIA CESTA DO OPOZÍCIE ROK 2020 BOL PRE SMER POHROMOU. PO PREHRATÝCH VOĽBÁCH SA MUSEL PORÚČAŤ DO OPOZÍCIE A NÁSLEDNE SA ROZPADOL.

MARTIN SLIZ

88

Jednou z najväčších politických výziev pre Smer bolo vyhnúť sa osudu HZDS a SDKÚ. V posledných rokoch to čoraz intenzívnejšie zdôrazňoval bývalý ideológ Smeru Marek Maďarič aj jeho predseda Robert Fico. Vedeli, prečo to hovoria. Obidvaja politickí rivali – HZDS a SDKÚ – patrili k najsilnejším organizáciám v štáte, ich predsedovia stáli v jeho čele, no ich neochota podeliť sa

o moc napokon priviedla obe strany na smetisko dejín.

Fico si pre Smer želal celkom iný osud. Alebo to aspoň tvrdil svojim voličom a členom strany. Smer videl ako stabilného reprezentanta ľavice, schopného prispôsobiť sa dobe a „vďaka“ tomu prežiť aj svojho predsedu. Ficove obavy z toho, že sa zopakuje trpký koniec HZDS aj SDKÚ, boli namieste.

Foto: TASR

Lenže... Hovorí sa, že z rozbehnutého vlaku sa nevyskakuje. Skrátka, keď sa vám darí, dôvody na frflanie sú minimálne a nedostatky ochotne prehliadate. To sa však skončí vo chvíli, keď rušňovodič nevládze stláčať páčky dostatočne umne, rušeň pod jeho vedením stráca paru a napokon sa ocitne na druhej koľaji. Presne to sa stalo Smeru po voľbách v roku 2020.

A nasledovalo niekoľko krokov, ktoré nevyhnutne viedli k jeho rozpadu. Trvalo to viac ako dvadsať rokov.

ZAKLADAJÚCA ŠTVORKA

20%

Stúpajúca krivka mocenského monolitu s názvom Smer sa už dávnejšie zlomila a strana, ktorá v roku 2012 vytvorila jednofarebnú vládu, postupne strácala pozície na všetkých úrovniach od komunálnej úrovne až po národný parlament. Napriek tomu ešte nebola na odpis. Pred štyrmi rokmi sa jej znovu podarilo zostaviť vládu a ani prehra v roku 2020 – prvá v parlamentných voľbách od roku 2002 – Smer ešte automaticky neposielala do zabudnutia.

Viac ako 18 percent voličov z neho stále robilo dôležitú politickú silu.

FICOV PÁD

Všetko zmenil zlomový rok 2018. Vo februári zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú. Frustrovaná verejnosť nasmerovala svoj hnev proti vládnej koalícii, špeciálne proti jej najsilnejšej strane a tým pádom nevyhnutne aj proti jej predsedovi. A práve tu sa riadené zmeny v strane zmenili na proces, ktorý sa Ficovi vymkol z rúk. Smer sa začal rozpadávať.

Niežeby stranu predtým nikto neopustil a nikdy by nečelila žiadnym škandálom či dokonca protestom verejnosti. S jedným aj druhým má Smer za viac ako dvadsať rokov existencie bohaté skúsenosti. Vždy však stál pevne v čele predseda, ktorý kryl chrbát „našim ľuďom“ a opieral sa o nemalú podporu voličov.

Pred dvomi rokmi sa však ocitol v celkom novej situácii. Fico tlak verejnosti a koaličného Mosta-Híd neustál a z funkcie premiéra musel odísť. Vystriedal ho o generáciu mladší, prívetivejší a napriek dlhým rokom v najvyššej politike stále neopozeraný Peter Pellegrini. Štyridsiatnik Pellegrini si funkciu takpovediac „vyčakal“ – čakal tak dlho, až mu padla do lona. V jeho kariére nešlo o nič nové. Podobne sa v minulosti stal ministrom školstva (nahradil Dušana Čaploviča) aj predsedom Národnej rady (nahradil Pavla Pašku). Niežeby nebol cieľavedomý.

Trajektóriu svojej politickej kariéry videl zobrazenú jednosmernou šípkou

Podpora Smeru a Hlasu 18%

Smer-SD

Hlas-SD

19,1 %

18,7 %

18,29 %

16%

16,2 %

14% 12%

strana stranaHLAS-SD Hlas-SD neexistovala neexistovala

Milión na stole: Po vražde novinára ponúkli Tibor Gašpar, Robert Fico a Robert Kaliňák odmenu za informácie o páchateľoch.

Smer sa začal formovať pred koncom deväťdesiatych rokov, keď sa vedenie SDĽ rozhodlo zabrániť v straníckom postupe Robertovi Ficovi. Mladý, ambiciózny politik sa preto začal pozerať po iných možnostiach. Riešenie situácie mu ponúkol Fedor Flašík, ktorý v roku 1998 pracoval na predvolebnej kampani HZDS. „Stretli sme sa koncom decembra 1998, vtedy sme si ešte vykali. Hovorím mu, pán Fico, SDĽ-ka nedopadne dobre, treba urobiť novú ľavicovú stranu a vo vás vidím potenciál. Bol to taký normálny vzdelaný chlapec z dediny,“ zaspomínal si Flašík, prečo išiel za Ficom.

