Issuu

Ročník XII.

Mimoriadne číslo občasníka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici venované 85. výročiu založenia

„Pre knihovníctvo som sa rozhodla v presvedčení, že nijaké iné povolanie nedáva človeku toľko možností rozšíriť si obzor tým, že mu priblíži vedomosti zo všetkých vedných odborov, dá mu možnosť nahliadnuť do literatúry všetkých národov i čias.“

2011

OBRAZ KNIŽNICE V súčasnosti sa knižnice významne menia. Stávajú sa z nich otvorené inštitúcie, ktoré sa už nespoliehajú len na vlastné knižničné fondy, musia kooperovať a vymieňať si informácie a dokumenty bez ohľadu na geografické, politické a kultúrne hranice a v čoraz väčšej miere musia zabezpečovať služby z externých informačných zdrojov. Knižnice sú miestom, cez ktoré používatelia efektívne realizujú prístup a získavajú informácie a poznatky, ktoré sú významné pri rozvoji vedy, výskumu, vzdelávacieho procesu, ako aj v celoživotnom vzdelávaní občanov. „Knižnica je viac ako len nábytok“, hovorí poľský spisovateľ Stanislav Lec. Starovekí Gréci ju nazývali chrámom ducha, dnes o nej primárne hovoríme ako o hlavnej informačnej a vzdelávacej inštitúcii, ktorá dokumentuje a sprostredkúva kultúrne dedičstvo spoločnosti. Knižnice však bezpochyby

Mária Gažovičová-Tichá, dotazník BO MS pre potreby biografickej dokumentácie

Pokračovanie na str. 2

VÝZNAMNÉ MEDZNÍKY V ROZVOJI KNIŽNICE Knižnica je miestom pravidelných stretnutí odborníkov z celého sveta. Medzi najprestížnejšie podujatia patrilo 1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín V4, 2006

Prečítajte si Kreatívna knižnica

Knižnica v spomienkach

Prvé zmienky o knižniciach v Banskej Bystrici sú známe už od stredoveku. Išlo najmä o súkromné a inštitucionálne zbierky, verejnosti prístupné len čiastočne. Prvou slovenskou verejnou knižnicou bola Mestská verejná knižnica, ktorá svoju činnosť začala 20. marca 1926. Začínala skromne, priestorovo, knižne aj časovo. Otvorená bola len dva dni do týždňa na dve hodiny a dve hodiny aj prvú a tretiu nedeľu v mesiaci. Knihovníkom sa stal Karol Kiszely, bývalý gymnaziálny profesor. Samostatné priestory dostala knižnica až v roku 1935 v budove na Fučíkovej ulici (dnes Ulici F. Švantnera). Pokračovanie na str. 4

…a takto to vidím ja Desať rokov koexistencie a vzájomnej spolupráce ŠVK a LHM

Pätnásť rokov festivalu Literárna Banská Bystrica

Kniznicne noviny.indd 1

2 8

Práca v knižnici? Pre mnohých totálna nuda a jednotvárnosť; pre mňa adrenalín a pestrosť. Osoba knihovníka? Pre mnohých staršia ufrflaná pani, ktorá každého komanduje a napomína, aby sa správal slušne; pre mňa vzdelaný (a rozhodne nie ufrflaný) zamestnanec Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Knižnica? Pre niekoho obyčajná budova plná takých „zbytočností“, ako sú knihy; pre mňa kultúrna inštitúcia a multikultúrne centrum, ktoré má čo ponúknuť svojim čitateľom, ako aj širšej kultúrnej verejnosti. Veď kde môžete nájsť pod jednou strechou okrem klasických služieb knižnice aj galériu, divadlo, múzeum, bábkarsky a hudobný salón či dokonca päť jazykových študovní. Práca Pokračovanie na str. 7

17.3.2011 9:08:09

OBRAZ KNIŽNICE Pokračovanie zo str. 1 tvorili (a tvoria) počas tisícročí ľudského vývoja aj inštitúciu spoločenskú, ktorá plne reflektuje kultúrne aj sociálne potreby jednotlivcov, a to na formálnej aj neformálnej úrovni. Aj v Programovom vyhlásení vlády sa knižnice prezentujú, ako centrum vedomostí a poznania, využívajúce súčasné informačno-technologické možnosti, ktorého postavenie je potrebné posilniť. Tradičná kamenná knižnica sa dnes v odbornej i laickej diskusii konfrontuje s novou, turbulentne sa vyvíjajúcou sieťou, internetom. Koncepcia webu 2.0 a rozmach fenoménu sociálnych sietí prispeli k tomu, že pojem komunita akoby nanovo vznikol vo virtuálnom prostredí. Internetová sieť sa modifikuje na sociálnu sieť, resp. na sieť sociálnych sietí. Sociálna sieť sa stáva sieťou komunít. Internetové (mobilné) pripojenie sa stáva sociálnym spojením. Informatizácia je podmienkou socializácie. Doba si žiada rýchlosť pri zavádzaní nových služieb a technológií. Dnes už nezáleží na tom, kde sa kniž-

nica nachádza, dôležitá je pohotovosť pri prístupe k zdrojom informácií. Naším zámerom je získať dostatok poznatkov, podnetov a informácií z práce domácich i zahraničných knižníc pre doškoľovanie a odborný rast našich pracovníkov, čo v súčasnosti považujeme za predpoklad napredovania knižnice. Vo veľkej miere sme ovplyvňovaní danými podmienkami, ale veľa záleží aj od toho, ako osobne prekonávame nedostatky napr. vo finančných zdrojoch, či o nich len nehovoríme a nepíšeme. Nedáme sa odrádzať nezáujmom a neochotou vidieť knižnice v súvislostiach a požiadavkách doby a našich používateľov. Len tak sa budeme môcť podieľať na pokroku knižníc aj v Európskej únii. Naša knižnica má 85 rokov a za sebou obrovský kus práce a pred sebou dlhú budúcnosť. Možno sa toto tvrdenie zdá byť príliš odvážnym, najmä ak v dnešnej dobe, plnej problémov, keď rôzne optimistické prognózy neraz stroskotávajú na nedostatku financií, ľudskej neschopnosti a neinformovanosti. Viem, že ak má byť budúcnosť knižnice pozitívna, bude nás to stáť naozaj veľa práce a síl. Neraz však ani veľké úsilie a entuziazmus nestačia. Na to, aby sme čitateľom a každému, kto bude požadovať naše služby, mohli poskytnúť všetko, čo sa očakáva od inštitúcie

akou je knižnica v modernej dobe, sú veľmi potrebné zdroje. Zdroje na vybavenie knižnice rýchlo napredujúcimi informačnými technológiami, zdroje, ktoré by knižnicu posilnili ako centrum poznania a vedomostí, ktoré by dovolili jej vybavenie dopĺňať modernou technikou, dnes už vo svete neodmysliteľnou. Stojíme teda pred naozaj neľahkou, ale zároveň aj nádejnou budúcnosťou. PhDr. Oľga Lauková, PhD. riaditeľka ŠVK Ladislav Ťažký (1924 – 2011) „Pre mňa je kniha krásnym tajomstvom, ktoré denne dobýjam a objavujem, aby mohla z neho žiť moja duša. ... Kniha je naozaj jeden z božích darov, ktorý má silu zachovať myšlienku, vedu, právo, umenie, literatúru i slovo božie. Kniha je bohatstvo ducha, skvost, ktorý nepýta jesť, nie je odkázaná na energiu okrem energie duševnej, preto prežije všetky masmédiá... Teda, kniha je náš priateľ, učiteľ, spoločník, lekár, kniha je pokrmom i ozdobou našej duše.“ In: Knižnica v premenách času 1926 – 2001. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2001, s. 12.

KNIŽNICA AKO KULTÚRNE A KOMUNITNÉ CENTRUM KREATÍVNA KNIŽNICA Množstvo odborných podujatí, kultúrnych aktivít, prezentácií vydavateľstiev a publikácií, výstav, stretnutí s významnými osobnosťami a prezentácií doma aj v zahraničí zastrešuje jedno slovné spojenie „kreatívna knižnica“. Tvorivosť a tvorivé myslenie pri príprave mnohých podujatí v Štátnej vedeckej knižnici vychádza z mnohoročných skúseností a súčasne z hľadania nových možností ako ponúknuť návštevníkom a používateľom niečo nové a zároveň užitočné. Mnohé aktivity sa stali osvedčenými a tradičnými, našli si svojich fanúšikov. Pri obhliadnutí sa na mnohé roky náročnej práce a príprav úspešných aktivít sa vynárajú mnohé. S pozitívnym ohlasom sa stretla v roku 2005 aktivita zameraná na všetkých používateľov a tých, ktorí by sa nimi mohli stať, pod názvom Knižnica pre všetkých. Naši zamestnanci vtedy počas septembrového týždňa cielene sústreďovali pozornosť na študujúcich, na pracovníkov vedy a výskumu, na vyučujúcich, na seniorov, na využitie informačných zdrojov, fondov a služieb počnúc pro-

pagačnými materiálmi a končiac konkrétnymi podujatiami, exkurziami na objednávku. Veľmi zaujímavé boli v roku 2009, v Európskom roku kreativity, tri týždne aktivít pod názvom Kreatívna knižnica. Boli to podujatia založené zväčša na tvorivej práci knihovníkov, študentov a širokej verejnosti. Do cyklu podujatí sa zapojili jazykové študovne a ďalšie odborné študovne. Študenti gymnázií a stredných škôl získali informácie o možnostiach využívania služieb knižnice a jednotlivých študovní. Ak sa aktívne zapojili do vyučovacích hodín, získali aj malé ocenenia. Boli to srdečné stretnutia s českou poetkou Vierou Kopeckou, s riaditeľom Astronomického ústavu SAV doc. RNDr. Jánom Svoreňom, DrSc. a v rámci cyklu Osobnosti so spisovateľom Jánom Havranom. Pre používateľov bola sprístupnená novozrekonštruovaná študovňa viazaných periodík. Odznel koncert katalánskej hudby, sprístupnila sa výstava venovaná tvorbe Vincenta Hložníka. Seniorom bola priblížená práca s internetom. Záujemcovia, ktorých lákali ta-

Exkurzia v rámci cyklu podujatí Kreatívna knižnica, 2009

Kniznicne noviny.indd 2

Prezentácia knižnice na Bibliobraze v Moskve, 2007 jomstvá knižnice, mali možnosť vstúpiť do skladov knižnice alebo sa stretnúť s riaditeľkou ŠVK v jej pracovni. S veľkou návštevnosťou sa stretla interaktívna výstava Vedecká hračka, pripravená v spolupráci s rovnomenným občianskym združením. Kreativita sa prejavila v reprezentácii Slovenska, slovenského knihovníctva a vydavateľskej činnosti v roku 2007 na medzinárodnom festivale Bibliobraz 2007 v Moskve a v roku 2009 v Kaliningrade. Prezentácia kníh s osobnou účasťou autora Jána Uličianskeho a ilustrátora Miloša Koptáka, tvorivé dielne, prezentácia prekladu knihy Etely Farkašovej, spoločné stretnutie s ruskými spisovateľmi, výstava karikatúr Pavla Kubiša na tému „kniha“, vlastné propagačné materiály a mnohé zaujímavosti o práci knižnice si získali záujem ruskej verejnosti. Súčasťou kreatívnej činnosti Štátnej vedeckej knižnice boli aj podujatia venované významným osobnostiam s cieľom ich zviditeľnenia a priblíženia verejnosti. V tejto oblasti veľký kus práce vykonávali a vykonávajú pracovníci oddelenia bibliografie, zásluhou ktorých nezaostávala ani edičná činnosť knižnice. Rozvíjame výstavnú činnosť v podobe mnohých pozoruhodných výstav, ktoré obohacujú kultúrny život Banskobystričanov a celého regiónu. Svojou kreativitou sa knižnica približuje k používateľovi, k návštevníkovi, k tým skôr narodeným a tiež k mladej generácii, ktorá tvorí budúci potenciál návštevnosti knižnice. S vierou, že naša práca nie je zbytočná, ale prináša osoh a potešenie verejnosti, prinesie aj rok 2011 veľa nových zdrojov na štúdium, vzdelávanie, poznávanie i relax a trávenie voľného času. Zachovajte nám vašu priazeň, milí používatelia a návštevníci knižnice! Radi sa stretnem s vami na niektorom z ďalších podujatí. PhDr. Oľga Doktorová vedecká tajomníčka ŠVK

17.3.2011 9:08:14

3 osobností a živé rozhovory s nimi, doplnené kultúrno-umeleckými vstupmi, sa konajú tradične raz mesačne v pondelok. Sprievodnou akciou viacerých takýchto podujatí boli aj výstavy a prezentácie osobností v podobe bibliofílií a bibliografií. Stretnutia boli pripravované v spolupráci s ďalšími vedeckými a kultúrnymi inštitúciami, napr. s Univerzitou Mateja Bela, Akadémiou umení, Hvezdárňou, ako aj Mestom Banská Bystrica. Desiate výročie cyklu Osobnosti sme v roku 2010 oslávili osobitným jubilejným podujatím spojeným s prezentáciou biografického slovníka Čím by bola Banská Bystrica a región bez nich zostaveného z hesiel osobností postupne predstavených na podujatiach ŠVK počas uplynulej dekády. Mgr. Mária Bôbová oddelenie bibliografie

CYKLUS OSOBNOSTI Štátna vedecká knižnica sa dlhodobo zaoberá prezentáciou osobností s väzbou na banskobystrický región, a to tak v podobe tlačených publikácií, ako aj organizovaním odborných a kultúrno-spoločenských podujatí pre verejnosť. Jednou z foriem propagácie sa stal pravidelný cyklus Osobnosti, ktorý už neodmysliteľne patrí do repertoáru knižnice. Od vzniku tohto cyklu v roku 1999 bolo v ňom postupne predstavených takmer sedemdesiat osobností z rozmanitých oblastí vedy a kultúry, ktoré vo svojej činnosti dosiahli výrazné výsledky, prispeli k rozvoju mesta Banskej Bystrice, ako aj jej regiónu a môžu byť príkladom pre ostatných. Popri jednotlivcoch sa takto predstavili aj viaceré jubilujúce inštitúcie, ktoré už dlho pôsobia na území mesta. Prezentácie života a diela jednotlivých

