Page 1

SLOVENSKÝ MAGAZÍN

číslo 7 – 8, 2016 ročník 23 cena 100 din

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382

Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989 e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí


|

" ján hlaváč

/

— jhl, shl & andrej meleg |

Slovenka Benková-Martinková mala dojímavý prednes v rámci Otváracieho programu SNS

Výstava v Galérii Zuzky Medveďovej Dve Zuzky – Chalupová a Medveďová – oslovila početných návštevníkov

55. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 2016

Je to naša rieka ľudí V

dňoch od 5. do 7. augusta 2016 v Báčskom Petrovci V piatok 5. augusta v galérii Zuzky Medveďovej v Petprebiehali v poradí 55. Slovenské národné slávnosti. rovci sa uskutočnila výstava pod názvom Zuzka a Zuzka Hodne podujatí k SNS sa však konalo aj skôr, a to nie iba (Zuzka Medveďová – prvá slovenská akademická maliarv Petrovci... Vo štvrtok 4. augusta v Slávnostnej sieni Gym- ka a Zuzana Chalupová – naša najznámejšia slovenská názia Jána Kollára so žiackym domovom Národnostná rada insitná maliarka). Vo vestibule Základnej školy Jána Časlovenskej národnostnej menšiny usporiadala slávnostné jaka bola nainštalovaná 12. medzinárodná filatelistická zasadnutie Národnostnej rady s odovzdávaním cien, v ten výstava. Vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v piatistý deň v Ústave pre kulkový podvečer sa uskutúru vojvodinských Slovátočnila dokumentárna kov bola otvorená 16. výstava 150 rokov disamostatná výstava akavadla v Petrovci. Vo demického maliara Mivečerných hodinách chala Ďurovku a do tretice bol otvárací program i naši študenti sa už po pod názvom Zypa šestnásty raz stretli v BáčCupák znovu na Dolskej Palanke. niakoch, sobotný deň Všetky podujatia boli bol Dňom otvorených vlastne zvláštnou výstavou dverí, na Jarmoku všetkého toho najkrajšieumenia sa to tiež poho, čo od minulého augusriadne hemžilo, v neta po tohtoročný naša Slodeľu divadlá a šport, vač dosiahla predovšetkým veselice zasa na kažna poli kultúrnom. Týka sa dom rohu, a to každý to menovite galakoncertov slávnosťový deň... detských a mládežníckych (Pokračovanie Skvelý herecký kolektív z Kysáča, ktorý pod režisérskou taktovkou folklórnych súborov. na s. 10) Svetlany Gaškovej predviedol Mladého princa

Laliťania na Jarmoku umenia

V družnej debate so zakladateľom Jarmoku umenia – Vladimírom Valentíkom a prvým účastníkom carving majstrom Pavlom Chrťanom...


editoriál

|

" ján hlaváč |

Treba chcieť, treba smieť...

z obsahu Husle s očami . . . . . . . . . 4 Zubár Vlado

.......... 7

Trojotázka pre esejistku . . 8 Je to naša rieka ľudí . . . . 10 Nové Zámky oslavovali materčinu i krásu slovenskej zeme po 24. raz . . . . . . . . . 12 Púť skúsených literátov k mladým spisovateľom. . 13 Skromne, ale plným srdcom . . . . . . . . . . . 14 Moje spomienky na Ilok . . 16 Kúpele Selters pri Mladenovci . . . . . . . . . 17 Rok 1785 v Kysáči alebo Vymenovanie prvého učiteľa . . . . . . . . . . . . 18 Chrčekovci v Pivnici – pivňickí Chrčkáci . . . 20

Milí čitatelia! Mottom Slovenských národných slávností je: Stretajme sa, aby sme na seba nezabudli a zabudnutí sa nestratili. Denne sa stretáme s mnohými ľuďmi. Sú to naši susedia, priatelia, známi, spolupracovníci, spolužiaci a ďalší, ktorých vôbec nepoznáme, a preto im nevenujeme pozornosť. Známych pozdravíme a ak máme čas, trochu sa s nimi porozprávame. O zdraví, o práci, o športe, možno i o politike, a náhlime sa ďalej... Veď povinností a úloh je vždy veľa a času tak málo. Pri takýchto stretnutiach len málokto prejaví ozajstný záujem o toho iného a dokáže ho úprimne počúvať, rozumieť jeho potrebám a pochopiť ho... Prečo je to tak?! Prečo sa nám stáva, že nedokážeme byť láskaví, zhovievaví, trpezliví, nedokážeme zniesť jeden druhého, nedokážeme odpúšťať...? Je na príčine dnešná spoločnosť, ktorá sa uzatvára, prifarbená sebeckosťou a charakteristická individualizmom? Alebo je to niečo v nás, čo nás niekedy núti konať aj proti sebe samým? Čoraz viac je ľudí, ktorí sú sklamaní, roztrpčení a neistí okolnosťami verejného života. Prestávajú jeden druhému veriť, žijú v pochybnostiach a predsudkoch... Dokáže niečo zmeniť naše životy? Vyliečiť boľavé vzťahy, skoncovať so zlozvykmi, zmeniť negatívne postoje, naučiť sa vyrovnať s každodenným stresom? Čo je kľúčom k riešeniu? Jedna odpoveď je – láska! Dnešný človek, rovnako ako chlieb, potrebuje aj lásku. Potrebuje ľudí, ktorí sa úprimne oň zaujímajú a starajú sa oň. Na svete neexistuje nič výnimočnejšie ako pocit lásky. Láska sa nepýta, či môže vstúpiť, jednoducho vstúpi. Žiadne dvere pre ňu nie sú zamknuté. Otvoria sa dokorán a my ju s očareným úsmevom prijímame bez ohľadu na vek. Keď som minule len tak prechádzal stránkami internetu a čítal rôzne články, či chaty, ktoré píšu mladí aj starší ľudia, bol som veľmi nepríjemne prekvapený pri zistení, že mnohí z nich krásnu lásku pokladajú len za sex. Zabudli, alebo ešte na to sami neprišli, že sídlo lásky sa nachádza v nás samotných. V našom srdiečku, v našej duši. Láska je aj naša túžba. Je jedinečná, nádherná a niekedy sa musíme pre ňu aj obetovať, nabrať odvahu a zabojovať. Preskočí v nás malá iskrička a tá sa môže pomaly rozhorieť vo veľkú lásku. Treba ju udržiavať čo najdlhšie, aby neuhasla. Najdôležitejšie je určiť si svoj cieľ, aby sme dosiahli v živote – v láske to, po čom túžime. Nikdy sa nesmieme vzdať, ak je to potrebné, musíme aj zabojovať. Neotáčajme sa chrbtom k problému. Útek nikdy nevyrieši problém, iba ho oddiali, prípadne sa naň nabaľuje ďalší a ďalší problém. Sem-tam to s nami poriadne zatrasie, ale časom sa stabilita znovu navráti. Keď sa v živote stretnú dve milujúce bytosti a dokážu sa navzájom rešpektovať, nemajú sa čoho obávať. Láska predstavuje dvoch ľudí, ktorí si navzájom dávajú šťastie a vtedy je najväčším šťastím to, že vidíme po svojom boku niekoho, koho dokážeme urobiť šťastným, s ktorým máme spoločné záujmy, koníčky. V láske však musí byť dôvera, pochopenie, dávanie aj branie. Snažme sa prežívať každý deň tak, ako keby mal byť naším posledným… Každý jedinec je originálna vesmírna bytosť, každý túži po krásnej láske a o naplnenom vzťahu ženy a muža. Aby sme to vo svojom živote dosiahli, mali by sme si vytvoriť pevnú základňu s určitými pravidlami. Túto základňu tvoria v prvom rade spoločné rituály. Okrem spoločných sedení pri nedeľnom obede by bolo vhodné navštevovať kino, divadlo, prípadne sadnúť si do kaviarne, do lesa, alebo do parku. Tým sa náš vzťah a naša láska bude upevňovať... Krásne dlhé prechádzky robia divy. V našom tele nastane vyrovnanie energií. Čerstvý vzduch nám dodá dostatok novej energie a pri krásnych spoločných rozhovoroch sa upevňujú vzťahy. Do takýchto spoločných rituálov patrí aj šport. Chodievajte na spoločenské podujatia, bavte sa a tešte sa z každej chvíle, ktorá sa vám naskytne. Nie každému z partnerov vyhovuje nejaký koníček, ktorý preferuje ten druhý, ale pri pochopení a s toleranciou sa dá všetko zvládnuť. V mnohých prípadoch, keď ľudia v živote nemajú zaužívané určité pravidlá, sa stáva, že jeden druhému odčerpáva energiu. Začína sa zatemňovať myseľ a to dokáže narobiť problémy aj v zdraví. Vznikajú psychosomatické choroby, nervové ochorenia, prípadne i iné choroby vnútorných orgánov. Na vine môže byť nesprávna kombinácia partnerov, prípadne ich apatia k prispôsobeniu sa tomu druhému. Ak chceme dosiahnuť v dvojici lásku a šťastnú budúcnosť, musíme tolerovať jeden druhého a akceptovať názory jeden druhého. Vždy sa dá dohodnúť na postupe. Veľmi často sa stáva, že si obaja navzájom vyčítajú veci z minulosti. Minulosť patrí do minulosti a my by sme sa mali snažiť žiť prítomnosťou, lebo práve prítomnosťou si vytvárame správnu cestu k budúcnosti. Keď sa budeme každodenne prebúdzať s pocitom lásky, láska nás bude stále obklopovať a náš život sa bude uberať správnym smerom. Človek bez lásky je prázdny. Pre lásku sa oplatí žiť a ísť ďalej. To je to najkrajšie, čo nám Boh mohol dať... •

3


na perutiach... |" svetluša hlaváčová / — archív tatiany jaškovej | TATIANA JAŠKOVÁ: AKO DNES ZACHOVAŤ A ZVEĽAĎOVAŤ TO NAŠE, DOLNOZEMSKÉ,TRADIČNÉ, NEPREKONATEĽNÉ? cviku vážnej hudby hneď som sa začala zúčastňovať aj na festivaloch, ktoré sa prevažne konali v osadách našej obce. Na Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici som bola aktívnou členkou v chóre a v orchestri, kde som sa tiež zúčastňovala na rôznych súťažiach. Keď som sa zapísala do štvrtého ročníka tejto hudobnej školy, v Kovačici práve vznikla hudobná škola, kde prednášali profesori zo zreňaninskej Hudobnej školy Josifa Marinkovića. Pokračovala som tam a s výborným prospechom ukončila základnú hudobnú školu, aj keď som nemala ešte ani štrnásť. Už v nasledujúcom školskom roku som skončila aj základnú školu a zapísala som sa do Strednej hudobnej školy v Zreňanine na odbor hudobnej teórie a k tomu dva roky som navštevovala i hodiny zvukového dizajnu. Husieľ som sa však nevzdávala a v tých rokoch som sa začala viac venovať ľudovej hudbe. Mojimi obľúbenými predmetmi boli harmónia, dirigovanie a solfeggio. Počas školenia som si zároveň zdokonalila hru na klavíri, a to mi veľmi znamená zvlášť dnes, pri spracovávaní aranžmánov a harmonizácii pre choreografie, zmesi, ako i moje venovanie sa hudbe vo voľnom čase. Stálo to za to nielen kvôli získaným vedomostiam, ale aj kvôli množstvu ľudí, spomienok, zájazdov...

Husle s očami Tatiana Jašková

T

Na stretnej škole som tiež bola členkou chóru a získavali sme mnoho ocenení takmer na všetkých európskych súťažiach, kde sme sa zúčastnili. Navštívila som krajiny ako sú Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko a súťažili sme i v republike. V súčasnosti spomenutý chór aj ďalej každoročne súťaží a získava výnimočné ocenenia. Teším sa z ich úspechu, aj keď už nie som členkou. Husle, školy, klavír, súťaže, chór a – jeden výnimočný orchester. Si členkou ľudového orchestra Rosička v Kovačici, v ktorej i husle majú svojráznu tradíciu... Tanya: Kovačica je známa nie iba vďaka insitným maliarom, má aj iné bohatstvá. Jedno z nich je určite i ľudová hudba. Som aktívnou členkou ľudového orchestra Rosička takmer deväť rokov... Práve teraz som si uvedomila – ani som vlastne nespozorovala, že už toľko rokov odvtedy ubehlo. Už si nedokážem ani spomenúť na všetky vystúpe-

ak, veru tak... Ešte jednu príjemnú povinnosť sme splnili a zrod riadkov, ktoré sa práve začnú striedať, je už na tomto svete. Tatiana Jašková, hlavná hrdinka nášho príbehu, to vôbec nemala ľahké, keď jej z mailu Roviny pribudlo otázok – po jednej takmer na každý deň v mesiaci. Veď koľko záujmov – toľko otázok, dalo by sa aj tak ospravedlniť široké pole pôsobností našej spolubesedníčky, ktorá má predovšetkým vzťah k hudbe. Toto milé, nenápadné a nanajvýš šarmantné dievča, pochádzajúce z Kovačice, ktoré vás iste aspoň raz dotklo svojou dojímavou interpretáciou, má toho čo povedať nielen všestrannými hudobnými výkonmi. Nuž, nech sa klbko nášho príbehu pomaly odmotáva. Pridajme i štipku dramatiky – „hlavným vinníkom” zo začiatku príbehu vraj boli husle, zázračnice... Tanya: Aj sama som dumala nad tým, ako tento rozhovor začať a spomenúť si proste na všetko od čias, keď som sa začala zaoberať tým, čo je dnes mojou najväčšou záľubou, povolaním a nesmiernou láskou – hudbou. Bolo to roku 1999, ba možno aj skôr, vzhľadom na to, že som už od útleho detstva prejavovala záujem o spev. Mali sme totiž doma husle, na ktorých nikto nehral. Stáli bokom, ako ozdoba, a ja som mala pocit akoby sa práve na mňa pozerali... Tak som v spomenutom roku vďaka mojim rodičom odišla na prvú hodinu a zapísala som sa do nižšej hudobnej školy, ktorú som navštevovala Tanya v Rumunsku; foto Anna Margaréta Valentová v Kovačici u Anky Zlochovej. Okrem ná-

4


|" svetluša hlaváčová /

— archív tatiany jaškovej | na perutiach...

nia s Rosičkou, lebo ich bolo hodne. Nie iba u nás, ale aj v zahraničí, na množstvo krásnych festivalov na Slovensku, v Česku, Rumunsku... S orchestrami sa ti to celkom darí. V súčasnosti si i členkou orchestra v novosadskom Šafáriku, spolku, ktorý dnes patrí medzi naše najkvalitnejšie súbory. Vynikla si tu medzičasom i ako interpretka ľudových piesní... Tanya: Keď som prišla do Nového Sadu, zapojila som sa do práce Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a tu sa začína moje nové obdobie. Najprv som sa stala členkou orchestra, ale hneď som sa zapojila i do dievčenskej speváckej skupiny. Orchester pracoval aj ako osobitná

SNS 2016 a kovačická skupina Perla; foto Igor Bovdiš

Tanya: Tohto roku sme v Kovačici založili dievčenskú spevácku skupinu Perla, ktorú máme na starosti spolu s Milinkou Čížikovou. V polovici januára sme sa pustili do toho a naše prvé verejné vystúpenie bolo v Galérii insitného umenia v Kovačici počas Noci múzeí. V poradí naším druhým vystúpením bolo na festivale Tancuj, tancuj... a s veľkým prekvapením a radosťou sme prijali prvú cenu odbornej poroty za zmes piesní Odobierka mladuchy. Použili sme piesne z Vojvodiny, ale aj odobierku mladej z Oravy, ktorá Tanya ako víťazka pivnického festivalu

zložka a mali sme krásne úspechy na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... Bola som umeleckou vedúcou asi dva roky, hoci som vždy hovorila, že je ten názov iba formalitou. Fungujeme tak, že sa správame ako jedno teleso, a to nie iba medzi sebou, ale aj v spolupráci s inými zložkami. Šafárik som predstavovala i ako sólová speváčka na festivale Stretnutie v pivnickom poli a získala som prvú cenu odbornej poroty a Cenu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Bol to môj najväčší úspech, na ktorý si budem iste vždy spomínať, hoci som sa i predtým zúčastnila na festivale a získala druhú cenu. Šafárik som predstavovala aj na festivale v Rumunsku Cez Nadlak je... Jeden z takých Počas Dní zahraničných Slovákov v Bratislave

na všetkých asi najviac zapôsobila. Tiež sme tam zaradili i také dramatické prvky – čepčenie mladuchy. V tejto skupine spieva takmer 15 dievok s výnimočnými vokálnymi schop-

V Študiu M Novosadského rozhlasu s tamburášskym orchestrom

väčších projektov je aj CD nosič Dievčenskej speváckej skupiny Šafárika pod názvom Starala sa moja mať, ktorý sme vydali v minulom roku. Mala som na starosti hudobnú réžiu a úpravu aranžmánov a v súčasnosti som umeleckou vedúcou. Skúšky sa usilujeme uskutočňovať v kontinuite, aj keď nemáme vždy naplánované výstupenia. Máme za sebou mnohé ocenenia a takým najčertvejším je cena za mimoriadny prednes z tohtoročného festivalu Tancuj, tancuj... Na tohtoročnom folklórnom festivale v Hložanoch vďaka tvojmu pričineniu si priniesla ešte jednu novinku a zároveň i cenu do svojho rodiska...

S novosadským orchestrom P. J. Šafárika

nosťami. V oboch skupinách pôsobí zdravá atmosféra, energia a emócia, ktorá mi vždy dáva silu a vôľu pokračovať aj ďalej a takýmto spôsobom zachovávať a zveľaďovať to ÖÖ naše, dolnozemské, tradičné a neprekonateľné.

5


na perutiach... |" svetluša hlaváčová / — archív tatiany jaškovej |

Prvé vystúpenie na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj...

ÖÖ

Z FF Tancuj, tancuj... v roku 2015

Vidno, že si úplne na svojom v žánri ľudovej hud- né, že najradšej mám témy z oblasti kultúry a umenia v našom prostredí. V súčasnosti pracujem v redakcii Rádia by. Ako si na tom v iných žánroch? Tanya: V minulom roku som sa po prvýkrát zúčastnila Petrovec. Aj keď ma vždy viac bavilo televízne novinárstvo, na festivale populárnej hudby Zlatý kľúč. Predniesli sme zistila som, že rádio má tiež svoju neobmedzenú moc. Je kreatívne a viackrát dynaspolu s Máriou Turanskou mické. a Ivanom Slávikom skladbu A tak je naša Tanya Miliny Sklabinskej, pre ktorú doma súčasne až v troch text napísala Katarína Mosprostrediach: prácovné náková-Bagľašová. Skladba povinnosti ju viažu k Petzískala druhú cenu odborrovcu, školské i šafárinej poroty, a na text si ešte kovské k Novému Sadu a stále často spomínam: doma je však predsa len „Sleduj svoje srdce, kamv Kovačici... Dynamika koľvek ťa zavedie, vtedy na pohľadanie, všakže? spoznáš lásku, prídeš na Čo je vlastne vo všetkom svoje, novú nádej života dá tom najdôležitejšie? ti, novú stranu zasa obráti a Tanya: Viackrát si až tep lásky nikdy nestratí...” Vzácne vzpruhy neskoro uvedomím, že mám Okrem ľudovej hudby mám rada aj pop, hudbu juhoslovanských spevákov zo sedemde- mnoho záväzkov, aj keď ich ja tak nepomenúvam :) Myslím siatych, osemdesiatych rokov a rock hudbu zahraničných si, že je háčik v dobrej organizácii. Sama sebe si kladiem spevákov z osemdesiatych. Keď ide o také nové veci, do otázku, či by som si život vedela nejako inak predstaviť, ktorých som sa zapojila, musím spomenúť aj moju záľubu a keby som sa nezaoberala tým, čím sa zaoberám? Asi nie. je to vlastne tamburášska hudba. Mala som príležitosť Už nie som ani tak často doma v Kovačici. Je mi to ľúto, lebo spolupracovať s rádiovým tamburášskym orchestrom a só- dom je len s rodinou. • listom, s ktorým sme okrem iných vystúpení mali aj vystúpenie na námestí počas Tamburica festu. V súvislosti s novosadským Šafárikom sme však nespomenuli dôvod tvojho príchodu do Nového Sadu. Boli to štúdiá. Aj keď si dnes už takmer vyštudovanou žurnalistkou, tisne sa nám akosi otázka: – Prečo si nepokračovala v štúdiu hudby, ale prevážilo rozhodnutie plávať v novinárskych vodách? Tanya: Keď ide o moje štúdiá žurnalistiky, viackrát si robím z toho trochu žart, hoci je to fakt.. Čiže tí, ktorí sa ma neopýtali, čo študujem, predpokladajú, že som na akadémii umení. A často sa mi aj teraz, už po piatich rokoch, stane, že sa prekvapia, keď im poviem, že som absolventkou žurnalistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Nepovedala by som však, že tieto dve vedy nemajú nič spoločné. Mám rada prácu s ľuďmi, písanie a hudbu. A je to už aj celkom viditeľV Grazi s chórom

6


|" &

— mária vršková | čím chceš byť?

Zubár Vlado

U

važovali ste už o tom, o čo všetko sa možno hrať? O slepú babu, o skrývačky, naháňačky... Avšak v hre sa možno stotožňovať i o dospelých a o ich povolaniach. Dievčatá seba teda najčastejšie vidia ako učiteľky, chlapci narábajú s autíkmi a snívajú sen o vodičoch. Náš spolubesedník Vlado v detstve rozmýšľal trochu v inom smere a, hľa, takto si podebatoval s nami o svojich zubárskych skúsenostiach... Nebál si sa v detstve zubára? Ako si sa rozhodol pre toto povolanie a koľko rokov sa tejto profesii venuješ? Samozrejme, že som sa zubárov bál. Myslím si, že ten počiatočný strach zo zubára a z jeho kresla, ktorý dostane do „vienka” takmer každé dieťa, sa časom vytratí. Veľa robí prostredie ambulancie, prístup personálu. Pre lekára je to niekedy riadna psychologická skúška, aby si získal bojazlivého a často aj uboleného malého pacienta na svoju stranu. Stomatológii sa venujem od roku 2000, hneď po skončení vysokej školy. Už je to 16 rokov. Pri rozhodovaní ísť študovať medicínu do veľkej miery prispeli rodičia. V rodine máme veľa lekárov (kardiológ, neurológ, internista...), ale chýbal zubár, tak sa všetko vyriešilo samo. :-)

Pri práci vo svojej ordinácii

Musí mať zubár špeciálne vzdelanie? Na akú školu sa majú prihlásiť mladí ľudia, ktorí sa chcú stať stomatológmi? Ak chce niekto študovať stomatológiu, musí absolvovať skúšky z chémie, biológie (a v mojich časoch bola ešte aj fyzika) na lekárskej fakulte, odbor stomatológia. Celé štúdium trvá päť alebo šesť rokov, podľa štátu a školy. Absolvent ukončí s titulom MDDr. – Medicine Dentium Doctor.

Prah strachu a bolesti je u každého iný, ale ten počiatočný je spájaný väčšinou s nevedomosťou výkonu. Na upokojenie často stačí prehodiť pár slov, vysvetliť, čo sa bude robiť – a ten najväčší strach je fuč. Dnes zubári používajú moderné prístroje. Ako vyzerá tvoja ordinácia? Koľko hodín denne pracuješ a koľkí pacienti sa za deň vystriedajú v kresle? Ambulancia je vlastne môj druhý domov. Trávim tam veľa času (denne osem do desať hodín), takže pri zariaďovaní som sa snažil navodiť príjemné prostredie, tak pre nás, teda pre personál, ako aj pre pacientov. Používame najmodernejšie prístroje (digitálne RVG, lupové okuliare…). Denne nás navštívi okolo dvadsať do tridsať pacientov. Čo Ťa na práci najviac teší? A čo je pre Teba najťažšie? Zažívaš v ordinácii občas aj vtipné situácie? S každodennými spoločníčkami, Práca ma stále baví, je kefkami... zaujímavá a len ťažko skĺzne do stereotypu. Stretávame sa s komplikovanejšími zákrokmi, ale aj s komickými situáciami. Napríklad raz som na konci vyšetrenia poprosil pacienta, aby zahryzol. On počul, aby zahvizdol, a tak mi začal pískať v kresle. :-) Na čo dbať pri výbere zubnej pasty a kefky pre deti? Odkedy je vhodné používať aj iné prípravky, napr. ústnu vodu, dentálnu niť? A žuvačka škodí zúbkom, alebo nie? Na trhu je veľa druhov zubných kefiek. Odporúčam však len jednu značku – Curaprox. Dlhodobo sa drží na špičke v nezávislých testoch, sám ju používam. Čo sa týka doplnkov ústnej hygieny (niť, medzizubné kefky…), tie je možné používať až po inštruktáži zubára alebo dentálnej hygieničky, aby sa zabránilo poškodeniu ďasna a závesného aparátu zuba. Žuvačka má skôr pozitívny efekt, podporuje samočistenie zubov tým, že zvyšuje väčšie vylučovanie slín. Samozrejme, žuvačky by mali byť sugar free.

