1. CLIL

Metóda integrácie cudzieho jazyka a obsahu odborného predmetu pod pojmom CLIL (Content and Language Integrated Learning) sa v poslednom čase stále častejšie opakuje v koncepciách bilingválneho vzdelávania. V tejto publikácii sa bude používať CLIL ako metóda. Využitie CLIL-u poskytuje veľkýpotenciál časového šetrenia v rámci integrácie výučbyjazyka a nejazykového predmetu. Okrem šetrenia časového priestoru poskytuje aj nový rozmer myslenia a prehlbovania kompetencií v cudzom jazyku v kontexte nejazykového predmetu. Tieto aspekty prispievajú k modernizácii výučby cudzieho jazyka, smerujúce k rozvíjaniu autonómie študenta, aktivizácii poznatkov získaných aj mimo vzdelávacích inštitúcií. Cieľom odbornej jazykovej výučby na vysokých školách je pripraviť študentov na využitie svojich cudzojazyčných zručností v reálnom profesijnom živote. O modernizácii vzdelávania sa hovorí už niekoľko desaťročí a podstatu nutnosti zmeny v školstve vyjadrili autori nasledujúcej tabuľky už na sklonku minulého storočia v dôsledku raketového progresu vo svete digitálnych a informačných technológií. Základom pre definíciu modernizácie sú posuny vo vzdelávaní, vyjadrené v názoroch na myslenie v druhom a treťom tisícročí (viď tabuľka od Townseda, Clarka a Ainscowa (1999, s. 363).

Paradigmy vzdelávania pre druhé a tretie tisícročie

Myslenie druhého tisícročia Myslenie tretieho tisícročia

Dôležité vyučovacie aktivity prebiehajú len vo formálnych inštitúciách.

Každý sa musí naučiť určitý spoločný základ vedomostí.

Ľudia sa môžu učiť z rôznych zdrojov.

Každý musí porozumieť vyučovaciemu procesu a nadobudnúť základné zručnosti v učení sa.

Tabuľka 1

Vyučovací proces vedie učiteľ (t.j. učiteľ rozhoduje o obsahu, mieste a čase).

Vyučovanie a učenie sa sú individuálnymi aktivitami.

Vyučovanie a učenie sa sú vysoko interaktívne aktivity.

Formálne vzdelávanie pripravuje ľudí pre život.

Vyučovací proces riadi samotný učiaci sa. Určuje čo, kedy a kde sa bude učiť.

Úspech je založený na individualite učiaceho sa.

Úspech je založený na tom, ako učiaci sa dokážu spolupracovať ako tím

Formálne vzdelávanie je základom celoživotného vzdelávania.

Termíny „vzdelávanie“ a „škola“ znamenajú skoro to isté.

Ako sa dosiahne formálne vzdelanie, nasleduje vstup do „reálneho sveta“.

„Škola“ je len jeden z mnohých krokov na ceste vzdelávania.

Formálne vzdelávanie poskytuje celý rad interakcií medzi učiacimi sa a svetom podnikania, obchodu a politiky.

Vyššie formálne vzdelanie zaručuje väčší úspech.

Väčšie schopnosti a adaptabilita zaručujú väčší úspech.

Zdroj: Townsed, Clark a Ainscow, 1999, s. 363

Nové názory na formu a obsah vzdelávania sa odrážajú aj vo vyučovaní cudzích jazykov, v rôznych prístupoch, ktoré boli podmienené, či už spoločenskými potrebami alebo diferenciáciou cieľov v jazykovej výučbe. Tradičný prístup je definovaný ako „teacherdirected“, kde učiteľ je hlavnou postavou vyučovacieho procesu. Opačný prístup, t.j. „learnercentred approach“, prístup, v ktorom sa vo vyučovaní berie do úvahy samotný učiaci sa, jeho osobnosť, schopnosti, danosti a záujmy. Tu, ako zdôrazňuje Burcl (2020, s.119), učiteľ musí pristupovať k učiacim sa ako motivátor, dať im dostatočný čas a priestor na vlastný prejav a uplatňovať vo väčšej miere formatívne hodnotenie.