Postupne sa začala schádzať štvorica ľudí, ktorá stála pri zrode Smeru: Flašík priviedol Moniku Beňovú, ktorá v tom čase viedla jeho rádio, a Fico mal po boku Františka Határa, blízkeho spolupracovníka z ministerstva spravodlivosti. Határ sa zároveň poznal s Flašíkom ešte zo školských čias a práve on spojil marketéra s budúcim premiérom.

Spolu s Flašíkom sa k Ficovi presunuli aj niekoľkí oligarchovia z čias HZDS, ktorí rozbeh strany zafinancovali. Voliči uverili antielitárskemu imidžu Smeru a populistickým heslám typu „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu“ a v roku 2002 poslali Smer do

Národnej rady. Odvtedy popularita strany rástla a napriek pribúdajúcim kauzám zostavila trikrát vládu a Fico stál trikrát v jej čele. Platilo to aj po voľbách v roku 2016 – v koalícii s SNS, Mostom-Híd a zakrátko rozpadnutnou Sieťou rozdával karty Smer. A Robert Fico, ktorému nevyšiel únik do prezidentského paláca, mal stále čas pozerať sa po inej stratégii odchodu.

10% 8% 6% 4% 2% 0%

Voľby 2020 Zdroj: ŠÚ, agentúra Focus

10,9 %

september 2020

10,5 %

október 2020

9,5 %

november 2020

smer-SD Foto: TASR

Vynútená demisia: „Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam,“ vyhlásil Robert Fico, keď v marci 2018 zložil funkciu do rúk vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku.

otočenou nahor. No ani navonok, ani vnútri strany nebol nikdy vnímaný ako človek, ktorý by cieľavedomo išiel za konkrétnou pozíciou alebo že by dokonca presadzoval nejakú ideológiu. Skôr len v správnej chvíli nehovoril nie.

UPEVŇOVANIE MOCI

Z tohto pohľadu sa zdalo, že sa Fico nemal čoho báť. Peter Pellegrini mal byť vlastne len sezónny záskok. Tvár, ktorej mimiku bude ovládať z pozadia. Fico naďalej sedel na predsedníckej stoličke, vďaka čomu mal hlas v koaličnej rade.

Jej rozhodnutia mali zásadný vplyv na chod vlády. Výstižne to zhrnul niekdajší predseda NR SR a SNS Andrej Danko, vtedy koaličný partner Smeru: „S úctou si vypočujem predsedu vlády a potom sa obrátim na predsedu Smeru.“ Fico však aj na základe vlastných skúseností chápal, že minimálne jedna mocenská oprata sa mu z rúk vyšmykla.

Pozícia premiéra má váhu nielen navonok, ale aj dovnútra strany, čo sa neskôr potvrdilo. Predseda Smeru sa preto rozhodol zúžiť Pellegrinimu manévrovací priestor aj v strane. Narýchlo zorganizoval zmeny stanov, okresal počet členov predsedníctva na 15 a delegátmi si ich nechal navoliť v takom pomere, aby mal síce predseda vlády pocit, že v ňom sedia aj jeho ľudia, no jasnú väčšinu tvorili Fico-

90

vi verní. Pellegrini tak bol síce premiérom, ale nedokázal presadiť nič zásadné ani v strane, ani v koaličnej rade.

Od Pellegriniho zásadnejšiu vzburu nikto nečakal. Bol produktom Smeru, s ktorým bola jeho politická kariéra spätá už od roku 2002, keď začal asistovať poslancovi Ľubomírovi Vážnemu. Od začiatku bol k strane lojálny. Za každú jednu funkciu vďačil Smeru, teda Ficovi. Nikdy nehrozil, že zo strany odíde, a nepatril ani k úzkej skupinke zdržanlivých kritikov ako Monika Beňová či Boris Zala. Jeho protestný hlas pri kauzách Bašternák či únos Vietnamca bol natoľko slabý, že zanikol.

Pellegrini bol skrátka spoľahlivý straník, ktorý by za iných okolností zrejme zostal v medziach mantinelov vymedzených Ficom. Hoci podľa kuloárnych informácií sa o Pellegrinim ako o potenciálnom nástupcovi predsedu začalo v niektorých kruhoch uvažovať už skôr – Fico mal už straníckej politiky dosť a imidž korunného princa Kaliňáka zničila kauza daňového podvodníka Bašternáka.

RASTÚCE EGO

Usmievavý Pellegrini začal na premiérskom kresle získavať ešte väčšie sebavedomie, popularitu aj dôveru. Dôveryhodnosť sa prejavila prakticky hneď po výmene. Fico ako polarizujúci politik nemal v spoločnosti dlhodobo vysokú

dôveru – zhruba 38 percent. Meranie po jeho odchode z premiérskej stoličky však ukázalo, že sa prepadol na 25 percent, kde sa aj dlho držal. Naopak, Pellegrini vyskočil na 35 percent a čísla rástli.

Zároveň začala stranu dobiehať aj porazenecká aura. Prepad zaznamenala vo voľbách do samosprávnych krajov (2017), komunálnych voľbách (2018), eurovoľbách (2019) aj prezidentských voľbách (2019) – v druhom kole prezidentských volieb jej kandidát Maroš Šefčovič prehral so Zuzanou Čaputovou (pred piatimi rokmi zas takto prehral Robert Fico s Andrejom Kiskom). V takejto atmosfére začal monolit s názvom Smer erodovať a otvorene sa ozývali nespokojní jednotlivci. Neskôr sa pridala aj celá košická organizácia. Vyčítali Ficovi, ako a kam vedie stranu, a volali po zmene.