Otázky pre čitateľov: 1. Ako sa ešte hovorí zubárovi? a) veterinár

b) rádiológ

c) stomatológ

2. Čo je to „chrup”? 3. Dieťa má 20 mliečnych zúbkov. Dospelý má 32 trvalých zubov. O koľko viac zubov má dospelý? V ordinácii pracuje aj sestra. Aké má ona úlohy? A aké ďalšie pracovné povinnosti má zubár okrem toho, že kontroluje v ústach zúbky? Pri práci mi, samozrejme, asistuje zdravotná sestra. Jej úloha v ambulancii je rovnako dôležitá ako moja. Ona je ten prvý človek kontaktu s pacientom, takže večne usmievavá sestrička je na nezaplatenie. :-) Pomáha mi s nástrojmi, mieša zubné materiály, stará sa o dezinfekciu nástrojov, pracuje s počítačom... Mojou úlohou je v prvom rade vyriešiť problém, s ktorým nás pacient navštívi, potom musím spolupracovať s poisťovňami a pod. Prečo sa niektorí ľudia tak veľmi boja zubára? Vieš ich nejako upokojiť, aby sa cítili príjemnejšie?

Vladova ambulancia je čistá, veľmi moderná a vládne tu priateľská atmosféra

Keď vypadne prvý mliečny zúbok, Zúbková víla nechá dieťaťu pod vankúšom malý darček. Môže dať aj zubár na konci vyšetrenia malému pacientovi nejaký drobný darček? Aký? Vážim si prácu Zúbkovej víly. Nechcem jej robiť konkurenciu, ale napriek tomu máme aj my pre malých pacientov nejaké maličkosti – prstienky pre dievčatá a miniautíčka pre chlapcov. Ďakujem za rozhovor. •

7


l_itera_byrint |" ján hlaváč

/

— svetluša hlaváčová & andrej meleg |

PROZAIČKA ANNAMÁRIA BOLDOCKÁ-GRBIĆOVÁ A SILA PREJAVU

Trojotázka pre esejistku Rovin@> Ako sa o svojej próze zmienila autorka sama? „(...) Víťazstvom podgurážená si ma chcela adoptovať, mňa, synovcovu dcéru, v útlom veku. To mi raz, keď som ABG< Esej som pomenovala Kto sa bojí červeného?! a je bola zlá, pošepkala stará mať ako strážené tajomstvo, ktoré o knižnici. Východisková motivácia mi bol fakt, že petrovzjalovelo. Najskôr som sa ju bála, tej ženy, večne v čier- ská Knižnica Štefana Homolu roku 2015 oslávila 170. výročie nom, s naondolovanými vlasmi, ktorá si žiadala, aby sme ju vzniku a osud priam literárne dožičil, že bola akurát v tomvolali starká, vždy, keď v piatok prichádzala do svojho rodi- to roku zasiahnutá plameňmi – horela v dôsledku prašného čovského domu, v ktorom sme my žili, k svojej neveste, klimatického zariadenia. Našťastie, požiar načas zistili a paradoxne to pre mňa bolo „šťastie” – hotová inšpirácia – mojej starej mame. Prechovávavidela som v tom priam literárnu parabolu, ako sa tomu la som vždy k nej zbožnú úctu, hovorí, motív dôstojný mementa. pre jej maniere, pre uhladenosť, Knižnica je odveká téma. Najviac hádam uštedrila postpre spisovnú slovenčinu, akou modernistom a magickým realistom. Ponúkla im cyklickosť, rozprávala, jej predvojnovou polabyrint, mýtickosť, mystickosť, možnosť paratextovosti, dobou, a pre vyrovnanosť. K jej meta citácií. V post-postmoderne, v dnešnom kyber realizlakovanej čiernej kabelke. Nakome by knižnica mala byť téma všetkých tém. Avšak dekaniec si ma naklonila k sebe, tá dentní kovboji Microsoftu, ako ich volá súčasný básnik, a posledná predvojnová dáma, ich digest formy odsúvajú knižnicu z výslnia niekam do starká. V krásnom salóniku mala ústrania a skutočne jej prináleží status večnej inšpirácie a veľkú bibliotéku a na zelenej alegórie. Pýta sa tu hádam zacitovať samotného Borgesa: verande malinovku. Bola som „Knižnica je dom pre knihy a plná je paradoxov!” Je zhmotzmýlená, keď mi asi roku 1988 Annamária nením umosti, múdrosti z jednej strany. A zasa – naplno zavelila povinne prečítať knihu Boldocká-Grbićová sme si dnes vedomí všeobecného zaprašovania prostotou Červený a čierny. Prečítala som ju ako rýchlikom, lebo mi povedala, že ju o sedem dní musí vo všetkých póroch a tá vyvoláva nezáujem, najdrzejšiu odniesť k Emuške. Emuška D. bola jej švagriná po Gustávovi, neúctu voči knihe, a tak prispievame k uzáveru, že sa nám jeho sestra, ku ktorej chodievala, ako sa chodieva k dôver- knihy dnes priam rozsýpajú medzi prstami, niekam nám níčkam. Tá bývala v ich dome, potom už nacionalizovanom, unikajú. V mojej eseji možno sledovať akési tri úrovne zostala jej len menšia jeho časť, vo väčšej časti zriadili rozprávania: je to parabiografický príbeh o žene-učiteľke, knižnicu a tá stenou hraničila s dnešnou. Tú knihu vtedy ktorá osvecovala životy sedliackych dievčat v Kulpíne v poloEmuške i odniesla. A všetky knihy boli oveľa neskôr presťa- vici 20. storočia, urobila veľký krok v „zgramotňovaní”, čiže povzdvihovaní životnej úrovne toho prostredia. Volala sa hované do nových miestností susedného domu. Vo veku 85 rokov Mariška V. prišla umrieť do svojho ro- Mária Vadnalová, rodená Boldocká, a jej 110. výročie narodičovského domu. Prišla, ako dokonca každý piatok, ku denia sme si pripomenuli roku 2015. V tejto žene sa snúbisvojej neveste, vypila kávu, odišla na trh, na cintorín a po- li a zároveň popreli ambícia chcieť písať a frustrácia z nemovedala, že aj prenocuje. To moju starú mamu potešilo, lebo húcnosti písať. Frustrácia z toho, že je všetko už napísané a tridsať rokov sa jej nepodarilo prehovoriť ju, aby zostala. najmä z toho, že tomu, zatiaľ nenapísanému, a priori hrozí, V tú poslednú noc na zemi, v perinách rodičovského domu že nebude mať čitateľa. Prvoplánový je po troške detektívny sa Anne B. zverila so súčasný príbeh o vyšetsvojím tajomstvom, že rení požiaru v knižnici. spálila v sebe všetky poDve ženy-kamarátky, ktokusy o písanie, lebo by ré sú synekdochou budús nimi pokrytecky sama cich čitateľov, každého seba presviedčala o naplbudúceho čitateľa, naránení ideálov. (...)” žajú na dilemu, či treba Úryvkom z prózy Kto zachrániť knižnicu, alebo sa bojí červeného Annaju nechať dohorieť, aby mária Boldocká-Grbićová nepokúšala polovičatosť, na súbehu Nového života malosť a malichernosť. v minulom roku získala Nakoniec víťazí vehedruhú cenu. Komisia, ktomencia, dobrý duch predrá hodnotila minuloročnú kov a tvorcov, pred ktoliterárnu tvorbu z tohto rými sa zapýri každý ten, súbehu, sa o uvedenej kto si dovolí drzosť nečípróze zmienila nanajvýš tať! Nečervenej sa treba pochvalne. Podľa slov báť a pred červenou byť Annamária Boldocká-Grbićová (v strede) s Jarmilou Dr. Zuzany Čížikovej jej v pokore! Labátovou-Štrbovou a Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou „presvedčivá umelecká Rovin@> Už niekoľko na udeľovaní cien Nového života a Zorničky r. 2015 rokov na stranách Roviny transformácia a suverénne prepájanie reality a fikcie vytvára zaujímavý príbeh vedieš esejistické okienko Dobroducháreň. Uvádzaš v ňom o osudoch (skutočne žijúcej) postavy. Obrazným jazykom charakteristické jazykové javy obohatené o zaujímavé a (najmä farebnosťou), premysleným prepojením motívov vecné poznámky i poučky. Kde najčastejšie čerpáš inšpi(knižnica, oheň, kniha, tvorba, osud ženy...) a kompozíciou rácie? deja Boldocká-Grbićová vyrozprávala príbeh ženy a príbeh ABG< Frazeológia je inšpiratívna jazykovedná disciplína. literatúry/kníh ako univerzálne posolstvá o pretrvávaní Dodáva šťavu reči. Samotný názov Dobroducháreň pôvodí hodnôt”. z obľúbenej poznámky mojej starej mamy po otcovi: ten, tá

8


|" ján hlaváč /

— svetluša hlaváčová & andrej meleg | l_itera_byrint

Odmenení zo súbehu Nového života 2015, Annamária Boldocká-Grbićová druhá zľava

ňima aňi ducha dobriho! Mať dobrého ducha znamená zdokonaľovať sa, vedieť sa zapáliť za niečo, oživovať na duchu. Baví ma totiž odhaľovať slovenskú podobu srbských frazeologických spojení, ktoré sme si vari celkom privlastnili v našej, hlavne kolokviálnej, slovenčine. V textoch, ktoré prečítam, v bežnej každodennej komunikácii, či keď takéto zvraty prípadne zachytím v telke, pri cestách po Slovensku... Uvedomujem si, že mi zachýba ich náležitý slovenský variant. Maly by sme si tento korpus obohacovať a do našej reči vštepovať neznáme, alebo len zriedkavo používané spojenia, slovenské frazeologizmy. A tak nastala táto rubrika. Ide o, podmienečne povedané, frazeologický srbsko-slovenský slovník. Nie je to v pravom zmysle slova slovník, nenárokujem si, pravdaže, na takýto kúsok, je to skôr pokus o socio-lingvistický pohľad na súdobé dianie – lebo hlavne vychádzam priamo zo životných etud, ktoré sa reálne odohrali a v nich sa teda objaví aj nastolený frazeologizmus. Po ňom sa pátra a z toho sa následne vykľuje heslo. Povďačná som inak Rovine, že mi vyhradzuje priestor na takéto exkurzy. Doteraz som si totiž myslela, že mám troch Annamária Boldocká-Grbićová (1972) píše publicistické texty a eseje. Uverejnila početné texty v zborníkoch a časopisoch. Získala novinárske ocenenia časopisu Vzlet (1998), RTV (2005), Cenu Jána Makana (2014), z oblasti literatúry druhú cenu na súbehu časopisu Nový život (2015). čitateľov – mamu, sestru a Vieru Benkovú, ale dozvuky z terénu mi potvrdili, že som si naklonila niekoľkých pravidelných čitateľov z Pivnice, ktorí sa z rubriky vraj poučia a rozptýlia – a to je pre mňa dodatočný motív. Rubrika má sporadicky aj podrubriku, keď to inšpirácia dovolí, a volá sa neZÁBUDKA – ktorá afirmuje, či od zabudnutia odtŕha „starodávne” nárečové slová, hlavne germanizmy, turcizmy, hungarizmy, ktoré si ledabolo vypúšťame z našej slovnej zásoby a sú nám takisto vzácne, napríklad také vyfasovať, zošoriť, vyglancuvať, fajta, vyabrichtuvať... Je to teda celé moja štipka do mlyna, aby sa nám tieto slová a zvraty

nestali priečinkové a aby sme s nimi čím dlhšie odporovali tendencii byť odídencami od vlastného jazyka. Prípadne sa približovali súčasnému slovenskému jazyku. Rovin@> Aj napriek tomu, že pracuješ ako profesorka slovenského jazyka na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, do podvedomia našej verejnosti si sa vrezala ako televízna redaktorka, dodnes činná v tomto médiu. Ktorá z týchto dvoch misiek na váhe je silnejšia a ako sa na ktorej z nich cítiš? ABG< Ako ich večná služobníčka. Televízia je konštanta a škola pridaná hodnota. Televízii som vlastne nezatvorila dvere. Osobne si pri redakcii a v televízii zase užívam najlepší status – byť príležitostnou externou spolupracovníčkou – novinárkou, akou som bola kedysi, na začiatku, v 90. rokoch minulého storočia a tou som i teraz a zožínam novinárske televízne exkurzy v podobe mini-rozjímaní. Teraz po rokoch skúsenosti a vycibrenosti, keď som dozrela ako redaktorka a začínam vedieť že (ne)viem, dávam šancu omladeniu a učím sa. Ale v tom je zdravý náskok, ďalšia kvalita a výzva! Redakcia pre mňa zostáva podľa vzoru vehemencia! Fakt som sa dopracovala k takémuto uzáveru! Okrem vehemencie treba nadobudnúť odvahu čeliť neúčelovej popisnosti, polohodnotám, polovičatosti, uprednostniť kolektívne nad osobným a poctivo si robiť to, čo vieme najlepšie, a dopriať si z naivity nových začiatkov. Keď sa prednedávnom Olivera Mlakara spýtali v jednej z relácií, prečo sa neprijal riaditeľovania, odpovedal: „Znate, ja sam više hteo da kuham!” A to je tá pridaná hodnota života a vokácie, ktorej sa pridržiavam. Tým sa neustále otvárajú nové kruhy poznania a spoznania! Aj v škole sa ako „mladá” profesorka snažím presadzovať takéto hodnoty. Vlastne, píšem. To som ja. Písať dodáva zmysel, nepokoj a záchranu. Trvalo roky, aby som sa osmelila a po prvýkrát som poslala esej na súbeh Nového života, nikdy predtým som sa na to necítila. Druhá cena Nového života mi ukázala, že hádam dozrievam ako esejistka a publicistka a toto gesto ma podržalo na spisovateľskom duchu. •

9


|

" ján hlaváč

/

— jhl, shl & andrej meleg |

Usilovné včielky z Lugu so Zuzanou Očenášovou-Žabkovou z Kysáča na Jarmoku umenia

Známa rodina hudobníka Juraja Súdiho zo Selenče stále prekvapuje novinkami. Ani tentoraz neodišli ďaleko od umenia – Renáta Súdiová má blízko k úžitkovému umeniu...

55. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 2016

Je to naša rieka ľudí (Dokončenie zo s. 2 obálky) A najdôležitejšie je, že tu opäť bol zraz známych, priateľov, príbuzných, rodákov nielen z okolia a zo Slovenska, ale z celého sveta. Hovorí sa, že počas prvého augustového víkendu,

keď prebiehajú Slovenské národné slávnosti, zahraniční hostia pred dovolenkou pri mori uprednostnia destináciu, akou je práve slávnosťový Petrovec. Nech je tak teda i o rok a nech pribudnú i noví hostia, lebo v Petrovci sú vždy vítaní. •

Vernisáž v Galérii Zuzky Medveďovej V Matici slovenskej – výstava venovaná 25. SNS

Filatelisti tradične v prvý deň Slávností

10

Staropazovské predstavenie Ad infinitum autorov Miroslava Kožíka a Miroslava Baka slávnosťové obecenstvo v Petrovci poctilo veľkou návštevnosťou a nekonečným potleskom...


|

" ján hlaváč

/

— jhl, shl & andrej meleg |

Náš najznámejší režisér Ľuboslav Majera otvoril výstavu venovanú 150 rokom divadla v Petrovci, autora Vladimíra Valentíka. Prítomným sa prihovorili aj Vladimír Skalský a Pavel Čáni.

Vernisáž v priestoroch knižnice Štefana Homolu

Laureáti Ceny NRSNM Juraj Súdi a členovia Orchestríku

Časť obecenstva na galakoncerte

Záber z detského programu na ihriskách ZŠ Jána Čajaka

Malí Lužania predviedli skvelú choreografiu

Záber z večerného galaprogramu na ihriskách ZŠ Jána Čajaka

Petrovskí tanečníci KUS Petrovská družina sa predstavili tancom, s ktorým obsadili tretie miesto na FFTT 2016 a kvalifikovali sa na Folklórne slávnosti Pod poľanou v Detve

11


|

" & — zuzana pavelcová |

Nové Zámky oslavovali materčinu i krásu slovenskej zeme po 24. raz P

rvé júnové týždne každoročne signalizujú školákom, že onedlho budú za svoju celoročnú snahu odmenení vysvedčením. Určujú tiež malým i veľkým, že prichádza čas žatvy plodov, ktoré sadili v čase skorej jesene, chránili počas dlhej zimy a polievali v období sviežej jari. Jedným z pomyselných žatevných polí úspechu je aj každoročne usporiadaný slávnostný ceremoniál súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko... Odborné poroty tvorené pätnástimi porotcami posudzovali 547 prác. Viac ako pätinu súťažných prác tvorili slohy našich krajanov, ktorí z roka na rok svoje úsilia citeľne zlepšujú a táto kategória kvantitatívne narastá. V školskom roku 2015/2016 sa do kategórie zahraničných prác zapojilo 138 študentov zo šiestich krajín Európy (zo Srbska – z miest: Padina, Kysáč, Nový Sad, Erdevík, Kovačica, Aradáč, Stará Pazova, Báčsky Petrovec, Kulpín i Pivnica; z Chorvátska – z miest: Josipovec, Zdenci, Nová Bukovica, Našice, Ilok; z Maďarska – z miest: Békešská Čaba, Jášč, Dabaš, Dabaš – Šára, Budapešť, Slovenský Komlóš; z Rumunska – z miest: Nadlak, Alešd; z Veľkej Británie z Londýna a z Ukrajiny z Užhorodu).

Nemalý diapazón krajanov... Od najmenších až po dospelých... Chváliaci, i kritickí... No vždy milujúci slovenskú reč i krajinu. Niekedy tieto emócie zachytávajú riadky, inokedy verše. Mladí autori so srdcom na dlani rok čo rok vyznávajú domovine svojich predkov nebývalú škálu citov, prinášajú postrehy, myšlienky i spomienky. Tak, ako každý rok, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oceneným krajanom a vybraným pedagógom pripravil niekoľkodňový program, ktorého cieľom bolo odmeniť tých najlepších výnimočným darom – zážitkom. V niekoľkodňovom programe, ktorý je azda najsilnejším hnacím motorom a najväčšou odmenou pre krajanskú mládež, študenti spoznali Bratislavu, Senec i Nové Zámky. Slávnostný ceremoniál tento rok opäť zabezpečil Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch a Základná škola na Nábrežnej ulici v Nových Zámkoch. Pre hostí pripravili neopakovateľný kultúrny zážitok zložený z hovoreného slova, folklóru, operného spevu i divadelného umenia. Za dvadsiatym štvrtým ročníkom súťaže sa zatvorili dvere. No o rok súťaž bude jubilovať pri svojej prvej štvrťstoročnici. Záštitu nad ňou preberie predseda parlamentu Andrej Danko. •

Odmenení žiaci na súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

KAMENÁRSKA DIELŇA – reštaurácia – denné menu – izby – prednášky z gastronómie

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net 12

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu


|

"

monika necpálová |

LITERÁRNE SNEMOVANIE:

Púť skúsených literátov k mladým spisovateľom A

ko poeticky to znie: Literárne snemovanie. Snem je v niektorých krajinách najvyšší štátny orgán. Ľudia, ktorí sa na sneme schádzajú, by mali byť preto zárukou kvality, umu, nových vízií a úcty k dosiaľ vybudovaným hodnotám. Tak nejako som si predstavovala aj Literárne snemovanie. Slová sú si predsa podobné. Základ je ten istý, nielen lingvisticky, ale človek priam čaká významné stretnutie. Aký význam môžu vidieť v Literárnom snemovaní mladí autori bez ohľadu na to, akému žánru sa venujú. Veď žánre mladých autorov sa predsa majú ešte právo meniť, vyvíjať. A tak azda najväčšou devízou Literárneho snemovania by malo byť skutočné snemovanie. Rozprava. Od slova rozprávať sa. Poviem ja, povieš ty, povie on. Až to v tebe vyvolá ďalší podnet, ďalšiu myšlienku, ktorú vyslovíš, aby sa s ňou ostatní mohli konfrontovať. Okrem mnohých tradičných významov snemovaČestné uznanie Spolku slovenských spisovateľov Zdenke Valentovej-Benia preto vyzdvihnem lićovej udelil predseda tohto spolku tento, na ktorý sa Miroslav Bielik možno pozabúda. Rozprávať sa o literatúre spoločne, teda nielen počúvať, ale snemovať. Veď tém je neúrekom. V ponuke sú aspoň strohé návrhy, ku ktorým nás doháňa doba a o ktorých píše, alebo sa neodvažuje písať literatúra. Témy môžu byť svetové, slovenské, individuálne. Čo je základom snemovania? To, čo je gro literatúry. Literatúra je na papieri dokladom toho, že myšlienky existovali. V niečej hlave. A niekto ich zachytil na papier. Ale urobil to preto, aby sa o nich rozprávalo. Pamätáte si ešte, aký je to pôžitok, keď ste priateľovi rozprávali o dobrej knihe? Je to pôžitok pre vás. A ak sa do toho vžijete, čo je ľahko, ak sa vám kniha páčila, tak ste docielili, že váš kamarát alebo kolega bude o tom dlho uvažovať a možno knihu vyhľadá. Rozprava, snemovanie v súkromí pomáha vylaďovať názory, dohody, normy, meniť ich, čistiť, leštiť. To sa deje priamo pri komunikácii o nejakej knihe. Stalo sa to na ulici, bez vedomia autora. Ale na jeho podnet. Kedy sa dnes rozpráva o literatúre na ulici? Rozpráva sa o tom, čo sa píše – rozpráva sa seriózne, s vášňou, so zanietením? Tak by som si ja, a možno aj mnoho iných začínajúcich autorov, predstavovala snemovanie. Rozhovor o tom, čím žijeme. A my žijeme literatúrou. Možno o nej veľa nevieme, nemáme toľko načítaného ako vy, chýbajú nám mnohé faktografické znalosti, nie sme si istí, prečo sa rým za stáročia zmenil a kto určuje, ktoré knihy sa dostanú na trh a prečo žiaci neznášajú sloh... Mnoho nevieme, ale chceme sa pýtať, diskutovať s vami, bez hanby, otvorene, tak ako ste sa vy stretávali s velikánmi „autormi”, či už ste ich poznali osobne alebo nie. To isté je dôležité aj pre nás. Chceme sa s vami stretávať, brať priehrštím vašu usmerňujúcu a motivujúcu kritiku, cítiť vašu podporu. Chceme, aby ste sa stali našimi staršími kolegami na ceste skúšania literatúrou. Lebo ona nás skúša. Vy viete, aké to je byť skúšaní. O tom by malo literárne snemovanie byť, o prijatí mladých. Nie o ich hodnotení, lebo to je napriek istým estetickým štandardom, ktoré väčšina obyvateľstva planéty vníma rovnako a nikdy sa o tom neučila, zrejmé.