Stretnutie pri príležitosti 10. výročia cyklu Osobnosti, 2009

PREZENTÁCIE VYDAVATEĽSTIEV A KNÍH NA PÔDE KNIŽNICE

Prezentácia vydavateľstva Scientia, 2004 Prezentácie vydavateľstiev sa v našej knižnici začali organizovať už v roku 1999. Pre tento cyklus podujatí pod názvom Prezentácie slovenských vydavateľstiev odbornej literatúry sme sa rozhodli pri príležitosti 30. výročia udelenia štatútu vedeckej knižnice. Akcia mala široké zameranie, takže sa jej mohli zúčastniť používatelia rôzneho veku, s rôznymi nárokmi na literárny žáner a s rôznym stupňom vzdelania. Cieľom týchto stretnutí bola nielen propagácia slovenských vydavateľstiev a ich edičných titulov medzi verejnosťou, ale aj vytvorenie priestoru na vzájomnú komunikáciu a výmenu informácií medzi pracovníkmi knižníc a vydavateľmi, na polemiky o pripravovaných tituloch a diskusiu medzi vydavateľmi a používateľmi. Podujatia sa konali mesačne v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice a zúčastňovali sa ich nielen študenti a pedagógovia stredných a vysokých škôl v Banskej Bystrici, ale aj odborná verejnosť podľa obsahového zamerania prezentovaného vydavateľstva. Zo začiatku sme sa zamerali na regionálne vydavateľstvá, aby sme si otestovali záujem o túto akciu zo strany používateľov. Prvé prezentácie nám poskytlo vydavateľstvo Bratia Sabovci zo Zvolena a Metodické centrum v Banskej Bystrici. Pretože tieto akcie mali značný ohlas medzi používateľmi, pozvali sme aj ďalšie vydavateľstvá

Kniznicne noviny.indd 3

veľmi dobrú spoluprácu aj so zahraničnými vydavateľmi Portál Praha a Grada Praha. Zahraničnú literatúru nám distribuuje aj u nás prezentované Malé centrum z Bratislavy. Nemalý ohlas si získali prezentácie, ktoré boli spojené s predajnou výstavou edičnej činnosti, resp. s besedou s autorom knihy, ktorá vyšla vo vydavateľstve v poslednom čase. Medzi najúspešnejšie patrili besedy so spisovateľmi Marcelou Marboe-Hrabincovou, Jánom Balážom, Jurajom Kuniakom, Endre Kukorellim, Iljom Čičvákom, Martinou Solčanskou, Petrom Šulejom, Ladislavom Ťažkým, Antonom Rákayom a Františkom Kelem s manželkou. Podujatia vhodne dopĺňali ukážky publikovaných diel, z ktorých sme väčšinu získali ako dar do nášho knižného fondu. Priestor sme v našej knižnici vytvorili aj na prezentácie jednotlivých titulov, z ktorých spomeniem aspoň Biografický lexikón Slovenska I., II. a Lexikón slovenských žien, kompletný ekumenický preklad Biblie, Slovensko v treťom tisícročí, Banská Bystrica v premenách času. Ako pozitívum možno považovať aj kladný ohlas medzi zástupcami jednotlivých vydavateľstiev. Ako uviedli mnohí z nich, priamy kontakt s používateľmi im umožnil v niektorých prípadoch zakomponovať ich názory a pripomienky a skvalitniť ich prácu. Úspešný priebeh týchto prezentácií utvrdil pracovníkov knižnice v tom, že by bola škoda nepokračovať v nich aj v ďalšom období. Nie je to úloha jednoduchá, vzhľadom na značné nároky používateľov, ktorí sa v budúcnosti akiste neuspokoja len s doteraz oslovenými vydavateľstvami, ale budú mať záujem o prezentácie vydavateľstiev aj zo zahraničia. Mgr. Darina Ničová oddelenie doplňovania a spracovania fondov

konkrétne: Allegro – hudobné vydavateľstvo Banská Bystrica, Vojenský kartografický ústav Harmanec, Drewo a srd Banská Bystrica, Efezus Slovenská Lupča, DALI-BB Banská Bystrica, Advent – Orion Banská Bystrica, Skalná Ruža Kordíky, Trian Banská Bystrica, R. G. T. Press & Simpress Banská Bystrica. Keďže záujem zo strany používateľov o akcie podobného charakteru neutíchal, oslovili sme aj vydavateľov mimo regiónu: Iris Bratislava, Národné divadelné centrum Bratislava, Nová práca Bratislava, IURA EDITION Bratislava, Sprint – vfra Bratislava, Knižné centrum a Poradca Žilina, Spolok slovenských spisovateľov Bratislava, Centrum VTI Bratislava, Slovenský Tatran Bratislava aj špecializované Vydavateľstvo Hudobného fondu Bratislava. Dodnes máme Prezentované vydavateľstvá

17.3.2011 9:08:15

VÝZNAMNÉ MEDZNÍKY V ROZVOJI KNIŽNICE Pokračovanie zo str. 1 V rámci reorganizácie knižníc v roku 1951 sa inštitúcia pretransformovala na Krajskú ľudovú knižnicu. Výrazne sa rozšírila činnosť knižnice vo vzťahu k čitateľom. Vznikali nové pobočky, k zaujímavým patrili napr. požičovňa na železničnej stanici, kiosk v mestskom parku a pobočka na kúpalisku. Pripravovali sa kultúrne podujatia pre svojich čitateľov, napr. hlasné čítanie rozprávok pre najmenších, čitateľské konferencie, literárne večery. Činnosť knižnice sa rozvíjala aj v oblasti knihovníckej metodiky usmerňovaním činnosti knižníc v kraji prostredníctvom školení a metodických materiálov. V roku 1963 získala knižnica právo povinného výtlačku, čím splnila predpoklad pre svoj ďalší rast. Snahy o založenie vedeckej knižnice v Banskej Bystrici siahajú do roku 1927 k prvému knihovníkovi Karolovi Kiszelymu. Až riaditeľovi Jánovi Mičovskému sa však podarilo v roku 1969 úspešne zavŕšiť konštituovanie vedeckej knižnice na pôde mesta. Utvorila sa ako univerzálna štátna vedecká knižnica pre stredné Slovensko s celoslovenskou špecializáciou v odboroch história, elektrotechnika a stavebníctvo. Časť svojich kompetencií postupne presunula na Okresnú knižnicu v Banskej Bystrici (1974) a na Krajskú knižnicu vo Zvolene (1986). Riaditeľom

knižnice bol od roku 1973 Ing. Milan Kamenský. Nová etapa jej činnosti a pôsobenia sa otvorila až po odovzdaní zrenovovanej budovy býv. župného domu, významnej architektonickej pamiatky, do prevádzky (1979). Knižnica zaznamenala rozvoj služieb čitateľom rozšírením počtu študovní a nových služieb, v neposlednom rade aj prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti. Modernizovala sa aj po stránke technickej a prevádzkovej. Do tohto obdobia spadajú aj začiatky využívania prostriedkov automatizačnej a výpočtovej techniky. V roku 1990 sa riaditeľkou knižnice stala Mgr. Oľga Kaliská. V nasledujúcom období činnosť knižnice ovplyvňovali celospoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989, bolo to obdobie formovania nového slovenského knižničného systému, ale aj nedostatku finančných zdrojov. Počas zavádzania novej filozofie štátnej kultúrnej politiky prešla knižnica rôznymi etapami, ktoré spomalili jej rozvoj. Činnosť ŠVK v 2. polovici 90. rokov negatívne ovplyvnil aj zlý technický stav hlavnej budovy, ktorý si vyžiadal rekonštrukciu strechy a podkrovia. Za týchto podmienok bolo treba reagovať na prudký rozvoj informatizácie spoločnosti. Zaviedol sa automatizovaný systém výpožičiek a začal sa realizovať projekt informatizácie a internetizácie. V roku 1995 bola otvorená aj prvá jazyková študovňa – nemecká.

Od roku 1999 je riaditeľkou knižnice PhDr. Oľga Lauková, PhD. Knižnica sa snaží o nové poňatie modernej knižnice v súlade s potrebami informačnej spoločnosti. Išlo predovšetkým o reformu klasickej knižnice na elektronickú. Od elektronického spracovávania dokumentov (1996), cez budovanie elektronického (on-line) katalógu prístupného cez www stránku knižnice (2001) a realizáciu projektu KIS3G (2004) až po vstup knižnice do spoločnej celoslovenskej databázy (2009). Moderná informačná činnosť sa uskutočňuje prostredníctvom zmodernizovaných existujúcich a tiež nových, špecializovaných, hlavne jazykových študovní. Vytvorili sa kultúrne centrá Galéria v podkroví (2005) a Divadlo D44 (2006), ktoré zabezpečujú prezentáciu rôznych kultúr v priestoroch knižnice. Knižnica sa takto viac otvorila verejnosti. Od roku 2000 funguje v priestoroch knižnice regionálna Kancelária prezidenta SR. Rozšírila sa spolupráca so zahraničnými partnermi, výsledkom čoho bolo aj uskutočnenie kolokvia knižnično-informačných pracovníkov krajín V4 (2006). Knižnica sa stala multifunkčným a multikultúrnym knižnično-informačným centrom napojeným na sieť európskych knižníc a knižničných aktivít, pričom naďalej dušou knižnice ostali knihovníci. Mgr. Mária Bôbová oddelenie bibliografie

KNIŽNICA V SPOMIENKACH

Sťahovanie fondu periodík, 1974, spredu Silvia Filová, Margita Murgašová, Anna Hrušková, Helena Ruttkayová, Anna Straková

Kniznicne noviny.indd 4

Po ukončení odborného knihovníckeho štúdia som začala pracovať v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici v septembri 1969 a ďalších 41 rokov bola moja pracovná činnosť spojená s knihou a s touto knižnicou. Jednou z mojich prvých rozsiahlejších a samostatných prác bolo kompletovanie a príprava periodík na zviazanie, ktoré knižnica získavala ako povinný výtlačok od r. 1963, ale pre nedostatok vhodných priestorov na ich sprístupňovanie sa uchovávali v sklade v Starých Horách. V r. 1974 v zrekonštruovanej časti priestorov v budove Župného domu boli vytvorené nové priestory a podmienky na uchovávanie, uloženie a sprístupňovanie zviazaných periodík. Na kompletizovaní a prípravných prácach na zviazanie periodík sa zúčastňovali všetci odborní pracovníci knižnice. Po zviazaní periodík a následne mennom a vecnom spracovaní mali používatelia k dispozícii 6985 zväzkov zviazaných periodík. To bol základ pre ďalšie budovanie a dopĺňanie v súčasnosti už viac ako 85 000 zväzkov bohatého a rozsiahleho fondu zviazaných periodík. S postupnou rekonštrukciou budovy Župného domu na účely knižnice sa v nasledujúcich rokoch vytvárali lepšie a optimálne podmienky pre prácu knižnice a skvalitňovanie odbornej činnosti s prihliadnutím na potreby a požiadavky čitateľov a používateľov služieb knižnice. Kým v r. 1969 sprístupňovala knižnica v jedinej študovni vybrané tituly domácich a zahraničných periodík, noriem a patentov, v máji 1979, po odovzdaní budovy Župného domu po generálnej rekonštrukcii, bolo možné zriadiť nové oddelenia, ale najmä rozšíriť a skvalitniť úroveň poskytovaných knižnično-informačných služieb nielen v požičovni, ale aj v nových študovniach. V tom čase bola sprístupnená: univerzálna študovňa a študovňa regionálnej literatúry, študovňa a čitáreň periodík, hudobná študovňa a poslucháreň, študovňa noriem a patentov, letná čitáreň (1983 – 1991). Spoločenský a kultúrny vývoj, rozvoj vedy a techniky, ako aj zavádzanie nových technických a informačných technológií pozitívne vplývali na ďalší vývoj a zameranie činnosti knižnice, na jej modernizáciu, predovšetkým na jej knižnično-informačnú činnosť. Nevyhnutným predpokladom pre prácu v takejto inštitúcii bolo potrebné sledovanie a štúdium odbornej literatúry, sebavzdelávanie, absolvovanie odborných školení a seminárov. Odborné vedomosti a praktické skúsenosti som mohla plne využiť pri zakladaní, zriaďovaní, spracúvaní a sprístupňovaní knižničného fondu a poskytovaní knižnično-informačných a konzultantských služieb v nemeckej študovni od roku 1995. Ako prvá jazyková študovňa v rámci knižnice umožnila táto študovňa používateľom a návštevníkom zdokonaľovať sa v nemeckom jazyku, poznávať kultúru, dejiny a súčasnú spoločenskú situáciu Nemecka. Prajem Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, dnes modernej knižnično-informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcii, neustále napredovanie a rozvíjanie činnosti vo všetkých jej oblastiach, veľa spokojných návštevníkov, ktorí ju navštevujú pre jej krásne a cenné kultúrne podujatia, na vysokej odbornej úrovni pripravované odborné a vzdelávacie semináre, ale najmä veľa spokojných používateľov a čitateľov, ktorí využívajú jej knižnično-informačné služby. PhDr. Branislava Gajdošová bývalá pracovníčka knižnice