ZODPOVEDNÁ ZMENA?

Fico v podstate nemal na výber. Ak chcel zachrániť stranu a jej výsledok vo voľbách, musel ustúpiť. V septembri Smer na svoje pomery nenápadne, emailom ohlásil, že do parlamentných volieb ho povedie Peter Pellegrini. Volebným heslom sa stala „Zodpovedná zmena“. Neskôr sa ukázalo, že toto heslo neplatilo len pre krajinu, ale niektorí sa ho rozhodli dotiahnuť do dôsledkov aj v strane. Zhruba v tomto období bolo jasné, že Smer

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ODCHODY KRITIKOV

2010 Zakladateľ Smeru, podnikateľ Bo-

humil Hanzel prehovoril o financovaní kampane strany v roku 2002 a odvtedy sa stiahol z politického aj verejného života. O deväť rokov nato dal Fico prednosť Hanzelovej svadbe pred inauguráciou prezidentky Zuzany Čaputovej.

2016

E uroposlanec Boris Zala si pozastavil členstvo v strane. Verejne kritizoval vedenie strany a jej odklon od ľavice k národnému konzervativizmu.

2017

O dchádza bývalý poslanec Anton Martvoň, ktorého strana nedala na kandidátku v roku 2016.

Po prehratých voľbách: Predseda Smeru-SD Robert Fico po zisku historicky najhoršieho výsledku v parlamentných voľbách – čosi vyše 18 % – sedí za jedným stolom s volebným lídrom strany Petrom Pellegrinim, ktorý dnes vedie konkurenčný Hlas. Rivalitu a vzájomné antipatie už nikto neskrýval.

2018 Stranu opúšťa jej dlhoročný minis-

sa nerozpadne len v dvoch prípadoch: buď sa stane súčasťou vlády, alebo dôjde k výmene vo funkcii predsedu.

Už deň po voľbách 1. marca 2020 sme sa dozvedeli, že prvá možnosť bude nepriechodná a osemročné obdobie vlád Smeru sa končí. V parlamentných voľbách získal len čosi vyše 18 percent hlasov (štyri roky predtým to bolo viac ako 28) a vládu zostavoval víťaz volieb – hnutie OĽaNO. Smer putoval do opozície. A spolu s ním aj nevyriešený konflikt dvoch lídrov, ktorý mal v tejto chvíli už len jedno riešenie – výmenu vo funkcii predsedu.

Paradoxne, Fico na tejto stoličke nechcel sedieť už roky. Celkom otvorene to dal najavo hneď dvakrát. V roku 2014 sa pokúsil z funkcie premiéra preskočiť do prezidentského paláca. O päť rokov neskôr dúfal, že sa dohodne s prezidentom Andrejom Kiskom a ten ho nechá po voľbe v parlamente odísť na Ústavný súd. Dokonca do jeho čela. Obaja boli v otvorenej vojne už najmenej dva roky a Smer znepríjemňoval Kiskovi výkon funkcie vždy, keď sa naskytla príležitosť.

Oboje by znamenalo Ficov koniec v parlamentnej politike. Lenže ani jedna možnosť nedopadla úspešne a jediné, čo mu zostalo, bola funkcia predsedu Smeru.

Problém bol, že práve v nej videl svoju budúcnosť Pellegrini. Dva roky viedol vládu, bol lídrom Smeru v parlamentných

2019 Peter Pellegrini sa stáva jednotkou

voľbách, stal sa jeho tvárou na bilbordoch, stelesnením vynoveného loga a aj najdôveryhodnejším politikom. Zodpovednú zmenu bolo treba z pohľadu ľudí v jeho okolí dotiahnuť do konca.

DOZREL ČAS NA ODCHOD

V tejto fáze by za normálnych okolností strana zvolala snem, ako sa to bežne po voľbách deje, a volila by nového predsedu. Lídrom by sa stal ten, kto by získal väčšinu delegátov na svoju stranu a problém by bol vyriešený. Na zvolanie najvyššieho straníckeho orgánu však medzi sebou musia jednotlivci komunikovať.

To sa v Smere po voľbách nedialo. Fico sa utiahol a takmer úplne sa odstrihol od vonkajšieho sveta.

Pellegrini využíval ticho na otvorené komunikovanie svojej ambície.„Ak si Smer chce zachovať mieru vplyvu a rešpektu v tejto krajine a príde na stôl otázka, kto má stranu viesť, tak ja určite budem patriť k tým, ktorí sa budú uchádzať o to, že by chceli vtlačiť novú tvár strane Smer,“ hovoril v apríli tohto roka.

O mesiac neskôr ešte pritvrdil: „Sám priznáva, že sa mu už bojovať nechce ani v diskusiách, ani v parlamente. Smer musí viesť líder, ktorý chce bojovať a ktorému to ľudia uveria. Ak chce pán predseda pomôcť Smeru a sociálnej demokracii, dozrel čas na jeho odchod zo strany.“

ter kultúry a ideológ Marek Maďarič.

S vedením si už dlhšie nerozumel.

na kandidátke Smeru a jeho volebnou tvárou.

2019 Bývalá europoslankyňa Monika

Smolková a ďalších 15 košických funkcionárov Smeru si po tom, čo vyzvali Fica a Kaliňáka na odchod, pozastavili členstvo. Smolková neskôr zo strany vystúpila.

2020 Pellegrini získal vo voľbách takmer

414-tisíc krúžkov, Fico necelých 244-tisíc.

