42701 KB - SLOVENSKÝ JAZYK A KULTÚRA VYJADROVANIA pre 7. ročník základnej školy

ке

Dr. Michal Týr Zuzana Týrová

ни

SLOVENSKÝ JAZYK A KULTÚRA VYJADROVANIA

За

во

д

за

уџ

бе

pre 7. ročník základnej školy

Recenzenti Dr. Anna Makišová Mária Andrášiková Viera Papová Redaktorka Mariena Korošová

ке

Zodpovední redaktori Dr. Romanţa Jovanoviciová Slobodanka Ružičićová

ни

Hlavný redaktor Dragoljub Kojčić

бе

Za vydavateľa Dragoljub Kojčić, riaditeľ

за

уџ

Pokrajinský tajomník pre vzdelávanie a kultúru schválil vydanie a použitie tejto učebnice v 7. ročníku základnej školy rozhodnutím číslo 106-61-00107/2009-01 zo dňa 14. júla 2009.

CIP - Каталогизација у публикацији Библиотека Матице српске, Нови Сад 37.016:811.162.4(075.2)

во

Tiraž 750.

д

TÝR, Michal, 1942-2013 Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania : pre 7. ročník základnej školy / Michal Týr, Zuzana Týrová ; [ilustroval Aleksandar Stojšić]. - 4. vyd. - Београд : Завод за уџбенике, 2018 (Loznica : Mobid). - 135 str. : ilustr. ; 27 cm ISBN 978-86-17-19824-2 1. Týrová, Zuzana, 1978- [аутор]

За

COBISS.SR-ID 323232775

ISBN 978-86-17-19824-2 © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Београд (2009–2018) Ово дело не сме се умножавати, фотокопирати и на било који други начин репродуковати ни у целини ни у деловима, без писменог одобрења издавача. © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Belehrad (2009 – 2018) Toto dielo alebo jeho časť sa nesmie rozmnožovať, kopírovať alebo inak reprodukovať bez písomného súhlasu vydavateľa.

За

во

д

за

уџ

бе

ни

Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč.

Je zamat a je meč.

Nevhodný dotyk nech ju nepokazí.

So slovami hovor, iba keď ste sami.

Vyberaj ich ako drahokamy.

Nie každé je také, ako včera.

Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové.

Zavrhni nezrozumiteľné, aj tie, čo rodia nudu.

Ber slová priamo z dielne konštruktéra: z ľudu!

ке

SLOVO

Miroslav Válek

I.

SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV

1. PÔVOD SLOVENČINY Zopakujte si

бе

ни

ке

1. Vysvetlite pojmy spisovná slovenčina a slovenské nárečia.

2. Aké nárečia existujú na Slovensku?

3. Ktorý nárečový typ je zastúpený medzi vojvodinskými Slovákmi?

4. Ktoré jazyky sú blízke slovenčine a samým tým aj vám zrozumiteľné? (Rozpomeňte sa na dejepisné učivo o sťahovaní starých Slovanov z pravlasti v troch smeroch.)

5. Všimnite si mapku slovanských jazykov. Ktoré jazyky sa vyvinuli od deväťdesiatych rokov zo srbochorvátčiny?

За

во

д

за

уџ

Slovenčina pochádza – ako aj ostatné slovanské jazyky – z praslovančiny. Praslovančinou nazývame jednotný slovanský jazyk, ktorým hovoril ľud bývajúci v 3. storočí n. l. na sever od Karpát medzi Vislou a Dneprom, alebo podľa iných bádateľov od tohto miesta ďalej na juhovýchod, alebo zasa podľa iných na severozápad medzi Odrou a Vislou.

O tom, že sa dnešné slovanské jazyky vyvinuli zo spoločného prajazyka praslovančiny, svedčia mnohé slová. Ich vývin skúmajú jazykovedci. Pri skúmaní pôvodu slova sa vychádza aj z významovej, aj z hláskoslovnej stránky. Najmä slová z jadra slovnej zásoby typu brat, sestra, otec, mama, ruka, noha, oko, nebo atď. sú v slovanských jazykoch navzájom priam totožné. Inokedy pôvod slova (etymológiu slova) pochopíme trochu ťažšie. Ukážeme to vysvetlením slova smäd (podľa slovenského jazykovedca Šimona Ondruša).

Najskôr o význame. Všetci dobre poznáme pálivý pocit v ústach, keď sme smädní. S pocitom pálenia súvisí pomenovanie smädu vo viacerých rečiach. Napríklad v nemčine sa slovom Brandt pomenúva nielen oheň, ale aj smäd. Vo východoslovenskom nárečí je sloveso smudnuc s významom páliť. Aj v srbčine sloveso smuditi znamená páliť, horieť. V slovinčine podstatné meno smod znamená zápach od pripálenia. Dané slová sa vyvinuli z praslovanskej podoby smoditi, smodъ. (Praslovančina mala aj nosové samohlásky o a ę.) Ale v praslovančine bola aj staršia podoba s koreňovou samohláskou ę: smędъ. (Písmenom ъ sa označuje redukovaná samohláska, akýsi pazvuk.) Z daného slova máme dnes v slovenčine podobu smäd.

Prvým slovanským spisovným jazykom bola staroslovienčina či starosloviensky jazyk. Bolo to macedónske nárečie z okolia Solúna v Grécku, v tom čase veľmi podobné reči našich predkov.

V tom jazyku boli napísané cirkevné knihy, ktoré priniesli Cyril a Metod do Veľkomoravskej ríše roku 863. Cyril zostavil písmo hlaholiku. Neskôr jeho žiaci zostavili jednoduchšie písmo a nazvali ho cyrilikou. Tak na území Veľkej Moravy vznikol prvý slovanský spisovný jazyk, keď ostatné európske národy používali ako spisovný jazyk latinčinu alebo gréčtinu. Staroslovienčinu rozumeli všetci Slovania veľmi dobre, lebo v 9. storočí boli medzi jednotlivými slovanskými jazykmi len malé rozdiely.

4

cyrilika

ке

hlaholika

Mapka slovanských jazykov východoslovanské jazyky západoslovanské jazyky južnoslovanské jazyky

За

во

д

за

уџ

бе

ни

Po rozpade Veľkomoravskej ríše v 10. storočí sa úradné listiny na Slovensku písali po latinsky (nemeckí mešťania používali aj nemčinu). Slovenčina bola len rečou ľudu. Ale aj slovenskí mešťania chceli už v 14. storočí v úradnom styku uplatňovať svoj národný jazyk. Vďaka husitskému hnutiu sa v 15. storočí na Slovensku ujala ako úradný jazyk čeština.

Spisovnú slovenčinu prvý uzákonil Anton Bernolák koncom 18. storočia, lenže sa bernolákovčina používala pomerne krátko. Až Ľudovítovi Štúrovi sa podarilo v polovici 19. storočia položiť základy súčasnej spisovnej slovenčiny, ktorá odvtedy zaznamenáva neustály rozmach.

Slovenským jazykom hovorí predovšetkým základné obyvateľstvo Slovenskej republiky. Na Slovensku žije viac ako 5 miliónov Slovákov. Mimo územia Slovenskej republiky Slováci žijú v Česku (okolo 314 000), v USA (1 850 000), v Maďarsku (120 000), v Srbsku (60 000), v Chorvátsku (6 000), v Rumunsku (23 000), v Poľsku (20 000), v Kanade (85 000), v Rusku (2 000), na Ukrajine (25 000) a inde. * * Údaje z Hlasu ľudu zo dňa 21. 12. 2002

5

2. SLOVANSKÉ JAZYKY

Južnoslovanské jazyky (J)

Východoslovanské jazyky (V)

уџ

бе

Západoslovanské jazyky (Z)

ни

ке

Ešte pred odchodom Slovanov z pravlasti sa praslovančina delila na dve väčšie nárečové oblasti: západnú a východnú.

Do západnej nárečovej oblasti patrili kmene, z ktorých sa neskôr vyvinuli západní Slovania.

Do východnej nárečovej oblasti patrili slovanské kmene, z ktorých sa neskôr vyvinuli východní Slovania a južní Slovania.

Teda existujú tri veľké skupiny slovanských národov a rovnako tak tri skupiny slovanských jazykov.

Pozrite si mapku na s. 5 a do tabuliek zaraďte slovanské jazyky. Prihliadajte na to, že namiesto srbochorvátčiny dnes existuje srbčina, chorvátčina a bosniančina.

За

во

д

за

Do tabuľky treba zaradiť aj rusínčinu, ktorá podľa jazykovedcov patrí aj medzi západoslovanské, aj medzi východoslovanské jazyky. V oblasti slovnej zásoby je vojvodinská rusínčina ovplyvnená srbčinou ako južnoslovanským jazykom.

Rusíni žijú v niekoľkých osadách v Báčke a Srieme v Srbsku (a v Slavónsku v Chorvátsku).

Najdôležitejšie osady sú Ruský Kerestúr (Ruski Krstur) a Kocura (Kucura). Rusíni sa do terajších vojvodinských sídlisk prisťahovali, keď sem prichádzali aj Slováci. Kerestúr bol založený pred viac ako 260 rokmi.

Rusínsky jazyk bol normovaný roku 1923 gramatikou Gábora Kosteľnika (Gramatika bač­ vansko-ruskej bešedi). Na všetkých úsekoch verejného a kultúrneho života sa rusínčina u nás uplatňuje po druhej svetovej vojne. Do tohto spisovného jazyka prenikajú v značnej miere srbské slová a v ostatnom čase aj ukrajinské.

6

SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV

Cézar

Микола М. Кочиш

Náš sused, ujo Vlado, bol poľovníkom. Často mi dával zajačie chvostíky, a keď som začal chodiť do školy, jeho starší syn Štefan daroval mi zajačiu nôžku a povedal mi, aby som ju vždy nosil so sebou do školy, lebo mi ona prinesie šťastie. Nosil som tú nôžku vo vrecku, ale som sa rýchle presvedčil, že mi Štefan nehovoril pravdu, lebo som tak s ňou, ako aj bez nej každý deň stál v kúte a učiteľ niekoľkokrát hovoril aj s mojím otcom o tom, ako sa správam, takže som ledva zostal živý medzi tými dvoma ohňami.

бе

ни

ке

Наш сушед, бачи Влада, бул ловар. Часто сом од нього доставал заячи хвости, а кед сом почал ходзиц до школи, його старши син Штефан дал ми заячу ногу и гварел ми най ю вше ношим зоз собу до школи та будзем мац щесца. Ношел я тоту ногу у кишенки, алє сом пофришко заключел же ме Штефан спревед, бо я и з ногу и без нєй кажди дзень стал у куце, а даскельо раз учитель и з моїм оцом бешедовал о моїм справованю, та сом лєдво живи остал помедзи двома огнями.

Západné slovanské jazyky sa líšia od východných a južných niekoľkými základnými znakmi.

V

уџ

Z

J

R с: сeдoй всюду

SR с: сед свугде

2. kv-, gv- (hv-): kvet, hviezda kwiat, gwiazda (P)

цв-, зв-: цвет, звезда

цв-, зв-: цвет, звезда

л: плела, вела крыло

л: плела, вела, крило

4. p, b, m, v: kúpim, ľúbim zem, ziemia (P) opravený

пљ, бљ, мљ, вљ: куплю, люблю земля исправленный

пљ, бљ, мљ, вљ: купљен, љубљен земља поправљен

5. Prízvuk ustálený na pevnom mieste v slove (v S a Č na prvej slabike, v P na predposlednej)

Prízvuk voľný a pohyblivý.

За

во

д

3. tl, dl: (ona) plietla, viedla, krídlo

за

S 1. š: šedivý všade

Vysvetlivky a poznámky k tabuľke: Z – západoslovanské jazyky, V – východoslovanské jazyky, J – južnoslovanské jazyky, S – slovenčina, P – poľština, Č – čeština, R – ruština, Sr – srbčina.

Južnoslovanské jazyky používajú cyriliku a latinku.

7

Cvičenia a úlohy

уџ

4. Ktoré slovanské národy píšu latinkou?

бе

3. Ktoré slovanské národy píšu cyrilikou?

ни

2. Ako sa nazýva najstaršie slovanské písmo a kto ho zostavil?

ке

1. Kedy Slovania používali praslovančinu a kedy staroslovienčinu?

во

д

за

5. Zmieňte sa skrátka o spisovných jazykoch na Slovensku od najstarších čias dodnes.

3. SRBČINA A SLOVENČINA

За

V rodine slovanských jazykov srbčina a slovenčina patria do osobitných skupín. Srbčina je jazyk a slovenčina je jazyk. Hoci prislúchajú do rôznych skupín, majú značný počet zhodných gramatických tvarov aj slov.

Napíšte 10 slovenských a srbských slov, ktoré sa zhodujú úplne alebo čiastočne a majú rovnaký význam.

Srbské slová

Slovenské slová

8

SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV

ке

за

stručni časopis popravni ispit produžiti razgovor otporan organizam prisni prijatelji skloniti se čim dođeš, javi se

уџ

banja; lečiti se u banji

бе

ни

Na druhej strane sú slová, ktoré rovnako znejú v srbčine a v slovenčine, ale majú rozdielny význam. Často si zvolíme namiesto náležitého slovenského slova nenáležité srbské slovo, ktoré v slovenčine znamená niečo iné.

Dané slová a spojenia preložte zo srbčiny do slovenčiny. Pomôžte si Horákovým Srbochor­ vátsko-slovenským a slovensko-srbochorvátskym slovníkom.

За

во

д

Dané slová a spojenia preložte zo slovenčiny do srbčiny. baňa; uhoľná baňa stručný popraviť predĺžiť odporný človek prísny učiteľ skloniť sa čím lepšie

Po príchode Slovákov do Vojvodiny v roku 1745 slovenčina a srbčina sa stali kontaktovými jazykmi. Najmä po roku 1945 sa to prejavilo v reči tunajších Slovákov, ktorých ovplyvňovala srbčina prostredníctvom školskej sústavy, masmédií a úradov.

9

4. SLOVENČINA VO VOJVODINE/V SRBSKU

за

уџ

бе

ни

ке

Spisovná slovenčina má u Slovákov vo Vojvodine významnú spoločenskú funkciu. Je jedným z úradných jazykov na tomto území. (Uveďte ďalšie úradné jazyky vo Vojvodine.) Slováci vo Vojvodine žijú veľmi intenzívnym kultúrnym, hospodárskym, politickým a vôbec národným životom, a v tej svojej aktivite plne používajú spisovnú slovenčinu. Používa sa v základných a v stredných školách a možno ju študovať ako hlavný odbor na Filozofickej fakulte v Novom Sade a na Filologickej fakulte v Belehrade. Učitelia sa pre slovenské školy školia na Pedagogickej fakulte v Sombore, vysunuté oddelenie v Petrovci. Spisovná slovenčina zaznieva z ochotníckych javísk takmer v každej osade, kde žijú Slováci. Po slovensky vychádzajú noviny, časopisy, knihy a učebnice, máme pravidelné vysielania v Novosadskom rozhlase a v Novosadskej televízii, pestujeme vlastnú literatúru a vedu. Z inštitúcií treba ešte spomenúť Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Asociáciu slovenských pedagógov, Maticu slovenskú v Srbsku a Slovakistickú vojvodinskú spoločnosť.

Pre Slovákov vo Vojvodine je príznačné, že poväčšine sú bilingvisti – vedia po slovensky a takmer každý deň hovoria aj po srbsky. Vďaka srbčine sa môžu uplatniť aj v širšom spoločenskom prostredí a jej znalosť je nevyhnutnou potrebou. Lenže každý príslušník slovenskej národnostnej menšiny by mal aj v podmienkach dvojjazykovosti dbať na kultúru svojho prejavu: keď hovorí po slovensky, nech je to vzorná slovenčina, a keď sa rozpráva po srbsky, mal by sa takisto usilovať hovoriť čo najsprávnejšou srbčinou. V niektorých našich osadách je slovenčina pomerne dobrá, no sú aj prostredia, v ktorých sa vyskytuje značný počet srbizmov v slovnej zásobe a vo vetnej stavbe, niekedy aj v hláskosloví. Rušivo pôsobia najmä v takých prípadoch, v ktorých sa žiada použitie spisovnej slovenčiny (napr. škola, rozhlas, televízia, tlač a pod.). Nápravu dosiahneme, ak všetci budeme dbať na svoje vyjadrovanie.

во

д

Cvičenia a úlohy

За

1. V Hlase ľudu sledujte jazykovú rubriku. Pre nástenné noviny si odkladajte príspevky. Diskutujte o význame slov spracovaných v týchto populárnych článkoch. Osobitne sa zmieňujte o príspevkoch, v ktorých sa spracúva vplyv srbčiny na slovenčinu.

2. Opravte nasledujúci text, v ktorom sú nesprávne slová a výrazy zo školského života.

Blíži sa „kraj“ prvého polroka. Novú látku už „neobrábame“. Iba v jednej triede doháňajú „zaostalú“ látku. Žiaci sa usilovne učia. Každý by chcel mať aspoň veľmi dobrý „úspech“ a vzorné „vládanie“. V našej škole je šestnásť „oddelení“ – z každého ročníka po dve „oddelenia“.

Po každom „nástavnom“ „čase“ býva „oddych“. „Veľký oddych“ mávame po tretej hodine. „Redári“ sa striedajú každý pondelok.

V škole pôsobia odborníci rôznych profilov. Sú to „matematičár“, „fyzičár“, „chemičár“, „istoričár“ a učitelia iných predmetov.

10

ни

ке

SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV

д

за

„bolničár“ „bravár“ „gaziť“ „istovar“ „maňak“ „obaviť“ „odmaralište“ „porez“ „putnički voz“

уџ

„bolnica“

бе

3. Nájdite a napíšte zodpovedajúce slová k týmto slovám, ktoré počuť v našom prostredí:

во

ZAUJÍMAVOSTI O JAZYKOCH A O REČI

За

Počet jazykov. – Na svete máme okolo 5 600 jazykov. Donedávna sa vedci domnievali, že počet jazykov, ktorými sa hovorí na našej planéte, kolíše medzi 2 000 až 3 000.

Vyše 1400 jazykov patrí do kategórie vymierajúcich alebo doteraz nie celkom rozvinutých jazykov, takže ich nemožno pokladať za celkom samostatné. Do tejto skupiny patrí napríklad 250 jazykov austrálskych, ktoré používa sotva 40 000 domorodcov.

V Severnej Amerike zasa vymiera prevažná väčšina zo 170 indiánskych jazykov, ktorými hovoria už iba Indiáni vyše 60-roční, ale ich deti a vnuci ich už nepoznajú. Rovnako je zaujímavé, že v niektorých oblastiach Afriky, Ázie a Oceánie je koncentrovaných veľa jazykov na malom priestore. Najväčší počet sa zistil na ostrove Nová Guinea – okolo 1000.

Z 5 600 jazykov je iba okolo 2 500 preskúmaných a okolo 3 000 vôbec nemá vlastné písomníctvo. Z 2 500 preskúmaných jazykov je iba 500 všeobecne známych a doteraz presne opísaných.

11

бе

ни

ке

Jazyky – siroty. – Asi polovica všetkého ľudstva na svete hovorí niektorým z indoeurópskych jazykov. Ostatná polovica hovorí jazykmi, ktoré patria k iným než indoeurópskym rodinám, a takýchto rodín je okolo sto. Niektoré z nich sú počtom celkom malé. Existujú však aj iné jazyky, ktoré nepatria k žiadnej rodine jazykov. Sú to jazyky – siroty. V štáte Nové Mexiko sú Zuni, hovoriaci jazykom, v ktorom nie je nič spoločné s ostatnými jazykmi sveta. Zuni sú jedným z plemien Indiánov. Na jednom z japonských ostrovov žije plemeno Ajnov. Aj ich jazyk je jazykom – sirotou. Na hranici medzi Španielskom a Francúzskom žijú Baskovia (asi 1 000 000), ktorých jazyk je tiež jazykom – sirotou.

Kto je polyglot. – Polyglotom sa nazýva človek ovládajúci mnoho jazykov. Ovládať mnoho cudzích jazykov – to je dnes túžba nejedného človeka, ktorý vie ohodnotiť, čo znamenajú živé kontakty medzi ľuďmi. Nie div, že sa mnoho vedeckých pracovníkov a odborníkov usiluje o to, aby čo najskôr a čo najlepšie ovládli aspoň základy cudzích jazykov.

Máme dnes na svete polyglotov? Treba so zdravou skepsou prijať správy, že napríklad kardinál Mezoffanti (1774 –1849) ovládal viac ako sto jazykov. A aj to, že Nemec Heestermann ovládal 123 jazykov, alebo že ten istý počet jazykov ovláda aj taliansky profesor Tagliavani alebo Moskovčan J. Dvoreckij.

За

во

д

за

уџ

Gramatika detí. – Keď má dieťa 18 mesiacov, pozná už 20 slov. Sú to prevažne slová – vety typu mama, mám, kde, tu, daj, môj, áno, nie atď. Medzi 18. a 24. mesiacom začne dieťa tvoriť dvojslovné vety, pretože v jeho slovníku po dvoch rokoch je už 200 slov. Gramatický vek dieťaťa je v období od 18. mesiaca do 36. mesiaca, pretože štvorročné dieťa už gramatiku prakticky ovláda.

Od 24. mesiaca tvorí dieťa dvojslovné vety, ktoré majú podobu elipsy. Sú to také vety, ako: „Mama – jesť“ „Bába – tam“, „Auto – tutu“. Ide o telegrafické vety, ktoré majú svojskú detskú gramatiku. Sú to však všetko vety, ktoré dieťa počulo ako celky od dospelých. Dieťa sa teda učí naspamäť a osvojuje si vety ako „dlhé slová“.

Vo 4. roku si dieťa už aj samo tvorí slová, gramatické tvary a vety. Vtedy už vie zostaviť vety, ktoré majú podmet, prísudok a predmet.

Tajná reč detí. – Deti sa niekedy pokúšajú hovoriť a písať tak, aby ich starší alebo cudzí ľudia nerozumeli. Využívajú na to rozličné triky. Ľahko naučiteľný a častý text je taký, že vkladajú a opakujú slabiku, podľa pravidla. Napríklad vetu „Deti sa hrajú na dvore“ hovoria „Depetipi sapa hrapajúpu napa dvoporepe“.

Inokedy zasa používajú vo všetkých slovách len jedinú samohlásku. Spomenutú vetu hovoria takto: „Dete se hrejé ne dvere.“ Niekedy vynechávajú prvú hlásku (príklad A) alebo prvé dve slabiky vymenia (príklad B): (A): Eti a rajú a vore.

(B): Tide sa júhra na redvo.

Iné triky sú také, že sa pri písme poprehadzujú hlásky alebo namiesto latinky používajú číslice, prípadne jednoduché obrázky. No existuje mnoho a mnoho ďalších trikov, ako tajne hovoriť alebo ako si tajne písať.

Jozef Mistrík

12

SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV

SLOVO O NAŠOM JAZYKU

ни

ке

Pocítili ste už niekedy radosť zo samého slova ako takého? Radosť z krásna napísanej vety?

Zo zvučne znejúceho verša? Verím, že áno. Veď jednou z vlastností krásy je, že rozochvieva, radosťou napĺňa, a to bez ohľadu na to, či ide o krásu ľudskej tváre, umeleckého diela alebo o krásu samého jazyka.

Priznám sa, máločo mám tak rád ako krásu jazyka. Jazyk, ktorý nachádzam v Dobšinského slovenských ľudových rozprávkach, v textoch našich ľudových piesní, ale aj u mnohých našich spisovateľov, u štúrovcov, napr. u takého Janka Kráľa, Sládkoviča či Bottu, z našich moderných autorov napr. u takého Ondrejova či Švantnera (a aby som nezabudol, napr. aj u Tajovského a Kukučína), poskytuje mi sám ako taký, sám osebe a sám sebou radosť, pôžitok a potešenie.

бе

MÔJ VZŤAH K JAZYKU

J. Félix

Podľa A. Chudobu

За

во

д

за

уџ

Chcem povedať pár slov o otázke vzťahu spisovateľa k jazyku, ako sa javí v praxi, v každodennej tvorivej spisovateľskej robote.

Hneď na začiatku sa vám priznám hádam k trochu staromódnej slabosti. Mám naozaj rád náš živý, írečitý hovorový jazyk a uisťujem vás, že nie je to len plané vyznanie. Človek, ktorý je ľahostajný k jazyku, podľa môjho názoru, je pravdepodobne ľahostajný i ku každej inej kráse.

Okrem toho som presvedčený, že jazyk má okrem tejto vysokej estetickej hodnoty i svoju dôstojnosť, a ja si myslím, že by sme mali túto dôstojnosť rešpektovať v rámci akejsi vlastnej dôstojnosti. Žijem náhodou v kraji, kde sa hovorí relatívne dobre a pekne. A priznám sa, som niekedy veľmi šťastný, keď počujem peknú reč obyčajných ľudí. Stane sa mi pritom, že zabúdam na zmysel slov a prežívam niečo, čo sa prežíva pri počúvaní hudby. Niekedy človeka môže vzrušiť i obyčajný, naoko fádny text hoci aj o počasí. Preto azda aj vo svojej robote sa sústreďujem na hudobnú stránku, neviem, možno dakedy až s prehnaným úsilím. No opäť musím trošku tak staromódne poznamenať, že jazyk je pre mňa objektom krásna. Nedbám, nazvite ma hoci aj staromilcom, alebo jednoducho, ako sa vám páči.

13

II.

LEXIKOLÓGIA

1. SLOVNÁ ZÁSOBA SLOVENSKÉHO JAZYKA Vtáka poznáš po perí, človeka po reči

За

во

д

за

уџ

бе

ни

ке

Prečítajte si úryvok z úvodu ku knihe Kataríny Habovštiakovej a Emy Krošlákovej Človek v zrkadle frazeológie. Prediskutujte, na čo sa v texte poukazuje. „Vtáka poznáš po perí, človeka po reči, hovorí ľudová múdrosť. A je to pravda. Veď podľa reči poznáš človeka rozvážneho, čo si dáva pozor na jazyk, každé slovo odváži a drží sa obrazne vyslovenej rady Cez sito na koryto a či vlastne rady Najprv rozváž, potom hovor, ale aj človeka nerozvážneho, čo si nedáva pozor na jazyk, čo povie, čo mu na jazyk príde, čo nevyberá slová a neraz povie a vyštekne, čo mu slina na jazyk prinesie. Nerozvážny človek tára, či trepe dve na tri, či piate cez deviate, rozpráva do vetra, do sveta, vospust sveta, ba neraz strelí capa; jeho reč nemá ani hlavy, ani päty.

A podľa reči poznáš i človeka úprimného, pravdovravného i človeka falošného, luhára. Ten úprimný, pravdovravný človek, čo má na srdci, má i na jazyku, povie, čo si myslí, vyjaví všetko, čo má na srdci, nazýva veci pravým menom, hovorí zo srdca, z duše, ba aj srdce či dušu by na dlaň vyložil. Ale ten neúprimný, falošný človek má sladké reči, do očí chváli, za chrbtom haní, má v ústach med, v srdci jed. Ten sa veru odťahuje od pravdy, pravdou ani nedýchne, nechce s pravdou von, kadečo si z prsta vycicia, ba neraz aj klame, až sa hory zelenajú. Veru hej. Môžeš si utvoriť obraz o človeku podľa jeho reči. Ten, kto má jedovatý, ostrý, pichľavý, končitý či štipľavý jazyk a jedovaté uštipačné reči, býva škriepny a rád ohovára. Kto o ľuďoch trúsi reči (ako koza bobky), čo roztrubuje všetko do sveta, čo si o ľudí otĺka jazyk, kto obšíva ľudí jazykom, ktorý má jazyk ako britva či lemeš a či ako žihadlo, je človek klebetný a ohováračný. Na druhej strane ten, čo drží jazyk za zubami, čo má zámku na ústach a mlčí ako hrob či kameň, je človek dôveryhodný, čo zachová zverené tajomstvo.

V úvode vyslovenú myšlienku o reči ako charakteristickej vlastnosti človeka by sme mohli rozvíjať na ďalších príkladoch. Tu však to nie je potrebné. Spomenuli sme ich iba preto, aby sme naznačili silu slova a obrazného frazeologického vyjadrenia, ktoré slúži na to, aby sa bez zdĺhavého vysvetľovania, stručne a výstižne, účinne a neraz i poeticky nadnesene alebo aj trochu ironicky a uštipačne vyslovilo pozorovanie a hodnotenie sveta okolo nás. A stredobodom obrazného frazeologického hodnotenia je práve človek. A nielen jeho reč. Aj telesný výzor, duševné a povahové vlastnosti človeka, jeho pracovný profil, jeho konanie a správanie, jeho intelekt i citové rozpoloženie, jeho postavenie v spoločnosti môže byť frapantne charakterizované pomocou obrazných ustálených frazeologických zvratov, ustálených frazeologizovaných prirovnaní, prísloví, porekadiel a okrídlených výrazov.“ Z textu vyplýva, že slovná zásoba ako súhrn slov v jazyku zohráva dôležitú úlohu v dorozumievaní sa. Slovná zásoba slovenského jazyka je bohatá a významy slov sa uvádzajú vo výkladových slovníkoch. Vo vašej škole máte Krátky slovník slovenského jazyka, lenže tento zdroj vám často nestačí (zhruba 50 000 slov). Obsiahlejší je Slovník slovenského jazyka I –VI (1959 –1968) obsahujúci okolo 150 000 slov a hesiel, v ktorom je zachytená aj slovná zásoba z 19. storočia, ináč

14

уџ

бе

ни

ке

zastúpená u spisovateľov z obdobia romantizmu a prvej fázy realizmu. Roku 2006 vyšiel prvý zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka (A-G), v ktorom je vyše 30 000 heslových slov.

Dané príručky by mali byť stálou pomôckou na hodinách slovenčiny.

во

д

за

Okrem toho potrebujete v bežnej praxi akademický Slovník cudzích slov z roku 1997 (alebo iné vydanie, prípadne od iných autorov), Synonymický slovník slovenčiny v redakcii Márie Pisárčikovej (1995), Pravidlá slovenského pravopisu (2000), Malý frazeologický slovník od Eleny Smieškovej (1974 a neskôr). Vzhľadom na kontakty tunajšej slovenčiny so srbčinou pomáha nám v bežnej praxi Srbochorvátsko-slovenský a slovensko-srbochorvátsky slovník od Emila Horáka (1991).

За

Cvičenia a úlohy

1. Napíšte po 10 slov z jadra slovnej zásoby (každodenne používaných slov) z týchto slovných druhov: a) podstatné mená:

b) prídavné mená:

15

c) slovesá d) príslovky

ке

2. Ku každej skupine slov z jadra slovnej zásoby pridajte ďalšie aspoň dve slová:

ни

dážď, vietor, brat, sestra, lyžica, vidlička,

бе

robiť, hovoriť, rýchlo, teplo, ja, ty, v, s,

уџ

3. Vyhľadajte v slovníku významy daných slov.

д

zeman hrivna cylinderky župan

päták

за

ríf

во

4. Napíšte, čo znamenajú dané slová. Pomôžte si slovníkom.

За

cédečko fitnescentrum céderom hardvér hobby klip

16

LEXIKOLÓGIA

JADRO, HISTORIZMY, ARCHAIZMY, NEOLOGIZMY

ке

Slovná zásoba sa skladá z jadra a z okraja.

Jadro slovnej zásoby tvorí okolo 1000 slov. Sú to slová, ktoré sú najstaršie a najčastejšie sa používajú.

Okraj slovnej zásoby je neustále v pohybe; vypadávajú z neho staré slová (napr. rytier, mýto, mýtnik) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu (softvér, diaľnica).

уџ

бе

ни

Historizmy pomenúvajú javy a predmety, ktoré zanikli (dereš, hintov, išpán, richtár).

Archaizmy pomenúvajú existujúce javy a veci. Nahradili ich však modernejšie slová (namiesto pozde, pozdiť, akonáhle hovoríme neskoro, meškať, len čo).

Neologizmy sú slová, ktoré vznikajú v súčasnosti: programátor, trenažér, sponzor, skejtbord (skateboard), skriptér. (Vyhľadajte ich významy v slovníku). Ročne do slovnej zásoby slovenského jazyka pribúda okolo 500 nových slov.

jadro historizmy Slovná zásoba okraj archaizmy

За

во

д

за

neologizmy

17

DOMÁCE SLOVÁ A PREVZATÉ SLOVÁ

ни

ке

V slovenčine používame slová domáceho pôvodu a prevzaté slová. Význam prevzatého slova zisťujeme v slovníkoch, hlavne v Slovníku cudzích slov (Bratislava 1997 a ďalšie vydania) a vo Veľ­ kom slovníku cudzích slov (obálku pozri na tejto strane dolu).