Jednoducho nás vezmite medzi seba. Možno by bolo pekné zakomponovať toto nejako dynamicky do nasledujúceho Literárneho snemovania. Otázka z obrázka budúcnosti Literárneho snemovania A môžete mi povedať, čo si vy myslíte o tom, že z tridsiatich detí v triede len traja napíšu dobrý sloh a robia to s radosťou. Kde je chyba? Keď rozprávať vie každý? Môžeme o tom snemovať? Kde začať? Aby to fungovalo a ľudia sa nebáli pera ako čert kríža. Nechám vám tu pár riadkov na odpoveď. .................................................................................. .................................................................................. Lebo dúfam, že sa jej dočkám na snemovaní. Viete, bežní ľudia na ulici, v takej situácii, ako som fabulovala vyššie, nemusia snemovať o literatúre. Ale od autorov sa to očakáva. Očakáva sa, že vo svojom fachu majú aj svoje názory. Viem, viem, budete argumentovať, že o tom napíšete. Ale tu sme na sneme, tu slová zo strán vystupujú a máte ich na jazyku. Sú to vaše slová. A konečne dostávajú krídla. Žijú... Chýba mi tu okrúhly stôl na danú tému. Napríklad ako docieliť, aby sa z knihy stal žiadaný predajný artikel. V tej chvíli, keby sme tu na 20 minút takýto okrúhly stôl mali, boli by iste prítomní nespisovatelia, obchodníci, manažéri, ľudia, ktorí nakupujú, žiaci, ktorí si musia kupovať neraz drahé skriptá, a knihovníčky, ktoré knihy požičiavajú bezplatne... Rozšíril by sa tým okruh ľudí, ktorým by sa Literárne snemovanie prihováralo. A čo tak, na ďalších 15 minút urobiť dielňu pre školákov o storyCenu Nového života po tretíkrát získal tellingu? Aha, že Michal Babiak (zľava) čo to je? Jesto plno nových a zaujímavých metód, ktoré „učia písať”, či už sa s tým stotožňujete, alebo nie... Tou hravou formou by nespisovatelia mohli nájsť čaro v rozprávaní... Viem, sama som na začiatku povedala, že na snemovaní sa schádzajú hlavne tí, čo majú čo povedať. Ale to sú tí, ktorým potom leží na bedrách zodpovednosť za tých, ktorí žijú a žijú aj obklopení literatúrou. Koniec koncov to sú tí, od ktorých sme my všetci, čo sa literatúre v akejkoľvek forme venujeme, závislí. My tu chceme byť pre nich. Ale oni sú tí, ktorí si nás vyberajú. Spisovateľ je ako na trhu. So svojou dušou. Čaká na to, kto ho kúpi. Stojí za to byť s nimi „s potenciálnymi čitateľmi” v dialógu. Napríklad na snemovaní. Otváram možno skrinku, čo mi neprináleží. Ale ktorý spisovateľ to nerobí?! Ach, áno, gýčový... ale podľa šablóny vie písať každý nespisovateľ... Tak mi odpusťte. Len som plná nadšenia z toho, že niečo také skvelé ako Literárne snemovanie kedysi pred 60 rokmi zišlo niekomu na um. A že ďalších 60 rokov sa zakaždým niekto usiloval pripraviť ho na čo najlepšej možnej úrovni. Tak si ju nielen držme, ale rozšírme ju aj pre iných. Teraz sme tu my a môžeme snemovať ešte lepšie... Tak by to hádam všetci tí pred nami chceli.... Chcem vám ešte s najväčšou úctou povedať, že vy všetci ste nám vzorom... Preto sa tu s vami tak otvorene rozprávam, lebo viem, že by ste to urobili rovnako otvorene. •

13


dožinky

|

" & — marína listmajerová |

SPEVOM A ÚSMEVOM VOJLOVIČANIA OSLÁVILI KONIEC ŽATVY

Skromne, ale plným srdcom K

oniec júla, koniec žatvy, slnce, hudba, spev, dobrá nálada a usmievavé tváre, nohy pripravené do tanca, hlasy do spevu a kosy a kosáky pokosiť posledný klas žita. Maďari a Slováci sa zjednotili, aby čo najlepšie, bez finančnej podpory Mesta Pančevo, skromne, ale s láskou a trochu nesmelým pohľadom do budúcnosti zorganizovali tradičné podujatie Dožinky, ktoré sa vo Vojlovici tohto roku usporiadalo po 22.-krát. V piatok a v sobotu, 29. a 30. júla 2016, Vojlovica otvorila svoju bránu a vítala všetkých. Vo vzduchu sa cítil nedostatok finančnej

podpory, ale organizátori a účastníci s hosťmi sa dobre zabávali. Miestny odbor Matice slovenskej vo Vojlovici v piatok predvečer zorganizoval kreatívnu dielňu, v ktorej deti vyrábali pohľadnice z Vojlovice. Na nádvorí spolku Detvan vo večerných hodinách prebiehal kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili hostia, a to maďarské

14

deti z Rumunska, z Transylvánie, a penzisti – súbor Zlatna jesen z Pančeva. Tancami sa predstavili i najmenší detvanovci, zaspievali sólisti, spevácke skupiny a starší folkloristi zatancovali známe tapantoše. Počas programu komáre dobiedzali, ale obecenstvo sa nevzdalo a každé-

ho účastníka odmenilo silným potleskom. V sobotu napoludnie krojovaný sprievod detí, mládeže a dospelých smeroval na roľu pokosiť posledné klasy žita. Dupot koní, hrkot traktorov, kombajnov, kočov, spev a dobrá nálada všetkých rozliehali sa vojlovickým chotárom. Fantastické mraky na oblohe vytvorili nezvyčajné čaro, ktoré dalo krajší obraz tomuto podujatiu. Po skosení žita a sedliackych raňajkách žatevný sprievod šiel ulicami Vojlovice, kde ho na každom rohu vítali občania. I napriek tomu, že slnko veľmi svietilo a hrialo, unavení účastníci defilé


| a organizátori znovu sa usmiati a v dobrej nálade stretli popoludní v Detvanovom spolku, kde rozdelení po skupinách varili rôzne druhy jedál v kotlíkoch. Okrem guláša, duseného kurčaťa, teľacej polievky, ovčieho mäsa, diviaka, paprčiek a iných jedál boli schystané aj bryndzové halušky a vojlovické rezance s makom a orechmi. Degustovať jedlá mohli všetci, ktorí sa prišli zabaviť na tradičný dožinkový bál, kde na dobrú náladu hral a spieval Rastislav Struhár z Hložian. Veľmi, veľmi skromne, ale predsa pekne prebiehali 22. dožinkové slávnosti. Organizátori majú nádej, že podpora Mesta Pančevo a podpora Pokrajiny bude

" & — marína listmajerová | dožinky

väčšia v nasledujúcich rokoch a že úsilie, námaha a vôľa Vojlovičanov nedovolia tradíciu prerušiť. „Vojlovické Dožinky majú viac než 20-ročnú tradíciu, a to sa nesmie zanedbať, ale ani zabudnúť,” povedal predseda spolku Detvan Michal Spišiak. •

15


spomienky (1)

|

&

— PhDr. ľubica bartalská |

Moje spomienky na Ilok S

lovenský dom je stánkom a oázou nielen pre domácich, ilockých Slovákov. Tu mali možnosť sa prezentovať aj iné skupiny i jednotlivci z ďalších častí slovenského Chorvátska i Vojvodiny, odkiaľ pochádza početná slovenská komunita. Pri zrodení i renovácii tohto kultúrneho stánku ožívajú osobnosti, zakladatelia, obetaví spolkoví činitelia. Viacerí v priestoroch domu, ale aj okolo neho často trávili viac času ako so svojimi rodinami, ktoré im to nezazlievali, lebo boli hrdí na ich poslanie. Divadelníci, ktorí sa tu odvážili vystúpiť na „dosky, ktoré znamenajú svet” a ukázať Iločanom svoj talent, režiséri s ambíciami ukázať publiku, aký je bohatý repertoár slovenského divadelného umenia, tanečníci folklórnych súborov niekoľkých generácií, ktorí tu cvičili prvé cifrovanie za taktov živej hudby ilockých muzikantov, speváci spievajúci slovenské piesne, ktoré sa prenášali v rodine generáciami spolu s talentom, zdedeným po svojich predkoch; spolkoví činitelia a členovia spolkov, účastníci festivalov z ďalších slovenských obcí v Chorvátsku i diváci, ktorí podujatia navštevovali. Slovenský dom, to sú aj tí, ktorí ho roky spravovali, opravovali, obnovovali a zaznamenávali v ňom písmom i fotodokumentáciou jeho činnosť, pripravovali pohostenie pre hostí, čistili miestnosti i dvor. Možno určiť poradie dôležitosti jej protagonistov, spravovaPhDr. Ľubica Bartalská (21. 5. 1943 – 13. 11. 2014), narodená v Záhorskej Vsi, okres Malacky a umrela v Bratislave. Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1986 získala rigoróznou skúškou na FFUK titul doktorky filozofie. V rokoch 1961 – 1971 pracovala v Matici slovenskej v Martine (Literárnom archíve a v Bibliografickom ústave), od roku 1971 ako odborná pracovníčka v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej v Bratislave, v rokoch 1995 – 2001 ako vedúca Múzea zahraničných Slovákov v Dome zahraničných Slovákov, v rokoch 2002 – 2005 na Generálnom sekretariáte zahraničných Slovákov pri Úrade vlády SR, v rokoch 2006 – 2010 ako riaditeľka odboru kultúry v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je autorkou, spoluautorkou a zostavovateľkou viacerých knižných publikácií s problematikou slovenského vysťahovalectva: Slováci vo svete (1980); Ozveny rovín (1985); Slovenská Amerika/Slovak America (1999); Sprievodca slovenským zahraničím (2001); Roztratení, ale nestratení (2003), Oživené spomienky (2002). Pripravila scenáre a bola kurátorkou viacerých dokumentárnych výstav o vysťahovalectve, ktoré boli prezentované na Slovensku i v zahraničí (Srbsko, Chorvátsko, USA): Zahraničná Matica slovenská 1959 – 1994; Dvesto rokov tlačeného slova Slovákov vo Vojvodine; Deväťdesiat rokov Slovenskej ligy v Amerike; Minulosť a súčasnosť Slovákov v Chorvátsku (spoluautorka); Tlačené slovo Slovákov v západnej Európe (2009). Referáty a príspevky z kultúrnych dejín Slovákov uverejňovala vo vedeckých zborníkoch a odborných časopisoch na Slovensku i v zahraničí. Absolvovala niekoľko študijných pobytov v USA a v európskom zahraničí (Francúzsko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Poľsko, Ukrajina).

16

teľov či užívateľov? Nie, lebo všetci sa spoločne podieľali a podieľajú na tom, aby plnil svoju úlohu – udržiavať slovenský život Iloku čo najdlhšie. V časoch pokojných i počas ťažkého obdobia a vojny. Osobitnou skupinou s citovým vzťahom k Slovenskému domu sú aj tí, ktorí Ilok a tým aj Slovenský dom dlhé roky často alebo občas navštevovali. Ako súkromné osoby, ako

Stará Ilocká pivnica

priatelia ilockých Slovákov, obdivovatelia práce, ktorú vykonávajú a v neposlednom rade aj tí, ktorí boli dlhé roky v kontakte ako kolegovia a ich oficiálne kontakty z postu profesionálneho zamerania inštitúcie prerástli aj na kontakty osobné a priateľské. K tejto skupine zo Slovenska mám tú česť prihlásiť sa aj ja. V roli pracovníčky inštitúcií na Slovensku, ktoré mali v náplni práce kontakty so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. So zmenenými názvami to boli Ústav pre zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej, Dom zahraničných Slovákov, Generálny sekretariát zahraničných Slovákov pri Úrade vlády SR a napokon Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prešlo štyridsať rokov, ako som začala prenikať do tajov krajanskej problematiky a ako pracovníčka v týchto inštitúciách som dostala príležitosť byť v blízkom kontakte so Slovákmi v Chorvátsku a konkrétne aj so Slovákmi v Iloku. V Slovenskom dome alebo v Bratislave na podujatiach organizovaných pre krajanov. Ťažko sa v spomienkach vracať k dátumu prvých kontaktov, keďže ide o pekných pár desiatok rokov dozadu. V Ústave pre zahraničných Slovákov v Bratislave pri Matici slovenskej založenom v roku 1968 v našom kolektíve pracovali také osobnosti, ako bol Dr. Ján Sirácky, Martin Čeman, Ing. Ondrej Karkuš, Dr. František Bielik, Dr. Claude Baláž, Mgr. Viera Kantárová, Dr. Jana Hudcovičová, Anna Ištvančinová a ďalší. Bol to vynikajúci tím, s hlbokým vzťahom ku krajanom, k čomu nás viedol prvý riaditeľ a zakladateľ Ústavu pre zahraničných Slovákov, dolnozemský Slovák, historik Dr. Ján Sirácky. V takomto pracovnom kolektíve za spolupráce externých pracovníkov, medzi nimi aj folkloristov, ako bol Jarko Ševčík, Svetozár Švehlák, Stano Dúžek, Ondrej Demo, Ján Blaho sa urobil kus záslužnej práce. Organizovaním kultúrnych i vedeckých podujatí, ale aj choreografických kurzov v Moravanoch na Slovensku, vysielaním choreografov do bývalej Juhoslávie a prezentáciou súborov na FS pod Poľanou v Detve čím sa meritatívne prispelo k záchrane a zveľaďovaniu kultúrneho dedičstva Slovákov v zahraničí. •


|

Kúpele Selters obklopuje park rozlohy 18 hektárov s lesom, ktorý ponúka prechádzky a oddych

&

— ružena kraticová | cestujeme

V kúpeľoch Selters sa lieči celá Európa od roku 1900

Kúpele Selters pri Mladenovci „Cestovanie a zmena prostredia umu dajú novú silu,” povedal dávno Seneca, rímsky filozof. Mnoho je pozitívnych aspektov v cestovaní: spoznávanie nových miest, ľudí a kultúrnych pamiatok, ochutnávanie neznámych chutí kulinárskych špecialít, relax v inom prostredí... Štúdie ukazujú na to, že cestovanie pozitívne pôsobí na ľudí. Zmena prostredia má priaznivé účinky na mentálne a telesné zdravie. Začiatkom leta sme sa rozhodli odcestovať do kúpeľov Selters pri Mladenovci. Nachádzajú sa na priestrannom horskom teréne v blízkosti Kosmaja, na nadmorskej výške 113 do 628 m. Minerálna voda je podobná tej v Bad Emse v Nemecku a Roa vo Francúzsku. Voda sa na liečenie používa ešte od roku 1893 a fľaše sa plnia od roku 1900. Používa sa v hydro a kinezi terapiách, na inhaláciu a pitie. Pacienti sa liečia v medicínskom centre hotela Selters, a to rôznymi metódami: hydro, fototerapia, sonoterapia, termoterapia, inštrumentálna a ručná masáž. Liečia sa tu neurologické choroby, postoperatívne stavy... Kúpele sú obklopené jedľovou horou a v blízkosti sú kopce: Kosmaj a Avala, Oplenac, Bukovičské kúpele a tu je aj Markovačko jazero.

Na pohľadnici z dávnych čias vidíme hlavnú ulicu v Mladenovci

Po príchode do kúpeľov hostia najprv idú na prehliadku k lekárovi špecialistovi, aby im určil terapiu. V rámci kúpeľového komplexu je i sauna, slaná izba, fitness centrum a bazén. Izby s kúpeľňou sú renovované, súčasne zariadené, ešte stále voňajú novotou. V izbách i na chodbe sú obrazy maľované modernou technikou. Vzadu našich izieb robotníci končili nový otvorený bazén, ktorý mal byť ukončený ešte v máji. Niektoré stroje spôsobovali hluk, ktorý nebol príjemný pre naše uši, ale keď robotníci zdolávali prácu po horúčave, tak sme museli byť voči nim tolerantní, lebo aj tak sme nemali inú možnosť. S nami bol aj vnuk, jediné dieťa v kúpeľoch, a väčšina ľudí bola zvedavá: skadiaľ je, koľko má rokov, ako sa mu menuje škola...? Najvtipnejší bol čašník, ktorý mu položil takúto otázku: – Kako je pravilno – bijeli ili bjeli žumanjak? Zamysleli

sme sa aj my dospelí, ale keď sme pochopili, že je žĺtok vlastne žltý, na tie slová sme sa všetci rozosmiali. Všetko súvisiace s kúpeľmi sa odohralo roku 1898, keď bratia Đorđe a Naum Atanasijevićovci kopali studňu a našli „čarodejnú vodu”, teplú a slanú. Analýza ukázala, že odhalili liečivú vodu.

Pohľadnica z kúpeľov Selters

Navštívili sme i mestečko Mladenovac. Podľa legendy pôvod názvu súvisí s nejakym Mladenom, ktorí sa tu usadil s dvomi súrodencami dvesto rokov po Kosovskom boji. Bratia sa rozišli, a miesto, kde sa usadil Mladen a jeho potomkovia si založili rodiny, bolo pomenované podľa neho – Mladenovac. Prvé oficiálne údaje o osade v tejto oblasti sa spomínajú v tureckom sčítaní ľudí z roku 1528. Roku 1893 bol Mladenovac deklarovaný za varoš čiže mesto. Nachádza sa v severnej časti Šumadije. Zahŕňa časť povodia riečky Veliki Lug, ľavej prítoky Kubršnice. Cez mesto prechádza moravsko-vardarsko-nišavská železničná trať Belehrad-NišSofija. Je to výborná železničná komunikácia. Blízkosť Belehradu je taktiež prednosťou. Mladenovac je známy ako hostiteľ turistických, hospodárskych a športových podujatí ako sú: Dni ovocinárov a vinárov, Medzinárodný detský festival folklóru, Výstava kvetín, výtvarná kolónia – stále podujatie, Šumadijske metafore, Divadelný festival a mnohé iné manifestácie. Veľká knižnica nosí meno despotu Stefana Lazarevića. Mladenovac má všetky podmienky na to, aby sa dostal na turistickú mapu Srbska. V meste sa nachádza pamätný komplex Crkvenac s prameňom pitnej vody. Dostali sa nám do rúk aj miestne noviny – Mladenovački glasnik. Známe osobnosti pôvodom z Mladenovca sú: herec Velimir-Bata Živojinović, maliar Momčilo Golubović, gitarista Nenad Vještica, generál Dopuc, atlétka Dajana Petkovićová. Mestečko je čisté, útulné, budovy aj starobylé aj súčasné. Deň bol horúci a opíjala nás vôňa líp. Škoda, že náš pobyt netrval dlhšie, možno aspoň do ukončenia toho bazénu.

17


naši učitelia |

michal gombár |

Rok 1785 v Kysáči alebo Vymenovanie prvého učiteľa V

šestranná životná konsolidácia slovenských prisťahovalcov v Kysáči trvala takých 12 rokov. Žilo sa tu všelijako: niekto ako mohol, niekto ako chcel a niekto ako musel. V tom dvanásťročnom období celkom určite bolo i hrdinstiev, morálneho úpadku, nutnej solidarity, ale i rôznych iných bežných ľudských dobročinností... Žiaľbohu, všetko to prešlo bez akýchkoľvek záznamov... Takmer nič z tých čias nemáme zachované. Nečudo potom, že všetky tie výnimočné, ale i tie bežné udalosti pohltilo hlboké, totálne zabudnutie. S takým stavom bolo nevyhnutné v Kysáči skoncovať a rezkejšími krokmi vykročiť v ústrety bežnému civilizačnému pokroku. Prvým krokom v tom úsilí bolo vymôcť povolenie na Ján Ededy privedenie učiteľov. Stalo sa to 21. marca 1785. Príchod prvého učiteľa do kysáčskeho prostredia je vlastne tým markantným rozhraničením od tých dávnych čias, v ktorých tunajší, každodenný život prebiehal zo dňa na deň, z roka na rok bez akéjkoľvek stopy, bez akéhokoľvek záznamu. Od toho priekopníckeho roku 1785 až podnes učitelia a kňazi nielen zaznamenávali kultúrne prejavy a udalosti, ale boli i jediní podnecovatelia tunajšej ustálenejšej kultúrnej činnosti. Právom ich nazývame prvými postavami nášho dlhodobého zotrvávania... Časom učitelia a kňazi prichádzali a odchádzali, ale prvých kultúrnych dejateľov čas a ľudia ozdobili svetožiarou kultúrneho priekopníctva... Terajšia generácia učiteľov kysáčskej školy prvému zo svojich radov odhalila príležitostnú pamätnú tabuľu.

kaním podávaného učiva. Individuálnej práce v takých veľkých triedach prakticky ani nemohlo byť. Z textu v Pešťbudínskych vedomostiach, v čísle 5, v roku 1862, ročníka III., kysáčsky farár Juraj Jesenský hovorí takto: učiteľ Ján Mičatek mal na starosti 250 žiakov... V osobnom liste (rok 1967) Jaromír Kroic, ktorý pôsobil v Kysáči v rokoch 1899 – 1901, píše, že v tom čase mal 92 žiakov prvákov, k tomu 80 žiakov druhákov a v opakovacom ročníku až 140 žiakov... Poznamenáva i to, že veľkosť tried nezávisela len od počtu rovesníkov toho istého ročníka, ale i od toho, koľko žiakov sa do učebne mohlo vmestiť... V tom prvotnom období učiteľské platy sa vyplácali z cirkevného poplatku občanov. Z ich stanoviska vôbec im nebolo dôležité, koľko žiakov vyučuje jeden učiteľ. Z tých dôvodov v Kysáči bola pomerne veľká, frekvencia učiteľov. S tou chronickou platovou skutočnosťou sa potom dlho zápasilo. Odišlo to tak ďaleko, že vynikajúci učiteľ a dedinský verejný pracovník Peter Šimkovic roku 1930 – vedľa toho, že v Kysáči vlastnil dom a mal rodinu, prešiel za prácou do Báčskeho Petrovca, skadiaľ roku 1940 odchádza do dôchodku. Okrem toho v tých dávnych časoch bolo v dedine ujaté pravidlo, že povinná žiacka dochádzka do školy trvá do dvanásteho roku, totiž kým žiaci v chráme Božom neprijmú prvýkrát Večeru Pánovu... Odvtedy v dievčatách a v chlapcoch sa videli dorastajúce dievky a v chlapcoch dorastajúci mládenci, t. j. čeľaníci. Neskôr bolo i vrchnosťami schválené tzv. doplňujúce, predĺžené školenie, ale to pre rodičov nebol zákonný záväzok. Táto, nie celkom dôsledne uskutočnená zákonná požiadavka potom v budúcnosti pôsobila a oOo preťahovala sa ako neprajná Ferdo Klátik inercia. Enormne dlho sa prePo prvú svetovú vojnu všetky naše školy boli pod patronátom a i priamym dozorom našej Evanjelickej a. v. cirkvi. To javovala v neriadnej školskej dochádzke školopovinných znamenalo, že ústrednou úlohou školskej práce bolo pri- detí. Nielen kysáčske, ale i iné prostredia sa uspokojili s tým, pravovať žiakov ako budúcich aktívnych cirkevníkov, aby že školenie po 12. roku nie je nevyhnutné. Už v tých rokoch sa deti doma zapájajú do bežných poľných a mohli nielen sledovať, ale sa i osobne zúčastňodomácich prác, mládenci odchádzajú na revať v náboženských obradoch, či už v tých zabemeslo za učňov. hnutých, nedeľných, alebo v tých sviatočnejších, Učiteľské kádre už v tom dávnom čase sa ako sú Vianoce, Veľká noc, Nový rok..., alebo i školili na zodpovedajúcich ústavoch. Do Kysáča v tých na otvorenom priestore, akými bývali i do iných prostredí prichádzali učitelia z ústapohreby, prosba a vďaka za úrodu na poliach... vov na území slovenského rečového hovoru. Školské učivo tej doby sa v prevažnej miere Vtedy neboli hrádze pre školské pôsobenie. zvádzalo na poznávanie biblicko-náboženských Prichádzali medzi nás, niektorí sa trvale usadili, základov, ale i na podrobnejšie poznávanie iní zasa šli na výhodnejšie pôsobiská. Pre nekresťansko-evanjelického učenia obsiahnutého znalosť srbského jazyka po prvej svetovej vojv povestnom katechizme. Okrem toho bolo ne medzi nami viacej pôsobiť nemohli. treba poznať a i vedieť zaspievať väčší počet Azda najbúrlivejšie vývojové obdobie naše duchovných piesní, ktoré bývali organickou učiteľstvo zažilo po prvej svetovej vojne, v obsúčasťou bohoslužieb. Učiteľka Zuzana dobí rokov 1919 – 1940. Vynieslo na svojich Ostatné vedomosti, akými vtedy boli poznáKardelisová z Kysáča ramenách celkovú reformu školstva v novanie materinského jazyka, matematika alebo, ako sa to vtedy hovorilo, počtoveda, poznávanie prirodze- voutvorenom štáte Srbov, Chorvátov a Slovincov. Reforma ného okolia osady, žiaci sa učili získávať v rozsahu vtedaj- spočívala v nasledujúcom: školstvo sa stáva závažnou ších meradiel praktickej životnej potreby, podľa dobrozdania štátnou záležitosťou; určujú sa mu úlohy, ktoré má uskutočňovať; učitelia sa stávajú štátnymi zamestnancami, urlokálnych vrchností, ale i dobrozdania samých učiteľov. Vyučujúce triedy bývali v tých časoch veľké. Vo väčšej čuje sa im nutná profesionálna uschopnenosť i lehota pračasti sa získavanie nových poznatkov dialo chórovým odrie- covného pôsobenia; určuje sa veľkosť tried; predpisuje sa