2020

V olebný líder Smeru potvrdil, že na sneme chce kandidovať za predsedu strany.

2020

P ellegrini odkázal Ficovi, aby odišiel zo Smeru.

2020

P ellegrini definitívne oznámil, že odchádza zo strany. Spolu s ním neskôr opustilo poslanecký klub Smeru ďalších 10 poslancov.

smer-SD Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V plnom nasadení: Robert Fico krátko pred parlamentnými voľbami, ktoré Smer poslali do opozície.

putách: Exšéfa Tiposu Ján Barczi putách: Exšéfa Tiposu Ján Barczihputách: Exšéfa Tiposu Ján BarczihV putách: Exšéfa Tiposu Ján Barcziho, hore, a šéfa IT Miloša Preleca, vpravo, vyviedla polícia zo štátnej akciovky v novembri 2019. Stíhaní sú na slobode.

V tomto čase už bol Smer otvorene rozdelený. Po Pellegriniho boku vystupovali bývalá ministerka vnútra Denisa Saková, exminister hospodárstva Peter Žiga či bývalý podpredseda vlády pre investície Richard Raši. Do tohto vystúpenia však ešte existovala možnosť, že dôjde k zmene. Pellegrinimu boli naklonené aj nižšie poschodia strany, ktoré inak držali s Ficom. Týmto výpadom si ich však ex premiér Pellegrini pohneval. Pellegriniho krídlo síce zachovávalo zdanie ochoty ísť do súboja, no skutočnosť bola iná.

PONUKOVÁ HRA

Napriek vyhláseniam sa Pellegrini do žiadneho stretu v skutočnosti nehrnul.

Ukázalo sa to vo chvíli, keď bolo treba zvolať mimoriadny snem, kde by sa vzniknutá situácia vyriešila. Fico ho svojou neochotou blokoval. Možnosti boli teda dve: buď to urobí predsedníctvo, alebo krajské rady. Ani v jednom prípade Pellegrini a jeho ľudia nevyvinuli výraznejšiu aktivitu, aby si na svoju stranu naklonili väčšinu.

Kým teda vytváral dojem, že bude bojovať o kreslo predsedu Smeru, v skutočnosti finišoval s úvahami o novej strane.

Dôvod bol jednoduchý: ponuky, ktoré dostával od Ficových ľudí (nikdy nie priamo od neho), síce obsahovali aj ponuku stať sa predsedom Smeru, no ako

92

zaznamenal Denník N, vždy obsahovali nejakú podmienku. Pellegrini v zásade žiadal plnú kontrolu nad stranou a lojalitu poslaneckého klubu. To Fico odmietol odovzdať. Zároveň sa chcel dohodnúť na tom, že bude akýmsi doživotným členom predsedníctva, ktorý si udrží vplyv na politické smerovanie strany. A okrem toho sa stane šéfom nadácie, ktorú by platil Smer.

S tým Pellegrini nedokázal z praktických dôvodov súhlasiť. Desiateho júna volebná jednotka Smeru oznámila, že po dvadsiatich rokoch v strane končí: „Chcem oficiálne oznámiť a oznámil som to listom aj pánovi predsedovi, že chcem predísť vnútrostraníckym ruvačkám, taktikám, ponukám a neponukám. Zanechávam značku a politickú stranu Smer-SD jej otcovi zakladateľovi. “

PELLEGRINIHO JEDENÁSTKA

Týždeň nato sa ukázalo, koľko „lojalistov“ mal v poslaneckom klube. Bolo ich desať a spolu vytvorili tzv. Pelleho jedenástku.

Zo známejších sa medzi nimi ocitli Saková, Raši, Žiga, Ľubica Laššáková (rovnako ako Pellegrini patrila k banskobystrickej organizácii Smeru) a trochu prekvapivo sa po Pellegriniho boku ocitol aj Erik Tomáš, v posledných rokoch známy najmä ako pravá ruka Roberta Fica, jeho mediálny poradca a jeden z mála ľudí, ktorí mali

k Ficovi prístup aj vo chvíli, keď odmietal komunikovať s okolím. „Necítili sme úprimnú snahu v strane Smer. .. Keďže to nejde v jednom subjekte, ideme vlastnou cestou,“ vysvetlil Tomáš svoj krok. Táto jedenástka napokon založila stranu Hlas-sociálna demokracia.

Pre Smer znamenal odchod Pellegriniho ťažkú ranu. Preferencie sa razom prepadli takmer o polovicu, na úroveň približne 10 percent. Strana, ktorá dominovala na slovenskej politickej scéne, sa odrazu ocitla v pásme stredne dôležitých strán, na ktoré ešte nedávno hľadela doslova z Olympu. Na druhej strane Pellegrini svoj odchod zrejme zatiaľ neoľutoval. Zbavil sa konfliktu s predsedom aj kauzami zaťaženej značky Smer a preferencie okamžite vyskočili na 16 percent. V októbrových meraniach agentúr AKO a Focus už Hlas predbehol aj víťaza volieb OĽaNO a pomaly sa doťahuje na hranicu 20 percent.

A zdá sa, že jeho koaličný potenciál je výrazne vyšší ako jeho staršieho brata Smeru. Kým s Ficovou stranou neodmietla spolupracovať len extrémistická ĽSNS Mariana Kotlebu, Hlas má dvere otvorené zatiaľ všade.