17.3.2011 9:08:17

Požičovňa na Fučíkovej ulici, 1966 Krátko z mojich začiatkov v ŠVK Banská Bystrica na oddelení bibliografie, kde som nastúpila ako jedna z absolventiek Dvojročného nadstavbového štúdia knihovníctva pri Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Banskej Bystrici v júli 1971, vtedy ešte do budovy, ktorá sídlila v Kapitulskej ulici (terajší Diecézny dom Jána Pavla), neskôr do budovy č. 32 na Lazovnej ul. Do nových priestorov na Lazovnú 9 sa oddelenie presťahovalo pri 10. výročí vzniku ŠVK v roku 1979. Vedúcou oddelenia pri mojom nástupe do knižnice bola pani Mária Gažovičová-Tichá, ktorá bola na nadstavbovej škole aj mojou vyučujúcou tohto predmetu. Bibliografie a klasické rešerše sme vtedy zostavovali „de visu“ z excerpt novín a časopisov, z prvotných i druhotných materiálov, a tiež z katalógov a kartoték ŠVK. Zostavené bibliografie a rešerše v lístkovej podobe potom prepisovala pisárka na písacom stroji Consul (neskôr samostatné pracovníčky oddelenia). Vyhotovený materiál sa ďalej rozmnožoval cyklostylom, pretože moderné kopírovacie stroje alebo osobné počítače v tom čase neboli dostupné. Dnes vo svete vládne technika a vymoženosti počítačov a on-line katalógov, ktoré umožňujú pohotovo a rýchlo vyhľadať a zostaviť rešerše pre študentov na akúkoľvek tému. Nakoľko ŠVK v Banskej Bystrici bola vtedy metodickým centrom pre všetky okresné knižnice v bývalom Stredoslovenskom kraji, pri bibliografickom oddelení sa sústreďoval fond regionálnej literatúry, ktorý je aj dnes súčasťou regionálnej študovne ŠVK. Excerpovali sme články predovšetkým z regionálnych novín a časopisov. Budovala sa regionálna kartotéka autorská, topografická a systematická, od roku 1969 aj kartotéka biografická. Vyexcerpované záznamy sa do kartoték najskôr rozmnožovali strojčekom (zásluhu na jeho zostrojení mala pracovníčka ŠVK pani Želmíra Meleková), neskôr s vývojom techniky na moderných kopírovacích strojoch. Anna Klimová bývalá pracovníčka knižnice Aké boli knižničné služby a ako sa realizovali požiadavky návštevníkov našej knižnice? Porovnávanie so súčasnými možnosťami výpočtovej techniky, používania on-line katalógu a internetu je diametrálne odlišné a s minulými možnosťami knižníc neporovnateľné. Čitateľskej verejnosti slúžila v minulosti budova na Fučíkovej ulici č. 18. Točitým schodišťom ste sa dostali do veľkej miestnosti, ktorá slúžila ako výpožičná miestnosť a čitáreň. V nej boli umiestnené skrinky s katalógmi. V tom čase bol pre čitateľov dostupný au-

Kniznicne noviny.indd 5

torský, názvový a systematický katalóg. Zvláštnosťou bol aj voľný výber kníh. Boli uskladnené v policiach, zoradené podľa autorov, resp. podľa názvu. Mnoho literatúry mala naša knižnica umiestnenej v depozitnom sklade na Starých Horách, ktorý bol v budove starej školy. V podstate práce personálu bola podobná dnešnej, a predsa neporovnateľná. Po zaevidovaní bol čitateľ oboznámený s možnosťami a poskytovanými službami. Všetko bolo potrebné vyhľadávať v lístkových katalógoch, ručne vypisovať žiadanky a podpísané čitateľmi zakladať do absenčného katalógu. Úlohou každej pracovníčky bolo: ovládať zápis nového čitateľa, vyhľadávanie v katalógoch, v sklade odbornej literatúry, urobiť dennú štatistiku výpožičiek, zakladať absenčný katalóg, zakladať vrátenú literatúru, vyhľadávať literatúru požadovanú používateľom, vedieť poradiť pri voľnom výbere a milo s úsmevom získať nového čitateľa. Vo výpožičnej službe pracovali prevažne dievčatá s maturitou a knihovníckym vzdelaním. Tieto knihovníčky boli mnohokrát aj osvetovými pracovníčkami, ktoré na požiadanie boli schopné vyhľadať literatúru na povinné čítanie, prípadne poéziu, ktorú potrebovali študenti na recitačné súťaže. Mnoho našich čitateľov, ktorí si požičali populárno-náučnú literatúru, napr. o pestovaní plodov v záhradkách, sa prišlo pochváliť so svojou úrodou a priniesli nám ochutnať dopestované jahody alebo iné dobroty. Znie to ako nostalgická spomienka, ale bolo to veľmi milé a aj to patrilo k životu knižnice. Neraz sme boli hrdé, keď sme pomohli a náš používateľ sa prišiel poďakovať a ukázať nám diplom z vysokej školy, získanie doktorátu alebo docentúry. Pri takýchto príležitostiach si uvedomujeme čo vlastne kniha je. Kniha nám pomáha rozvíjať fantáziu, predstavivosť, núti nás premýšľať a rozširuje našu slovnú zásobu, vzdeláva nás. Kniha nás sprevádza už odmalička. Jej vďačíme nielen za vzdelanie, ale aj za bohatý zdroj informácií. Pri vstupe do kultúrnej inštitúcie, najmä pri vstupe do knižnice, cítime zvláštnu atmosféru. Budovy knižníc bývajú tiché, čitárne a študovne poskytujú pokoj a príjemné prostredie na štúdium. Vďaka patrí všetkým, ktorí toto prostredie zveľaďujú a umožňujú nám tak podieľať sa na šírení kultúry a vzdelanosti. Anna Hríbiková oddelenie doplňovania a spracovania fondov Poskytovanie knižničných služieb je jednou zo základných povinností každej knižnice. Naša knižnica poskytuje svoje služby verejnosti v Banskej Bystrici a v jej bližšom i vzdialenejšom okolí už 85 rokov. Ako sa zmenila úroveň knižničných služieb za toto dlhé obdobie? A zmenila sa vôbec? Čo už takého by sa mohlo zmeniť v takej inštitúcii, ako je knižnica?

Mohol by sa pýtať niekto, možno až provokatívne. Nakoniec, každý má právo na otázky tohto typu. Pokúsim sa týmito pár riadkami odpovedať na položené otázky. Začnem tou poslednou. Áno, aj v knižnici sa toho môže zmeniť veľa a v knižničných službách obzvlášť. Technický pokrok sa prejavil aj v tejto oblasti, ba prejavil sa veľmi výrazne. Zásadnú zmenu prinieslo zavedenie výpočtovej techniky do knižničnej práce. Začiatky tohto procesu siahajú do osemdesiatych rokov minulého storočia, ale naozaj intenzívne sa začala výpočtová technika uplatňovať vo výpožičných službách až od roku 1999. Kým v roku 1926 knižnica mala jedného knihovníka, 592 kníh, 377 čitateľov a realizovala 5718 výpožičiek, dnes má vyše 70 zamestnancov, knižničný fond v počte zhruba 1 700 000 knižničných jednotiek rôzneho druhu, okolo 8000 čitateľov a ročne realizuje viac ako 300 000 výpožičiek. Pri knižničnej práci pomáha knihovníkom aj používateľom viac ako stovka počítačov (väčšina z nich je prístupná verejnosti), niekoľko tlačiarní, skenerov a ďalších vymožeností modernej techniky. Odpoveď na druhú otázku znie tiež: áno. Knižnica sa za 85 rokov zmenila zásadne. Samozrejme, takto sa zmenili aj knižničné služby. Používatelia dnes vyhľadávajú dokumenty cez internet v knižničnom on-line katalógu. Ku knihám sa dopracujú rýchlejšie, presnejšie a predovšetkým pohodlnejšie, ako v minulosti. Objednávky na knihy sa vybavujú do hodiny, ba existujú aj „expresné objednávky“ do 15 minút. Používatelia majú možnosť rezervovať si knihy, ktoré sú aktuálne požičané a o prístupnosti týchto kníh sú informovaní elektronicky. A toto je tiež odpoveď na prvú otázku. Po technickej stránke sa zmenili knižničné služby na nepoznanie. Aj priestory, v ktorých sa služby poskytujú, sa zmenili a neustále sa rozširujú a skvalitňujú. Vo svojich začiatkoch knižnica pôsobila v malej zasadacej sieni mestského domu. Na krajskú ľudovú knižnicu sa pamätajú používatelia hlavne vďaka jej hlavnej požičovni na vtedajšej Fučíkovej ulici. Do dnešných priestorov sa knižnica presťahovala až v roku 1979 po rozsiahlej rekonštrukcii budovy na Lazovnej 9. Za posledných dvanásť rokov prešla táto budova ďalšou rozsiahlou rekonštrukciou. Podstatná časť stavebných prác bola zameraná práve na priestory pre poskytovanie služieb. Môžem teda konštatovať, že sa zmenila kvalita služieb po stránke technického vybavenia aj kvality a veľkosti priestorov, kde sa poskytujú. Či sa zmenila aj kvalita personálu, ktorý knižničné služby poskytuje, to najlepšie posúdia tí, ktorí ich využívajú. Našou snahou je, aby používatelia odchádzali od nás spokojní aj po tejto stránke. Mgr. Peter Majling vedúci oddelenia služieb

17.3.2011 9:08:17

SPOLUPRÁCA UMB A ŠVK Postavenie ŠVK v Banskej Bystrici je špecifické tým, že prevažnú väčšinu jej užívateľov tvoria študenti stredných a vysokých škôl. Vysokoškolskí študenti patria k najčastejším používateľom knižnično-informačných služieb tejto knižnice. Z uvedených dôvodov bola po vzniku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci, ktorá s niekoľkými zmenami platí aj v súčasnosti. Spolupráca banskobystrických vysokých škôl a ŠVK jestvovala už pred založením UMB, a to menovite s bývalou samostatnou Pedagogickou fakultou a s Fakultou ekonomiky služieb a cestovného ruchu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technická univerzita vo Zvolene, vedomé si kľúčovej úlohy informácií pri budovaní modernej znalostnej spoločnosti, za účelom spolupráce pri získavaní, spracovaní a poskytovaní informácií vedeckým pracovníkom, vysokoškolským pedagógom, študentom, ale aj ďalším používateľom, snažili o vytvorenie záujmového združenia Metropolis, s cieľom koordinovať svoje aktivity. Zmluvná spolupráca medzi ŠVK a UMB sa rozvíja od roku 2001. Boli však uzavreté aj zmluvy s jednotlivými fakultami UMB, napr. v roku 2004 bola uzatvorená zmluva s Fakultou humanitných vied UMB o spolupráci v oblasti vedy, výskumu,

HLAVNÉ MIESTO

Dohoda o spolupráci medzi UMB a ŠVK, 2010 výchovy, vzdelávania a osvety. Na jej základe bol v akademickom roku 2004-2005 do študijného programu Katedry histórie FHV zaradený seminár Dejiny knižnej kultúry. Podobne ŠVK spolupracuje aj s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s Pedagogickou fakultou UMB. Univerzita Mateja Bela a Štátna vedecká knižnica majú v oblasti vedy a výskumu, ako aj výchovy a vzdelávania, viaceré spoločné záujmy, úlohy aj zodpovednosť. Zmluvná spolupráca umožňuje efektívne využitie odborníkov pôsobiacich v obidvoch inštitúciách, ako aj materiálnych prostriedkov obidvoch inštitúcií. Cieľom spolupráce zmluvných strán je kvalifikované, rýchle a zároveň vzájomne koordinované riešenie úloh vlastného aj spoločného záujmu.

V súčasnosti UMB a ŠVK spolupracujú najmä v týchto oblastiach: – pomoc a spolupráca pri organizovaní cyklov „Osobnosti“, – praxe a stáže študentov UMB v ŠVK, – organizovanie vedeckých sympózií, konferencií a seminárov, – prezentácia publikácií vedecko-pedagogických pracovníkov UMB v činnosti ŠVK, – vzájomné poskytovanie publikácií vydávaných zmluvnými stranami, – výstavy diplomových prác študentov Pedagogickej fakulty v Galérií v podkroví. Podľa našich poznatkov študenti UMB najviac využívajú tieto pracoviská ŠVK: – Nemecká študovňa, – Britské centrum, – Info-USA, – Centrum ruských štúdií, – Centrum Window of Shanghai. Na záver mi dovoľte popriať pani riaditeľke ŠVK, ako aj celému kolektívu knihovníkov, k okrúhlemu výročiu ŠVK veľa úspechov v záslužnej práci, ktorú neraz vykonávajú aj mimo svojich pracovných povinností na prospech regiónu, mesta Banská Bystrica a obzvlášť na prospech UMB, jej učiteľov aj študentov. Prajem Štátnej vedeckej knižnici veľa ďalších úspechov v rozvíjaní informačných služieb a v celkovom plnení jej kultúrno-spoločenských úloh. prof. RNDr. Roman Nedela, DrSc. prorektor pre vedu a výskum UMB

MESTA Od roku 1926, kam siahajú korene súčasnej Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, uplynulo 85 rokov. Knižničné jubileum sa mi v duchu spája s básnikom Mikulášom Kováčom, ktorý by sa toho roku bol dožil dvoch sedmičiek – 77 rokov. Zoznámil a zblížil som sa s ním začiatkom osemdesiatych rokov, krátko potom, ako som prvý raz zašiel do ŠVK a vybavil si v nej môj prvý čitateľský preukaz. Miki Kováč sa vyjadril, že podobne ako každý štát má hlavné mesto, tak hlavným miestom každého mesta je knižnica. Spýtal sa ma, či som už navštívil „tú našu“ na Lazovnej, a ja som bol rád, že ma nezahanbil a mohol som mu odpovedať kladne. Predstavujem si, že by sme s Mikim zašli do našej knižnice dnes. Vyviezol by som ho výťahom celkom hore, uviedol ho do Literárneho a hudobného múzea, aby si tam skontroloval svoje exponáty, navštívili by sme Galériu v podkroví, potom čitáreň periodík a tak ďalej, postupne by sme prešli celé druhé poschodie, prvé poschodie, prízemie, zašli by sme na nádvorie, ale aj do podzemia, kde by v Divadle 44 práve prebiehalo pásmo inscenovanej poézie Mikuláša Kováča v interpretácii Juraja Sarvaša a jeho žiakov. Myslím, že Miki by bol prekvapený, čo všetko sa zmenilo, vynovilo, vylepšilo. A možno by povedal, poďme si sadnúť naproti na pohárik vína, začínajú ma bolieť moje „zadné nohy“. To bol jeho výraz, keď chcel naznačiť, že pociťuje bolesti v krížoch. Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici želám, aby bola zdravá, prípadné bolesti v krížoch znášala statočne ako Miki, a aby bola naozaj hlavným miestom mesta. Som presvedčený, že má na to najlepšie predpoklady. Dr. h. c. Ing. Juraj Kuniak, MBA spisovateľ

