Unikátny výskum v ŠVK v Banskej Bystrici

Štátne vedecké knižnice na Slovensku poskytujú kultúrne, informačné a vzdelávacie služby vedcom, odborníkom, študentom a širokej verejnosti. Niektoré z nich plnia čiastkové výskumné úlohy, a to hlavne v súlade s odborným zameraním niektorých svojich zamestnancov. Na základe inštitucionálnych výskumných aktivít majú niektoré pracoviská vedeckých knižníc status vedeckovýskumných inštitúcií. Aj naša knižnica opätovne získala v roku 2022 akreditáciu pracoviska vedy a výskumu, čo jej umožňuje uchádzať sa o finančnú podporu z rôznych grantových schém a získavať dodatočné finančné zdroje ako významnú pomoc v čase rozpočtovej biedy. Akreditácia otvára našej knižnici cestu do významných domácich a zahraničných vedeckých a inovačných programov a projektov. Vedecké aktivity a otvorený prístup k výsledkom výskumu knižnice prispievajú nielen k pozitívnej reputácii pracoviska, ale súčasne aj zvyšujú profesionálny status a sebavedomie knižnice a jej zamestnancov. Knižnice bez výskumu by sa ľahko mohli stať nepotrebnými „úradmi“. Nie je jednoduché nájsť miesto knižnice v novom svete globálnej komunikácie, sociálnych sietí alebo nových foriem fungovania kníhkupectiev. Preto knižnice musia nepretržite dokazovať, že sú pripravené plniť tie najnáročnejšie úlohy a poskytovať služby na najvyššej možnej úrovni. To však nie je možné bez poznania profesionálnych a globálnych trendov.

Tradície a rutina sú dobré, ale vedú do slepej uličky. Medzi tradíciou a zaostalosťou je, obrazne povedané, len milimetrový rozdiel. Cesta od rutinérstva a z ospalosti knihovníctva vedie cez vedu, výskum a inovácie vo vnútorných procesoch a, samozrejme, cez služby a nie službičky. Existuje množstvo výskumných tém a výziev, ktoré sa týkajú jednak úloh a postavenia knižníc, ale aj všetkých profesionálnych aktivít a procesov od akvizície cez katalogizáciu, bibliografiu, ochranu zbierok, sprístupňovanie, digitálne služby a podobne. Náš odbor knižničná a informačná veda a prax je mimoriadne závislý na rozvoji informačných a komunikačných technológií. Na programe dňa sú také trendy, ako sú aplikácie umelej inteligencie, vizualizácia, rozšírená realita. Niekedy sa dokonca zdá, že mimoriadne pokroky v oblasti informačných a komunikačných technológií predbiehajú našu schopnosť reagovať na nové podnety a aplikovať ich v praxi. Stačilo by len zorientovať sa v trendoch, zvoliť si priority a snažiť sa koncentrovane a dlhodobo o riešenie na vynikajúcej úrovni a s významom pre Slovensko a možno aj pre iných. Stačí zorientovať sa, zvoliť si výskumný problém a potom už len odhodlanie a vytrvalosť. Výsledky sa určite dostavia v podobe uspokojenia z toho, že robíme niečo zaujímavé, užitočné a dokonca možno aj s finančným efektom.

Účasť vedeckých knižníc na významnejších vedeckých úlohách financovaných Agentúrou na podporu výskumu a vývoja MŠVVŠ SR je na Slovensku celkom výnimočná. Našej knižnici sa to podarilo... Agentúra poskytla na náš spoločný výskumný projekt s Univerzitou Mateja Bela sumu 170 000 eur.

Ide o projekt Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov (APVV-19-0456). Zodpovedným riešiteľom projektu je doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., z FF UMB a za časť projektu riešenú ŠVK zodpovedá prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Začiatok riešenia projektu bol 1. júla 2020, koniec riešenia projektu bude 30. júna 2024.

