KN 04-2022

Vianočná koleda Milan Rúfus

V mestečku Betleme, v jasličkách na slame leží to dieťatko, na ktoré čakáme.

Anjelik bez krídel, Boží i človečí. Nikto ho nevidel, každý ho dosvedčí, darček mu nesie tam…

A ja mu do diaľky srdiečko posielam namiesto hrkálky.

Rozhodli sa zvieratká, správa o tom letí, správa krátka, prekrátka: Obdarujú deti!

Jabĺčko dá ježko hneď, orech veverička, včielka pridá sladký med, čo maľuje líčka.

Zajko mrkvu – hoja, hoj! pod jedličku chystá a ovečka zvonček svoj, už je to vec istá.

Zvieratká dar zanesú do materskej školy. Deťom na tú adresu, kde k nim dobré boli.

Vianoce z konca tisícročia Milan Rúfus

Už iba plachý odblesk slova. Zaviate kdesi čosi v tichu bájí. Tak sníva ľudstvo o stratenom raji ako ja o vás.

Inak len holé dlane, nemužne nastavované spomienkovej almužne. Ó, noha, chýbajúca do stupají! Nesmelé sneženie, sotva sa dotkne zeme, už sa roztopí.

Vianoce. Ešte nie, ešte nevidno brehov z vôd potopy.

Nevľúdne je, chlapče, surovo je vonku. Ďaleko a dávno k vianočnému zvonku.

Ešteže je sniežik, ešteže sú deti. Ešteže im v očiach Božia sviečka svieti.

Dobrého nám večera, lepšieho im rána. Zem si Hviezdu obzerá, celá doráňaná.

XXIV. ročník Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov

V dňoch 16. – 18. októbra 2022 sa uskutočnil už XXIV. ročník Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov. Organizátormi kolokvia boli Slovenská asociácia knižníc, Sdružení knihoven ČR – sekce pro bibliografii a tohtoročná hosťujúca Studijní a vědecká knihovna Hradci Králové. Z našej knižnice sa na kolokviu zúčastnili: riaditeľka ŠVK Blanka Snopková, vedúca oddelenia výskumu a bibliografie Ivana Poláková a kolega z ekonomického oddelenia Milan Svitek.

Program kolokvia bol rozdelený do troch dní. Prvý deň bol určený na spoznávanie neďalekého zámku Kuks v okrese Trutnov. Areál Kuksu prešiel v roku 2015 najväčšou rekonštrukciou vo svojich dejinách a bolo to vidieť na každom kroku. Hlavný prehliadkový okruh zaviedol prihlásených účastníkov do vnútorných priestorov kukského špitálu i do bývalej hlavnej nemocničnej sály, Kostola Najsvätejšej Trojice s grófskou hrobkou aj barokovej lekárne U granátového jablka. Tento program bol veľmi dobrým „vstupom“ do ďalšieho dňa, ktorý bol určený na rokovanie.

Prajeme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov, úspešný vstup do nového roka 2023, veľa šťastia, zdravia, osobných a pracovných úspechov. Zároveň

Riaditeľka a kolektív zamestnancov ŠVK a LHM v Banskej Bystrici

Vám ďakujeme za doterajšiu spoluprácu.

Prehliadka Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové

XXIV. ročník Kolokvia českých, moravských a slovenských bibliografov

Prvý tematický blok bol venovaný jubilejným bibliografiám miest. V ňom odzneli príspevky Evy Filípkovej, ktorá informovala prítomných o 700. jubileu mesta Zlín a jeho oslavách. Ivana Poláková predstavila monografie obcí Terchová a Blatnica, ktoré vyšli v r. 2018 a 2021. Poukázala na fakt, aké dôležité sú pri zostavovaní monografií obcí bibliografie, či už personálne, alebo regionálne.

Druhý tematický blok bol venovaný významným nakladateľom a tlačiarom v Čechách do roku 1948. Odzneli v ňom štyri príspevky, ktoré podrobne informovali o typografovi Karelovi Beníškovi, o nakladateľovi Františkovi Radoušekovi, o tlačiarni Otto&Růžička v Pardubiciach či o nakladateľskom podnikaní na Kladne od 70 rokov 19. storočia do roku 1948. V treťom bloku s názvom Odraz regiónu v krásnej literatúre mali odznieť tri príspevky, žiaľ, pre chorobu sa nemohli zúčastniť prednášajúce.

Prezentovaný bol príspevok s názvom Orava v Mňačkových reportážach od Kataríny Kožákovej z Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Operatívne bol do uvedeného bloku zaradený príspevok o autorovi z Ostravska Vojtěchovi Martínkovi od Věry Svozilovej, ktorý mal pôvodne odznieť až nasledujúci deň.

Druhý deň kolokvia bola najväčšia pozornosť upriamená na vizualizáciu bibliografických dát. V tomto bloku vystúpili so svojimi príspevkami traja prednášajúci: Iva Bižovská, Věra Hanelová a Vojtěch Malínek. Potvrdili, že bibliografom nie je cudzia ani táto téma, vedia sa rýchlo zorientovať a vedia ju veľmi pútavým spôsobom odprezentovať.

V poslednom, v piatom bloku s názvom Knižnice osobností, spolkov a inštitúcií odzneli z plánovaných 5 prednášok len 3 v podaní Lenky Pokornej­Korytárovej, Veroniky Ježkovej a Aleša Brožka.

Z kolokvia bude zostavený bibliografický zborník v elektronickej verzii, ktorý nájdete na: https://www.svkhk.cz/ Pro­verejnost/E­knihy­vydane­SVK­HK.aspx.

Eva Svobodová, riaditeľka SVK v Hradci Králové, na záver podujatia skonštatovala, že na kolokviu sa malo zúčastniť 18 prednášajúcich, z toho 5 zo Slovenska a 13 z Čiech a Moravy. Žiaľ, odznelo len 14 prednášok, z toho iba 2 zo Slovenska a 12 z Čiech a Moravy. Záverečné slovo malo patriť Jiřine Kádnerovej, emeritnej riaditeľke Stredočeskej vedeckej knižnice v Kladne, ale zo zdravotných dôvodov sa nemohla na kolokviu zúčastniť, a preto bol prečítaný jej krásny pozdravný list určený účastníkom kolokvia. V texte citovala aj tieto myšlienky doc. Miloša Kovačku: „Naše kolokviá boli veľkou odbornou i spoločenskou príležitosťou, ktorú naplnil čas, a sú ňou i naďalej. Bolo by dôležité, aby sa ich podarilo zachovať, pokračovať v nich... Prešli sme, priatelia, spolu tisíce kilometrov, navštívili dávne storočia, azda najviac dvadsiate česko-slovenské storočie. Spoznali sme lepšie bájnu „českú zem“, Moravu prekrásnu a zobúdzali sme Slovensko...“

Prianie docenta M. Kovačku sa pokúsime naplniť. V dňoch 15. – 17. 10. 2023 plánujeme zrealizovať najbližšie kolokvium pod hlavičkou našej knižnice.

