Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici patrilo, a bezpochyby aj patrí, nezastupiteľné miesto v podpore rozvoja vzdelanosti v regióne stredného Slovenska. Má za sebou bohatú minulosť, ktorá tvorí solídny základ pre súčasnosť a budúcnosť knižnice. Nevytvára priestor pre stagnáciu. Neustále napredovanie, vylepšovanie a skvalitňovanie ponuky služieb smerom k používateľom je jej stabilnou prioritou. Progres, ktorý knižnica za ostatné roky zaznamenala, je zjavný. Prestup pod správu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ju posunul na vyššiu úroveň, takže mohla rozvinúť svoje medzinárodné odborné kontakty nielen v krajinách Európskej únie, ale aj mimo nej – v Rusku, USA a Číne. To, že zároveň získala aj osvedčenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, upevnilo jej pozíciu nielen v očiach používateľov, ale aj vedeckých pracovníkov prestížnych vedeckovýskumných pracovísk na Slovensku.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici napĺňa predstavy o modernej knižnici, ktorá nachádza výborné uplatnenie v dobe digitálnych technológií. Súčasné 21. storočie je novou etapou v živote tejto inštitúcie a dáva jej status multikultúrneho vzdelávacieho a informačného centra. Hodnota informácie sa stáva kľúčovou a rôznorodosť informačných zdrojov je podmienkou. Dnešná spoločnosť je presýtená informáciami, a z toho dôvodu je pre knižnicu náročné udržať si štandard predchádzajúcich rokov. Zdroje informácií neboli v minulosti tak ľahko dostupné ako je to v súčasnosti, a tak enormný rozvoj moderných technológií zásadne ovplyvnil aj pozíciu knižnice v očiach jej používateľov. V spoločnosti, ktorá nemá problém dostať sa k množstvu nových informácií, sa knižnica usiluje vychovať používateľov, ktorí budú hľadať a zároveň si ocenia kvalitné a hodnoverné informačné zdroje. Túto úlohu sa darí napĺňať vďaka úzkej dlhoročnej spolupráci so strednými školami aj s univerzitami v Banskej Bystrici. Banskobystrickí študenti Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení, Vysokej školy Hochschule Fresenius a Fakulty zdravotníctva SZU tvoria dominantné percento používateľov knižnice.
knižnice, pripravovaných podujatiach, novinkách v knižničnom fonde a významných udalostiach v knižnici.
Štátna vedecká knižnica v tomto roku oslavuje svoju 90-tku. Má za sebou obrovský kus práce a pred sebou ďalšiu náročnú cestu. Z pôvodnej Mestskej verejnej knižnice s 200 zväzkami slovenských a českých kníh a s jediným knihovníkom sa sformovala do dnešnej modernej podoby multikultúrneho centra, ktoré aj naďalej zostáva významným zdrojom informácií a poznania. Aj napriek svojmu veku je knižnica plná energie a plánov do budúcnosti. Prioritami do ďalších rokov zostáva zvyšovanie kvality ponúkaných služieb, ale aj ich zatraktívnenie smerom k mladšej generácii používateľov, zavádzanie nových knižnično-informačných technológií či rôznorodosť organizovaných podujatí pre odbornú a širokú verejnosť.
Milí čitatelia, na záver mi dovoľte pozvať vás na spoločnú oslavu tohto významného jubilea, ktorú odštartuje slávnostné otvorenie Týždňa slovenských knižníc 2016 a potrvá až do konca roka. Pevne verím, že si nájdete čas na návštevu historickej budovy Župného domu ležiacej v srdci Banskej Bystrice a vyberiete si z bohatej ponuky „narodeninových“ podujatí.
20. marec 1926 – vznik Mestskej verejnej knižnice; Karol Kiszely sa stáva prvý riaditeľom
1929 – žiadosť Mestskej verejnej knižnice o zriadenie vedeckej knižnice
1935 – sťahovanie knižnice do nových priestorov na Kapitulskej ulici a otvorenie prvej čitárne
1947 – menovanie dr. Jozefa Karvaša za vedúceho knihovníka
1951 – z Mestskej verejnej knižnice sa zriaďuje Krajská ľudová knižnica
1952 – riaditeľom Krajskej ľudovej knižnice sa stáva Ján Mičovský
1955 – vyhlásenie budovy Župného domu za Národnú kultúrnu pamiatku
1957 – vyjadrenie súhlasu Ústrednej knižničnej rady v Prahe k návrhu o zriadenie vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
1963 – získanie práva povinného výtlačku československej knižnej a periodickej produkcie
1964 – začiatok budovania fondu špeciálnych technických dokumentov a zriadenie Oblastného strediska normalizačnej a patentovej literatúry
1966 – pridelenie budovy Župného domu ako hlavného sídla knižnice a začiatok jeho rekonštrukcie; vytvorenie samostatného Bibliografického oddelenia; otvorenie Študovne noriem, patentov a odborných domácich a zahraničných periodík
1. júl 1969 – získanie štatútu „vedecká“ knižnica a prechod pod priame riadenie Ministerstva kultúry SSR ako Štátna vedecká knižnica; vytvorenie Mikrografického pracoviska
1973 – riaditeľom ŠVK v Banskej Bystrici sa stáva Ing. Milan Kamenský, CSc.
1974 – delimitácia časti knižničného fondu ŠVK pre novozriadenú Okresnú knižnicu v Banskej Bystrici
1978 – začiatok využívania prostriedkov automatizovanej a výpočtovej techniky
1979 – otvorenie zrekonštruovanej budovy Župného domu ako sídla knižnice
1986 – metodickú činnosť od ŠVK preberá novozriadená Krajská knižnica vo Zvolene; vytvorenie Bibliografickej študovne
1989 – zriadenie samostatného Oddelenia špeciálnych fondov
1990 – riaditeľkou knižnice sa stáva Mgr. Oľga Kaliská
1994 – komplexná debarierizácia knižnice
1995 – inštalácia moderného komplexného automatizovaného systému VTLS; otvorenie Nemeckej študovne, Databázovej študovne a Audiovizuálnej a hudobnej študovne
1996 – spracovanie kníh sa začína realizovať prostredníctvom knižnično-informačného systému VTLS podľa katalogizačných pravidiel AACR2, ISBD a medzinárodného výmenného formátu US MARC, ktorý bol v roku 2013 nahradený formátom MARC21; prechod Štátnej vedeckej knižnice pod správu Krajského úradu v Banskej Bystrici ako právneho subjektu, neskôr pod správu Banskobystrického štátneho kultúrneho centra bez právnej subjektivity s názvom Banskobystrická vedecká knižnica
1999 – získanie právnej subjektivity pod riadením Krajského úradu v Banskej Bystrici; sprístupnenie zrekonštruovaných priestorov Spoločenskej sály; sprístupnenie on-line katalógu používateľom knižnice; začiatok prevádzky VTLS – modul výpožičky; vytvorenie Študovne historických fondov; do funkcie riaditeľky ŠVK nastupuje od 1. júla PhDr. Oľga Lauková, PhD.