Aktuálne informácie o riešení plánovaných úloh obsahuje správa za rok 2022, ktorú zodpovedný riešiteľ, aj na základe našich výsledkov, pripravil pre agentúru APVV, ktorá by po jej schválení mala uvoľniť financie na rok 2023. Zo ŠVK sa na výskume aktívne podieľala PhDr. Blanka Snopková, PhD., Mgr. Mária Bôbová, PhD., Ing. Ivana Poláková, PhD., a prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. V roku 2023 pribudol do riešiteľského tímu namiesto I. Polákovej nový člen Mgr. Tomáš Albert. Veľmi potrebnú a užitočnú pomoc pre projekt poskytli zamestnanci ekonomického oddelenia a oddelenia informačných technológií.

Dôležitý predpoklad na úspešné riešenie úloh projektu vytvára členstvo Univerzity Mateja Bela v združení READ-COOP, ktoré je hlavným vývojárom a správcom platformy Transkribus. Toto členstvo umožňuje UMB prístup k najnovším technologickým inováciám, podrobnej dokumentácii a zvýhodneným cenám automatickej transkripcie. UMB s týmto zámerom uhrádza každoročne členský poplatok z finančnej dotácie za projekt. Možno by bolo vhodné zvážiť možnosti členstva ŠVK Banská Bystrica v združení READ-COOP.

V roku 2022 sme pokračovali vo výskumných prácach zameraných na ďalšie zefektívňovanie platformy Transkribus na základe vyhodnocovania príčin chybovosti transkripcie historických textov pri tvorbe modelov. Podľa upresneného harmonogramu sme nahrali ďalšie digitalizované súbory spracovávaných dokumentov do Transkribu a vykonali sme ich segmentáciu na automatickú transkripciu. Konkrétne to boli dokumenty prevažne z 19. storočia, pre ktoré sme vytvorili vlastné modely transkripcie: časopis Jitřenka (typ písma schwabacher); publikácia Jánošík (typ písma schwabacher); noviny Obzor (typ písma antikva a schwabacher), rozsiahla monografia od J. M. Hurbana Církev of Ewanjelicko-Lutheránská (typ písma schwabacher), Moravské noviny (typ písma antikva a schwabacher). Ďalej české noviny Opavský Besedník (typ písma antikva a schwabacher) a unikátna a mimoriadne efektívna transkripcia hornolužickej a dolnolužickej srbčiny v časopise Lužica 1909

V archíve v Rimavskej Sobote sme s M. Bôbovou nasnímali slovacikálne dokumenty, ktoré budeme transkribovať v roku 2023. Ide o: 1. Mestečko Tisovec. Kurentálny protokol (špeciálny typ nemeckého kurzívneho písma). Súbory sú vo formáte pdf, približne 500 obr., 175 dvojstrán. Rukopis je v slovenčine z roku 1780. 2. Školská zápisnica, rukopis v slovenčine z roku 1836. Pri obidvoch dokumentoch bude potrebný dôkladný popis dokumentu, tréning modelu, transkripcia, sprístupnenie.

Snímané, segmentované a čiastočne transkribované dokumenty sú z archívu v Jeseníku – vyše 500-stranová rukopisná kuchárska kniha z roku 1667, ktorá je pozoruhodným klenotom a čitateľsky zaujímavou témou, lebo obsahuje informácie, čo a ako sa varilo v 17. storočí. Ďalej sme pracovali s Katalógom kníh knižnice Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici (1807 – 1950), čo je prameň z počiatku 19. storočia zhotovený vo forme tabuliek. Predstavuje 122 zdigitalizovaných snímok dvojstrán originálneho dokumentu. Unikátna a zaujímavá z hľadiska transkripcie je historická tlač z 18. storočia – J. A. Komenský: Orbis Pictus (1798), pretože je v štyroch fontoch písma (antikva, kurzíva, fraktúra, švabach) a v štyroch jazykoch (latinčina, maďarčina, nemčina, čeština). V priebehu roka sme kontinuálne pokračovali na vytváraní modelov automatickej transkripcie – výsledkom je 10 funkčných modelov.

V dňoch 12. a 13. októbra 2022 obe spoluriešiteľské pracoviská usporiadali v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici vedeckú konferenciu Digital humanities – nástroje sprístupňovania historického dedičstva. Okrem samotných členov riešiteľského projektu SKRIPTOR, ktorí prezentovali výsledky svojho doterajšieho výskumu, vystúpili aj hostia reprezentujúci pracoviská pracujúce s archívnymi dokumentmi a historickými tlačami, resp. venujúcimi sa problematike digitalizácie historických dokumentov. Na konferenciu sme pripravili recenzovaný vedecký zborník abstraktov (MALINIAK, Pavol a Imrich NAGY, eds. Digital humanities: nástroje sprístupňovania historického dedičstva: zborník abstraktov. – Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2022. –73 s. [3,65 AH]. – ISBN 978-80-8227-012-2.

