ZÁVER

Predkladané dielo poskytuje komplexné spracovanie implementácie cudzieho jazyka do vzdelávania na nefilologických školách so zameraním na metodiku CLIL (Content and Language Intergrated Learning), teda vzdelávania integrujúceho cudzí jazyk a obsah v rámci učenia nejazykových predmetov. Metodika CLIL sa začala používať nazákladných a stredných školách na Slovensku okolo roku 2012, kedy prebiehal aj národný projekt organizovaný ŠPÚ zameraný na implementáciu CLIL-u na 11 základných školách. Implementácia metodiky CLIL na stredných školách prebiehala a prebieha nesystematickým spôsobom, ktorý je postavený na individuálnych učiteľoch spolupracujúcich s inými inštitúciami alebo projektami. Obdobná situáciajeajvovyužívaní metodikyCLILvovysokoškolskomprostredí. ImplementáciaCLILu do vysokoškolského vzdelávania prebehla na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave a nový predmet – CLIL vo vyučovaní prírodovedných predmetov – bol otvorený na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

V rámci projektu na SPU v Nitre sa v období 2011 a 2012 uskutočnil výskum zameriavajúci sa na zistenie vplyvu CLIL-u na rast odbornej slovnej zásoby, osvojenie si gramatiky, zdokonalenie sa v zručnosti písania a overenie si postojov študentov k metodike CLIL. Hoci výsledky menovaného výskumu vykazujú len malé pozitívne rozdiely od tradičného vzdelávania; hlavný a podstatný prínos menovanej metodiky je to, že vyvoláva u študentov menej stresu, poskytuje uplatnenie vyšších mentálnych činností a aktivizuje a vnáša zodpovednosť do procesu ich vzdelávania.

Ďalší výskum uskutočnený na Materiálovo-technologickej fakulte STU v Trnave bol súčasťou medzinárodného projektu Vyšehradskej štvorky a západného Balkánu, na ktorom participovalo 7 krajín. V rámci tohto projektu neprebehli len výskumné a implementačné aktivity, ale vznikla aj učiteľská a expertná komunitná platforma (www.clil-het.eu) na zdieľanie implementačných skúseností. Projekt prebiehal v rozmedzí rokov 2019-2021 Cieľom projektu bolo zapojenie učiteľov odborných predmetov do implementácie CLIL-u a spolupráca s pedagogickými fakultami zo zúčastnených krajín. V rámci projektu boli definované slabosti a preferencie učiteľov odborných predmetov a študentov nefilologických univerzít. Projektovývýskum zistil, že CLIL preferujú učitelia a študenti, ktorí slabšie ovládajú cudzí jazyk.Obeskupinyoceňujú, žeCLILzavádzacudzí jazykpostupnea v menších dávkach, ktoré obe strany dokážu spracovať bez stresu. Napriek tomu, potreby učiteľov zahŕňajú zlepšenie sa v používaní správnej gramatiky a plynulom rozprávaní. Pre učiteľov odborných predmetov projekt v záveroch jasne definoval budovanie komunikatívnych zručností, medzinárodná spolupráca a zapájanie praxe do vysokoškolského vzdelávania.

Metodické vzdelávanie pre učiteľov odborných predmetov bolo realizované zatiaľ iba na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde bol otvorený a realizovaný predmet CLIL vo vyučovaní prírodovedných predmetov, ktorý zatiaľ ako jediný uskutočňuje didaktickú prípravu budúcich učiteľov odborných predmetov v CLIL-e.

Na Technickej univerzite vo Zvolene sa realizoval kvalitatívny výskum v rámci projektu KEGA 003TU Z-4/2020 – Podpora univerzitného vzdelávania vo svetovom jazyku pomocou fúzie odborného a jazykového obsahu na nefilologických univerzitách so zameraním na učiteľov odborných predmetov a kvantitatívny výskum postojov študentov k používaniu cudzieho jazyka vo vzdelávaní. Výskum potvrdil závery z predchádzajúcich výskumov o učiteľoch odborných predmetov a priniesol aj ďalšie zistenia ohľadne skvalitnenia vysokoškolského vzdelávania. Za najdôležitejšie závery považujeme potrebu ďalšieho kontinuálneho vzdelávania učiteľov odborných predmetov v oblasti cudzích jazykov, predovšetkým komunikačnej zručnosti, cieleného metodologického vzdelávania so zapojením digitálnych technológií vo vysokoškolskom vzdelávaní a zvýšenie motivovania učiteľov. Pre úspešnú implementáciu cudzieho jazyka do univerzitného vzdelávania, pomocou metodiky CLIL, ale aj akejkoľvek inej metodiky, je potrebná aj intervencia a záujem vedenia školy, aby sa tieto zmeny dosiahli

