Spomienka na nedožité 90. narodeniny prof. Imricha Sedláka

Matičiari, bývalí spolupracovníci, blízki a rodina si 24. januára 2023 uctili pamiatku profesora Imricha Sedláka, významného matičného činovníka, pedagóga, literárneho vedca a historika a kultúrneho dejateľa. Prof. I. Sedlák sa narodil 21. januára 1933 v Červenici pri Prešove, na večnosť odišiel vo veku osemdesiattri rokov 2. októbra 2016 v Martine, pochovaný je na Národnom cintoríne.

Pri jeho hrobe sa stretli predseda Matice slovenskej (MS) JUDr. Marián Gešper, primátor mesta Martin prof. MUDr. Ján Danko, CSc., manželka PhDr. Viera Sedláková, dlhoročná odborná pracovníčka Archívu literatúry a umenia MS, neskôr Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice (LA SNK) i zástupcovia pôvodne matičnej SNK. Menovaní položili vence a predseda MS vyzval prítomných na súkromnú tichú modlitbu.

Spomienka pokračovala vo Výborovni MS. Slávnostný príhovor predniesol predseda MS, ktorý spomenul osobnosť jubilanta, jeho výraznú a nezabudnuteľnú prácu pre MS a slovenský národ, ako aj osobné spomienky na túto osobnosť. Primátor mesta Martin ocenil osobnosť I. Sedláka, ako aj prínos MS pri pripomínaní takýchto významných osobností a historických činov nášho národa, čo je dôležité pre súčasnosť, ako aj pre budúcnosť. Nasledovali odborné prednášky matičných vedcov a bývalých kolegov jubilujúceho prof. I. Sedláka.

Matičnú a literárno-historickú prácu tejto osobnosti priblížil týmito slovami doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc.: „Univ. prof. PhDr. Imrich Sedlák, CSc., jednoznačne patril medzi najznámejšie, najvýznamnejšie a najzaslúžilejšie postavy slovenského literárneho, kultúrneho, univerzitného i matičného dejstvovania na Slovensku od začiatku 60. rokov minulého storočia až do svojej smrti. Ako organizátor, vedeckopedagogický, výskumný i dokumentačný pracovník sa predovšetkým sústreďoval na slovakistickú literárnohistorickú, kulturologickú a literárno-múzejnícku činnosť. Už spočiatku sa celoživotne programovo zameral predovšetkým na rodný východoslovenský región, pričom sa usiloval poukázať na jeho skutočný, dovtedy temer opomínaný zástoj v integračnom procese slovenského etnika od obdobia začiatkov národného obrodenia na konci 18. storočia a bernolákovcov cez štúrovcov a národniarov v 19. storočí až po medzivojnovú i povojnovú intelektuálsku a literárnu generáciu prakticky do druhej polovice 20. storočia. Nemožno zabúdať ani na Sedlákove bohaté vedecko-pedagogické aktivity zviazané s prešovskou a banskobystrickou univerzitou. Srdcovou záležitosťou a osudovou láskou pre I. Sedláka sa však stalo jeho pôsobenie v MS, kde naplno synergicky rozvinul a integroval všetky svoje činnosti ako literárny vedec a múzejník, organizátor vedeckej práce jej inštitucionálnej zložky, ako aj zaslúžilý funkcionár a všestranný činovník matičného členského a spolkového hnutia...“

Na záver svojho vystúpenia kvantitatívne sumarizoval činnosť prof.

I. Sedláka: „Pri pripomienke nedožitého 90. výročia narodenia prof. Imricha Sedláka treba konštatovať, že 60 rokov sa výrazne angažoval v slovenskom literárnom a národnom živote. Nemožno nespomenúť, že I. Sedlák je autorom 28 monografií a vyše 100 vedeckých štúdií, že zostavil okolo 50 syntetických prác a zborníkov, že pripravil 30 múzejných expozícií a výstav, ale aj organizoval 30. vedeckých konferencií. Toto všetko súbežne od r. 1968 prekrýva a zastrešuje Sedlákova vedecká a organizačná práca v MS, s ktorou sa identifikoval v dobách dobrých, horších i zlých. A tak v dejinách MS zanechal I. Sedlák výraznú stopu a zaradil sa medzi najvýznamnejšie postavy matičného života...“