Niekedy je ťažko zistiť pôvod slova. Platí to najmä pre slová SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV prebraté z češtiny, ktoré sa v slovenčine udomácnili; napr. náleži­ fair [fér] neskl. príd. i prísl. |angl.| tý, zložitý, nálada, zrozumiteľný, všeobecný, sústava, predmet, zá­ čestný, čestne; slušný, slušne mer a pod. Z českého telocvičného názvoslovia sa do slovenčiny fairový [fér-] |angl.| hovor. slušný, dostali v 20. storočí slová typu kľak, kop, drep, hod, beh. správny, ako sa patrí Z ruštiny prebrala slovenčina v 19. storočí napr. slová baťko, fairplay [férplej] neskl. m. |angl.| slušná, čestná, poctivá hra; vzduch, rozpoloženie, blahodarný, dejstvovať, činovník a iné. S vačestné konanie, počínanie laskou kolonizáciou súvisia slová žinčica, fujara, bryndza. fajansa -y ž. |tal. → franc.| ker. 1.

д

за

almužna, kantor, konvent paprikáš, guláš, čardáš preporodiť, čevapčiči, ražniči intermezzo, fortissimo volejbal, basketbal, bejzbal garnitúra, vizita, devíza eldorádo, gitara, hacienda

уџ

fašírka, fľaša, Vianoce

За

во

V Krátkom slovníku slovenského jazyka sú slová cudzieho pôvodu oveľa menej zastúpené ako v Slovníku cudzích slov.

Osobitnú skupinu tvoria internacionalizmy, ktoré vznikli najmä zo základov gréckych a latinských slov a používajú sa aj v iných jazykoch (autobus, epidémia, hygiena, akcia).

Zhrnutie

Slová cudzieho pôvodu (prevzaté) zaraďujeme do troch skupín: • zdomácnené: škola, kostol, kurz...

• internacionalizmy: humanizmus, matematika, história...

• cudzie: jury, resumé, manažér...

18

umelecká bieločrepová jemná pórovina s ozdobnou glazúrou 2. jemná farebná keramika fajansový |tal. → franc.| ker. vzťahujúci sa na fajansu fajé neskl. s. |franc.| text. hodvábnická jednofarebná, mierne lesklá tkanina s priečnym ripsovým rebrovaním, dakedy aj s moaré alebo plastickým efektom, ktorá sa používa na dámske šaty, plášte a na výrobu klobúkov fajerman -a m. |nem.| hovor. požiarnik fajermanský |nem.| hovor. požiarnický fajka -y ž. |nem.| 1. predmet určený na fajčenie 2. kanc. slang. značka majúca podobu fajky vyjadrujúca súhlas alebo skontrolovanie daného údaja; kvačka

бе

Napíšte, z ktorých jazykov sa dostali do slovenčiny dané slová. Súčasne vyhľadajte význam slov, ktoré nepoznáte.

LEXIKOLÓGIA

Cvičenia a úlohy

globalizácia

ке

1. Internacionalizmus v ľavom stĺpci spoj šípkou s jeho významom v slovenčine (v pravom stĺpci). spoločenská a štátna rovnoprávnosť občianstva

ни

dehydrácia vyzývavé opovrhovanie morálnymi hodnotami a spoločenskými pravidlami chápanie vecí, dejov z celosvetového hľadiska

trend

regulovanie vlhkosti a teploty povetria v miestnosti

бе

klimatizácia

biografia celkový smer vývinu

demokracia

уџ

cynizmus sila vyvíjajúca pohyb

strata vody z organizmu

за

energia životopis

д

2. Nájdite internacionalizmy k daným slovenským slovám a slovným spojeniam. (Pomôžte si Obráteným slovníkom cudzích slov, ak ho máte v škole.)

во

priateľské city, náklonnosť

За

oduševnenie, nadšenie náuka o slovných druhoch a ich ohýbaní odborný lekár na srdcové choroby tvorivé vnuknutie, popud na tvorbu vklad (obyčajne peňazí) do nejakého podniku, do činnosti ohybný, pružný zemepis

19

PETER ORAVEC: OBRÁTENÝ SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV, s. 563

бе

ни

ке

premiestňovať • transportovať (prepravovať, dopravovať, prevážať) lat. • translokovať /tranz-/ (prekladať) lat. kniž. a odb. • transfe­rovať (presúvať, odsúvať obyvateľstvo, presídľovať) lat. kniž. • evakuovať (p. obyvateľstvo z oblasti ohrozenej vojnou, prírodnou katastro­fou a pod., vyprázdňovať určenú oblasť od voj­ska, obyvateľstva) lat. • teleportovať (p. pred­mety al. osoby s použitím doteraz neznámej technológie al. mágie) angl. lit., film. • erodo­vať (odstraňovať, odnášať časti zemského po­vrchu, horniny, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovať, vymieľať, podmieľať zemský povrch) lat. geol. • bagrovať (naberať, nakladať a p. zeminu, rýpať rýpadlom, škrabákom) hol. • šibovať (presúvať, presunovať, posúvať z mies­ta na miesto) nem. hovor. premiestňovať sa • migrovať (presídľovať sa, sťa­hovať sa, presúvať sa, pohybovať sa a tým meniť sídlisko, miesto pobytu) lat. odb. • emigrovať (sťahovať sa, odchádzať natrvalo do cudziny) lat. • reemigrovať (vracať sa z vysťahovania do cudziny, z vyhnanstva späť do vlasti) lat. • re­patriovať (presídľovať sa, vracať sa späť do vlas­ti) lat. • kočovať (sťahovať sa, meniť miesto pôsobenia; sťahovať sa v závislosti od ročného obdobia, nemať trvalé sídlo) turk. premiešanie • insalivácia (p. rozžutej potravy v ústach slinami) lat. lek.; porov. zmiešanie premiešanosť • promiskuita (nejednotnosť) lat. kniž. premietací • projekčný lat. film. premietač • operatér lat.+franc. premietanie • projekcia lat. film. div. * diaprojek­cia (p. diapozitívov) gréc. + lat. opt. fot. • stereoprojekcia (priestorové p.) gréc. + lat.

уџ

3. Akého rodu sú podstatné mená renomé, kupé, defilé, karé, resumé? Ako sa skloňujú tieto slová?

4. Ak vyplníš doplňovačky, zistíš pôvod slov:

за

a) šarkan, koč, šiator, jarok, chotár, korbáč, kefa

За

во

д

1. mesiac lásky 2. priraďovacia spojka, synonymum k slovu avšak 3. zlý duch, čert, parom 4. podraďovacia spojka, synonymum k žeby 5. hrana 6. teplý nápoj 7. synonymum k slovu len 8. privlastňovacie zámeno (1. os. mn. č.)

9. slovo používané v prirovnaní, synonymum k slovu sťa

20

1

2

3

4

5

6

7

8

9

LEXIKOLÓGIA

7

бе

TVORENIE SLOV PREDPONAMI

6

ни

2. TVORENIE SLOV

5

ке

b) bájka, látka, poriadok, živočích, dojem, zmluva, prospech, múčnik

1. „vreme“ po slovensky 1 2 3 4 2. meniny má 24. decembra 3. šumenie 4. ukazovacie zámeno (mužský rod) 5. 3. os. sg. slovesa ísť 6. synonymum slova teda 7. častica, synonymum k slovu možno

за

уџ

1. Spomeňte si na učivo o slovách podľa zloženia a v danom texte prečiarknite nevhodné slová. a) Slová typu zem, stôl, lavica, ktoré majú len koreň, sú neodvodené/odvodené/zložené slová. b) Slová, ktoré majú okrem koreňa predponu (podpis), príponu (pisár), prípadne aj predponu, aj príponu (prízemný), sú neodvodené/odvodené/zložené slová. c) Slová pozostávajúce z dvoch plnovýznamových slov (kníhtlačiareň, tmavomodrý) sú neodvodené/odvodené/zložené slová.

Poznámka: Slová beh, skok, hod sú odvodené od slovies behať, skočiť, hodiť.

во

д

2. Z daného textu vypíšte zvýraznené slová a zistite, ako vznikli.

Najskôr si túto knihu prelistujte. Ak vás niektorý obrázok zaujme, poprezerajte si ho. V knihe je veľa prázdnych miest, ktoré treba vyplniť – niečo tam napísať alebo nakresliť. Skúste niektoré úlohy vyriešiť už pri listovaní. Píšte alebo kreslite však ceruzkou, aby ste to mohli vygumovať – ak neskôr pri dôkladnom čítaní zistíte, že ste to mali urobiť inak. Priložené obrazce vystrihnite a uložte si ich do škatuľky. Budete si môcť s nimi zahrať mnoho hier.

За

odvodené slovo základové slovo Vzor:

prelistovať listovať

21

ке

+

slovotvorný základ

+

slovotvorný základ

(pre+čítať, na+písať),

slovotvorná prípona

(sused+a, ryb+ka).

за

slovotvorná predpona

уџ

Odvodené slovo sa skladá z dvoch častí:

бе

ни

Nové slová najčastejšie vznikajú odvodzovaním. Odvodené slová sa tvoria zo základového slova. Základové slovo je také slovo, od ktorého možno tvoriť odvodené slová: robiť – urobiť, zarobiť, narobiť, odrobiť, prerobiť; obraz – obrá­ zok, obrázkový.

Vysvetlite význam slovies odvodených predponami.

во

д

od- za- zvy- vy- po-

maľovať skočiť letieť pri- zo- nad- pre- do- pod-

За

Slovesá najčastejšie odvodzujeme od základových slovies predponami, ktoré obmieňajú význam východiskového slovesa (porovnajte význam slovies vyskočiť a zoskočiť s významom slovesa skočiť).

Podčiarknite slovotvorný základ v slovesách.

• vyberať, priberať, odberať, zaberať • zaskakovať, priskakovať, vyskakovať • odkrojiť, vykrojiť, prekrojiť, nakrojiť Slovotvorné základy v tomto prípade existujú ako osobitné slová?

22

LEXIKOLÓGIA

Dajme si pozor!

Srbské spojenie „ukinuti autobusku liniju“ prekladáme do slovenčiny zrušiť autobusovú lin­ ku (nie „utrhnúť“, čo má iný význam), „produžiti sa pričanjem“ – pokračovať v rozprávaní, oproti slovesu „proširiti“ stojí v slovenčine rozšíriť, „ispraviti greške“ je opraviť chyby. (Zistite v slovníku, čo znamená vypraviť a čo popraviť.)

уџ

бе

ни

ке

Podstatné mená sa tvoria predponami zriedkavejšie ako slovesá; príklady: podpredseda, nadpis, dopis, výpis atď.

Povedzte, aký význam získali tieto slová pridaním predpony pra-. Novoutvorené slová použite vo vetách. les, ľudia, matka, otec, vnúča, vek

за

Pri prídavných menách obmieňa význam predpona pri- (primalý = veľmi malý; priúzky = veľmi úzky; pritenký = veľmi tenký).

Veľkú mieru vlastnosti pri prídavných menách a pri príslovkách vyjadruje predpona pre-.

Utvorte pomocou nej nové slová od prídavných mien: bohatý –

, ,

krásny –

ďaleký – múdry –

, ,

dobrý – slávny –

, .

во

д

Od odvodených prídavných mien z predchádzajúceho odseku utvorte príslovky.

За

SLOVOTVORNÉ TYPY PODSTATNÝCH MIEN UTVORENÝCH PRÍPONAMI Slová tvoríme ustáleným spôsobom. Nemôžeme ich tvoriť ľubovoľne. Napríklad od podstatného mena stôl netvoríme názov osoby slovotvornou príponou -ník („stolník“). Možno ho však utvoriť príponou -ár, pričom nastáva v slovotvornom základe hláskové striedanie ô/o: stolár. Tieto ustálené spôsoby tvorenia slov nazývame slovotvorné typy.

Slová, ktoré sa tvoria podľa toho istého typu, majú spoločný význam. Napríklad slová stolár, železobetonár, strojár, murár patria do skupiny názvov osôb podľa veci, ktorou sa zaoberajú (stôl, železobetón, stroj, múr).

23

Slovotvorných typov je v slovenčine veľa. Oboznámime sa iba s niektorými. (Význam neznámych slov vyhľadajte v slovníku.)

Názvy osôb mužského rodu:

ни

ке

-teľ -č -ár/-ar/-iar -ník učiteľ predavač pekár robotník vychovávateľ nakupovač tesár náhradník zberateľ zberač opravár obuvník zamestnávateľ tkáč mliekar klobučník usporiadateľ stíhač chmeliar čašník

Názvy osôb ženského rodu (vznikajú tzv. prechyľovaním od názvov osôb mužského rodu):

уџ

бе

-ka -kyňa -yňa -ička členka sudkyňa kolegyňa filologička učiteľka letkyňa sokyňa chirurgička účastníčka dozorkyňa Grékyňa dramaturgička pomocníčka hovorkyňa Turkyňa pedagogička ošetrovateľka záujemkyňa psychologička

Poznámka

за

Podstatné mená sa tvoria príponou -kyňa a -yňa (sudkyňa, kolegyňa) a privlastňovacie prídavné mená príponou -ina (napr. matkina kniha).

За

во

д

Názvy vecí a nástrojov: -č -dlo -ivo jamkovač mydlo kurivo rozprašovač meradlo krmivo tlmič motovidlo jedivo menič počítadlo pečivo postrekovač kružidlo tlačivo Názvy miesta: -áreň/-areň/-iareň -ňa umyváreň kotolňa tlačiareň šatňa udiareň predajňa opraváreň spálňa mliekareň riaditeľňa

24

LEXIKOLÓGIA

ке

Názvy vlastností Zdrobneniny -osť -ček (domček, stromček) slabosť -ík (nechtík, koník) nevychovanosť -ka (hôrka, rúčka) horlivosť -ička (horička, ručička) organizovanosť -ko (koliesko, hrdielko) podlosť -íčko (sklíčko, políčko)

ни

Cvičenia a úlohy

бе

1. K danému srbskému slovu dopíšte zodpovedajúce slovenské podstatné meno mužského rodu a ženského rodu.

уџ

mužský rod ženský rod biologičar realist fizičar paničar

за

matematičar

За

во

pastier žiak vojak zvon dom stĺp hrniec valec vrabec

д

2. Utvorte ku každému podstatnému menu deminutívum (zdrobneninu). , , , , , , , , ,

hus hlava mačka tehla ovca tráva okno srdce jahňa

, , , , , , , , .

25

3. Vyhľadajte v básni Janka Kráľa Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (čítanka) deminutíva na s. 13, 14 a 17. Zistite, akú majú funkciu.

Nitra Belehrad Trenčín Nový Sad

Piešťany Budapešť Berlín Bukurešť Viedeň

ни

Bratislava

ке

4. Napíšte obyvateľské názvy v mužskom a ženskom rode utvorené od daných podstatných mien.

TVORENIE PRÍDAVNÝCH MIEN

бе

Odpovede skontrolujte s vaším profesorom. Pomôžte si Slovníkom slovenského jazyka (6. zväzok).

Peter Stoličný

за

уџ

Vyhľadajte v texte prídavné mená. Napíšte ich v základnom tvare – N sg. Zistite, ako boli utvorené.

За

во

д

Detská izba už dávno nebola detská, iba sa tak volala, zo zvyku. Nad posteľami viseli plagáty. Vojto sa obklopil futbalovými hviezdami a pretekárskymi automobilmi, na poličku poukladal solídnu zbierku miniatúr rôznych áut. Na Hanu sa zo steny usmieval Josef Laufer a Michael Jackson, na perináku

26

Šimpanzi zo 7. C stálo zrkadlo a pri ňom telový dezodorant, ceruzka na kontúrovanie obočia, sklená dóza s farebnými vatičkami a pleťové mlieko.

Spoločná hudobná linka, pre ktorú sa večne hádali, stála pri okne... Pod Vojtovou posteľou ležali ešte dve päťkilové činky a pod Haninou malá detská izbička s bábikou.

LEXIKOLÓGIA

ке

Vzor: det-ský, futbal-ový...

ни

Úlohy

уџ

plazivý, žiarivý, zúrivý, vábivý štekavý, striedavý, upodozrievavý, túlavý farbistý, zlatistý, konáristý, blatistý bruchatý, vápenatý, zúbkatý, košatý chlebový, horčicový, cibuľový, jablkový obchodný, knižničný, uličný, denný sladkastý, kyslastý, okrúhlastý, podlhovastý

бе

1. Zistite, z ktorého slovného druhu sú odvodené prídavné mená. Odpoveď zdôvodnite.

streda mesto Dunaj more

telegraf

hygiena

chémia brest deň kameň slama meď prút oheň

За

во

д

Vojto sused spolužiak Hana horký matka lev motýľ kapor kura kozľa peha ráno včera

за

2. Od základových slov utvorte pomocou prípon prídavné mená.

oko ucho zákon fúzy vlas hlas oblak mesiac sladký kyslý citrón zlato jahoda telefón

27

3. Príponami -ný alebo -ený utvorte prídavné mená. Zdôvodnite, kedy v odvodenom slove vznikne zdvojená spoluhláska nn. guma, sklo, drevo, slama víno, ráno, jeseň, terén

januarski jesenji

septembarski monsunski

februarski letnji

бе

TVORENIE SLOVIES PRÍPONAMI

ни

martovski novembarski

ке

4. Napíšte zodpovedajúce slovenské slová. Zistite rozdiely v slovotvornom type.

уџ

Videli sme, že od základových slovies odvodzujeme slovesá predponami. Lenže slovesá sa často tvoria aj od podstatných mien a prídavných mien.

blázniť

gazdovať blednúť učiteľovať chudnúť

во

д

včeláriť zbojníčiť lačnieť

за

Vedľa slovesa napíš, z ktorého slova je odvodené.

За

Úlohy

1. Od podstatných mien utvorte slovesá.

28

farba lak

leto plán

guma svetielko

korenie mydlo asfalt

soľ noc škrob

pečiatka krém priateľ

LEXIKOLÓGIA

2. Od prídavných mien utvorte slovesá.

škaredý lacný starý múdry

plesnivý mladý tučný hnedý čierny

ни

TVORENIE SLOV SKLADANÍM

chudý červený biely chladný zelený

ке

žltý

Zistite, z ktorých slov alebo slovotvorných základov vznikli zložené slová. Potom ich roztrieďte na podstatné mená a prídavné mená.

prídavné mená

д

за

уџ

podstatné mená

бе

pravdepodobný, drevorubač, farbotlač, vodotesný, plynomer, ľadoborec, mototuristika, poľnohospodárstvo, vzducholoď, polostrov, životaschopný, staromódny, láskyplný

За

во

Nové slová vznikajú aj spájaním dvoch slov alebo dvoch slovotvorných základov: päť+ročný, vlak+vedúci, veľ(ký)+trh. Takto utvorené slová sú zložené slová.

Veľmi často sa medzi tieto dve časti vkladá samohláska o: tmavomodrý, jasnozelený, vodomer.

1. Zvýraznené slová nahraďte jedným zloženým slovom a vetu vhodne upravte.

Starý otec má strieborné vlasy.

Brat je hlavným redaktorom v rozhlase.

Pavarotti je tenorista známy na celom svete.

Vážim si ľudí, ktorí vravia pravdu.

Nájdi si priateľa hodného dôvery.

29

2. Nájdite zložené slová a použite ich vo vetách.

ке

spolužiak, stroskotanec, životospráva, svedomie, spolujazdec, prehra, veľtok

уџ

SKRACOVANIE SLOV

бе

1. liečenie vodou 2. čarovne krásny 3. kontinent s dvoma svetadielmi (Európa a Ázia) 4. les upravený ako park 5. cestné motorové vozidlo

ни

3. V tajničke sa nachádza názov užitočného hmyzu. Vyriešte ju pomocou zložených slov.

Pri písaní často potrebujeme skracovať slová.

во

д

за

Slová sa skracujú: a) skratkami pozostávajúcimi zo začiatočných písmen daného slova (s.= strana v knihe; ods. = odsek; a i. = a iné, a iní a inde; ap., a pod. = a podobne; atď. = a tak ďalej); b) značkami, ktoré sú zostavené obyčajne z prvých písmen slov tvoriacich viacslovné pomenovanie (KUS = kultúrno-umelecký spolok; APV = Autonómna pokrajina Vojvodina). V značkách sa píšu veľké písmená bez bodky.

Bodku nepíšeme ani pri značkách mier (l = liter, m = meter, kg = kilogram).

За

Napíšte význam skratiek a značiek, ktoré sú v Krátkom slovníku slovenského jazyka (časť Zoznam skratiek a značiek v slovníku). Napríklad: G D A L I

30

cit.

hovor. m. čast. neskl.

inf. s. fraz. jedn. ž.

LEXIKOLÓGIA

USTÁLENÉ SPOJENIA

ни

3. ZO SÉMANTIKY

ке

predponami odvodzovaním príponami skladaním Tvorenie slov skratkami skracovaním značkami

за

уџ

бе

V slovenčine existujú jednoslovné pomenovania (napr. dom, zviera, ulica, tvár) a viacslovné pomenovania (napr. autobusová stanica, biela káva, jedno­ smerná premávka, odpočívať na vavrínoch).

Dvojica slov utvára voľné spojenie, ak každé slovo zachováva svoj význam a samo osebe je časťou slovnej zásoby (napr. biela stena, modrá stena, malé mesto, prázdna stanica). Prvým slovom sa vymedzuje rozsah druhého slova.

Viacslovné (obyčajne dvojslovné) pomenovanie, ktoré má jeden vecný význam, sa nazýva ustálené spojenie (biela káva, mať možnosť).

За

во

д

Z danej množiny vyčleňte ustálené spojenia a odpíšte ich na čiary. bežiaci pás, úzky pás, špinavá voda, minerálna voda, zasadacia sieň, veľká sieň, malý vrabec, vrabec poľný, jemný mechanik, dobrý mechanik, kyselina sírová, slabá kyselina, rušná premávka, jednosmerná premávka, čierna káva, sladká káva

31

ZDRUŽENÉ POMENOVANIA Združeným pomenovaním sa vyjadruje jeden pojem, hoci ono pozostáva z dvoch alebo viacerých slov.

ни

ке

Rozlišujeme dva druhy združených pomenovaní: 1. Základom je podstatné meno: farebný kov, ľahká atletika, prídavné meno, čierna káva, osobný vlak, komisia pre podania a sťažnosti, súdny senát (= sudsko veće) 2. Základom je sloveso: mať námietky, dávať pozor, konať zbierku, robiť výskum, vykonávať dozor

уџ

бе

Z niektorých združených pomenovaní možno utvoriť jednoslovné pomenovanie: zasadacia sieň = zasadačka, minerálna voda = minerálka, mať námietky = namietať, vykoná­ vať dozor = dozerať.

Niektoré združené pomenovania nemožno skrátiť (napr. vykonať prehliadku: Prezident vykonal prehliadku čestnej roty.).

Jednoslovné pomenovania typu zasadačka, minerálka sú časté v bežných rozhovoroch (v hovorovom štýle), zatiaľ čo združené pomenovania sa používajú v úradných spisoch, v odborných textoch a v masmédiách (rozhlas, televízia).

за

4. Združené pomenovanie pozmeňte na jednoslovné pomenovanie, ktoré bude mať rovnaký význam.

За

во

д

pretekár (v behu alebo plávaní) na 100 m olympijské hry učiteľ slovenčiny učiteľ angličtiny cukrová repa operačná sála päťminútová porada tisícdinárová bankovka uskutočniť zmenu podať hlásenie mať súvis vykonať spájanie

32

LEXIKOLÓGIA

FRAZEOLOGICKÉ JEDNOTKY

ке

Ustálené spojenia, ktoré sa skladajú z dvoch slov alebo majú podobu vety a majú ako celok obrazný význam, nazývame frazeologické jednotky.

K frazeologickým jednotkám patria aj príslovia (Bez práce nie sú koláče. – Bez jednej lastovičky bude leto.) a porekadlá (Núdza do roboty zobúdza. – Od ro­ boty kone dochnú.). Obraznosť možno dosiahnuť aj estetickými prirovnaniami.

ни

Frazeologické jednotky používame najmä v hovorovom a v umeleckom štýle.

бе

Príklady na frazeologické jednotky: hádzať hrach na stenu = márne hovoriť, napomínať; držať jazyk za zubami = mlčať; ostriť si zuby na nie­ čo, na niekoho = chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho; očami lipnúť na niekom = sústredene pozerať; odpočívať na vavrínoch = uspokojiť sa s dosiahnutým úspechom.

уџ

Frazeologické jednotky sú spracované v Malom frazeologickom slov­ níku Eleny Smieškovej a v Krátkom slovníku slovenského jazyka.

д

за

Estetický zážitok máme z umeleckého prirovnania. Všimnime si to na veršoch Paľa Bohuša: Tak ako na holičovom tanieri mračná na mise nebies spenili sa, jak vata na rane také je pole roztrhané ELENA SMIEŠKOVÁ: MALÝ FRAZEOLOGICKÝ SLOVNÍK, s. 145 a nad ním plytká MÚKA – z tej múky chleba (koláče) nenapečieš; z tej múky nebudú nadpozemská misa.

За

во

Aj v každodennom živote sa stretáme s prirovnaniami. O dobrom človekovi hovoríme, že je ako kus chleba, dobrý ako anjel, zatiaľ čo o zlom človekovi hovoríme, že je zlý ako vred, zlý ako všetci čerti, je horší od čerta, je od kata ukrutnejší.

Porekadlo (napr. Vtáka po­ znáš po perí, človeka po reči) na rozdiel od príslovia (Kto neskoro chodí, sám sebe škodí) neobsahuje didaktický prvok.

koláče táto vec nebude mať úspech, nepodarí sa, nič z toho nebude „Kdeže ti my kráľov obraz ukážeme,“ hovorili títo. „A už keď ani to neviete, tak z tej múky chleba nenapečieme.“ (P. Dobšinský) Bola to pekná žena. Podaktorí dedinskí mládenci tiež neboli slepí, nadchádzali jej, kde mohli. Lenže po krátkom čase stratili chuť, lebo zbadali, že z tej múky nebudú koláče. (A. Chudoba) MÚR – Hlavou múr neprebiješ (neprerazíš) príslovie je zbytoč­né plytvať silami premáhaním neprekonateľných prekážok; nemožno premáhať prekážky, odpor bez dostatočných pri­meraných prostriedkov (porov, i Proti vetru sa nedá dúchať) ísť hlavou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné pre­kážky, márne bojovať s niečím aj za cenu vlastnej záhuby.

Od tých čias ho skúsenosti naučili, že nemožno ísť hlavou proti múru. (Ľ. Zúbek) múry podopierať p. podopierať pritisnúť niekoho k múru (k stene) p. stena tĺcť si (otĺkať si a pod.) hlavu o múr (hovor. expr.) zúfať nad niečím, márne banovať, ľutovať Zabudnutý lampáš v maštali, odhodená zápalka. Darmo si potom budú hlavu o múr tĺcť, ked všetko zhltnú plamene. (Práca) Bola by si hlavu tĺkla o múr, že sa tak hlúpo a surovo za­chovala.

(J. Záborský)

33

Cvičenia a úlohy

за

уџ

бе

Babka k babce, budú kapce.

Aby bol i baran celý i vlk sýty.

Dušu (srdce) by mu na dlaň vyložil.

Mať dlhé (lepkavé) prsty.

Preťať gordický uzol.

Dobrá výhovorka stojí groš.

Radšej (lepšie) hamovať ako banovať.

Chudobný ako kostolná myš.

Cítiť niečo na vlastnej koži.

Držať sa niečoho, niekoho ako voš kožucha.

ни

Byť v Adamovom rúchu.

Objaviť Ameriku.

Posielať niekoho od Annáša ku Kaifášovi.

ке

1. V Malom frazeologickom slovníku od Eleny Smieškovej alebo vo výkladovom slovníku zistite význam frazeologických jednotiek a porekadiel.

во

д

Ak sa vám nepodarí úlohu vyriešiť samostatne, pracujte so slovníkom s vaším učiteľom. Napr. pri prvých troch jednotkách nájdite v Malom frazeologickom slovníku heslá Adam, Amerika, Annáš.

2. Pospájajte srbské frazeologické jednotky so zodpovedajúcimi slovenskými. Vysvetlite ich význam. žijú ako pes s mačkou (pes a mačka)

nemati ni prebijene pare

vrabce mu mozog nevyzobali

За

pas koji mnogo laje ne ujeda

34

slagati se kao pas i mačka

neublíži ani muche (muške)

nije mu svraka (vrana) mozak popila

pes, ktorý breše, nehryzie

ni mrava ne bi zgazio

nemať ani deravý groš

(jedva) sastavljati kraj s krajem

niesť svoj kríž (bremeno)

nositi svoj krst (jaram)

ledva vystačiť, žiť zo dňa na deň

LEXIKOLÓGIA

3. Zo slovníka Frazeološki rečnik srpskohrvatskog jezika (srpskohrvatsko-slovački), ktorý vydal roku 1984 Ústav pre vydávanie učebníc v Novom Sade, odpíšte do zošita desať frazeologických jednotiek. Určte ich konkrétny význam zo zodpovedajúcich slovenských slovníkov.

SLOVENSKO-SRBOCHORVÁTSKY FRAZEOLOGICKÝ SLOVNÍK, s. 62

niko se nije naučen rodio

ке

misli (umišlja) [neko] da je svu mudrost /kašikom/ pojeo (pokusao, pozobao, popio, posrkao i dr.)

бе

ни

ni mrava ne bi zgazio uzeti [nekoga] na nišan dosadan kao muva jednim udarcem /ubiti/ dve muve imati /svoje/ bube (mušice, lutke) živnuti; prenuti se ginu kao muve slab kao muva

уџ

MÚDROSŤ myslí si, že všetku múdrosť /sveta/ pojedol MÚDRY múdry ako Šalamún p. ŠALAMÚN nikto múdry (učený) z neba nespa­dol MUCHA-MUŠKA /ani/ muche (muške) by neublížil brať si (vziať si) [niekoho, niečo] na mušku dotieravý ako mucha jedným úderom zabiť dve muchy mať /svoje/ muchy (mušky) ožili mu mušky (blšky) padajú (mrú) ako muchy sadla mu mucha na nos p. NOS slabý ako mucha (muška) /na jeseň/

PRIAME A NEPRIAME POMENOVANIA

во

д

за

Okrem bohatej slovnej zásoby je dôležitá schopnosť každého Slováka používať ju v základnom a prenesenom význame. To sa dosahuje cvičeniami.

Porovnajme dva texty, prvý vecný a druhý obrazný. Vysvetlite tému opisu a čím sa texty líšia. a) Cestoval som lietadlom. Z obloka som videl pod sebou zem. Jasne sa na nej črtalo veľa ciest a križovatiek. b) Pozerali ste sa niekedy na svet zhora? Rozsiahlu pláň od obzoru k obzoru pretkávajú nite ciest; cesty zeme – tajomné písmo dejín, pavučiny utkané z rázcestí a križovatiek – stopy nôh, kopýt, saní, kolies stúpajú a klesajú, plazia sa a miznú v hmle za horizontom.

Z rozboru ukážky vyplýva:

За

Skutočnosť môžeme pomenúvať priamo alebo nepriamo (obrazne).

Priame pomenovania pomenúvajú veci, deje a javy bežným, zaužívaným spôsobom (napr. veľa ciest a križovatiek). Nepriame pomenovania pomenúvajú veci, deje a javy pomocou obrazov, nepriamo (napr.: ...pláň pretkávajú nite ciest; ...pavučiny utkané z rázcestí a križovatiek). Nepriame pomenovania používame v bežnej a umeleckej reči. Nimi môžeme zdôrazniť nejakú vlastnosť predmetu, vyjadriť sa názornejšie alebo s citovým zaujatím: Má oči ako nezábudky. – Utopil by ho v kvapke vody. – Každá pesnička má svoj koniec.

Význam ustálených nepriamych pomenovaní je všeobecne známy: odišiel s dlhým nosom = odišiel naprázdno, nič nevybavil, nezískal.

35

Odhaľovanie významu nepriamych pomenovaní v umeleckých textoch si vyžaduje mať čitateľské vlohy a pracovať na rozbore textov, na čo sa zameriavate na hodinách literatúry.

PRENÁŠANIE A ROZŠIROVANIE VÝZNAMU SLOVA

ни

ке

Okrem jednovýznamových slov, ktoré pomenúvajú iba jeden predmet (napr. jedľa, dub, atóm), existujú viacvýznamové slová (napr. oko, ucho, hlava). Viacvýznamovosť vyplynula z toho, že sa význam slova prenášal a rozširoval.

бе

Uvedieme ako príklad slovo sedieť, ktorého základný význam je „zaujímať polohu na pevnej podložke“ (napr. sedieť na zemi, na stoličke, na kameni, na lavici, na brehu). Lenže uvedené slovo sa používa aj v iných súvislostiach – má prenesený význam:

уџ

Zlodej sedí vo väzení.