18


|

michal gombár |

naši učitelia

učebný program, ako i množstvo iných požiadaviek v spojiV rokoch 1945 – 2000 v tzv. socialistickom období nábotosti so žiackym priestorom, potrebnými pomôckami kniž- ženstvo bolo zo školskej činnosti úplne odstránené. Vo vynej a vecnej povahy. hraňovaní obsahovej náplne a konečných cieľov základného Avšak reforma priniesla nášmu učiteľstvu i zaťažujúce školenia bolo prevzaté učivo z nižšieho gymnázia. Podľa dôsledky: v slovenských prostrediach sa zjavuje zväčšený toho potom i školstvo dostalo pomenovanie progymnázium. počet tried, ako to skorej bývalo, a pre tie Neskoršie reformy tej doby sa predsa vrátili na triedy nieto učiteľských síl; počet tých, čo práosemročné základné školenie, ktoré sa začína vom očakávali penzionovanie, nebol na podcev siedmom roku a končí v pätnástom roku života. nenie; príchod kádrov z tunajších učiteľských Ambiciózny rozvoj iných hospodárskych odvetústavov nestačil kryť bežné požiadavky; zdalo ví si vyžaduje serióznejšie, širšie vzdelanie. sa, že slovenskosť nášho tunajšieho školstva Štyri základné počtové výkony, rudimentárne jednoducho zanikne pre nedostatok učiteľských poznatky z fyziky, chémie, biológie nepostačokádrov... vali viacej pre potrebnú základňu v profilovaní Štatistické údaje učiteľa Karola Lilgeho zo potrebných, nových kádrov, či už vo výrobnom Starej Pazovy hovoria, že v pätnástich našich procese, alebo v bežnom spoločenskom živote. prostrediach pôsobí päťdesiat učiteľov a neV dôsledku toho dovtedajšia chronická nedodostatok v tých istých prostrediach je dvadsaťchádzka do školy bola civilizačným stupňom a deväť učiteľov. Vtedy, keď sa zdalo, že východisreálnymi potrebami spontánne i prekonaná i ka jednoducho niet, prišlo k zlepšeniu. Z radov odstránená. V dôsledku konkrétne vyhradeJulina Vadnadnakovámaturantov gymnázia v Petrovci a i z druhých ných výrobných potrieb vyučujúci proces zá-Ječmenová školských ustanovizní prostredníctvom kurzov kladnej školy sa modernizuje, zdokonaľuje, sa uschopnilo viacej ako tridsať nových učiteľských síl. Už zveľaďuje. Zo školy vychádzajú nové dorastajúce generácie v roku 1930 všetci skončili štátnu profesionálnu pôsobivosť uschopnené už i na to náročnejšie školenie, ale zrovna tak (definitíva), nič viacej v ich proi na získavanie účelnej výrobnej kvalifikácie pracujúcich. fesionálnej odbornosti nemohlo Pokiaľ sa v časoch medzi dvoma svetovými vojnami vybyť diskutabilné. učujúci proces základnej školy zvádzal na zabezpečenie Nedostatočné kádre sú takto účelovej pracovnej uschopnenosti, v týchto časoch je záúspešne nahradené, a tak budúckladné školenie usmernené na širšie a všestrannejšie nosť slovenskosti nášho školstva vzdelanie žiakov. je priaznivo – s pochopením štátOd roku 2000 dodnes prichádza k preusmerneniu školskej práce. Ako vyučujúci predmet do školy sa vracia náboženstvo. nych vrchností – vyriešená. Celú tú problematiku, či už samej reAle všeobecné ťažisko zmien sa viaže hlavne k výchovno-vzdelávaciemu procesu. Požiadavka odbornej pedagogickej formy, prekonávanie vzniknutých uschopnenosti učiteľstva sa v porovnaní s minulosťou zvýdôsledkov, vynieslo na svojich razňuje. ramenách naše, na tie časy predsa dobre organizované učiteľstvo. Od povestného roku 1785, keď začal v Kysáči pôsobiť Zachovalo seba ako profesiu, i prvý učiteľ, ubehlo 231 rokov. V priebehu tých rokov sa Učiteľ Pavel Šinkovic v kysáčskom školení mnoho toho zmenilo a odohralo. Tak slovenskosť školy, ako predpoklad pre svoje ďalšie profesionálne pôsobenie, ale i ozaj obrovský početné staré, nie pre školy stavané budovy boli v roku predpoklad národnostného obstátia celej našej menšiny... 1967 vystriedané centralizovaním školskej výučby. PovestŤažká a búrlivá doba zo šíkov učiteľstva vyčlenila skvelé né štvorsediskové a šesťsediskové lavice a jednokrílna skriňa so postavy, ktorým doteraz nikto a nikdy nevyriekol slová úcty a uznania. Boli to: Karol Lilge, Ferdo Klátik zo Starej Pazovy, stojacou tabuľou boli vystriedané Ján Podhradský a Juraj Miškovic z Hložian, Peter Šimkovic a súčasným školským nábytkom a Ján Ededy z Kysáča, Martin Kmeť zo Silbaša, Michal Kyseľa rôznymi vyučovacími, audiovizuálnymi prostriedkami, pravda, i z Pivnice, Ján Vitéz z Dobanoviec, Ján Čajak st. a Samuel elektronické zložky sú v bežnom Šiška z Petrovca, Štefan Vierg z Aradáča, Andrej Gabríni, Andrej Seďori, Vilma Štatová z Padiny, Andrej Miháľ, Jozef procese samozrejmosťou. V škoŠifel, Vladimír Gábriš, ako i Marta a Štefan Cickovci z Kovale je zorganizovaná kabinetná čice a iní. výučba, rozmanitá skupinová Paralelne s týmito organizačnými a personálnymi otázpráca. Škola sa hrdí dvoma telocvičňami, početnými športovými kami v našom učiteľstve sa zaktualizoval problém slovenských učebníc. Nikto z tuná pôsobiacich učiteľov nebol ihriskami, tu je i výrobná dielňa pre pracovné uschopňovanie účastníkom v písaní učebníc. Jednoducho povedané skúseUčiteľ Pavel Cesnak ností v zostavovaní a písaní učebníc nebolo! No bez učebníc žiakov na prispôsobovanie sa z Kulpína premenám. Tu je i knižnica úspešná ďalšia výučba nebola mysliteľná. Vyzývavá otázka znela: „Kto sa s tým prvý popasuje?” Našlo sa odvážnych s fondom 8 500 kníh. Tiež i školská kuchyňa. Detský pobyt priekopníkov v tejto práci. Vypätím síl nášho učiteľstva sa v škole sprevádzajú výnimočné zdravotno-hygienické opattáto naliehavá otázka postupne doriešila... renia... Teda zmien, a to tých radikálnych, je ozaj mnoho. Avšak Celkovú prácu zabezpečovania učebníc na svojich ramenách vyniesli: Ferdo Klátik, Štefan Kvas, Mária Rusnáková, vo vyučujúcom procese a vo vyučujúcich cieľoch rozdielu Ján Podhradský, Darinka Viestová, Vladimír Mičátek, Ján niet! Čajak st., Samuel Slavka, Emil Spevák, Gustáv Klobušický, Tak ako kedysi dávno prví učitelia Samuel Záborský a Jozef Valentíny pripravovali svojich žiakov na bežný život, Gustáv Boldocký, Štefan Vierg, Juraj Miškovic... Učebnice vydávala Kníhtlačiareň v Petrovci. na to, aby rozumeli svetu, v ktorom sa vtedy žilo, to isté Úplná presiaknutosť školskej práce náboženstvom pred ako nejaký dedičný odkaz a nevyhnutnú požiadavku, akoby prvou svetovou vojnou bola už sekularistickým úsilím medzi jeden druh testamentu, zanechali všetkým ostatným generádvoma svetovými vojnami zredukovaná na jeden z vyuču- ciám za sebou, nuž i našej. K tmu azda ešte dodať: Rozumieť i novinky, ku ktorým sa bežný život dopracoval... • júcich predmetov...

19


rodokmeň

|

ján guba /

— rodinný archív zuzany chrčekovej (horňákovej) |

Chrčekovci v Pivnici – pivňickí Chrčkáci

P

riezvisko Chrček sa vyskytuje v Erdevíku, Iloku, Ľube, iba 6 sa dožilo plnoletosti. Zuzana (31. 3. 1808 – 20. 12. B. Palanke, B. Petrovci, Pivnici, Selenči, Silbaši... Tak 1872) sa vydala 16. 11. 1825 za Štefana Kubicu (Štefan – píše Dr. Daniel Dudok vo svojom diele Priezviská Slovákov Alžbeta Mocko). Juraj bol v poradí siedme dieťa (7. 4. 1812 v Juhoslávii, Nový Sad 1999. Pomenovanie vzniklo z názvu – 10. 11. 1894) a za životnú družku si zvolil 4. 11. 1833 malého poľného zvieraťa – hlodavca, alebo od malého po- Alžbetu Pisklu (Martin – Judita Mikulko). Po smrti manželky pudivého človeka. Je málo frekventované a zapisované ako: zosobášil sa 13. 3. 1853 s vdovou Julianou, rod. BytčanoChrček, Herček alebo Hrček, Hrcsek, Hercsek, totiž tak ako vou. Pavel žil v období 26. 11. 1818 – 22. 6. 1836, ale iných to vedel ten-ktorý zapisovateľ. V USA je zapísaný ako Her- údajov o ňom niet. Juliana (11. 8. 1821 – ??) si za manžela chek. zvolila 29. 10. 1838 Adama Fačaru (Ondrej – Judita RumaPrvý záznam je z roku 1672 iba ako pomenovanie Her- nová), Katarína sa stala manželkou 28. 10. 1844 Michala csek. Prvé sčítanie obyvateľstva na týchto priestoroch bolo Kubinca (Michal – Katarína Burkušová). Dvanásty v poradí počas panovania Márie Terézie v roku 1715. Michael Hrcsek bol syn Ján (7. 7. 1826 – ??), ktorý vernosť prisahal 20. 9. žil v usadlosti Istebné (Slovensko), Joanes Hercsek v Kos- 1845 Márii Tótovej (Štefan – Judita Kunštárová). tolišti, tiež Joanes Hercsek v tom istom roku bol zapísaný Michal Chrček (Štefan – Anna Bartošová) a Alžbeta Hena usadlosti Lopušné pažite v okolí Trenčína. Maďarská melová (Ján – Katarína Čuhová) mali sobáš 10. 2. 1806. štatistika uvádza Jánosa Hercseka v roku 1923. Z telefónMartin Chrček s manželkou Máriou, rod. Valentíkovou, neho zoznamu sa dozvedáme, že Ivan Hrček žije v okolí splodili 12 detí, ale k oltáru odprevadili iba dve dcéry Žiliny a Štefan Hrček v Bratislave. Známy slovenský gene- a dvoch synov. Alžbeta (21. 4. 1801 – ??) sa vydala 19. alóg Mgr. Peter Brindza, PhD., mi odpísal, že sa vo svojom 2. 1821 do Selenče za Ondreja Surového (Matej – Mária bádaní s priezviskom Chrček nestreMandáčová). Anna (25. 1. 1806 tol. – 25. 3. 1870) prisahala 10. Predpokladám, že všetci tí Chrče11. 1823 Jozefovi Hemelovi kovci, čo sa spomínajú v slovenských (Ján – Katarína Čuhová). Šteosadách v Báčke a Srieme, majú fan (18. 8. 1816 – ??) stál pred pivnický pôvod. oltárom 18. 11. 1839 s Máriou, Do matrík SEAVC v Pivnici je do rod. Cigánikovou (Michal – Alžroku 1920 zapísaných 309 narodebeta Hudáková). Jedenásty ných – pokrstených Chrčekovcov, do v poradí bol Juraj a vernosť matriky zomretých zapísali 179 pohprisahal 16. 11. 1843 Kataríne rebov. Matrika sobášov do roku 1940 Morvayovej (Ján – Anna Matuzaznamenala 149 mladomanželov, čo šíková). Mali štyri dcéry, iba si vernosť prisahali pred oltárom, 82 Zuzana (19. 11. 1849 – 22. 2. mládencov a 67 dievok s priezviskom 1926) zostala nažive a vydala Chrček. sa 27. 11. 1869 za Martina Rodiny Chrčekovcov pricestovali Karpišťáka (Martin – Alžbeta na Pivnicu zo zatiaľ nezistenej lokaliNeuročný). ty už v prvej vlne prisťahovalcov. Boli Prvý zapísaný do matriky to Ondrej Chrček s manželkou Katanarodených Michal Chrček sa rínou, rod. Mahdíkovou, a dcéry Anna zamiloval do Kataríny Štefeko(manželka od 26. 1. 1806 Pavla Pinvej a slávnostný sľub dali pred tíra; Juraj – Juliana Salaji) a Alžbeta oltárom a farárom Pavlom Kri(1789 – 24. 2. 1795), synček Ján, žanom 13. 11. 1809. Pán staktorý umrel ako dieťa 31. 10. 1791. rejší bol Štefan Chrček, čo Štefan Chrček s manželkou Annou, svedčí, že boli rodina. Mladá rod. Bartošovou, a synmi Štefanom nevesta mala za oddavača Pava Michalom. Ján Chrček s manželkou la Jonáša. Manželstvo bolo poKatarínou, rod. Imrekovou, s dcérou žehnané 12 deťmi, žiaľ, polovicu Katarínou (1784 – 1. 3. 1842). Martin vyprevadili na večný odpočinok. Juraj Chrček st. s manželkou ako mladomanželia Chrček s manželkou Máriou, rod. VaŠtefan bol najstarší (27. 12. lentíkovou. V tých rokoch rodina Mahdíkovcov žila aj v Pa- 1811 – 30. 6. 1867) a prvý predstúpil k oltáru s Annou, lanke. rod. Anjelikovou (Juraj – Alžbeta Kadlíková), 26. 11. 1832. V ich rodine určite boli: Ondrej Chrček (? – 17. 7. 1800), Zuzana (7. 5. 1814 – 12. 2. 1849) podala pravicu 7. 11. Štefan, umrel 70-ročný 2. 9. 1811 – Ondrej, umrel 68-roč- 1833 Michalovi Maďarovi (Ján – Alžbeta Čuhová). Požehný 5. 6. 1812. Ďalší Štefan Chrček umrel v dome č. 412 dňa nanie im dal farár Samuel Borovský. Michal (30. 7. 1818 16. 7. 1863. – ??) zastal pred oltár 5. 11. 1838 a vyvolenou bola Judita Prvý zapísaný v matrike narodených je Michal Chrček (1. Činčuráková (10. 9. 1820 – ??; Ján – Anna Supeková). O 8. 1792 – ??), štvrté dieťa rodičov Ondreja a Kataríny, rod. tejto dvojici niet údajov o smrti, je predpoklad, že sa vyMahdíkovej. Potom mali ešte Zuzanu (11. 3. 1796 – ??), sťahovali do Grgu (Višnjićevo), kde i dnes žije početná ktorá sa 20. 8. 1811 stala manželkou Ondreja Kilinčániho, rodina Chrčekovcov. Brat Ondrej (2. 8. 1820 – 4. 10. a potom i Ondreja, ktorý umrel v detskom veku. Predtým 1863) mal sobáš v ten istý deň a jeho manželkou sa stala deti nosievali ku krstu do Selenče, Kulpína alebo Petrovca. Alžbeta Vlčeková (13. 9. 1821 – 19. 11. 1905) (Pavel – Tam sa odbavovali aj sobáše až po 1. 8. 1795. Zuzana Čuhová). Katarína (21. 8. 1822 – 20. 7. 1865) sa Prvý sobáš bol až vtedy, keď levita Andrej Liptay zložil stala manželkou 28. 10. 1841 Juraja Krošláka (Ján – Kataskúšku a stal sa farárom. Pred oltárom prisahali 14. 11. rína Blatnická). V poradí desiate dieťa bola Mária (24. 6. 1797 Štefan Chrček (Štefan – Anna Bartošová) a Eva Klúči- 1829 – 5. 2. 1897), vydala sa 16. 11. 1848 za Jána Valenková (otec Juraj...). Menovaná dvojica splodili 12 detí, ale tíka (Pavel – Mária Bendová).

20


|

ján guba /

— rodinný archív zuzany chrčekovej (horňákovej) | rodokmeň

Anna Chrčeková (9. 5. 1819 – 23. 6. 1862) bola jediné dieťa zapísané v pivnickej matrike, rodičov Michala a Alžbety, rod. Hemelovej. Vydala sa 15-ročná za 18-ročného Martina Činčuráka (Ján – Katarína Supeková) 11. 11. 1833. Martin Chrček (bez iných údajov) mal sobáš s Katarínou, rod. Salčákovou (Ján – Katarína Imreková), vdovou po Pavlovi Anjelíkovi 18. 11. 1839. Vdovec Juraj Chrček už 40-ročný sa zosobášil s 33-ročnou vdovou Julianou, rod. Bytčanovou. Mali päť detí, ale iba Ondrej (22. 11. 1861 – 19. 8. 1928) sa dožil sobáša 14. 11. 1885 so Zuzanou, rod. Vachulovou (Samuel – Katarína Durgalová).

Mária (6. 9. 1878 – ??), Ján (14. 2. 1880 – ??), Jozef (18. 3. 1883 – ??), Ondrej (27. 9. 1884 – ??), Štefan 14. 12. 1887 – ??) a Pavel (1. 2. 1893 – ??) sú bez ďalších údajov, žili v rodinnom dome s číslom 412, Pavel bol narodený v tom istom dome, ale v tých rokoch bolo nové číslovanie, ich rodinný dom dostal číslo 591. Predpokladám, že sa rodina presťahovala do iného prostredia. Matej Chrček (25. 2. 1837 – 1. 1. 1902) bol druhým dieťaťom Juraja a Alžbety Pisklovej. Družku do života si zvolil 26. 11. 1855, keď prisahal Juliane, rod. Cibulovej (24. 4. 1838 – 30. 11. 1858; Matej – Juliana Gazdíková). Juliana (7. 1. 1843 – ??), piata v rodine, si zvolila 17. 8. 1861 za manžela Jána Jakuša (Ondrej – Katarína Pavlíková). Nasle-

Juraj Chrček st. s manželkou a ženy narodené ako Chrčekové

Manželstvo Jána Chrčeka a Márie, rod. Tótovej (16. 3. 1827 – ??) prispelo do matriky narodených synmi: Pavlom a Jozefom. Pavel (17. 1. 1849 – 1913 Grk, Višnjićevo) podal pravicu 30. 10. 1868 Zuzane Čobrdovej (18. 2. 1850 – 1. 7. 1883; (Juraj – Alžbeta Imreková). Po smrti manželky sa oženil s vdovou Zuzanou Klúčikovou. Jozef (7. 3. 1852 – ??) povedal pred oltárom áno 24. 1. 1875 Zuzane, rod. Bohunkovej (Ondrej – Juliana Grňapová). Pavel a Zuzana splodili sedem detí. Najstarší bol Pavel (27. 8. 1869 – 6. 11. 1948), vyučil sa za krajčíra a za manželku si zvolil 1. 2. 1893 Julianu, rod. Šusterovú (Michal – Zuzana Petríková), žil v Kovačici. Dcéra Zuzana sa vydala 21. 11. 1891 za Michala Valentíka (Juraj – Katarína Grňová). Alžbeta (27. 9. – 18. 5. 1964) prisahala pred oltárom 21. 11. 1893 Pivničanovi žijúcemu v Grgu Štefanovi Hemelovi. Michal Chrček (29. 4. 1879 – ??) nemá zaznamenané iné údaje, iba pripomienku, že žil v Grku, kde dostal prímenie Kiťoš. Juraj bol v poradí šiesty narodený v Pivnici 1. 4. 1881 a ďalšie údaje o ňom sú v Šíde, kde žil s manželkou z rodiny Činčurákovej. Jozef s manželkou Zuzanou, rod. Bohunkovou splodili desať detí, z nich tri umreli v detskom veku. Michal (21. 9. 1876 – 20. 5. 1931) bol druhý v poradí, 24-ročný, povedal 15. 11. 1900 osudové áno Zuzane, rod. Stalmovej (Ján – Zuzana Čérna). Ďalšie deti – Michal (21. 9. 1876 – ??),

doval Michal (12. 8. 1845 – 20. 5. 1931), ktorý do manželstva vstúpil 13. 1. 1868 s Julianou, rod. Mockovou (Michal – Anna Rumanová). Jozef bol ôsmym dieťaťom (8. 3. 1851 – ??) a toto sú jediné údaje o ňom zapísané v pivnickej matrike. O Juliane, poslednom, deviatom dieťati tejto rodiny (22. 2. 1858 – 15. 11. 1923) je záznam, že umrela ako vdova po Pavlovi Vargovi. Po ovdovení Matej žil v manželstve od 17. 5. 1860 s Julianou, rod. Durgalovou (Jozef – Zuzana Rumanová) a spolu splodili ešte osem detí, ale iba dve prežili detstvo. Zuzana ako prvá ešte len 16-ročná sa vydala 25. 4. 1874 za Juraja Hodoliča (Juraj – Zuzana Sláviková). Ján bol tretím v poradí a 29. 11. 1883 podal pravicu Kataríne, rod. Žihlavskej (Štefan – Mária Činčuráková). Štefan Chrček (matka Valentíková) v manželstve s Máriou, rod. Cigánikovou, splodili osem detí. Zuzana bola prvá (23. 9. 1840 – 13. 5. 1885) a už sedemnásťročná sa vydala 5. 11. 1858 za Pavla Šimona (Pavel – Alžbeta Moráveková). Piatym deckom bol Štefan (11. 12. 1849 – 30. 9. 1905). Pred oltár si zastal 12. 11. 1869 a ruku podal Zuzane, rod. Mackovej (Ján – Zuzana Kubicová). Sestra Mária mala sobáš 30. 12. 1870 s Pavlom Nímetom (Michal – Katarína Činčuráková). Pavel Chrček (20. 1. 1855 – 1. 7. 1910) sa 19-ročný 23. 11. 1874 zosobášil s Julianou, rod. Maďarovou (Ján – Mária Valihorová).

21


rodokmeň

|

ján guba /

— rodinný archív zuzany chrčekovej (horňákovej) |

Po smrti manželky Márie Štefan sa znovu oženil 21. 2. 1858 s vdovou Annou, rod. Imrekovou (Ján – Eva Činčuráková). Splodili päť detí, tri umreli v mladom veku. Syn Ondrej (13. 12. 1860 – 13. 6. 1937) si 24. 11. 1879 zastal pred oltár s Katarínou, rod. Šusterovou (Ondrej – Zuzana Kubincová), Alžbeta (12. 10. 1862 – 26. 9. 1909) sa vydala 12. 5. 1880 za Michala Belániho (Michal – Zuzana Papová). V manželstve Pavla a Juliany, rod. Maďarovej bolo desať novorodeniatok, ale aj päť predčasných pohrebov. Pavel (10. 11. 1875 – 6. 11. 1948) si družku do života zvolil 16. 4. 1894 a prisahal Juliane, rod. Kubincovej (Michal – Zuzana Šimonová). Sestra Juliana (19. 7. 1878 – 18. 3. 1929) podala pravicu Michalovi Dingovi (Michal – Alžbeta Mareková). Ondrej (7. 7. 1884 – 22. 4. 1947) prisahal 27. 2. 1905 Juliane, rod. Séčovej (Ján – Juliana Šonkolová). Mladšia Zuzana (13. 12. 1891 – 21. 12. 1916) sa stala manželkou 27. 12. 1909 Jána Rumana (Pavel – Juliana Maďarová). Staršia sestra Mária mala 23 rokov, keď 12. 1. 1911 prisahala 25-ročnému Jozefovi Imrekovi (Pavel – Judita Pavelková). V manželstve Štefan Chrček a Anna Anjelíková (Andel/ Andelík) mali tri dcéry: Katarínu (24. 10. 1837 – 13. 3. 1840), Zuzanu (5. 12. 1839 – 2. 10. 1866) a Alžbetu (4. 1849 – 26. 9. 1909). Zuzana bola manželkou od 31. 10. 1858 Pavla Činčuráka (Pavel – Anna Halaská) a Alžbeta (1. 4. 1842 – 26. 9. 1909) sa 2. 3. 1862 stala manželkou Juraja Valihoru (Juraj – Katarína Šimová). Zaznamenaný je i sobáš vdovca 30-roč. Štefana Chrčeka 24. 10. 1844 s vdovou 24-roč. Annou, rod. Belániovou (Adam – Katarína Škrhová). Ku krstu odprevadili šesť ratolestí. Do dospelosti sa dožili tri. Juliana sa vydala 26. 7. 1863 za vdovca Pavla Bohunku. Štefan bol štvrté dieťa (8. 3. 1851 – ??) a pred oltárom prisahal vernosť 22. 1. 1874 Juliane Činčurákovej (Samuel – Anna Rumanová). Mladšia sestra Katarína (16. 9. 1853 – 19. 7. 1929) sa vydala skorej, 21. 11. 1871, tiež za vdovca 24-ročného Petra Slávika. V manželstve Michala Chrčeka a Judity Činčurákovej svetlo sveta uzrelo osem detí. Katarína im bola tretie dieťa (28. 3. 1844 – ??), Zuzana (5. 11. 1846 – ??), Juraj (23. 4. 1852 – ??), Michal bol siedmym dieťaťom (1. 11. 1854 – 6. 1. 1916). O týchto niet údajov o sobášoch a úmrtí, čo je predpokladom, že sa vysťahovali z Pivnice. Ondrej Chrček (22. 11. 1861 – 19. 8. 1928), rodičov Juraja a Juliany, rod. Bytčanovej sa jediný z ich päť detí dožil plnoletosti. Oženil sa 14. 11. 1885 so Zuzanou, rod. Vachulovou. Tiež splodili päť detí, prvé utratili po pôrode. Ondrej bol druhý (7. 11. 1887 – 12. 6. 1953 OHIO, USA) a 19. 4. 1905 mal sobáš s Julianou, rod. Gubovou (Michal – Katarína Vachulová). Potomstvo tejto dvojice žije v USA s priezviskom HERCHEK, tiež mi je to rodina. Michal (21. 9. 1890 – 18. 2. 1920) nemá iné údaje. Samuel (20. 3. 1895 – 19. 11. 1970) bol vyučený za holiča, ale vedel opravovať i hodiny. V detstve sa potuloval po salašoch v okolí Vrbasu. Oženil sa 24. 11. 1913 s Katarínou, rod. Blatnickou (Michal – Zuzana Králiková). O Zuzane je iba údaj narodenia 28. 2. 1900. V manželstve Ondreja Chrčeka a Alžbety, rod. Vlčekovej, život dostalo osem detí, ale tri umreli v detskom veku. Najstarším bol Ondrej (23. 11. 1842 – 24. 11. 1891), do života kráčal od 21. 7. 1861 s Julianou, rod. Žilajiovou (Štefan – Zuzana Macková). Sestra Mária sa vydala 11. 11. 1867 za Štefana Tóta (Štefan – Alžbeta Cechmajstrová). Michal (21. 11. 1854 – 31. 10. 1897) si pred oltár zastal 12. 11. 1875 s Katarínou, rod. Žihlavskou (Juraj – Terézia Tótová). Juraj (22. 4. 1859 – ??) žil v manželstve od 27. 11. 1882 so Zuzanou, rod. Maronovou (Štefan – Juliana Herčeková). Dcéra Alžbeta bola posledná v rodine a 6. 11. 1878 sa stala manželkou Jána Belániho (Ján – Anna Kubicová).

