Ročník XXIII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Je tu nový rok 2022 So zažitými protipandemickými opatreniami sme konvenčnými silvestrovskými oslavami vstúpili do roka 2022, ktorý podľa čínskeho lunárneho kalendára bude rokom tigra. Tiger je odvážny, ale zároveň opatrný, skrýva v sebe energiu, ale neplytvá ňou, rád zdoláva náročné prekážky aj čelí výzvam, nikdy sa však do nich nevrhne s horúcou hlavou. Želajme si preto do ďalších dní a mesiacov dostatok odvahy aj rozvahy, ako ich preukazujú tiež svetoví športovci na 24. zimných olympijských hrách v Pekingu i tvor covia vesmírneho ďalekohľadu Jame sa Webba, ktorý bol 24. januára ús pešne navedený na obežnú dráhu. Európska komisia vyhlásila rok 2022 za Európsky rok mládeže, ktorý má povzbudiť mladú generáciu, dať jej silu a dôveru v budúcnosť a čerpať inšpiráciu z činov mladých ľudí. Naša aj vaša knižnica sa opäť komplexne otvorila v zmysle platných protiepidemických opatrení pre všet kých čitateľov a návštevníkov. Naše služby poskytujeme v požičovni aj štu dovniach, knihy môžete vracať pro stredníctvom biblioboxu pred budovou knižnice alebo poštou. V priestoroch knižnice môžete navštíviť panelovú výstavu k storočnici časopisu Krásy Slovenska, ako aj výstavu venovanú aktivitám občianskeho združenia Svetielko nádeje, prezentáciu prác študentov Súkromnej školy umeleckého priemyslu vo Zvolene alebo v Galérii v podkroví výstavu ilustrácií slovenskej maliarky a grafičky Jany KiselovejSitekovej. Kolegyne a kolegovia z Literárneho a hudobného múzea pripravili výstavky k 110. výročiu narodenia prozaika Františka Švantnera a k 115. výročiu narodenia hudobného skladateľa a folkloristu Pavla Tonkoviča, o ktorých sa dočítate aj na ďalších stránkach. Marec je nielen prvým jarným mesiacom, ale tra dične bude spojený s knihou a súvisiacimi knižničnými podujatiami. Už posledný februárový deň sa začne Týždeň slovenských knižníc 2022, tento raz s mottom Knižnice pre všetkých. Týždeň slovenských knižníc bude reagovať na potreby ochrany životného prostredia, preto jeho témou budú ekoknižnice so snahou ukázať, že činnosť a správanie v knižniciach je ohľaduplné k životnému prostrediu. Podrobný program podujatí našej knižnice nájdete vo vnútri novín. Tešíte sa? My veľmi... Redakcia
1/2022
V Knižničných novinách č. 3/2021 sme informovali čitateľov, že v dňoch 8. – 9. júna 2021 prebiehal jubilejný 20. ročník odborného seminára pre knihovníkov a informačných špecialistov Tlib, ktorý sa venoval téme Knižnica ako báza ne formálneho vzdelávania.
TRENDY V KNIŽNIČNEJ PRAXI
Súčasťou podujatia bol aj 5. ročník Fóra mladých knižnično-informačných špecialistov Knižničný inkubátor s témou Knižnica a jej edukačné aktivity. Cieľom podujatia bolo priniesť nové poznatky z oblasti neformálneho vzdelávania tak v klasickom knižničnom, ako aj vo virtuálnom prostredí. Na podujatí odznelo spolu symbolických 20 príspevkov, z toho štyri zo zahraničia. Audiovizuálne záznamy z odborného seminára sa nachádzajú na https://youtu.be/miHvLngK12I (z prvého dňa) a na https://youtu.be/8BDSFwMXVcE (z druhého dňa). Posledný januárový deň roka 2022 taktiež vyšiel tlačou recenzovaný zborník z uvedeného podujatia. Pokračovanie na str. 8
100 ROKOV ČASOPISU KRÁSY SLOVENSKA
Slovensko je jednou z najkrajších a najrozmanitejších krajín na svete. Máme vizuálne a pocitovo odlišné štyri ročné obdobia, čo ráz našej krajiny štvornásobne umocňuje. Z každodenného pohľadu to nie je také zrejmé, avšak optikou pohľadu návštevníka patríme medzi jednu z najbezpečnejších krajín sveta s neskutočným potenciálom, bohatou faunou a flórou a cennými zdrojmi pramenito čistej vody. Nad hodnotami, ktoré sú v aktuálnej spoločenskej atmosfére, žiaľ, na okraji záujmu, má dlhoročný patronát časopis Krásy Slovenska. Periodikum v minulom roku oslávilo 100. výročie od 1. publikovaného čísla v roku 1921. Miroslav Herchl je dlhoročným členom redakčnej rady Krás Slovenska a rovnako i funkcionárom Klubu slovenských turistov, spolku, ktorý je vydavateľom časopisu. Pri príležitosti výstavy Krásy Slovenska – 100 rokov (1921 – 2021) v ŠVK, som sa s pánom Herchlom porozprával. Aj keď sú Krásy Slovenska známym periodikom, ako by ste ich v krátkosti charakterizovali? Majiteľom a vydavateľom časopisu je Klub slovenských turistov, nakladateľom vydavateľstvo DAJAMA. Je to dvojmesačník venovaný krásam Slovenska, ktoré nám tu príroda štedro nadelila, ale aj tým, ktoré vytvoril človek. Mám na mysli objekty ľudovej či mestskej architektúry, technické pamiatky, ľudové tradície, umelecké diela... Čo sa týka prírodných krás, krédom časopisu od jeho vzniku je objavovať ich, sprístupňovať, propagovať a chrániť. Nosnými témami obsahu sú aj aktivity, ktorých dejiskom je príroda – všetky formy turistiky, horolezectvo, jaskyniarstvo atď. Pokračovanie na str. 5
1
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Hudobný svet vzdialených kultúr – projekt realizovaný vďaka finančnej podpore Nadácie SPP Uplynulé neľahké obdobie vzhľadom na globálnu pandémiu neprialo kultúrnym inštitúciám. Napriek tomu sme sa tento čas snažili využiť na vytvorenie podmienok na budúci rozvoj. Za jeden z nových úspechov činnosti Hudobného átria možno považovať projekt Hudobný svet vzdialených kul túr, ktorým nepriamo nadväzujeme na interný úspešný projekt Perkusie – dotyk s hudbou. Vďaka finančnej podpore z Nadácie SPP v rámci Programu podpory partnerstiev s cieľom napomáhať vzdelávanie môžeme návštevníkom Hudobného átria ponúknuť rozsiahlu zbierku pestrej škály špeciálnych etnických nástrojov rôznych krajín sveta.
drum, drevený štrbinový bubon tinka tong, cajon, šamanský bubon, ako aj ukulele a ďalšie nástroje. Súčasťou prehliadky budú aj drobné perkusie, ako napríklad oceľové agogo, drevené kokiriko, maracas cabala, cajita, bronzové činelky a ďalšie. Nástroje zaujmú tvarom, zvukom, materiálom, špeciálnou hrou, ale sú aj pastvou pre oči. Z celej zbierky špeciálnych hudobných nástrojov sú zvlášť cenné nástroje, ktoré oplývajú originalitou, krásnym ručným vypracovaním a netradičným zvukom. K takýmto nástrojom patrí napríklad unikátna štvorstrunová inštrumentálna tanpura – model calcutta. Ide o tradičný indický hudobný nástroj, ktorý však neslúži na hranie melódií, uplatňuje sa skôr Projekt je určený nielen študentom ako sprievodný nástroj na koncertoch sitár a inštrumentálnych zoskupení. Vytvára hudobných a pedagogických odborov, ale aj širokej laickej verejnosti, pre ktorú plynúci, nepretržitý a harmonicky bohatý je hudba a pestrosť rôznych kultúr zá- Zbierka hudobných nástrojov v Hudobnom át alikvótny tón. Je ideálnym sprievodom riu zakúpených v rámci projektu Hudobný svet ujmom a inšpiráciou. Nástroje budú vzdialených kultúr vďaka finančnej podpore hudobnej meditácie, alikvótneho spevu a improvizácie. súčasťou komentovaných prehliadok, Nadácie SPP Verím, že nástroje oslovia širokú workshopov, ale poslúžia aj ako originálny prezenčný študijný materiál s možnosťou praktického škálu návštevníkov, hudobníkov i laikov. Pri mnohých z nich hrania. Cieľom projektu je podporiť hudobné vzdelávanie postačí intuitívne hranie, človeka priam láka siahnuť po nich príťažlivou formou, spoznávať históriu a zvuky tradičných a prostredníctvom vlastnej improvizovanej hry objavovať pesetnických nástrojov rôznych kultúr a vzdialených hudobných trosť zvukov a harmónií. K takýmto ľahko hrateľným melodicsvetov. Prostredníctvom prezentácie jednotlivých nástrojov kým nástrojom nepochybne patria africká sansula či jazýčkosa záujemcovia oboznámia s ich pôvodom, konštrukciou, vy- vý oceľový bubon tank drum, ktoré uchvátia pestrou paletou užitím a uplatnením v rôznych oblastiach hudobných žánrov. zvuku a príjemných harmonických tónov. Príďte sa aj vy nadchnúť touto netradičnou ponukou. Návštevníci Hudobného átria z radov odbornej i laickej verejnosti sa môžu tešiť na tureckú darbuku, egyptský doumbek, V Hudobnom átriu ste srdečne vítaní. Ingrid Guzmická indickú tanpuru, africkú sansulu, jazýčkový oceľový bubon tank
ARTFORUM A ŠVK
Kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici znovu založila partia milovníkov kvalitnej literatúry v roku 2015. Avšak začiatky kníhkupectva siahajú do čias nedávno minulých, svoj príbeh si Artforum začalo písať ešte pred revolúciou v roku 1989. Začali exilovou literatúrou a samizdatovými časopismi, ktoré vozili z Prahy a Brna vlakom a neskôr Škodou 105. Víziou bolo čítať kvalitnú literatúru, počúvať, debatovať, ako aj organizovať koncerty, výstavy, predávať knihy, platne. Stalo sa tak 9. septembra 1992, keď na troskách mäsiarstva vyrástlo kníhkupectvo, ktoré nájdeme na rohu Panenskej a Kozej ulice v Bratislave. O päť rokov sa Artforum rozrástlo o ďalšie pobočky v Košiciach, Žiline, Trnave a Banskej Bystrici. V súčasnosti nájdeme Artforum v Banskej Bystrici na Hornej Striebornej 10. Aktivity a plány do budúcnosti banskobystrického Artfora nám priblížil Slavo Sochor. Od jari 2020 muselo kníhkupectvo pracovať v polovičnom móde. „Aj keď sa dali robiť tie veci, tak sa nám do toho veľmi nechcelo, predsa len, človek si naplánuje dobrú akciu a potom to celé spadne. V podstate sme robili len jednodňový festival v lete.“ V súčasnosti plánujú nabehnúť na mód, ktorý bol pred pandémiou, t. j. vrátiť sa napr. k podujatiam pre deti, ktoré robili na mesačnej báze, ako aj k akciám typu „literárny kvíz“, ktorý bol obľúbený a chodievali naň desiatky ľudí. V časovom horizonte roka – dvoch plánujú v Banskej Bystrici pod hlavičkou Artfora, ale aj Literárnej bašty prekladateľský festival zameraný na prekladovú literatúru, ako aj na postavenie prekladateľov/ prekladateliek v slovenskom kontexte, ale aj kontexte lokálnom. „Malo by to fungovať na medzinárodnej báze, chceli by sme, aby sem prichádzali aj pôvodní autori literárnych diel.