SMER NEZANIKNE

A to aj napriek tomu, že sa už v časti koalície ujalo označenie „nový Smer“. V obľube

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V putách: Exšéfa Tiposu Ján Barcziho, hore, a šéfa IT Miloša Preleca, vpravo, vyviedla polícia zo štátnej akciovky v novembri 2019.

Stíhaní sú na slobode.

Staronové tváre: Predsedníctvo Smeru doplnil synovec toxického Roberta Kaliňáka – 29-ročný Erik Kaliňák, vľavo.

ho má napríklad predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. „Jej“ prezývka pritom nie je od pravdy ďaleko. Pellegriniho strana zatiaľ nepredstavila jedinú známejšiu osobnosť, ktorá by nepochádzala z radov Smeru.

Keď sa hovorí o nových posilách, tiež sa hovorí najmä o mladších ročníkoch z Pellegriniho bývalej strany. Základ Hlasu teda stojí na ľuďoch zo Smeru.

To nás symbolicky vracia na začiatok.

Rád a často porovnával osud Smeru s osudom HZDS a SDKÚ bývalý podpredseda strany a exminister kultúry Marek Maďarič. Nielenže poukazoval na vyššiu úspešnosť Smeru, ale jedným dychom dodával, že vyhnúť sa ich koncu je pre Smer neustále výzvou. Z povolebného vývoja by sa zdalo, že Smer v tomto zmysle zlyhal. Strana predsa nevymenila predsedu, hoci mala poruke ideálneho adepta, neprispôsobila sa témami, aby oslovila nových a mladších voličov, a najvýraznejšie tváre z nej odišli. Napriek tomu si Fico svojím spôsobom môže vydýchnuť.

Smer naozaj nedopadne ako SDKÚ a HZDS. Všetky tieto kroky sa totiž v jeho strane diali a ukázali, že stvoril stranu, ktorá dokáže prežiť. Jediným drobným problémom je, že sa prakticky uskutočnili až v inej strane – v Hlase.

Kuciak

VRAŽDY BEZ VINNÍKOV

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

ANI PO TAKMER TROCH ROKOCH OD VRAŽDY JÁNA KUCIAKA A MARTINY KUŠNÍROVEJ NEBOL ODSÚDENÝ OBJEDNÁVATEĽ.

ROZSUDOK VYVOLAL POBÚRENIE. SUDCOVIA SA PRIZNÁVAJÚ, ŽE SA OBÁVALI JUSTIČNÉHO OMYLU.

LAURA KELLÖOVÁ

94

Najsledovanejší súdny proces v histórii Slovenska sa začal v decembri 2019. Krátko pred Vianocami verejnosť po prvý raz spoznala skutočnú tvár údajnej sprostredkovateľky vraždy Aleny Zsuzsovej. Šofér Tomáš Szabó a strelec Miroslav Marček mali niekoľko fotografií na sociálnych sieťach, vďaka čomu verejnosť poznala ich tváre. Marian Kočner obžalovaný z objednávky vraždy bol mediálne známou postavou. „Mám ju,“ pochválil sa jeden z fotografov, ktorý stihol odfotiť ženu z Komárna. Tvár si zakrývala zápisníkom, pomedzi desiatky novinárov zo Slovenska i zahraničia kráčala

so sklonenou hlavou v sprievode kukláčov.

Keď si sadla do lavice pre obžalovaných, otočila sa chrbtom, akoby dúfala, že jej skutočná podobizeň sa nikdy nedostane na titulné strany novín ani na televízne obrazovky. Tmavovláska z Komárna bola dovtedy známa ako atraktívna Kočnerova volavka – posielala vplyvným mužom upravené fotografie modeliek, zvádzala ich a zavádzala s cieľom získať citlivé informácie a kompromitovať ich. Všetko v réžii Kočnera. Naleteli jej aj vrcholoví politici ako Martin Glváč zo Smeru, líder SNS Andrej Danko či prokurátor René Vanek.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Tomáš Szabó: Špecializovaný trestný súd ho poslal na 25 rokov do väzenia.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Miroslav Marček: K vražde sa priznal. Od Najvyššieho súdu dostal 25 rokov.

„My dvaja to ďaleko dotiahneme,“ písali si Kočner so Zsuzsovou ešte v januári 2018, mesiac pred vraždou novinára. Dotiahli to do väzby a s viacerými obvineniami na krku až pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku.

ZOBCHODOVAL ŽIVOT AJ TREST

Prvý trest v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice padol deň pred koncom roka 2019. Trest spoznal sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó – 15 rokov. Novinári sa schádzali pred budovou súdu už od skorého rána. Po dôkladnej kontrole sa dostali do budovy a čakali v spoločnej miestnosti. „Prosím, aby ste dodržiavali pravidlá. Je zakázané zhotovovať akékoľvek snímky či videá v pojednávacej miestnosti. Rešpektujte to,“ oznámila krátko pred začiatkom pojednávania predsedníčka senátu Pamela Záleská. Justičná stráž priviedla Andruskóa v putách krátko po deviatej ráno. Prechádzal uličkou popri novinároch a vyhýbal sa očnému kontaktu. Keď-

Zoltán Andruskó: Sprostredkovateľ vraždy od začiatku spolupracoval a súhlasil s 15-ročným trestom.