2000 – otvorenie regionálnej Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky v priestoroch Župného domu; vytvorenie Študovne špeciálnych technických a legislatívnych dokumentov; vychádza prvé číslo Knižničných novín
2001 – pričlenenie Literárneho a hudobného múzea k ŠVK; sprístupnenie webovej stránky knižnice
2002 – zriaďovateľom ŠVK sa stáva Ministerstvo kultúry SR
2003 – otvorenie zrekonštruovaných priestorov podkrovia Župného domu a otvorenie Univerzálnej študovne –„študovne tretieho tisícročia“
2004 – prechod na nový knižnično-informačný systém Virtua
2005 – otvorenie Galérie v podkroví, expozície Ľudové hudobné nástroje, a študovní InfoUSA a Centrum ruských štúdií
2006 – otvorenie Britského centra a divadla D44
2007 – vydanie publikácie Duch v kameni
2008 – modernizácia Študovne hudobnín a audiovizuálnych dokumentov; začiatok digitalizácie zvukových dokumentov v ŠVK
2009 – vznik Oddelenia správy fondov; vstup do projektu KIS3G; rekonštrukcia Študovne viazaných periodík a Študovne digitálnych dokumentov; 10. výročie cyklu Osobnosti; vydanie bibliografického slovníka Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich;
2010 – otvorenie študovne Window of Shanghai a Bábkarského salónu
2011 – zavedenie výpožičiek elektronických kníh prostredníctvom e-čítačiek
2012 – modernizácia Spoločenskej sály; začiatok modernizácie expozícií v Literárnom a hudobnom múzeu; otvorenie Hudobného átria a študovne Centrum slovanských štúdií; sprístupnenie novej webovej stránky knižnice
2013 – začiatok digitalizácie knižničných fondov v ŠVK; otvorenie Tvorivého centra
2014 – vydanie publikácie Knižnica v histórii a súčasnosti –monografia knižnice k 90. výročiu vzniku
2015 – otvorenie expozície Librárium; sprístupnenie individuálnych študijných boxov; realizácia 5. Kolokvia knižnično-informačných expertov krajín V4+ (Bratislava, 8. – 9. 6. 2015); spustenie virtuálnej služby Live Chat
2016 – celoslovenské otvorenie Týždňa slovenských knižníc 2016 (29. 3. – 4. 3. 2016); 90. výročie založenia Mestskej verejnej knižnice v Banskej Bystrici
Dnešný život prebieha v znamení informačných technológií. Využívajú sa všade a pri každej príležitosti. Samozrejme, pomáhajú aj v knižniciach. Výhody, ktoré prinášajú, využívame aj v našej knižnici. Vybavovanie telefonických požiadaviek sa stalo úplne bežnou ale dnes už nie najčastejšou formou komunikácie s našimi používateľmi. Oveľa viac otázok a požiadaviek sa rieši prostredníctvom elektronickej pošty a najnovšie aj formou live chatu.
Ako to bolo v minulosti, keď informačné technológie neovládali náš život a našu prácu? Okrem osobnej komunikácie, ktorá je dôležitá aj v súčasnosti, to boli predovšetkým poštou odosielané oznamy, upomienky a listy pre knižničných používateľov.
Keďže neexistovali počítače, ktoré dnes evidujú používateľov a ich výpožičky a strážia dodržanie výpožičnej lehoty, museli toto všetko zabezpečiť knihovníci klasicky, ruč-
ne. Výpožičné lístky zakladali do absenčnej kartotéky a do čitateľských listov. Čitateľské listy mali zoradené termínovo podľa výpožičiek. Denne ich prechádzali a kontrolovali dodržiavanie výpožičnej lehoty. Tým, ktorí knihy načas nevrátili ani nepožiadali o predĺženie výpožičnej lehoty, odosielali upomienky. Vypisovali ich na predtlačené tlačivá a upomienku vyznačovali aj v čitateľskom liste používateľa. Podobne to bolo s oznámeniami o rezervovaných knihách. Táto činnosť bola veľmi prácna a náročná na čas.
Formou doporučených listov sa odosielali riaditeľské a advokátske upomienky. Týmto spôsobom sa vybavovali tiež mnohé iné záležitosti, ako napríklad náhrady za stratené knihy, požiadavky, sťažnosti a návrhy používateľov. Občas sa v pošte objavili aj príjemné listy od používateľov, ktorí v nich ďakovali knižnici alebo konkrétnym zamestnan-
com za pomoc pri vyhľadávaní literatúry, za ochotu alebo ústretový prístup.
V neskoršom období, v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia, začala knižnica využívať jednoduchý softvér, ktorý evidoval používateľov a signatúry kníh, ktoré si požičali. Sledoval dodržiavanie výpožičnej lehoty a generoval upomienky vo forme tlačeného výstupu. Upomienky
obsahovali meno a adresu používateľa a signatúry kníh a odosielali sa ako otvorené listové zásielky. Komunikácia s používateľmi knižničných služieb je náročná, ale aj zaujímavá stránka knižničnej práce. Mnohé postupy sa zmenili a niektoré zásadne. Základný cieľ práce knihovníka však zostáva po celý čas rovnaký - spokojný používateľ.
Peter Majling
V decembri 2015 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici spustila novú službu komunikácie s používateľmi, Live Chat, ktorou sa snaží opäť viac priblížiť ku svojim návštevníkom, uľahčiť im komunikáciu s odborným personálom knižnice a zabezpečiť rýchlejšie a efektívnejšie odpovedanie na otázky.
Zavádzanie tejto interaktívnej služby prebiehalo v niekoľkých fázach. Po základnej testovacej fáze, slúžiacej na výber samotnej technológie, nasledovala fáza prispôsobovania technológie pre podmienky knižnice a oboznamovanie sa so systémom a
jeho možnosťami z pohľadu správcu systému. Celý proces, vrátane školenia zamestnancov až po uvedenie služby do prevádzky, trval tri mesiace.
Pri výbere technológie sa postupovalo v súlade s overenou praxou využívania Open Source softvérových riešení, ktoré sa vyznačujú výborným prispôsobovaním pre konkrétne nasadenie vo vlastnej réžii. Počas testovania možností viacerých Open Source riešení sme teda mohli lepšie definovať samotné požiadavky na vlastnosti a funkcie systému, ktoré neboli na začiatku procesu presnejšie určené. Jednalo sa totiž o nový typ služby a nemali sme s ňou žiadne skúsenosti. Zvolené Open
Source riešenie uvedené do prevádzky je helpdeskový systém, teda komplexný nástroj na preberanie a riešenie prípadov, kde spôsob riešenia úloh je možné nastaviť podľa požiadaviek organizácie. Inšpiráciou k zvolenému riešeniu pre nás bola Mestská knižnica v Českej Třebovej.
Služba Live Chat je pre návštevníkov dostupná v pracovné dni, pondelok – piatok, v čase od 13:00 do 16:00. Deje sa to priamo cez webovú stránku knižnice.