2
V podstate literárny festival, aký tu ešte nebol, s tým, že na Slo vensku ani nefunguje také podujatie, ktoré stavia do stredu čis to prekladovú literatúru. Chceli by sme dať do pozornosti práve preklady.“ Medzi ďalšie plány patrí pokračovanie festivalu poetov a poetiek „Verzus“. Po znovuzaložení Artfora v B. Bystrici prišla po dvoch rokoch ponuka prevziať projekt Rezidenčného domu, ktorý mal vzniknúť v Bašte pri Lazovnej bráne na Lazovnej ulici. Identita Literárnej bašty a jej značka sa z idey Rezidenčného domu preniesla na vydávanie kníh a podujatia. „Literárna bašta žije, aj keď tu nie je ten fyzický priestor, a koexistuje s Artforom ako niečo veľmi príbuzné, pričom vnímame to ako stále dve svojbyt né organizácie. Artforum je prioritne kníhkupectvo a Literárna bašta je prioritne vydavateľstvo, ktoré chcú spoločne zlepšovať literárne ovzdušie v Banskej Bystrici.“ Medzi kľúčové témy edičného plánu Literárnej bašty patria ľudské práva, klíma, umenie a duševné zdravie. Pripravuje sa vydanie knihy, dokumentárneho románu s názvom „Tu sa človek môže schovať pred svetom“ od režisérky Anny Gruskovej, ktorá sa posledné roky venuje výskumu a spracovávaniu osudu Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej. „Kniha zachytáva jej posledné roky pôsobenia v Banskej Štiav nici od roku 1939 do 1944, keď bola popravená v Kremničke. Bude to lokálna a zároveň nadregionálna téma. To je taká lokál na vec, čo chystáme, a bude tam prevažne veľa prekladových vecí,“ dodáva Slavo Sochor. ŠVK BB ďakuje Artforu a Slavovi Sochorovi za dlhodobú spoluprácu, vďaka ktorej vám môžeme priniesť kvalitnú literatúru. Zuzana Ondeková a Eva Paľková
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2022/1
PROGRAM: 28. 2. – 4. 3. 2022 Uchované dedičstvo Komentovaná výstava z kníh fondu starých a vzácnych tlačí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vyhlásených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historické knižničné dokumenty Kontakt: maria.bobova@svkbb.eu
Online podujatia
28. 2. – 4. 3. 2022 Rozozvučte sa v Hudobnom átriu Týždeň otvorených dverí Hudobného átria Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Kontakt: hudobneatrium@svkbb.eu
28. 2. – 4. 3. 2022 Aj knižnica môže byť zelená Cyklus online príspevkov na tému ekologickej knižnice
28. 2. – 4. 3. 2022 Dni otvorených dverí jazykových centier Prezentácia centier spojená s jazykovými kvízami Kontakty: slovanskastudovna@svkbb. eu, nemeckastudovna@svkbb.eu, infousa@svkbb.eu, britskecentrum@ svkbb.eu, hispanskecentrum@svkbb.eu, cinskecentrum@svkbb.eu 28. 2. – 4. 3. 2022 Knižničné online katalógy ľahko a s úsmevom Inštruktáže na využívanie online katalógu knižnice Kontakt: reserse@svkbb.eu 28. 2. – 4. 3. 2022 Komu sa nelení, tomu sa pamäť zdokonalí Tréning pamäti pre žiakov ZŠ a študentov SŠ Kontakt: ivana.bicanovska@svkbb.eu
Dostupné na
28. 2. – 4. 3. 2022 Zelený týždeň jazykových centier Videoprezentácie jazykových centier a cudzojazyčných dokumentov týkajúcich sa ekológie 28. 2. 2022 Uchované dedičstvo Komentovaná výstava z kníh fondu starých a vzácnych tlačí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vyhlásených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historické knižničné dokumenty 2. 3. 2022 Prezentácia vydavateľstva a kníhkupectva Artforum v Banskej Bystrici
3. 3. 2022 Architektúra horských oblastí Prednáška Ing. arch. Rastislava Udžana, PhD., o horskej architektúre Spoločenská sála 15.00 h Kontakt: rastislav.udzan@svkbb.eu
Upozorňujeme, že na podujatiach je potrebné dodržiavať aktuálne protipandemické opatrenia 3
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Zaujímavé podujatia Centra hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho V Centre hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho sme nezaháľali ani počas pandémie, keď k nám návštevníci nemohli prísť osobne, a pripravili sme si zaujímavé podujatia v online priestore. V rámci cestovateľského klubu ŠVKv Banskej Bystrici sme 23. 11. 2021 zorganizovali cestovateľskú prednášku s názvom Kuba očami Európana. Prezentáciu si pripravili PhDr. Mária Kočnerová, PhD., a Mgr. Zuzana Civáňová, PhD., vysokoškolské pedagogičky z FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Porozprávali nám o krásach kubánskej krajiny, o zvykoch a tradíciách Kubáncov, ale aj o školstve na Kube. Zaujímavá prezentácia o španielskych zvykoch a tradíciách počas Vianoc a Nového roka prednášaná v španielskom jazyku s názvom Vianoce v Španielsku sa konala 9. decembra. O španielskych Vianociach nám porozprával španielsky lektor z Gymnázia M. Kováča v Banskej Bystrici Alfonso José García Alonso. Nový rok 2022 sme začali 26. januára skvelou a veľmi podnetnou Besedou s prekladateľkou. Ako vzácneho hosťa sme privítali doc. PhDr. Evu Palkovičovú, PhD., prekladateľku španielskej a hispanoamerickej literatúry a vysokoškolskú pedagogičku na Katedre romanistiky FF Univerzity Komenského v Bratislave. Pani docentka nám porozprávala o tom, z čoho všetkého pozostáva prekladateľská práca, ako funguje celý proces prekladu knihy a zároveň poskytla užitočné rady všetkým začínajúcim a budúcim prekladateľom. Kto niektoré z našich online podujatí nestihol, môže si ich pozrieť na YouTube kanáli Štátnej vedeckej kniž-
nice v Banskej Bystrici, kde sme ich pre vás všetky uložili. Z podujatí, ktoré pripravujeme, spomenieme prvú prednášku z pripravovaného cyklu literárnych prednášok v španielskom jazyku Objavujeme svet španielskej a hispanoame rickej literatúry. Prednášky poskytnú užitočné informácie vysokoškolským študentom španielskeho jazyka a literatúry, ktoré im poslúžia pri ich štúdiu a príprave na štátne skúšky a taktiež maturantom slovensko-španielskych bilingválnych gymnázií. Prvá prednáška je naplánovaná online na 24. februára 2022 a bude venovaná guatemalskému spisovateľovi Migu elovi Ángelovi Asturiasovi. Pripraví si ju Mgr. Zuzana Civáňová, PhD., vysokoškolská pedagogička z Katedry romanistiky Ff Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Veľké podujatie sa však chystá aj na mesiac apríl. Pripravujeme 4-hodinový kurz základov španielčiny spojený so zaujímavými prezentáciami o Španielsku s názvom Spoznaj Španielsko, nauč sa španielčinu. Radi by sme počas tohto kurzu naučili frekventantov zopár základných slov a fráz z tohto krásneho jazyka a prostredníctvom zaujímavých prezentácií im predstavili Španielsko. Dúfame, že opatrenia nebudú také prísne a budeme vás môcť privítať osobne v priestoroch našej knižnice. Všetky informácie o pripravovaných podujatiach nájdete na webovej stránke našej knižnice v sekcii Podujatia, ale sú vždy pridávané aj na sociálne siete knižnice či centra. Už teraz sa tešíme na vašu návštevu. Zuzana Hušlová
Druhý rok projektu Skriptor Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici od roku 2020 spolupracuje s UMB v Banskej Bystrici na projekte Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníc tvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov (APVV-19-0456, skr. SKRIPTOR). Projekt zahŕňa široké spektrum činností s dôrazom na aplikáciu medzinárodnej platformy Transkribus na slovenské rukopisné pramene. Bol predstavený aj na stránkach našich novín prostredníctvom článku Zapojenie kniž nice do nového výskumného projektu (4/2020). V súčasnosti sa projekt nachádza vo svojej druhej etape, ktorú predstavuje Implementácia a zefektívnenie platformy Transkribus. Zameriava sa na prácu s digitalizovanými historickými rukopismi s cieľom vytvoriť pre ne špecifické funkčné modely a následne i zhodnotiť ich efektívnosť. Doposiaľ boli takto realizované tri modely: 1. model pre rukopis slovenského vedca Andreja Kmeťa zhotovený na základe jeho korešpondencie z 19. storočia; 2. model pre tlačenú fraktúru (vo švabachu) v slovenských a českých historických tlačiach; 3. model pre rukopis bratislavského archivára Jánosa Józsefa Csákósa zhotovený na základe ním vypracovaného katalógu (1944 – 1945) ku korešpondencii významného uhorského šľachtického rodu Koháryovcov. Popritom sa začali výskumné práce aj na ďalších modeloch, do ktorých sú zapojení aj viacerí študenti študijného programu história (rukopisy Izáka Abrahamidesa, kanonických vizitácií a Jozefa Miloslava Hurbana), napr. aj vypracovaním záverečných prác. Popri základnej úlohe sa realizovali aj čiastkové povinnosti, medzi ktoré patrí transfer digitalizovaných dokumentov a výstupov z ich prepisu do digitálneho repozitára a aj ich zverejnenie na internete cez nástroj READ&SEARCH.
