Page 1

1/2011


Create | volume 1

Pri náhodnom čítaní vyvolajte zvracanie

:: Najlepšie

:: Obsah

Komiks

Rozhovory

04/

Rozhovor s Mgr. Vierou Zavarčíkovou

04

Tisíc a jeden vtip Ján Mózer

08

tainted elemental

Tainted Elemental

12

Vader Bloopers

20

Egypt

22

Ľudia sa mu smiali

26

Fashion

28

Receptárik

36

Ja očami Bubáka

38

Škola

39

Ja očami Osudu

40

?

42

Kalendár

44

Redakcia

46

Komix z prostredia budúcnosti plny smutku, osamelosti ale aj nadeje na lepsi zajtrajsok. Tento pribeh vam dokaze, ze aj obycajny maly chlapec moze znamenat nieco viac.

Rozhovor s Mgr. Vierou Zavarčíkovou Keď sa na škole spomenie meno Viera Zavarčíková, každý vie, že je to zriaďovateľka a generálna riaditeľka našej školy, no málokto vie, aký život viedla, než založila školu a čo ju k tomu viedlo. Tento rozhovor sme spravili so zámerom dozvedieť sa o pani Zavarčíkovej viac. Dúfam, že týchto zopár otázok a odpovedí Vám pomôže spoznať pani riaditeľku o niečo viac.

12/

pic by Kristián Wawrinský

Schizofrenické okienko

26/

Ľudia sa mu smiali

Vždy im dokázal vyčarovať úsmev na tvári, hoci len pár slovami. Očaroval ich nielen svojím humorom, ale aj svojím výzorom. Na vystúpeniach mal len farebné, vzorované či pokreslené oblečenie a vždy pomaľovanú tvár, ktorá ho najviac robila tým, čím je – klaunom. Toto jeho „povolanie“ však nebral ako nadšenie. by Erika Shenková

by Lea Michajlovová

Fashion

29/ pekné fotky Pekné veci

Štýlove fashion Alexandry Nemetovej a Veroniky Lackiovej.

by Veronika Lackiová


u o r e i V . u r o g v M o k í č r a v a Z or s

v Rozho

Keď sa na škole spomenie meno Viera Zavarčíková, každý vie, že je to zriaďovateľka a generálna riaditeľka našej školy, no málokto vie, aký život viedla, než založila školu a čo ju k tomu viedlo. Tento rozhovor sme spravili so zámerom dozvedieť sa o pani Zavarčíkovej viac. Dúfam, že týchto zopár otázok a odpovedí Vám pomôže spoznať pani riaditeľku o niečo viac.

Interview úsmevom), sama som si šila alebo

teľky, a preto, aj keď som sa do-

plietla oblečenie a plietla som aj pre

stala na umeleckú školu v Krakove

ostatných a za peniaze, ktoré som

(mamu som zavčasu stratila) otec

za to dostala som si kupovala vlnu a

rozhodol, že som nakoniec muse-

látku na šaty. (Pani riaditeľka mala

la dokončiť Pedagogickú fakultu

veľké šťastie, že vie šiť, tiež som

v Banskej Bystrici. No nikdy som

si chcela šiť vlastné oblečenie, ale

Skoro vôbec. Akurát si myslím, že

sa nevzdala kreslenia, po prevrate

vždy som si iba dopichala ruky a nič

vaša generácia má väčší potenciál

som rozmýšľala, čo budem robiť,

nespravila... :D ) a tiež som po ško-

a lepšie možnosti.

chcela som založiť niečo nové, bola

le chodila von s partiou, chodili sme

som pedagóg, vedela som, že viem

do parku. Niekedy som plietla aj po

kresliť, maľovať a tak som sa roz-

ceste a ostatní mi držali klbká (páni,

hodla založiť školu, ktorá tu ešte ne-

ja by som asi narazila do stĺpu, ale

bola školu animovanej tvorby, podľa

to je asi mojou nemotornosťou :D )

Chodili ste cez školu na nejaké krúžky?

Áno, na umelecký krúžok, tanečnú

mojich predstáv – ŠKOLU HROU,

Na začiatok by som sa chcela opýtať, aký bol váš sen o budúcnosti ? A nakoľko sa líši Váš sen od reality?

Nakoľko sa líšime my (študenti SSUŠAT) od Vás a Vašich spolužiakov na strednej škole?

Všetky ženy z mojej rodiny boli uči-

Akú najbláznivejšiu vec ste doteraz spravili?

od malička som milovala kreslenie,

kreáciách, vždy keď som mohla aj

napadla ma myšlienka spojiť hravú,

študovala som síce gymnázium,

po večeroch. Tiež som veľmi veľa

klasickú, ručne kreslenú animáciu s

ale aj tak som vždy cez prestávky

čítala, hlavne sci-fi. Snívala som o

počítačovou animáciou, zloženú z

kreslila. Hlavne ľudí v pohybe, po-

iných lepších miestach, napríklad

výtvarných a technických – softvé-

hyb ľudského tela ma veľmi fas-

som často v zime stála vonku a po-

rových predmetov, školu, kde sa ži-

Ťažko povedať, snažila som sa uží-

cinoval, často som rozkresľovala

zorovala sneh a krajinu okolo seba,

aci môžu učiť oživovať svoje kresby

vať si život vychutnávať si každý

Začnem asi od konca, táto škola je

tento pohyb na ploche. Kreslila

mama ma vždy musela dotiahnuť

(anima=život). Päť rokov sa mi však

okamih.

splnením všetkých mojich snov. Už

som, napríklad tanečnice v rôznych

dnu, aby som neprechladla.

nedarilo, stále som sa snažila vy-

Raz sa nám v škole rozprávali o

budovať svoju vysnívanú školu, ne-

Bohu a náboženstve, skôr ateisticky

chcela som sa vzdať, pri každej ne-

(vtedy málokto veril v Boha, vyrástla

Určite tu a teraz. Tu som našla uspo-

gatívnej správe som si pripravovala

som v rodine, kde sa Boh nekloňo-

kojenie a zmysel života. Tu som si

prejav na otvorenie ďalšieho škol-

val), učiteľka hovorila o tom, že to

splnila všetky svoje sny. A chcem

ského roku, až sa jedného dňa mi-

nie je pravda... bola som vtedy pr-

v tom aj pokračovať. Aby škola ne-

lovaná škola narodila. Zvládla som

váčka na ZŠ a na celú triedu som

bola osamotená je potrebné založiť

to vďaka vytrvalosti a viere, celý čas

zakričala ,,Ale Ježiš Kristus existo-

Vysokú školu filmovej tvorby a mul-

som sa veľmi modlila za svoj sen.

val“ mama mala z toho vtedy veľký

timédií, ako plynulé pokračovanie

problém.

vzdelávacieho procesu v daných

a často som lyžovala nevedela som si predstaviť deň bez snehu a lyžovania.