Live Chat je modernou formou komunikácie, ktorá je blízka najmä študentom a mladším používateľom knižnice. Pre nich je už komunikácia formou chatu bežnou súčasťou
života. Na prístup k tejto službe návštevník nepotrebuje žiadne prihlasovacie údaje. Túto formu komunikácie môžu využiť aj návštevníci, ktorí ešte nie sú zaregistrovaní v knižnici, ale majú záujem o získanie základných informácií ohľadom registrácie. Odborný personál knižnice návštevníkom odpovedá ihneď, v prípade rozsiahlejších otázok sa môže s používateľom dohodnúť aj na odpovedi prostredníctvom mailu, keďže táto služba je primárne určená na rýchlu komunikáciu. V prípade špecifických otázok návštevníkovi poskytne mailovú adresu odborného pracovníka knižnice, ktorý sa zaoberá danou oblasťou.
OD KATALÓGOVÝCH LÍSTKOV K ON-LINE KATALÓGU
V čase svojho vzniku, v marci 1926, tvoril základ knižničného fondu Mestskej verejnej knižnice dar 200 kníh od Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe. Knižničný fond sa postupne rozširoval vďaka neúnavnej práci zakladateľa knižnice a jej knihovníka Karola Kiszelyho, ktorý sa snažil o doplňovanie fondu aj zahraničnou literatúrou. Spočiatku si mohli čitatelia požičiavať len knihy, od roku 1936 aj periodiká a v ďalších desaťročiach pribúdali špeciálne typy dokumentov ako hudobniny, gramoplatne a magnetofónové pásky, mapy, normy a patenty. Knihy a periodiká boli čitateľom k dispozícii nielen v tlačenej forme, ale aj na mikrofilmoch a mikrofišoch. V 90-tych rokoch 20. storočia pribudli elektronické dokumenty CD, CDROM, DVD a ako najnovšie e-knihy.
V MVK sa knihy a časopisy získavali a požičiavali, neboli odborne spracovávané. Odborná katalogizácia dokumentov sa začala až v období Krajskej ľudovej knižnice v roku 1952. Menná katalogizácia sa robila podľa katalogizačných pravidiel Miroslava Nádvorníka a neskôr podľa normy ČSN 01 0195 Bibliografický (dokumentační) a katalogizační záznam. Pre vecnú katalogizáciu sa po dlhších úvahách vedenie knižnice rozhodlo pre používanie Medzinárodného desatinného triedenia. Starší čitatelia našej, ale aj iných knižníc, si dobre pamätajú na katalógové lístky rozmeru 7,5 x 14,5 cm, na ktorých boli ručne a neskôr strojom písané údaje o dokumentoch. Tieto boli radené podľa rôznych kritérií – budoval sa autorský, názvový, systematický a od 1. 7. 1975 aj predmetový katalóg. V roku 1975 sa prešlo z ručného rozmnožovania katalogizačných záznamov na strojové. Záznamy boli vyhotovované na voskových blanách a rozmnožované cyklostylom. V roku
1977 sa vyskúšalo rozmnožovanie záznamov na prístroji Rank – Xerox, kvalita tlače však nevyhovovala. Dodnes tieto rôzne formy lístkov a ich kvalitu možno vidieť v katalógoch na prízemí knižnice.
S nástupom výpočtovej techniky do oblasti knihovníctva v 80-tych rokoch 20. storočia súvisia snahy o unifikáciu štruktúry záznamov, a to v medzinárodnom meradle. Unifikácia na medzinárodnej úrovni umožňuje výmenu informácií prostredníctvom počítačov. Pre spracovanie záznamov v našej knižnici bol určený medzinárodný výmenný formát US MARC, ktorý bol v roku 2003 nahradený formátom MARC21 Do praxe sa zaviedli medzinárodné katalogizačné pravidlá – AACR2 a ISBD. V tomto roku nás čaká prechod na nové medzinárodné katalogizačné pravidlá RDA, ktoré si vyžiadal nárast elektronických typov dokumentov a špecifické potreby ich spracovania.
Od roku 1996 všetky typy dokumentov spracovávame elektronicky, s cieľom sprístupniť informácie o nich nielen používateľom našej knižnice, ale aj širokej verejnosti. V súčasnosti máme spracované a prostredníctvom on-line katalógu (https://chamo.kis3g. sk/search/query?theme=svkbb) v pohodlí domova dostupné záznamy o všetkých exemplároch periodík, hudobnín, máp, pohľadníc, audio-, video- a audiovizuálnych dokumentov. Naďalej popri nových spracovávame do databázy knihy vydané v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia, a postupne chceme do elektronickej formy spracovať aj staršie normy a patenty.
Ak v čase vzniku knižnice hovoríme o fonde 200 kníh, k 31. 12. 2015 vykazuje knižnica fond v počte 1.714 897 knižničných jednotiek. Moderné metódy sprístupňovania dokumentov sa snažíme uplatňovať aj v našej knižnici. V roku 2013 sme začali s digitalizáciou starých a vzácnych tlačí, dokumentov, vydaných knižnicou a tiež zbierky dobových pohľadníc mesta. Knihy (v počte 1 110) sú používateľom dostupné prostredníctvom databázy Ebrary (http://site.ebrary. com/lib/svkbb/home.action). Zbierka 558 pohľadníc, ktoré sú datované od konca 19. storočia po súčasnosť a zachytávajú architektonické pamiatky a pohľady na mesto, je prístupná v priestoroch budovy priamym prelinkovaním z on-line katalógu.
Jana VranováSpolupráca Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici s ostatnými inštitúciami v bývalom Československu bola od prvých rokov veľmi intenzívna. Knižnica pôsobila vo funkcii metodického centra kraja, mala rozvinutú spoluprácu s ľudovými knižnicami, so strediskami vedecko–technických a ekonomických informácií a so školskými knižnicami. Jednou z významných zmien bola zvýšená komunikácia s vedeckými knižnicami v celom Československu, keďže sa zo ŠVK stal ich rovnocenný partner.
ŠVK spolupracovala so všetkými ústrednými knižnicami, štátnymi vedeckými knižnicami, krajskými knižnicami v celom Československu, ale aj s Knihovedným ústavom Matice slovenskej. Intenzívne kontakty pozostávali najmä z výmeny bibliografických, metodických a iných materiálov. Od roku 1969, keď sa bývalá krajská knižnica konštituovala ako štátna vedecká, rozšírila spoluprácu najmä s ústrednými knižnicami a so štátnymi vedeckými knižnicami v celej republike, a to jednak pre možnosť preberania skúseností, ale aj pre aktívnu účasť na riešení spoločných problémov. Kooperácia pokračovala s inými slovenskými knižnicami a inštitúciami aj po roku 2000, či už to bola príprava a otvorenie priestorov regionálnej kancelárie v Banskej Bystrici v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, organizovanie podujatí v cykle Osobnosti s Mestským úradom v Banskej Bystrici a s Univerzitou Mateja Bela, s Univerzitnou knižnicou UMB, so SNK v Martine a Univerzitnou knižnicou v Bratislave pri riešení odborných a celoslovenských úloh, so ŠVK v Prešove a Košiciach pri plnení úloh vedeckých knižníc, s kníhkupectvami Duma, Art Fórum a Paseka v Banskej Bystrici, neskôr s kníhkupectvom Albion Books, s Malým centrom, Slovartom GTG a so Suweco Bratislava pri doplňovaní knižničného fondu. S Akadémiou umení sa rozvíjali partnerské vzťahy pri organizovaní prednášok a seminárnych cvičení z oblasti hudby a hudobnej výchovy. Tradíciu mala spolupráca so Slovenským rozhlasom, Rádiom Regina v Banskej Bystrici pri realizácii koncertov vážnej hudby. Vznikom Strediska európskych informácií sa začali prehlbovať kontakty s Informačnou kanceláriou Rady Európy v Bratislave pri poskytovaní knižničných a informačných služieb, a s Úradom priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici pri využívaní patentových spisov a činnosti informačného centra úradu v priestoroch knižnice.