že pozostalí po zavraždených – manželia Kuciakovci a Zlatica Kušnírová – neprišli na súd, nemusel čeliť ich pohľadom. Hoci prokurátor pôvodne navrhol desať rokov väzenia, sudkyňa Záleská oznámila, že s tým nesúhlasí. „Obvinený Zoltán Andruskó zobchodoval ľudský život. Predal hodnotu, ktorú trestný zákon prísne chráni.

Následne zobchodoval trest,“ vyhlásila. Andruskó sklopil zrak – bolo mu jasné, že na slobodu bude čakať dlhšie, ako predpokladal. Záleská vzápätí navrhla pätnásť rokov.

Po dlhšej prestávke napokon Andruskó s trestom súhlasil. „Nemohli sme mu ukladať taký trest, ktorý by nám potom znemožnil nejaké ďalšie konanie, rokovanie s ním a ďalšiu spoluprácu,“ vysvetlil prokurátor Vladimír Turan po rozsudku, prečo navrhol iba desať rokov.

Z OČÍ DO OČÍ

V januári 2020 sa začal proces so štvoricou Kočner, Zsuzsová, Szabó a Marček.

Kto však očakával pocit zadosťučinenia, dočkal sa skôr zmiešaných pocitov, napätia a nervozity. Vpravo sedelo kvarteto obžalovaných v putách. Vľavo, len o niekoľko krokov ďalej, sedeli žiaľom utrápení rodičia zavraždenej dvojice. „Držala som si ruky zopnuté, aby som po nich fľašu nehodila,“ priznala sa nám Zlatica Kušnírová, matka zastrelenej Martiny. Práve temperamentná žena z východu neskôr dohnala k slzám aj chladnú Zsuzsovú. Najcitlivejšou a možno jedinou citlivou stránkou obžalovanej boli jej dcéra a matka, o ktoré sa starala. Na viacerých pojednávaniach bolo vidno, že vo veľkom zápisníku, ktorým si tak často zakrývala tvár, mala nalepenú fotografiu dcéry. Počas hodiny trvajúcich výsluchov sa na ňu často pozerala. Z dcéry chcela mať modelku a investovala do tohto sna nemalé peniaze. Hlavným donorom bol však jej krstný otec Kočner.

Keď Kušnírová vypovedala pred súdom, s otázkou sa na ňu obrátila aj

Kuciak Foto: David Ištok/Aktuality.sk

Protesty: Vražda Jána a Martiny vyhnala do ulíc tisíce Slovákov, ktorí žiadali jej nezávislé vyšetrenie i zmenu vtedajšej vlády.

Zsuzsová. „Prezumpcia neviny vám nič nehovorí?“ pýtala sa vyčítavo. Narážala na to, že matka zavraždenej archeologičky rozprávala tak, akoby už bola sprostredkovateľka usvedčená. Kušnírová jej silným hlasom kontrovala, že vychádza z dôkazov v spise. „Ak by ste s tým nič nemali, tak by ste tu nesedeli a boli by ste s dcérou doma a moja dcéra by bola so mnou alebo vo Veľkej Mači.“ Do slovnej hádky dvoch matiek vtedy vstúpila predsedníčka senátu, no slová už boli vypovedané a ich posolstvo zasiahlo nielen celú súdnu sieň, ale aj obžalovanú. Či bola Zsuzsovej ľútosť skutočná, alebo ju rozcítila predstava spoločného času s dcérou doma v Komárne, nevedno. Plakala, utierala si nos aj slzy a evidentne rozrušená už nemyslela na to, že nad sebou stratila kontrolu. Bol to moment, keď znervóznel aj Kočner – ruka, v ktorej držal papiere, sa mu nekontrolovateľne triasla. Bol otočený na Zsuzsovú a pohľadom ju doslova hypnotizoval.

Snažil sa nadviazať očný kontakt, ktorého však Zsuzsová nebola schopná. Bulvárne médiá priniesli emotívne titulky Zsuzsová

96

na kolenách, spomínali vzlyky, plač aj lieky na upokojenie. Kočnerova volavka sa síce pošmykla, ale nezlomila.

S odstupom času treba priznať, že proces bol obrovskou výzvou aj pre samotných novinárov a nie každému sa darilo udržať si nadhľad. Aj tí, ktorí roky chodili na súdy s mafiánmi či vrahmi, pochopili, že toto je niečo iné. Mnohí sa neubránili emóciám. Najťažšie to bolo práve vtedy, keď otec novinára Jozef Kuciak hovoril o Jánovom detstve, jeho zmysle pre spravodlivosť, plánovaní svadby. V preplnenej súdnej sieni so stiahnutým hlasom pripomenul, že v čase, keď vrah vošiel do domu vo Veľkej Mači, nádejná nevesta si na počítači hľadala etikety na svadobné víno. „Namiesto svadby sme mali pohreb,“ hovorievali často rodičia mladej dvojice.

Keď vypovedal Jankov mladší brat Jozef, pristihli sme sa, ako paralyzovaní počúvame a zabúdame písať. „Pri príchode vždy maminu objal, ešte aj v tom veku vedel dať pusu na líce. A aj opačne, keď mal prísť v sobotu domov, od siedmej rána ho rodičia čakali,“ opisoval vzťahy v rodine. Hoci

Rodina na súde: Rodiny Jána a Martiny sa pravidelne zúčastňovali na súdnych pojednávaniach. Na snímke otec Jána Kuciaka Jozef, vľavo, a brat novinára Jozef.

sa tragédia vo Veľkej Mači stala práve pre Jánovu prácu, rodina Kuciakovcov a Kušnírovcov nikdy na jeho kolegov ani médiá nezanevrela. Aj po hodinách pojednávania trpezlivo odpovedali na otázky a napriek obrovskej bolesti povzbudzovali novinárov, aby pokračovali v Kuciakovej práci, odhaľovali kauzy, písali pravdu a nezľakli sa.