Ako ste trávili voľný čas na strednej škole?

Keby ste si mohli vybrať hocijaký rok a miesto na svete, kde by ste chceli žiť?

odboroch. Držíme Vám palce. Toľko snahy investovanej do našej školy, toľko námahy, ale vyplatilo sa to!

4/ 48

made by flou and love

text :: Erika Shenková foto :: Mgr. Viera Zavarčíková

Okrem toho, že som veľa kreslila,

Pani riaditeľka sa s nami veľmi otvorene porozprávala, toto je však

v škole aj doma som bola veľká

len stručné zhrnutie, lebo o jej živote by sa dala napísať minimálne

rebelka (spomína pani riaditeľka s

dvojdielna kniha

5/ 48

made by flou and love


Mgr. Viera Zavarčíková s mamou

7/ 48

made by flou and love


Tisíc a jeden vtip uvádza ::

Ján mózer

ALE NA VYSOKEJ ŠKOLE.“

Ako sa máte? „DOBRE“. Plakali ste pri Titanicu? „NIE, NEVIDEL SOM HO, BOHUŽIAĽ.“ Tak si predstavte situáciu... Ste žena... Na otvorenom mori, pod Vami sa na Vás pozerá vaša životná láska a vtom sa zrazu potopí ku dnu a vy ju stratíte...

Aký je Váš názor na prostitúciu? „MŇA SA TO NETÝKA, MNE JE TO DOSŤ JEDNO... POKIAĽ TAM NECHODIA ŽENATÍ ĽUDIA“. Mal ste kamarátov na strednej škole? „ÁNO.“

„UŽ PLAČEM (smiech)“ Aký je Váš názor na predčasné tehotenstvo? „NO, JE TO VÁŽNY PROBLÉM, HLAVNE KEĎ SA TO STANE MLADÝM ĽUĎOM.“ Brať či nechať? „OD PRÍPADU K PRÍPADU. HMMMM, POZNAL SOM TAKÉ DIEVČA, KTORÉ SI TO DALO ZOBRAŤ. BOLO TO

Používate nejaké ochrany? „SAMOZREJME! SOM ZA BEZPEČNÝ SEX! !(smiech) Pozeráte telenovelu 1000 a 1 noc? „NIE, NIE. TENTO SERIÁL SOM NEZACHYTIL OD PRVÉHO DIELU, A PRETO SOM SA ROZHODOL, ŽE HO RADŠEJ NEBUDEM POZERÁVAŤ, POINTA MI UŽ UŠLA.

Veľa kamarátov? „ÁNO.“ Bil ste ich? „NIE, NIE“. Máte radi také vychytávky ako zavináče, údenáče a utopence? „ÁNO.“ A ktoré z toho máte najradšej? Tresku? „ASI ZAVINÁČE“... Ale to je také troška mokré... „KEĎ SA TO UPRAVÍ TEPELNE TAK SA TO DÁ.“ Aký máte názor na zabíjačku? Viedli ste už nejakú? „BOL SOM ÚČASTNÍK NA ZABÍJAČKE, NO NIKDY SOM ŽIADNU NEVIEDOL.“ Aj ste holili prasiatko? „NIE, NIE, JA SOM BOL LEN OBSMŔDAČ.“

8/ 48

made by flou and love

text :: Michal Mikuš foto :: podklady

Ste sebavedomí? „HMMMM, ČO JA VIEM. TAK PRIEMERNE“. Ste sexy? „SAMOZREJME! RÁD SA OBDIVUJEM V ZRKADLE.“ Tipujem, že ste najviac hrdý na svoj účes. „NIE, NIE, NAJVIAC NA SVOJE MUŽNÉ BRUCHO, NA KTOROM SOM DLHÉ ROKY USILOVNE PRACOVAL.“ Takže ste príťažlivý na kúpaliskách? „NIE, LEBO NA KÚPALISKÁ NECHODÍM. MÁM STRACH, ŽE BY SOM MUSEL ODLAKÁVAŤ ŽENY OD SEBA, A PRETO SA RADŠEJ KÚPEM / SPRCHUJEM DOMA VO SVOJEJ VANI V PANELÁKU. A SÁM. ZAVIEDOL BY SOM TREND JEDNÉHO SVALU NA BRUCHU.“ Ako ste sa dostal ku maľbe? Bavilo vás to už od narodenia? „ZAČALO MA TO BAVIŤ AŽ KU KONCU STREDNEJ ŠKOLY.“

Vy ste mi ale glosátor! „HEHE.“ A Vaše cestovateľské obdobie? Keď ste boli na vysokej? Sme sa totiž dopočuli, že ste boli v Amerike... Ten dishwasher! „HEJ, HEJ BOLO TO V ŽIDOVSKOM CAMPE ZA NEJAKÉ DROBNÉ... NEBOLO TO VEĽA PEŇAZÍ, ALE TAK DALO SA... UMÝVALI SME A STARALI SA O RIAD, KTORÝ PRIŠIEL Z JEDÁLNE.“ Ževraj ste zachraňovali životy... Čo je na tom pravdy? Zachránili ste nejaký život? „HEJ, ROBIL SOM NA CIVILKE NA POPÁLENINÁCH A NEZACHRÁNIL SOM ŽIADEN ŽIVOT.“ Čo chcete odkázať našim žiakom? „ČO CHCEM ODKÁZAŤ NAŠIM ŽIAKOM? ASI LEN TOĽKO, ŽE SA NETREBA SPOLIEHAŤ, ŽE V 4. ROČNÍKU NÁJDU NEJAKÉ SVOJE DOBRÉ PRÁCE V SKLADE.“ (smiech)