Dôležité kontakty so zahraničnými knižnicami nadviazala už na začiatku 60. rokov. Vďaka zmene svojho statusu na vedeckú knižnicu sa tieto vzťahy postupne zintenzívnili a výrazne narástol aj záujem knižníc z iných krajín. Za necelý polrok navštívili ŠVK zahraničné návštevy z Budapešti, Bukurešti, Varšavy a Berlína, ale aj pracovníci národných knižníc z ďalekej Indie a Etiópie. Spolupráca sa rozvíjala s Technickou knižnicou v Katoviciach a knižnicou v Užhorode. Pochopiteľne, vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu, sa záujem obmedzoval výrazne na krajiny vtedajšieho východného bloku. V budovaní zahraničných kontaktov sa pokračovalo študijnými exkurziami po knižniciach v Bulharsku a Rumunsku. Spomedzi zahraničných návštev možno spomenúť napríklad príchod šéfredaktorky bulharského časopisu Bibliotekar G. Pavlovovej zo Sofie a šéfredaktora Bibliotekara Borisa Nikolajeviča Bačaldina z Moskvy v roku 1971.
Záujem o spoluprácu nebol len zo strany Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, ale aj zo strany zahraničných knižníc. Koncom roka 1973 totiž Vojvodská a mestská verejná knižnica v Opole (dnes Vojvodská verejná knižnica E. Smolki v Opole ) písomne požiadala ŠVK o nadviazanie družobných stykov a pozvala niekoľkých jej pracovníkov do Opole. Osobitnou súčasťou zahraničnej spolupráce, ktorá stojí za podrobnejšie pripomenutie, je spolupráca s vtedajšou Študijnou a vedeckou knižnicou Zdenka Nejedlého v Hradci Králové (terajšou Študijnou a vedeckou knižnicou v Hradci Králové) založená na priateľských kontaktoch a spolupráci s viac ako 30-ročnou tradíciou. Prvé kontakty siahajú do roku 1978, kedy zamestnanci z ŠVK navštívili kolegov v Hradci Králové. Po súčasnosť sa naďalej rozvíja spolupráca s Vojvodskou verejnou knižnicou E. Smolki v Opole, so Študijnou a vedeckou knižnicou v Hradci Králové, s Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou v Moskve, so Šanghajskou knižnicou, so Štátnym literárnym múzeom Janka Kupalu a Múzeom dejín divadelnej a hudobnej kultúry v Minsku. Spoločné aktivity partnerských knižníc sa zameriavajú na vzájomné posilňovanie kultúrneho poznávania formou výmenných stáží, získavanie a odovzdávanie skúseností a odborných informácií aktívnou účasťou na odborných seminároch, konferenciách alebo realizáciou spoločných projektov a výstav.
Oľga Doktorová
Slovenská asociácia knižníc a Spolok slovenských knihovníkov a knižníc opäť spojili svoje sily pri príprave celoštátneho podujatia – Týždňa slovenských knižníc (TSK), ktorého cieľom je zviditeľniť knižnice, propagovať čítanie a celoživotné vzdelávanie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít. Slávnostné otvorenie už 17. ročníka TSK sa uskutoční 29. februára o 13.00 h. v Štátnej vedeckej kniž-
nici v Banskej Bystrici, ktorá si v tomto roku pripomína 90. výročie svojho vzniku. Vďaka partnerovi podujatia – Železničnej spoločnosti Slovensko bude z Bratislavy do Banskej Bystrice vypravený špeciálny knižničný vozeň „Stanica – Knižnica“, ktorým do nášho mesta pricestujú predstavitelia oboch profesijných združení, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, riaditelia vedeckých, akademických a verejných knižníc, ako aj ambasádor TSK 2016 – Ján Gallovič, člen činohry Slovenského národného divadla a ďalší hostia. Okrem bohatého kultúrneho programu je otvorenie Týždňa slovenských knižníc tradične spojené s odovzdaním ceny Slovenskej asociácie knižníc – SAKAČIK, niektorej z členských
knižníc za jej aktívnu činnosť, resp. za prípravu významného podujatia v predchádzajúcom roku.
Knižnice napriek neustále sa znižujúcim rozpočtom na ich činnosť pripravili aj tento rok veľa zaujímavého, nového, poučného i zábavného pre svojich čitateľov, používateľov a návštevníkov. A to nielen v uzavretých priestoroch knižníc, ale aj vo virtuálnom prostredí. Stovky rôznorodých podujatí sú adresované najmä deťom, mládeži, rôznym komunitným spoločenstvám (starším spoluobčanom, nezamestnaným a pod.) Práve počas TSK knižnice rozširujú a skvalitňujú portfólio svojich služieb – organizujú vzdelávacie kurzy, školenia na podporu informačnej gramotnosti, besedy s významnými autormi, pre-
kladateľmi, prezentácie zaujímavých kníh, atď.
Sprievodnou akciou TSK sú knižničné hliadky, ktoré počas celého týždňa vo verejných priestranstvách (v prostriedkoch MHD, v obchodných centrách) odmenia všetkých čítajúcich záložkou do knihy od vydavateľstva Martinus. Čítajúci môžu dokonca získať aj ročné členské zdarma.
Banskobystrické knižnice – Štátna vedecká knižnica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča a Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela, ktoré sa spolupodieľali na príprave slávnostného otvorenia, pripravili pre vás zaujímavé podujatia počas celého týždňa. Príďte! Srdečne vás pozývame – knižnice sú tu pre všetkých.
Blanka Snopková
Pilotný ročník viacjazyčného stretnutia Babylon jazykov uskutočnili jazykové študovne (Nemecká študovňa, Centrum slovanských štúdií, InfoUSA, Britské centrum, Window of Shanghai) Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici počas Týždňa slovenských knižníc 2015. Viacjazyčné stretnutie prilákalo záujemcov rôznych vekových kategórií, ktorí v neformálnych rozhovoroch prekonali bariéru strachu komunikácie v cudzom jazyku. Stretnutie prispelo k zdokonaľovaniu ich komunikačných zručností v cudzom jazyku, rozšírilo ich slovnú zásobu a umožnilo im nadviazať nové kontakty s ľuďmi s rovnakým záujmom o niektorý z cudzích jazykov. Stretnutie oslovilo aj neziskové organizácie,
ktoré sprostredkúvajú štipendiá slovenských študentov do zahraničia (SAIA) a pracujú so zahraničnými študentmi v Banskej Bystrici (ESN UMB Banská Bystrica).
