Vzácny jubilant prof. PhDr. Alexander Melicher, CSc.

Výrazná osobnosť slovenskej hudobnej vedy, organizátor kultúrneho života, umelec, hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg Alexander Melicher sa dožil významného životného jubilea –90 rokov.

Narodil sa 10. januára 1933 v Bratislave, ale spolu so sestrou Helenou vyrastal v Šamoríne. Od útleho detstva sa aj pod vplyvom svojej matky Alžbety aktívne venoval hudbe, učil sa hrať na sedom Krajskej pobočky Zväzu slovenských skladateľov. Organizačne sa podieľal na mnohých koncertoch, interpretačných súťažiach, kultúrnych festivaloch, besedách s hudobnými osobnosťami pochádzajúcimi z tohto regiónu, odborných umeleckých seminároch a vedeckých konferenciách. Bol tiež členom porôt viacerých umeleckých súťaží. V súťažných prehliadkach Chalupkovo Brezno a Bystrické zvony hodnotil kompozičné práce súťažiacich. Publikoval mnohé vedecké a odborné práce a hlavnou záujmovou oblasťou jeho výskumu sa stala jedna z najvýznamnejších osobností hudobnej pedagogiky 20. storočia, maďarský hudobný skladateľ a autor koncepcie vyučovania hudobnej výchovy v maďarských školách Zoltán Kodály, s ktorým sa v roku 1964 aj osobne stretol. husliach a na klavíri. Po meštianskej škole v Šamoríne pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Žiline. V rokoch 1953 – 1957 študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave odbor hudobná výchova a hra na husliach.

Prvým učiteľským pôsobiskom Alexandra Melichera sa stala II. ZDŠ na Pionierskej ulici na Sídlisku Sihoť v Trenčíne, kam ako čerstvý absolvent nastúpil na miesto učiteľa hudobnej výchovy. V roku 1960 sa definitívne presťahoval do Banskej Bystrice, stal sa odborným asistentom na Katedre hudobnej výchovy Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici a na rôznych pozíciách a postupne sa transformujúcich pracoviskách (vznik UMB v roku 1992) tu zotrval až do roku 1997. Okrem vyučovania zastával viac ako 10 rokov aj funkciu vedúceho katedry hudobnej výchovy. V roku 1997 sa práve prof. A. Melicher stal kľúčovou osobnosťou, ktorá sa pričinila o vznik umeleckej vysokej školy – Akadémie umení v Banskej Bystrici, a zároveň sa stal jej prvým rektorom (1997 – 2000). Pedagogicky na nej pôsobil až do roku 2003, keď po takmer päťdesiatich rokoch nepretržitého učiteľovania ako 70-ročný odchádza na zaslúžený dôchodok.

Po nástupe na miesto vysokoškolského učiteľa si kontinuálne zvyšoval svoju odbornú kvalifikáciu, počnúc rigoróznym pokračovaním, externou ašpirantúrou s úspešnou obhajobou dizertačnej práce na Univerzite Karlovej v Prahe (1968 –1975), habilitáciou na docenta pred Vedeckou radou Pedagogickej fakulty Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Brne (1981) až po vymenovanie za profesora v odbore hudobná veda prezidentom SR v roku 1998.

Okrem pedagogickej činnosti sa A. Melicher od svojho príchodu do Banskej Bystrice aktívne angažoval na organizovaní hudobného života v našom meste. V rokoch 1968 – 1972 bol riaditeľom Krajského symfonického orchestra a v rokoch 1972 – 1989 pred-

Celoživotnou láskou prof. A. Melichera je však hudba, predovšetkým zborový spev a slovenský folklór. Už počas svojho vysokoškolského štúdia v Bratislave začal spievať v Slovenskom filharmonickom zbore (hlasové zaradenie tenor), po príchode do Banskej Bystrice sa stal externým členom zboru Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnes Štátna opera) a aktívne spieval aj v ďalších banskobystrických speváckych zboroch: Cantica, Spevácky zbor Univerzity Mateja Bela, miešaný spevácky zbor Collegium Cantus, miešaný spevácky zbor Canzona Neosoliensis a miešaný Spevácky zbor Viliama Figuša-Bystrého pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Banskej Bystrici. Na všetkých svojich pracovných miestach vytvoril a viedol malé orchestre alebo spevácke zbory. Počas pôsobenia v Trenčíne ako vyštudovaný huslista začal účinkovať vo folklórnom súbore Trenčan, neskôr pokračoval vo folklórnom súbore Urpín a v Ľudovej hudbe Ondreja Mrázika pri Československom rozhlase v Banskej Bystrici. Bol tiež umeleckým vedúcim ľudovej hudby Vysokoškolského súboru Mladosť pri Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a v dôchodkovom veku viedol aj detskú ľudovú hudbu Sedmokráska pri ZŠ na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici, ktorá spolupracovala s folklórnym súborom Matičiarik.

V skladateľskej tvorbe sa zameriaval predovšetkým na úpravy ľudových skladieb pre spevácke zbory či ľudové orchestre, ale venoval sa aj komponovaniu tanečných piesní, piesní pre deti, scénickej hudby a inštrumentálnych skladieb, prevažne pre dychové orchestre.

Profesor Alexander Melicher je veľmi úzko spätý aj s Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici. Spolu s ďalšími osobnosťami vtedajšieho kultúrneho života (Ján Bodenek, Ivan Plintovič, Zdenko Kasáč, Július Alberty, Vladimír Gajdoš, Tibor Sedlický a iní) sa pričinil o jeho vznik v roku 1969 a dlhé obdobie bol aj členom jeho muzeálnej rady. Kým mu to jeho zdravotný stav dovoľoval, opakovane navštevoval rôzne podujatia v LHM a neskôr aj v Štátnej vedeckej knižnici.

Za jeho bohatú vedeckú, publikačnú, umeleckú a organizačnú činnosť mu v roku 2013 pri príležitosti jeho 80. narodením bola udelená Cenu primátora Banskej Bystrice.

Vzácnemu jubilantovi prajeme do ďalších rokov predovšetkým veľa zdravia a spokojnosti v kruhu svojich najbližších.

Peter Filín