Syntetické poznatky a informácie o doterajšom riešení projektu obsahuje monografia: KATUŠČÁK, Dušan a Imrich NAGY, eds. Automatická transkripcia slovacikálnych historických dokumentov [elektronická editovaná kniha]. – Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2022. – [14,2 AH]. – ISBN 978-80-557-2020-3. V rámci projektu vznikol celý rad vedeckých a odborných publikácií (napr. KATUŠČÁK, Dušan. Umelá inteligencia pomáha sprístupňovať písomné dedičstvo. In: Knihovna: knihovnická revue. Roč. 33, č. 2, 2022, s. 50 – 77 [1,74 AH]. – ISSN 1801-3252; MALINIAK, Pavol. Tematizácia osmanského ohrozenia v kazateľskej tvorbe Izáka Abrahamidesa Hrochotského. In: Kultúrne dejiny. Roč 13, č. 2, 2022, s. 179 – 198, [1,99 AH]; POLÁKOVÁ, Ivana. Digital Humanities – nástroj sprístupňovania historického dedičstva/Digital Humanities – tools for marking historical heritage accessible. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc. Roč. 30, č. 4, 2022, s. 85 – 89 [0,26 AH]; TOMEČEK, Oto. Historická krajina v metáciách – výskumné možnosti a limity. In: Cestou necestou (krajina – priestor – kultúra – osobnosti). Prešov: Štátna vedecká knižnica v Prešove, 2022, s. 9 – 25), ako aj bakalárske a diplomové práce (napr.: HURBANOVÁ, Nikola. Jozef Miloslav Hurban a Ľudmila Hurbanová – vzťah otca a dcéry vo svetle korešpondencie. Bakalárska práca. Vedúca práce: Mgr. Alica Kurhajcová, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 55 s.; KATRENIAK, Martin. Automatická transkripcia rukopisných historických textov na príklade vybraných kanonických vizitácií. Diplomová práca. Vedúci práce: PhDr. Oto Tomeček, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 79 s.; KOVÁČOVÁ, Klára. Výběr pozoruhodných rukopisných sbírek Jesenicka. Bakalářská práce. Vedoucí práce: prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Opava: Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, 2022. 49 s.; PANČÍKOVÁ, Sláv- ka. Jozef Miloslav Hurban a Bohuslav Hurban – vzťah otca a syna vo svetle korešpondencie. Bakalárska práca. Vedúca práce: Mgr. Alica Kurhajcová, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022, 36 s.; ZLÁMALOVÁ, Mária. Téma odpustkov a očistca v kontexte postily Izáka Abrahamidesa Hrochotského na pozadí procesu reformácie v Uhorsku. Diplomová práca. Vedúci práce: doc. PhDr. Pavol Maliniak, PhD. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra histórie, 2022. 78 s.).

Na sprístupnenie digitalizovaného, prípadne transkribovaného obsahu sme na oboch zapojených pracoviskách materiálne zabezpečovali úložiská a výpočtovú techniku na spracovanie a sprístupnenie digitalizátov a ich obsahu. Pre medzinárodnú komunitu sú predbežné ukážky transkripcie dostupné na portáli: https://transkribus.eu/r/slovakia-state/#/staticDirectory. Hlavným dátovým úložiskom, na ktorom sprístupňujeme výstupy z projektu SKRIPTOR je online repozitár Univerzity Mateja Bela dostupný na odkaze: https://repo.umb.sk/handle/123456789/39. Výskumné aktivity Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici ako spoluriešiteľa projektu SKRIPTOR sú prezentované na webovej stránke: https://svkbb.eu/statna-vedecka-kniznica-v-banskej-bystrici/o-kniznici/projekty-a-vedecky-vyskum/. Výsledky riešenia sprístupníme cez vlastný diģitálny repozitár Tainacan Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.