22

V matrike sobášov niet údaja o sobáši Pavla Chrčeka a Zuzany Forgáčovej, niet údajov o ich potomstve v matrike narodených, ale sú údaje v matrike sobášov, keď si k oltáru pozval 15. 11. 1867 ich 24-ročný syn Ján Katarínu Gapčovú (Ondrej – Eva Móricová). Manželstvo Štefana Chrčeka (matka Mária Cigániková) so Zuzanou, rod. Mackovou splodilo šesť detí, do života vstúpilo päť. Samuel (7. 2. 1873 – ??) kráčal od 14. 11. 1892 spolu s Katarínou, rod. Belániovou (Ondrej – Katarína Tótová), Zuzana sa vydala 16. 10. 1893 za Michala Valentíka (Jozef – Katarína Pintírová). Ďalší dvaja synovia: Štefan má údaje iba o narodení (8. 4. 1881 – ??) a Michal (22. 7. 1883 – ??) podal ruku 12. 11. 1903 Alžbete, rod. Belániovej (Ján – Alžbeta Chrčeková). Naposledy Mária sa vydala 22. 10. 1906 za Jána Klúčika (Ján – Zuzana Imreková). Vdovec Pavel Chrček sa oženil 23. 9. 1883 s vdovou Zuzanou, rod. Klúčikovou, mali deti narodené v Pivnici: dcéru Katarínu (14. 9. 1884 –1952 Erdevík), syna Jozefa (7. 2. 1887 – ??), ktorý si manželku Katarínu, rod. Stalmovú (Ján – Zuzana Čérnyová) po sobáši 11. 10. 1906 odviedol do Grku (Višnjićevo). Ján (29. 4. 1889 – ??) nemá údaje v Pivnici, je pripomienka, že tiež žil v Grku (Višnjićevo), kde dostal prímenie Bílí. Mali ešte Samuela, ktorý umrel hneď po narodení. V manželstve Ondreja Chrčeka a Juliany, rod. Žilajiovej, na svet priniesli deväť detí, dve umreli v detskom veku. Ondrej (21. 11. 1862 – ??) a Ján (12. 1. 1866 – ??) mali sobáš v ten istý deň: 26. 2. 1884. Ondrej prisahal vernosť Zuzane, rod. Čásarovej (Juraj – Zuzana Sičová) a Ján podal ruku Zuzane, rod. Kámaňovej (Štefan – Mária Horáková), manželstvo bolo bezdetné a krátko trvalo. Po úmrtí manželky Ján prisahal Juliane, rod. Kováčovej (Pavel – Katarína Bačíková). Dcéra Juliana (17. 12. 1867 – 19. 11. 1916) nemá iné údaje, prestúpila k nazarénskemu vierovyznaniu. Michal (6. 9. 1872 – ??) mal sobáš 5. 7. 1893 so Zuzanou, rod. Žihlavskou (Ján – Zuzana Mudrochová). Po smrti manželky ako 26-ročný vdovec prisahal vernosť 7. 2. 1899 dievčine Zuzane, rod. Belániovej (Juraj – Zuzana Činčuráková). O Jurajovi (23. 4. 1875 – 14. 8. 1897) je iba údaj o narodení a úmrtí. Zuzana (20. 7. 1877 – 25. 2. 1964) bola manželkou od 17. 12. 1896 Štefana Slávika (Juraj – Zuzana Imreková), žili v Iloku. Naposledy mali Katarínu (6. 4. 1883 – 1968), vydala sa 22. 11. 1902 za Jána Čobrdu (Ján – Anna Cibulová), boli nazarénskeho vierovyznania. Michal Chrček s manželkou Julianou, rod. Mockovou, mali dve dievčence a dvoch chlapcov. Jedno dievčatko im umrelo v detskom veku. Syn Štefan (16. 12. 1871 – ??) si vyvolil 10. 11. 1890 za družku do života Zuzanu, rod. Kámaňovú (Pavel – Katarína Čuhová). Dcéra Juliana prisahala vernosť 1. 11. 1893 Ondrejovi Valentíkovi (Pavel – Mária Bélová). Michal (17. 10. 1880 – 6. 1. 1916) podal ruku 1. 11. 1899 Juliane, rod. Belániovej (Ján – Alžbeta Chrčeková). Michal zakončil životnú púť počas Veľkej vojny (prvá svetová vojna) v čiernohorskom Bijelom Polji. Zuzana Chrčeková, dcéra Štefana a Juliany, rod. Činčurákovej (16. 5. 1875 – ??), sa vydala 29. 4. 1893 do Silbašu za Juraja Tušiaka (Michal – Zuzana Baďurová). O synovi Štefanovi je iba údaj o narodení – 23. 5. 1880. Samuel (25. 7. 1883 – 6. 11. 1928) v krátkom živote prežil od 15. 11. 1902 s Julianou, rod. Grňovou (Michal – Eva Ďugová). Michal bol deviatym dieťaťom (3. 8. 1895 – 8. 1. 1968) Štefana a Juliany, rod. Činčurákovej, niet ďalších údajov o ňom. Manželstvo Michala a Kataríny, rod. Žihlavskej, požehnané bolo 8 dietkami, nie všetky dožili aj sobáše. Michal bol najstarší (24. 2. 1877 – ??), už ako 23-ročný podal pravicu 14. 11. 1900 Zuzane, rod. Valentíkovej (Pavel – Juliana Týrová). Zuzana (14. 2. 1879 – 20. 1. 1924) sa stala 28. 1.


|

ján guba /

— rodinný archív zuzany chrčekovej (horňákovej) | rodokmeň

1902 manželkou Michala Kováča (Michal – Zuzana Zajaco- 1891 – 1. 12. 1955) bol tretím synom a 25. 2. 1919 prisahal vá). Alžbeta (8. 4. 1886 – 15. 7. 1971) si zvolila 28. 2. 1906 Kataríne, rod. Týrovej, (Michal – Katarína Valentíková) a po za manžela Jozefa Belániho (Štefan – Zuzana, rod. Melichá- jej smrti (15. 3. 1925) sa oženil s Evou, rod. Kámaňovou. rová). Michal Chrček a Zuzana, rod. Žihlavská, splodili iba dve Juraj Chrček a Zuzana, rod. Maronová, v manželskom deti, prvé umrelo pri pôrode a syn Michal (6. 9. 1895 – 8. živote sa tešili 14 ratolestiam, ale mali aj päť smútočných 9. 1948) si zvolil 9. 11. 1920 za družku do života Juditu období. Najstaršia Alžbeta (6. 9. 1883 – 7. 8. 1908) bola Chalkovú (Kalko) (Jozef – Judita Valentíková). Michal umrel manželkou od 4. 6. 1903 Pavla Čobrdu (Pavel – Zuzana v trestnom pracovnom tábore v Požarevci. Rumanová), vysťahovali sa do USA, Alžbeta umrela v TenŠtefan Chrček (11. 12. 1849 – 30. 9. 1905) s manželnessi. Juliana bola manželkou od 8. 9. 1904 Jána Rumana kou Zuzanou, rod. Mackovou, sa tešili krstom šiestich (Martin – Zuzana Čobrdová), žili v Erdevíku. Daniel (17. 7. detí, ale piatim vystrojili svadby. Julka im umrela v det1888 – 13. 9. 1958), sa prvý raz zosobášil s Alžbetou Ru- skom veku, potom mali Samuela (7. 2. 1873 – ??), Zuzamanovou 28. 11. 1911. Mali troch synov, ktorí poumierali nu (10. 9. 1875 – 23. 1. 1961), Štefana (8. 4. 1881 – ??), v útlom veku. Po smrti manželky sa oženil 14. 5. 1922 s vdovou Alžbetou, rod. Imrekovou (Michal – Mária Turčanová). Po druhom ovdovení po tretíkrát vstúpil do manželstva 11. 11. 1929 s vdovou Katarínou, rod. Slávikovou (Peter – Katarína Chrčeková). V týchto manželstvách nebolo potomstva. Zuzana (10. 5. 1890 – ??) podala ruku 27. 4. 1909 Samuelovi Kmeťkovi (Samuel – Eva Sláviková), žili v sriemskej osade Ľuba. Štefan (26. 6. 1892 – ??) sa zamiloval do Alžbety, rod. Strehárskej (Adam – Juliana Papová) a 31. 10. 1912 mali sobáš. Katarína (2. 8. 1898 – 10. 1. 1946) sa stala 24. 4. 1918 manželkou Michala Gubu (Michal – Katarína Vachulová). Boli to moji starí rodičia. Anna (25. 9. 1906 – 16. 8. 1966) bola od detstva chromá, žila v rodine Gubovej a po smrti Juraj Chrček st., mladý zať Ján Chrček a veselí mladíci sestry Kataríny sa presťahovala k staršej sestre do Ľuby. Eva a Pavel boli blížence a posled- Michala (22. 7. 1883 – ??) a Máriu (25. 8. 1888). Údaje o né deti dvojice Juraja a Zuzany. Narodili sa 11. 5. 1908. tejto rodine sú nekompletné, pretože sa časť rodiny prePavel umrel v detstve a Eva sa 8. 5. 1926 vydala za Micha- sťahovala do Šídu, kde aj dnes žijú potomkovia. Niektorí la Činčuráka (Jozef – Katarína Belániová). z nich sa vrátili do Pivnice a tu pokračovali rozvíjať rod Daniel Chrček s prvou manželkou Alžbetou, rod. Ruma- Chrčekovcov po meči. Najstarší syn Samuel si za družku novou, mali troch synčekov, poumierali narýchlo po pôro- do života zvolil 14. 11. 1892 Katarínu, rod. Belániovú doch. V druhom manželstve nemal potomstva, ako ani (Ondrej – Katarína Tótová). Mali štyri deti, dve sa nedov treťom. žili sobášov. Prvorodená bola Juliana (2. 1. 1894 – ??), Štefan a Alžbeta, rod. Strehárska, mali tri deti, Alžbetu Samuel bol tretí (11. 1. 1905 – 2. 4. 1925). Zuzana sa – umrela v detskom veku, Štefana (27. 11. 1920 – 1997) stala družkou 16. 10. 1893 Michala Valentíka (Jozef – a Jána (2. 6. 1923 – 2. 4. 1973). Bratia pokračovali v sta- Katarína Pintírová). Štefan si mladuchu vyhľadal v susedrorodičovskom remesle, vyučili sa za stolárov. V ich dielni nom Silbaši. Bolo to 18. 2. 1901, keď podal ruku Judite bol vyhotovený prvý stôl pre potreby rodiaceho sa TTKP Čermákovej (Ján – Zuzana Melichová). Dva roky mladší (Tabl tenis klub Pivnica). Na ňom si zmeriavali sily bratia Michal sa zamiloval do Alžbety Belániovej (Ján – Alžbeta Baďurovci, Lamošovci, Kobar, Slávik... ale aj majster Ma- Chrčeková). Zosobášili sa 12. 11. 1903. Naposledy i Máďarska Ferenc Šóš, majster Juhoslávie Viliam Harangózo zo ria prisľúbila vernosť 22. 10. 1906 Jánovi Klúčikovi (Ján Subotice. Ján bol zakladateľom stolárskej dielne Obnova, – Zuzana Imreková). ktorú potom prebral brat Štefan a bol riaditeľom až do odSamuel Chrček po úmrtí manželky Kataríny, rod. Belánichodu do dôchodku. Štefanov syn, tiež Štefan, pracoval ako ovej, 8. 3. 1918 a po smrti brata Štefana, ktorý zahynul úradník v obci, má syna, ktorý žije v Čechách. Jánov syn, v roku 1915 v prvej svetovej vojne, si za spoločníčku do tiež Ján, vyštudoval elektrotechniku v Niši, nebol ženatý, života zvolil zosnulého bratovu manželku Juditu, rod. Čeržije na dôchodku v starorodičovskom dome v Pivnici. mákovú. Jedno obdobie žili v Šíde, potom prišli do Pivnice, Ján Chrček s manželkou Katarínou, rod. Žihlavskou sa kde sa im narodil syn Juraj 21. 2. 1922. Vetva rodiny pokratešili siedmim krstom, ale iba štyrom sobášom svojich detí. čuje sobášom Juraja s Julianou, rod. Kubincovou, v roku Osemnásťročný Ján (2. 5. 1885 – ??) stál pred oltárom 1941. Mali tiež Juraja, môjho spolužiaka, a dcéru Zuzanu. a prisahal vernosť 2. 11. 1903 Kataríne, rod. Slávikovej V bádaní po textoch o Chrčekovcoch je možné, že sú nie (Štefan – Alžbeta Kámaňová). Pavel (13. 6. 1889 – 21. 10. všetci spomenutí a zoradení pre nedostatok hodnoverných 1968) si zvolil 7. 11. 1907 Julianu Lamošovú (Michal – Má- údajov, roztrúsenosť po našich osadách. Budem sa tešiť ria Pecníková) pre spoločnú cestu do života. Jozef (31. 1. upozorneniu na možné nedostatky. •

23


poučky (11)

|

samuel koruniak |

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

Môžeme pohnúť? Preveriť ešte, či máme všetci pasoše, ličnie karty...

P

očas letných mesiacov (zväčša v júli, v auguste a v poslednom období aj v septembri) väčšiu časť zamestnancov zastihne letný, dovolenkový ošiaľ. Azda sme na to zvyknutí, že si predovšetkým cez leto vyčerpáme väčšiu časť dovolenky a odchádzame niekam s rodinou, s kamarátmi osviežiť sa k moru, prípadne niekde na pohorie, alebo proste niekam vypadneme na pár dní, aby sme si oddýchli, nabili baterky na ďalšie pracovné obdobie. V súčasnosti už nie je ani prekvapujúce, že cestovné agentúry nás zaplavujú s ponukami v čase, keď ešte ani na žiaden oddych pri mori, čiže dovolenku nemyslíme. Pri bežnej komunikácii ešte vždy používame doslovne preložený srbský tvar, čiže kalk ročňí (zo srbského slovného spojenia godišnji odmor), na ktorý jazyková verejnosť už viackrát upozornila, a to s hodnotením, že je nespisovný. Je to asi aj z toho dôvodu, že ešte silno pretrváva ekonomická kríza, ktorá sa valí aj cez našu krajinu, pri ktorej si čas dovolenky, čiže cestovanie k moru, musíme aj dopredu naplánovať, aby sme si potom mohli počas ďalších mesiacov urobiť finančný plán a program. Preto už počas jarných mesiacov sa nám dostávajú ponuky cestovných agentúr, alebo vôbec rozmýšľame o nejakom dovolenkovom zájazde. Ak sme však v situácii, že nás v turistickej letnej sezóne peniaze nepočúvajú, čiže nemáme ich nadostač, obraciame sa na lacné ponuky cestovných agentúr (niekedy počuť aj štandardné, hovorené, univerbizované, skrátené slovo cestovka), čiže na ich last minute – sú to zľavnené zájazdy, zväčša v poslednú chvíľu. Ide o prebratý tvar z angličtiny, pričom sa v slovenčine pre toto slovné spojenie nenašiel vhodný slovenský ekvivalent. (SSSJ H – L, 2011) Keďže sme krajina, ktorá nemá morské pobrežie, čiže prístup k vlastnému morskému pobrežiu (sme tým vnútrozemskou krajinou), odchádzame na dovolenku k moru do iných susedných štátov, najmä štátov balkánskeho polostrova. Po rozpade socialistickej Juhoslávie a v dobe sankcií a ekonomickej krízy sme sa predovšetkým odchádzali osviežiť k čiernohorskému prímoriu, čiže do Čiernej Hory (keďže sme do roku 2006 boli v spoločnom štátnom zväzku), kým v posledných rokoch húfne odchádzame aj do Grécka, Turecka, ale aj Chorvátska a Bulharska. To znamená, že takýmto spôsobom opúšťame svoju krajinu a musíme si dovolenkové pohodlie v tvare kúpania sa v mori hľadať v inom, ale predsa v susednom štáte. Pri chystaní sa na cestu, dovolenku, keďže prechádzame štátnu hranicu, si musíme zobrať aj mnohé doklady, z ktorých najdôležitejší je asi cestovný doklad – pas (pri prechode do niektorých štátov stačí aj občiansky preukaz). Práve tu chceme upozorniť na slová, slovné spojenia, ktoré tak často preberáme z blízkeho jazyka, zo srbčiny. Aj pri takýchto každodenných situáciách, kde sme odkázaní aspoň trošku zapojiť jazykový cit, siahneme po nespisovnej, srbskej lexike. Zo srbčiny sme si prevzali aj výraz pasoš, čiže cestovný doklad, ktorý predkladáme na hraniciach.

24

Daný nespisovný, prebratý tvar slova pasoš musíme však vymeniť výrazom pas – cestovný pas (dokument, ktorý oprávňuje osobu cestovať von zo štátu, čiže do zahraničia a späť), a poznáme aj zbrojný pas (oprávňujúci nosiť so sebou zbraň) (KSSJ, 2003). Ako sme to už spomenuli, pri prechode niektorých hraníc (keď ide o občanov našej krajiny, pri vstupe napríklad do Čiernej Hory, alebo aj Bosny a Hercegoviny) nepotrebujeme sa preukázať cestovným pasom, ale iba občianskym preukazom. Slovné spojenie občiansky preukaz, s významom doklad o totožnosti občana, v súčasnej dobe je to kartička, kde sú uvedené všetky základné osobné údaje o občanovi, sa v našej bežnej slovenčine nevyskytuje, alebo je nie v našom diskurze veľmi rozšírené. V tomto prípade sme sa terminologicky a lingvisticky prispôsobovali k administratívnoprávnym termínom ešte počas socialistickej Juhoslávie. Bola vytvorená aj osobitná komisia, predovšetkým vojvodinských slovakistov, ktorí takéto termíny v 70-tych rokoch analyzovali a uviedli do súčasnej jazykovej situácie v socialistickej Juhoslávii. Vtedy sme sa práve takýmito administratívnoprávnymi termínmi vzdialili od slovenčiny na Slovensku, pričom tento akoby defekt cítime podnes. Výsledok tejto komisie bolo vydanie slovníka – Slovník samosprávnych a iných spoločensko-politických termínov a výrazov, Srbochorvátsko-slovenský (Nový Sad, 1979), keď sme zo srbochorvátskeho slovného spojenia lična karta vytvorili priamy preklad osobný preukaz, ktorý sa v súčasnej slovenčine vo Vojvodine zachoval podnes. Preto pri formálnych prejavoch a v tom duchu, že chceme slovenčinu uberať smerom spisovnosti a termínom využívaných na Slovensku, by sme odporúčali pri takomto druhu dokladu, s ktorým sa vždy identifikujeme, používať slovné spojenie občiansky preukaz (niekedy sa vyskytujú iba iniciálky OP). Opravíme ešte titulnú vetu spisovne takto: „Môžeme sa pohnúť? (zvratné sloveso) / Môžeme vyštartovať? Preveriť, či každý má pas, občiansky preukaz.“

V rámci tohto zájazdu Vám ponúkame cestovné poistenie zdarma. Cestovné agentúry, alebo aj mnohé internetové blogy, stránky, fóra venované cestovaniu odporúčajú si pred vycestovaním vybaviť aj cestovné poistenie, ktoré by v prípade úrazu, alebo nejakej inej škody, hradilo niekedy časť, alebo aj celú výšku nákladov. V súvise s výrazom poistenie sa do nášho bežného prehovoru dostalo srbské slovo osiguranje (v našej výslovnosti osigúráňe), ktoré, samozrejme, hodnotíme ako nespisovné, čiže ako prebratý srbský termín. Logicky sme si tak do našej slovenčiny prebrali aj nesprávne slovné spojenia, čiže zložené, adverbiálne tvary so zmeneným srbským výrazom osiguranje – putničko osiguranje (niekedy aj cestovné osigúráňe),


| zdravstveno osiguranje (alebo aj zdravotné osigúráňe), životno osiguranje. Napr. pri cestovaní na Slovensko sme v poslednom čase upozornení na to, aby sme si pred vycestovaním vybavili cestovné poistenie (ak napríklad nemáme prechodný pobyt, alebo slovenský pas, či občiansky), aj tak v našej bežnej komunikácii zapájame iba skrátený, jednoslovný, nespisovný, srbský tvar osiguranje. Spisovná slovenčina pre uvedené nesprávne, prebraté srbské výrazy má spisovné, slovenské ekvivalenty: zdravotné poistenie (v srbčine je to zdravstveno osiguranje), cestovné poistenie (po srbsky putničko osiguranje), životné poistenie (srb. životno osiguranje), poistenie domácností (v srbčine osiguranje domaćinstva), poistenie plodín (po srbsky osiguranje zemljišta), poistenie vozidla (srb. osiguranje vozila) atď. Aj inštitúcie, ktoré vydávajú určité druhy poistenia, majú názov na základe typu poistenia: zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa. Spomenieme aj výraz povinné zmluvné poistenie, skratka PZP, ktoré chráni osobu pri dopravnej nehode (po srbsky saobraćajna nesreća), čiže poisťovňa uhrádza škody, ktoré spôsobíte vlastným motorovým vozidlom cudzej osobe. V súvislosti so zdravotným poistením treba uviesť dosť významný doklad pre občanov EÚ, alebo aj pri cestovaní v rámci EÚ: európsky preukaz zdravotného poistenia (alebo iba európsky preukaz), ktorý je platný vo všetkých krajinách Európskej únie a slúži ako zdravotná karta. Ak sa však na dovolenku do zahraničia vyberieme na vlastnú päsť, čiže vo vlastnej réžii, urobíme to (ak nám to situácia dovoľuje) vlastným motorovým vozidlom (v tomto prípade zväčša autom). Samozrejme, ak chceme šoférovať motorové vozidlo (auto, motorku, alebo aj kamión, autobus, mikrobus), musíme mať v rukách vodičský preukaz. Zasa aj pri takejto životnej udalosti siahneme z jazykovej stránky po termíne, prípadne po slovnom spojení, vetnej konštrukcii zo srbčiny. Vozačka dozvola v srbčine predstavuje dokument, ktorý nás oprávňuje, aby sme šoférovali, manévrovali motorovým vozidlom určitej kategórie. Preto neraz počujeme v našom prehovore posrbčené slovné spojenia pre spomenutý typ dokumentu: „Zložil som za auto.” „Konečne mám vozáčku dozvolu (alebo iba dozvolu).” V slovenčine existuje pre takýto srbský výraz spisovný termín, alebo vetná konštrukcia, ktorú by sme mali využívať vo svojej aj bežnej komunikácii. Vety: „Zložil som za auto.”, „Zajtra skladám za auto.” sa do slovenčiny nedajú priamo preložiť, pretože pôvodia zo srbských: „Položio sam za auto.”, „Sutra polažem za auto.” – hodnotíme ich ako doslovne preložené, nespisovné, keďže slovesá zložiť a skladať znamenajú v tomto prípade niečo iné – môžeme niečo zložiť na niečo, dať dokopy, vzdať sa atď., a nie aj urobiť skúšku zo šoférovania. V slovenčine, aj v tej hovorovej, by sme uvedenú nespisovnú vetu mohli vymeniť úplne do inej podoby: „Urobil som si vodičák (vodičák – štandardný, univerbizovaný, skrátený tvar slovného spojenia vodičský preukaz).” Taktiež ďalšie vety by sme mohli vystriedať potom spisovnými: „Urobil som si vodičský preukaz.”, „Konečne mám v rukách vodičský preukaz.”, „Musíme to zapiť. Po tretíkrát sa ti podarilo urobiť si vodičák/ vodičský preukaz.”

