Najhorúcejšie problémy planéty

NAJHORÚCEJŠIE

PROBLÉMY PLANÉTY

Foto: TASR/Pavol Zachar

Naša Zem príde každoročne o desať miliónov hektárov lesov, počet sladkovodných živočíchov klesol o desivých 83 percent, stúpa objem odpadu. Čo musíme urobiť pre našu záchranu.

MARTINA BEŇOVÁ

Foto: Branislav Wáclav/ Aktuality.sk

O problémoch našej planéty disku‑ tujeme už desaťročia. Podobne to pla‑ tí aj o riešeniach, ktoré musíme urobiť na jej záchranu. Otázkou zostáva, pre‑ čo napriek tomu nedokážeme zastaviť pomyselný kamión rútiaci sa strmhla‑ vo dolu kopcom bez bŕzd a šoféra. Kým laická verejnosť sa neustále presviedča, že máme dosť času, odborníci a aktivis‑ ti bijú na poplach a upozorňujú, že roz‑ sah aktuálnych ekologických problémov už dávno presiahol schopnosti jednotliv‑ ca. Čomu čelíme, prečo a čo s tým mô‑ žeme urobiť. Odpovedajú experti na kon‑ krétne oblasti.

1. LESY A ODLESŇOVANIE

Odborník na ochranu biodiverzity Milan Janák z WWF Slovensko ČOMU ČELÍME

Hoci si čoraz viac ľudí vo svete uvedo‑ muje význam lesov v regulácii podnebia na miestnej i globálnej úrovni, každo‑ ročne strácame približne desať miliónov hektárov lesov, čo je zhruba rozloha Por‑ tugalska. Hlavnou príčinou je zmena vy‑ užitia krajiny — odlesňovanie pre potre‑ by poľnohospodárstva, rozvoj ľudských sídiel a infraštruktúry. K strate lesov však čoraz viac prispieva aj zmena klímy, jej prejavy a dôsledky. Oba faktory spolu súvisia a vzájomne sa zosilňujú.

Zmena klímy prináša aj sucho, lesné požiare či nárast škodcov, ktorým vy‑ hovujú dlhšie obdobia sucha. Napríklad lykožrút či niektoré ďalšie druhy hmyzu majú vďaka dlhšiemu vegetačnému ob‑ dobiu viac generácií počas roka a pri‑ spievajú k hromadnému odumieraniu stromov v lesoch Severnej Ameriky a Eu‑ rópy. Uvedené javy pozorujeme aj na Slo‑ vensku, lykožrútom najviac ohrozené sú nepôvodné smrekové lesy. Suchom trpia aj lesy na Záhorí. AKÉ SÚ RIEŠENIA

Riešením je chrániť pôvodné zachova‑ né lesy a zvyšovať odolnosť v hospodár‑ skych lesoch. Zároveň vytvárať lesy dru‑ hovo a vekovo rozmanité. V lesoch treba hospodáriť čo najšetrnejšie s čo najmen‑ ším vplyvom na pôdu a vodné zdroje. Dôležité kroky na ochranu a obnovu le‑ sov sa musia diať aj na globálnej úrov‑ ni, pričom vyspelé štáty nemôžu pri‑ spievať k odlesňovaniu v iných častiach sveta — naopak, musia podporiť úsilie o ochranu lesov v miestach s najvyššou biodiverzitou.

V Stratégii Európskej únie (EÚ) v oblas‑ ti biodiverzity do roku 2030 si Únia kla‑ die za cieľ absolútnu ochranu pralesov a najstarších lesov na kontinente aj roz‑ širovanie chránených území. V Straté‑ gii lesného hospodárstva do roku 2030 je cieľom nielen udržateľné hospodárenie a obnova odolných lesov, ale aj to, aby sa pri produktoch z dreva kládol dôraz na dlhú životnosť a opätovné využitie. Od‑ lesňovaniu a znehodnocovaniu lesov mimo EÚ by mali zamedziť nové pripra‑ vované predpisy.

