Ročník XXII. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 2/2021
Generačná výmena Pre riaditeľov súkromných podnikov, ale aj štátnych inštitúcií (v oblasti kultúry najmä pamäťových a fondových organizácií) býva otázka generačnej výmeny veľmi zložitým problémom. V súčasnom období nedostatku mladých odborníkov v odbore knižničná a informačná veda stoja riaditelia knižníc pred neľahkou úlohou vychovať si nových špecialistov. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa v ostatných rokoch prudko omladzuje. Na miesta od borníkov, ktorí v knižnici pracovali 30 až 40 rokov, často celý produktívny život, nastupujú mladí vysokoškolsky vzdelaní absolventi rôznych humanitných odborov. Nepoznajú odbornú terminológiu, neabsolvovali žiadnu prax v knižnici, nemajú skúsenosti. V ich životopisoch je často zdôrazňovaný len jediný predispozičný faktor na prácu knihovníka – „čítam rád“. Aj keď je orientácia zamestnancov v oblasti súčasnej literárnej tvorby vítaná, je to len veľmi malá časť kompetencií, ktorými knihovník – profesionál musí disponovať. Ako pristúpiť ku generačnej výmene v knižnici? Ako zabezpečiť, aby sa všetky skúsenosti, pracovná erudícia, zažité postupy – tzv. inštitucionálna pamäť – nestratili spolu s profesionálmi, ktorí sa chystajú na zaslúžený dôchodok? Žiaden rekvalifikačný kurz či jednorazové školenia nenahradia päťročné vysokoškolské štúdium knižničnej a informačnej vedy. Aj preto hľadáme spoločne so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania možnosti spolupráce so strednými školami, aby sme spoločnými silami vychovávali už od strednej školy špecialistov na rutinné práce v knižnici alebo múzeu – akvizitérov, katalogizátorov, kurátorov zbierok, špecialistov na ochranu knižničného fondu či poskytovanie služieb čitateľom. Súčasťou takéhoto vzdelávania by bola pravidelná prax v knižnici, počas ktorej by mal každý študent svojho tútora – individuálneho sprievodcu štúdiom, ktorý bude zodpovedný za dostatočné precvičenie teoretických vedomostí v knižničnej praxi. Cieľom je jediné – spokojní čitatelia a používatelia knižničných služieb. Blanka Snopková
Ota Plávková (1926 – 2002) – významná osobnosť slovenskej žurnalistiky Symbolicky, v predvečer výročia okupácie Česko slovenska vojskami Soviet skeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Poľska a NDR sa uskutoční 20. augusta 2021 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici verejná prezentácia biografie perzekvovanej novinárky, Banskobystričanky, redaktorky Československého rozhlasu Oty Plávkovej. Kniha vznikla v spolupráci so Štúdiom RTVS v Banskej Bystrici a vy chádza pri príležitosti nedožitých 95. narodenín novinárky, verejnosti známej ako hlas banskobystrického Slobodného vysielača po augustovej okupácii v roku 1968. Životný príbeh Oty Plávkovej charakterizuje jej nezlomnosť a odvaha nazývať veci pravými menami. Vstup armád cudzích štátov na územie bývalého Československa 21. augusta 1968 razantne odsúdila a odmietala ho nazývať bratskou internacionálnou pomocou. Nič neodvolám! – boli jej slová adresované tým, ktorí ju vyzývali na zmenu postoja. Ani po nespočítateľných eštebáckych výsluchoch nezmenila svoje politické postoje. Vďaka silnému charakteru sa stala jedným zo symbolov vzdoru proti nastolenému poriadku a zastaveniu demokratizačného procesu a zaradila sa do zoznamu výnimočných osobností, ktoré v tom čase zápasili s režimom o slobodu slova a tlače. Publikácia sa k čitateľom dostáva najmä zásluhou redaktora Michala Várošíka, príslušníka mladej generácie novinárov, ktorí si uvedomujú, že sloboda a demokracia je v rukách odvážnych a nezlomných osobností. Vážime si, že Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa mohla vydaním publikácie podieľať na zachovaní odkazu Oty Plávkovej pre budúce generácie. Blanka Snopková
1
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Virtuálny Týždeň slovenských knižníc 2021 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici už tradične v rámci Týždňa slovenských knižníc organizuje akciu Knižnica z druhej strany pultu. Akcia má úspech u našich bývalých aj súčasných čitateľov, ako aj u širokej verejnosti. Záujemcovia sa počas piatich dní dostanú do služobných priestorov, ktoré sú pre nich inak nedostupné. Dámy obdivujú historické priestory kancelárií, pánov zaujímajú hlavne prevody na posuvných regáloch v skladoch. Všetci ale sú prekvapení množstvom kníh a rôznych typov dokumentov, ktoré knižnica uchováva. Samozrejme, veľkou neznámou pre laikov sú zložité katalogizačné pravidlá, medzinárodné normy a celý komplex prác, ktoré musia byť urobené, kým si knihu môže čitateľ nájsť v katalógu. Akcia zaujala aj mamičky s deťmi, ktoré chcú podporiť lásku ku knihám svojich ratolestí. Častými návštevníkmi sú študenti základných a stredných škôl. Pre nich pripravujeme verziu Dnes som knihovníkom ja. Počas hodín strávených v knižnici sa dozvedia, ako sa kniha dostane do knižnice, ako putuje odbornými pracoviskami a ako sa dostáva až k čitateľovi. Vyskúšajú si pečiatkovanie, označovanie kníh čipmi rádiofrekvenčnej ochrany a čiarovými kódmi, tí väčší pod dozorom katalogizátorky aj katalogizáciu priamo do databázy knižnice. V sklade zakladajú knihy do posuvných regálov a v požičovni sa zahrajú na knihovníka, či už za okienkom, alebo pri samoobslužnom zariadení selfcheck. Tento rok nám pandemická situácia neumožnila organizovať túto akciu. Povedali sme si: „Keď nemôžu prísť používatelia do knižnice, bude musieť ísť knižnica za nimi.“ Rozhodli sme sa využiť dostupné technológie a preniesli sme akcie týždňa do online priestoru. Všetky príspevky sme uverejnili na knižničnom Facebooku a YouTube. Každý deň otvorilo krátke video, v ktorom bolo oznámené, na čo sa diváci môžu tešiť. Detailný rozpis programu s prelinkovaním na jednotlivé príspevky mohli záujemcovia nájsť aj na webovej stránke knižnice (www.svkbb.eu). V priebehu týždňa sme každý deň umožnili záujemcom „videovstup“ do zákulisia knižnice a predstavili sme vždy jedno z odborných oddelení a jeho pracoviská. Kolegovia so všetkým súhlasili, vypracovali si scenáre a ochotne sa ukázali na kameru, aby prezentovali svoju prácu. Technic-
2