Text a fotografie Iva Poláková

Festival BAB aj v našej knižnici

Bienále animácie Bratislava (BAB) je medzinárodný festival animovaných filmov pre deti a mládež. Bol založený v roku 1985 ako súčasť Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Ide o najstarší festival svojho druhu na Slovensku, ktorý umožňuje divákom nahliadnuť za oponu tvorby animovaného filmu. Od svojho vzniku festival úzko spolupracuje s organizáciou UNICEF a od roku 2018 je súčasťou organizácie ECFA (Európska asociácia filmov pre deti). Poslaním festivalu je prezentovať animovanú tvorbu, vzdelávať divákov prostredníctvom diskusnej platformy alebo obsahom, ktorý vzniká za pomoci animátorov z celého Slovenska. Od roku 2003 sa Festival BAB radí k súťažným festivalom. Na posledný ročník bolo prihlásených vyše 1800 filmov z celého sveta, z ktorých sa do súťaže dostalo

viac ako 100 najlepších. O súťažných filmoch rozhoduje porota skúsených a uznávaných osobností animácie, ktorá udeľuje ocenenia vo viacerých kategóriách. Najlepší film je odmenený Cenou Viktora Kubala, otca slovenskej animácie.

Milovníci pohyblivých obrázkov nemuseli cestovať do Bratislavy, ale v priestoroch spoločenskej sály našej knižnice mali možnosť vidieť všetky súťažné animované filmy. Tohtoročný festival sa konal od 3. do 9. 10. , keď sa aj naša knižnica stala partnerom a súčasťou XVI. ročníka medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti a mládež. Premietanie v knižnici videlo spolu 452 divákov –od škôlkarov až po stredoškolákov a dospelých.

Adriana Sojaková

Príhovor riaditeľky ŠVK Banská Bystrica PhDr. Blanky Snopkovej, PhD., na 24. kolokviu českých, moravských a slovenských bibliografov

Prehliadka mesta Hradec Králové

Malí aj väčší účastníci festivalu

Kreatívne duše v knižnici 2 – príprava na Vianoce

Druhý jesenný workshop kreatívnych techník organizovaný Krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc Banskobystrického kraja sa konal v našej knižnici 11. októbra 2022. Zorganizovali sme ho v spolupráci s občianskym združením Pro Bibliothecae, ktoré finančne podporilo nákup potrebného materiálu.

Z dvadsiatich prihlásených záujemkýň sa pre choroby a pracovnú zaneprázdnenosť nakoniec na ňom zúčastnilo trinásť. Bol to síce jesenný workshop, ale október je predsa už pravý čas na predvianočnú paniku. A tak som v predstihu očakávaných vianočných sviatkov pripravila materiál na tvorbu vianočných ozdôb. Prítomné „kutiholky“ zdobili polystyrénové gule technikou falošného patchworku. Satén, čipky, perličky, mašličky a vlastná kreativita tvorili základ ich činnosti. Musím pochváliť kolegyne, pretože prišli pripravené a podľa pokynov si doniesli aj vlastné materiály, aby ich výrobky boli viac osobné. Pani Evka dokonca rozstrihala čipku zo svadobných šiat.

zaujala moje kolegyne, že sa jej venujú naďalej aj doma. Spolu so svojimi ratolesťami vyrábajú vianočné darčeky vo forme korálkových hviezd pre svojich blízkych. Opätovne sa mi potvrdilo, že knihovníčky nie sú za -

rozkotúľaným ligotavým korálikom. Smiech ako v materskej škole dotváral tvorivú atmosféru výzdoby vianočných hviezd. Som veľmi rada, že táto na prvý pohľad jednoduchá technika natoľko

merané len na knihy. Sú to aj tvorivé, šikovné a pohodové ženy, ktoré sa rady stretávajú a učia sa nové veci. Posúďte sami, ako sa im darilo.

Jana Vranová

Režisér Ladislav Kaboš navštívil knižnicu

V podvečer 9. novembra 2022 v zaplnenej spoločenskej sále sme privítali dokumentaristu a režiséra Ladislava Kaboša. V banskobystrickom prostredí je obzvlášť známy dokumentárnym filmom Zmenil tvar Šanghaja, príbehom architekta Ladislava Eduarda Hudeca, ktorým pre Slovensko a Banskú Bystricu objavil výnimočnú osobnosť svetového formátu. Na konci roka 2021 vo svojom poslednom dokumente Architekt drsnej poetiky zachytil emotívny príbeh ďalšej zabudnutej osobnosti, karpatského Nemca a architekta Hansa

Broosa, ktorý sa narodil v obci Veľká Lomnica pri Kežmarku. V rámci pripravovanej vernisáže autorových serigrafií s názvom Hľadanie tvaru za osobnej účasti režiséra L. Kaboša skrsla myšlienka predstaviť dokument banskobystrickému publiku. Uznanie za tento projekt patrí tiež Vladimírovi Labudovi z obce Huncovce, ktorý objavil pôvod architekta Hansa Broosa, a profesorovi Štefanovi Šlachtovi, ktorý cielene mapoval osudy slovenských architektov s uplatnením v zahraničí. Filmový večer bol zároveň prvým spoločným projektom knižnice s kaviarňou Poetika pani Dagmar Beutelhauserovej.

Rastislav Udžan

Druhá polovica workshopu bola venovaná

Účastníčky workshopu so svojimi výrobkami

Vianočné gule a korálkové vianočné hviezdy

16. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied

V dňoch 6. – 8. septembra 2022 sa uskutočnil v priestoroch Štátn ej vedeckej knižnice (ŠVK) v Banskej Bystrici (v meste, v ktorom sa dohrávali rozhodujúce udalosti v novodobých dejinách Slovenska) už 16. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SHS pri SAV).

V prvý deň sme si vypočuli príhovory spoluorganizátorov i hostí a zúčastniť sa na slávnostnom odovzdávanie Cien SHS a Plakiet SHS. Úvodné slovo patrilo PhDr. Rastislavovi Kožiakovi, PhD., predsedovi SHS, ktorý o. i. povedal: „Päť rokov v živote človeka je pomerne dlhá doba. Môžeme to povedať aj o inštitúciách alebo profesijných spoločnostiach, ako je Slovenská historická spoločnosť?

Ekonómovia pre päťročné obdobia zostavujú strednodobé plány, neskôr robia hĺbkovú bilanciu... Prvé bilančné obdobia SHS pri SAV mali rôznu

dĺžku. Prvý zjazd SHS bol v r.

1946 v Piešťanoch, druhý v r.

1948 v Košiciach a ďalší až v r.

1959 v Bratislave. Skúsenosti ukázali, že pravidelné bilancovanie má svoj zmysel hlavne kvôli plánovaniu práce slovenskej historickej obce, najmä výstupov jej členov, ich financovania a potom ich prirodzených publikačných, prednáškových, výstavných a iných výstupov. Náš posledný 15. zjazd sa konal v r. 2016 v Skalici, ale plánovaný zjazd (2021) narušil nový fenomén, pandémia covid-19. Pre historikov neboli pandémie rôznych ochorení neznámou témou – mor, cholera, čierne kiahne... Boli sme presvedčení, že ostali len súčasťou minulosti. Nestalo sa. Obdobie pandémie covidu-19 neprialo základnému výskumu. Najviac sme to pocítili pri jeho plánovaní v archívoch doma i zahraničí. Tie na základe vládnych zariadení zatvorili, resp. postupne aj otvorili, ale v značne obmedzenom režime poskytovania svojich služieb. Podobná situácia bola aj v knižniciach, ktoré ešte stále, i napriek elektronizácii nášho života a aj výskumov, sú zásadnými platformami, v ktorých historik bádateľsky pracuje a z ktorých žije. I napriek tomu v covidových rokoch 2020 – 2022 sa rodili nové diela, či už individuálne, alebo kolektívne monografie, vedecké zborníky, napĺňali sa odborné časopisy vedeckými štúdiami. A výsledok? Do súťaže SHS v jednotlivých kategóriách boli zaslané desiatky titulov. Bolo problém vybrať víťaznú prácu. Cenu SHS pri SAV za rok

2021 získala v kategórií:

− vedecká práca: Civitas nostra Bardfa vocata od M. Fedorčákovej,

− vedecko-popularizačná práca: – Židia v 1. ČSR do K. Meškovej-Hradskej,

− edícia prameňov: Autentický protokol Bratislavskej kapi-

tuly (1504 – 1513) od B. Csiba.

