1.1 Princípy plánovania a realizácie CLIL

Hod N

Hlavné rozdiely CLIL hodín v porovnaní s hodinami cudzieho jazyka a poznatky, ktoré sumarizuje táto časť sú zozbierané z výsledkov projektu, ktorý bol realizovaný v rokoch 2015 – 2017 pod názvom „Finding a Good CLIL Practice“ (Cf. Kováčiková, Luprichová; 2018). Cieľom hodín cudzieho jazyka je komunikovať v cieľovom jazyku, t.j. ovládať jazykové systémy (slovnú zásobu, výslovnosť a gramatiku) a rozvíjať jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, písanie a čítanie) v závislosti od jazykovej úrovne a veku žiakov. Hlavným materiálom sú učebnice, väčšinou s pracovnými zošitmi, ktoré prinášajú na hodiny témy z každodenného života a kultúry. Obsah učebníc odráža jednotlivé jazykové úrovne. Kultúra je bezprostredne spojená s jazykom, tým pádom patrí aj do hodín vyučovania cudzieho jazyka.

Úloha materinského jazyka na hodinách cudzieho jazyka je minimalizovaná. Materinský jazyk by sa mal na efektívnej hodine cudzieho jazyka využívať iba výnimočne, pretože hodina jazyka imituje cudzojazyčné prostredie. To znamená, že sa používa iba v preklade nepochopených alebo nezrozumiteľných slov alebo fráz, pri komplikovaných inštrukciách alebo pri riešení disciplíny, kde si učiteľ naozaj dá záležať na tom, abymu rozumel každý. Ideálna cudzojazyčná hodina sa odohráva celá v cudzom jazyku, kde učiteľ je nositeľ správneho jazyka a žiaci sa k tomuto modelu pripoja. Materinský jazyk sa maximálne limituje. Naproti tomu, CLIL hodina je duálne zameraná. Vychádzame z predpokladu, že je to hodina, ktorá je mimo dotácie hodín cudzieho jazyka a predmetu, ktorý sa integruje. Je naplánovaná tak, že sa preberá téma odborného predmetu v cudzom jazyku, ale flexibilne tak, aby vyhovovala úrovni jazykových kompetencií žiakov a učiteľa. CLIL môže slúžiť ako postupný prechod od mono- k bilingválnemu spôsobu vyučovania. To znamená, že môže začínať krátkou aktivitou, ktorá je v cudzom jazyku (napr. video, opis obrázku, hádanka, krátky príbeh), ale následne sa na hodine rozoberá v materinskom jazyku. Prípadne je k tejto cudzojazyčnej aktivite pripravený pracovný list, ktorý je tiež v cudzom jazyku. Ďalej hodina pokračuje v materinskom jazyku. „Dávkovanie“ jazyka, či už v rozsahu alebo v zložitosti závisí od jazykových kompetencií študentov tak, aby neboli frustrovaní, znechutení zložitosťou jazyka hlavne vo vysoko odborných predmetoch. Postupom času sa od krátkej aktivity postupujekpredlžovaniučasuaktivítvcudzomjazykutak,abysažiaciaučiteľcítilikomfortne. Pri plánovaní Hodiny CLIL-u je vždy kladený dôraz na obsah. To znamená, že jazyk je prostriedkom komunikácie, ale na tejto hodine sa nekladie dôraz na gramatiku a presné vyjadrovanie. Dôležité je porozumieť si, preto jazykové zručnosti a hlavne výslovnosť sú v popredí. Takto sa žiaci zlepšujú v „prepínaní“ z materinského jazyka do cudzieho a naopak (tzv. code-switching).

