Ročník XXII. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 3/2021 Opäť sa blíži čas, keď prázdninové obdobie plné zážitkov a nových skúseností vystrieda realita začiatku nového akademického roka. Je neľahké teraz odhadnúť, v akom režime bude prebiehať, prezenčnou, alebo ako minulý rok prevažne online formou? Posledné slovo bude mať, žiaľ, už „starý známy“ COVIDautomat.
Knižnica v ústrety používateľom My v knižnici tiež na dennej báze premýšľame o nových možnostiach pre našich čitateľov. Pandémia nás poučila, že musíme byť flexibilní a približovať sa čitateľom aj v online priestore. Výsledkom týchto snáh je pripravovaná nová kategória používateľa elektronických služieb, ktorá poskytne možnosť zdieľať naše informačné zdroje a fondy bez toho, aby musel používateľ knižnicu osobne navštíviť. Pre tých, ktorí k nám zavítajú osobne, sú pripravení naši zamestnanci v oddelení starostlivosti o čitateľa a v študov niach, na ktorých sa môžu naši návštevníci obrátiť so svojimi požiadavkami na zaregistrovanie za používateľa knižnice, prolongovanie členstva, vypožičanie dokumentov z nášho fondu, ale i z fondu iných knižníc (slovenských i tých zahraničných), prezenčné štúdium knižných publikácií a periodík, noriem, patentových dokumentov, vypracovanie rešerší na konkrétnu tému k ročníkovým a záverečným prácam. Pre citlivé „muzikantské“ duše, ktoré sa cítia ako ryba vo vode v našom Hudobnom átriu, je pripravený bohatý fond hudobnín, hudobných nosičov aj reálne hudobné nástroje, na ktorých si môžu zahrať alebo sa môžu zúčastniť na niektorom podujatí z bohatej ponuky, ktorú pripravila naša konzultantka. Ostaní môžu navštíviť čitáreň v Univerzálnej študovni, ak majú chuť len tak v pokoji prečítať si dennú tlač. Rovnako sa na používateľov tešia konzultanti jednotlivých jazykových centier, ktorí poskytnú pomoc pri výbere najrelevantnejšej cudzojazyčnej literatúry, oboznámia s reáliami jednotlivých krajín, poradia, ako postupovať v prípade záujmu o jazykové pobyty v zahraničí, pripravia zaujímavé kultúrne podujatia a mnoho iných vzdelávacích aktivít. Pre mnohých používateľov bude prínosom návšteva expozície Literárneho a hudobného múzea – Domova múz alebo kolektívna účasť na interaktívnych programoch Literárneho salóna, Hudobného salóna a Divadelného salóna. Všetkým, predovšetkým študentom a pedagógom prajeme v novom školskom roku pevné zdravie a dostatok síl pri zdolávaní každodenných prekážok nielen pri štúdiu a obrovskú chuť na sebe pracovať. My v ŠVK sa nechceme len tak prizerať, chceme byť v tomto úsilí vašou neodmysliteľnou súčasťou. Danka Rešovská
100. výročie narodenia Vladimíra Olerínyho
Mnohí z našich používateľov dôverne poznajú Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Je v poradí šiestym a zároveň najmladším jazykovým centrom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Svoju činnosť vykonáva od 11. marca 2019 a k dnešnému dňu sa v jeho študovni nachádza už viac ako 1700 knižných dokumentov, ktoré sú prevažne v španielskom jazyku. Na slávnostnom otvorení sa osobne zúčastnil aj vtedajší veľvyslanec Španielska v Slovenskej republike J. E. Luis Belzus de los Ríos. Pri príležitosti otvorenia centra bola vydaná publikácia s názvom Vladimír Oleríny. Preklady zo španielčiny a portugalčiny (signatúra: A 156915-a), vďaka ktorej môžeme bližšie nahliadnuť do života V. Olerínyho, ale najmä sa oboznámiť s jeho prekladateľskou činnosťou, ktorá je v tejto publikácii veľmi prehľadne zaznamenaná.
Pokračovanie na str. 2
Rok Dostojevského v Rusku aj v našej knižnici Fjodor Michajlovič Dosto jevskij je známy po celom svete, v Rusku sú jeho diela zaradené do zoznamu po vinnej študijnej literatúry. Výrazný je jeho vplyv na literárnu tvorbu mnohých spisovateľov, u nás napríklad na S. H. Vajanského a F. Švantnera. Hlboká dráma, klasic ký jazyk a oboznámenie čitateľa s rôznymi spoločenskými vrstvami 19. storočia, s ich spôsobom života a tradíciami sú kvality, pre ktoré literárni kritici aj čitatelia oceňujú romány a novely veľkého ruského prozaika. 11. novembra 2021 uplynie 200 rokov od narodenia Fjo dora Michajloviča Dostojevského. Podľa vyhlášky ruského prezidenta Vladimíra Putina je celý rok 2021 venovaný práve jemu a je sprevádzaný rôznymi kultúrnymi podujatiami po celom Rusku. Podľa UNESCO je F. M. Dostojevskij dnes jedným z najci tovanejších a najprekladanejších ruských autorov na svete. Pokračovanie na str. 2
1
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
100. výročie narodenia Vladimíra Olerínyho
Pokračovanie zo str. 1.