Prečo ste si vybral maľovanie? „HMMM, NEVIEM, LEBO MÁM BLIŽŠÍ VZŤAH K MAĽBE. POUŽÍVAM AJ KRESBU, ALE AKO POMÔCKU KU MAĽBE.“

9/ 48

made by flou and love


11/ 48

made by flou and love


Komiks

Tainted Elemental by Lea Michajlovovรก

12/ 48

made by flou and love

13/ 48

made by flou and love


14/ 48

made by flou and love

15/ 48

made by flou and love


16/ 48

made by flou and love

17/ 48

made by flou and love


To be continue by Lea Michajlovovรก

18/ 48

made by flou and love

19/ 48

made by flou and love


by Adam Sliviak & Simon Sumerling

20/ 48

made by flou and love

21/ 48

made by flou and love


Tipy na dovolenku

V skratke ::

egypt Egypt si ma získal nielen krásnym prostredím, ktoré je však väčšinou len v oblasti cestovného ruchu, ale aj pamiatkami, nad ktorými človek len pootvorí ústa a v tichosti obdivuje ľudí. Pritom si stále kladie otázku ako dokázali postaviť také veľkolepé stavby už pred niekoľko tisíc rokmi. Zdá sa to byť neuveriteľné, však? Môžem vám povedať, že na obrázkoch vyzerajú také ,,normálne,, , no v skutočnosti sú to monštruózne stavby – veď len kváder pyramídy mi siahal do polky tela.

Boli sme ubytovaní v hoteli asi 10 minút od Hurghady. Toto letovisko ožívalo hlavne vo večerných hodinách, kedy všetci obchodníci vyložili svoj tovar a s večným úsmevom na tvári pozývali dnu všetkých okoloidúcich. Klasické sošky egyptských bohov vo výkladoch, magnetky, vázy, poháre s týmito motívmi pôsobili miestami gýčovo. Všetky tieto veci by ste u nás kúpili zhruba za 10 násobok ich ceny. Najviac

22/ 48

made by flou and love

ma zaujali obrovské regály s s farebným ovocím od výmyslu sveta, masívne kusy mäsa povesené na hákoch (boli na ňom samé muchy) a hlavne starí muži v dlhých tunikách – moja mama to nazývala nočné košele, čo sedeli pred predajňou, čítali noviny a popritom bafkali vodnú fajku. Bolo tu dostať prakticky všetko. Lekárne boli na každom kroku. Počas niekoľkých dní, čo sme strávili v tejto krajine, neustále

svietilo slnko. Cez deň sa turisti vyvaľovali na dvoch hotelových plážach, zopár z nich sa potápalo a obdivovali pestrofarebné koraly a rôzne ryby pod hladinou doslova tyrkysového mora. Po pláži sa premávali rôzny hoteloví maséri, kaderníci a chlapíci, čo ponúkali všakovaké výlety a podobne. Samozrejme nechýbali muži, z ktorých úst vychádzali len samé lichôtky voči ženám. Ako aj sprievodkyňa na jed-

23/ 48

made by flou and love


nom z fakultatívnych výletov podotkla, že väčšina z nich len hľadá spôsob, ako sa dostať za lepším životom do Európy a ženám sľubujú aj to nesplniteľné, len aby mohli opustiť Egypt. Mnoho Egypťanov nemá ani základné vzdelanie a preto vyžijú len z toho, čo si vypestujú a predajú, alebo si v horšom prípade vytipujú turistickú destináciu, kde pýtajú od turistov tzv. bakšiš – nejaké drobné alebo jedlo. Veľmi sa potešia čomukoľvek. Za drobný peniaz sú vám ochotný pózovať na fotografiách, čo sa mi veľmi hodilo. Deti sa šli potrhať o obyčajné mentolové cukríky, ktoré im ponúkla moja mama. Dokonca si prišli vypýtať aj starší. Počas svojho pobytu sme si prezreli Chrám kráľovnej Hatšepsut, Memnosove kolosy, Karnak, Luxor, Údolie kráľov, Káhiru a káhirské múzeum, pyramídy v Gíze, navštívili sme alabastrové a papyrusové dielne, pozreli sme si ako sa vyrábajú voňavky a pred týmto všetkým sme si vychutnali podmorské múzeum a asi hodinovú jazdu ponorkou. Čarovná bola aj plavba cez najdlhšiu rieku Afriky – Níl, ktorého voda však bola zdraviu nie veľmi prospešná a navyše dosť zapáchala. Všetky tieto

24/ 48

made by flou and love

miesta sú okúzľujúce, no majú aj svoje zápory. Nepáčilo sa mi, že v Údolí kráľov boli len dva záchody pre nespočetné množstvo ľudí, na ktorých ešte k tomu nešla voda. Všade bolo neskutočné teplo a v hrobkách dusno. Čo ma najviac prekvapilo bol smog v Káhire a jej okolí. Obloha bola doslova sivá, čo je aj pekne vidieť na fotkách. Môžu za to doslova preplnené cesty, neustále dopravné zápchy. Keď hovorím, že neustále, myslím to doslova. Na druhej strane tam boli miestny ľudia veľmi príjemní, zhovorčiví, zaujímali sa o Slovensko, čo bolo pre mňa dosť nezvyčajné. V múzeu bola aj akási exkurzia žiakov prvého stupňa. Dievčatá celé zahalené sa s nami chceli fotiť, všeličo sa nás pýtali po anglicky. Na ich vek vedeli rozprávať na jednotku. Na vylihovanie na pláži mi nezostávalo veľa času, keďže som stále niečo robila. Animátori mali každý večer svoj program v miestnosti na

to určenej a cez deň organizovali rôzne hry pre malých aj veľkých. Keď už sa ktokoľvek z Vás rozhodne navštíviť Egypt, vrelo odporúčam nielen si váľať šunky na lehátkach, ale aj spoznávať kultúru, všímať si okolitú krajinu, naplno využiť čas svojho pobytu. Naozaj sa to oplatí. Budete mať skutočný zážitok a krásne spomienky na celý život. Ja osobne sa tam ešte určite zopárkrát vrátim.