Študent sedí celé dni nad knihami.

за

Odpoveď sedí. (Je správna.) Úsmev sedí na tvári.

За

во

д

Oblek sedí. (Je dobre ušitý.)

36

LEXIKOLÓGIA

Odvodené významy vznikajú najčastejšie prenesením pomenovania z jedného predmetu na druhý na základe podobnosti.

Ako sa takéto prenesenie významu nazýva, dozviete sa z tajničky.

P

3.

4.

É K

N

I N

N

A

2. Hromadné šírenie nákazlivej choroby.

A

3. Podst. meno príbuzné so slovom tiecť.

4. Nemenovaný, nepodpísaný.

N

5.

ке

2.

1. Príd. meno utvorené od slova malina.

O

F

ни

1.

5. Ten, čo robí fotografie.

6. Vykonávať operáciu.

7.

7. Je na čele školy.

O

V

8. Prídavné meno utvorené od slova angína.

уџ

8.

бе

6.

за

Najbežnejším druhom metafory je personifikácia.

За

во

д

Nepriame pomenovania vznikajú prenášaním významov slov: Prirovnanie vzniká prirovnaním jedného predmetu k inému: chudý ako tieň; domy ako šperky zo slonoviny.

Metaforu sme už definovali a tu uvádzame ďalšie príklady: privysoko rúbe; krídla lístia; zelený hodváb hôr.

Personifikácia: na veci sa prenášajú vlastnosti a činy ľudí: husle plačú; slnko sa usmieva; kvapky dažďa tancovali.

Metonymia vzniká prenášaním pomenovania z jedného predmetu na iný na základe ich vnútorného vzťahu: to je múdra hlava; čítam Jána Bottu; učím sa Detvana.

37

Úlohy

ке

1. V úryvku zo Sládkovičovho Detvana (čítanka, s. 4 – 6) nájdite štyri metafory. Vysvetlite ich a opíšte ich estetický účinok.

2. Určte odkaz Válkovej básne Slovo (s. 3 tejto učebnice), vychádzajúc z poznatkov o metafore.

уџ

ZAUJÍMAVOSTI O SLOVÁCH

бе

ни

3. Odpíšte do zošita päť viacvýznamových slov. Pri každom z nich určte použitím slovníka: a) základný význam, b) prenesené významy.

Vzor: Chytiť znamená vziať do ruky alebo rúk (chytiť loptu, chytiť dieťa za ruku). Ďalšie, prenesené významy: uloviť (chytiť líšku); zachytiť – (chytiť dobrú hudbu v rozhlase); dostihnúť (chytiť vlak); dostať (chytiť chrípku); zmocniť sa (chytil ho žiaľ); prilepiť sa (farba, omietka sa chytila).

VECI SA POMENÚVAJÚ AJ VIACERÝMI SLOVAMI

За

во

д

за

Niektoré malajské jazyky majú pre naše slovo niesť veľké množstvo výrazov, a to podľa toho, či sa nesie zbraň, odev, ozdoba alebo sa nosí dieťa pod srdcom. Podobne je to s analogickým slovesom v angličtine. Angličania pre naše slovo niesť majú napríklad takéto špeciálne výrazy: to carry, to wear, to hear; používajú sa podľa toho, či sa pomenúva nosenie šiat alebo niečoho iného. V aymarčine je 12 slov na pomenovanie nosenia, a to hlavne podľa toho, či sa pomenúva nesenie ťažkej, veľkej, malej veci, zvieraťa, dieťaťa atď.

Niektoré kmene nemajú osobitný výraz pre ruku alebo nohu, ale ich označujú podľa toho, komu patria: to je moja noha, tvoja noha, jeho noha atď. Tasmánčania namiesto nášho slova tvrdý používajú porovnanie „ako skala“ a namiesto nášho okrúhly porovnanie „ako mesiac“.

Majú osobitné pomenovanie pre každý druh gumovníka, ale nemajú spoločné pomenovanie pre strom. Eskimáci majú 15 slov na označenie rozličných druhov snehu. Napríklad sneh vo vzduchu pomenúvaju „nivtaitdolot“, sneh na zemi je „gamik“ atď. Podobne rozličnými menami označujú ľad. Ľad na mori je „siko“, ľad na sladkej vode je „nilak“, ľad na pevných predmetoch je „sermek“, ľad na vnútornej strane okna je „ilok“ atď. Beduíni majú viac ako 10 slov na pomenovanie piesku, Papuánci majú množstvo výrazov na pomenovanie chodenia. U nich sa ináč pomenúva chôdza na sever, ináč na juh, na západ i na východ. Zulovia nemajú spoločné slovo na pomenovanie kravy, ale majú špeciálne názvy pre bielu a pre čiernu kravu. Niektoré austrálske kmene nemajú špeciálny výraz pre ruku, ale iba pomenovanie pravej a ľavej ruky. V reči kmeňa

38

LEXIKOLÓGIA

Nupe je 183 výrazov pre názov široký, v reči kmeňa Hausa je 311 výrazov pre slovo veľký. V jazyku ewe je 33 slov na pomenovanie druhov chôdze. Onomatopoicky (napodobňovaním zvuku) pomenúvajú chôdzu krívavú, klátivú, ráznu, lenivú...

POMENOVANIE MATKY, SYNA, DCÉRY

бе

ни

ке

Príslušníci afrického kmeňa Asu nemajú názov pre matku, ani pre syna a dcéru. Tieto osoby pomenúvajú podľa konkrétneho reálneho vzťahu: žena, ktorá má dieťa, žena, ktorá varí, muž tejto ženy atď. Príslušníci kmeňa Motu nevedia označiť svojho bližšieho príbuzného. Podobne Jakuti a príslušníci kmeňa Maorov. Niektoré kaferské kmene zasa majú dva výrazy pre matku, ale ani jeden pre otca. V mnohých jazykoch sú osobitné pomenovania pre mladších a starších bratov. Dakotovia, indiánsky kmeň Ameriky, označujú slovom „činge“ starších bratov muža, slovom „timne“ starších bratov ženy, slovom „sungka“ mladších bratov. V jazyku ewe sa zistilo asi päťdesiat výrazov na pomenovanie príbuzenských vzťahov. Niektoré austrálske kmene majú dva výrazy pre „my“. Jeden používajú pôvodní príslušníci kmeňa a druhý ženy, ktoré boli do kmeňa prijaté. Všetky tieto zvláštnosti súvisia so spôsobom života, s kmeňovým zvykovým právom, napr. starší brat má inú právomoc a zodpovednosť ako mladší.

уџ

Koľko rozličných slov sa dá „vyrobiť“ z jednej abecedy?

За

во

д

за

Keby abeceda mala 30 písmen, mohlo by z nej vzniknúť 30 jednopísmenových slov (ako sú a, i, u, v, z...), 900 (302) dvojpísmenových (ako sú on, po, tu...), 27 000 (303) trojpísmenových slov (ako sú nôž, dar, len...), 810 000 (304) štvorpísmenkových (ako sú brat, pred, vlak...), 24 300 000 (305) päťpísmenových slov (ako sú stroj, matka, drevo...), 729 000 000 (306) šesťpísmenových slov (ako sú hruška, spieva, knižka...) atď. V Slovníku slovenského jazyka je iba 130 000 slov.

Predstavme si, koľko kombinácií ostáva nevyužitých, keďže v slovenčine máme aj slová, ktoré majú vyše 20 písmen (napríklad najnezodpovednejšiemu).

39

Otestujte sa

2. Uveďte aspoň dva príklady z daných skupín slov:

уџ

бе

a) historizmy: b) archaizmy: c) neologizmy:

ни

ке

1. Vysvetlite pojem jadro slovnej zásoby a uveďte aj niekoľko slov.

3. Uveďte, ako znejú dané slová v slovenčine a akého sú rodu.

за

gimnazija licej laboratorija

stipendija latifundija muzej

д

4. Pospájajte slová cudzieho pôvodu so zodpovedajúcimi slovenskými slovami.

За

во

apatický osvedčenie, potvrdenie certifikát labužník civilný ľahostajný, nevšímavý eufória občiansky (nevojenský) gurmán prehnaný pocit pohody, spokojnosti

5. Napíšte aspoň tri zložené slová.

40

LEXIKOLÓGIA

6. Slová kráľ, pomocník, lavica, rukavica, nožík, pár, podpisovateľ, zem, hlava, hlavný zaraď do skupín: neodvodené slová odvodené slová

ке

7. Od ľubovoľného slovesa utvorte pomocou predpôn aspoň päť slovies.

tenký – chudý –

9. Utvorte augmentatíva (zveličujúce slová):

široký – hrozný –

уџ

dlhý – vysoký –

úzky – malý – dobrý –

бе

krátky –

ни

8. Utvorte deminutíva (zdrobneniny) od prídavných mien:

telesná výchova – výtvarná výchova – informatika – dejepis –

За

во

д

slovenský jazyk – srbský jazyk – matematika – fyzika –

за

10. Od názvu vyučovacieho predmetu utvorte pomenovanie povolania:

41

III.

MORFOLÓGIA

UPEVŇOVANIE UČIVA O SKLOŇOVACÍCH SLOVNÝCH DRUHOCH

бе

ни

1. V texte vyhľadajte podstatné mená, určte skloňovacie vzory a pád a číslo tých podstatných mien.

Sneh napadal presne na Martina. Prituhol aj mráz. Okolo domov sa potulujú vtáky. Objavili sa sýkorky. Za nimi prileteli drozdy. Aj stehlíky hľadajú čosi pod zub. Vtáčiky potrebujú našu pomoc. Kŕmidlo pre vtáky nie je zložitý výrobok. Paľo urobil kŕmidlo z plastovej fľaše. Milanov otec zhotovil drevené kŕmidlo. Milan doň nasypal vtáčí zob. Vtáčiky šikovne vyzobkávajú pochúťky.

ке

PODSTATNÉ MENÁ

Ľuba Končeková: Zálesácke dni dnes (úryvok)

уџ

2. a) Pri ktorých podstatných menách treba určovať životnosť a neživotnosť?

за

b) Uveďte z textu všeobecné podstatné mená a vlastné podstatné mená.

3. a) Zakrúžkujte správnu odpoveď na otázku, ktoré sú gramatické kategórie podstatných mien.

во

д

• rod – číslo – pád • druh – rod – číslo – pád – vzor • druh – číslo – vzor

b) Podčiarknite abstraktné podstatné mená:

За

husle, cestovanie, voda, plavba, deň, hotel, radosť

4. Určte gramatické kategórie podstatných mien vo vete.

Od nepamäti človek závidel vtákom ich slobodu a chcel napodobňovať ich let.

42

5. a) Podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov

b) Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov

ни

PRÍDAVNÉ MENÁ

ке

c) Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov

1. Podčiarknite prídavné mená, v ktorých platí rytmický zákon.

бе

v ysoký, potrebný, nízky, dobrý, krátky, biely, zelený, nebojácny, horúci, cudzí, zajačí, kúpajúci.

2. Vo vetách vyhľadajte prídavné mená, určte ich druh a vzor.

3. a) Doplňte chýbajúce písmená.

уџ

rezy pozdĺž chodníka vyrástli z rozprávkových stromčekov starých čias na veľké stromy.

B Horárov najmenší chlapec bežal dolu chodníkom. V diviačích stopách stála voda.

во

д

за

... Ale bola to drobná žienka s jemn m ružov m lícami, mil m belas m očami a detsk m ústami. V pekn ch módne ušit ch šatách s ľahkou štólou na pleciach, so snehobiel m vlasmi a maličk m čiapkov m čepčekom mohla hrať úlohu starej mamy dajakej bábiky.

Lucy Maud Montgomeryová: Anna v Redmonte

За

b) Vypíšte prídavné mená a roztrieďte ich na akostné a vzťahové.

c) Všetky prídavné mená, ktoré sa dajú stupňovať, vystupňujte.

4. a) Zopakujte si skloňovacie vzory prídavných mien. Povedzte, ako sa prejavuje v skloňovaní rytmický zákon (porovnaj dvojice pekný a krásny a cudzí a horúci). b) Porovnajte skloňovanie prídavných mien v spisovnej slovenčine so skloňovaním vo vašom nárečí.

43

ZÁMENÁ 1. Dopíšte chýbajúce písmená.

ни

ке

Rodičia chodia na dovolenku vždy s nam . Tento rok však šli sam . Boli z toho ak si nesvoj . M sme šli k tete do Nového Sadu. Teta žije sam . Byt má sam kvet. V meste premávali sam autobusy. Raz sme s bratom zostali doma sam . Mali sme tak zvláštny pocit. Nikd by som nepovedala, že neprítomnosť bl zkych ľudí je tak nepríjemná. Hoci pod oknami chodili tak ist ľudia ako u nás doma, t najbližší nám veľmi chýbali. Ale našťastie nás z t chto myšlienok vyrušil telefón. N č nebolo krajšie ako počuť opäť mamin a otcov hlas.

бе

Poznámka: Treba rozlišovať zámeno sám, sama, samo, sami, samy od vymedzovacieho zámena samý, samá, samé, samí, samé. (Pozrite sa do Krátkeho slovníka slovenského jazyka.)

уџ

2. V slovenčine sa slovo istý javí vo funkcii prídavného mena a vo funkcii neurčitého zámena.

Najprv uvedieme príklady, keď je istý prídavné meno (istá pravda = zaručená pravda; istý chirurg = schopný, po srbsky povedané „siguran“; istá skrýša = bezpečná skrýša). Vo funkcii zámena po istom čase znamená po určitom čase.

ČÍSLOVKY

за

3. Zámená náš, váš, môj znejú v N pl. mužského rodu naši, vaši, moji (s krátkym i na konci) a I sg. mužského rodu je s naším, vaším, mojím (dlhé í).

во

д

Prehľadná tabuľka čísloviek

Otázka

základné skupinové radové druhové násobné

За

Druh

44

Členenie

koľko? koľko? koľký? koľkoraký?

určité desať troje štvrtý trojaký

neurčité málo, veľa viacero posledný mnohoraký

koľkonásobný? koľkokrát? koľko ráz?

päťnásobný päťkrát päť ráz

viacnásobný veľakrát veľa ráz

MORFOLÓGIA

V našej vojvodinskej slovenčine robíme chyby pri skloňovaní čísloviek od päť naďalej.

1. Vyskloňujte spojenia (v pluráli): N dvadsaťdva chlapcov (i dvadsiati dvaja chlapci) G

ни

ке

D A L I

уџ

бе

N dvadsaťdva žien dvadsaťdva detí G G D D A A L

L I

I

Pomôcka: D pl. je buď dvadsiatim dvom chlapcom, buď dvadsaťdva chlapcom.

за

2. Preložte do slovenčiny.

Časove slovačkog jezika imaćemo od devet do jedanaest.

За

во

д

Dođi u pola jedanaest.

Vratio se u pet (časova).

45

SLOVESÁ A ICH ČASOVANIE

Úlohy na opakovanie

ни бе

1. a) Gramatická osoba je b) Gramatické číslo je c) Slovesný čas je d) Slovesný spôsob je e) Slovesný rod je činný (chválim) a f) Slovesný vid je nedokonavý (písať) a

ке

Vieme, že sloveso vyjadruje rozličnými tvarmi tieto gramatické významy: osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod a slovesný vid.

уџ

2. a) Slovesné tvary sa delia podľa zložitosti na

за

b) podľa gramatického významu na

во

Zhrnutie

д

Poznámka: Jednoduchý slovesný tvar pozostáva z jedného slova (čítam, čítajúc). Výnimkou je zvratné sloveso (umývam sa).

V určitých slovesných tvaroch je vyjadrená osoba, číslo, spôsob a najčastejšie aj čas.

За

plnovýznamové slová – pomenúvajú deje Slovesá ohybné slová – časujeme ich zvratné podľa zvratnosti nezvratné plnovýznamové podľa významu neplnovýznamové

46

plnovýznamové

činnostné

stavové

ке

predmetové bezpredmetové bezpredmetové

ни

prechodné neprechodné

бе

Podčiarknite slovesá v nasledujúcich dvoch textoch. Zistite úhrnný počet slov a počet slovies v prvom a v druhom úryvku.

во

д

за

уџ

a) Ale Peťo si vzal do hlavy korčuľovanie, obliekol si bundu a šál, čiapku a rukavice, cez plece si prehodil korčule a vykročil do zimy.

Korčuľovanie, ktoré bolo inokedy pôžitkom, bolo teraz iba čímsi vyvzdorovaným. Darmo zaťal päste, darmo sa usiloval lietať po ľade, načisto skrehol. Štipľavý mráz sa nedal ničím zahnať. Okrem toho bol ľad naozaj ako sklo, hladký a tvrdý, korčule sa doň takmer nevbárali, iba skĺzavali po hladkom povrchu. Nakoniec prikorčuľoval k brehu. S veľkou námahou sa prezul, zviazal korčule, prehodil si ich cez plece, topánky si ani nezašnuroval a rozbehol sa domov. Tešil sa na sporák, na to, ako sa prezuje a zohreje si nohy i ruky, pomyslel si na sladké teplo, ktoré sa v ňom rozleje, keď sa napije horúceho čaju s medom.

Ale keď dobehol k bráne, zastal ako skamenený. Spoza bránky vyskakoval naňho biely chlpatý pes a zúrivo brechal. Peťo sa zháčil. Takého psa na ich dvore jakživ nevidel. Pes brechal a vyskakoval na plot. Kde sa tu vzal? Možno ich prišla navštíviť pani zima, aby svojím studeným dychom premenila všetkých doma na cencúle, a psa nechala na dvore, aby strážil a nikoho dnu nepustil, kým nedokončí svoje dielo. Peťo si pošuchal čelo. Potom mu to zišlo na um. Možno sa sem zatúlal a nemôže sa dostať von. Rýchlo otvoril bránku.

– Bež, potvora, – zakričal.

За

Dušan Kováč: Prorok a snežný pes (úryvok)

b) Mokrade, šachorie, trstina a vŕby. Vŕby, trstina, šachorie, mokrade. Potom na hodnom kuse iba trstina. A znovu vŕby. Vŕbový les, vŕbové kroviny, bútľavé vŕby-stareny, mnohé rozčesnuté bleskom a obhorené s vetvami sklonenými až po zem.

Tu a tam na suchších miestach stoja osamelé biele domčeky so šašinovými strechami. Okolo domčeka kŕdliky sliepok, krava, uviazaná o vŕbu, srstnaté čierne prasce v riedkom blate.

Helena Križanová-Brinzová

V prvom úryvku je V druhom úryvku je

slov, z čoho slov, z čoho

slovies. slovies.

47

ке

Vidíme, že v prvom úryvku sú slovesá percentuálne oveľa väčšmi zastúpené ako v druhom.

Je to preto, že v prvom prípade ide o rozprávanie udalosti a v druhom o statický opis. Slovesá majú vo vete dôležité postavenie, sú jej jadrom. Vety bez slovesného prísudku sú zriedkavé.

Dôkladným rozborom sa zistilo, že v živej reči každé piate slovo je sloveso. Na prejav, ktorý má 100 slov, približne pripadá 28 podstatných mien, 10 prídavných mien, 10 zámen, 2 číslovky, 18 slovies (zvyšných 32 slov sú príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia). V Slovníku slovenského jazyka je vyše 30 000 slovies.

1. PRÍTOMNÍKOVÉ A NEURČITKOVÉ SLOVESNÉ TVARY

ни

Pri triedení slovesných tvarov na prítomníkové a na neurčitkové berieme do úvahy, či je daný slovesný tvar odvodený z prítomníkového a či z neurčitkového kmeňa.

уџ

бе

Každé sloveso má dva prítomníkové kmene a jeden alebo dva neurčitkové kmene.

Jedna podoba prítomníkového kmeňa je presne taká, ako je tvar tretej osoby jednotného čísla prítomného času. Druhý prítomníkový kmeň dostaneme tak, že od tretej osoby množného čísla prítomného času oddelíme osobnú (ohýbaciu) príponu.

за

Napr. sloveso robiť má takýto prítomníkový kmeň: 1. podoba 2. podoba robí rob (oddelili sme osobnú príponu -ia)

во

д

Iné príklady: maľuje maľuj (sloveso maľovať) (sloveso brať) berie ber (sloveso písať) píše píš

За

Neurčitkový kmeň dostaneme, keď od neurčitku odsunieme neurčitkovú príponu -ť: vola-ť; nies-ť, beža-ť.

Druhú podobu tohto kmeňa nájdeme tak, že od tretej osoby množného čísla minulého času oddelíme príponu -li: vola-li, pad-li, minu-li, vide-li.

Prítomníkové a neurčitkové kmene budeme ľahko určovať, keď si pozorne prezrieme nasledujúce tabuľky:

48

MORFOLÓGIA

Prítomníková kmeňotvorná prípona

sad vid hod píš mil

ne í í e uje

Osobná ohýbacia prípona m m m m m

Koreň

Prítomníková kmeňotvorná prípona

sad vid hod píš mil

n

Prítomníkový kmeň

Prítomníkový kmeň

Prítomníkový slovesný tvar

Určovanie 1. podoby neurčitkového kmeňa Neurčitková kmeňotvorná prípona

Neurčitková prípona

sad vid hod pís mil

nú ie i a ova

ť ť ť ť ť

Koreň

Neurčitková kmeňotvorná prípona _ e i a ova

за

sad vid hod pís mil

Osobná prípona li li li li li

Neurčitkový kmeň Neurčitkový slovesný tvar

во

д

Neurčitkový slovesný tvar

Určovanie 2. podoby neurčitkového kmeňa

уџ

Koreň

бе

Prítomníkový slovesný tvar

Neurčitkový kmeň

uj

Osobná ohýbacia prípona ú ia ia u ú

ни

Koreň

Určovanie 2. podoby prítomníkového kmeňa

ке

Určovanie 1. podoby prítomníkového kmeňa

За

Úlohy

1. Vyhľadajte 10 slovies v úryvku Hurbanovej drámy Zem (čítanka, s. 140 – 143). Určte prítomníkový a neurčitkový kmeň každého z nich.

Vzor: volať má prítomníkové kmene volá a volaj, neurčitkový kmeň je vola.

49

ке

за

уџ

бе

ни

2. Rozložte na zložky prítomníkové slovesné tvary (podľa tabuľky). dvíhaš, kupujeme, chválite, krátia, vozia, nosíme, beriete, nesú

1.1 SLOVESNÉ TVARY Z PRÍTOMNÍKOVÉHO KMEŇA

д

Prítomný čas

За

во

Utvorte tvary prítomného času slovies chytať, niesť, vládnuť, robiť, báť sa. Každý tvar rozdeľte na koreň, prítomníkovú kmeňotvornú príponu a osobnú (ohýbaciu) príponu.

Prítomný čas sa tvorí z prítomníkového kmeňa pomocou osobných prípon: Jednotné číslo 1. osoba: -m 2. osoba: -š 3. osoba: -ø*

Množné číslo -me -te -ú (-u), -ia (-a)**

* Znak ø dávame, keď je prípona nulová, t. j. keď sa prípona nevyskytuje. V tretej osobe jednotného čísla prítomného času máme nulovú príponu, nuž sa tento tvar (formálne) zhoduje s prvou podobou prítomníkového kmeňa. ** Zápis –ú/-u znamená, že koncovka môže byť dvojaká. Je napr. miznú, ale vládnu. To isté platí o zápise -ia/-a. Proti držia je dajme tomu stoja.

50

MORFOLÓGIA

Napr. nesiem, vládnem, nosím nesieme, vládneme, nosíme nesieš, vládneš, nosíš nesiete, vládnete, nosíte nesie, vládne, nosí nesú, vládnu, nosia

ке

Úlohy

бе

ни

1. Napíšte v spisovnej slovenčine prítomný čas týchto západoslovenských tvarov: spívám, spíváš...; vrátím sa, vrátíš sa...; dívám sa, díváš sa...

Rozkazovací spôsob

уџ

2. Zhoduje sa tvar 3. osoby množného čísla prítomného času v nárečí vašej osady s tvarom v spisovnej slovenčine?

(Ak sú rozdiely, napíšte 10 viet, v ktorých použijete spisovné prípony.)

д

за

1. Utvorte tvary rozkazovacieho spôsobu slovies chytať, niesť, vládnuť, robiť, báť sa. Môže 1. osoba jednotného čísla sama sebe rozkazovať?

2. Ako vyslovujeme tvary nesme!, plaťme!, vráťme! a iné podobné tvary? Aké spodobovanie spoluhlások sa tu deje?

За

во

Rozkazovací spôsob sa ako osobitný tvar vyskytuje len v 2. osobe jednotného čísla a v 1. a 2. osobe množného čísla. Tvar rozkazovacieho spôsobu pre 3. osobu je zložený slovesný tvar. Vzniká tak, že sa k 3. osobe prítomného času pridá častica nech: nech píše!, nech píšu!

Rozkazovací spôsob sa odvodzuje z druhej podoby prítomníkového kmeňa. (Ako dostaneme túto podobu?) Keď sa táto podoba končí na spoluhlásku, alebo na skupinu spoluhlások, ktorá je zvyčajná na konci slov, je súčasne tvarom pre 2. osobu jednotného čísla rozkazovacieho spôsobu.

Príklady: nesú – nes!, pustia – pusť!

Ak sa kmeň končí na d, t, l, n, rozkazovací spôsob sa končí na ď, ť, ľ, ň, (seď!, pleť!, meľ!, miň!).

Kmeňotvorná prípona -j odpadá, ak je pred ňou i, y (ši!, skry sa!, bi!). Ku skupine spoluhlások, ktoré nebývajú na konci slov, sa pripája prípona rozkazovacieho spôsobu -i: trú – tri!, žnú – žni!, padnú –padni!

51

Rozkazovací spôsob má teda tieto prípony:

- nes! nech nesie!

nesme! neste! nech nesú!

1. - 2. sadni si!

3. nech si sadne!

sadnime si! sadnite si! nech si sadnú!

бе

Úloha

ке

Príklady: 1.

2.

3.

Množné číslo -me alebo -ime -te alebo -ite nech + prítomník

ни

Jednotné číslo 1. osoba: 2. osoba: - ø alebo -i 3. osoba: nech + prítomník

уџ

1. Vyhľadajte tvary rozkazovacieho spôsobu.

д

за

Neuzeraj sa v cudzom zrkadle – každý svet má svoju koľaj, nechoď sa hľadať v časy zapadlé, na vlastný čas sa odvolaj! – Never, že ľud ten, čo ovce pasie, pred budúcnosťou svojou sa trasie...

Andrej Sládkovič: Detvan

во

Prechodník

За

Prechodník sa používa na vyjadrovanie sprievodného deja, teda vtedy, keď chceme povedať, že odrazu sa konajú dva deje.

Prechádzame sa a rozmýšľame. = Prechádzajúc sa rozmýšľame.

Holý prechodník (neoddeľuje sa čiarkou)

Išiel po hore a veselo si pohvizdoval. = Išiel po hore, veselo si pohvizdujúc.

Rozvitý prechodník (oddeľuje sa čiarkou)

52

MORFOLÓGIA

Všimnite si tieto vety:

Prechádzam sa Prechádzaš sa Prechádza sa

rozmýšľajúc.

ке

Vidíte, že prechodník rovnako znie pre všetky osoby; nemení sa ani podľa osoby ani podľa čísla. (Aký slovesný tvar je to – určitý, či neurčitý?) Tvorí sa od 2. podoby prítomníkového kmeňa príponami -úc/-uc a -iac/-ac.

уџ

Úlohy

бе

ни

Napr.: berúc (= ber + úc), nesúc, vedúc, trúc / vládnuc, odmietnuc, striehnuc, viaznuc / (Prečo je tu prípona -uc krátka?), / voziac, nosiac, prosiac, držiac / chváliac, súdiac, píliac, žialiac / (Platí v týchto tvaroch rytmický zákon?), / stojac, bojac sa.

1. N ájdite prechodníky v ukážke a odpíšte ich do zošita. Všimnite si, ako sa vďaka prechodníkom rozprávanie stáva zovretejším.

д

за

ipčan sklamaný pozeral, ako zmizla; potom pobral sa i on za druhými do izby. Páni a šedivý Č kmotor sadli si k stolu, čakajúc na Sabu, ktorú museli tri razy volať. Ona totiž už hodinu sedela v izbe najďalšej a nechcela ísť, bojac sa. Na štvrté volanie pobrala sa konečne krokom, akoby ju niekto stíhal, a obzerajúc sa všade dookola, či je niekto, kto by ju zamenil v hosťovskej, idúc, zazrela vstupovať Červeňa, čo stratil život, lebo mu otec premrhal majetok, i pribehla k nemu.

Celá sa chvejúc, schytila ho – nevediac o tom – za ruku a nedala sa mu ani pokloniť.

Božena Slančíková-Timrava

во

2. Utvorte zo súvetia vety s prechodníkovou väzbou.

За

aník sa náhlivo obrátil a držal pritom pohotovo zbíjačku. – Hanka sedela pod orgovánom a priB tom počúvala slávičí spev. – Pred nami s veľkým chvatom ide Anička a nestará sa o nič. – Mande založila ruky a očakávala hroznú búrku, akej ešte nebolo. – Chlapci ho vítali baranicami a vyhadzovali ich do výšky.

53

Činné príčastie prítomné Činné príčastie prítomné sa tvorí od 2. podoby prítomníkového kmeňa príponou -úci/-uci a -iaci/-aci Činné príčastie prítomné nesúci viažuci prosiaci

ке

2. podoba prítomníkového kmeňa nes viaž pros

ни

3. os. mn. č. prítomného času nesú viažu prosia

бе

Tento tvar majú len nedokonavé slovesá. Prípona -úci sa skracuje v prípadoch typu vládnuci, striehnuci, viaznuci a s príponou -aci sa stretáme len pri nepočetných slovesách (stojaci, bojaci sa, hojaci sa).

Príčastie je ohybný tvar. Napr.: ponáhľajúci sa človek, od ponáhľajúceho sa človeka, k poná­ hľajúcemu sa človekovi. (Ktorému slovnému druhu sa činné príčastie prítomné podobá?)

уџ

Tento tvar nám umožňuje pozmeniť súvetie na rozvitú vetu. V rozvitej vete je len jeden určitý slovesný tvar. (Koľko určitých slovesných tvarov je v súvetí?)

Skúmal riedku šticu, padajúcu na jej vysoké okrúhle čelo.

Vonkajšie múry presvitali spoza lešenia, ktoré siahalo do výšky poschodia.

Vonkajšie múry presvitali spoza lešenia, siahajúceho do výšky poschodia.

д

за

Skúmal riedku šticu, ktorá padala na jej vysoké okrúhle čelo.

За

во

Nijako nechcelo sa mu upustiť od role Cimennej, ktorá susedila s jeho rátou.

Nijako nechcelo sa mu upustiť od role Cimennej, susediacej s jeho rátou.

Úlohy

1. Pozmeňte súvetie na rozvitú vetu tak, že utvoríte činné príčastie prítomné.

Mohol by pozobúdzať všetkých spachtošov, ktorí šúchajú nosy o vankúše. – Má mnoho kanárikov a stehlíkov, ktoré spievajú od rána do večera. – Zaznel zvon, ktorý oznamoval koniec dňa. – Do izby vstúpil brat Martin, ktorý sa vracal z práce. – Zaviedol mládencov do mesta, ktoré ležalo

54

MORFOLÓGIA

na dohľad od dediny. – Chlapci sa pohli pred pánov, ktorí sedeli za zeleným stolom. – Okyptili ich víchry, čo udierajú na samotu najmä za jesenných nocí. – Jerguš spieval pesničku o vode, čo večne putuje. – Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou trávou.

ке

2. Všimnite si, v čom sa prejavuje zhoda príčastia a nadradeného podstatného mena. Vychádzajte z viet utvorených v rámci predošlej úlohy.

ни

3. Ktorý slovný druh sa zhoduje s nadradeným podstatným menom v páde, v rode a v čísle?

уџ

бе

4. Podľa ktorého vzoru sa skloňujú tvary činného príčastia prítomného? (Prihliadajte na ich zakončenie!)

за

1.2 SLOVESNÉ TVARY Z NEURČITKOVÉHO KMEŇA Neurčitok

во

д

Neurčitok sa skladá z neurčitkového kmeňa a prípony -ť (pada-ť, rozumie-ť, vola-ť, bra-ť).

Vyskytuje sa často pri pomocných slovesách.

За

Úloha

1. V nasledujúcom texte vyhľadajte neurčitky. Povedzte, s ktorými slovami sa viažu. yklista je povinný jazdiť alebo viesť bicykel pri pravom okraji vozovky; mimo C obce smie používať aj pravú krajnicu, ak nie sú tým ohrozovaní alebo obmedzovaní chodci. Kde je pre cyklistov dopravnou značkou „Chodník pre cyklistov“ vymedzený pruh alebo chodník, je cyklista povinný ich používať, iným účastníkom cestnej premávky je ich používanie zakázané.