4
Riešitelia projektu výsledky svojich výskumov priebežne prezentujú i na odborných podujatiach. V priebehu roka 2020 boli vypracované tri príspevky, ktoré boli prednesené na vedeckých konferenciách (napr. M. Bôbová predniesla príspevok Projekt Skriptor, keď stroj sa stáva žiakom na vedeckej konferencii Non scholae, sed vitae discimus (knižná kultúra – osobnosti – školský život) v Prešove a tri vedecké štúdie, z ktorých dve už boli publikované v domácich vedeckých recenzovaných časopisoch (napr. štúdia I. Nagya Možnosti aplikácie metódy digitálnej transkripcie historických rukopisných textov pri sprístupňovaní archívnych fondov bola publikovaná v odbornom periodiku Slovenská archivistika [2/2021]). Projekt Skriptor tak začína prinášať prvé výsledky, ktorých zmyslom je hlavne uľahčiť čítanie a sprístupniť unikátne zbierky a dokumenty pre používateľov a do budúcna i snaha o jeho uplatnenie v praxi. Mária Bôbová
List Andreja Kmeťa Andrejovi Halašovi zobrazený v platforme Transkribus
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
100 rokov časopisu Krásy Slovenska Čo stojí za skutočnosťou, že aj napriek pestrým obdobiam, ktorými si Slovensko prešlo, Krásy Slovenska „prežili“ všetky zlé časy a zachovali si publikačnú kontinuitu dodnes? Je logické, že zložité obdobia, či už to boli vojnové časy, politické tlaky v rôznych režimoch, alebo prozaickejšie ekonomické problémy, mali vplyv na fungovanie časopisu a boli obdobia, keď časopisu hrozil zánik. Nestalo sa tak, pretože spoločným menovateľom úspešného výsledku tohto snaženia bolo nadšenie tvorcov časopisu, ktorí boli často nielen redaktormi, prispievateľmi, ale aj jeho propagátormi a mecenášmi.
Knižničné noviny 2022/1
Pokračovanie zo str. 1.
je to zvykom v severských či alpských krajinách, zanechali za sebou prinajmenšom v takej čistote, ako sme ich našli, a skôr do nich niečo priniesli, než odniesli. Ako by sme mali k svojmu prostrediu pristupovať, aby bola zachovaná jeho udržateľnosť? Nielen vyjadrovať svoj postoj k celkovému globálnemu smerovaniu v prospech udržateľnosti klímy i prírody ako celku, ale najmä šetrným zaobchádzaním so zložkami prírody, s ktorými prichádzame do styku – s vodnými tokmi, flórou, faunou, pôdou i nerastným bohatstvom. Nezabúdať na to ani pri výletoch, športovaní či pobyte v prírode.
Aká je situácia u našich susedov, majú taktiež obdobu našich Krás Slovenska? Áno, majú časopisy s podobným obsahom i zameraním, napríklad český časopis Turista, poľský Taternik, rakúsky Bergauf, maďarský Természetjáró magazin turista, ale sú buď mladšie, alebo vychádzali s viacerými prerušeniami, alebo s pozmenenými názvami. Ich vydavatelia i čitatelia s uznaním sledujú neprerušenú dlhú históriu a počas nej štandardne vysokú kvalitu nášho periodika.
Klimatické zmeny bezodkladne menia náš postoj k prírode a prostrediu, ako na to reflektuje turizmus? Reakcie turizmu na klimatické zmeny sa formujú a menia len pomaly, podobne ako postoje ľudí. Na jednej strane chceme mať čisté a nezaťažené životné prostredie, na druhej len neochotne zľavujeme z komfortu pri pobyte, dovolenkách v prírode. Navyše veľkí investori do stavieb či organizovania cestovného ruchu často nerešpektujú zásady ekoturizmu. Výsledkom je potom preťaženie Ste spoluautorom, resp. autorom Mlynická dolina, foto: Karol Demuth, r. 2000 atraktívnych prírodných lokalít a zmena kníh o horských chatách, turisticich pôvodného charakteru. kých zrazoch či krajinárskych fotografoch. Ako sa tieto diela zrodili? Ktoré sú vaše obľúbené miesta na Slovensku, či už Turistika je fenomén, ktorý si zaslúži, aby sme venovali po- v rámci turistickej výzvy, alebo mentálneho pocitu? zornosť aj jej histórii. Ak niektorá generácia zanedbá možnosť Na takúto otázku sa mi dosť ťažko odpovedá, lebo to, zaznamenať dôležité udalosti zo svojho čo ma najviac k turistike priťahuje, je obdobia, ďalšie generácie to už len ťažrozmanitosť našich pohorí a možnosť ko dobehnú a nikdy sa im to tak dôkladv ktoromkoľvek z nich objaviť menej ne nepodarí. V organizovanej turistike známe zákutia a pohľady. Ale ako rodesom zažil pomerne dlhé obdobie, aby ný Martinčan sa rád vraciam do Turca som sa mohol podieľať na ich zaznamea dobre sa cítim na známych miestach naní. Turistika je spojená aj s návštevou Veľkej a Malej Fatry či blízkych Kremchát a útulní a pri ich návšteve ma vždy nických vrchov. zaujímali a fascinovali príbehy ich iniciátorov, staviteľov, chatárov i osudy saVráťme sa ku Krásam Slovenska motných objektov, niekedy, žiaľ, i fatála výstave k ich jubileu. Z čoho výstane. Pri listovaní ročníkov Krás Slovenska va pozostáva? od tých najstarších až po tie najnovšie Výstavu tvorí päťnásť panelov, ktoré nemožno si nevšimnúť krásu i kvalitu fopribližujú okolnosti vzniku časopisu tografií, ktorými do časopisu prispievali a prostredníctvom ukážok z rôznych stovky špičkových slovenských i českých časových úsekov jeho fungovania prefotografov. Okrúhle výročie časopisu zentujú hlavné oblasti tematického bolo vhodnou príležitosťou pripomenúť záberu časopisu – turistiku, horolesi aspoň niektoré z krásnych záberov zectvo, zimné športy, ochranu prírody, spolu aj s ich autormi. speleológiu, záchranárstvo, fotografiu, Severovýchodná stena Rumanovského štítu a Ganku, záchranárstvo... Organizátormi výstavy foto Milan Borovička, r. 1964 Čo podľa vášho názoru podnecuje sú Slovenské múzeum ochrany prírody zvýšenú občiansku angažovanosť pri záchrane a obno- a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, MŽP SR, vydavateľstvo vách horských chát a útulní? DAJAMA. Výstavu pripravili pracovníci SMOPJ v Liptovskom Do istej miery to zrejme vyplýva aj zo súčasného stavu, Mikuláši a členovia redakčnej rady Krás Slovenska. Verím, že keď sa ľudia viac venujú turistike na Slovensku. Je však otáz- sa výstava bude návštevníkom páčiť a bude mať dobrý ohlas. ka, či sme okrem slovného angažovania ochotní prejaviť to aj inak – napr. zbierkami na obnovu či spôsobom správania Ďakujem vám za rozhovor. k týmto objektom. Aby sme napríklad útulne, podobne ako Rastislav Udžan
5
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
K nedožitému jubileu Pavla Tonkoviča V januári tohto roku si nielen banskobystrická hudobná verejnosť pripomenula 115. výročie narodenia pedagóga, folkloristu, zberateľa, redaktora, dirigenta a hudobného skladateľa Pavla Tonkoviča. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pri tejto príležitosti sprístupnilo v priestoroch na druhom poschodí profilovú výstavku o živote a diele, ktorá návštevníkom v dňoch 24. januára až 1. apríla 2022 ponúka možnosť nahliadnuť do bohatej činnosti tejto významnej osobnosti nášho regiónu.
