74
NA VOĽNÝ ČAS Z DENNÍKA DYSTROFIKA: O POZITÍVNOM VPLYVE SLOVA „NIE“
NA VOĽNÝ ČAS
Z denníka dystrofika: O pozitívnom vplyve slova „nie“ Streda, 30. 9. 2020 Na prvý pohľad to môže znieť ako protirečenie, však? Ako môže byť slovo „nie“ pozitívne? Verte mi, že sú situácie, keď to tak je. Už viackrát som vo svojom mladom živote zažil situáciu, keď som bol do niekoho bláznivo zaľúbený. Táto fáza má – aspoň u mňa - niekoľko sprievodných javov: Upútavanie pozornosti buď slovami, správami alebo skutkami. Neprimerane široký úsmev, hoci si to daná situácia nevyžadovala. Rýchlejšie rozprávanie. A červenanie sa, keď sa moje a jej pohľady stretnú. Potiaľto je všetko v poriadku. Potom to však pokračuje ďalej. Angličania majú pre nasledujúcu fázu výstižné slovo: overthinking. To sa dá preložiť ako nadmerné premýšľanie
nad niečím. To bol presne môj prípad. Ak som bol do nejakej osoby zaľúbený, nevedel som prestať na ňu myslieť. Poviete si, veď to je super! Nie, nie je. Predstavy a myšlienky o tej osobe sa vám zažerú do mysle. Nedokážete zaspať. Dotyčná osoba je prvou osobou, na ktorú myslíte ráno pri vstávaní a poslednou pri zaspávaní. Predstavujete si spoločne strávený čas, ktorý ste reálne ešte nezažili, len by ste chceli. Idealizujete si ju a túžite po nej. Ak práve nie je pri vás fyzicky, tak si blízkosť tej osoby premietate v hlave. A preto neviete zaspať. Počas dňa riešite, či jej napísať alebo nie. Pretože ak jej nenapíšete, napíše jej niekto iný a môže sa stať, že stratíte jej pozornosť. Ak jej napíšete, môže to vyzerať ako vtieranie či dobiedzanie. Nakoniec si však vždy nájdete zámienku pre správu. Občas z toho vznikne vtipný rozhovor. Každý rozhovor sa však skôr či neskôr skončí. V „medziobdobí“ medzi správami sa znova vrátite k fáze overthinking. A tak stále dookola.