by Katarína Ďuričová

25/ 48

made by flou and love


Lucia Sokolová

Ľudia sa mu smiali Ľudia sa mu smiali. Vždy im dokázal vyčarovať úsmev na tvári, hoci len pár slovami. Očaroval ich nielen svojím humorom, ale aj svojím výzorom. Na vystúpeniach mal len farebné, vzorované či pokreslené oblečenie a vždy pomaľovanú tvár, ktorá ho najviac robila tým, čím je – klaunom. Toto jeho „povolanie“ však nebral ako nadšenie. Keď vyšiel na pódium, ovalila ho veľká záplava strachu a smútku. Mal vystúpiť pred ľuďmi, avšak cítil, že niečo nie je dobré.. Toto jednoducho nie je on. Klauna bavilo robiť ľudí šťastnými, lenže jeho to šťastným nerobilo. Páčilo sa mu, keď videl na ľuďoch úsmevy, avšak na čom sa to vlastne smiali? Na predpripravenom scenári? Za tie roky sa mu slovo improvizácia či inšpirácia strácali z hlavy. Uvedomoval si, že toto je len maska a oni sa smejú na nej. Pred každým jeho výstupom si pred zrkadlom vravel: ,,Ľuďom sa tvoje slová páčia. Urob im ešte tentokrát radosť.“ Týmto si chcel dodať nádej, no zostal na ňom pocit neslobody a nesvojvoľného konania. Nato vstal a navliekol si na seba farebné ponožky, kostým a veľké topánky. No potom si opäť sadol ku zrkadlu a zobral jeho bielu masku. Štetcom a hubkou si ju rozotrel po tvári. Ústa a nos si natrel načerveno s linkou cez líca. Oči si zvýraznil čiernou a pod okrajom ju rozotrel. Nakoniec si nasadil na hlavu cylinder. Popritom počul, ako sa diváci začínajú zberať do haly. Vtedy začal pociťovať strach. Chcel, aby to už bolo za ním. Už to trvá príliš dlho, povedal si. Nedokážem existovať v tomto nátlaku a pocite, že žijem život niekoho iného. Klaun vystúpil na pódium pred oponu. Diváci začali horúco tlieskať. No klaun pred nimi len stál. Neuklonil sa. Nedaroval im ani nepatrný úsmev. Nemal predsa za čo. Ľudia nato stíchli a náhle zavládlo v celej predsieni ticho. Stál pred nimi sám, o nič sa nepokúšal, iba im hľadel do ich nepochopených tvárí. Nedokázal to. Už to viac nemohol urobiť. V mysli mu prebehla myšlienka, ktorá sa mu hneď dostala i na jazyk: ,,Radšej ma nenáviďte za to, kto som, akoby ste ma mali milovať za to, kým skutočne nie som.“ Po týchto slovách z pódia odišiel a v predsieni sa začali vytvárať tiché, nepochopené diskusie. Klaun odišiel. S nenahraditeľným pocitom, že už si na seba nebude musieť dať masku.

26/ 48

made by flou and love

Schizofrenické okienko

Ľudia sa mu smiali. Vždy im dokázal vyčarovať úsmev na tvári, hoci len pár slovami. Očaroval ich nielen svojím humorom, ale aj svojím výzorom. Na vystúpeniach mal len farebné, vzorované či pokreslené oblečenie a vždy pomaľovanú tvár, ktorá ho najviac robila tým, čím je – klaunom. Toto jeho „povolanie“ ani nedokázal brať ako prácu či povinnosť. Samého ho robilo šťastným, keď videl, že to dokázal i u iných. Vždy, keď mal vystúpiť na pódium, bol nadšený z nového predstavenia a veril, že i dnes dokáže pozdvihnúť nejednu ľudskú náladu. Rád pozoroval, ako sa ľudia smejú. Vedel totiž, že sa smejú vďaka nemu. A pre klauna bol úžasný pocit darovať niekomu úsmev. Vždy mal pre svoje vystúpenie nejakú inšpiráciu pre svoj humor, no často improvizoval. Nerád sa učil dlhé scenáre naspamäť, pretože to zaberalo množstvo času a znepokojovalo ho to. Čo ak by niečo z toho zabudol? Zakaždým, keď mal vystúpiť pred ľudí, si pred zrkadlom vravel: ,,Ľuďom sa tvoje slová páčia. Aj dnes im dokážeš urobiť radosť.“ Nato sa v ňom prebudil skvelý pocit šťastia a viery, že to dokáže. Ihneď vstal a navliekol sa do svojho kostýmu všelijakých farieb. Nazul si svoje veľké, biele topánky a opäť si sadol ku zrkadlu. Vzal si svoje farby na tvár. Štetcom a hubkou si rozotrel po tvári bielu. Oči si ľahko namaľoval čiernou, ktorú trochu rozotrel. A i keď mal stále úsmev na tvári, zvýraznil si pery červenou farbou, ktorú ťahal až do polovice líc. Na záver si na hlavu nasadil svoj klobúk. Po chvíli začul, ako sa ľudia začínajú zberať do predsiene. Vtedy začal opäť pociťovať väčšie šťastie a nadšenie. Klaun vystúpil majestátne na pódium pred oponu a ľudia začali žhavo tlieskať. Poklonil sa, i viackrát. Ukrýval sa v ňom nenahraditeľný pocit, ktorý sa aj prejavoval na jeho zovňajšku. Šíril okolo radosť. V mysli mu preletela myšlienka, ktorú nakoniec i vyslovil: ,,Ste moja radosť a som rád, že ja som vaša.“ Vyslovil tieto slová a predstavenie plné vtipu a smiechu sa mohlo začať.

27/ 48

made by flou and love


Fashion

fashion

Alexandra Németová

29/ 48

made by flou and love


Veronika Lackiovรก

31/ 48

made by flou and love


32/ 48

made by flou and love

33/ 48

made by flou and love


34/ 48

made by flou and love

35/ 48

made by flou and love


Receptárik

Alexandra Németová a jej

Čokoládové mafiny

zelený citrusový čaj

12 kusov

Na 1-2 šálky z 1 stonky citrónovej trávy odstránime stopku, vonkajšie listy a vnútrajšok najemno posekáme. Rozpolíme polku limety, olúpeme kúsok čerstvého ďumbiera (zázvor) a pokrájame ho na plátky. Všetko zalejeme 350 ml vody, necháme prejsť varom a prikryté na miernom ohni 8 - 10 minút varíme. Pridáme 1 polievkovú lyžicu zeleného čaju a necháme asi 3 minúty odstáť. Prelejeme cez sito a rozdelíme do šálok. Podľa chuti osladíme a pijeme horúce alebo studené s ľadom.

1 a pol hrnčeka hladkej múky pol hrnčeka kakaa 1 lyžica kypriaceho prášku štipka soli pol hrnčeka svetlého hnedého cukru 2 vajcia 1 hrnček smotany na varenie 6 lyžíc slnečnicového oleja alebo roztopeného masla 85g horkej čokolády Na polevu 200g horkej čokolády 2 lyžice masla štvrť hrčeka smotany na varenie

1. Rúru predhrejeme na 200 °C. Do veľkej mise zmiešame múku, cukor, kakao, kypriaci prášok a soľ. 2. Zľahka vyšlaháme vajcia, vmiešame smotanu a olej. 3. Suché a tekuté suroviny spolu zmiešame. 4. Čokoládu nalámeme na 12 rovnakých štvorcov. Do košíkov na mafiny dáme cesto do polovice košíka, vložíme kúsok čokolády a zalejeme cestom do cca trištvrtiny košíka. Pečieme 20 minút. 5. Kým sa mafiny pečú zatiaľ pripravíme polevu. Vo vodnom kúpeli roztopime čokoládu s maslom. Do rozpustenej zmesi pridáme smotanu a zamiešame. 6. Mafiny necháme chvíľu vychladnúť vo forme, potom ich vyberieme a dáme na tanier. Podávame teplé a poliate čokoládovou polevou. Enjoy:)

36/ 48

made by flou and love

kokosové ježe Suroviny 300g hladkej múky 1 vajce 2 polievkové lyžice oleja 2 polievkové lyžice medu 200 ml mlieka 1 prášok do pečiva 200g práškového cukru Poleva 250 práškového cukru 50g kakaa 6 polievkových lyžíc mlieka 250g masla 6 polievkových lyžíc rumu kokos 1. Rúru predhrejeme na 200 °C. Vajce vymiešame s cukrom, pridáme olej, med, mlieko, múku s práškom do pečiva a vylejeme na plecha necháme piecť asi 10 minút. Po upečení necháme cesto chviľu vychladnúť a potom pokrájame na obdľžniky. 2. Poleva: Cukor, kakao a mlieko prevaríme. Za tepla primiešame maslo a rum. Koláčiky namáčame do teplej poevy a obalujeme v kokose. :)

37/ 48

made by flou and love


Beletrizovaný životopis

Vlastná tvorba

Ja očami Bubáka Dnes je to už skoro 16 rokov, čo som opustil môj domov v podsvetí a prišiel do ľudského sveta. Vtedy som nepoznal dôvod môjho bláznivého konania. No musel som odísť. Ten silný pocit, čo ma dotiahol do ľudského sveta sa proste nedal potlačiť. Keď som prvýkrát otvoril oči, mal som pocit, akoby som horel. Rýchlo som si zvykol na nástrahy okolo mňa. A začal som zisťovať, prečo tu som. Netrvalo dlho a našiel som, čo som hľadal. V parku za mestom na lavičke sedeli dvaja zamilovaní, držali sa za ruky a klebetili o všetkom možnom. Ja som sa s láskou ešte nestretol. Bol som nimi taký okúzlený, že som ich nasledoval domov a už som neodišiel. O rok neskôr som pochopil, koho som naozaj potreboval nájsť. Bolo to malé dievčatko dlho očakávané tými dvoma. Zistil som, aká je zaujímavá, ešte keď bola v maminom brušku. Ustavične robila neplechu. Veľmi som sa z nej tešil, bola taký malý diablik ako ja.

38/ 48

made by flou and love

Rozhodol som sa, zostať s ňou a pozorovať, čo všetko povystrája. Keď sa ako malá pozerala na svet šibalskými očami a hľadala príležitosť na jej žartíky, bol som šťastný. Plakal som od smiechu, keď povedala svoje prvé slovo a nebolo to „mama“ ani „oco“ ale „Bubo“!!! Pri nej nebola nikdy nuda. Často totiž vymýšľala hlúposti ako kedysi ja. Keď mala tri roky, začala chodiť do materskej školy. Bol to nezvyk medzi toľkými deťmi. A to nielen pre mňa, ale aj pre ňu. Čoskoro zistila, že deti v škôlke nie sú také ako ona. Jej žartíky neboli deťom vtipné. No bola ešte príliš malá na to, aby tomu rozumela. Problém nastal, keď prišla prvýkrát do veľkej školy. Sama medzi cudzími ľuďmi. Vystrašene kráčala veľkou chodbou do triedy. Všetci čo šli okolo sa zastavovali a pozerali na ňu ako na zjavenie. Kostenými rukami som zvieral rok jej kabátiku a cupkal pri nej, aby som ju podporil. Jej sklamanie sa ešte zhrošilo,

keď spoznala svojich spolužiakov. Ich trápny humor nám nebol vtipný. A tak malé dievčatko s plavými vláskami sedávalo každý deň samo. Aj cez prestávky sa len prechádzalo po dvore. Bola taká smutná. Po nejakej dobe s našla zábavu v písaní príbehov. Často v nich vystupovali čarovné postavy. Bol som na ňu hrdý, keď napísala prvý z nich. Jej samotársky štýl sa časom rozvíjal. Začala sa obliekať do čierneho a pozerávať horory. Jej prvá ozajstná kamarátka síce nebola moc podľa jej vkusu, ale bola s ňou sranda. Zase sa začala smiať. Tešil som sa s ňou. No dlho nám to nevydržalo. Keď mala 11 rokov, jej rodičia sa rozviedli. Bolo z toho veľmi smutná. Často v noci plakávala. Jej spolužiaci ju kruto prezývali „Ľadová kráľovná“. Vtedy som musel zasiahnuť ja. Začal som sa s ňou hrávať. Nastražil som pre ňu rôzne prekvapenia tak, ako to vieme len my. Po pár rokoch som to dokázal a ona sa

začala zase smiať. Škola jej pomaly končila a mala sa rozhodnúť, kam ďalej. Jej voľba prekvapila možno všetkých, i keď to nedávali najavo. Mňa nie, často nad tým rozmýšlala. Tak som bol informovaný.

Stredná umelecká škola, kde sa mohla naučiť oživiť jej príbehy, bola naozaj perfektná. Keď ju prijali, bola šťastná, ako ešte nikdy. Na škole naša novú kamarátku. Presne podľa jej vkusu. Dnes sa spolu smejú a ja smejem na

nich. Ale nie som jasnovidec, aby som vedel, kde jej cesta skončí a preto tu budem ešte veľmi, veľmi dlho, aby som to zistil.

Pac a pusu Bubák.

škola Trón zimy klesá! Blýska sa máj! Každý tvor plesá. Na zemi – raj. Flórine dietky – pôvabné kvietky zas plnia háj. (Pavol Jozef Šafárik – Básnické dielo) Blíži sa krásny čas. Doba plná začiatkov a dobrodružných objavov na neznámych miestach. A na plavbu do nezmapovaných vôd sa vydávame aj my. Prvé kroky sú najťažšie, ale vpred nás ženie odhodlanie a túžba niečo dokázať. Pocit, že niečo držíme v rukách. Žehná nám príroda, a tak škoda slov, a nedať sa uniesť čierno-čiernou tmou. Stačí si povedať zopár krásnych fráz a zmizne z chrbta aj ľadový mráz. Príroda ožíva. Srdce sveta zaplavuje nádej, a prvé lúče zľahka hľadia tvár, tak znie flór vítajúci jar. V piesňach Serafou láska kvitne zas, a z tejto hostiny vzrastie kvetou háj. Všetko sa začína. Zima - v pokore sa skláňa, dvanásty mesiac sunie žezlo dial. Ochrannú ruku, drží matka Jar, niet už sĺz, pominul sa žiaľ, to prvý vetrík, pomaličky vial.

39/ 48

made by flou and love


Beletrizovaný životopis

Vlastná tvorba

Ja očami Osudu Stalo sa to presne 27. mája. Áno, ten deň si presne pamätám. Vtedy som priviedol na svet jedného z dnes najznámejších kuchárov sveta. Jamieho Olivera. Už ako malý... počkať – prenesme sa o 15 rokov dopredu. Až tu začína onen príbeh, keď ďalšie drobné dievča uzrelo svetlo sveta. V ten deň mi však prišli požiadavky na odovzdanie života pre ďalších 100 006 detí. Avšak nemal som v mojich zásobách toľko zdravia, aby som ním mohol obdarovať všetkých. Vyšlo mi presne pre 99 999 detí. Jedným zo zvyšných ôsmich – menej zdravých detí, bolo aj malé dievča Lucia. Jej zdravie bolo takmer polovičné. Nemohol som jej dať ani polovicu z celkového zdravia. V jej srdci sa totiž objavilo niekoľko drobných dierok, vďaka ktorým dnes nedokáže zvládnuť väčšiu fyzickú, či psychickú záťaž. Ale myslím, že jej to nebude prekážať, keďže šport nemá veľmi v obľube. Plynuli týždne, mesiace, roky. Lucia začala žiť,

40/ 48

made by flou and love

akoby bola zdravá. Ako som ju sledoval, nezaznamenal som u nej žiadny vážnejší problém. Zvykla si na častejší odpočinok. Prišlo jej detstvo, začala uzavierať nové vzťahy, menili sa jej nálady. Spomínam si, ako v škôlke nemala chuť na spánok a vždy len počúvala diskusie iných bdejúcich detí. Raz však prišiel deň, keď zavrela oči a zaspala. Stalo sa to len jediný krát za tú celú dobu, čo chodila do škôlky. Spala tak tvrdo, až ju takmer nedokázali zobudiť. Podobne to vyzerá dodnes – cez voľné dni je jej rytmus prevrátený o niekoľko hodín. To znamená, chodiť spať nadránom, vstávať popoludní. Kedysi jej spánok robil problémy. Mala strach spať. Asi v deviatich rokoch si zmyslela, že si s rodinou pozrie film o mimozemšťanoch. Najbližšiu noc mala nočné mory a bála sa tieňov. Preto dbala na to, aby mala vždy zasvietenú lampičku s tlmeným svetlom. O pár ďalších rokov ne-

skôr si už zvykala na tmu, začala mať v obľube desivé žánre. Chcel som k nej poslať i múzu, aby ju nakopla k nejakej tvorivej činnosti. Začala kresliť a hrať na klavír. Jej voľný čas bol plný všelijakých záujmových krúžkov, vďaka ktorým sa zaujímala o umenie a hudbu. Páčilo sa mi, ako som jej to zariadil. Avšak prepadla ju moja stará známa- Lenivosť. Po roku prestala hrať na klavír. Bol som bezmocný. Ešteže ju chuť do kreslenia baviť neprestala. Múza sa jej nechcela vzdať, pretože cítila, že toto dieťa je čímsi výnimočné. Lucia tvorila, kreslila a navrhovala šaty všetkého druhu. Dodnes prechováva vo svojich policiach staré návrhy. Tušil som, čo by z nej mohlo byť. Dokonca už na druhom stupni základnej školy uvažovala nad strednou odbornou, návrhárskou školou. No ako to už u nej chodí, opäť ju začalo baviť čosi iné. Jej múza sa na nej riadne vyšantila. Zaspomínala si i na jej „hudobné časy“ a zistila, že skončiť s niečím