CLIL sa sústreďuje na obsahovo zamerané jazykové vzdelávanie (content-based language learning) a vzdelávanie, ktoré je založené na konkrétnych úlohách (task-based language learning). Content-based language learning vychádza z predpokladov, že jazyk sa najlepšie učí prostredníctvom vedomostí o danej problematike, podanej v zmysluplnom kontexte (Brinton et al., 1989). Výber tém sa podriaďuje potrebám študentov alebo predmetom ich školského kurikula. Tie tiež determinujú kontext slovnej zásoby, vybraných gramatických štruktúr a zlepšovanie zručností (Snow, 2011).

Task-based language learning je prístup, ktorý je založený na použití úloh ako jadra plánovania jazykového vzdelávania. Je to vlastne rozšírenie komunikatívneho prístupu vo vyučovaniu jazykov a pramení z predpokladu, že študenti sa učia jazyk tým, že sú interaktívne začlenení do rôznorodých úloh. Podľa Nunana (1991), v jazyku sú týmto obsiahnuté tri dimenzie: štrukturálna, funkčná a interakčná.

Oba prístupy však sledujú spoločný cieľ, a tým je zdokonaľovanie komunikatívnej kompetencie. Podľa Widdowsona (2003) ide o schopnosť používať jazyk v rôznych situáciách, kde používateľ vychádza zo základnej znalosti jazykového systému. Inými slovami, komunikatívna kompetencia vyjadruje úroveň osvojenia jazyka a schopnosť jeho použitia. Jednotlivé úrovne jazykových kompetencií sa pohybujú od úrovne A1 (začiatočník) až po C2 (úroveň rodeného hovoriaceho) a sú detailne rozpísané v Spoločnom európskom referenčnom rámci (CEFR, 2020).

Autonómia študenta je ďalším z dôležitých pojmov v modernizácii vzdelávania, ktorý vyplýva aj z tabuľky v úvode o posune vo vzdelávaní v treťom tisícročí. Podľa Tandlichovej (2010), autonómne učenie umožňuje aktívne a kreatívne rozšíriť ľudské schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné situácie. V cudzojazyčnej výučbe to znamená neuspokojiť sa s úrovňou dosiahnutých znalostí, aleneustálesazdokonaľovať. Holúbeková(2010)tvrdí, žestále je iba malé percento autonómnych študentov a cieľom pedagógov je naučiť študentov nielen obsah učiva, ale aj to, ako sa učiť (učebné stratégie, používať metódy prispôsobené učebným štýlom a potrebám študentov). Autonómia učiaceho je definovaná ako proces, nie produkt vzdelávacieho prístupu. Taktiež je jedným z cieľov neskôr spomínaných konceptov výskumu, akými sú odborné jazykové vzdelávanie a metóda CLIL.

CLIL označuje súhrn metodických postupov, ktorých spoločným prvkom je špecifické postavenie cudzieho jazyka vo výučbe iných predmetov a vzdelávacích obsahov. Pojem CLIL tak zahŕňa všetky formy vzdelávania akademických, umelecko-výchovných a technických predmetov prostredníctvom vyučovania jazyka, ktorý nie je pre väčšinu žiakov materinským, to znamená, že integruje vyučovanie obsahu predmetu do vyučovania cudzieho jazyka alebo vyučovanie jazyka do obsahu predmetu. Podľa Marsha (2003), špecifickosť postavenia cudzieho jazyka je v tom, že jazyk nie je iba cieľom vzdelávania, ale aj prostriedkom, pomocou ktorého sa vzdelanie získava.

Termín CLIL sa síce začal používať až v 90-tych rokoch 20. storočia, ale integrované vyučovanie jazyka a predmetu (ako metodika bilingválneho vzdelávania) sa v európskych krajinách realizovalo už oveľa skôr (Pokrivčáková et al., 2008). Podľa Šveca (2002), sa oficiálna podpora bilingvizmu deje prostredníctvom vyučovania predmetov v jazyku, ktorý sa líši od oficiálneho jazyka v krajine, napr. vyučovanie predmetov v maďarčine, prípadne ukrajinčine na Slovensku. Takéto vzdelávanie sa uskutočňuje v dvoch kontextoch:

1) v školách, ktoré navštevujú národnostné menšiny s materinským jazykom iným ako je oficiálny jazyk,

2) v školách, v ktorých sú nejazykové predmety vyučované v niektorom z európskych jazykov.