Ešte zo všetkých podujatí spomeniem stretnutie s pracovníkmi katedier histórie a archívnictva na UK v Bratislave (2018). Tematicky bolo venované prvému predsedovi SHS profesorovi Danielovi Rapantovi. Práve na ňom vedenie univerzity vyjadrilo verejné ospravedlnenie nestorovi modernej slovenskej historiografie i jeho rodine za príkoria, ktoré mu boli spôsobené v 50. rokoch minulého storočia v súvislosti s jeho profesijnou degradáciou na univerzite. Verím, že posolstvo tohto gesta môže byť inšpiráciou pre intenzívnejší výskum Rapantovho miesta nielen v dejinách našej SHS, ale aj slovenskej historiografie. Opäť je to jedna z dôležitých a stále aktuálnych výziev pre našu spoločnosť.“

Následne zaznel hlas Daniela Rapanta zo zvukového záznamu z prvého zjazdu SHS v r. 1946. Predseda SHS spomenul, že od r. 2019 sa udeľuje Plaketa SHK pri SAV. Autorom grafického návrhu plakety je akademický maliar Miroslav Cipár, žiaľ, taktiež podľahol covidu­19. Symbolicky sa držiteľom prvej plakety stal prvý predseda SHS Daniel Rapant in memoriam. Cenu prevzala dcéra Helena Rapantová. Za rok 2021 cenu získali: prof. Mária Kohútová, PhDr. Elena Mannová, CSc., a PhDr. Dušan Kováč, DrSc. Predseda SHS zdôraznil, že Plaketa SHS pri SAV má aj medzinárodnú podobu. Prvými ocenenými sa stali profesor E. Boisserie z Národného inštitútu východných jazykov a civilizácií v Paríži a prof. László Szarka z Historického ústavu Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Za rok 2021 ju získal Dr. h. c. prof. Dr. Karl Schwarz z Rakúska.

Nasledoval medzinárodný workschop s názvom Historici, historiografia a dejiny vo verejnom priestore v krajinách V4 po roku 1989 Išlo o stále aktuálnu tému, lebo je istou sebareflexiou profesionálnych historikov a „tvorcov dejín“, nadväzujúcu na 15. zjazd v Skalici. Vystúpili na ňom: Dušan Kováč (Historický ústav SAV, v. v. i., v Bratislave), Denisa Nečasová (Historický ústav FF Masarykovej univerzity v Brne), Maciej Górny (Historický ústav Poľskej akadémie vied vo Varšave) a Attila Simon (Katedra histórie PF Univerzita Jána Selyeho v Komárne).

Vedecká konferencia Historici, historiografia a dejiny vo verejnom priestore na Slovensku po roku 1989 – bola rozdelená na štyri bloky:

1. Slovenská historiografia pred rokom 1989.

2. Pamäťové inštitúcie na Slovensku po roku 1989 – transformácia a modernizácia?

3. Obraz totalitných režimov vo vyučovaní dejepisu a vo verejnom priestore.

4. Historici a historiografia na Slovensku v globalizujúcom sa svete.

My bibliografky sme sa tešili na vystúpenie našej kolegyne zo ŠVK v Prešove doc. Mgr. Marcely Domenovej, PhD., vedúcej oddelenia historických knižničných fondov, a jej prednášku Od bibliografie k vede (vedeckovýskumná činnosť vedeckých knižníc na Slovensku), pri zrode ktorej sme boli nápomocné.

Prednášajúca v úvode zadefinovala pojmy knižnica, knižničný systém, vedecké knižnice na Slovensku. Podrobne analyzovala činnosť štátnych vedeckých knižníc v Prešove, v Košiciach, v Banskej Bystrici a Univerzitnej knižnice v Bratislave, Slovenskej národnej knižnici (SNK) sa nevenovala. Uviedla, že zriaďovateľom uvedených knižníc je Ministerstvo kultúry SR. Keďže ŠVK má v názve vedu, tak vykonáva aj vedeckovýskumnú

činnosť (VVČ). Pri príprave prednášky vychádzala z týchto dokumentov: štatúty, plány činnosti, zoznamy edičnej činnosti, kontrakty s MK (od r. 2011). Uviedla, že ide o plánovú činnosť, krátkodobú, tzn. na 1 rok, a mala by byť koordinovaná Národnou bibliografiou (NB SNK) v Martine. Odbor by mal plniť funkciu národnej bibliografickej agentúry a zabezpečovať koordináciu národného bibliografického systému a vydávať metodické materiály k popisu dokumentov. To znamená, že by mal vypracovávať evidenčný súpis plánovaných bibliografických prác a databáz na príslušný rok a bibliografiu bibliografií za príslušný rok. Samozrejme, zvolávať koordinačné rady pre bibliografickú činnosť dvakrát za rok a vypracovávať aj zápisnice z týchto porád. Skonštatovala, že niektoré z týchto činností sa nevykonávajú už niekoľko rokov.

Následne zdôraznila, že slovo veda v ŠVK sa zásadne spája s bibliografickým oddelením (BO). Je presvedčená, že všetko je o ľuďoch, každé priezvisko knihovníka na BO je osobnosť. Poukázala na fakt, že v r. 2022 vykonávalo VVČ v ŠVK B. Bystrica 14 pracovníkov, z toho 7 s titulom PhD. a jeden profesor. Pri každej ŠVK uviedla zoznam najlepších titulov vydaných za obdobie rokov 2000 – 2022. Zdôraznila, že ak chceme vykonávať vedu a výskum, musíme sa uchádzať o osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj na obdobie 6 rokov, ktoré vydáva MŠVVŠ SR. Tento rok ŠVK museli požiadať opäť o uvedené osvedčenie. Je smutné, že knižnice nie sú oprávnené žiadať grant, ktorý je podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV). Doc. M. Domenová očakáva, čo prinesie nová stratégia aj pre knihovníctvo a kam sa do r. 2030 posunieme... Sprievodnými podujatiami SHS pri SAV boli výstavka materiálov a publikácií historických pracovísk a vydavateľstiev v priestoroch ŠVK spojená s predajom (nám sa podarilo získať ako dar niekoľko desiatok titulov hlavne z vydavateľstva Veda); prezentácia Vojenského historického ústavu v Brati-

slave v priestoroch Múzea SNP; prehliadka novej expozície Stredoslovenského múzea s odborným výkladom; beseda s hosťami Ako sa na Slovensku popularizujú dejiny o stave a formách popularizácie dejín na Slovensku – diskutujúcimi boli Tünde Lengyelová – historička, Juraj Červenák – spisovateľ, Jaroslav Valent – šéfredaktor časopisu Historická revue, Oliver Zajac – zástupca internetového portálu History Lab; beseda s vydavateľmi historickej literatúry Oplatí sa na Slovensku vydávať knihy o histórii? o súčasnom knižnom trhu na Slovensku – diskutujúcimi boli Jozef Hyrja – vydavateľstvo Hadart Publishing, Daniela Dvořáková – vydavateľstvo Rak, Peter Švorc – vydavateľstvo UNIVERSUM, Rastislav Molda – vydavateľstvo Society for Human Studies.

