| severe krajiny začnú vyskytovať mračná, ktoré môžu priniesť silný lejak a miestami búrky. V nedeľu zamračené až polooblačno.” „Neznášam, keď padá susnežica.” Parciálnymi a nie tak každodennými meteorologickými javmi sú aj tie, ktoré sa nám vždy ukazujú ako pálčivým problémom, aj keď ide o spisovnú podobu slovenčiny. Okrem toho sú to prirodzené úkazy, ktoré mnohokrát samotnému človeku spôsobujú problémy, predovšetkým v doprave, spôsobujú menšie alebo väčšie materiálne škody, zväčša na poľnohospodárskych pozemkoch. Taktiež sa tu z jazykovej stránky zapája večný nepriateľ spisovnej slovenčiny, a to v tvare používaných srbizmov, ktoré vnášame do našej každodennej komunikácie a pri prehovoroch. Samozrejme, je v tom iba náš základný komunikačný problém, že si vo vlastnej slovnej zásobe nemôžeme vyhľadať slovenský spisovný ekvivalent, a preto použijeme srbský termín. Keď počujeme vetu: „Zajtra má padať ojedinelý dážď, prípadne dážď so snehom a na konci dňa môže iba snežiť.”, práve namiesto spojenia dážď so snehom použijeme mnohokrát nespisovný srbský výraz susnežica, pretože si na spisovný slovenský ekvivalent nevieme spomenúť. Logicky to znamená, že to bude nespisovné, srbské slovo, ktoré v slovenčine má podobu dážď so snehom, alebo zriedkavejšie sneh s dažďom. Slovníky to vysvetľujú ako meteorologický termín, prírodný úkaz, kde je dážď sprevádzaný snehom, čiže sneh sprevádzaný dažďom. Rovnako nespisovne používame aj výraz ľad v zmysle, keď chceme poukázať na zrážky, ktoré predovšetkým ničia poľnohospodárske plodiny. V srbčine pre tento výraz máme slovo grad („Juče je u okolini Šabca padao grad veličine kokošjeg jajeta.”), kým v spisovnej slovenčine sa tento prírodný jav vysvetľuje slovom ľadovec, vo význame kúsky ľadu padajúce ako zrážky (KSSJ, 2004), alebo môžeme aj použiť výraz krúpy a jav jednoducho krupobitie. „Včera okolie Petrovca zasiahol ľadovec/zasiahli krúpy.”, „Predvečerom očakávame silný dážď, s možnosťou krupobitia.” Takže oproti srbskému led, grad používajme slovenské slová ľadovec, krúpy, krupobitie. Prírodný jav, ktorý miestami spôsobuje dopravné problémy, je v našej slovenčine hodnotený slovným spojením ľadový dážď. Práve toto slovné spojenie sme si prebrali zo srbčiny, kde je to ledena kiša, čiže v priamom preklade ľadový dážď. Avšak spisovná slovenčina tento výraz nepozná, pretože pre tento jav má spojenie mrznúci dážď, čiže dážď, pri ktorom kvapalné skupenstvo pod vplyvom nízkej teploty mrzne a spôsobuje tak klzké vozovky, cesty, chodníky, pričom sa tento jav nazýva poľadovica. To znamená, že sa pri nízkych teplotách v dôsledku mrznúceho dažďa vytvára tenká vrstva ľadu – poľadovica. V súvise s nepríjemnými situáciami na cestách sa v období snehu, čiže pod vplyvom silného vetra vytvárajú snehové jazyky, alebo aj záveje (v množnom čísle častejšie ako v jednotnom závej), alebo aj menej používané slovo návej snehu. Takéto zlé dopravné podmienky pre vodičov sa vyskytujú predovšetkým v horských polohách, kde je veľa snehu a silný vietor, alebo aj na otvorenom priestore rovín, kde fúka silný vietor, a tak vytvára snehové záveje a neprejazdné cesty zväčša na zákrutách. V našej slovenčine sa často tento jav charakterizuje znovu nespisovným slovkom, a to nános. Nános sa v slovníkoch významovo hodnotí ako množstvo vzniknuté nanesením, čiže keď sa niečo prírodne, alebo umele nanosilo na jednu veľkú kopu (KSSJ, 2004), napríklad: nános bahna po záplavách. Keď však ide o naviatu vyvýšeninu spôsobenú iným prírodným javom, čiže vetrom, používame slovko závej, v množnom čísle záveje (SSJ, 1959 – 1968). Vety tak môžu byť: „Miestami vo večerných hodinách môžeme očakávať mrznúci dážď, a tak sa na cestách bude tvoriť poľadovica. Na horách však môže snežiť. Zajtra sa však očakáva silný vietor, ktorý predovšetkým v horských polohách bude spôsobovať veľké záveje snehu.” Veta z názvu spisovne bude znieť: „Neznášam, keď padá dážď so snehom.” •
" zuzana medveďová-koruniaková
|
V ROKU 2016 BUDE 10. BATÔŽKOVÁ ZÁBAVA
Batôžtek na stôl C