V rámci Týždňa slovenských knižníc 2016 pripravujú jazykové študovne ďalší ročník viacjazyčného stretnutia s cieľom podporiť vzdelávanie a komunikáciu v cudzích jazykoch. Veríme, že Babylon jazykov II. bude opäť príjemným stretnutím ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť od gramatických cvičení, podebatovať sa v cudzom jazyku a dobre sa zabaviť. Záujemcovia môžu svoju účasť nahlásiť mailom na veronika.uhrikova@ svkbb.eu alebo telefonicky na 048/47 107 03.
Veronika Uhríková Pozvánka
Počas Týždňa slovenských knižníc pripravujeme pre našich čitateľov ďalšie podujatie z cyklu Stretnutie so spisovateľom a prekladateľom. Našim hosťom bude Michal Hvorecký (1976). Vyštudoval estetiku. Píše poviedky, romány a blogy. Jeho knihy vyšli v piatich jazykoch. Podľa jeho novely bol nakrútený film Wilsonov. Z nemčiny prekladá prózu a divadelné hry (Robert Walser, Dea Loher, Timur Vermes, Martin Pollack). Pracuje v Goetheho inštitúte a žije s rodinou v Bratislave.
Privítame ho 2.3.2016 o 14,00 v ŠVK – LHM. Dôležité momenty z jeho života, tvorby a prekladateľskej činnosti sa dozvieme z rozhovoru, ktorý bude viesť Paulína Šedíková-Čuhová.
Podujatie pripravujeme v spolupráci s Goethe inštitútom.
Otvorenie divadla D44 bolo spoločným projektom Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Divadelný priestor slúži predovšetkým študentkám a študentom tejto fakulty, ktorí v priestoroch divadla pravidelne vystupujú so svojimi monodrámami. Rovnako knižnica
zrealizovala v priestoroch divadla niekoľko zaujímavých podujatí – emotívny Poetický večer Larisy Sugay, pôsobivé predstavenie Katarína Veľká v podaní Milky Zimkovej, či divadelné predstavenie venované 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra Ženy národné, nádoby strieborné na motívy textu Jany Juráňovej, ktoré naštudovali študentky
a študenti Filozofickej fakulty Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici. Divadlo D44 bolo slávnostne otvorené 30. januára 2006 divadelným predstavením Antona Pavloviča Čechova Čajka v naštudovaní študentiek a študentov Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Krstným otcom divadla sa stal herec Juraj Sarvaš. Piate výročie D44 knižnica oslávila divadelným predstavením Bláznove zápisky od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa v podaní študenta Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v roku 2011. V roku 2016 si knižnica pripomína okrúhle 10. výročie otvorenia divadla D44.
Veronika Uhríková
Z iniciatívy Hudobného centra vyhlásilo dňa 27. januára 2016 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prostredníctvom webového portálu rok 2016 Rokom slovenskej hudby, čím plynulo nadviazalo na obdobné roky 2006 a 1996. Po uplynulom decéniu je tu opäť príležitosť predstaviť verejnosti hodnoty minulého i súčasného obdobia slovenskej hudobnej kultúry doma i v zahraničí a tým prispieť k estetickému rozvoju a obohacovaniu duchovného života spoločnosti. Priamym podnetom pre opätovné vyhlásenie Roku slovenskej hudby sú viaceré významné výročia tvorcov, interpretov, muzikológov a ďalších osobností slovenskej hudobnej kultúry, ako aj umeleckých telies. Pohronie a jeho perla Banská Bystrica boli nielen v minulosti bohaté na hudobný život a kultúru. Z hudobných jubileí roku 2016 si pripomíname: J. L. Bella (skladateľ, 80. výročie úmrtia), Ján Cikker (skladateľ, 105 výročie narodenia), Andrej Očenáš (skladateľ, 105. výročie narodenia), Zdenko Mikula (skladateľ, 100. výročie narodenia), Vojtech Adamec (skladateľ, 90. výročie narodenia), Igor Bázlik (skladateľ, 75. výročie narodenia), Hono-
rat Cotteli (skladateľ, 75. výročie narodenia), Vladimír Gajdoš (skladateľ 80. výročie narodenia), Jevgenij Iršai (skladateľ, 65. výročie narodenia) a ďalšie. V oblasti populárnej hudby sú to napr.: Štefan Čeman (interpret, 75. výročie narodenia) a jeho spoluhráči jubilanti: Ivan Nagy, Arnošt Wágner, Peter Zima, Michal Kališka (75. výročie narodenia), z oblasti pedagogickej Vladimír Gajdoš (pedagóg, dirigent,
80. výročie narodenia), múzejnej Marianna Bárdiová (muzikilóg, pedagóg, múzejník, 65. výročie narodenia) a iné. Rok slovenskej hudby 2016 však nie je len príležitosťou upozorniť na jubileá, ale predovšetkým priestorom na podčiarknutie bohatstva a pestrosti slovenskej hudby ako takej a na rozšírenie kultúrneho povedomia verejnosti o nej. Je preto impulzom pre umeleckú činnosť a dramaturgické plány hudobných telies, spevoherných divadiel, organizátorov hudobných festivalov, interpretačných i skladateľských súťaží, pre odborné muzikologické pracoviská a múzeá. Už ostatné číslo knižničných novín 4/2015 prinieslo
článok venovaný nedožitej storočnici hudobného skladateľa, dirigenta, pedagóga a organizátora hudobného života Zdenka Mikulu. Pri tejto príležitosti ŠVK – Literárne a hudobné múzeum pripravuje v dňoch 4. 10. –4. 11. 2016 prvú profilovú výstavu, ktorá priblíži život a dielo slovenského hudobného skladateľa 2. polovice 20. storočia, autora reprezentatívnych zborových kompozícií. Pripravovaná profilová výstava bude korešpondovať s takisto pripravovanou prvou monografiou skladateľa a nepriamo doplní medzinárodné sympózium zborového spevu Cantus Choralis, ktorého 12. ročník, tematicky venovaný zborovej tvorbe Zdenka Mikulu, sa v spolupráci s Katedrou Hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela uskutoční v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici takisto v mesiaci október. Pri príležitosti 105. výročia narodenia hudobného skladateľa Andreja Očenáša je v priestoroch 1. poschodia ŠVK nainštalovaná výstava zo zbierkového fondu ŠVK
– Literárneho a hudobného múzea, ktorá na základe osobných predmetov, fotografií, drobných tlačí, hudobných autografov či nosičov prináša fragmentárny pohľad na mladosť, štúdiá, tvorbu, prácu na pedagogickom, rozhlasovom či organizačnom poli slovenskej národnej hudby. Výstava o predstaviteľovi slovenskej hudobnej moderny potrvá do 25. apríla 2016.