Kniznicne noviny.indd 6

Z ČITATEĽKY KNIHOVNÍČKOU Keď som ako prváčka na vysokej škole zvažovala, do ktorej knižnice sa prihlásiť, aby som dostala všetku dostupnú literatúru odporúčanú na prednáškach a seminároch, voľba padla na Univerzitnú knižnicu UMB a Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici. Dovtedy som si vystačila s preukazom do Verejnej knižnice Mikuláša Kováča. O ŠVK som aj predtým síce vedela, že existuje, ale odrádzala ma práve svojím názvom „vedecká“. Napriek všetkým trom preukazom, bol niekedy problém dostať sa ku knihám načas. Najmä vo vedeckej, kde sa síce už dalo listovať aj v elektronickom katalógu (ešte tam však neboli všetky knihy zapísané), ale žiadanky na knihy sa vypisovali ručne. Bola to viac-menej lotéria, či kniha nebude vypožičaná, pretože súčasne so mnou o ten istý titul žiadalo aj 30 – 40 ďalších študentov. Nakoniec sme si v našom krúžku vypracovali systém – polovica z nás sa hneď po vydaní zoznamu povinnej literatúry vrhla do Univerzitnej knižnice a polovica do ŠVK. Po získaní kníh sme si ich požičiavali navzájom a dôležité časti kopírovali, aby sme na skúšky a semináre mohli pripraviť... Odvtedy sa systém objednávania zmenil a musím povedať, že k lepšiemu. Teraz je už jasné aspoň to, či je kniha dostupná. Ako študentku ma fascinovala aj samotná budova ŠVK. Mala som pocit, že je to hotový labyrint. Študovne sa menili a presúvali, zväčšovali, zmenšovali, či zanikali a vznikali. Hovorili sme si, že pri každoročnom obnovovaní preukazu čitateľa by mali rozdávať aj mapku s pôdorysom a rozmiestnením študovní. Pamätám si ešte univerzálnu študovňu, keď sídlila na prvom

poschodí (dnes je tam hlavná prednášková sála). Do miestnosti s vysokým stropom a peknými drevenými oknami dopadali na nás, čitateľov, lúče svetla. Bolo to, akoby tam zastal čas. Nikto nehovoril príliš nahlas, knihy pohltili všetky zvuky, dokonca aj tie z ulice. Taká pravá knižničná romantická atmosféra. Ešte jedna študovňa sa mi vryla do pamäti – bibliografická študovňa. Bol to riadny šok, keď som ta prišla prvýkrát a hľadala informácie – bolo ich toľko, že som nevedela, kde začať! Obdivovala som panie, ktoré tam pracovali, ako dobre sa v tom orientujú – naozaj mi veľmi pomohli. A keď som sa po skončení školy uchádzala o miesto práve na bibliografickom oddelení, a prijali ma, konečne som ich spoznala aj bližšie. Ani sa mi nechce veriť, že je to už päť rokov, čo pracujem v ŠVK. Mám pocit, akoby to bol celý život. Práve cez BGO sa mi podarilo preniknúť do zákonitostí a spletitostí poznania a triedenia informácií. A rovnako vďaka tejto práci presne viem, ako funguje knižnica zvnútra. Prirovnala by som ju k algoritmu, aj tu treba vykonať presne definované kroky, aby sme dostali žiadaný výsledok. A súčasne je to aj živý organizmus, ktorý rastie a vyvíja sa. Bude zaujímavé pozrieť sa zase o pár rokov na to, kam ŠVK dorástla. P. S. Odkaz pre nových čitateľov pri registrovaní: nehľadajte mapu knižnice, ale začnite ju postupne objavovať sami! Nájdete plno nečakaných zákutí, naozaj. Mgr. Michaela Töröková oddelenie bibliografie

17.3.2011 9:08:18

JUBILANTKE OD ČITATEĽA

JUBILANTA Kráľovstvo kníh, aké predstavuje i Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, to je pre „knihomoľa“, k akým sa hlásim, vzácne miesto. Len by čitateľ nemal chodiť do takejto ustanovizne s pocitom frustrácie, čo všetko ešte nestihol prečítať, hoci sa niekedy nevyhne i tejto myšlienke. Sem smerujú návštevníci s cielenými zámermi čerpať z bezodnej studnice poznania. Malo by ich však byť oveľa, oveľa viac ... K niekoľkým postrehom k jubilujúcej ŠVK ma azda oprávňuje aj fakt, že sám som vo vzťahu k nej jubilantom. Je tomu práve štyridsať rokov, čo som jej členom a pravidelným návštevníkom. Za ten čas však budova bývalého župného domu na Lazovnej ulici nezostarla, práve naopak, zásluhou stavebných úprav zvonku i zvnútra doslova omladla. Čo je však ešte dôležitejšie – všetky procesy knihovníckeho servisu tu boli zmodernizované, počet oddelení a možností bol rozšírený. K pravej náplni i atmosfére každej knižnice prispievajú ľudia, a práve na tých mala ŠVK šťastie. Boli a sú to najmä ženy-pracovníčky všetkých oddelení, ktorých profesionalitu a ochotu návštevníci využívajú. Treba na tomto mieste akcentovať fakt, že ich práca je stále nedocenená a tiež nedostatočne zaplatená. Satisfakciou je spokojnosť čitateľov. Najčastejšie som v profesii športového novinára vždy využíval oddelenie printových médií, čo trvá naďalej. K tomu časom pribudli častejšie návštevy oddelenia viazaných periodík zo starších fondov. Ani elektronizácia nemôže

Univerzálna študovňa z 90. rokov 20. storočia

suplovať konzervatívnym čitateľom, ku ktorým sa rátam, reálny priamy kontakt s knihami, časopismi a novinami. Ostávam stálym návštevníkom ŠVK i na dôchodku aj preto, lebo tu nachádzam potrebný servis pre autorské aktivity a projekty. Hoci pre moju špecializáciu v literatúre faktu a osobitne v športovej historiografii tu nenájdem vždy čo potrebujem,

PRÍBEHOVÁ ZÁVISLOSŤ V súčasnej dobe sa na každom kroku stretávame s nejakým druhom závislosti – omamné látky, drogy, alkohol, televízne seriály, sex... Uspokojenie potrieb je síce základným kameňom fungovania človeka, ale všetko má svoje hranice. My, knižní (a knižniční) nadšenci máme našťastie množstvo spôsobov, ako vyjsť v ústrety nášmu „neduhu“. Jedným z nich je aj pravidelná návšteva knižnice. Vyzdvihnutie kníh je však len čerešničkou na torte, predchádza mu totiž niekoľko krokov. Mám na mysli hlavne „listovanie“ vo virtuálnom katalógu, pátranie po vybraných tituloch, nadšenie z ich dostupnosti alebo zlosť nad tým, že nás ktosi predbehol a teraz doma spokojne číta „našu“ knihu. Neviem ako vy, ale ja som si vytvoril zoznam kníh, ktoré chcem prelúskať. Žiaľ, plní sa rýchlejšie, ako ja stíham čítať. No práve v tom spočíva čaro – veď kam by došlo ľudstvo, keby sa prestali rozprávať stále nové a nové príbehy? Našťastie je svet plný knihomilov a príbehomilov, ktorí nedopustia, aby sme prišli o našu závislosť. A budú aj naďalej plniť police a sklady knižníc, aby som (sme) si mali z čoho vyberať. Je to predsa také potrebné... Mgr. Marek Zákopčan spisovateľ

Kniznicne noviny.indd 7

ústretovosť pre získanie prameňov tu nájdem vždy. Do fondov ŠVK som doteraz prispel štrnástimi knihami, ktorých som autorom alebo spoluautorom. Azda aj to možno považovať za akési odvďačenie sa „skalného“ čitateľa. Mgr. Miroslav Hazucha publicista

…a takto to vidím ja Pokračovanie zo str. 1 v jazykovej študovni? Neviem ako pre vás, milí čitatelia a návštevníci našej knižnice, ale pre mňa výzva, ako aj zodpovednosť. V mojom prípade to neznamená len prácu s knihami, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stačí, keď si v mysli premietnem posledných šesť mesiacov... Množstvo zážitkov, skúseností, nezabudnuteľných chvíľ... Návštevy veľvyslancov, diplomatov či zahraničných delegácií, vernisáže výstav umelcov z celého sveta, výročia jazykových študovní, organizovanie podujatí a interaktívnych hodín anglického jazyka, práca s deťmi a študentmi, množstvo zodpovedaných otázok o kultúre, živote, politike či o možnostiach štúdia v USA. Človek v tejto pozícii musí byť takpovediac „v obraze“ a mať dobrý prehľad. Pretože čitateľ nepotrebuje odpoveď „Neviem!“ Dúfam, že tento krátky článok Vám aspoň trochu priblížil moju prácu knihovníka/konzultanta a poskytol Vám orientačný pohľad do „zákulisia“ našej práce. Mgr. Zuzana Kopčanová InfoUSA

17.3.2011 9:08:19

Noc s múzami, podujatie v rámci projektu Noc múzeí a galérií, 2010

DESAŤ ROKOV KOEXISTENCIE A VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE ŠVK A LHM História Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici sa začala písať dňom 1. marca 1969. Múzeum vzniklo rozhodnutím Okresného národného výboru v Banskej Bystrici a za jeho riaditeľa bol menovaný Tomáš Machan. Rada okresného národného výboru vyzdvihla vzhľadom na historicky bohaté kultúrne prostredie regiónu, nutnosť zachovať toto bohatstvo pre budúce generácie v čo najväčšej miere. Už pri vzniku múzea bol na jeho sídlo vyhliadnutý reprezentatívny objekt v Lazovnej ulici č. 11, ktorý súvisel s literárnou históriou mesta ako pôsobisko štúrovského básnika Jána Botta. Prechodným sídlom pre novovzniknutú inštitúciu sa stal objekt pri evanjelickom kostole na Lazovnej ulici č. 44. V týchto priestoroch múzeum zotrvalo až do roku 2003. Už viac ako štyridsať rokov sa múzeum svojimi bohatými kultúrno-prezentačnými aktivitami a výsledkami vo vedeckovýskumnej, zbierkotvornej a organizátorskej činnosti radí medzi popredné múzejné inštitúcie na Slovensku. Za roky svojej existencie LHM prešlo niekoľkými zriaďovateľskými fázami a zmenami právnej subjektivity. Postupne bolo riadené Ministerstvom kultúry SR a Banskobystrickým regionálnym kultúrnym centrom. Bolo vedené osobnosťami, ktoré sa snažili o jeho rozvoj. Po Tomášovi Machanovi bol v roku 1973 za riaditeľa menovaný Dušan Dobrík. Po jeho odchode v roku 1980 bola poverená vedením múzea Mgr. Marianna Bárdiová a po dvoch rokoch bola za riaditeľku menovaná PaedDr. Jana Borguľová. Po zmene politicko-spoločenských podmienok došlo k zmene aj vo vedení múzea a za riaditeľa bol na základe konkurzu menovaný Peter Paluga. Po krátkom čase (troch mesiacov) bola za riaditeľku menovaná PhDr. Marianna Bárdiová, ktorá zotrvala na tomto poste až do najvýraznejšej zmeny v histórii múzea. V roku 2001 múzeum nadobudlo status špecializovaného organizačného útvaru v pôsobnosti Štátnej vedeckej knižnice, ktorá tejto svojbytnej inštitúcii poskytla priaznivé podmienky na rozvoj odborných

Kniznicne noviny.indd 8

Ocenenie LHM, 2009 činností a plnenie jej poslania. Riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice, PhDr. Oľga Lauková, vymenovala doterajšiu riaditeľku múzea, PhDr. Mariannu Bárdiovú, za námestníčku Štátnej vedeckej knižnice pre múzeum, a tým zabezpečila plnenie poslania múzea. V roku 2003 sa múzeum presťahovalo do objektu Štátnej vedeckej knižnice na Lazovnej ulici 9. Objekt na Moysesovom námestí 16 poskytuje dodnes priestory pre depozitárov a knižnice múzea. K zmena vo vedení múzea došlo v roku 2008 – vedúcim sa stal Mgr. Imrich Šimig a v roku 2010 sa vedúcou múzea stala PaedDr. Ľubica Nechalová. Múzeu sa podarilo získať za obdobie svojej existencie veľké množstvo zbierkových predmetov (viac ako 55 000 kusov), stalo sa žiadaným partnerom pri realizácii literárnych a hudobných programov pri príležitosti životných jubileí alebo výročí výrazných osobností literárnej a hudobnej kultúry v rámci Slovenska i v medzinárodnom kontexte. Obľúbenými v radoch odbornej i laickej verejnosti sa stali stretnutia s významnými osobnosťami slovenskej i regionálnej kultúry, ktoré si osobitne vážili činnosť tejto inštitúcie – literáti Mikuláš Kováč, Štefan Žáry, Ján Števček,

Ladislav Ballek, Ladislav Ťažký, Klára Jarunková, Peter Karvaš, Zlata Solivajsová, hudobníci Ján Cikker, Andrej Očenáš, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, Pavol Tonkovič, Zdenko Mikula a iní. Okrem kultúrno-prezentačnej činnosti zamestnanci múzea rozvíjajú aj prezentáciu vedeckého výskumu, pričom odborne a metodicky spravujú niekoľko domácich a vysunutých expozícií. V súčasnosti sú súčasťou Literárneho a hudobného múzea štyri stále expozície: Múzeum – domov múz (literárny, hudobný a bábkarský salón), Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove (expozícia Jozefa Gregora Tajovského, Hany Gregorovej, Jozefa Murgaša, histórie a národopisu obce) a Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach. Nový Bábkarský salón, stavebne a výtvarne realizovaný z prioritného projektu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, bol v priestoroch átria Štátnej vedeckej knižnice otvorený len nedávno, 21. decembra 2010. Desať rokov koexistencie a vzájomnej spolupráce Štátnej vedeckej knižnice a Literárneho a hudobného múzea prinieslo do mnohoročných odborných skúseností múzejníkov, prejavovaných pri nadobúdaní zbierkových predmetov a ich prezentácii na početných výstavách, kultúrnych podujatiach, v rámci publikačnej a edičnej činnosti nový rozmer. Počas viac ako štyridsať rokov svojej existencie získalo múzeum početné ocenenia. Za výrazný prínos do kultúrno-spoločenského života Banskej Bystrice dostalo Literárne a hudobné múzeum ako špecializovaný organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice Cenu primátora mesta. Z ďalších významných ocenení hodno obzvlášť spomenúť Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii Akcia – netradičné podujatie, získanú v roku 2007 (za rok 2006), udelenú Slovenským národným múzeom a Pamiatkovým úradom SR ŠVK – LHM v Banskej Bystrici za projekt Priestor bez hraníc. PaedDr. Ľubica Nechalová vedúca Literárneho a hudobného múzea