umeleckej tvorivosti. Upravoval ľudové piesne a tance, vytvoril okolo 200 kompozícií z ľudového hudobného materiálu, ktorý zbieral a nahrával po celom Slovensku (Vrchárska nálada, Veselica z Pohorelej, Podtatranské obrázky, Do krutu a šaflíka, Hojadana, Hojdana atď.). Hudobne spolupracoval na filmoch Jánošíkova tradícia a Cesta za ľudovými hudobnými nástrojmi. Zozbierané ľudové piesne vydal v publikáciách Spevy nášho ľudu (Bratislava, 1951), Spevy z Oravy (Martin, 1954), Terchov ské nôty (Bratislava, 1957). Na študijných cestách v zahraničí sa venoval aj zbieraniu Podobnú možnosť ponúka aj dislokovafolklórneho hudobného materiálu krajaná expozícia múzea – Pamätná izba Pavla nov i iných národov (Maďarsko, Bulharsko, Tonkoviča v rodných Podkoniciach, ktorá USA, Kanada, ZSSR, Vietnamská socialistická je zariadená autentickým inventárom prarepublika, Tunisko a inde). Príspevky o slocovne z jeho pozostalosti. Jej súčasťou je venských ľudových hudobných nástrojoch i rozsiahla knižnica, ukážky jeho bohatej a nástrojovej hudbe publikoval v odborných zberateľskej činnosti a študijných ciest v zaa osvetových časopisoch. V roku 1966 bol hraničí. Druhá časť expozície dokumentuje vymenovaný za vedúceho redakcie ľudovej historicko-etnografický vývoj obce nielen na hudby a po odchode na dôchodok externe ukážke typického mobiliára zariadenia dospolupracoval s Československým rozhlamácnosti z prelomu 20. – 30. rokov 20. storosom. Zomrel 22. mája 1980 v Bratislave. čia a zároveň nadväzuje na vlastnú Pamätnú Pavol Tonkovič ako organizátor huizbu, pretože predstavuje prostredie, v ktodobného života v oblasti slovenského hurom skladateľ vyrastal (základná nábytková dobného folklóru a upravovateľ ľudových výbava zároveň pochádza z domácnosti piesní svojou tvorivou prácou výrazne jeho strýca Jozefa Tonkoviča). Obec Podko- Pavol Tonkovič, (* 13. január 1907, ovplyvnil úroveň amatérskych folklórnych nice na počesť významného rodáka organi- Podkonice – † 22. máj 1980, Bratislava) súborov a folklórnych festivalov na Slozuje od roku 2007 podujatie pod názvom vensku, čím sa zapísal do dejín slovenskej Tonkovičove folklórne slávnosti, ktoré v dvojročných inter- hudobnej kultúry. valoch približujú návštevníkom nielen osobnosť profesora Tento hudobný skladateľ – srdcom aj dušou veľký folkloPavla Tonkoviča, ale aj krásu a rôznorodosť folklóru širšieho rista – získal za svoju prácu viacero ocenení. Medzi posledné i vzdialenejšieho okolia. pocty patrí zápis do Zlatej knihy Slovenského ochranného Pavol Tonkovič sa narodil 13. januára 1907 v Podkoniciach. zväzu autorského v roku 2006 in memoriam. Za prínos v obPo ukončení Štátnej meštianskej školy v Slovenskej Ľupči lasti hudobného folklóru však možno získať aj poctu s jeho (1924) získal odborné hudobné vzdelanie u hudobného skla- menom – Cenu Pavla Tonkoviča, ktorú v roku 1991 založil dateľa Viliama Figuša-Bystrého na Štátnom učiteľskom ústave Slovenský hudobný fond. v Banskej Bystrici v hre na klavíri, V rozhlasovom archíve i v pohusliach a organe. Zmaturoval zostalosti, ktorá je súčasťou v roku 1927. Diaľkovým vysokozbierkového fondu ŠVK – Liteškolským štúdiom na Hudobnej rárneho a hudobného múzea a dramatickej akadémii v Bratisv Banskej Bystrici, by sme našli lave v rokoch 1930 – 1937 získal aj túto jeho spomienku na rodný aprobáciu stredoškolského profekraj: sora pre hru na husliach, klavíri, „Ja som naozaj šťastný organe a spev, ktorú si v rokoch a vďačný osudu, že som sa narodil 1950 – 1953 doplnil štúdiom diriv Podkoniciach, v krásnej spevavej govania u Jozefa Strelca a Václava dedinke, a v muzikantskej rodine. Talicha na Vysokej škole múzicMňa uspávali, budili, prekárali kých umení v Bratislave. i hrešili pesničkami. Ako mláden Spočiatku pôsobil ako učiteľ ček a po otcovi a bratovi muzikant Majster Tonkovič v domácom prostredí na meštianskych a ľudových škospoznal som pri prácach na poli, lách vo Filipove (1929) a v Pohronskej Polhore (1929 – 1930), na lúkach, horách, pri pasení oviec, na svadbách a inde nie v Brezne (1930 – 1933), v Jure pri Bratislave (1933 – 1934) len celú zásobu piesní našej rodiny, dediny, ale aj celého a v Bratislave (1934 – 1938). V roku 1939 sa stal profesorom okolia na strednom Pohroní. No najviac ma vždy uchva hudby na bratislavskom Učiteľskom ústave (neskôr Učiteľská coval spôsob spievania, hrania na ľudových nástrojoch, akadémia), kde pôsobil do roku 1945. V tom istom roku prešiel na píšťalkách, fujarách, gajdách i vo vrchárskej sláčikovej do Československého rozhlasu v Košiciach do redakcie ľudovej muzike a neskôr aj na harmonike a cimbale. Starobylé nôty hudby. Tu založil a viedol inštrumentálny súbor Branisko. V ro- piesní, výrazné obsahy piesňových veršov, spevy tiahlych, koch 1949 – 1950 sa stal spoluzakladateľom a prvým umelec- voľných a proti tomu ostro členených tanečných piesní, cif kým vedúcim Slovenského ľudového umeleckého kolektívu rovaná hra alebo „skorovravné“ vyprávanie na nástrojoch (SĽUK). Roku 1949 bol spoluzakladateľom a do roku 1951 aj a neopakovateľné tancovanie pri jednotlivých príležitos umeleckým vedúcim SĽUK-u. V rozhlase rozvinul bohatú orga- tiach ako som ich odmalička s rozochvením vnímal pri vy nizátorskú i skladateľskú činnosť. Od roku 1951 opäť pracoval stúpeniach mojich vzácnych predkov, rodákov. Tie ma vždy v Československom rozhlase v Bratislave, kde v rokoch 1954 hlboko vzrušovali.“ – 1966 budoval, dirigoval a umelecky viedol súbor Ľudovej Imrich Šimig
6
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2022/1
Čarovné svety Jany Kiselovej Sitekovej Bola raz žena, ktorá veľmi túžila po dieťatku, lenže neve dela, ako k nemu prísť. Vybrala sa teda k starej čarodejnici a povedala jej: Veľmi, veľmi by som chcela dieťatko. Povedz mi, čo mám urobiť? Netráp sa, veď ti ja už dajako poradím! – povedala ča rodejnica. – Tu máš jačmenné zrnko, ale to nie je obyčajné zrnko, aké gazdovia sejú na poliach a čo kury zobú. Zasaď ho do kvetináča, a čo bude ďalej, uvidíš!