SHS pri SAV združuje odborné a regionálne sekcie (od sekcie archívnictva a pomocných vied cez dejiny knižnej kultúry...). Okrem iného existujú aj bi­/trilaterálne komisie historikov: slovensko­česká, slovensko­maďarská, slovensko­francúzska, česko­nemecká, slovensko­rumunská, slovensko­poľská, slovensko­ukrajinská a slovensko­ruská. Slovensko-česká komisia historikov vznikla v r. 1994, tzn. nepretržite funguje už 28 rokov ako najstaršia komisia. Predsedníčkou českej časti komisie je doc. Mgr. Denisa Nečasová, PhD., z Masarykovej univerzity v Brne. Predsedom slovenskej časti komisie bol do r. 2015 PhDr. Ivan Kamenec, CSc., z Historického ústavu SAV v Bratislave a od. r. 2015 prevzal túto funkciu prof. Roman Holec z UK v Bratislave. Komisia zasadá tradične dvakrát ročne, vždy na území jedného štátu. Posledné zasadnutie na území Čiech sa konalo v Zlíne (2021) s témou Fenomén Baťa v česko-slovenských vzťahoch. Na jar tohto roku sa uskutočnilo už 54. zasadnutie komisie s interdisciplinárnym seminárom na tému česko-slovenské vzťahy a kultúra. Obnovilo sa podujatie pre učiteľov a archivárov v Liberci, na jeseň 2022 privítala členov komisie Praha s témou didaktiky dejepisu

Najväčšie zmeny v rámci komisie sa uskutočnili pri vydávaní periodika Československej historickej ročenky. Po 22 rokoch začala v novom modernom šate vychádzať dvakrát ročne (r. 2021) ako recenzovaný vedecký časopis (ISSN 1214 ­ 8334). Snahou komisie je dostať ročenku v čo najväčšej miere do medzinárodných databáz a spraviť z nej živé a aktuálne periodikum.

V súčasnosti aj z iniciatívy predsedov jednotlivých komisií sa intenzívnejšie obnovili kontakty s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Pevne veríme, že všetky nové výzvy sa nestanú len prianím a výsledky slovenských i českých historikov budú akceptované vo svete.

Iva Poláková

Autorka fotografií: Iva Poláková

Akadémia európskeho seniora 2022

Október poznáme ako mesiac úcty k starším, patrí tým v živote najskúsenejším – seniorom. V našom meste sa uskutočnila Akadémia európskeho seniora, ktorá napísala už svoj 21. ročník s témou „Objavte poklady Banskej Bystrice“. Našu knižnicu oslovilo Mesto Banská Bystrica, ktoré je organizátorom, so žiadosťou o spoluprácu už v lete. A tak sme začali s prípravami.

Záujemcom sme ponúkli tréningy pamäti s ukážkami jedinečných tlačí z fondu knižnice. Prihlásili sa seniori –jednotlivci, ale aj skupinky zo zariadenia pre seniorov Jeseň a Komunitného multifunkčného centra na Krivánskej ul. Tréning pamäti sme začali ako vždy fyzickou a kognitívnou rozcvičkou. Následne sa seniori dozvedeli viac o tom, čo je exlibris, a mali možnosť vytvoriť si svoj vlastný, ktorý si zobrali so sebou domov.

Na záver ich čakala komentovaná výstava Uchované dedičstvo v priestoroch Študovne starých a vzácnych dokumentov. Výstava bola pre našich návštevníkov mimoriadne zaujímavá.

Zblízka si mohli prezrieť vzácne dokumenty, nazrieť do nich, preskúmať písmo i exlibrisy. Lektorkami, ktoré sprevádzali seniorov podujatím, boli Mária Bôbová a Ivana Bičanovská.

Pre väčší záujem sme pridali ešte jedno stretnutie. Veľmi nás potešilo poďakovanie a pozitívne ohlasy z odboru sociálnych vecí mestského úradu a aj spätná väzba od zariadení pre seniorov, ktoré tlmočili spokojnosť klientov a zamestnancov.

Okrem spomínanej aktivity v našej knižnici sa seniori z nášho mesta mali možnosť zúčastniť na rôznych podujatiach podľa záujmu. Napríklad na olympiáde seniorov, prehliadke zážitkovej expozície Thurzo­Fugger, pletení košíkov z pedigu, tiež na tančiarni s kapelou, podujatí Prevencia je zdravie a na ďalších akciách.

O rok sa opäť tešíme na novú tému, spoluprácu s Mestom Banská Bystrica a rovnako aj na seniorov, ktorí navštívia naše podujatia.

Ivana Bičanovská

Bilancia postkovidového obdobia v Literárnom a hudobnom múzeu

Literárne a hudobné múzeum má za sebou úspešný rok. V máji a júni nás začali navštevovať základné a stredné školy z celého Slovenska. V expozíciách Múzeum – domov múz, Bábkarský salón a Ľudové hudobné nástroje na Slovensku sa to návštevníkmi len tak hemžilo. Záujem bol najmä o špecializované hodiny a prednášky.

Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove bol takmer stále obsadený. Skoro každý deň ho navštívil jeden až dva autobusy študentov. S príchodom letných prázdnin návštevnosť klesla, ale len trochu. Do stálych expozícií na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici prichádzali letné tábory z celého Slovenska, ale aj individuálni návštevníci. Navštívil nás Christian Kammel, vnuk hudobného skladateľa a hoteliera Jána Móryho, s rodinou, ktorých sprevádzala Marianna Bárdiová. Zatúlali sa k nám aj návštevníci z Nemecka a Fínska. Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove navštívila rodina spisovateľa z Českej republiky. Veľmi sa im páčilo, ako sa uchováva dom ich slávneho starého otca. Tento rok nám v Tajove vypomáhali aj dve brigádničky, keďže v mesiacoch júl a august sme boli otvorení od utorka do nedele. V septembri s príchodom nového školského roka návštevnosť vo všetkých expozíciách rapídne stúpla, čo nás veľmi potešilo. Ako každý rok nás v Tajove navštívilo hneď viacero tried z druhého ročníka Gymnázia Jozefa Grego-

ra Tajovského. Pomocou pracovných listov sa dozvedeli viac o spisovateľovi, po ktorom je pomenovaná ich škola V októbri sme zaznamenali najvyššiu návštevnosť v roku 2022. Počet návštevníkov v stálych expozíciách v Banskej Bystrici bol 623 a v Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského 566. Záujem bol najmä o špecializované hodiny vo všetkých expozíciách.

Želáme si, aby sme v našom múzeu privítali množstvo návštevníkov aj v roku 2023.

Jana Lašáková

Vzácna návšteva v Pamätnom dome J. G. Tajovského v Tajove, pravnučka Tajovského Eva Švarzová s rodinou, foto Peter Filín

Cantus Choralis Slovaca 2022

V dňoch 12. – 14. októbra 2022 sa po vynútenej prestávke v roku 2020 spôsobenej celosvetovou pandémiou ochorenia covid­19 konal v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici už 15. ročník medzinárodného sympózia o zborovom speve Cantus Choralis Slovaca 2022.

Tradičnými organizátormi tohto podujatia sú Literárne a hudobné múzeum spolu s Pedagogickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorej dekanka doc. PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD., prijala záštitu nad týmto ročníkom. Sympózium sa od roku 1994 koná v Banskej Bystrici pravidelne každý druhý rok a tematicky je zamerané nielen na slovenskú zborovú tvorbu, ale aj na hudobnú a vokálnu tvorbu medzinárodného významu.