Druhý typ bilingválneho vzdelávania sa nazýva aditívny bilingvizmus, čo znamená bilingvizmus, pri ktorom sa druhý jazyk pridá k prvému jazyku, pričom ho neohrozí ani nenahradí (Palcútová, 2005)

Pokrivčáková (2008, s. 7) tvrdí, že „CLIL nepredstavuje revolučnú zmenu vo výučbe, ale aktívne nadväzuje na spôsob výučby v niektorých pohraničných regiónoch a na dobre známu metodiku vyučovania cudzích jazykov pre odbornú prípravu dospelých (napr. ESP- English for Specific Purposes).

Podľa Marsha (2008), v porovnaní s inými prístupmi integrujúcimi obsah vzdelávania z iných predmetov, CLIL je špecifický v tom, že témy sa nečerpajú z každodenného života, ale skôr z akademických, vedeckých disciplín, a z profesií. Autor ďalej naznačuje tri hlavné body, ktoré sú v CLIL podstatné.

1) CLIL sa nesmie posudzovať iba ako prístup k vyučovaniu a učeniu sa jazyka, pretože zahŕňa aj obsah aj jazyk. Tým sú študenti viac motivovaní a ich perspektíva v uplatnení sa v predmete rozširuje.

2) V CLIL-e sa obsah a jazyk vyučuje integrovane ako jeden celok. Tým pádom študenti nemajú problém nájsť vzťahy medzi predmetmi.

3) V CLIL-e je jazyk aj prostriedkom inštrukcií, týmto pádom sa jazyk stáva aj obsahom, aj médiom. (Ibid.)

Vo väčšine inštitúcií sa aplikuje tzv. imerzný typ CLIL programu, kde prvým jazykom je rodný jazyk študentov a cudzí jazyk sa používa iba na hodinách niektorých predmetov alebo na vyučovanie niektorých tém (Johnson a Swain, 1997).

Európska komisia (2011) zosumarizovala výhody CLIL-u nasledovne:

CLIL:

· buduje interkultúrne povedomie a porozumenie,

· rozvíja interkultúrne komunikačné zručnosti,

· zlepšuje jazykové kompetencie a komunikačné zručnosti,

· rozvíja multilingválne záujmy a postoje,

· poskytuje možnosti vidieť obsah predmetov v inej perspektíve,

· umožňuje študentom častejší kontakt s cudzím jazykom,

· dopĺňa iné predmety,

· zvyšuje motiváciu a sebavedomie v jazyku a v predmete zároveň.

Marsh (2008) tvrdí, že CLIL sa dá aplikovať na všetkých stupňoch vzdelávania (na základných, stredných a vysokých školách). Medzi najprogresívnejšie európske krajiny s implementáciou CLIL, patria Holandsko a Fínsko (Pokrivčáková, 2008). V Českej republike je CLIL súčasťou ´Národného plánu jazykového vzdelávania´ (Hanková, 2007). Na Slovensku sa vyučuje prostredníctvom metodiky CLIL v predškolských zariadeniach, základných školách a niektorých stredných školách: gymnáziách a obchodných akadémiách (Pokrivčáková, 2008, Škodová, 2011). Zavádzanie CLIL-u na vysokých školách je zatiaľ iba dobrovoľnou aktivitou, ktorá je zväčša iniciovaná národnými alebo medzinárodnými projektami.

Coyle (2009) uvádza, že princípy CLIL-u sú rovnaké, či je implementovaný do vyučovacieho procesu na základných, stredných alebo vysokých školách. Pokrivčáková (2008) ich sumarizuje do nasledovných bodov:

1. vyučovanie anglického jazyka sa zameriava na komunikáciu,

2. základ CLIL-u je v aktívnom počúvaní,

3. plynulosť je stimulovaná viac ako presnosť, presnosť sa vyžaduje pri výslovnosti,

4. učiteľ uprednostňuje otvorené úlohy,

5. v CLIL-e sa aktivity často menia, aby vyhoveli všetkým učebným štýlom študentov,