V témach ochrany zdravia planéty a jej obyvateľov je kľúčové myslieť globál‑ ne. Podľa FAO sa viac ako polovica sve‑ tových lesov nachádza iba v piatich kra‑ jinách sveta: Ruská federácia, Brazília, Kanada, Spojené štáty americké a Čína. WWF v Správe o stave planéty 2022 upo‑ zorňuje, že v prípade Amazonského pra‑ lesa sme už stratili 17 percent jeho pô‑ vodnej rozlohy a ďalších 17 percent je znehodnotených. Výskumy naznačujú, že sa rýchlo blíži bod zlomu, keď už tento najväčší tropický dažďový prales nebu‑ de schopný plniť svoje funkcie. Zohráva pritom kľúčovú úlohu v stabilizácii klímy planéty a sám je úložiskom 150 až 200 miliárd ton uhlíka a jedným z miest s naj‑ väčšou rozmanitosťou života na Zemi.

2. NADMERNÁ ŤAŽBA ROPY, FOSÍLNEHO

PLYNU A JADROVEJ ENERGIE

Ekologička a riaditeľka Greenpeace Slo‑ vensko Katarína Juríková ČOMU ČELÍME

Už 70 rokov vieme, že spaľovanie fo‑ sílnych palív a nárast koncentrácie skle‑ níkových plynov spôsobuje otepľovanie planéty. Napriek tomu sme sa dostali do bodu, keď nám nedostatok systémových krokov prináša katastrofálne scenáre toho, čo nás čaká. Ešte horšie je, že sa‑ motné fosílne spoločnosti, ako napríklad ExxonMobile, vedeli o klimatickej kríze už desiatky rokov dozadu a odmietali verej‑ ne priznať tento jav.

Predzvesť toho, čo nám hrozí, môže‑ me pozorovať už dnes. Či už sú to ma‑ sívne požiare na Sibíri a v Kalifornii, po‑ topy obrovských rozmerov v Nemecku alebo správy o vysychajúcich studniach na Záhorí. Na Slovensku čoraz viac poci‑ ťujeme extrémne suchá alebo nadmer‑ né horúčavy, ktoré spôsobujú problémy s úrodou či zdravím. Ak budeme pokra‑ čovať tak ako doteraz, na Slovensku nám reálne hrozí oteplenie o päť až šesť stup‑ ňov Celzia. Výsledkom môže byť, že do roku 2075 prídeme o polovicu vodných zdrojov.

Naša budúcnosť závisí od toho, ako rýchlo, alebo skôr ako pomaly, budeme zavádzať potrebné opatrenia. Mám na mysli útlm využívania fosílneho plynu či vytváranie takých energetických systé‑ mov, ktoré budú energiu šetriť a budú využívať obnoviteľné zdroje. AKÉ SÚ RIEŠENIA

Dobrou správou je, že existujú spôso‑ by, ako sa z krízy dostať. V posledných desaťročiach sme zažili rozmach tech‑ nológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, akými sú napríklad fotovoltické panely, využívanie veternej a geotermál‑ nej energie či tepelných čerpadiel. Doká‑ žu dodať energiu bez toho, aby sme ničili našu planétu.

Nahradiť fosílne palivá obnoviteľný‑ mi zdrojmi však nestačí. Treba prehod‑ notiť súčasné nastavenie ekonomického systému, ktorý je založený na extrémnej spotrebe a potrebe nekonečného rastu. Tento systém ničí životaschopnosť pôdy, vody či atmosféry a spôsobuje obrovskú nerovnosť medzi malou skupinkou ultra bohatých ľudí a miliónmi ľudí na hrani‑ ci chudoby.

Ak sa nám nepodarí udržať oteplenie pod magickou hranicou 1,5 stupňa Celzia, hrozí dominový efekt, ktorého intenzitu nevieme predpovedať a ktorý sa dotkne každej časti našej spoločnosti. Nejde pri‑ tom len o environmentálne škody, ale aj o sociálne, ekonomické a politické dô‑ sledky. Napríklad intenzívne suchá spô‑ sobia obrovské škody v poľnohospodár‑ stve, čo povedie k vyššej cene a zníženej dostupnosti potravín.