ké spracovanie sme zverili jednému z mála mužov v našej knižnici – kolegovi, konzultantovi American center Róbertovi Címerovi. On sa každé ráno aj prihováral záujemcom v úvodných vstupoch. Okrem tejto „tradičnej“ akcie sme pre našich čitateľov a vzhľadom na online vysielanie aj pre širokú verejnosť pripravili dve odborné prednášky. O autorskom práve hovorila Mgr. Radoslava Rybanová a o osudoch zakázaných kníh porozprávala špecialistka našej knižnice na staré tlače Monika Danková, ktorá zožala najväčší úspech a divácky záujem. Kolega Tomáš Albert z Bibliograficko-informačného a databázového centra pripravil pre používateľov našej knižnice videomanuály práce v online katalógu. Fiktívna čitateľka Zuzka Hrašková v nich zábavnou formou sprevádzala záujemcov online katalógom a prácou v ňom. Naučila ich, ako sa prihlásia do knižnice a ako si môžu vyhľadávať a objednávať dokumenty v online katalógu podľa rozličných kritérií. Týchto videí bolo pre TSK pripravených päť, plánujeme však témy rozšíriť a použiť ich na webovej stránke knižnice ako návody pre čitateľov. Krásnym budovám slovenských knižníc bolo venovaných sedem príspevkov kolegu Rastislava Udžana. Ako vyštudovaný architekt sa na budovy vie pozrieť odborným okom, iným, ako sú tie naše, a tak priblížil nám a našim čitateľom nielen knižničného ducha, ale aj telo. Týždeň slovenských knižníc v roku 2021 bol odlišný od predchádzajúcich. Vlani sme ešte na poslednú chvíľu stihli uskutočniť pripravované akcie. Tento rok preveril našu pripravenosť a flexibilitu. Pôvodne zamýšľané akcie sme museli prispôsobiť podmienkam, ktoré opatrenia vlády Sloven skej republiky dovoľovali. Nakoniec sa ukázalo, že veľa záujemcov o knihy, knižnice a ich činnosť je aktívnych na sociálnych sieťach a v online priestore. Aspoň tak to zobrazujú štatistiky, ktoré sme robili hneď v nasledujúcom týždni. Štatistiky nezobrazujú presný záujem, ale ak spočítame počet zobrazení online príspevkov a aspoň počet lajkov na textových príspevkoch, dostaneme sa k číslu 7 042 za jeden týždeň. Taký počet návštevníkov na týchto konkrétnych 31 podujatiach by sme za normálnych okolností nedosiahli. Keďže naše príspevky ostávajú na Facebooku aj YouTube naďalej uverejnené, veríme, že sa k ďalším milovníkom knižníc ešte dostanú. Jana Vranová
Knižničné noviny 2021/2
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Participantom Dní mesta Banská Bystrica 2021 bola aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Po dlhotrvajúcich protipandemických opatreniach pripravilo mesto Banská Bystrica v dňoch 17. až 19. júna 2021 prvé väčšie podujatie Dni mesta Banská Bystrica 2021. Išlo o plejádu menších podujatí zrealizovaných v rozličných kultúrnych inštitúciách a organizá ciách. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa do tohto podujatia s radosťou zapojila a pre návštevníkov pripravila viacero akcií. Zaujímavá bola komentovaná prehliadka priestorov bý- valého župného domu, dnešného sídla knižnice, s názvom Župný dom a jeho genius loci. Návštevníkov po priestoroch župného domu sprevádzali zamestnanci ŠVK v dobových kostýmoch, ktorí sa na istý čas vžili do rolí župana Jána Erdődiho a spisovateľky Terézie Vansovej. Súčasťou prehliadky bola aj výstava zakázaných kníh, výstava k 525. výročiu založenia thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti Banskobystrický mediarsky podnik a Ján Dernschwam a výstava Najkrajší kalendár a najkrajšia kniha o Slovensku. Jazykové centrá si pre detských návštevníkov pripravili zaujímavé a zábavné workshopy. Deti si mohli naprogramovať vlastný vreckový robot – Ozobota,
Týždeň mozgu inak
Naša knižnica sa aj tento rok zapojila do medzinárodnej iniciatívy Týždeň mozgu, stretli sme sa však vo virtuálnom priestore. Podujatia venované téme mozgu, jeho činnostiam, fungovaniu, ale aj zlyhávaniu sa konajú vo viacerých krajinách sveta už od roku 1996. Slovensko sa do kampane zapojilo štrnástykrát, hlavnými partnermi Týždňa mozgu na Slovensku sú Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Centrum MEMORY, n. o., a Neuroimunologický ústav SAV.
Týždeň, počas ktorého upriamujeme pozornosť na mozog a jeho funkcie, sa konal 15. – 21. marca 2021. Ako komunikačný prostriedok sme využili knižničný profil na sociálnej sieti Facebook. Snažili sme sa osloviť čo najširšiu základňu našich návštevníkov a čitateľov.
dozvedieť sa viac o čínskom jazyku a naučiť sa napísať prvé čínske znaky alebo začuť 50 zaujímavostí o Rusku, Rusoch a ruštine. Tiež sa mohli zapojiť do hľadania pokladu a naučiť sa zopár španielskych slovíčok veselou a hravou formou. Obľúbená burza kníh v knižnici potešila nejedného milovníka kníh. Sprístupnená bola aj výstava ikon a malieb Sonia Ruskov: modlitba za vykúpenie v Galérii v podkroví a výstava vytvorená v spolupráci s Hvezdárňou v Banskej Bystrici Astronomická fotografia (vesmírne metamorfózy). Literárne a hudobné múzeum ponúklo prehliadky expozícií Múzeum – domov múz, Bábkarský salón a Ľudové hudobné nástroje na Slovensku. Dni mesta sa v ŠVK ukončili koncertom Spievam po francúzsky, ktorého organizátorom bola Alliance Française. V priebehu dvoch dní sa na podujatiach v Štátnej vedeckej knižnici zúčastnilo 408 návštevníkov. Bolo to príjemné otvorenie letných kultúrnych akcií. Želáme si, aby sme v organizácii ďalších kultúrnych podujatí mohli nerušene pokračovať. Barbora Bučková
Počas týždňa sme si pripravili vedomostné a kognitívne aktivity – cvičenia, úlohy zamerané na koncentráciu, logické uvažovanie a dlhodobú pamäť (Neposlušné písmenká, Dopĺňanie porekadiel a prísloví, Precvičenie logického uvažovania, Literárny kvíz). Cvičenia sme dopĺňali zaujímavosťami o mozgu (Vedeli ste, že…?, Pravá vs. ľavá hemisféra, Druhy pamäti, Tipy na lepšie zapamätávanie) a na záver týždňa sme predstavili knihy z fondu knižnice (Knižné tipy z našej knižnice), ktoré sú čitateľom prístupné, ak ich téma mozgu viac zaujíma alebo si chcú cibriť pamäť v konkrétnych cvičeniach. Veríme, že nám situácia dovolí na budúci rok, aby sme sa stretli na podujatiach k Týždňu mozgu aj osobne. Skúste si otestovať svoju koncentráciu. V nasledujúcich riadkoch je tabuľka, kde je každému písmenu priradené číslo. Ďalej je zapísaná krátka veta prevedená do číselných tvarov. Ide o citát, skúste ho rozlúštiť (citát je bez diakritiky, jednotlivé slová sú oddelené lomkou). A B C D E
F G H
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
V
W
X
Y
Z
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26
/10 1 14/ /23 5 18 9 3 8/ : /12 21 4 19 11 1/ 16 1 13 1 20/ 10 5/ 20 9 5 26/ 2 12 21 4 9 19 11 15/ – /22 5 12 1/ 22 5 3 9/ 19 1/ 20 1 13/ 19 20 18 1 20 9/.
Ivana Bičanovská
3
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Človek napĺňa roky
prof. PhDr. Peter Liba, DrSc., a jeho nedožité deväťdesiatiny Peter Liba sa narodil 27. júna 1931 v obci Klenov v Prešovskom okrese. Ľudovú školu v Klenove navštevoval v rokoch 1938 – 1944, následne Meštiansku školu v Gelnici. V r. 1948 – 1952 študoval na Štátnom gymnáziu v Gelnici. Po maturite pokračoval štúdiom slovenčiny a dejepisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1952 – 1957). Po absolvovaní univerzitných štúdií v Bratislave pôsobil v r. 1957 – 1972 v Matici slovenskej (MS) v Martine, kde sa zaradil medzi vedúce vedecké a teoretické osobnosti v oblasti slovenskej národnej bibliografie (SNB).
