NA VOĽNÝ ČAS

NA VOĽNÝ ČAS Z denníka dystrofika: O pozitívnom vplyve slova „nie“

Streda, 30. 9. 2020

Na prvý pohľad to môže znieť ako protirečenie, však? Ako môže byť slovo „nie“ pozitívne? Verte mi, že sú situácie, keď to tak je. Už viackrát som vo svojom mladom živote zažil situáciu, keď som bol do niekoho bláznivo zaľúbený. Táto fáza má – aspoň u mňa - niekoľko sprievodných javov: Upútavanie pozornosti buď slovami, správami alebo skutkami. Neprimerane široký úsmev, hoci si to daná situácia nevyžadovala. Rýchlejšie rozprávanie. A červenanie sa, keď sa moje a jej pohľady stretnú. Potiaľto je všetko v poriadku. Potom to však pokračuje ďalej. Angličania majú pre nasledujúcu fázu výstižné slovo: overthinking. To sa dá preložiť ako nadmerné premýšľanie nad niečím. To bol presne môj prípad. Ak som bol do nejakej osoby zaľúbený, nevedel som prestať na ňu myslieť. Poviete si, veď to je super! Nie, nie je. Predstavy a myšlienky o tej osobe sa vám zažerú do mysle. Nedokážete zaspať. Dotyčná osoba je prvou osobou, na ktorú myslíte ráno pri vstávaní a poslednou pri zaspávaní. Predstavujete si spoločne strávený čas, ktorý ste reálne ešte nezažili, len by ste chceli. Idealizujete si ju a túžite po nej. Ak práve nie je pri vás fyzicky, tak si blízkosť tej osoby premietate v hlave. A preto neviete zaspať. Počas dňa riešite, či jej napísať alebo nie. Pretože ak jej nenapíšete, napíše jej niekto iný a môže sa stať, že stratíte jej pozornosť. Ak jej napíšete, môže to vyzerať ako vtieranie či dobiedzanie. Nakoniec si však vždy nájdete zámienku pre správu. Občas z toho vznikne vtipný rozhovor. Každý rozhovor sa však skôr či neskôr skončí. V „medziobdobí“ medzi správami sa znova vrátite k fáze overthinking. A tak stále dookola.

Nakoniec sa rozhodnete, že sa dotyčnej osobe vyznáte zo svojich citov, lebo dlhšie sa to v sebe dusiť nedá. Teda – môj prípad bol takýto. Najčastejšou odpoveďou na moje vyznania bola väčšinou rôznymi spôsobmi obmenená veta: „Si milý, zlatý, je mi s tebou fajn, ale zostaňme len kamaráti.“ Inými slovami, bolo mi povedané „nie“. No posledné „nie“ bolo iné. Toto „nie“ bolo oslobodzujúce. Zrazu som sa uvoľnil z kŕčovitého nadmerného premýšľania nad danou osobou. Bolo to, akoby mi niekto uvoľnil reťaz z krku. Samozrejme, nebol by som to ja, keby som aj nad touto situáciou nadmerne nepremýšľal. :-) A hoci to bude znieť veľmi tvrdo, myslím, že bude správne, ak to napíšem: Pocit zamilovania je ako tvrdá droga. Zo začiatku je všetko skvelé, cítite sa ako by vám patril svet. A tak chcete viac. Chcete pozornosť, a tak zamorujete svoju hlavu predstavami a myšlienkami o druhej osobe. Nakoniec vám tieto myšlienky zoberú spánok a sústredenosť. No pozornosť dotyčnej osoby je viac, takže si dávkujete čoraz viac tejto drogy. Nakoniec sa z vás stane múmia zabalená vo vlastných nesplnených predstavách. Práve vtedy je slovo „nie“ možno ešte väčšie vyslobodenie z tejto situácie, než slovo „áno“. Viete, na čom ste a svoje myšlienky môžete nasmerovať niekde inde. Snáď na niečo užitočnejšie. Záverom: nebojte sa lásky. Láska a zamilovanosť sú dve rôzne veci. Láska je, keď sa s dotyčnou osobou správate ako najlepší kamaráti a navzájom sa podporujete. Ste tu jeden pre druhého. Zamilovanosť je choroba, ktorá vám odstaví myseľ a slovo „nie“ je možno jediným vhodným liekom.

dystrofik

Z vašej tvorby

Epigramy a fejtón Emílie Molčániovej

KONEČNE

Manžel sa kochal v pocite novom, na súde mu dali posledné slovo.

ODSÚDENEC

Výnimočne možnosť voľby mu dali, jednosmerný prúd alebo striedavý.

LETKA

Vždy letia za prvými divé kačky, asi len tie majú navigačky.

NA OMŠI

Omšové víno má účinok nemalý, napil sa len jeden, no všetci s ním spievali.

Čkavka

„Pán doktor, poraďte niečo na čkavku. Takú dlhodobú, čo trvá už dva dni.“ „Čkanie, čkanie… Nebojte sa, skúsime niečo. Viete, ono to vyzerá niekedy ako banalita, ale môže to mať oveľa vážnejšiu fyziologickú príčinu. Sestrička, vezmeme pacientovi krv. Celú biochémiu, vrátane mineralogramu, vnútorného prostredia a krvného obrazu.“ „Ale, pán doktor, veď ja…“ „Pán Hruška, snáď sa len nebojíte. Veď ste bol vojakom. Podívajte sa, šikovná sestrička vám to pichne, ani nič neucítite.“

„Nuž, dobre, hádam ma to nezabije.“ „No, tak, a je to. Vlastne nie je to, som vedľa. Ešte raz. Ej, dokelu, nemôžem tú žilu za toho pána nájsť. Skúsim ešte raz. Kde len môže byť? Tak naposledy… Pán doktor, nejde to, tento pacient vari ani nemá žily. Ani by som sa nečudovala, veď je biely ako cinkvajs.“ „Nevadí, obviažte mu tú ruku a skúsime niečo iné. Čítam tu v literatúre, že niekedy je účinná liečba šokom.“ „Čože? Pán doktor, ja len chcem vedieť, čo na čkavku, ale ja ju…“ „Nebojte, sa, niečo už vymyslíme, lekárska veda značne pokročila, nič v medicíne nie je neriešiteľné. Podívajte sa, jedno silnejšie zaucho azda znesiete. No, čo? Pomohlo?“ „Ako to môžem vedieť? Viem len to, že na jedno ucho nepočujem. Takú ste mi vypálili, že mi stena dala druhú.“ „Nič to, skúsime niečo na psychickej báze.“

„Pán doktor, prečo sa na mňa zaháňate nožom? Pomóc!“ „No, sestrička, pacient nám omdlel, možno, že predsa len bude tá liečba úspešná. Vstávame, dobré ráno… otvorte oči, pán Hruška, no výborne, tak ako? Pomohlo?“ „Neviem.“ „Akože, neviete? Nadýchnite sa a uvidíte.“ „Ako to môžem vedieť? Už hodnú chvíľu sa vám pokúšam povedať, že síce chcel by som vedieť, čo je dobré na čkavku, ale má ju moja stará mama.“ „To ste mali povedať hneď.“ „Ale, či som mohol? Nikdy ste mi nedal dohovoriť.“ „Dobre, tak starej mame vypíšeme recept a vás, pán Hruška, s tým prasknutým bubienkom pošleme na ušné.“

Knihy Emílie Molčániovej si môžete objednať na www.martinus.sk.

tvoríš ?

PRIDAJ SA K NÁM –> K UMELCOM A VÝROBCOM SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM A PREDÁVAJ SVOJU TVORBU NA INTERNETE PROFESIONÁLNE

- W W W . H E N D I K U P .SK - A H O J @ H E N D I K U P . S K -