Začiatok rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktorý charakterizuje výstavu v Galérii v podkroví v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Zasadili sme drobné zrnko a hľa... Očarujúca výstava rozvoňala a rozžiarila celú galériu. Drobné postavičky, krehkí hrdinovia veľkých rozprávok, malá kvapka proti celému oceánu, víchrica proti vánku, láska proti závisti, malé veľké príbehy prebudené majstrovskou rukou Jany Kiselovej Sitekovej, ikony slovenskej ilustrácie. Dobrota a odzbrojujúca ľudskosť sála z malých výtvarných dielok. Obdivujeme zaujímavú techniku, štruktúry, rukopis a invenciu. Okrem plátna nachádzame tu aj maľby na starých košeliach a tak akosi si pripadáme slávnostne doma. Je to sviatočná a výnimočná chvíľa, ako keď matkin chlieb odbaľujeme z obrúska a kladieme na stôl. Očarujúca vôňa a pocit teplého domova sa znenazdajky tlačí do očí. Príbehy nášho detstva ožívajú. Bez strieľačiek, drásajúcich akčných scén, či obludných hrdinov plynú akosi pokojnejšie, no zároveň neopakovateľne ľudsky. Aj zlo má v podaní ilustrátorky svoje dobré stránky, aj prerastené postavy, obri, orly, obludní draci nesú v sebe skrytú pozitivitu a krásno. Z toho pramení aj pokojné vyznenie ilustrácií, ich hĺbka a nenapodobiteľná človečina. Anjeli akoby sa zjavili z barokového neba a spustili oslavné fanfáry na pozvánke i plagátiku k výstave. Pri ich hudbe všetko rozkvitá. Otvárajú sa puky, farbia lupene, svet sa utápa v záplave farieb a vôní. Ani sa nestihneme poriadne nadýchnuť a vidíme šťastne pobehujúcich Adama a Evu. Rajská fauna a flóra vytvárajú dekoratívny koberec utkaný majstrovskou rukou Jany Kiselovej Sitekovej. Podmanivá krása a rovnováha následne zničená zlým hadom nás sprevádza najstarším príbehom. A už prichádzame k hore nádherných perín a pod nimi maličký vyschnutý hrášok. Ten musí tlačiť ozajstnú princeznú. S úsmevom hľadíme na podmanivé obrázky a závidíme princeznám ich jemné telo. A princezná na perinách dvíha ruky. Nevedno či od radosti, alebo od pichľavej bolesti spôsobenej hráškom. Možno by nám vedela odpovedať Zbojníkova dcéra. Osobitnou kapitolou sú draci. V kontraste s maličkými postavičkami pôsobia mohutne. (Veď tak aj drak má.) Mohutne, nie však príliš hrôzostrašne. Ich biele tesáky svietia na obrázkoch, ale ani na jednom nič netrhajú, ba ani nehryzú. Okrem postavy je
to i symbol. Je zlý, ale nie až tak veľmi. Sú súčasťou príbehu, ale nemajú budiť prílišnú hrôzu a tobôž nie odpor. Draci Jany Kiselovej Sitekovej nemajú krídla. Nachádzame tu drobnú paralelu s čínskymi drakmi i keď naši – európski sú nám príbehovo bližší. Zaujímavým priblížením východnej kultúry sú ilustrácie Tisíc a jednej noci. Rozprávania o kalifovi, kupcovi, farbiarovi, holičovi, abdalláhovi i zlodejoch sú také pôsobivé i vďaka nemalému vkladu ilustrátorky, jej precíznosti a zároveň uvoľnenosti rukopisu. Jana Kiselová Siteková sa s prekvapivou samozrejmosťou zmocňuje reálií Orientu, no zároveň im dáva nový zmysel. Sú to nádherné výtvarné príbehy dýchajúce exotikou a pre Janu Kiselovú Sitekovú takou typickou dobrotou. Tak by sme mohli pokračovať od príbehu k príbehu, od knižky ku knižke, od jednej nádhernej ilustrácie ku druhej. Z húštiny divých makov sa prederie Lokomotíva, v harmančeku sa topí hora Říp, trojnásobné vlny váľajú loď so sudmi v ilustrácii Robinsona Crusoa, pričom dominantné je prostredie nie dejovosť. Napriek šírke zobrazovaných tém obrázky nehýria prehnanou farebnosťou, prevažuje decentná, skôr zemitá farebnosť. O to silnejšie pociťujeme úžasnú atmosféru jedinečnej tvorby. Okrem originálov vystavujeme v našej galérii i realizované knižky. Osobitnú pozornosť by si zaslúžili i riešenia knižných predsádok, ale necháme priestor i pre návštevníka. Originály ilustrácií využívajú kombinácie maľby, kresby i vložených reálnych artefaktov. V definitívnej podobe vo vytlačenej knihe sú však ilustrácie limitované kvalitou printovej techniky. No i táto konfrontácia pôsobí pozitívne a je vynikajúcou ukážkou ilustrátorských postupov. Výstava v našej galérii je súčasťou projektu Umenie deťom – Ikony slovenskej ilustrácie. Jana Kiselová Siteková za vyše polstoročie ilustrovala viac ako 40 kníh a získala množstvo prestížnych ocenení doma i v zahraničí. Pre ilustráciu spomenieme len Zbojníkova dcéra Ronja (za ktoré získala Plaketu BIB 1991), Adam a Eva (Zlaté jablko BIB 1995), Palculienka (Zlaté jablko BIB 2001) či k Rúfusovej knihe Anjeličku, môj strážničku (Plaketa BIB 2009), alebo k Píšťalkárovi Erika Jakuba Grocha. V rokoch 2002 a 2007 získala Kiselová Siteková Cenu Ministerstva kultúry SR v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Zaujali aj jej ilustrácie Biblie či Tisíc a jednej noci, Cigánskych rozprávok, alebo Čierneho šálu A. S. Puškina. V roku 2021 získala Cenu Poštovej banky za mimoriadny prínos do slovenskej a medzinárodnej ilustračnej tvorby. Organizátorom výstavy je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Galéria v podkroví a Agentúra SIGNUM. Návštevníci majú možnosť si prezrieť 40 originálov ilustrácií, ukážky voľnej grafickej tvorby, exlibrisy i spomínané obrázkové knihy. Výstava potrvá do 4. marca 2022. Čarovný svet rozprávok vás víta v Galérii v podkroví. Dušan Jarina
7
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
NOVÝ EDIČNÝ TITUL
Personálna bibliografia Ladislava Balleka
Na sklonku minulého roka vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v súčinnosti s grafickým štúdiom Biela hlina, s. r. o., Tajov v rámci edície Osobnosti ako jej 25. zväzok knižnú personálnu bibliografiu Ladislava Balleka.
liografických záznamov na základe knižných publikácií, príspevkov v periodickej a príležitostnej tlači a v elektronických médiách, ako aj audiovizuálnych diel. Východiskovou materiálovou bázou záznamov o tvorivej a verejnej činnosti Ladislava Balleka sa stali databázy katalógov a zbierok dokumentov slovenských knižníc v rámci integrovaného knižnično-informačného systému Virtua. Personálnu bibliografiu obohacuje literárnovedná štúdia o prozaickom diele Ladislava Balleka, ktorej autorkou je univerzitná profesorka Kristína Krnová, esej o Ladislavovi Ballekovi ako poslednom aristokratovi slovenskej kultúry od spisovateľa Petra Cabadaja a tiež báseň dedikovaná Ladislavovi Ballekovi od literárneho vedca a básnika Igora Hochela. Týmto textom predchádza biografické kalendárium faktov o živote, tvorbe a názoroch Ladislava Balleka. Personálnu bibliografiu kompletizuje Obálka personálnej bibliografie Ladisla súhrnný menný register a obrazová príloha. va Balleka (ŠVK Banská Bystrica 2021)
L. Ballek (1941 – 2014) bol vyštudovaný učiteľ, neskôr rozhlasový, novinový aj vydavateľský redaktor, kultúrny dejateľ, poslanec, veľvyslanec, kandidát na prezidenta, ale najmä renomovaný, neobyčajne talentovaný a tvorivý slovenský spisovateľ. V roku 2021 by oslávil svoju osemdesiatku. Žiaľ, nebola mu dopriata. Jeho obsiahle a rôznorodé prozaické dielo priaznivo prijímali nielen literárni kritici, ale tiež početné čitateľstvo. Hoci sa narodil v Teranoch (dnes okres Krupina), v hontianskej obci ležiacej na rozhraní Štiavnických vrchov, Krupinskej planiny a Ipeľskej pahorkatiny, a krajina na slovenskom juhu sa stala dominantným impulzom a zdrojom jeho románovej tvorby, Banská Bystrica – ako spomína samotný L. Ballek – natrvalo vstúpila do jeho najsúkromnejšieho života počas štúdia na tunajšej vtedajšej Pedagogickej fakulte: „Tu sme sa s mojou študentskou láskou vzali, vydal som svoju prvú knižku, napísal ďalšie dve, a keď moja pani dokončila štúdiá práva a nastúpila ako sudkyňa na banskobystric ký Okresný súd, prišiel nám na svet aj náš milovaný syn...“ (Svedectvá o čase. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2012, s. 19). A po smrti vdovy A. Ballekovej, rod. Dianiškovej, od roku 2021 aj spoločne odpočívajú na evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici. Cieľom bibliografie je snaha skompletizovať a zdokumentovať beletristickú a publicistickú tvorbu Ladislava Balleka, a tak utvoriť o nej celistvý chronologický obraz v kontexte s ďalšími dokumentmi a počinmi, ktoré neboli realizované tlačou, ale bolo možné ich registrovať de visu. Ballekovo dielo a samotný autor sa vo výsledkoch bibliografického skúmania prezentuje ako „prozaik svetla“ (P. Odaloš), „mýtizujúci epik“ (K. Wlachovský) a „osamelý hľadač pravdy“ (E. Chmelár) alebo „elegán života a literatúry“ (J. Lomenčík), ktorý má „magické oko veľkého rozprávača“ (P. Š.) a vytvoril „literárne dielo ako vnútorne mnohotvárny komplexný celok“ (P. Zajac). „V Ballekovom diele nenájdeme jednu nevydarenú vetu“ (I. Hochel). Personálna bibliografia Ladislava Balleka obsahuje en bloc 734 bibliografických záznamov o tvorbe, živote i svetonázore L. Balleka, registrovaných na základe tlačených knižných, periodických aj neperiodických tlačovín, ako aj ďalších dokumentov (elektronické audiovizuálne programy – filmové, televízne a divadelné adaptácie románov, internetové alebo streamované programy). Vlastnú autorskú tvorbu spolu s bezprostrednými ohlasmi vo forme recenzií, literárnokritických a literárnovedných rozborov registruje 486 bibliografických záznamov. Sú rozčlenené do piatich hlavných kapitol (knižné vydania, texty publikované v slovenskej a českej periodickej a neperiodickej tlači, audionahrávky, filmové a televízne adaptácie a dramatizácie prozaických diel na profesionálnych divadelných scénach) a v rámci tlačených dokumentov do samostatných oddielov (pôvodná próza, preklady, publicistické úvahy, eseje, predhovory a doslovy, rozhovory, dramatizácie a preklady dramatizácií, divadelné bulletiny a redakčná činnosť). Ballekov život a hodnotenie jeho tvorivej a verejnej činnosti registruje ďalších 248 bib-
8
Ladislav Ballek : personálna bibliografia / zost. Ivan Očenáš ; štúdie nap. Kristína Krnová a Peter Cabadaj ; fotografia na obálke Pavel Kastl ; graf. úpr. Peter Valach. – 1. vyd.. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2021 (Tajov : Biela hlina). – 143, [1] s. : fotogr.. – (Osobnosti ; zv. 25). – Bibliogr. odkazy. Pozn. Reg.. – ISBN 978-80-8227008-5. Signatúra: B 63451 Ivan Očenáš
TRENDY V KNIŽNIČNEJ PRAXI Pokračovanie zo str. 1.
Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že ŠVK v Banskej Bystrici v spolupráci so Slovenskou asociáciou knižníc pripravuje 21. ročník odborného seminára pre knihovníkov a informačných špecialistov Tlib, ktorý sa uskutoční v dňoch 24. a 25. mája 2022 a bude sa venovať téme Kniha – jej premeny a perspektívy. Cieľom pripravovaného podujatia je priniesť inovatívne prístupy tvorcov kníh – grafických dizajnérov, typografov, ilustrátorov, kníhviazačov a kreatívcov, ale aj niečo o nich, o ich osude, o ich spolupráci so špičkovými slovenskými, českými aj európskymi spisovateľmi, básnikmi, výtvarníkmi, vedcami... Taktiež priniesť pohľad na digitálny ekvivalent tlačenej knihy: e-knihu či audioknihu. Bližšie informácie o pripravovanom podujatí nájdete na https:// w w w. sv k b b . e u / podujatia/tlib-2022-kniha-jej-premeny-a-perspektivy/. Veríme, že Vás uvedená problematika osloví a rozhodnete sa podeliť o odborné znalosti a skúsenosti s kolegyňami a kolegami z iných knižníc. Ivana Poláková
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2022/1
Svet snov a mýtov Františka Švantnera
schopnosť mávam pri pohľade do tichých diaľok a nikdy nie v zhone, medzi ľuďmi“ (Švantner, F.: Životopis, s. 4, zo zbierok LHM, L 00287). Autora motivovali tiež maľby Michelangela Buoanarrotiho, Rembrandta Harmenszoon van Rijna, Francisca Goyu, vážna hudba, najmä Ludwiga van Beethovena, Richarda Wagnera, a slovenské ľudové piesne. Od 1. septembra 1940 začal učiť na Štátnej meštianskej škole v Podbrezovej. Hoci sa u učiteľov predpokladalo, že vstúpia do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, F. Švantner tak urobiť odmietol. Na Vianoce o dva roky V roku 1918 začal chodiť do neskôr sa oženil s Máriou Kobányiovou Ľudovej školy v Bystrej, kde ukončil (1913 – 2003), narodenou v Bystrej. šesť ročníkov. Svoje detstvo prežíPoznali sa od detstva, sobáš sa konal vo val v krásnej prírode Nízkych Tatier, Valaskej iba za účasti svedkov. V roku ktorá sa mu stala inšpiráciou v celej 1942 vyšla aj jeho zbierka noviel Malka. tvorbe. Od septembra 1924 navšteTento novelistický debut bol ocenený voval Štátnu meštiansku školu v Podcelou literárnou obcou. brezovej. V tomto čase sa začal Manželom Švantnerovcom sa narozvíjať jeho záujem o literatúru. rodili dvaja synovia – Juraj a Matej. Čítal Edgara Allana Poea, Viktora F. Švantner počas SNP podporoval proHuga, Emila Zolu, Fiodora Michajlotinacistický odboj, ale zo zdravotných viča Dostojevského a tiež slovenskú dôvodov sa z hôr vrátil do Bystrej, kde literatúru. V štúdiu pokračoval na ostal až do oslobodenia. Štátnom učiteľskom ústave v Banskej V roku 1946 publikoval román Neves Bystrici. Okrem záľuby v slovenčine ta hôľ. Román dostal viaceré ocenenia, sa zanietene venoval hre na husliach, no posudky kritiky sa rôznili. Vonkajší klavíri a organe. Bol členom školské- Pod stromom, Mýto pod Ďumbierom, prvá polovica mýtus o vlkolakovi a Zune je významovo 20. storočia (zo zbierok LHM) ho spevokolu, mal mohutný tenorový podopretý mýtom hôr a vnútorným, hlas. Okrem hudby a literatúry prejavoval zmysel pre všet- snovým prežívaním postáv. ky druhy umenia. Ako stredoškolák predstavil svoje prvé Počas platenej dovolenky v Matici slovenskej začal literárne práce na zhromaždeniach miestneho samovzde- F. Švantner pracovať na románe Život bez konca. V Novej lávacieho krúžku. Bani vznikli tiež novely z vojnových čias: Sedliak, Dáma, List, Zmaturoval v roku 1933 a v septemĽudská hra a Kňaz. Uvedené práce bri nastúpil ako učiteľ na Obecnú školu patria do zbierky Dáma (1966). v Mýte pod Ďumbierom. Po dvojročnej Po presťahovaní do Hronského praxi učil v jednotriedke v Mýte pod Beňadika v roku 1949 sa začali autoĎumbierom, kde boli v tom čase ešte rovi prejavovať vážne príznaky chorodve školy, katolícka a evanjelická. Spoby, cítil sa unavený, mal bolesti hlavy, lu s ostatnými učiteľmi založili v roku strácal zrak, trpel depresiami. V na1933 miestnu organizáciu Matice slosledujúcom období prestal byť z ideovenskej. Organizovali spoločenské pologických dôvodov žiadaným spisodujatia a F. Švantner sa na kultúrnych vateľom. Z filozofických a etických aktivitách zúčastňoval ako spevák, hudôvodov vystúpil z komunistickej stradobník, režisér a herec. V tomto čase ny. V apríli dokončil základnú podobu publikoval v časopise Svojeť svoju prvú románu Život bez konca, ktorý je inšpiprózu Výpoveď (1933). rovaný osudmi manželkinej rodiny. V Mýte pod Ďumbierom vznikol V roku 1950 sa rodina presťahoprvý rukopis jeho zbierky poviedok. vala do Svätého Ondreja (dnes časť Knižku však zveril do nesprávnych rúk Brusna), kde sa mal F. Švantner stať a nikdy nevyšla. Zachovala sa jediná riaditeľom štátnej meštianskej škopoviedka – Jarmočná anekdota o zla ly. Dúfal, že v tamojšom zdravom tom krížiku (1936), ktorú uverejnili prostredí sa jeho choroba zlepší. v časopise Prameň. Po vyšetreniach v Martine mu však Už postihnutý chorobou, 1948 Dôležitou osobou v živote Fran- (zo zbierok LHM) diagnostikovali mozgový nádor. Hostiška Švantnera bol jeho priateľ Anton pitalizovali ho v Prahe, kde po neKúdelka, učiteľ na katolíckej škole. Chodievali spolu na úspešnej operácii 13. októbra 1950 umrel. Jeho synovia dlhé výlety na Ďumbier a Chopok. Anton Kúdelka maľoval mali v tom čase šesť a päť rokov. Pohreb sa konal iba za obrazy a František Švantner tvoril nové príbehy. Vo svojom prítomnosti manželky 17. októbra v Prahe spopolnením. životopise uviedol: Pri smútočných obradoch účinkovali speváci pražské,,Doterajšie práce vznikali väčšinou pri bezprostrednom ho Národného divadla. Urnu s popolom opatrovala jeho styku s prírodou, priam vtedy, keď som sedel na grúni, vdova, po jej smrti v máji 2003 bol ich popol spoločne vysoko nad svetom a všetkými zmyslami vnímal, ako dýcha rozsypaný v ich obľúbenej lokalite Nízkych Tatier. podo mnou dolina a okolo spieva hoľa. Najväčšiu inšpiračnú Agáta Scholtzová František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Bystrej. Otec Leopold (1875 – 1938), narodený v Mýte pod Ďumbierom, bol robotníkom v železiarňach v Podbrezovej. Matka Jozefína, rodená Stolárová (1878 – 1942), pochádzala zo Starých Hôr. Chodievala predávať plátenné výrobky a výšivky po celej rakúsko-uhorskej monarchii. Vo Viedni sa tak stretla so spisovateľovým otcom, ktorý tam absolvoval vojenskú službu. František bol štvrtým synom manželov Švantnerovcov. Ich prvý aj posledný, piaty chlapec zomreli hneď po narodení.