Riaditeľ Slovenského literárneho ústavu MS doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., uviedol menej známe pedagogické pôsobenie jubilanta, pričom jeho pôsobenie rozdelil na dve obdobia: 60. roky 20. storočia späté s mestom Prešov na Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (predtým Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove), 90. roky 20. storočia a prvé desaťročie 21. storočia späté s Banskou Bystricou na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Doc. J. Lomenčík uviedol, že prof. I. Sedlák sa vrátil na akademickú pôvodu po roku 1989, keď na požiadanie vtedajšieho dekana FHV UMB v B. Bystrici doc. Miloša Štillu prednášal dva akademické roky dejiny staršej literatúry. V r. 1993 sa pred vedeckou radou inaguroval na profesora dejín slovenskej literatúry a 14. mája 1994 ho prezident SR Michal Kováč vymenoval za univerzitného profesora v odbore dejiny slovenskej literatúry. Do tohto obdobia patrí aj jeho mimoriadna aktivita na príprave a realizácii projektov štúdia muzeológie a kultúrneho dedičstva na FHV UMB na detašovanom pracovisku v MS v Martine. Stal sa prednášateľom a garantom bakalárskeho štúdia v externej forme. Spolupracoval aj s významným historikom, ktorý po roku 1968 bol rovnako ako on zaznávaný, musel odísť z Pedagogickej fakulty v B. Bystrici – prof. PhDr. Júliusom Albertym. Od akademického roku 1997/98 sa stal členom Katedry slovakistiky novozaloženej Filologickej fakulty UMB v B. Bystrici, kde čoskoro plnil povinnosti vedúceho katedry, neskôr prodekana a člena vedeckých rád na fakulte i univerzite. Tu uplatnil svoje mimoriadne organizačné schopnosti v spolupráci s MS, v ktorej v tom čase zastával funkciu vedeckého tajomníka a súčasne riaditeľa Literárneho ústavu. Na fakulte presadzoval nové prvky do prípravy odborníkov slovenského jazyka a literatúry. Pripravil učebný plán pre päťročné štúdium dvojkombinácie slovenský jazyk – slovenská literatúra, jedinej na Slovensku! S tým, že to bude skupina odborníkov pripravená na vedeckú prácu buď v literárnej vede, alebo v lingvistike. V r. 2001 ho akademický senát fakulty schválil za prvého prodekana pre rozvoj a podnikateľskú činnosť. Svoju vedecko-pedagogickú misiu ukončil v r. 2005.

Muzeológ PhDr. Jozef Beňovský zhrnul jubilantove životné a profesijné úspechy a dielo, osobitne uviedol budovanie muzeálnych a expozičných priestorov po celom Slovensku, najmä vybudovanie Slovenského národného literárneho múzea MS (dnes Literárneho múzea SNK).

Popri tejto ťažiskovej práci poskytoval metodickú pomoc v oblasti literárneho múzejníctva s osobitnou úlohou prípravy Múzea slovensko-slovanských vzťahov Alexandra S. Puškina v Brodzanoch, súčasne spolupracoval na vybudovaní expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre. Popri týchto literárno-múzejných činnostiach sa I. Sedlák podieľal aj na tvorbe a realizácii expozície Pamätného domu J. Gregora-Tajovského v Tajove (1982) v autentickom prostredí spisovateľovho starého otca a jeho mladých rokov, či Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, Pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove a ďalších. Ako erudovaný múzejník autorsky pripravoval sprievodcov po ich stálych expozíciách.

I. Sedlák v oblasti teoretického výskumu zostavil a zredigoval 14. ročníkov zborníka Literárno-múzejný letopis. Podieľal sa na obnovení Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorú viedol vyše desať rokov, od roku 1993 bol jej prvým predsedom. Bol funkcionárom, iniciátorom vydávania a v rokoch 1994 – 2000 zostavovateľom i výkonným redaktorom Časopisu i Zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti Účastníci pripomienky si pred odchodom pozreli výstavku kníh a publikácií prof. I. Sedláka, ktoré vydal či zostavil za svojho vyše 50-ročného plodného pracovného života najmä v MS. Výstavku pripravili a zabezpečili pracovníci Archívu MS, nachádzala sa v nedávno otvorenej Bibliotéke MS, ktorej by sa pán profesor určite potešil... Na záver mi dovoľte ešte moje osobné spomienky. S pánom prof. Imrichom Sedlákom som mala česť zdieľať jednu kanceláriu na prízemí v druhej budove MS v Martine od októbra 2013 do februára 2014. Bola som jeho „pravou“ rukou, keďže jeho oči mu už horšie slúžili. Pri diktovaní úradných listov (posudkov, recenzií) som obdivovala jeho úžasnú pamäť, jeho presnú a jasnú štylizáciu a neskutočne zložité súvetia. Mnohokrát som nestačila zapísať jeho myšlienky, aj keď som absolventkou obchodnej akadémie. Ale on pokojným hlasom, všetko opäť detailne a presne zopakoval. Veľmi rád mal spoločnosť, s úsmevom prijímal všetky návštevy, ktoré zavítali do našej spoločnej kancelárie. Podľa hlasu identifikoval návštevníkov, či už boli z Turca, Horehronia, či z Bratislavy. Postupne sa jeho zdravotný stav zhoršoval a rozhodol sa ukončiť svoje pôsobenie v MS a odísť na chalupu do Belej pri Martine. Rozlúčil sa s nami nezabudnuteľne, s piesňou, veršami a, samozrejme, čašou vína. Neraz spletité a zložité životné osudy, prehry i zadosťučinenia pán prof. I. Sedlák zasvätene do najmenších detailov spísal do výnimočnej autobiografickej knihy Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote – od spomienok k prameňom, 1 ktorú mi pri odchode venoval. J. Beňovský zostavil výberovú personálnu bibliografiu v r.