17.3.2011 9:08:20

ŠTÚDIO D 44 Uprostred divadelnej sezóny 2005/2006, koncom januára, sa podarilo otvoriť v Štátnej vedeckej knižnici (ŠVK) komorný divadelný priestor, ktorý dostal pomenovanie Štúdio D 44. Číslica v jeho názve skrýva niekoľko inotajov. Náhodou v čase, keď sa podarilo toto milé divadelné miesto uviesť do pravidelnej divadelnej prevádzky, nachádzalo sa v jeho hľadisku 44 stoličiek. Pokiaľ mám informácie, tak ich počet sa nezmenil. V Banskej Bystrici je však rok 1944 osobitne pamätný vďaka udalosti, ktorá znamenala podstatný prielom do vnímania Slovenska a Slovákov. Vtedy, v otváracom príhovore, som si dovolil priradiť ešte jeden kľúč k dešifrovaniu číslice 44. Presne toľko kilometrov je z Banskej Bystrice do Brezna, kde doteraz funguje významný ochotnícky súbor. Najmä v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy bol jeho režisérom erudovaný divadelník a divadelný pedagóg Peter Scherhaufer, ale aj v ďalších desaťročiach po jeho pôsobení, predstavoval špičku slovenského ochotníckeho divadla. Jeho krstnými otcami sa stali pedagógovia Akadémie umení (AU) v Banskej Bystrici a známi herci Juraj Sarvaš – hlavný predstaviteľ filmu Paľa Bielika (ktorý bol takmer Banskobystričan, toť z neďalekej Senice) s názvom 44 – a Jan Přeučil, ktorý tento názov divadelného štúdia navrhol zjavne inšpirovaný významným českým avantgardným divadelníkom E. F. Burianom a jeho divadelným štúdiom D 34. Oni dvaja – okrem riaditeľky ŠVK Oľgy Laukovej a mojej maličkosti – pozdravili vznik tohto divadla krátkym príhovorom pred vzácnymi hosťami z radov banskobystrickej kultúrnej verejnosti, ktorí poctili prvé predstavenie Štúdia D 44 – Čajka Antona Pavloviča Čechova – svojou prítomnosťou. Vďaka veľkorysosti riaditeľky ŠVK vznikol v centre Banskej Bystrice priestor na divadelnú tvorbu, kde každoročne odpremiérujeme tucet monodrám, ktoré naši poslucháči majú povinnosť pripraviť vo štvrtom ročníku štúdia herectva. Okrem týchto individuálnych produkcií bolo Štúdio D 44 svedkom aj niekoľkých komorných predstavení, už či v réžii pedagógov, alebo poslucháčov Fakulty dramatických umení (FDU) AU. V čase vzniku sme priali divadlu dlhý život a kvalitný repertoár, dúfajúc, že v Banskej Bystrici vznikne čoskoro stála činoherná scéna popri už existujúcom opernom súbore. To sa ukázalo – zatiaľ – ako nereálne, hoci v meste s vyše desiatkou

MÁ PÄŤ ROKOV

Bláznove zápisky od N. V. Gogoľa v interpretácii Petra Butkovského, 2011 tisícov študentov vysokých škôl a množstvom kultúrnych občanov, mestom s dramatickými autormi, ktorí sa v Banskej Bystrici a blízkom okolí narodili, pôsobili, počnúc kremnickým rodákom Pavlom Kyrmezerom, cez breznianskeho satirika Jána Chalupku a najmä baťka Jozefa Gregora Tajovského, ale aj mladších dramatikov, či už Petra Karvaša, zvolenského rodáka Jána Soloviča, rodáka z Čierneho Balogu Petra Kováčika alebo svetoznámeho dramatika hrávaného v cudzine, ale doma zvláštnym spôsobom obchádzaného Osvalda Zahradníka. Hviezda tohto autora zažiarila v čase, keď žil v našom meste, začiatkom sedemdesiatych rokov. Jeho Sólo pre bicie (hodiny) hrali v moskovskom MCHAT-e zrelí starší herci pamätajúci si ešte slávneho K. S. Stanislavského. Nepodarilo sa dodnes založiť štátnu činohru, ale Štúdio D 44, ako jej predobraz, existuje a ponúka milovníkom drama-

tického umenia dodnes každý pondelok od októbra do konca mája o 17. hodine herecké a režijné pokusy adeptov divadelného umenia, ktorí budú raz možno tak slávni ako legendárny Viliam Záborský – aj ten získaval divadelné ostrohy práve v našom meste – či velikán slovenského divadla Karol L. Zachar, ktorý ako trojročný, po smrti matky, prišiel do sirotinca práve v Banskej Bystrici, ale aj mnohí iní. Naše mesto môže byť hrdé na divadelníkov a známe osobnosti dramatických umení, ktoré čerpali z jeho jedinečnej atmosféry a kultúrneho prostredia. Dokázali, že atmosféra tohto mesta je dramatickým umením takpovediac nasýtená. Dúfam, že Štúdio D 44 bude ešte veľa rokov prinášať radosť, poznanie a zážitky z hry našim poslucháčom aj ich verným divákom. doc. Mgr. art. Matúš Oľga, PhD. rektor Akadémie umení v Banskej Bystrici

Prezentácia výsledkov vzdelávacieho procesu Akadémie umení v Banskej Bystrici (AU BB) v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici je výsledkom spolupráce oboch inštitúcií. Zmluvu na trojročné obdobie podpísali 28. februára 2011 riaditeľka ŠVK Oľga Lauková a rektor AU BB Matúš Oľha. Vysoká škola a ŠVK majú podľa ich predstaviteľov pri šírení kultúrneho dedičstva a hodnôt i v oblasti výchovy a vzdelávania viaceré spoločné záujmy, poslanie a zodpovednosť. Kvôli efektívnejšiemu využívaniu odborníkov pôsobiacich v obidvoch inštitúciách, ako aj materiálnych prostriedkov sa partneri dohodli na vzájomnej spolupráci pri realizácii prezentácií študentov a vysokoškolských učiteľov AU BB v ŠVK na podujatiach pripravovaných školou i knižnicou. „ŠVK poskytne priestory pre skúšky a predstavenia, koncerty a prezentáciu umeleckej tvorby študentov a vysokoškolských učiteľov formou výstav a tiež pri spoločných aktivitách, akými sú semináre, konferencie a sympóziá,“ konštatovala riaditeľka Lauková. Rektor Oľha doplnil, že študenti a učitelia sa zapoja do akcií organizovaných ŠVK sprievodným programom, organizovaním výstav, hudobných a speváckych vystúpení, divadelných predstavení a pod. Pomôžu napríklad aj pri príprave pravidelných podujatí z cyklu Osobnosti v ŠVK. Univerzálna ŠVK so špecializovaným Literárnym a hudobným múzeom je kultúrnou, informačnou, zberateľskou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, hudobno-múzejnej, kultúrno-vzdelávacej a vydavateľskej činnosti. Zabezpečuje a uskutočňuje vedecké, kultúrno-výchovné, odborné a vzdelávacie aktivity a podujatia. Poslaním AU BB ako verejnej vysokej školy umeleckého zamerania je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy a kultúry celej spoločnosti. Poskytuje vysokoškolské vzdelávanie a tvorivú umeleckú činnosť v oblasti hudobného, výtvarného, divadelného, filmového umenia a multimédií v bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni vysokoškolského vzdelávania. Ing. Danica Kubišová Akadémia umení

Kniznicne noviny.indd 9

17.3.2011 9:08:22

PÄTNÁSŤ ROKOV FESTIVALU

LITERÁRNA BANSKÁ BYSTRICA

Súčasťou Literárnej Banskej Bystrice je aj Burza literárnych talentov, 2010 Banská Bystrica vo svojom literárnom živote zaznamenávala rôznorodé aktivity, už či ide o pôsobenie autorov, vydavateľov, organizátorov alebo o podujatia v podobe umeleckých súťaží, významných stretnutí, spolkov či periodík. Avšak koncentráciu literárnych aktivít, sústredenú na malom časovom úseku vo forme literárneho festivalu, až do roku 1997 neevidovala. Podnetom na zrod takejto prezentácie literatúry sa stal predčasný odchod mimoriadneho zjavu slovenskej poézie – básnika Mikuláša Kováča (†26. 5. 1992). Jedinečná osobnosť tohto tvorcu spočívala nielen v hodnote jeho poézie, ale i v pevnosti jeho vzťahu a pripútanosti k Banskej Bystrici. Mal mnohých obdivovateľov, priaznivcov i priateľov, pre ktorých stelesňoval všetko to, čím sa mohlo mesto pod Urpínom pred Slovenskom i za jeho hranicami pýšiť. Mikuláš Kováč sa narodil (18. 5. 1934) i umrel v najkrajšom mesiaci roka – v máji. Napriek jeho celoživotnému trápeniu s chorobami nikto nečakal, že krátko po dovŕšení 58. roka odíde navždy. Skľučujúce prázdno v krátkom čase podnietilo horúčkovité hľadanie odpovedí, ako básnika uchovávať v pamäti jeho súčasníkov, ale najmä ako napĺňať Mikiho predstavy o aktívnom literárnom živote v jeho meste. A tak v Banskej Bystrici postupne pribúdali stopy jeho pôsobenia – dôstojný náhrobník na mestskom cintoríne, jedinečná kniha Miki (svedectvo o stave ľudskej duše), premenovanie okresnej knižnice na Verejnú knižnicu Mikuláša Kováča i jedného z gymnázií na Gymnázium Mikuláša Kováča, spracovanie jeho personálnej bibliografie, prezentovanie zbierkového fondu LHM prostredníctvom rozsiahlej monografickej výstavy Básnik a jeho mesto, neskôr i pomenovanie jednej z ulíc mesta jeho menom. Napriek tomu mnohé z jeho tvorby zostalo nedopovedané či uložené v archíve. Literárne a hudobné múzeum v spolupráci s ďalšími subjektmi sa preto rozhodlo vydať Kováčove dovtedy

Kniznicne noviny.indd 10

nepublikované básne z posledných rokov v samostatnej básnickej zbierke. Redakčne projekt zastrešovala Jana Borguľová, výber básní zostavil Štefan Šmihla, ilustrácie vytvoril Stanislav Balko. Básnická zbierka Mikuláš Kováč Pravdaže srdcom si zasluhovala osobitný spôsob prezentácie. Tak sa zrodil nápad zorganizovať v časovom úseku medzi dňom narodenia a dňom úmrtia básnika 18. až 26. mája 1997 (pri príležitosti piateho výročia jeho úmrtia) niekoľko špecifických podujatí s názvom Básnik a jeho mesto. Úvod patril otvoreniu rovnomennej výstavy v Literárnom a hudobnom múzeu, následne sa konali rôzne stretnutia s poéziou Mikuláša Kováča, premietanie filmu Postav dom, zasaď strom na jeho námet a pod. Osobitne je potrebné zaznamenať literárny večer 19. mája, spojený s prezentáciou básnikovej zbierky Pravdaže srdcom. Jedinečnosť miesta konania – kaviarne Národného domu – po rokoch využívania tohto priestoru na iné účely prilákala množstvo účastníkov, priateľov a priaznivcov Mikiho. Stretnutie sa nieslo v bohémskej atmosfére kaviarenského života s džezovou muzikou Jozefa Karvaša, prezentáciou básnikových novovydaných veršov a dobrou náladou prítomných s pocitom, že aj Mikuláš Kováč by bol rád... Organizátorov podujatia potešil takýto ohlas a rozhodli sa každoročne pokračovať v tejto tradícii už ako umeleckým festivalom s názvom Literárna Banská Bystrica, venovaná pamiatke Mikuláša Kováča.