samuel koruniak |

poučky (11)

Pozriem sa ešte, či musíte uhradiť niečo. Áno, ešte ste neuhradili mestský poplatok. Pri cestovaní do väčších, alebo aj tých menších miest, predovšetkým, keď ubytovanie riešime vlastnou cestou, sa nám stane, že zväčša pri odubytovávaní musíme ešte uhradiť, čiže zaplatiť mestský poplatok, alebo daň za ubytovanie v meste, alebo iba mestskú daň. Aj tu sa nám zapojí náš tzv. vojvodinsko-slovenský jazykový cit, keď sa skôr obraciame na srbský ekvivalent a na ten slovenský si nespomenieme, alebo ho ani nepoznáme. Ako sme sa už viackrát pritom pozastavili, pôsobí tu pragmatická jazyková situácia, ktorá ovplyvňuje naše jazykové povedomie, pričom by nás používanie cudzojazyčných, srbských slov nemalo prekvapovať. Keďže cestujeme predovšetkým srbskými cestovnými agentúrami, ktoré na svojej internetovej stránke, letáku, či v katalógu ponúk na danú dovolenkovú sezónu uvádzajú: „Boravišna taksa u sklopu cene putovanja.–, aj samotný slovný výraz boravišna taksa bezproblémovo zaraďujeme do každodennej komunikácie. Pre zložený slovný tvar boravišna taksa by sme vo svojej komunikácii mali uviesť slovenský ekvivalent mestský poplatok. Taktiež sa pri cestovaní dostávame do situácie, že sa v každej krajine Balkánu platí inou menou (môže sa použiť aj výraz valuta, ktorý sa vyskytuje aj v srbčine), pričom si tesne pred cestou musíme vymeniť naše peniaze, čiže srbský dinár za euro, alebo inú menu, ktorou sa platí v danom štáte. Takto okrem nakupovania plaviek, opaľovacieho krému, alebo jedla na cestu, musíme skočiť do zmenárne (po srbsky menjačnica – výraz, ktorý často v našom vojvodinskom diskurze používame), alebo do banky, aby sme tam dostali požadovanú menu krajiny, do ktorej cestujeme. V zmenárni si tak môžeme vymeniť srbský dinár za euro, chorvátsku kunu, bulharský lev, alebo aj za tureckú líru. A po príchode z dovolenky, ak nám v peňaženke zostane nejaká zahraničná bankovka, tak môžeme urobiť spätnú väzbu, čiže vymeniť si ju za srbský dinár. Okrem iného mnohokrát pred vycestovaním na dovolenku upozornení, predovšetkým bankou, že ak budeme vyberať peniaze z bankomatu, za samotný výber budeme platiť poplatok. Preto sa mnohí rozhodnú platiť peniazmi, ktoré si predtým vymenili, čiže v hotovosti (v srbčine gotovina), alebo môžeme tu použiť aj cudzí, slangový výraz keš, ktorý by sme však mali používať iba v neformálnych prejavoch. Často sa v zahraničí, ale povedzme si pravdu aj na Slovensku a pomaly aj v Srbsku, stretávame so situáciou, že pri vypýtaní si účtu (po srbsky je to račun, v našom prejave je to nespisovné slovo račún – treba sa mu vyhýbať!!!) nám čašník dá otázku: „Budete platiť kartou, alebo v hotovosti?“ Tu by sme ešte spomenuli aj druhy bankových kariet, ktoré sú najčastejšie v obehu, čiže ich najviac využívame. Je to debetná karta (univerbizovaný štandardný tvar debetka), čiže platobná karta, ktorou najviac nakupujeme a môžeme na nej vyčerpať iba prostriedky, ktoré máme na účte. Vedľa tejto stojí ďalší typ platobnej karty, a to kreditná karta (kreditka – štandardné slovo) – ide o kartu s prideleným kreditom, úverom poskytnutým bankou, alebo inou úverovou spoločnosťou, ktorý môžeme prečerpať. (https://sk.wikipedia. org/wiki/Kreditn%C3%A1_karta) •

25


z pera slovenských a srbských autoriek

|

gordana vlahovićová |

Celkom obyčajný príbeh... T

oto je nie práve staničná rozprávka, ale pre ňu bola Ona o tom vie. Akoby zlé správanie neznamenalo radosť. osudová. Šéfka, ku ktorej čosi priletelo, po prepieraní Dočasnú a občasnú. V návrate, v dotyku, vo vytrhnutom prehovorila: pospevovaní ...mesiac hybký blyští sa... v zriedkavých vy„Dajte jej pokoj, nejak prežije!” chádzkach s láskavou pozornosťou, čo ju činí kráľovnou. Ju však staničné ohováračky veľmi nezaujímali. Ani ne- V harmonickom prúde slov, ktoré sa jej dotýkajú a rozobežala za Gogom a Jovanom. Domáci doma spomínali, že chvievajú ušné laloky. Slová láskavé a sladké. Ľahkovážne. sú tie deti ani nie z tohto sveta, a že je ona dobrá a fajnová. Tvorkyne spleti hier. Slová znevážené. Zradné. Kým nePríkladne vyrastala v sivo vylíčenom starom dome na konci zmiznú v polnočnom tikote. Popoluškou aby ju poznačili. druhej ulice. Čítala ľúbostné romány, a čakala. Ukážu na cestu do doliny sĺz. A stalo sa. Nevystatuje sa až tak Vôbec ho nevyhľadávala, ani v plači, aby sa zničila. Chce sa nevyberala. Priam udivuje, že presvedčiť. Ide si vypočuť to, ju sotili k nemu. Prišiel, vypýtal čo je jasné ako deň. Zjavuje sa si jej ruku, akurát tak statemný obraz akoby vypožičaný rosvetsky. Takmer s poklonou. z niektorého francúzskeho filNa starkinom nesúhlase nikto mu. Svah medzi križovatkami. sa nepozastavil. NeprotestovaPustý motel. Izba na prenála vôbec. Iba celá pomýlená jom. Žiarlivá sliepka v obdraa zapýrená stláčala ruky za tých dverách. Vrazí dnu (nie chrbtom. Nedotkla sa ju povesť nohou, nie je kovbojka). Nevidí o dobrej rodine, o pobyte v zana tváre, na posteľ, na rozháhraničí, skúsenostiach, iné to dzané šatstvo. Pohľad spočinie bolo, celkom iné. Pobadala v ňom tigriu silu, celý bol do na chlpatých mužských nohách. Pristihnutých v nevhodnej hneda zjasnený. Tušila, že kvôli nemu bude sa šúchať po situácii. Visiace šnúrky na topánkach. Spustené ponožky. zemi. Že je nebezpečná spoločnosť. Takého má rada. Zvyk- Šnúrky visia. Výstražný sklz po nohách. Nešikovné pohyby nutá na seba, nebezpečná spoločnosť. S ním, zdvojená večerného kresleného filmu. Silný pocit pre rehot. Vychádza hrozba... z nej, vypĺňa izbu, vťahuje sa pod posteľ, roztvára záclony, Nasťahoval sa do domu. Rozšíril posteľ. Zohrial ju. Pokrčil udiera ho po tvári, to cudzie je vyhodené cez dvere, počuť plachtičky. Začaroval pochybnosti. Privábil ju jesť mu z dla- ho vonku na chodbe (ženské?). Omieľa jazykom za ňou ako ní. Nepýtať sa na jeho odchody. Aby ho vítala s triaškou. odchádza. Ovlaží tých, čo zostali, pošpinení a namočení. Podarúva jej noci, ktorými Po ňom zostal prázdny vynahradí svoju neprítomšatník. Rámy bez obrazov. Gordana Vlahovićová (1946), narodená v Ruđinciach nosť. Dáva tým dňom úte- pri Vrnjačkej Bani, dlhoročná profesorka srbského jazyka Križujú sa iba výstražné chu. Spĺňa známe: „Roz- a literatúry, rétoriky a debaty, srbská pedagogička, pracova- snopy mesačna. Nepokúša právaj mi a hoc´ je to i la hodne rokov na gymnáziu v Kruševci. Vydala medziiným i sa ich rozpliesť. Všetko klam!” Vpíja jeho mužskú tieto knihy: Na rube sna (Bagdala Kruševac, 2002), O čom- mizne. Ani jedlo spočiatku náruživosť. Na stenách tie- koľvek, to je o živote (Eduka, Belehrad, 2006), So Sárou, nechutí a nakoniec tak isto. ne vo víre šablí, v rachote, spolu s Knihou (esejistika, Eduka, Belehrad, 2011), Aj vlaky Všetko sa sťa miešanina v jemnom výdychu. Uspo- premávali, dávno... (Svet knihy, Belehrad, Donat-graf, 2012). pije. Tušila a teraz vie. kojená, až povďačná, odda- Je autorkou aj niekoľkých zbierok lyrizovanej prózy. Epilóg: zmenil mesto. Je členkou Združenia spisovateľov Srbska a nositeľkou Nie aj povahu. Ženy nahrané šteňa. Zver nestriehne vždy na mnohých literárnych cien a Svätosávskej plakety mesta dil vínom. Nie kvôli pravde. snehu, aby zistila stopy. Cíti Kruševca za životné dielo a tvorivý kultúrny čin... Hovoril, medzi tretím a piaclivotu. Stáva sa netrpezlitym pohárom, že ju veľmi vou. Noci sa predlžujú. Voňajú sviežosťou, mimo izby. Jeho ľúbil. Ale ľúbil zle. Ona ho potrestala zahanbujúcim úsmevrodené, ale jej neznáme, dovtedy, zvyky, sa vrátili. Odchá- vom. Po piatom nepočítal. Ani nehovoril. Vracajúc sa do dza, kedy sa mu zachce. Aj kam chce. Prinavracia sa s ús- bytu pospevoval ...mesiac hybký blyští sa... A spýtal sa tami plnými vyblýskaných klamstiev. Omilostí zvyšujúce nejakého chlapca, zadívaný do kandelábra: dotyky, udusí silu. Vo vlasoch, hrčkavých zo zvyškov neľú„Chlapče, toto svieti žiarovka alebo mesiac?” benia, zanechá pach cudzích vôní. Obráti sa na druhú stra„Žiarovka.” nu. Obráti lakeť. „Aj som si myslel. Buchol ma klam. Pozmenil sa na žiaNecudné sú spovede pri káve. Nezvyknutá na ženské rovku.” šepoty. Neverí v dôverné šuškandy. Nie je ani AmeričanVždy ťa nájdu. Skonaj ako chceš, nájdu ťa. Prevísajúceho ka, aby sa vystrela pred psychiatrom. Naň niet peňazí. cez parapet, v izbičke popľutého výzoru. Mesiac postriebril A nedá sa tak pred cudzincom. Nie je ľahká na slzy. stopy v preriedenom prameni na čele. Kandeláber svetielPredsa nachádza pôvab v plači. Keď si myslí, že ju nevi- koval v temrave. Žiarovka zhasla. dia a nepočujú. Lúštia jej tvár. Bledosť, ohnutá hlava, Obrazu v ráme nebolo. vlažné stopy na líci. Nechce pozmeniť svoje ruky na baZo srbčiny preložila nalitu zvyčajnej ženskej logiky. Odhoď ho, preboha, Viera Benková vädneš ako list na strome v záhrade (potichu). Zvedz, kam zachádza, aby si bola oboznámená (ale s čím?). Z knihy Gordany Vlahovićovej Nevypadol ti z oka (milé oko). Vidíš, že zle s tebou zaAj vlaky premávali, dávno... obchádza. Vydal Svet knihy, Belehrad, Donat-graf, 2012.

26


|

miroslav macháč |

poviedka

Rozprávka z parku

T

oho dňa, ako aj obyčajne, keď je pekné počasie, bol som so svojimi kamarátmi penzistami v parku. Sedeli sme na lavičke. Kým jeden z nich rozprával o zašlých a krásnych časoch, zbadal som Sašu, môjho dlhoročného kamaráta, ktorého som, musím sa priznať, už dlhšiu dobu nevidel. Ponáhľal sa k nám. Saša bol medziiným známy tým, že zbožňoval rozprávať o ženách, ale len o tých pravých, ako to rád hovorieval. Totiž o ženách, ktoré sú krásavice, elegantné, lákavé, nežné, vlastne o ženách, za ktorými sa každý chlap otočí a stráca hlavu. Saša často hovoril aj o svojej manželke, zvlášť o tom, keď chodili na rande a o prvých rokoch ich manželstva. Toľko ju chválil, že sme si mysleli aj my, že je najkrajšia a najmúdrejšia žena na svete. − Nazdar všetkým! – pozdravil sa Saša. − Kde sa tu berieš? – opýtal som sa. − Poslala ma manželka, aby som jej kúpil nejaké lieky, bolí ju hlava. − Chceš povedať, že ťa poslalo to tvoje, ako si ju niekedy volal, mačiatko? − Áno, práve tak, ale to mačiatko je teraz obyčajná, ošuchaná mačka. − Tak kúpil si jej liek? − Áno, kúpil, ale musím vám všetkým porozprávať, ako to bolo. Keď som vošiel do lekárne a videl som tam novú, usmievavú, peknú a sympatickú lekárničku s dlhými, čiernymi vlasmi a postavou vábivejšou od tej predošlej, jednoducho som zostal bez dychu. Až keď sa ma po druhýkrát opýtala, čo si prajem, nejeko som prišiel k sebe. – Prosím si niečo proti bolestiam hlavy. – A ktoré tabletky ste doteraz užívali? – opýtala sa ma. − Slečna alebo pani, nie je to pre mňa, ale pre moju manželku. − A ktoré doteraz užívala? − Neviem. Viem len to, že ju stále bolí hlava a že je z toho veľmi nervózna. − A koľko dlho to už trvá? – opýtala sa ma pekná lekárnička. − Niekoľko rokov. − Pane, prečo dovoľujete, aby vašu ženu bolela hlava? − Čo ja tu môžem urobiť? − Môžete, môžete, ešte ako môžete... Hádam ste chlap! − Ale viete... − Pane, nejestvuje tu nijaké ale! Nesmiete dovoliť, aby vašu ženu bolela hlava! − Ej, keby moja žena bola taká mladá a pekná, ako ste vy, verte mi, nebolela by hlava ani ju, ani mňa. − A čo bolo ďalej? – opýtal som sa. − Nič, okrem toho, že mi lekárnička dala liek proti bolestiam hlavy, zobrala peniaze a akoby

nahnevane povedala – dovidenia. Do rozhovoru sa zamiešal kamarát, ktorý sedel pri mne: − To je, určite tá nová lekárnička, o ktorej sa hovorí, že sa občasne stretáva s jedným starším pánom, tak asi v našich rokoch, čo trochu krivká na jednu nohu, ale má veľa peňazí. Keď sa majú stretnúť, ona pije tabletky na upokojenie a nejaké protidepresívne a jemu dáva, veď viete, ktoré... − To musí byť nejaká iná lekárnička. Za túto moju ja môžem ručiť.... – najedovane skomentaroval Saša. − No dobre, dajme pokoj teraz lekárničke a všetkým iným ženám. Príď medzi nás sem do parku vždy, keď bude pekné počasie, aby sme si zaspomínali na tie krajšie časy. Uvidíš, budeš šťastnejší, uvoľníš sa a nebudeš utekať za kadejakými ženami a tvoja sa nebude hnevať a žiarliť. V tej chvíli vedľa nich prešla elegantná dáma tak asi v stredných rokoch, na vysokých opätkoch a navoňavkovaná prenikavým parfumom. Saša sa úplne znepokojil. − Ozaj len odkiaľ je? Kde sa tu vzala taká úžasne dobrá! Konečne tá pravá žena! Pozrite len, akú má chôdzu! Je určite temperamentná ako oheň! Všetci my, ktorí sme sedeli na lavičke a počúvali Sašov komentár, bez dychu sme pohľadom sledovali dotyčnú dámu, odmeriavajúc ju od hlavy po päty. Kým sme sa tak pozerali za ňou, ani sme si nevšimli, že prišla Sašova manželka. − Tak teda, milenec! Kým ja čakám doma, ty s týmito starými kozorožcami znepokojuješ slušné ženy. Že sa nehanbíte!? − Tak už dosť, prestaň! Tu máš ten tvoj liek proti bolesti hlavy. − Aký liek!? Ty si teda znovu bol v lekárni a ja som ťa poslala, aby si mi súrne kúpil droždie. Bože, bože, čo roky urobia z človeka! My sme zanemeli a nenápadne sme sa prestali pozerať za dámou, ktorá odchádzala. •

Jána Kollara 13, Báčsky Petrovec

021 / 780-184

www.ddor.rs

ddorns

27


kamarátenie

|

pripravila mária vršková |

Stránky Ježka Dežka Milí kamaráti, doma mi bolo tak teplo, že som si kúpil lístok na lietadlo a odletel som k moru. Boli ste tam možno aj vy? Ak áno, pošlite mi fotky. A nakreslite mi, čo ste ešte robili cez prázdniny. Dnešné „dežkoviny” budú plné leta, slnka, vody... Prezradím vám, že som za tie dva mesiace prečítal sedem kníh! Ak radi čítate aj vy, nech sa páči, Rovina je tu aj pre vás ☺. pekný oddych želá Ježko Dežko

Hádanky Bratranec od dáždnika, s dažďom si však netyká. Slniečko mu striešku hreje a Jurko sa v tieni smeje. (kínčenls)

Minibásničky

Televízor Pol dňa sedíš s ovládačom, meníš program. Povedz, načo? Tráviš v kresle času veľa. Radšej v tíšku vezmi knižku, premeň sa na čitateľa.

More More bolo bledé, choré. Uplietlo si sveter z vĺn. A keď svitlo ráno skoré, niet nemoci. To len v noci moru dával bledosť spln.

Šnúrky, textil, rôzne vzory, namočia sa, keď sme v mori. Kúsok látky sa hneď suší, kým ovocie zješ na súši. (ykvalp)

Na pláži sa chváli Pedro, že má zrniek plné vedro. Po zrnkách sa váľal rád, teraz už z nich stavia hrad. (koseip)

Na nose ti dobre sedia, zo slnka tmu spraviť vedia. Čierne malé okienka, neseď na nich, Marienka! (erailuko)

Vie spríjemniť dlhé chvíle, precestuje s tebou míle. Čierne mravce, biely dom, nalistuješ príbeh v ňom. (ahink) 28

Svet Rád cestujem kade-tade, kopce, hrady, jazerá... Pritom sedím len v záhrade. Kto to chápe? S prstom v mape na celý svet pozerám.

Nový domov Šibal Denis jedol dyňu, kus mu spadol tam pod skriňu. Dyňu našla malá myš. Vyhrýzla hneď do nej dieru, spravila si, namojveru, sladkú, sviežu letnú skrýš.


|

Doplňovačka Do voľných okienok napíš správne odpovede! Pospájaj písmenká z vyznačených políčok a dostaneš tajničku. V nej sa ukrýva názov oblasti v Grécku, kam chodíme k moru. 1. natierame naňho maslo a med __ __ __ __ __ 2. štvrtý mesiac v roku

__ __ __ __ __

3. guľatá pomôcka na futbal

__ __ __ __ __

4. domáce zviera podobné husi __ __ __ __ __ 5. ženské meno od muž. Ivan __ __ __ __ __ 6. „ďakujem” po nemecky

__ __ __ __ __

7. rozprávka „....... i Marica”

__ __ __ __ __

8. zdrobnelina od mena Kaťa

__ __ __ __ __

9. „výlet” po srbsky

__ __ __ __ __

Tajnička znie: __ __ __ __ __ __ __ __ __

Úloha Poprehadzuj písmenká tak, aby si dostal zmysluplné slovo. Slová sa týkajú letnej dovolenky.

pripravila mária vršková |

kamarátenie

Okienko tety Sovy Keď si rodina plánuje dovolenku, okrem zaujímavého miesta je potrebné vybrať si aj dobré ubytovanie. Dnes sa ani nedá spočítať, koľko hotelov existuje na svete. Opýtali sme sa tety Sovy, ktorý hotel je najväčší na svete? Prekvapivo to nie je pri pláži v najznámejších turistických oblastiach. Najväčší hotel na svete sa nachádza v Mekke, v Saudskej Arábii. Volá sa Mecca Clock Tower a má 8 000 izieb. Hotelu patria aj ďalšie prvenstvá – má najvyššiu hodinovú vežu na svete (601 m) a samotné hodiny na budove sú najväčšie na svete. Ďalšie obrovské hotely sú v Moskve v Rusku (7 500 izieb), v Las Vegas v USA (6 800 izieb), v Malajzii (6 100 izieb)...

TOHLE

_______________

KOPISE

_______________

ZBÉNA

_______________

Hlavolamy

LAĎOK

_______________

UGUSAT

_______________

1. Jedna matka mala dvojičky. Dvojičky sa však nenarodili ani v ten istý deň, ani v ten istý rok. Ako je to možné? 2. Pozerám sa na fotku človeka. Kto je na nej odfotený, ak nemám žiadnych súrodencov a otec muža na fotografii je syn môjho otca? 3. V košíku mám 5 jabĺk. Ako ich treba rozdať piatim deťom, aby každé dieťa dostalo jedno jablko a aby jedno jablko ostalo v košíku?

1. Jedno dieťa sa narodilo 31. decembra tesne pred polnocou, druhé dieťa 1. januára hneď po polnoci. 2. Na fotografii je môj syn. 3. Každé dieťa dostane jedno jablko, pričom piate dieťa dostane svoje jablko v košíku.

Riešenia hlavolamov

Vyfarbi

29


poviedky | " ružena kraticová

|

Dobrodružstvo V

lado a Ivan sú súrodenci a žijú so starou mamou a starým otcom. Ich rodičia pracujú v zahraničí a domov prichádzajú na sviatky. Prinesú im zaujímavé hračky, oblečenie, školské potreby, rôzne dobroty... Je to jedna radosť, keď sú všetci spolu. Vtedy na návštevu prichádzajú k nim príbuzní, ale aj oni idú po rodine – na Vianoce polazovať, na Veľkú noc oblievať. A keď sa rodičia vracajú zo zahraničia, zavládne nejaká tichosť, ale i nervozita z balenia, odchodu na dlhú cestu. Chlapci si nevedia predstaviť, aká dlhá je tá cesta, a nechápu, prečo nie sú stále spolu. Všetci spolužiaci majú po celé dni rodičov doma. Pri rozlúčke rodičia im prikazujú, aby poslúchali starých rodičov, aby im pomáhali a aby boli dobrí. Chlapci vždycky sľubujú, že nebudú robiť problémy. Mnoho toho, čo iné deti nemajú, im rodičia prinesú zo zahraničia. Poslednýkrát medzi inými vecami otec im priniesol kompas a naučil ich, že jestvujú štyri strany sveta. Pred nimi je sever, za nimi juh, pravá ruka ukazuje východ a ľavá západ. – Keď cestujeme do Viedne, najprv ideme na sever a potom na západ – povedal otec. Deti vpíjali vedomosti ako špongia, čo vpíja vodu. Raz sa tak hrali na bádateľov, chodili s kompasom po dvore. Starká bola v záhrade a starký niečo prplal okolo traktora. Starší brat Ivan dostal nápad: – Vieš čo, už keď máme kompas, mohli by sme ísť pohľadať rodičov. Prekvapili by sme ich. – Ako to myslíš, veď oni chodia autom. Ako my pôjdeme? – spýtal sa Vlado. – Na bicykloch. Máme dobré športové bajsy. Naber vodu do tých špeciálnych fľašiek, vieš, že tak robia športovci, všade nosia vodu so sebou, – rozkázal Ivan. Dedovi povedali, že sa idú povoziť na bicykloch. – Dobre, len dajte pozor na premávku! – zakričal na nich dedo. Ivan nasmeroval kompas na sever a naštartovali. Bol pekný slnečný deň, nebolo priveľmi teplo a dobre sa im vozilo. Cesta viedla von z dediny, boli už v chotári. Za nimi cválal aj Dunčo, ich tretí kamarát v hrách. Vlado vozil prvý a keď prišli po nejaký strom, navrhol, aby si oddýchli. Kompas ešte stále ukazoval sever. Napili sa vodu, sadli si a trochu boli zmýlení, lebo nikdy nevozili bicykle poľnou cestou. Prebehla jašterička, Vlado sa trochu zľakol a Dunčo ju začal naháňať. Začalo sa zvečerievať, keď sa Vlado ohlásil, že je hladný. – Budeme jesť všelijaké dobroty, keď prídeme k mamine a ocinovi. Hľa, sedíme pod višňou, zajeme si, to nás osvieži.