do Bibliografického zborníka, Knižničného zborníka, Biografických štúdií, Literárneho archívu a Letopisu Pamätníka slovenskej literatúry, okrem toho článkami do časopisov Čitateľ, Matičné čítanie, Knihovník a Nové obzory. Musíme vysloviť obdiv nad kvantitou, ale hlavne odbornou úrovňou Libových literárnohistorických výskumov, ktorým sa venoval popri organizačných a pracovných povinnostiach spojených s vedením bibliografického pracoviska. Augustín Maťovčík, jeho dlhoročný priateľ, uviedol: „Veď práve Peter Liba sa pričinil o vybudovanie moderného bibliografického pracoviska v MS a svojimi premyslenými koncepciV rokoch 1960 – 1965 bol vedúcim oddelenia teórie bib- ami osnoval celý systém slovenskej národnej bibliografie, a to liografie, v r. 1966 – 1968 vedúcim oddelenia retrospektívnej v časoch nie veľmi žičlivých, často obmedzovaný neodbornými bibliografie, od r. 1960 aj vedúcim bibliografického odboru zásahmi matičných totalitárov, ktorí ho napokon z MS vyštvali, MS. V r. 1964 – 1968 ako predseda Bibna veľkú škodu inštitúcie a, žiaľ, marliografickej komisie vtedajšej Sloventinských spriaznených druhov…“1 skej knižničnej rady formoval základy Miloš Kovačka, vtedajší spolupranárodného bibliografického systému. covník o ňom napísal: „ Slovensko malo O zvedečtenie bibliografickej práce na v Libovi zakódovaný mohutný biblioSlovensku, a to v organizačnom systéme grafický strom ako symbol bibliograjedného bibliografického pracoviska, fického hľadania pravdy – totiž pravdy v systéme jednej bibliografie, v systéme nepoškvrnenej tendenčným politickým celej bibliografickej práce na Slovensku. alebo ideologickým prepisom…, alebo Z iniciatívy Petra Libu sa zrodil návrh sa báli jeho kresťanského presvedčena vydávanie pramenného zborníka Litenia. Nečudo, že po previerkach prišiel rárny archív, ktorého prvý zväzok vyšiel zákaz publikačnej činnosti, ponižovav roku 1964 vďaka jeho zostavovateľskej nie, nemilosrdné odvolanie z prograaktivite. Tento zborník vychádza dodnes mov, ktoré vymyslel a riadil. Nasledoval ako ročenka, je určený pre široký okruh odchod, ktorý sa hodnotí vlastne ako bádateľov zo Slovenska, ale aj zo zahravyhnanie či vyhnanstvo…“2 ničia. Súčasne s týmito aktivitami sa reSilu tvorivého ducha a organizačnú alizovala myšlienka vydávať samostataktivitu P. Libu ale nebolo možné zahanú sériu korešpondencie a literárnych tať a v plnej miere sa prejavila na novom prof. PhDr. Peter Liba, DrSc. textov, v ktorej medzi prvými vyšli v Libopôsobisku v starobylej Nitre. V r. 1973 vej edičnej príprave Listy Maríny Miloslavy Hodžovej Viliamovi odchádza na Pedagogickú fakultu do Nitry, kde sa stáva vePaulinymu-Tóthovi nadväzujúce na jeho edíciu Listy Viliama deckým pracovníkom v Kabinete literárnej komunikácie a exPaulinyho-Tótha Maríne Hodžovej. V tom čase mal Peter Liba perimentálnych metodík. Od r. 1973 prednášal na Katedre sloza sebou rozsiahly bibliografický a literárny výskum. Bol spolu- venského jazyka a literatúry a neskôr na Katedre kulturológie autorom: Slovníka pseudonymov slovenských spisovateľov, Bib- Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Stal sa spoluzaklaliografie slovenských kníh 1901 – 1918 a Bibliografie článkov zo dateľom a vedúcim predstaviteľom nitrianskej školy literárnej slovenských novín a časopisov 1919 – 1944. komunikácie, ktorá dosiahla svetovú úroveň. Podobne inicioval Najdôležitejšie výsledky jeho výskumu sú zachytené vznik a zavedenie odboru kulturológia na Slovensku. v publikácií Vydavateľské dielo Matice slovenskej, ktoré sa V tomto novom období nasledovali ďalšie knižné publikácie. stalo modelom pre slovenskú vydavateľskú bibliografiu, Medzi nimi osobité miesto zaujímajú hlavne tri monografie vya v monografii Čítanie starých otcov, ktorá je základným prí- dané v edícií Okno vo vydavateľstve Tatran: Kontexty populárnej spevkom k poznaniu spoločenskej funkcie a k vydávaniu pro- literatúry (1981), Čitateľ a literárny proces (1987) a Literatúra zaickej literatúry pre ľud na Slovensku v rokoch 1848 – 1918. a folklór (1991). Peter Liba je v slovenskej i česko-slovenskej liJe doteraz najkomplexnejším pohľadom na túto literárnu terárnej vede prvým bádateľom, ktorý sa systematicky venoval produkciu, ktorú si dovtedy u nás nikto nevšímal. populárnej literatúre, tešiacej sa veľkej obľube čitateľov v obV záverečnom matičnom období Peter Liba pripravil ešte dobí postmodernizmu a postindustriálnej spoločnosti. pre bratislavský Tatran výber z poézie Svetozára Hurbana VaV roku 1991 ho zvolili za dekana Pedagogickej fakulty, v roku janského (1971) a v tom istom vydavateľstve napokon vydal 1993 za rektora novovznikajúcej Vysokej školy pedagogickej Vlastný životopis Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého, pri- a v roku 1996 sa stal prvým rektorom Univerzity Konštantína čom k obom vydaniam popri komentároch napísal aj doslovy. Filozofa v Nitre. Tento post zastával do roku 1999. Po odchode Na základe bibliografie prác Petra Libu, ktorú zostavila z postu rektora sa stal vedúcim Katedry kulturológie Filozofickej E. Preložníková v r. 1981 na Pedagogickej fakulte v Nitre fakulty UKF. Bol predsedom a členom rôznych odborných a vesa dozvedáme, že P. Liba prispieval prevažne štúdiami deckých komisií.
4
ŠVK v Banskej Bystrici …....................................................................................................... Jeho zásluhy a zápasy o budovanie univerzitného pedagogického školstva v Nitre si vyžadujú osobitné ocenenie, rovnako ako nová oblasť jeho literárnovedného bádania. P. Liba sa na nitrianskom pracovisku sústredil na problematiku literárnej komunikácie, na teóriu textu, biografistiku i regionalistiku, ktorým venoval početné štúdie a samostatné práce, ktoré sú zachytené v jeho personálnej bibliografii3, ktorá vyšla pri príležitosti jeho významného životného jubilea (sedemdesiatin) v r. 2001. Zostavila ju Anna Kucianová, pracovníčka vtedajšieho Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Za jeho rozsiahlu vedeckú, kultúrnu a spoločenskú činnosť mu bolo udelených množstvo uznaní a vyznamenaní. V r. 1969 rezortné vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry. Okrem iného aj Zlatá medaila Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Čestné uznanie Literárneho fondu (1971), Pamätná medaila Univerzity Konštantína Filozofa (1984) a ďalšie. Bol tiež nositeľom pápežského Rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého. V r. 1996 bol ocenený aj Pamätnou medailou Ľ. V. Riznera SNK v Martine. V r. 2006 bol
Knižničné noviny 2021/2
ocenený Cenou Fra Angelica v oblasti slovesného umenia. Posledná rozlúčka s prof. PhDr. Petrom Libom, DrSc., sa uskutočnila podľa obradov rímskokatolíckej cirkvi v utorok 29. septembra 2020 v Meleku pri Nitre. Vo veku osemde siatdeväť rokov odišiel významný slovenský bibliograf a biograf, literárny vedec a teoretik, kultúrny historik a kulturológ európskeho významu. Česť jeho pamiatke. Ivana Poláková 1 MAŤOVČÍK, Augustín, 2006. Literárnohistorické iniciatívy prof. Petra Libu. In: A. KUCIANOVÁ. Peter Liba: personálna bibliografia: pripravená pri príležitosti významného životného jubilea. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, s. 4. ISBN 80-8050-414-8. 2 KOVAČKA, Miloš, 2006. Ad honorem Petrum Liba (pri sedemdesiatinách). In: A. KUCIANOVÁ. Peter Liba: personálna bibliografia: pripravená pri príležitosti významného životného jubilea. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, s. 9. ISBN 80-8050-414-8. 3 KUCIANOVÁ, Anna, 2001. Peter Liba: personálna bibliografia: pripravená pri príležitosti významného životného jubilea. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 110 s. ISBN 80-8050-414-8.
Pavel Hrúz v… tom Štrnásteho júna tohto roku si literárne a kultúrne spoločenstvo pripomína nedožité 80. narodeniny spisovateľa Pavla Hrúza. Výrazný, originálny predstaviteľ modernej slovenskej prózy a banskobystrického literárneho života, spisovateľ s vlastným, jedinečným rukopisom zanechal v slovenskej literatúre nezameniteľnú stopu. Jeho tvorba rúcajúca konvencie od začiatku provokovala početné reakcie. Sú v nej neprehliadnuteľné viaceré prvky charakteristické pre postmodernú literatúru: banálnosť príbehov i postáv, paródia, irónia, dezilúzia zo skutočnosti, intertextualita, fragmentarizácia, jazyková a kompozičná hra.