55

L-ový tvar (l-ové príčastie)

ке

L-ový tvar, ktorý sa vyskytuje len ako časť zložených tvarov minulého času a podmieňovacieho spôsobu prítomného a minulého, sa tvorí z druhej podoby neurčitkového kmeňa: 1. príponou -l, -la, -lo, -li, ak sa kmeň končí na samohlásku (videl, videla, videlo, videli; pa­ dal, padala, padalo, padali), 2. príponou -ol, -la, -lo, -li, ak sa kmeň končí na spoluhlásku (sadol, sadla, sadlo, sadli; piekol, piekla, pieklo, piekli).

V spisovných prejavoch nevyslovujeme v l-ovom tvare v („spav“, „padav“).

ни

Činné príčastie minulé

бе

Činné príčastie minulé sa tvorí od dokonavých slovies príponou -vší, -všia, -všie, napr. spad­ nuvší, skočivší, vybehnuvší. Je to veľmi zriedkavý neživý tvar. Všimnime si ho ešte vo vetách: Tu zhrmelo a iskry, vyletevšie dohora, osvietili horizont. – My, občania, ostavší doma, musíme sa postarať o to s vynaložením všetkých síl.

Ktorými slovami môžeme nahradiť v uvedených prípadoch príčastie?

уџ

Trpné príčastie

за

Trpné príčastie sa tvorí z 2. podoby neurčitkového kmeňa príponami -ný (-ná, -né, -ní) a -tý (-tá, -té, -tí); napr.: zoraný, držaný, začretý.

Slovesá vzoru niesť a voziť majú príponu -ený: nesený, vozený.

Slovesné podstatné meno

За

во

д

Slovesné podstatné meno sa tvorí z 2. podoby neurčitkového kmeňa, a to príponami -nie, -enie a -tie (správanie, dávanie, vedenie, nesenie, nosenie, rozhodnutie, hriatie).

Všimnite si tvary slovesného podstatného mena siatie: siatie, siatia, siatiu, siatí, siatím. Platí tu rytmický zákon?

Otázky a úlohy

1. Ktorému slovnému druhu sa podobá trpné príčastie?

2. Podľa ktorého vzoru ho skloňujeme?

56

MORFOLÓGIA

3. Všimnite si dlhú samohlásku v neurčitku a v trpnom príčastí: zmrznúť – zmrznutý. Podľa tohto vzoru utvorte trpné príčastia daných slovies. spadnúť –

, , ,

schudnúť – uschnúť –

zhasnúť – zohnúť – ukradnúť –

, , .

ни

ке

4. Vysvetlite, prečo sa prípona skrátila v nasledujúcich tvaroch: hriaty, siaty, usmiaty, liaty, prekliaty.

5. Nevhodné slovo prečiarknite.

Slovesné tvary z prítomníkového kmeňa sú jednoduché/zložené.

уџ

бе

6. Vyskloňujte slovesné podstatné mená hriatie a prianie. Platí tu rytmický zákon?

Zhrnutie

за

Slovesné tvary z prítomníkového kmeňa

д

Prítomný čas

Rozkazovací spôsob

во

Prechodník

За

Činné príčastie prítomné Slovesné tvary z neurčitkového kmeňa Neurčitok L-ový tvar Činné príčastie minulé Trpné príčastie

Slovesné podstatné meno 57

2. ZLOŽENÉ SLOVESNÉ TVARY Budúci čas

ке

1. Utvorte budúci čas slovies písať, hrať sa, čítať. Aké slovesá sú to podľa vidu?

2. Utvorte budúci čas slovies napísať, vyhrať, prečítať. Aké slovesá sú to podľa vidu?

3. Ako si pomáhame pri určovaní slovesného vidu?

ни

Budúcim časom sa vyjadruje budúci dej. Tvorí sa dvojako: a) Budúci čas pozostáva z tvarov budúceho času slovesa byť a z neurčitku daného slovesa, ak je sloveso nedokonavé:

бе

budem sadiť budeme sadiť

budeš sadiť budete sadiť

bude sadiť budú sadiť b) Dokonavé slovesá vyjadrujú budúci dej prítomníkom:

Minulý čas

за

уџ

posadím posadíme posadíš posadíte posadí posadia

За

во

д

1. Utvorte minulý čas slovies písať, napísať; čítať, prečítať. Vplýva slovesný vid na tvorenie minulého času?

2. Všimnite si, z čoho sa skladá tretia osoba minulého času v jednotnom a v množnom čísle v slovenčine a z čoho v srbčine.

3. Ako znie minulý čas, ak je podmet v ženskom rode a ako pre stredný rod a pre množné číslo?

Minulým časom sa vyjadrujú minulé deje. Pozostáva z prítomného času slovesa byť a z l-ového tvaru časovaného slovesa. V tretej osobe jednotného i množného čísla niet tvaru slovesa byť. Teda minulý čas vyzerá takto:

sadil, -a, -o som sadili sme

sadil, -a, -o si sadili ste

sadil, -a, -o sadili

58

MORFOLÓGIA

Dávnominulý čas sa tvorí z minulého času slovesa byť a z l-ového tvaru časovaného slovesa: bol, -a, -o som spieval, -a, -o bol, -a, -o si spieval, -a, -o bol, -a, -o spieval, -a, -o

boli sme spievali boli ste spievali boli spievali

ке

Podmieňovací spôsob

ни

Všimnite si vyznačený tvar vo vete: Prišiel by som k vám, keby som mal času.

бе

Prečo nedošlo k návšteve? Aká podmienka nebola splnená?

уџ

Slovesný tvar označujúci činnosť, ktorá by sa vykonala, keby bola splnená nejaká podmienka, voláme podmieňovací spôsob. Má tieto tvary: písali by sme písali by ste písali by

podmieňovací spôsob prítomného času

за

písal (-a, -o) by som písal (-a, -o) by si písal (-a, -o) by

д

Čím sa líši podmieňovací spôsob od minulého času?

Podmieňovací spôsob prítomného času sa tvorí z minulého času slovies a z častice by.

Podmieňovací spôsob minulého času sa tvorí z podmieňovacieho spôsobu prítomného času slovesa byť (bol by som...) a z l-ového príčastia časovaného slovesa: boli by sme písali boli by ste písali boli by písali

podmieňovací spôsob minulého času

За

во

bol (-a, -o) by som písal (-a, -o) bol (-a, -o) by si písal (-a, -o) bol (-a, -o) by písal (-a, -o) Poznámka

Pomocné sloveso som nesmieme vynechať v podmieňovacom spôsobe. Hovoríme teda: kreslil by som (nie „kreslil by“). V nárečiach sa v prvej osobe sg. som vynecháva. (Porovnaj napr. ľudovú pieseň: Tancovala by, /ale som bosá./Vrtela by sa,/ nemám kolesá.)

59

Trpný rod Trpný rod je zložený slovesný tvar. Skladá sa z príslušných tvarov slovesa byť a z trpného príčastia časovaného slovesa.

бе

ни

ке

Obyčajne sa používajú v trpnom rode určité slovesné tvary: prítomný čas (som chválený, si chválený,...), budúci čas (budem chválený,...), minulý čas (bol som chválený,...), rozkazovací spôsob (buď chválený), podmieňovací spôsob (bol by som chválený, bol by som býval chválený).

Neurčitok znie: byť chválený.

Existuje aj zvratný trpný rod (zvratné pasívum). V ňom sa vyskytuje samostatná morféma sa. Napr.: Výstavba objektu sa skončí do konca roka.

Hodne železa sa spotrebovalo pri výstavbe mosta.

Budúci čas

Minulý čas

Podmieňovací spôsob

Trpný rod

за

уџ

ZLOŽENÉ SLOVESNÉ TVARY

Otestujte sa

во

д

1. Porovnajte prítomný čas slovies chytať, volať, utekať a dúfať, chodievať, čakávať. K akému záveru ste prišli ohľadom á a a v kmeni?

За

2. Prečiarknite nenáležité tvary. v oniam – voňám; klaňáš sa – klaniaš sa; zavadzá – zavadzia; vešiame – vešáme; večeráte – večeriate; meria – merá; stavá – stavia Odpoveď skontrolujte spolu s učiteľom. Ak ste si nie istí, pozrite sa do slovníka.

3. Prečiarknite nenáležité tvary. šedivieť – šediveť; chorľavieť – chorľaveť; pozhoveť – pozhovieť; ochorieť – ochoreť

60

MORFOLÓGIA

4. Napíšte spisovnú podobu nárečových neurčitkov. daruvať

, ,

kupuvať montuvať

, ,

chudnúť, mrznúť, vládnuť, ľahnúť, stiahnuť, viaznuť, seknúť, tŕpnuť 6. Nenáležité tvary prečiarknite.

ке

maľuvať

5. Podčiarknite neurčitky, v ktorých došlo k rytmickému kráteniu.

ни

znie/zneje; (ovocie) zreje/zrie; pozrie/pozre (von), prispeje/prispie (sumou)

бе

7. Napíšte tretiu osobu množného čísla prítomného času slovies poslať, kašlať, mlieť.

8. Napíšte namiesto nárečových tvarov spisovné tvary.

за

b) kráčá, slúbí, líhám, nosíváš

уџ

a) ukezuvať, ukiazať, kediť, hľadieť (film), misieť

9. Zakrúžkujte správnu odpoveď.

д

a) Prípona -úci (činné príčastie prítomné) sa skracuje, ak je predchádzajúca slabika krátka.

во

b) Prípona činného príčastia prítomného -úci sa skracuje, ak je predchádzajúca slabika dlhá.

10. Utvorte podmieňovací spôsob prítomného času slovesa čítať.

За

Sg. Pl.

61

3. VÝZNAM A POUŽITIE SLOVESNÝCH TVAROV A SPÔSOBOV Slovesný čas je trojaký: a) c)

, b)

,

.

čas.

ни

Prítomný čas

čas. čas.

ке

Ak dej prebieha vtedy, keď ho oznamujeme, je to Ak sa dej má uskutočniť po našom oznámení, je to Ak dej prebiehal pred oznámením, je to

бе

Vyhľadajte tvary prítomného času. Pouvažujte o ich význame. Všetky deje vyjadrené prítomným časom sa odohrávajú, keď o nich hovoríme? a) Dívam sa cez okno. Vonku je pekne. Na dvore sa hrajú deti. Práve majú hodinu telesnej výchovy.

за

уџ

b) Mesiac trblietavo svietil na cestu, potom náhle spadol za múr oblakov. Okolo mňa sa zavrela jaskyňa. Kráčam poslepiačky, je tma ako pred začiatkom vekov, oči sú zbytočné.

Idem, idem poslepiačky v tme spred začiatkov vekov... Potom Mesiac vyskočí na múr oblakov, beží proti mne po kuse vyleštenej oblohy ako po klzisku. Čo? Tajomstvo vesmíru a života? Hahaha! Mesiac sa rehoce a beží ďalej po klzisku...

Ján Bodenek: Posledný autobus

во

д

c) Vstupným obvodom každého prijímača je otvorený anténny obvod, ktorý obyčajne nebýva laditeľný. Keď dopadajú na prijímaciu anténu nútené kmity, väzbou prechádza energia týchto elektrických kmitov do uzavretého ladiaceho obvodu, ktorý ladíme zmenou kapacity kondenzátora do rezonancie s vysielačom.

Z učebnice fyziky

За

d) Komu sa nelení, tomu sa zelení. – Najprv mlátia, potom platia. – Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá. – Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí. e) Zajtra ideme na futbalový zápas. Naše mužstvo hrá proti Somborčanom. f) „Odveziete ma do Vranova,“ povedal, akoby to bolo čosi zrejmé. – „Ten kameň zodvihneš, nájdeš tam jednu starú šabľu, tou šabľou mi najskôr ten dub zotneš...“

Vidíme, že len deje uvedené v bode (a) sa odohrávajú v tejto chvíli. Je to základné použitie prítomného času čiže skutočný prítomný čas.

62

MORFOLÓGIA

ке

V bodoch (b) až (f) ide o druhotné (sekundárne) použitie prítomného času. Príkladom (b) oživujeme dej z minulosti. Ide o historický prítomný čas (prézent), bežný najmä v literárnych dielach. V bode (c) je všeobecný prítomný čas; máme do činenia s výrokom všeobecnej platnosti. S ním tesne súvisia príklady (d). Prítomný čas použitý v porekadlách a v prísloviach sa nazýva gnómický* prítomný čas.

Bod (e) je ukážkou prítomného času použitého vo význame budúceho času a príklady (f) znamenajú rozkaz.

Význam prítomného času

ни

skutočný prítomný čas

historický prítomný čas

бе

všeobecný prítomný čas

gnómický* prítomný čas

уџ

význam budúceho času rozkaz

за

* Gnóma – stručne vyjadrená múdrosť

во

д

Úlohy

За

1. Uveďte niekoľko príkladov na základné použitie prítomného času. Vysvetlite pravý význam tohto slovesného času.

2. Z úryvku Timraviných Ťapákovcov (čítanka, s. 46) prečítajte prvé tri odseky. Vysvetlite, akú funkciu má striedanie minulého času s historickým prítomným časom.

63

3. Príslovia a porekadlá pospájajte s ich významom.

уџ

бе

ни

ке

Každá pesnička má svoj koniec.

Rozhodujúce je zakončenie.

Na konci bič plieska.

Všetko sa raz pominie (aj príjemné veci).

Dva kohúty na jednom smetisku Ak niekto nedá najavo svoje zámery, sa neznesú. nemožno mu pomôcť.

Nešťastie nechodí po horách, Dvaja ľudia, ktorí si konkurujú, ale po ľuďoch. bývajú nepriatelia.

Nemému dieťaťu ani vlastná Ľudský život je často mať nerozumie. sprevádzaný trápením.

4. Nájdite v ktorejkoľvek učebnici odborný text s prítomným časom so všeobecnou platnosťou a odpíšte ho.

Minulý čas

за

5. Napíšte, aký význam majú prítomníkové tvary dokonavých slovies.

во

д

Vyhľadajte v prvých troch odsekoch Tajovského poviedky Prvé hodinky tvary minulého času. Aké deje sa nimi označujú?

Vidíme, že tvarom minulého času sa označuje dej, ktorý sa uskutočnil prv, než sa o ňom hovorilo.

Okrem toho sa minulý čas používa v dvoch prípadoch druhotne (sekundárne):

За

1. V porekadlách a prísloviach býva gnómický minulý čas: Zmenila si sokola za páva. – Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala. – Veľká kuchyňa ešte nikdy testament neurobila. – Kto robil, zarobil, má na stole slíže... – Prv dozrel, ako vyrástol.

– Ešte mu perá nedorástli.

Dané frazeologické spojenia pretlmočte spolu s učiteľom slovenčiny. Vypomôžte si slovníkmi.

2. Minulým časom sa v zriedkavých prípadoch vyslovuje želanie (zlorečivé): Bodaj by sa prepadli tie starosti! – Bodaj by vás, vy mládenci, čerti vzali... – Bodaj ho zrádnik metal! – Čert vzal všetko!

64

MORFOLÓGIA

Existuje aj dávnominulý čas. Ním sa môžu vyjadriť deje, ktoré sa odohrali (alebo diali) pred iným minulým dejom. Napr.:

Chlapci túžili žiť ako pračlovek, o ktorom sa boli učili. minulý dávnominulý čas čas

ке

Týmito tvarmi sa neraz zdôrazňuje minulosť: Chlapec sa tam bol hral. – Spodné vody sa boli dostali ďaleko za hrádzu.

бе

ни

základný Význam minulého času gnómický druhotný želanie Budúci čas

уџ

V nasledujúcom texte podčiarknite tvary budúceho času. Povedzte, čo sa nimi vyjadruje.

д

за

V lete navštívim so sestrou Slovensko. Vopred porozmýšľame, kam pôjdeme a koľko kde zostaneme. Opýtam sa bratranca, kedy bude doma v Bratislave, aby sme sa s ním stretli. Na Slovensku pobudneme len sedem dní.

Po návrate z výletu budem chodiť do ôsmej triedy. Už teraz budem rozmýšľať, ktorú strednú školu si po jej zakončení zvolím, lebo voľba povolania je dôležitá otázka. Porozprávam sa o tom aj s rodičmi a starými rodičmi.

За

во

Budúcim časom sa označuje dej, ktorý sa uskutoční v budúcnosti. Možno ho použiť, aj keď rozprávame o minulých dejoch, ak sa doslovne uvádzajú plány alebo budúce deje. (Napr.: Potom sme vyniesli takéto rozhodnutie: „Vyhodíme do povetria most...“) V porekadlách a prísloviach nachádzame aj tvary budúceho času. Je to gnómický budúci čas, napr.: Čomu za mladosti privykneš, tomu v starosti neodvykneš. – Bez sejby nebude žatvy. – Dom rozdelený padne. – Pomaly ďalej zájdeš.

Občas sa budúcim časom vyjadruje zákaz (Ale do tej trinástej izby nenakukneš! – Nie, dnes hrať nebudeš!), alebo pravdepodobnosť (Budete hádam vedieť, kto som? = Pravdepodobne viete, kto som.).

65

Rozkazovací spôsob Čo sa vyjadruje rozkazovacím spôsobom?

Rozkazovacím spôsobom sa okrem rozkazu a zákazu môže niekedy vysloviť podmienený dej, napr.: Pospi hodinku, počuješ ráno novinku. (= Ak si pospíš hodinku,...)

бе

ни

ке

Na vyjadrovanie dôrazného rozkazu a zákazu sa niekedy používajú tvary prítomného času, ba i tvar budúceho času. Platnosť drsného rozkazu máva neurčitok.

Príklady: Chlapci, ideme! – A teraz sa vrátiš domov! – Budeš čušať! – Sedieť! – Stáť!

Rozkazovacím spôsobom sa vyjadrujú aj porekadlá a príslovia: Priatelia buďme, dlhy si plaťme! – Sadaj mladý u starého a nauč sa kumštu jeho. – Neráňaj, neráňaj, zelené padajú; také si dievča ber, aké ti dávajú. – Mladý nabývaj (nadobúdaj), starý užívaj.

Ako sa menuje takýto rozkazovací spôsob?

уџ

rozkaz prítomný čas Význam budúci čas rozkazovacieho zákaz neurčitok spôsobu gnómický rozkazovací spôsob

за

Podmieňovací spôsob

во

д

Uveďte príklady na podmieňovací spôsob. Čo sa ním vyjadruje?

Podmieňovacím spôsobom sa vyjadruje dej, ktorého uskutočnenie je len možné. Okrem toho ním môžeme vyjadriť mierny rozkaz (Mohli by sme už ísť.), skromnejšie tvrdenie (Myslel by som, že táto cesta je správna.) atď.

Trpný rod

За

Ako sa tvorí trpný rod? Čo znamená tento zložený slovesný tvar?

Trpný rod sa používa vtedy, keď pre dôraz alebo pre dôležitosť chceme použiť ako podmet tú osobu alebo tú vec, ktorú zasahuje slovesný dej. Činný rod Trpný rod Chválim žiaka. Žiak je chválený.

Robotníci stavajú dom.

Dom sa stavia.

66

MORFOLÓGIA

Úlohy

бе

ни

ке

1. Text napísaný v činnom rode pozmeňte na text v trpnom rode.

Palacinky s tvarohovým krémom. – Z palacinkového cesta pripravíme palacinky. Tvaroh, cukor, žĺtok a amaretto rozmiešame na hladký krém. Týmto krémom plníme palacinky. Na povrchu ich ozdobíme šľahačkou a čokoládovou polevou. Podávame ich ako dezert.

уџ

2. Vyhľadajte určité slovesné tvary v prvých 12 riadkoch poviedky Potopa od Kláry Jarunkovej.

Rozoberte ich význam.

за

4. ŠTYLISTICKÁ FUNKCIA SLOVESNÉHO TVARU

За

во

д

Porovnajte výskyt určitých slovesných tvarov v prvých troch odsekoch Tajovského poviedky Prvé hodinky (čítanka, s. 61) s úhrnným počtom slov. Potom si zvoľte úryvok podobného rozsahu z fyziky a vypočítajte percentuálny výskyt určitých slovesných tvarov.

Uzavierame, že čím je v texte viac slovies, tým je dynamickejší. Keďže každá veta obsahuje aspoň jeden určitý slovesný tvar, text sa vyznačuje väčšou dynamikou, čím sú v ňom kratšie vety.

Vo vedeckých textoch býva viac pojmov reprezentovaných podstatnými menami, zatiaľ čo sa hovorový štýl charakterizuje väčším počtom slovies.

V umeleckom štýle percentuálny výskyt určitých slovesných tvarov závisí od viacerých činiteľov. Opis (najmä statický) má značne menej slovies ako dialóg, v básni je obyčajne menej slovies ako v prozaickom útvare, v lyrickej básni menej ako v epickej básni atď.

Z gramatických kategórií slovesa spomenieme v súvislosti s ich štylistickým využitím len osobu, číslo, čas a spôsob.

Na oživenie a zdynamizovanie rozprávania sa zámerne využíva v umeleckom texte druhá osoba. Napr.: Ja totiž strážim na píle dosky. Pravda, robím to len v noci, keď píla stojí, páni spia, tma zakrýva zlodejské stopy. Je to robota ľahká, ale pre mňa práve dosť, lebo okrem staroby morduje ma i drevená noha, ktorú som si z vojny doniesol. No a v takej robote si posedieť dlhšie nemôžeš, ani postáť na jednom mieste... Ak chceš, aby ráno nebolo hundranie, vyšetrovanie a bohvieaké

67

nepríjemnosti, ak nechceš, aby ťa poslali na bezplatný odpočinok... tak behaj, skáč, premeriavaj krížom-krážom celý sklad, ponazeraj do všetkých kútov, poobchádzaj všetky klietky dosák, akoby si sa hral s neviditeľným o žmúračku.

František Švantner

ке

Namiesto druhej osoby sa občas používa tretia osoba jednotného čísla na vyjadrenie irónie alebo hnevu. („Slečna sa na mňa hnevá?“ – „Choďte si za svojimi slečinkami.“ – „Dosiaľ bol s nimi a teraz otravuje.“)

ни

Vo vedeckých textoch, oznámeniach a podobne majú prevahu tvary 1. osoby množného čísla. Je to tzv. autorský plurál alebo plurál skromnosti.

бе

Slová sa tvoria zo zvukov, ktoré nazývame hláskami. Hlásky sú najmenšie zvuky, ktoré vieme od seba sluchom odlíšiť a ktoré vieme ako samostatné zvuky vysloviť.

уџ

Štylisticky je zaujímavé najmä „onikanie“, čo vedia využiť aj spisovatelia, ak im je osoba sympatická. Ako ukážku uvedieme úryvok zo Švantnerovej poviedky Aťka.

Táto tvár bola ujčeka Maca, ktorý teraz majú koníky ani hámriky. Ujček Maco chodievajú často pásť, aj na furmanku sa ešte vyberú, hoci budú mať už vyše šesťdesiat. Tú hviezdu na ľavom líci si doniesli z vojny, ale nie z frontu, lebo keď ujček Maco slúžili, vtedy ešte nebolo chyrovať o fronte. Povráva sa, že im ju dal vyznačiť sám pán cisár za voľajaký priestupok. Aký to bol priestupok, nikto nevie povedať, lebo ujček Maco sa nikomu o tom nezmienili.

во

д

за

O využití času na štylistické účely sme už hovorili. (Pozrite učivo o význame prítomného času.) Povedali sme, že pri rozprávaní minulých dejov aktualizačnú funkciu majú tvary prítomného času.

За

Úlohy

1. Vyhľadajte v učebniciach dva odseky, v ktorých je použitý autorský plurál.

2. Prečítajte niekoľko posledných odsekov úryvku z Rysavej jalovice. Všimnite si, ako sa strieda minulý čas s prítomným časom a čo sa tým dosahuje. (Môžete nájsť aj iné príklady na striedanie uvedených dvoch časov.)

68

MORFOLÓGIA

Trpný rod – prostriedok náučného (odborného) štýlu

ни

ке

Ako sa tvorí zložený trpný rod?

Ako sa tvorí zvratný trpný rod?

Nájdite 5 príkladov na trpný rod v Chémii pre 7. ročník základnej školy.

Trpný rod sa používa v náučnom (odbornom) štýle. Volíme si ho vtedy, keď chceme zdôrazniť tú osobu alebo vec, na ktorú dej prechádza (ktorú dej zasahuje), alebo keď nechceme hovoriť o iniciátorovi deja. Zasahovaný objekt sa stáva podmetom takejto vety. (Napr.: Deti sú vychovávané v pokrokovom duchu.)

бе

Úlohy

уџ

1. Slovesá v nasledujúcich vetách dajte do trpného rodu. V niektorých prípadoch sa hodí zložený trpný rod, v iných zvratný trpný rod.

д

за

a všetkých pracoviskách robia kontrolu. – Repu vozia do cukrovaru. – Dom vystavali vlani.

N – Semená navlhčujeme preto, aby sme urýchľovali ich klíčenie. – Konštatovali zhoršenie stavu.

– Našli veľké zásoby uhlia. – Zostavili nový program. – Chlapcov prepravujú autobusmi.

За

во

2. Recept upravte tak, aby v ňom namiesto slovies v 1. osobe množného čísla boli slovesá v trpnom rode.

Chlebíčky k čaju. – Krajčeky sendviča natrieme maslom, potom na každý chlebíček dáme trochu šalátu s majonézou, z jednej strany priložíme koliesko z vareného vajíčka, z druhej plátok salámy, pridáme uhorku a štvorhranný plátok syra. Zvyšok chlebíka natrieme syrovým krémom, paštétou a podobne.

69

Slovesné podstatné meno

Neohmatávajte tovar.

(Je zakázané ohmatávať tovar.)

бе

Ohmatávanie tovaru je zakázané.

Pozmenená veta:

ни

Veta so slovesným podstatným menom:

ке

Aj slovesné podstatné mená sú bežný prostriedok náučného štýlu. Uvedieme niekoľko príkladov z knihy Jaroslava Šedivého O modernizácii školskej matematiky: znázorňovanie (množín), vydeľovanie (podmnožín), používanie (premenných), (pravidlá) odvodzovania, negovanie (kvantifikovaných výrokov) atď.

Lenže slovesné podstatné mená sa nehodia vo všetkých štýloch. Niekedy sa príliš často používajú v tlači, rozhlase i bežných hovorených prejavoch. Takto utvorené vety sú neraz kostrbaté.

Keď ich zmeníme, stávajú sa zrozumiteľnejšími.

Prosíme Vás o oznámenie, či nám tovar dodáte hneď.

Žiadame, aby ste priložili účet. (Žiadame priložiť účet.)

уџ

Žiadame priloženie účtu.

Prosíme Vás, aby ste nám oznámili, či tovar dodáte hneď.

за

Sme pripravení na odštartovanie.

Sme pripravení odštartovať.

Oslovovanie v slovenčine

За

во

д

V slovenčine základným a nepríznakovým spôsobom uplatňovaným pri spoločenskom styku s cudzími, neznámymi a staršími ľuďmi je vykanie. Pri vykaní sa používa sloveso v 2. osobe množného čísla. Príklady: Vy ste mojím vzorom. Kedy prídete, teta?

Medzi zámenom Vy označujúcim 2. osobu jednotného čísla a doplnkom je nezhoda; hovorí sa: Vy ste boli krásna. Vy ste neboli rád.

Vykanie je, pravdaže, aj signálom, ktorý naznačuje istý spoločenský odstup ľudí. Je to spôsob, ktorý používajú len starší a dospelí ľudia vo vzájomnom styku. V písomnom prejave sa tu zámeno píše s veľkým začiatočným písmenom: Vy, Vás, Vám, Vami... Váš, Vášho, Vášmu...

V listoch adresovaných kolektívu sa zámeno 2. osoby množného čísla píše s malým v, naprí­ klad: Posielame vám faktúru číslo... a žiadame od vás, aby...

Druhý základný spôsob uplatňovaný v spoločenskom styku je tykanie. Je to však trochu komplikovanejší spôsob ako vykanie. Tykanie je bežné predovšetkým v dialógoch detí a mládeže.

Bežné je aj pri styku starších ľudí s deťmi a mládežou. V tomto druhom prípade sa niekedy ťažko stavia hranica medzi ty a vy a starší človek je neraz v rozpakoch, či mladému ešte tykať, alebo už vykať. Rozhodnutie závisí od vekového rozdielu, od stupňa známosti, od toho, či ide o príbuzné-

70

MORFOLÓGIA

д

за

уџ

бе

ни

ке

ho alebo cudzieho, často aj od pohlavia. Vykanie v takejto situácii naznačuje väčší osobný odstup ako tykanie, ktoré je signálom naznačujúcim bližší osobný vzťah hovoriaceho k adresátovi.

Keď sa hovorí o tretej osobe, v slovenčine sa môže vyjadriť stupeň úcty pomocou tvaru slovesa. Môže sa povedať napríklad: Moja stará mama vravievajú... alebo Moja stará mama vravieva...

Značné zmeny však v poslednom období nastali pri oslovovaní, ktoré používajú deti v styku s dospelými. Zatiaľ čo v nedávnej minulosti deti rodičom vykali, alebo dokonca onikali, dnes je takmer bežné iba tykanie. Tyká sa nielen rodičom, starým rodičom a ostatným starším príbuzným, ale niekedy aj známejším nepríbuzným – susedom, vychovávateľom a vôbec ľuďom, s ktorými sa deti dostanú do styku...

Dospelí si tykajú vtedy, keď sú vrstovníkmi, v príbuzenskom vzťahu alebo v kolegiálnom pra­ covnom pomere alebo dobre známi – susedia, členovia klubu, bývalí spolužiaci a podobne. Prechod od vykania k tykaniu (potykanie) je ponúknutie užšieho priateľstva, výraz dôvery. Pozor: Podľa platnej spoločenskej etikety potykanie medzi dámou a pánom navrhuje pán, aby dáma mala možnosť odmietnuť.

Tykanie sa ako príznakový spôsob používa vtedy, keď sa medzi cudzími dospelými ľuďmi prejde k tykaniu – pri zvade a nadávkach. V slovenčine sa tyká aj zvieratám a veciam, ale aj osobám, s ktorými sa vedie neskutočný, jednostranný dialóg... (napr. pri pokrikovaní na hráčov alebo rozhodcu: „Ako to pískaš!“) Ako osobitný prípad sa v slovenčine tykanie používa na označenie prvej osoby, namiesto zámena ja. To je vtedy, keď sa do kontrastu stavajú dve osoby. Príklady: On si žije na veľkej nohe, a ty sa tráp (= a ja sa musím trápiť).

Ona chodí po svete, a ty seď doma (= ja zatiaľ musím sedieť doma).

во

Tykanie s uplatnením druhej slovesnej osoby sa používa aj vtedy, keď je podmet vety všeobecný, keď ho môžeme nahradiť slovom človek, napríklad:

За

Ideš, ideš a nevieš kam. Robíš len, robíš, no a čo za to máš! ... Otázka oslovovania, tykania, vykania a onikania, ako vidieť, bola vždy a je veľmi zložitá nielen v slovenčine, ale aj v iných jazykoch. Inventár spôsobov nadväzovania rozhovoru a oslovovania je bohatý preto, lebo sú v ňom zvyšky dávnych, už zastaraných manierov, ale aj mnohé napodobneniny prenesené z cudziny a popritom aj nové domáce návyky. Výber je bohatý. Predpokladá však veľký takt a jemnocit hovoriaceho.

71

PREDLOŽKY Vyhľadajte v texte predložky. Vypíšte ich so slovom, ku ktorému patria, a určte pád.

Kraj za vinicami

Ladislav Ballek

бе

ни

ке

vystrúhal neumelé poklony. A šiel si ďalej po svojej robote, vykračoval si ani na strunkách.

V jeseni v meste plnom vetra, napadaného lístia, tieňov a holých stromov sa tento žltý španielsky kôň videl až zázračne krásny. Keď ho deti zazreli na ulici, no najmä pod oknami svojej triedy, doslova vypukli v jasot. Zažiaril im pred očami. Medzi tieňmi, lístím, holými stromami videl sa im jasný ako ďaleké jarné slnko nad vodami Ipľa. Živé slnko – tak utkvel tento kôň deťom natrvalo v pamäti.

за

уџ

Kuzma sa s koňom prechádzal najradšej Školskou ulicou. Obidvaja s koňom sa stali postrachom učiteľov. Len čo sa zjavili pod oknami národnej školy, bolo po vyučovaní. Žiaci sa opreteky hrnuli k oknám, nebolo možné ich zadržať a nadšene a nahlas pozdravovali Kuzmu aj koňa. Kývali im jeden cez druhého.

Smetiar si túto slávu nikdy nedal ujsť.