6. CLIL prináša do tried autentický jazyk

V metodike CLIL sa preferujú metódy skupinovej práce, projektovej práce, použitie autentických materiálov, obrázkov, simulačných hier. Škodová (2010) vyzdvihuje v CLIL-e projektovú prácu. Projekty rozvíjajú všetky jazykové zručnosti, ako aj autonómiu učiacich sa a prepájajúškolusreálnym svetom.Hlavnouvýhodouprojektovjevšakintegráciaobsahoviných predmetov s jazykom (napríklad anglickýjazyk a marketing, ekonómia, právo, atď.) Prierezové medzi-predmetové témy upevňujú vzájomnú spoluprácu. Pod pojmom projekt sa rozumie učebná metóda, forma alebo stratégia. Začiatky projektu siahajú na začiatok 20. storočia, ako reakcia na tradičnú formu vyučovania, kde študent je pasívnym elementom vyučovacieho procesu. Projektová práca patrí medzi ´learner-centred approach. Mnohí zástancovia projektovej práce vyzdvihujú prepojenie intelektuálnej aktivity s manuálnou, prípadne prepojenie intelektuálnej stránky osobnosti s emocionálnou (Ferriere, Kerchensteiner, Dewey, Kilpatrick, atď.). Projektová práca na hodinách jazyka je spájaná s integráciou obsahu iných predmetov s jazykom, s cieľom simulovať reálne situácie na témy vyberané vzhľadom na potreby učiacich sa (Fried-Booth, 1986, Legutke and Thiel, 1983, Haines, 1989).

V závere sumarizujeme pojmy, ktoré sa často používajú v integrácii cudzieho jazyka a predmetu. Všetky pojmy sa bežne používajú v didaktickej literatúre, každý z nich je špecifický a často sa v praxi zamieňajú.

Angličtina ako cudzí jazyk (English as a Foreign Language - EFL) – skratka pre anglický jazyk ako cudzí jazyk, kde sa vyučovanie zameriava čisto na rozvoj cudzojazyčných jazykových zručností a osvojovanie jazykových systémov. Ide o „tradičné“ jazykové hodiny, počas ktorých učiteľ aj študenti čo najviac využívajú cudzí jazyk, používajú adaptované učebnice zvolené podľa veku študentov a ich jazykovej úrovne. Na spestrenie hodín učiteľ používa aj autentické materiály, ktoré sú metodicky spracované. Učiteľom je kvalifikovaný učiteľ anglického jazyka.

Imerzné vzdelávanie - tento typ vzdelávania je typom jazykového vzdelávania, s ktorým sa najčastejšie stretnete v medzinárodných školách. Jazyk je prostriedok vyučovania ostatných predmetov. Samotnému jazyku sa však nevenuje veľa pozornosti, keďže sa považuje za osvojený. V slovenskom ponímaní ide o bilingválne školy, ktorých cieľom je učiť čo najviac predmetov v cudzom jazyku. Hlavný rozdiel oproti CLIL-u je teda zrejmý. Na hodine CLIL-u sa dôraz kladie aj na predmet, aj na jazyk. Imerzné vzdelávanie sa sústreďuje na obsah, teda konkrétne predmety – matematiku, biológiu, chémiu.

Obsahovo orientované vyučovanie jazyka (Content Based Language Teaching)

Tento typ vyučovania znie veľmi podobne ako CLIL, pretože tiež kombinuje obsah aj jazyk. Rozdiel medzi CBLT a CLIL je však okrem iného aj v tom, že predmet vyučujú učitelia jazykov, nie učitelia predmetov. Inými slovami. učiteľ angličtiny vyučuje matematiku a hlavný dôraz je kladený predovšetkým na jazyk a obsah, t.j. matematika je vedľajšia (Boer, 2015).

Integrácia obsahu predmetu a cudzieho jazyka (CLIL)

V CLIL-e sú duálne zamerané ciele vyučovania na obsah predmetu a aj jazykové zručnosti. Tento typ výučby si žiada kompetentného učiteľa, ktorý je kvalifikovaný v didaktike predmetu a aj cudzieho jazyka. Počas hodín CLIL-u je možné aj používanie materinského jazyka, teda jedná sa o bilingválne vzdelávanie.

V tejto monografii sa zaoberáme aj možnosťami tandemového vyučovania, v ktorom učí dvojica učiteľov (učiteľov cudzieho jazyka a predmetu). Ďalšia kapitola sa zaoberá princípmi a realizáciou CLIL hodín.