KONIEC PRIATEĽSTVA

Celkom iný hodnotový svet poodhalili obžalovaní. Bývalý vojak Miroslav Marček sa hneď v úvode procesu priznal k vražde. Muž z Kolárova začal spolupracovať s políciou po siedmich mesiacoch vo väzbe zhruba v apríli 2019. Prvotné predpoklady pritom počítali s tým, že strieľal Marčekov bratranec Tomáš Szabó – bývalý vyšetrovateľ, ktorý mal aj profesionálny výcvik bezpečnostnej akadémie a pôsobil v ozbrojenej stráži na lodiach chrániacich posádky pri afrických brehoch pred pirátmi.

Keď vrah Marček v súdnej sieni detailne opisoval najprv sledovanie domu Jána a Martiny a neskôr osudný 21. február 2018, ľahkosť, s akou o desivých udalos-

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

tiach vypovedal, bola zarážajúca. „Bolo zamknuté, počkal som v letnej kuchynke.

Trvalo to dosť dlho. Potom sa spolu vrátili pán Kuciak aj pani Kušnírová. Ešte som tam chvíľku čakal, kým sa naskytne vhodná príležitosť. Tá sa naskytla, keď pani Kušnírová išla na záchod. Zasiahol som ho do hrude,“ opisoval Marček s ľadovým chladom. Do domu vstúpil s vedomím, že novinár nie je sám a on nemá kuklu. „Nebolo možné len tak odísť,“ odvetil na otázku, prečo zavraždil aj Martinu, keď objednávka bola iba na Jána.

Keď sa sudkyňa pýtala Marčeka, či ho do vraždy niekto dotlačil, bývalý vojak akoby prepol do iného režimu: „Musím odpovedať? Tomáš Szabó je moja rodina, nechcem všetko hádzať naňho. Či už na mňa niekto tlačil, alebo nie, som dospelý, mal som sa rozhodnúť sám.“ Usvedčovať bratranca nebolo pre Marčeka očividne ľahké. Bol to pritom Szabó, kto prijal objednávku vraždy od Andruskóa a „najšpinavšiu časť zákazky“ prenechal Marčekovi. Odmenu 40-tisíc eur si pritom muži rozdelili rovným dielom, hoci Szabó šoféroval a Marček strieľal.

Podľa viacerých výpovedí si bola dvojica veľmi blízka. Svedkovia sa však zhodli, že o štyri roky starší Szabó mal nad mladším bratrancom navrch a ten ho poslúchal na slovo. Nerozlučný tandem sa však začal priamo pred očami verejnosti i súdu rozpadať. Kým Szabó bratranca všemožne spochybňoval a znemožňoval, Marček usvedčoval seba i svojho najbližšieho človeka. Hoci sa Marček k vraždám priznal, Najvyšší súd mu v decembri sprísnil trest na 25 rokov. Rovnaký verdikt má zatiaľ aj Szabó, ktorý vinu popiera. Definitívne o ňom rozhodne až Najvyšší súd.

NEROZLUČNÁ DVOJICA

Spojenectvo Kočner – Zsuzsová sa však nepodarilo naštrbiť. Už správy z ich telefónov naznačovali, že 46-ročná tmavovláska je mafiánovi podriadená a je pripravená urobiť preňho všetko. Svoju oddanosť mu viackrát pripomenula aj počas procesu: „To, čo som pánovi Kočnerovi napísala, to vždy platilo aj platiť bude, pretože som mu veľmi vďačná za všetko, čo spravil pre moju dcéru.“

ČO TVRDÍ OBŽALOBA očner si objednal vraždu Kuciaka.

K Sprostredkovateľkou je Zsuzsová.

Objednávku posunula Andruskóovi.

Andruskó svedčí o vine Zsuzsovej aj Kočnera.

Motív vraždy potvrdzuje Peter Tóth, priznal aj sledovanie Kuciaka.

Fotky a poznámky zo sledovania ukázal Andruskó dvojici vrahov.

O vražde si Kočner so Zsuzsovou písali v šifrách.

Deň po vražde sa dvojica stretla v Bratislave.

Kočner vybral z bezpečnostnej schránky 50-tisíc eur.

Zsuzsová odovzdala peniaze Andruskóovi 22. februára 2018.

Po prevalení vraždy si Szabó a Marček vypýtali viac peňazí.

AKO ROZHODLI SUDCOVIA arček strieľal, so Szabóom noviM nára pred vraždou sledovali.

Nie je dosť dôkazov o tom, že Kočner je objednávateľ.

Senát má dôvodné pochybnosti aj o vine Zsuzsovej.

Výpoveď Andruskóa bola nepresvedčivá, mýlil sa.

Svedok Tóth mal predsudky, nebol dôveryhodný.

Skutočný význam správ v Threeme poznajú len obžalovaní.

Materiál zo sledovania Kuciaka mohli zneužiť aj iní.

Nepreukázal sa úmysel Kočnera niekoho zavraždiť.

Nie je dostatok dôkazov, že peniaze pre Andruskóa a spol. boli od Kočnera.

Senát sa obával justičného omylu.

kuciak

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Marian Kočner: Kauza vraždy je na Najvyššom súde.