1 SEDLÁK, Imrich. 2011. Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote: od spomienok k prameňom. Martin: Matica slovenská. 221 s. ISBN 978-80-8128-013-9.

Juraj Bindzár – niekedy aj Juraj Jakub Bindzár – divadelný, televízny a filmový režisér, autor rozhlasových a divadelných hier, scenárista, publicista, pesničkár, prozaik a básnik. Rodený Pezinčan (24. 2. 1943) poslednú a nielen poslednú časť svojho života prežil v Banskej Bystrici (umrel 24. 6. 2019). Stretnúť v našom meste ste ho mohli v štúdiu RTVS, v Krajskom bábkovom divadle (neskôr Bábkové divadlo na Rázcestí), v Divadle z Pasáže, na kultúrnych podujatiach, ale najčastejšie v spoločnosti Janky, sediaceho na invalidnom vozíku. Jeho zdravotné problémy sa začali v detstve, keď ochorel na obrnu, potom sa liečil v českých kúpeľoch. Možno bolesť, ktorú musel prekonávať, ho urobila húževnatejším a schopnejším urobiť svoj život zmysluplný a plnohodnotný. Počas štúdia estetiky a divadelnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1965 – 1967) navštevoval hlavne divadlo Semafor a počúval piesne Boba Dylana, ktoré umelecky nasmerovali jeho život k divadlu a k pesničkárstvu. Prvé básne a pesničky písal po česky pre pražské študentské divadlo. Tento nestor slovenského folku si zamiloval písanie pesničiek v pezinskom nárečí, čo uplatnil na talentových skúškach na VŠMU, kde študoval divadelnú réžiu (1967 – 1972). Pre svojich priateľov rád spieval svoje vlastné piesne, sprevádzajúc sa fúkacou harmonikou a gitarou. Tieto skvelé podujatia nazval Spievanky. Prvé verejné koncertovanie – ako ho on nazval – bolo počas okupácie Československa v auguste 1968 priamo na ulici v Bratislave. Neskôr pravidelne hosťoval a spieval v Divadle u Rolanda, spolupracoval s hudobným združením Slnovrat. Rád písal pre deti hry s pesničkami, spomenieme predstavenie s pesničkami Ako Winetou Jánošíka ratoval. Scenár hry si upravili amatérske bábkarské súbory (BS), pod názvom Slobodienka húska divá ju naštudoval BS Strojárik Martin a pod názvom Slobodienka húska divá alebo Jánošík podľa Bindzára hru naštudoval BS Podhorčan z Podhoria. Oba súbory sa predstavili na súťaži Bábkarský Púchov 1989.

V rokoch 1975 – 1989 bol režisér dabingu. Inicioval a zakladal štúdio LUDUS, pre ktoré napísal a režíroval nosné tituly – Modrý vták, Robinson, Krava a iné. Bol dve sezóny dramaturgom Poetického súboru Novej scény a režisérom Československej televízie v Bratislave i poradcom námestníka pre program.

Hosťoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici (KBD). Upravil a režíroval hru Mauricea Maeterlincka Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná (premiéra 11. 7. 1980, KBD), ako aj hru na motívy po-

19932, ktorú ešte doplnil v roku 20023 Osobné spomienky na túto vzácnu osobnosť a spoločne strávené pracovné i mimopracovné chvíle ostanú, pretrvajú vo mne bez ohľadu na čas.