Čoraz častejšie prejavy extrémne‑ ho počasia, akými sú napríklad záplavy, ohrozia naše základné práva na bezpečie a život. Milióny ľudí budú musieť opus‑ tiť domovy a táto vlna klimatickej migrá‑ cie môže viesť k sociálnym nepokojom. Pri klimatickej kríze sa často hovorí o zá‑ chrane planéty, ale v skutočnosti ide o záchranu našej spoločnosti.

3. ODPADY

Riaditeľka OZ ENVI ‑ PAK Katarína Kretter

ČOMU ČELÍME

Pred stáročiami nebol odpad prob‑ lémom, keďže väčšina bola prírodného pôvodu, a teda biologicky rozložiteľná. Trvácnejšími materiálmi sa neplytva‑ lo, lebo boli vzácne a drahé. S prícho‑ dom priemyselnej revolúcie a celkovým rozvojom spoločnosti sa zvýšili spotreba aj objem odpadu, ktorý končí na sklád‑ kach, znečisťuje ovzdušie, zvyšuje emisie skleníkových plynov a kontaminuje pôdu i vodu. Z dlhodobého hľadiska sú pri‑ tom vážnou hrozbou aj samotné riadené skládky odpadov (komunálnych i nebez‑ pečných), nehovoriac o tých nelegálnych.

Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku každoročne rastie. Z dostup‑ ných štatistických dát vyplýva, že v roku 2020 vyprodukoval každý Slovák v prie‑ mere 433 kilogramov odpadu za rok, čo je o 113 kilogramov viac ako pred piatimi rokmi. Priemerné množstvo komunálne‑ ho odpadu na obyvateľa EÚ bolo v roku 2 019 502 kilogramov.

Potešujúcou správou je stúpajúci po‑ diel recyklovaného odpadu aj na Sloven‑ sku. Kým v roku 2015 sa recyklovalo me‑ nej ako 15 percent z celkového množstva, v roku 2020 sme dosiahli recykláciu na úrovni čosi vyše 42 precent. Pozitívom bolo, že po prvý raz v histórii Slovenska skončila na skládkach menej ako polo‑ vica komunálneho odpadu, pričom osem percent sa energeticky zhodnotilo. Slo‑ váci napredujú v triedení odpadu, kto‑ rý má končiť vo farebných kontajneroch, ako sú sklo, papier, plasty, kovy, nápojové kartóny, ale aj v triedenom zbere elektra, batérií, biologicky rozložiteľného odpa‑ du a šatstva. Z jednotlivých vytriedených zložiek bol najvyšší percentuálny ná‑ rast v triedení zaznamenaný v komodi‑ te plasty, nasledovali kovové obaly a sklo. AKÉ SÚ RIEŠENIA

Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec ne‑ vznikne. Kľúčová je tak minimalizácia tvorby odpadu, jeho zodpovedné trie‑ denie a následná recyklácia. Výsledkom bude menej odpadu na skládkach.

Hoci Slovensko od januára 2022 zá‑ lohuje nápojové fľaše a plechovky, stá‑ le zostáva veľa kovového a plastového odpadu, ktorý treba triediť. Z celkovej hmotnosti uvedenej na trh tvoria totiž PET fľaše a plechovky iba necelých osem percent. Práve plasty, kovy a sklo pri‑ tom predstavujú rizikový odpad. Za taký sa totiž považuje každý odpad, s ktorým nie je nakladané správne. Platí to pre plasty, kovy či sklo, ktoré sa na sklád‑ kach rozkladajú veľmi dlho, aj pre biolo‑ gicky rozložiteľný odpad, ktorý je v prí‑ pade umiestnenia na skládky zdrojom skleníkových plynov a v prípade odhode‑ nia v prírode rizikom pre zvieratá.

Ďalším krokom k rapídnemu zníženiu objemu zmesového komunálneho odpa‑ du je triedenie kuchynského bioodpadu. Občianske združenie ENVI ‑ PAK realizo‑ valo v apríli 2022 prieskum na reprezen‑ tatívnej vzorke tisíc respondentov. Deväť z desiatich účastníkov ankety uviedlo, že odpad triedia pravidelne, a to najmä plasty, sklo a papier. Bioodpad triedi len každý tretí opýtaný.

Výzvou zostáva tiež voľne pohode‑ ný odpad, medzi ktorým dominujú rôz‑ ne plastové výrobky a cigaretové ohorky. Dlhodobým riešením je prevencia a pred‑ chádzanie vzniku voľne pohodeného od‑ padu, na čo upozorňujeme už od roku 2019, keď sme spustili iniciatívu Vez‑ mi si ma. Spolu s Ústavom verejnej poli‑ tiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratisla‑ ve a Behavioural Insight Team z Londýna sme spustili projekt s cieľom predchádzať vzniku voľne pohodeného odpadu. Vytvo‑ rili sme manuál, na základe ktorého môže každá samospráva realizovať vlastný pro‑ jekt prevencie. Pre obce, ktoré sa rozhodli pustiť do boja s voľne pohodeným odpa‑ dom, sme zorganizovali workshop.

Od roku 2016 zodpovedajú za triedený zber v obciach výrobcovia, a to nielen za jeho manažovanie, ale aj plné financo‑ vanie a vzdelávanie obyvateľov. A priná‑ ša to skvelé výsledky. Kým pred zavede‑ ním rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2015 sa zrecyklovalo len približne 15 percent vyzbieraného komunálneho odpadu, v roku 2020 sme na Slovensku prekročili hranicu 40 percent.

Skládka odpadov je miestom trvalého uloženia odpadov. Odpad sa na sklád‑ ke rozkladá pomaly a veľmi dlho. Podľa ministerstva životného prostredia bolo na Slovensku v roku 2020 legálne pre‑ vádzkovaných 111 skládok. Významným problémom je prítomnosť nelegálnych, tzv. čiernych skládok. Na Slovensku ich máme viac ako 8000.

Bojovať s odpadom môžeme tým, že nakupujeme s rozmyslom, dávame prednosť výrobkom baleným do oba‑ lov, ktoré sú menšou záťažou pre životné prostredie, prípadne bezobalovým mož‑ nostiam. Pri nákupe používame svoje vlastné tašky alebo si kávu, vodu či obed vezmeme do vlastnej nádoby. Ak už ne‑ jaký obal vytvoríme, správne ho vytrieď‑ me a dajme mu druhú šancu. Len správ‑ ne vytriedený odpad sa dá recyklovať.

Praktických rád, ako tvoriť me‑ nej odpadu, je hneď niekoľko. Na ná‑ kup sa vyberme vždy s vlastnou taškou (napr. látkovou, opakovane použiteľnou) a s vrecúškami na potraviny, aby sme sa vyhli mikroténovým vreckám. Zbytoč‑ ným obalom na jedno použitie sa môže‑ me vyhnúť aj používaním vlastnej fľaše na pitie či kúpou kávy so sebou do vlas‑ tného hrnčeka. Za zmienku stojí aj jedlo so sebou balené do vlastných nádob. Nakupovať môžeme v bezobalových ob‑ chodoch, na trhoch, čím podporíme lo‑ kálnych výrobcov. Bioodpad tvorí až 45 percent domáceho odpadu a jeho kom‑ postovaním pomáhame k redukcii. Ne‑ treba mať vlastnú záhradu, kompostér si môžeme zriadiť aj doma v byte.

4. SUCHO A JEHO VPLYV NA SVET

Klimatológ Pavel Matejovič ČOMU ČELÍME

Sucho je jedným z hlavných prejavov klimatickej zmeny. Nie je to len všeobec‑ ný rast teploty vzduchu na Zemi, ako je zjednodušene klimatická zmena verej‑ nosťou niekedy vnímaná. Podstatne váž‑ nejší problém predstavujú zmenšujúce sa zásoby pitnej vody a jej dostupnosť.