tak krásnym, ako je klavír, je veľká škoda. Jej záujem o hudbu preto začal rásť. Bola už staršia a hudba, ktorú začala počúvať, neboli žiadne pesničky od Petra Nagyho, ako kedysi, ale tvrdšia hudba, ako Avril Lavigne alebo ďalšie kapely. Keďže bola stále v „klavírovej nostalgii“, zamyslel som sa a povedal som si, že by nebol zlý nápad, keby opäť začala na niečo hrať. Tentokrát som ku nej zoslal gitaru. Doma mali španielku už dlho, tak si ju vzala a začala si len tak vybrnkávať. Prihlásila sa do gitarového krúžku. No už po pár mesiacoch prišla pani Lenivosť. Pýtam sa jej: „Prečo to robíš, drahá? Toto dievča si môže splniť svoj sen a hrať pre rockovú kapelu 21. storočia! Prečo jej to nedopraješ?“ Chvíľu medzi nami nastalo ticho. Lenivosť mi nič nechcela povedať. Len mlčala. Po roku Lucia opustila gitaru a hudbu začala už len počúvať. Ďalší rok to išlo takto. Nenapadalo ma nič, čím by som ju mohol podporiť, múza mala veľa práce, avšak Lenivosť – tá tu bola vždy. Dlho som premýšľal nad nejakou variantou, ktorá by bola vý-

chodiskom z tejto „lenivej situácie“. Zrazu mi prišla na um myšlienka – jej vtedy najlepšia priateľka mala počítač, v ktorom vlastnila grafický program. Pamätám si deň, keď ku nej Lucia prišla a ona jej ukázala základné veci tohto programu. Bol som skutočne šťastný. Jej múza pri nej bola stále a v grafickom programe pracovala o stošesť. Vo väčšine obrázkov dominovala jej obľúbená speváčka, kapely alebo víly. Občas boli odrazom jej pocitov. Preto k nim niekedy pridala aj text z tej krásnej piesne, ktorú si stále spievala. Vďaka tomuto záujmu aj šla na školu, ktorá tieto veci vyučuje. Pocit šťastia vo mne vládne dodnes. Konečne som jej dokázal zariadiť s múzou jej hobby a venuje sa niečomu, čo ju skutočne baví. Nedávno, asi pred polrokom, ma niečo nakoplo. Netuším, čo to mohlo byť. V Lucii som začal vidieť úplne inú osobu, úplne inú ako bola pred pár rokmi. S úplne iným zmýšľaním – a to bolo to najdôležitejšie. Dnes začína uvažovať o živote, o filozofii a podobných veciach, vďaka ktorým ju napádajú tie najrozmanitejšie otázky. Keď-

že sa v priebehu niekoľkých mesiacov úplne zmenila jej myseľ, začala písať. Zariadil som to tak, ako som chcel, aby bola takou, aká je. Písala texty. Básne. Má rozpísaný román. Chcem, aby v takýchto činnostiach vynikala. Nech spojí svoj rozum s umením. Chcem, aby spomínaný román dopísala. A ja viem, že to urobí. Zariadim to. A nezastaví ju ani Lenivosť.

41/ 48

made by flou and love


Nech sa autor nabud[ce aj podpíše

Škola Aj názov nedal Jedného krásneho dňa sa vybralo malé trojročné dievčatko na lúčku natrhať kvietky pre svoju mamičku. Rozbehlo sa voňavou lúkou, plnou pestrofarebných kvetín, a vzdychovalo tú vôňu čerstvých rastlín. Ako sa tak túlalo po lúke, a to už mala kyticu hodnú tisícom galeónov, zbadalo toto dievčatko obrovitánske jazierko. Opatrne, po špičkách k nemu pricupitala, a držiac sa tenkého konára nahliadla dnu do jazierka. Dievčatko si až vzdychlo od toľkej krásy. Biele kvetinky na zelených lístočkoch, s ružovým púčikom, niekde nádherne rozkvitnutým, vo vnútri, si spokojne plávali na pokojnej hladine. Dievčatko, túžiac dotknúť sa ich krásy, sa nahnulo ešte bližšie. Konárik zaprotestoval, ale držam dievčatko nad hladinou. Už skoro jeden kvietok mala, keď v tom.. Teraz zbadalo tisíce malinkatých chvostíkov, dvatisíce rozkoš-

42/ 48

made by flou and love

ných očiek, a tritisíce prúžkov, krúžkov a iných ornamentov na slizkých povrchoch týchto tvorov. Nevedelo, že sú to ryby. A nevedelo, že ryby sa dajú chytať jedine udicou. Načiahlo sa za jednou, oranžovou so sivými očkami, čiernym chvostíkom a jednou čiernou škvrnkou na chrbte, pripomínajucú hviezdu. Snažila sa ju chytiť, no nepodarilo sa jej to, zato ju očarili jemné vlnky na vode po jej letmom dotyku. Vlnky od nej plávali preč, do stredu jazierka, opäť sa za nimi natiahla. Tentoraz konárik zaprašťal a nechal dievčatko ponoriť sa do ľadovej, tmavej vody. Už nevidela tie biele, krásne lekná, už nevidela ani len rybky či vlnky, ani iné vodné rastlinky, už videla iba tmu. Začalo plakať, aj keď pod vodou. Vlásky jej neprirodzene vo vode stáli, takže vôbec nevyzeralo ako to dievčatko z lúčky na začiatku príbehu.

Odrazu sa okolo jej drobnej rúčky ovinulo niečo jemné, no zato pevné. Vytiahlo ju to von, na hladinu, kde sa už cítilo v bezpečí. Zachránili ju lekná, presne tie sa svojími dlhými stonami vo vode pokúsili vytiahnúť dievčatko von. Odrazu sa však dievčatko ocitlo vo svojej postieľke, pri hlave mala svojho večného priateľa žabiaka, a mamičku to malo dole v kuchyni, ktorá opäť vyvárala voňavé dobroty. Ihneď vedela, aký kvietok pôjde teraz už naozaj mamičke natrhať. Prebehla celou lúčkou až k jazierku, zobralo najbližšie lekno pri krajíčku, a rozbehla sa späť do domčeka, kde lekno dali spolu s mamičkou do ich záhradnej fontánky. Pri pohľade naňho sa obe usmievali. Dievčatko pochopilo, že niekedy sú niekde aj hranice. Tentoraz neprekročila hranice len ona, ale aj jej neskonale bujná fantázia.