Kvantitatívny výskum, ktorý skúmal pripravenosť študentov na využitie cudzieho jazyka vo vyučovaní odborných predmetov, môže potvrdiť s 95 % spoľahlivosťou, že študenti sú pripravení po jazykovej stránke na použitie anglického jazyka vo vyučovaní odborných predmetov. Tiež môžeme tvrdiť, že majú záujem sa učiť aj všeobecný jazyk (v bakalárskom štúdiu 89 % až 96 %, v inžinierskom štúdiu 91 % až 100 %), odborný cudzí jazyk (v bakalárskom štúdiu 77 % až 99 %, v inžinierskom štúdiu 81 % až 90 %), o čom svedčia aj vysoké percentuálne podiely. Reflexia študentov potvrdila, že využitie digitálnych aplikácií (konkrétne aplikácie Kahoot) a skupinovej práce je pozitívne prijaté a navodzuje pozitívne pocity. Úlohy CLIL-u sú vnímané ako inšpiratívne, podporujúce spoluprácu, radostné a aktivizujúce. Menované pocity vytvárajú atmosféru bez stresu vhodnú na aktívne učenie sa a zapamätanie si nových poznatkov.

Na záver teda môžeme povedať, že metodika CLIL je vhodná na zavedenie cudzieho jazyka do vysokoškolského vzdelávania na nefilologických univerzitách z viacerých dôvodov. Predovšetkým využíva a podporuje rozvoj zručností pre 21. storočie ako sú spolupráca, komunikácia, kritickémyslenie atvorivosť.CLILpodľametodickýchnávrhovvyužívaaktívne učenie u študentov a umožňuje, aby učiteľ bol viac facilitátor než dodávateľ informácií pre študentov. Využitie digitálnych aplikácií, ktoré sú všadeprítomné a pre mladšiu generáciu sú prirodzenou súčasťou života, zatraktívňuje štúdium a napomáha prijatiu nových informácií. Publikácia preto navrhuje aj konkrétne aktivity, či už s alebo bez využitia digitálnych technológií,ktorépodporujúrôzneučebnéštýly a dajúsaaplikovaťna rôzneobsahys ohľadom na komfort vyučujúceho aj študentov.

Metodika CLIL sa doteraz využívala prevažne na základných a stredných školách. Menované projekty však napovedajú, že metodika CLIL je vhodná a účinná aj ako spôsob implementovania cudzieho jazyka do vysokoškolského nefilologického vzdelávania.

Vzhľadom na nové prostredie, v ktorom sa metodika CLIL zavádza, je potrebné jej využitie ďalej skúmať, predovšetkým jej efektívnosť v dosahovaní učebných cieľov, potrieb a postojov učiteľov realizujúcich CLIL. Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj príprave budúcich učiteľov a etablovaniu školiacich pracovísk pre učiteľov z praxe

MetodikaCLILmápotenciálpriniesť pozitívnekvalitatívnezmenydo vysokoškolského vzdelávania. Predkladaná monografia poskytuje výsledky výskumov, ktoré dávajú vedecké argumenty na uskutočnenie zmeny. Veľké zmeny sú tvorené prácou a synergiou malých zmien u jednotlivých pedagógov, vedúcich pracovníkov, vzdelávacích inštitúcii i všeobecného povedomia o metodike CLIL. Na záver by sme vyjadrili nádej, že monografia prispeje k propagácií CLIL-u a zlepšeniu zavádzania metodiky CLIL vo vysokoškolskom nefilologickom vzdelávaní.