PRÍBEHY Z VOJNOVEJ
UKRAJINY
Foto: Juraj Mravec
Ukrajinská Buča je jedným zo symbolov krutosti ruskej armády. Po odchode ruských jednotiek z Kyjevskej oblasti našli ukrajinskí vojaci a policajti v meste pobitých civilistov. Symbolom okupácie Buče sa stal masový hrob pri jednom z chrámov, v ktorom domáci pochovali 117 tiel. Reportáž s názvom Buča: Okupácia 2022 je súčasťou knihy Stanislavy Harkotovej Ešte sme nezomreli. Bola to tá najzvláštnejšia press tour, akú môže novinár zažiť. Spolu s desiatkami kolegov, všetci v nepriestrelných vestách, sme si 8. apríla 2022 na okraji Kyjeva sadli do žltých maršrutiek, ktorých koordináty sme dostali deň vopred. O desiatej ráno sa kolóna maršrutiek a policajných áut pohla na sever. Za zarosenými oknami sa mihali spálené tanky, vypálené čerpacie stanice a ruiny domov, z ktorých zostali len obvodové múry. V jednom z cieľov cesty — Buči — zaparkovala maršrutka na Ulici Bohdana Chmeľnického. Každý, kto sledoval dianie na Ukrajine, už videl zábery kolóny spálenej ruskej techniky na Vokzalnej ulici. Aj obrazy tiel ležiacich na Jablunskej ulici obleteli médiá. Lenže telá le-
46
žali i na ulici Tarasivskej. Domáci poznali aj príbeh dvoch žigulíkov na Institutskej ulici, aj osud ľudí v dome na Ševčenkovej ulici. Jednou z najskľučujúcejších tragédií bol príbeh rodiny Čikmarovcov. Ruské bojové vozidlo si ju našlo na Čkalovej ulici. Manželia Oleksandr a Margarita utekali pred vojnou po prvý raz pred ôsmimi rokmi. Druhý pokus prežil len Oleksandr, no prišiel o nohu. Jeho žena a dve deti, deväťročný Matvij a štvorročný Klym, boli na mieste mŕtvi. Biely Ford, ktorý Oleksander Čikmarov šoféroval, nasledoval v to sobotné ráno 5. marca 2022 biely Dodge. Vo vozidle sedeli Oleh a Halyna Tovkačovci. Oleha prevŕtali guľky na mieste spolujazdca, jeho manželku zasiahli do kľúčnej kosti. Syn Anton hľa-
dal otcovo telo po márniciach niekoľko týždňov. Pochovali ho na jednom z cintorínov v Buči. Obhorené telá Margarity a detí susedia narýchlo uložili do plytkého hrobu na stavenisku za Chrámom sv. Ondreja, vzdialenom na dohľad od masového hrobu, do ktorého domáci pochovali vyše stovku tiel. Maršrutky s novinármi smerovali priamo tam. Minibusy zaparkovali neďaleko brány, cez ktorú sa vstupovalo k chrámu. Na mieste už stála ochranka — kontrolovala vojenské akreditácie. Následne sa desiatky reportérov z celého sveta natlačili k policajnej páske. Oddeľovala miesto výkonu ich povolania od miesta výkonu povolania kriminalistov a prokurátora vyšetrujúceho vojnové zločiny. Niektorí kolegovia hľa-
