Page 1

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Bul. M. Pupina 1/IV 21000 Nový Sad Tel./fax: +381 21 422 989

SLOVENSKÝ MAGAZÍN číslo 11 – 12, 2016 ročník 23 cena 100 din

e-mail: office@rada.org.rs www.rada.org.rs

Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec e-mail: msbp@neobee.net

Autoservis Triaška Ján Triaška · podnikateľ Báčsky Petrovec 021/780-382


|

 &  michal ďurovka |

Nočná prechádzka Ulicou Marie Hilferovej

V

Neodolateľná ponuka vianočných ozdôb

Viedenské čaro Vianoc

števníci majú možeľkolepé mesto nosť pozrieť si 22 Viedeň je azda izieb rakúskej cárnajlákavejšie počas skej rodiny, zariadeadventu, keď každéných podľa vkusu ho návštevníka priam Márie Terézie v 18. očarí vianočno-novostoročí. Vedľa paláca ročnou atmosférou a je nádherný park a vianočnými trhmi. rozhľadňa na vyvýVkusné aranžmány šenine nad palácom, a dekorácie iba z ktorej vidieť celú zvýraznia nádherné Viedeň ako na dlaarchitektonické deni... A ešte detaildičstvo so svojím Letná rezidencia rakúskych vladárov – palác Schönbrunn nejší pohľad na šarmom a rozkošou. Bez ohľadu na to, či ste vo Viedni prvýkrát, alebo sa sem bez- všetky časti mesta je z kaviarne na Dunajskej veži, ktorá početný raz vraciate, toto mesto vás znova a znova očarí a sa otáča a ponúka jedinečnú možnosť kochať sa mestom znova vám ponúkne nové dôvody užiť si z jeho fascinujúcej z vtáčej perspektívy... • príťažlivosti. Možno tu stretnúť ľudí z rôznych krajín sveta. Ihneď po príchode vás očari pohľad na bulváre a ulice z autobusu, avšak predsa najkrajšia je prechádzka pešo, napríklad Námestím Márie Terézie, centrálnou pešiackou zónou Hofburg, a samozrejme, chýrečnou Ulicou Marie Hilferovej. Nadchnú vás tiež parlament, Rathaus park s radnicou, umeleckohistorické a prírodnohistorické múzeum... koncertná dvorana Viedenskej filharmónie, z ktorej sa každého 1. januára naživo vysiela novoročný koncert, a chýrečná cukráreň Saher, kde si možno oddýchnuť a vychutnať jedinečnú teplú čokoládu a Saher tortu, známu i mimo hraníc Rakúska... Najväčší zážitok z návratu do minulosti ponúka palác Námestiami prevážajú turistov kone na kočoch dýchajúcich minulosťou Schönbrunn, letná rezidencia rakúskych vladárov, kde náv-

Monumentálnosťou pôsobí koncertná dvorana Viedenskej filharmónie

Námestím Márie Terézie dominuje socha chýrečnej panovníčky


editoriál

|

 samuel vrbovský, biskup |

|

 zuzana pavelcová | editoriál

Vianočný pozdrav!

Vianočný pozdrav z Matice slovenskej

V

eľké prípravy na vianočné slávnosti, túžobne očakávané zážitky z Tichej noci, rozžiarené očká detí a spokojné, vyrovnané pohľady dospelých, dostatok zemských darov, či už na stoloch, alebo pod ozdobenými stromčekmi, to všetko na nás tak zapôsobilo, že sa úprimne radujeme radosťou nevýslovnou, radosťou nebeskou. Radujeme sa aj napriek tomu, že nás po všedné dni tlačili a tlačia mnohé starosti, že na nás čaká vyriešenie mnohých úloh, pred ktoré sme boli postavení. Pritom však nechceme zabúdať na povinnosti, ktoré na nás po sviatkoch čakajú, lebo ich za nás nikto iný nevykoná a nevyrieši. Radujeme sa nevýslovnou radosťou nebeskou preto, lebo „tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život”. (Ján 3,16) Radosť z narodeného Spasiteľa je základným mottom, z ktorého vychádza a o ktorom stále hovorí celá kresťanská cirkev. Jedným z veľkých dôvodov našej radosti je aj to, že „Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých”. (Mt. 20, 28) Služba Syna človeka bola taká veľká, úplná a dokonalá, že nebolo, a nie je ani dnes, potrebné k nej pridávať alebo niečo z nej uberať a zakrývať. Ten, ku ktorému sa hneď ako prví poponáhľali betlehemskí pastieri, Ten narodený, Ukrižovaný a Vzkriesený, jasne dokázal, že radostná služba Bohu a človeku nikdy nepozná hranice. Pán Ježiš neslúžil pre slávu, ale preto, že bol každého dňa pripravený vykonať službu zmierenia. Služba Kristova zaväzuje zase len ku službe rovnako aj nás. Veď cirkev a jej údovia boli od samého Boha vyvolené k tomu, aby slúžili svojmu Pánovi. Cez vianočné slávnosti zdá sa nám byť celkom samozrejmou táto radostná služba. A to, čo je samozrejmé, k tomu predsa netreba ponúkať alebo povzbudzovať. Ani jednému živému tvoru nie je potrebné prikázať „dýchaj”, lebo keby nedýchal, tak by nežil. Ani jednému kvetu nie je potrebné privolať „kvitni”, lebo keby nekvitol, tak by nepriniesol ani ovocie. Našu službu Bohu často nepovažujeme za samozrejmú, preto nám vianočná slávnosť privoláva „s radosťou slúžte Hospodinu”. Aká je to radostná služba Hospodinu? Reformácia zdôraznila predovšetkým to, aby radostná služba Bohu ostala na báze evanjelia, na Slove Božom, ktorému pripisovala prvú a hlavnú úlohu. Vieme síce, že reformácia sa neobmedzila len na túto formu služby, ale ukázala aj na iné možnosti služby Bohu a človeku. Predsa len pri Slove Božom sa chceme zastaviť aj teraz na Vianoce. Slovo Božie, konkrétne apoštol Pavel nám odporúča, aby sme našu radostnú službu konali vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti. Pokora, to je pripravenosť ku službe a zrieknutiu sa akejkoľvek slávy. Pokora, to je skromnosť, ktorá sa dáva poznať aj druhým. Pri našej spoločnej práci musíme si uvedomiť, že sme ešte nie pri cieli, a preto sme povinní hľadať aj s našimi blížnymi tú spoločnú cestu šťastia. Okrem služby v pokore treba slúžiť aj vo všetkej nežnosti. Je už skutočne načase, aby sme nežnosť začali presadzovať v našich rodinách a vo vzájomných ľudských vzťahoch. Nežnosť nám diktuje skloniť sa či už k malému dieťaťu alebo k hriešnikovi. Lebo nás Boh neurčil k hnevu, ale na to, aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Spasenie dosiahneme iba cestou pokoja. Aj cez tohoročné vianočné slávnosti ešte statočnejšie a radostnejšie snažme sa pochopiť a prežiť šírku a dĺžku, výšku a hĺbku lásky a pokoja Kristovho pre všetky národy na tejto zemi. S radosťou máme slúžiť Hospodinu vo všetkej trpezlivosti. Trpezlivosť je zhovievavosť. S ostatnými bratmi a sestrami kráčame dlhou životnou cestou, na konci ktorej raz budeme zodpovedať nášmu nebeskému Sudcovi. Práve na tejto životnej ceste sme málo zhovievaví, ale snažíme sa posúriť zlo a nezodpovednosť. Sme predsa ľudom Božím, ktorý na tomto svete vykonáva službu Kristovu. Buďme zhovievaví aj voči bratom či sestrám, aj voči všetkým ťažkostiam. Nebuďme zhovievaví však proti hriechu alebo proti ľahostajnosti. Služba cirkvi však smeruje k tomu, aby nás raz a všetkých, ktorým slúžila, odovzdala späť do Božieho vlastníctva. Všetkým Vám, milí bratia a sestry v Kristu Ježiši, želám požehnané Vianoce a pokojný nový 2017. rok. •

P

rvá bohatá snehová nádielka, predlžujúce sa večery, sychravé rána i silný mráz... Príroda i tým menej všímavým a uponáhľaným pripomína, že prichádza posledný mesiac roka, december. Uzatvára sa jeden rok. December určuje, že sme opäť o rok starší, o rok skúsenejší i múdrejší. Posledný mesiac v kalendári znamená, že prichádza čas bilancie i hodnotenia toho, čím sme počas celého roka žili, čomu sme sa venovali. December je tiež mesiacom spomienok, časom citu i časom, keď hodnotíme zmysel nášho bytia. V ňom sa snúbi doba ukončenia roka s dobou sviatkov rodiny. Je to obdobie spomalenia pracovného tempa i obdobie pre rodinu a lásku. Mnohým z nás sa k decembru viažu tie najkrajšie vianočné spomienky. Plný stôl, voňavý stromček uprostred izby, krásne červené gule z jemného skla, oriešky, slamený koník, no najmä rodina: mama, otec, starí rodičia i dietky – všetci pri jednom stole, plní očakávania i radosti s vnútorným presvedčením potešiť toho druhého darčekom, ktorý preň starostlivo vyberali. Práve Vy, naši krajania, ste si svoje zvyky odniesli z domoviny do šíreho sveta. Vo svojich srdciach ste si niesli vlastnú identitu, v rukách remeslo a v hlavách múdry um. Z pokolenia na pokolenie ste odovzdávali najvzácnejší poklad svojim potomkom, aby ďalej hrdo šírili svoju kultúru, náboženstvo i históriu. Ženy sa postarali o prenos vianočnej gastronómie, muži zase o zvyky a dovedna ste spoločne zabezpečili prenos našej národnej identity. Milí naši krajania, je naozaj obdivuhodné, že aj v čase globalizácie nezabúdate na svoje korene, že pestujete slovenskú reč, ktorá je odrazom slovenského myslenia, že zachovávate slovenskú kultúru, ktorá je obrazom vyspelosti slovenského národa, že zachovávate kresťanské náboženstvo, ktoré je symbolom dobra Slovákov, a že vychovávate.... Vychovávate ďalšiu slovenskú generáciu, ktorá zabezpečí udržateľnosť našej svojbytnosti. Zo srdca a sídla Matice slovenskej Vám vyslovujeme za Vašu prácu i cítenie úprimné poďakovanie. Želáme Vám pokojné a krásne Vianoce. Prežite ich s tými, ktorých milujete, obklopení rodinami a hojnosťou štedrovečerného stola i sŕdc. •

3


na perutiach... | svetluša hlaváčová

/

 archív lany zorianovej & sh |

ČESŤ MÁ TALENTOVANÁ MLADÁ HUDOBNÍČKA – LANA ZORIANOVÁ

Z

ačať príbeh o výnimočne talentovanej osemročnej huslistke Lane Zorianovej z Nového Sadu, to vôbec nie je jednoduchá vec. A rovno tak, ako hlavná hrdinka tohto príbehu zvykne v médiách hovoriť, že pred vystúpením má pozitívnu trému, s podobným pocitom zápasila i pisateľka týchto riadkov. Huslistku pri hre skladieb tento pocit núti vydať maximum a jej maličkosť zasa zvoliť tie najvýstižnejšie slová na dočarenie tejto zázračnice. Písať o Lane Zorianovej je predovšetkým veľkou cťou. Už v prvom okamihu pred vystúpením, keď si dobre skoncentrovaná naberie dych, priloží husle k plecu a zodvihne sláčik, tento milý malý človiečik k pozorovateľom akoby zaslal iskru, ktorá im následne rozžiari tváre. Potom sa celou svojou bytosťou výkonu natoľko odovzdá, že ste zrazu v pomykove: či je možné, že je to výkon dieťaťa, a nie dospelého?! Niet sa čomu čudovať – po oboch rodičoch zdedila hudobnícke gény. Jej mamka Arabela Fracile Zorianová je magisterkou umenia i huslistkou, ktorá pracuje ako profesorka na Hudobnej škole Isidora Bajića a jej otec Vladimír Zorian je operným spevákom v Srbskom národnom divadle v Novom Sade. Tu ešte nie je koniec ich hudobníckym koreňom: Lanin dedko po mamkinej strane je riadnym profesorom na Akadémii umení i etnomuzikológom a dedko po otcovi je vojenským hudobníkom...

Husle cíti ako živú bytosť Kde sa vzali, tu sa vzali – husličky Lana sa hudbe venuje od svojho tretieho roka, keď ako najmladšia sólistka vystúpila s detským speváckym zborom v rámci koncertu Školy hudby Melódium v Štúdiu M v Novom Sade. Ako štvorročná sa začína venovať husliam v triede profesora Čaba Zimu. Neskoršie s ňou pracovali i profesor Imre Lakatoš z Akadémie umení v Novom Sade, profesor Dejan Mihajlović z Belehradu a v spoločnom vystupovaní na

Lana Zorianová na Internacionálnej súťaži Grand Prize Virtuoso (2016)

4

scéne pre Lanu veľmi mnoho znamená i spolupráca s pianistkou Milenou Buča. Dnes má Lana osem rokov a v porovnení s počtom svojich rokov, má už oveľa viac prvých cien na medzinárodných i internacionálnych súťaženiach. Aj napriek pôvodnej mamkinej žiadosti, aby sa učila hrať na klavíri, predsa zvíťazil dcérkin silný záujem o tento strunový nástroj. Svoje prvé husličky v rukách držala ako tri a pol ročná a osud tým bol jednoducho rozhodnutý... Takúto jedinečnú túžbu malého dievčatka sprevádzali i „vedľajšie účinky”, keďže pre ňu nebolo celkom ľahké nájsť taký malý nástroj. Prekážky však pre Zorianovcov akoby nejestvovali a naša štvorročná Lana na používanie dostala malé husličky, tzv. tridsaťdvojinky. Keby nebolo práve týchto huslí, iste by nemohla začať hrať tak skoro. Bol to začiatok rastu veľkého talentu na malých husliach. „Keby mi skôr niekto povedal, že moje dieťa bude hrať už ako štvorročné, istotne by som to nedovolila. Avšak Lana mala neuveriteľnú túžbu a tá jednoducho rozhodla... Je síce skutočnosťou, že je veľmi talentovaná, ale bez obetavosti, úsilia a práce by istotne nedosiahla takéto výsledky...” – takto sa úprimne o dcérkiných začiatkoch vyznala Arabela. Byť mamou a zároveň profesorkou je vlastne výherná kombinácia. Ako dobrá pedagogička a zvlášť vnímavá mama Arabela s ľahkosťou dokáže pochopiť i situácie, keď sa z mladučkej huslistky po odpracovanej skúške ozve jej chcenie oddať sa i tým detským radovánkam. Akoby nie, veď i tie patria k jej vývinu a rastu...


| svetluša hlaváčová /

 archív lany zorianovej & sh | na perutiach... keď súťažila v kategórii detí po 10. rok iba ako sedemročná. Na republikovej súťaži hudobných a baletných škôl Srbska v Belehrade zase obsadila absolútne prvé miesto s maximálnym počtom bodov (100) a získala titul laureátky. Na V. Medzinárodnom hudobnom súťažení Fantast 2016 získala prvú cenu (100 bodov), na Medzinárodnom festivale Rozspievané struny 2016 v Novom Sade opäť bola prvá (so 100 bodmi), na Medzinárodnom festivale sláčikových nástrojov Zlaté schody vo Valjeve získala prvú cenu (100 bodov) a titul Víťaz kategórie. Na Internacionálnej súťaži – jednom z najprestížnejších súťažení mladých hudobníkov zo všetkých svetadielov – Ohrid Pearls 2016 v Macedónsku, získala prvú cenu (99,40 bodov). Na ďalšej Internacionálnej súťaži hudobníkov Grand Prize Virtuoso Vienna v Rakúsku získala prvú cenu. Stala sa jedinou víťazkou v kategórii huslistov po 9. rok, a to jej umožnilo 22. septembra 2016 vystúpiť na slávnostnom koncerte víťazov v známom Musikvereine vo Viedni.