Zastal, široko sa rozkročil, šťastne sa zubil, vystieral sa a dvíhal pyšne bradu. Deťom zakýval a pred učiteľmi, zväčša v rozpakoch,

д

Predložky sú neplnovýznamové neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami. Stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami.

За

во

Vlani ste sa učili o ich delení na prvotné predložky (vyskytujú sa len ako predložky v predložkových pádoch, napr. bez, do, na) a druhotné predložky (často sa používajú aj ako príslovky, napr. okolo, vedľa, dolu).

Prvotné predložky sa delia na jednoduché (k, medzi, na) a zložené predložky (ponad, poza, popod).

Zistite, s ktorými dvoma pádmi sa viažu predložky v slovných spojeniach.

Zadriemal nad knihou. Zaves hodiny nad televízor.

Rastlinu vlož medzi dva listy papiera. Nerobí rozdiel medzi nami.

Na dnešok hlásili pekné počasie. Na poli vzišla pšenica.

O hodinu odchádzame. O kom ste sa zhovárali?

Poslali ste po mňa? Nezostalo po ňom ani chýru, ani slychu.

Verím v spravodlivosť. V televízii rád pozerám prírodopisné seriály. Škola je hneď za rohom. Valéria sa vydáva za bývalého spolužiaka.

72

PREDLOŽKY V SLOVENČINE A V SRBČINE 1. Inventár prvotných jednoduchých predložiek v slovenčine a v srbčine je vo veľmi veľkej miere zhodný: srbčina

bez -

do iz k kroz na nad o od po pod k -

na nad o od po pod pre pred pri s u v z za -

ке

slovenčina bez cez do -

pred pri s u - - za zbog

ни

ž štrnásť predložiek v srbčine a v slovenčine je zhodných z formálnej stránky, teda rovnako A znejú. Lenže predložkové spojenia sa neraz odlišujú. Napr. ići u pozorište – ísť do divadla; biti u sobi – byť v izbe; čaša za vodu – pohár na vodu. Samozrejme, často sa aj zhodujú: do ponedeljka – do pondelka; od brata – od brata; nad vodom – nad vodou.

уџ

бе

2. Napíšte päť viet po slovensky a po srbsky, v ktorých sa predložkové spojenia zhodujú.

Vzor: Sadol si na stoličku. – Seo je na stolicu.

во

д

за

3. Napíšte päť viet po slovensky a po srbsky, v ktorých sa predložkové spojenia líšia.

4. Pozrime sa, ako sú spracované niektoré rovnako znejúce predložky v Horákovom Srbochor­ vátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku.

За

EMIL HORÁK: SRBOCHORVÁTSKO-SLOVENSKÝ A SLOVENSKO-SRBOCHORVÁTSKY SLOVNÍK s. 66, 405, 142, 486 do1 prep (+ G) 1. do (+ G): od r(ij)eči ~ r(ij)eči od slova do slova; raditi od zore ~ mraka pracovať od svitu do mrku 2. pri (+ L): stanovati ~ parka bývať pri parku; kuća ~ kuće dom pri dome 3. o (+ A): tačno je deset ~ dvanaest je o desať minút dvanásť • nije mi do šale nemám chuť na žarty; mnogo mi je stalo do toga veľmi mi na tom záleží; do viđenja do videnia!

do prep (+ G) 1. u, na (+ A): ísť ~ lesa ići u šumu; vchá­ dzať ~ izby ulaziti u sobu; ísť ~ práce ići na posao; preložiť ~ slovenčiny prevesti na slovački (jezik); skok ~ diaľky šport. skok u dalj 2. do (+ G): ~ zajtra do sutra; ~ konca mesiaca, roka do kraja m(j)eseca, godine; od slova ~ slova od r(j)eči do r(j)eči • čo do ... što se tiče ...; čo ťa do toho! šta/što se to tebe tiče; je mi do plaču, do smiechu plače mi se, smeje/smije mi se; do videnia! do viđenja!; do počutia! do slušanja!

73

ни

na prep (+ A, L) 1. (+ A): položiť na stôl staviti na sto/ stol; zavesiť na stenu okačiti na zid; kúpiť na splátky kupiti na otplatu 2. (+ A) za, (+ A): peniaze na cestu novac za putovanje; to je na pamiatku to je za uspo-

menu; voda na pitie voda za piće; kefka na zuby četkica za zube 3. (+ L) na, u (+ L); sedieť na sto­ ličke s(j)ed(j)eti/s(j)editi na stolici; hrať na husliach svirati na violini; byť na návšteve biti u gostima; na Slovensku u Slovačkoj; na celom svete u c(ij)elom sv(ij)etu • na šťastie na sreću, srećom; na môj účet na moj račun; na odchode na odlasku; na plné hrdlo na sav glas; na poludnie u podne; veľmi mi na tom záleží mnogo mi je stalo do toga; na znak priateľ­ stva u znak prijateljstva; na (tvoju, vašu) počesť u (tvoju, vašu) čast; piť na (tvoje, vaše) zdravie piti u (tvoje, vaše) zdravlje;

ке

na prep 1. (+ A) na (+ A): ići ~ predavanje ísť na prednášku; ob(j)esiti sliku ~ zid zavesiť obraz na stenu; tužiti se ~ nešto sťažovať sa na niečo; ~ prvi pogled na prvý pohľad 2. (+ L) na (+ L): ~ trgu na námestí; imati ~ umu mať na zreteli, na pamäti • dati na dar dať do daru; zahvaliti na nečemu zaďakovať za niečo; ostaviti na miru nechať na pokoji

бе

5. Dôkladne prediskutujte aj o iných zhodných dvojiciach predložiek daných v bode 1. Okrem dokladov uvedených v Horákovom Srbochorvátsko-slovenskom a slovensko-srbochorvátskom slovníku povedzte ešte niekoľko príkladov.

за

уџ

6. Konfrontačným rozborom prvotných predložiek v spisovnej slovenčine a v spisovnej srbčine naši jazykovedci sa dopracovali k takýmto výsledkom: Z formálnej stránky sa predložky v uvedených dvoch jazykoch zhodujú vo väčšej miere než z významovej. Uvedená skutočnosť má dôsledky aj na našu jazykovú prax, pretože sú tu slovenčina a srbčina kontaktové jazyky. Neraz predložkové spojenie preberáme mechanicky zo srbčiny do slovenčiny len preto, že v oboch jazykoch daná predložka existuje (napr. „dobiti za domaći zadatak“ hovorievame na našich školách „dostať za domácu úlohu“, hoci treba povedať „dostať na domácu úlohu“). Teda ak žiaci majú niečo zadané na určitý deň, tak sa musí použiť predložka na (nie za): na dnes, na zajtra, na pondelok.

д

ozastavme sa ešte na niekoľkých príkladoch, v ktorých sú predložkové väzby v slovenčine P a v srbčine rozdielne:

За

во

K Novému roku chystáme priliehavý program.

Vlak odchádza o desať minút.

Od Milana je nižší o päť centimetrov.

O ňom hovoria, že sa dobre učí.

Kúpil si mlynček na kávu.

Zaobstaral dva lístky do kina.

Schôdzu zvolali na siedmu hodinu večer.

Po Nový Sad sme dobre cestovali.

Neraz zmysel vety závisí práve od toho, ktorú predložku použijeme: Urobím to za týždeň. = Moja práca potrvá týždeň.

Urobím to o týždeň. = Do práce sa dám o týždeň.

74

MORFOLÓGIA

Nesprávne predložkové spojenia často počuť aj pri vyjadrovaní času: po srbsky

„desať do jedenásť“ – deset do jedanaest

„päť do osem“ – pet do osam

„pätnásť do sedem“ – petnaest do sedam

ке

Po slovensky spisovne hovoríme:

ни

o desať minút (bude) jedenásť (hodín), čiže je desať hodín päťdesiat minút o päť minút (bude) osem (hodín), čiže je sedem hodín päťdesiatpäť minút o pätnásť minút (bude) sedem (hodín), čiže je šesť hodín štyridsaťpäť minút ( = tri štvrte na sedem)

уџ

бе

Syntagmám typu šesťročné dieťa, päťlitrový hrniec zodpovedá v srbčine predložková väzba: dete od šest godina, lonac od pet litara.

7. V našom bežnom dorozumievaní si zasluhujú pozornosť predložky na, pre, za. Uvádzame tieto heslá z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Bratislava 1997, tretie vydanie).

За

во

д

за

na1 predl. A. s A vyj. 1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hocikt. strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zave­siť na klinec, cestovať na Kysuce, vyjsť na vzduch; cesta na Brezno 2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu; vhodný na pitie; kefa na šaty 3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok; kachle na nočný prúd; na­pichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši; priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, pl­ niť plán na 100 %; schudnúť na triesku; vzduch na om­ dletie; starosť na starosť (sa hromadí) 4. zreteľ: slabý na srdce; urobiť veľa na svoj vek; byť primladý na funkciu 5. čas: na jar, na Vianoce; (odložiť) na budúci týž­ deň, prísť na chvíľu; láska na celý život; (hneď) na to bezprostredne po tom 6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt 7. väzbu pri slove­sách a menách: ukazovať na príčiny, mys­lieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie; byť odkázaný na pomoc; kandidát na prezidenta B. s L vyj. 1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stolič­ke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učite­ľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku 2. účel, cieľ: byť na odchode 3. spô­sob, nástroj, prostriedok

al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach; hra na organe; porezať sa na skle, viezť sa na aute; odprevadiť na veľkom kuse; záplata na záplate, hlava na hlave 4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti; zdravý na tele i na duchu; strata na pré­miách 5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka; na začiatku storočia 6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke 7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, do­ hodnúť sa na postupe; záleží na ňom, ako sa rozhod­ ne; práca, účasť na pláne 8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočin­ku

pre predl. s a vyj. 1. príčinu, dôvod: nepricesto­val p. choro­ bu; nevidí p. tmu; trestaný p. krádež; nahnevať sa p. maličkosť 2. zre­teľ: typický p. Slovanov; mať zmysel p. humor; byť p. niekoho vzorom 3. pro­spech: žiť p. deti, p. rodinu; ubytovanie p. zamestnancov; literatúra p. mládež 4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu; potreby p. domác­nosť; poistiť p. prípad poškodenia; umenie p. umenie samoúčelné 5. väzbu pri slove­sách a menách: nechať si p. seba, za­ šomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant

75

ни

ке

čiť sa za pracovníka, prosiť za rodičov; zodpoved­nosť za výchovu, vďaka za lásku C. s I vyj. 1. miesto (na druhej, opačnej strane), op. pred: sedieť za stolom, byť za dverami; byť za horami za dolami ďaleko; držať jazyk za zubami mlčať 2. smer (po slovesách pohybu): obrátiť hlavu za hlasom; pustiť sa za pria­ teľmi 3. priestorovú, časovú následnosť: za vetrom prišiel dážď; často v konštrukciách s opakovaným podst. m.: deň za dňom, padal strom za stromom, je­ den za druhým 4. spô­sob: robil všetko za ním podľa neho; skú­šať žiaka za žiakom všetkých žiakov 5. účel (po slovesách pohybu): ísť za robotou, naťaho­vať sa za jablkami, poslať niekoho za leká­rom 6. príčinu: plakať, žialiť za matkou, byť ľúto za mladosťou 7. väzbu pri slove­sách a menách: túžiť za milým, pozerať za odchádzajúcim; cesta za svetlom, honba za majetkom

Otestujte sa

уџ

бе

za predl. A. s G vyj. 1. čas (v priebehu), počas, cez, v: za rána, za povstania, podmienku: za prítomnos­ ti, za tepla B. s A vyj. 1. smer (na druhú, opačnú stranu), op. pred: sad­núť si za stôl, strčiť za košeľu 2. miesto dotyku: chytiť sa za nohu 3. prostriedok, spôsob: ťahať za povraz; viesť za ruku 4. príčinu: hanbiť sa za svoj čin; viniť, po­trestať za prehru; pre nič za nič (udrieť) 5. podmienku: chcieť za každú cenu, poži­čať za malý poplatok 6. mieru (prirovna­ ním): zjesť za troch, kúpiť za 50 korún; za necht, za hlt, za (mačný) mak málo 7. ča­sový rozsah: opraviť niečo za deň, raz za čas; za okamih, za amen rýchlo 8. pros­pech, účel: obetovať sa za deti, bojovať za mier, za splnenie úlohy 9. zástupnosť; po­stavenie, funkciu ap.: rozhodnúť za všet­kých, slúžiť za vzor, vymeniť auto za nové; učiť sa za mechanika, ísť za vedúceho 10. väzbu pri slovesách a menách: zaru­

за

1. Rozdeľte dané predložky do skupín. bez, vďaka, ponad, vedľa, popri, do, v, okolo, spoza – Prvotné jednoduché:

во

д

– Prvotné zložené: – Druhotné:

За

2. Pod predložkové spojenia napíšte, ako ich čítame. so sestrou, ku kotlu, so synom, ku kúpeľni.

3. Napíšte vety, v ktorých použijete druhotné predložky blízko, dolu, okolo.

76

MORFOLÓGIA

4. Prečiarknite nesprávnu predložku. ehom/počas prázdnin ochorel. – Poslali ma pre/po triednu knihu. Dôležité sú tieto body: za/ B po prvé, za/po druhé, za/po tretie. – Prišli až za/o hodinu, nie hneď.

5. Rozpíšte predložkové spojenia do skupín podľa toho, či sa spodobujú alebo nespodobujú. k našim, k vám, k nám, k jeho rodičom, s ňou, s jeho sestrou, s našou, so mnou

ке

Spodobuje sa: Nespodobuje sa:

ни

6. Preložte do slovenčiny.

уџ

За

во

д

за

prodavnica obuće pribor za jelo uređaj za upravljanje brinuti o nečemu uputstvo za upotrebu izbegavati nešto opraštati se od nekoga

бе

fabrika nameštaja

77

IV.

SYNTAX Zopakujte si a upevnite učivo o vete. Pomôžete si vlaňajšou učebnicou.

1. VETY PODĽA ZLOŽENIA

ке

Jednoduchá veta je gramaticky usporiadané spojenie slov alebo jediné slovo, ktorým sa vyjadruje jedna ucelená myšlienka. Obsahuje jeden prisudzovací sklad (má podmet a prísudok) alebo jeden vetný základ.

Príklady: Žiak sa učí. – Hrmí. – Pomoc!

Vyriešte doplňovačky.

ни

1. dravý vták 2. morský cicavec s hrubými fúzmi

1.

2.

a veľkými klami 3. časť krku 4. oteplenie spojené s topením snehu 5. ženské meno (27. marca) 6. nedostatok svetla, temno

бе

3.

4.

5.

уџ

6.

1.

за

2.

3.

5.

во

6.

д

4.

7.

6. znamienko na konci vety 7. rozprávková bytosť mimoriadnej veľkosti 8. postranná časť, strana

За

8.

1. dvojica 2. opevnené sídlo 3. jedlé huby 4. archaizmus k slovu list (ľúbostný, úradný...)

5. stužka

Rozvitá veta obsahuje základné vetné členy ( a rozvíjacie vetné členy ( Napr. z holej vety Vtáčik spieva. môžeme utvoriť rozvité vety: Utešený vtáčik spieva. (Aký vtáčik?)

Vtáčik spieva v zlatej klietke. (Kde spieva vtáčik?)

Utešený vtáčik spieva v zlatej klietke. (Aký vtáčik? Kde spieva?)

78

) ).

Súvetie (zložená veta) sa utvára spojením aspoň dvoch jednoduchých viet tak, že vyjadrujú zložitú myšlienku.

Kým som došiel na krížne cesty, bolo už celkom tma.

Vety podľa zloženia

jednoduchá veta holá

rozvitá

súvetie

jednoduché

zložené

ни

ке

бе

2. VETNÉ SKLADY (SYNTAGMY) Zhrnutie

уџ

a) Keď vetný sklad tvorí podmet a prísudok ako hlavné členy, hovoríme o

за

sklade.

Napíšte príklady:

д

b) Vetný sklad tvoria neraz dva rovnocenné členy (prípadne aj viac: Kúpil jablká, hrušky a pomaranče.) Ide o priraďovanie, a preto je to sklad.

во

c) Ak je jeden vetný člen bližšie určený druhým vetným členom, je to sklad.

За

Rozoberme vetu Usilovný žiak sústredene sleduje v škole zaujímavé prednášky.

Všimnite si, ako sa v nej spájajú slová.

Aký žiak?

Kto sleduje?

Ako sleduje?

Kde sleduje?

Čo sleduje?

Aké prednášky?

usilovný žiak usilovný žiak sleduje sústredene sleduje sleduje v škole sleduje prednášky zaujímavé prednášky

prisudzovací Vetný sklad

určovací

priraďovací

79

3. VETNÉ ČLENY Zhrnutie

ке

Podmet • jednoduchý (holý): Žiaci sa učia.

• rozvitý: Slnečný lúč sa oprel o oblok.

• nevyjadrený: Vyhrali sme! (my) • viacnásobný: Dievčatá a chlapci hrabali lístie.

бе

ни

Vyjadrenie podmetu – podstatným menom v N: Rodičia odcestovali.

– zámenom v N: Ja mám času dosť.

– spodstatneným prídavným menom: Cestujúci vystúpili.

– číslovkou: Obidve odišli. – Prvý dostal ocenenie. – Mnohí sa vrátili.

Prísudok

уџ

• jednoduchý (holý): Dušan sa uklonil. – Mama bola veselá.

• rozvitý: Z krovia vyletel vták. – Zvieratá pili vodu.

д

за

Vyjadrenie prísudku – určitým tvarom plnovýznamového slovesa: Zaspievajme si!

– určitým tvarom neplnovýznamového slovesa + neurčitkom plnovýznamového slovesa: Môžete prísť popoludní.

– určitým tvarom slovesa byť + podstatné meno, prídavné meno, zámeno alebo číslovka: Brat je vysokoškolák. – Čaj je horúci. – Ja som sám. – Som štvrtý.

Prísudok vyjadrený plnovýznamovým slovesom je

во

Slovesno-menný prísudok sa vyjadruje

prísudok. .

За

Predmet • jednoduchý (holý): Spomenul som si na nákup.

• rozvitý: Uvideli krásnu krajinu.

• viacnásobný: Priniesli mačiatka a šteňa.

Vyjadrenie predmetu – podstatným menom vo všetkých pádoch okrem N: Počúvaj otca. – Sníva o bicykli.

– zámenom: Videli sme ju.

– spodstatneným prídavným menom: Zaplatili si cestovné.

80

SYNTAX

Príslovkové určenie (miesta, času, spôsobu, príčiny) • jednoduché (holé): Idem domov. – Príď zajtra. – Pekne spieva. – Náročky prišiel.

• rozvité: Veľmi silno fúka.

• viacnásobné: Hľadali vnútri aj vonku.

ке

Vyjadrenie príslovkového určenia – príslovkou: Veselo si spieva.

– pádom podstatného mena: Sedeli sme v záhrade.

уџ

Vyjadrenie zhodného prívlastku – prídavným menom: veselý zážitok, – zámenom: tvoj kabát, – číslovkou: traja bratia.

бе

• jednoduchý (holý): sladký med, • rozvitý: veľmi hlboká dolina, • postupne rozvíjací: pekné tmavé oči, • viacnásobný: skúsený a múdry chlapec, • nezhodný: kľúč od komory.

ни

Prívlastok

за

Vyjadrenie nezhodného prívlastku: pohár vody.

Prístavok

во

д

• jednoduchý (holý): Anička, prváčka, bola usilovná ako včielka.

• rozvitý: Susedia, veľmi príjemní ľudia, k nám prišli na návštevu.

• viacnásobný: Južné ovocie, banány, figy, pomaranče, zase zlacnelo.

Vetné členy

За

základné

rozvíjacie

podmet prívlastok prísudok predmet

príslovkové určenie prístavok

81

4. VETNÝ ZÁKLAD Vety bývajú najčastejšie dvojčlenné – majú aj podmet, aj prísudok.

Vety, ktoré nemajú podmet, sa nazývajú jednočlenné vety. Jednočlenná veta má iba jeden hlavný vetný člen – vetný základ.

Príklady: Blýska sa. – Prší. – Mrzne. – Je dusno. – Dusí ma. – Svitá. – Stmieva sa.

бе

ни

ке

Z textu odpíšte iba jednočlenné vety.

Už od rána bolo dusno. Horúco bolo na nevydržanie. Teplota sa vyšplhala na 32 stupňov Celzia. Neskôr sa zamračilo. V diaľke zahrmelo. Žiarivý blesk preťal oblohu. O chvíľu sa blýskalo takmer každú minútu. Spustil sa lejak. Prší.

за

уџ

V jednočlenných vetách sa môžu používať aj osobné slovesá (ktoré rozlišujú všetky tri osoby). Dajú sa do tvaru 3. os. jednotného čísla stredného rodu so zámenom sa: Voľakedy sa veľa čítalo o princoch a princeznách. – V našej škole sa vyučuje od pol ôsmej. – Do mesta sa ide týmto chodníkom.

во

д

Doteraz sme uviedli slovesné vetné základy. Okrem toho existuje i neslovesný čiže menný vetný základ. Najčastejšie sú to: – názvy inštitúcií, podnikov, kníh...: Filozofická fakulta Nový Sad, Slovan Selenča, Smrť Já­ nošíkova...

– výkriky, pozdravy, prejavy citov... Pozor! Super! Dovidenia! Bŕ! Joj! – príkazy a zákazy: Nefajčiť! Nevstupovať!

За

dvojčlenné podmet a prísudok Vety podľa členitosti jednočlenné vetný základ 5. ZHODA, VÄZBA, PRIMKÝNANIE

To, že slová vo vete vytvárajú vetné dvojice, sa vyjadruje aj formálne, a to tvarom alebo postavením slov. a) Zhoda sa uplatňuje medzi podmetom a prísudkom a medzi prívlas­tkom a nadradeným menom. O zhode hovoríme, keď slová patriace do jedného skladu majú rovnaký („zhod-

82

SYNTAX

ný“) rod, pád a číslo (pri prívlastku), alebo aj osobu (pri prísudku). Napr. v spojení v tem­ nom lese ide o zhodu v rode (mužský), čísle (jednotné) a páde (lokál). V spojení ty píšeš zhoda je v osobe (druhá) a v čísle (jednotné).

ке

b) Väzba sa uplatňuje medzi prísudkovým slovesom a predmetom. O väzbe hovoríme vtedy, keď sa pád predmetu musí „viazať“ na sloveso tak, ako to ono „prikazuje“. Napr. možno povedať učiť sa remeslu, aj učiť sa matematiku.

ни

Väzba niektorých slovies v slovenčine sa líši od väzby významovo zodpovedajúcich srbských slovies (napr. ďakovať za niečo – zahvaliti na nečem, pochybovať o niečom – sumnjati u nešto, dotknúť sa niečoho – dodirnuti nešto a pod.).

бе

c) Primkýnanie sa uplatňuje medzi takými slovami, ktoré svoju spolupatričnosť môžu dať najavo len tým, že stoja vo vete vedľa seba. Primkýnanie sa vyskytuje napr. medzi príslovkovým určením a riadiacim členom. Pozorujme, ako za určitých okolností príslovkové určenie musí stáť bezprostredne pri svojom nadradenom výraze, lebo by ináč zmenilo význam vety.

уџ

Veselý chlapec kričal.

Veľmi veselý chlapec kričal.

Veselý chlapec veľmi kričal.

за

Primkýnanie sa uplatňuje aj medzi nezhodným prívlastkom a jeho nadradeným členom (radosť detí, cesta lesom, chlieb s maslom).

во

д

Otázky a úlohy

1. V poviedke Jozefa Gregora Tajovského Prvé hodinky nájdite po päť prisudzovacích, priraďovacích a určovacích skladov. Príklady odpíšte do zošita.

За

2. Určte sklady v nasledujúcich vetách.

Ožiarené obloky vrhali žlté svetlá do záhrady, kde voňala tráva a stáli nemé jablone. Kdesi páchlo stajňou, dobytkom, kdesi štekali zlostní psi, a v izbe hrala muzika zúrivo, akoby chcela celý svet zdvihnúť do tanca.

3. Do skladov samostatne nevstupujú pomocné slová (predložky, spojky, častice, pomocné slovesá, zvratné sa) a citoslovcia. Pri určovaní skladov si teda všímame vetné členy. Povedzte, koľko samostatných členov majú sklady: hniezdia na stromoch, obloky sa blyštia, seno bude vlhnúť, lipa je strom.

83

4. Ktoré vetné členy sú v prisudzovacom sklade?

5. V akom sklade môžu byť vedľajšie vetné členy?

ни

ке

6. V akom sklade je viacnásobný vetný člen (napr. viacnásobný podmet, viacnásobný predmet, viacnásobný prívlastok atď.)?

бе

7. Do akého skladu vstupuje prívlastok vzhľadom na nadradené slovo?

уџ

8. Čo je určujúci a čo určený člen, keď sú v sklade: a) slovesný prísudok a predmet, b) prívlastok a nadradené meno, c) prísudok a príslovkové určenie?

за

9. V ktorom páde môže byť predmet? Na základe príkladov, ktoré uvediete, povedzte, čo rozumiete pod väzbou.

д

10. V čom sa prejavuje zhoda?

во

11. Čo je primkýnanie?

За

Zhrnutie

a) Prisudzovacím skladom sú spojené hlavné vetné členy. b) Členy určovacieho skladu sú nerovnocenné. Určujúce vetné členy sú vo vete vedľajšími členmi. c) Priraďovací sklad zahŕňa rovnocenné vetné členy (viacnásobné vetné členy).

84

SYNTAX

6. SLOVOSLED So skladom tesne súvisí slovosled. Na miesto slova vo vete vplýva: 1. jeho gramatická funkcia, 2. význam v konkrétnej situácii, 3. rytmický činiteľ.

Umiestenie slova podľa jeho gramatickej funkcie

ке

Niektoré vetné členy majú pevné miesto:

ни

a) Zhodný prívlastok stojí pred nadradeným slovom (biele oblaky, dobrá žiačka). b) Nezhodný prívlastok stojí za nadradeným slovom (pohár na pivo, cesta späť). c) Príslovkové určenie sa kladie k slovu, ktoré rozvíja (prísť do školy, zísť sa každý večer).

бе

Umiestenie slova podľa významu v konkrétnej situácii

уџ

Všimnite si poradie slov vo vete: Každý uvedomelý občan chápe význam boja za mier.

Význam boja za mier chápe každý uvedomelý občan.

Oba slovosledy sú správne. Ako vetu začneme, závisí od situácie. Prvá časť vety, ktorou sa opierame o známy text, sa nazýva východisko, druhá časť je jadro vety.

за

Rytmický činiteľ pri umiesťovaní slov

во

д

Pozorujte slovosled v detskej reči alebo v hovorovom štýle a upravte ho podľa pravidiel spisovného jazyka.

Ty mi si zjedla rezančeky! – Som ti dobre urobila? - By si chcel, však?

Krátke tvary zámen (ma, ťa, sa, mi, ti, si, mu, ho), tvary pomocného slovesa byť (som, si, sme, ste) v zložených tvaroch (minulého času a podmieňovacieho spôsobu) a častica by sú neprízvučné. Nebývajú na začiatku vety ani vnútri vety po pauze. Ich obvyklé postavenie je za prízvučným slovom. Volajú sa príklonky.

За

Rytmický činiteľ teda určuje postavenie príkloniek (za prvým prízvuč­ným slovom vo vete).

Úloha

1. Z Adama Krta (úryvku z poviedky Rysavá jalovica) od Martina Kukučína si zvoľte tri vety.

Napíšte všetky možné varianty slovosledu, nemeniac dané slová.

85

7. SÚVETIE Opakovanie

ке

1. Všimnite si stavbu viet v úryvku.

Jerguš si ľahol dolu tvárou a čelo si zaboril do hlavnice. Zaspal a len večierkom sa prebudil.

Všetci ležali ticho a Jerguš sa zahľadel do mrku obloka. Zrazu sa mu v hlave rozjasnilo a rozpamätal sa na všetko. Rozpamätal sa na to, ako sedel v tme a ako hladoval. Ležal s hlavou zaborenou do hlavníc a vzdychal. Ľudo Ondrejov: Slnko vystúpilo nad hory

ни

a) Ako sa nazýva spojenie dvoch (alebo aj viacerých) viet do jedného celku?

уџ

бе

b) Aspoň koľko prísudkov musí byť v súvetí? (Otázka mohla znieť aj takto: Aspoň koľko prisudzovacích skladov obsahuje súvetie?)

c) Nájdite vo východiskovom texte prísudky.

за

d) Slovesá, ktorými sa vo vete vyjadruje prísudok, sú v určitom, či neurčitom tvare?

во

д

e) Koľko prísudkov je v jednoduchom súvetí a koľko v zloženom súvetí?

2. Určujte, či ide o rozvitú vetu, o priraďovacie súvetie alebo podraďovacie súvetie. Hľadajte pritom prísudky.

За

Večer prišli synovia i Tomáš.

Jerguš pomáhal kone vypriahnuť.

Jano s dlhým nosom vysadil ho na tučného Fera, chytil kone za uzdy, pískal, viedol ich napojiť do potoka.

Keď sa vrátili, Jerguš pomáhal Janovi stajňu očistiť.

Jano zamiešal sečku svojim koňom a vyhrnul do válova.

Napchal sena za rebrinu, aby sa kone mali čím zabávať.

Potľapkal koňa Fera, vyšiel si sadnúť na podstienok.

86

SYNTAX

3. Nevhodné prečiarknite. a) V priraďovacom súvetí jedna veta závisí od druhej/obe vety sú rovnocenné. b) V podraďovacom súvetí sú obe vety rovnocenné/závisí jedna veta od druhej. priraďovacie

obe vety sú rovnocenné

podraďovacie

jedna veta závisí od druhej

ке

Súvetie

ни

DRUHY PRIRAĎOVACIEHO SÚVETIA

бе

Medzi vetami priraďovacieho súvetia môže byť niekoľkoraký pomer. Priraďovacie súvetia delíme na tieto skupiny: 1. zlučovacie,

уџ

2. stupňovacie, 3. odporovacie,

за

4. vylučovacie, 5. príčinné a dôsledkové.

во

д

Zlučovacie súvetie Zlučovacie súvetie je základný typ priraďovacieho súvetia. Vety sa spájajú alebo bez spojok, alebo zlučovacími spojkami a, i, aj, ani, tiež, ako aj dvojicami i – i, aj – aj, ani – ani.

За

Príklady: Jerguš liezol na vrchovec, rozkolísal sa ako vták. – Rudko ponáhľal sa dolu, úzkostlivo plakal. – Aj by sa mu vysmiali, aj by musel v noci ísť na vrchy. Úloha Všimnite si, ako sú pospájané vety v zlučovacom súvetí. Úbohé dievčatko zostalo samučičké samo vo veľkých horách a veľmi sa bálo. I pustilo sa bežať a bežalo po ostrých skalách. Snehulienka zazrela maličký domček a vošla dnu. Najprv sa prekvapene dívala, potom šla ďalej. V izbe stál stolík, na ňom bolo sedem tanierikov, sedem lyžičiek, sedem nožíkov, sedem vidličiek a sedem pohárikov. Snehulienka najskôr váhala, potom sa však odvážila pristúpiť k stolu. Jednak sa ešte triasla od strachu, jednak ju trápil hlad. Z každého tanierika odjedla trochu zeleniny a z každého pohárika odpila kvapku vína.

Podľa Jacoba a Wilhelma Grimmovcov

87

Stupňovacie súvetie V stupňovacom súvetí je druhá veta obsahovo dôležitejšia ako prvá. K prvej vete sa pripája spojkami ba (ba aj, ba dokonca), alebo sa vo vetách zjavujú spojky nielen – ale i (nielen – ale aj, nielen – ale ani) a pod.

ке

Príklady: Otvoril oči, ba vytreštil ich. – Onedlho nevidieť vysokého poľovníka, ba ani po dyme z jeho fajočky niet už pamiatky. – A každá žena vedela nielen niečo dať, ale i pekné napomenutie pripojiť k darčeku. – Veľmi pekne maľuje, dokonca aj na husliach vie hrať.

бе

ни

Úloha Rozhodnite, kde stupňovacie spojky spájajú celé vety do súvetia a kde iba členy viacnásobných výrazov.

Prechádzali po zebrách, ba opovážili sa prejsť aj mimo vyznačených miest. – Iveta sa neukázala ani v pondelok, ani v stredu, ba ani o týždeň. – Ozdravovať prírodu chcú mladí, dokonca aj starší ju chcú ochraňovať. – Dovolenku som strávil príjemne, ba aj užitočne.– Študoval angličtinu, ešte aj v nemčine sa chcel zdokonaliť.