Tento rok je pre naše centrum významným najmä preto, literárnom kontexte z roku 1989. Bol nositeľom viacerých že 15. júla sme si pripomenuli 100. výročie narodenia zakla ocenení. Získal Cenu Jána Hollého za umelecký preklad, dateľa slovenskej hispanistiky a významného prekladateľa, Striebornú medailu Španielskeho kráľovstva za zásluhy ktorého meno nesie centrum – Vladimíra Olerínyho. v krásnych umeniach, Občiansky rád Alfonza X. Múdreho, JUDr. PhDr. Vladimír Oleríny, CSc., ktorý mu udelil vtedajší španielsky kráľ sa narodil v Banskej Bystrici. V detstve Juan Carlos I., a mnohé iné. Vladimír strávil spolu so svojimi rodičmi osem Oleríny nás opustil 29. apríla 2016. rokov v Argentíne. Študoval na Práv Pre jeho významnú prekladateľskú nickej fakulte Slovenskej univerzity činnosť v oblasti hispanistiky bolo po v Bratislave a neskôr pracoval na mi ňom, ako sme už spomínali v úvode, nisterstve zahraničných vecí v Prahe. pomenované jazykové centrum na V rokoch 1947 – 1950 sa opäť vrátil do šej Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Argentíny, kde pôsobil ako legačný ta Bystrici – Centrum hispánskej kultúry jomník na Veľvyslanectve Českosloven Vladimíra Olerínyho – zamerané na špa skej republiky v Buenos Aires. nielsky jazyk a na literatúru, históriu a Bol taktiež pedagógom, historikom, kultúru krajín hovoriacich po španielsky. vedeckým pracovníkom, ale známy je Základ fondu hispánskeho centra najmä vďaka svojej prekladateľskej čin tvorí práve dar osobnej knižnice z pozo nosti. Celkovo preložil viac ako 140 diel stalosti Vladimíra Olerínyho, ktorý bol mnohých významných španielskych a neskôr obohatený o ďalšie knižné dary latinskoamerických spisovateľov pochá či zakúpené knihy. Centrum ponúka ši dzajúcich zo 17 rozličných krajín sveta. roké spektrum knižných žánrov, ktoré Prekladal prózu, poéziu i drámu. Preložil sú určené pre študentov španielčiny viacero diel od známeho španielskeho rôznych typov škôl, pre ich pedagógov spisovateľa Federica Garcíu Lorcu, medzi Vladimír Oleríny vo svojej pracovni a lektorov, ale aj pre všetkých záujemcov nimi Bodas de sangre (Krvavá svadba), o španielsky jazyk. Okrem poskytovania Novelas ejemplares (Príkladné novely) od Miguela de Cervan konzultačných služieb a výpožičiek dokumentov či podávania tesa či známe dielo La Celestina (Celestína) od Fernanda de Ro základných informácií o krajinách hovoriacich po španielsky jasa. Medzi Olerínyho prekladmi sa nachádzajú aj ďalšie zvučné organizuje centrum aj rôzne druhy kultúrnych a vzdelávacích mená autorov, ako Rómulo Gallegos, Antonio Muñoz Molina, podujatí určených nielen pre organizované skupiny študen Alejo Carpentier, Isabel Allende, Leopoldo Alas Clarín, Gabriel tov základných, stredných či vysokých škôl, ale aj pre širokú García Márquez a mnoho iných. S mnohými zo spomenutých verejnosť. Ide o tematické hodiny, cestovateľské prednášky, spisovateľov sa V. Oleríny poznal aj osobne alebo s nimi udržia prezentácie a uvedenia kníh, literárne prednášky, kurzy zákla val kontakt prostredníctvom korešpondencie. dov španielčiny a mnohé iné. Snažíme sa tak rozširovať záu Okrem prekladateľskej činnosti sa V. Oleríny venoval aj jem o španielsky jazyk a o krajiny hovoriace po španielsky, publikovaniu. Spomenieme aspoň dve z jeho publikácií, ktoré na čo nám práve osobnosť V. Olerínyho je skvelým vzorom. sa nachádzajú vo fonde našej knižnice, a to Problémy súčas- Pre nás ako knižnicu a milovníkov španielčiny je cťou, že naše nej španielskej literatúry z roku 1968 a Poludníky literatúry. jazykové centrum nesie meno Vladimíra Olerínyho. Zápasy o realizmus v československom a latinskoamerickom Zuzana Hušlová
Rok Dostojevského v Rusku aj v našej knižnici Jeho umelecký odkaz analyzujú literárni vedci, nachádza sa v učebných osnovách a je znázorňovaný aj na divadelných doskách v podobe scénických predstavení aj napriek tomu, že nikto z predstaviteľov klasickej literatúry nevyjadril toľko rozporuplných rozsudkov ako samotný Dostojevskij. Od začiatku 70. rokov 20. storočia funguje Medzinárodná spoločnosť Dostojevského spájajúca štúdie života a tvorby slávneho spisovateľa. Najvýraznejšie diela, v ktorých možno badať hlboký odraz morálnych, filozofických a sociálnych názorov spisovateľa, sú: Zločin a trest (1866), Idiot (1866), Démoni (1872), Výrastok (1875), Bratia Karamazovovci (1880). V nich sa predmetom poznania autora javí vnútorný svet hrdinov, cesta k Bohu, pocho penie pravdy. Jeho témy zasahujú do skry F. M. Dostojevskij tých zákutí ľudskej duše a podvedomia. Oslavy 200. výročia narodenia M. F. Dostojevského sa začali výstavou v jednej zo sál Múzejného domu spisovateľa v meste Staraja Russa v Novgorodskej oblasti, kde bolo pre
2
Pokračovanie zo str. 1.
zentovaných viac ako 50 pôvodných diel známych grafikov. Výstava niesla názov Dostojevskij v dielach ilustrátorov. Na výstave v Múzeu Dostojevského bolo možno vidieť prácu spisovateľa očami významných umel cov, akými sú: Vladimir Favorskij, Michail Roi ter, Nikolaj Alexejev, Vladimir Beljajev, Fjodor Konstantinov, Nikolaj Kofanov, Olga Pen a Vasilij Ušakov. Expozícia obsahovala aj samo statnú časť s ilustrovanými knižnými vyda niami Dostojevského románov a pohľadníc venovaných jeho tvorbe. F. M. Dostojevského neoslavujú iba v Rusku. Významné výročie tohto spisova teľa si pripomenieme aj v Štátnej vedec kej knižnici v Banskej Bystrici v spolupráci s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratisla ve. Pre vás, našich používateľov a návštev níkov, pripravujeme zaujímavú výstavu s ná zvom F. M. Dostojevskij: Epizódy. Otvorenie výstavy bude 26. októbra 2021. Andrea Loužecká
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/3
Letné aktivity v Americkom centre Americké centrum v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bys trici si ako ostatné jazykové centrá knižnice pripravilo bohatý program aktivít aj v tomto lete. Obľúbené prázdninové stredy v júli a v auguste boli naplnené zábavným programovaním ro botických hračiek – Ozobotov. S týmito robotmi sa vyzabávali aj deti z letného tábora Magica Academy, ktorým centrum po skytovalo aj zaujímavé prezen tácie o „pikoškách“ anglického jazyka a slovných hrách. Americké centrum privítalo aj deti z Komunitného centra Sásová, pre ktoré zorganizova lo týždeň plný hravých aktivít s informačnými technológia mi. Pod vedením PaedDr. Patri ka Voštinára, PhD., z Katedry informatiky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela mohli všetci zúčastnení obja vovať nekonečný potenciál Micro:Bitov, 3D tlače, robotiky, programovania aplikácií a virtuálnej reality. Zamestnanci katedry sa dnes zameriavajú predovšetkým na výučbu, vý skum a aplikácie v študijnom odbore aplikovaná informatika
a tradične aj na vzdelávanie v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov. Pracovisko katedry je garantom rozvoja informačných technológií na Fakulte prírodných vied UMB a nositeľom významných informatických aktivít nielen v rámci univerzity, ale aj celého Slovenska. Skúsenosti z tejto oblasti boli veľkým prí nosom úspešnej realizácie ak tivít s prepojením zábavy, hry a technológií. Workshopy sa nezaobišli bez súťaží, rozvoja kreativity a hlavne zábavy z učenia. V Americkom centre je dostupná väčšina vy bavenia aj pre našich návštev níkov a čitateľov, čím sa vo verejnosti buduje povedomie o centre ako stredisku tech nológií a kreativity. Bolo nám veľkou cťou prispieť k zmyslu plnému tráveniu voľného času detí z Komunitného centra Sásová, k obohateniu ich rozhľadu a nadobudnutiu nových vedomostí. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu a nastávajúce ak tivity v novom školskom roku. Róbert Címer