Výstava Básnik a jeho mesto, 1997

Počas pätnástich rokov konania festivalu sa organizačný rámec prispôsoboval možnostiam kultúrnych inštitúcií a literárnych organizácií. Najskôr sa zmenil termín usporiadania z mája na posledný marcový týždeň (Mesiac knihy) aj z dôvodu väčšej návštevnosti z hľadiska možností školských zariadení. K organizátorom festivalu prirodzene pribudli knižnice, školy a ďalšie kultúrne inštitúcie. V súčasnosti sa na Literárnej Banskej Bystrici podieľajú: Mesto Banská Bystrica, Spolok slovenských spisovateľov, Štátna vedecká knižnica, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Univerzitná knižnica UMB, Dom Matice slovenskej, Bábkové divadlo na Rázcestí, Akadémia umení, Informačné centrum mladých – Junior centrum voľného času a i. Od roku 2000 je festival spojený s Týždňom slovenských knižníc, s ktorým ho spájajú spoločné ciele. V rámci programovej štruktúry sa postupne profilovali stále programy ako burza literárnych talentov, vedecké konferencie či semináre, výstavy, prezentácie vydavateľstiev i jednotlivých edičných titulov. Súčasťou festivalu sú aj podujatia pre mladšiu vekovú kategóriu ako Noc s Andersenom, Kráľ čitateľov, Čitateľský maratón a pod. Prirodzene, hlavnou súčasťou sú stretnutia s tvorcami literatúry. Zo slovenských autorov, ktorí sa osobne predstavili v programe festivalu, to boli: Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Ján Beňo, Jozef Bily, Etela Farkašová, Ján Fekete, Ján Findra, Peter Holka, Milan Jurčo, Mariana Komorová, Juraj Kuniak, Drahoslav Machala, Albert Marenčin, Viliam Marčok, Ondrej Nagaj, Erik Ondrejička, Anton Rákay, Jaroslav Rezník, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Miroslav Saniga, Brigita Šimonová, Ľudmila Šinalová, Ladislav Švihran, Jozef Tatár, Ladislav Ťažký, Ján Zambor, Milka Zimková a i. Nechýbali ani zahraniční spisovatelia: české autorky Marcela Marboe Hrabincová a Lenka Procházková, bulharská poetka Nadežda Zacharjeva, nemecký básnik Ingo Cesaro, poľskí autori Krysztof Lisowski a Andrzej Stasiuk, z Rakúska Gerhard Kofler a Anna Mitgutch. Literárne presahy do hudobných žánrov boli zastúpené v podobe koncertov, predstavili sa napríklad folkový spevák Peter Janků, ďalej Ľubo Vlček, ako aj hudobný skladateľ a klavirista Jevgenij Iršai. Hudobnú podobu poézie Mikuláša Kováča spracovala Marianna Bárdiová do zaujímavých špecializovaných hodín hudobnej výchovy. V programovom rámci festivalu sú pravidelnou súčasťou aj literárnovedné konferencie, predovšetkým na témy z literárneho života Banskej Bystrice: život a dielo Mikuláša Kováča, literárne tradície Banskej Bystrice, z ktorých zväčša vyšli aj samostatné zborníky. Trvalou súčasťou festivalu je od roku 2007 celoslovenská súťaž Kováčova Bystrica, ktorú v umeleckom prednese a vlastnej literárnej tvorbe organizuje Informačné centrum mladých – Junior centrum voľného času v Banskej Bystrici v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice. Zaujímavosťou je, že z času na čas dostanú príležitosť na prezentáciu vzťahu k literatúre i predstavitelia verejného života z regiónu či z veľkej politiky (Brigita Schmögnerová). Festival Literárna Banská Bystrica je od začiatku koncipovaný ako komorné nekomerčné podujatie, ktoré chce osloviť rôznorodé publikum, predovšetkým však mladú generáciu. Tisíce návštevníkov mali možnosť presvedčiť sa, že aj mesto pod Urpínom poskytuje možnosti aktívneho literárneho života v podobe ďalších zaujímavých podujatí počas celého roka. A že ochranné krídla nad uvedeným festivalom drží Mikuláš Kováč... PaedDr. Jana Borguľová bývalá pracovníčka múzea

17.3.2011 9:08:23

DVADSAŤ ROKOV TVORIVOSTI ALEBO HĽADANIE ODPOVEDE NA VEČNÉ OTÁZKY (pri príležitosti 20. výročia vzniku literárneho klubu LITERA 2) Literárny klub LITERA 2 pracuje pri Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici (teraz súčasti Štátnej vedeckej knižnice) od roku 1991. Združuje záujemcov o vlastnú literárnu tvorbu, ktorého členovia sa stretávajú jedenkrát mesačne. Odborným garantom klubu je Odbočka Spolku slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici. Rozmanitosť tvorby členov je spôsobená aj vekovou (pre zaujímavosť vekový rozdiel medzi najstarším a najmladším členom je 73 rokov!), profesijnou a názorovou diferenciáciou členov, napriek ktorej tu funguje vzácna zomknutosť, tolerancia a vzájomná podpora. Počas svojej doterajšej existencie priniesla LITERA 2 výsledky a plody tvorivého snaženia vo forme osemnástich zborníkov. Členovia literárneho klubu sú vnútorne nastavení na intenzívne prežívanie zažitého a majú dar sprostredkovať pocity svojmu okoliu. V tomto „voľnom združení“ sa stretávajú záujemcovia o literárnu tvorbu s rôznorodými ambíciami. Až do roku 2010 prebiehali stretnutia pod vedením PhDr. Janky Borguľovej, ktorá ani po odchode do dôchodku nezabudla na svoje literárne dieťa a pravidelne sa na stretnutiach klubu zúčastňuje. Okrem toho, že je jeho dušou, je aj citlivou a zhovievavou kritičkou so zmyslom, empatiou a pochopením pre rôzne životné situácie. Členovia klubu sú úspešní vo viacerých literárnych súťažiach v rámci celého Slovenska. Za rok 2010 možno uviesť úspechy: O cenu Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, Literárny Zvolen, Benediktova literárna Prievidza, Tak píšem ja (Zvolen). Pri pestrosti tém dominuje zo žánrov poézia (pre dospelých a aj pre deti), kratšie prozaické útvary (so spoločenskou, historickou, dobro-

družnou aj intímnou motiváciou) ale aj vedeckopopularizačné články, aforizmy, haiku a iné (ne)všednosti. Členovia publikovali v Literárnom týždenníku, v časopise Bystrický Permon, Slovenskom rozhlase, Rádiu Lumen a literárnej prílohe časopisu Slovo. Takmer všetci už majú za sebou svoj debut a viacerí sa stali členmi Spolku slovenských spisovateľov, dokonca jeden z členov (Peter Papšo) sa uplatnil ako textár speváka Petra Cmoríka. Náš počet je stabilný, aj keď sa

Jesenné čerešne, 1998 Útek do raja, 1995

stane, že si spisovateľské nebo niekoho povolá. Anjeli neobišli ani bytosti plné ľudskosti, ako boli prof. PhDr. Ivan Plintovič, CSc. (†1997) a poetka Zlata Solivajsová (†2010). Život možno žiť rýchlo, pomaly, racionálne i emotívne, v stresoch i pohodovo. Ale v živote každého príde chvíľa, keď človek musí pribrzdiť. A práve vtedy môže byť umelecké slovo životodarnou silou, ktorá pohladí, povzbudí a dodá energiu. Čo popriať klubu do ďalších rokov? To čo jeden z členov vtipne povedal: „Plnou parou vpred!“ Literárny klub dosiaľ vydal tieto zborníky z tvorby svojich členov: V ťažisku trojuholníka (1992), Litera 2 (1993), Nepokojné duše (1994), Útek do raja (1995), Čítanie z tváre (1996), Myslite na báseň (1997), Jesenné čerešne (1998), Som tvoje jablko (1999), Linka dôvery (2000), Dostatok nedostatkov (2001), Hlavná úloha (2003), Tichý rozhovor (2004), Podobenky (2006), Sólo (2006), Zrýchlený svet (2007), Kvapka rosy (2008), V detstve sa všetko dá (2009) a Klas môjho žitia (2010).

Stretnutie klubu LITERA 2, 2010

Kniznicne noviny.indd 11

Mgr. Jana Kochlicová Literárne a hudobné múzeum

17.3.2011 9:08:26

NOVÉ TISÍCROČIE – NOVÉ SLUŽBY KNIŽNICE

HĽADÁTE?

POTREBUJETE SA PORADIŤ?

TAK PRÍĎTE DO Milí čitatelia, nachádzate sa práve uprostred bádania po nových a zaujímavých poznatkoch? Hľadáte a zhromažďujete potrebnú literatúru? Dovoľte nám pritom napomôcť vám a stať sa sprievodcom na ceste vašej študentskej, vedeckej práce, záujmových aktivít a získavania nových informácií. Využite ponuku našich služieb a dostaňte sa tak bližšie k svojmu cieľu. Štátna vedecká knižnica vám vďaka sprístupnenému on-line katalógu ponúka možnosť kedykoľvek nahliadnuť do svojho fondu a dokumenty si elektronicky objednávať či rezervovať. Možnosť ich následného vypožičania si alebo prezenčného štúdia v našich odborných študovniach je správnou voľbou na ceste za informáciami. Pri vyhľadávaní literatúry potrebnej k danej téme vám pomôže rešeršná služba. Odborní

ŠVK BB!

pracovníci nahliadajú do vlastných, celoslovenských i zahraničných databáz a vypracúvajú prehľad zodpovedajúcich dokumentov. V prípade, ak vami požadovaný titul v knižnici chýba, máte možnosť využiť medziknižničnú výpožičnú službu v rámci Slovenska i zahraničia. Zároveň sa môžete pričiniť o to, aby bol chýbajúci dokument do knižnice doplnený, a to prostredníctvom akvizičného návrhu. Formulár nájdete na stránke knižnice www.svkbb.eu v ľavej časti on-line katalógu (pod prihlasovacími údajmi). Je potrebné vyplniť ho čo najpresnejšie a najúplnejšie. O vašich návrhoch následne rozhodne akvizičná komisia. Ak uvediete do formulára aj e-mailovú adresu, o doplnení dokumentu do fondu budete informovaní. V prípade akýchkoľvek otázok, nejasností je pre vás pripravená poradňa s názvom „Spýtajte sa

knižnice“ (v ľavej časti hlavnej stránky). Stačí vyplniť formulár, položiť konkrétnu otázku a my vám radi odpovieme. Samozrejme je tu aj možnosť osobnej, telefonickej a e-mailovej konzultácie s odbornými pracovníkmi, ktorých zoznam nájdete v kontaktoch hlavnej stránky knižnice. Môžete sa tu podrobnejšie dozvedieť aj o ďalších knižničných aktivitách. Štátna vedecká knižnica ako kultúrna a vedecko-informačná inštitúcia je stále otvorená vašim podnetom a návrhom na rôzne aktivity a podujatia. Vážení čitatelia, veríme, že vzájomnou spoluprácou dosiahneme výsledky vedúce k vašej spokojnosti, ktorá je pre nás prvoradým záujmom. Tešíme sa na naše ďalšie spoločné stretnutia. ŠVK BB

PORTÁL SLOVENSKÁ KNIŽNICA – VYŠŠIA KVALITA SLUŽIEB PRE POUŽÍVATEĽOV Termín portál podľa Českej terminologickej databázy z oblasti knihovníctva a informačnej vedy (http://aleph.nkp.cz/F/?func=file&file_name=finda&local_base=ktd) môžeme definovať ako webové sídlo, ktoré poskytuje širokú škálu služieb a informácií, často s možnosťou ich prispôsobenia užívateľmi podľa osobných potrieb a záujmov. Ponuka zahrňuje predovšetkým vyhľadávanie webových informačných zdrojov a dokumentov, freemailovú službu, denné spravodajstvo, mapy, vyhľadávanie kontaktných informácií na osoby a firmy, zábavu (hry, horoskopy, vtipy a pod.), elektronické obchody, bezplatný priestor pre publikovanie webových stránok a pod. Väčšina ponúkaných služieb je pre koncového užívateľa bezplatná vďaka ziskom z reklamy. Jednoduchšie povedané – portál je akási vstupná brána s odkazmi na mnohé iné stránky. Používateľ sa z jednej obrazovky dostane na rôzne stránky a do rôznych databáz. Slovenská národná knižnica v Martine s cieľom vytvoriť štandardné a interoperabilné jednotné prostredie a prostredníctvom spoločných databáz sprístup-

Kniznicne noviny.indd 12

ňovať zdroje kultúrneho a vedeckého dedičstva a poskytovať súvisiace knižnično-informačné služby sprístupnila a prevádzkuje portál Slovenská knižnica. Slovenská knižnica je portál ku knižniciam a zbierkam slovenských knižníc (dostupný cez www. kis3g.sk). Okrem zbierok knižníc (ich zoznam je na pravej strane obrazovky), ktoré kooperujú na projekte Knižnično – informačný systém tretej generácie (KIS3G), umožňuje táto stránka multidatabázové vyhľadávanie v databázach iných knižníc – napr. Kongresová knižnica USA, Univerzitná knižnica v Bratislave či Knižnica Univerzity Komenského v Bratislave. Prístup jedným „klikom“ je umožnený aj do Súborného katalógu periodík, ktorý spravuje Univerzitná knižnica v Bratislave a ktorý poskytuje informácie o tituloch a ročníkoch časopisov a novín cca 300 knižníc na Slovensku. Slovenská knižnica funguje zároveň ako súborný katalóg Slovenskej republiky. Návštevník má možnosť vyhľadávať dokumenty vo viacerých knižniciach naraz, môže si filtrovať zbierky podľa typu dokumentu. Katalóg umožňuje prehľadávanie v registroch,

expertné vyhľadávanie či vyhľadávanie podľa kľúčových slov. Relevantné výsledky prieskumu si záujemca môže uložiť do „košíka“ a následne si vytlačiť, poslať e-mailom či do vlastného počítača uložiť rešerš. Z hlavnej obrazovky sa používateľ môže dostať priamo do on-line katalógu kooperujúcich knižníc. Pre užívateľov, hľadajúcich informácie o slovenských knižniciach, je sprístupnený Adresár knižníc Slovenskej republiky, ktorý obsahuje základné informácie, kontakty a prelinkovanie na webové sídla daných knižníc. Ďalším obohatením je prístup k portálu Memoria slovaca, ktorý je prístupovým bodom ku digitalizovanému kultúrnemu a vedeckému dedičstvu, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica a ďalšie pamäťové inštitúcie. Samozrejmosťou pre knihovnícku komunitu, ale aj pre širokú verejnosť je link na Európsku knižnicu (www.theeuropeanlibrary.org) a európsku digitálnu knižnicu Europeanu (www.europeana.eu). Bc. Jana Vranová vedúca oddelenia doplňovania a spracovania fondov

17.3.2011 9:08:27

VZDIALENÝ PRÍSTUP K INFORMAČNÝM ZDROJOM –

SYSTÉM NAVIGA Pripomínať dôležitosť informácií v najširšom zmysle slova by bolo v dnešnej dobe nosením dreva do lesa. Základným poslaním každej knižnice je byť mostom medzi fyzickými a právnickými osobami na jednej strane a svetom informácií na strane druhej. Knihy a periodiká v ich klasickej papierovej podobe ostávajú naďalej dôležitým momentom, do popredia sa však čoraz viac dostávajú informácie odeté do nového rúcha, rúcha ušitého z jednotiek a núl. Naša knižnica poskytuje svojim registrovaným, ale aj neregistrovaným (jednorazovým) používateľom prístup k digitálnym zdrojom – vyhľadávanie v tzv. elektronických databázach, používateľ však musí byť fyzicky prítomný v knižnici. Bola a je tu teda tendencia sprístupniť dané databázy aj z tepla domova. Slovenská národná knižnica prišla v roku 2007 so sprístupnením databáz prostredníctvom informačného portálu Informácie pre inovácie/NAVIGA. Aký je postup pre potenciálneho záujemcu o prístup k informačným zdrojom? Je potrebné sa zastaviť v Univerzálnej študovni v Bibliograficko-informačnom a databázovom centre na druhom poschodí a získať potrebné informácie, v prípade záujmu sa zaregistrovať, vytvoriť si používateľský účet, zoznámiť sa s podmienkami použitia portálu a naostatok, samozrejme, podpísať zmluvu. Ostáva dodať, že používateľa to všetko nebude stáť ani korunu, prepáčte, cent!