30

A doma nastal zhon. Babka vyšla zo záhrady a keďže chlapcov nebolo na dvore, opýtala sa samu seba: – Kde sú tie deti? Idem pražiť palacinky. – Odišli sa voziť na bicykloch, hádam stretli kamarátov a zdržali sa pri nich, vysvetlil dedo. Ešte bola situácia pod kontrolou. Ale chlapcom sa nevodilo najlepšie. Keď pokračovali v jazde, Vlado narazil na niečo a prepichla sa mu pneumatika. Už sa začalo stmievať. Spozorovali niečo, čo sa podobalo na chatu. Šli popri bicykloch a keď sa priblížili, uvideli, že je to murovaná studňa. Opreli dvojkolesové tátoše a sadli si. Tehly boli teplé, chlapci už pocítili veľký hlad. Pes si ľahol vedľa nich. Každý sa ponoril do myšlienok a nechcelo sa im rozprávať. Ivan si pomyslel, že to cestovanie nebola práve najlepšia idea, že trochu prehnali s takým rozhodnutím. Starí rodičia vytušili, že niečo nie je v poriadku keď chlapci ešte stále neprišli domov. Starká horekovala a starký sa rozbehol po susedoch, aby sa zorganizovali a šli hľadať deti. Také zvesti sa šíria dedinou ako požiar. Skupiny sa rozhodli ísť v rôznych smeroch na motorkách a autách. Ale noc má svoju moc – nenašli ich. S hľadaním sa bude pokračovať, keď sa rozvidnie. Bude to dlhá a trápna noc, ako nočná mora. Unavené deti sa pritúlili k sebe a zaspali na tvrdej zemi. Boli samučičké samé a so strachom najprv načúvali zvuky vtákov, nejaké húkanie, ktoré dosiaľ nepočuli. Únava urobila svoje a predsa zaspali. Včasráno sa s hľadaním pokračovalo. Babka bola celá zdevastovaná, robila si výčitky, čo povedia syn a nevesta, ako sa to starala o vnukov?! Poľnohospodári majú zvyk ísť zavčasu do poľa. Tak to bolo aj s ich susedom. Mal dosť ďaleko pozemok a chcel práve tam začať s prácou – oborávaním. Cesta viedla tesne vedľa studne, pri ktorej ešte chlapci spali. Pes pobehoval, brechal a veselo mával chvostom na pozdrav, lebo on nič zlé netušil, vyzeral veselý, istotne si ulovil niekoľko myšiek. Sused zišiel dolu z traktora, keď uvidel šarvancov. Srdce mu poskočilo od radosti, lebo mal rád deti, ktoré sa hrávali s jeho synom. Pomyslel si: „Dobre, že aj môjho Janka nenahovorili na takéto dobrodružstvo.” Zavolal: – Ehej, chlapci, čo ste to vy zaparatili, starí rodičia sa rozchoreli od starosti. – My sme chceli ísť k našim rodičom, – povedal Vlado ako pre tlačovku. – Počuli ste určite ten výrok: „Všetko je dobré, čo sa dobre skončí.” Vstante, odveziem vás domov! – rozkázal sused. •


na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

DOPLŇOVAČKA

ŠKANDINÁVKA Svätá Anna... (dokončenie je v tajničke)

VODOROVNE POMEDZI HRUBŠIE ČIARY: 1. pomôcka na ostrenie kosy; 2. sila pôsobiaca na niečo; 3. čiastočne, napoly; 4. priestor vôkol nás; 5. ligot, jagot; 6. na onen spôsob; 7. druh žltej farby; 8. azda, hádam. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. zaslať, 2. zrohovatená pokožka na nohe (mn. č.); 3. združenie; 4. výchovno-vzdelávacia činnosť; 5. prudké žiary pred hromami; 6. európska krajina; 7. druh poľovníckych psov; 8. pripraviť jedlo. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali názov hložianskeho spolku žien.

OSEMSMEROVKA Priezviská našich básnikov a spisovateľov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám štyri neprečiarknuté písmená, ktoré čítané radom tvoria ešte priezvisko kodifikátora spisovnej slovenčiny, Ľudovít; jeho narodenie sme si pripomenuli v minulom roku.

Vylúštenie škandinávky číslo 5 – 6 VODOROVNE: Škodlivo, t, vnárať, yt, Iver, raz, an, t, Ilok, ale, debut, ir, Sn, sedem, atm, pivo, ť, ek, Vis, irán, kt, kvapká, a, kolovrat. Správne znenie tajničky: ... Štyridsať dní kvapká Výhercov žrebovala pracovníčka SVC Katica Matićová a šťastie mali: 1. Mišo Hríb, Ul. Jánošíkova 111, 26 000 Pančevo-Vojlovica 2. Zuzana Širková, Ul. 2. októbra 26, 26 215 Padina 3. Paulína Sabová, Ul. 14. VÚSB 29/3, 21 470 Báčsky Petrovec BLAHOŽELÁME. Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

BABINKA BOHUŠ BOTTO BUKOVČAN ČAJAK ČIPKÁR DEMÁK

DORČA DUDOK GODRA HURBAN JAŠÍK KLÁTIK KRASKO

KUKUČÍN LIPKA ONDREJOV ŠIKULA TUŠIAK

31


pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenia. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

OSEMSMEROVKA Názvy tancov zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám sedem neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov hložianskeho kultúrno-osvetového spolku.

DOPLŇOVAČKA BOLERO FANDANGO

FLAMENCO FOXTROT

GALOP HABANÉRA KALYPSO KAZAČOK KOLO ORO PAVANA POLKA POLONÉZA RUMBA SAMBA STEP TANGO VALČÍK

VYFARBI Vyfarbi všetky políčka označené bodkami a dostaneš peknú kresbu.

VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. zranenie, poranenie; 2. kladná stránka niečoho; 3. pomoc, záchrana; 4. obrábaný pozemok, roľa; 5. pohorie v Istrii; 6. šuchá, drví; 7. plemeno; 8. peňažná sústava štátu. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. plocha nejakého predmetu; 2. ochraňované, ukrývané cennosti; 3. remenná súčasť postroja na vedenie záprahu, liace; 4. listnaté stromy; 5. predmet na otváranie a zatváranie dverí; 6. ostro nabrúsená hrana; 7. čo okrášľuje, ozdoba; 8. vymenenie, vymieňanie. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali priezvisko slovenského vojvodinského filozofa a pedagóga, Michal; 110 rokov jeho narodenia sme si pripomenuli 6. apríla 2016. Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

32

Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: Ján Sirácky. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Daniel Gajan, Ul. oslobođenja 39/13, 26 000 Pančevo-Vojlovica 2. Toni Lakatoš, Ledine 38 a, 21 472 Kulpín 3. Ksenija Galátová, Mihajla Pupina 59, 26 215 Padina BLAHOŽELÁME.

SMIECHOTY Futbalový zápas sa skončil. Malý Miško sa škriabe cez plot. – Ty tam, – volá na neho strážca štadióna, – nevieš vyjsť tadiaľ, kadiaľ si prišiel? – Ale, ujo, veď práve to robím, – odpovedá Miško. * * * – Miško, počula som, že si fajčil, – hovorí mama. – Ale, mami, veď fajčenie nepočuť.


|

"

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka (2)

Krmivo ako príčina porúch zdravia Kŕmne zmesi môžu priam otravne pôsobiť na organizmus zvierat v prípade, že sa v nich namnožia určité baktérie a plesne. Baktérie a plesne sa do kŕmnych zmesí dostanú prostredníctvom jednotlivých zložiek týchto krmív, najčastejšie však kostnou, mäsovou a rybou múčkou. Sušené mlieko, podzemnicové, sójové a slnečnicové výlisky môžu obsahovať značné množstvo baktérií a plesní. Kukurica, jačmeň, cirok a otruby sú tiež často na príčine baktériovej a plesňovej infekcie kŕmnych zmesí. Baktérie a plesne do kŕmnych zmesí sa môžu dostať nielen základnými surovinami, ale aj pri samej výrobe dobytčích krmív, pri balení, preprave a uskladnení. Ak sa kŕmne zmesi dlho uskladňujú vo vlhkých a teplých miestnostiach, v nich sa namnoží väčší počet baktérií a plesní. Pri svojom množení baktérie a plesne spotrebujú výživné zložky krmiva, a tak mu znižujú výživnú hodnotu. Okrem toho vytvárajú určité látky, ktoré pôsobia toxicky (otravne). Z početných druhov baktérií nachodiacich sa v kŕmnych zmesiach najnebezpečnejšie sú tzv. salmonely. Tento druh baktérií zapríčiňuje veľmi nebezpečné ochorenie – salmonelózu (paratýfus). Ak ošípané zjedia krmivo obsahujúce tieto baktérie, dostanú silnú hnačku, dávia, sfialovejú a zahynú. Pre tieto príčiny salmonely sa nesmú nachádzať v kŕmnych zmesiach ani v najmenšom počte. V záujme čím menšej baktériovej a plesňovej infekcie kŕmnych zmesí na ich výrobu treba použiť iba kvalitné komponenty. Počas prípravy a manipulovania s kŕmnymi zmesami musí sa veľmi prihliadať na zabezpečenie maximálne hygienických podmienok. Predsa však i napriek tomu sa do nich vždy dostane určitý počet najrôznejších baktérií a plesní. Malý počet baktérií a plesní nemá škodlivé účinky.

Skúmaním vplyvu počtu baktérií a plesní na zdravotnú akosť krmiva sa zistilo, že kvalitné krmivo nesmie mať viac ako 5 miliónov baktérii a 7000 plesní v jednom grame. Každé zvýšenie počtu baktérií a plesní v kŕmnej zmesi znamená veľké nebezpečenstvo pre vykrmované zvieratá. Staré koncentráty skoro pravidelne majú väčšie množstvo baktérii a plesní, a preto každú kŕmnu zmes treba spotrebiť v stanovenom čase. V záujme objektívneho zisťovania zdravotnej kvality kŕmnych zmesí v každej sérii sa musí kontrolovať počet a druh baktérií a plesní (mikrobiologická prehliadka). Všetko toto má urobiť výrobca. Takéto krmivo spotrebitelia budú kupovať s dôverou a bez obáv, že im spôsobí viac škody ako osohu. Z týchto dôvodov pred každým použitím krmiva si treba dobre všimnúť jeho vzhľad a zdravotnú akosť. V prípade

zistenia určitých zmien netreba ho použiť vo výkrme. Na zdravotne navyhovujúce krmivá najcitlivejšie sú prasatá, kurčatá a kone, a najmenej dospelý hovädzí dobytok. V prípade, že je stupeň pokazenosti krmiva malý, takéto krmivo sa môže použiť na výživu, ale nie samo. Jednu tretinu, až polovicu treba miešať s úplne nepokazeným krmivom. Počas výkrmu takýmto krmivom treba venovať zvýšenú pozornosť zdravotnému stavu zvierat. Ak sa spozorujú nejaké zdravotné poruchy (nechutenstvo, dávenie atď.), musí sa hneď prestať s podávaním takéhoto krmiva a postarať sa o liečenie chorých zvierat.

Mykotoxíny – pôvodcovia chorôb Plesnivé krmivá sú nevhodné na výkrm nielen preto, že majú nepríjemnú chuť a vôňu a značne zníženú výživnú hodnotu, ale i preto, že niektoré plesne za určitých okolností produkujú určité jedovaté látky, ktoré veľmi škodlivo pôsobia na organizmus zvierat a ľudí. Tieto jedovaté látky sa menujú mykotoxíny.

Dnes je známych vyše 1100 druhov plesní, z ktorých asi 220 druhov vytvárajú zvláštne chemické látky škodlivé pre ľudské zdravie a zvieracie organizmy. Väčšie množstvá týchto látok spôsobujú ťažké ochorenia, ktoré sa veľmi rýchle zakončia smrťou. Vnášanie do organizmu malých množstiev týchto jedovatých látok nevyvoláva klinicky pozorovateľné chorobné diania. Malé množstvá totiž zapríčiňujú veľmi diskrétne, tzv. subklinické poruchy tráviacich organov, pečene, obličiek, kostnej drene, nervovej sústavy a pohlavných orgánov. Časom však tieto poruchy zapríčinia veľmi ťažké choroby. Z bohatej palety mykotoxínov je najnebezpečnejší aflatoxín, ktorý je produkt huby Aspergillus flavus. Aflatoxíny (je ich viac typov) sa v súčasnosti považujú za najrakovinotvornú (karcerogénnu) látku. Experimentmi sa zistilo, že denné dávky v množstve 0,03 mg aflatoxínu spôsobujú u káčat malígne nádory pečene a množstvo 0,25 mg zapríčiňuje masové uhynutie morčeniec. U prasiec nádory pečene spôsobuje množstvo 0,3 mg a u teliec 0,2 mg aflatoxínu. V kilograme krmiva 1 – 2 mg aflatoxínu (1 – 2 ppm) spôsobuje smrteľné ochorenie. Masové otrávenia mykotoxínami sa najprv dokázali v Anglicku roku 1960, keď tam ochorelo a uhynulo vyše 100 tisíc morčeniec. Po dlhých a intenzívnych skúmaniach sa zistilo, že príčinou tohto uhynutia neboli nákazlivé choroby, ale otrávenie aflatoxínom, ktorý sa nachádzal v kŕmnej zmesi, konkrétne v podzemnicových (arašidových) výliskoch. Od tej doby až podnes sa priam horúčkovite pracuje na zisťovaní mykotoxínov a ich zhubného vplyvu na ľudí a zvieratá. •

33


užitočné

|

" pripravila mária lučetincová |

Nektriová rakovina jabloní O

chorenie napáda jablone, menej hrušky a čerešne, buk, brezu a javor. Prvé príznaky ochorenia pozorujeme na mladých konárikoch. Kôra, najmä v okolí pukov, je hnedočervená, mierne preliačená. Postihnutá časť kôry vysychá a vytvára elipsovité koncentrické kruhy. Konáriky nad miestom nekrózy kôry – nad nádorom – postupne odumierajú. Na silnejších konároch alebo na kmeni nádor siaha až do dreva, ktoré sa obnažuje a ohraničuje hojivým pletivom – kalusom. Patogén napáda i kalus, ktorý odumiera, aby sa v budúcom roku znovu vytvoril, a infekcia sa zopakuje. Výsledkom opakovaných infekcií kalusu je koncentricky usporiadaný útvar, takzvaná otvorená rakovina. Na vitálnych stromoch prekrýva kalus ranu, vznikne takzvaný zával, čím sa vytvárajú nepravidelné guľovité útvary – zatvorená rakovina. Na jar sa na týchto miestach tvoria žltosivé vankúšiky s drobnými spórami – konídiami. Na nádoroch z predchádzajúceho roku sa v jeseň za vlhkého počasia tvoria guľovité útvary tehlovo-červenej farby, podobné zimným vajíčkam roztočca ovocného – peritéciá. Spolu s konídiami vyvolávajú infekciu, čím sa podieľajú na razširovaní choroby. Prenášajú sa dažďovými kvapkami, vetrom a hmyzom, a to najmä v jesenných mesiacoch. Huba Nectria galligena je typickým parazitom rán. Do kôrových pletív vstupuje cez poranenia rôzneho pôvodu: rany po reze, krupobití, praskliny po mrazoch, poškodenia hmyzom, po ohryzoch hlodavcami, ale i po napadnutí letorastov chrastovitosťou. Najčastejším miestom infekcie sú čerstvé jazvy po opade listov v jeseň, ale i po predčasnej defoliácii v ovocných škôlkach. Okrem tejto na jablo-

niach škodia aj iné hubové patogény vyvolávajúce podobné príznaky, čo sťažuje vizuálnu determináciu patogénov. Patogén Nectria galligena spôsobuje aj hnilobu plodov jabloní. Infekcie na strome prebiehajú cez otvorený kalich, lenticely, cez škvrny po chrastovitosti alebo cez poranenia hmyzom. Prejavujú sa na uskladnenom ovocí ostro ohraničenými hnedými škvrnami, lokalizovanými v oblasti kalicha alebo stopky. Výskyt choroby podporuje daždivé počasie v období pred dozrievaním. Chorobu podporuje aj nevhodné stanovište, vysoká hladina spodnej vody, mrazové kotliny, polohy s dlhotrvajúcimi hmlami, nedostatok vápnika a fosfora, nadbytok dusíka a všetky činitele podporujúce bujný vegetatívny rast stromov. Významnú úlohu hrá odolnosť odrody. Napadnuté konáre nad miestom nekrózy usychajú a odumierajú, ak sa vyskytuje na kmeni, postupne odumiera celý strom. Ochrana proti nektriovej rakovine spočíva v prevencii. Používame výhradne zdravý výsadbový materiál. Vyberieme vhodné stanovište, umožňujeme optimálny rast stromov. Zabraňujeme akémukoľvek poraneniu kôry a dreva, pozitívne nálezy hneď odstraňujeme. Mladé konáriky s príznakmi ochorenia odstrihávame niekoľko centimetrov pod miestom nekrózy alebo nádora a spálime. Na silnejších konároch alebo na kmeni nekrózy chirurgicky odstránime až po zdravé drevo. Rezné rany zatierame náterovými prípravkami s pridaním fungicídu. Ošetrovanie vykonávame priebežne počas vegetácie, najneskôr do začiatku opadávania listov. Postrek jabloní na začiatku a po ukončení opadávania listov je len preventívnym opatrením, má zabrániť infekcii jaziev po listových stopkách. Najvhodnejším fungicídom je Kuprikol. Opakovaný postrek vykonávame v prípade pretrvávania daždivého počasia, liečenie nádorov vyžaduje veľké dávky postrekov. •

Cvikla vám predĺži mladosť O

krem dokázateľných blahodarných účinkov na naše zdravie sa traduje, že konzumáciou cvikly slabí získajú silu a bojazliví a plachí odvahu. Spomedzi všetkých plodín je neprekonateľná svojimi omladzujúcimi účinkami na celý ľudský organizmus. Obsahuje totiž všetky účinné látky na úspešné prebudenie k životu, omladenie starých a opotrebovaných buniek. Červená repa, alebo u nás známejšia ako cvikla, je chutná a zdravá zelenina, ktorej sa však nevenuje dostatočná pozornosť. Používa sa maximálne varená v sladkokyslom náleve ako príloha k jedlám alebo ako

34

súčasť kapustového šalátu. Jej použitie je však oveľa mnohostrannejšie, veľmi chutná je surová, ale aj varená či pečená. U nás sa pestuje od nepamäti a veľmi dobre sa dá uskladňovať v pivniciach. Rastúce a dozrievajúce buľvy čerpajú živiny z pôdy a jej špecialitou je kremík (silicij). Napriek tomu, že podiel kremíka na látkovom zložení našej planéty je


| vysoký, náš organizmus je schopný prijať ho len v špeciálnej podobe. A práve cvikla obsahuje jeho jedinečnú kombináciu s inými zložkami výživy. Zatiaľ čo kremík z mäsa organizmus nedokáže využiť, obsiahnutý v cvikle spevňuje väzivové tkanivá a kožu, steny ciev a kostí a odvádza z mozgu kovy, napríklad hliník (aluminij). Jedna porcia cvikly už po hodine aktivizuje regeneráciu väzivového tkaniva a produkciu žalúdočnej kyseliny na lepšie využitie bielkovín. Cvikla je tiež bohatý zdroj kyseliny listovej, označovanej aj ako vitamín B9, ktorá podporuje produkciu hormónov a nervových dráždivých látok zabezpečujúcich našu psychickú pohodu. Ďalej významne prispieva k navodeniu pocitu šťastia, optimizmu a príjemnej nálady. Okrem toho sa kyselina listová podieľa na tvorbe červených krviniek, ktoré na seba viažu v pľúcach kyslík a transportujú ho do všetkých buniek organizmu. Čo je však mimoriadne dôležité, nedostatok kyseliny listovej je jeden z najčastejších prejavov nedostatku ostatných vitamínov. Z hľadiska obsahu minerálnych látok je významným zdrojom draslíka, ktorý odvodňuje a odkysľuje naše telo. Ďalej obsahuje vo väčšom množstve horčík a vápnik, v menšej miere meď, zinok a jód. Je zdrojom vlákniny, ktorá upravuje trávenie, detoxikuje a odvádza z nášho organizmu tuky. Šťava zo surovej cvikly pôsobí ako komplexný antioxidant, ktorý bráni bujneniu rakovinových buniek a posilňuje imunitu organiz-

" pripravila mária lučetincová | užitočné mu. Jej užívanie odporúčajú ako doplnok liečby aj lekári. Za svoju intenzívne tmavočervenú farbu vďačí farbivu betaín. To však zostáva v našom tele takmer nevyužité a organizmus ho vylučuje veľmi rýchlo močom. Cviklu na letný zber môžeme vysievať od polovice do konca jari, prípadne aj počas leta, postupne každé tri týždne, čím si zabezpečíme stálu zásobu mladých koreňov. Pred sejbou nezabudnime semienka namočiť do vody asi na 12 hodín. Urýchlime tak klíčenie. Po vzídení vyrastú mladé rastliny v chumáčikoch, preto prebytočné rastlinky treba pretrhať. V lete, pri sejbe na záhon, rastliny udržiavame vo vlhkej pôde, inak budú semená klíčiť nerovnomerne. Mladé cviklové listy zrezávame do šalátov už mesiac po sejbe. Ak chceme malé cvikličky, skúsme vytrhať niektoré rastliny z pôdy už 40 dní po sejbe. Dospelé cvikly môžeme zberať o ďalšie dva až tri týždne. Najlepšiu chuť majú bulvy vo veľkosti pingpongovej či golfovej loptičky. Cviklu najčastejšie konzumujeme v šalátoch, ktoré konzervujeme a sterilizujeme. Tým však prichádzame o veľké množstvo cenných vitamínov, ako aj iných látok prospešných pre naše zdravie. Preto je potrebné pri kuchynskom spracovaní dbať na niekoľko zásad. Najvhodnejšie je cviklu iba prudko spariť. Dlhým varením by sme zničili až 80 % obsahu citlivej kyseliny listovej. Pred varením z cvikly neodstraňujeme stonky. Počas varenia do cvikly nepicháme, aby nevytiekla šťava. •

Výsadba cesnaku Z

ákladným predpokladom úspechu pestovania cesnaku je dodržiavanie agrotechnických termínov a kvalitná príprava pôdy. Pripravujeme me ju mechanizačnými prostriedkami, použíoužívanými pri pestovaní okopanín. Spon pon vysádzania býva 30 – 40 x 10 – 12 cm. Hĺbka a vysádzanie závisia od veľkosti osti strúčika, druhu pôdy a termínu vysáysádzania. Vysádzame do hĺbky 5 až 8 centimetrov, pričom hlbšie vysádza-me na jeseň, najmä väčšie strúčiky y do ľahšej pôdy. Pred vlastným vysádzaním pripravenú a uľahnutú pôdu nakypríme tak, aby sme mohli ľahko vysádzať. Vysádzame vopred namorené strúčiky. Termín výsadby volíme podľa lokality od augusta do polovice októbra

tak, aby do zimy dobre zakorenili, ale nezačali prerastať na povrch pôdy. Pri delení cibúľ vylučujeme choré, malé a inak poškodené vylu strúčiky. Ak cesnak m moríme sami, po morení ho musíme usušiť usuš a najneskôr do dvoch dní vysadiť. Na N menších plochách cesnak sadíme ručne do brázdičiek vyhĺbených krátko pred sadením, aby sa strúčiky dostali do vlhkej pôdy. Pri ručnom d sadení sadíme všetky strúčiky kolmo. sa Keď je pri výsadbe suchý povrch pôdy, môžeme môžem pozemok ľahko povalcovať. Keď nepovalcujeme sadivo na pevné pôdne lôžko, netvorí korienky a nerastie až do dažďa, ktorý pôdu prevlhčí. V suchých rokoch sa dobre osvedčili závlahy. Dôležitá je čistota pozemku. •