Najstaršie jazykové centrum v Banskej Bystrici Ktokoľvek, kto sa začal učiť cudzí jazyk na začiatku deväťdesiatych rokov, určite vie, aké náročné bolo vtedy zohnať potrebnú literatúru, učebnice či audiozáznamy na hovorené rodeným hovoriacim. Našťastie zmena spoločen ských pomerov so sebou priniesla nové dimenzie aj do Štát nej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Diskusia medzi našou knižnicou a Goetheho inštitútom vyústila v roku 1994 do zmluvy o vzájomnej spolupráci a ná sledného zriadenia nemeckého informačného centra. Jeho poslaním je sprostredkúvať informá cie o Nemecku, jeho kultúre, histórii a geografii, ako aj poskytovať materiály potrebné na výučbu nemčiny ako cu dzieho jazyka. Od deväťdesiatych ro kov centrum prešlo dlhú cestu a stalo sa moderným a multifunkčným pries torom, ktorý tisíckam žiakov, študen tov, ale aj dospelých pomáha pri vý učbe nemčiny, štúdiu na vysokej škole alebo pri písaní záverečných prác. Prvou konzultantkou Nemeckej štu dovne sa stala Branislava Gajdošová. Po nej sa v roku 2007 tejto roly zhostila Ka tarína Šmelková, ktorá ju až do nástupu na dôchodok v roku 2021 vykonávala svedo mito a s láskou. Neľahkú úlohu prebrať žezlo po vynikajúcej kolegyni som dostala ja. Volám sa Ka tarína Němcová a okrem príznačného mena som si nemči nu zamilovala už v prvej triede základnej školy. Svet jazykov a kníh ma opantal ihneď a definitívne určil moju budúcnosť. Po absolvovaní štúdia v odbore tlmočníctvo a preklada teľstvo som pôsobila v súkromnej jazykovej škole. Práve táto
práca ma prinavrátila do knižnice a najmä do jej jazykových študovní. Pýtate sa, prečo by človek mal chodiť do študovne, keď je „všetko online“? Fond Nemeckej študovne zahŕňa viac ako 4500 kníh, ča sopisov, CD a DVD nosičov. Prečo nakupovať ťažko dostupnú a drahú odbornú literatúru, keď si ju viete pohodlne vyhľadať doma v katalógu a do hodiny požičať? Prečo zháňať zdroje elektronicky a následne ich tlačiť, keď sú dostupné v tlačenej forme priamo v centre mesta? Náš fond poskytuje širokú pa letu odbornej literatúry zameranej na jazykovedu, tlmočenie a preklad, kulturológiu, politológiu, právo, medzinárodné vzťahy, históriu alebo geografiu. Nachádza sa u nás sekcia slovníkov orientovaných na od bornú terminológiu a tiež množstvo titulov z oblasti literárnej vedy. Zveda vým čitateľom prahnúcim po ľahšom odbornom čítaní ulahodíme populár no-náučnou literatúrou. V študovni sa nachádzajú aj beletristické diela, medzi ktorými nenájdeme len „klasiku“, ale aj modernú nemeckú prózu autorov zvuč ných mien a nositeľov prestížnych knižných ocenení. Zjednodušené verzie známych románov s audionahrávkou či cvičeniami určite potešia začínajúcich nemčinárov. Podujatia Kino v knižnici a Kvízové utorky v knižnici rozšíria obzory stredoškolákom. Samozrejme, neza búdame ani na najmenších zvedavcov, pre nich sa u nás nájde polica plná rozprávok, detskej literatúry a encyklopédií. Už viete, kam ísť najbližšie, ak radi čítate originály alebo sa učíte po nemecky? Katarína Němcová
3
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Poézia Alexandry Puškárovej v anglickom jazyku na nádvorí Márie Terézie
Medzi šesť jazykových centier Štátnej vedeckej knižnice možnosť osobne sa stretnúť s autorkou. Svoju prvotinu vyda patrí Britské centrum, ktoré ako štvrté v poradí doplnilo 3. la v decembri 2020 ako zbierku básní, ktoré napísala v rokoch októbra 2006 ponuku Nemeckej študovne, vtedajšieho Centra 2013 – 2020. Ako sama autorka hovorí: „Básne majú pre mňa ruských štúdií, dnes Centra slovanských štúdií, a vtedajšieho skutočnú sentimentálnu hodnotu, pretože počas tohto obdoInfoUSA, dnes American center. V októbri tohto roku tak uply bia som písala poéziu, aby som bol schopná zvládnuť náročnie 15 rokov od jeho založenia. Cieľom Britského centra je po né pocity, ktoré som prežívala.“ Každá báseň má svoj príbeh. skytovať najmodernejšie učebné a študijné materiály z oblas Zbierka viac ako 50 básní, ktoré boli napísané počas siedmich ti výučby anglického jazyka rokov, vytvára príbeh, ktorý pre pedagógov a študentov. nikto nikdy nepočul. Básne Centrum tiež sprostredkúva v kapitole First Stepst rozprá informácie o histórii či súčas vajú príbeh o vyrovnaní sa so nom živote vo Veľkej Britá životnou realitou počas života nii. Za pätnásťročné obdobie v novej krajine a o zvládnutí si získalo svojich čitateľov prvých veľkých životných skla a návštevníkov bohatou po maní. Nasledujúca kapitola nukou knižničného fondu, Lost In The Universe opisuje rôznorodými podujatiami, náročné situácie, ktoré skrížili medzi ktorými boli worksho autorke cestu, a zároveň ob py, semináre, výstavy, diskus dobie, keď sa pokúšala dosiah né kluby, kreatívne hodiny na nuť životnú stabilitu. Posledná využívanie zdrojov študovne a kapitola Lessons from Love na rozvíjanie písomných zruč končí príbeh knihy odhalením Zľava autorka básnickej zbierky Alexandra Puškárová s ilustrátorkou ností v anglickom jazyku. prelomových momentov a Emou Puškárovou Ostatnou aktivitou Brit uvedomením si pocitu šťastia ského centra bola prezentácia zbierky poézie 7 YEAR CYC- i trápenia, ktoré láska prináša. Knihu citlivo ilustrovala autorkina LES mladej slovenskej autorky Alexandry Puškárovej píšucej sestra Ema Puškárová. v angličtine. Návštevníci podujatia sa počas prezentácie knihy, Túto ojedinelú zbierku poézie, ako aj ďalšie zaujímavé knihy ktorú uvádzala Monika Szabová ako podnetnú tvorbu kontem určené či na štúdium, alebo relax si naši čitatelia môžu vypoži platívnych básní o plynutí času, vnímaní reality či smerovaní čať v Britskom centre. Všetci sú vítaní. nášho bytia a o novej ceste zmýšľania o svojom „JA“, mali Oľga Doktorová
Knižnica a facebook Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v snahe zaujať pozornosť verejnosti a podnietiť záujem o aktivity a dianie v organizácii venuje veľkú pozornosť propagačnej činnos ti a marketingu. Okrem webovej stránky a publikovania príspevkov v médiách sa snaží svoju činnosť propagovať aj prostredníctvom sociálnych sietí. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si svoj profil na Facebooku založila 29. októbra 2013. Odvtedy sa pravidelne zverejňujú informácie pre našich používateľov a sledovateľov, ktorých bolo k 30. augustu 2021 až 2786. Toto číslo stále rastie a nás to veľmi teší. O našich podujatiach, novinkách a činnosti knižnice sa dozvedá stále viac a viac ľudí, ktorí naše príspevky nielen označujú, že sa im páčia, ale dávajú nám aj rôzne podnety na zlepšenie alebo obohatenie našej činnosti pre verejnosť. Za osem mesiacov tohto roku sme zverejnili 589 príspev kov, v ktorých sme pozývali na podujatia organizované našou knižnicou, pripomínali sme výročia významných svetových, ale aj slovenských osobností literatúry alebo hudobného sveta. Snažíme sa uverejňovať aj príspevky s knihovníckou tematikou a zaujímavosti z knižníc. Jednou z tém boli exlib risy v knihách fondu starých a vzácnych dokumentov, ktoré boli uverejňované v cykle Odkrývanie minulosti starých kníh. Príspevky „na vážnu tému“ sa občas snažíme odľahčiť kreslenými vtipmi z knižničného prostredia. Pri viacerých príležitostiach sa naši kolegovia aktívne zapojili do mnohých