Čo sa týka učebných materiálov, hodiny CLIL-u sú veľmi špecifické a v závislosti od kurikúl jednotlivých krajín sa obsah v jednotlivých predmetov rôzni. Niektoré krajiny (napr. Taliansko) publikujú svoje národné CLIL učebnice, ktoré sa využívajú celoplošne. Cudzojazyčné nakladateľstvá ponúkajú CLIL učebnice, ktoré rozoberajú určité témy v predmetoch, avšak tieto sa často dajú iba čiastočne aplikovať v rôznych edukačných systémoch európskych krajín. Učitelia ich používajú ako doplnkový materiál alebo inšpiráciu pri plánovaní CLIL hodín. Príprava materiálov je ponechaná na pleciach učiteľov. V ideálnom prípade CLIL hodinu plánuje a realizuje dvojica učiteľov, t.j. učiteľ jazyka a učiteľ predmetu. Plánovanie hodiny CLIL-u má byť postavené na téme, ktorú momentálne žiaci preberajú v odbornom predmete a konkrétne aktivity sú vytvorené s ohľadom na kompetencie a zručnosti študentov v cudzom jazyku, ktorými žiaci operujú v závislosti od ich veku. Jednotlivé komponenty a vstupyna hodinu bymali obsahovať kognitívnu zložku, akademickýjazyk alebo zručnosť a mali by obsahovať aj potrebu komunikovať medzi sebou navzájom alebo s učiteľom, ako tvrdí Štefková (2019). Takisto hovoríme o tzv. dvojitom zameraní počas hodiny CLIL-u (tzv. dual focus), ktorý musí byť veľmi citlivo a v rovnováhe tak, aby neznechutil a priveľmi nezaťažil žiakov, či už obtiažnosťou obsahu alebo zložitosťou jazyka. NaCLILhodináchsanevenujepozornosťgramatike,zpresnostiprejavujedôležitávýslovnosť. Dôraz sa kladie na plynulosť a odbornú slovnú zásobu, ktorá sa rozvíja v jednotlivých jazykových zručnostiach, či už produktívnych (hovorenie, písanie) alebo receptívnych (počúvanie, čítanie). Jedným z hlavných znakov CLIL hodín je rozvoj kritického myslenia, aktivizácia žiakov pomocou kooperatívnych úloh, pričom na CLILhodinách nie sú v skupinách žiaci upozorňovaní, aby komunikovali iba v cudzom jazyku. Väčšinou ide o kognitívne náročnejšie operácie, preto je zo začiatku prirodzené, že žiaci medzi sebou komunikujú v materinskom jazyku. Dôležitou vlastnosťou CLIL metódy je to, že je flexibilná a variabilná. Dĺžka a frekvencia cudzojazyčných aktivít a postupne predlžuje podľa schopností žiakov a možností učiteľov.

Ideálny učiteľ CLIL-u je ten, ktorý vyštudoval učiteľstvo cudzieho jazyka v kombinácii s iným predmetom. Učiteľ CLIL-u môže samozrejme byť aj učiteľ, ktorý je kompetentný a kvalifikovaný vyučovať svoj predmet a cudzí jazyk ovláda minimálne na úrovni B2 podľa CEFR. Výsledky observácie CLIL hodín v rámci projektu Finding a Good CLIL Practice among Educational Institutions (Kováčiková, Luprichová; 2018) ukázali, že najefektívnejšie Hodiny CLIL-u boli identifikované tie, ktoré pripravil a odučil tandem učiteľov odborného predmetu a cudzieho jazyka. Za odbornosť obsahu je zodpovedný učiteľ nejazykového predmetuazajazykovúkorektnosť,správnuvýslovnosťaprimeranúadaptáciucudzojazyčných aktivít je zodpovedný učiteľ cieľového jazyka.

Názory na hodnotenie CLIL aktivít sa rôznia. Vychádzajúc z výsledkov vyššie spomenutého projektu, môžu byť Hodiny CLIL-u hodnotené hlavne z obsahového hľadiska s tým, že správne odpovede študentov sú akceptované v oboch, či už v materinskom alebo cieľovom jazyku. Avšak, dôraz sa kladie na formatívne hodnotenie, prízvukuje sa dôležitosť sebahodnotenia a vzájomného hodnotenia medzi spolužiakmi. V rámci pozorovaní počas projektu v európskych krajinách sa vyskytli aj prípady CLIL hodín, ktoré boli sumatívne hodnotené, a aj takých, ktoré klasifikované neboli vôbec. Čo sa týka výberu žiakov, v Lotyšsku sa na hodinyCLIL-u vyberali žiaci podľa výsledkov v štúdiu, t.j. zúčastnili sa ich iba tí najlepší žiaci. Toto však nepovažujeme za najlepšie riešenie, nakoľko CLIL ponúka príležitosť motivovať aj takých žiakov, ktorí neexcelujú na jazykových hodinách. CLIL im poskytuje možnosti používať cudzí jazyk v inom kontexte a dôraz sa nekladie na gramatickú presnosť (Štefková (1), 2017), ktorá veľakrát žiakov odrádza a frustruje.