KN 01-2023

VEDA A VÝSKUM V ŠVK V ROKU 2023

Imanentnou súčasťou činnosti Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici ako kultúrno-informačnej, vedecko-vzdelávacej a zberateľskej inštitúcie v knižničnej, bibliografickej, literárno- a hudobnomúzejnej, vydavateľskej a kultúrnovzdelávacej oblasti je tiež realizácia vedeckého výskumu. Výskumnej práci sa v našej knižnici venujú zamestnankyne a zamestnanci oddelenia výskumu a bibliografie a Literárneho a hudobného múzea ako špecializovaného organizačného útvaru. Svoju činnosť napĺňajú na základe opätovne udeleného osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré naša knižnica získala v zmysle § 3 ods. 11 výnosu MŠVVŠ SR o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti právnických a fyzických osôb na vykonávanie výskumu a vývoja na roky 2022 – 2028. K permanentným vedeckovýskumným úlohám oboch kolektívov patrí bibliografický výskum národného odboja a Slovenského národného povstania, biografický výskum osobností banskobystrického regiónu a tvorba databázy ich biobibliografických údajov, budovanie regionálnej retrospektívnej bibliografie, bibliografie po roku 1989, výskum dejín knižnej kultúry, bábkárstva a dejín hudby v banskobystrickom regióne. V roku 2023 máme v pláne vedeckovýskumnej činnosti pokračovať v úspešne rozpracovanom projekte podporenom Agentúrou na podporu výskumu a vývoja MŠVVŠ SR č. APVV-19-0456 Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov (SKRIPTOR). Ide o projekt, na ktorom sa zúčastňujú tímy z Univerzity Mateja Bela (Katedra histórie FF UMB a Univerzitná knižnica UMB) a ŠVK v Banskej Bystrici. Cieľom projektu je rozšíriť odbornej a laickej verejnosti najnovšie technologické inovácie a poznatky o efektívnom prístupe k slovenskému i zahraničnému písanému dedičstvu a implementovať najnovšie poznatky z výskumu automatického textového rozpoznávania historických dokumentov na Slovensku.

Pokračovanie na str. 2

V úvode septembra minulého roku rozšírila našu ponuku databáza BOOKPORT. Čitateľom sa tak otvorila príležitosť vybrať si niektorú z viac ako 9 000 kníh, ktoré sú dostupné online, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Online knižnica je určená najmä pre študentov, ktorí získajú jednoduchý a bezplatný prístup k odbornej literatúre, ale zameriava sa aj na čitateľov hľadajúcich dostupnú beletriu v rôznych jazykoch, predovšetkým v češtine.

Výborný štart online knižnice BOOKPORT

Hlavným benefitom databázy BOOKPORT je práve to, že väčšina kníh v nej je v zrozumiteľnom jazyku pre väčšinu našich čitateľov, ktorým tak odpadajú starosti s prekladaním textu a môžu sa pohodlne zahĺbiť do čítania. To však nie je jediná výhoda online knižnice. Čitatelia môžu využiť aj jedinečné funkcie, ktoré im umožnia plnohodnotne pracovať s materiálmi a uľahčia prácu s elektronickými dokumentmi:

 Automatická synchronizácia čítania – pokračujete v čítaní na tablete/v mobile presne tam, kde ste skončili na počítači.

 Rozšírené vyhľadávanie – vyhľadajte kľúčové slovo alebo celú vetu, aj keď neviete, akú knihu máte hľadať.

 Zbierky kníh – vytvárajte si vlastné zbierky kníh a trieďte knihy podľa svojich potrieb.

 Zmena zobrazenia – upravte si veľkosť písma, zarovnanie textu alebo použitie nočného režimu.

 Zvýraznenie textu – označte zaujímavé alebo dôležité pasáže.

 Vloženie poznámky – zapíšte si vlastné postrehy alebo myšlienky.

 Zdieľanie poznámok – podeľte sa o svoje postrehy s ostatnými.

VEDA A VÝSKUM V ŠVK V ROKU 2023

V októbri 2022 obidve spoluriešiteľské pracoviská usporiadali v priestoroch ŠVK vedeckú konferenciu Digital humanities – nástroje sprístupňovania historického dedičstva, na ktorej riešitelia výskumného projektu prezentovali výsledky svojho doterajšieho skúmania v oblasti digitalizácie historických dokumentov. V závere predchádzajúceho roka publikovali elektronickú publikáciu Automatická transkrip-

coch od roku 1918 a o športoch a športových osobnostiach v Banskobystrickom kraji so zameraním na Bielu stopu SNP ako dominantu športového života v Kremnici, ako aj projekt Skriptor, ktorého riešitelia plánujú usporiadať konferenciu so vzdelávacím workshopom pre odborné pracoviská (archívy, knižnice, výskumné ústavy, vysoké školy). V máji tradične zorganizujeme už 22. ročník odborného seminára pre knihovníkov a informačných špecialistov TLib 2023, tentoraz na tému Nové služby modernej knižnice: škola prežitia knižnice v digitálnom prostredí

cia slovacikálnych historických dokumentov (Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo UMB, 2022), ktorú zostavili D. Katuščák a I. Nagy a dve kapitoly za ŠVK BB autorsky pripravili D. Katuščák a M. Bôbová. D. Katuščák je tiež autorom výkladového slovníka pojmov a termínov súvisiacich s automatickým rozpoznávaním historických rukopisných a tlačených textov. Záujemcovia nájdu uvedenú e-publikáciu na webovom sídle Repozitára UMB.

V tomto roku sme započali práce na budovaní databázy nových, resp. aktualizovaných bibliografických záznamov s vyústením do knižných personálnych bibliografií dramatika, prozaika, básnika a redaktora Jozefa Gregora Tajovského, od narodenia ktorého uplynie v budúcom roku 150 rokov, a jeho manželky, spisovateľky Hany Gregorovej, rod. Lilgovej. Pokračovať budú bádania vo fondoch slovacikálnych tlačí z 18. a 19. storočia na území nášho mesta so zameraním na školské knižnice, najmä knižnicu Teologického seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici, ďalej budovanie špecializovaných databáz o architektúre Banskej Bystrice a jej tvor-

Súčasťou podujatia opäť bude Knižničný inkubátor – fórum mladých knižničnoinformačných špecialistov. V druhom polroku to bude vedecká konferencia Museologica literaria 2023. Naši bádatelia sa tiež chcú aktívne zúčastniť na externých vedeckých podujatiach, kto ré organizujú naši domáci a zahraniční partneri, napr. Sdružení knihoven ČR (konferencia Knihovny současnosti 2023), Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové (25. ročník Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov), Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku (konferencia Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov), Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (sympózium Cantus Choralis Slovaca 2023).

Odborová a tematická divergencia realizovanej vedeckovýskumnej činnosti v ŠVK v Banskej Bystrici nás privádza k úvahám o jej koncepčnom a systematickom organizovaní, riadení, vyhodnocovaní a popularizácii, ktoré by sme chceli v roku 2023 obsiahnuť v konštituovaní vedeckej rady ako poradného orgánu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici pre oblasť vedy a výskumu.

Ivan Očenáš

Výborný štart online knižnice BOOKPORT

Úspech databázy v prvých mesiacoch jej prístupnosti dokumentujú aj štatistiky. Od septembra do decembra si v nej čitatelia otvorili až 3 913 kníh, pričom najúspešnejším mesiacom bol november s 1 319 čítanými knihami. Čísla pritom nie sú kompletné, keďže pre technické problémy dodávateľa databázy v nich chýbajú štatistiky z obdobia od 7. septembra do 2. októbra. Aj napriek tomu však ide o vysoké číslo, ktoré dokladuje, že čitatelia sa s BOOKPORT-om rýchlo zžili.

Spomedzi takmer 4 000 otvorených online dokumentov mali najväčší úspech knihy Atomové návyky z vydavateľstva Jan Melvil Publishing, do ktorej vstúpili čitatelia 67-krát, Pracujte chytřeji a naučte se odpočívat (33-krát) a Neurologie pro studium i praxi (28-krát). Najčítanejšou beletriou sa stala kniha První pravidlo: nezamilovat se, ktorú si otvorilo 21 návštevníkov online knižnice, druhá

najčítanejšia bola knižka Žena v ohni (19-krát) a treťou Tři týdny do svatby (18-krát).

Veríme, že cestu k digitálnej knižnici BOOKPORT si v tomto roku nájdu ďalšie tisíce čitateľov, ktorých môžeme vopred potešiť tým, že predplatné databázy sa nebude končiť na konci augusta, ale po dohode s jej dodávateľom až na konci roka 2023. A ako získate do databázy BOOKPORT prístup? Ak ste novým čitateľom, po vašej registrácii vás do online knižnice automaticky zaradíme. Následne vám bude doručený e-mail, prostredníctvom ktorého si vytvoríte vlastné heslo. Ním sa následne budete do databázy prihlasovať. Ak už naším zaregistrovaným čitateľom ste a prístup do BOOKPORT-u ešte zriadený nemáte, kontaktujte náš výpožičný pult (pozicovna@svkbb.eu), ktorý vám s prihlásením pomôže.

Michal Majer

Pokračovanie zo str. 1

Výsledok automatickej transkripcie - projekt Scriptor

Prof. Dušan Katuščák (Vedecká konferencia Digital humanitirs 2022)

OSTÁVA S NAMI i v nás

Blanka Snopková (1966 – 2022)

Na sklonku roka 2022 predčasne opustila rady slovenských knihovníkov a bibliografov významná osobnosť, naša kolegyňa, spolupracovníčka a riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Banskej Bystrici PhDr. Blanka Snopková, PhD.