4
cyklov a svojimi príspevkami vpustili používateľov knižnice a priaznivcov našej facebookovej stránky do svojho súkro mia. Vlani bol úspešný cyklus Čo pre nás znamenajú knihy?, ktorý bol uverejňovaný päť mesiacov. Tento rok pokračuje me cyklom Spomienka na detstvo s knihou. V súčasnosti je veľký záujem o cyklus O knihách s inšpiratívnymi ľuďmi. Predstavujeme v ňom zaujímavé osobnosti, ktoré sa nám zdôveria, aké knihy majú rozčítané, ako si knihy obstará vajú, ktorá kniha ich v ostatnom čase oslovila, kde v ich domác nosti majú knihy svoje miesto a napríklad aj to, s ktorou autor kou alebo autorom by sa chceli stretnúť a prečo. Tento cyklus je inšpiráciou hlavne pre tých, ktorí u nás hľadajú dobrú knihu na dobré čítanie. Odporúčanie na dobrú knihu, ktorú si môžete požičať aj v našej knižnici, zase ponúkame každý piatok v cykle Knihovníčka odporúča. Tu naša knihovníčka v krátkosti predsta ví knihu tým čitateľom, ktorí chcú ísť na istotu. V minulom roku sme nielen Banskobystričanom urobili radosť s cyklom Cestovanie časom so Štátnou vedeckou knižnicou. Predstavili sme kolekciu dobových pohľadníc Banskej Bystrice, ktoré Štátna vedecká knižnica uchováva vo svojich fondoch. Zaujímavé po pisky pripravoval historik Vladimír Sklenka. Veríme, že si naša facebooková stránka zachová záujem doterajších používateľov a získa priazeň nových, ktorí sa radi stanú našimi používateľmi, budú radi navštevovať naše po dujatia a využívať naše knižnično-informačné služby. Adriana Barth
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/3
Úspešné leto v Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského Počas letnej sezóny v čase, keď sa pandemická situácia trochu uvoľnila, zaznamenali sme v ŠVK - Literárnom a hu dobnom múzeu mierny nárast návštevníkov. Najviac pozor nosti sa dostalo jednej z našich vysunutých expozícií – Pamät nému domu Jozefa Gregora Tajovského v Tajove (PDJGT). Návštevné dni pre verej nosť boli od utorka do nedele celý júl aj august. Počty záu jemcov o prehliadku PDJGT stúpali zo dňa na deň, okrem Slovákov zavítali doň aj Česi, Maďari, Angličania a dokon ca jeden belgický návštevník. Jednotlivé skupiny turistov, detské tábory, ale aj individu álni návštevníci si informáciu Soňa Šváčová s Ondřejom Prášilom o otváracích hodinách našli na internete, niektorí si prehliadku zabezpečili na určitú ho dinu telefonicky a iní len tak, idúc okolo, nazreli zo zvedavosti. Vzácnou návštevou bol pravnuk spisovateľa Jozefa Gre gora Tajovského a vnuk Dagmar Gregorovej-Prášilovej pán Ondřej Prášil z Prahy. Prvýkrát si pozrel celú expozíciu a dru hýkrát sa nakrátko zastavil počas cesty na turistiku. Pán O. Prášil sa veľmi ochotne nechal vyfotografovať s návštev níkmi expozície. Je nám cťou a potešením, že potomkovia známych osobností nezabúdajú na svojich slávnych predkov. Vracajú sa k nám tak často, ako je to možné, a neodoprú prí padnú spoluprácu s naším múzeom.
Ku kurióznym návštevám patrili traja motorkári, z ktorých jeden si pamätal ešte Jozefa Šeba, bývalého lektora a iniciátora založenia PDJGT, či postaršia dáma, ktorá prezradila, že v Tajove býva štyridsať rokov a jej vnučka veľmi chcela vidieť, kde bý val pán spisovateľ. Rodičov s chlapcami vo veku okolo desať rokov najviac zaujímali Murgašove modely z oblasti rádiotelegra fie, ako aj možnosť vyskúšať si telegrafova nie „tón“ systémom a motýle z Murgašo vej zbierky. V posledný augustový víkend k nám zavítala začínajúca spisovateľka, ktorá niekoľko hodín pred návštevou PDJGT mala čítanie svojej knihy básní v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystri ci. Ocenila ochotu sprevádzať ju ako jednot livca, a to aj po skončení otváracích hodín. Návštevníci PDJGT boli a sú veľmi vďační najmä za to, že naše prehliadky sú spojené s odborným sprievodným vý kladom, o čom svedčia aj zápisy v kronike. Napr. „lektorské slovo“ je neobvyklé a jedinečné, pretože v mnohých múze ách na Slovensku takýto „prepych“ nie je. Sú v nej ďakovné pozdravy z rôznych kútov Slovenska, ale aj iných krajín. Veľa návštevníkov ďakuje najmä za príjemné privítanie, prevede nie expozíciou s bohatým výkladom a užitočne strávený čas. Pre nás je veľmi dôležité, aby sa naši návštevníci cí tili v našich expozíciách príjemne a aby si od nás odnáša li čo najviac informácií o našich významných rodákoch, na ktorých sme právom hrdí. Jana Lašáková
Gitarový koncert v Hudobnom átriu Záver letného obdobia Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici bol okrem iných podujatí, venovaný aj koncertom. Po sledné letné lúče slnka sme si vychutnali za zvukov gitár na ze lenom nádvorí knižnice v obklopení prírody. Gitarový koncert pedagógov a študentov Súkromného konzervatória PinkHar mony vo Zvolene bol príjemnou prehliadkou diel skladateľov rôznych hudobných období a žánrov, predovšetkým skladieb komponovaných pre gitaru a gitarové zoskupenia. Muzikanti nám predstavili diela autorov klasickej, latinskoameric kej a populárnej hudby. Koncert otvorili pôsobivou skladbou Capricho Arabe (1892) španielskeho skladateľa a klasického gitaristu obdobia hudobného romantizmu Francesca Tárregu (*1852 – †1909). Muzikanti ulahodili divákom aj skladbami Don Julián, Septiembre argentínskeho klasického gitaristu a skladateľa Máxima Diega Pujola (*1957). Gitarový repertoár pozostával aj zo skladieb La Gatica z pera venezuelského hudobníka Antonia Lauroa (*1917 – †1986), považovaného za jedného z popred ných juhoamerických skladateľov gitarovej tvorby 20. storočia, ale aj skladby By Candlelight amerického skladateľa a gitaristu Andrewa Yorka (*1958). Nechýbala ani slávna skladba Cava-
tina od anglického skladateľa a dirigenta Stanleyho Myersa (*1930 – †1993), napísaná pre film The Walking Stick (1970). Zazneli aj svieže tance: renesančný tanec Ballet nemeckého skladateľa Michaela Praetoria (*1571 – †1621), Kubánsky tanec od anonymného autora a Kubánska samba kanadského skladateľa Claudea Lachapelleho (*1951). Záverečné minúty koncertu potešili aj priaznivcov populárnej hudby, najmä fanú šikov Johna Lennona a Paula McCartnehy a ich slávnej skladby Penny Lane (1967) z obdobia The Beatles, ako aj sku piny The Shadows a ich nesmrteľných inštrumentálok Apache (1960), Atlantis (1963). Potlesk a vďaka za vystúpenie patrili pedagógom konzervatória PinkHarmo ny Rastislavovi Kašiarovi a Matúšovi Mayerovi, pedagógovi ZUŠ PinkHarmony Tomášovi Gajdošovi, absolventovi gita rového odboru konzervatória PinkHarmony Zvolen Pavlovi Oroszovi, ako aj Karin Katreniakovej, študentke 6. ročníka gitarovej hry, a Jánovi Kickovi, študentovi 4. ročníka konzer vatória PinkHarmony Zvolen. Veríme, že priaznivci gitarového umenia si prišli na svoje. Tešíme sa na ďalšie svieže muzikantské inšpirácie. Ingrid Guzmická
5
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
6
ŠVK v Banskej Bystrici …....................................................................................................... MDT (medzinárodné desatinné triedenie) – číslicami vyjadrené všetky oblasti poznania, nástroj na vyhľadávanie. Nesnaž sa, neporozumieš. Spýtaj sa radšej tety knihovníčky!