Po autentifikácii konta bude svet digitálnych informácií otvorený najneskôr do dvoch dní. Po zadaní e-mailovej adresy, ktorá slúži ako prihlasovacie meno, hesla a následnom prihlásení sa na stránke https://eiz.snk.sk sa užívateľ ocitne na rázcestí jednotlivých poskytovateľov a databáz. Môže priamo vyhľadať požadovaný časopis (journal) alebo knihu (eBook). Druhou možnosťou je dostať sa priamo do jednotlivých databáz, v rámci ktorých sa potom dá vyhľadávať klasickou metódou. Momentálne v databázach našlo svoj domov do 57 000 titulov (časopisov a kníh). Žiaľ, počet dostupný našim používateľom je zredukovaný len na vybraný okruh titulov a ročníkov. Ich celkový zoznam je zverejnený na stránkach Slovenskej národnej knižnice: http://www.snk.sk → Služby knižnice → Pracovná skupina pre IVC → Elektronické dokumenty. V roku 2010 bolo v rámci Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vyše 230 zaregistrovaných používateľov a takmer 4400 prístupov! Neváhajte a staňte sa ďalšími spokojnými používateľmi portálu NAVIGA! Mgr. Tomáš Albert oddelenie bibliografie

E-BOOKS – KNIHY DOBY POČÍTAČOVEJ Milovníci literatúry a výpočtovej techniky určite zaregistrovali pojem elektronická kniha – e-book či čítačka e-book (reader) a mnohí si ju už aj otestovali či zakúpili domov. Pre tých, ktorí sa s týmto prístrojom ešte nestretli, pokúsime sa dať na papier pár základných informácií. Elektronická kniha alebo ak chcete e-kniha či e-book, sa snaží byť plnohodnotný digitálny ekvivalent tlačenej knihy, pričom týmto pojmom môžeme označovať špeciálne elektronické zariadenie, umožňujúce čítanie kníh v digitálnej (elektronickej) podobe alebo len samotný súbor, obsahujúci text v elektronickej podobe. Elektronické knihy sa dajú vytvoriť nielen priamou tvorbou (písaním) v textových editoroch na počítači či inom elektronickom zariadení, umožňujúcom ručné vkladanie textu, ale aj skenovaním tlačenej predlohy a následným konvertovaním do textových súborov. Vo svete existuje množstvo viac či menej známych a používaných formátov, v ktorých sú tieto knihy vytvorené a distribuované (TXT, HTML, PDF, EPUB, FB2, RTF, MOBI, CHM, DOC). Vznik elektronických kníh možno datovať do čias vzniku prvých osobných počítačov, umožňujúcich spracovávať a uchovávať text v elektronickej podobe. Za ich vznikom stojí myšlienka sprístupniť diela národného kultúrneho dedičstva celému svetu. Autorom tejto myšlienky bol Michael Hart, ktorý stál aj za zrodom projektu Gutenberg. Projekt Gutenberg (www.gutenberg.org) sa zaoberá zhromažďovaním kníh, ktoré sú tzv. verejným vlastníctvom a nevzťahujú sa na ne autorské práva. Na Slovensku existuje viacero projektov, ktoré sa čiastkovo venujú digitalizácii a sprístupňovaniu slovenskej i zahraničnej klasiky – diel, ktoré je možné v rámci autorského zákona rozširovať verejnosti (http://zlatyfond.sme.sk/, http://www.klasici. sk, http://www.kniznica.ys.sk). V súčasnosti už mnohí predajcovia ponúkajú čítačky elektronických kníh. Čítačka je multimediálny prístroj, ktorý okrem čítania kníh možno využiť ako prehrávač hudby či videa alebo na prezeranie uložených obrázkov. Podľa veľkosti pamäte v prístroji alebo na pamäťovej karte možno do čítačky uložiť tisíce kníh. Obrazovka čítačky je šetrná k očiam. Elektronický atrament bol vyvinutý tak, aby sa dobre čítal aj pri dennom svetle. Samozrejmosťou je, že veľkosť písmen si možno podľa potreby upraviť. V e-knihách sa dá rýchlo vyhľadávať, pomôcť si s prekladom alebo výkladom neznámeho pojmu. Texty možno zvýrazňovať, môžete si robiť v nich poznámky. So sebou na dovolenku si zoberiete celú svoju „knižnicu“. Kde prestanete čítať, použijete jednoducho „elektronickú“ záložku. Podľa Dicka Brassa, viceprezidenta pre technický rozvoj firmy Microsoft, už v roku 2018 nebudú existovať knihy a časopisy v podobe, v akej ich poznáme dnes. S touto víziou sa úplne nestotožňujeme, avšak používateľom našej knižnice chceme poskytnúť aj nové typy dokumentov, a preto sme zakúpili tri čítačky. Jedna je už v súčasnosti čitateľom k dispozícii v Univerzálnej študovni. Tu sa s ňou môžu záujemcovia oboznámiť a vyskúšať si prácu s digitálnym textom. Ďalšie dve čítačky budú určené na požičiavanie domov. Bc. Jana Vranová vedúca oddelenia doplňovania a spracovania fondov

Kniznicne noviny.indd 13

Sony PRS 600

17.3.2011 9:08:28

JAZYKOVÉ ŠTUDOVNE – BRÁNY DO SVETA POZNANIA Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je moderná a flexibilná štátna kultúrna a vedecko-informačná inštitúcia. Reaguje pohotovo na požiadavky verejnosti a potreby vzdelávania. Neoddeliteľnou súčasťou systému študovní knižnice sú jazykové študovne. Nemecká študovňa bola zriadená v spolupráci s Goetheho inštitútom a vyvíja rôzne aktivity pre študentov, ako aj učiteľov nemeckého jazyka zo všetkých stupňov škôl v meste a patrí medzi najstaršie a najnavštevovanejšie jazykové študovne. Centrum ruských štúdií slúži na podporu vzdelávania v ruskom jazyku, prispieva k šíreniu ruského kultúrneho dedičstva a sprístupňuje dokumenty najmä na prezenčné štúdium. InfoUSA poskytuje informácie o USA a pomáha organizovať americké kultúrne a informačné programy na strednom Slovensku, vytvára priestor pre interaktívne a tvorivé vyučovacie hodiny pre študentov stredných škôl. Britské centrum, ktoré bolo zriadené v spolupráci s British Council sa svojou činnosťou zameriava na podporu vzdelávania

Otvorenie čínskeho centra Window of Shangai, 2010 v anglickom jazyku a poskytovanie informácií o Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska z vlastných zdrojov a z internetu. V roku 2011 oslávi 5. výročie svojej existencie. V rámci celosvetového

projektu, podporovaného Šanghajskou knižnicou, bolo v roku 2010 v knižnici otvorené čínske centrum Window of Shanghai, ktoré nadväzuje na posolstvo významného architekta Ladislava E. Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, ktorého stavby sa stali neoddeliteľnou súčasťou panorámy Šanghaja. Poskytuje informácie o vede, kultúre a politickom systéme Čínskej ľudovej republiky z dostupných zdrojov knižnice a podporuje dobré vzájomné vzťahy medzi Čínskou ľudovou republikou a Slovenskou republikou, organizuje kultúrne podujatia, ktoré prispievajú k šíreniu čínskeho kultúrneho dedičstva, umenia a reformného smerovania krajiny. Je jediná svojho druhu na Slovensku. Všetky uvedené študovne disponujú bohatým fondom dokumentov, ktorý je priebežne doplňovaný výmenou, darmi alebo nákupom a využívajú ho vo veľkej miere najmä študenti stredných a vysokých škôl. PhDr. Oľga Doktorová vedecká tajomníčka ŠVK

RETROSPEKTÍVNY POHĽAD NA PROPAGÁCIU NEMECKEJ LITERATÚRY V NAŠEJ KNIŽNICI Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Nemecká študovňa v spolupráci s Goethe- Institutom v Bratislave sa už pätnásť rokov snažia o približovanie nemeckej umeleckej tvorby našej verejnosti. Počas uplynulých rokov sme zorganizovali viaceré kultúrne podujatia – výstavy, koncerty, stretnutia vo filmovom klube. Zrkadlom kultúrnych hodnôt a spôsobu života každého národa je literatúra. Svoju najnovšiu prozaickú a básnickú tvorbu nám predstavili viacerí po nemecky píšuci prozaici a básnici, ktorí na svojich autorských čítaniach predstavili to najlepšie zo svojej tvorby. Priestor na prezentáciu sme dali aj prekladateľom nemeckej umeleckej literatúry a literárnym vedcom, ktorí sa touto literatúrou zaoberajú. Už niekoľko rokov je výraznou črtou súčasnej nemeckej literatúry multikultúrna rozmanitosť. Je výsledkom dlhoročného vývoja, na počiatkoch ktorého stáli v osemdesiatych rokoch minulého storočia literárne prejavy prvej prisťahovaleckej generácie. Nemeckú literatúru dnes spoluvytvárajú autori, ktorí sa nenarodili v po nemecky hovoriacich krajinách alebo tam žijú ako potomkovia predchádzajúcej generácie prisťahovalcov. Viele Kulturen – eine Sprache (Viac kultúr – jeden jazyk) bol názov podujatia, v ktorom sa naši čitatelia prostredníctvom autorských čítaní zoznámili s literárnym dielom Yoko Tawada, Zafera Şenocaka a Libuše Molníkovej. Taktiež výstava Der andere Blick (Iný pohľad) prezentovala zaujímavé a úspešné knižné novinky posledných rokov. Hosťom našej knižnice bol aj Andreas Maier, nemecký literárny objav roka 2002, ktorý čítal zo svojho románu Klausen a známy spisovateľ Ingo Cesare. Významná slovenská poetka a prekladateľka nemeckej poézie Mila Haugová predstavila pred publikom v Štátnej vedeckej knižnici preklad výberu z diela Sarah Kirsch Krídla okna. Svoj prekladateľský debut nám predstavila aj Monika Brečková, ktorá preložila dielo Judith Hermann Nič len prízraky. Autorské čítanie sme absolvovali aj so spisovateľom rumunského pôvodu Catalin Dorian Florescu. Zaujímavá bola prezentácia Constanze John, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje detskému aj dospelému čitateľovi. Sympatický švajčiarsky spisovateľ Peter Stamm čítal zo svojho diela Agnes. Rakúski spisovatelia Re-

Kniznicne noviny.indd 14

inhard Kaiser-Mühlecker a Ivo Schneider, nemeckí autori Falko Hennig či Silke Scheuermann si tiež získali priazeň slovenského čitateľa. Nemeckej literatúre sa u nás venujú aj viacerí významní vysokoškolskí pedagógovia. V ŠVK sa na odbornom seminári Je Nemecká literatúra zaujímavá? predstavili doc. Adam Bžoch, PhDr. Nadežda Zemaníková, PhD. a Mgr. Paulína Čuhová, PhD. Čitateľská verejnosť, pedagógovia a študenti vysokých a stredných škôl stále prejavujú veľký záujem o literárne dianie v nemecky hovoriacich krajinách. Preto sa snažíme vychádzať im v ústrety. Aj naďalej budeme našich používateľov informovať o novinkách nemeckej krásnej literatúry a literatúry faktu. Do nášho fondu ročne získavame ocenené publikácie z renomovaných knižných veľtrhov v Lipsku a vo Frankfurte nad Mohanom. Informujeme záujemcov aj prostredníctvom brožúry Bücher über die man spricht/Knihy o ktorých sa hovorí. Prostredníctvom nich vám predstavujeme

novinky na nemeckom knižnom trhu a recenzie týchto kníh v nemeckej tlači. V týchto dňoch k nám príde rakúska spisovateľka Inga Pfeiffer, ktorá bude čítať zo svojho krimirománu Die Hintertür a Christian Zillner, ktorý nám predstaví veršovaný epos Spiegelfeld, pozostávajúci z jedenástich zväzkov. Tieto podujatia organizujeme v spolupráci s Rakúskym kultúrnym fórom. Vážení priaznivci po nemecky písanej krásnej literatúry! Aj naďalej budeme pre vás pripravovať podujatia a posedenia pri knihe. Veď už slávny Ján Amos Komenský povedal: Ten, kto nemiluje knihu, nemiluje múdrosť. Ten, kto nemiluje múdrosť, stáva sa hlupákom. Zachovajte nám vašu priazeň aj do ďalších rokov a spoločne sa tešme na krásne chvíle pri skvostoch nemeckej literatúry! Mgr. Katarína Šmelková Nemecká študovňa

Nemecká študovňa

17.3.2011 9:08:29

KURZ POČÍTAČOVEJ GRAMOTNOSTI ...ALEBO VEK NEHRÁ ŽIADNU ROLU, DÔLEŽITÁ JE VÔĽA A CHUŤ! Nástup digitálnych technológií, najmä počas predchádzajúcich pár rokov, nás zastihol v rôznom veku. Tí, ktorí sa narodili v priebehu deväťdesiatych rokov, nové informácie a zručnosti – obrazne povedané – pili už spolu s materským mliekom a ani tí, o niečo starší, nemali problém naskočiť na tento rútiaci sa vlak, avšak tých, ktorých hlavy už pokrývajú šediny, zastihla revolúcia vo výpočtovej technike zväčša nepripravených. Ak nie je poruke vnúčik, ktorý by sa im venoval a zasvätil ich do tajomstva tohto nového svätého grálu, majú zväčša smolu. Vítané sú preto kroky verejných inštitúcií, ktoré v tejto situácii podajú pomocnú ruku. Aj Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s členmi denného centra Harmónia zorganizovala kurz počítačovej gramotnosti, ktorý bol určený predovšetkým pre ľudí tretieho veku. Cieľom kurzu bolo oboznámenie sa s pojmami a skutočnosťami ako osobný počítač, hardvér a softvér, zapnutie a vypnutie počítača, orientácia na pracovnej ploche, ope-

