Prečo (ne)chceme strieľať šelmy

PREČO (NE)CHCEME

Foto: TASR/Milan Kapusta STRIEĽAŤ ŠELMY

Tlak na lov medveďov a vlkov nepoľavuje, hoci škody pripisované týmto dravcom sú minimálne a často vznikajú s pričinením človeka. Premnožená poľovná zver, ktorú možno loviť, pritom zostáva na okraji pozornosti.

JANA PETRÁŠ KUBISOVÁ

Veľké šelmy sú na Slovensku chránené, názory na ich odstrel však ani po desať‑ ročia trvajúcich diskusiách neutíchajú. Kým v minulosti mohli poľovníci aj vďa‑ ka kritizovaným výnimkám loviť medve‑ de i vlky, dnes štátni ochranári usmrcu‑ jú už len jedince, ktoré vyhodnotia ako problémové a nebezpečné pre majetok či zdravie ľudí. Prístup k lovu aj ochrane chránených šeliem však dodnes rozde‑ ľuje spoločnosť.

Najvyhrotenejšie diskusie sa vedú najmä o medveďoch. Hoci regulačný lov nemá vplyv na počet stretov člove‑ ka s medveďom, volanie po ich odstre‑ le neutícha. Častým argumentom far‑ márov a poľnohospodárov je, že šelmy sú premnožené a spôsobujú im obrovské škody na majetku. Paradoxom je, že pod‑ statne menej sa hovorí o škodách spôso‑ bených srnčou, jeleňou či diviačou zve‑ rou. Nie je pritom tajomstvom, že počty raticovej zveri sa na mnohých miestach vymkli poľovníkom spod kontroly. PREMNOŽENÉ?

Poľovná zver je podľa údajov Národné‑ ho lesníckeho centra (NLC) z poľovníckej štatistiky na historických maximách. Za posledných 20 rokov sa počty niekto‑ rých druhov zvýšili o desiatky až stov‑ ky percent. Najväčší nárast zaznamena‑ la danielia (o 322 percent) a jelenia zver (o 111 percent). Poľovníci síce zintenzív‑ ňujú lov, zároveň však neprestávajú pri‑ krmovať — údajne si tak chcú uľahčiť lov diviačej zveri, ktorá momentálne prená‑ ša africký mor ošípaných. Prikrmovanie však môže pôsobiť na znižovanie počtu poľovnej zveri kontraproduktívne.

Keď hovoríme o premnoženej zve‑ ri, laická verejnosť si tento pojem často spája s populáciou medveďa hnedé‑ ho. Názory vedcov, ktorí upozorňujú, že medvede sa premnožiť nedokážu a uživí sa ich len toľko, koľko im dovolia priestor a možnosti obživy, zostávajú v úzadí.

Faktom je, že zdroje obživy medve‑ ďa hnedého sa v poslednom období vý‑ znamne menia. Pestré lesy, v ktorých navštevoval napríklad čerešňu vtáčiu či jarabinu, nahradili smrekové monokul‑ túry. Z lesa vymizli aj buky či duby, ktoré boli pre medvede tiež zdrojom potravy. Naopak, pod lesy sa vysadili lány kuku‑ rice a iných plodín, ktoré šelmám posky‑ tujú doslova hody.

Sprevodným javom neželaných zmien je takzvaná synantropizácia. Zname‑ ná to, že medvede si postupne zvykajú na ľudskú prítomnosť a nepohrdnú ani pomyselnými kukuričnými či inými kr‑ moviskami v podobe polí pod lesmi. Ne‑ želaným dôsledkom je, že sa učia na ľud‑ skú stravu, ktorú sa neboja pri ľuďoch aj hľadať, čím sa zvyšuje aj riziko ich stre‑ tu s človekom. Dospelé jedince to učia aj svojich potomkov, ktorí to následne odo‑ vzdajú ďalej.