15. ročník sympózia bol venovaný významnému slovenskému hudobnému skladateľovi, muzikológovi a hudobnému teoretikovi, autorovi mnohých hudobných diel, okrem iných tiež aktuálnej hudobnej verzie štátnej hymny Slovenskej republiky prof. PhDr. Ladislavovi Burlasovi, DrSc., pri príležitosti jeho vzácneho životného jubilea – 95. narodenín. Prof. L. Burlas, ktorého s naším mestom viaže jeho dlhoročné pracovné pôsobenie v pozícii profesora kompozície na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, na ktorej bol v rokoch 2001 – 2005 aj dekanom. Vzhľadom na svoj vysoký vek a zhoršený zdravotný stav sa prof. L. Burlas na sympóziu osobne nezúčastnil, ale prihovoril sa všetkým účastníkom prostredníctvom listu, ktorý hneď po otváracích príhovoroch doc. PaedDr. Lenky Rovňanovej, PhD., a Mgr. Petra Filína prečítal jeden zo zakladateľov podujatia prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc.

Jazyk

spája

Počas prvého dňa sympózia v spoločenskej sále ŠVK odzneli dva hlavné referáty venované osobnosti prof. Ladislava Burlasa. V prvom sa jeho autorka prof. PaedDr. Slávka Kopčáková, PhD., venovala predovšetkým hodnoteniu hudobnej tvorby skladateľa v kontexte dejín slovenskej hudobnej kultúry 20. a 21. storočia. Druhým hlavným referentom bol dlhoročný osobný priateľ prof. L. Burlasa doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD., ktorého príspevok mal prevažne spomienkový charakter. Popoludňajší program bol venovaným odborným referátom v súlade s hlavnou témou sympózia Kontexty zborového umenia

Druhý deň podujatia sa začal praktickým workshopom, ktorý viedol PhDr. Ľuboš Hána, Ph.D., z Ústí nad Labem a zúčastnili sa na ňom študenti Konzervatória Jána Levoslava Bellu z Banskej Bystrice. Dopoludňajší program uzavrel sumarizačný príspevok prof. Milana Pazúrika o všetkých 14 predchádzajúcich ročníkoch sympózia. Popoludní odzneli referáty ostatných zúčastnených odborníkov.

Program tretieho dňa sympózia tvoril praktický workshop pod vedením Oľgy Budinskej s deťmi zapojenými do medzinárodného projektu SUPERAR. Nasledovala záverečná hodnotiaca diskusia všetkých účastníkov a oficiálne ukončenie podujatia v dopoludňajších hodinách.

Už takmer 30 rokov a pätnásť ročníkov je LHM neodmysliteľnou súčasťou tohto nielen v odborných kruhoch etablovaného podujatia. Veríme, že sa pevné puto nepretrhne a na pôde Štátnej vedeckej knižnice sa opäť stretneme o dva roky na XVI. ročníku sympózia Cantus Choralis Slovaca 2024.

Peter Filín

– kurz slovenčiny pre občanov Ukrajiny

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici dlho zvažovala, ako pomôcť ukrajinským odídencom v našom meste. Zistili sme, že je enormný dopyt po jazykových kurzoch, pričom jazykové školy praskajú vo švíkoch. Rozhodli sme sa preto pre projekt, v spolupráci s občianskym združením Pro Bibliothecae, ktorý je zameraný na vzdelávanie ukrajinských odídencov v slovenskom jazyku ako v cudzom jazyku. Podporila nás aj komunitná nadácia Zdravé mesto, ktorú sme požiadali o grantový program Súdržnosť, ktorého cieľom je posilňovanie silných, zdravých komunít prostredníctvom začleňovania Ukrajincov

a Ukrajiniek žijúcich v našich komunitách v Banskobystrickom kraji.

Kurz slovenského jazyka pre občanov Ukrajiny (2 skupiny po 20 účastníkov, spolu 40 účastníkov) bol realizovaný počas 10 týždňov formou 60­minútových vyučovacích hodín (2x týždenne). Kurz bol zabezpečovaný prostredníctvom skúsených lektorov slovenského jazyka, ktorí pri výučbe využívali praxou overenú učebnicu „Krížom­krážom A1“.

Andrea Loužecká

Praktický workshop pod vedením Oľgy Budinskej

Návštevníci odborného sympózia Cantus Choralis Slovaca 2022

Bábkarskí umelci a ich novoročenky

V dnešnej uponáhľanej dobe sa stalo bežnou realitou na Slovensku i v Čechách na konci starého roku posielanie novoročeniek, slangovo péefiek (PF podľa francúzskeho „pour féliciter“). Novoročenky sa stali náhradou za želanie šťastných a veselých Vianoc zvyčajne ako papierová kartička, v súčasnosti aj e­mailová správa. Významnými propagátormi a tvorcami novodobých novoročeniek boli a sú výtvarní umelci. Z péefky sa tak stáva nielen slovný prejav priazne, ale aj malé výtvarné dielo.

V zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici sú zastúpené péefky známych výtvarníkov, bábkarov a hercov.

Prvá zo sedemnástich novoročeniek scénografky, výtvarníčky a bábkarky Jany Pogorielovej a jej manžela divadelného technológa Antona Dušu je z roku 1996 s fotografiami dvoch Gašparkov vedľa seba: smutného a veselého ako symboly starého a nového roku, v pravom dolnom rohu je ich firemná značka p&d (Woodwork­puppetsdolls­Pogorielová­Duša). Z ich tvorivej dielne je rodinné divadielko s marionetami, ktoré na farebnej fotografii držia na scéne písmená PF 2001, vedľa je rukopisné želanie všetkého najlepšieho. Marionety z hry Faust sú súčasťou koláže ďalšej novoročenky podobne ako fotografia dreveného betlehemu. Sériu fotografických blahoželaní v roku 2004 vystriedali

lýrové kartičky s grafikou, ktorej dominuje marioneta tradičného Gašparka v rôznych situáciách. Gašparko sediaci na banskobystrickej hodinovej veži, nad ním je veľký otáznik s rolničkami, vedľa padáčiky s otáznikmi. Otázniky vznikli po zvolení M. Kotlebu za župana (otázniky – čoho sa dočkáme?). Radosť cítiť z PF 2009, kde sa obidvaja vznášajú na balóne – výtvarníčka sa

šťastne usmieva plná elánu do života po prekonaní ťažkej choroby. Pandémia sa dostala na novoročenku s Gašparkom sediacim na koronavíruse, aby ten vírus osedlal a pokoril. Má prekryté ústa a nos rúškom, v ruke drží stuhu na paličke s nápisom: „Merry Christmas and a happy New Year 2021 your Jana Pogorielová“.