Intenzívne poľnohospodárstvo je často spojené s odvodňovaním a výrubom le‑ sov, čím sa krajina ešte viac vysušuje. Rastie aj populácia, viac ľudí spotrebúva viac vody. Veľa vody sa využíva aj v prie‑ mysle a pri ťažbe nerastných surovín. Vodou sa zavlažujú tiež polia počas su‑ chých období. Zásoby podzemných vôd nie sú neobmedzené. Sú aj oblasti Zeme, ktoré majú opačný problém a sú posti‑ hované záplavami. Je predpoklad, že ak bude doterajší trend otepľovania pokra‑ čovať, situácia sa v tomto smere ešte viac zhorší. K celkovému vysušovaniu

Dunaj v Bratislave: Záplavy v roku 2013. Foto: TASR/Michal Svítok

Kalamita v Tatrách: Les v roku 2004 a po 15 rokoch. Foto: TASR/Kamil Pisko, Oliver Ondráš

Popradské pleso Foto: Aktuality.sk

krajiny prispievajú aj mierne zimy, naj‑ mä ubúdanie snehu, ktorý je prirodze‑ nou zásobárňou vody.

Sucho v budúcnosti spôsobí, že roz‑ siahle oblasti Zeme sa stanú neobývateľ‑ né, ľudia budú musieť migrovať do ob‑ lastí, kde sa bude dať žiť. To je problém, pretože všetky oblasti s priaznivými kli‑ matickými podmienkami sú už obsadené a už dnes sa zavádzajú rôzne opatrenia proti nelegálnej migrácii. Nebude mož‑ né presídliť stovky miliónov ľudí. Ľudia v suchom postihnutých oblastiach budú odkázaní na pomoc a budú mať sťažený prístup k pitnej vode. Veľa ľudí bude žiť na smetiskách, kde sa budú živiť zbieraním odpadkov, ako to vidíme už dnes v Afri‑ ke. Sucho a chudoba sú spojené nádoby.

Klimatická kríza bude jednou z množ‑ stva kríz a bude len zhoršovať životné podmienky na Zemi. Ak sa nebudú jed‑ notlivé krajiny vedieť zjednotiť pri riešení globálnych kríz, čaká túto planétu temná budúcnosť. Na tú dnešnú už zostane len nostalgická spomienka. Bude to svet, kto‑ rý bude pripomínať obrazy z dystopických literárnych diel a filmov. Kde nie je voda, nemôže existovať ani život. Civilizácia sa musí rozhodnúť, čo je pre ňu prioritou — voda alebo ropa. Zatiaľ ropa víťazí. AKÉ SÚ RIEŠENIA

Riešenie klimatickej krízy je možné realizovať prostredníctvom mitigačných a adaptačných opatrení. Mitigačné opat‑ renia sú spojené so snahami o redukciu skleníkových plynov, najmä oxidu uhli‑ čitého, a je možné ich realizovať len na medzinárodnej úrovni. To je však v sú‑ časnej situácii nerealizovateľné, pretože najväčší producenti skleníkových plynov, hlavne Rusko a Čína, od svojich záväz‑ kov ustupujú. Ale ako problém sa ukazuje v súčasnej energetickej kríze aj prechod na obnoviteľné zdroje energie, pričom niektoré krajiny ako Nemecko sa vracajú k fosílnym palivám.

Adaptačné opatrenia sa však dajú vy‑ konávať aj na národnej úrovni. Týka sa to najmä vodnej infraštruktúry, ochra‑ ny podzemných vôd a akumulácie vody v krajine, ktorá potom môže byť využí‑ vaná v období sucha. Na Žitnom ostro‑ ve sa síce nachádzajú zásoby podzem‑ ných vôd, no nemožno nimi zásobovať celé Slovensko. Preto by sa opatrenia mali robiť na celom území. Vodu možno akumulovať prostredníctvom budova‑ nia vodných nádrží, rybníkov, jazier, ale aj celkovou ekologickou kultiváciou kra‑ jiny. Dôležitú funkciu v tomto smere zo‑ hrávajú lesy, močiare, mokrade a poldre.

5. OCHRANA RIEK

Expertka na ochranu riek Martina Paulí‑ ková z WWF Slovensko ČOMU ČELÍME

Sladkovodné rieky či jazerá predsta‑ vujú len percento vôd na Zemi, no prá‑ ve v nich žije štvrtina všetkých druhov stavovcov na planéte a zhruba polovica všetkých druhov rýb. Práve sladkovod‑ né druhy patria pritom medzi najohroze‑ nejšie. Správa WWF o stave planéty upo‑ zorňuje, že za obdobie kratšie ako jeden ľudský život klesla početnosť sledova‑ ných populácií sladkovodných živočíchov v priemere o 83 percent.

Za posledných 50 rokov klesla počet‑ nosť rýb na Slovensku až o 70 percent. Podľa červeného zoznamu vyhynulo až šesť druhov rýb, ďalších sedem druhov patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhy‑ nuté patrí vyza veľká a ďalšie druhy jese‑ terov, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k nám migrovala od Čierneho mora po Dunaji až do Moravy, Hrona či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a rie‑ kou Poprad na neresiská v Tatrách.

Dôvodom je najmä strata vhodných stanovísk pre neresenie, migráciu a ži‑ vot rýb, spôsobená nevhodnými úpra‑ vami riek a mokradí a výstavbou preká‑ žok na riekach v podobe hatí, priehrad či malých vodných elektrární. Viac ako po‑ lovica povrchových vôd na Slovensku nie je v dobrom stave. Kým znečistenie vôd, až na miestne výnimky, postupne kle‑ sá, stále nemiznú nadmerné regulova‑ nie a prehradzovanie, výruby brehových porastov, nevhodné spevňovanie brehov a dna riek.

Ak je dno rieky betónové a brehy zre‑ gulované, stráca sa schopnosť vody čis‑ tiť sa, ryby nemajú kam klásť ikry a kam sa schovať. Ak sú rieky prehradené, ryby nevedia odplávať do vhodnejších loka‑ lít v prípade sucha či znečistenia. Ak sú potoky napriamované a umelo mení‑ me ich koryto, ničíme mokrade, ramená riek a záplavové územia okolo nich. Keď staviame v nivách, znižujeme schop‑ nosť riečnej krajiny zadržiavať vodu, čím rastie riziko povodní aj sucha. Z riek miz‑ nú aj ďalšie organizmy, ako sú podenky, larvy vážok či hmyz, ktorý sa vyvíja vo vode, ale aj mäkkýše, napr. korýtko rieč‑ ne, ktoré sa vyvíja na žiabrach migrujú‑ cich rýb. AKÉ SÚ RIEŠENIA

Európska únia si v Stratégii EÚ v oblas‑ ti biodiverzity do roku 2030 dala za cieľ oslobodiť 25‑tisíc kilometrov riek. K cieľu sa prihlásilo aj Slovensko novou Koncep‑ ciou vodnej politiky, ktorá prioritizuje re‑ vitalizácie riek a mokradí a spriechodňo‑ vanie riek. Podľa Dam Removal Europe bolo v Európe zbúraných už päťtisíc hatí a priehrad.

Pribúdajú projekty obnovy mokradí, prírodného charakteru riek a bočných ramien. Napríkald na Slovensku odstrá‑ nilo WWF hať na rieke Hučava v Podpoľaní a podieľalo sa na mapovaní ďalších bariér vhodných na odstránenie. Revitalizova‑ ná bola časť rieky Rudava a plánované sú ďalšie projekty revitalizácie Moravy či prepojenia starých bočných ramien Du‑ naja pri Bratislave na hlavný tok.

Obnova riečnej krajiny a záplavových území všade tam, kde je to bezpečné, je jedným z kľúčových zelených opatrení pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy, po‑ máha zadržiavať vodu v krajine a ochla‑ dzovať klímu.