уџ

Odporovacie súvetie V odporovacom súvetí jedna veta odporuje obsahu druhej vety, prípadne jej obsah veľmi obmedzuje. Odporovací vzťah druhej vety k prvej vete sa najčastejšie vyjadruje spojkami ale, a (s významom ale), no, lež, avšak, jed­nako, predsa, iba.

д

за

Príklady: Nad ránom si všetci ľahli, ale Jerguš nezaspal. – Chlapec na ňu uprie belasé oči, no nevidí jej do tváre. – Prešli štyri hodiny, a páni nedošli. – Bol zarastený a ustatý, lež oči mu žiarili ako natešenému decku. – Jožo mal plnú hlavu otázok, len odpovede na otázky neboli. – Všetky panny tancovali, iba jedna stála.

За

во

Úlohy 1. Uhádnite. Odôvodnite čiarku pred spojkou a.

Vojde do izby, a vyhnať sa nedá. Čo tečie, a nie je tekuté?

(CEINRH ÝVARED, OLTEVS) 2. Zisťujte, v ktorom súvetí spojka a spája vety zlučovacím spôsobom a v ktorých odporovacím spôsobom.

Otec pozrel na syna, a nič nepovedal. Videl mu v očiach odhodlanosť dať slobodu všetkým rabom Solúna i sveta a súhlasil s ním. Lelo bol slobodný a nevedel sa spamätať. Zhromaždení zatlieskali a volali na slávu. Lelo dostal meno Vavrinec a splnil svoje poslanie. Nezostal v Solúne, a odišiel na Veľkú Moravu Podľa Milana Ferka

88

SYNTAX

Vylučovacie súvetie Vo vylučovacom súvetí uvádzajú vety dve možnosti, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak platí jedna možnosť, neplatí druhá, a naopak. Sem patria aj opytovacie vety zisťovacie. (Napr. „Zostaneš doma, alebo prídeš k nám?“) Vo vylučovacích súvetiach sa zjavujú spojky či – či, či – alebo, alebo – alebo, buď – buď a pod.

ке

Príklady: Či ťa povaha prenasleduje, a či kamaráti kazia? – Alebo boj vyhrám, alebo v boji zahyniem.

– Buď mi dajte poriadny tovar, buď mi vráťte peniaze. – Azda už zabudli spievať, alebo spev pokladajú za hlúposť.

бе

ни

Úlohy 1. Kde chybujú čiarky, doplňte ich. (Pracujte podľa Pravidiel slovenského pravopisu.)

Buď svoje slová odvoláte buď sa pohneváme. – Alebo pôjdem do kina alebo budem čítať knihu. – Dostal si dobrú známku alebo si veselý pre dačo iné? – Budeš jesť s ostatnými alebo budeš hladný! – Či ste zabudli alebo ste si to rozmysleli. – Urobil si to sám či ti kamaráti pomohli?

за

уџ

2. Vyhľadajte vylučovacie spojky.

Je to Kosibova zásluha, alebo je to jeho vina?! Či toľko nebezpečných operácií svedčí proti nemu, alebo tento fakt je v jeho prospech?! Či za to sa má dostať do väzenia, alebo či je hoden operačnej sály zo skla a porcelánu?! Mal nechať zomrieť dievča, alebo operovať ukradnutými lekárskymi nástrojmi?

Podľa Tadeusza Dolegu Mostovicza

Príčinné (dôvodové) a dôsledkové súvetie

во

д

Dôsledkové súvetie sa od príčinného odlišuje len poradím viet. Ak je na druhom mieste (v druhej vete) príčina, súvetie je príčinné, ak je tam dôsledok, súvetie je dôsledkové. V týchto druhoch súvetia môžu byť obe hlavné vety bez spojky. (Dôsledkové súvetie: Maťo beztak na to myslel, nemusela mu to povedať. – Príčinné súvetie: Nemusela mu to povedať, Maťo beztak na to myslel.)

За

Ak sme si nie istí, o aké súvetie z týchto dvoch druhov ide, keď v nich nie sú spojky, postúpime takto: vety spojíme jednou zo spojok preto, teda, tak, veď, však, totiž atď. Spojky veď, však, totiž sú príčinné, preto, teda, a preto, a teda, a tak sú dôsledkové.

Príklady na príčinné súvetie: Pes sa ukryl pred kohútom, bol totiž veľmi malý. – Musíme kráčať pomaly, veď som chorý. – Vstávaj, však už je ráno! – Išiel som s nimi, veď moja povinnosť sa ešte neskončila.

89

Príklady na dôsledkové súvetie: Pracovali sme usilovne celý mesiac, teda aj zárobok bol väčší. – Slnko práve prechodilo ponad strechy, nuž sa sváko vyhrieval na podstení. – Lož má krátke nohy, (preto) ďaleko neujde.

– Nevideli sme dobre na cestu, preto sme si občas svietili zápalkami.

Zhrnutie

за

Otestujte sa

уџ

бе

ни

ке

Priraďovacie súvetie sa skladá z viet, ktoré môžu stáť aj samostatne.

Významový vzťah medzi vetami priraďovacieho súvetia býva rozmanitý.

V zlučovacom súvetí sú obe vety obsahovo seberovné: A = B. V stupňovacom súvetí je druhá veta obsahovo dôležitejšia: B je dôležitejšie ako A. V odporovacom súvetí druhá veta (B):

a) popiera obsah prvej vety (A) alebo

b) obmedzuje obsah prvej vety (A).

Vo vylučovacom súvetí platnosť viet sa navzájom vylučuje: Ak je (sa stane) A, neplatí B, a naopak.

V príčinnom súvetí dej druhej vety (B) je príčinou deja prvej vety (A) a v dôsledkovom dej druhej vety (B) je dôsledkom deja prvej vety (A).

1. Napíšte po dve vety z každého druhu priraďovacieho súvetia.

во

д

Zlučovacie súvetie:

За

Stupňovacie súvetie:

Odporovacie súvetie:

Vylučovacie súvetie:

90

SYNTAX

Príčinné súvetie:

ке

Dôsledkové súvetie:

уџ

бе

ни

2. Pospájajte správne šípkami.

Lampa ešte nebola zažatá, zlučovacie súvetie preto v izbe panovalo príšerie.

Adam zbledol a trhol sa vylučovacie súvetie pri tejto otázke.

Neprišiel do školy, dôsledkové súvetie veď bol chorý.

Mešec som našla, stupňovacie súvetie ale peniaze som nepozerala.

Buď si oblečieš kabát, odporovacie súvetie alebo zostaneš doma.

Lekári odporúčajú cvičiť žiaka, príčinné súvetie ba radia aj dospelých.

за

3. Určte druh nasledujúcich súvetí.

Kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne.

За

во

д

Najprv sa mláti, potom sa platí.

Veľmi ho ľutovala, ba si aj poplakala nad ním.

Vstávaj, však je už ráno.

Musíš pridať, ináč budeš posledný.

Buď sa hraj, buď si niečo čítaj. Čas nečaká, preto sa pustíme do práce.

Netreba sa nám trápiť, veď nás nájde.

DRUHY PODRAĎOVACIEHO SÚVETIA

1. Všimnite si vetu: Spiaca matka v polosne počula krik dieťaťa. Aká veta je to?

Predmet vety vyjadrime inak – pozmeňme ho na vetu: Spiaca matka v polosne počula, že dieťa kričí.

91

2. V nasledujúcich vetách pozmeňte vetný člen vysádzaný kurzívou tak, aby ste dostali súvetie.

Vzor: Po skončení babieho leta husté dažde prečesávali okolité hory. Keď sa skončilo babie leto, husté dažde prečesávali okolité hory.

Usilovný si vždy robotu nájde.

Nikdy som si nepredstavoval svoj príchod takto.

ни

Sledoval som západ slnka.

ке

Pri písaní domácich úloh musíme byť pozorní.

бе

Auto zastalo na zákrute cesty.

уџ

3. Ak ste predchádzajúcu úlohu riešili správne, dostali ste podraďovacie súvetie. Vety podraďovacieho súvetia tvoria takú pevnú jednotku, že ich nemožno od seba navzájom oddeliť. Jedna z nich je nadradená (hlavná), druhá podradená (vedľajšia). Hlavnou vetou sa spytujeme, vedľajšou odpovedáme.

д

за

Určte hlavnú a vedľajšiu vetu v súvetiach, ktoré ste utvorili v predchádzajúcom bode.

Vzor: Spiaca matka v polosne počula, že dieťa kričí.

Opytujeme sa: Čo spiaca matka v polosne počula? Teda hlavná veta je Spiaca matka v polosne počula.

Na otázku odpovedáme že dieťa kričí. Je to vedľajšia veta.

во

Z príkladov vyplýva, že vedľajšia veta (podradená) zastupuje niektorý člen hlavnej (nadradenej) vety.

За

Podľa toho, ktorý vetný člen sa zastupuje, triedime vedľajšie vety na tieto druhy:

a) podmetové,

b) prísudkové,

c) prívlastkové,

d) predmetové, e) príslovkové.

92

SYNTAX

Vedľajšia veta podmetová Prečiarknite nesprávne slová a vetu dokončite.

Podmet je hlavný/vedľajší vetný člen a pýtame sa naň otázkami

Prvá veta je

a druhá veta je

ке

Porovnajte vety a vysvetlite rozdiel v zložení.

Sýty hladnému neverí. Kto je sýty, neverí hladnému. .

ни

Vedľajšia veta podmetová zastupuje podmet hlavnej vety. Spytujeme sa na ňu ako na podmet otázkou kto?, čo? spolu s hlavnou vetou. (Kto neverí hladnému? – Odpoveď kto je sýty je vedľajšia veta podmetová.)

Vedľajšia veta prísudková

уџ

бе

V ďalších príkladoch vyhľadajte hlavné vety a vedľajšie vety podmetové.

Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. – Kto sa chce biť, musí tam byť. – Čo sa vlečie, neutečie. – Zdalo sa nám, že slnko zapadá. – Kto mlčí, ten svedčí. – Kto prv príde, ten prv melie.

– Nie je isté, či prídeme.

за

Prísudok sa zriedkavo vyjadruje i vedľajšou vetou. Nahrádza iba slovesno-menný prísudok, a to iba jeho mennú časť; napr.: 1. Lístie je už suché. – Lístie je už také, že čoskoro opadne. 2. Hana je klebetná. – Hana je taká, že každého ohovára.

во

д

Príklady: Ondrej zostal taký, že sa nezmohol ani na slovo. – Jeho návrhy boli také, že sa nedali prijať.

– Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky otrokyne. – Aký otec, taký syn. – Aký človek, taká reč. – Aký mlynár, taký mlyn. – Aká matka, taká Katka.

Vysvetlite význam posledných štyroch príkladov.

Vedľajšia veta prívlastková

За

Prívlastková veta vyjadruje prívlastok niektorého člena hlavnej vety. (Na ktoré otázky odpovedá prívlastok?)

Podčiarknite podstatné mená, ku ktorým sa viaže prívlastková vedľajšia veta.

Milan Rastislav Štefánik patril medzi ľudí, ktorí vždy mysleli na rodné Slovensko. Na univerzite študoval predmety, ktoré ho zaujímali. Mal veľa priateľov, ktorí ho obdivovali.

Rozoberme vetu Prišla správa, že sa presťahoval do Ameriky. Aj tu máme prívlastkovú vedľajšiu vetu, lebo sa opytujeme Aká správa prišla? Odpoveď znie: že sa presťahoval do Ameriky.

93

ке

Ďalšie príklady: Ani troška sa nevzpieral mocným rukám, ktoré ho držali za lakte. – Je v takom položení, v akom ešte nebol. – Vidly mal také, ako u Budáčov hnoj vyhadzujú. – Vpálil som do oddelenia, kde mali batožinu. – Sadla si na prah, kam svietil mesiac. – Nebolo dňa, žeby starý pán nebol prišiel k nám. – Prišla zvesť, že ho zabilo.

Vyznačte vzťažné zámená, príslovky a spojky, ktorými sú pripojené vedľajšie vety prívlastkové k hlavným vetám podraďovacieho súvetia.

Vedľajšia veta predmetová

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

д

за

уџ

бе

1.

ни

Zabavte sa doplňovačkou. Ak dobre vyriešite úlohu, dostanete jeden druh vedľajšej vety.

во

1. Základný vetný člen 2. Rozvíjací vetný člen 3. Podraďovacie súvetie má hlavnú a

vetu.

За

4. V škole získavame .

5. Sloveso menovať s predponou.

6. Príčinná spojka 7. Podstatné meno, od ktorého je odvodené prídavné meno potrebný.

8. Zámeno ten v G jedn. č.

9. Prípona v D jedn. č. vzoru chlap 10. Vyjadrenie súhlasu

94

SYNTAX

ке

Aký vetný člen je predmet? Na ktoré otázky odpovedá? V ktorom páde môže byť predmet?

Predmetová veta vyjadruje predmet slovesa z hlavnej vety. Obyčajne stojí za slovesom, od ktorého závisí. Sú to obyčajne slovesá: označujúce oznamovanie a vôľu: hovoriť, hlásiť, čítať, telefonovať, písať, učiť, kázať, žiadať, dovoliť, odpustiť, rozhodnúť, brániť, označujúce vnímanie a vedenie: vidieť, počuť, cítiť, tušiť, zisťovať, predstavovať si, pamätať si, povedať, vedieť.

ни

Príklady: Nepovedz doma, že si ma videl. – Pomysli si, že lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrastí. – Nik nevedel, kam sa podel Drak. – Rodičom napíše, nech sa netrápia. – Dozvedel sa, že čakajú hostí.

бе

Vedľajšia veta príslovková

уџ

Prečiarknite nesprávne slovo.

O príslovkách ako slovnom druhu sa učíme v morfológii/syntaxi.

O príslovkových určeniach ako vetných členoch sa učíme v morfológii/syntaxi.

Na aké príslovky kladieme otázky kde? kam? kade?

за

Na aké príslovky kladieme otázky kedy? odkedy? dokedy?

Na aké príslovky kladieme otázku prečo?

Na aké príslovky kladieme otázku ako?

д

Aj pri príslovkových určeniach rozlišujeme rovnaké druhy. Napíšte na čiaru druh príslovkového určenia.

За

во

Umelec zostal na výstave.

Vrátil sa v stredu.

Matka by nedočkavo čakala.

Dievčatá jojkali od strachu.

Ak sa príslovkové určenie v rozvitej vete pozmení na vetu, dostaneme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou príslovkovou: Tŕň sa ostrí zamladi.

Tŕň sa ostrí, kým je mladý.

95

Určte druh vedľajšej vety príslovkovej v nasledujúcich vetách.

Vzor: Kde nechodí slnko, ta chodí lekár.

miestna

ке

(Opytujeme sa: „Kde chodí lekár?“ Odpoveď znie: „Kde nechodí slnko.“ Ide o vedľajšiu príslovkovú vetu miestnu.)

Zeman začal chlapa biť, kadiaľ ho zachytil.

ни

Ide bez námietky, kde ho povinnosť volá.

бе

Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko.

Keď sa stmilo, spustili sme sa do hory hľadať jedlice.

уџ

Spravil to tak majstrovsky, že v kuchyni zaburácal smiech.

To všetko sa tak zhŕklo, ani čo by človek dlaňou plesol.

за

Spev prestal, ako keby ho bol nožom odrezal.

д

Odmenu dali jemu, pretože si ju najväčšmi zaslúžil.

во

Keďže ide o náš záujem, pôjdeme ta všetci.

За

Preto drží kováč kliešte, aby sa nepopálil.

96

SYNTAX

Ako si pomáhame pri určovaní vedľajších viet Vieme, že si pri určovaní vedľajšej vety vypomáhame otázkami.

бе

Zastavili sme sa tam, kde sa točila cestička.

Stáli sme na mieste, kde nič nerástlo.

Stáli sme tam, kde bol kedysi les.

ни

1. Podobným spôsobom určte druh vedľajšej vety.

Cestička, čo viedla popri rieke, bola kľukatá.

ке

Príklady: Prišli sme na miesto, kde je liečivý prameň. (Na aké/ktoré miesto sme prišli? – Vedľajšia veta prívlastková je kde je liečivý prameň.)

Prišli sme tam, kde boli kedysi čisté rieky. (Kam sme prišli? – Vedľajšia veta príslovková znie: kde boli kedysi čisté rieky.)

за

уџ

2. Rozlišujte podmetové a predmetové vedľajšie vety.

Vyhlásili, že pôjdu na výlet.

Vyhlásilo sa, že treba priniesť papier do zberu.

Pripomenuli nám, že bude beseda so spisovateľom.

Pripomenulo sa, aby sa nezabudlo prísť pred školu.

Fraňo Kráľ

д

3. Vyhľadajte podraďovacie a priraďovacie súvetia a jednoduché vety. Určte druh súvetí.

За

во

ýval Jano v izbičke, ktorá bola pridelená B čeľadi. Tam spával na jednej postieľke spolu s Jožom. Ráno prví vstávali. Keď prišli kuchári a kuchárky do kuchyne, museli už byť všetky sporáky vyčistené. Potom kládli chlapci oheň do sporákov, do ktorých im bolo práve rozkázané. Po raňajkách zapriahol sa Jano s Jožom do vozíka a vozili drevo. Drevárne boli pri lese pod vŕškom. Odtiaľ museli chlapci navoziť do kuchyne toľko dreva, koľ-

Jano ko sa len vošlo pod všetky sporáky. Pri tej práci naložili si na vozík koše a išli po smeti.

Keď mali všetky smeti poznášané na vozíku, odviezli ich ďaleko do lesa. To bola robota do obeda.

Chlapci zvyčajne obedovali v umyvárni, kde sa čistili nádoby. Tam bývala hostina! Mohli si vyberať v jedlách zo všetkých tanierov, čo podonášali späť z jedálne. A to bolo jedál!

Jano ani nevedel, ako sa to všetko volá.

97

4. Určte v súvetí druh vedľajšej vety.

Kto do mlyna chodí, ľahko sa zamúči.

ке

To bolo dievča, čo každému pomohlo.

Uvidíme, čo sa bude dať robiť.

Milan neprišiel, lebo bol chorý.

Prišli vtedy, keď sme ich už nečakali.

Pracujte tak rýchlo, ako len môžete.

ни

Interpunkcia v súvetí

бе

a) Videli sme, že jednotlivé vety v priraďovacích súvetiach oddeľujeme od seba čiarkou, i keď sú spojené spojkami, i keď sú priradené k sebe bez spojok. Čiarku nekladieme jedine v zlučovacom súvetí so základnou zlučovacou spojkou a. V odporovacom súvetí sa píše čiarka aj pred spojkou a. (Stálo by to mnoho práce, a výsledok by nebol nijaký.)

За

во

д

за

уџ

b) V podraďovacom súvetí sa vety oddeľujú čiarkou. Vložená veta sa rozhraničuje čiarkou – jej začiatok a koniec. (Čas, ktorý uplynul, sa nikdy nevráti.) Čiarka sa píše pred prislúchajúcim spojovacím výrazom. (Povedal, aby prišiel.) Ak stojí pred podraďovacou spojkou ešte jedna spojka, čiarka sa dáva pred prvú z nich. (Všetko mizne, ani čo by pálil.)

98

SYNTAX

Úlohy

ке

1. Doplňte chýbajúce hlásky a čiarky.

ни

Našiel som si miesto v prvom rade aby som dobre v del. Rád by som sa od takého majstra ako bol Felini niečo naučil. V hľadisku bolo pr tmie vpredu menšie vzadu v čšie. Diváci v posledn ch radoch sedeli už celkom pri tme čo tam spala v kútoch iba na javisku bolo dosť svetla. Na ňom sa usmieval kúzelník a po každom kúzle vyčaroval úsmev aj na našich

уџ

бе

tvárach. Prv úsmev mal ukr t v klobúku ba bolo to hneď desať úsmevov lebo z neho v tiahol desať biel ch králikov – a potom ešte jedenást úsmev mamu zajačicu s dáždnikom. Dvanást úsmev v čaroval dažďom. Na jav sku sa zrazu rozpršalo. Mama zajačica roztiahla dáždnik a ukr la sa pod ním aj s naš mi úsmevmi či vlastne jej deťmi. A kúzelník Felini sa už znovu usmieval ch stal úsmev aj pre nás kúzla sa mu darili v čšmi ako som si želal nič som mu neodkukal – a tak som sa aj ja iba usmieval.

Dušan Dušek: Kúzelníkov syn (úryvok)

2. Oddeľte súvetie čiarkami.

за

účka zmizla viac sa neukázala. – Celú noc sa potuloval za tri dni hľadal Rapavého. – Cúval R pred ním bál sa ho. – Volala na svoju družku ale ona sa jej neozvala. – Na ich otázky len kývne rukou alebo odsekne. – Kto nebojuje nezvíťazí. – Nie som taký za akého ma pokladáte.

– Chvostík pochopil čo treba robiť. – Všade kade pôjdeš maj dobre otvorené oči a uši.

д

3. Odôvodnite interpunkciu v texte Ľ. Ondrejova.

За

во

ráca spisovateľa je široké more. Plaví sa na ňom za noci i za dňa a nikdy nevie, kde a kedy P sa zastaví. Možno ho zahodí príval vĺn na vysoké skalisko a tam nacelkom stroskoce. Možno ho hodí na zelený ostrov, kde rastú sladké plody a slnko mu svieti na cestu cez zelené háje.

Taký je život spisovateľa. Mňa more života hodilo sem-tam na skaly, ale i na rajské ostrovy, čo ich zalievalo slnko svojím jasom. Ak som bol na skalách, písal som pošmúrne. Inokedy na slnečných stráňach napísal som Zbojnícku mladosť. Tie prvé by som najradšej vytrel, tie ostatné ponechal. Ale nič sa nedá meniť na veci.

99

V.

PRAVOPIS

SYSTEMATIZÁCIA PRAVOPISNÝCH POUČIEK O Y A I

ни

a) mäkké: c, dz, j a všetky s mäkčeňom, b) tvrdé: d, t, l, n, k, g, h, ch, c) obojaké: p, b, m, v, f, s, z, r.

(Obojaké spoluhlásky sú všetky spoluhlásky vo vete Spravil by mi fúzy, vyjmúc spoluhlásky l.)

ке

Pri triedení spoluhlások uplatňujeme aj to, či sa po nich píše y alebo i.

V tom prípade rozlišujeme spoluhlásky:

уџ

бе

Osobitne sa treba zmieniť o písaní i a y v slovách cudzieho pôvodu. V nich sa píše y/ý podľa pôvodného pravopisu: Babylon, labyrint, byro, byrokracia, dynamit, dynamo, dynastia, fyloxéra, fy­ ziológia, fyzika, gymnázium, hyena, hymna, lýra, myrta, symbol, systém. Aj za c býva y: cyklón, cylinder, bicykel, encyklopédia.

Z pôvodného pravopisu sa pri slovách cudzieho pôvodu vychádza aj pri písaní i/í. Napr.: tovariš, richtár, ríbezle, skriňa, biľag, diplom, dirigent, firma, figa. Dokonca aj po tvrdých spoluhláskach k, g, h, ch je i: kilogram, gigant, historik.

за

Preto je najistejšie pozrieť do slovníka, ak sme v pomykove, ako sa dané slovo píše.

Písanie i/y v domácich slovách

во

д

Pri neodvodených slovách (v koreni) je situácia takáto:

Spoluhlásky

За

Píše sa po nich Výnimky

100

mäkké ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, dz, c, j mäkké i

tvrdé d, t, n, l, g, k, h, ch

obojaké b, m, p, r, s, v, z, f

tvrdé y

častejšie i, zriedkavejšie y (vybrané slová)

vo zvukomalebných slovách: híkať, kikiríkať, chichotať sa

V slovách lyko, lysý, lýtko, lyže, lyžica, blýskať sa, mlyn, plyn, plyš, vplyv, oplývať, plytký, slý­ chať, vzlykať, zlyhať sa vyslovuje tvrdé l a po ňom sa píše, samozrejme, y.

Spisovný tvar je aj štyri, dyňa (nie „šťiri, ďiňa“).

Vybrané slová

ке

Po obojakých spoluhláskach sa píše y, alebo i. Ypsilon býva vo vybraných slovách.

за

уџ

бе

ни

Po p: pýcha, pýšiť sa, pyšný, prepych, prepychový, pýtať sa, opytovať sa, dopyt, pykať, pýr, pýriť sa, pytliak, kopyto, pysk, pyskatý, pyštek. (Slovo pisk znamená hvizd.)

Po b: by, aby, býk, byvol, bylina, byľ, bystrý, byť, bytie, živobytie, bytosť, bývalý, bývať, obyvateľ, prebývať, bydlisko, byt, príbytok, dobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať (napr. mesto), dobytok, nábytok, zbytok, zbytočný, prebytok, odbyt, kobyla, obyčaj. (Biť znamená udierať.)

Po v: vy, vykať, vy- (ako predpona, napr. vychodiť, vypísať), vydra, vyhňa, výr (ale vír vo vode), výskať, vysoký, výška, výšina, vyše, vyť (zavýjať; viť veniec sa píše s i), zvýšiť, vyžla, zvyk, zvykať.

Po m: my (napr. my robíme, ale daj mi), mykať, zamykať, pomykov, mýliť sa, omyl, myslieť, myšlienka, myseľ, zmysel, úmysel, premýšľať, priemysel, mys, myš, umývať, pomyje, mydlo, mýto, čmýriť sa, hmýriť sa, hmyz, šmyk, priesmyk, šmýkať sa, žmýkať.

Po r: ryba, rybár, ryčať, rýdzi, ryha, rýchly, rys, rysovať, ryšavý, Rysuľa, ryť, rozrývať, rýľ, úryvok, brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, kryť, skrýša, úkryt, pokrývka, kryha, prýštiť, strýc, trýzniť, rým, rýmovať sa, rytier, ryža, bryndza.

Po s: sychravý, syčať, sykot, sykavý, sykavka, sýkorka, syn, sypať, sypáreň, sýpka, osýpky, syr, syrový, syseľ, sýty, nenásytný, vysychať.

(Had syčí, ale krv i voda síka; síkať – striekať. Slovo sipieť sa píše s i.)

Po z: jazyk, nazývať, pozývať, vzývať, ozývať sa.

За

во

д

Osemsmerovka (Nájdite 7 vybraných slov) S T P Y S K A N I E

A Ý Y S A J A V Y Z

K U K A Š A T Ň A Y

O V I O Ý Z I M A K

R Y B Á R Y Y O N A

O S I O B K S T A I

T Í T O A R A O Ň L

O O S Ť R Á K Z Y T

M N E J A Z V Y K Y

K O T Y B I N R S P

101

Doplňte správnym slovom.

Počuli sme hodiny

бе

ни

ке

dvanástu. (biť/byť) Chcel by som architektom (biť/byť) Vojaci sa chystajú mesto. (dobiť/dobyť) Musím si už batériu na mobile. (dobiť/dobyť) To sme neurobili. (mi/my) Všetci dali darčeky. (mi/my) Spoza plota sa ozval ostrý . (pisk/pysk) Strýkov koník mal zranený . (pisk/pysk) Na koláč som si odvážila cukor. (krištáľový/kryštálový) Pri umývaní som rozbila pohár. (krištáľový/kryštálový) Na lúke plnej kvetov dievčatá venčeky. (vyť/viť) V tmavej hore hladné vlky. (vyť/viť)

уџ

Písanie i a y v predponách a v odvodzovacích príponách: Predpony s mäkkým i s tvrdým y vy-, vý-

За

во

д

за

pri-, prí-, ni-, proti-, medzi-, mimo-

102

Prípony s mäkkým i s tvrdým y -ič, ík-, -nik, -yňa, -ikár, -íček, -kyňa, -inec, -ica, -sky, -ička, -ina -cky

PRAVOPIS

Písanie i/y v ohýbacích príponách podstatných mien a v slovesných tvaroch Podstatné mená Pozrite, v ktorých pádových príponách je i a v ktorých y:

N

chlap hrdina dub stroj žena ulica dlaň kosť mesto srdce vysvedčenie dievča

G

L -ovi -ovi

I

ке

pád

Jednotné číslo D A -ovi -ovi

ни

Vzor

-i

-y

бе

-i -i -i

уџ

-i

-i -i -i

-i -í -ati

Množné číslo

за

-i

-y

За

во

д

chlap hrdina dub stroj žena ulica dlaň kosť mesto srdce vysvedčenie dievča

-y

-i

-/-í -/-í -í -í -/-í -í

-y -y

-i

-mi -ami -mi -mi -ami -ami -ami -ami -ami -ami -iami -/t/ami

103

Doplňte chýbajúce písmená.

ке

a) žiť bez ide , bozk na per , skvel pretekár , tanečné pohyb , ľadové kryh , strom v pol , v daždivom počas , udatní rytier , dark ňa krv , výrobk z kôr , veľa nových piesn , koz a hus , elektrické impulz , kočovní Avar , vypestovať obrovské fikus , pokosiť veľa tráv , hrom a blesk , rozhľahlé step , stop na zem

ни

b) obytné dom , vodné vír , lán pol , s teplým počas m, otvorené konzerv , v prítm chodb , k svojej postel , chyba v štartér , kvapôčk ros , po dobrej večer , smrek a dub , prebral to v mysl , zo strmej hor , stáli ako stĺp , nerastné bohatstvo mor , neodbytní novinár , stáť pri kanál , zapísať si všetky adres , plniť príkaz

бе

Slovesá

уџ

V príponách slovies je vždy i.

Všimnite si:

д

за

a) neurčitok: robiť, voziť, nosiť; b) prítomný čas: robí, horí, svrbí, vraví; c) rozkazovací spôsob: utri, udri, vezmi; d) minulý čas: robil, nosil (a iné tvary).

во

Od prípon treba odlišovať korenné -y- vo vybraných slovách: ukryť, umyť, vyť, vyryť.

Porovnajte dvojice z pravopisného hľadiska a z hľadiska slovnodruhového a doplňte i/í, y/ý.

За

Všetko sľúb , no sú to plané sľub . Má nové farb , rád s nimi farb . Máva často nebezpečné zápal , hrdlo sa mu ľahko zapál . Vonku dobre mraz , sú tam silné mraz . Synček je dnes veľmi živ , veď ho mamka dobre živ .

104

PRAVOPIS

Pravopis prídavných mien (adjektív) a slov adjektívneho rázu

ке

Písmená i a í sú v mäkkom vzore cudzí, do ktorého patria aj zvieracie prídavné mená typu páví, holubí.

V nominatíve množného čísla mužského rodu máme pri vzore pekný tvar pekní chlapci a pri vzore otcov tvar otcovi priatelia.

Vo vzore pekný a vo vzore otcov je ý v týchto pádoch:

ни

бе

за

Úlohy

Množné číslo (všetky rody) -ých/-ych -ým/-ym -ých/-ych (len pre m. r. - životné) -ých/-ych -ými/-ymi

уџ

Jednotné číslo N G D A L I -ým (mužský a stredný rod)

1. a) Napíšte ako diktát.

во

д

ivý dupot psích tláp zabubnoval pod oblokmi. – Divý slobodník s orlím nosom surovo D odsotil vojaka. – Deň po deň sa ozýval v tíšine rýchly dupot sobích kopýt. – Z hrubých byvolích koží ušili veľký mech. – To sú komíny s bocianími hniezdami. – Bažantí kohút si hrdo vykračoval v tráve. – Veľká zúrivosť psích svoriek sa obrátila proti mládencovi. – Vykročili sme husím pochodom hore Tichou dolinou. – Dobre sa obliekli a nahrubo si namazali čižmy medvedím sadlom. – Nasekal som čečiny a vyniesol k jedli s jastrabím hniezdom.

За

2. Doplňte i/í, y/ý.

Výroky slávnych Niektorí predstierajú, ak sú hlúpi, hoci to predstierať ani nemusia.

Najväčšmi u in ch nenávidíme tie nedostatky, ktor ch sme sa sam zbavili.

T , ktor ch rozmaznávame, nie sú vždy t ist , ktor ch najviac milujeme.

Keď rodičia chvália svoje deti, podvedome t m chvália sami seba.

105

3. Ktoré spoluhlásky sú mäkké?

4. Ktoré spoluhlásky sú tvrdé?

ке

5. Vymenujte obojaké spoluhlásky.

уџ

бе

ни

6. a) Napíšte ako diktát.

Pri rozloženej šachovnici sedia štyria malí šachisti. Dvaja hrajú a dvaja im hlučne kibicujú.

Pri vedľajšom stole sedela Gitka a maľovala. Jej obrázok hýril pestrými farbami. V susednej miestnosti sa ozvala gitara. Takto sa deti rozptyľujú vo voľnom čase. Ani sa nám nechcelo veriť, že sme v detskej kúpeľnej liečebni. Niektoré deti sem prišli z domu, iné priamo z chirurgie. Ich liečenie trvá niekoľko týždňov.