Blanka Snopková sa narodila 18. mája 1966 v Banskej Bystrici Povinnú školskú dochádzku absolvovala v Základnej škole v Selciach a v Základnej škole Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Stredoškolské štúdiá absolvovala na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. V rokoch 1984 – 1988 nadobudla vysokoškolské vzdelanie v odbore vedecké informácie a knihovníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1988 získala akademický titul doktor filozofie (PhDr.). V roku 2012 absolvovala externé doktorandské štúdium v študijnom odbore slovenské dejiny a získala akademický titul PhD. na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Ako čerstvá absolventka vysokej školy začala v roku 1988 pôsobiť v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici najskôr na oddelení služieb čitateľom. Neskôr jej kroky viedli na oddelenie doplňovania a spracovania fondov, ktoré viedla v rokoch 1997 – 2004, a na oddelenie bibliografie, kde viedla kolektív mladých bibliografov, ktorým už ako skúsená kolegyňa odovzdávala vedomosti. Postupne sa vďaka svojej pracovitosti a skúsenostiam prepracovala na pozíciu vedúcej odboru služieb a zástupkyne riaditeľky a od roku 2018 do funkcie riaditeľky.

Celú svoju 34-ročnú profesionálnu kariéru zasvätila knižničnej vede a Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Nazbierala množstvo skúseností z praxe, keďže od práce s čitateľmi v požičovni a študovniach prešla cez vecnú katalogizáciu knižničných dokumentov k písaniu odborných a vedeckých štúdií, zostavovaniu odborných zborníkov a ďalších publikácií. Poznanie možností knižnice a potrieb jej používateľov jej dávalo neustále nápady na modernizáciu knižničných služieb a využívanie moderných technológií v knižničnej praxi. Ako spoluzakladateľka občianskeho združenia Pro Bibliothecae sa snažila podporovať a posúvať knižnicu novými smermi.

Svoj záujem sústreďovala na problematiku implementácie moderných informačno-komunikačných technológií do knižničnej praxe. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venovala

dejinám knižnej kultúry s dôrazom na vydavateľskú činnosť. Absolvovala pracovné stáže v Poľsku, Rusku, Nemecku, na Ukrajine, aktívne vystupovala na mnohých zahraničných odborných seminároch a konferenciách, prezentovala slovenské knihovníctvo až v ďalekej Číne.

Je autorkou a spoluautorkou početných vedeckých a odborných štúdií v domácich i zahraničných zborníkoch (Bibliografický zborník, Acta Historica Neosoliensia) a v odborných periodikách (Bulletin Slovenskej asociácie knižníc, Knižnica, ITlib, Knižničné noviny). Taktiež je autorkou a spoluautorkou personálnych a tematických bibliografií venovaných významným osobnostiam regiónu i dejateľom s celoslovenskou pôsobnosťou. Pôsobila ako autorka a zostavovateľka biografických slovníkov zameraných na osobnosti Banskej Bystrice (napr. Osobnosti Banskej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia, 2010). Bola zostavovateľkou, redaktorkou i zodpovednou redaktorkou vedeckých zborníkov a publikácií, odbornou garantkou bibliografickej databázy Pamäť mesta Banská Bystrica. Podieľala sa na príprave a realizácii početných vedeckých konferencií. Bola organizačnou a odbornou garantkou seminára pre knihovníkov a informačných špecialistov TLib venovaného aktuálnym otázkam knižničnej vedy a praxe, ktorý ŠVK v Banskej Bystrici organizuje od roku 2000. Rada sa zúčastňovala na kolokviách českých, moravských a slovenských bibliografov, ktoré sa konajú každý rok recipročne v českej a slovenskej knižnici.

Jej profesionálny život bol spojený s prácou v odborných komisiách a pracovných skupinách v rámci systému slovenských knižníc. Bola dlhoročnou členkou Spolku slovenských knihovníkov a členkou Správnej rady Slovenskej asociácie knižníc. Pôsobila v Koordinačnej rade Slovenskej národnej knižnice v Martine pre bibliografickú činnosť, v Knižničnej rade Univerzitnej knižnice Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici či v dotačnej komisii Ministerstva kultúry SR pre knižnice a knižničnú činnosť. Dlhodobo pôsobila v redakčnej rade Knižničných novín vydávaných Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici. Od roku 2013 v redakčnej rade poľského vedeckého časopisu Bibliotekarz Lubelski.

Za svoju vytrvalú prácu v oblasti knihovníctva získala viacero ocenení. V roku 2015 získala v spoluautorstve s Ivanou Polákovou 3. miesto v ankete Kniha Turca 2014 o najkrajšiu a najzaujímavejšiu regionálnu knihu Turca za publikáciu Miroslav Tuma – Sebaspytovanie (ŠVKBB 2014).

Posledné roky jej života ovplyvnila ťažká choroba, s ktorou bojovala so vztýčenou hlavou. Žiaľ, svoj zápas 30. decembra 2022 prehrala. A hoci už nie je medzi nami, ostáva s nami i v nás.

Česť jej pamiatke!

Za nás všetkých Monika Danková

Týždeň

vedy a techniky v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej

Bystrici

Týždeň vedy a techniky na Slovensku každoročne v novembri organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Jeho cieľom je zlepšiť vnímanie vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti, popularizovať a prezentovať ich, vzbudiť záujem mladých ľudí o štúdium vedeckých a technických disciplín, informovať verejnosť o poznatkoch vedy a techniky a o nutnosti podporovať vedu a techniku, ktoré sú základom hospodárskeho a spoločenského pokroku a pomáhajú riešiť globálne problémy a výzvy.

V roku 2022 sa konal už 19. ročník Týždňa vedy a techniky na Slovensku a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si v týždni od 7. do 13. novembra 2022 pripravila v priestoroch výstavy Veda v hračkách a v Nemeckej študovni aktivity k tejto udalosti.

Interaktívna výstava vedeckých hračiek, jednoduchých experimentov a hlavolamov Veda v hračkách je vhodná na poznávacie hranie žiakov, študentov a ďalších návštevníkov spojené s efektívnym pozorovaním a poznávaním. Pri príležitosti tejto špeciálnej

udalosti bola spojená s výrobou frndžaly, ktorá predstavuje torzný zotrvačníkový oscilátor alebo torzné kyvadlo využívajúce zotrvačnosť. Počas Týždňa vedy a techniky nás navštívilo vyše 340 detí zo základných škôl v meste, ako Trieda SNP 20, Bakossova, Ďumbierska, Slobodného slovenského vysielača, Škola u Filipa, Narnia a Rodinná škola, ale aj veľa samostatných návštevníkov. Prišli sa k nám dokonca pohrať aj deti zo základných škôl mimo Banskej Bystrice, a to zo ZŠ Adely Ostrolúckej v Budči a z Nižnej. Na začiatku návštevy im bolo ukázané a vysvetlené, ako jednotlivé hračky, hlavolamy a experimenty fungujú a aké prírodné javy sa za nimi skrývajú. Následne mali žiaci čas sa s hračkami pohrať a v závere sme vyrábali frndžaly, ktoré si detičky zobrali so sebou domov, aby mohli aj doma objavovať záhady fyziky.

V Nemeckej študovni sme počas Týždňa vedy a techniky privítali žiakov zo ZŠ Bakossova, ktorí si za pomoci spoločenskej hry posvietili na slávnych vynálezcov a vynálezkyne z krajín hovoriacich po nemecky. Študentom zo Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša sme zas mali možnosť priblížiť významné technologické vynálezy a povedať si viac o ľuďoch, ktorí za nimi stáli.

Eva Paľková a Katarína Němcová

Jazykovo-konverzačný kurz Spoznaj Španielsko, nauč sa španielčinu

V našom Centre hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho prebehol počas minulého roka štvorhodinový kurz základov španielčiny spojený so zaujímavými prezentáciami o Španielsku pod názvom Spoznaj Španielsko, nauč sa španielčinu. Kurz sa po prvýkrát uskutočnil v mesiaci apríl a potom sme ho pre veľký záujem zopakovali v mesiaci november.

Účastníci sa na kurze naučili nielen to, ako sa po španielsky opýtať na cestu či ako si objednať jedlo v reštaurácii, ale dozvedeli sa aj veľa zaujímavostí zo španielskeho turizmu, kultúry či gastronómie prostredníctvom zaujímavých prezentácií. Každá hodina sa skladala z dvoch častí. V prvej polovici hodiny sme vďaka prezentáciám spoznávali španielske mestá, zvyky, festivaly, jedlá, najznámejšie literárne diela či historické udalosti – ako sa hovorí, z každého rožka troška. V druhej polovici sme teóriu prepojili s praxou. Rozšírili sme si slovnú zásobu o nové slovíčka a základné španielske frázy, ktoré sme si ná-

sledne vyskúšali na rôznych cvičeniach, ale najmä pri tvorení dialógov vo dvojiciach či trojiciach. Účastníci kurzu boli rôznych vekových kategórií, ale všetkých ich spájalo nadšenie z učenia. Na hodinách panovala vždy skvelá priateľská a veselá atmosféra.

Pre všetkých, ktorí sa na kurze zúčastnili, či už v apríli, alebo v novembri, pripravujeme druhé kolo kurzu, ktoré bude viac zamerané na konverzáciu. Okrem slovnej zásoby sa k učivu pridajú aj základy gramatiky, aby nám rozprávanie išlo ešte ľahšie.