tení prítomní, drahí hostia, drahé hostky, vážení tvorcovia tlačeného slova, rozsievači slov v televízii a v rádiu, teší nás, že ste vyhoveli nášmu pozvaniu na batôžkovú zábavu pod názvom Batôžtek na stôl. Rozviazali sme programový batôžtek. Sú v ňom ľubozvučné slová a piesne. Možno ste aj Vy priniesli batohy alebo batôžky, batôžteky, batôžiky bez ohľadu na to, či sú v nich veci alebo veselá nálada, úsmevy a pekné slová. Veď nielen jedlá a nápoje, ale aj tie iné dobroty – prekrásna reč, bezstarostné tváre, úsmevy sú tu v batôžkoch, nie na chrbte, ani na pleciach – ale na stoloch, medzi nami a v nás. Či už je to batôžok, batôžtek, batôžik alebo batoh, tie s vecami sme niesli v rukách a rozviazali. Vyložili sme aj také ich obsahy, ktoré nebudú iba na obdiv, ale predovšetkým na ochutnávanie, na jedenie, a, pravdaže, aj na zjedenie. A čo je to batoh? Podľa slovníkov a príručiek spisovnej slovenčiny batoh je do plachty alebo do trávnice, do obrusu zabalený materiál, inými slovami povedané, sú to zviazané veci nosené na chrbte. Synonymné slová sú noša, uzol, pinkeľ, zdrobneniny, zdrobnené slová sú batôžok, batôžtek, batôžik, pinklík. V srbčine oproti slovenskému slovu batoh stojí slovo „zavežljaj”. Súčasná doba nám priniesla takpovediac moderný batoh, vak s popruhmi, číže pásmi na nosenie na chrbte. Je to ruksak alebo plecniak, zriedkavejšie chrbtiak. V srbskom jazyku sú to slová „ruksak” a „ranac”. Inak slovo ruksak je z nemčiny. Slová batoh, batôžok, batôžtek, batôžik možno použiť napríklad v takýchto súvislostiach: poviazať veci do batoha, batoh trávy, batoh starých šiat, batoh sena, hodiť si batoh na chrbát, batoh zeleniny, vziať do ruky batôžtek, vezmi tento batôžok sladkostí pre deti, pripravila som ti batôžik ovocia, čiže je to hocičo zviazané do vrecka, alebo do uzlíčka. U nás sa viazal batoh aj z pokrovca, z poňvy, alebo zo strohy, strožky, totiž zvláštnej konopnej prikrývky alebo aj z veľkého vlneného ručníka, ženy ho volali: ručník na zahodenie – na plecia, na chrbát. Voľakedy sa aj deti nosili v batohu na chrbte, a to práve vo veľkom ručníku, nuž sa hovorilo aj takto: „Daj si dieťa do batoha na chrbát (na plecia)!” Krásny obrázok mi zostal v pamäti, teraz by sme povedali: z tínedžerských rokov. Neďaleko rodičovského domu sú Kvadráty, malé políčka, na ktorých sa pestuje väčšinou zelenina. Predvečerom sa z Kvadrátov vracali domov ňanička aj báči, tak sme ich volali, teda manželia – on niesol na chrbte batoh zeleniny a ona v batohu, tiež na chrbte, ich dievčatko, dcérku. Batôžtek sa posielal domov aj zo zabíjačiek, bolo v ňom mäso, klobása, koláče, vraj ráno sa treba najesť, potom statok opatriť a ak bol trh, tak najprv „na pľac” a len potom „na odbíjačku”, čo znamenalo najesť sa a „klbásy kvačkať”. A ešte jeden príbeh. V našej rodine sa spomínal. Pohádali sa manželia a manželke, ako sa to povie, prekypelo, a skríkla: „Ber si, čo je tvoje a prac sa z tohto domu!” Manžel zaraz priniesol strohu, teda špeciálny pokrovec, rozprestrel na zem a, ako to vraveli, „zgrabiv” ženu, hodil do strohy, zviazal do batoha, batoh na chrbát a vyšiel na ulicu. Žena kričala: „Ľudia, rata!” Susedia vybehli z domu a muž im vysvetlil: „Vravela mi, aby som si zobral, čo je moje a pratal sa z domu. Veď viete, že som ja prišiel k nej. Len ona je moja. Tak som si zobral to, čo je moje.” Vyjadrenie „poviazala jej veci do batoha” znamená, že ju pripravila na cestu. Porekadlo „Veď sme my z jedného batoha.” znamená, že sme pokrvní, teda majúci spoločný rodový pôvod, príbuzní po krvi. Takto napríklad môžu povedať aj súrodenci, čiže sestry, bratia, či ďalší príbuzní, bratranci, sesternice a podobne, ale to sa vzťahuje aj na príbuzné národy, napríklad slovanské, srbský a slovenský. Toto rozjímanie o batohu ukončím takýmito slovami: „Zbohom aj s batohom!” Je to ľudový, žartovný výrok pri lúčení, pri odchode. My sa však nelúčime, čaká nás dnes večer ešte veľa toho na tomto stretnutí, čiže na zábave pod názvom Batôžtek na stôl: ochutnávka dobrôt z batôžkov, večera, tombola, hudba, spev – zábava do rána! • Poznámka: Príhovor Batôžtek na stôl odznel na 8. Batôžkovej zábave v organizácii Spolku petrovských žien 9. novembra 2014
27