Analýza ich komunikácie jasne naznačovala, že ide síce o nerovný vzťah, avšak zviazaný vzájomnou závislosťou. Zsuzsová bola závislá od Kočnerových peňazí a moci, on bol závislý od jej nekritického obdivu a bezbrehej priazne. Hoci ju ponižoval, nadával jej a urážal ju, zároveň sa na ňu spoliehal, dôveroval jej, podporoval ju a prakticky živil. Zsuzsová mu na oplátku zostala verná a za mesiace vo väzbe či neskôr na súde nevypovedala proti nemu jedno krivé slovo. „Ave Ty,“ zvykla ho oslovovať v správach. Slepú oddanosť voči svojmu „donorovi“ si zachovala aj po vražde. Ľadový chlad, arogantné vystupovanie, nulový súcit – to boli hlavné zbrane Kočnera, obžalovaného z objednávky vraždy.

Držal sa ich napriek tomu, že veľká časť verejnosti sa ešte pred vynesením rozsudku stotožnila s názormi orgánov činných v trestnom konaní.

Zdalo sa, že súd nemôže rozhodnúť inak. A keď Kočnera oslobodil, nálepka muža, ktorý zaplatil za vraždu novinára, Kočnerovi zostala. Muža z tzv. mafiánskych zoznamov neprávoplatne odsúdili počas procesu v kauze televíznych zmeniek – vo februári 2020 dostal 19 rokov. Špecializovaný trestný súd opísal falšovanie zmeniek za 69 miliónov eur ako arogantnosť a bezhraničnú ziskuchtivosť.

Dnes sa možno iba dohadovať, či a do akej miery to vyviedlo Kočnera z rovnováhy. Dovtedy plynulé pojednávania

98

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Sledovacie komando: Štefan Mlynarčík, vľavo, a Miroslav Kriak.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Svedkovia: Norbert Bödör, vľavo, a Jaroslav Haščák.

Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Peter Tóth: Exsiskár svedčil proti niekdajšiemu kamarátovi Kočnerovi.

v neštandardne rýchlom tempe totiž paralyzovala pandémia, vďaka čomu získal Kočner čas, aby sa v apríli 2020 vrátil na lavicu obžalovaných v plnej sile. V spise medzičasom pribudol znalecký posudok z odboru psychológie: „Produkuje správanie sýtené mocou, silou a ambíciami, obdiv a poslušnosť ostatných mu pomáha zachovať si sebaúctu. Jeho interpersonálne reakcie môžu vyústiť do boja o vplyv a moc. Snaží sa získať a udržať sebaúctu tým, že demonštruje slabosť ostatných, pocitom nadradenosti nad ostatnými a prezentáciou svojej sily. Má sklony pristupovať k svojmu okoliu tvrdo, necitlivo, represívne hrozivo a bez ohľadu na to, či daná situácia tento postup ospravedlňuje.“ Hoci znalkyňa zhodnotila Kočnera ako človeka s nízkymi morálnymi hodnotami, v prípade uznania viny označila jeho nápravu ako možnú.

O NEROZHODNOSTI A OMYLOCH

S blížiacim sa rozsudkom Kočner naberal na sile. Keď sa na súde mala prehrať časť tlačovej besedy z júna 2017, kde sa ho Kuciak pýtal na podozrivé prevody hotelov na Donovaloch, obžalovaný s obhajcom Marekom Parom trvali na tom, aby sa pred súdom pustila celá hodinová tlačovka. Senát návrhu vyhovel. Kočner sa tak desiatky minút pozeral na seba samého a pôsobil, akoby bol sebou doslova uchvátený. Často sa usmieval a súhlasne

prikyvoval vlastným slovám. Zdalo sa, že z lavice obžalovaných sa na chvíľu preniesol na slobodu a opálený z dovolenky na jachte v luxusnej bielej košeli poučoval novinárov a obhajoval neobhájiteľné. Aj na súde v Pezinku si vychutnával vlastné monológy. Neprekážalo mu ani to, že pri Kuciakových otázkach sa zamotal a stratil na presvedčivosti. „Tak to na Slovensku funguje. Niekto niečo povie, novinári to preberú, potom to preberie druhý a tretí.

Nikoho nezaujíma dôkaz, mňa áno,“ reagoval po prehratí dôkazu. A dodal: „Na konci dňa rozhoduje niekto iný, nie médiá.“ Rozhodoval senát Špecializovaného trestného súdu – predsedníčka Ružena Sabová a jej kolegovia Rastislav Stieranka a Ivan Matel. Kľúčových svedkov označili za kajúcnikov, ktorí nemuseli hovoriť pravdu a sami sa chceli vyhnúť trestom.

Pri správach z Threemy uverili verziám Kočnera a Zsuzsovej a uzavreli to pochybnosťami o ich vine. Na konci 139-stranového rozhodnutia pripustili, že mohli byť nerozhodní, no nechceli sa dopustiť justičného omylu. „Požiadavku bezpečného skutkového zistenia bez dôvodných pochybností nemožno zamieňať s nebezpečnou teóriou, že stačí pravdepodobné usvedčenie páchateľa. Nízke požiadavky na istotu by mohli zvýšiť nebezpečenstvo justičných omylov.“ Verdikt, ktorý znamenal 25-ročné väzenie pre Szabóa a oslobodil Kočnera so Zsuzsovou, nie je právoplatný. Posúdi ho Najvyšší súd.