Nestihli ste minulý rok náš kurz, ale chcete v blízkej budúcnosti navštíviť Španielsko či máte chuť len tak sa naučiť niečo po španielsky? Neváhajte a napíšte nám na email centra hispanskecentrum@svkbb.eu, že by ste sa radi na kurze zúčastnili. V prípade väčšieho záujmu kurz radi opäť zopakujeme. Tešíme sa na každého z vás

Zuzana Hušlová

Deti počúvajú výklad o fungovaní jednotlivých hračiek

Chlapci skúšajú vyriešiť náročné hlavolamy

Spomeňme si na svoj mozog (nielen) v marci!

Týždeň mozgu, v anglickom origináli Brain Awareness Week, sa vo svete oslavuje už od roku 1996. Ide o celosvetovú kampaň a patrí mu tretí marcový týždeň. Vo viac ako 60 krajinách sveta sa konajú tisíce osvetových podujatí na oslavu jedného z najdôležitejších ľudských orgánov. Už šestnásty rok je Slovensko súčasťou tejto kampane. Cieľom tohto týždňa je upriamiť pozornosť na ľudský mozog, jeho činnosť, novinky z oblasti výskumu, hovoriť o ochoreniach mozgu a spôsoboch ich prevencie. Do tejto iniciatívy sa už po deviatykrát zapojí aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici.

Týždeň mozgu tento rok pripadá na 13. – 19. marca 2022. Hlavnými partnermi Týždňa mozgu sú Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Centrum MEMORY, n. o., a Neuroimunologický ústav SAV.

nie poznávacích funkcií v dôsledku starnutia alebo neurodegeneratívneho procesu. Metódy tréningu pamäti podporujú tvorbu nových, najmä neobvyklých nervových spojení a značnú hustotu ich sietí. Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni a udržiavajú celý mozog v stavoch vysokej výkonnosti. Účastníci tréningov sa naučia nové techniky trénovania pamäti a získajú nové sociálne kontakty, čo môže pomôcť aj pri pocitoch osamelosti alebo depresie.1

Pre našich čitateľov pripravujeme aj výstavku kníh, kde nájdu tituly z našej knižnice na trénovanie pamäti v domácom prostredí. Zaujímavé cvičenia a podnetné tipy na literatúru nájdu počas Týždňa mozgu aj na facebookovej stránke našej knižnice.

Zapojte sa spolu s nami do Týždňa mozgu a podporte tak svoje mentálne zdravie. Spomeňme si na svoj mozog a ten sa nám odmení.

Účastníci tréningov pamäti

Aj tento rok si naša knižnica pripravila aktivity pre verejnosť. Po približne troch rokoch sa vraciame k obľúbenému jarnému cyklu tréningov pamäti pre seniorov. Ide o tréningový cyklus pozostávajúci z desiatich stretnutí, ktoré sa budú konať v knižnici jedenkrát týždenne. Začíname v utorok 14. marca 2023.

A v čom je tréning pamäti prospešný?

Pravidelným mentálnym cvičením sa stimulujú kognitívne schopnosti človeka. Ide o ochranu v zmysle oddialiť zhoršova-

Ivana Bičanovská

1 Tréning pamäti [centrummemory]. [on-line]. Centrum MEMORY [cit. 2023-02-10]. Dostupné na: https://www.centrummemory.sk/ trening-pamati

V stredu 25. januára 2023 sa v priestoroch Literárneho a hudobného múzea, v expozícii Múzeum – domov múz, stretli študenti maturitných ročníkov Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, aby si zmerali svoje rečnícke schopnosti na 13. ročníku súťaže v rétorike pod názvom Slovo, čo um i srdce vaše posilní. Súťaž prebiehala v dvoch kolách a spolu sa na nej zúčastnilo sedemnásť študentov.

Súťažiaci si vybrali veľmi zaujímavé témy reflektujúce súčasnosť a jej aktuálne problémy, ako napríklad vojna, vplyv sociálnych sietí na človeka, emancipácia žien, pandémia ochorenia covid-19 či správny výber povolania, ktoré následne prezentovali pred takmer tridsiatimi ďalšími návštevníkmi prevažne z radov študentov tretieho ročníka Gymnázia J. G. Tajovského. Pri hodnotení rozhodoval najmä súlad verbálnej a neverbálnej stránky individuálnej prezentácie pred publikom a porotou. Žiaci kvalitou svo-

jej argumentácie, schopnosťou improvizovať, všeobecným rozhľadom, oduševnením a úprimným zápalom skutočne nadchli, a preto nebolo vôbec ľahké vybrať tých najlepších. Po dlhom rozhodovaní trojčlenná porota ocenila troch najlepších súťažiacich. Na základe hlasovania publika bola udelená aj samostatná štvrtá cena.

Môžeme byť hrdí na generáciu šikovných mladých ľudí, ktorí dokážu tak fundovane, s vysokou mierou prejavenej odbornosti, kritického myslenia, ale aj citu a ohľaduplnosti prezentovať svoje názory. Veríme, že zážitky zo súťaže, slová chvály aj dobre mienené rady od odbornej poroty a v neposlednom rade tiež uznanie od vlastných spolužiakov im budú motiváciou do ďalšieho rozvoja ich rečníckych schopností a zručností. Tešíme sa na nasledujúci, v poradí už 14. ročník tejto súťaže, ktorý sa uskutoční opäť o rok.

Jana Lašáková

Súťaž v rétorike odštartovala podujatia v Literárnom a hudobnom múzeu v roku 2023

Dobrá architektúra pre knižnice

S architektúrou je to často ako s kávou. Stavebná produkcia na Slovensku s prívlastkom „architektúra“ je pestrá ako vzorkovník predajcov syntetických farieb, avšak dobrej architektúry je ako šafranu. Pri káve, aj keď nedosahujeme štandard Stredomoria, je to podstatne lepšie. Vo svete knižníc na Slovensku bola veľkou udalosťou rekonštrukcia

Univerzitnej knižnice v Bratislave od autorskej dvojice architektov

Jána Bahnu a Vladimíra Šimkoviča (2001 – 2005). V súčasnosti sa dobré dielo tvorí často osobnou angažovanosťou tvorcu v súzvuku s rozhľadeným a vzdelaným investorom. Za priekopníka tohto individuálneho prístupu možno považovať architekta Matúša Bišťana, ktorý svojimi nedávnymi realizáciami položil základy hlbšej úvahy pri návrhoch architektúry knižníc. Obnova interiéru Mestskej knižnice v Modre (Matúš Bištan, realizácia 2021) a osviežujúci návrh policového systému pre oddelenie odbornej literatúry

Mestskej knižnice v Senci (Matúš Bištan, realizácia 2019), ktorý získal ocenenie za architektúru (CE.ZA.AR 2020), prispeli k vytvoreniu samostatného dotačného podprogramu Fondu na podporu umenia (FPU) určeného pre knižnice a estetizáciu ich interiérov (https://www.fpu.sk/sk/podporovane-oblasti/kniznice/).

Z ďalších nedávno zrealizovaných a z architektonickej súťaže získaných návrhov knižničných stánkov nemožno obísť:

• Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku (Stanislav Šutvaj, Ján Potoma, Matúš Bišťan, realizácia 2011 – 2013),

• Knižnica a školská Kaplnka Ducha Svätého – Spojená katolícka škola v Rajci (Peter Kasman, Ladislava Repková, realizácia 2017),

• Akademická knižnica VŠMU v Bratislave (Pallo Pilař, Martin Ďurík, Matúš Slavkovský, Kristína Šťastná, realizácia 2019),

• Mestská knižnica v Gelnici (Igor Cziel, realizácia 2020),

V knižnici sa bude tvoriť

Tvorivosť. Slovo zložené z deviatich písmen. Slovo tak často používané, toľkokrát skloňované. Skúsme sa zamyslieť, čo toto zázračné slovo v sebe skrýva. Vedeli by sme definovať, čo vlastne tvorivosť je? Na čo nám slúži? Je tvorivosť vlastnosťou osobnosti? Je možné charakterizovať tvorivosť človeka? Sú tvoriví všetci ľudia alebo nie?

Tvorivosť je veľmi ťažká práca, pretože človek musí veľa vedieť, poznať, študovať, premýšľať, byť vysoko motivovaný, vytrvalý, ochotný riskovať, skúšať a trénovať, aby postúpil vyššie v tvorivosti. Musí mať rozvinuté kognitívne schopnosti – vnímanie, pamäť, predstavivosť, myslenie, aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt.

Príďte vytvoriť niečo nové, vlastné a hodnotné do našej knižnice na KURZ TVORIVÉHO PÍSANIA pod vedením na-

• Interiér Staromestskej knižnice v Bratislave (Matúš Bištan, štúdia 2021),

• Knižnica Hudobného centra v Bratislave (ateliér PLURAL, súťaž 2018),

• Kúpele Grössling – mestská knižnica v Bratislave (OPPS Architettura, Florencia, súťaž 2020),

• Kultúrne stredisko a knižnica na Žarnovickej ul. v Bratislave-Rači (ateliér young.s architekti, súťaž 2021),

• Obnova 1. poschodia Krajskej knižnice v Žiline (ateliér Archekta, súťaž 2022),

• Knižnica Samuela Reussa v Revúcej (Michal Kontšek, súťaž 2022),

• Komplexná obnova Forgáčovho paláca – sídelnej budovy Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach (ateliér GEOME3, súťaž 2022),

• Interiér knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove (ateliér DOXA, Matúš Bištan, súťaž 2022),

• MURAL Liptovská knižnica G. F. Belopotockého (zamietnutá, súťaž 2021).