Knižničné noviny 2021/3
Čip RFID (Radio Frequency IDentification) – čip vysokofrekvenčnej identifikácie. V knižnici pomocou neho fungujú výpožičné procesy a slúži na ochranu dokumentov pred ukradnutím.
ISBN (International Standard Book Number) medzinárodný štandardný kód knihy, ktorý ju presne identifikuje.
Signatúra – alfanumerické označenie miesta dokumentu. Je to vlastne „miestenka“ dokumentu v sklade. Ak ju napíšeš zle, skladníci nenájdu knihu, ktorú chceš.
Rešerš – zoznam dokumentov na tému, s ktorou sa trápiš kvôli projektu či diplomovke. ISSN (International Standard Serial Number) jednoznačný osemčíselný identifikátor periodických publikácií (noviny, časopisy atď.).
Evidenčný návštevný lístok – lístok, ktorý Ťa núti teta knihovníčka pri odchode zo študovne vyplniť. Slúži na štatistické účely.
7
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Jubilejný XX. ročník TLibu je za nami... TLib 2021 – jubilejný XX. ročník odborného seminára pre knihovníkov a informačných špecialistov s medzinárodnou účasťou sa venoval téme Knižnica ako báza neformálneho vzdelávania.
pravuje rôzne formy práce s čitateľom. V prvej časti vystúpili zväčša ar chitekti, medzi nimi aj náš kolega z Oddelenia výskumu a bibliografie Ing. arch. Rastislav Udžan, PhD. so za Súčasťou podujatia bol ujíma aj 5. ročník fóra mladých vým príspevkom Mesto ako knižnično-informačných živá knižnica poznania. špecialistov, tzv. Knižničný Môžete si položiť otáz inkubátor s témou Knižnica ku - prečo toľko hovor ím e a jej edukačné aktivity. o architektúre? Odpo Uskutočnil sa v dňoch 8. - 9. vieme Vám: „Lebo ko júna 2021, symbolicky na munitné a vzdelávacie akpodujatí odznelo spolu 20 t iv ity potrebujeme rea príspevkov - z toho štyri zo lizovať v priestore inšpi zahraničia: ratívnom, farebnom, kde sa budeme cítiť veľmi dob – jeden z Čiech (zo Študij re, komfortne, kde nás nej a vedeckej knižnice v čitatelia budú vyhľadávať Hradci Králové), a nie šedivé priestory, kto – dva z partnerského mesta PhDr. Blanka Snopková, PhD., riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej ré máme zväčša na Sloven Banskej Bystrice – ruskej Bystrici pri slávnostnom príhovore sku...“ Tuly Ako posledná prednáša – jeden z Poľska (z Vojvodskej júca seminára vystúpila tak verejnej knižnice v Opole). tiež naša kolegyňa – „mladá krv“ z Oddelenia doplňova Podujatie sa uskutočnilo nia a spracovania knižnič hybridne, tzn. prebehla živá ných fondov Mgr. Eva Paľko konferencia za prítomnosti vá, ktorá nás informovala prednášajúcich a hostí s on o pripravovanom podujatí. -line prenosom pre prihlá Cieľom je, aby sa deti a štu sených účastníkov. Teší nás, denti naučili rozpoznávať že z 20 príspevkov 9 odznelo dezinformácie, neoverené a „naživo“ v spoločenskej sále falošné správy (hoaxy a fake Mgr. Alexandra Kusá, PhD. - gene- Ing. Ondrej Látka, PhD. – predseda ŠVK v Banskej Bystrici; sle rálna riaditeľka Slovenskej národnej Slovenskej asociácie knižníc news) a vylepšili si kritické dovalo ich fyzicky (osobne) galérie v Bratislave hodnotenie informácií. 25 účastníkov. On-line bolo Cieľom podujatia bolo prihlásených a pripojených priniesť nové poznatky z ob vyše 170 účastníkov, prevaž lasti neformálneho vzde ne z vedeckých, krajských lávania tak v klasickom kniž ale aj okresných a mestských ničnom, ako aj vo virtuálnom knižníc (v počte 19), nechý prostredí. Odborným garan bali ani akademické knižnice tom podujatia bola Blanka (10), nechýbali záujemcovia Snopková, riaditeľka ŠVK z Banskobystrického, Tren v Banskej Bystrici. Podujatie čianskeho aj Žilinského samo podporili Ministerstvo kul správneho kraja a rôznych ob túry Slovenskej republiky, čianskych združení. SAK a SSKK. Vydanie zborní Seminár otvorila riadi ka zo seminára je plánované teľka ŠVK v Banskej Bystri na jeseň tohto roku. Zázna ci PhDr. Blanka Snopková, my z odborného seminá PhD., nasledovali pozdravy Mgr. Eva Paľková, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici ra môžeme nájsť na webe hostí – predsedu Slovenskej - z prvého dňa na https:// asociácie knižníc (SAK) Ing. Ondreja Látku a predsedkyne youtu.be/miHvLngK12I a z druhého dňa na https://youtu. Spolku slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK) Mgr. He be/8BDSFwMXVcE. Sú určené predovšetkým pre tých záu leny Mlejovej. jemcov, ktorí sa tohtoročného seminára nezúčastnili. V prvom rokovacom dni odznelo 9 príspevkov, ktoré Pevne veríme, že sa nám podarí aj na budúci rok v zdraví boli zamerané na definovanie miesta knižnice v systéme zorganizovať ďalší ročník TLibu, ktorý prebehne už celý „na ďalšieho vzdelávania. V druhom dni odzneli inšpiratívne živo“ bez obmedzení, v priateľskej atmosfére a so spriazne príspevky, ktoré boli súčasťou Knižničného inkubátora. nými dušami! Určené boli skôr mladej generácii knihovníkov, ktorá pri Iva Poláková
8
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/3
Historické knižničné dokumenty v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa už v roku 2017 zaoberala možnosťou vyhlásiť staré tlače z fondu starých a vzác nych dokumentov za historické knižničné dokumenty (HKD). Knižnica chcela docieliť, aby tlače s jedinečnou hodnotou dostali legislatívnou formou lepšie možnosti ochrany, ako aj výhodnejšie postavenie v procese získava nia finančných prostriedkov na ich ochranu a prezentáciu, keďže HKD sa riadia samo statnými paragrafmi zákona o knižniciach. V roku 2021 sa daná myšlienka zhmotnila, keď knižnica vytipovala cenné jednotliviny s prihliadnutím na prepojenie chronologic kého, typografického a prove nienčného hľadiska a požiadala o zaradenie týchto tlačí medzi HKD. 18. júna 2021 rozhodlo Ministerstvo kultúry Slovens kej republiky o vyhlásení 392 knižných jednotiek z fondu ŠVK v Banskej Bystrici za historické knižničné dokumenty. Vyhlásené tlače tvoria najvýznamnejšiu časť fondu starých a vzácnych dokumentov ŠVK v Banskej Bystrici. Predstavujú tlače vydané v priebehu 16. až 19. storočia s doložiteľným regionálnym prepojením najmä na produkciu banskobystrických tlačiarov a vlastní kov, ale aj ďalšie slovaciká. Z chronologického hľadiska je najvzácnejších päť tlačí zo 16. storočia, spomedzi ktorých je najstarším jazykovedné dielo Thomae Linacri Britanni De Emendata Structura Latini Sermonis Libri VI. vytlačené v Lipsku v roku 1545. Z ostatných zastúpených období prevládajú tlače vydané v priebehu 18. a 19. storočia. Typografická skladba pozostáva z produkcie zahraničných aj do mácich tlačiarov. Z celkového počtu pripadá 44 % viacerým slo venským tlačiarenským centrám, ako Banská Bystrica, Banská
Štiavnica, Bratislava, Košice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Martin, Nitra, Púchov, Rožňava, Ružomberok, Skalica či Trnava. Najstar ším spomedzi nich je dielo Rituale Strigoniense, vytlačené v Tr nave v roku 1692. Bohatšie zastúpená je produkcia domácich banskobystrických tlačiarní, ktorá tvorí 36 % zo slovenskej pro dukcie. Spomedzi nich je najstaršou zbierka kázní ban s ko b y st r i c ké h o kňaza Ignáca Rau cha Vier Predigten: auf das Fronleichnamsfest gehalten in seiner Pfarrkirche, pochádzajúca z roku 1789. Zahraničné tlačiarenské centrá sú zastúpené najmä maďarskou (33 %) a nemeckou (36 %) produkciou, ale i titulmi z Čiech, Rakúska, Holandska, Talianska, Fran cúzska, Rumunska, Poľska, Belgicka a Anglicka. Dôležitým kritériom pri výbere titulov bolo aj provenienčné hľadisko, ktoré popri typografickom najlepšie dokumentuje vývoj dejín knižnej kultúry v stredoslovenskom regióne. Do HKD sú zaradené najmä pozoruhodné knihy pochádzajúce z regionálnych inšti tucionálnych i súkromných knižníc. Príkladom je časť knižnice Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, ktorej dokumenty tvoria 22 % z celkového počtu vyhlásených tlačí. K významnejším vlastníkom patril aj šľachtický rod Radvan ských, ktorý v minulosti vlastnil v Banskej Bystrici rozsiahlu knižnicu. Malá časť z nej tvorí 8 % kníh výberu. V najbližších mesiacoch čaká historické knižničné do kumenty digitalizácia a uloženie na novom zabezpečenom mieste, aby sa docielila ich zvýšená ochrana. Takisto sa bude upravovať ich popis vo virtuálnom katalógu knižnice, aby sa knihy odlíšili od zvyšku fondu. Samozrejme, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici bude tieto vzácne tlače aj naďalej sprístupňovať svojim čitateľom na študijné a vedecké účely. Monika Danková, Mária Bôbová
Knihy o umení a vizuálnej kultúre Prednáška Mgr. Alexandry Kusej, PhD., na tohtoročnom odbornom seminári TLib 2021 predstavila unikátnu zbierku a galerijnú inštaláciu osobnej knižnice Kornela a Nade Földvári ovcov v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave. Uvažo val som o tom už skôr, ale až po spomenutej prednáške som získal presvedčenie o hodnote plánovaného zámeru. Knihy o umení, vizuálnej kultúre, monografické diela venované ma liarom, grafikom a architektom ma pútajú od detstva. Edičné ponuky kníh a publikácií etablovaných galérií svojím autentic kým obsahom, originálnym typografickým a nápaditým gra fickým spracovaním a vizuálom sú poetikou pre oči aj dušu. Osobne ma teší, že edičnými titulmi a publikáciami z produk cie Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici sa darí vytvárať vzájomné spolupráce a recipročné výmeny kníh s inštitúciami, ktoré náš knižný fond môžu výrazne spestriť a obohatiť. Poväč šine je to „tovar“, ktorého náklad nie je bežný v predaji alebo po distribútorskej linke je už vypredaný. Štátna vedecká knižnica tak
získala do svojho knižničného fondu publikácie od renomova ných inštitúcií, akými sú Národná galéria v Prahe, Galéria súčas ného umenia a architektúry v Českých Budějoviciach, Mestská galéria v Litomyšli a architektonické štúdio Projektil architekti, s. r. o., v Prahe, ktoré je autorom architektonického riešenia aj našej partnerskej Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové. Zo slovenských inštitúcii popri SNG nájdete v našom fonde tituly z produkcie Východoslovenskej galérie v Košiciach, Liptovskej ga lérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, stavebnej spoločnosti Wienerberger, mestskej inštitúcie MIB Bratislava, ako aj zaujíma vé magazíny Standard k dobrej káve a Hmota o mladom umení. Za prejavenú ochotu a dôveru galériám a inštitúciám patrí veľká vďaka. Čitatelia a priaznivci našej knižnice tak majú mož nosť prejsť sa galériami s výkladom diel a životných príbehov ve likánov českej a slovenskej umeleckej scény vizuálneho umenia prostredníctvom kníh a publikácii, ktoré obohatili našu knižnicu. Rasťo Udžan
9
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Jubilujúce osobnosti Literárneho a hudobného múzea
Vzácneho životného jubilea sa v tomto roku dožívajú zakladateľské a do roku 2008 vedúce osobnosti Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici Marianna Bárdiová, rodená Reiprichová (* 15. august 1951 Rimavská Sobota), slovenská hudobná historička, múzejníčka a pedagogička. Absolvovala štúdium na Strednej všeobecnovzdelá vacej škole B. S. Timravy v Lučenci, neskôr štúdium na Pedagogickej fakulte v Ban skej Bystrici, kombináciu slovenský jazyk – hudobná výchova (1969 – 1973) a na Filozofickej fakulte UK v Bra tislave odbor hudobná veda (1980 – 1985). Titul PhDr. získala v 1986 a PhD. v 2007. Pôsobila v Literárnom a hu dobnom múzeu v Banskej Bystrici ako odborná pracovníčka pre hudbu (1974 – 2008), ako riaditeľka (1980 – 1982 a 1990 – 2000) a od 2001 ako vedúca Literárneho a hudobného múzea a námestníčka riadi teľa ŠVK v Banskej Bystrici pre LHM. Externe učila dejiny hud by a hudobnú teóriu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu (1993 – 1996 a 2008 – 2017) a na FHV UMB v Banskej Bystri ci (1997/1998), v 2011 – 2014 bola vedeckou pracovníčkou Ústavu hudobnej vedy SAV. V oblasti výskumu sa zameriavala na regionálnu hudobnú historiografiu od 19. storočia so špecializáciou na obdobie ro kov 1918 – 1938, vojenskú hudbu, ako aj na metodiku hudob no-múzejnej práce, múzejnú pedagogiku a hudobnú muzeo lógiu. Podieľala sa na budovaní zbierkového fondu múzea, na tvorbe scenárov výstav a podujatí, recenzentskej, editorskej, organizačnej a koncepčnej činnosti. Ročne pripravila a mode rovala viacero hudobných a kultúrnych podujatí pre návštev níkov v múzeu, ale aj pre širokú verejnosť, najmä v meste Banská Bystrica, Brezno, v obciach regiónu (Tajov, Podkonice, Selce, Slovenská Ľupča, Horná Lehota, Podbrezová, Horná Mi činá, Badín, Rimavská Píla, Čerenčany a i.) ako aj v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi, Starom Smokovci, vo Viedni, Budapešti, Karlsruhe a v ďalších mestách a obciach. Vo svojich prednáškach sa venovala predovšetkým sklada teľským osobnostiam spätými s banskobystrickým regiónom (Anton Július Hiray, Ján Egry, Ján Levoslav Bella, Viliam Figuš -Bystrý, Ján Móry, Andrej Očenáš, Ján Cikker, Tibor Andrašo van, Zdenko Mikula) alebo regionálnej tematike (Slovenské národné povstanie v hudbe, Hudobný život v Banskej Bystrici od 19. storočia, Hudobné a literárne tradície Banskej Bystri ce a regiónu, Hudobný romantizmus a skladatelia Banskej Bystrice a regiónu, Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici). Osobitnou skupinou podujatí boli špecializované vy učovacie hodiny v múzeu pre základné a stredné školy, ako aj pre marginalizované skupiny návštevníkov (aktívne zložky muzikoterapie a arteterapie) a metodické dni pre učiteľov základných škôl. Pri realizácii konferencií a programov spo lupracovala s viacerými inštitúciami, ako sú Zväz slovenských skladateľov, Slovenská hudobná únia, Slovenská filharmónia, Ústav hudobnej vedy SAV, Hudobný fond, SNM – Hudobné múzeum, Matica slovenská (Archív literatúry a umenia) a Divadelný ústav. Spolupracovala so Slovenským rozhlasom – Rádiom Devín (relácie Ars musica, Akcenty, Rezonancie,
10
Musica vocalis, Zvonkohra), Rádiom Regina Banská Bystrica (relácie Ars fórum, Príbehy z múzea, U nás doma), Štúdiom Banská Bystrica, Rádiom Regina Bratislava (relá cia Zrkadlenie), Štúdiom Kontakt, Rádiom Rock FM (relácia Bedeker), tiež s Rádiom Burgenland Viedeň, Rádiom Ľubľana, Čes koslovenským rozhlasom – Štúdiom Ban ská Bystrica (relácia Hudobné spravodaj stvo), rozhlasovou stanicou Devín (relácia Hlas hudby, hlas mieru), Rádiom Okey, Rádiom Elán, Rádiom Lumen a Rádiom Twist. V rokoch 1991 – 2001 bola predsedníčkou Správnej rady Nadácie Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici aj jej správkyňou, v 2000 – 2013 členkou Správnej rady Nadácie Jána Cikkera. Absolvovala viaceré študijné cesty a pobyty v Maďarsku, Bulharsku, Rakúsku, Poľsku a Nemecku. Získala viaceré ocenenia: Bronzový odznak Mesta Banská Bystri ca (1983), Čestné uznanie komisie kultúry ONV v Banskej Bystrici (1989), Pamätnú plaketu Mesta Liptovský Mikuláš pri príležitosti 160. výročia narodenia Jána Levoslava Bellu (2003), ocenenie Kvet kultúry a umenia Banskobystrického samosprávneho kraja (2009), Medailu Milana Rastislava Šte fánika II. stupňa, ktorú udelila Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 65. výročia skončenia 2. svetovej vojny za propagáciu ideí SNP a huma nizmu v hudbe, Medailu predsedu vlády pri príležitosti 65. výročia skončenia 2. svetovej vojny za propagáciu ideí SNP a humanizmu v hudbe (2010). Je autorkou monografií: Ján Cikker : personálna biblio grafia (1976), Slovenské národné povstanie v hudbe : kata lóg hudobných diel (1985), Literárne a hudobné múzeum 25 rokov (1994), Ján Móry : tatranský skladateľ a hotelier (2013), Zdenko Mikula : rád som žil a tvoril (2015) a i.; ve deckých štúdií, odborných a popularizačných článkov. Jana Borguľová, rodená Martinková (* 19. jún 1951 Martin), literárna historička, múzejníčka a publicistka. Študovala na SVŠ v Ban skej Bystrici (1966 – 1969), absolvovala odbor slovenský jazyk a anglický jazyk na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1969 – 1973), v 1981 získala titul PaedDr. Pôsobila ako odborná asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry PdF v Banskej Bystrici (1973 – 1982) a v Ústave pre regionálny výskum PdF v oblasti literárnej regionalistiky (od 1974). Pracovala v Lite rárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici ako riaditeľka a samostatná odborná pracovníčka – kurátorka zbierok (1982 – 2010). Pracovne navštívila Veľkú Britániu, Francúzsko a Bel gicko. Venovala sa mapovaniu literárneho života Banskej Bys trice a regiónu, akvizičnej a edičnej činnosti, tvorbe scenárov výstav a expozícií, kultúrno-spoločenskej činnosti. Pokračovanie na str 11.
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/3
Život je zmena II. Ďalšia veľká zmena nastala v našej knižnici začiatkom leta, keď po 20 rokoch odišla do dôchodku naša kolegyňa Katarína Šmelková. Katarína Šmelková začala pracovať v Štátnej vedeckej knižnici 1. februára 2001 ako knihovníčka na úseku ochrany a revízie knižnič ného fondu. Prešla rôzny mi oddeleniami, pracovala v oddelení doplňovania a spracovania fondov ako katalogizátorka. Náplňou Katkinej práce bola vecná katalogizácia monografických dokumen tov. Od roku 2007 pracovala ako knihovníčka – konzultantka v Nemeckej študovni a Multimediálnej študovni. V rokoch 2012 – 2014 pracovala ako vedúca oddelenia prezenčných
služieb a zároveň ako konzultantka v Nemeckej študovni. Práci s čitateľmi v Nemeckej študovni sa venovala 14 ro kov. Poskytovala konzultačné, informačné a výpožičné služ by, organizovala odborné prednášky, semináre, kultúrno -spoločenské a vzdelávacie podujatia, stretnutia s autormi píšucimi po nemecky a s prekladateľmi nemeckej literatúry. Spolupracovala s Goetheho inštitútom v Bratislave na zákla de dohody o spolupráci pri budovaní a doplňovaní knižnič ného fondu, ako aj pri organizovaní kultúrnych podujatí. Bo hatú spoluprácu rozvíjala aj s pedagógmi banskobystrických škôl. Zabezpečovala prevádzku Tvorivého centra. V roku 2019 sa opäť stala vedúcou oddelenia, odkiaľ sa rozhodla odísť do dôchodku a venovať sa svojim najbližším. V pohodlí domova sa môže naplno venovať aj svojim koníč kom, ručným prácam a hlavne bylinkám. Katke zo srdca želáme veľa zdravia a radosti v kruhu rodiny. Ďakujeme za roky plodnej práce v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Adriana Sojaková
Blahoželáme Koniec júla si pre svoj deň „D“ vybral náš milý kolega Milan Svitek. Milan do prevažne ženského kolektívu skvele zapadol a na priek tomu, že je ekonóm, knižnica mu za päť rokov, čo v nej pra cuje, prirástla k srdcu. Možno aj preto si na zhotovenie svadob ných fotografií so svojou snú benicou zvolili priestory našej krásnej historickej budovy. Mladému páru do spoloč ného života srdečne blahože láme a prajeme, aby ich šťastie a pohoda, ktorú cítia v týchto dňoch, sprevádzala po dlhé roky. Kolektív ŠVK
Jubilujúce osobnosti Literárneho a hudobného múzea Pokračovanie zo str 10.