Ľudový bábkar Anton Anderle mal obdobie novoroče-

niek s fotografiami zobrazujúcimi seba po bábkovom predstavení, neskôr posielal aj grafiky, kde dominuje Gašparko. Scénograf Karel Hejcman vytvoril počas pôsobenia v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici (KBD) niekoľko pozdravov, vo fonde máme aj matricu návrhu PF 1969 s dominanciou postavy baróna Prášila sediacej na glóbuse

s rozbuškou. Bábkoherec Karol Zaremba obohatil náš zbierkový fond vlastnou karikatúrou, bývalý režisér KBD Milan Tomášek sa inšpiroval zasneženým mestom a namaľoval akvarelovú kresbu. Od známeho scenáristu, divadelného, filmového a rozhlasového režiséra, autora rozhlasových a divadelných hier, pesničkára, básnika Juraja Bindzára máme maľovanú štylizovanú orchideu s textom malými písmenami v dolnej časti kresby: „pour féliciter 2016 juraj bindzár“. Novoročenky z Bábkového divadla na Rázcestí sú väčšinou fotografie zobrazujúce umelecký súbor, podobne aj z Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, ako aj z Bábkarského súboru Strojárik Martin s jeho vedúcim Stanislavom Chrenom a výrobcom bábok Miroslavom Čobrdom Želanie Bábkového divadla na Rázcestí z roku 1993 je nadčasové: „Nezabudnite, Slováci milí, že my sme znamenité divadlo a každé divadlo je znamenitá vec, takže ho nikdy neopustite, aby nemuselo personál svoj rozpustiť a o inú ako komediantskú gážu sa starati!“

Do nového roka 2023 všetko najlepšie, pevné zdravie, veľa pracovných úspechov a radosti.

Mária Lásková

O našom unikátnom centre Window of Shanghai

Window of Shanghai je jedným z našich šiestich jazykových centier. Centrum vám ponúka množstvo informácií spojených s Čínou a jej kultúrou. Je súčasťou celosvetového projektu s rovnakým názvom Window of Shanghai, vďaka ktorému sa otvárajú takéto „okienka“ do Šanghaja po celom svete.

Vo väčšine prípadov sú centrá v hlavných mestách a vo väčších metropolách. Na Slovensku urobili výnimku a rozhodli sa otvoriť jediné takéto centrum v roku 2010 práve u nás v Banskej Bystrici. Jedným z dôvodov bolo to, že sa tu nachádza slovensko­čínske bilingválne gymnázium, ktorého študenti nás často navštevujú a študujú v čínskej študovni. Okrem tejto školy zaujala organizátorov tohto projektu aj informácia o našom meste ako rodisku známeho architekta Ladislava Eduarda Hudeca, ktorý výrazne zmenil tvár Šanghaja. V Šanghaji žil takmer 30 rokov, počas ktorých sa mu podarilo naprojektovať a postaviť takmer 70 budov. Jednou z týchto budov je aj známy Park Hotel, ktorý bol dlhé roky prvým mrakodrapom a taktiež najvyššou budovou v celej Ázii. Je možné, že jeho budov sa v Šanghaji nachádza viac, pretože každý rok nachádzajú ďalšie. Vďaka tomuto významnému Bystričanovi máme jedinečný prístup ku knihám priamo zo Šanghajskej knižnice.

Môžete u nás nájsť knihy na štúdium čínskeho jazyka, cestovateľské príručky, knihy o čínskej medicíne a bojových umeniach alebo sa naučiť variť rôzne čínske pochúťky z kuchárskych kníh priamo z Číny. Nemusíte sa báť, na čítanie nepotrebujete znalosť čínskeho jazyka. Okrem kníh po čínsky tu máme aj množstvo kníh v angličtine a, samozrejme,

aj v slovenčine a češtine. Naše centrum taktiež organizuje množstvo podujatí, ktoré vám priblížia rôzne aspekty čínskej kultúry, či už prednášky o čínskych čajoch, čínskych tancoch, alebo bojových umeniach. Informácie o našich budúcich podujatiach nájdete na webovej stránke našej knižnice. Knihy z centra si môžete objednať z nášho online katalógu alebo si môžete vybrať z fondu priamo v našej študovni na prvom poschodí. Veľmi radi vám poradíme s výberom kníh alebo vám podáme informácie o našich budúcich podujatiach. Tešíme sa na vašu návštevu.

Mária Onderufová

Osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj

Oddelenie výskumu a bibliografie (OVaB) vo svojej koncepcii rozvoja na roky 2021 – 2026 si určilo prioritnú úlohu – získať nové osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, keďže ostatné platné osvedčenie bolo vydané 28.

9. 2016 vtedajším ministrom P. Plavčom a jeho platnosť sa skončila v septembri 2022.

V zmysle platných predpisov a pokynov zverejnených na webovej stránke informačného systému o vede a výskume (www.skcris.sk) Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR (MŠVVŠ) bola zaslaná na posúdenie žiadosť o hodnotenie spôsobilosti Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Banskej Bystrici vykonávať výskum a vývoj v tlačenej forme (po vyplnení elektronického formulára k žiadosti). Vypracovaním žiadosti bola poverená Ing. Ivana Poláková, PhD., v spolupráci s Mgr. Soňou Šváčovou, PhD., a prof. PhDr. Dušanom Katuščákom, PhD., v súčinnosti s ostatnými oddeleniami ŠVK. I touto cestou všetkým zúčastneným ďakujem.

Dôvodom podania žiadosti bola snaha i naďalej pokračovať vo vykonávaní vedeckovýskumnej činnosti v určených

oblastiach. Keďže ŠVK v Banskej Bystrici by mala byť aj naďalej kultúrnou, informačnou, zberateľskou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno­múzejnej, hudobno­múzejnej, kultúrno­vzdelávacej a vydavateľskej činnosti. Na uvedených činnostiach by sa mali podieľať všetky oddelenia rovnakou mierou a vytvárať pre ne vhodné podmienky, veď slovo vedecká má naša ustanovizeň uvedené vo svojom názve. Na zasadnutí tembrovej hodnotiteľskej komisie, ktoré sa uskutočnilo na MŠVVŠ SR, bolo rozhodnuté udeliť ŠVK v Banskej Bystrici osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj na obdobie rokov 2022 – 2028 zmysle § 3 ods. 11 výnosu MŠVVŠ SR o spôsobe a postupe hodnotenia spôsobilosti právnických a fyzických osôb na vykonávanie výskumu a vývoja. Certifikát podpísal minister Ján Horecký a bol doručený ŠVK 22. novembra 2022.

Želajme si veľa síl a zdravia do pokračovania na úspešne započatej ceste. Tešme sa spolu z každého napredovania kľukatými cestami života, ktoré slúži dobrej a prospešnej veci.

Iva Poláková

Za Braňom Hroncom

Vo veku 81 rokov nás 25. októbra 2022 navždy opustil Braňo Hronec, hudobník – hráč na klávesové nástroje, skladateľ, aranžér, dirigent a hudobný režisér. Narodil sa 22. decembra 1940 v Hronseku v rodine evanjelického kňaza Pavla Hronca. Základnú školu navštevoval v rokoch 1948 – 1953 v Banskej Bystrici a v rokoch 1953 – 1955 v Modrom Kameni. Hudobný talent sa u neho prejavil už v detstve, pretože matka Paula spievala a hrala na organe a otec hrával na husliach, píšťale, klavíri a taktiež spieval.

Hudba bola súčasťou rodinného života nielen na fare, ale aj v priestoroch artikulárneho kostola v Hronseku. Ako šesťročný sa začal učiť hrať na klavíri, neskôr na husliach a harmonike, ako samouk tiež na gitare. Keď mal B. Hronec trinásť rokov, účinkoval ako kantor v evanjelickom chráme vo Veľkom Krtíši. Hudobné štúdiá absolvoval na Konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1955 –1961 v odbore klavír u prof. Kláry Bojnovej a akordeón u prof. Jána Ondruša a v rokoch 1961 – 1969 na VŠMU v odbore kompozícia u profesora Alexandra Moyzesa a dirigovanie u profesorov Juraja Haluzického a Ľudovíta Rajtera. K jazzu sa dostal už počas štúdia na konzervatóriu. Hoci študoval klasiku, očaril ho odlišný hudobný svet, možnosť improvizácie pri komponovaní hudby, čo vyústilo do pokračovania štúdia na VŠMU v odboroch dirigovanie a kompozícia. V roku 1959 založil West Coast Combo a Trio. So skupinami účinkoval na mládežníckych podujatiach v Tatra revue i na jam session v kaviarni Reduta. V roku 1961 založil Bratislavské štúdio, s ktorým získal významné ocenenia. Na medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe v roku 1966 hral Braňo Hronec ako prvý v Československu aj na Hammond organe.