Literárne činný bol už ako stredoškolák, uverejňoval početné drobné príspevky v periodickej tlači. Za knižný literárny debut Dokumenty o výhľadoch (1966) dostal Cenu Ivana Krasku. Mozaiku bohatej tvorby tvorili v nasledujúcich rokoch diela Okultizmus (1968), Zvuky ticha (1976), Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov (1993), Chlieb a kry (1996), Oči kuričove (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998), Bystrica v… tom (2000), Lunetárium (2001), početné poviedky, fejtóny, eseje a články. Neľahký osud človeka a tvorcu Pavla Hrúza reflektoval komplexne literárny vedec Vladimír Barborík. Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici spravuje zbierky so vzťahom k spisovateľovi, Štátna vedecká knižnica vydala v roku 2006 jeho personálnu bibliografiu.
Pavel Hrúz prišiel na svet v roku 1941 ako tretí syn v rodine krajčíra Pavla a jeho manželky Juliany v Banskej Bystrici. Navštevoval štátnu ľudovú školu, meštiansku školu, elektrotechnickú priemyslovku, Slovenskú vysokú V rozhovore samého so seškolu technickú v Bratislave. Po bou alebo Pred Zrkadlom : absolvovaní základnej vojenskej Paľo Hrúz sa rozpráva s Paľom služby vystriedal niekoľko zamestHrúzom v časopise Štúrov odkaz naní. V roku 1968 bol prijatý za na otázku: „Budeš teda kráčať člena Zväzu slovenských spisovaďalej po svojej ceste poslušteľov, stal sa redaktorom literár- Pavel Hrúz a autorka personálnej bibliografie Soňa Šváčová ný…“ odpovedá: „ Nie po ceste, neho a kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie v Martine spolu s Damiánom Vizárom, ale po dráhe. A nie kráčať, ale bežať. Opreteky, ako sa to Tomášom Winklerom a Ivanom Kadlečíkom ako šéfredakto- už patrí v tej divnej štafete, ktorej sme chtiac-nechtiac členrom. Časopis ako jediný ešte dva roky po obsadení Českoslo- mi. Podaktorí, pravda, zaspíme na štarte alebo vybehneme venska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 udržiaval privčas, druhých zas vystrčia z dráhy a iných šťuchnú kolíkom kontinuitu slobodného myslenia na Slovensku, uverejňoval pod rebrá – jednako sa však nemôžeme vzdať. Dobre vediac, príspevky už vtedy proskribovaných autorov Dominika Tatar- odkiaľ si vybehol, nemáš ani potuchy, pokiaľ až dovliecť sa je ku a Ludvíka Vaculíka. Pre svoj politický a občiansky postoj ti súdené. Robím teda i ja, čo môžem – aj keď už nemôžem.“ k augustovým udalostiam bol P. Hrúz z Matičného čítania aj (Hrúz, 1968) Jednako sa nevzdal a dnes okultisticko-neokultistická zo Zväzu slovenských spisovateľov prepustený. Nasledovalo dvadsaťročné odmlčanie. Opätovný návrat na verejnú literár- próza Pavla Hrúza svojimi kvalitami opäť presviedča reci nu scénu sa konal až po roku 1989, keď sa zamestnal v literár- pienta, aby sa nechal vtiahnuť do jeho „hry“. Soňa Šváčová nej redakcii Slovenského rozhlasu.
5
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Život je zmena
Život je vraj zmena. Niektoré zmeny sú pozitívne, niektoré vítame, niektoré sú nevyhnutné a niektoré v nás vyvolávajú nostalgiu či smútok. Jedna veľká zmena pre ŠVK v Banskej Bystrici, kolegov a zaiste aj dlhoročných čitateľov nastala na jar. Dlhoročný kolega, vedúci oddelenia absenčných služieb Mgr. Peter Majling po takmer 40 rokoch odišiel k 31. marcu 2021 do dôchodku. Svoju knihovnícku púť začal v auguste 1982 ako odborný pracovník na oddelení bibliografie a od januára 1985 „zasvätil“ život práci s čitateľmi ako vedúci oddelenia služieb. Po jeho rozčlenení na dve samostatné organizačné jednotky viedol oddelenie absenčných služieb. Pojem „zasvätil“ v Petrovom prípade naozaj nebol použitý náhodne. Celé desaťročia sa neúnavne a trpezlivo venoval čitateľom. Počas tých rokov oddelenie prešlo dvoma prestavbami a modernizáciami, nasadením výpočtovej techniky do knižničnej praxe, niekoľkými zmenami knižnično-informačného systému a nekonečným množstvom problematických upgradov. Za jeho vedenia sa práca v knižnici dostala od vyhľadávania v katalógových lístkoch a ručného vypisovania žiadaniek k automatizovanému systému objednávania aj vypožičiavania dokumentov. Zmeny v knižnici sa diali, ale vedúci ostával. Jeho krédom sa stala maximálna spokojnosť čitateľov.
Moje roky v knižnici
Zamestnancom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici som sa stal 2. augusta 1982. Štyri roky som pracoval ako učiteľ slovensého jazyka a dejepisu v Základnej škole v Heľpe. Do knižnice som sa dostal viac-menej náhodou a na začiatku som nemal celkom presnú predstavu o tom, čo práca v knižnici obsahuje. Mojím prvým pracoviskom sa stalo oddelenie bibliografie. Ako dejepisár som sa podieľal na excerpovaní článkov a na zostavovaní bibliografie o protifašistickom odboji a SNP. Vďaka pomoci a cenným radám mojich milých kolegýň a kolegov som sa zaučil pomerne rýchlo a táto práca ma bavila. Od januára 1985 som začal pracovať v oddelení služieb čitateľom. Práca v knižničných službách bola úplne iná ako na bibliografii. Vlastne som ju poznal, ale z druhej strany ako dlhoročný používateľ knižnice. Začiatky veru neboli ľahké. Zasa som sa musel veľa nového naučiť a vniknúť do pracovných postupov, ktoré tu fungovali. V tom čase to boli prevažne postupy klasické manuálne a mechanické. Pri niektorých sa už aj vtedy začínalo s využívaním výpočtovej techniky. Údaje o čitateľoch a výpožičkách sa ukladali a spracúvali pomocou modernej techniky. Výstupom boli upomienky, ktoré už nebolo nutné vypisovať ručne. Vytlačil ich automat. Neskôr v 90. rokoch prešla knižnica na moderný knižničný systém VTLS a neskôr na jeho novšiu verziu Virtua. Treba povedať, že tieto moderné systémy priniesli do knižničnej práce vo výpožičkách prevratné zmeny. Jednotvárna manuálna práca, ručné vypisovanie žiadaniek a všeličoho iného, to všetko nenávratne pominulo. Výpožičný proces sa zrýchlil a zefektívnil. Nebolo to však také jednoduché, ako napísať týchto pár riadkov o tom. Práve naopak. Pri zavádzaní moderného systému sme sa stretávali s množstvom problémov, ktoré bolo treba riešiť. Išlo tak o problémy technického rázu, ako aj o problémy ľudské. Veľmi pozitívnu úlohu pri zavádzaní
6
Vo svojej práci sa inšpiroval aj poznatkami zo stáží v zahraničných knižniciach, ktoré absolvoval v Grazi (Rakúsko), Güterslohu (Nemecko), Opole (Poľsko), Šalgotarjáne (Maďarsko), Hradci Králové (Česko) a v Moskve (Rusko). Nadobudnuté poznatky prenášal do práce v ŠVK. Problematike poskytovania knižnično-informačných slu žieb používateľom knižníc sa venoval aj na celoslovenskej úrovni. Od roku 2007 bol členom Národnej komisie pre služby a členom Pracovnej skupiny Virtua pre výpožičky a medziknižničnú výpožičnú službu. Od roku 1983 je členom Spolku slovenských knihovníkov, neskôr Spolku sloven- ských knihovníkov a knižníc. Pôvodne pracoval v bibliografickej sekcii, neskôr v kni hovníckej. V deväťdesiatych rokoch bol členom revíznej komisie. Od novembra 2013 do marca 2019 bol zvolený za člena výboru krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Je zakladajúcim členom OZ Pro Bibliothecae. V rokoch 2010 – 2012 a opätovne v roku 2015 bol zvolený za člena Správnej rady tohto občianskeho združenia. Ako som písala na začiatku – život je zmena. Kolegovi Petrovi, môjmu prvému šéfovi, za všetkých kolegov želám, nech je táto zmena pozitívna, nech si voľný čas užíva podľa svojich predstáv, v zdraví a v kruhu rodiny. Jana Vranová
modernej techniky do výpožičného procesu zohrala najmä vtedajšia riadieľka knižnice Oľga Lauková. Všeky problémy sa podarilo vyriešiť a naša knižnica dnes patrí medzi tie moderné a úspešné. V priebehu mojej práce v knižnici som mal možnosť stretnúť sa a spolupracovať s mnohými zaujímavými kolegyňami a kolegami. Mojou prvou vedúcou bola pani Oľga Kaliská, vedúca oddelenia bibliografie, ktorá sa na začiatku 90. rokov stala riaditeľkou knižnice. Rád spomínam aj na milé kolegyne Aničku Klimovú a Marienku Hrúzovú, či na Tomáša Kovalíka. Cennými radami ma obohatila Branka Gajdošová, ktorá mi pomáhala pri mojich prvých krokoch v oddelení služieb čitateľom, kde som sa znezdajky ocitol vo funkcii vedúceho. V oddelení služieb čitateľom mi radami pomáhali Jarka Kasarová, Andrej Viňanský, Vierka Stankovičová a neskôr k nám nastúpila aj terajšia riaditeľka knižnice Blanka Snopková. Po čase sa oddelenie zmenilo na oddelenie absenčných služieb. Mal som možnosť spolupracovať s mnohými kolegyňami a kolegami. Všetkých nemôžem vymenovať, ale na všetkých rád spomínam. Práca s ľuďmi – s kolegami knihovníkmi aj s čitateľskou verejnosťou sa stala na dlhé roky zmyslom môjho života. Nemôžem povedať, že by som sa niekedy v prácii nudil. Na to nebol čas a ani príležitosť. Neustále sa niečo dialo, či pri zmenách pracovných postupov, pri zavádzaní nových technológií alebo vybavovaní požiadaviek a problémov používateľov alebo aj kolegýň a kolegov. Po takmer tridsiatich deviatich rokoch práce odchádzam do dôchodku. Všetkým bývalým aj súčasným kolegyniam a kolegom v knižnici ďakujem za spoluprácu. Som rád, že som sa mohol s nimi stretávať a spolupracovať. Knižnici a všetkým jej pracovníkom želám do ďalšieho obdobia veľa úspechov. Peter Majling
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Malé príbehy z knižnice
Knižnica je miestom, kde sa stretávajú ľudia. Zamestnanci knižnice a čitateľská verejnosť. Tieto stretnutia prebiehajú často štandardne, bežne bez nejakých osobitných okolností. Niekedy však život prináša aj trochu zvláštne alebo zaujímavé situácie. Chcem sa podeliť o niekoľko takých situácií, ktoré som prežil za takmer štyridsať rokov práce v knižnici. „Ja mám na to ľudí“ Chodievala k nám do požičovne jedna pani doktorka, inter nistka. Bola našou častou návštevníčkou a požičiavala si pomerne veľa kníh. To nás mohlo len tešiť, na druhej strane bolo nutné dôsledne kontrolovať vracané knihy. Knihy si totiž požičiaval aj jej manžel právnik. Ten obyčajne potreboval ešte viac kníh ako pani doktorka. A knihy sa im zavše doma pomiešali a pani doktorka priniesla aj knihy, ktoré si požičal jej manžel. Vždy sme sa však dohodli a knihy odpísali z toho správneho konta. Keďže pani doktorka cez deň ordinovala, našla si čas na návštevu knižnice obyčajne vo večerných hodinách, najčastejšie pred záverečnou. Bývali to s ňou veselé stretnutia. Nikdy však nedošlo k nejakému nedorozumeniu, vždy sme sa spolu nejako dohodli, aby mohla vrátiť veľa kníh a nové si požičať. Jedného roku deň pred Vianocami som slúžil v požičovni s tehotnou kolegyňou. Bola už vo vysokom štádiu tehotenstva a službu v popoludňajších hodinách znášala zle. Mali sme skrátenú službu do piatej hodiny popoludní. Bolo mi ľúto mladej kolegyne, nuž som ju o štvrtej poslal domov. Ľudí chodilo pomenej, myslel som, že to zvládnem aj sám. Chýbalo už asi len dvadsať minút do záverečnej, keď sa dostavila naša milá pani doktorka. Priniesla plnú tašku kníh a na polici ju čakalo zhruba rovnaké množstvo. Samozrejme, že sa jej medzi vrátené priplietli aj zo dve knižky požičané na pána manžela. Keď som jej vydával objednané knihy, neudržal som sa. Položil som jej otázku: „Pani doktorka, vy nepripravujete doma Vianoce?“ Pozrela na mňa ponad okuliare, pohrdlivo sa usmiala a povedala slová, ktoré ma vtedy naozaj prekvapili: „Ja mám na to ľudí.“ Zachránený život Za tie roky sme našli vo vrátených knihách už všeličo. Napríklad recept na lieky alebo poukaz na vyšetrenie, vstupenky, cestovné lístky, všelijaké potvrdenia i študentské práce. Pokiaľ sme dokázali zistiť, kto knihu vracal, snažili sme sa majiteľovi nález oznámiť a veci vrátiť. Inokedy si čitatelia samotní prišli po to, čo zabudli. Stalo sa, že mladá študentka vracala knihu, otvoril som ju, aby som ju skontroloval. Ukázalo sa, že slečna si tam zabudla farebnú, povedzme, intímnu fotografiu. Pozrel som na slečnu pred pultom, ona mňa. Jej tvár celá očervenela, rýchlo a bez slova siahla po fotke, vzala ju, otočila sa mi chrbtom a uháňala preč ako o dušu. Najčastejšie však spomínam na zábudlivú študentku, ktorá prišla nesmelo k pultu a potichu sa spýtala, či sme v knihe, ktorú včera vrátila, niečo nenašli. Podľa evidencie výpožičiek som zistil, akú knihu vrátila. Kniha už bola odoslaná na oddelenie spracovania fondov. Bola to staršia knižka a boli potrebné nejaké úpravy v jej zázname. Oznámil som to slečne pri pulte a ona zjavne znervóznela. Nuž som sa spýtal, čo si v knihe zabudla. Zašepkala: Peniaze. Odišiel som bez meškania knihu hľadať. Na oddelení fondov kolegyňa knihu vyhľadala a podala mi ju. Otvoril som ju a zostal som v nemom úžase. V knihe boli založené hneď za titulným listom tri fialové bankovky, tisíckorunáčky. Kolegyňa iba spľasla rukami. Vrátil som bankovky do knihy a odniesol ju do požičovne. Študentka napäto pozorovala, ako sa blížim k pultu. V jej očiach zasvietila otázka: Našli ste? Spýtal som sa, samozrejme, na sumu, ktorú si tam zabudla. Po-
Knižničné noviny 2021/2
vedala presnú sumu a dodala, že to mala na internát a stravu. Otvoril som knihu, vybral som peniaze a podal jej ich. Veselo sa zasmiala a zvolala: Ďakujem! Vy ste mi dnes zachránili život! Zhorené knihy Do požičovne často prichádzala jedna čitateľka, ktorá si požičiavala mnoho kníh o zahraničných štátoch. Rôznych sprievodcov, mapy či bedekre. Raz si požičala pomerne veľa kníh tohto typu o Kube. Potom sa dlhší čas v knižnici neobjavila. Prišla až po upomienke. Prišla však s neuveriteľným príbehom. Bola totiž na turistickom pobyte na Kube a zjavne tam knihy zabudla, alebo sa jej nezmestili do batožiny. Preto si vymyslela neuveriteľný príbeh. Tvrdila nám, že nechala knihy na stole v kancelárii a upratovačka nechala zapnutý nejaký ohrievač, od žiarenia ktorého knihy zhoreli. Na podporu svojho tvrdenia priniesla do knižnice cestovnú tašku plnú zhoreného papiera. Neuverili sme jej. Požiadali sme však riaditeľa knižnice, aby nám pomohol vyriešiť túto nepríjemnú situáciu. Riaditeľ čitateľku prijal medzi štyrmi očami a dohodol sa s ňou na forme náhrady za nevrátené knihy. Uňho zrejme vyšla s farbou von. Rozhodnutie však bolo šalamúnske. Čitateľka zaplatila nadobúdaciu