Ročník XII.
Mimoriadne číslo občasníka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici venované 85. výročiu založenia
„Pre knihovníctvo som sa rozhodla v presvedčení, že nijaké iné povolanie nedáva človeku toľko možností rozšíriť si obzor tým, že mu priblíži vedomosti zo všetkých vedných odborov, dá mu možnosť nahliadnuť do literatúry všetkých národov i čias.“
2011
OBRAZ KNIŽNICE V súčasnosti sa knižnice významne menia. Stávajú sa z nich otvorené inštitúcie, ktoré sa už nespoliehajú len na vlastné knižničné fondy, musia kooperovať a vymieňať si informácie a dokumenty bez ohľadu na geografické, politické a kultúrne hranice a v čoraz väčšej miere musia zabezpečovať služby z externých informačných zdrojov. Knižnice sú miestom, cez ktoré používatelia efektívne realizujú prístup a získavajú informácie a poznatky, ktoré sú významné pri rozvoji vedy, výskumu, vzdelávacieho procesu, ako aj v celoživotnom vzdelávaní občanov. „Knižnica je viac ako len nábytok“, hovorí poľský spisovateľ Stanislav Lec. Starovekí Gréci ju nazývali chrámom ducha, dnes o nej primárne hovoríme ako o hlavnej informačnej a vzdelávacej inštitúcii, ktorá dokumentuje a sprostredkúva kultúrne dedičstvo spoločnosti. Knižnice však bezpochyby
Mária Gažovičová-Tichá, dotazník BO MS pre potreby biografickej dokumentácie
Pokračovanie na str. 2
VÝZNAMNÉ MEDZNÍKY V ROZVOJI KNIŽNICE Knižnica je miestom pravidelných stretnutí odborníkov z celého sveta. Medzi najprestížnejšie podujatia patrilo 1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín V4, 2006
Prečítajte si Kreatívna knižnica
2
Knižnica v spomienkach
4
Prvé zmienky o knižniciach v Banskej Bystrici sú známe už od stredoveku. Išlo najmä o súkromné a inštitucionálne zbierky, verejnosti prístupné len čiastočne. Prvou slovenskou verejnou knižnicou bola Mestská verejná knižnica, ktorá svoju činnosť začala 20. marca 1926. Začínala skromne, priestorovo, knižne aj časovo. Otvorená bola len dva dni do týždňa na dve hodiny a dve hodiny aj prvú a tretiu nedeľu v mesiaci. Knihovníkom sa stal Karol Kiszely, bývalý gymnaziálny profesor. Samostatné priestory dostala knižnica až v roku 1935 v budove na Fučíkovej ulici (dnes Ulici F. Švantnera). Pokračovanie na str. 4
…a takto to vidím ja Desať rokov koexistencie a vzájomnej spolupráce ŠVK a LHM
Pätnásť rokov festivalu Literárna Banská Bystrica
Kniznicne noviny.indd 1
2 8
10
8
Práca v knižnici? Pre mnohých totálna nuda a jednotvárnosť; pre mňa adrenalín a pestrosť. Osoba knihovníka? Pre mnohých staršia ufrflaná pani, ktorá každého komanduje a napomína, aby sa správal slušne; pre mňa vzdelaný (a rozhodne nie ufrflaný) zamestnanec Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Knižnica? Pre niekoho obyčajná budova plná takých „zbytočností“, ako sú knihy; pre mňa kultúrna inštitúcia a multikultúrne centrum, ktoré má čo ponúknuť svojim čitateľom, ako aj širšej kultúrnej verejnosti. Veď kde môžete nájsť pod jednou strechou okrem klasických služieb knižnice aj galériu, divadlo, múzeum, bábkarsky a hudobný salón či dokonca päť jazykových študovní. Práca Pokračovanie na str. 7
17.3.2011 9:08:09