Bylinky do zásoby S

ušenie je najstarším spôsobom spracovania byliniek, ale vyžaduje si určité znalosti a prax. Sušte ich v malých zväzkoch, aby nedošlo k plesniveniu, na tienistom a vzdušnom mieste. Nesmú byť vystavené slnečnému žiareniu. Pred sušením sa neoplachujú, lebo sa tak vytvárajú vhodné podmienky na napadnutie hubami. Dobrý spôsob je aj sušenie v tenkej vrstve na plátne alebo utierke položenej na debničke od ovocia. Dužinatejšie časti rastlín pravidelne obracajte a kontrolujte. Ďalšia dôležitá podmienka je, aby sa jednotlivé druhy sušili a skladovali osobitne, lebo silnejšia vôňa potlačí vôňu ostatných. Ak bojujete s nedostatkom priestoru na sušenie byliniek, pomôže vám tento nápad. Malé zväzky byliniek sa veľmi dobre usušia na vešiaku. Výhoda je, že je spratný a môžete ho zavesiť kdekoľvek. •

35


zdravie (4)

12 potravín, ktoré vás okamžite zhydratujú Ako rýchlo zistíte, koľko vody obsahuje ovocie alebo zelenina? Odšťavte ich! Alebo sa spoľahnite na naše informácie. Ponúkame vám zoznam potravín, ktoré vám okamžite zhydratujú telo do krásy. Uhorka – Uhorky sú primárne zložené z vody, ale tiež obsahujú vitamín C a kyselinu kávovú, ktorá pomáha upokojiť podráždenie a znižuje opuch, čo je dôvod, prečo sú uhorky tak často používané na opuchnuté oči a opaľovanie. Paradajková omáčka – Líši sa v závislosti od značky, ale pravá omáčka z paradajok má približne 90 percent vody. Obsahuje málo kalórií a žiaden tuk. Kuracia polievka – Bojuje proti chrípke a výborne hydratuje. Keď ju budete potrebovať, jedna šálka má asi 840 miligramov sodíka a 14 g sacharidov. Baklažán – Má všetky vlastnosti vynikajúceho jedla na chudnutie. Je bohatý na vlákninu a vodu, ale s nízkym obsahom kalórií. Vyhnite sa receptom, ktoré sa týkajú jeho smaženia. Baklažán má hubovitú štruktúru, čo znamená, že absorbuje veľké množstvo oleja. Jablkový kompót – Držte sa nesladeného, prírodného, jablkového kompótu. Niektoré kupované značky sú balené s množstvom pridaného cukru alebo sirupu, čo zvyšuje počet kalórií. Cuketa – Má 95-percentný podiel vody. Cuketa je zelenina s vysokým hydratačným efektom. Zdravá porcia má menej ako 25 kalórií a je výborným zdrojom kyseliny listovej, draslíka a vitamínov A a C. Melón – Kombinácia solí, minerálov a prírodných cukrov v niektorých druhoch ovocia a zeleniny môže v sku-

točnosti hydratovať oveľa efektívnejšie než voda sama osebe alebo dokonca ako športové nápoje. Melón je na vrchole tohto zoznamu. Paprika – Farebné papriky majú až 90 percent vody a aj napriek tomu sú stále bohatým zdrojom tých najlepších živín, vrátane vitamínu C, tiamínu, vitamínu B6, betakaroténu a kyseliny listovej. Hruška – Má sladkú a osviežujúcu chuť. Jedna stredne veľká hruška obsahuje 6 gramov vlákniny, čo je 24 percent z dennej odporúčanej hodnoty. Navyše typ vlákniny, ktorá sa nachádza v hruške, je rozpustná vláknina. Pomôže vám s pocitom sýtosti na dlhšiu dobu. Mrkva – Obsahuje asi 87 percent vody a silný antioxidant betakarotén než akákoľvek iná zelenina alebo ovocie. Štúdie ukázali, že zložky obsiahnuté v mrkve chránia kožu, pľúca a ústnu dutinu pred rakovinou. Jogurt – Vaše telo stráca pri dehydratácii okrem vody aj elektrolyty. Jogurt má značné množstvo draslíka a sodíka a môže pomôcť nahradiť stratené elektrolyty a znova nimi telo zásobiť. Surový špenát – Hydratačný špenát je nepochybne skvelé jedlo, keď chcete schudnúť. Jedna šálka obsahuje viac ako 50 percent vašej každodennej potreby vitamínu A, rovnako ako vysoký obsah bielkovín a vitamínu C. •

Rakovina potrebuje váš cukor

F

akty o cukre a rakovine môžu byť mätúce. Avšak ak sa naučíte chápať vzťah jedla a chorôb, môžete sa múdro rozhodovať o obsahu vášho taniera. Cukor kŕmi každú bunku v tele. Naše telá potrebujú glukózu alebo jednoduchý cukor ako zdroj energie. Aj keď sa budete snažiť cukor z jedla obmedzovať, vaše telo ho bude hľadať z iných zdrojov. Rakovinové bunky potrebujú cukor na rast, ale rovnako aj zdravé bunky. No cukor „živí” rakovinové bunky o trošku viac, sú totiž oveľa hladnejšie.

Musíme sa obávať cukru? Je vhodné obmedziť množstvo jednoduchého cukru z jedla. Inak vaše telo produkuje veľké množstvo inzulínu. Inzulín je prírodná látka, ktorá sa nachádza v našom tele a nabáda bunky k rastu. Pre zdravé bunky je inzulín efektívny. Zdravé bunky ho potrebujú na rast, delenie, ale aj umieranie, keď sú nahra-

36

dené v rámci prirodzeného procesu života novými bunkami. Inzulín môže stimulovať k rastu aj rakovinové bunky, keď ho naše telo produkuje príliš veľa. Vo výsledku cukor nie je krmivo iba pre rakovinové bunky. Avšak veľa cukru spôsobí, že naše telo začne produkovať príliš veľa inzulínu, a vtedy máme problém.

Vyhnúť sa všetkým cukrom? Nemusíte sa vyhýbať každému kúsku cukru vo vašej strave. No najlepšie zdroje zdravých, komplexných sacharidov sú v zelenine, ovocí, celozrnných výrobkoch a v strukovinách. To sú tie pravé potraviny, ktoré sa objavujú v každom súboji proti rakovine. Existujú tri ďalšie diétne varianty, ktoré môžu pomôcť redukovať množstvo inzulínu vytváraného v tele, keď budete konzumovať cukor. Ide tu o bielkoviny, tuky a vlákninu. Ak budete jesť cukor s trochou bielkoviny, tuku alebo nejakou vlákninou, nebude vaše telo produkovať toľko inzulínu. Konzumácia týchto jedál pomáha telu spracovať cukor pomalšie. Stručne povedané, pomáhajú vášmu telu odbúravať cukor zdravým spôsobom. Držte sa prírodného cukru, napr. v ovocí. Je to oveľa zdravší variant než spracovaný cukor, ktorý sa nachádza v koláčoch, zákuskoch a v sladkom pečive. •


|

" pripravila mária lučetincová | receptáreň

Šaláty ako hlavné jedlo Chutia výborne a v letných horúčavách poskytujú prirodzené zdravie a osvieženie. Správne zostavený šalát nasýti a poskytne telu potrebné živiny. Tieto šaláty sa zvyčajne pripravujú kombináciou zeleniny s vareným mäsom, varenou strukovinou, majonézou, jogurtom alebo syrom. Ryžovo-hydinový šalát: 400 g uvarenej ryže, 150 g uvareného alebo upečeného hydinového mäsa, 80 g čerstvej papriky, 1/2 lyžičky karí korenia, 1 konzerva sterilizovanej kukurice, lyžica octu, lyžica oleja, 2 – 3 strúčiky cesnaku, šťava z 1 citróna, mleté čierne korenie, soľ, pomaranč na ozdobenie. Ryžu uvaríme s karí korením. Mäso pokrájame na drobné kúsky a vmiešame ich do ryže. Pridáme nadrobno pokrájanú papriku (červenú, zelenú alebo žltú) a kukuricu. Z octu, oleja, rozotretého cesnaku, korenia, soli a citrónovej šťavy urobíme nálev, ktorý pridáme do ryže a premiešame. Hotový šalát podávame na listoch hlávkového šalátu, ozdobený mesiačikmi pomaranča. Fazuľovo-tuniakový šalát: 250 ml veľkej hnedej fazule, konzerva tuniaka, hlávka šalátu alebo malá hlávka kapusty, 1 cibuľa, 1 červená paprika, 3 uvarené vajcia, korenie, soľ, ocot. Šalát alebo kapustu rozoberieme na listy (najkrajšie si odložíme na ozdobenie) a pokrájame ich na rezance. Cibuľu a papriku pokrájame, zľahka premiešame s uvarenou, scedenou fazuľou, pokvapkáme olejom z tuniaka a osolíme. K zelenine pridáme kúsky tuniaka a šalát dochutíme octom a trochou korenia. Podávame na listoch hlávkového šalátu a ozdobíme pokrájanými vajíčkami. Šalát z mrazenej zeleniny: 150 g mrazenej zeleniny (kukurica, hrášok, mrkva),1 cibuľa, 50 g šunky, olej, 2 sladkokyslé uhorky, soľ, cukor, ocot, 2 – 4 uvarené vajcia, majonéza, jogurt. Zeleninovú zmes uvaríme v slanej vode, zlejeme a necháme odkvapkať. Vychladnutú preložíme do misy. Očistenú cibuľu nadrobno posekáme, šunku a uhorky pokrájame na malé kúsky a všetko pridáme k zelenine. Šalát ochutíme trochou octu a cukru a premiešame. Vajcia ošúpeme, pokrájame na polovice, uložíme na šalát a oblejeme majonézou rozriedenou jogurtom. Zelerový šalát s údeným mäsom: 600 g zeleru, 200 g údeného mäsa, 100 g kyslých uhoriek, 200 g jogurtu, 20 g majonézy, šťava z 1 citróna, 1 uvarené vajce, soľ. Zeler v osolenej vode uvaríme do mäkka. Vychladnutý ho spolu s mäsom a uhorkami pokrájame na malé kocky. Jogurt rozmiešame s majonézou a citrónovou šťavou, zmes vylejeme na šalát a premiešame. Každú porciu ozdobíme kolieskom vajíčka. Kurací šalát: 1 kurča, 5 na tvrdo uvarených vajec, 3 cibule, 5 sladkokyslých uhoriek, 600 g hrášku s mrkvou, 150 g tatárskej omáčky, 200 g jogurtu, soľ, mleté čierne korenie. Kurča uvaríme, necháme vychladnúť, zbavíme kože a vykostíme, mäso pokrájame na malé kúsky. Cibuľu, vajcia a uhorky pokrájame na malé kocky, pridáme hrášok s mrkvou, pokrájané mäso a premiešame. Šalát osolíme, okoreníme a zalejeme tatárskou omáčkou, rozmiešanou s jogurtom, a všetko spolu dobre zmiešame. Dáme do chladu odležať. Šalát so šunkou: 250 g uvarených cestovín (mušle, kolienka...), 150 g šunky, 1 cibuľa, 50 g sterilizovaného hrášku, 50 g sterilizovanej kukurice, 2 sladkokyslé uhorky, soľ, lyžica oleja, 200 ml jogurtu, šťava z citróna, petržlenová vňať. Uvarené cestoviny premiešame s olejom, pridáme pokrájanú cibuľu a šunku, hrášok, kukuricu, postrúhané uhorky.

Osolíme a premiešame. Do jogurtu pridáme citrónovú šťavu a vylejeme na šalát. Nakoniec ho posypeme posekanou petržlenovou vňaťou. Zuzkin šalát: 500 g jemnej salámy, 3 cibule, 4 uvarené vajcia, 5 – 6 sladkokyslých uhoriek, 200 g sterilizovaného hrášku, 200 g sterilizovanej kukurice. Dresing: 3 lyžice oleja, lyžica horčice, 2 lyžičky cukru, 1 rajčinový pretlak (stredný), čili paprika, soľ, 200 g tatárskej omáčky. Salámu, cibuľu a vajcia nadrobno pokrájame, uhorky postrúhame. Pridáme scedený hrášok, kukuricu a vo väčšej mise všetko dobre zmiešame. Do rajnice dáme olej, cukor, horčicu a rajčinový pretlak. Rozmiešame, osolíme, ochutíme čili a za stáleho miešania uvaríme hladkú kašu. Vychladnutý dresing nalejeme na šalát, premiešame a nakoniec pridáme tatársku omáčku. Šalát dáme do chladu odležať. Podávame s chlebom alebo pečivom. Šalát s mäsom a hubami: 150 g pečeného mäsa, olej, cibuľa, 3 šampiňóny, 3 rajčiny, 3 reďkovky, kúsok šalátovej uhorky, 100 g tvrdého syra, 1 jogurt, soľ, mleté čierne korenie, pažítka. Cibuľu nadrobno pokrájame, opražíme na oleji. Pridáme šampiňóny a za stáleho miešania pražíme. Mäso, rajčiny, uhorku a reďkovku pokrájame na kúsky, pridáme k vychladnutým šampiňónom, osolíme, okoreníme, posypeme postrúhaným syrom a premiešame. Asi po 20 minútach primiešame jogurt, šalát posypeme pokrájanou pažítkou. Letný šalát: 1 hlávka čínskej kapusty, 1 šalátová uhorka, 3 rajčiny, 1 malá konzerva kukurice, 200 g tvrdého syra, 5 lyžíc tatárskej omáčky, lyžica oleja, lyžica cukru, lyžica horčice. Zeleninu umyjeme, očistíme a pokrájame na malé kúsky. Syr nahrubo postrúhame. Všetku zeleninu a kukuricu dáme do misy, trochu ju posolíme. Tatarsku omáčku zmiešame s horčicou, olejom a octom, podľa chuti osolíme a vylejeme na šalát. Premiešame a dáme do chladu. Ratio šalát: 4 cvikly, 4 vajcia, 125 g sterilizovaného hrášku, soľ, mleté čierne korenie, 1 mrkva, 4 sladkokyslé uhorky, 1 cibuľa, lyžica horčice, lyžica tatárskej omáčky, 1 jogurt. Uvarenú a očistenú cviklu nahrubo postrúhame. Vajcia a mrkvu uvaríme a pokrájame na malé kocky. Očistenú cibuľu nadrobno pokrájame a spolu s posekanými uhorkami pridáme do šalátu. Všetko spolu premiešame, posolíme, okoreníme a zalejeme jogurtom zmiešaným s tatárskou omáčkou a horčicou. Francúzsky šalát: 1 kg zemiakov, 2 mrkvy, 100 g sterilizovaného hrášku, 2 kyslé uhorky, soľ, mleté čierne korenie, ocot, cukor, 1 cibuľa, 100 g salámy, lyžica horčice, 150 ml smotany, 4 lyžice majonézy. Zemiaky uvaríme v šupke a vychladnuté ošúpeme a pokrájame na kocky. Mrkvu uvaríme a spolu s uhorkami a salámou nadrobno pokrájame. Smotanu zmiešame s horčicou a majonézou, ochutíme soľou, korením, octom a pridáme najemno postrúhanú cibuľu. Do misy so zemiakmi pridáme hrášok, mrkvu, salámu a uhorky, premiešame a zalejeme ochutenou smotanou. Zeleninový šalát: 3 – 4 rajčiny, 1 veľká paprika 1 kaleráb, 6 – 8 reďkoviek, 1 menšia šalátová uhorka, 1 malá konzerva kukurice, 1 malá konzerva hrášku, 200 g syra, 1 kyslá smotana, cukor, soľ. Rajčiny a papriku pokrájame na malé kúsky. Z hrachu a kukurice zlejeme nálev, ostatnú zeleninu postrúhame a všetko spolu zmiešame. Pridáme postrúhaný syr, smotanu a dochutíme. •

37


|

" pripravila mária lučetincová | gastro

Vtáčie mlieko Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Anna Legíňová, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: email: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: s v c e n trum@stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

500 ml mlieka, 1 balíček vanilínového cukru, 100 g práškového cukru, 3 vajcia, 30 g hrozienok, 1 malý pohár višňového alebo čerešňového kompótu, 1 lyžica medu. Z vajec starostlivo oddelíme bielky od žĺtkov. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a vmiešame doň 20 g práškového cukru. Žĺtky vymiešame s cukrom a trochou mlieka. Vo väčšej nádobe necháme zovrieť mlieko a do vriaceho lyžicou vkladáme kopčeky snehu. Chvíľu ich z oboch strán povaríme a vyberieme na tanier. Do mlieka vlejeme žĺtky rozmiešané s cukrom a za stáleho miešania uvaríme krém. Nakoniec pridáme hrozienka. Do vysokých pohárov uložíme na dno odkvapkané a vykôstkované ovocie, ktoré sme premiešali s medom. Zalejeme ho krémom a navrch rovnomerne rozdelíme snehové halušky. Necháme vychladnúť a pred podávaním ľubovoľne ozdobíme. •

Čerešňový krém 500 ml mlieka, 70 g práškového cukru, 1 vanilkový puding, 2 vajcia, 150 g čerešní, šľahačka na ozdobu. V mlieku rozšľaháme pudingový prášok, cukor a žĺtky a za stáleho miešania varíme, kým puding nezhustne. Dáme ho vychladnúť (občas premiešame). Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a spolu s umytými, vykôstkovanými čerešňami ho zľahka vmiešame do pudingu. Dobre vychladený krém plníme do vypláchnutých pohárov, vrch ozdobíme šľahačkou, čerešňami, prípadne aj postrúhanou čokoládou. •

Jahodová pena 400 g čerstvých jahôd, 100 g jemného kryštálového cukru, 2 bielky, 200 ml šľahačkovej smotany, 50 g práškového cukru. Jahody umyjeme, dáme odkvapkať a očistíme ich od stopiek a lístkov. Z bielkov a kryštálového cukru ušľaháme tuhý sneh. Smotanu vyšľaháme, pridáme do nej práškový cukor, roztlačené jahody, tuhý sneh a zľahka spolu premiešame. Hotovú penu rozdelíme do vysokých pohárov, ozdobíme celými jahodami a dáme do chladničky. Podávame s krehkými keksami alebo detskými piškótami. •

Čokoládové guľky Na titulnej strane: všestranná hudobníčka Tatiana Jašková pod reflektormi našich stránok. Fotografovala Svetluša Hlaváčová.

38

100 g postrúhanej čokolády, 80 g práškového cukru, 50 g orechov, 3 lyžice rumu, 1 bielok. Plnka: 1 uvarený žĺtok, 1 lyžička rumu, 50 g masla, 1 lyžica práškového cukru. Čokoládu a ostatné prísady dobre zmiesime. Hmotu rozdelíme na 20 – 22 kúskov. Maslo a žĺtok (uvarený na tvrdo v mikroténovom vrecku) spolu s cukrom a rumom vymiešame na hladkú plnku. Do každého kúska cesta zabalíme trocha plnky, vytvarujeme guľky a uložíme ich do papierových košíčkov. •


|

" katarína mosnáková-bagľašová / — andrej meleg | stretnutie

Čítačky U červeného raka: srbsko-chorvátska delegácia na pódiu – Miodrag Jakšić, Jeremija Lazarević a Ljiljana Crnićová (zľava)

Pracovná nálada z kolokvia na boteli Marína pod bratislavským hradom

Začali sa Dunajské elégie D

unajské elégie je projekt, ktorý vznikol na podnet Radomira Andrića, predsedu Spolku spisovateľov Srbska. Jeho cieľom je uskutočniť stretnutia, kolokviá a literárne večierky spisovateľov z krajín, cez ktoré preteká Dunaj, a následne vydať viacjazykovú antológiu poetických a prozaických diel o Dunaji, ktoré napísali tak klasici, ako i súčasní spisovatelia z podunajských štátov. Organizátorom podujatia je Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Spolkom spisovateľov Srbska. Prvé také stretnutie sa konalo 24. a 25. júna 2016 v Bratislave. Početných hostí z Bulharska, Rakúska, Chorvátska, Slovenska, Česka, Macedónska a zo Srbska na boteli Marína na Dunaji privítal predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, ktorý medziiným povedal: „Naše kolokvium konané na Dunaji, ešte k tomu na Jána, ktorý je v ľudovej slovesnosti vyznačený mnohými významami, vrátane konotácií Shakespearovho Sna noci svätojánskej, poskytuje nám vzácnu príležitosť na reflexie spojené s Dunajom, s riekou, čo spája Európu a nás v nej. Dunaj vábi básnikov a umelcov odjakživa... Náš spoločný zámer svojím spôsobom prekonáva iné literárne projekty spojené s Dunajom. Toto úsilie je systémovejšie a plánovanými edičnými výstupmi i nadčasové.“ Na stretnutí sa projekt konkretizoval, prediskutoval a predstavil sa verejnosti s predpokladanými kon-

krétnymi dohovormi tak v rovine obsahovej, ako i termínovej. Zo Srbska tu boli prítomní: Radomir Andrić s manželkou Gordanou, Liljana Crnićová, Jeremija Lazarević, Miodrag Jakšić, Branislav Veljković, Miljurko Vukadinović, Duško Stojković, Milan Panić, Martin Prebudila, Miroslav Demák a Vladimír Valentík, významné osobnosti zo sveta literárnej tvorby v našom štáte. Predsedovia spolkov spisovateľov Súčasťou tohto litezo Srbska a Slovenska: Radomir rárneho festivalu bol aj Andrić a Miroslav Bielik (zľava) literárny večierok v letnej čítárni U červeného raka v Bratislave. V sobotu 25. júna organizátori pre hostí pripravili plavbu Dunajom a obhliadku umeleckej galérie Danubiána. •

Účastníci dunajského holdu pred galériou Danubiána na záver stretnutí pred fotoobjektívom


rocktón 2016

|

" & — andrej meleg |

Rockový koncert na Slovenských národných slávnostiach

Dekadencija z Báčskeho Petrovca

Zemljotres z Aradáča

N

a Slovenských národných slávnostiach prebiehal aj koncert rockovej hudby Rocktón, v poradí štvrtý. Toto podujatie, známe najmä starším Petrovčanom, bolo obnovené v roku 2013, a to vďaka nadšencovi rockovej hudby Vladimírovi Valentíkovi. Na koncerte, ktorý roky patril k petrovskej Vrbare, účinkujú väčšinou rockové kapely, v ktorých hrajú slovenskí vojvodinskí hudobníci, aj keď nespievajú všetci po slovensky. V čom tkvie podstata koncertu? Každý rok sa objaví aspoň jedna nová skupina originálnou autorskou slovenskou rockovou skladbou. Aj tohto roku sa na Slovenských národných slávnostiach v petrovskej Vrbare zoskupili početní milovníci tohto druhu hudby. Mohli sa kochať v hudbe štyroch skupín. Vo Vrbare na SNS 2016 koncertovali: – Dekadencija z Báčskeho Petrovca, ktorej sú členmi: Ján Lehotský z Petrovca, Andrej Haška z Kulpína, Mirko Nišić z Maglića a Miroslav Cerovský z Petrovca. Skupina sa skorej volala Alibi bend a KzS. Hrá spracované piesne ex-yu scény. – Zemljotres z Aradáča, ktorej je zakladateľom gitarista a zároveň spevák skupiny z Aradáča Janko Hrubík. V skupine ešte hrajú Petar Paštrović, Denis Grubić a Veselin

After my Grace zo Selenče

Grcić. V ich prejave dominujú autorské heavy-metal skladby. Veľký vplyv na nich má svetoznáma skupina AC/DC. – After my Grace zo Selenče, skupina, ktorá nie je neznáma obecenstvu na petrovských Slávnostiach. V trochu pozmenenej zostave a pod menom Undead pulse sa už zúčastnila na Rocktóne. Členmi skupiny sú Dino Poliak, Ján Rybársky, Sreten Jovanović a Vlađan Terzić. Inklinujú k trash-metal hudbe, v repertoári majú autorské skladby, ako aj spracované piesne zahraničných metalových kapiel. – Industrijski kombinat z Báčskeho Petrovca a Kulpína je najmladšia z uvedených formácií súdiac podľa odohraných koncertov na scéne. Vznik kapely sa datuje k júlu 2015. Prvé vystúpenie mala vlani na festivale Kulpín fest v Kulpíne. Počas roka

Industrijski kombinat z Báčskeho Petrovca a Kulpína

usilovne pracovala na Rocktóne sa predstavila svojimi skladbami. Členom kapely skvele sedí pomerne populárny hudobný smer punk-rock. V pláne majú vydať svoje prvé CD. Zakladateľom, gitaristom, skladateľom a textárom je Svetozar-Zare Govorčin z Kulpína. V skupine hrajú aj Andrej Meleg ml. z Petrovca, Ferenc Valtner z Maglića a Rastislav Sabo z Petrovca. Pri speve im pomáha i Slovenka Benková-Martinková. Aj keď mnohí rockové podujatie vyčleňujú z programu Slovenských národných slávností, tvrdiac, že by nemalo patriť do tohto celonárodného podujatia, Rocktón už niekoľko rokov opodstatňuje svoju existenciu a oslovuje mladých, ale aj starších milovníkov rockovej hudby. Pod organizáciu tohtoročného Rocktónu sa podpisuje nevládna organizácia Centrum – Slovenská kultúrna koordinácia a koncert finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. •

Rovina 2016 07 08  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you