cenu kníh bez pokuty. Utekajte, ide pán filozof! Do požičovne prichádzajú denne mnohí čitatelia, aby si vyzdvihli objednané knihy. Niekto si vezme jednu knihu, niekto päť a sú aj takí, ktorým ani maximálny počet desiatich kníh nestačí. Kedysi nebol počet kníh na požičanie obmedzený a niektorí čitatelia to patrične využívali. Mali sme však jedného, ktorému jedno konto jednoducho nestačilo. Bol to vysokoškolský učiteľ, ktorý prednášal filozofiu. K svojej práci potreboval veľmi veľa kníh, preto si knihy požičiaval nielen na svoje konto, ale aj na konto svojej manželky, svojej mamy a tiež na konto Filozofickej spoločnosti, ktorú viedol. Nevysoký pán v okuliaroch s tmavou briadkou a fúzami pôsobil veľmi dôstojne a prísne. Vybavovanie tohto čitateľa bolo veľmi náročné. Chcelo to obrovskú dávku trpezlivosti a sústredenia. Vždy, keď prišiel, vyložil na pult tri-štyri tašky s knihami a knihy z nich pomaly vykladal, pričom hovoril, ktoré knihy sú na ktoré konto. Samozrejme, že to často nebolo tak, ako povedal, ale úplne inak. Obsluhujúci knihovník mohol hľadať a bádať, ktoré knihy sú z ktorého konta. Podobne to bolo aj s požičiavaním. Mal objednaných aj dvadsať kníh. Sedem na svoje konto, päť na manželku, tri na mamu a päť na Filozofickú spoločnosť. Jednoducho na zbláznenie. My starší zamestnanci sme ho už poznali a snažili sme sa ho vybaviť tak, aby nedošlo k žiadnemu problému alebo nebodaj ku konfliktu. Aj tak sa nám to vždy nepodarilo, pretože mal vo svojich výpožičkách dokonalý chaos. Novším, menej skúseným kolegyniam sa tiež občas pritrafilo, že ho museli obslúžiť. Pre niektoré z nich to bol hotový horor. Preto sa stávalo, keď ho uvideli vstupovať do požičovne, že utekali od pultu s komentárom: Utekajte, ide pán filozof! A milý pán filozof zostal na starosť mne alebo kolegovi Andrejovi. Pán filozof chodil do knižnice dlhé roky, požičovňa sa presťahovala do nových priestorov a boli prijaté nové, prísnejšie ustanovenia o požičiavaní kníh vrátane obmedzenia počtu výpožičiek. Náš čitateľ sa musel prispôsobiť, hoci veľmi nerád. Zachoval si len jedno svoje konto a dochádzal do knižnice čoraz zriedkavejšie, až napokon aj prestal. Asi to súviselo s jeho vekom a zdravotným stavom. Neviem. Vždy však rád spomínam na veselé chvíľky v požičovni s pánom filozofom. Peter Majling
7
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Bulharská kultúra v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a hudobného múzea, ktoré je organizačnou zložkou knižnice. Aj keď nám rok 2020 nežičil v organizovaní spoločného podujatia z dôvodu pandémie choroby covid-19, naše snahy boli úspešné a začiatkom tohtoročného júla sa stretli naši návštevníci opäť s bulharskou kultúrou pri príležitosti vernisáže výstavy súčasnej bulharskej výtvarníčky Sonje Ruskovej Modlitba za vzkriesenie. Rôznorodé podujatia, ako Za roky spolupráce to bolo výstavy, besedy, prednášky, v poradí 41. podujatie, koncerty, ale aj priateľské ktorým, veríme, sa začala návštevy, nás vzájomne obo ďalšia kvalitná etapa našej hacovali a zbližovali celých váženej spolupráce. Záštitu 20 rokov. Za toto obdobie nad vernisážou výstavy Sonsa Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici aktívne Z vernisáže výstavy. Zľava: Blanka Snopková, riaditeľka ŠVK, J. E. Vasil Petkov, je Ruskovej, ktorá bola premimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bulharskej republiky na Slovensku, zentovaná v Galérii v podprezentovala aj v Bulharsku Vanji Radeve, riaditeľke Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave, kroví ako prvá v tomto roku, na medzinárodnej konferenprevzal J. E. Vasil Petkov, cii v Montane v roku 2013, mimoriadny a splnomocne kde nás reprezentoval náš ný veľvyslanec Bulharskej niekdajší kolega Mgr. Peter republiky na Slovensku. Majling, ako aj v roku 2019 Veľká vďaka patrí pani v Etnografickom múzeu Vanji Radeve, riaditeľke Bul v Plovdive pri príležitosti harského kultúrneho inpodujatí Európskeho mesta štitútu v Bratislave, ktorá nekultúry 2019 výstavou Ľuochvejne rozvíja a upevňuje dové hudobné nástroje na Výstava Sonji Rusov Modlitba za vykúpenie - pohľad do interiéru túto dlhoročnú spoluprácu. Slovensku, ktorú prezentoVýstava sa stretla s intenzívnym záujmom návštevníkov vali naši kolegovia Mgr. Imrich Šimig a PaedDr. Dušan Jarina v sprievode slovenskej heligonkárky Vlasty Mudríkovej. Výsta- knižnice a milovníkov výtvarného umenia. Oľga Doktorová va vznikla ako výstup vedeckovýskumnej činnosti Literárneho Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici zaznamenala za obdobie od roku 2001 po dnešok 40 podujatí úzko prepojených s bulharskou kultúrou, ktoré sa realizovali v spolupráci s Veľvyslanectvom Bulharskej republiky, Bulharským kultúrnym inštitútom a s podporou niekdajšieho občianskeho združenia ORFEI či Domom národov Raduana.
Architektúra Viedne v Štátnej vedeckej knižnici Finisáž výstavy OBEC STAVIA Vo štvrtok 10. júna 2021 sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici (ŠVK) konala finisáž výstavného projektu OBEC STAVIA – Viedenský model podporovaného bývania – Úspešný príbeh za prítomnosti veľvyslankyne Rakúska na Slovensku J. E. Margit Bruck-Friedrich.
1555 a knihy z fondu Seminárnej knižnice s rakúskou provenienciou alebo väzbou na Rakúsko. Najstaršia tlač po-
Riaditeľka knižnice Blanka Snopková pred samotnou finisážou a zavŕšením prezentácie modelu podporovaného bývania vo Viedni previedla pani veľvyslanky- J. E. Margit Bruck-Friedrich, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Rakúska na Slovensku a Blanka Snopková, ňu priestormi knižnice. Na- riaditeľka ŠVK. Pohľad na časť výstavy OBEC STAVIA – Viedenský model podporovaného bývania vštívila Hudobné átrium, Nádvorie Márie Terézie s letným chádza z konca 16. storočia a jej autorom je Georg Scheprogramom a špecializované jazykové študovne knižnice. rer, jezuita, ktorý väčšinu svojho života pôsobil vo Viedni. Po návšteve výstavného priestoru Galérie v podkroví a uni- Podujatie spestrilo vystúpenie hudobného husľového dua verzálnej študovne bol pani veľvyslankyni prezentovaný Tempo d‘Amore. Rastislav Udžan jeden z troch originálov vzácnej Lutherovej Biblie z roku
8
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/2
Zmluva o spolupráci s Fakultou zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity do roku 2026 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici má v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania veľa spoločných záujmov s Fakultou zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Aktívna spolupráca napĺňa predstavy obidvoch inštitúcií a spoločný cieľ pri realizácii kultúrnych, spoločenských a vzdelávacích podujatí, a preto sa rozhodli podpísať novú zmluvu o spolupráci.
Zmluvu o spolupráci na obdobie piatich rokov podpísali 25. mája 2021 riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici PhDr. Blanka Snopková, PhD., a dekanka Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity doc. PhDr. Bc. Beáta Frčová, PhD., MPH, mim. Prof.
Alenka Močáriová
Zmluvou sa obidve strany zaviazali vzájomne podporovať a propagovať svoje aktivity, spolupracovať pri výmene skúseností a zúčastňovať sa na spoločných návrhoch domácich a zahraničných projektov, ako aj na ďalších aktivitách medzinárodného charakteru. Taktiež sa dohodli vzájomne spolupracovať pri organizovaní podujatí, výstav a seminárov, poskytovať knižnično-informačné služby pre študentov a zamestnancov fakulty zdravotníctva, dopĺňať knižničný fond podľa akvizičných návrhov. Obe inštitúcie si budú vzájomne bezodplatne poskytovať publikácie vydávané zmluvnými stranami a dohodli sa na vzájomne výhodných podmienkach. Veríme, že spolupráca bude vzájomne prospešná a tak ako v uplynulých rokoch aj v ďalšom päťročnom období prispeje k vzájomnému obohateniu a získavaniu nových partnerstiev pri projektoch spolupráce. Oľga Doktorová
*30. 1. 1960 - †5. 6. 2021
Sobota 5. júna ostane navždy v pamäti mnohých nás veľmi smutným dňom. V piatok sme sa, ako zvyčajne, s kolegyňami rozlúčili a zaželali si príjemný víkend plný slnka a deň na to sme sa dozvedeli smutnú správu. Nečakane, náhle zomrela naša kolegyňa a kamarátka Alenka Močáriová. Alenka v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici odpracovala takmer 40 rokov. Do knižnice nastúpila 1. júla 1981 ako čerstvá absolventka Pomaturitného štúdia knihovníctva v Martine. Začiatky jej profesionálneho pôsobenia v knižnici boli spojené so službou – so službou širokej používateľskej verejnosti. Pracovala v požičovni a zároveň zastu povala kolegyne v jednotlivých študov niach. Jej rukami prešli stovky a tisícky kníh, ktoré si požičiavali alebo vracali naši čitatelia a tiež tisícky katalógových lístkov, ktoré bolo treba pre čitateľov pripraviť. Po materskej dovolenke sa 1. septembra 1992 vrátila a nastúpila na oddelenie fondov na úsek akvizície. Tu, obložená knihami, odpracovala takmer 29 rokov a prežila kus profesionálneho aj osobného života. Až
kým sa po jednom víkende nevrátila. Usmievavú, milú, priateľskú a zaujímajúcu sa o iných. Takú si našu Alenku budeme pamätať navždy. Milá naša Alenka, priali by sme si, aby si vedela, aký šok a prázdno v duši si nám svojim náhlym odchodom spôsobila. Ťažká je predstava, že Ťa na Tvojom mieste v kancelárii neuvidíme, že neuvidíme viac Tvoje špecifické písmo v knihách, že neucítime tvoj parfém, neprídeš s kyticou kvetov a nákupom. Ťažká je predstava, že nebudeš na našich malých oslavách a vianočných večierkoch, nebudeš sa s nami smiať a s láskou rozprávať o milovanej rodine – manželovi, synoch, neteri a jej deťúrencoch. Lúčime sa s Tebou, milá Alenka, a s pocitom hlbokého žiaľu vzdávame česť Tvojej pamiatke. Ďakujeme Ti za všetky chvíle, ktoré sme mohli stráviť v Tvojej blízkosti. Navždy zostaneš zapísaná v pamäti a v srdciach všetkých tých, ktorí mohli s Tebou spolupracovať a kamarátiť sa. Za kolektív ŠVK Jana Vranová
9
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Pestrý program podujatí Centra hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho
a čoskoro ich predstavíme aj na našich sociálnych sieťach. Najradšej však sme, keď sa s našimi čitateľmi môžeme stretnúť naživo, a preto sme radi, že knižnica mohla nanovo otvoriť svoje brány. Podujatia sú už pripravené a my sa veľmi tešíme na všetkých návštevníkov, ktorí sa na ne rozhodnú prísť. Už v júni chystáme cestovateľskú prezentáciu, pri ktorej hosť zo Španielska predstaví návštevníkom rôzne španielske mestá a čo všetko zaujímavé nám ako Rovnako sa našim čitaturistom ponúkajú. Návštevteľom páčilo podujatie Španíci sa dozvedia viac o kránielske jazykové okienko, sach týchto miest, zistia, čo ktoré prebiehalo na Instavšetko sa v Španielsku oplatí grame nášho centra. Naučili navštíviť, a zároveň nazbiesa pri ňom nové slovíčka zo rajú nové tipy, kam na výlet španielčiny a následne si či dovolenku. mohli svoje novonadobudV lete nás čaká Letná nuté vedomosti otestovať Spoločná fotografia z podujatia Online workshop pečenia čitáreň a s ňou podujatie v malom kvíze. Počas lock nášho centra s názvom Podownu sme na sociálnych etické okienko, pri ktorom sieťach knižnice zverejnili aj sa započúvame do recitácie dve videá. Prvé z nich bolo básní v španielskom jazyv rámci Týždňa slovenských ku a následne si rovnaké knižníc. V krátkosti sme básne vypočujeme aj v ich v ňom predstavili naše censlovenskom preklade. V lete trum a oboznámili sme tiež plánujeme aktivity pre čitateľov s tým, čo všetko im ponúkame a čo pre nich or- Koláž so španielskymi slovíčkami zo slovnej zásoby OBLEČENIE – 2. kolo on- rodiny s deťmi v rámci prázdline podujatia Španielske jazykové okienko ninových stried. V centre sme ganizujeme. V druhom videu s názvom Španielske literárne slovko bol v španielskom ja- si pripravili zaujímavú aktivitu s názvom Hľadanie španielskezyku prečítaný úryvok zo známeho diela Don Quijote de la ho pokladu. Zabavia sa pri nej deti aj ich rodičia a zároveň Mancha od Miguela de Cervantesa. Novinky máme aj vo fon- sa popritom naučia pár nových španielskych slovíčok, ktoré de nášho centra. Pribudli nám nové zaujímavé knižné publi- budú potrebovať na rozlúštenie indícií vedúcich k pokladu. Máme pripravené už aj aktivity na september až dekácie, ktoré nám boli zaslané ako dar od samotných autorov, cember, keď sa žiaci po prázdninách vrátia do školských lavíc. Žiaci spolu so svojimi učiteľmi sa môžu tešiť na pestrý program nášho centra. Pripravené je niečo pre základné, stredné, ale aj vysoké školy. Základné školy sa môžu tešiť na podujatie Pesničková španielčina, pri ktorom v naDňa 24. apríla 2021 šom centre strávia príjemné popoludnie učením sa španielčiny zábavnou formou zazvonili svadobné zvony pomocou pesničiek. Stredné aj vysoké našej milej kolegynke Barškoly sa môžu zúčastniť na našich literárborke Skubachovej, teraz nych prednáškach s názvom Objavujeme Bučkovej, vedúcej oddelesvet španielskej a hispanoamerickej litenia starostlivosti o čitateľa. ratúry, ktoré máme pripravené o rôznych Manželom prajeme dlho autoroch píšucich po španielsky a o ich trvajúcu lásku, vzájomné tvorbe. Koho baví preklad, bude sa môcť porozumenie a pevné zúčastniť na Prekladateľskom workshope zdravie. a všetky školy budú vítané aj na našich tematických hodinách španielskeho jazyka, ktorých tému si ich vyučujúci budú môcť dopredu vybrať. Program je, ako vidíte, naozaj pestrý a bohatý. Pevne dúfame, že situácia bude priaznivejšia a uvidíme na našich podujatiach čo najviac našich čitateľov a milovníkov španielskeho jazyka. Autor fotografie: Ivan Bruchala Zuzana Hušlová Posledné mesiace sme sa vzhľadom na celú pandemickú situáciu museli presunúť do online priestoru. Veľa sme sa vďaka tomu naučili a sme radi, že podujatia hispánskeho centra sa ľuďom páčili. Dostali sme pozitívne ohlasy na podujatie Online workshop pečenia, keď všetci zúčastnení spoločne piekli typické španielske koláčiky Alfajores andaluces, každý zo svojej kuchyne a pritom všetci spolu prostredníctvom aplikácie Zoom.
BLAHO ŽELÁME
10
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/2
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici
LETNÁ ČITÁREŇ 20. júl 2021 16.00 h Čaro hispánskeho slova 17. jún 2021 17.00 h Recitovanie básní v španielčine a v slovenskom preklade Cestovateľský klub – 90 dní južne Prezentácia knihy cestovateľa Marcela Fronka po Južnej Amerike 21. júl 2021 10.00 h – 17.00 h Prázdninové stredy v knižnici 22. jún 2021 16.30 h Cestovateľský klub – Taliansko a láska majú AUGUST tri spoločné veci 9. august 2021 10.00 h Prezentácia knihy vydanej OZ Taliansko srdcom Tvorivá interpretácia textov a tvorivé písanie Nič neprebudí múzy lepšie než spoločné stretnutie plné JÚL nápadov a vzájomnej inšpirácie. 7. júl 2021 10.00 h – 17.00 h Poézia či próza, nekladieme podmienky, len sa tešíme Prázdninové stredy v knižnici z tvorivosti. Pridáte sa? 8. júl 2021 10.00 h 11. august 2021 10.00 h – 17.00 h Letné lúskanie mozgového orieška Prázdninové stredy v knižnici Ukážkový tréning pamäti pre seniorov Účasť je potrebné vopred nahlásiť: 16. august 2021 10.00 h ivana.bicanovska@svkbb.eu, 048/47 107 54 Tvorivá interpretácia textov a tvorivé písanie Nič neprebudí múzy lepšie než spoločné stretnutie plné 12. júl 2021 nápadov a vzájomnej inšpirácie. 10.00 h Poézia či próza, nekladieme podmienky, len sa tešíme Tvorivá interpretácia textov a tvorivé písanie z tvorivosti. Pridáte sa? Nič neprebudí múzy lepšie než spoločné stretnutie plné nápadov a vzájomnej inšpirácie. 18. august 2021 10.00 h – 17.00 h Poézia či próza, nekladieme podmienky, len sa tešíme Prázdninové stredy v knižnici z tvorivosti. Pridáte sa?
JÚN
25. august 2021 15.00 h Najkrajšie ruské rozprávky v slovenskom jazyku 11.00 h – 17.00 h Prázdninové stredy v knižnici Čítanie pre deti 13. júl 2021 16.00 h Mám teba mám všetko Prezentácia knihy Františka Piljara 14. júl 2021 10.00 h – 17.00 h Prázdninové stredy v knižnici 15. júl 2021 16.00 h Come and chat Konverzačné stretnutie v anglickom jazyku 19. júl 2021 10.00 h Tvorivá interpretácia textov a tvorivé písanie Nič neprebudí múzy lepšie než spoločné stretnutie plné nápadov a vzájomnej inšpirácie. Poézia či próza, nekladieme podmienky, len sa tešíme z tvorivosti. Pridáte sa?
16.30 h Gitarový koncert 26. augusta 10.00 h Klub (ne)zábudlivcov Stretnutie členov klubu Účasť je potrebné vopred nahlásiť: ivana.bicanovska@svkbb.eu, 048/47 107 54 27. augusta 2021 19.00 h Poetické nokturno 2. ročník podujatia pripraveného v spolupráci so Združením internetových autorov Pars Artem Zmena programu vyhradená
Podujatia budú realizované v súlade s opatreniami vyplývajúcimi z aktuálnej fázy COVID automatu, semaforu pre kultúrne podujatia a uznesení krízového štábu ŠVK BB
11
Knižničné noviny 2021/2 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY * KNIŽNÉ NOVINKY KOLEKTÍV AUTOROV: CELKOM (NE)OBYČAJNÉ VECI IZOLOVANEJ DOBY. 19 PRÍBEHOV Z KARAN TÉNY. BRATISLAVA: LINDENI, 2021. SVKBBB 62199 19 príbehov z karantény je zbierka jedinečných výpovedí o tom, ako sa známe osobnosti i obyčajní ľudia vyrovnávali s jarným lockdownom. Niekto bojoval s izoláciou, iný s chorobou, karanténou, zvykal si na home office, dištančné vzdelávanie, alebo riešil, ako pomáhať, či ostať spolu v kontakte a bez fyzického stretnutia. Zaujímavé rozprávanie vedca, poetky, hokejistu, speváčky, spisovateľky, lekárky, učiteľa, političky, študentky, maliarky, riaditeľa firmy a mnohých ďalších o tom, ako sa im zo dňa na deň zmenili plány, ako sa museli vyrovnať s krízami v osobnom i pracovnom živote a prispôsobiť sa. LEONARD MLODINOW: STEPHEN HAWKING. KNIHA O PRIATEĽSTVE A FYZIKE. BRATISLAVA: SLOVART, 2020. SVKBBA 162233 Mlodinowova Kniha o priateľstve a fyzike vykresľuje S. Hawkinga z pohľadu blízkeho človeka. Predstavuje ho ako vedca, ktorému objavy na poli fyziky zabezpečili nesmrteľnosť, ale aj vedca, ktorý ich vedel zrozumiteľne podať verejnosti ako nikto predtým. Približuje ho ako muža s vášňou pre dobré víno a karí, ale aj ako kolegu, ktorý ocení, ak ho iní upozornia na chybu vo výpočtoch. Zobrazuje ho ako priateľa, ktorému vážne ochorenie ALS dovoľovalo komunikovať rýchlosťou iba 6 slov za minútu, ale ktorý nikdy nezabudol začleniť do rozhovoru humor. LYDIA KANG: ŠAR LATÁNI. STRUČNÉ DE JINY NAJŽALOSTNEJ ŠÍCH LIEČITEĽSKÝCH PRAKTÍK. BUDME RICE: RAK, 2020. SVKBBB 62248 Kniha je pokusom o rekonštrukciu bizarných, čudných, niekedy až hrôzostrašných „liečebných postupov“ lekárov, vedcov, liečiteľov, ale aj naozajstných šarlatánov a obchodníkov s ľudskou dôverčivosťou. Spoločne s ilustráciami, fotografiami a dobovými obrázkami pútavo odhaľuje znepokojujúcu a dodnes existujúcu temnú stránku medicíny. Autori vťahujú čitateľa do sveta šarlatánstva s primeranou dávkou hrôzy, fascinácie aj čierneho humoru. Bonusom sú texty slovenských historičiek o praktikách šarlatánstva v našich dejinách, ktoré nijako nezaostávajú za svetovými.
BUONA BASE: TALIANSKO A LÁSKA MAJÚ 3 SPOLOČNÉ VECI. TALIANSKO SRDCOM, 2021. SVKBBB 62353 Sprievodca najkrajšími talianskymi mestami a miestami od severu až po juh ponúka v ôsmich kapitolách osem praktických cestovateľských itinerárov s originálnou mapou a ako bonus osem receptov lahodnej talianskej kuchyne. Kniha sprostredkuje informácie týkajúce sa cestovania do Ríma, Florencie, Benátok, Milána, na juh Talianska – či už máte v pláne cestovať prostredníctvom cestovej kancelárie, s cestovným sprievodcom alebo na vlastnú päsť – tu sa môže každý inšpirovať praktickými radami. Pretože Taliansko a láska majú tri spoločné veci: spoznávanie nových miest, relax v pravom zmysle slova a tú najchutnejšiu gastronómiu. DANUŠA DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ: PO ZÍCIA A VÝZNAM PRINTOVÝCH MÉDIÍ PRE DETSKÉHO ADRESÁTA NA SLOVENSKU: KOMPARÁCIE V MEDZINÁRODNOM KON TEXTE. BRATISLAVA: DAXE, 2021. SVKBBB 62418 Autorka predkladá v monografii komplexný pohľad na subsystém časopisov pre deti. Ako uvádza recenzentka, ide o ojedinelú a originálnu publikáciu s touto problematikou. Z jej pomenovaní vzťahov a súvislostí, faktorov súvisiacich so spracúvanou témou, ich teoretického spracovania a kvalifikovanej interpretácie zistení z výskumov a komparácií so zahraničím možno konštatovať, že publikácia má nesporný prínos pre teóriu (definuje podmienky a špecifiká tvorby časopisov pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku) aj pre prax. Publikácia je určená najmä autorom a pedagógom, ako aj študentom mediálnych štúdií, pedagogiky či grafického dizajnu. VLADIMÍR BURJAN: PEDAGÓG V GALÉRII. SLÁVNE OBRAZY AKO INŠPIRÁCIA PRE VÝCHOVU A VZDELÁVANIE. BRATISLAVA: DOBRÁ ŠKOLA, 2020. SVKBBB 61995 Inšpiráciu na prácu so žiakmi si pedagóg hľadá na rôznych miestach. Jedným z nich môže byť aj galéria. Výtvarné umenie a diela z rôznych období použil aj autor tejto publikácie, aby ponúkol učiteľom nové perspektívy a inšpiroval ich. Texty v tejto publikácii vychádzali na pokračovanie v časopise Dobrá škola, niektoré odzneli aj na prednáškach Letnej školy Pytagoras, ktoré učiteľom matematiky na základných a stredných škôl ponúka širší pohľad na psychológiu, pedagogiku, ekonómiu, biológiu, umenie a podobne. Pri každom obraze stručne spomenie aj jeho historické pozadie, zároveň s tým kladie aj otázky, ktoré môžu divákovi napadnúť pri percepcii umenia.
Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Zostavovateľ: Mgr. Michaela Töröková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu