NA SLOVÍČKO

O pocite čistej radosti

Sú to vzácne emócie, ale keď ich zažijete, pamätáte si ich na celý život. V živote nášho oemďáckeho tímu nám dávka tejto životodárnej drogy bola dopriata od vydania posledného čísla Ozveny dvakrát. Pokúsim sa o niečo ťažké, možno aj nemožné, sprostredkovať vám tieto radostné pocity písaným slovom. A možno aj trochu subjektívne.

Osobné stretnutie s pani prezidentkou v Grassalkovichovej záhrade bolo krásnym a dôstojným ocenením verejnej zbierky Belasý motýľ pri príležitosti jej 20. výročia. Patrilo každému nášmu jednému členovi a dobrovoľníkovi, ktorý sa na priebehu zbierky podieľal počas jej histórie. Pretože naša verejná zbierka je o ľuďoch s nervovosvalovými ochoreniami. Avšak nielen ako o pasívnych prijímateľoch, ktorým pomáha s doplatkami na kompenzačné pomôcky. Za jej prípravou aj realizáciou stoja samotní ľudia s nervovosvalovými ochoreniami, ľudia na vozíku, ktorí takto dokazujú, že prekážky v živote sú na prekonávanie, nie vzdávanie sa. Že aj oni vedia byť solidárni a súdržní, že cítia zodpovednosť, lebo vďaka ich dielu práce sa z výnosu zbierky pomáha aj tým, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu, nechcú alebo nemajú možnosť sa na zbierke podieľať.

Ó, aká aktuálna je myšlienka solidárnosti v tomto čase pandémie! Ako ťažko ju chápu tí, ktorí sa cítia neohrození. Ľudia, ktorí svojou nezodpovednosťou a nesolidárnosťou vlastne rozhodujú o živote a smrti ťažko chorých, oslabených, rizikových a ohrozených.

Za stretnutím s prezidentkou je aj potvrdenie faktu, že je dôležité ísť si za svojim snom. To, že sa stretnutie podarilo, myslím si, veľa vypovedá o tíme OMD v SR: nebojíme sa snívať, sme odvážni, novátorskí a vytrvalí. A keď sa zdá, že okolnosti (Covid a karanténa) nám neprajú, vynájdeme sa. A tak, predsedníčka Andrea Madunová napísala list s prosbou o prijatie v Prezidentskej záhrade. Osobné stretnutie s prezidentkou má ešte jeden dôležitý odkaz. Poctivá práca (roky roboty na zbierke) má zmysel a je cenená.

A teraz trošku osobnejšie. Z pozvania na prezidentské stretnutie som sa veľmi tešila, hoci som vedela, že sa ho nemôžem zúčastniť. Ale pre kolegu Jozefa Blažeka neexistuje slovo „nedá sa“. Riadi sa totižto heslom: keď to nejde cez dvere, pôjde to cez okno. Iniciatívne oslovil ľudí z prezidentskej kancelárie, či by sa pani prezidentka mohla prostredníctvom videohovoru počas návštevy OMD v SR spojiť s kolegyňou, ktorej zdravotné komplikácie neumožňujú prísť. Keď z prezidentskej kancelárie volali, že mi za 20 minút zavolá najvyššia ústavná činiteľka, zaliala ma adrenalínová smršť, potom už len panika. Mala som pocit, že mi vyplo mozog. Manžel vedľa mňa ostal verný svojej povesti absolútneho flegmatika a z obrovskej vlny mojich emócii sa ho nič nedotklo. Písal ďalej do počítača a vybavoval pracovné telefonáty. Z rovnováhy ho predsa nedostane nejaká prezidentka. Záchranu som videla v sestre, volám jej a zahrniem ju svojimi obavami: bude mi prezidentka rozumieť,

ako budem hovoriť s dýchacím prístrojom, a hlavne čo? Raz darmo, je to staršia sestra a jej rady boli múdre. Nakoniec bol telefonát s pani prezidentkou úplne prirodzený, zaujímavý a za celý čas som nepotrebovala tlmočníka. Rozumela mi všetko. Keď sme sa lúčili, bolo mi naozaj ľúto, že končí. A vtedy to prišlo. Zaplavila ma obrovská vlna endorfínov, pocit čistej radosti, z ktorého som žila ďalší týždeň. Bol to rozhovor obohacujúci, s rozhľadeným človekom, ktorý vás dokáže nabiť pozitívnou energiou. Po ktorom vo mne ostal pocit, že s týmto človekom by som rada strávila čas v dlhšej debate. Vnímala som ju ako empatickú ženu so skutočným záujmom o človeka a charizmatickú osobnosť. Pre empatiu človeka mám vytvorené vlastné merítko. Po rokoch na dýchacom prístroji ním je práve schopnosť rozumieť mi, keď rozprávam.

Druhýkrát náš oemďácky tím zaplavil pocit čistej radosti pred mesiacom. Dôvodom bola informácia, že náš blog o osobnej asistencii odborná porota nominovala medzi troma najlepšími na Novinársku cenu 2019 v kategórii Občianska spoločnosť: Najlepší podcast, online projekt, blog.

Sú okamihy v živote, keď strácate slová, lebo aj tak nedokážete povedať to, čo sa vo vás odohráva. Bol to práve tento. V hlave však silno rezonovalo jedno uvedomenie si - naša práca má zmysel! Ocenenie získané od profesionálov, ocitnutie sa v spoločnosti najlepších žurnalistov. Aj to znamená nominácia na Novinársku cenu. Zážitok bol sledovať online prenos zo slávnostného vyhlasovania víťazov jednotlivých kategórii Novinárskej ceny. Vo chvíli, keď čítali naše mená, ktoré zároveň svietili na obrovskom plátne za pódiom, cítila som obrovské vzrušenie a pocit čistej radosti. Prvé miesto sme nezískali, no Marekovi Machovi k víťazstvu úprimne blahoželáme. Ale, ako povedala moja neter - vysokoškoláčka: pre mňa ste aj tak víťazmi vy. A to vás zahreje.

Teraz je už po Novinárskej cene a ten nával radosti sa pomaly rozplynul, ostal však pocit záväzku i zodpovednosti udržať kvalitu blogu, a hlavne hľadať v sebe to pisateľské črevo. Pre vás, našich čitateľov. Lebo žiadna cena nemá zmysel bez vás. A tak veríme, že blog na webstránke osobnaasistencia.sk čítate tak, ako čítate našu Ozvenu. Ak je tomu tak, spôsobíte nám čistú radosť. MÁRIA DURAČINSKÁ

• Slávnostný ceremionál Novinárskej ceny moderovali herečka Lujza Garajová-Schrameková a stand-up komik Tomáš Hudák. Práve čítajú zdôvodnenie odbornej poroty, prečo náš blog o osobnej asistencii nominovali. (Autor: Z archívu OMD v SR)