Po tomto zozname projektov stojí za zmienku spomenúť aj progresívnu aktivitu spoza rieky Moravy. V roku 2022 Moravská zemská knihovna v Brne vytvorila projekt Metodického centra pro výstavu a rekonstrukci knihoven (https:// mcvrk.mzk.cz/), prostredníctvom ktorého pomáha obecným knižniciam pri ich modernizácii, usmerňuje pri výbere grantov, zbiera dobré príklady a odporúča architektov. Za posledné obdobie sa na Slovensku vytvoril životaschopný mechanizmus, ktorý atraktívnou formou a úspešnými realizáciami podnecuje ďalšie inštitúcie v úsilí estetizácie ich zámerov. Kiež by o dobrú architektúru prejavili záujem aj ďalšie verejné inštitúcie nášho spoločenstva.

Rastislav Udžan

šej konzultantky, slovenčinárky a textárky Mgr. Andrey Loužeckej.

„Len príďte. Príďte si pripomenúť vašu jedinečnosť a individualitu prostredníctvom kreativity. Preniesť svoje myšlienky, obrazy a vnemy na papier. Naučíme sa písať vlastné haiku, akrostich, cinquain, clustering, aforizmy, poviedky a mnoho iných literárnych žánrov. Naučíme sa odlišovať klišé a brak od originálneho a kvalitného textu. Zistíme aj to, čo je to gramatický rým, a že ho vôbec nechceme používať. Nebudeme klásť medze fantázii. Jednoducho necháme hlavu, nech si aspoň na chvíľu robí, čo chce. Budete odchádzať s príjemným pocitom dobre odvedenej práce. Teším sa na vás.“

Andy Loužecká

Vzácny jubilant prof. PhDr. Alexander Melicher, CSc.

Výrazná osobnosť slovenskej hudobnej vedy, organizátor kultúrneho života, umelec, hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg Alexander Melicher sa dožil významného životného jubilea –90 rokov.

Narodil sa 10. januára 1933 v Bratislave, ale spolu so sestrou Helenou vyrastal v Šamoríne. Od útleho detstva sa aj pod vplyvom svojej matky Alžbety aktívne venoval hudbe, učil sa hrať na

sedom Krajskej pobočky Zväzu slovenských skladateľov. Organizačne sa podieľal na mnohých koncertoch, interpretačných súťažiach, kultúrnych festivaloch, besedách s hudobnými osobnosťami pochádzajúcimi z tohto regiónu, odborných umeleckých seminároch a vedeckých konferenciách. Bol tiež členom porôt viacerých umeleckých súťaží. V súťažných prehliadkach Chalupkovo Brezno a Bystrické zvony hodnotil kompozičné práce súťažiacich. Publikoval mnohé vedecké a odborné práce a hlavnou záujmovou oblasťou jeho výskumu sa stala jedna z najvýznamnejších osobností hudobnej pedagogiky 20. storočia, maďarský hudobný skladateľ a autor koncepcie vyučovania hudobnej výchovy v maďarských školách Zoltán Kodály, s ktorým sa v roku 1964 aj osobne stretol.

husliach a na klavíri. Po meštianskej škole v Šamoríne pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Žiline. V rokoch 1953 – 1957 študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave odbor hudobná výchova a hra na husliach.

Prvým učiteľským pôsobiskom Alexandra Melichera sa stala II. ZDŠ na Pionierskej ulici na Sídlisku Sihoť v Trenčíne, kam ako čerstvý absolvent nastúpil na miesto učiteľa hudobnej výchovy. V roku 1960 sa definitívne presťahoval do Banskej Bystrice, stal sa odborným asistentom na Katedre hudobnej výchovy Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici a na rôznych pozíciách a postupne sa transformujúcich pracoviskách (vznik UMB v roku 1992) tu zotrval až do roku 1997. Okrem vyučovania zastával viac ako 10 rokov aj funkciu vedúceho katedry hudobnej výchovy. V roku 1997 sa práve prof. A. Melicher stal kľúčovou osobnosťou, ktorá sa pričinila o vznik umeleckej vysokej školy – Akadémie umení v Banskej Bystrici, a zároveň sa stal jej prvým rektorom (1997 – 2000). Pedagogicky na nej pôsobil až do roku 2003, keď po takmer päťdesiatich rokoch nepretržitého učiteľovania ako 70-ročný odchádza na zaslúžený dôchodok.

Po nástupe na miesto vysokoškolského učiteľa si kontinuálne zvyšoval svoju odbornú kvalifikáciu, počnúc rigoróznym pokračovaním, externou ašpirantúrou s úspešnou obhajobou dizertačnej práce na Univerzite Karlovej v Prahe (1968 –1975), habilitáciou na docenta pred Vedeckou radou Pedagogickej fakulty Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Brne (1981) až po vymenovanie za profesora v odbore hudobná veda prezidentom SR v roku 1998.

Okrem pedagogickej činnosti sa A. Melicher od svojho príchodu do Banskej Bystrice aktívne angažoval na organizovaní hudobného života v našom meste. V rokoch 1968 – 1972 bol riaditeľom Krajského symfonického orchestra a v rokoch 1972 – 1989 pred-

Celoživotnou láskou prof. A. Melichera je však hudba, predovšetkým zborový spev a slovenský folklór. Už počas svojho vysokoškolského štúdia v Bratislave začal spievať v Slovenskom filharmonickom zbore (hlasové zaradenie tenor), po príchode do Banskej Bystrice sa stal externým členom zboru Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnes Štátna opera) a aktívne spieval aj v ďalších banskobystrických speváckych zboroch: Cantica, Spevácky zbor Univerzity Mateja Bela, miešaný spevácky zbor Collegium Cantus, miešaný spevácky zbor Canzona Neosoliensis a miešaný Spevácky zbor Viliama Figuša-Bystrého pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Banskej Bystrici. Na všetkých svojich pracovných miestach vytvoril a viedol malé orchestre alebo spevácke zbory. Počas pôsobenia v Trenčíne ako vyštudovaný huslista začal účinkovať vo folklórnom súbore Trenčan, neskôr pokračoval vo folklórnom súbore Urpín a v Ľudovej hudbe Ondreja Mrázika pri Československom rozhlase v Banskej Bystrici. Bol tiež umeleckým vedúcim ľudovej hudby Vysokoškolského súboru Mladosť pri Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a v dôchodkovom veku viedol aj detskú ľudovú hudbu Sedmokráska pri ZŠ na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici, ktorá spolupracovala s folklórnym súborom Matičiarik.

V skladateľskej tvorbe sa zameriaval predovšetkým na úpravy ľudových skladieb pre spevácke zbory či ľudové orchestre, ale venoval sa aj komponovaniu tanečných piesní, piesní pre deti, scénickej hudby a inštrumentálnych skladieb, prevažne pre dychové orchestre.

Profesor Alexander Melicher je veľmi úzko spätý aj s Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici. Spolu s ďalšími osobnosťami vtedajšieho kultúrneho života (Ján Bodenek, Ivan Plintovič, Zdenko Kasáč, Július Alberty, Vladimír Gajdoš, Tibor Sedlický a iní) sa pričinil o jeho vznik v roku 1969 a dlhé obdobie bol aj členom jeho muzeálnej rady. Kým mu to jeho zdravotný stav dovoľoval, opakovane navštevoval rôzne podujatia v LHM a neskôr aj v Štátnej vedeckej knižnici.

Za jeho bohatú vedeckú, publikačnú, umeleckú a organizačnú činnosť mu v roku 2013 pri príležitosti jeho 80. narodením bola udelená Cenu primátora Banskej Bystrice.

Vzácnemu jubilantovi prajeme do ďalších rokov predovšetkým veľa zdravia a spokojnosti v kruhu svojich najbližších.

Peter Filín

Unikátny výskum v ŠVK v Banskej Bystrici

Štátne vedecké knižnice na Slovensku poskytujú kultúrne, informačné a vzdelávacie služby vedcom, odborníkom, študentom a širokej verejnosti. Niektoré z nich plnia čiastkové výskumné úlohy, a to hlavne v súlade s odborným zameraním niektorých svojich zamestnancov. Na základe inštitucionálnych výskumných aktivít majú niektoré pracoviská vedeckých knižníc status vedeckovýskumných inštitúcií. Aj naša knižnica opätovne získala v roku 2022 akreditáciu pracoviska vedy a výskumu, čo jej umožňuje uchádzať sa o finančnú podporu z rôznych grantových schém a získavať dodatočné finančné zdroje ako významnú pomoc v čase rozpočtovej biedy. Akreditácia otvára našej knižnici cestu do významných domácich a zahraničných vedeckých a inovačných programov a projektov. Vedecké aktivity a otvorený prístup k výsledkom výskumu knižnice prispievajú nielen k pozitívnej reputácii pracoviska, ale súčasne aj zvyšujú profesionálny status a sebavedomie knižnice a jej zamestnancov. Knižnice bez výskumu by sa ľahko mohli stať nepotrebnými „úradmi“. Nie je jednoduché nájsť miesto knižnice v novom svete globálnej komunikácie, sociálnych sietí alebo nových foriem fungovania kníhkupectiev. Preto knižnice musia nepretržite dokazovať, že sú pripravené plniť tie najnáročnejšie úlohy a poskytovať služby na najvyššej možnej úrovni. To však nie je možné bez poznania profesionálnych a globálnych trendov.

Tradície a rutina sú dobré, ale vedú do slepej uličky. Medzi tradíciou a zaostalosťou je, obrazne povedané, len milimetrový rozdiel. Cesta od rutinérstva a z ospalosti knihovníctva vedie cez vedu, výskum a inovácie vo vnútorných procesoch a, samozrejme, cez služby a nie službičky. Existuje množstvo výskumných tém a výziev, ktoré sa týkajú jednak úloh a postavenia knižníc, ale aj všetkých profesionálnych aktivít a procesov od akvizície cez katalogizáciu, bibliografiu, ochranu zbierok, sprístupňovanie, digitálne služby a podobne. Náš odbor knižničná a informačná veda a prax je mimoriadne závislý na rozvoji informačných a komunikačných technológií. Na programe dňa sú také trendy, ako sú aplikácie umelej inteligencie, vizualizácia, rozšírená realita. Niekedy sa dokonca zdá, že mimoriadne pokroky v oblasti informačných a komunikačných technológií predbiehajú našu schopnosť reagovať na nové podnety a aplikovať ich v praxi. Stačilo by len zorientovať sa v trendoch, zvoliť si priority a snažiť sa koncentrovane a dlhodobo o riešenie na vynikajúcej úrovni a s významom pre Slovensko a možno aj pre iných. Stačí zorientovať sa, zvoliť si výskumný problém a potom už len odhodlanie a vytrvalosť. Výsledky sa určite dostavia v podobe uspokojenia z toho, že robíme niečo zaujímavé, užitočné a dokonca možno aj s finančným efektom.

Účasť vedeckých knižníc na významnejších vedeckých úlohách financovaných Agentúrou na podporu výskumu a vývoja MŠVVŠ SR je na Slovensku celkom výnimočná. Našej knižnici sa to podarilo... Agentúra poskytla na náš spoločný výskumný projekt s Univerzitou Mateja Bela sumu 170 000 eur.

Ide o projekt Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov (APVV-19-0456). Zodpovedným riešiteľom projektu je doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., z FF UMB a za časť projektu riešenú ŠVK zodpovedá prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Začiatok riešenia projektu bol 1. júla 2020, koniec riešenia projektu bude 30. júna 2024.

Aktuálne informácie o riešení plánovaných úloh obsahuje správa za rok 2022, ktorú zodpovedný riešiteľ, aj na základe našich výsledkov, pripravil pre agentúru APVV, ktorá by po jej schválení mala uvoľniť financie na rok 2023. Zo ŠVK sa na výskume aktívne podieľala PhDr. Blanka Snopková, PhD., Mgr. Mária Bôbová, PhD., Ing. Ivana Poláková, PhD., a prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. V roku 2023 pribudol do riešiteľského tímu namiesto I. Polákovej nový člen Mgr. Tomáš Albert. Veľmi potrebnú a užitočnú pomoc pre projekt poskytli zamestnanci ekonomického oddelenia a oddelenia informačných technológií.

Dôležitý predpoklad na úspešné riešenie úloh projektu vytvára členstvo Univerzity Mateja Bela v združení READ-COOP, ktoré je hlavným vývojárom a správcom platformy Transkribus. Toto členstvo umožňuje UMB prístup k najnovším technologickým inováciám, podrobnej dokumentácii a zvýhodneným cenám automatickej transkripcie. UMB s týmto zámerom uhrádza každoročne členský poplatok z finančnej dotácie za projekt. Možno by bolo vhodné zvážiť možnosti členstva ŠVK Banská Bystrica v združení READ-COOP.

V roku 2022 sme pokračovali vo výskumných prácach zameraných na ďalšie zefektívňovanie platformy Transkribus na základe vyhodnocovania príčin chybovosti transkripcie historických textov pri tvorbe modelov. Podľa upresneného harmonogramu sme nahrali ďalšie digitalizované súbory spracovávaných dokumentov do Transkribu a vykonali sme ich segmentáciu na automatickú transkripciu. Konkrétne to boli dokumenty prevažne z 19. storočia, pre ktoré sme vytvorili vlastné modely transkripcie: časopis Jitřenka (typ písma schwabacher); publikácia Jánošík (typ písma schwabacher); noviny Obzor (typ písma antikva a schwabacher), rozsiahla monografia od J. M. Hurbana Církev of Ewanjelicko-Lutheránská (typ písma schwabacher), Moravské noviny (typ písma antikva a schwabacher). Ďalej české noviny Opavský Besedník (typ písma antikva a schwabacher) a unikátna a mimoriadne efektívna transkripcia hornolužickej a dolnolužickej srbčiny v časopise Lužica 1909

V archíve v Rimavskej Sobote sme s M. Bôbovou nasnímali slovacikálne dokumenty, ktoré budeme transkribovať v roku 2023. Ide o: 1. Mestečko Tisovec. Kurentálny protokol (špeciálny typ nemeckého kurzívneho písma). Súbory sú vo formáte pdf, približne 500 obr., 175 dvojstrán. Rukopis je v slovenčine z roku 1780. 2. Školská zápisnica, rukopis v slovenčine z roku 1836. Pri obidvoch dokumentoch bude potrebný dôkladný popis dokumentu, tréning modelu, transkripcia, sprístupnenie.

Snímané, segmentované a čiastočne transkribované dokumenty sú z archívu v Jeseníku – vyše 500-stranová rukopisná kuchárska kniha z roku 1667, ktorá je pozoruhodným klenotom a čitateľsky zaujímavou témou, lebo obsahuje informácie, čo a ako sa varilo v 17. storočí. Ďalej sme pracovali s Katalógom kníh knižnice Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici (1807 – 1950), čo je prameň z počiatku 19. storočia zhotovený vo forme tabuliek. Predstavuje 122 zdigitalizovaných snímok dvojstrán originálneho dokumentu. Unikátna a zaujímavá z hľadiska transkripcie je historická tlač z 18. storočia – J. A. Komenský: Orbis Pictus (1798), pretože je v štyroch fontoch písma (antikva, kurzíva, fraktúra, švabach) a v štyroch jazykoch (latinčina, maďarčina, nemčina, čeština). V priebehu roka sme kontinuálne pokračovali na vytváraní modelov automatickej transkripcie – výsledkom je 10 funkčných modelov.

V dňoch 12. a 13. októbra 2022 obe spoluriešiteľské pracoviská usporiadali v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici vedeckú konferenciu Digital humanities – nástroje sprístupňovania historického dedičstva. Okrem samotných členov riešiteľského projektu SKRIPTOR, ktorí prezentovali výsledky svojho doterajšieho výskumu, vystúpili aj hostia reprezentujúci pracoviská pracujúce s archívnymi dokumentmi a historickými tlačami, resp. venujúcimi sa problematike digitalizácie historických dokumentov. Na konferenciu sme pripravili recenzovaný vedecký zborník abstraktov (MALINIAK, Pavol a Imrich NAGY, eds. Digital humanities: nástroje sprístupňovania historického dedičstva: zborník abstraktov. – Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2022. –73 s. [3,65 AH]. – ISBN 978-80-8227-012-2.

Syntetické poznatky a informácie o doterajšom riešení projektu obsahuje monografia: KATUŠČÁK, Dušan a Imrich NAGY, eds. Automatická transkripcia slovacikálnych historických dokumentov [elektronická editovaná kniha]. – Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2022. – [14,2 AH]. – ISBN 978-80-557-2020-3. V rámci projektu vznikol celý rad vedeckých

a odborných publikácií (napr. KATUŠČÁK, Dušan. Umelá inteligencia pomáha sprístupňovať písomné dedičstvo. In: Knihovna: knihovnická revue. Roč. 33, č. 2, 2022, s. 50 – 77 [1,74 AH]. – ISSN 1801-3252; MALINIAK, Pavol. Tematizácia osmanského ohrozenia v kazateľskej tvorbe Izáka Abrahamidesa Hrochotského. In: Kultúrne dejiny. Roč 13, č. 2, 2022, s. 179 – 198, [1,99 AH]; POLÁKOVÁ, Ivana. Digital Humanities – nástroj sprístupňovania historického dedičstva/Digital Humanities – tools for marking historical heritage accessible. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc. Roč. 30, č. 4, 2022, s. 85 – 89 [0,26 AH]; TOMEČEK, Oto. Historická krajina v metáciách – výskumné možnosti a limity. In: Cestou necestou (krajina – priestor – kultúra – osobnosti). Prešov: Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2022, s. 9 – 25), ako aj bakalárske a diplomové práce (napr.: HURBANOVÁ, Nikola. Jozef Miloslav Hurban a Ľudmila Hurbanová – vzťah otca a dcéry vo svetle korešpondencie. Bakalárska práca. Vedúca práce: Mgr. Alica Kurhajcová, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 55 s.; KATRENIAK, Martin. Automatická transkripcia rukopisných historických textov na príklade vybraných kanonických vizitácií. Diplomová práca. Vedúci práce: PhDr. Oto Tomeček, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 79 s.; KOVÁČOVÁ, Klára. Výběr pozoruhodných rukopisných sbírek Jesenicka. Bakalářská práce. Vedoucí práce: prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Opava: Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, 2022. 49 s.; PANČÍKOVÁ, Sláv-

ka. Jozef Miloslav Hurban a Bohuslav Hurban – vzťah otca a syna vo svetle korešpondencie. Bakalárska práca. Vedúca práce: Mgr. Alica Kurhajcová, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022, 36 s.; ZLÁMALOVÁ, Mária. Téma odpustkov a očistca v kontexte postily Izáka Abrahamidesa Hrochotského na pozadí procesu reformácie v Uhorsku. Diplomová práca. Vedúci práce: doc. PhDr. Pavol Maliniak, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 78 s.).