V rokoch 1995 – 2002 bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva Banská Bystrica, vo volebnom období 1998 – 2002 vykonávala funkciu zástupkyne primátora Banskej Bystrice. V roku 1991 založila a doteraz vedie v Banskej Bystri ci literárny klub LITERA 2 a podieľa sa na zostavovaní zbor níkov z tvorby členov klubu. Zúčastňovala sa na realizácii celoslovenskej literárnej súťaže v umeleckej tvorivosti pedagogických pracovníkov Chalupkovo Brezno, ako aj ďalších kultúrno-umeleckých podujatí v regióne. V roku 1997 začala tradíciu organizovania festivalu Literárna Banská Bys trica. Pričinila sa o inštalovanie nových pamätných tabúľ via cerým slovenským činiteľom a venovala sa aj evidencii hrobov význačných osobností na banskobystrických cintorínoch. Časopisecky publikovala odborné štúdie a popularizačné články. Venuje sa rôznorodej dokumentácii literárnych osobností, inštitúcií, spolkov a podujatí, následne ich pro paguje prostredníctvom odborných štúdií, popularizačných príspevkov v tlači, rozhlase i televízii. Spracúva heslá z literatúry do rozličných publikácií, doslovy ku knižným
dielam, recenzie, state do monografií obcí a miest Zvolen, Okres Banská Bystrica, Hrochoť a i. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov (od 1993), členkou Predstavenstva SSS a tajomníčkou odbočky SSS v Banskej Bystrici, pôsobila v Matici slovenskej (1990), v Správnej rade Komunitnej nadácie Zdravé mesto Banská Bystrica, od roku 2010 je aj členkou Slovenského zväzu pro tifašistických bojovníkov. Získala ocenenia: Cena predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja za rok 2011, Cena primátora mesta Banská Bystrica (2017). Autorsky pripravila viaceré publikácie: Stredoslovenské vydavateľstvo v Banskej Bystrici 1960 – 1971 (1996), Literár ne a hudobné múzeum Banská Bystrica (2009), Stredoslo venská odbočka Zväzu slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici (2010), Sprievodca po Banskobystrických cintorí noch (2012), Chalupkovo Brezno v pamäti 4 (2017). Obom oslávenkyniam srdečne blahoželáme a prajeme mnoho zdravia, tvorivých síl a každodennej radosti z obyčaj ných ľudských vecí. Soňa Šváčová
11
Knižničné noviny 2021/3 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Bibliograficko-informačné Knižná novinka Vinný od narodenia : príbehy z juhoafrického detstva / a databázové centrum Trevor Noah. Bratislava : Tatran, 2021. ležiace, spiace? Trevor Noah sa narodil ako syn Od konca roka 2020 boli brány knižnice z dôvodu druhej vlny pandémie, podobne ako aj počas minuloročnej jari z dôvodu vlny prvej, na dlhé mesiace zatvorené. Čitatelia ne mohli využívať knižnično-informačné služby, ktoré sú viaza né na ich fyzickú prítomnosť v priestoroch knižnice, nemohli navštevovať študovne a vypožičiavať si knihy. V tejto situácii sa ukázala výhoda služieb, ktoré neboli viazané na daný prie stor a čas, naopak, boli prístupné cez digitálnu, internetovú diaľnicu z akéhokoľvek miesta a v akomkoľvek čase. Naše centrum už od septembra 2016 umožňuje online objednávky na vypracovanie rešerší: používateľ, registrova ný alebo neregistrovaný, navštívi patričnú stránku webového sídla našej knižnice, vyplní a odošle ob jednávkový formu lár a cez svoju ban ku pripíše náležitý poplatok na účet knižnice. Hneď ako sú pracovníci centra informovaní o uhra dení poplatku, dávajú sa do práce. Vyhotovia rešerš a prostred níctvom elektronickej pošty ju sprostredkujú objednávateľovi. Pred príchodom pandémie boli online objednávky rešerší len doplnkovou službou. Postupom času sa však ukázalo, že získavajú čoraz viac na obľube. Používateľom sa jednoducho lení navštíviť in persona knižnicu alebo bývajú vo vzdialenej ších lokalitách a majú problém s dostupnosťou. Za ostatných päť rokov sme elektronicky vybavili do 1700 rešerší. S príchodom pandémie a zatvorenia knižnice nielen pre používateľov, ale aj pre väčšinu zamestnancov ostali onli ne objednávky a zasielanie vypracovaných rešerší jedinou možnosťou, ako túto službu poskytnúť záujemcom. Pre pra covníkov centra sa ale veľa nezmenilo, naďalej vypracúvali rešerše z priestorov knižnice, prípadne rodinných príbytkov počas práce z domu. Prišli jarné mesiace a s nimi aj nová, podstatná skutoč nosť: očkovanie dostupné pre všetkých dospelých. Druhá vlna je na ústupe, knižnica opätovne roztvára svoju náruč a stojí už na obidvoch nohách, fyzickej aj virtuálnej. Skon čili sa letné prázdniny, začal sa nový školský rok, brány na šej knižnice budú prijímať čoraz viac aj študentov chtivých rešerší. Naše centrum je opäť pripravené, nech bude farba nášho okresu akákoľvek. Bude závisieť len od spoločenských pomerov a pandemickej situácie, akou formou uspokojíme potreby našich čitateľov. Tomáš Albert
juhoafrickej matky z kmeňa Xhosa a švajčiarskeho občana. V čase apartheidu boli vzťahy medzi partnermi odlišnej farby pleti neak ceptovateľné a pokladali sa za trestný čin. Trevor bol dieťa, ktoré sa vlastne nemalo narodiť, a tak ho museli skrývať. Zažil chudobu, prejavy rasizmu, ale aj odvážnu vzburu svojich „farboslepých rodi čov“, ktorí sa s dôvtipom snažili prekonať etnické a rasové predsudky. Dnes je z neho obľúbený moderátor s vlastnou show, cestuje po celom svete a vystupuje ako stand-up komik pred vypredanými sálami. Jeho rozprávanie sledujeme v navzájom prepojených príbehoch, mnohé sú zábavné či dramatické, iné zasa hlboko dojemné. Trevorova kniha sa pokladá za najúspešnejšiu autobiografiu 21. storočia, keďže nám s dôvtipom a úprimnosťou približuje nezvyčajný svet, na ktorý by sme najradšej zabudli. Michaela Töröková
Newsletter Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a Literárne a hudobné múzeum organizujú ročne množstvo podujatí pre širokú verejnosť, ktoré propagujú na svojej webovej stránke i na sociálnych sieťach. Od septembra sme pre našich priaznivcov pripra vili novinku. Záu jemcovia budú mať možnosť prihlásiť sa na našej we bovej stránke na odber newslettera. Mesačne v ňom budeme informovať o plánovaných podujatiach a o nových dokumentoch v knižničnom fonde. Veríme, že si náš newsletter náj de svojich priaznivcov. Jana Vranová http://svkbb.eu/newsletter
Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Zostavovateľ: Mgr. Danka Rešovská Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu