1.2. CLIL na základných a stredných školách na Slovensku

Didaktická efektívnosť metódy CLIL na 1. stupni ZŠ vo vyučovaní cudzích jazykov (Pokrivčáková, 2012) bol projekt, ktorý upriamil pozornosť na implementáciu CLIL v primárnom stupni ZŠ. Projekt zistil pozitívny vplyv CLIL hodín na rozvoj komunikačných zručností v cudzom jazyku, avšak neskúmal sa dopad CLIL hodín na celkové vedomosti v nejazykových predmetoch. Najviac sa CLIL aplikuje na hodinách matematiky, prírodovedy, vlastivedy a výchov, konkrétne výtvarnej, telesnej a hudobnej výchovy.

Ďalším projektom, ktorý overoval implementáciu metódy CLIL v nižšom sekundárnom vzdelávaní prebiehal v rokoch 2013 – 2018 (ŠPÚ, 2014). Zapojených bolo 11 základných škôl, ktoréučili CLILnapredmetoch biológia, geografia,matematika,informatika, história, hudobná výchova, evanjelické náboženstvo a katolícke náboženstvo. Tento projekt bol zameraný na overovanie zlepšovania komunikačných zručností v cieľovom jazyku. Porovnávala sa experimentálna skupina. V záveroch sa zistilo priemerné zlepšenie v komunikačných zručnostiach: v receptívnych zručnostiach – v počúvaní a čítaní s porozumením a z produktívnych zručností – v písaní. Oba projekty skúmali zlepšenie v komunikačných zručnostiach v cieľovom jazyku. Žiadny z nich sa nezaoberal nárastom vedomostí v obsahu vzdelávania, prípadne v rozvíjaní kritického myslenia. Iniciátori spomenutých projektov apelovali na nedostatočnú prípravu učiteľov na prípravu, plánovanie a realizáciu CLIL hodín.

CLIL na stredných školách reflektuje zameranie stredných škôl. Metóda CLIL je považovaná za typ bilingválneho vzdelávania a v slovenskom kontexte neexistuje štatistický sumár škôl, ktoré úspešne zavádzajú, prípadne realizujú vyučovanie CLIL hodín. Z projektových správ, publikácií a odborných či vedeckých článkov je zrejmé, že ide väčšinou o gymnáziá, obchodné akadémie a odborné školy technického zamerania. Princípy zavádzania CLIL-u sú v princípe rovnaké ako na základnej škole. Pomer cudzieho a materinského jazyka, forma vyučovania a hodnotenie sú ponechané na rozhodnutí manažmentu školy, nie sú špecifikované záväzné postupy. Pre ilustráciu, hodnotiaca správa z Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci sumarizuje projekt zavádzania CLIL-u na hodinách matematiky a fyziky, ktoré trvá od roku 2016 (Fáziková, 2019). Pravdou však je to, že zavádzanie CLIL-u na základných a stredných školách väčšinou funguje na princípe projektov a medzinárodnej spolupráce s konkrétnymi školami v zahraničí, avšak bez strategického usmernenia zo strany vzdelávacích inštitúcií a systémovej podpory národnej vzdelávacej politiky. Aktivita je ponechaná na učiteľoch - nadšencoch, ktorí si dokážu túto formu vyučovania presadiť u vedenia školy, rodičov a zabezpečia si dodatočné didaktické vzdelanie, materiálové zabezpečenie, ako aj školenia prostredníctvom ponúkaných CLIL kurzov pre učiteľov napr. cez projekt Erasmus, prípadne na vlastné náklady.

V rokoch 2018

2019 sa uskutočnil výskum implementácie CLIL-u na Strednej zdravotníckej škole v Nitre v rámci prepojenia anglického jazyka a predmetov ako farmakológia, farmakognózia a farmakologická botanika. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi preferenciami učebných štýlov študentov a spôsobom, akým môže učiteľ ovplyvniť a zlepšiť výsledky študentov, ak pozná ich preferencie učebných štýlov. Na základe výsledkov výskumu mala implementácia CLIL aktivít pozitívne ohlasy zo strany učiteľa a aj študentov (Turčeková, 2019).

Počas seminára na tému Inovácie s CLIL v Bratislave v novembri 2021 sa online spojili učitelia z 13 európskych krajín, aby si zdieľali skúsenosti s týmto duálne zameraným vyučovaním. Seminár viedla prof. Pokrivčáková, ktorá CLIL metódu prezentovala na Slovensku už v roku 2001 a po jej aktívnej iniciatíve sa CLIL rozšíril ďalej do základných, stredných, dokonca aj vysokých škôl. Benefity, ktoré CLIL okrem obsahu a cudzieho jazyka prináša sú: rozvoj kritického myslenia, spolupráce a sociálne zručnosti. Na gymnáziách prevažuje motivácia rozvoja cudzieho jazyka cez zmysluplný a reálny kontext, na stredných odborných školách je to skôr naopak. Väčšou motiváciou je odborný kontext a benefitom je rozvoj cudzojazyčných zručností. Hodiny cudzieho jazyka nepatria zväčša na odborných školách k najobľúbenejším, ale práve vďaka CLIL-u sa jazyk používa prirodzenejšie a aktívnejšie na odborných predmetoch (SAAIC, 2021).

1.3 CLIL vo vysokoškolskom vzdelávaní

Spoločným menovateľom CLIL-u na základných a stredných školách na Slovensku je fakt, že CLIL je síce teoreticky odporúčaný, ale zavádza sa nesystematicky a je ponechaný na aktivite učiteľov po dohode s vedením školy. Prípadne implementáciu CLIL-u iniciujevedeniea formu,prevedenieponechávana učiteľoch.Väčšinouideoprojektovýzámer, ktorý je súčasťou či už výskumu jednotlivcov alebo medzinárodného projektu. Vzdelávanie učiteľov je však dobrovoľnou iniciatívou, ktoré presahuje pracovnú náplň, či už vyučujúcich cudzích jazykov alebo učiteľov iných predmetov. CLIL v univerzitnom kontexte je stále pomerne vzácny a vedecká základňa sa buduje väčšinou z dizertačných výskumných zámerov, prípadne medzinárodných projektových iniciatív.

1.3.1 CLIL na SPU v Nitre

Jedným z prvých projektov zavádzania CLIL-u na nefilologickej univerzite bol výskum implementácie CLIL na Fakulte ekonomiky a manažmentu, SPU v Nitre v akademickom roku 2011/2012, s cieľom zistiť nárast odbornej slovnej zásoby, rozvoj zručnosti čítania a osvojenia si gramatických štruktúr a v neposlednom rade aj zistenie postojov študentov k tejto metóde výučby. Na splnenie cieľov a zodpovedanie výskumných otázok bol zvolený výskum vývojom (design-based research). Ďalej v texte uvádzame postup, výsledky a závery tohto výskumu. Výskum sa realizoval na hodinách odborného anglického jazyka a obsah hodín bol konzultovanýsučiteľmiodbornýchpredmetov.Cieľvýskumubolzameranýnajazykovýposun v rámci odbornej slovnej zásoby, rozvíjania zručnosti čítania a písania a zisťoval sa aj progres v osvojovaní gramatických štruktúr. Vyplývajúc z faktu, že CLIL sa gramatike venuje iba okrajovo, predpokladalo sa, že pri porovnaní výsledkov testov experimentálnej skupiny (CLIL) a overovacej (non-CLIL), nárast gramatických štruktúr nebude vyšší u CLIL skupiny. Výskumnávzorkabolaskupinauniverzitnýchštudentov,ktoríbolirozdelenínaexperimentálnu skupinu (CLIL skupina) a overovaciu skupinu (non-CLIL). Obe skupiny preberali odborné témy. Overovacia skupina používala skriptá, ktoré boli vytvorené špeciálne pre tento predmet. CLIL skupina prechádzala tie isté témy pomocou projektov, ktoré pripravili a prezentovali samotní študenti. Celý výskum prebiehal počas dvoch semestrov a dáta sa získali analýzou projektov a učebných materiálov v zmysle odbornej slovnej zásoby. Ďalším zdrojom dát boli písomné testy, ktoré absolvovali obe skupiny. Experimentálna skupina sa podrobila aj metóde fokusových/ohniskových skupín, pomocou ktorých sa zisťovali postoje a názory študentov na implementáciu metódy prepájania cudzieho jazyka a odborného obsahu.

Výskum bol zameraný na nárast jazykových zručností a osvojenie jazykových systémov. Na hodnotenie slovnej zásoby bola zvolená Coxheadová klasifikácia. Táto klasifikácia zaraďuje slová podľa odborných odvetví, čo poslúžilo ako nástroj triedenia slovnej zásoby podľa odbornosti.

Obe skupiny boli dvakrát otestované. Na začiatku výskumu bol použitý diagnostický test 1, aby sa zistila počiatočná jazyková úroveň študentov v oboch skupinách. Na tieto účely sa použil štandardizovaný test. Výsledky ukázali, že z celkového počtu študentov v oboch skupinách všetci okrem dvoch dosahovali úroveň B1. Diagnostický test 2 bol koncipovaný z učiva preberaného v skriptách, ktoré použila non-CLIL skupina. Cieľom bolo zistiť, či aj študenti CLIL skupiny dokážu prísť k osvojeniu poznatkov v rámci tých istých tém na úrovni B1 inak ako prácou so skriptami. Test obsahoval časti zamerané na testovanie odbornej slovnej zásoby, gramatických štruktúr, textyna čítanie s porozumením a písanie v odbornom jazyku na úrovni B1 podľa SERRJ.

Výskumné otázky boli koncipované nasledovne:

Výskumná otázka č. 1: Ako sa odborná slovná zásoba v rámci vybraných tém líši v CLIL a non-CLIL skupine v kvantite a kvalite? (s ohľadom na odbornosti podľa Coxheadovej klasifikácie akademickej slovnej zásoby).

Obsahová analýza ako jedna z kvalitatívnych metód v tomto výskume zodpovedala výskumnú otázku o náraste odbornej slovnej zásoby porovnaním CLIL a non-CLIL skupiny. V rámci prebraných tém boli používané slová z oblastí životného prostredia, technológie a informačných technológií.

Pri porovnaní skupín študentov, overovacia skupina využila celkovo 186 odborných slov v rámci 5-tich odborných tém. Pre porovnanie, 23 projektov v CLIL-skupine predstavilo 473 odborných slov. Spoločných bolo 78 slov, ktoré boli použité v CLIL aj non-CLIL skupine. Množstvo odbornej slovnej zásoby sa v CLIL skupine takmer strojnásobilo.

V otázke odbornosti použitých slov, non-CLIL skupine boli predstavené slová, ktoré boli použité v adaptovaných textoch v skriptách (Holúbeková et al, 2009). V rámci tých istých tém, študenti v CLIL skupinách vyberali slovnú zásobu v kontexte prezentácií podľa vlastného úsudku. Dali si námahu nájsť odborné slová, vyhľadať ich výslovnosť, použitie a vysvetliť ich svojim spolužiakom. V tomto smere boli dodržané pravidlá autonómie učiacich sa, ako jedným zo znakov modernizácie výučby.

Pridanou hodnotou k tejto výskumnej otázke boli aj výsledky Diagnostického testu 2, v časti odborná slovná zásoba, ktorý testoval osvojenie slovnej zásoby z piatich tém prezentovaných v skriptách non-CLIL skupiny. Štatistické hodnoty (priemer, medián, minimum, maximum a smerodajná odchýlka) ukázali, že non-CLIL skupina dosiahla lepšie výsledky v časti slovnej zásoby. Avšak, študenti non-CLIL skupiny si počas hodín odborného jazyka danú slovnú zásobu precvičovali a tým boli študenti CLILskupinyznevýhodnení. Takto sa očakával rozdiel medzi overovacou a experimentálnou skupinou. Úspechom však bolo, že CLIL skupina dosiahla priemernú hodnotu 33,77 boda, pričom non-CLIL skupina 37,48. Rozdiel tvorili 3 body. Takisto, medián non-CLIL skupiny bol 37 a CLIL-skupiny 33,50. Tým pádom sú výsledky CLIL skupiny hodnotené ako úspešné, pretože študenti CLIL skupiny si osvojili slovnú zásobu iným spôsobom, ako zo skrípt, tak ako to bol v non-CLIL skupine. Študenti CLIL skupiny si vytvárali projekty, v ktorých používali slovnú zásobu v kontexte ich vybranej odbornej témy. Čo sa týka kvality slovnej zásoby, slovná zásoba použitá v projektoch bola odbornejšia, súvisela so špecifickými problémami v rámci danej témy, ktoré študenti vo svojich prezentáciách opisovali.

Výskumná otázka č. 2: Ako ovplyvňuje implementácia metodiky CLIL osvojenie vybraných gramatických štruktúr na úrovni B1 podľa SERRJ?

Cieľom komparatívnej analýzy,kvantitatívnejmetódypoužitej vo výskume, bolo skúmať osvojenie vybraných gramatických štruktúr na úrovni B1. Jedna časť diagnostického testu bola venovaná testovaniu gramatiky, ktorá je doporučená na úroveň B1 podľa SERRJ. Otázky, tak ako aj v prvej otázke, boli formulované a vybrané tak, aby zodpovedali cvičeniam vybraným zo skrípt používaných v non-CLIL skupine. Očakávalo sa, že výsledky CLIL skupiny budú nižšie, pretože v metodike CLIL sa gramatika osvojuje deduktívne, čo znamená, že študenti cielene nepreberajú gramatické štruktúry, ale osvojujú si ich z kontextu a hlavne využitím autentických materiálov pri príprave svojich projektov. Ak sa vyskytnú chyby alebo nedorozumenia, úlohou učiteľa je danú problematiku priblížiť, vysvetliť a ozrejmiť. Porovnaním výsledkov v časti gramatika sa zistilo, že CLIL skupina dosahovala nižšie výsledky, avšak s rozdielom 3-4 bodov z celkového počtu 50-tich bodov v priemerných hodnotách a mediánu. Keď zoberieme do úvahyskutočnosť, že študenti non-CLIL skupinyboli cielene pripravovaní na túto časť na hodinách odborného jazyka, tak sa aj očakávalo, že v gramatickej časti budú výsledky non-CLIL skupiny lepšie. Naproti tomu, CLIL skupina si osvojovala gramatické štruktúry deduktívne, a týmto pádom je rozdiel maximálne 4 bodov v porovnaní s non-CLIL skupinou v tejto časti považovaný za úspech. Dokazuje totiž skutočnosť, že gramatické štruktúry sa dajú naučiť aj v kontextuálnych úlohách, deduktívnym spôsobom, bez explicitného vysvetľovania a drilu.

Výskumná otázka 3: Ako ovplyvňuje implementácia metodiky CLIL zručnosť písania na úrovni B1 podľa SERRJ v CLIL a non-CLIL skupine?

V časti diagnostického testu 2, ktorá testovala zručnosť písania, mali študenti možnosť výberuztrochtém,ktorébolisúčasťouprebratýchoblastí.Ichúlohoubolonapísaťkrátkyodsek (10

15 viet). Test bol vyhodnotený z pohľadu formy, použitej slovnej zásoby, vhodnosti použitých gramatických štruktúr v rámci úrovne B1.

Porovnaním výsledkov testov sa ukázalo, že CLIL skupina nedosiahla to isté bodové ohodnotenie ako non-CLL skupina. Diagnostický test 2 bol cielene pripravovaný na testovanie vedomostí získaných zo skrípt, ktoré používala non-CLIL skupina a preto sa očakávalo, že na tentotyptestovaniabudúviacpripraveníštudenti,ktorísúvzdelávanípoužitímskrípt.Výsledky porovnania testov v oboch skupinách v časti písanie neboli signifikantne odlišné.

Výskumná otázka č. 4: Ako hodnotia študenti SPU v Nitre implementáciu metodiky

CLIL na hodinách odborného jazykového vzdelávania?

V tomto výskume boli oslovení študenti, aby vyjadrili svoje postoje a kriticky zhodnotili implementáciu CLIL metodiky do hodín odborného jazyka na univerzite. Cieľom bolo zistiť ich názoryna odlišnýprístup vo výučbe. Na uskutočnenie tohto cieľa boli po skončení semestra vytvorené dve fokusové skupiny. Odpovede študentov boli nahrávané, analyzované a potom kvalitatívne spracované SWOT analýzou.

Výsledky SWOT analýzy dokázali, že silnou stránkou zo strany študentov bol fakt, že si priznaliapozitívnehodnotiliaktívnuroluvzodpovednostizaučenie,ktorávyplývalazprípravy projektov na dané témy. Cítili slobodu vo výbere tém, partnerov na vypracovanie projektov (maximálne 3 osobyna projekt), tak ako aj výber a spracovanie autentických materiálov. Podľa ich komentárov sa študenti vyjadrením svojich názorov cítili dôležití a do určitej miery sa im páčila rola partnerov v hodnotení a vedení edukačného procesu.

Z kritických komentárov spomenieme nasledovné: študenti by uvítali väčšie spektrum tém, zároveň spomenuli aj systematickejšie plánovanie prezentácií projektov. Problémom bolo, že kvôli nedostatku času bolo prezentovaných viac projektov na jednej hodine, čo bolo dosť únavné.

Závery celého výskumu boli sformulované nasledovne:

1. Nárast odbornej slovnej zásoby bol väčší v CLIL skupine. Výsledky obsahovej analýzy dokázali, že projekty prezentované v CLIL skupine sprostredkovali študentom viac odbornej slovnej zásoby, ako to bolo v non-CLIL skupine, v rámci tých istých odborných tém.

2. Implementáciou metodiky CLIL nebol zaznamenaný nárast v osvojení gramatických štruktúr na úrovni B1 podľa SERRJ. Tým sa potvrdilo teoretické východisko ohľadom precvičovania gramatiky v rámci kontextuálnych úloh a deduktívne.

3. Implementácia CLIL metodiky pozitívne ovplyvňuje zručnosť písania na úrovni B1 podľa SERRJ. Rozdiel medzi výsledkami experimentálnej a overovacej skupiny v časti testu, ktorý zisťoval rozvoj zručnosti písanie, nebol signifikantný.

4. Zavádzanie CLIL-u na hodinách študenti hodnotili pozitívne.

Hlavným odkazom tohto výskumu bol fakt, že zavedenie CLIL-u prispieva k modernizácii výučby odborného jazyka a študenti dokážu byť plnohodnotnými partnermi v organizácii smerovaní a hodnotení výsledkov. Takto sa stávajú autonómnymi učiacimi sa, ktorí sa aktívne podieľajú na vyučovacom procese. Najvýznamnejším zistením bol fakt, že študenti boli motivovanínahodináchCLIL-ua prepájaniejazyka a odbornéhoobsahuhodnotili ako efektívne a zmysluplné. Limitom spomínaného výskumu je fakt, že táto forma výučby bola prispôsobená na konkrétne univerzitné prostredie študentov SPU v Nitre. Na to, aby mohli byť výsledky aplikované na iné nefilologické univerzity, treba výskumný zámer rozšíriť aj o ďalšie inštitúcie.