Ho-Ho-Ho-Ho

MÔJ

(NE)ŠTÝLOVÝ ŽIVOT

Každý rok sa to začína hneď po Dušičkách. Jasné, že sú tu aj obchody, ktoré si nedajú povedať a predstrkujú nám svoj Vianočný sortiment už počas slnkom zaliateho Babieho leta. Tí sú nám však ukradnutí, pretože vtedy my ešte Vianočnú náladu čo? N-e-m-á-m-e. Všetko to vypukne až potom, čo do kompostu vyhodíme splesniveného tekvicového svetlonosa a so sklonenou hlavou a rukami hlboko vo vreckách sa prejdeme po rozsvietených cintorínoch, aby sme si pripomenuli pominuteľnosť života. Ešte sme ani len nestihli povysávať z auta čečinu a lupienky opadané z novembrových chryzantém, a už doňho pcháme adventné vence, živé aj umelé stromčeky, Vianočných škriatkov, svietiacich snehuliakov, sobov a všakovaké ďalšie dekoratívne serepetičky a tvoríme tak z našej domácnosti opak tej minimalistickej, o ktorej sme niečo splietali s novoročnými predsavzatiami.

HO-HO-HO-HO

MERRY CHRISTMAS!

A čo keby sme tento rok poňali tému Vianoc úplne inak? Dali si na námestí pod jedličkou jeden voňavý punč namiesto štyroch a s triezvym pohľadom upretým na zasnežené námestie v prvom rade poďakovali za DAR života?

Presne sekundu potom, ako nám na účte pristane novembrová výplata, odosielame prvé internetové objednávky Vianočných darčekov pre našich najbližších. Veď zoznam máme hotový už dávno, tak načo čakať? Knižná trilógia, ponožky a papuče pre manžela, pyžamo a kozmetický set pre mladšiu dcéru, parfum a knihu pre staršiu, sviečku pre svokru, mamu, babku, tetu, švagrinú, sesternicu. Ešte nám zostal otec, strýko, dedko, traja bratranci a šesť synovcov...10 vnúčat a 12 pravnúčat prababičku objímajú a bozkávajú. Jáj, to som už niekde úplne inde. Som sa nechala trošku uniesť...

Lepšie, ako myslieť na to, že v tomto bode sa mi novembrová výplata už minula a teraz nezostáva nič iné, ako čakať na tú ďalšiu, decembrovú. Och, len aby som to potom všetko postíhala. Zahltení kuriéri, poľadovica a ktovie čo ešte by mohlo zabrániť tomu, aby sa tie správne vianočné darčeky zabalené v ligotavom papieri dostali do tých správnych rúk. Možno by som mohla ísť trošku do mínusu. Len teraz a len, povedzme, asi tak stovku. Veď si to potom na účet sama sebe vrátim. A bla bla bla...

Prečo to vlastne robíme? Prečo míňame peniaze, ktoré sme ešte nezarobili za darčeky, ktoré nik nechce a dávame ich ľuďom len preto, aby sa nepovedalo/aby nás neohovárali/aby boli všetci spokojní? Doplňte si do tejto doplňovačky čo len chcete tak, aby vás pri srdci hrialo dobré svedomie. Jedine, že by nie...

Tiež vám pripadá scestné, čo sa v posledných rokoch zo sviatkov pokoja a lásky stalo? Vianočné trhy na námestí plné podgurážených ľudí s červenými nosmi v červených čiapkach (ak vôbec nejaké trhy sú, však áno); zápchy trčiace niekoľko kilometrov na všetky svetové strany od nákupných centier; nervózne, unavené ženy s kruhmi pod očami, pretože Zuza priniesla do roboty ochutnať už desať druhov koláčikov, hoci Advent ešte len začal a JA nemám čas ani len na tie prekliate medovníky!

A tak si večer o desiatej opášeme zásteru a po nociach pečieme stále novú a novú várku perníkov, pretože tá prvá-druhá-tretia sa od rána do večera zjedla a potom padáme do postele ako zbitý pes a od únavy plačeme do vankúša. Lietame z literárno-dramatického predstavenia našej najmladšej ratolesti na besiedku stredného syna a na ďalší deň trčíme v zápche ešte aj v tej chvíli, keď naša najstaršia v hip-hopovej čiapke drtí javisko na predvianočnom tanečnom vystúpení. Na firemnom večierku padáme do kómy po prvom dúšku archívneho červeného a pod listovú kabelku schovávame odštiepený lak a perníkové cesto za nechtami. Takto majú vyzerať Vianoce? A čo keby sme tento rok poňali tému Vianoc úplne inak? Dali si na námestí pod jedličkou jeden voňavý punč namiesto štyroch a s triezvym pohľadom upretým na zasnežené námestie v prvom rade poďakovali za DAR života? Pretože áno, život je ten najväčší dar, ktorý sme dostali. Všetky tie tanečky okolo toho: parádny dom, veľké auto, nastajlované deti v perfektných outfitoch, ukážková kariéra a dokonalé rodinné fotky na sociálnych sieťach sú len príjemným bonusom. Ak však zabudneme na to, že ŽIVOT sám osebe je DOSŤ, nikdy nebudeme spokojní s tým, čo máme a budeme chcieť stále viac.

Ďalší zmysel, ktorý môžeme tento rok Vianociam dať je ten, že MY SAMI sa staneme pre iných DAROM. Ak chceme obdarovať aj materiálne, smelo do toho. Namiesto toho, aby sme však každému dali päť nezmyselných darčekov, ktoré nechce a ani nepotrebuje, venujme mu len jeden zmysluplný dar, ak vôbec, a ušetrený čas použime na to, aby sme sa my sami premenili na dar pre niekoho iného. Skúsme tomu venovať celý Adventný čas a robme to nepozorovane, bez toho, aby sme čokoľvek očakávali späť. (Mimochodom, vyhlasujem súťaž o najabsurdnejší darček, aký ste kedy na Vianoce dostali. Ja som raz dostala Vianočnú ozdobu na stromček – keramický zvonček s menom Adriana. Kamarátky od ex-svokry handru na zem a tak podobne.)

Pre kolegyňu, ktorá prechádza náročným životným obdobím môžem byť tou, ktorá ju vypočuje. Pre kolegovu rodinu, pretože nečakane prišiel o manželku, môžem objednať, alebo ak stihnem, tak aj napiecť plnú dózu koláčikov. Pre staršiu pani vo vedľajšom dome, ktorá žije už roky sama, môžem byť tým, kto jej odmetie z dvora sneh ešte skôr, ako sa ona ráno zobudí. Pre starého pána v byte o poschodie nižšie môžem na prahu dverí nechať malé prekvapenie.

Ak sa potrebuje niekto vyplakať, vypočujme ho. Ak potrebuje niekto iný slová podpory a uistenia, venujme mu ich. Ak cítime, že by niekto ocenil krátky rozhovor pri šálke čaju, neváhajme. Darujme ľuďom okolo seba ochotné, radostné srdce. Ak mu k tomu pribalíme ručne robené mydielko alebo hoci aj perníkového soba, je už na nás. V prvom rade však tieto Vianoce otvárajme svoje srdce láskavým činom. A ktovie, možno sa z toho stane náš nový životný štýl a my uprostred roka zistíme, že nám je to vlastne oveľa prirodzenejšie, ako kupovať ponožky v stánku uprostred pasáže nákupného centra.

Majte krásny Advent plný ligotavých svetielok v očiach ľudí okolo vás (nie od punču), vlasy voňajúce perníkovým korením a srdce plné lásky. Šťastné a veselé!