Tomáš Winkler v časopise Kultúra4 položil pri osemdesiatinách prof. I. Sedlákovi zopár otázok. Jednu z nich vyberám: Patríte ku generácii, ktorá bude svoj štafetový kolík odovzdávať mladším. Čo by ste im poradili? Prof. I. Sedlák odpovedal: ...z matičného prostredia vylúčiť subjektivizmus, presadzovanie často škodlivých osobných tendencií a zámerov, v neposlednom rade upevňovať kolegiálne a tvorivé vzťahy medzi pracovníkmi v inštitúcii aj mimo nej. Nám sa to celkom nepodarilo. Preto sa obraciam na starších, ale aj hlavne nových mladých matičiarov... Či sa im to podarilo, posúďte sami...

Ivana Poláková

2 BEŇOVSKÝ, Jozef. 1993. Imrich Sedlák: výberová personálna bibliografia. Martin: Matica slovenská. ISBN 80-7090-112-8.

3 BEŇOVSKÝ, Jozef, Anna ĎURĎÍKOVÁ a Iveta GALLOVÁ. 2002. Imrich Sedlák: výberová personálna bibliografia. Martin: Matica slovenská. 40 s. ISBN 80-8055-671-7.

4 SEDLÁK, Imrich. 2013. Päťdesiat rokov slovenského života/zhováral sa Tomáš Winkler. In: Kultúra. Č. 1 (9. 1. 2013), s. 8.

viedky Andreja Platonova Balada o hrdinskej krave (19. 6. 1981, KBD). V Divadle z Pasáže režíroval hru podľa vlastného scenára Robinson, čiže Dobrodružstvo samoty (11. 4. 2007).

Inšpirovaný vlastnými skúsenosťami s liečením po obrne, keď sa bez cudzej pomoci nedokázal pohybovať, napísal námet a scenár filmu Oči plné snehu (1983) spolu s Martinom Porubjakom (réžia Ivan Balaďa). Režisérsky a scenáristicky sa podieľal na viacerých filmoch, najvýznamnejší bol animovaný film Oko (1967).

Bol zakladateľom firmy SEZAM FILM/ VIDEO, kde nakrútil autorský videoexperiment Madeline, sestrička smrť podľa Edgara Allana Poea.

Pätnásť rokov uverejňoval v mesačníku Slovenské pohľady v rubrike Rozhľadňa kritiky komentáre a glosy, výber ktorých zostavil do knihy Spiknutie nenáročných, knihy kultúrnej publicistiky 1996 – 2015 (Orman 2018).

Pre rozhlas napísal viacero hier a rozhlasových adaptácií: Nanebovstúpenie grófky Báthory, Pochovávanie vrabca, Oni, Liselotte, komtesa opica a i. Hru Piata sirota v réžii Martina Kákoša zaradili v rámci Bábkarskej Bystrice 2006 ako novinku – prvý rozhlasový odposluch, ktorý dramaturgicky pripravila Katarína Revallová. Na tomto podujatí spoznal svoju poslednú lásku Janku.

Juraj Bindzár bol všeumelec – známy aj ako básnik a autor románov a poviedok. Tri romány sa dostali do finále súťaže Anasoft litera: Bez dúhy (2012), Mlčky a krátko (2017) a Zvon (2019). Za réžiu filmu Saša získal Cenu Literárneho fondu (1983), päťkrát bol ocenený za publicistiku a kritiku Cenou Slovenských pohľadov (1998, 2000, 2003, 2005, 2007). In memoriam mu bola udelená v roku 2020 Cena Jána Johanidesa za knihu Zvon.

Pozoruhodnosťou jeho tvorby je fakt, že všetky knihy si sám ilustroval, jeho osobitý a nezameniteľný výtvarný rukopis môžeme vidieť na pozvánkach, novoročenkách a ľúbostných listoch banskobystrickej láske a jeho druhej manželke Jane Lišaníkovej. S prvou manželkou, kostýmovou výtvarníčkou Ľubicou Obuchovou, žil do jej smrti v roku 2004, spolu mali jedinú dcéru Terezu.

K nedožitým 80. narodeninám Juraja Bindzára pripravilo zo svojich zbierok Literárne a hudobné múzeum výstavu Krajina nespavosti, ktorú si môžete pozrieť od 17. 2. do 19. 5. 2023. Spomienkové podujatie sa uskutoční 8. marca 2023 o 16.00 h.

Mária Lásková