Ročník XXII. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 2/2021
Generačná výmena Pre riaditeľov súkromných podnikov, ale aj štátnych inštitúcií (v oblasti kultúry najmä pamäťových a fondových organizácií) býva otázka generačnej výmeny veľmi zložitým problémom. V súčasnom období nedostatku mladých odborníkov v odbore knižničná a informačná veda stoja riaditelia knižníc pred neľahkou úlohou vychovať si nových špecialistov. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa v ostatných rokoch prudko omladzuje. Na miesta od borníkov, ktorí v knižnici pracovali 30 až 40 rokov, často celý produktívny život, nastupujú mladí vysokoškolsky vzdelaní absolventi rôznych humanitných odborov. Nepoznajú odbornú terminológiu, neabsolvovali žiadnu prax v knižnici, nemajú skúsenosti. V ich životopisoch je často zdôrazňovaný len jediný predispozičný faktor na prácu knihovníka – „čítam rád“. Aj keď je orientácia zamestnancov v oblasti súčasnej literárnej tvorby vítaná, je to len veľmi malá časť kompetencií, ktorými knihovník – profesionál musí disponovať. Ako pristúpiť ku generačnej výmene v knižnici? Ako zabezpečiť, aby sa všetky skúsenosti, pracovná erudícia, zažité postupy – tzv. inštitucionálna pamäť – nestratili spolu s profesionálmi, ktorí sa chystajú na zaslúžený dôchodok? Žiaden rekvalifikačný kurz či jednorazové školenia nenahradia päťročné vysokoškolské štúdium knižničnej a informačnej vedy. Aj preto hľadáme spoločne so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania možnosti spolupráce so strednými školami, aby sme spoločnými silami vychovávali už od strednej školy špecialistov na rutinné práce v knižnici alebo múzeu – akvizitérov, katalogizátorov, kurátorov zbierok, špecialistov na ochranu knižničného fondu či poskytovanie služieb čitateľom. Súčasťou takéhoto vzdelávania by bola pravidelná prax v knižnici, počas ktorej by mal každý študent svojho tútora – individuálneho sprievodcu štúdiom, ktorý bude zodpovedný za dostatočné precvičenie teoretických vedomostí v knižničnej praxi. Cieľom je jediné – spokojní čitatelia a používatelia knižničných služieb. Blanka Snopková
Ota Plávková (1926 – 2002) – významná osobnosť slovenskej žurnalistiky Symbolicky, v predvečer výročia okupácie Česko slovenska vojskami Soviet skeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Poľska a NDR sa uskutoční 20. augusta 2021 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici verejná prezentácia biografie perzekvovanej novinárky, Banskobystričanky, redaktorky Československého rozhlasu Oty Plávkovej. Kniha vznikla v spolupráci so Štúdiom RTVS v Banskej Bystrici a vy chádza pri príležitosti nedožitých 95. narodenín novinárky, verejnosti známej ako hlas banskobystrického Slobodného vysielača po augustovej okupácii v roku 1968. Životný príbeh Oty Plávkovej charakterizuje jej nezlomnosť a odvaha nazývať veci pravými menami. Vstup armád cudzích štátov na územie bývalého Československa 21. augusta 1968 razantne odsúdila a odmietala ho nazývať bratskou internacionálnou pomocou. Nič neodvolám! – boli jej slová adresované tým, ktorí ju vyzývali na zmenu postoja. Ani po nespočítateľných eštebáckych výsluchoch nezmenila svoje politické postoje. Vďaka silnému charakteru sa stala jedným zo symbolov vzdoru proti nastolenému poriadku a zastaveniu demokratizačného procesu a zaradila sa do zoznamu výnimočných osobností, ktoré v tom čase zápasili s režimom o slobodu slova a tlače. Publikácia sa k čitateľom dostáva najmä zásluhou redaktora Michala Várošíka, príslušníka mladej generácie novinárov, ktorí si uvedomujú, že sloboda a demokracia je v rukách odvážnych a nezlomných osobností. Vážime si, že Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa mohla vydaním publikácie podieľať na zachovaní odkazu Oty Plávkovej pre budúce generácie. Blanka Snopková
1