Stále diskutovanou témou zostáva aj početnosť medvedej populácie, keďže častejšie strety šeliem s človekom pripis‑ jú niektorí kritici — podľa nich — vysokej populácii. Podľa posledného vedeckého výskumu však počty medveďov od po‑ sledného odhadu pravdepodobne výraz‑ ne nenarástli. Kým v roku 2014 sa ich po‑ čet odhadoval na 1214 jedincov, aktuálne tento ukazovateľ kolíše v rozmedzí od 1012 do 1275 jedincov.

Čo sa týka vlkov, od júla 2022 sú celo‑ ročne chránené, to znamená, že človek do ich populácie už legálne vôbec neza‑ sahuje. Aktuálny odhad ich počtu nemá‑ me, s rastúcimi počtami raticovej zve‑ ri sa však dá predpokladať aj rast vlčej populácie, ktorá je ich prirodzeným pre‑ dátorom. Podľa starších odhadov žilo na Slovensku niekoľko sto jedincov. KTO SÚ NAJVÄČŠÍ ŠKODCOVIA

Každé zviera má v ekosystéme svoju úlohu. Napríklad kopytníky majú neza‑ stupiteľnú úlohu v potláčaní extrémne‑ ho zmladenia lesa. Ak sa však premno‑ žia, dochádza ku škodám na porastoch a ich obnove. Prirodzeným regulátorom početnosti diviačej a raticovej zveri je vlk. Vlk podobne ako medveď prirodzene vy‑ užíva ľahšie spôsoby obživy, ktoré pred‑ stavujú napríklad nezabezpečené stá‑ da oviec. Odborníci však upozorňujú, že jedným z hlavných menovateľov škôd po vlkovi a medveďovi je slabé alebo chýba‑ júce zabezpečenie stád hospodárskych zvierat či včelstiev. „Ak chceme zvieratá ochrániť, máme na to know‑how aj pro‑ striedky,“ upozorňuje zoologička Mária Apfelová.

Ďalším prehliadaným faktorom je po‑ rovnanie škôd spôsobených divo žijúci‑ mi zvierami. Podľa posledných výsku‑ mov spôsobujú voľne žijúce kopytníky až 17‑krát väčšie škody ako vlky, a to po‑ škodením mladých stromov a poľnohos‑ podárskych plodín. NEZROVNALOSTI V ZBERE DÁT

Skôr ako sa dostaneme k samotným škodám, pristavme sa pri tom, ako sa tieto údaje zbierajú. Čo sa týka vyčís‑ lenia škôd, ochranári a poľovníci pra‑ cujú s rôznymi údajmi. Kým NLC pra‑ cuje s poľovníckou štatistikou, štátna ochrana prírody (ŠOP SR) získava dáta od okresných úradov, ktoré škody aj preplácajú.

Podľa poľovníkov sú spôsobené škody chránenou zverou vyššie, ako prezentu‑ jú štátni ochranári. Istým vysvetlením je,

Odstrel šeliem: za Y a proti Z

MEDVEĎ HNEDÝ

YZmena správania voči človeku, ak medveď vyhľadáva jeho prí‑ tomnosť a nenechá sa odplašiť. Y Zmena správania, ak navštevu‑ je lokality s prítomnosťou člo‑ veka aj za bieleho dňa a napriek opatreniam. Z Už po tisícročia je súčasťou našej fauny, fauny Karpatského oblúka. Z Má svoje miesto v ekosystéme, v ktorom sú všetky organizmy poprepájané množstvom vzťa‑ hov, pričom mnohé z nich si ani neuvedomujeme. Z Je súčasťou našej histórie, kultúry a prírody. Z Je zákonom chránený ako národ‑ ný aj európsky významný druh. Z Je súčasťou biodiverzity, kto‑ rú ešte môžeme a sme povinní zachovávať. Z Je významným sanitárom lesov, čistí les od kadáverov (telá uhy‑ nutých živočíchov, pozn.).

VLK

YNeevidujeme prípady zmeny správania vlkov alebo ohrozo‑ vania ľudí, argument za lov vlka nemáme. Z Už po tisícročia je súčasťou našej fauny, fauny Karpatského oblúka. Z Ze zákonom chránený ako národ‑ ný aj európsky významný druh. Z Reguluje počty nielen raticovej zveri. Z Využíva akýkoľvek mäsitý zdroj potravy — napríklad ak je „myší“ rok, ktorý nasleduje po extrémnej úrode bukvíc, veľkú časť svojej potravy vyplní lovom myší a inými drobnými zemnými cicavcami. Z Zabezpečuje rovnováhu medzi obnovou lesa a počtom či výsky‑ tom kopytníkov. Z Robí zdravotnú selekciu zveri, čím reguluje šírenie chorôb. Z Je významným sanitárom lesov, čistí les od kadáverov.

Argumenty za a proti odstrelu šeliem sme konzultovali so zoologičkou z Národného parku Veľká Fatra Máriou Apfelovou.

Dôkazy z fotopasce: Nelegálne prikrmovanie zvierat v našich horách. Foto: OZ Prales deťom SK

že evidujú aj také škody, ktoré neboli ná‑ rokované na okresných úradoch na pre‑ platenie, a teda ochranári o nich neve‑ dia. Rôznia sa však aj sumy preplatených škôd. Podľa poľovníkov sú preplatené sumy často omnoho nižšie, ako uvádzajú okresné úrady.

Ministerstvá pôdohospodárstva a ži‑ votného prostredia však pripravujú nové systémy evidencie škôd, údaje ešte nie sú k dispozícii. Evidencia z dielne envi‑ rorezortu má ponúkať celoslovenské čís‑ la vrátane lokalizácie miesta vzniku ško‑ dy na mape a možnosti nahlásiť škodu aj online. Evidovať budú aj také škody, kto‑ ré sa stali, ale poškodený majiteľ nepo‑ žiadal o preplatenie. Do databázy by sa tak mali dostať aj škody, ktoré momen‑ tálne neevidujú. ŠKODY: CHRÁNENÁ ZVER

Škody spôsobené chránenými druhmi zvierat, ktoré štát musel vlani preplatiť, predstavujú 1,27 milióna eur a patrí sem celkovo 11 určených zvierat. Veľké šelmy však podľa ochranárov ani zďaleka ne‑ napáchali toľko škôd ako volavka popo‑ lavá či kormorán veľký. Medvede spôso‑ bili škody za vyše 197‑tisíc eur a vlky za vyše 313‑tisíc eur z celkovej sumy, vo‑ lavky a kormorány spôsobili dokopy ško‑ dy za takmer 660‑tisíc eur.

Škody na rybách za viac ako 735‑ti‑ síc eur sú vôbec najvyššie, ktoré chrá‑ nené zvieratá spôsobili. Nasledujú škody na hospodárskych zvieratách (viac ako 314‑tisíc eur), na poľnohospodárskych plodinách (vyše 70‑tisíc eur), ujma na ľudskom zdraví (viac ako 48‑tisíc eur), škody na poľovnej zveri (viac ako 44‑ti‑ síc eur), včelstvách (vyše 26‑tisíc eur) a drevinách (vyše 24‑tisíc eur).

Inak sa na škody spôsobené veľkými šelmami pozerajú poľovníci. Podľa nich robia omnoho väčšie škody, ako evidu‑ jú okresné úrady. Najväčší rozdiel vidieť v škodách spôsobených vlkom. Podľa NLC je to až šesťnásobne viac, ako evi‑ dujú okresné úrady. Zatiaľ čo okresné úrady preplatili po vlkovi škody vo výš‑ ke 313‑tisíc eur, NLC tvrdí, že vlčie svor‑ ky spôsobili škody až za vyše 1,9 milióna eur. Väčšie škody podľa NLC spôsobujú aj medvede (za vyše 320‑tisíc eur), aj rysy (viac ako 315‑tisíc eur).

Celkovo tieto tri druhy chránených zvierat napáchali podľa poľovníkov škody za viac ako 2,5 milióna eur, a nie ochra‑ nármi deklarovaných 1,27 milióna eur. Zo štatistík NLC tiež vyplýva, že štát im pre‑ platil len necelých 370‑tisíc eur, a nie spomínaných takmer 1,27 milióna eur, ako dokladujú okresné úrady. ŠKODY: POĽOVNÁ ZVER

Komplexné údaje o škodách nám chý‑ bajú aj v prípade poľovnej raticovej zve‑ ri. Ministerstvo pôdohospodárstva síce spustilo vlani v auguste monitoring a vy‑ zvalo farmárov a poľnohospodárov na nahlasovanie škôd. Výsledky však nebo‑ li v čase uzávierky magazínu k dispozícii. Škody na lesných porastoch a poľnohos‑ podárskych plodinách sa rátajú v mi‑ liónoch eur. Finálne číslo však závisí od toho, koho sa spýtate.

Najmilosrdnejšie údaje eviduje NLC, podľa ktorého spôsobila raticová zver za rok 2021 škody prevyšujúce dva milióny eur. Užívatelia poľovných revírov pritom uhradili len 194‑tisíc eur. Ministerstvo pôdohospodárstva v tejto súvislosti pri‑ pomína, že poškodený a užívateľ poľov‑ ného revíru sa môžu dohodnúť aj na inej forme náhrady, nielen na peňažnom pl‑ není, napríklad vo forme diviny, brigád‑ nickej činnosti, umožnenia lovu zveri po‑ škodenému a podobne.

Inak sa na škody raticovou zverou po‑ zerá Slovenská poľnohospodárska a po‑ travinová komora, ktorej údaje pritom nahlasuje menšia časť poľnohospodárov. Škody na plodinách za rok 2021 vyčíslila na takmer 26 miliónov eur. Veľkosť po‑ škodenej plochy a mieru poškodenia les‑ ných porastov nahlasujú do iného výkazu aj lesní hospodári. AKO FUNGUJE NÁHRADA ŠKÔD

Škody spôsobené chránenou ale‑ bo poľovnou zverou možno preplatiť len v prípade, že farmár, poľnohospodár či lesník urobil nejaké opatrenia na ochra‑ nu svojho stáda, pestovaných plodín ale‑ bo lesných porastov. Systém vyplácania náhrad za škody však podľa žiadateľov nefunguje dobre.

Farmári napríklad namietajú, že štát im často nepreplatí všetky škody na ov‑ ciach, ktoré im vlky spôsobia, a preto ich už ani nenahlasujú. To môže byť vysvet‑ lenie, prečo poľovníci evidujú nepomer‑ ne vyššie škody spôsobené vlkom ako okresné úrady.

Od začiatku roka 2023 platia nové podmienky ochrany stád elektric‑ kým ohradníkom či pastierskym psom. Okrem iného definujú, ako má daný objekt vyzerať, aký má byť elektrický ohradník alebo koľko a akých psov má stádo strážiť. „Ľudia si to často vysvet‑ lili tak, že im stačí jednoradový elek‑ trický ohradník, prípadne jednoduchá ohrada. Mnohé oplotenia by však pre‑ liezol ktokoľvek, nielen hladom motivo‑ vaná šelma. Ani jeden pastier so psíkom pri 800 ovciach rozpasených na veľkej ploche nie je dostatočná ochrana,“ tvr‑ dí zoologička Mária Apfelová. Po novom platí, že ak má stádo napríklad viac ako 500 zvierat a pasú sa mimo uzavretého priestoru, musia ich strážiť aspoň dva pastierske psy, ktoré vyrastali pri stáde a sú staršie ako jeden a pol roka. Elek‑ trický ohradník musí mať aspoň štyri vodiče s predpísaným výkonom, pulz‑ nou silou a výškou ohrady najmenej 120 centimetrov.

Foto: Štátna ochrana prírody

Zásahový tím: Stopol ukladanie kuchynského odpadu pod kosodrevinu pri chate, lákal medvedicu. Téma pre populistov: Miroslav Suja chcel pre medveďa odvolať ministra. Foto: TASR/Milan Kapusta

Foto: TASR/Jaroslav Novák