Od nenávisti k vražde

from Ročenka KAUZY 2022

Od sľubov k činom

OD NENÁVISTI

K VRAŽDE

Slovensko sa po vražde mužov z LGBTI+ komunity zaradilo na mapu teroristických útokov. V otázke práv dúhovej komunity sa však nič nezmenilo.

Na Slovensku sa vlani stal teroristic‑ ký čin. Nespáchal ho nelegálny mig‑ rant, moslim ani Arab, ako už roky stra‑ šia niektorí politici. Dvoch mladých ľudí v centre Bratislavy zastrelil mladý beloch slovenskej národnosti, ktorého vychová‑ vala pre niekoho tradičná rodina. Vraždil z nenávisti — zbraňou, ktorú mal v legál‑ nej držbe jeho otec.

Matúš Horváth a Juraj Vankulič jeho vyčíňanie neprežili. Radke Trokšiarovej sa po zásahu do nohy podarilo doplaziť do podniku a privolať si pomoc. Skon‑ čila v nemocnici so strelným poranením nohy. „Nič nepovedal, len strieľal. Po‑ tom prišla adrenalínová reakcia, vedela som len, že sa musím dostať dnu a ukryť, lebo mi ide o život. Počula som ďalšie výstrely a bála som sa, že strelec vojde dnu. Keď ostalo ticho, zavolala som 112. Bolo mi jasné, že sa stalo niečo zlé a dú‑ fala som, že ak pomoc príde včas, môže Juraja s Matúšom zachrániť. Dúfala som v zázrak,“ opísala mladá žena po prepus‑ tení z nemocnice bezprostredné sekundy po streľbe.

Polícia definovala chladnokrvnú a na‑ plánovanú vraždu ako terorizmus. FAUX PAS POLITIKOV I CIRKVI

V spoločnosti sa okamžite zdvihla vlna solidarity a otvorila sa aj otázka práv LGBTI+ ľudí. Štát ich už roky prehliada aj v takých základných právach, ako je de‑ denie po partnerovi či právo informovať sa o jeho zdravotnom stave. Krátko po teroristickom útoku sa to čiastočne po‑ kúsila napraviť SaS, ktorá mala už dlhšie v zásuvke návrh zákona o zavedení inšti‑ tútu partnerského spolužitia. Cieľom ná‑ vrhu bolo uľahčiť život ktorémukoľvek nezosobášenému páru.

Komunita LGBTI+ síce nebola nadšená, keďže šlo len o čiastkové zmeny. V situá‑ cii, keď je prevažná časť parlamentu na‑ stavená proti akejkoľvek zmene statusu quo, to napokon odobrila so škrípajúci‑ mi zubami. Opozičná SaS však nenaš‑ la v Národnej rade dostatočnú podporu a 19. októbra 2022 poslanci návrh od‑ mietli. Všeobecné pobúrenie sa rozhodol stlmiť premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý poveril minstra spravodlivosti Vilia‑ ma Karasa vypracovaním koaličného ná‑ vrhu. Ani po mesiaci však neboli na stole žiadne konkrétne návrhy.

Namiesto legislatívnych zmien priš‑ lo od šéfa vládneho OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča vyznanie, že je „hetero“. Poslanec OĽaNO Milan Kuriak

MAREK BIRÓ

Foto: TASR/Jaroslav Novák

sa pár týždňov po vražde vyznal na soci‑ álnej sieti z toho, že je homofób a nehan‑ bí sa za to. Koaliční politici tak opäť začali rozdúchavať nenávistné nálady rozdeľu‑ júce spoločnosť.

Olej do ohňa prilial i predstaviteľ rím‑ skokatolíckej cirkvi, trnavský arcibiskup Ján Orosch. V obežníku zaslanom kňa‑ zom Trnavskej arcidiecézy spochybnil nevinnosť obetí zo Zámockej a prostred‑ níctvom otázok spomenul možnú dro‑ govú závislosť či nemravné konanie. Za text, ktorý vyvolal kritiku zo strany po‑ lície, časti politikov i veriacich, sa neskôr ospravedlnil. KEĎ IDE O ŽIVOT

Práve nenávisť, živená hraničnými po‑ stojmi, bola hnacím motorom útočníka. Vrah zo Zámockej dokonale zapadal do nového typu radikalizácie. Ide o takzvanú alternatívnu pravicu (po anglicky alter‑ native right alebo alt‑right), živenú naj‑ mä na internete a online fórach.

Hoci sa alt‑right šíri primárne na in‑ ternete, na reálny život má krutý dosah. Americká mimovládna ľudskoprávna or‑ ganizácia Southern Poverty Law Center napočítala iba do roku 2018 neuveriteľ‑ ných 43 obetí útočníkov, ovplyvnených práve touto ideológiou. Tú definuje ako „súbor krajne pravicových myšlienok, skupín a jednotlivcov, ktorých hlavným presvedčením je, že takzvaná biela iden‑ tita čelí útokom multikultúrnych síl, kto‑ ré používajú politickú korektnosť a ta‑ kzvanú sociálnu spravodlivosť (social justice, pozn. red.) na zničenie belochov a ‚ich‘ kultúry“.

Priemerný vek útočníkov bol pod‑ ľa organizácie 26 rokov. Podobný trend si všimol aj americký denník Washin‑ gton Post, ktorý od roku 2015 do janu‑ ára 2021 napočítal 267 sprisahaní alebo útokov takzvanej krajnej pravice v Spo‑ jených štátoch. Obeťami sú v „posled‑ ných rokoch najmä černosi, Židia, imig‑ ranti, LGBTI+ ľudia, Ázijčania a ľudia rôznej farby pleti“. PRVOTNÉ ZDROJE RADIKALIZÁCIE

Radikalizácia mladých prebieha prio‑ ritne prostredníctvom sociálnych sietí, online fór, hier či livestreamov. Odborní‑ ci upozorňujú, že sa môže začať už na‑ príklad na Youtube. Americká nezisko‑ vá výskumná organizácia Data & Society Research Institute identifikovala na vi‑ deoplatforme celú „sieť alternatívneho vplyvu“. Jej súčasťou sú konzervatívne, pravicové internetové celebrity, „odbor‑ níci“ či komici, ktorí zdieľajú pohŕdanie progresívnymi myšlienkami.

Dôkazom toho, že radikalizácia, kto‑ rá sa začne na Youtube, sa môže skon‑ čiť tragicky, je streľba v novozélandskej mešite v Christchurch, ktorá si vyžiada‑ la 51 obetí. Cesta masového vraha z No‑ vého Zélandu k radikalizácii nebola ničím výnimočná a začala sa práve na online videoplatforme.

Ako však vysvetlil web Wired, online kultúra nie je ohraničená jednou platfor‑ mou. Jej základom je takzvané multiplat‑ formové zdieľanie obsahu. „Youtube nie je len miesto, kde sa ľudia zabávajú. Do‑ stanú sa aj do tamojších komunít. Tie vám umožnia zapojiť sa do nich komen‑ tármi, ale tiež finančnými darmi,“ pove‑ dala pre web riaditeľka výskumu na Har‑ vardovej univerzite Joan Donovanová. Cesta k extremizácii má však rôzne po‑ doby a môže viesť cez viacero platforiem. Napríklad terorista z Christchurch pravi‑ delne zdieľal krajne pravicové myšlienky z fóra Reddit, Wikipedie a Youtube.

Youtube medzičasom sprísnil politi‑ ku proti nenávistným prejavom a vyma‑ zal množstvo videí, ktoré ju porušovali. Platforma tiež upravila systém odporú‑ čania videí, ktorý svojím nastavením pri‑ spieval k prehlbovaniu radikalizácie. Po‑ užívateľom totiž navrhoval ďalšie videá

k zvolenej téme. V prípade, že si človek pozrel pár videí s alt‑right témou, portál mu ich ponúkal čoraz viac a uzavrel ho v bubline. NORMALIZÁCIA CEZ VTIPY

Odborník v oblasti mediálnych štúdií Luke Munn už roky upozorňuje, že „radi‑ kalizácia ideológiou alternatívnej pravice pomaly ovládne človeka a postupne mu prenikne do srdca i do hlavy“. Ide o tak‑ zvanú normalizáciu radikálneho obsa‑ hu, akým je rasizmus, antisemitizmus či mizogýnia.

Kľúčovú úlohu hrajú humor a irónia. Ide najmä o meme, ktoré šíria „vtipy na hrane“. „Prvýkrát je stretnutie s raso‑ vým alebo mizogýnnym osočovaním šo‑ kujúce. Druhýkrát sa znechutenie zmier‑ ni. Tretíkrát je to síce odpudzujúce, no neprekvapí. A takto to pokračuje ďalej,“ upozornil Munn.

Práve humor a irónia poskytujú ne‑ vhodným obrázkom možnosť popre‑ tia ich dôveryhodnosti a stierajú hranicu medzi vážnosťou a satirou. „Rasizmus sa zmení z niečoho, čo udrie do očí, na bež‑ nú súčasť života, niečo, čo vás sprevá‑ dza pri akejkoľvek online aktivite,“ cito‑ val Munn vysokoškolskú profesorku Lisu Nakamurovú.

Keď sa používateľ aklimatizuje, kedysi radikálne prostredie už nevníma ako ex‑ trém. Hľadá preto nové miesto, ktoré ho v tomto smere uspokojí. „Vízia alt‑right zahŕňa ohavné činy páchané na urči‑ tých skupinách obyvateľstva, od depor‑ tácií po genocídu,“ doplnil Munn. Preto sa v prípade násilných útokov dehuma‑ nizácia stáva dôležitým psychologickým predpokladom. DETSKÉ VZORY

Lektor kritického myslenia Martin Po‑ liačik zdôraznil, že s mladými ľuďmi, kto‑ rí prepadnú radikálnym názorom, treba pracovať. Môže ísť o prejav rebélie ale‑ bo nespokojnosti s okolitým svetom či hľadanie alternatívneho postoja k sve‑ tu. Poliačik je presvedčený, že sa tomu dá vyhnúť práve moderným vzdelávacím prístupom. „Prvou podmienkou je, aby sme v die‑ ťati budovali vnútornú motiváciu k uče‑ niu sa. V praxi to znamená, že dieťa nespoznáva svet z donútenia ani pre od‑ menu, ale ako odpoveď na vlastné prah‑ nutie po nových informáciách a po‑ znatkoch,“ vysvetlil Poliačik. Druhým prvkom, ktorý môže byť podľa experta nápomocný, je demokratizácia prostre‑ dia — v škole aj doma. „Dieťa by malo cí‑ tiť, že na jeho názore záleží a podieľa sa na vytváraní pravidiel, že tie pravidlá sú zmysluplné a nie vnútené,“ dodal.

Poliačik upozornil, že deti sa naj‑ viac učia napodobňovaním a prebera‑ ním vzorcov správania od najbližších. Ak sa deti nevedia dostať k mierumilovným svetonázorom doma, mali by na to byť nastavené školy a prostredie, kde trávia väčšinu času. „Dieťa je v škole roky, nie týždeň. Je dô‑ ležité, aby školskí psychológovia nesedeli zavretí v kancelárii a nesedeli s deťmi len individuálne, ale aby robili s celými trie‑ dami,“ vysvetlil Viktor Križo, ktorý pôsobí ako špeciálny pedagóg, psychológ a ko‑ ordinátor školských podporných tímov.

Práve vďaka špeciálnym aktivitám by si vedeli školskí psychológovia včas všimnúť riziká. „Sú na to rôzne možnosti — dá sa to robiť skríningovo a celoplošne prostred‑ níctvom školských dotazníkov.“ Križko spomenul ako vzor Fínsko, kde majú dva‑ krát do roka takzvaný well‑being dotaz‑ ník (dotazník, ktorý zachytáva mieru po‑ citu šťastia alebo naplnenia). „Učitelia si musia všimnúť, že dieťa sa nemá dobre. Mnohé školy však nie sú zvyknuté reago‑ vať — berú to ako súkromný život žiakov. Nezaujíma ich to, kým v škole poslúchajú a plnia si povinnosti.“

Križko je presvedčený, že vrah zo Zá‑ mockej musel mať problémy už pred útokom. „Jeho stav sa musel vyvíjať po‑ stupne, až kým sa to dostalo do bodu, v ktorom bol schopný zabíjať z nenávisti. Sociálno‑patologické javy sú ako rakovi‑ na — to muselo rásť, až sa to dostalo do celého tela a úplne ho to ovládlo.“ DÔLEŽITÁ ÚLOHA ŠKÔL

Križko opísal systém prevencie, ktorý by bolo treba zaviesť na školách. „Na pr‑ vom stupni je triedny učiteľ. Potom majú niektoré školy školský podporný tím, ktorý sa skladá zo školského psychológa, špeciálneho pedagóga, sociálneho peda‑ góga a liečebného pedagóga alebo logo‑ péda.“ Na Slovensku to však podľa ex‑ perta ešte nie je štandardom. No vďaka europrojektom má takéto tímy osemsto zo šesťtisíc škôl — čiže každá ôsma ale‑ bo deviata škola. „Úloha týchto zamest‑ nancov nie je vyučovať, ale zabezpečovať podporný servis rodičom a žiakom a ro‑ biť skríningy, identifikovať riziká rôzneho charakteru,“ vysvetlil Križo.

Druhým stupňom sú podľa Križa pe‑ dagogicko‑psychologické poradne. „Sú pre každý okres a na Slovensku ich máme 92,“ doplnil. Každá poradňa má zväčša 15 až 20 ľudí. Tí sa majú starať o svoj okres, v ktorom majú na starosti 15 až 20 škôl. V týchto školách sa starajú o školské pod‑ porné tímy a vzdelávanie učiteľov. Úlohu koordinátora by mal zabezpečovať štát‑ ny Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.