43/ 48

made by flou and love


Kalendár Rok 2011 bol vyhlásený za Medzinárodný rok lesov (OSN) a Európsky rok dobrovoľníctva (EÚ) NOVEMBER 01. 11. Svetový deň vegánov 01. 11. Sviatok všetkých svätých 02. 11. Pamiatka zosnulých 05. 11. Svetový deň behu 06. 11. Medzinárodný deň ochrany pred zneužívaním životného prostredia vo vojne a ozbrojenom konflikte (OSN) 08. 11. Svetový deň urbanizmu  (International Society of City and Regional Planners, IsoCaRP) 09. 11. Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu (výročie Krištáľovej noci ) 09. 11. Prijatie Svetovej charty ochrany prírody OSN (1982) 09. 11. Svetový deň kvality (Európska organizácia pre kvalitu – EOQ) 10. 11. Svetový deň mieru a rozvoja (UNESCO) 11. 11. Deň veteránov 13. 11. Svetový deň dobrosrdečnosti (Svetové hnutie dobrosrdečnosti) 13. 11. Medzinárodný deň nevidiacich 14. 11. Svetový deň diabetu (Medzinárodná diabetologická federácia IDF, WHO) 15. 11. Deň väznených spisovateľov (PEN klub) 16. 11. Medzinárodný deň tolerancie (UNESCO) 16. 11. Medzinárodný deň bez fajčenia  (Medzinárodná únia boja proti rakovine UICC) 17. 11. Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc (WHO) 17. 11. Deň boja za slobodu a demokraciu 17. 11. Medzinárodný deň študentstva 17. 11. Sviatok sv. Alžbety Bratislavskej, patrónky bratislavskej charity 19. 11. Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí  (Nadácia svetového summitu žien) 19. 11. Svetový deň na pamiatku obetí havárií na cestách  (Európska federácia obetí dopravných havárií na cestách FEVR) 20. 11. Svetový deň detí  (OSN, UNICEF, Valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu práv dieťaťa) 20. 11. Deň spriemyselnenia Afriky 21. 11. Svetový deň pozdravov 21. 11. Svetový deň televízie (OSN)

44/ 48

made by flou and love

Kalendár

24. 11. Medzinárodný deň nenakupovania (posledný novembrový piatok) 25. 11.Medzinárodný deň eliminácie násilia voči ženám (OSN) 25. 11. Medzinárodný a Svetový deň bez mäsa 25. 11. Deň práv zvierat 29. 11. Medzinárodný deň solidarity s ľuďmi Palestíny 30. 11. Deň počítačovej bezpečnosti 07. - 13. 11. Európsky týždeň kvality (Európska organizácia pre kvalitu EOQ) 16. 11. - 22. 11. Európsky týždeň proti drogám DECEMBER 01. 12. Svetový deň boja proti AIDS (WHO) 02. 12. Medzinárodný deň zrušenia otroctva (OSN) 03. 12. Medzinárodný deň zdravotne postihnutých (OSN) 03. 12. Európsky deň zdravotne postihnutých (EK) 04. 12. Svetový deň alergie (WHO) 5. 12. Medzinárodný deň dobrovoľníkov v ekonom. a sociál.rozvoji (OSN) 06. 12. Sviatok sv. Mikuláša, patróna detí 09. 12. Medzinárodný antikorupčný deň (OSN) 10. 12. Deň ľudských práv (prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv) 10. 12. Medzinárodný deň práv zvierat  (prijatie Všeobecnej deklarácie práv zvierat) 11. 12. Medzinárodný deň hôr 18. 12. Medzinárodný deň migrantov (OSN) 24. 12. Svetový deň osobných práv 16.11. - 23.11. Európsky týždeň boja proti drogám

Droga sa stala realitou súčasnosti. Popri alkohole a tabaku veľmi rázne vstupujú do nášho života ďalšie drogy, po ktorých siaha čoraz viac mladých ľudí. Pred niekoľkými  rokmi sme sa s drogami stretávali len pri medicínskom použití. S narkomanmi a pašerákmi drog len vo filmoch a kinách. V súčasnosti je tento problém naliehavý, pretože už i v menších mestách sú nielen konzumenti rôznych drog, ale i distributéri. Drogy nie sú nič abstraktné. Ide o konkrétne látky získané z prírody, alebo vyrobené v laboratóriách, ktoré majú rôzne účinky a užívajú sa rôznymi spôsobmi. Neustále narastá počet drogovo závislých ľudí. Veková hranica sa posúva smerom nadol, čo je alarmujúce a  vedie nás k  zamysleniu sa nad touto hrozbou. Túto skutočnosť si musíme všetci uvedomiť a klásť väčší dôraz na prevenciu.

45/ 48

made by flou and love


Bohužial Jakub Hraník nebol schopný dodat fotky v termíne. Dúfame, že v ďalšom čisle budú. ČASOPIS ŠTUDENTOV SSUŠAT

46/ 48

made by flou and love

ŠÉFREDAKTOR ::

Erika Schenková REDAKCIA ::

Lucia Sokolová / Klaudia Haláčová / Sarah Rybanská / Adriana Ducháčková / Katarína Ďuričová Alexandra Németová / Veronika Lackiová / Tomáš Belák / Michal Mikuš / Adam Sliviak / Simon Summerling / Kristián Wawrinský / Jakub Hraník Kristína Krídlová / Anna Mária Tarobová / Vanessa Švrova / Lea Michajlovová / Adam Kordoš Daniel Štrauch / Lukáš Känler / Peter Uherec / COVER ::

Barbara Kršková LAYOUT ::

Filip Wawrinský KOREKTORKA ::

Petra Vaváková


Create vol 1  
Create vol 1  
Advertisement