V rokoch 1963 – 1982 viedol Orchester Braňa Hronca (Braňo Hronec Sound) a podľa príležitosti aj menšiu formáciu Sexteto Braňa Hronca. Spolupracoval s vynikajúcimi hudobníkmi a speváčkami. V jeho orchestri začínali a formovali sa nezabudnuteľné spevácke osobnosti Jana Beláková, Sally Selingová, Eva Kostolányiová, Eva Máziková a ďalšie. Svoje produkcie obohatil o celkom nové, atraktívne aktivity: esteticky zaujímavé kostýmovanie celej kapely, svetelné a iné vizuálne efekty, premyslená a zladená choreografia vystúpení, čím sa na československej scéne začal udomácňovať multimediálny rock s prvkami budúceho art­rocku. Orchester Braňa Hronca s úspechom účinkoval nielen doma, ale aj v zahraničí (Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko, ZSSR, Kuba a i.), viackrát vystupoval na Bratislavskej lýre. Viacero skladieb nahral pre rozhlas (viac ako 250) a na gramofónové platne, účinkoval v televízii.

Jeho kompozičná a aranžérska tvorba je rozsiahla a bohatá,

okrem množstva piesňových hitov obsahuje aj komorné a symfonické diela, hudbu k filmom a televíznym inscenáciám. V roku 1998 vydal CD

Zlatého slnka krásny beh (Najkrajšie piesne z Evanjelického spevníka pre symfonický orchester). B. Hronec pôsobil v roku 1982 v Bratislave ako hudobný režisér v ČS rozhlase, v rokoch 1984 – 1990 dirigoval Tanečný orchester ČS televízie v Bratislave a v rokoch 1990 – 1997 vyučoval kompozíciu

na VŠMU. Od roku 1990 pôsobil ako skladateľ v slobodnom povolaní a od roku 1992 spolu s manželkou, známou slovenskou herečkou Juditou Vargovou viedol vlastný hotel No. 16 Bratislava. S dcérou Zuzanou, ktorá sa venuje súčasnej populárnej hudbe s prvkami soulu a rhythm´n´bluesu pod umeleckým menom Suzie, spoločne muzicírovali a propagovali šlágre salón­

neho jazzu 30. a 40. rokov minulého storočia. B. Hronec vydal v roku 2013 autobiografickú knihu Život na klávesách. Stretnutie v rámci cyklu Literárne a hudobné večery v priestoroch expozície Múzeum domov múz pripomenulo 10. mája 2016 okrúhle životné jubileum Braňa Hronca – výraznej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry.

S pracovníkmi ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici udržiaval vždy priateľský kontakt nielen v súvislosti so svojím osobným fondom v múzeu, naposledy 14. augusta 2019. Česť jeho pamiatke.

Imrich Šimig

Skupina Braňa Hronca 1960-70

Návšteva u Braňa Hronca 14.8.2019

Prvý hráč na Hammon organ B3 v ČSSR, 1966

Poďakovanie za spoluprácu s ŠVK - LHM

Podoby písomností v predknižničnom období

Prvé písomné záznamy mali podobu piktogramovobrázkových znakov. Každý znak (zväčša štylizovaný), znázorňoval konkrétny predmet, ktorý označoval. Postupne sa konštrukcia textu menila v univerzálnejšiu, takže sa začali zavádzať znaky aj pre slová alebo slabiky, a neskôr hlásky.

Podobne sa menila aj podoba písomností, aj s materiálom na ne používaným (rastlinný, živočíšny, nerastný, umelý).

Tak sa podobne vyvinuli písomnosti v podobe zvitku (Egypt, Grécko, Rím), stĺpca listov, či doštičiek, (Čína, Japonsko, Mezopotámia), harmonikovej skladačky, alebo samotného zošitu, ktorý sa stal základom budúceho knižného kódexu, ako ho poznáme dnes.

V tomto zmysle je zaujímavé sledovať dve najvýznamnejšie kultúry – Sumer a Egypt. Sumeri používali zápis do hliny, Egypťania sa zas stali známymi svojimi prekrásnymi hieroglyfickými papyrusovými zvitkami.

Boli to práve kultúry používajúce na zápis doštičky (drevené, hlinené, kamenné), ktoré dali základ pre princíp listovej knižnej konštrukcie. Tento vývoj je známy hlavne na už spomínaných mezopotámských hlinených “knihách”. Takáto “kniha” bola veľmi nepohodlná a na prenos ťažká. Preto sa vyrábali tabuľky malých rozmerov. Tie však nepojali často dostatok informácií. Problém ich bolo nie len zasielať, ale aj skladovať. A tak sa našla možnosť spojiť súvisiace tabuľky do podoby tzv. “štósu”, ktorý sa stal odrazovým mostíkom ku kódexovej knihe.

Boli to Babylončania, ktorí zaviedli spôsob logickej postupnosti pri radení tabuliek pomocou číslic, ktoré určovali poradie strán. Každá tabuľka niesla okrem čísla poradia aj názov. Dnes by sme to nazvali živým záhlavím. Takto zoradené tabuľky sa ukladali do skriniek špeciálne na to určených a zodpovedajúcich rozmermi skupine tabuliek.

Naopak Egypťania, píšúc na typicky egyptský materiálpapyrus, nemali fixne stanovený spôsob písania, pretože striedali voľbu medzi písaním ako zľava­doprava tak aj

sprava­doľava, pričom smer určovali značky , ako napr. ruka. Zvitková podoba papyrusov zvýhodňovala nie len obojaký spôsob písania, ale uľahčovala aj opravy v texte, zvitok sa ľahko zvinoval aj rozvinoval, ľahko prenášal, ale popísaný mohol byť len po jednej strane. Egypťania boli prví, ktorí vymysleli ochranné púzdra na písomnosti – púzdra na zvitky, ale aj prvé informatívne prvky, ktoré niesli názvy a iné informácie, napr. rozsah (rôzne nálepky a drevené doštičky pripevnené ku zvitkom).

Egypťania tiež ako prví zaviedli do písomností ilustrácie, čo bola naozaj z hľadiska textovej štruktúry revolúcia. Celkový koncept bol veľmi estetický a nemá prakticky v žiadnej inej kultúre obdoby. Podľa vzoru Egypťanov začali zvitky používať aj Gréci. Pôvodné papyrusové však z politických dôvodov museli nahradiť pergamenovými. Písalo sa do stĺpcov zľavadoprava a boli kópiou tých egyptských.

Zaujímavosťou sú ruské rukopisné papyrusy (tzv. gramoty), ktoré sa rozvinovali na výšku a písmo sa písalo a čítalo zhoradole. Pôvodné rozdelenie do stĺpcov tak neexistovalo, čítaniu napomáhali konštrukčné textové značky.

Rimania a Gréci pisárske umenie rozvinuli do doštičkových kódexov, kde boli jednotlivé tabuľky spojené kovovou sponou alebo špagátom. Vrchná doska bývala obvykle pokrytá voskom, do ktorého sa dalo ryť rydlom. Išlo o diptychy (2 doštičky), triptychy (3 doštičky), alebo polyptychy (viac doštičiek). Takto zviazané doštičky sa v Európe pre ich obľúbenosť, používali až do 18. stor. n. l.! Bol to zrod základu klasického knižného kódexu ako ho poznáme dnes a stal sa záverečnou vývojovou podobou “knihy”, tzv. predknižného obdobia.

Prvé, skutočne knižné kódexy, používajúce ako materiál už pergamen (mohol sa opisovať z oboch strán (!) a celý mazať a používať pre iné záznamy – tzv. palimpsest), sa objavili cca v 1. stor. n. l. Najstaršie zachované texty tohto druhu sú koptské kódexy, pochádzajúce z egyptského Nag Hammádí.

Literatúra:

L. Pavlát: Tajemství knihy (Albatros 1989)

V. N. Ljachov: Nástin teorie knižního umění (Odeon 1975)

G. Jean: Písmo,pamäť ľudstva (Slovart, bez udania roku vydania; printing originálu 1987)

R. Cave, S. Ayadová: Knihy (Slovart 2015)

Anna Havlíčková Senčeková

Sumerská tabuľka Hlinená babylonská tabuľka

Vosková tabuľka

Rukopis z Nag Hammádí

Pergamenový zvitok z Ománu

Knižné novinky 4/2022

Dobro : príbehy zo psychoterapie / Anton Heretik. Bratislava : Ikar, 2022. 141 s. ISBN 978-80-551-8522-4

Pred pár rokmi vyšla kniha Zlo. Spomienky súdneho znalca, v ktorej Anton Heretik opísal skúsenosti zo stretnutí s páchateľmi brutálnych zločinov. Teraz prichádza s knihou Dobro. Príbehy zo psychoterapie. Približuje príbehy trinástich klientov, ktorých sprevádzal počas psychoterapie pri hľadaní dobra – ich vlastnej múdrosti, ktorá im môže pomôcť zvládať duševné ťažkosti, životné problémy či zložité vzťahy. Terapeut je fascinovaný rôznorodosťou pováh i osudov a odhodlaním hľadať zmysel života. Nie je to zbierka pracovných úspechov. O svojich klientoch píše s rešpektom.

A s pokorou, ktorá zodpovedá zložitosti práce psychoterapeuta.

Roky / Annie Ernaux. V Bratislave : Inaque, 2021. 204 s. ISBN 978-80-8207-105-7

Autorka Annie Ernaux sa stala laureátkou Nobelovej ceny za literatúru v roku 2022. Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami.

Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Zabudnuté národy starovekého sveta / Philip Matyszak. Bratislava : Ikar, 2022. 287 s. ISBN 978-80-551-8547-7

Pôsobivý príbeh o presídľovaní a mocenských súbojoch vyskladaný z roztrúsených dielikov mýtov, legiend a archeológie. Kto boli Filištínci? Ako došlo k únosu Sabiniek? Žijú ešte medzi nami Samaritáni? Kto bol kráľ Midas a ako vznikol gordický uzol? Viete vymenovať stratené kmene Izraela? Správali sa Vandali skutočne vandalsky? Prečo Ježiš hovoril po aramejsky? Ako sa zrodilo Pyrrhovo víťazstvo? Odpovede na tieto otázky nájdete v bohato ilustrovanej knihe plnej živých príbehov o menej známych národoch a migrujúcich kmeňoch, ktoré veľkou mierou prispeli k našej dnešnej identite. Autor vás prevedie ich dejinami od počiatkov civilizácie za čias Sargona Akkadského až po barbarské vpády na sklonku Rímskej ríše. Okrem Grékov, Rimanov či Hebrejov antických a biblických čias kládla základy našej civilizácie aj pestrá zmes iných národov. Philip Matyszak týmto kultúram a ich predstaviteľom vdychuje život a približuje čitateľovi dynamickú masu rôznorodého obyvateľstva starovekého Blízkeho východu, Stredomoria a Európy.

Královna / Matthew Dennison [Praha] : Slovart, 2022. 535 s. ISBN 978-80-2760391-6

Britská kráľovná Alžbeta II. zdedila korunu v roku 1952 a vládla sedemdesiat rokov, dlhšie ako ktorýkoľvek iný žijúci panovník. Prekonala rekordy svojej praprababičky kráľovnej Viktórie i cisára Františka Jozefa I. Od počiatkov studenej vojny až po pandémiu covidu-19 zostala symbolom Británie, ktorá pod jej vládou premenila impérium na Spoločenstvo národov, vstúpila do európskych štruktúr a opäť ich opustila. Matthew Dennison čitateľom ponúka podrobný, zasvätený a miestami dramatický pohľad do Alžbetinho života, ktorý zasadzuje do historického, kultúrneho i mediálneho kontextu. Zvýšenú pozornosť venuje najmä prvým desaťročiam budúcej kráľovnej, jej detstvu, dospievaniu a rodinným vzťahom, ktoré ovplyvnili Alžbetin pohľad na svet aj panovnícku funkciu. Autor netají ani Alžbetine slabšie stránky, napriek tomu ide o jednoznačne oslavnú biografiu ženy, ktorá sedem desaťročí oddane slúžila Británii, a to nielen „pózovaním s korunou“, ale aj často náročnou prácou v zákulisí. Podľa jej vnuka Williama ju síce „rozhodne nezaujímala sláva“, nesporne však patrila medzi najznámejších obyvateľov našej planéty. Táto kniha čitateľov presvedčí, že záujem verejnosti si Alžbeta zaslúžila nielen vďaka svojmu postaveniu, ale aj ako výnimočná osobnosť.

Pozerať, počúvať, čítať / Claude Lévi-Strauss. Bratislava : Petrus, 2022. 156 s. ISBN 978-80-89913-78-7

Francúzsky antropológ a etnológ Claude Lévi-Strauss (1908 – 2009) v celom svojom rozsiahlom diele skúmal mnohotvárnu problematiku kultúrnych prejavov človeka. Či boli predmetom jeho skúmaní mýty, príbuzenské vzťahy alebo klasifikácie rastlín a živočíchov, často sa pritom obracal k umeleckým dielam, aby v nich pomocou štrukturálnych metód našiel ukážky tvorivých schopností ľudského ducha. V práci Pozerať, počúvať, čítať zhrnul výsledky svojich reflexií umeleckej tvorby a posunul k záverom, ktoré od výtvarného umenia, hudby a literatúry prechádzajú až k charakteristikám miesta človeka v prírodnom a dejinnom kontexte. Kniha vychádza v edícii Idea s farebnou prílohou a vo výbornom preklade znalca diela Clauda Lévi-Strassa, filozofa a prekladateľa Miroslava Marcelliho.

Bolesti hlavy v kazuistikách / Ivana Štětkářová a kolektív Praha : Maxdorf Jesseniu, [2022]. 368 s. ISBN 978-80-7345-736-5

Kniha je rozdelená do troch častí, z ktorých prvá predstavuje rôzne typy migrény, druhá je venovaná sekundárnym bolestiam hlavy a tretia bolestiam tváre.

Každá kapitola má dve časti – prvú tvorí vlastná kazuistika, druhá má charakter učebnicového textu zoznamujúceho lekára s klasifikáciou, diagnostikou i možnosťami modernej liečby.

Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici

Zostavovateľka: Mgr. Soňa Šváčová, PhD.

Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD.

Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina

Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD.

Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917

Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica

www.svkbb.eu

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavila Michaela Töröková