Rok slovenskej hudby v Štátnej vedeckej knižnici oficiálne otvorí koncert s názvom Metamorfózy múdrostí, ktorý je zároveň otváracím koncertom i k celoslovenskému otvoreniu 17. ročníka Týždňa slovenských knižníc. Uskutoční sa dňa 29. 2. 2016 o 17.00 h. v priestoroch Spoločenskej sály, ŠVK. Dramaturgiou koncertu bude reflektovať diela a tvorbu regionálnych autorov: J. L. Bella, J. Móry, V. Figuš-Bystrý, T. Andrašovan, V. Didi, P. Špilák a ďalších. S Rokom slovenskej hudby budú korešpondovať aj ďalšie podujatia, nepriamo odštartované ostatným podujatím v rámci Cyklu osobnosti, ktoré 14. decembra 2015 pripomenulo okrúhle životné jubileum hudobného skladateľa Vojtecha Didiho. V tomto roku podujatie v rámci cyklu priblíži
osobnosť súčasného skladateľa, klaviristu a producenta Juraja Tatára. Komornejšie stretnutia ponúka Cyklus literárne a hudobné večery, ktorý dá v tomto roku májovým podujatím priestor rodákovi z neďalekého Hronseku Braňovi Hroncovi, 22. decembra 2015 oslávil okrúhle jubileum 75 rokov. V mesiaci december v ňom privítame ďalšieho jubilanta, banskobystrického rodáka, hudobného skladateľa Igora Bázlika, ktorý sa tohto okrúhleho životného jubilea dožíva 5. decembra 2016. Výstava na 1. poschodí ŠVK v dňoch
31. 5. – 1. 7. 2016 priblíži život a dielo maestra Jána
Cikkera, ktorý v uverejnenom Liste rodisku v knihe Milana Gajdoša píše: „O tebe, moje rodné mesto písať je veľmi ľahké a zároveň veľmi ťažké. To preto, lebo Ty si mi dalo všetko: život, matku, hudbu, prírodu a vrúcny cit spolupatričnosti. Ty si mi dalo domov.“. Adventné obdobie prežiari hudba adventného koncertu, ktorý bude aj v tomto roku organizovaný v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici. Okrem uvedených podujatí sa v znamení slovenskej hudby a hudobnej kultúry bude niesť aj medzinárodné podujatie venované prezentácii kultúrneho de-
dičstva v múzeách a galériách, ktorého 12. ročník privíta návštevníkov 21. mája 2016 pod názvom Noc múzeí a galérií. Medzinárodný charakter súvisiaci s francúzskym sviatkom oslavy hudby má aj projekt Noc hudby zastrešený v slovenských podmienkach Hudobným centrom. Jeho 5. ročník pripadá tradične na tretí júnový piatok, čiže 17. júna 2016. V kooperácii s ŠVK – Literárneho a hudobného múzea a Hudobného átria predstaví na nádvorí ŠVK opäť zaujímavé muzicírovanie hudobníkov i kontakt s hudbou v podobe hudobnej burzy. Hovorí sa, že dobrá kniha je naj-
lepším liekom a o hudbe to platí dvojnásobne. Stačí sa jej otvoriť. Možno sa stane aj záchranou pred obyčajným slovom.
O vzniku novej inštitúcie v meste Banská Bystrica – Mestskej verejnej knihovne - informovali aj Hronské noviny z 1926. Čitateľov novín a potenciálnych používateľov knižnice upovedomoval článok, odborným jazykom povedané, aj o podmienkach sprístupňovania knižnično-informačných služieb a vzájomných vzťahoch medzi knižnicou a používateľmi, t. j. o knižničnom poriadku. Čo teda (ne)mohli, museli či nesmeli čitatelia Mestskej verejnej knihovne v porovnaní s čitateľmi Štátnej vedeckej knižnice?
Čo znamenalo byť používateľom MVK a akými zmenami prešiel knižničný poriadok za deväťdesiat rokov?
V roku 1926 ste si mohli knihy vypožičať zdarma, ak ste sa prihlásili a zapísali u knihovníka. Ak si chcete vypožičať dokumenty z ŠVK dnes, pripravte si 3,50€ - 7,00€ ako členské. V minulosti ste si mohli knihy vypožičať v utorok a sobotu od 17,00 do 19,00 hodiny a na rozdiel od dnešných používateľov, používatelia MVK mohli využiť jej služby aj každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 10,00 do 12,00 hodiny.
Výhodou členstva v ŠVK je však možnosť vypožičať si až 10 dokumentov naraz na jeden mesiac. Pred 90 rokmi ste si mohli vypožičať len 3 knihy, ktoré ste museli prelúskať za 2 týždne. Ak ste to nestihli a zabudli ste si ich predĺžiť, museli ste počítať s pokutou tridsať halierov za knihu za každý omeškaný týždeň. Veľa či málo, každopádne, ako používateľovi ŠVK vám za každú omeškanú knihu účtujeme 0,10€ za deň.
Či ste knihy vracali v roku 1926 alebo tak robíte v roku 2016, musíte ich vrátiť nepoškodené. Prípadné poškodenie, či stratu bolo, a stále je, potrebné nahradiť. „Každá zmena bytu nech je knihovníkovi oznámená, taktiež aj chytľavá choroba“ – aj takýto pozoruhodný bod bol súčasťou vtedajšieho knižničného poriadku. Nie, nebojte sa, dnes nám už nemusíte predkladať svoju anamnézu. Ale zmenu adresy nám predsa len radšej nahláste. Ak ste na policiach MVK našli slovník, mapu, príp. knihu „neviazanú či drahú a nákladnú“, mohli ste si ich preštudovať v pohodlí - knižnice. My vám dnes, okrem štúdia v pohodlí moderne zariadenej knižnice, ponúkame aj možnosť urobiť si kópie z našich vzácnych zbierok, príp. máte prístup k ich digitálnej verzii.
Ako používateľ Mestskej verejnej knižnice ste museli dodržiavať len osembodový knižničný poriadok, myslím však, že byť používateľom Štátnej vedeckej knižnice má nesporne viac výhod.
Dnes sa síce musíte riadiť 24-stranovým knižničným poriadkom, ktorý sa skladá z 23 článkov a 5 príloh, musíte zaplatiť členské a nemôžete si knihy vypožičať v nedeľu, máte však k dispozícii bohatý fond odbornej či populárnej literatúry, ktorú si môžete študovať v moderných priestoroch s nádychom histórie, rozvíjať a prehlbovať svoje znalosti a poznatky na niektorých z našich podujatí, trénovať si mozgové závity, kultúrne sa vyžiť v našej Galérii v podkroví či Hudobnom átriu, zlepšiť jazykové zručnosti, či vyskúšať si prácu s bábkami a marionetami.
Zuzana KopčanováKnižničný poriadok, 2015
Opýtali sme sa konzultantiek piatich jazykových študovní: Aké sú vaše plány, vízie a ciele, ktoré by ste so svojou študovňou chceli dosiahnuť?
Centrum slovanských štúdií – Veronika Uhríková
Mojím cieľom je, aby Centrum slovanských štúdií nebola len povinná zastávka pre študentov, ktorí sa v nej po skončení štúdia už neobjavia. Ale miesto s atraktívnou ponukou trávenia voľného času pre všetky vekové kategórie. Pri napĺňaní tohto cieľa kladiem dôraz na pravidelnú akvizíciu knižničného fondu študovne, ako aj na pestrú paletu podujatí vzdelávacieho charakteru pre skupiny žiakov a študentov a podujatí vzdelávacieho, kultúrneho a spoločenského charakteru pre verejnosť.
Nemecká študovňa –Katarína Šmelková
Do budúcnosti by som chcela, aby čo najviac mladých ľudí chcelo získavať odborné vedomosti a jazykové zručnosti z nemeckého jazyka práve v priestore Nemeckej študovne, ktorá má bohatý a pestrý informačný fond a spĺňa všetky predpoklady pre úspešné štúdium nemčiny, ako cudzieho jazyka. Súčasťou aktivít Nemeckej študovne sú aj odborné prednášky, semináre, kultúrne podujatia, stretnutia s nemecky píšucimi autormi a s prekladateľmi nemeckej literatúry. Nemohli by sa uskutočniť bez spolupráce s inými inštitúciami, predovšetkým s Goethe inštitútom, ale aj s pedagógmi banskobystrických škôl. Čo by som chcela zlepšiť? Určite by som vymenila nábytok v študovni za nový, moderný a variabilný, ktorý by umožnil viaceré aktivity priamo v jej priestore.
Window of Shanghai
– Ivana Bičanovská
Študovňa by mala v sebe spájať poskytovanie užitočných knižnično-informačných služieb a atraktívnu ponuku organizovaných podujatí. Naďalej budeme udržia-
vať priateľské a úzke vzťahy so Šanghajskou knižnicou a radi by sme rozvíjali vzťahy s ďalšími potencionálnymi partnermi. Čínsky jazyk sa stáva veľmi atraktívnym jazykom a tak verím, že sa nám podarí prilákať viac čitateľov, ktorí budú využívať fond nielen jazykovej literatúry.
Britské centrum –Helena Čikkelová
Mojím želaním je získať opätovne podporu Veľvyslanectva Veľkej Británie tak, aby Britské centrum opäť mohlo pôsobiť ako samostatná jazyková študovňa, vybavená základnými technickými prostriedkami, ktoré by pomohli pri sebavzdelávaní čitateľov, ako aj pri organizovaní otvorených či kreatívnych hodín. Mala by byť vybavená počítačom s prístupom na internet, TV obrazovkou, prehrávačom DVD a plátnom na premietanie filmov a na využívanie on-line zdrojov pri podujatiach. Podľa mňa by sa zvýšila návštevnosť študovne a pravdepodobne by vzrástol aj záujem zo strany škôl o kreatívne hodiny.
Info USA – Zuzana Kopčanová
Mojím cieľom je prilákať nových čitateľov a záujemcov o Spojené štáty americké nielen neustále sa rozrastajúcim fondom a novými knižnično-informačnými zdrojmi, ale aj zaujímavými kultúrnymi a informačnými podujatiami, ktorých cieľom je priblížiť americkú kultúru, zvyklosti a aktuálne dianie za „veľkou mlákou“. Z najbližších plánov spomeniem, že v spolupráci s Veľvyslanectvom USA na Slovensku by sme radi odštartovali program pre študentov stredných škôl zameraný na spoznávanie americkej kultúry a reálií, a v rámci služby EducationUSA a s podporou Fulbrigtovej komisie zviditeľniť možnosti štúdia v USA.
Ing. Ľubica Benická je vedúcou ekonomického oddelenia ŠVK v Banskej Bystrici a v organizácii je zamestnaná od 4. marca 2013.
Po štúdiu na Strednej ekonomickej škole a Vysokej škole ekonomickej zastávala od roku 1975 rôzne ekonomické pracovné pozície v Stavoprojekte a.s. Banská Bystrica, neskôr pracovala v Banke Slovakia a v období rokov 2004-2012 v Úrade priemyselného vlastníctva SR.
Vo funkcii vedúcej ekonomického oddelenia riadi trojčlenný kolektív, zabezpečuje komplexne ekonomickú agendu organizácie a personálnu agendu. Svoje bohaté skúsenosti úspešne zúročuje pri riešení problémov, ktoré denne prináša prevádzka organizácie a neustále sa meniace právne prostredie.
Napriek skutočnosti, že až do svojho nástupu do ŠVK v Banskej Bystrici nepracovala v rezorte kultúry, rýchlo sa oboznámila so špecifikami knihovníckej práce a je platným členom vedenia organizácie.
K jej významnému jubileu želáme pevné zdravie, spokojné rodinné zázemie a dobré kolegiálne vzťahy na pracovisku.
Mgr. Zlata Troligová sa narodila 13. januára 1956 v Lučenci. Absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kombináciu predmetov slovenský jazyk a ruský jazyk (1981). V rámci vysokoškolského štúdia absolvovala stáž na Kubánskej univerzite v Krasnodare (1978).
Pracovala ako stredoškolská učiteľka v Bratislave, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka literárnych zbierok v Literárnom a hudobnom múzeu pri Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.
Venuje sa výskumu a dokumentácii literárnych osobností, umeleckých telies, inštitúcií a podujatí v banskobystrickom regióne. Ako riešiteľka dlhodobých výskumných úloh spracovala témy – Emancipácia v slovenskej literatúre, Rodina Stoll- mannova v zbierkovom fonde Štátnej vedeckej knižnice-Literárneho a hudobného múzea, Ochotnícke divadlá v Banskej Bystrici a okolí. Je predsedníčkou literárneho klubu LITERA 2, každoročne sa podieľa na zostavovaní zborníka prác členov tohto klubu.
Zostavila zborníky Emancipácia v slovenskej literatúre (2005), Hana Gregorová nielen pri knihe (2009), spolu s prof. Michalom Křížkom publikáciu Bedřich Šofr – matematik a divadelník (2012). Vystupuje na vedeckých konferenciách a odborných seminároch, publikuje príspevky v odbornej tlači, popularizuje slovenskú literatúru na početných podujatiach i prostredníctvom výstav venovaných jubileám predstaviteľov regionálneho literárneho života. Prostredníctvom interaktívnych hodín šíri poznatky o literárnej kultúre a umeleckom živote medzi žiakmi, študentmi a seniormi. Jej ústretovosť a ľudský prístup pomáha tvoriť priaznivý vzťah širokej verejnosti k našej inštitúcii.
Jubilantku spája s múzeom bohatých šestnásť rokov, za ktoré jej patrí vďaka. K narodeninám úprimné želanie zdravia, šťastných a spokojných dní.