Účastníci kurzu počítačovej gramotnosti, 2010 račný systém, programové vybavenie počítača s dôrazom na kancelárske programy (textový procesor; vytvorenie, uloženie a formátovanie dokumentov), na prácu s webovým prehliadačom („surfovanie“, vyhľadávanie informácií na internete) a poštovými programami (elektronická pošta;

zriadenie si vlastného profilu, prijímanie, písanie a odosielanie poštových správ). Predovšetkým práca s počítačovou myšou sa ukázala pre viacerých z nich ako tvrdý oriešok. O to väčší obdiv si zaslúžia frekventanti, ktorí predtým nemali v ruke takúto sofistikovanú vec, a napriek tomu ju v krátkom čase zvládli! Celkovo kurz pozostával zo štyroch stretnutí, ktoré sa uskutočnili v druhej polovici mesiaca júna 2010 v priestoroch našej knižnice. Kurzu sa zúčastnilo štrnásť ľudí, z toho traja muži a jedenásť žien; desiati z nich zároveň kurz úspešne ukončili a dostali osvedčenia absolventov kurzu. Tým, ktorí nemali možnosť zúčastniť sa minuloročného kurzu, je určená táto dôležitá informácia: na druhý kvartál roku 2011 sa plánuje druhý ročník kurzu počítačovej gramotnosti. Predbežne je stanovený na mesiac máj, podrobnosti sa záujemcovia dozvedia na webových stránkach knižnice, prípadne v dennom centre Harmónia. Mgr. Tomáš Albert, oddelenie bibliografie

PAMÄŤ MESTA BANSKÁ BYSTRICA – VÝZNAMNÝ INFORMAČNÝ ZDROJ V roku 2005 v rámci osláv 750. výročia vydania privilegiálnej listiny, na základe ktorej získala Banská Bystrica výsady slobodného kráľovského banského mesta, bola na pôde Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vytvorená retrospektívna regionálna bibliografická databáza Pamäť mesta Banská Bystrica, obsahujúca takmer 15.000 záznamov o knihách a článkoch, obsahovo sa dotýkajúcich banskobystrického regiónu. Databáza bola záujemcom k dispozícii v rámci databázového centra knižnice a bola tiež na CD médiu distribuovaná do iných knižníc v SR a odbornej verejnosti. O päť rokov neskôr vznikla na základe požiadavky čitateľov, ako aj v súlade s projektom internetizácie knižníc, webová verzia Pamäte mesta. Čitateľom je voľne dostupná cez domovskú stránku knižnice www. svkbb.eu. Databáza pracuje pod databázovým a rešeršným systémom WinISIS (verziou 1.5.3. z roku 2003), ktorý poskytuje možnosť práce aj s inými typmi dokumentov, než len s klasickým bibliografickým záznamom (internetové stránky, obrázky, adresy elektronickej pošty, plné texty). Používateľ môže v databáze vyhľadávať podľa rôznych navzájom kombinovateľných kritérií. V prvom rade

BIBLIOBOX Príspevok o biblioboxe sa pomaly stáva pravidelnou súčasťou Knižničných novín. Niekomu by sa mohlo zdať, že už nie je o čom písať. Nie je to celkom tak. Bibliobox Herbie slúži našej knižnici už celé dva roky a stal sa často využívaným zariadením knižnice. Mnohí naši používatelia ho vnímajú ako veľkú výhodu, ktorá im šetrí čas. Za uplynulé dva roky bibliobox poskytoval možnosť rýchleho a v podstate bezproblémového vrátenia kníh mnohým našim používateľom. Využívali ho hlavne vtedy, keď knižnica bola zatvorená alebo keď chceli ušetriť čas. V roku 2009 vrátili používatelia knižnice prostredníctvom biblioboxu 4.694 kníh, v roku 2010 až 7999 kníh. Že bibliobox je naozaj využívaný a potrebný, to sme zisťovali najmä v obdobiach, našťastie len krátkych, keď bol z nejakých dôvodov nefunkčný. Aké sú naše skúsenosti s používaním biblioboxu Herbie za uplynulé dvojročné obdobie? V podstate sú to skúsenosti dobré. Hneď po jeho inštalácii sme zverejnili na knižničnej webovej stránke pravidlá používania biblioboxu. Môžem konštatovať, že prevažná väčšina používateľov výpožičných služieb ich rešpektuje a v podstate sa nestal prípad, aby sa kniha, ktorá bola do boxu vhodená, neodpísala z konta používateľa

Kniznicne noviny.indd 15

sa môže rozhodnúť, či chce prehľadávať knihy, články alebo všetky dokumenty. Pri spracovaní rešerše môže použiť kritériá: názov dokumentu, autor, predmetové heslá, MDT a jazyk, ako aj vyhľadávanie vo všetkých položkách. Vyhľadávacie kritériá možno navzájom kombinovať s pomocou logických operátorov (and, or). Veľkou výhodou je možnosť využitia ikony „?“, ktorá obsahuje slovník indexovaných termínov. Slovník možno prezerať buď celý, alebo si vybrať termíny, vygenerované z určitého poľa, napríklad index autorov. Pri vyhľadávaní môže používateľ pracovať so skráteným záznamom (názov dokumentu a autor) alebo s rozšíreným záznamom, ktorý zodpovedá štruktúre bibliografického záznamu. Rozšírený záznam môže byť doplnený o obrazovú prílohu – sken titulnej strany dokumentu a pod. Na obrazovke používateľ vidí počet vyhľadaných záznamov, počet vyhľadaných záznamov zobrazených na jednej strane je ľubovoľne nastaviteľný. Rešerš je možné vytlačiť. Softvér pod ktorým databáza funguje, má určité obmedzenia, ktoré v rámci webového prístupu nedovoľujú používať diakritiku a nie je možné použiť logický operátor NOT. Databáza je pravidelne aktualizovaná a v budúcnosti bude doplnená aj o plné texty dokumentov. alebo sa nenašla v sklade, ak jej vrátenie bolo reklamované. Vyskytli sa aj prípady, o ktorých som informoval v minulosti, že používatelia vhadzujú do boxu knihy požičané prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby alebo knihy, ktoré si požičali v iných knižniciach. Stáva sa tiež, že používateľ vhodí do boxu knihy a už o hodinu reklamuje, že mu neboli odpísané z konta. Knihy vyberáme z boxu jedenkrát za deň, spravidla dopoludnia. Len v obdobiach, keď používatelia vracajú knihy vo väčšom množstve, vyberáme ich z boxu viackrát. Bibliobox bol v priebehu dvoch rokov viackrát nefunkčný. Museli sme u výrobcu reklamovať kvalitu prvého dodaného zariadenia v dôsledku zatekaniu a poškodeniu koróziou. Naša reklamácia bola úspešná a bibliobox bol vymenený za nový. Ale aj ten sa už dvakrát stal nefunkčným. Nebolo to už pre nedostatky z výroby, ale jednoducho preto, že sa stal terčom vandalov. Najprv poškodili zámku a neskôr kryt na otvore na vkladanie kníh. Verím, že to neurobili ľudia, ktorí využívajú knižničné služby. Bohužiaľ, sú medzi nami aj takí, ktorí asi ani netušia, akú škodu páchajú, keď poškodzujú takéto potrebné zariadenie. To už nehovorím o šoku, ktorý sme zažili, keď sme pri vyberaní kníh z boxu museli vyberať aj hranolky s kečupom. Samozrejme, že sme potom niektoré knihy museli čistiť.

Prístup k databáze Pamäť mesta Banská Bystrica Projekt Pamäť mesta je zameraný na odstránenie bielych miest nielen v rámci retrospektívnej regionálnej bibliografie, ale predovšetkým v regionálnej histórii mesta Banská Bystrica. Slúži nielen ako úvod do histórie mesta, ale aj ako sprostredkovateľ výsledkov historickej vedy pre záujemcov na rôznom stupni vzdelania a poznania zo sféry spoločenských, prírodných a technických vied, priaznivcov umenia a kultúry i vyznávačov športu. PhDr. Blanka Snopková námestníčka riaditeľky ŠVK Tento prípad tiež svedčí o úrovni niektorých ľudí, ktorí sa pohybujú po uliciach nášho mesta. Napriek všetkému, čo som tu spomenul, si myslím, že zakúpenie biblioboxu Herbie bolo správnym rozhodnutím a verím, že v budúcnosti poskytne našim používateľom potrebný komfort. Samozrejme, že sa zmýšľame aj nad ďalšou modernizáciou a skvalitňovaním služieb. V budúcnosti by sme chceli zakúpiť a prevádzkovať samoobslužné zariadenie na vrátenie kníh, ktoré vrátené knihy ihneď odpíše z konta používateľa. Verím, že sa nám aj tento zámer podarí naplniť. Mgr. Peter Majling, vedúci oddelenia služieb

Bibliobox

17.3.2011 9:08:30

NAJNOVŠIE EDIČNÉ TITULY ŠVK – LHM Čím by bola Banská Bystrica región bez nich / Henrieta Albertová, Mária Bôbová, Július Alberty ; zodp. redaktorka Oľga Lauková ; jazyková korektúra Zdenko Kasáč. 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2009. – 153 s. : fotogr. – (Fenomén osobnosti ; zv. 1). – Reg. profesií. Zoznam skratiek. – ISBN 978-80-89388-17-2

–

Klas môjho žitia : zborník literárneho klubu LITERA 2/zost. Jana Kochlicová ; výtv. sprac. a sadzba Dušan Jarina ; zodp. redaktorka Oľga Lauková. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2010 (Slovenská Ľupča : Print-Svetlík). – 60 s. – ISBN 978-80-89388-32-5

Hana Gregorová nielen pri knihe/[zostavovateľka Zlata Troligová]. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2009. – 41 s. : fotogr.

Ladislav Ťažký : personálna bibliografia / Soňa Šváčová ; autori textov Jana Borguľová, Kristína Krnová, Július Lomenčík, Soňa Šváčová, Anna Klimová ; fotogr. Štefan Kačena, archív Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, archív Divadelného ústavu v Bratislave ; obálka a grafická úprava Peter Valach ; zodp. redaktorka Oľga Lauková. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2009 (Tajov : TWOR). – 169, [1] s. : fotogr., ilustr. – (Osobnosti ; zv. 15). – Reg. personálny. Zoznam skratiek a značiek. CD-ROM. – ISBN 978-80-89388-19-6 Literárne a hudobné múzeum : publikácia k 40. výročiu vzniku múzea/zost. Jana Borguľová ; výtvarno-grafický návrh Vladimír Červený ; autor eseje Ladislav Ballek ; resumé v anglickom jazyku Helena Čikkelová ; zodp. redaktorka Oľga Lauková. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2009 (Banská Bystrica : Press group). – ISBN 978-80-89388-22-6

Ján Mikleš – vedec a pedagóg/Oľga Lauková, Mária Bôbová ; recenzenti Július Alberty, Pavol Martuliak ; jazyková korektúra Zdenko Kasáč ; zodp. redaktorka Oľga Lauková ; obálka a grafická úprava Andrea Lapšanská ; fotografie archív Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, osobný archív Pavla Martuliaka. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2010 (Banská Bystrica : DALI-BB). – 165, [1] s. – (Fenomén osobnosti ; zv. 2). ISBN 978-80-89388-18-9

Stredoslovenská odbočka Zväzu slovenských spisovateľov v Banskej Bystrici 1962 – 1990/zost. Jana Borguľová ; výtv. sprac. a sadzba Dušan Jarina ; zodp. redaktorka Oľga Lauková. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2010 (Banská Bystrica : DALI-BB). – 64 s. – ISBN 978-80-89388-35-6 Význam osobností pre mestá a regióny. Knižnice a budovanie regionálnych databáz : zborník príspevkov z 10. ročníka odborného seminára pre pracovníkov knižníc, ktorý sa konal v dňoch 13. – 14. apríla 2010 / zost. Blanka Snopková; autori Oľga Lauková, Augustín Maťovčík, Alena Táborecká, Elena Arnaudova, Iryna Kurolenko, Stephan Kellner, Hanna Jamry, Ivana Novotná, Marcela Procházková, Mária Okálová, Bronislava Svobodová, Lívia Kurucová, Katarína Pekařová, Ľubica Poklembová, Ivona Salajová, Anna Ottová, Peter Klinec ; recenzent Július Alberty ; preklad do angl. Zuzana Harachová ; obálka a grafická úprava Andrea Lapšanská ; zodp. redaktorka Oľga Lauková. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2010 (Tajov : TWOR). – 167, [1] s. – (Fenomén osobnosti ; zv. 3).

Od Novembra k slobodným voľbám (1989 až 1990) : výberová bibliografia / Blanka Snopková, Anna Klimová ; zodp. redaktorka Oľga Lauková ; obálka a graf. úprava Peter Valach ; fotogr. Ivo Dokoupil. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2009. – 200 s. : fotogr. – Reg. personálny. Zoznam skratiek značiek. – ISBN 978-80-89388-15-8

Zostavovateľ: Mgr. Mária Bôbová Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Jazyková redakcia: prof. PhDr. et Dr. h. c. Zdenko Kasáč, CSc. Fotografie z archívu ŠVK Grafická úprava a sadzba: DALI-BB, s. r. o.

Kniznicne noviny.indd 16

Vznik a vývin umelej piesne na Slovensku od 19. storočia a jej integrácia vo vzdelávacích a prezentačných programoch umeleckého školstva 2 : zborník z muzikologickej konferencie konanej 20. októbra 2010 v Banskej Bystrici v rámci grantového programu KEGA 3 / 7488 / 09 / zodp. red. Mária Tomanová ; editor Ján Zemko. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Katedra vokálnej interpretácie Fakulty múzických umení Akadémie umení, Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2010. – 133 s. – ISBN 97880-89078

Registračné číslo EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: DALI-BB, s. r. o. www.svkbb.eu e-mail: svkbb@svkbb.eu

17.3.2011 9:18:19