Popri liečení a zábave chodia aj do školy, lebo okrem lekárov sú tu aj pedagogickí pracovníci. b) V danom texte nájdite slová, v ktorých sa po tvrdých spoluhláskach píše: 1. i/í, 2. y/ý.

Každý prípad zdôvodnite.

за

6. 1.

во

д

6. 2.

7. Prečítajte text o korytnačke a o krtovi. Nech vám ho učiteľ zdiktuje. V zošite vysvetlite písanie i/í y/ý v tých prípadoch, kde ste urobili chyby.

За

Veľká morská korytnačka dlho pláva okolo ostrovčeka, kým si vyberie miesto. Po zotmení vylezie na breh. V bezpečnej vzdialenosti od vĺn vyhĺbi jamu a uloží do nej asi sto vajec.

Potom jamu starostlivo zasype a vráti sa do mora.

Uplynú dva mesiace. Vo vyhriatom piesku sa z vajec vyliahnu malé korytnačky. Rozryjú piesok a vyhrabú sa z hniezda. Cez vysokú trávu bežia neomylne k oceánu.

Preplávajú tisíce kilometrov, ale keď dospejú, vracajú sa na rodný ostrov. Nikdy sa nezmýlia.

106

PRAVOPIS

ке

rta by sme vlastne ani nepoznali, keby ho občas v noci výr nezabil. Nez­riedka ho i rozK hnevaný záhradník motykou vykope, keď sa mu podarí pristihnúť ho, ako vyrýva hlinu na povrch. Veď je to tichý, plachý, nenápadný tvor, ktorý sa skrýva pred naším zrakom a žije tajuplným životom vo svojej skrýši pod zemou. Ak ho nechytíme hneď po vykopaní, prekvapí nás, akou úžasnou rýchlosťou sa zahrabe a v niekoľkých okamihoch zmizne pod zemou.

Má malú hlavu s ružovým citlivým rypáčikom. Veľmi sa vie hnevať a vtedy vydáva zlostný piskľavý hlas. Krt je mäsožravcom. Sýti sa dážďovkami, slimákmi, rozličným hmyzom a jeho larvami, pandravami a žabami.

8. Nahliadnite do textu. Nech vám ho potom učiteľ zdiktuje. Odôvodnite aj písanie priamej reči.

бе

ни

očítač chytil vírus. „Žeby mal chrípku?“ spýtala sa babka vnuka. „Uvarím mu bylinkový P čaj.“ „Čo si spadla z višne?“ zakričal vnúčik šušlavo, lebo mu pri vybíjanej vybili dva zuby.

A zo skrýše za skriňou vyťahoval odbornú príručku. Odfúkol zvírený prach, pozabíjal prilepených pavúčikov a zapišťal: „Kam zmizla moja príručka?“ V ruke držal Príručku sloven­ ského pravopisu. V hlave mu vírili myšlienky. Ako má teraz opraviť počítač? To je nejaké sprisahanie! S bijúcim srdcom išiel do kuchyne a celý zapýrený vypýtal bylinkový čaj.

во

д

за

уџ

9. Dopíšte i/í, resp. y/ý. Texty skontrolujte za pokynov učiteľa slovenčiny. a) Bola t chá, s chravá apr lová noc. V údol ležala nepriehľadná tma. Ležala neh bne ako voda v mútnom r bn ku. Cez ňu s kliesn l cestu r chl k, an čo b ju páral horúcou železnou hruďou rušňa, z ktorého vyskakovali skr a zhas nali v tme.

Hust d m sa val l celkom n zko ponad vlhké strech vozňov a nechával za vlakom hrubánsk merav chvost, ktor spl val s hmlou. Pozdĺž koľajn c sa černeli š roké pás borov c.

V diaľke zabl skalo krvavé svetielko, o n č väčšie ako ľudská dlaň. Rušeň dva raz za­p skal, hamovk zaškr pali, zavŕzgali nárazn k a miesto v bojného r tmu kolies zdĺhavo zas pela para.

За

b) Obojž veln k vzn kli z r b as pred tr sto m l ónm rokov.

V m nulosti boli niektoré druh až št r metre veľké. Najväčšie ž júce obojž veln k sú japonská salamandra a kamerunská žaba. Ich hladká koža je bohatá na žľaz , ktoré ju stále zvlhčujú a chránia pred v sušen m.

Vo vode sa ž via mal m kôrovcam , larvam , mäkk šm ; na zem sú to červ , hm z a sl mák .

Obojž veln k majú veľa nepriateľov. Všetk mäsožravé vodné ž voč ch požierajú vaj čka a žubrienk .

107

ке

Na zem sú nepriateľm žiab mnohé druh vtákov, potkan , las ce, ježe a iné zvieratá.

Najväčš m nepriateľom obojž veln kov je človek. Pr niektor ch v skumoch v laboratór u sa nemožno bez n ch zaob sť, ale „záťah “ dodávateľov žab ch stehienok do reštauráci sú oveľa väčš m nebezpečenstvom. Pre niektoré druh sa vysušovanie r bn kov, močar sk, hromadenie neč stot rovná rozsudku smrt .

Obojž veln k n čia veľké množstvo hm zu a ich larv , a preto sú skôr už točné ako škodl vé.

ни

c) Po dopísaní i/í, resp. y/ý na prislúchajúce miesta zdôvodnite pravopis každého slova.

Písanie cudzích slov

уџ

бе

od n odb l dvanástu. S pk prach sa zv r l náhl m v chrom. S vé mračná v H sel nad cel m okol m a v n ch sa m hal blesk . Mnoh sa naľakal a v behl zo svoj ch pr b tkov. Det sa skr l v babk nej zbe. Vtác ut chl , kvet zavrel svoje kal ch , l st sa skrút l . Oblok zar nčal, bl ž lo sa krupob tie, ktoré ak ste všetko zb je. Po búrke sa ob vatel a ponáhľal do pol .

д

за

Cudzie slová sa píšu pôvodným pravopisom iba vtedy, keď sú to vlastné mená: Shakespeare, Goethe, Schiller, Rousseau, Arany, Petőfi.

Niektoré miestne mená majú poslovenčené znenie: Viedeň – Wien, Drážďany – Dresden, Rím – Roma, Lipsko – Leipzig, Paríž – Paris. Poslo­ venčené miestne mená možno používať iba v domácich textoch. Pri medzinárodnom styku sa uvádzajú úradné názvy v pôvodnom pravopise (Dresden, Wien atď.).

За

во

Všeobecné podstatné mená cudzieho pôvodu sa píšu podľa našej výslovnosti a pri skloňovaní sa zaraďujú do patričného vzoru; napr. kontrakt (vzor dub), konto (vzor mesto), kultúra (vzor žena), organizácia (vzor ulica).

Zapamätajte si, že slová gymnázium, lýceum, kolokvium, štúdium sú v slo­venčine stredného rodu. Skloňujú sa podľa vzoru mesto. Koncové -um sa v ostatných pádoch (vyjmúc N a A jednotného čísla) odsúva.

108

PRAVOPIS

Úlohy

ни

ке

1. Z učebnice fyziky alebo chémie odpíšte 5 vlastných mien cudzieho pôvodu. Vykonajte aj ich fonetickú transkripciu. (Napíšte, ako sa dané slová vyslovujú.)

уџ

бе

2. Z učebnice zemepisu odpíšte názvy 10 miestnych mien, ktoré majú poslo­venčené znenie.

K poslovenčenému menu uveďte úradný názov mesta v pôvodnom pravopise. (Dobrou pomôckou môže byť aj 6. zväzok Slovníka slovenského jazyka. Na s. 255 – 305 je časť Zemepisné názvy.)

Pobavme sa

за

Čo nie je s básňou v poriadku? Kde majú byť prestávky? Prečo?

За

во

д

Ja mám budík chrápe v búde starý Dunčo žblnká v sude voda podpálila horu zápalka náhli k moru turista nad lúkou letí motýľ učí malé deti učiteľ má štyri nohy mačka nosí ostré rohy krava lezie po posteli

mucha veľkým vojskám velí generál varí sa v hrnci zemiak na celý svet drnčí budík ruší moje spanie: VEĎ JE VŠETKO POMOTANÉ!

Tak sem zopár čiarok spravme a bude to všetko správne.

Daniel Hevier: Diktátor (úryvok)

109

VI.

SLOH

1. REPRODUKCIA A PRODUKCIA TEXTOV

ке

1. Učivo z učebných predmetov je systematizované v učebniciach. Učitelia ho na hodinách vykladajú a vy sa ho doma učíte; samozrejme, najčastejšie si ho potom prečítate v učebniciach a reprodukujete ho.

ни

V slohu pod reprodukciou rozumieme slovnú interpretáciu, prerozprávanie niečoho už vypočutého, napísaného, zažitého a pod. Produkčný sloh je protikladom reprodukčného slohu. Je to samostatný súvislý žiakov prejav na tému zvláštneho pozorovania alebo zážitku.

уџ

бе

Aby vám to šlo čím lepšie, osvojte si osvedčené metódy samostatného štúdia textov. Ak vám niekto vykladá text, robte si záznam (poznámky). Pozastavujte sa na najdôležitejších informáciách výkladu. Keď si doma prečítate zaznamenané informácie, na základe nich sa rozpamätáte aj na to, čo ste si do poznámkového zošitu nezapísali. Platí to najmä v prípade, že neprešiel dlhší čas odvtedy, čo ste si urobili záznam o vypočutom výklade.

Keď sa učíte z učebnice, čítajte text pomaly. Po prečítaní každého odseku si napíšte na papier jeho obsah jednou – dvoma vetami. Takto stručne vyjadrené hlavné myšlienky odborného (ale aj literárneho) textu nazývame tézami. Ešte stručnejšie vystihuje obsah textu osnova. Zostavuje sa obyčajne v bodoch.

за

Aj pri písaní písomných prác musíte postupovať plánovite. Najprv by ste mali urobiť osnovu a až potom pristúpiť k práci. Ako príklad si zvolíme slohovú prácu na tému Zážitky z posledného výletu. Osnova v tom prípade môže vyzerať takto:

во

д

Úvod: – Dohovor o výlete na začiatku školského roku – Vydarený zber surovín, vďaka ktorému sa zabezpečila značná časť prostriedkov

За

Rozbor (jadro): a) Prípravy na odchod b) Ako sme cestovali a dojmy c) Príchod do výletníckeho strediska d) Čo na mňa zanechalo nezabudnuteľný dojem e) Ako sme nadviazali priateľstvo s deťmi z iných prostredí atď.

Záver: – Celkové hodnotenie Osnova sa robí aj v tom prípade, keď dostaneme úlohu opísať vymyslené udalosti a zážitky (dajme tomu téma Ako som cestoval na Antarktídu).

110

2. Na hodinách fyziky ste sa učili o pokoji a pohybe telesa. Osnova a výťah danej témy vyzerajú takto: Pokoj a pohyb telesa Osnova Výťah 1. Pohyb je základnou vlastnosťou všetkých telies.

2. Mechanický pohyb

2. Mechanický pohyb – premiestňovanie telesa vzhľadom na iné teleso. Príklady.

ни

ке

1. Pohyb telies vo vesmíre. Príklady.

бе

3. Pohyb: 3. a) posuvný a) Príklady: chodec.

b) otáčavý b) Teleso opisuje kružnicu (okolo osi).

уџ

c) kmitavý c) Teleso je na jednom mieste, ale sa chveje.

Príklady. d) Teleso sa točí okolo svojej osi, ale aj postupuje dopredu. Príklad. e) Zdanlivý pohyb telesa. Príklady.

за

d) posuvný a otáčavý

e) relatívny

д

4. Pohyb: 4. a) priamočiary a) Priamočiary pohyb je pohyb bodu po priamke. Príklady. po priamke. Príklady.

во

b) krivočiary b) Krivočiary pohyb je pohyb bodu po krivke. Príklady. po krivke. Príklady.

За

5. Dráha: 5. Dráha je čiara, po ktorej sa teleso pohybuje. a) viditeľná a) Viditeľné dráhy sú napr. cesty, koľajnice. b) neviditeľná b) Neviditeľné dráhy sú napr. voda, vzduch.

3. Zostavte osnovu a výťah témy, ktorú ste posledne spracovali na dejepise. Základné myšlienky sa uvádzajú na začiatku odseku a v pokračovaní sa rozvíjajú.

111

2. ROZPRÁVANIE A DEJOVÉ NAPÄTIE Prečítajte úryvok z umeleckého diela:

за

уџ

бе

ни

ке

Z cesty doleteli hlasy: „Jerguško! Jerguško!“ Vykukol, pozeral. Na ceste chlapci. Poskakovali šantivo. Zhŕňali biely prach, zakrúcali do papierov, vyhadzovali do výšky. Z papiera vyletel biely kúdol prachu, vystrelila bomba...

Jerguš pribehol: „Čo je?“ Chlapci ho obstali: „Poď chytro, ušiel krivonos!“ „Jerguško, Jerguško!“ kričali. „Chyť nám ho!“ „Idem,“ povedal a rozbehol sa hore cestou.

Chlapci bežali za ním. Nestačili. Kde-tu v behu prehodili slovko. „Je na veľkej lipe,“ vravel Červenák. „U Telúchov, pred krčmou. Nechce sa mu odletieť... Ty ho chyť,“ doložil, „ak máš strigônske oči...“ Dobehli, vošli do dvora. Červenák ukazoval: „Tam je! Či ho vidíš? Na konári!“ chytil Jerguša, viedol. „Sem! Odtiaľto...“ Jerguš hľadel na vysokú lipu, vtáka nevidel. Vyvaľoval oči, nadarmo. Zrazu: hup! Po kolená do hnojnice. Červenák a všetci chlapci vnohy. Tam sa zaškrehotali na konci dvora. Šibli za roh domu. Nebolo ich.

Jerguš vyskočil z jamy. Nohy zababrané. – Oklamali, sprostáci! Aj ten Jožo Košaľkuľa, hlupák.

Vo dvore stála pumpa. Jerguš naťahal vody, vyumýval nohy. Vracal sa rozhorčený domov.

Podľa Ľuda Ondrejova

во

д

Úlohy

1. Povedzte, čo je témou tohto rozprávania. Tému stručne vyjadrite.

За

2. Čítajte prvé dva odseky (Z cesty... bomba...). a) Zisťujte, ako za sebou nasledujú jednotlivé deje. Vyslovte slovesá, ako idú za sebou. Pritom si uvedomujte dejovú súvislosť a následnosť. b) V ktorom slovesnom čase a v ktorej osobe sú slovesá? c) Všimnite si začiatok vety „Z papiera vyletel biely kúdol prachu.“ Na ktoré slovo z predchádzajúcej vety sa nadväzuje výrazom „Z papiera“? (Vidíte, že opakovanie tohto istého slova tu nie je chyba, ale zámer.) d) V ktorej vete je vynechané sloveso? Prečo?

112

SLOH

3. Čítajte rozhovor chlapcov. (Jerguš pribehol... hore cestou.) a) V priamej reči zisťujte uvádzacie vety a vlastnú priamu reč. b) Čím sa odlišujú uvádzacie vety od viet v priamej reči? c) Určte slovesné tvary v uvádzacích vetách a v priamej reči. d) V priamej reči vyhľadajte oslovenia. e) V rozhovore (priamej reči) zistite znaky hovorového štýlu, ktoré poznáte.

ке

4. Čítajte odsek („Chlapci bežali... prehodili slovko.“) Akými vetami dosahuje rozprávač (podávateľ) rýchly spád deja? (Všimnite si dĺžku viet.)

уџ

бе

ни

5. Čítajte odseky („Dobehli... ich.“). a) Zisťujte, ako sa slovesami vyjadruje dejová následnosť a ako autor dosahuje stručnosť vyjadrenia vetami. „Dobehli, vošli do dvora. Červenák ukazoval.“ b) Rozlíšte vety vyjadrujúce dej rozprávania („Dobehli, vošli do dvora. Červenák ukazoval.“) od viet v rozhovore („Tam je! Či ho vidíš? Na konári!“). Prečo vo vete „Na konári!“ nie je potrebné sloveso? c) Ako, čím rozprávač vzbudzuje u prijímateľa (čitateľa, počúvajúceho) napätie, očakávanie toho, čo sa stane? („Vyvaľoval oči nadarmo. Zrazu: hup!“) Vysvetlite, aké vety, slová použil. Ktorú vetu tvorí príslovka a ktorú citoslovce?

за

6. Čítajte text ďalej. („Červenák a všetci... domov.“) 1. Chlapci vnohy, zaškrehotali sa, šibli za roh.

2. Jerguš vyskočil z jamy. Nohy zababrané.

3. Pumpa, naťahal vody, vyumýval nohy.

4. Rozhorčený vracia sa domov.

во

д

1. a) Porovnajte: „Chlapci zutekali.“ - „Chlapci vnohy.“ Ktoré vyjadrenie je výstižnejšie a tým aj obraznejšie? Svoju odpoveď odôvodnite. b) Porovnajte: zasmiať sa – zaškrehotať sa. Vysvetlite významový rozdiel. Usúďte, prečo autor použil výraz zaškrehotať sa. c) „Ušli za roh. – Šibli za roh.“ Odôvodnite, prečo si autor vybral sloveso šibnúť.

За

2. Predstavte si obraz: „Jerguš vyskočil z jamy. Nohy zababrané.“ Povedzte svojimi slovami, čo asi Jerguš robil, kým zbadal, že má zababrané nohy. Pozrite sa, ako autor toto všetko vyjadril skrátene, stručne: „Nohy zababrané.“ Ani v tejto vete nepoužil sloveso. Bolo by to zbytočné.

3. – 4. Pozrite sa, ako autor jednoducho (jednoduchými vetami) a stručne zakončuje príbeh.

Dejové časti uvádza v takej postupnosti, ako skutočne nasledovali za sebou. Rozprávanie je pokojné: „Vo dvore stála pumpa. Jerguš naťahal vody, vyumýval nohy. Vracal sa rozhorčený domov.“

113

7. Zistite, v ktorej časti textu je rozprávanie najvzrušenejšie. Vyhľadajte tam jazykové prostriedky, o ktorých si myslíte, že nimi autor zobrazil dej vzrušujúco, zaujímavo.

ни

ке

Rozborom úryvku z diela spisovateľa Ľuda Ondrejova ste sa mohli presvedčiť, že vybrať a použiť jazykové prostriedky tak, aby si prijímateľ mohol dej, príbeh živo predstaviť, je veľké umenie. Videli ste, že vo svojom umeleckom prejave autor použil aj jazykové prostriedky hovorového štýlu. Ale použil ich tam, kde to bolo účelné, funkčné. Napríklad v rozhovore chlapcov sú vety stavané tak, ako keď naozaj chlapci vzrušene vyzývajú dakoho do svojej akcie a hovoria o nej. Všimnite si napríklad v Jergušovej vnútornej priamej reči („Oklamali, sprostáci! Aj ten Jožo Košaľkuľa, hlupák“), ako autor vystihol chlapcovo hodnotenie zlých kamarátov citovo podfarbenými slovami, nadávkami bežnými v hovorovom štýle (sprostáci, hlupák).

бе

O udalosti možno rozprávať aj tak, že poslucháča alebo čitateľa zaujmeme po úvode zápletkou a stupňovaním napätia deja zauzľovaním až po vyvrcholenie. Rozprávanie sa končí rozuzlením.

уџ

Uvádzame ukážku z knihy Natálie Ihnátkovej Komunikácia a sloh, v ktorej sledujeme roz­ právanie s prvkami opisu.

V lese

За

во

д

за

(1) Vybrali sme sa s bratom do lesa. Motáme sa sem a tam porastom, keď zrazu počuť prenikavý vtáčí krik. Ich hlasy sa miešajú, nemožno rozoznať, ktorý komu patrí. Iba jeden sa vyníma nad ostatné. Brat spoznáva, že je to drozdí.

(2) Ideme za hlasmi a vidíme skupinu vtákov obletujúcich jeden strom. No najnervóznejšie poletuje dvojica drozdov. Príčinu tohto vtáčieho zhonu však nepoznáme. Podídeme ešte bližšie a záhada je rozlúštená. Na krásnom mladom smrečku je drozdie hniezdo. Z neho sa vystrkujú veľké hlávky drozdích holánikov. A dolu na kmeni ani nie meter od hniezda tíško sa ovíja užovka. Zlostne sipí, keď sa k nej dáky vták priblíži.

(3) Brat chytil silnú palicu a pristúpil bližšie. Zbadala ho. Na chvíľu zmeravela, potom zlostne zasyčala.

(4) A vtáčky len dorážajú na svojho spoločného nepriateľa.

(5) Brat sa ju pokúša zhodiť, no nejde to tak ľahko. Musí chytiť palicu do oboch rúk. Konečne sa had skĺzne z kmeňa a rýchle sa odplazí.

(6) Zostali sme pozorovať, čo budú vtáci robiť. Chvíľu si ešte polietali a potom leteli každý po svojom. Všetko stíchlo, zostalo po starom. Len jeden z drozdov zostal pri mladých.

Druhý každú chvíľu priletel s niečím pre svoje mláďatká. Keď ich nasýtil, sadol si na blízky konár a zaspieval svoju ozajstnú drozdiu pieseň. Šťastnú a veselú. Ďakoval vtáčkom za preukázanú pomoc.

(7) Bolo mi tak nejak príjemne pri srdci. Zdalo sa mi, že časť tejto vďaky patrila aj nám.

114

SLOH

Všimnite si, ako sa v príbehu strieda minulý čas s prítomným (historickým prézentom).

Akú funkciu má historický prézent v tomto prípade?

ке

Úlohy

д

за

уџ

бе

ни

Pokúste sa teraz aj vy zostaviť rozprávanie príbehu, ktorý ste sami prežili. Určte si tému.

Najskôr si sami živo predstavte celú príhodu a potom sa usilujte zobraziť ju tak, aby si ju živo vedel predstaviť aj prijímateľ.

V úvodnej časti oboznámte prijímateľa so situáciou a s konajúcimi postavami. (Pozrite sa, ako to urobil Ľudo Ondrejov. Ale nekopírujte, nenapodobňujte spisovateľa! Zobrazte situáciu, z ktorej vznikol váš príbeh.)

V jadre rozprávania rozvíjajte príbeh. Zachovajte následnosť a súvislosť jednotlivých dejov.

Premyslite si, ako sa dej zapletá, zauzľuje, kde vrcholí a ako sa rozuzľuje. Usúďte, v ktorej časti deja musí byť vaše rozprávanie najvzrušenejšie a v ktorých častiach bude pokojné.

Rozmyslite si, ako rozprávanie zakončíte, aby príbeh bol ucelený. (Toto všetko si overte v ukážke rozprávania Ľuda Ondrejova.)

Pri rozprávaní dbajte na to, aby ste si vybrali výstižné slová a aby ste zostavili také vety, ktorými prijímateľovi zobrazíte príbeh podľa jednotlivých situácií (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a želacie). Využite aj rozhovor, aj slová z hovorového štýlu (v rozhovore postáv).

Ak bude vo vašom príbehu situácia, v ktorej sa použijú jednočlenné vety, využite ich.

Rozprávanie napíšte najprv ako koncept. Koncept si prezrite, uvažujte nad štylizáciou, upravte text, aby vaše rozprávanie bolo naozaj zaujímavé, pútavé. Až po dôkladnej úprave píšte text načisto.

во

3. STATICKÝ A DYNAMICKÝ OPIS

За

1. Prečítajte si opisy. Ktorý z nich je statický opis? Vysvetlite podstatu statického opisu.

2. V ktorom texte sa opisuje činnosť? Prečítajte vety, v ktorých sa vysvetľuje činnosť.

3. V ukážke B by ste mohli zmeniť poradie viet? Odpoveď zdôvodnite. Vedeli by ste podľa textu správne zasadiť v záhrade ihličnany?

A) Smrek omorikový Medzi najkrajšie ihličnany patrí smrek omorikový. Omorika je štíhly strom s krátkymi konármi. Konáre takmer vodorovne odstávajú od kmeňa. Ihlice sú nápadne stlačené, na spodnej strane majú po dva biele pásy, horná strana je tmavá, lesklozelená. Mladé šišky majú tmavofialovú alebo modrastú farbu. Semená majú krídlo dlhé 8 mm.

Omorika má vynikajúce drevo. V staroveku sa používalo na výrobu sťažňov a lodných trámov.

Václav Větvička, Vlasta Matoušová: Stromy a kry (úryvok)

115

ке

B) Vysádzanie ihličnanov Optimálny termín na výsadbu ihličnanov je koncom augusta a začiatkom septembra, podstatne skôr ako pri drevinách s opadavými listami.

Pred výsadbou treba pôdu dobre pripraviť. Vykopeme jamu na hĺbku dvoch rýľov, šírka má byť dvojnásobok priemeru balu koreňov. Pôdu vylepšíme kompostom alebo humusom, prípadne rašelinou. V ťažkých pôdach môžeme pridať aj riečny piesok. Pred výsadbou je dôležité zavlaženie jamy i vysádzanej dreviny. Pri výsadbe opatrne odstránime tkaninu alebo kontajner, v ktorých je chránený koreňový bal. Zemina sa pri výsadbe lepšie drží na koreňoch, ak celý bal, kým je ešte v nádobe alebo vrecovine, niekoľko hodín pred výsadbou dobre zavlažíme.

ни

Z dennej tlače

за

уџ

бе

Opis veci, rastliny, prostredia, osoby vyratúva stále vlastnosti opisovaného javu, preto sa nazýva statický opis (statický = nehybný, nemenný).

Ak opisujeme nejaký dej, proces, ktorý sa opakuje, vzniká dynamický opis (dynamický = dejový, meniaci sa, vyvíjajúci sa). Typickým dynamickým opisom je opis pracovnej činnosti.

V opise pracovnej činnosti vysvetľujeme v časovej postupnosti pracovné úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii nejakého diela, napríklad: sadenie stromčekov, návod na obsluhu prístroja, recept na prípravu bábovky.

V dynamickom opise sú dôležité slovesá. Používajú sa zvyčajne v 1. osobe pl. prítomného času alebo v rozkazovacom spôsobe.

д

Úlohy

во

1. Opíšte pokus z fyziky alebo chémie. Použite zodpovedajúce učebnice.

За

2. Podľa receptu na prípravu bryndzových halušiek opíšte prípravu svojho obľúbeného jedla.

Prediskutujte o tom s rodičmi alebo starými rodičmi alebo si pomôžte nejakou kuchárskou knihou.

Bryndzové halušky Suroviny: 1 000 g zemiakov, 400 g hladkej múky, 300 g bryndze, 100 g údenej slaniny, soľ, pažítka.

Príprava: Zemiaky očistíme, umyjeme, postrúhame a osolíme. Primiešame toľko hladkej múky, aby sme dostali polotuhé cesto. Má sa oddeľovať od misky. Lopárik namočíme do vody, dáme naň časť cesta a nožom hádžeme do vriacej osolenej vody halušky. Uvarené halušky vyberie-

116

SLOH

за

уџ

бе

ни

ке

me, polejeme rozpraženou údenou slaninou, pridáme bryndzu a posekanú pažítku. Halušky možno pripraviť aj s postrúhaným oštiepkom, s rozpraženou údenou slaninou s pažítkou alebo kyslou smotanou, maslom a kôprom.

д

4. CHARAKTERISTIKA

За

во

Zopakujte si učivo o charakteristike z učebnice Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 6. ročník ZŠ od Dr. Jozefa Valihoru a Aleny Peškovej na s. 154 – 157.

Okrem iného viete, že povahu a vlastnosti niekoho môžeme vyjadriť priamo (pomocou prídavných mien a podstatných mien) alebo nepriamo (ak opisujeme človeka cez jeho konanie a správanie). Všimnime si nepriamu charakteristiku Demetra v nasledujúcom úryvku: Chudobný bol prievozník Demeter, ale dal hosťom, čo mal. Jeho chyžka neprijímala toľkých hostí, nuž veru sa v nej sotva obrátiť mohli. Ale dobrých ľudí sa veľa zmestí, a tak sa pomestili v nej všetci štyria.

Ohník vzbĺkol a osvietil izbu jasnejšie. Nebola v nej nijaká hojnosť. Na stenách povešané udice všetkých možných tvarov, sieťové lopaty na raky, stará kuša, ktorú ktovie na čo používal prievozník Demeter. V jednom kúte hŕba vesiel, dva lampáše, povrazy a široké lôžko s hrubou

117

ни

ке

lavicou bolo všetko bohatstvo, ktoré tu videli. Starý Demeter bol samotár, ktorý sa už celých štyridsať rokov držal na brehu Dunaja. Turci vedeli o ňom takisto ako naši, ale nik neobťažoval starého prievozníka. Prevážal našich, prevážal Turkov. Akože aj mohol ináč? Nik sa ho nepýtal, či chce, alebo nechce. Ak by bol niekomu odoprel, boli by ho prinútili alebo vzali mu člnok, kompu. Takto stačilo zavolať „Demeter“ a hneď vyšiel a previezol každého. Ak prevezený zaplatil, zaplatil, ak nie, nie. I tak bol Demeter spokojný. Demeter nič nepýtal, lebo jeho život bol taký jednoduchý, že veru ani groš nepotreboval. No pri tom toľ­ko vždy dostal, že si mohol zadovážiť kožené nohavice, kazajku, plášť, čiapku a nadovšetko vysoké kožené čižmy. A iné nepotreboval, lebo rýb bolo v Dunaji dosť a chleba dostal na dru­hej strane v Ostrihome, koľko chcel. A dakedy strelou z kuše, čo bola taká stará ako on, zastrelil vtáka a spestril si takto jednotvárny jedálny lístok vtáčou pečienkou. V chlieviku za domom stála kravka, ktorá ho zásobovala mliekom. Nuž po takomto spôsobe mal sa Demeter dobre a žil si tu ako malý kráľ.

Jozef Horák: Sebechlebskí hudci (úryvok)

Priama charakteristika

Chudobný bol Demeter, ale dal hosťom, čo mal.

Chudobný, ale štedrý bol Demeter.

уџ

бе

Nepriama charakteristika v úryvku

за

Prevážal našich, prevážal Turkov. ... hneď vyšiel a previedol každého.

...nič nepýtal, lebo jeho život bol taký jednoduchý, že veru ani groš nepotreboval.

Bol pracovitý a znášanlivý.

Pri svojej práci bol rýchly a pohotový.

Bol skromný, nenáročný, chudobný.

д

V niektorej z poviedok z čítanky na základe činov postavy podajte jej priamu charakteristiku.

во

5. Z PUBLICISTICKÝCH ŽÁNROV

За

Reportáž V slovníku sa reportáž definuje ako „zaujímavý opis aktuálnej alebo významnej udalosti, prostredia na základe priameho pozorovania alebo dokumentárneho materiálu. Na ukážku uvádzame úryvok z reportáže o Prahe uverejnenej v Hlase ľudu zo dňa 7. februára 2009.

Slovo reportáž je odvodené od latinského slova reportare (prinášať, objavovať).

Cieľom reportáže je podať bezprostredne, živo a pútavo informácie o udalosti a o situácii.

Obľúbené sú najmä rozhlasové a televízne reportáže z kultúrnych a športových podujatí, z iných krajín a pod.

118

SLOH

Svetluša Hlaváčová

за

уџ

бе

ни

ке

Pražský hrad Naša električka práve opúšťala Most légií, keď som tajne žmurkla striebornej Vltave...

V okamihu som nastúpila do časolode a zapozerala sa do kňažnej Libuše, ktorá stojí na vyšehradskej skale a predpovedá vznik mesta, ktorého sláva vstúpne až po hviezdy. Jej proroctvo sa naplnilo a na brehoch Vltavy aj skutočne vzniklo mesto. Chránili ho dve pevnosti – vtedy mestá.

Na ľavom nábreží Pražské mesto, dnes Hrad, a na pravej, tam kde Vltava náhle objíma vysoký príkry útes – Vyšehrad. Avšak legenda ubzikla, len čo automat električky ostro zahlásil ďalšiu zastávku – Malostranskú... Pod Pražským hradom sme síce už boli, ale električke to hadenie sa ešte dlho trvalo, kým sme sa dostali k hlavnému vchodu. A konečne – Hradčany! Nuž a tam? Ľudské mravenisko! Kým sme si počkali na sprievodkyňu, na Čestnom dvore Hradu sme boli svedkami výmeny stráže gardistov, čo bolo skutočne dojímavým ceremoniálom. Odmenili sme ich búrlivým potleskom. Bol to svojrázny úvod k prehliadke viac ako tisícročného vývinu českého štátu. Od svojho vzniku v poslednej štvrtine 9. storočia je to veľkolepý komplex palácových, cirkevných, fortifikačných a obytných stavieb všetkých štýlových období. Pôvodne bol sídlom českých kniežat a kráľov a od r. 1918 je sídlom prezidenta.

Hrad založil knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov a počas 11. storočia vznikla románska bazilika. Najrozsiahlejšie úpravy boli však za vlády Karola IV., keď sa Hrad stal cisárskou rezidenciou. Za Vladislava Jagelovského sa začala aj gotická prestavba a neskôr nadobudol renesančný štýl. Veľká prestavba vyvrcholila na prelome 16. a 17. storočia za vlády Rudolfa II., keď sa Hrad stal strediskom umenia a vedy. V 17. storočí bol Pražský hrad občasným sídlom cisárskeho dvora, ktorý sa presťahoval do Viedne. V druhej polovici 18. storočia za vlády Márie Terézie Hrad už bol v štýle rokokového klasicizmu.

Rozhovor (interview)

во

д

V novinách a v rozhlasových a televíznych vysielaniach nachádzame ako osobitný útvar aj rozhovor (interview). V úvode sa vysvetlí, čo dalo podnet k rozhovoru, predstaví sa osoba, s ktorou sa rozhovor vedie, a potom nasledujú otázky a odpovede.

За

Vo Vzlete 9/2008 bolo uverejnené interview Andrey Spevákovej s Hanou Slavkovou.

119

120

во

За д за ни

бе

уџ

ке

SLOH

Porozmýšľajte, s kým by ste mohli urobiť interview pre vaše školské noviny. Vopred pripravte otázky pre spolubesedujúceho.

ке

Anketa Niekedy otázku položíme dvom alebo viacerým ľuďom. Uvádzame názor dvoch hercov o esemeskách a esemeskovaní.

Mladší herec: Mám rád mobil a esemeskovanie, keď chcem. Keď nemám čo robiť, keď sa nevenujem deťom, pokojne si s niekým vymením pár esemesiek. No ak mám svoj program, vtedy sa nenechám otravovať. Viem, že telefón má aj tlačidlo, ktorým sa dá vypnúť.

бе

ни

Starší herec: Veľmi sa s esemeskami nepriatelím. Ja jednoducho na tie písmenká nevidím. Neviem to poriadne napísať, ani odoslať, a keď už sa mi to podarí, sú to často také skomoleniny, že ma ľudia upodozrievajú, či som sa nezbláznil. Keď chcem niekomu napísať, tak poprosím manželku. Ale brať si kvôli esemeskám všade aj ženu? Prečo sa z esemesiek tak zbláznili? No pretože je to čosi nové, zábavné. A ľudia sa radi hrajú. Možno časom nás to vypisovanie omrzí.

уџ

Kritický posudok

за

Úvaha, v ktorej posudzujeme činnosť alebo výsledky práce ľudí, sa nazýva kritika. Cieľom kritiky je dosiahnuť zlepšenie.

Prečítajte si pokus žiaka o kritický posudok a zostavte slohovú prácu na tému Klady a nedo­ statky našej triedy.

За

во

д

Programy v našej televízii Nepatrím síce k náruživým divákom televíznych programov, no keď podľa názvu programu usúdim, že by mohol byť pútavý, rád pootočím gombíkom prijímača a zasadnem k modrastej obrazovke.

Nie som zaujatý voči televízii, no stačí si spomenúť na silvestrovský program. Mnohí ľudia zostali v posledný deň roka doma, aby Nový rok privítali v rodinnom kruhu s nádejou, že im televízia pripraví program smiechu, hudby, humoru – slovom dobrej nálady. Napriek úsiliu sa televíznym pracovníkom nepodarilo vo väčšej miere zvládnuť náročnosť silvestrovského programu.

Ani úroveň relácií pre mládež nie je na želateľnej výške. Neplnia svoju výchovnú úlohu, sú jednotvárne (časté kvízy) a nepriťahujú svojou aktuálnosťou. Nemyslia vedúci pracovníci televízie, že hodnotnými a pútavými programami by mohli zvyšovať kultúrnu vyspelosť našej mládeže?

121

6. DENNÍK Svoje najintímnejšie myšlienky, city a sklamania môžete vyjadriť v podobe denníka. Denník si píšu najmä zaľúbení, ktorí sa snažia zošit so svojimi záznamami skryť pred inými (práve denníky mladých sa často začínali známym mottom „Kto môj denníček ukradne, nech mu ruka odpadne“).

ке

1. Všimnite si ukážku denníka.

IGOROV DENNÍK

За

во

д

за

уџ

бе

ни

15. 5.

To bol krásny deň!

Už dávno som chcel pozvať Z. do kina, no nikdy mi to nevyšlo. Až dnes. DNES!!!

Vypálilo to však celkom inak, ako som predpokladal.

Poslal som jej lístok po M. a čakal som pred Fatrou vyše hodiny. Najradšej by som sa bol pod zem prepadol, lebo chalani si zo mňa uťahovali a baby sa mi poza chrbát chichúňali. Moje zúfalstvo sa zmenilo na rozhorčenie, keď prišla M. a oznámila mi, že Z. môj lístok bez prečítania šmarila do smetí. Taká ostuda! No počkaj, však sa ti ja pomstím. Nie si jediná na svete. A tak som šiel na Chaplina s M. S M.! Ako som mohol celé roky chodiť popri nej slepý? Ako som mohol sedávať v susednej lavici a nevšimnúť si...?!

M!!!!!

Je sto, tisíc, milión ráz milšia a krajšia a veselšia a zábavnejšia a vtipnejšia a vďačnejšia a lepšia a vľúdnejšia ako tá... nafúkaná horenoska.

Odteraz budem chodiť už len s ŇOU! Cez prázdniny pôjdeme spolu na túry. A na jeseň – nech sa mi chalani smejú - dám sa s ŇOU zapísať do tanečnej.

Mila, Miluška, Milenka, Milka!

S tebou je rajom každá chvíľka.

S tebou... s tebou... moja najmojšia...!

Zajtra báseň dokončím a potajomky jej vložím do tašky.

Vďaka ti, život, že si mi umožnil poznať pravú lásku!

Milan Ferko: Prvá láska nastorako, s. 38 – 39

2. Požiadajte učiteľa, aby vám z knihy Prvá láska nastorako od Milana Ferku (sprievodný text napísal Jozef Mlacek) prečítal aj Zuzkin denník a Milkin denník. Porovnajte výrazové prostriedky všetkých troch denníkov (vrátane Igorovho denníka).

(Poznámka. – Knihu Prvá láska nastorako môžete za pomoci učiteľa využiť pri mnohých jazykových témach.)

122

SLOH

7. Z KOMUNIKÁCIE Už viete, že komunikácia je priame alebo nepriame dorozumievanie medzi ľuďmi. Je to výmena informácií medzi podávateľom a prijímateľom, pričom sa ich úlohy striedajú. Napr.

ке

(1) A: Ako si prežil víkend?

(2) B: Super. Boli sme na chate.

(3) A: Vy máte chatu? A kde?

(4) B: Na Fruškej hore.

ни

Pri telefonovaní ako nepriamej komunikácii musíme dodržať pravidlá slušnosti ako aj pri priamej komunikácii.

бе

Všimnite si telefonický rozhovor a povedzte, ako sa komunikácia mala diať, teda kto urobil chybu.

д

за

уџ

A: (Vyťukáva číslo.)

(1) B: Prosím.

(2) A: Je Dušan doma?

(3) B: Nie je. A kto volá?

(4) A: Ale veď povedal, že mu mám zavolať. Nenechal mi odkaz?

(5) B: Nenechal nijaký odkaz.

(6) A: To nie je možné, mali sme ísť spolu na futbal.

(7) B: Ale môj syn nechodí na futbal.

(8) A: A volá sa váš syn Dušan Múdry?

(9) B: Nie, volá sa Dušan Veselý.

(10) A: (Bez slova položí slúchadlo.)

За

во

Porozmýšľajte o tom, ako voláme do rozhlasu, televízie alebo na úrad. Realizujte také rozhovory v dvojiciach.

Pri komunikácii dbajte na to, že človek svojím názorom, rečou a správaním má pôsobiť harmonicky, v súlade so sebou a prostredím, má sa usilovať nikoho neuraziť a podľa možnosti pomôcť. Tomu hovoríme aj takt, ktorý v sebe zahŕňa slušnosť, pozornosť, ohľaduplnosť, galantnosť (muža k žene).

Ako vyjadrovať svoje myšlienky (tézy) Ak sa chcete naučiť zrozumiteľne a pohotovo sa vyjadrovať, pamätajte na tieto zásady: Vec, o ktorej chcete hovoriť, najprv dobre poznajte.

Rozprávajte úprimne a pravdivo, aby ste sa vyhli frázam.

Vyberajte výstižné slová, ktorými pomenujete to, čo viete a poznáte.

Svoj prejav správne rozčleňte do viet.

123

Vyjadrujte sa v súlade s požiadavkami slohových postupov. (Napr. rozprávajte deje v takom poradí, ako za sebou nasledovali.)

Hovorte spisovnou slovenčinou, píšte pravopisne správne.

Neopakujte rovnaké slová v blízkych vetách.

Každý svoj písaný prejav po napísaní konceptu prečítajte nahlas, doplňte, opravte nepriliehavé výrazy, zlepšujte ho.

ке

„Čo som sa naučil písať, myslím, že som pochytil z úst samého ľudu. Pozoroval som, ako hovorí a vyjadruje svoje myšlienky. Zbadal som, že vysloví jednoducho a krátko, čo chce povedať, pritom zrozumiteľne a ak môže, názorne.“

ни

Martin Kukučín

Zdvorilosť v komunikácii

бе

Komunikácia je dorozumievanie medzi ľuďmi. Jej triedenie znázornené schémou vyzerá takto:

уџ

Komunikácia

bezprostredná (zoči-voči) sprostredkovaná telefón

rozhlas

televízia

за

За

во

д

Bezprostredná komunikácia sa nazýva aj priama komunikácia a sprostredkovaná komunikácia je nepriama komunikácia. Oproti slovu komunikácia stojí slovo dorozumievanie. Je to výmena informácií medzi podávateľom a prijímateľom, ktorých úlohy sa striedajú. V rozhovore sa zúčastňujú aspoň dve osoby a v tom prípade hovoríme o dialógu.

Pri komunikácii dodržiavame spoločenské normy. Rozhovor s priateľmi je priamejší a otvorenejší, zatiaľ čo pri komunikácii so staršími a neznámymi osobami musíme byť taktní. Učiteľom a starším ľuďom vykáme, seberovným tykáme.

1. Napíšte päť viet, v ktorých žiadate od neznámeho človeka informáciu. (Použite zdvorilostné formulácie.)

2. Prihovorte sa neznámemu, ktorý napr. vyhodil papieriky na zem, bez príčiny bije psa a pod., ak je to: a) váš rovesník, b) dospelý človek.

3. Na dedinách, kde sa ľudia poznajú, sa všetci vzájomne pozdravujú. Mali by sme sa pozdravovať obyvateľom nášho a susedného domu na chodbe, vo výťahu a na ulici?

4. Pozorne si prečítajte text a diskutujte o jeho obsahu.

124

SLOH

Časová aritmetika dialógu

За

во

д

за

уџ

бе

ни

ке

Ak si chcem pekne a nadlho vypestovať priateľa (krajšie slovo je „vypiplať“), musím si dať predovšetkým pozor, aby som sa voči nemu neprejavoval nadradene. Preto ho napríklad nemám ani veľmi napomínať, nesmiem ho dokonca ani príliš kritizovať, rozoberať a pokúšať sa ho zlepšiť, pretože to všetko smie robiť len ten, kto zasvätene, odborne pozná ľudskú povahu a možnosti jej zlep­šenia. Priateľovi prináleží akceptovať ma, aký som, alebo môže len tak podotknúť: „Vidí sa mi, že tá tvoja nová čiapka s nápisom Sandokan je smiešna, ale ja tomu vlastne nerozumiem a nakoniec je to tvoja vec a nie moja.“ Ale nesmie hovoriť takto: „Ako si si mohol kúpiť takúto čiapku...“ V tej chvíli sa robí, že je znalcom čiapok a priateľa ponižuje na amatéra.

Na druhej strane je to len priateľ, koho sa mám opýtať, či mi svedči nové sako. Potom sa môže priateľ úprimne vyjadriť, ale len preto, že som ho o to požiadal. Spýtam sa: „Edo, čo povieš na moje nové sako?“ Edo povie: „Strašné.“ A ja na to: „Ďakujem.“ Lenže vtip je v tom, že neporušovať posvätnú zásadu rovnoprávnosti dokážem len vtedy, keď sa sústredím na niečo trošku komické a zdanlivo bezvýznamné. Že totiž vo vzťahu k priateľovi (a neskôr rovnako k priateľke alebo manželke) nenápadne odhadujem, ako dlho pri stretnutí hovorím ja a ako dlho priateľ. Toto platí hlavne pre ženy, teda dve dôverné priateľky.

Oplatí sa – v mene „vypestovania“ priateľa – prísne dozerať na to, aby som pri stretnutí hovoril približne rovnako dlho ja ako môj kamarát, pretože je to predsa len najdokonalejšia kontrola, ako rešpektovať práva priateľa rovnako ako svoje vlastné.

V rozhovore vždy jeden hovorí a druhý počúva. Rozhovor je výlučne vtedy „splavný“, radostný, jednoducho fajn, keď obidvaja partneri rovnako dlho hovoria a rovnako dlho počúvajú.

Učme sa načúvať.

To je jedna zásada vydareného rovnoprávneho vzťahu. Na druhej strane však nesmieme dovoliť, aby sme boli odsunutí len do ro­ly načúvajúceho, teda do roly mikrofónu, ktorý reč prijíma, ale sám hovoriť nevie.

Výnimočný pozor si treba dať pri dialógu o hocijakom názore na šport, umenie, ba nakoniec o názore na niekoho, koho obi­dvaja poznáme. Ak sa chceme porozprávať, aký je to vlastne chlapec, ten Jarko Novák, potom si vo svojej mysli pusťme tachometer a merajme, aby sme o Jarkovi hovorili obaja – ja a môj priateľ – rovnako dlho. Je to dôležité, neotráviť priateľa, pretože, ak je normálny, neotrávi ani on nás. A pekné porozprávanie sa s kamarátom má hodnotu zlata a drahých kameňov. Neskoršie zbadáme, že porozprávať sa so sladkým milovaným srdiečkom nie je vôbec také ľahké, ako sa nám to vidí.

Miroslav Plzák: Dospelým vstup zakázaný

5. Osobitnú zmienku si zasluhuje tzv. komunikácia so sebou, o ktorej Natália Ihnátová hovorí: Od začiatku 90. rokov 20. storočia nastal u nás záujem o metódy a techniky, ktoré učia človeka komunikovať samého so sebou. Predovšetkým ho učia pozitívnemu mysleniu. To značí, že človek ihneď musí zo svojej mysle akoby vygumovať, vytrieť každú zlú, negatívnu myšlienku a nahradiť ju pozitívnou, dobrou myšlienkou. Napríklad: „Som neschopný, nepodarí sa mi to“ ihneď nahradíme slovami „Som schopný, podarí sa mi všetko, čo chcem“.

125

ке

V týchto programoch ide o rôzne metódy, činnosti, techniky, ale aj celé filozofie prebrané z východných kultúr. Napríklad joga nie je len telesné cvičenie, ale celkový spôsob života so zdravým stravovaním (veľa ovocia a zeleniny), meditáciou atď. Vo všetkých týchto programoch učia, že porozumením sebe lepšie porozumieme druhým ľudom, vieme sa vcítiť do ich konania a vieme na nich pozitívne pôsobiť. Upozorňujú nás aj na to, že musíme pôsobiť len v zmysle dobra, pretože zlo by sa obrátilo proti nám.

8. DISKUSIA

уџ

бе

ни

Diskusia je výmena názorov na určitú tému/problém s cieľom dospieť k jednotnému, zväčša kompromisnému (kompromis = dohoda na základe vzájomných ústupkov) názoru. Diskusia môže niekedy prerásť do ostrejšej výmeny názorov – polemiky, ale nikdy nesmie ísť o vulgárne útočenie a ponižovanie protivníka. Slovo debata označuje voľnejší živý rozhovor. Diskusia býva programovou súčasťou schôdzí. V literárnom krúžku diskutujeme o prednesených básňach a prózach a na hodinách slovenčiny o referátoch žiakov z domáceho čítania.

во

д

за

Ukážka debaty Janko si na lyžovačke zlomil nohu. Mal ju tak zafixovanú, že sa nedala v kolene zohnúť.

Vznikol problém, ako bude chodiť do školy, keď má triedu na prvom poschodí. Prišli ho navštíviť štyria spolužiaci a rozprúdila sa debata: Štefan: „Ja si myslím, že by sa to dalo riešiť. My by sme ťa vynášali po schodoch. Dvaja by sme to uniesli.“ Andrea: „Podľa mňa to je nepraktické, lebo sa viackrát na deň presúvame dolu – na telocvik, na angličtinu. Lepšie by bolo, keby si sa učil so 7.B. Tá je na prízemí.“ Rasťo: „Prečo neurobíme výmenu? My sa presťahujeme na prízemie a béčka pôjde hore.“ Petra: „Ja to vidím tak, že by nemusel chodiť do školy, budeme mu nosiť úlohy a prekopírované poznámky.“ Janko: „Rasťov nápad sa mi pozdáva najviac. Navrhnem mame, aby to predebatovala s našou triednou. Pomohli ste mi. Ďakujem vám.“

За

Pravidlá vedúce k úspešnej komunikácii v rámci skupiny • prihlásiť sa o slovo, • dívať sa na toho, kto má práve slovo, • pozorne ho počúvať, • nevysmievať sa, • zostať pri téme, • hovoriť nahlas, • oceniť iné názory, • slušne vyjadriť nesúhlas s iným názorom.

126

SLOH

1. Na triednickej hodine si zvoľte tému, o ktorej budete diskutovať (napr. voľba strednej školy, ako využiť voľný čas, moja najobľúbenejšia kniha – so zdôvodnením).

2. Pripravte si písomne diskusný príspevok na detskú konferenciu s témou Deti a mládež proti rasizmu a neznášanlivosti.

уџ

бе

ни

ке

Postup: Oslovenie Úvod • Prečo si sa rozhodol/-dla zapojiť do diskusie na konferencii?

• Máš pozitívne/negatívne skúsenosti s rasovou, národnostnou či náboženskou neznášanlivosťou?

Jadro • Stručný opis prejavu rasizmu alebo neznášanlivosti, s ktorým si sa stretol/-tla.

• Tvoje pocity pri opisovanom jave a tvoj vnútorný postoj k opisovanému javu.

• Návrhy, ako zamedziť prejavom neznášanlivosti. Uviesť konkrétne príklady (aktivity).

Záver • Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení.

• Výzva • Poďakovanie za udelenie slova, za pozornosť poslucháčov.

за

3. Prečítajte text od anonymných autorov z prvej lekárskej školy v Európe z 10. storočia (pôvodne písaný po latinsky). Diskutujte o životospráve.

Recepty Salernskej lekárskej školy

За

во

д

I. Ak chceš byť zdravý, čítaj si z tých rád tu za riadkom riadok: Víno si rieď i striedmo vždy jedz, ba rád maj i hládok, po obede hneď povstaň – spať po ňom maj za neporiadok, starostí ťažkých sa zbav a stráň sa vždy hnevu a hádok! Držiac sa tohoto lieku, sa dožiješ dlhého veku.

II. Vždy, keď niet lekára doma, ho nahrádzaj vecami troma: veselú myseľ maj v hlave, buď v oddychu striedmy, i v strave.

III. Pri jedle studená voda – čo ako čistá – zle spraví: žalúdok zovrie ti chladom a jedlo v ňom ťažko sa strávi.

IV. Umytie po každom jedle ti prinesie dvojaké dary: pekne ti očistí dlane a oči ti zaostrí v tvári.

Ozaj, ak zdravý chceš byť, ruky vždy musíš si myť.

V. Chúťkam sa vzopieraj tuho a budeš žiť dobre i dlho. Dokonca lekár nám vraví, že striedmy aj smrti sa zbaví.

VI. Zrkadlá, pramienky v tráve, to očiam navracia zdravie: zrána nech liečia ich hory a večer jas žriedel či morí!

127

4. Zaznamenajte si všetky problémy alebo nedostatky vo vašej obci/osade (napr. školstvo, šport, životné prostredie, kultúrny život, medziľudské vzťahy). Každý z vás nech si zvolí jeden problém, zaujme k nemu stanovisko a navrhne riešenie. Diskutujte priamo, alebo si diskusný príspevok napíšte.

ке

5. Prečítajte si žartovný text a debatujte o vzťahu detí k rodičom a rodičov k deťom.

Strašidelník

Daniel Hevier

бе

ни

bo žena. Že už do smrti budú bývať v tomto malom byte, v ktorom sa tlačíte. Že ich deti na starobu strčia do starobinca. Vraj, keď sme pri deťoch, najviac sa boja práve o vás. Aby ste neprepadli v škole a nedostali zlú známku zo správania.

Aby ste sa nedali na drogu. Aby ste neboli takí ako oni. Boja sa vašimi strachmi a hrôzičkami. Ale nič im nehovorte, oni sú dnes zasa strašne nervózni a nevrlí.

за

уџ

Čoho sa boja dospeláci Veru tak. Aj dospelí, tí dokonalí dospeláci, ktorí všetko vedia a vo všetkom sa vyznajú, najmä v detských povinnostiach, sa boja. Keby ste vedeli, čoho všetkého! Boja sa toho, že im skolabuje počítač. Že ich zmydlí šéf alebo že ich rovno vykopnú z roboty. Že im vypadajú zuby a že dostanú infarkt alebo inú módnu chorobu. Že od nich odíde muž ale-

д

9. PRAKTICKÉ PÍSOMNOSTI

во

Úradný list

За

Úradné listy majú ustálenú úpravu a píšu sa obyčajne na počítači. Štylizácia je jasná, presná a vecná.

Prečítajte si ukážku úradného listu.

Základná škola Jána Čajaka Biologický krúžok 21470 BÁČSKY PETROVEC DOM ZDRAVIA 21470 BÁČSKY PETROVEC Vec: Žiadosť o prednášku

128

SLOH

ке

V rámci svojej činnosti biologický krúžok na Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci usporadúva aj prednášky. Vo februári by sme si chceli vypočuť prednášku o škodlivosti fajčenia a v máji o vplyve rekreácie na zdravie. Ďakujeme, že nám vyjdete v ústrety a že nám zabezpečíte prednášateľov z radov zdravotníckych pracovníkov. Prosíme vás, aby ste nám oznámili, kto nám bude prednášať, aby sme potom s prednášateľmi spresnili dátum prednášok.

S pozdravom:

ни

V Petrovci 9. februára 2009 Predsedníčka krúžku Jana Medovarská

за

уџ

бе

Úradný list píše úrad alebo inštitúcia inému úradu, inštitúcii alebo jednotlivcovi. V úradnom liste celkom chýba citové podfarbenie. Oznamuje sa holá skutočnosť, rozhodnutie s dôvodmi. Slová sa vyberajú tak, aby v liste nebolo nič zbytočné. Totiž úradný list musí byť natoľko jasný, aby bol presvedčivý. Pritom má byť zdvorilý a slušný.

Súkromné listy píšeme voľnejšie. Sú blízke hovorovej reči. Bývajú citovo podfarbené a sú v nich aj opytovacie a zvolacie vety. V listoch určených osobám menej známym alebo starším musíme byť pri výbere slov staros­tlivejší.

Osobné listy vynikajúcich ľudí, vedcov, umelcov a štátnikov sa často stávajú pre svoj obsah dôležitým historickým dokumentom, ktorý osvetľuje dobu, život a prácu ľudí, ktorých sa týkajú.

Preto sa takáto súkromná korešpondencia vydáva knižne a slúži ako študijný prameň,

во

д

Úlohy

За

1. Napíšte v mene literárneho krúžku list na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, XIV. VÚSB 3-5, 21470 BÁČSKY PETROVEC. Požiadajte pracovníkov centra, aby usporiadali vo vašej škole predajnú výstavu kníh.

2. Poďakujte sa úradným listom organizátorovi literárneho večera usporiadaného vo vašej škole.

3. Napíšte úradný list, v ktorom vyzvete žiakov vášho ročníka z inej osady na spoluprácu. Dohodnite sa o formách spolupráce.

4. V čom spočívajú základné rozdiely medzi súkromným a úradným listom?

129

Zápisnica

ке

Zápisnicou sa zachytáva priebeh schôdzok, zasadnutí a dôležitých ro­kovaní.

Píše sa hlavne preto, aby sa zachytili informácie pre tých, ktorí na schôdzi (alebo inom podujatí) neboli. Má informatívnu funkciu. Zápisnica je vtedy hodnotná, keď sa v nej skrátka a pomocou faktov vystihne podstata rokovania. V takomto zázname je osobitne dôležité presne uviesť miesto, čas, typ schôdzky, počet alebo aj mená prítomných.

ни

Príklad na zápisnicu:

за

Diskusia a závery:

уџ

Rokovací program: 1. Oslavy Dňa školy 2. Voľné návrhy

бе

Zápisnica , zo schôdzky vedenia literárneho krúžku Základnej školy v ktorá sa konala 5. mája 2009 v miestnostiach školy. Schôdzka sa začala o 16. hodine za prítomnosti všetkých členov vedenia. Skončila sa o 17. hodine.

во

д

1. V súvislosti s prvým bodom sa hovorilo o účasti krúžku na oslavách Dňa školy a rozhodlo sa, aby sa krúžok zúčastnil na nich. Na ústrednom slávnostnom programe vystúpia títo traja členovia krúžku: Mária Miháľová prednesie báseň Mladosť, Ján Denďúr prečíta svoju poviedku Veselý výlet a Zuzana Hrková sa predstaví básňou Školský zvonec.

За

2. Pavel Hevera navrhol, aby sa v mene krúžku napísal list Spolku vojvodinských spisovateľov, v ktorom vyzve túto organizáciu na spoluprácu – aby poslala troch spisovateľov na literárny večer 24. mája. List pošle predsedníčka literárneho krúžku Mária Miháľová.

11. mája 2009 Tajomníčka Predsedníčka Vlasta Sľúková Mária Miháľová

130

SLOH

Potvrdenie

ке

Potvrdením dokumentujeme vykonanú prácu, dodanie zásielky, príjem peňazí atď. Štylizácia má byť krátka a presná. Na potvrdení nesmie chýbať dátum a vlastnoručný podpis potvrdzovateľa. (Na úradných potvrdenkách musí byť aj pečiatka.)

ни

Príklad:

Týmto potvrdzujem, že som si od Pavla Doležala vypožičal 500 (slovom: päťsto) dinárov, ktoré mu vrátim do 10. júna 2009.

бе

V Novom Sade 10. marca 2009

уџ

Splnomocnenie

(Pavel Hrudka)

за

Ak niečo nemôžeme z objektívnych dôvodov vykonať, splnomocníme inú osobu.

Splnomocnenie

д

Týmto splnomocňujem Jána Hrka, žiaka 7. ročníka Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, aby vyzdvihol moje vysvedčenie, pretože som musel odísť na lekársku prehliadku.

За

во

Michal Karásek, žiak 7. A triedy ZŠ v Kovačici V Kovačici 20. júna 2009

131

Objednávka

ке

Objednávka je vlastne žiadosť, v ktorej niekto niekoho žiada, aby mu niečo poslal, dodal, vykonal nejakú službu alebo prácu.

Slovenské vydavateľské centrum XIV. VÚSB 4-6 21470 Báčsky Petrovec Vec: Objednávka kníh

бе

ни

Objednávam nasledujúce knihy: Počet výtlačkov Vladimír Hurban Vladimírov: Krátke hry 3 Daniel Dudok: O slovenskom jazyku v Juhoslávii 1 Tomáš Čelovský: Sen noci prvoaprílovej 1 Knihy mi pošlite na dobierku. Ďakujem za vybavenie záležitosti.

Andrej Piktor Masarykova 38 26362 JÁNOŠÍK

за

Úlohy

уџ

V Jánošíku 12. marca 2009

д

1. Povedzte, ako by ste postupovali pri objednávke ubytovania v turistickom meste, do ktorého pôjdete na výlet.

во

2. Na hodine slovenčiny sa porozprávajte o vypĺňaní poštových tlačív.

3. a) Aké tlačivo vypĺňame pri podávaní doporučených zásielok?

За

b) Ako vyzerá a na čo slúži poštová sprievodka? c) Akú funkciu má telegram? Pošlite priateľovi alebo príbuznému blahoprajný telegram.

132

133

во

За д за ни

бе

уџ

ке

OBSAH

3

I. SLOVENČINA V RODINE SLOVANSKÝCH JAZYKOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1. Pôvod slovenčiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Slovanské jazyky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Srbčina a slovenčina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4. Slovenčina vo Vojvodine/v Srbsku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zaujímavosti o jazyku a reči . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Slovo o našom jazyku (J. Félix) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Môj vzťah k jazyku (A. Chudoba) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4 4 6 8 10 11 13 13

бе

ни

ке

Slovo (Miroslav Válek) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

14 14 17 18 21 21 23 26 28 29 30 31 31 32 33 35 36 38 40

III. MORFOLÓGIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

UPEVŇOVANIE UČIVA O SKLOŇOVACÍCH SLOVNÝCH DRUHOCH . . . . . . . . . . . .

Podstatné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Prídavné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zámená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Číslovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

42 42 42 43 44 44

За

во

д

за

уџ

II. LEXIKOLÓGIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1. Slovná zásoba slovenského jazyka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Jadro, historizmy, archaizmy, neologizmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Domáce slová a prevzaté slová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Tvorenie slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Tvorenie slov predponami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Slovotvorné typy podstatných mien utvorených príponami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Tvorenie prídavných mien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Tvorenie slovies príponami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Tvorenie slov skladaním . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Skracovanie slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Zo sémantiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Ustálené spojenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Združené pomenovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Frazeologické jednotky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Priame a nepriame pomenovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Prenášanie a rozširovanie významu slova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zaujímavosti o slovách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Otestujte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

134

46 48 50 55 58 60 62 67 70

ке

SLOVESÁ A ICH ČASOVANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1. Prítomníkové a neurčitkové slovesné tvary . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1.1 Slovesné tvary z prítomníkového kmeňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1.2 Slovesné tvary z neurčitkového kmeňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Zložené slovesné tvary . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Otestujte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Význam a použitie slovesných tvarov a spôsobov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4. Štylistická funkcia slovesného tvaru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Oslovovanie v slovenčine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ни

PREDLOŽKY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72 Predložky v slovenčine a srbčine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73 Otestujte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76

за

уџ

бе

IV. SYNTAX . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1. Vety podľa zloženia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Vetné sklady (syntagmy) – zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Vetné členy – zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4. Vetný základ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5. Zhoda, väzba, primkýnanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6. Slovosled . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7. Súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Druhy priraďovacieho súvetia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Otestujte sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Druhy podraďovacieho súvetia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Interpunkcia v súvetí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

78 78 79 80 82 82 85 86 87 90 91 98

во

д

V. PRAVOPIS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100 Systematizácia pravopisných poučiek o y a i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100

За

VI. SLOH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1. Reprodukcia a produkcia textov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Rozprávanie a dejové napätie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Statický a dynamický opis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4. Charakteristika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5. Z publicistických žánrov (reportáž, rozhovor, kritický posudok) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6. Denník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7. Z komunikácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8. Diskusia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

9. Praktické písomnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

110 110 112 115 117 118 122 123 126 128

Korektorské značky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133 Obsah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134

135

Четврто издање, 2018. година Издавач Завод за уџбенике Београд, Обилићев венац 5 www.zavod.co.rs

Štvrté vydanie, 2018 Vydal Zavod za udžbenike Belehrad, Obilićev venac 5 www.zavod.co.rs Výtvarná redaktorka Biljana Savićová

бе

Ликовни уредник Биљана Савић

Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 7. ročník základnej školy

ке

Словачки језик и култура изражавања за 7. разред основне школе

Dr. Michal Týr Zuzana Týrová

ни

Др Михал Тир Зузана Тирова

Ilustroval Aleksandar Stojšić

уџ

Илустратор Александар Стојшић Лектор Марјена Корош

Jazyková úprava textu Mariena Korošová

за

Дизајн Dizajn Александар Стојшић Aleksandar Stojšić Елед Черник Eled Černik

во

д

Графички уредник Мирослав Радић

Grafický redaktor Miroslav Radić

Коректор Korigovala Катарина Мељих Katarína Melichová

За

Обим: 17 штамарских табака Rozsah: 17 tlačových hárkov Формат: 20,5 × 26,5 cm Formát: 20,5 × 26,5 cm Tираж: 800 примерака Náklad: 800 výtlačkov

Предато у штампу априла 2018. године Изашло из штампе маја 2018. године Штампа МОБИД, Лозница

Rukopis zadaný v apríli 2018 Vytlačené v máji 2018 Tlač MOBID, Loznica