Ja nesmierne ďakujem tejto úžasnej knižnici, že mi vždy vyšla v ústrety pri organizovaní mojich čítačiek. Je to radosť chodiť niekam, kde bude o vás postarané a čitatelia sa budú cítiť dobre. A všetko NAJ
Pavel Hirax Baričák
So Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a jej pracovníčkami (v prevažnej väčšine) som ako kníhkupec v pracovnom kontakte od roku 1966. Za túto dobu sme spoločne prešli naozaj veľký kus cesty vydláždenej knihami a môžem len skonštatovať, že knižnica prešla úžasným vývojom: materiálnym a službami. To všetko samozrejme pričinením minulých aj súčasných pracovných kolektívov. Gratulujem všetkým pracovníčkam a pracovníkom knižnice k tomuto výročiu a želám do ďalšieho obdobia veľa tvorivých síl a veľa spokojných čitateľov a návštevníkov vašej knižnice.
Dušan Majer, kníhkupec
Prajem ŠVK v Banskej Bystrici k 90. výročiu jej založenia ešte veľa krásnych kníh a stále viac spokojných čitateľov. A jej pracovníkom želám veľa sily, elánu a optimizmu do ďalších rokov ich záslužnej práce.
Noro Ölvecký
Zdá sa mi takmer neuveriteľné, že z tých 90 rokov ŠVK už 45 chodím do Lazovnej ulice. Uveriteľnejšie je, že do nej pribudlo 16 kníh, ktorých som autorom alebo spoluautorom. Za ten čas som však zaznamenal uveriteľný a veľký vzostup služieb pre čitateľov. Práve čitateľov a používateľov prajem jubilujúcej ŠVK čo najviac.
Miroslav Hazucha
Ku krásnemu výročiu prajem knižnici to, čo iste aj ona praje svojim návštevníkom a čitateľom - veľa spokojnosti, chuti do čítania a neutíchajúcu túžbu po poznaní. Služby tejto významnej inštitúcie využívam polovicu svojho života a už sme toho spolu zažili mnoho. Najprv som využíval bohatstvo knižničného fondu, neskôr mi pomáhala pri písaní seminárnych prác. Dnes sa vídame na literárnych besedách či na ďalších skvelých akciách. Verím, že ŠVK bude aj naďalej budovať svoju povesť a tradíciu a počet jej členov bude len narastať. Marek Zákopčan
Vážená pani riaditeľka, vážení pracovníci knižnice, dovoľte nám, aby sme sa pripojili ku gratulantom pri príležitosti 90. výročia založenia Vašej inštitúcie – Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Do ďalších rokov želáme veľa elánu, tvorivých nápadov, dobré finančné zázemie a hlavne veľa spokojných čitateľov – užívateľov.
Ľudmila Grossová a kolektív pracovníkov Slovart G.T.G., s.r.o.
Ladislav Kaboš – Svatava Maria Kabošová – Ladislav Hudec. Otec ázijských mrakodrapov Ide o fascinujúci príbeh architekta, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý nám rozprávajú jeho deti (Alessa de Wet, Theodor a Martin Hudec). Kniha prináša prierez jeho životom, odhaľuje nám jeho najvýznamnejšie diela a nové objavy. Ladislav Hudec, ako významný architekt, navrhol a postavil v Šanghaji v rokoch 1918-1947 vyše 60 budov, pričom viac ako tretina z nich dnes patrí medzi chránené architektonické pamiatky mesta. Najviac ho preslávil jeho 22 poschodový Park Hotel – prvý mrakodrap v Šanghaji (1934) a naštartoval tak v meste éru výškových budov. Hudeca možno považovať za priekopníka v zakladaní stavieb na močaristom podloží, zároveň jeho architektúra dodnes kozmopolitnýspoluvytvára duch Šanghaja a stala sa súčasťou kultúrnej Číny.
Kateřina Tučková –Žítkovské bohyne
Dnes už kultový román (2012), za ktorý získala autorka literárnu cenu Josefa Škvoreckého, vychádza teraz aj v skvelom slovenskom preklade. Príbeh sa odohráva na Česko-slovenskom pohraničí Bielych Karpát a zobrazuje osudy žítkovských bohýň. Boli to vychýrené veštkyne, liečiteľky, ale aj zaklínačky, ktorých povesť siahala od Záhoria po Žilinu až do Viedne. Ľudia ich nazývali bohyňami a ich umenie bohovaním. Poslednou z rodu bohýň bola Dora Idesová, ktorá síce vyrástla uprostred bohovania svojej tety Surmeny, ale tá ju už nestihla zaučiť. Dora vyštudovala etnografiu a rozhodla sa napísať rozsiahlu vedeckú prácu o ich nevšedných schopnostiach, aby dedičstvo bohýň zostalo zachované.
Pútavo napísaný príbeh vťahuje čitateľa do deja a nenechá nikoho ľahostajným voči dedinským pletkám, historickým reáliám a mystike života v opisovanej dobe.
Ludmila Zemanová, Linda Zeman Spaleny – Karel Zeman a jeho kouzelný svět Karel Zeman patrí medzi geniálnych priekopníkov trikových filmov a je to tiež uznávaná osobnosť svetovej kinematografie. Kniha, ktorá pochádza z pera jeho dcéry a vnučky, nám umožní nahliadnuť priamo do zákulisia tvorby tohto umelca – spoznáme triky, ktoré používal, techniky, spôsob animácie, scenáre a skice jeho kultových filmov ako Cesta do pravěku, Vynález zkázy či Barón Prášil. Autorky odkrývajú životný príbeh Karla Zemana od jeho detstva, predstavujú jeho diela, zdroje inšpirácie, ohlasy na jeho tvorbu doma i v zahraničí, a to všetko prostredníctvom bohatého obrazového materiálu, ktorý pochádza zo súkromného archívu a prináša i dosiaľ nepublikované ilustrácie a fotografie. S touto nádhernou publikáciou sa prenesiete do čarovného sveta, aký vedel vytvoriť len Karel Zeman.
Katarína GlejtekováObčasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Zostavovatelia: Mgr. Katarína Fiľová, Mgr. Peter Majling
Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD.
Grafická úprava: PhDr. Roman Hradecký
Tlačí: Dolis, s.r.o.
Čo by ste zaželali knižnici pri príležitosti 90. výročia vzniku?
Želám knižnici veľa verných čitateľov, hodnotných prírastkov do jej fondu a samozrejme, aby slúžila občanom ešte aspoň ďalších 90 rokov
Nech aj naďalej pokračuje v modernizácii, ktorej veľmi fandím
Želám vám, aby ste boli stále miestom, ktoré nám pripomína, že poznanie a vzdelanie patrí k nášmu životu a miestom, kde sa po takéto poznávanie a vzdelávanie môžeme vracať
Veľkú žúrku, aby sa ďalších 90 rokov malo o čom hovoriť a písať
Udržať si doterajšiu úroveň v oblasti kvality služieb a rozsahu titulov
Veľa zdravia všetkým pracovníkom a veľa trpezlivosti pri práci
Želám, aby sa podarilo čo najviac rozšíriť knižničný fond viac o publikácie o EÚ a zahraničné publikácie. Služby sú vynikajúce
Aby vždy bola v knižnici taká krásna atmosféra
Ďalších 90 rokov pôsobnosti
Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917
Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Nepredajné. Bezplatne šírené
E-mail: svkbb@svkbb.eu www.svkbb.eu