Na sprístupnenie digitalizovaného, prípadne transkribovaného obsahu sme na oboch zapojených pracoviskách materiálne zabezpečovali úložiská a výpočtovú techniku na spracovanie a sprístupnenie digitalizátov a ich obsahu. Pre medzinárodnú komunitu sú predbežné ukážky transkripcie dostupné na portáli: https://transkribus.eu/r/slovakia-state/#/staticDirectory. Hlavným dátovým úložiskom, na ktorom sprístupňujeme výstupy z projektu SKRIPTOR je online repozitár Univerzity Mateja Bela dostupný na odkaze: https://repo.umb.sk/handle/123456789/39. Výskumné aktivity Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici ako spoluriešiteľa projektu SKRIPTOR sú prezentované na webovej stránke: https://svkbb.eu/statna-vedecka-kniznica-v-banskej-bystrici/o-kniznici/projekty-a-vedecky-vyskum/. Výsledky riešenia sprístupníme cez vlastný diģitálny repozitár Tainacan Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Nalaďte sa na hudobnú nȏtu

Hudobné átrium aj v roku 2023 ponúka nádielku podnetných žánrovo rôznorodých podujatí.

Hudobné workshopy

Prezentácie etnických nástrojov rôznych kultúr pod názvom Hudobný svet vzdialených kultúr vo forme rytmických workshopov si našli svoju obľubu medzi individuálnymi i skupinovými návštevníkmi, študentmi stredných škôl, žiakmi základných umeleckých škôl, ako aj širokou verejnosťou Účastníci workshopov spoznali netradičné tvary, materiály, zvuky nástrojov, ich pôvod, ktorý siaha do africkej, peruánskej, ázijskej, japonskej, kubánskej, nigérijskej a ďalších oblastí. Najväčšie nadšenie prevládalo zo spoločného rytmizovania a voľnej improvizácie. Svojím zanietením a muzikalitou prekvapili študenti 3. ročníka Gymnázia

Boženy Slančíkovej-Timravy v Lučenci, ktorí nešetrili všetečnými otázkami a odvahou zahrať si na jednotlivých nástrojoch. So zanietením sa chopili nástrojov aj žiaci Súkromnej umeleckej školy v Hiadeli. Popri doterajšom štúdiu spevu, klavírnej a gitarovej hre si zaimprovizovali na africkom štrbinovom bubne, jazýčkových bubnoch, peruánskom cajóne, japonskom kokiriku, ich obdivu neunikli ani himalájske spievajúce misky či kubánske congá a ďalšie špeciálne nástroje.

Besedy s režisérmi

Aktuálna divadelná sezóna v Štátnej opere v Banskej Bystrici prináša štyri premiéry. V rámci spolupráce so Štátnou operou v Banskej Bystrici sa už tradične tešíme na pravidelné besedy k blížiacim sa premiéram hudobných diel. 14. marca 2023 v Hudobnom átriu budeme hostiť režiséra a choreografa Petra Dedinského a dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú pri príležitosti premiéry taneč-

nej drámy Anna Karenina skladateľa Rodiona Ščedrina. Balet je adaptáciou románu Leva Nikolajeva Tolstého v réžii a choreografii Petra Dedinského. Jeho stvárnenie príbehu o spočiatku príjemnom, ale nudnom živote spoločensky váženej Kareniny po boku cárskeho úradníka sa zmení po tom, ako Karenina spozná očarujúceho grófa Vronského a spustí sa lavína udalostí, ktoré rámcuje príbeh spaľujúcej vášne, ktorá nepozná hraníc. Inscenácia je prvým samostatným titulom baletného súboru po jeho zmene na samostatné umelecké teleso. Súčasťou besedy s pozvanými hosťami bude predstavenie režijného a dramaturgického zámeru, návrhov scény a kostýmov, ako aj ďalších zaujímavostí z naštudovania diela.

Zlatý vek rockovej hudby Priaznivcom filmových dokumentov, koncertov a životopisných príbehov hudobných legiend odporúčame audiovizuálnu výstavu Zlatý vek rockovej hudby. Výstava mapuje počiatky rocku od britskej invázie v šesťdesiatych rokoch cez nástup bluesrockovej a folkrockovej scény po psychedelický rock Jimiho Hendrixa a progresívny rock skupiny Pink Floyd. Výstavu s ponukou projekcií koncertných záznamov a filmových dokumentov o vývoji jednotlivých etáp hudobných žánrov dopĺňajú tematické publikácie a notové materiály. Fanúšikov zlatej éry rockovej hudby čaká táto bohatá nádielka v termíne 1. 3. – 14. 4. 2023.

S kompletnou ponukou podujatí Hudobného átria, ako aj s jeho ďalšou činnosťou sa návštevníci môžu oboznámiť v rámci Týždňa slovenských knižníc v dňoch 6. – 10. 3. 2023, keď budú dvere Hudobného átria otvorené všetkým záujemcom a návštevníkom počas Týždňa otvorených dverí.

Ingrid Guzmická

Dušan Katuščák

Žiaci Súkromnej základnej umeleckej školy v Hiadeli na rytmickom workshope v Hudobnom átriu

Spomienka na nedožité 90. narodeniny prof. Imricha Sedláka

Matičiari, bývalí spolupracovníci, blízki a rodina si 24. januára 2023 uctili pamiatku profesora Imricha Sedláka, významného matičného činovníka, pedagóga, literárneho vedca a historika a kultúrneho dejateľa. Prof. I. Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove, na večnosť odišiel vo veku osemdesiattri rokov 2. októbra 2016 v Martine, pochovaný je na Národnom cintoríne.

Pri jeho hrobe sa stretli predseda Matice slovenskej (MS) JUDr. Marián Gešper, primátor mesta Martin prof. MUDr. Ján Danko, CSc., manželka PhDr. Viera Sedláková, dlhoročná odborná pracovníčka Archívu literatúry a umenia MS, neskôr Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice (LA SNK) i zástupcovia pôvodne matičnej SNK. Menovaní položili vence a predseda MS vyzval prítomných na súkromnú tichú modlitbu.

Spomienka pokračovala vo Výborovni MS. Slávnostný príhovor predniesol predseda MS, ktorý spomenul osobnosť jubilanta, jeho výraznú a nezabudnuteľnú prácu pre MS a slovenský národ, ako aj osobné spomienky na túto osobnosť. Primátor mesta Martin ocenil osobnosť I. Sedláka, ako aj prínos MS pri pripomínaní takýchto významných osobností a historických činov nášho národa, čo je dôležité pre súčasnosť, ako aj pre budúcnosť. Nasledovali odborné prednášky matičných vedcov a bývalých kolegov jubilujúceho prof. I. Sedláka.

Matičnú a literárno-historickú prácu tejto osobnosti priblížil týmito slovami doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc.: „Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., jednoznačne patril medzi najznámejšie, najvýznamnejšie a najzaslúžilejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho, univerzitného i matičného dejstvovania na Slovensku od začiatku 60. rokov minulého storočia až do svojej smrti. Ako organizátor, vedeckopedagogický, výskumný i dokumentačný pracovník sa predovšetkým sústreďoval na slovakistickú literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-múzejnícku činnosť. Už spočiatku sa celoživotne programovo zameral predovšetkým na rodný východoslovenský región, pričom sa usiloval poukázať na jeho skutočný, dovtedy temer opomínaný zástoj v integračnom procese slovenského etnika od obdobia začiatkov národného obrodenia na konci 18. storočia a bernolákovcov cez štúrovcov a národniarov v 19. storočí až po medzivojnovú i povojnovú intelektuálsku a literárnu generáciu prakticky do druhej polovice 20. storočia. Nemožno zabúdať ani na Sedlákove bohaté vedecko-pedagogické aktivity zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a osudovou láskou pre I. Sedláka sa však stalo jeho pôsobenie v MS, kde naplno synergicky rozvinul a integroval všetky svoje činnosti ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce jej inštitucionálnej zložky, ako aj zaslúžilý funkcionár a všestranný činovník matičného členského a spolkového hnutia...“

Na záver svojho vystúpenia kvantitatívne sumarizoval činnosť prof.

I. Sedláka: „Pri pripomienke nedožitého 90. výročia narodenia prof. Imricha Sedláka treba konštatovať, že 60 rokov sa výrazne angažoval v slovenskom literárnom a národnom živote. Nemožno nespomenúť, že I. Sedlák je autorom 28 monografií a vyše 100 vedeckých štúdií, že zostavil okolo 50 syntetických prác a zborníkov, že pripravil 30 múzejných expozícií a výstav, ale aj organizoval 30. vedeckých konferencií. Toto všetko súbežne od r. 1968 prekrýva a zastrešuje Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v dobách dobrých, horších i zlých. A tak v dejinách MS zanechal I. Sedlák výraznú stopu a zaradil sa medzi najvýznamnejšie postavy matičného života...“

Riaditeľ Slovenského literárneho ústavu MS doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., uviedol menej známe pedagogické pôsobenie jubilanta, pričom jeho pôsobenie rozdelil na dve obdobia: 60. roky 20. storočia späté s mestom Prešov na Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (predtým Filologickej

fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove), 90. roky 20. storočia a prvé desaťročie 21. storočia späté s Banskou Bystricou na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Doc. J. Lomenčík uviedol, že prof. I. Sedlák sa vrátil na akademickú pôvodu po roku 1989, keď na požiadanie vtedajšieho dekana FHV UMB v B. Bystrici doc. Miloša Štillu prednášal dva akademické roky dejiny staršej literatúry. V r. 1993 sa pred vedeckou radou inaguroval na profesora dejín slovenskej literatúry a 14. mája 1994 ho prezident SR Michal Kováč vymenoval za univerzitného profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry. Do tohto obdobia patrí aj jeho mimoriadna aktivita na príprave a realizácii projektov štúdia muzeológie a kultúrneho dedičstva na FHV UMB na detašovanom pracovisku v MS v Martine. Stal sa prednášateľom a garantom bakalárskeho štúdia v externej forme. Spolupracoval aj s významným historikom, ktorý po roku 1968 bol rovnako ako on zaznávaný, musel odísť z Pedagogickej fakulty v B. Bystrici – prof. PhDr. Júliusom Albertym. Od akademického roku 1997/98 sa stal členom Katedry slovakistiky novozaloženej Filologickej fakulty UMB v B. Bystrici, kde čoskoro plnil povinnosti vedúceho katedry, neskôr prodekana a člena vedeckých rád na fakulte i univerzite. Tu uplatnil svoje mimoriadne organizačné schopnosti v spolupráci s MS, v ktorej v tom čase zastával funkciu vedeckého tajomníka a súčasne riaditeľa Literárneho ústavu. Na fakulte presadzoval nové prvky do prípravy odborníkov slovenského jazyka a literatúry. Pripravil učebný plán pre päťročné štúdium dvojkombinácie slovenský jazyk – slovenská literatúra, jedinej na Slovensku! S tým, že to bude skupina odborníkov pripravená na vedeckú prácu buď v literárnej vede, alebo v lingvistike. V r. 2001 ho akademický senát fakulty schválil za prvého prodekana pre rozvoj a podnikateľskú činnosť. Svoju vedecko-pedagogickú misiu ukončil v r. 2005.

Muzeológ PhDr. Jozef Beňovský zhrnul jubilantove životné a profesijné úspechy a dielo, osobitne uviedol budovanie muzeálnych a expozičných priestorov po celom Slovensku, najmä vybudovanie Slovenského národného literárneho múzea MS (dnes Literárneho múzea SNK).

Popri tejto ťažiskovej práci poskytoval metodickú pomoc v oblasti literárneho múzejníctva s osobitnou úlohou prípravy Múzea slovensko-slovanských vzťahov Alexandra S. Puškina v Brodzanoch, súčasne spolupracoval na vybudovaní expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre. Popri týchto literárno-múzejných činnostiach sa I. Sedlák podieľal aj na tvorbe a realizácii expozície Pamätného domu J. Gregora-Tajovského v Tajove (1982) v autentickom prostredí spisovateľovho starého otca a jeho mladých rokov, či Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, Pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove a ďalších. Ako erudovaný múzejník autorsky pripravoval sprievodcov po ich stálych expozíciách.

I. Sedlák v oblasti teoretického výskumu zostavil a zredigoval 14. ročníkov zborníka Literárno-múzejný letopis. Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorú viedol vyše desať rokov, od roku 1993 bol jej prvým predsedom. Bol funkcionárom, iniciátorom vydávania a v rokoch 1994 – 2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Časopisu i Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti Účastníci pripomienky si pred odchodom pozreli výstavku kníh a publikácií prof. I. Sedláka, ktoré vydal či zostavil za svojho vyše 50-ročného plodného pracovného života najmä v MS. Výstavku pripravili a zabezpečili pracovníci Archívu MS, nachádzala sa v nedávno otvorenej Bibliotéke MS, ktorej by sa pán profesor určite potešil... Na záver mi dovoľte ešte moje osobné spomienky. S pánom prof. Imrichom Sedlákom som mala česť zdieľať jednu kanceláriu na prízemí v druhej budove MS v Martine od októbra 2013 do februára 2014. Bola

Prof. Imrich Sedlák (1933 – 2016), literárny vedec, pedagóg a múzejník s matičným srdcom

som jeho „pravou“ rukou, keďže jeho oči mu už horšie slúžili. Pri diktovaní úradných listov (posudkov, recenzií) som obdivovala jeho úžasnú pamäť, jeho presnú a jasnú štylizáciu a neskutočne zložité súvetia. Mnohokrát som nestačila zapísať jeho myšlienky, aj keď som absolventkou obchodnej akadémie. Ale on pokojným hlasom, všetko opäť detailne a presne zopakoval. Veľmi rád mal spoločnosť, s úsmevom prijímal všetky návštevy, ktoré zavítali do našej spoločnej kancelárie. Podľa hlasu identifikoval návštevníkov, či už boli z Turca, Horehronia, či z Bratislavy. Postupne sa jeho zdravotný stav zhoršoval a rozhodol sa ukončiť svoje pôsobenie v MS a odísť na chalupu do Belej pri Martine. Rozlúčil sa s nami nezabudnuteľne, s piesňou, veršami a, samozrejme, čašou vína. Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i zadosťučinenia pán prof. I. Sedlák zasvätene do najmenších detailov spísal do výnimočnej autobiografickej knihy Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote – od spomienok k prameňom, 1 ktorú mi pri odchode venoval. J. Beňovský zostavil výberovú personálnu bibliografiu v r.

1 SEDLÁK, Imrich. 2011. Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote: od spomienok k prameňom. Martin: Matica slovenská. 221 s. ISBN 978-80-8128-013-9.

Juraj Bindzár – niekedy aj Juraj Jakub Bindzár – divadelný, televízny a filmový režisér, autor rozhlasových a divadelných hier, scenárista, publicista, pesničkár, prozaik a básnik. Rodený Pezinčan (24. 2. 1943) poslednú a nielen poslednú časť svojho života prežil v Banskej Bystrici (umrel 24. 6. 2019). Stretnúť v našom meste ste ho mohli v štúdiu RTVS, v Krajskom bábkovom divadle (neskôr Bábkové divadlo na Rázcestí), v Divadle z Pasáže, na kultúrnych podujatiach, ale najčastejšie v spoločnosti Janky, sediaceho na invalidnom vozíku. Jeho zdravotné problémy sa začali v detstve, keď ochorel na obrnu, potom sa liečil v českých kúpeľoch. Možno bolesť, ktorú musel prekonávať, ho urobila húževnatejším a schopnejším urobiť svoj život zmysluplný a plnohodnotný. Počas štúdia estetiky a divadelnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1965 – 1967) navštevoval hlavne divadlo Semafor a počúval piesne Boba Dylana, ktoré umelecky nasmerovali jeho život k divadlu a k pesničkárstvu. Prvé básne a pesničky písal po česky pre pražské študentské divadlo. Tento nestor slovenského folku si zamiloval písanie pesničiek v pezinskom nárečí, čo uplatnil na talentových skúškach na VŠMU, kde študoval divadelnú réžiu (1967 – 1972). Pre svojich priateľov rád spieval svoje vlastné piesne, sprevádzajúc sa fúkacou harmonikou a gitarou. Tieto skvelé podujatia nazval Spievanky. Prvé verejné koncertovanie – ako ho on nazval – bolo počas okupácie Československa v auguste 1968 priamo na ulici v Bratislave. Neskôr pravidelne hosťoval a spieval v Divadle u Rolanda, spolupracoval s hudobným združením Slnovrat. Rád písal pre deti hry s pesničkami, spomenieme predstavenie s pesničkami Ako Winetou Jánošíka ratoval. Scenár hry si upravili amatérske bábkarské súbory (BS), pod názvom Slobodienka húska divá ju naštudoval BS Strojárik Martin a pod názvom Slobodienka húska divá alebo Jánošík podľa Bindzára hru naštudoval BS Podhorčan z Podhoria. Oba súbory sa predstavili na súťaži Bábkarský Púchov 1989.

V rokoch 1975 – 1989 bol režisér dabingu. Inicioval a zakladal štúdio LUDUS, pre ktoré napísal a režíroval nosné tituly – Modrý vták, Robinson, Krava a iné. Bol dve sezóny dramaturgom Poetického súboru Novej scény a režisérom Československej televízie v Bratislave i poradcom námestníka pre program.

Hosťoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici (KBD). Upravil a režíroval hru Mauricea Maeterlincka Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná (premiéra 11. 7. 1980, KBD), ako aj hru na motívy po-

19932, ktorú ešte doplnil v roku 20023 Osobné spomienky na túto vzácnu osobnosť a spoločne strávené pracovné i mimopracovné chvíle ostanú, pretrvajú vo mne bez ohľadu na čas.

Tomáš Winkler v časopise Kultúra4 položil pri osemdesiatinách prof. I. Sedlákovi zopár otázok. Jednu z nich vyberám: Patríte ku generácii, ktorá bude svoj štafetový kolík odovzdávať mladším. Čo by ste im poradili? Prof. I. Sedlák odpovedal: ...z matičného prostredia vylúčiť subjektivizmus, presadzovanie často škodlivých osobných tendencií a zámerov, v neposlednom rade upevňovať kolegiálne a tvorivé vzťahy medzi pracovníkmi v inštitúcii aj mimo nej. Nám sa to celkom nepodarilo. Preto sa obraciam na starších, ale aj hlavne nových mladých matičiarov... Či sa im to podarilo, posúďte sami...

Ivana Poláková

2 BEŇOVSKÝ, Jozef. 1993. Imrich Sedlák: výberová personálna bibliografia. Martin: Matica slovenská. ISBN 80-7090-112-8.

3 BEŇOVSKÝ, Jozef, Anna ĎURĎÍKOVÁ a Iveta GALLOVÁ. 2002. Imrich Sedlák: výberová personálna bibliografia. Martin: Matica slovenská. 40 s. ISBN 80-8055-671-7.

4 SEDLÁK, Imrich. 2013. Päťdesiat rokov slovenského života/zhováral sa Tomáš Winkler. In: Kultúra. Č. 1 (9. 1. 2013), s. 8.

viedky Andreja Platonova Balada o hrdinskej krave (19. 6. 1981, KBD). V Divadle z Pasáže režíroval hru podľa vlastného scenára Robinson, čiže Dobrodružstvo samoty (11. 4. 2007).

Inšpirovaný vlastnými skúsenosťami s liečením po obrne, keď sa bez cudzej pomoci nedokázal pohybovať, napísal námet a scenár filmu Oči plné snehu (1983) spolu s Martinom Porubjakom (réžia Ivan Balaďa). Režisérsky a scenáristicky sa podieľal na viacerých filmoch, najvýznamnejší bol animovaný film Oko (1967).

Bol zakladateľom firmy SEZAM FILM/ VIDEO, kde nakrútil autorský videoexperiment Madeline, sestrička smrť podľa Edgara Allana Poea.

Pätnásť rokov uverejňoval v mesačníku Slovenské pohľady v rubrike Rozhľadňa kritiky komentáre a glosy, výber ktorých zostavil do knihy Spiknutie nenáročných, knihy kultúrnej publicistiky 1996 – 2015 (Orman 2018).

Pre rozhlas napísal viacero hier a rozhlasových adaptácií: Nanebovstúpenie grófky Báthory, Pochovávanie vrabca, Oni, Liselotte, komtesa opica a i. Hru Piata sirota v réžii Martina Kákoša zaradili v rámci Bábkarskej Bystrice 2006 ako novinku – prvý rozhlasový odposluch, ktorý dramaturgicky pripravila Katarína Revallová. Na tomto podujatí spoznal svoju poslednú lásku Janku.

Juraj Bindzár bol všeumelec – známy aj ako básnik a autor románov a poviedok. Tri romány sa dostali do finále súťaže Anasoft litera: Bez dúhy (2012), Mlčky a krátko (2017) a Zvon (2019). Za réžiu filmu Saša získal Cenu Literárneho fondu (1983), päťkrát bol ocenený za publicistiku a kritiku Cenou Slovenských pohľadov (1998, 2000, 2003, 2005, 2007). In memoriam mu bola udelená v roku 2020 Cena Jána Johanidesa za knihu Zvon.

Pozoruhodnosťou jeho tvorby je fakt, že všetky knihy si sám ilustroval, jeho osobitý a nezameniteľný výtvarný rukopis môžeme vidieť na pozvánkach, novoročenkách a ľúbostných listoch banskobystrickej láske a jeho druhej manželke Jane Lišaníkovej. S prvou manželkou, kostýmovou výtvarníčkou Ľubicou Obuchovou, žil do jej smrti v roku 2004, spolu mali jedinú dcéru Terezu.

K nedožitým 80. narodeninám Juraja Bindzára pripravilo zo svojich zbierok Literárne a hudobné múzeum výstavu Krajina nespavosti, ktorú si môžete pozrieť od 17. 2. do 19. 5. 2023. Spomienkové podujatie sa uskutoční 8. marca 2023 o 16.00 h.

Mária Lásková

Juraj Bindzár – k nedožitým 80. narodeninám

Knižné novinky 1/2023

ONDRISKA, F. et al.: Atlas parazitov človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2022. 140 s. ISBN 978-80-568-0438-4. Atlas humánnych parazitov so stručnou charakteristikou a fotodokumentáciou obohatí súčasnú literatúru podobného zamerania a umožní jedinečnú možnosť edukovať študentov vysokých škôl v odboroch zdravotných vied i laboratórnych diagnostikov formou poznania konkrétnych druhov parazitov a ich vývinových štádií zo vzoriek klinických materiálov. Publikácia môže pomôcť aj lekárom využívajúcim diagnostické metódy priamo pri výkone povolania, pri príprave na atestáciu z klinickej mikrobiológie i pedagogickým pracovníkom na stredných i základných školách. Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka predstavuje stále vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, čo má súvis s hustotou obyvateľstva, nízkou sociálnou a hygienickou úrovňou a zdravotným povedomím obyvateľstva. Najmä v týchto oblastiach parazity patria medzi pôvodcov najvážnejších prenosných ochorení, ako je trypanozomóza, leishmanióza, schistozomóza, malária, onchocerkóza a lymfatická filarióza. V poslednom čase nie je výnimkou, že parazitózy diagnostikujeme aj u našich občanov – cestovateľov do oblastí ich endemického výskytu. Nie je už celkom pravdou naše ešte nedávne konštatovanie, že v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, pretože globálne, predovšetkým klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prináša mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie.

SLOVÁKOVÁ, A. – KEREKES, P. eds.: Jak se dělá dokument. Praha: Nová beseda, 2022. 239 s. ISBN 978-80-88383-33-8.

Dobrodružstvo vzniku dokumentárneho filmu v jednej knihe. Rozhovory s tvorcami a tvorkyňami v rôznych fázach ich dokumentárnej tvorby zachytávajú proces od úvodného nápadu, rozvoja témy a premýšľania nad režijnou metódou a štýlom cez proces natáčania, premeny diela v strižni a v postprodukcii, a tak umožnia nahliadnuť do procesov tvorby a myslenia o filme. Šesť autorov a autoriek, päť rôznych tvorivých metód a postupov a jedinečná príležitosť porozumieť českej dokumentárnej tvorbe.

KAJANOVÁ, Y.: Teória rockovej hudby. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2022. 238 s. ISBN 978-80-223-5449-3.

Monografia prináša nový pohľad na žáner rockovej hudby s jeho špecifickým a originálnym príspevkom do dejín hudby 20. a 21. storočia. Dejiny rockovej hudby sú relatívne uzavreté a vyprofilované, keďže sa vyvíjali viac ako 65 rokov. Autorka analyzuje typické znaky rocku – rytmický pattern, power chords, špecifické harmonické postupy, gitarové techniky, ako napríklad picking, tapping, hammering, ale aj zvukové efekty booster, overdrive, distortion, fuzz, bitcrusher. Zaoberá sa otázkou, kto naozaj objavil elektrickú gitaru a ako gitara ovplyvnila vývoj rocku. Zároveň hľadá odpoveď na otázku o perspektíve rockovej hudby.

LHOTOVÁ, M.: Arteterapie v péči o seniory: průvodce výtvarnými aktivitami. Praha: Pasparta, 2022. 103 s. ISBN 978-8088429-46-3.

Kniha zahŕňa dlhoročné skúsenosti z autorkinej arteterapeutickej praxe. Niektoré námety čerpá zo zahraničnej odbornej literatúry. Okrem psychológov, arteterapeutov a psychoterapeutov je prínosná aj pre ďalšie profesie zameriavajúce sa na prácu so seniormi, a to pre sociálnych a aktivizačných pracovníkov, poradcov a pedagógov, ktorí sa s témou staroby stretávajú. Témy na zamyslenie a nové námety pre arteterapeutické činnosti v nej nájdu aj študenti týchto odborov, ktorí sa do budúcna chcú orientovať na prácu so seniormi. Môže byť tiež podporou vzdelávania arteterapeutov. Autorka pri každej z uvedených metód a techník vysvetľuje, v ktorých oblastiach fungujú a aké obmeny ponúkajú, aby viedli k cieľu, t. j. k uchopeniu reality života, ktorá je pre seniora žiaduca.

KAST-ZAHN, A.: Ako naučiť deti pravidlá. Bratislava: Lindeni, 2022. 177 s. ISBN 97880-566-3080-8.

Aj dobré dieťa potrebuje hranice a pravidlá. Kniha je určená rodičom, ktorí chcú byť svojim deťom priateľskou oporou, dopriať im dostatok slobody a voľnosti, ale nechcú, aby sa im ich liberálny prístup vymkol z rúk. Deti potrebujú mať stanovené hranice správania a konkrétne pravidlá, aby sa vo svojej rodine cítili isto a bezpečne. Nájdete tu konkrétne praktické rady, ako na to. Kniha patrí do štvordielnej série bestsellerov tejto autorky.

ĎURIŠOVÁ, M. – MALICHOVÁ, E. – STANÍKOVÁ, Z.: Ekonomické a právne aspekty podnikania. Žilina: EDIS – vydavateľstvo UNIZA, 2022. 288 s. ISBN 978-80-554-1912-1.

V trhovom hospodárstve sa ekonomické procesy realizujú prostredníctvom podnikania. Publikácia začína vymedzením podstaty podnikania, nadväzuje dekompozícia neobežného a obežného majetku podniku a problematika zamestnancov podniku. Venuje pozornosť vlastným a cudzím zdrojom financovania. Zameriava sa na hodnotenie úrovne podnikových činností prostredníctvom nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Samostatná časť je venovaná právam duševného vlastníctva, a to autorským právam a právam priemyselného vlastníctva. Spracovaná vysokoškolská učebnica kladie dôraz na aktuálnosť a prepojenosť s hospodárskou praxou. Reaguje na potrebu zvýšiť ekonomickú a finančnú gramotnosť technicky orientovaných študentov, ale aj širokej čitateľskej verejnosti.

SLOBODA, M.: Tatry: portrét regiónu. Bratislava: MS Agency, s. r. o., [2021]. 271 s. ISBN 978-80-89159-66-6.

Prelomová kniha o všetkom, čo sa dá v regióne Tatier zažiť a vidieť. Súčasný pohľad, živé fotografie vťahujúce do prostredia. 272 strán unikátnych fotografií od najlepších slovenských fotografov so živými opismi.

Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici

Zostavovateľ: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD.

Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Doktorová

Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina

Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD.

Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917

Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

Tlač: BALI-BB, s. r. o., Banská Bystrica www.svkbb.eu

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavila Michaela Töröková