9
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Mgr. Mária Lásková, rod. Kuricová Narodila sa 31. januára 1962 v Detve. Základné vzdelanie získala v Detve (1968 – 1976), stredoškolské v experimentálnej triede na Gymnáziu vo Zvolene (1976 – 1981). Absolvovala časť nadstavbového štúdia knihovníctva na Gymnáziu V. P. Tótha v Martine, dvojročné nadstavbové štúdium v odbore výpočtová technika a spracovanie informácií. Popri zamestnaní úspešne ukončila vysokoškolské štúdium na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v študijnom odbore environmentálna ekológia so špecializáciou environmentálna výchova (1996 – 2001). Pracovala ako pomocná projektantka – kreslička v Stavoprojekte, n. p. Banská Bystrica (1981 – 1982), operátorka vo Výpočtovom stredisku ZVT, k. p. Banská Bystrica, účtovníčka v súkromnej firme Jantár (1990 – 1993). Od roku 1993 pracuje v Literárnom a hudobnom múzeu. Okrem práce kustóda lektorovala a sprevádzala návštevníkov počas výstav, od roku 2011 pracuje ako kurátorka literárnych zbierok so špecializáciou na oblasť ochotníckeho divadla a bábkarskej kultúry. Počas dvadsiatich deviatich rokov pôsobenia v múzeu významne prispela k získaniu, odbornej evidencii zbierok a ich sprístupňovaniu širokej verejnosti formou výstav, publikačných výstupov, programov, audiovizuálnych dokumentov a i. Znalosti programova- Mgr. Mária Lásková nia využila pri tvorbe programu DBASE 3+, v ktorom boli spracované vzácne tlače z knižnice Samuela Kollára z Čerenčian, dokumentácia múzejných akcií a i. Autorsky pripravila scenár reinštalácie Pamätnej izby Jozef Murgaš – vynálezca, kňaz, maliar a národovec v Tajove (1994, 2008). Realizovala samostatnú výstavu Múzeum deťom (10. 12. 1997 – 31. 1. 1998) s využitím múzejných zbierok a tvorivých aktivít pre deti, akými boli zdobenie medovníkov alebo skúšanie hlavolamov a drevených hračiek. Výstavu Čarovný svet bábok prezentovala v roku 2018 v Moskve (v Ruskej štátnej detskej knižnici a v Knižnici zahraničnej literatúry) spolu s ukážkami vodenia bábok, krátkych divadelných scén tradičných hier (napr. hra Gašparkova cesta do Amer iky modifikovaná podľa potreby navštívenej krajiny – t. j. naštudovaná v ruskom jazyku). Podobne v rámci festivalu Sa rajevská zima uviedla ukážku tradičnej hry v srbskej jazykovej verzii v Sarajeve, Bosne a Hercegovine (2012) a v pôvodnom znení v družobnej Študijnej a vedeckej knižnici v Hradci Králové (2014). Úspešná bola inštalácia výstavy Čaro bábkového divadla v Tribečskom múzeu (2017) s uvedením úspešných súborov na bábkarskej amatérskej scéne 80. rokov 20. storočia na Slovensku. V rámci svojej práce každoročne realizuje početné
10
menšie výstavky k výročiam osobností bábkarskej kultúry prostredníctvom zbierkových predmetov múzea. V roku 2002 iniciovala prvý ročník Bábkarskej súťaže, ktorej cieľom bolo podporiť tvorivosť detí výrobou bábok, nácvikom divadelných hier a ich prezentáciou. Druhý ročník tejto súťaže mal tri kategórie: O najkrajšiu bábku, O najkraj šiu rozprávkovú inscenáciu, O bábkovú rozprávku. Zapojilo sa 122 detí a 13 súťažných kolektívov. Realizovala rôzne projekty zamerané opäť na tvorivosť detí a súčasne prezentáciu expozícií múzea, predovšetkým Bábkarského salóna, napr. Gašparkovo divadlo (2013), ktorého víťazi mali možnosť vystúpiť v rámci Medzinárodného festivalu tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň 2013, alebo projekt Zažeň nudu v múzeu (2014). Poznatky a skúsenosti z pedagogickej práce prezentovala na celoslovenskej konferencii Pedagogika v múzeu – múzeum v pedagogike (2012) s témou príspevku Pedagogika v špecializovanom Literárnom a hudob nom múzeu v Banskej Bystrici. V cykle Osobnosti pripravila stretnutie s Jánom Haruštiakom – hercom a riaditeľom divadla Harry Teater (2018), s režisérom Mariánom Peckom (2019), v cykle Literárne a hu dobné večery priateľské stretnutie s herečkou, moderátorkou Hanou Kútikovou a herečkou, režisérkou Vierou Dubačovou (2012), stretnutie s jubilantmi – scénografkou Janou Pogorielovou-Dušovou a divadelným technológom Antonom Dušom (2013), spomienkové stretnutie k nedožitým 70. narodeninám ľudového bábkara Antona Anderleho (2014) i mimoriadne úspešnú besedu s dramaturgom, režisérom, básnikom Jozefom Mokošom pod názvom Pras kanie krvi... po rokoch (2016) a i. V nadväznosti na podujatia a výstavy, rovnako ako aj výročia bábkarských osobností má na svojom konte príspevky do monografií, napr. Fond tradičného bábkového divad la v monografii Knižnica v minulosti a súčasnosti (2014), Jozef Mokoš „v múzeu“ v monografii Čítanie v mysli bábkara a básnika Jozefa Mokoša (2016) a rozsiahly príspevok Báb karský fond v monografii Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici (2019). Je autorkou množstva odborných a popularizačných článkov. Cenným vkladom do práce múzea je tvorba audiovizuálnych dokumentov. M. Lásková je autorkou videodokumentu Notitia Mateja Bela (prezentovaný na seminári k múzejnej komunikácii Múzeum školou a hrou v Rudinej (2000) a následne v rovnomennom zborníku). Žiadané sú tiež videodokumenty Anton Anderle a múzeum i film A ne byť len listom vo vetre…(o živote tajovského učiteľa, lektora v Pamätnom dome J. G. Tajovského Jozefa Šeba), ku ktorým napísala scenár. Za dlhoročnú prácu a významný prínos v oblasti múzejnej práce bola ocenená Zväzom múzeí na Slovensku. Milej kolegyni pri príležitosti životného jubilea ďakujeme za elán a výnimočný osobnostný vklad sprevádzajúci jej každodennú prácu. Prajeme jej veľa zdravia, duševného naplnenia a životnej harmónie. Soňa Šváčová
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2022/1
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou Viete, ako sa hovorí, že neuveriteľné sa stalo skutočnos- la vedúcou oddelenia prezenčných služieb. Až do roku 2010 ťou? Presne toto mi napadlo, keď naša kolegyňa a kamarát- zodpovedala za činnosť študovní, jazykových centier a pod jej ka Terka v januári oslávila okrúhle narodeniny. Keď sa tak na vedením bolo modernizované Hudobné átrium. V roku 2010 ňu pozerám (a isto nielen ja) a v mysli mi beží tzv. Kopfkino sa vrátila na oddelenie doplňovania a spracovania fondov, o našich spoločne prežitých rokoch v knižnici, nechce sa mi kde sa až dodnes venuje vecnej katalogizácii monografických dokumentov. V čase, keď sa stala vedúcou veriť, ako ten čas uteká. oddelenia, sa rozhodla, že ideme študovať Terka Durdiaková nastúpila do Štátna vysokú školu. Prihlásili sme sa a spoločnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 1. ne sme trávili „študentské časy“ na Žilinskej októbra 1985 po tom, ako ju manžel „zauniverzite v Žiline, kde sme v roku 2011 chránil od údelu byť pani učiteľkou“ a spopromovali. Na moje neustále šomranie, že ločne si zabezpečili dve šikovné deťúrence delíme čas len medzi prácu, školu, rodinu, – syna Mareka a dcéru Terezku. Svoju práa keď nie sme v práci, sme v škole a na nič cu v knižnici začala na úseku periodík. Jej iné neostáva čas, vždy povedala, že raz jej každodennou náplňou bola evidencia dopoďakujem. Doteraz som sa na tom len chádzajúcich čísiel, kontrola faktúr objednasmiala, ale dnes pri tejto príležitosti si doných odborných periodík, príprava a komvolím poďakovať: „Terka, ďakujem za zábapletizácia ukončených ročníkov do trvalej vu aj nervy počas štúdia, ďakujem za všetväzby. Moje prvé spomienky na našu spoko, čo nemusím ani vymenovať, ale Ty vieš. luprácu spadajú práve do obdobia, keď som Ďakujem aj pracovne za to, že sa môžem na pracovala v študovni odborných periodík Teba spoľahnúť, že pomôžeš, zastúpiš na a ona mi nosila nové čísla časopisov a brala akomkoľvek poste v knižnici, ďakujem za do väzby ukončené ročníky. Neskôr po moochotu aj dobrú náladu. A v mene všetkých jom preradení na oddelenie doplňovania kolegov Ti prajem všetko dobré a krásne, a spracovania fondov sme dokonca roky se- Mgr. Terézia Durdiaková deli spolu v kancelárii. Bolo to obdobie plné nielen pracovnej aby si si v kruhu rodiny, detí a vnúčeniec užívala život plným spolupráce, ale najmä osobného porozumenia a kamarátstva. priehrštím tak ako doteraz. Nech naše tančeky na vianočnom Každému doprajem nájsť v živote takúto spriaznenú dušu, večierku trvajú večne.“ Viem, že tento medailónik nie je ako heslo v encykloktorej sa môžete vyžalovať, vyrozprávať, ktorá pochopí, pomôže a s ktorou zažijete aj dni plné pohody a smiechu. Ako pédii, ale tak to cítim a tak som si dovolila na doplnenie: náš bývalý kolega Ďurko Spodniak vravieval: „Aha, bloncky Terka je dlhoročnou členkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc a v tomto volebnom období pracuje ako členka idú na obed, na ulici bude počuť smiech.“ Počas týchto rokov sa Terka v spolupráci s pracovníčkami výboru Krajskej pobočky SSKK Banskobystrického kraja. Je Súborného katalógu knižníc Univerzitnej knižnice v Bratisla- tiež predsedníčkou Základnej odborovej organizácie Slovenve podieľala na príprave formulára na zápis dát vo formáte ského odborového zväzu pracovníkov knižníc SR pri Štátnej Unimarc. V ŠVK BB po prechode na elektronické spracovanie vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Terka, srdečne blahoželáme. vypomáhala aj pri retrospektívnom spracovaní periodík do Jana Vranová databázy. Časopisom sa venovala do roku 2007, keď sa sta-
Milovníčka kníh
V tomto roku oslavuje svoje malé okrúhle jubileum naša dokumentov a stala sa vedúcou oddelenia. Odvtedy sa kolegynka Miška Töröková. Dá sa o nej povedať, že je človekom priam vyžíva vo svojej práci, keďže cez jej ruky prechádzana správnom mieste. Je doslova a dopísmena milovníčkou kníh. jú všetky dokumenty. Knihy, ktoré sú jej koníčkom a ktoré Miška nastúpila do Štátnej vedeckej knižnice v Banskej vo voľnom čase neustále(!!!) číta, hodnotí a odporúča aj Bystrici na oddelenie bibliografie v roku vám. Riadi sa heslom: „Čítam, keď mám 2003 ako absolventka Univerzity Mateja čas. A niekedy aj keď nemám.“ V súkromí Bela, magisterského štúdia slovenského obľubuje krimi, fantasy, romány, ale nejazyka a literatúry s históriou. Katalogizábráni sa prečítať každú knihu. ciou bibliografických záznamov do dataAk uvidíte na knižničnom facebookobázy prispievala k budovaniu slovenskej vom profile recenziu na knihu z nášho knižnárodnej súbežnej bibliografie spravovaničného fondu s nápaditou fotografiou, nej Slovenskou národnou knižnicou v Marbuďte si istí, že v tom má „prsty“ naša tine. V popise práce mala aj zostavovanie kolegyňa Miška. V Knižničných novinách tematických bibliografií vydávaných našou pravidelne uverejňuje svoje odporúčania knižnicou. v rubrike Novinky v knižničnom fonde, rovPo materskej dovolenke (počas ktorej nako aj v newsletteri. na svet postupne priviedla 1 + 2 krásne Milá Miška, pri tejto príležitosti Ti kodievčatká) sa v jeseni 2014 vrátila do knižlektív ŠVK praje veľa zdravia, šťastia, lásky, nice a nastúpila na oddelenie doplňovaradosti s rodinou, úspechy v pracovnej obnia a spracovania fondov. Tu sa venovala lasti a, samozrejme, aj mnoho prečítaných mennej a vecnej katalogizácii monografií kníh a priestoru na ich uloženie. – kníh a špeciálnych typov dokumentov Mgr. Michaela Töröková (mapy, hudobniny, audio a audiovizuálne dokumenty). Jana Vranová, Ivana Bičanovská, V roku 2018 prešla na úsek akvizície monografických Adriana Sojaková
11
Knižničné noviny 2022/1 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Knižné novinky 1/2022 Vitaj v múzeu : Andrea Kellö Žačo ková ; ilustr. Emília H. Jesenská. Bratisla va : Slovart, 2021. Bohato ilustrovaná kniha o slovenských múzeách vysvetľuje, ako sa predmety do stanú do múzea, čo sa tam s nimi deje a kto sa o ne stará. Predstavuje približne 40 slovenských múzeí a medzi nimi je aj naše Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici. Kniha o tom, ako to kedysi vyze ralo v kláštore, kaštieli či na hrade? Ako ľudia nakupovali a pozorovali hviezdy? Čo sa deje v bani, v lese, v jas kyni či v kúpeľoch? Ako sa učia nevidiace deti, ako vznikajú známky a mince, aká je práca polície a ako vyzerá vojenská poľná kuchyňa? Dym v očiach : a iné lekcie z krematória / Caitlin Doghty. Banská Bystrica : Laputa/Literárna bašta, 2021. Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly naka ziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtí kov sa vojde do jednej dodávky? Hoci dnešná spoločnosť rada predstiera, že smrť sa jej netýka, predsa sú me dzi nami jedinci, ktorí vyslovene túžia pracovať v krematóriu. C. Doughty sa rozhodla otvoriť trinástu komnatu pre nezasvätených a pozýva nás na fasci nujúcu morbídnu cestu plnú bizarných stretnutí a nepravdepodobných zážitkov. Po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve teraz s čiernym humorom a zároveň smrteľne vážne píše o tom, čoho sa všetci bojíme a stránime až tak, že to deformuje našu kultúru. Alebo sme prvou nesmrteľnou generáciou? Kdeže! Jedno máme spoločné: Všetci raz zomrieme. 24 hodín v starovekej Číne : jeden deň v živote ľudí, ktorí tam žili / Yijie Zhuang. Bratislava : Eastone Books, 2021. Vydajme sa späť do roku 17 n. l., do obdobia vlády cisára Manga, éry plnej nielen inovácií a prudkých zmien, ale aj konfliktov a protikladov. Hoci sa kultúra tejto doby od ostatných veľkolepých an tických civilizácií v mnohom líšila, obyva telia starovekej Číny stáli pred rovnakými problémami ako všetci ľudia od počiatku ľudstva: Ako si zarobiť na živobytie, zvládať podmienky v práci, viesť domácnosť... Ľudia v tejto ére sa však museli zaoberať aj tým, aby mali peniaze na podplatenie inšpektora, vyhli sa zrážkam so stráž nikmi svojvoľne zneužívajúcimi svoje postavenie a zároveň ochránili svoj dom pred lúpežnými Hunmi. Spoznajte skutočnú starovekú Čínu počas fascinujúcich 24 hodín v živote ľudí, ktorí tam žili. V príbehoch bežných občanov, medzi ktorých patria lekár, učiteľ, väzeň, roľník či hrnčiar, pred nami ožije aj táto staroveká civilizácia. Kniha je súčas ťou edície 24 hodín v Starovekej knihe dejín, kde autori opisujú živo ty ľudí v staroveku (nielen v Číne, ale aj v Ríme, Aténach a Egypte).
Oheň draka nezabije : oficiálny necenzurovaný epický príbeh nakrúcania seriálu Hra o tróny / James Hibberd. Bratislava : Tatran, 2021. Oheň draka nezabije je originálnou ex kurziou do umeleckej a praktickej pro dukcie obľúbeného seriálu Hra o tróny. James Hibberd odhaľuje príbeh tvorby od samého začiatku, keď musel autor celý rok bojovať s vedením HBO, aby jeho neuveriteľný príbeh sfilmovali. Prináša aj kuriózne podrob nosti o všetkých bitkách, roztržkách a sporoch pri príprave jed notlivých scén. V knihe nájdeme 50 zaujímavých rozhovorov, pozoruhodné fotografie a množstvo nevšedných detailov a faktov o producentoch, účinkujúcich a štábe, ktorý pripravil divákom ten to neskutočný zážitok – najväčšiu šou na svete. Neznášam behanie, pridáte sa? : ako začať a už neprestať so záľubou, ktorá sa prieči zdravému rozumu / Brendan Leo nard. Bratislava : Aurora, 2021. Brendan Leonard neznáša beh. Neznáša ho tak oduševnene, že sa mu raz poda rilo zabehnúť 52 maratónových behov za 52 týždňov. Teraz sa s vami podelí o všetko, čo o tomto športe vie, aby ste ho mohli neznášať spolu s ním. Knižka je plná múdrostí, humoru, osobitého štýlu, tipov, citátov a obsahuje tiež viac než šesťdesiat názorných diagramov. Mentor, v ktorom sa sčasti nájde každý, odovzdá čitateľovi dôležité posolstvo o mo tivácii, hlavne nezabúda podotknúť, že každé bežiace telo je telo bežca. Beh nám pomáha porozumieť záväzku, vybudovať si trpez livosť, objaviť sebadisciplínu, nájsť psychickú odolnosť a dokázať sebe samým, že zvládneme aj niečo náročné. V neposlednom rade tiež pomôže aj spáliť to schrúmané extra veľké balenie čipsov. Autor s čitateľom prejde (a prebehne) všetky aspekty začínania a udržiavania dobrého vzťahu s behom. Rub a líc plastické chirurgie / Jan Měšťák, Ondřej Měšták. Praha : Grada, 2021. Publikácia upozorňuje na skutočnosť, že estetická chirurgia prináša paciento vi radosť a šťastie, pokiaľ bola operácia kozmetickej chyby úspešná. V opačnom prípade môže byť príčinou veľkého skla mania a životných strastí. Dôvody neú spešnej operácie sú rôzne: neskúsenosť plastického chirurga alebo jeho nedostatočná manuálna zručnosť, či estetické vnímanie. Nedajú sa vylúčiť ani pooperačné kompli kácie, odlišnosti hojenia u pacientov, neočakávané krvné výrony, pooperačné opuchy či škaredé pooperačné jazvy. Môžu sa však objaviť aj iné faktory, ktoré vplývajú na zdravotný stav, napr. ťaž ké úzkostné stavy pacienta, ale aj iné psychické problémy. Práve týmto komplikáciám sa venuje veľká časť knihy. Zostavila Michaela Töröková
Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Zostavovateľ: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu