NESLOBODA V SLOBODE
Foto: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Roman Samotný je presvedčený, že sa spustilo domino, na ktorého konci bude spoločenská zmena. Deň po vražde Matúša a Juraja ste po‑ vedali, že vaša bolesť je obrovská aj pre‑ to, že útočník vám zobral pocit bezpečia. Rozprávame sa dva mesiace po vražde. Stále sa cítite byť ohrozený? Vyrastal som v 90. a nultých rokoch, vtedy bola autocenzúra pre LGBTI+ ľudí štandardom. Dával som si pozor, čo kde poviem, ako sa prejavím, aby som ne‑ dostal po papuli. Situácia sa však vy‑ víjala a v Bratislave sme sa neskôr cítili v bezpečí, prinajmenšom v centre hlav‑ ného mesta násilie nemalo miesto. Útok mi pripomenul, že ohrozenie je stá‑ le prítomné. Viac premýšľam, čo mô‑ žem spraviť či povedať, aby som sa vy‑ hol násiliu. Znamená to, že v minulosti ste sa s pria‑ teľom dokázali držať za ruky v cente mesta, ale dnes to radšej nespravíte? Aj predtým som zvažoval, ale nie až tak naliehavo. Dnes si dávam pozor. Keď idem večer domov, sledujem, kto je na ulici a či by mohol byť potenciálnou hrozbou.
14
Roky ste LGBTI+ aktivistom, mali ste aj komunitný bar Tepláreň, organizovali ste queer akcie. Chceli ste, aby sa ľudia neskrývali a otvorene hovorili o svojej orientácii. Zmenilo sa to? Nie, naďalej to platí. Vždy je však pr‑ voradé bezpečie. Je dôležité žiť otvorene, ale každý musí dobre zvážiť, či ohrozí sa‑ mého seba na živote. Štát by mal spraviť všetko pre to, aby mohli všetky menšiny žiť plnohodnotný, dôstojný život a po‑ mohol nám opäť získať pocit bezpečia. Hoci ani predtým sme ho úplne nemali — napríklad v online prostredí bolo verbál‑ ne násilie každodennou záležitosťou bez akýchkoľvek postihov. Pri útoku zahynuli Matúš a Juraj. Akí boli? Boli odhodlaní byť sami sebou. Roz‑ hodli sa nežiť v tieni, každý deň naplno žili svoju identitu. Bolo to veľmi inšpira‑ tívne. Juraj bol výnimočný tým, že sa ne‑ bál ísť ani do šedivých bratislavských ulíc v sukni a modrých vlasoch. Rozhodol sa nepodľahnúť tlaku, bol sám sebou.
M O N I K A VAT R Á LOVÁ
