Nech sa autor nabud[ce aj podpíše
Škola Aj názov nedal Jedného krásneho dňa sa vybralo malé trojročné dievčatko na lúčku natrhať kvietky pre svoju mamičku. Rozbehlo sa voňavou lúkou, plnou pestrofarebných kvetín, a vzdychovalo tú vôňu čerstvých rastlín. Ako sa tak túlalo po lúke, a to už mala kyticu hodnú tisícom galeónov, zbadalo toto dievčatko obrovitánske jazierko. Opatrne, po špičkách k nemu pricupitala, a držiac sa tenkého konára nahliadla dnu do jazierka. Dievčatko si až vzdychlo od toľkej krásy. Biele kvetinky na zelených lístočkoch, s ružovým púčikom, niekde nádherne rozkvitnutým, vo vnútri, si spokojne plávali na pokojnej hladine. Dievčatko, túžiac dotknúť sa ich krásy, sa nahnulo ešte bližšie. Konárik zaprotestoval, ale držam dievčatko nad hladinou. Už skoro jeden kvietok mala, keď v tom.. Teraz zbadalo tisíce malinkatých chvostíkov, dvatisíce rozkoš-
42/ 48
made by flou and love
ných očiek, a tritisíce prúžkov, krúžkov a iných ornamentov na slizkých povrchoch týchto tvorov. Nevedelo, že sú to ryby. A nevedelo, že ryby sa dajú chytať jedine udicou. Načiahlo sa za jednou, oranžovou so sivými očkami, čiernym chvostíkom a jednou čiernou škvrnkou na chrbte, pripomínajucú hviezdu. Snažila sa ju chytiť, no nepodarilo sa jej to, zato ju očarili jemné vlnky na vode po jej letmom dotyku. Vlnky od nej plávali preč, do stredu jazierka, opäť sa za nimi natiahla. Tentoraz konárik zaprašťal a nechal dievčatko ponoriť sa do ľadovej, tmavej vody. Už nevidela tie biele, krásne lekná, už nevidela ani len rybky či vlnky, ani iné vodné rastlinky, už videla iba tmu. Začalo plakať, aj keď pod vodou. Vlásky jej neprirodzene vo vode stáli, takže vôbec nevyzeralo ako to dievčatko z lúčky na začiatku príbehu.
Odrazu sa okolo jej drobnej rúčky ovinulo niečo jemné, no zato pevné. Vytiahlo ju to von, na hladinu, kde sa už cítilo v bezpečí. Zachránili ju lekná, presne tie sa svojími dlhými stonami vo vode pokúsili vytiahnúť dievčatko von. Odrazu sa však dievčatko ocitlo vo svojej postieľke, pri hlave mala svojho večného priateľa žabiaka, a mamičku to malo dole v kuchyni, ktorá opäť vyvárala voňavé dobroty. Ihneď vedela, aký kvietok pôjde teraz už naozaj mamičke natrhať. Prebehla celou lúčkou až k jazierku, zobralo najbližšie lekno pri krajíčku, a rozbehla sa späť do domčeka, kde lekno dali spolu s mamičkou do ich záhradnej fontánky. Pri pohľade naňho sa obe usmievali. Dievčatko pochopilo, že niekedy sú niekde aj hranice. Tentoraz neprekročila hranice len ona, ale aj jej neskonale bujná fantázia.
43/ 48
made by flou and love