Lana Zorianová na V. Medzinárodnej súťaži Fantast 2016

Lana Zorianová medzi účastníkmi Grand Prize Virtuoso Vienna 2016

Pre Lanu akoby jestvovali iba prvé ceny Do radu obdivuhodných Laniných protikladov – „veľký talent na malých huslich” alebo „hra dieťaťa s výkonom dospelého”, pripíšme ešte ďalšie... Lana nepotrebuje šesť, sedem hodín denne, aby zvládla zadané hudobné učivo. Stačí jej na to aj tri či štyrikrát menej času. A keď ide o štatistiku ocenenení z iba medzinárodných a internacionálnych súťažení, ich počet len počas dvoch rokov prerástol súčet jej skutočných rokov. V roku 2014. na III. Medzinárodnom hudobnom súťažení Fantast 2014 získala prvú cenu (100 bodov) keď súťažila v kategórii detí po 9. rok iba ako päťročná. V roku 2015. na VII. Medzinárodnom súťažení sláčikových nástrojov v Niši získala prvú cenu (100 bodov). Na IV. Medzinárodnom súťažení Fantast 2015 získala prvú cenu (100 bodov). V 2016. roku na Medzinárodnom súťažení Sonus op. 2 v chorvátskych Križevciach získala prvú cenu (100 bodov),

Malá virtuózka po úspešnom vystúpení

K početným vlaňajším cenám Lane pribudli i Vidovdanská cena Mesta Nový Sad za 2016. rok a Pokrajinská cena Talenty 2016. Dňa 10. júna 2016 po prvýkrát ako sólistka vystúpila s orchestrom Art Linka v Zhromaždení Mesta Belehrad a 25. decembra 2016 taktiež ako sólistka i s orchestrom Master Art Akadémie vo Veľkej sále belehradského Kolarcu. Vystúpení a cien Lana má však ešte veľmi mnoho...

S kráľovnou medzi nástrojmi si dokonale rozumejú Pre rodičov iste nieto väčšieho bohatstva ako mať doma také malé stvorenie, ktoré dokáže hrať s takou kvalitou. Jej otecko, ktorý sa denne živí spevom v zbore opery SND, celkom otvorene povedal, že skôr má trému pri dcérkiných vystupovaniach ako pri vlastných... Lana má dokonalý hudobný sluch a prejavila to už ako dvojročná. Profesor Čaba Zima, ktorý skôr bol hudobným pedagógom i Laninej mame Arabele, o svojej skvelej aktuálnej žiačke povedal, že je jedinečná a akoby bola jeho hudobnou vnučkou... Zaujímavé sú i slová malej umelkyne, ktorá vás očarí krásou svojho bytia. Má zošľachtené správanie sa mimo scény a zároveň distingované vystupovanie na nej. Otvorene a sympaticky hovorí i o tom, že na scéne je okrem koncentrácie dôležitý i úsmev... A kým sme Lanu 29. decembra 2016 počúvali počas vystúpenia v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci slávnostného udeľovania literárnych cien časopisov Nový život a Zornička (hrala časť skladby Františka Drdlu Karmen fantázia I. odsek za klavírneho sprievodu Milice Ćosićovej), bolo cítiť, že svojím prednesom na nástroji s ušľachtilým zvukom túto spoločenskú udalosť vytrhla zo všedného dňa, uviedla ju do inej nálady a vytvorila atmosféru výnimočnosti. Ba na okamih sa zdalo, že svojím sláčikom našim myšlienkam prekliesnila cestu až k dávnej histórii Florencie a k rodu Medičiovcov. Totiž práve títo slávni florentínski patróni pred piatimi storočiami požiadali 

5


na perutiach... | svetluša hlaváčová

/

 archív lany zorianovej & sh |

Kdekoľvek sa zjavuje, Lana vzbudzuje pozornosť...

Lana s internacionálnou kolegynkou Charlotte Le z Hongkongu

 Andrea Amatiho, aby zhotovil prvé moderné husle. Bez ohľadu na to, že sa tento objav stal veľmi obľúbeným a rozšíril už vtedy po celej Európe, predsa však najznámejšie husle vyrobil v roku 1716 Antonio Stradivari... Súčasnosť je teda tým pravým svedkom, že v európskej klasickej hudbe husle majú veľmi dlhú tradíciu a dalo by sa povedať i večnú hodnotu.

Je tou najlepšou obmenou seba samej A rovno tak, ako svojou hrou na husliach Lana vykúzli dobovú atmosféru a zaiskrí okamihmi dávnej minulosti, rovnako tak je obdivuhodne jedinečná napríklad i počas hry so svojím psíkom pudlom. Je spoločenská a má veľmi mnoho kamarátov. Svoju tvorivosť prejavuje kreslením, vyrábaním figúrok z papiera i plastelíny a k tomu veľmi rada tancuje. Prejavuje starostlivý vzťah k izbovým rastlinám, učarila jej príroda a túži jedného dňa žiť pri mori. Učí sa angličtinu a používa ju zvlášť počas svojich ciest k moru. Je zároveň i obľúbenou spolubesedníčkou siedmej sily. Dvakrát vystúpila v televíznom vysielaní Mira Adanja-Polak i Vi, bola hostkou v ďalších televíznych vysielaniach – Mustre,

Na Medzinárodnej súťaži Fantast 2014

Novosadske razglednice, Azbuka roditeljstva a vo vysielaní Obično, a vrhunski jej bola venovaná osobitná pozornosť. Veď si ju plne zaslúžila. •

KAMENÁRSKA DIELŇA

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel: 021/780-158, fax: 021/780-772 www.kamenbartos.co.yu e-mail office@kamenbartos.co.yu

6

– reštaurácia – denné menu – izby – prednášky z gastronómie

Spolok Aroma predsedníčka Jasna Podkonjaková www.nacionalnakuca-aroma.net


| michal ďurovka /

 archív jána slávika | naši jubilanti

K ŠESŤDESIATKE JÁNA SLÁVIKA

Život folklórom oprstenkovaný Kysáčan Ján Slávik, náš popredný choreograf, mnohým známy jedinečnými choreografiami, ktoré vznikali na základe výskumov v našich prostrediach, horlivý matičiar, národovec, toho času predseda Výboru pre kultúru a člen NRSNM a nadovšetko komunikatívny, žartovný a vtipný spolubesedník si spomína na doterajšiu prejdenú 60-ročnú životnú dráhu vyplnenú najmä hudbou, tancom, folklórom... Všetko sa začína v detstve, mohli by ste urobiť paralelu so zážitkami z detstva a Vaším vývojom, samozrejme, folklórnym? Také, čo si pamätám, keď mám 60 rokov, je toho menej a menej, ubúda to pomaly z pamäti, ale,... Viem že, ako aj celá naša generácia a i generácie neskoršie, sme mali bohaté detstvo. A myslím si, že o nič chudobnejšie ako dnešné, čo majú vymoženosti technické Ján Slávik a technologické, čiže počítače atď. Ja v súčasnosti som sa narodil (10. augusta 1956), v Kysáči, Ulici Janka Čmelíka, kde aj teraz žijem, desať domov južnejšie. Môj rodný dom je v takom istom tvare zhodou okolností, akým bol aj keď som sa narodil, a kde sme vlastne aj zo začiatku bývali. Neskoršie sme sa trošku sťahovali, lebo sme bývali aj v Jánošíkovej ulici a aj v Rumenke. Ale už keď rodičia zakúpili dom, ktorý bol na tomto mieste, neskoršie zbúraný, tak som tu mal kopu detí, s ktorými som sa hrával všelijako. Bola to napríklad hra Myši myši kúty a podobné, závisí v akom veku som bol, ale predtým, ako sme začali chodiť do škôlky čiže do obody, ako sme to volali, tak sme sa hrávali o detské svadby. Také významnejšie hry to boli, ako napr. pokazené stoličky, a všetko to bolo tu na našej ulici, či už bolo poľa nás, alebo nad uličkou, alebo pri jamách, ktoré už tu nie sú. Jamy boli vytvorené vtedy, keď sa začala rozvíjať nová časť Kysáča. Tam sa čerpala zem na nabíjanie domov a tam som sa naučil aj plávať, ako malý chlapec ešte, aj som sa topil, v zime, sme sa tam kĺzali, prepadol som cez ľad a nesmel som domov prísť, to sa pamätám. A potom taký mokrý a zima treskúca bola, starej materi, čiže do toho môjho rodného domu o desať domov ďalej, ako som spomínal, a musel som si vyzuť čižmy, lebo tieklo z nich, a išiel som len v ponožkách, tak mi nohy zamrzli, že som ich ani necítil, to nezabudnem, lebo to bol ozajstný šok pre mňa, a kým som sa neosušil, som nemohol mame vyjsť pred oči a otcovi ešte menej. Kamarátov v ulici som mal hodne, v lete, v auguste, septembri, keď sa jamy vysušili, sme v nich hrávali futbal. Jamy sa pravidelne zjesene naplnili a v prudkom lete sa vysušili, takže ich nezabudnem, lebo boli vlastne viacnásobnou našou hračkou. Neskoršie, už som chodil Prvé rande: Ján s Julkou, do školy, keď prehlbovali Begej, čiže budúcou manželkou, garád, ktorý tiahne nad humnom, roku 1976 prišli z Jegričky ryby, tak sme tam chodievali chytať ryby. Môj otec, teraz už nebohý, bol veľmi horlivý milovník holubov, pestoval krásne holuby a rád chodieval na ryby. Ráno o štvrtej sme vstávali, to zasa tiež nezabudnem, lebo som ťažko vstával, a háčiky na bicykel, ja som mal svoj bicykel, chodievali sme chytať ryby na kanál. Už ako 11 – 12-ročného ma tie ryby nebavili, už mi záľubou začala byť vzduchová puška a

súťaženia. Vtedy sa nepamätám, že bol organizovaný strelecký klub, ale my sme si robili súťaženia medzi sebou, čo sme sa poznali. Ja som vzduchovku dostal za výborný prospech ešte v tretej triede a potom neskoršie ma to viac vábilo, keď som bol starší, som aj súťažil. Ako to bolo v základnej škole? Tri roky som chodieval v Tankosićeve do školy, pánovi učiteľovi Michalovi Gombárovi. Som hrdý na to, že som chodil k nemu, lebo bol naozaj, aj je ešte stále, dobrým pedagógom, ktorý nás vedel naučiť. U neho známky neboli natoľko podstatné, ale to, či sme sa to naučili alebo nie. Vlastne známky boli tie, čo nás usmerňovali, aby sme sa lepšie učili. Tak vedel nás aj potrestať, ale úmyselne, aby sme mali lepší prospech. Vždy mi chýbala jedna pätorka, aby som bol výborný a v tretej triede sa mi to podarilo. Neskoršie ako štvrták som chodieval do školy v centre Kysáča, kde sa teraz nachádza pekáreň. Tam bola štvrtá a ôsma trieda, aj zborovňa, aj kuchyňa, lebo školy boli na rôznych miestach. Piatu triedu som chodil tam, kde je teraz fara, ale iba do polroka, lebo potom sme už začali chodiť do novej školskej budovy, a sa pamätám, najviac sme sa nechceli prezúvať, vtedy to bolo veľmi prísne. Pamätám sa, že tie upratovačky natierali tú podlahu voskom a my sme topánky vyzuli a obuli si cvičky. Škola ako škola, už tam v šiestej triede som popustil s učením, aj v siedmej a v ôsmej triede som sa pousiloval, aby som to zakončil, ako sa patrí. Ktorú strednú školu ste si zvolili? Zapísal som sa, samozrejme, nie mojou vôľou, ale ma nahovorili kamaráti, do strednej elektrotechnickej školy, kde nás štipendovala novosadská továreň káblov Novkabel, a keďže som bol z chudobnej rodiny, tak mi to vyhovovalo. A to štipendium bolo niekedy skoro ako plat niečí. Ešte keď sme sa učili, bolo také, že Novkabel, kde sme chodili na prax, dával stimuláciu na ten spôsob, že kto sa lepšie učí, má väčšie štipendium. A ešte nás aj odmenili cestou k moru na 14 dní a rôzne výlety organizovali po celej bývalej Juhoslávii, vtedy tej veľkej, takže to sa mi bolo zapáčilo. Ale už potom, keď som začal robiť, nebolo to to, čo som

Detská svadba roku 1961

si ja predstavoval, totiž my sme chceli ísť s mojím kamarátom Paľom za obchodníkov, do obchodnej školy, a čo by dnes zo mňa bolo, neviem, ale hlavne obchodnú školu sme chceli zakončiť, túžili sme za tým stále... Ako ste sa vlastne dostali na tanečné dosky? Predtým ale ma ťahalo divadlo. Divadlo a vôbec kultúra, takrečeno od malička, lebo ešte v nižších ročníkoch mi to zaštepil pán učiteľ Gombár, ktorý aj sám účinkoval v niektorých divadelných predstaveniach. Zasa neskoršie do literatúry ma stiahol Michal Vrška a divadlo mi predostrela pani učiteľka Zuzana Kardelisová a potom zasa neskoršie pán učiteľ Pavel Grňa, ktorý robil aj réžie, ale robila s nami aj pani Kardelisová, a to v terajšom Slovenskom národnom dome. Tam bola aj knižnica, a my sme mali skúšky v tej veľkej sále, kde bola podlaha z dosák natretých prehoreným 

7


naši jubilanti | michal ďurovka

/

 archív jána slávika |

S rytmickou skupinou Sen strieborných hviezd, 1981

 olejom, a nosievali sme si na skúšky v kapseľke uhlie a drevo a

potom sme si tak vykurovali plamenku pec. Písal som aj básne. Odmalička som písal, aj neskoršie, ale už potom, keď som sa začal zaoberať folklórom, prestal som písať, ale mám ich napísaných dosť, celú písanku. Písal som aj v slovenčine aj v srbčine. V srbčine hádam preto, že keď som chodil do strednej školy, tak srbský jazyk mi bol bližší. Vtedy, v tom čase, sme písali také, ja som to volal protestné básne, protestovali sme proti Američanom, že bojujú vo Vietname, a to s gitarou sme potom aj zhudobnili. Počas vojenčiny som bol v Ochride, skoro 15 mesiacov, tam som získal aj hodnosť, ale vojsko a uniformu som nikdy nechcel, som tak usmernený pacifisticky, tak ani dodnes nevidím v tom nejaký zmysel, ale dobre, jesto ľudia, čo žijú za uniformu, ja ju nenávidím. I keď ďalšia uniforma bola tá ľudová, ľudový odev, ale aj tu som vždy hľadal, aby to bolo, prirodzené a rôznorodé. Do folklóru, čiže do sveta tancov som sa dostal ešte na vojenčine, keď som mal kamaráta zo Slovinska, Mirka Sanu, ktorý bol zapojený do spoločenských tancov, chodili na súťaženia, Slovinci sú aj dodnes známi v tom. Vtedy som využil, aby som sa naučil tance spoločenské a neskoršie mi pomohli aj kamarátky z našej ulice, keď sme sa učili naše ľudové tance, čardáš, step, valčík už som vedel vtedy. Samým tým, keď sme sa začali s Julkou zabávať, roku 1976, ona bola vo folklóre a ja som bol v divadle a proste to nešlo. Moja prvá skúška bola taká, pamätám sa, štvrtok bol, ťažko ma bolo najprv nahovoriť tancovať vo folklóre, tak som sa už nadal konečne, odišiel som na skúšku, Vladimír Pavlov robil, tiež v národnom dome, a on neprišiel. Aj viac nechodil. A to bola moja prvá skúška. No, samozrejme, že som vydržal v tom. My sme potom neskoršie prešli do priestorov, ktoré sú už zbúrané, kde sa technická výučba robila, medzi pekárňou a bankou. Najprv sme sami robili, potom sme povolali pani učiteľku Annu Vargovú a angažovali sme aj Taňu Krivákovú. Neskoršie sme sa spoločne chytali, ja som už začal chodiť na semináre... Ja som vlastne nemal ktovieako rád tanec. Prišli sme na tanec, tance bývali so živou hudbou, začali sme sa zabávať, sedíme na lavičke a príde jeden tanečník z folklóru, že či môže s Julkou tancovať, a mne rohy rastú. No choďte tancovať, čo už, a ja ku šenku... Keď som prišiel domov, do zrkadla som si povedal, ty somár jeden, ty sa naučíš tancovať a budeš iba na parkete. Ináč som strašne tvrdohlavý a keď ide o voľačo, čo som si myslel, ten či onen, oni vedia a ja neviem, to nemôže byť, neexistuje. Medzičasom Julke umrela stará mama, mala smútok, na tance nemohla chodiť, a ja som sa naučil tancovať. Mal som cez večer zoznam napísaný, bolo to niekedy až 10 dievčat, jedna bude so mnou tancovať valčík, iná bude step, tá bude čardáš, alebo tá bude 5 minút, druhá bude 15 minút... toto som mal, fakt. A Julke sa to dopočulo... Čo, tak ty so mnou nechceš tancovať a tam vystrájaš... Lebo ja som nikdy nechcel tancovať obyčajne, to muselo byť inak, to sa muselo krútiť, ja ešte dodám niečo. Neskoršie aj po svadbách sme vystrájali, keď sme sa zohrali aj my dvaja, a už keď jej smútok prešiel, začala vychádzať, my dvaja sme sa nemohli zladiť. Ja som mal iný štýl. Ale zase aj vo folklóre sme nemohli, sme sa vždy povadili. Julka z jedným a ja potom s inou partnerkou. Už potom ako veteráni sme spolu tancovali. Aby sme sa nevadili, tak sme sa rozpárili. Dobre sa pamätám, keď roku 1977 sme dostali hostí zo Slovenska, z Klenovca. Tu som dostal ešte väčšiu vôľu. Keď sme

8

dostali pozvánku, lebo 1978. sme mi šli do Klenovca, potom sa mne to zapáčilo, vlastne som v tom folklóre našiel všetko to, čo som mál rád. Hudba, tanec a divadlo. Ja som aj neskoršie, už ako choreograf potencoval, že dobrý choreograf a tanečník nemôže byť, pokým neovláda aj základy hudobné aj základy divadelné, ba aj základy baletu čiže klasiky. Len neskoršie, keď sme s tou rytmikou robili, tu chodila zakladateľka skupiny Magma v Novom Sade, a dcéra tej choreografky chodila spolu s mojou sestrou na fakultu v Novom Sade, tak som to využil a ona prichádzala k nám nás usmerňovať. Vtedy som si uvedomil, že základy klasiky musia byť. Pre mňa javisko bolo zákon, hádam mi to ešte divadlo dalo. Akonáhle si kročil na javisko, ty si vlastne sledovaný od divákov. Odkiaľ ste čerpali vedomosti pre prácu choreografa? Vedomosti sa získavali, ako som chodil na tie kurzy choreografické, dvoj-trojtýždňové, tam sa tak učilo, že sme mali predmety. Učilo sa od rána do večera. Aj teória aj prax, a mali sme ako študenti index, kde boli popísané predmety. A zaúčali sme sa aj na výskum, regióny, dodnes poznám všetky na Slovensku, a tak aj v bývalej Juhoslávii, čiže teraz v Srbsku. To bola taká doba, že prednášatelia boli výnimoční, starého kovu, a dodnes si spomíname na ich usmerňovanie. Povedzme etnomuzikológ Andrej Demo nám vysvetľoval do detailov, ako pieseň žije, ako ľudové tance žijú, že sa jednoducho prenášajú z jedného regiónu do druhého, že sa modifikujú... To všetko mi pomohlo, keď som býval člen odbornej poroty na festivaloch, aby som nikomu neukrivdil, aby sa čím lepšie oznámkovalo, či už detské choreografie, alebo tie

V divadelnom predstavení Škvrny na slnku, roku 1976

pre dospelých. V Kultúrno-informačnom stredisku som pôsobil plných 20 rokov a tam sa pamätám, keď som začínal robiť, už keď sme mi začali tancovať, tak jednoducho na základe skúseností, aj z továrne káblov, kde sa veľká pozornosť dávala na kádre, aby dorastali, na základe toho, založili sme prvú detskú skupinu. Dodnes mám evidenciu o tom ako chodili na skúšky. A potom generácie a generácie postupovali, jedna za druhou, a keď som videl nedostatok toho, tak som sústavne odchádzal do základnej školy, riaditeľkou vtedy bola Zuzana Babinková, neskoršie Michal Naď, kde som mal úplné porozumenie robiť s deťmi. Ja som to robil volontérsky, bez úhrady, a skúšky bývali pred školskou kuchyňou. Neskoršie, keď prišli rytmické skupiny, aj ich som usmerňoval. Jedna detská folklórna skupina bola 1. a 2. trieda, druhá skupina bola 3. a 4., potom 5. a 6. a 7. a 8. trieda, čiže štyri detské skupiny, neskoršie som ich aj pomenoval, mená aj dnes nosia, a prešli neskoršie do KIS Kysáč. Sú to Krôčik, Slniečko, Vienoček, Vienok a potom bola prípravná skupina, tá nemala meno, a vystupujúca skupina neskoršie pomenovaná FS Perla. Ale ktovieako sa mi to nepáčilo, zvlášť vtedy, keď dievčatá naše partnerky nás chlapcov začali volať perlóny: – My sme perly a vy ste perlóny. Tak potom som vyhutoval, ako dať také meno, aby sa rovnako čítalo aj po srbsky aj po slovensky, a žeby malo spojitosť s folklórom. Tak som prišiel na to, že Vreteno sa rovnako číta a rovnaký má význam. Súčasne sme robili aj s veteránmi, takže ja som mal robotu po celý týždeň. Každý deň som mal s niekým skúšku, no mal som aj energiu. Ktoré choreografie Vám najviac prirástli k srdcu?


| michal ďurovka / Utkvelo mi v pamäti, že povedzme medzi prvými boli metlový tanec a regrútsky. Metlový preto, lebo som nemal s kým tancovať, Julka zostala tehotná a ja som potom na skúške, tak zo žartu, tancoval s metlou. Keďže som aj skúmal tie obyčaje, zase aj na návrh veteránok, ktoré mi dávali také nápady, začal som vytvárať metlový tanec. Zistil som, že to bol tanec, ktorý sa tancoval druhý deň po svadbe. S tým sme sa dostali aj na Detvu, a aj s regrútskym. Musím spomenúť, že medzičasom bol mne osobne a aj nám všetkým pomôcť profesionálny choreograf Vladimír Urban, s ktorým spolupracujem dodnes. On ma usmerňoval a prednášal na seminároch, a tu v Kysáči nám vytvoril choreografiu Kysáčania v tanci, alebo na ihre, meno nie je podstatné, hlavne s tou choreografiou sme sa v Starej Pazove ukázali ako niečo nové, a to podnietilo, aby sme išli prvýkrát v dejinách kysáčskeho folklóru na Detvu. Neskoršie s Vretenom som bol ešte dvakrát na Detve, súhrnne teda trikrát. Potom boli aj iné súbory, lebo neskoršie ako choreografa ma angažovali aj inde, v Novom Sade, Kulpíne, Lugu, Jánošíku, Aradáči,... Mám i medailu z Detvy, ako choreograf mimo Slovenska, ktorý mal najviac choreografií na Podpolianskych slávnostiach. Tiež mnohokrát som bol so súbormi aj vo Východnej, sú to veľké festivaly, čo niečo znamenajú. A súčasne som tancoval aj srbský folklór, čiže folklór národov a národností v Novkabli, kde som bol iniciátorom zakladania folklórneho súboru. Preto, lebo Novkabel mal dva autobusy a nebol problém prepravy. Ten autobus sme niekedy využili aj pre kysáčske Vreteno, zvlášť počas predsedovania Ondreja Chrťana. Išli sme aj do Chorvátska, do Záhrebu, Veľkej Gorice, aj do Bosny, v Banja luke sme boli...

So šafárikovcami roku 2008

Svojráznu pečať ste zanechali aj v kultúrnom živote SKUS P. J. Šafárika v Novom Sade... Keď som v Šafáriku začal robiť s novými ľuďmi, snažili sme sa, aby to sústavne bolo čím lepšie, a môžem povedať, že od roku 1998 až po rok 2013, pokým som bol v Šafáriku, sme získali, nielen mojou zásluhou, ale aj hudobnými úpravami Janka Zorjana, najlepšie ocenenia. To človeka vypĺňa... A medzičasom som na seminároch začal byť prednášateľom aj ja. Kedy ste prišli na ideu zakladania Detského folklórneho festivalu Zlatá brána? Pri obnovení Slovenských národných slávností som bol pravou rukou Paľkovi Báďonskému, ktorý bol jedným z iniciátorov obnovených SNS. Veľmi ma to zainteresovalo a našiel som sa mu vždy pomôcť. Vtedy som začal robiť aj na idei, aby Kysáč mal, keďže stratil Májové stretnutia, ktoré prerástli do festivalu V Pivnickom poli, aby mal svoj festival. A najviac zasa som videl podstatu v tom, že nebyť detského folklóru nemáme ani dospelé súbory, lebo začali ubúdať. Tak bolo aj vo folklóre v Kysáči, keď sme založili detské súbory, potom nebol problém, aby dorast bol kontinuálny, aby sme stále mali tanečníkov, aj do budúcna. Ja keď som odchádzal z Kysáča, ja som za sebou nechal aj svojich následníkov, mojich žiakov, ktorý v tom pokračovali, takže nebolo ohrozenie, že folklór prestane robiť. To isté bol prípad so Zlatou bránou, keď som pretískal ideu zakladania tohto festivalu. To je osobitná rozprávka. S pánom Stračinom v Národnom osvetovom centre sme sedeli, s Jankom Blahom docentom, využil som kedykoľvek som bol v Bratislave, tieto známe osobnosti folklóru, aby mi pomohli. Prví dvaja, ktorí podporili ideu, boli P. Báďonský a Jaroslav Litavský-Didi. Vtedy detské súbory väčšinou robili pri

 archív jána slávika | naši jubilanti

základných školách. Pri spolkoch mala iba Pazova a Kysáč, čo nebolo ani tak zle, ale nám bol cieľ, aby sa ešte aj pri spolkoch zakladali, aby ich bolo čím viac. Prvý DFF Zlatá brána bol roku 1993 na ihrisku FK Tatra, kde vlastne sme mali aj FF Tancuj, tancuj. Na ten spôsob sme mi aj pretlačili medzi verejnosť, aby nám dali povolenie pre nový festival, lebo bola veľmi malá podpora. Ja som mal podporu v KIS u riaditeľa Jána Lomena a vtedy

Folklórny súbor Vreteno, 1997

zamestnaného Pavla Filku. Keďže Bieloblatčania mali byť hostiteľmi FFTT, a na zasadnutí v marci povedali, že to nebudú môcť zvládnuť, navrhol som, aby sme tam dali návrh, že my budeme hostiteľmi, nám to bolo v praxi, lebo sme predtým mali Vedomosti bohatstvo a dobrá sme skupina boli, ktorá to zvládne. Podmienka bola, áno Tancuj, tancuj bude u nás, ale my dáme aj Zlatú bránu. No, že ak zvládnete, tak to dajte. No a my sme urobili. Pamätáme sa všetci, že to bolo naozaj niečo perfektné. Síce trvalo dlho, lebo spojené dva festivaly trvali 12 hodín... Strašne veľa hostí na ihrisku to bolo. Vtedy sme ešte neuspeli urobiť javisko tak, ako som si ja predstavoval, v podobe zámku, ale o rok neskoršie na nádvorí základnej školy sme to urobili. Ako sa pozeráte na naše festivaly v súčasnosti? A čím sa teraz zaoberáte? Ako člen NRSNM a predseda Výboru pre kultúru vidím, že všetky tie naše festivaly, zvlášť tieto celomenšinové, ale aj tie, čo vznikli neskoršie, a čo v našich prostrediach prebiehajú, je to dobre, lebo je to jeden zo spôsobov, ako zachovať našu slovenčinu, ako zabrzdiť túto silnú asimiláciu, najmä odchod našich mladých ľudí na Slovensko, a samým tým, to sa cíti v súboroch a v spolkoch, že čoraz viacej ich ubúda. V roku 2015 ma zasiahla mozgová príhoda, čo ma poriadne zabrzdilo, v čase, keď som bol aj richtárom v dedine, čiže aj to mi zapríčinilo určite, lebo jednoducho ja som nikdy nebol človek, ktorý sa bude zaoberať politikou, lebo kultúra mi viac vyhovovala od všetkého iného. Jednoducho ako mi aj povedali kamaráti, nabral si si ako baran na rohy a neuniesol. A je to pravda, ale ďakovať Pánu Bohu, že takto aj psychicky aj fyzicky, koľko sa to dá, som aktívny a činný, a verím, že aj budem. Keďže som členom Evanjelickej metodistickej cirkvi, aj tu som bol činný v spevokole Glória, kde rozmýšľam v súčasnosti, keď mám viac času, aby som sa zase zapojil, lebo ako som spomenul, aj spev a najmä tanec mi teraz chýba. Fyzicky tancovať nemôžem, i keď aj teraz ma ešte volajú, že tam urobiť choreografiu... To už nerobím, ale im pomôžem, usmerním a aj prednášky robím. Prednášal som niekoľkokrát v Čiernej Hore, potom v múzeu, a kde ma zavolajú. V týchto rokoch, koľko sa to dá, chcem pomôcť tejto našej kultúre. Na záver by som chcel pripomenúť oslavu mojej 60-tky, ktorú som neplánoval, a ktorá sa uskutočnila v SND z iniciatívy mojich kamarátov a najmä predsedu MOMS Rastislava Surového a kamarátov zo Slovenska, z Lučenca a Fiľakova. Najviac sa v tom podieľali Milan Spodniak, Jožko Šulek a Braňo Becher, ktorý ani neprišiel na narodeniny, ale neskoršie mi doviedol Donských Kozákov, to bolo vlastne predĺženie narodenín, tiež v SND, keď bol ich vydarený koncert. Takže takto ideme, a v súčasnosti kamarátov, ďakovať Pánu Bohu, mám neúrekom, a s tými ozajstnými kolegami folkloristami jednoducho dodnes mám dobrú spoluprácu. •

9


naši jubilanti |  &  anička chalupová | S JUBILANTKOU ALŽBETOU ČÍŽIKOVOU

Namiesto kytice ruží... „Výtvarníctvo je môj život. Ja by som nežila, keby rok pred založením kovačickej Galérie maliarov sedliasom nemala pri sebe farby, štetec a plátno,” zdôraznila kov. Už vtedy mala dosť talentu a obrazotvornosti, aby Alžbeta Čížiková, insitná maliarka z Kovačice, ktorá si na natrvalo zakotvila v maliarstve. Počas svojho dlhoročvšetky roky venované výtvarnému umeniu sponého výtvarného pôsobemína s hlbokou poklonou. nia namaľovala vyše 2 000 O kovačickom insitnom umení sú napísané obrazov. Sú to prevažne početné monografie, o doyenoch insity, akými olejomaľby. Zaoberá sa boli Martin Jonáš, Zuzana Chalupová a iní – tiež. však aj kresbou a grafiDo ich radov vďaka vytrvalosti vo výtvarnom kou, pestuje akvarel umení a predovšetkým sily talentu bezpochyby a pastel, vyskúšala sa patrí i Alžbeta Čížiková, prvá insitná maliarka i v maľovaní keramiky v niekdajšej Juhoslávii. Alžbeta Čížiková sa a v ilustrovaní kníh. O manarodila 7. apríla 1936 v Imrovom dome na liarstve hovorí, že je to Piatej ulici v Kovačici. Základnú a strednú školu pekná práca, ale veľmi skončila v rodnom meste, kde neskôr pracovala nešikovná. ako úradníčka. Svoj výtvarný talent začala preja„Po toľkých rokoch právovať už v detstve. ce s terpentínom, po 6 – 7 „Boli sme štyri deti v dome a keďže mať nemahodín denne, keď som si la vždy času, aby sa všetkým rovnako venovala, nevedela povedať dosť, vymýšľali sme si rôzne hry, ako je napr. hra o stratila som zmysel na guľky. Guľky som si musela najprv vyrobiť z odvnímanie vône.” lomeného kúska črepu, ktorý som trením o podJubilantka Alžbeta Čížilahu spracovala na guľku. Vtedy som si všimla, ková spolu s kovačickými že kúskom črepu sa dá písať a najmä kresliť. insitnými maliarmi vystaOdvtedy som často ako dieťa strávila dni kreslevovala v mnohých mestách ním po asfalte, ktorý tiahol vedľa starého parku. vo svete (v Singapure, V detstve som sa ako dieťa vyskúšala aj v techHolandsku, na Slovensku, nike vyrezávania do dreva. Neraz som pri návv Chorvátsku, Nemecku, Jubilantka Alžbeta Čížiková števe mojej matky v krčme, kde pracovala ako Malajzii...). Viac ako šesťkuchárka, nožíkom do veľkého dreveného stola vyrezá- desiat rokov maľuje a prezentuje svoju výtvarnú tvorbu. vala rôzne postavičky,” spomenula si na svoje umelecké Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1972. Na olejozačiatky Čížiková, ktorá vážnejšie začala maľovať ako maľbách podáva svoju Kovačicu, zahalenú do slovensedemnásťročná v 50. rokoch 20. storočia. Vďaka ma- ského folklóru, obyčaje, tradíciu tunajších sedliakov, jej liarom insitného umenia v Kovačici Martinovi Jonášovi výtvarné kompozície charakterizuje výnimočná poetica rodákovi Martinovi Paluškovi nadobudla prvé vedo- kosť a rafinovaný kolorit. mosti o výtvarníctve. Členkou výtvarnej sekcie v rámci „Najradšej som maľovala svadby. Pamätám sa, že Kultúrno-osvetového spolku Pokrok sa stala v roku ešte ako malé dievčatko som utekala po ulici za svadbou 1954. Prvýkrát vystavovala na výstave Kovačický októ- a na tabuľku kreslila svadobníkov v rôznych príležitosber s inými afirmovanými maliarmi roku 1954, necelý tiach.” Už mnoho rokov tvorí vo vlastnom ateliéri, ktorý sídli blízko Galérie insitného umenia v Kovačici. Má za sebou viac ako 20 účastí na výtvarných táboroch a zúčastnila sa na vyše 40 humanitárnych akciách. Za jej úctyhodné diela sa jej dostali mnohé uznania. V roku 1979 získala medailu za maliarske dielo v Amersfoorte v Holandsku, udelili jej aj zlatú medailu na Medzinárodnej výstave ručných prác a umeleckých obrazov 1989, odmenili ju špeciálnou odmenou na 6. bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine, dostalo sa jej ocenenie na Medzinárodnej výstave v portugalskom Lisabone Svadby štyroch národnostných spoločenstiev v Kovačickej obci a iné. •

10


| mária vršková |

čím chceš byť?

Martina, majiteľka kaviarne s detskou herňou D

eti, boli ste už niekedy s rodičnie po úradoch a vybavovanie rôzmi v kaviarni alebo cukrárni, nych dokumentov. Tu je potrebný kde majú aj igraonicu, herňu? Nečas, trpezlivosť, optimizmus. Podávno som v takej bola a poviem trebné sú, samozrejme, aj väčší vám, ani sa mi nechcelo ísť domov. peňažný vklad a vyhovujúci priesPorozprávala som sa s majiteľkou tor. tejto kaviarne a ona nám priblížila, Koľko hodín denne tráviš ako vyzerá jej každodenná práca. v práci? A čo musíš robiť okrem Čím si chcela byť v detstve? toho, že obsluhuješ hostí? Akú školu si vyštudovala? Kaviareň je otvorená desať hoTúžila som byť sprievodkyňou dín denne, ale pracujem viac hodín. vo vlaku, pretože som vo vlaku Pred otvorením je potrebné zájsť veľmi rada spala v lôžkovom vozni, na nákup, do banky, prebrať tovar. Martina, majiteľka kaviarne keď sme cestovali do Moskvy. VyOkrem obsluhovania je potrebné študovala som však históriu a občiansku výchovu na objednať koláče, nápoje, vymýšľať nové veci, aby k nám pedagogickej fakulte. ľudia radi chodili. Organizujeme detské párty, ochutnávky vín, zábavné vedomostné kvízy, kultúrne akcie... Je potrebné robiť si aj reklamu, dávať informácie na Facebook, odpisovať na maily a správy. A večer musím aj upratať a vyniesť smeti.  Čo všetko nájdu deti u vás v herni? A na čom si môžu okrem džúsu pochutnať? Kým rodičia popíjajú kávu, deti sa môžu dosýta hrať – v herni majú tabuľu a kriedy, autíčka, bábiky, kocky, plyšové hračky, knihy, farbičky, spoločenské hry... Hry máme dokonca aj pre dospelých. Pre deti ponúkame kvalitné čaje a horúce čokolády, rôzne zákusky, aj bezlepkové. Máme zdravé dobroty ako sušené jablká, ovocné cukríky... Čo sa Ti na tejto práci najviac páči? V kaviarni sa organizujú rôzne akcie pre deti Najviac sa mi páči to, že kaviareň je Od pedagogiky si sa dostala ku kaviarni. Ako akoby moje dieťa, o ktoré sa starám a pozerám, ako sa k tomu došlo? A čo by mali ísť študovať žiaci, ktorí rozvíja a rozrastá. Že to nie je nič virtuálne cez počítač, by si tiež chceli otvoriť svoju kaviareň? ale je to ozajstný priestor, kde hneď vidím výsledky Práca pedagogičky v škole ma nenapĺňala. Povedala práce. U nás sa deje som si, že skúsim robiť niečo len pre seba, čo by bolo stále niečo nové moje. Aj keď som mala na začiatku obavy, nenechala a som šťastná, keď som sa odradiť a išla som do toho. Človek vždy potrebuje vidím spokojných najprv dobrý plán a potom treba urobiť prvý krok. Kto sa ľudí, ktorí sa u nás o to nepokúsi, môže to neskôr ľutovať. Žiakom odporú- cítia dobre. čam ísť študovať na hotelovú akadémiu. Naučia sa tam Zažiješ aj vesemnohé veci, ktoré v práci kaviarnika budú potrebovať. lé, vtipné príhoBoli začiatky ťažké? Čo všetko si musela na dy? začiatku urobiť? Áno, najmä s deťZačiatky boli mi je veľa zábavy. pre mňa veľmi Najradšej totiž choZ kultúrnej akcie so známou ťažké, pretože dia tam, kam by herečkou Zitou Furkovou som sa pohybova- nemali  – štverajú la v úplne novej sa na barové stoličky, nakúkajú poza veľký pult a nieoblasti a všetko ktoré prebehnú až za pult ku mne. som sa musela Bol to dobrý nápad otvoriť si kaviareň? Aké máš učiť za pochodu. plány do budúcnosti? Ale ak človek Som rada, že som našla odvahu a splnila som si chce, všetko sa sen. Svoju prácu milujem. Dúfam, že budúcnosť pridá zvládnuť. Ná- nesie samé dobré veci a že všetci prídete do našej Všetky koláče vyzerajú lákavo a sú ročné bolo beha- kaviarne Biely kocúr.  • výborné

11


|

 &  katarína mosnáková-bagľašová & vladimír valentík |

Slovenský svetový kalendár S

poločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá bu- a Národný kalendár. Vydávali ich dúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na ústredné krajanské spolky. Popočiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotr- tom možno v dejinách americvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské kých Slovákov sledovať množstvo slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. kalendárov tak spolkových, ako Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zacho- i nezávislých, cirkevných, zábavváme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a ných a i. Na začiatku 20. storočia vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, svoje kalendáre vydávali aj noviod Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu nové spoločnosti, ktoré mali uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúc- vlastné tlačiarne: Kalendár dennosť. Nadväzujeme tak na bohatú tradíciu vydávania kalen- níka Slovák v Amerike (od roku dárov tak na Slovensku, ako i v slovenskom zahraničí. 1919), Kalendár Národného sloKalendár, ako tlačený dokument, či už vo forme jednolis- venského denníka (od roku tovej, nástennej, alebo ako ročné periodikum vznikol po 1915), ktorý vydávala Účastinárvynájdení kníhtlače. Od začiatku obsahoval zoznam dní, ska tlačiarska spoločnosť NárodTitulná strana týždňov a mesiacov v roku a postupom času sa začal obo- ného slovenského denníka v Chihacovať o náučné a zábavné texty. Vtedy kalendár začal cagu, Obrana – Národný kalendár Slovenského svetového kalendára plniť aj inú funkciu okrem časovej a ňou boli osvetová, ľu- (od roku 1922) vo vydaní Novín dovovýchovná, národnobuditeľská, informačná a vzdeláva- Obrana v Scrantone, Kalendár Živena (od roku 1924) popri cia. Takéto kalendáre sa menovali ľudové, resp. národné časopise Spolku slovenských žien Živena. Od roku 1890 kalendáre a boli jedným zo základných zdrojov poučenia a dodnes vyšlo v Amerike okolo 40 kalendárov, z čoho si penajrozšírenejšou a najobľúriodicitu, i keď nepravidelnú, benejšou knihou medzi poszachoval len Národný kalenpolitým ľudom. dár vo vydaní Národného Podľa Encyklopédie ľuslovenského spolku v Pittsdovej kultúry Slovenska burghu. Gabriela Hamranoprvý kalendár na území vá v príspevku Slovenské Slovenska vyšiel v Trenčíne kalendáre vydávané v zav roku 1638 z dielne česhraničí v knižniciach na Slokých exulantov. Najstarším vensku píše, že v Amerike slovenským kalendárom je do dnešných čias pretrvalo Nový a Starý kalendář vydávanie len jedného kaz roku 1640. Vyššiu kultúrlendára: Kalendár – Almano-literárnu úroveň získali nac National Slovak Society kalendáre v prvej polovici of the USA for Year of... Ur18. storočia za redigovania čený je pre potomkov SloSlovenský svetový kalendár sa dostal do verejnosti Jána Chrastinu a Juraja vákov v USA a slovenčina sa na medzinárodnom veľtrhu v Belehrade Palkoviča a najviac kalenv ňom vyskytuje iba minidárov bolo publikovaných v 19. storočí. Najznámejšie boli málne3. Tieto kalendáre zo začiatku odoberali i kanadskí Domová pokladnica a Slovenský kalendár Daniela Licharda Slováci až si v roku 1934 vydali svoj vlastný kalendár a Slovenský domový kalendár, ktorého redaktorom bol Ka- v Montreale pod názvom Prvý kalendár kanadských Slovárol Salva. Veľmi obľúbený bol i Nový a Starý vlastenecký kov. Tiež tu vychádzal Kalendár Kanadskej slovenskej ligy kalendár (1830 – 1874), ktorý redigoval Gašpar Fejérpata- a Kalendár Kanadského slovenského podporného spolku. ky-Belopotocký1. Okrem ľudových kalendárov vychádzali aj Dlhú a kontinuovanú tradíciu vydávania kalendárov má kalendáre tematické, ktoré mali vedecký ráz (napr. astro- i dnešné Srbsko. V roku 1920, po založení slovenskej kníhnomický kalendár) alebo obsahovali príspevky o osobnos- tlačiarne v Báčskom Petrovci, vyšiel prvý ročník Národného tiach, jubileách, jednotlivých regiónoch a pod. V roku 1894 kalendára (menil názov aj na Ľudový kalendár), ktorý aj začal vychádzať Tranovského kalendár, ktorý bol veľmi po- v súčasnosti patrí medzi obľúbené rodinné čítanie vojvodinpulárny aj medzi Slovákmi evanjelikmi na Dolnej zemi ských Slovákov. Okrem toho v tomto prostredí vychádzali aj Banátsky slovenský kalendár v Kovačici a Slovenský hospoa ktorý vychádza až dodnes. Zahraniční Slováci tiež vydávali a vydávajú takéto kalen- dársky kalendár v Báčskom Petrovci. Najnovšie bol v roku dáre, a to už od konca 19. storočia. Okrem uvedených 2002 založený Pazovský kalendár, ktorý dodnes vychádza funkcií kalednáre zahraničných Slovákov mali predovšet- v Starej Pazove. V roku 1920 sa začali písať i dejiny vydávania kalendárov kým funkciu pestovania slovenského jazyka, povzbudzovania národnej identity a zachovávania kultúrnych a iných Slovákov v Maďarsku. Bol to Čabiansky kalendár, ktorý vychádzal do roku 1948 a potom bol v roku 1991 obnovený. tradícií. Prvou slovenskou knihou na americkom kontinente, Jeho prispievatelia sú predovšetkým Slováci z Maďarska, ktorá bola tlačená z litier sádzaných strojom, bol Kalendár ale aj autori zo Slovenska, Rumunska a Srbska. Najstarším Jednota, ktorý vydávala Prvá katolícka slovenská jednota nepretržite vychádzajúcim slovenským periodikom v Maod roku 18962. V 90. rokoch 19. storočia v USA okrem Ka- ďarsku je ročenka Náš kalendár, ktorej prvé číslo vyšlo lendára Jednota vychádzali aj Prvý slovenský americký ná- v roku 1950. Okrem toho slovenské kalendáre možno nájsť i v Argenrodný kalendár pre katolíkov, evanjelikov a gréckokatolíkov tíne (Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne, 1

Kolektív autorov: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1, s. 225.

Bartalská, Ľubica: Kalendáre Slovákov na Americkom kontinente, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 33. 2

12

3 Harmanová, Gabriela: Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku, In: Svetový kalendár Slovákov na rok 2011, s. 49.


|

 &  katarína mosnáková-bagľašová & vladimír valentík |

vydavateľ: Slovenský kultúrny spolok v Buenos Aires), Austrálii (Kalendár austrálskych Slovákov, vydavateľ: Združenie austrálskych Slovákov v Sydney), Rumunsku (Malý kalendár pre dolnozemských Slovákov vydávaný v Nadlaku), tiež na Ukrajine (Náš kultúrno-historický kalendár vydávaný v Užhorode). Z takejto bohatej tradície vydávania krajanských kalendárov a pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára v Srbsku, kultúrna dejateľka Anna Ištvánová organizovala konferenciu na tému slovenské ľudové kalendáre. Príspevky z konferencie vydala Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, nie v podobe zborníka, ale v podobe Svetového kalendára Slovákov na rok 2011 (redaktorka Anna Ištvánová a zodpovedná redaktorka Alžbeta Hollerová-Račková). Idea dozrela a založený bol nový Slovenský svetový kalendár na rok 2017, ktorý plánuje byť dlhoročným a kontinuovaným projektom. Jeho zakladateľom a šéfredaktorom je Vladimír Valentík, zástupkyňou šéfredaktora je Katarína Mosnáková-Bagľašová a vydávajú ho Slovenský kultúrny klub v Srbsku a Centrum – slovenská kultúrna koordinácia. K utvoreniu prvého čísla Slovenského svetového kalendára prispeli aj redakční spolupracovníci: JÁN BOTÍK – Argentína, MARTA KAPUSTOVÁ, ELENA LOMENOVÁ a JÁN KULÍK – Austrália, MONIKA NECPÁLOVÁ a VLADIMÍR SKALSKÝ – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, DANIEL COMPAGNON a LUKÁŠ HREHA – Francúzsko, BOŽENKA DASOVIĆOVÁ, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ a MIROSLAVA GRŽINIĆOVÁ – Chorvátsko, DUŠAN TÓTH, JOZEF STAROSTA, MÁRIA VRABČEKOVÁ a IRENA TIMKOVÁ

kontakty a v neposlednom rade aj vytvoriť platformu, ktorá predstavuje príklady dobrej praxe v zachovávaní, rozvoji a zveľaďovaní slovenského jazyka, slovenských tradícií, identity a integrity našich komunít. Budúcnosť Slovenského svetového kalendára závisí od nás samých. Od našej dobrej vôle, ochoty a snahy dávať

Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová odprezentovali Slovenský svetový kalendár na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016 v Bratislave 29. októbra 2016

vedieť o sebe nielen v rámci svojej komunity a svojho štátu, ale aj v širšom svetovom kontexte a najmä na Slovensku, v našej pravlasti. Z toho dôvodu redakcia Slovenského svetového kalendára plánuje spustiť webovú stránku, ktorá bude v prvom rade v digitálnej forme dokumentovať obsahy každého ročníka kalendára, ale aj vytvorí možnosť na prezentáciu ďalších krajanských aktivít, ktoré sa konajú počas celého roka, ako aj na výmenu názorov, skúseností a praktických znalostí prostredníctvom elektronického fóra. Všetko to s cieľom vzájomnej podpory a šírenia dobrého mena zahraničných Slovákov. Prvý ročník kalendára sme venovali predovšetkým mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Už teraz môžeme povedať, že by sme v nasledujúcom čísle chceli upriamiť pozornosť na významné osobnosti z dejín a súÚčastníci Stálej konferencie časného života našich – Kanada, ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, ANNA KOVÁ- komunít, ktoré sa významne pričinili o rozvoj spoločenského ČOVÁ, HAJNALKA KRAJČIOVÁ a JÁN BENČÍK – Maďarsko, a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Preto vás vyzýRADKA RUSŇÁKOVÁ – Malta, VERONIKA GBÚRIKOVÁ, vame, aby ste nám Vaše príspevky zasielali najneskôr do JARMILA BUCHOVÁ, MARTIN VÁLOVEC a JURAJ BARTOŠ – 15. augusta 2017 na adresu svetovykalendar@gmail. Nemecko, MILICA MAJERÍKOVÁ-MOLITORIS – Poľsko, com. Radi uvítame aj články o významných jubileách na BIANCA UNC, IVAN MIROSLAV AMBRUŠ a PAVEL HLÁSNIK rok 2018, ako aj informácie a fotografie z iných oblastí – Rumunsko, MILINA SKLABINSKÁ – Srbsko, EVA SOLMO- života vašej komunity, ktoré posvietia na čulú činnosť ŠIOVÁ – Švajčiarsko, DUŠAN DAUČÍK – Švédsko, IVAN slovenských krajanských organizácií. V budúcich ročníLATKO – Ukrajina, MILAN ČUBA, JOZEPH JÁNEK a ALEXAN- koch by sme si priali obzvláštniť kalendárium našej roDRA LANE – USA, JULIANA SERSENOVÁ a JOZEFÍNA KO- čenky tematickými fotografiami a najbližšie by to mohli VALČÍKOVÁ – Veľká Británia. Kalendár obsahuje rubriky byť ukážky sakrálnej architektúry, resp. kostoly, ktoré vo Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a väčšine prípadov boli a zostali našou významnou oporou Krajanská téma. Na bezmála 300 strán krajania poukazujú, a miestom, ktoré chráni našu národnosť a nábožnosť. ako im je príjemne spolu, tak v prítomnosti, ako aj v budúc- Najlepších dvanásť záberov slovenských kostolov v zanosti, ktorá na nich čaká. Zanechávajú stopy a šíria pove- hraničí, ktoré nám zašlete na uvedenú adresu, zverejníme so stručným popisom pri jednotlivých mesiacoch kalendomie o spolupatričnosti. Cieľom tohto projektu je prispieť k prezentácii dejín, dária na rok 2018. Starajme sa teda o našu identitu a nech nám diaľka nie kultúry a všeobecne života krajanov roztrúsených v rôznych kútoch sveta, podporiť vzájomnú spoluprácu, nadviazať je prekážkou, aby sme si boli stále blízki. •

13


Spoločný prejav

účastníkov Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 23. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach

Z

účastnení slovenskí spisovatelia, spisovatelia národnostných menšín, slovenskí krajanskí spisovatelia a spisovatelia – hostia z 12 európskych krajín sa s úctou a hrdosťou prihlásili k odkazu pamätného trenčianskoteplického Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov, ktorého 80. výročie sme si pripomenuli v dňoch 30. mája – 1. júna 2016. Význam a dôležitosť Kongresu 2016 podčiarkla skutočnosť, že sa uskutočnil v čase predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie – pod značkou SK PRES a záštitou premiéra SR. Účastníci sa zhodli v názore, že v čase bezbrehého relativizovania a deštruovania základných európskych spoloAtmosféra počas zasadania čenských a kultúrnych hodnôt, pre ktorý je príznačná záľaha knižného trhu brakovou literatúrou, zahlcovanie diváckej spisovateľmi a ich organizáciami v medzinárodnom meradle pozornosti televíznou a filmovou produkciou propagujúcou a k prehĺbeniu spolupráce medzi autormi literárnych diel a prekladateľmi, ale aj medzi násilie, hmotársky spôsob žiautormi, vydavateľmi a knižvota a nevkus, v čase masívnou distribúciou. Mnohé neho roztvárania nožníc mez týchto konštatovaní sú spodzi bohatými a chudobnými, ločné pre spisovateľov nielen hrozivého nárastu politického na Slovensku, ale aj v zúčastextrémizmu, náboženskej nených krajinách. Podnety a rasovej neznášanlivosti šíz kongresu je žiaduce prosrených radikálnymi a extrétredníctvom slovenského mistickými politickými strapredsedníctva Rady EÚ nanami vo verejnom živote stoliť v európskom rozmere, i jednotlivcami v internete, no každá krajina ich musí v čase nepredstaviteľného riešiť špecificky. utrpenia a strachu civilného Tak ako účastníci trenčianobyvateľstva v dôsledku vojSrbsko-slovensko-čiernohorská delegácia v prekrásnom skoteplického kongresu nových konfliktov či terorisparku v Trenčianskych Tepliciach: (zľava) Pavel Čáni v roku 1936 vyslovili – v zátických útokov po celej Euró– riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, Srbsko; Martin pe, v čase rozsiahlej, dosiaľ Prebudila – spisovateľ a prekladateľ, Srbsko; Dragan Stanić verečnom Spoločnom prejave – predseda Matice srbskej, Srbsko; Radomir Uljarević nezabudnuteľné slová: „Slonevídanej migrantskej krízy, – spisovateľ a predstaviteľ vydavateľstva OKTOIH venskí spisovatelia a všetci ktorá mení tvár nášho kontiz Podgorice, Čierna Hora; Vladimír Valentík – riaditeľ zúčastnení zostávajú verní nentu – spisovatelia nemôžu Slovenského vydavateľského centra, Srbsko; Miroslav Demák – spisovateľ a prekladateľ z Bratislavy, a Michal borbe za slobodu a veľké idea nesmú mlčať. Harpáň – spisovateľ, vedecký pracovník a profesor ály ľudstva, ktoré pomáhali Účastníci konštatovali, že z Nového Sadu, Srbsko tvorcom našej kultúry zabezkongres priniesol podnetné retrospektívy, prieniky, odkazy a nové výzvy odvíjajúce sa pečiť národný dnešok. Sme odhodlaní brániť vydobyté od prvého kongresu v roku 1936, poukázal na sociálny as- hodnoty slobody, nech by už na ne siahal barbarský nepriapekt postavenia spisovateľa v dnešnej spoločnosti – vzhľadom na to, že výsledky tvorivého literárneho procesu sa nedoceňujú najmä v porovnaní s inými umeleckými žánrami, tobôž v medzinárodných reláciách; analyticky, s tvorivým zaujatím nastolil problémy vzťahu literatúra a čitateľ, prispel k hlbšiemu poznaniu národných literatúr v európskom kontexte, upevneniu i rozšíreniu kontaktov medzi

Záverečné slová v mene predsedníctva predniesol Juraj Sarvaš

Spoločná fotka na rozlúčku: (zľava) Martin Prebudila, Pavel Čáni, Jaroslav Rezník, Vladimír Valentík a Michal Harpáň s organizátorkou Kongresu slovenských spisovateľov 2016

14

teľ alebo jeho spojenci tu či v zahraničí.” – aj účastníci kongresu v roku 2016 hlásia sa na obranu kultúry a humanizmu všade tam, kde sú základné európske civilizačné hodnoty v ohrození. Sme presvedčení, že náš kongres zasial v tomto smere aspoň iskričku nádeje – iskričku, ktorá sa rozhorí v každej národnej kultúre a následne v celom európskom kultúrnom dome. •


|

Časť stánku s najnovšími knihami SVC

 &  katarína mosnáková-bagľašová |

S novou zbierkou veršov Radomira Andrića po slovensky na Bibliotéke v Bratislave: (zľava) Martin Prebudila, Vladimír Valentík, Radomir Andrić, Roman Michelko, Miroslav Bielik a Jaroslav Rezník (Foto: M. Panić)

Bibliotéka a slovenské knihy zo Srbska

Chýrečný Ľubomír Feldek tiež navštívil „krajanský stánok” na veľtrhu

Záber z prezentácie najnovších kníh SVC: Mária Katarína Hrhľová, Vladimír Valentík a Ph Dr. Zuzana Drugová, ktorá predstavila knihu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov

Náš maliar Pavel Čáni a spisovateľ Martin Kasavda tiež na Bibliotéke 2016

N

a medzinárodnom veľtrhu kníh Bibliotéka v Bra- vojvodinských Slovákov. Tiež predstavil monografiu tislave od 10. – 13. novembra 2016 vystavili na o režisérovi Jánovi Makanovi a osobitnú pozornosť spoločnom stánku (spolu so slovenskými vydavateľ- venoval novej knihe Kataríny Mosnákovej-Bagľašomi z Maďarska a Rumunska) a predstavili svoje vej Detstvo našich predkov, o ktorej hovorila aj recenzentka PhDr. Zuzana Drunové knihy Slovenské vydavagová. teľské centrum, Ústav pre kulV sobotu 12. novembra bola túru vojvodinských Slovákov a premiéra knihy veršov RadomiMatica slovenská v Srbsku. ra Andrića, predsedu Spolku Osobitné prezentácie kníh uspospisovateľov Srbska. Jeho poériadalo SVC vo štvrtok 10. noziu vybrali a prebásnili do slovembra a Matica slovenská venčiny Martin Prebudila a Miv piatok 11. novembra 2016. roslav Demák. Knihu vydali V piatok bola predstavená aj Spolok slovenských spisovatenová kniha kulpínskeho rodáka ľov v Bratislave a Slovenské Michala Babiaka, medzi novými Ľubomír Feldek podpisuje svoju knihu vydavateľské centrum v Petslovenskými knihami vydanými Martinovi Prebudilovi rovci. Knižnú premiéru modev Rumunsku. Z početných nových titulov Slovenského vydavateľského centra roval Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských riaditeľ Vladimír Valentík predstavil tri nové knihy spisovateľov, a na premiére hovorili okrem autora Viery Benkovej, knihy poézie Ladislava Čániho a Radomira Andrića aj prekladatelia Martin Prebudila Jána Labátha a knihu Víťazoslava Hronca Poézia a Miroslav Demák. • 15


osobnosti |  samuel koruniak | SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ (1847 – 1916)

Osobnosť všestranných národných záujmov 100 rokov smrti

K

aždoročne si Matica slovenská na Slovensku pripomína jubileum významného národovca, jazykovedca, umelca, kultúrneho pracovníka, ktorý sa svojou činnosťou, predovšetkým počas silného národnostného útlaku pričinil o národné pozdvihnutie slovenského pospolitého ľudu. Predovšetkým sú to osobnosti 19. storočia, ktoré v národnobuditeľskom prúde a odboji zohrali významnú a vzácnu úlohu. Vlani si slovenská kultúrna, ale i širšia verejnosť pripomenula 200 rokov narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny, politika, jazykovedca, vydavateľa prvých slovenských novín, spisovateľa, pedagóga Ľudovíta Štúra. Tento rok primát v oslavách prebral Svetozár Hurban Vajanský, presnejšie jeho jubileum sto rokov úmrtia. Svetozár Hurban Vajanský (vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban) predstavuje všestrannú osobnosť, ktorá svojou činnosťou ovplyvnila tok slovenského národného, literárneho a najmä publicistického pohybu v druhej polovici 19., ako i na začiatku 20. storočia. Narodil sa v Hlbokom 16. januára 1847, kým zomrel a pochovaný je na cintoríne v Martine (vtedy Turčiansky Sv. Martin) 17. augusta 1916. S jeho rodinným zázemím netreba polemizovať. Bol najstarším synom známeho štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana, blízkeho spolupracovníka Ľudovíta Štúra, jedného zo šíriteľov, proklamátorov a zástancov nového kodifikovaného jazyka – štúrovčiny. V rodinnom kruhu tak Vajanský získaval pevné národné zázemie, vzdelanosť a slovenské, národné cítenie. Takáto situácia „prenasledovala” mnohých vtedy národovcov, pričom národný, slovenský duch sa zobúdzal z dôvodu silnej maďarizácie, či útlaku maďarskej dvorskej správy. Vajanský bol silne národne orientovaná osobnosť. Jeho kolegovia sa zmienili o ňom, že pri situácii, kde nieto žiadneho východiska, by sa pokúsil silne pomôcť každému Slovákovi. Významný literárny kritik, petrovský rodák Andrej Mráz, hovorí o ňom ako o talentovanom človeku, s veľkým tvorivým mysliteľským potenciálom, veľkou láskou k domácim hodnotám, pričom sa mu nepriatelia slovenského národa stali jeho vlastnými nepriateľmi (Mráz, 1933). Kariéru spisovateľa otvoril veľmi úspešne. Slovenská literárna kritika ho ohodnotila ako spisovateľa, ktorý do slovenskej literatúry 19. storočia priniesol elán, novú literárnu epochu, pričom spolu s Hviezdoslavom v lyrike vytvárali nový smer. Štefan Krčméry túto svoju konštatáciu dopĺňa tým, že sa Vajanský postupne stal dobrým románopiscom a publicistom. Medzi literárnou kritikou je známy skôr ako realista a ako začiatočník spoločenského románu (v jeho tvorbe boli aj pokusy o veršovaný román) s podtónom mestskej problematiky a mestských vzťahov. Krčméry v syntéze Dejín literatúry slovenskej II. (Tatran, 1976) hovorí o ňom ako o človeku mestského typu, kde svojou tvorbou analyzoval tematiku súdobej, súčasnej a modernej doby. Už v jeho zbierke básní Tatry a more (1879), ktorá vyšla až v 1000 výtlačkoch, môžeme hľadať črty blízke k novele. Avšak prozaickú silu (spoločenskej) novely a (spoločenského) románu nadobúdajú jeho známe diela Letiace tiene, ako i romány Suchá ratolesť a Kotlín (politický pamflet proti hlasistom), kde sa snaží kolektivizovať dedinu metódou dosadenia intelektuálnej postavy a duše. Ku prírode sa v próze správal tupo a nezainteresovane, pričom ani ženským postavám nevenoval veľkú pozornosť (niekedy mu však ženské postavy slúžili na rozvíjanie deja). Pre neho je dôležitý prvok urbanizácie, mestské prostredie a mestskí intelektuáli. Spojenectvom zemianstva a inteligencie chcel riešiť práve národnostné otázky, ktoré trápili slovenské

16

etnikum v monarchii. Vo svojich dielach rozvádza aj psychologicky konfliktné situácie a ideové problémy. Všíma si moderné spoločensko-politické momenty v monarchii, zrod kapitalistickej spoločnosti, silnenie meštianskej spoločnosti, zemianstva a celkový moderný pokrok spoločnosti. V priebehu svojej literárnej tvorby si vytvoril svoju vlastnú koncepciu literatúry, pričom sa snažil vytvoriť národnú literatúru s umeleckými, poetickými, estetickými prvkami (Šmatlák, 2007). Vajanského tvorbu dobre prijala aj česká literárna kritika. Celkove môžeme zhodnotiť (aj keď sme neuviedli celú jeho literárnu tvorbu): Vajanský písal básne, vydal básnické zbierky, novely, romány, cestopisnú prózu, dokumentačnú tvorbu... Vajanský sa politicky nikdy neangažoval, robil to predovšetkým perom, cez prizmu svojich článkov v súdobých novinách, ktoré redigoval, prípadne bol členom redakcie. O ňom sa hovorí, že nepodporoval mladú generáciu hlasistov (často sa v súdobých novinách a časopisoch medzi sebou odsudzovali) – nový politický prúd v monarchii na prelome 19. a 20. storočia, ktorý predovšetkým hlásal spoluprácu Čechov a Slovákov (medzi nich patrila aj politická osobnosť medzivojnového obdobia Tomáš Garrigue Masaryk, ale i Milan Hodža). Osobne sa však politicky priklonil k cárskemu Rusku, pričom bol toho názoru, že práve Rusko by mohlo zachrániť slovanské kmene a Rusko pre neho bolo stelesnením slovanskej sily (takéto myšlienky boli sčasti prítomné na sklonku života aj u Ľudovíta Štúra). V tomto zmysle bol literárne blízko k tvorbe ruského spisovateľa L. N. Tolstého (niekedy sa hovorí, že bol aj zástanca tolstoizmu), pričom sú tu významné jeho znalosti ruského jazyka a ruskej literatúry (obdivoval aj Puškina, Gogoľa, Turgeneva...). V publicistike bol Vajanský azda najviac aktívny a podľa mnohých práve v tejto oblasti najviac vynikal. Aj jeho prvé literárne práce mu boli uverejnené vo všetkých vtedajších časopisoch (Orol, Sokol, Letopis Matice slovenskej). Ako publicista (zväčša sa podpisoval literou V) začal svoju kariéru ako interný spolupracovník v časopise Orol. Významnou udalosťou v čase, keď už bola zrušená Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine (1875), bolo obnovenie Slovenských pohľadov (1881). Hlavnú úlohu tu zohral práve Vajanský, spolu s Jozefom Škultétym. V prvom desaťročí bol Vajanský sám aj redaktorom (neskoršie bol redaktorom Škultéty), Vajanský do nich aj aktívne prispieval a bol členom redakcie obnovených Slovenských pohľadov (zaujímavé je tu spomenúť, že Slovenské pohľady vychádzali počas štúrovského obdobia, presnejšie v rokoch 1846 – 1847 a 1851 – 1852 a redigovanie časopisu mal na starosti práve Vajanského otec, spomínaný Jozef Miloslav Hurban). Mnohí jeho spolupracovníci (Vlček – významný český a slovenský literárny kritik, Škultéty a iní) hovoria o ňom ako o milom kolegovi a pre mnohých bol v publicistike vzácnym javom. Okrem Slovenských pohľadov bol redaktorom aj Národných novín (noviny, ktoré boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí), pričom sa dlho tieto noviny hodnotili ako politické noviny Národnej strany, čiže Slovenskej národnej strany. Jeho publicistické články sú v duchu povznesenia slovenského národa v ťažkých časoch silného maďarizačného útlaku. Svoju rolu ako redaktora novín bral veľmi seriózne, pre neho to bola vec národnej spolupatričnosti a svojpomoci, pričom je zaujímavé, že počas celého svojho pôsobenia bol prítomný v miestnostiach, kde sídlili redakcie spomínaných novín. Najviac v tomto zmysle spolupracoval so Škultétym, veď sa spoločne podieľali na kultivovaní slovenskej publicistiky na prelome storočí. Vytvorili a formulovali ideovo-estetický program pre ďalšiu literárnu tvorbu slovenských spisovateľov


| (Šmatlák, 2007). Spoločne navštevovali a stretávali sa s predstaviteľmi slovenského literárneho sveta a s mladými začínajúcimi spisovateľmi. Vajanský spolu so Škultétym a Vlčkom boli osobnosti, ktoré by sme ľahko mohli zaradiť medzi predstaviteľov aj literárnej kritiky, pričom vo svojich článkoch neraz sám Vajanský hodnotil tvorbu mladých realistov, svetovú literárnu tvorbu z hľadiska svojej vlastnej tvorby. Svojimi textami nám tak Vajanský ukazuje veľkú sčítanosť, vycibrený umelecký vkus, estetickú a filozofickú zložku (Mráz, 1933). Z lingvistickej stránky Vajanský vo svojich dielach využíva, alebo sa snaží využívať tzv. vyšší štýl, čiže jazyk mestskej, martinskej inteligencie. Dôvody môžeme hľadať v jeho románovej a novelistickej tvorbe. Vajanský však pôsobil v období, keď celá slovenská kultúrna verejnosť bola presťahovaná do Martina. Samozrejme, v tomto prostredí (čiže v Martine) tvoril celý svoj život aj sám Vajanský. Z hľadiska dejín spisovného jazyka šlo o martinské obdobie, pričom sa celá jazykovedná spoločnosť „spoliehala” na martinský úzus, čo bol vlastne jazyk Martinčanov druhej polovice 19. storočia. Slovenčina po zániku Matice slovenskej (1875) nemala strešnú organizáciu, ktorá by sa starala a kultivovala spisovnú normu slovenčiny. Slovenské pohľady a Národné noviny (ako aj ďalšia publicistika), ale i tvorba slovenských realistov, boli jediným zo zdrojov a znakov spisovného jazyka na prelome storočí. Spisovná slovenčina sa tak celkovo orientovala iba na publicistiku a umeleckú literatúru. Vajanský, ktorý si rýchlo osvojil martinský úzus, bol jeden z predstaviteľov, ktorí dávali charakter spisovnej slovenčiny na prelome storočí a vďaka redigovaniu súdobých novín Vajanským a Škultétym sa zachovávala dobrá úroveň spisovnej slovenčiny. Taktiež spoločne redigovali aj diela významných slovenských realistov, ktorí sa priam spoliehali na nich. Dlho rozmýšľal aj o zostavení výkladového slovníka, avšak čakal, kým sa ustáli spisovná norma a predovšetkým slovná zásoba, ktorá sa vyvíjala. Bol zástanca štúrovčiny, pričom bol rád, že sa nezachoval foneticko-fonologický princíp pravopisu, lebo by tak každý kraj mohol písať inak. Kriticky sa staval voči neologizmom, umele vytvoreným slovám – „Nič nie je skazonosnejšie ako kuvanie slovenčiny”, pričom si podľa neho treba pomáhať hlavne domácim slovným fondom, ale aj požičiavaním z iných slovanských jazykov – „Slovenčina bez duchovného styku so slovanskými jazykmi skoro by zakapala” (Blanár – Jóna – Ružička, 1974). Ako dobrý znalec ruského jazyka, zapája do svojej tvorby aj množstvo rusizmov, ale odporúča požičiavanie aj z českého a poľského jazyka. Okrem rusizmov (Vajanského rusizmy opísal Samo Czambel) sa vyskytujú v jeho textoch aj bohemizmy, lexikálno-syntaktické archaizmy, ale aj hungarizmy a germanizmy. Silný vplyv ruského jazyka (súviselo to s jeho literárnym, ale i politickým presvedčením) nebolo ničím výnimočným, veď v tomto období sa rusizmami (ale aj tzv. juhoslavizmami) pri rekodifikácii spisovnej slovenčiny (Rukoväť reči slovenskej, 1902) inšpiroval aj sám Samo Czambel. Pri preberaní slov pripúšťa úplnú voľnosť a pardoxne presadzoval aj individuálnu reč (Blanár – Jóna – Ružička, 1974). Dával hold slovenčine, logicky to vyplýva z jeho článkov, ktoré boli plné národného, slovenského cítenia – „Môj jazyk, zúri ako hudba archanjelov, jak šum morskej vlny.” Celkove Vajanský prispieva k budovaniu a kultivovaniu spisovného jazyka ako jazyka meštianskej spoločnosti, čiže vo svojej tvorbe využíva takú slovnú zásobu, aká bola typická pre martinských vzdelancov a mešťanov (Blanár – Jóna – Ružička, 1974). Ako všestranná, národná osobnosť prišiel do sporu s vládnúcou uhorskou správou. Za niektoré svoje články v Národných novinách, ale i v Slovenských pohľadoch bol väznený, alebo aj prenasledovaný. Známy je údaj, že za článok Hyenizmus (uverejnený v Národných novinách) bol odsúdený a väznený na jeden rok (1893 – 1894) v Segedíne. (http://www.teraz.sk/kultura/ hyenizmus-svetozar-hurban-vajansky/200826-clanok.html). Vo väzení ho okrem rodinných príslušníkov navštívili aj dolnozemskí Slováci. Prvý ho navštívil hajdušický farár Emil Kolényi, kým známa je aj návšteva 10-člennej delegácie z Petrovca. Avšak návšteva sa neuskutočnila do konca, keďže ich správca

 samuel koruniak | osobnosti

väznice nepustil k samotnému Vajanskému. Predsa je národnostne ocharakterizovaná petrovská návšteva. Na otázku správcu väznice, prečo ho idú navštíviť, mu Petrovčania odpovedali, že je to syn otca celého slovenského národa (mysleli na Jozefa Miloslava Hurbana) a my sme jeho deti, teda Svetozár Hurban Vajanský je im brat. Uskutočnenie tejto návštevy spomína aj sám Vajanský vo svojej autobiografickej knihe – Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia, 1903 (Benková, 2002). Sám Vajanský sa dostal aj na územie dnešnej Vojvodiny. Bolo to v čase, keď si odpykal spomenutý trest (v roku 1894) v Segedíne, čiže zastavil sa v Starej Pazove (pobudol i v Aradáči) u svojho brata Vladimíra Hurbana, evanjelického farára, otca významného dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova (VHV) (http://www.casopis-tvorba.sk/t102f_text.htm). Druhá jeho návšteva Starej Pazovy bola v roku 1911, keď sa zúčastnil kongresu slavistických novinárov v Belehrade (zavítal aj do Nového Sadu). V spojitosti s naším územím je dôležité spomenúť i vojenský pobyt na Balkáne. Bolo to pri vojenskej okupácii rakúsko-uhorského vojska (Vajanský bol mobilizovaný) Bosny. Jedna časť básnickej skladby Tatry a more (1879) bola venovaná práve „návšteve” Bosny – Jaderské listy (jedna časť zbierky), kde sa vykresľuje hrdinský boj balkánskych Slovanov. Logicky v týchto básňach môžeme hľadať tematiku a symboliku prostredia, kde bol vojakom – symbol Balkánu, Bosny, srbského a čiernohorského národa, srbských junákov, spomína guslarov a krásy Jadrana a pri niektorých uplatňuje aj deseterac – typický srbský verš (Kmeť, 1987). Spomenieme tu aj balkánsku, čiže srbsko-chorvátsku lexiku, ktorá sa vyskytuje v tejto časti básnickej skladby: gusle, guslar, kuča (dom), novce, ber sa k vragu... (Blanár – Jóna – Ružička, 1974). Zaujímavé je, že Vajanského diela ešte pred prvou svetovou vojnou prekladal do srbčiny kysáčsky pravoslávny kňaz Jovan Vučerić (Kmeť, 1987). Na záver by sme len pri hodnotení Vajanského činnosti a tvorby sumarizovali, čo sme v texte tak nejak spomenuli. Pomôžeme si slovami spomínaného literárneho vedca 20. storočia Štefana Krčméryho, ktorý uvádza, že v 80. rokoch 19. storočia Vajanský priniesol elán, Škultéty pevnotu a Hviezdoslav poéziu. Sám tvrdil, že by si nevybral inú životnú cestu a že keby sa znovu narodil, zasa by robil to, čomu sa venoval. Vajanský tak svojou činnosťou, najmä literárnou a publicistickou, patrí medzi osobnosti, ktoré sa snažili v neblahých časoch povzniesť slovenského človeka v duchu národného cítenia. Samozrejme, mnohí hovoria, že pôsobil v dobe, keď jediným výrazovým prostriedkom, ako vplývať na spoločnosť, bolo písané slovo. •

Literatúra: BENKOVÁ, Viera: Z našej minulosti, Nový Sad: Hlas ľudu 2001, 224 s., ISBN 86-82513-08-0 BLANÁR, V. – JÓNA, E. – RUŽIČKA, J.: Dejiny spisovnej slovenčiny II, Bratislava: SNP 1974, 170 s. HODOLIČOVÁ, Jarmila: Svetozár Hurban Vajanský a vojvodinské prostredie. Dostupné: http://www.casopis-tvorba.sk/t102f_text. htm (online) [Cit. 2016-12-27] KMEŤ, Ján: Jugoslovensko-slovačke slavističke veze, Novi Sad: Vojvođanska akademija nauka i umetnosti 1987, 551 s. KRAJČOVIČ, R. – ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny, Bratislava: Univerzita Komenského 2006, 252 s., ISBN 80-223-2158-3 KRČMÉRY, Štefan: Dejiny literatúry slovenskej 2, Bratislava: Tatran 1976, 418 s. MRÁZ, Andrej: Jozef Škultéty, Tur. sv. Martin: Matica slovenská 1933, 181 s. ORMIS, V. J.: Literárnohistorická publicistika I, Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum 2013, 410 s., ISBN 970-867103-415-9 ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry 2 (19. storočie a prvá polovica 20. storočia), Bratislava: Literárne informačné centrum 2007, 533 s., ISBN 978-80-89222-29-2 http://www.teraz.sk/kultura/hyenizmus-svetozar-hurbanvajansky/200826-clanok.html [Cit. 2016-12-10] (zdroj: www.teraz.sk)

17


delegácie |  &  štefan kucík |

Matičná delegácia uskutočnila cestu do USA

C

esta delegácie Matice slovenskej do Spojených štátov amerických v rokoch 1935 – 1936 drží v amerických dejinách unikátne prvenstvo – do histórie sa zapísala ako prvá celonárodná kultúrna misia do USA vôbec. Na rozdiel od iných predchádzajúcich misií zo Slovenska charakteristickou pre ňu bola apolitickosť a nadkonfesionálnosť vystupovania jej členov. Jej leitmotívom sa stala myšlienka jednoty. Myšlienka matičného zájazdu do slovenskej Ameriky vyrastala z programu Matice slovenskej. Jeho cieľom bolo dôkladne sa oboznámiť so súčasným životom a prostredím Slovákov v Amerike, podniknúť kroky k začleneniu dejín amerických Slovákov do slovenských národných dejín, s čím Audiencia delegácie MS u guvernéra štátu New York súvisel zámer položiť základy zbierania materiálu týkajúceho Herberta H. Lehmana, Albany, N. Y., 23. januára 1936. sa slovensko-americkej minulosti a preskúmať možnosti čo Zdroj: Archív Krajanského múzea Matice slovenskej, fond: najužších kultúrnych stykov medzi Slovákmi doma a v USA. Fotografie USA, fasc. R, sign. R 9. Matičná delegácia mala oboznámiť slovenskú kolóniu v Amerike so slovenskou kultúrnou minulosťou a prítomnosťou vé oblasti New York, Pittsburgh, Cleveland a Chicago (pri príprave zájazdu Matica slovenská nerátala, že sa oblasti a hľadať možnosti vzájomného kultúrneho posilnenia. Potreba takejto kultúrnej misie pred rokom 1935 sa nepo- rozšíria o ďalšie dve). Celkovo privezený materiál bol uložený ciťovala, keďže v tomto období americkí Slováci takúto zvlášt- vo vyše 80 debnách a vážil takmer 14 ton. Súhrnne delegáti počas svojej cesty vystúpili v rámci 609 prínu posilu nepotrebovali a kultúrne problémy dokázali riešiť aj v prospech Slovákov na Slovensku (napr. po obnovení Matice hovorov a prednášok, navštívili 98 miest, uskutočnili 633 návštev, slovenskej roku 1919 Slovenská liga v Amerike poskytla Mati- zorganizovali 4 veľké výstavy a 33 putovných výstav, vypočuci tlačiareň v hodnote niekoľko desiatok tisíc amerických dolá- li 2 200 rečníkov a spolu precestovali 80 000 km. Na svojich podujatiach, okrem rov a roku 1922 Prvá filmových predstavekatolícka slovenská ní, kde nebolo možné ženská jednota venozisťovať počet prítomvala Matici dar vo ných, privítali najmevýške 50 000 dolánej 170 000 návštevrov). Potreba kultúrníkov. Delegáti sa nej misie sa stala nanevyhli ani vážnejliehavou až s útlmom ším autonehodám, či slovenského života dokonca záplavám. v Amerike a záujmu Náročný program deamerických krajanov legácie sa čoskoro o slovenskú vec v 30. Delegát MS J. Cíger-Hronský vo Windsore, ON, Kanada, 17. 5. 1936. Zdroj: Archív odrazil aj na jej vyrokoch 20. storočia. Krajanského múzea Matice slovenskej, fond: Fotografie USA, fasc. Z, sign. Z9. čerpanosti a zdraIch príčinou bola v prvom rade postupná asimilácia mladšej generácie amerických votnom stave. Z týchto dôvodov sa napriek rozbehnutým prípravám rozhodli odrieknuť cestu medzi kanadských SlováSlovákov, ktorí sa už narodili v USA. Vedením i celkovým organizovaním matičnej delegácie bol kov. V rámci detroitskej oblasti sa obmedzili len na krátku poverený J. Cíger-Hronský. Okrem neho sa členmi delegácie návštevu kanadského Windsoru v provincii Ontario. Namiesto stali Karol Plicka, referent Národopisného odboru MS, a Jozef plánovanej dvojčlennej delegácie v zložení J. C. Hronský a Cincík, referent jej Umeleckého odboru. Táto pôvodne troj- J. Cincík túto návštevu napokon uskutočnil iba Hronský, keďže členná delegácia bola rozšírená z jeho vlastnej iniciatívy o kvôli zraneniam K. Plicku a K. Čulena pri autonehode J. Cincík Konštantína Čulena, člena Historického odboru MS. Výbor musel ísť zastupovať K. Plicku na iné miesto. Pred odchodom Matice sa ho rozhodol zahrnúť do delegácie na základe sku- delegácie z USA sa mala uskutočniť audiencia u prezidenta točnosti, že Čulen bol v tom čase jediným z mladých sloven- Roosevelta, pri ktorej mu delegáti chceli odovzdať dar v podoských historikov, ktorý sa systematickejšie zaoberal dejinami be modranskej keramiky. Pre neprítomnosť prezidenta mu však uvedený dar odovzdala až delegácia na čele s J. Hušekom amerických Slovákov. Na strane amerických Slovákov hlavné slovo v organizácii vo februári 1937. Pokiaľ ide o zbieranie historického materiálu, delegáti na zájazdu mala Slovenská liga v Amerike, ktorá koordinovala spoluprácu s ostatnými slovensko-americkými organizáciami Slovensko priviezli dvadsať debien archiválií a zabezpečili poa periodikami. Pre celé Spojené štáty bol utvorený ústredný kračovanie zbierania ďalšieho materiálu na území nielen USA, výbor zložený zo zástupcov slovensko-amerických organizácií, ale aj Kanady. Privezený materiál sa stal čoskoro podkladom periodík a zástupcov oblastí, v ktorých sa koncentroval najvyš- pre historické diela K. Čulena a aj v súčasnosti predstavuje ší počet Slovákov. Pôvodne boli plánované štyri takéto oblasti, veľmi významnú bázu pre štúdium dejín amerických a kanadneskôr bol ich počet rozšírený na šesť: newyorskú, východo- ských Slovákov. Záchrana dôležitých archívnych dokumentov pensylvánsku, pittsburskú, clevelandskú, detroitskú a chicag- histórie amerických Slovákov a z nich čerpajúce historické skú. Každá oblasť mala vlastný oblastný výbor s miestnymi vý- práce umožnili začlenenie dejín amerických Slovákov do slobormi, ktoré sa ďalej členili na sekcie. Ústredný výbor si zvolil venských národných dejín. Ešte pred návratom matičná delegácia vypracovala kultúrza predsedu Jozefa Hušeka, redaktora týždenníka Jednota. Okrem prednášok delegáti so sebou priviezli dve kópie fil- ny program starostlivosti o Slovákov v Amerike, ktorý po jej mu Zem spieva (1933) a množstvo najrozličnejšieho materiá- príchode na Slovensko schválil výbor Matice slovenskej. Jeho lu, z ktorého prevažnú časť však predstavovali knihy, a to plnú realizáciu v nasledujúcom období však prekazilo skoré najmä štyri veľké knižnice určené pre štyri hlavné prednáško- vypuknutie druhej svetovej vojny a jej dôsledky. •

18


|

 janko čérný /  archív janka čérnýho | festivaly (2)

Stretnutie v pivnickom poli polstoročné... Účasť Pivničanov na Stretnutí v pivnickom poli 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. 36. 37. 38.

Anna Grňová trikrát, a to v rokoch 1985, 1986 a 1987; Zdenka Tárnociová dvakrát, a to v rokoch 1987 a 1988; Štefan Naď v roku 1988; Anna Činčuráková v roku 1989; Anna Sládeková v roku 1989; Anna Záskalická v roku 1990; Pavel Horňák v roku 1990; Vlasta Šagátová dvakrát, a to v rokoch 1991 a 1993; Viera Týrová dvakrát, v rokoch 1991 a 1992; Anna Belániová v roku 1992; Daniel Pap v roku 1993; Jarmila Pudelková trikrát, a to v rokoch 1994, 1996 a 1999; 39. Ján Valentík dvakrát, a to v rokoch 1994 a 1995; 40. Sahina Zárliová v roku 1996; 41. Michal Pudelka v roku 1997; 42. Jaroslav Pudelka v roku 1997; 43. Miluška Brňová v roku 1998; 44. Štefan Blatnický v roku 1998; 45. Štefan Durgala trikrát, a to v rokoch 1999, 2002 a 2003; 46. Miroslav-Juraj Bela trikrát, a to v rokoch 2000, 2004 a 2005; 47. Jarmila Žabaljcová dvakrát, a to v rokoch 2000 a 2001; 48. Vladimír Valentík v roku 2001; 49. Michaela Sláviková v roku 2003; 50. Tatiana Mirkovićová trikrát, a to v rokoch 2004, 2005 a 2006; 51. Marína Prkosavcová v roku 2006; 52. Sabína Rumanová Moderátori v roku 1993 trikrát, a to v roJarmila Zimová a Ján Chalupka koch 2007, 2008 a 2009; 53. Irena Poláková dvakrát, a to v rokoch 2007 a 2008; 54. Daniela Mocková v roku 2009; 55. Miroslav Šuster dvakrát, a to v rokoch 2010 a 2011; 56. Iveta Tárnociová dvakrát, a to v rokoch 2011 a 2012; 57. Anna Hemelová v roku 2012; 58. Vlasta Vachulová v roku 2013; 59. Vladislav Vachula v roku 2014; 60. Sára Valentíková dvakrát, a to v rokoch 2014 a 2015; 61. Sandra Grňová v roku 2015. Prvú cenu odbornej poroty za prednes si vyspievali: Zuzana Papová v roku 1980, Anna Blatnická v roku 1984 a Vlasta Vachulová v roku 2013. Druhú cenu odbornej poroty za prednes získali: Ján Rajčan v roku 1971, Olinka Sečová v roku 1983 a Zdenka Tárnociová v roku 1988. Tretiu cenu odbornej poroty za prednes získali: Anna Valentíková v roku 1966, Ján Brňa v roku 1967, Anna Čobr-

dová v roku 1968, Zuzana Papová v rokoch 1977 a 1978, Ján Žihlavský v roku 1981, Anna Blatnická v roku 1983 a Ján Valentík v roku 1995. Cenu odbornej poroty za autentickosť piesne si vyspievali: Juliana Hodoličová v roku 1969, Judka Dingová v roku 1971, Michal Slávik v rokoch 1972 a 1973, Miluška Papová v roku 1974, Valentín Grňa v roku 1979, Juliana Rumanová v roku 1981, Olinka Séčová v roku 1982, Jarmila Horňáková-Klúčiková v rokoch 1985,1986 a 1995 (jediná nositeľka tejto ceny trikrát), Zdenka Tárnociová v rokoch 1987 a 1988, Viera Týrová v roku 1991, Jarmila Pudelková v roku 1999, Jarmila Žabaljcová v roku 2000 a Iveta Tárnociová v roku 2011. Cenu odbornej poroty (osobitná porota) za ľudový odev získali: Michal Pudelka v roku 1997, Miluška Brňová v roku 1998, Vladimír Valentík v roku 2001, Tatiana Mirkovićová v roku 2004, Anna Hemelová v roku 2012 a Sára Valentíková v roku 2015. Cenu poroty obecenstva si vyspievali nasledujúci účastníci: Anna Valentíková v roku 1966, Michal Slávik v roku 1972, Štefan Valentík v rokoch 1974 a 1975, Miluška Séčová v roku 1976, Vesna Dingová v roku 1977, Valentín Grňa v roku 1978, Anna Tárnociová v roku 1979, Anna Grňová v rokoch 1986 a 1987, Anna Činčuráková v roku 1989, Anna Záskalická v roku 1990, Daniel Pap v roku 1993, Ján Valentík v roku 1994, Štefan Blatnický v roku 1998, Štefan Durgala v rokoch 1999 a 2002, Miroslav-Juraj Bela v rokoch 2000, 2004 a 2005, Vladimír Valentík v roku 2001, Michaela Sláviková v roku 2003, Tatiana Mirkovićová v rokoch 2004 a 2006, Sabína Rumanová v rokoch 2007 a 2009, Irena Poláková v rokoch 2007 a 2008, Daniela Mocková v roku 2009, Miroslav Šuster v rokoch 2010 a 2011, Anna Hemelová v roku 2012, Vlasta Vachulová v roku 2013, Vladislav Vachula v roku 2014, Sára Valentíková v rokoch 2014 a 2015 a Sandra Grňová v roku 2015. Odborná porota udelila cenu za zberateľskú činnosť Jánovi Gubovi v roku 1990, Valentínovi Grňovi v roku 1990 a Jozefovi Rumanovi-Báčikovi v roku Juliana Bovdišová (Baďurová), 1999. 1976 Odborná porota udelila špeciálnu cenu Miroslavovi-Jurajovi Belovi v roku 2005. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Tatry pôsobil v deväťdesiatych rokoch a bol druhým predstaviteľom z tohto prostredia na Stretnutí a predstavovali ho nasledujúci speváci: 1. Vlasta Šagátová v roku 1994; 2. Zdenko Salčák v roku 1994; 3. Zdenko Merník v roku 1996; 4. Ján Durgala v roku 1996. Menovaný nezískali cenu porôt a boli sa prihlásili aj v roku 1995, ale nevystúpili. Pivnica mala aj tretieho predstaviteľa a bol to MO Matice slovenskej, ktorý predstavovali: 

19


festivaly (2) 

|

 janko čérný /  archív janka čérnýho |

1. Jaroslav Pudelka v rokoch 1995 a 1996; 2. Jarmila Pudelková v roku 1995; 3. Miluška Brňová v roku 1996. Cenu odbornej poroty za autentickosť piesne si vyspievala Miluška Brňová v roku 1996. Cenu poroty obecenstva si vyspievali: Jarmila Pudelková v roku 1995 a Miluška Brňová v roku 1996. Pivnica spolu získala 81 cien porôt. V roku 2002 Pivnica mala len jedného súťažiaceho účastníka a prihlásení boli dvaja a bolo to prvýkrát v dejinách tohto festivalu a zopakovalo sa ešte dvakrát. Kuriozitou je i údaj, že v roku 2004 obaja účastníci získali cenu poroty obecenstva, čo taktiež bolo prvýkrát a v posledných rokoch je to už tradícia. V roku 1974 žiaci Základnej školy Vesna Dingová 15. októbra mali osobitnú súťaž a hodnotila ich osobitná porota a ceny boli cukríky a čokolády. Pivnica má už aj účastníka z tretej generácie a je to Sára Valentíková, ktorá je dcéra Jána Valentíka – účinkoval v rokoch 1994 a 1995, ktorý je synom Anny Valentíkovej – účinkovala v roku 1966. Pivnica taktiež má najviac účastníkov z druhej generácie a sú to synovia a dcéry účastníkov starších ročníkov tohto podujatia. Sú to:

Obecenstvo v Pivnici

10. Iveta Tárnociová, dcéra Anny Činčurákovej, ktorá účinkovala v roku 1989; 11. Sára Valentíková, dcéra Jána Valentíka, ktorý účinkoval v rokoch 1994 a 1995, dcéra Zdenky Tárnociovej, ktorá účinkovala v rokoch 1987 a 1988.

Odmenení v roku 1994

Účastníci a orchester v roku 1986

1. Ján Valentík, syn Anny Valentíkovej, ktorá účinkovala v roku 1966; 2. Miluška Brňová, dcéra Jána Brňu, ktorý účinkoval v roku 1967; 3. Štefan Durgala, syn Judky Dingovej, ktorá účinkovala v rokoch 1969 a 1971; 4. Miroslav-Juraj Bela, syn Juliany Hodoličovej, ktorá účinkovala v roku 1969; 5. Vladimír Valentík, syn Štefana Valentíka, ktorý účinkoval v rokoch 1974 a 1975; 6. Michaela Sláviková, dcéra Michala Slávika, ktorý účinkoval v rokoch 1972 a 1973; 7. Jarmila Pudelková, dcéra a 8. Michal Pudelka, syn Jaroslava Pudelku, ktorý účinkoval v rokoch 1995 a 1997; 9. Daniela Mocková, dcéra Olinky Séčovej, ktorá účinkovala v rokoch 1982 a 1983;

20

Môžeme konštatovať, že Stretnutie bolo zasiate do úrodnej a dobre obrábanej pôdy s vytýčeným predsavzatím v daných podmienkach pokračovať v tradícii zachovávania a pestovania slovenskej ľudovej pesničky. O tom najlepšie svedčia aj naše minulé Stretnutia... V tomto článku sú uvedení účastníci-speváci na 50 ročníkoch Stretnutia, ale vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí zasiali zdravé semeno ešte v rokoch 1965 – 1966 a prispeli k tomu, aby sa Tri lipky už 50 rokov rozrastali a mohutneli. Sú to opravdivé hudobno-folklórne hody. Ľudové Miluška Papová, 1974 a slovenské. Taktiež treba spomenúť i to, že sa ochotníci-speváci z Pivnice zúčastnili aj na festivaloch, ktoré zanikli. Ide o festivaly v Kysáči – Májové stretnutie 1961 – 1972, v Selenči – Selenča v znamení mladosti 1962 – 1971 a v Hložanoch – Chmeľový festival 1962 – 1967. Boli to podujatia, ktoré organizovala mládežnícka organizácia. Speváci-účastníci si do Pivnice priniesli okrem spomienkových vlajok aj ceny, resp. odmeny. •


|

 michal gombár | dosky, ktoré život znamenajú (2)

150.VÝROČIE DIVADELNÉHO OCHOTNÍCTVA V BÁČSKOM PETROVCI (1866 – 2016)

Minulosť a prítomnosť ochotníckeho divadla Plodná spolupráca ochotníkov Petrovca a Kysáča (1945 – 2005) Divadelné zájazdy ochotníkov z Kysáča v Báčskom Petrovci (1945 – 2005)

časná a bežná informácia o konkrétnom úspechu, alebo i tá... pre budúcnosť... – Ale, predovšetkým ešte vždy aktuálna povestná rivalita medzi divadelnými ochotníkmi oboch osád... K tej rivalite 1. Ferdo detektívom (Trocnovský) (1946) Pavel Bartok-Cyril cele určite osobne hodne prispieval... 2. Neviditeľná sila (Lukovský) (1947) Keď sa však pozeral 3. Zem (VHV) (1948) na predstavenie hry 4. Štyri strany sveta (L. Lahola) (1949) v žánri melodrámy 5. Bez viny vinní (N. Ostrovský) (1951) Svätý plameň, od So6. Deti jedného otca (Cimler) (1953) merseta Maughama, 7. Páva (Timrava) (1953) prehovoril z neho člo8. Svetlá súmraku (J. Čeman) (1955) vek, ktorý má rád 9. Hora volá (M. Gontko) (1955) divadlo, ktorý vie a i 10. Zlá žena (J. St. Popović) (1956) chce povedať, zves11. Zatmenie slnca (agitka, aktovka, kampaň IB.) tovať svoj posudok (1950) o tom, čo pocítil, čo 12. Svätý plameň (Somerset Maugham) (1958) videl, čo sa ho umelec13. Ženský zákon (J. G. Tajovský) (1973) kým odkazom dotklo 14. Pasca (Robert Thomas) (1974) a čo ho dojalo. Kvality 15. Krakpatrik (Juraj Madacký) (1985) divadelnej hry Kysá16. Čo ma omína z môjho komína (Vl. Laco a Braňo čanov našli v jeho poMiškovic) (1987) sudku plnú afirmáciu: 17. Malý krvný kolobeh (Augustín Kuchár) (1995) – ... Dráma Svätý 18. Rozkoše Veľkej noci (Jean Poiret) (1995) plameň súčasne spra19. Potopa sveta (Václav Kliment Klicpera) (1997) cúva tri druhy lásky 20. Záložák (M. Prebudila) (1998) žien. Láska matky 21. Zypa Cupák (J. Čajak ml.) (2000) k telesne dokaličené22. Jeho excelencia (Igor Rusnák) (2001) mu synovi, ktorá sa 23. Smrť a dievča (Ariel Dorfman) (2002) v celej tragike prená24. V plameni vášní (Ivan M. Lalić) (2004) Predstavenie Krakpatrik hralo sa roku 1985, ša na budúceho člena na scéne Samuel Čeman a Ladislav Madacký 25. Pletky otecka a mamičky (Alfons Pas) (2005) rodiny, ktorého má narodiť nevesta z pomeru s jej druhým synom Kolinom. oOo Druhá 1áska je láska manželky, milenky dvoch bratov. Osobná úvaha: Tretia láska je láska ošetrovateľky k zverenému nemocnéNa otázku, ktoré to boli hlavné pohnútky, ktoré podneco- mu. Tieto tri nite sú podstatou tejto drámy... vali kysáčskych ochotníkov podnikať divadelné zájazdy do Kysačske predstavenie dosiahlo svoj účinok a úspech Petrovca, nie je ani ľahko a ani jednoducho napočítať... vďaka nositeľkám týchto troch hlavných úloh! Matka pani Bezpochyby ich bolo viacej: – Dokazovať sa v divadelnom Tabretová (Zuzana Kardelisová), nevesta Stela (Anna Varochotníctve v dosiahnutej úrovni pred petrovskou kultúrnou gová) a ošetrovateľka (Mária Slavková). Hlboká, charakterverejnosťou; ná hra Zuzany Kardelisovej pôsobila priamo na diváka už od – O nič menej dôležité bolo výstižné hodnotenie herec- začiatku predstavenia, pokiaľ je svedkom zmien u nevesty, kých dosahov na javisku už zo strany divadelne vyspelých aby potom vyvrcholila v treťom dejstve, keď v jedinečnom novinárov novín Hlas ľudu na jeho stranách, či už ako sú- monológu ospravedlňuje otrávenie syna. Jej hra bola natoľko precítená a sugestívna, že dojímavo zapôsobila na diváka a znovu dokázala jej veľké herecké schopnosti... – Snáď ani za odtienok nezaostáva ani hra Anny Vargovej. Na jednej strane... zahrala manželku, ktorá miluje svojho manžela. No z jej hry bolo cítiť, že je to iba zvyk, súcit... No príchodom manželovho brata, zdravého a silného, povolila jej duševná i telesná nepoškvrnenosť... Jej náklonnosť k manželovmu bratovi Vargová zahrala tak majstrovsky, že divák mal dojem, že inak konať ani nemohla... – Ošetrovateľka, ktorá bola iba hosť v tejto domácnosti, preukazovala svoju lásku k nešťastnému mrzákovi iba drobnou pomocou pri jeho stravovaní, prenášaní a opaterou. Po jeho smrti obžalúva Stelu, že si sama otrávila manžela... tabletkami na spanie... Pre svoju obžalobu vynašla mimoriadne správny hlboký tón hovoru a priliehavé Záber z predstavenia Zlá žena v réžii Zuzany Kardelisovej. gestá. V týchto zdarne vytvorených postavách akoby sa Na divadelných doskách Zuzana Kardelisová a Ivan Slavka. strácala jedna tiež vypuklá postava majora Likondu v poda- 

21


|

 zuzana pavelcová | výročia

Svetozár Hurban Vajanský

R

Na doskách, ktoré život znamenajú, v divadelnom predstavení Páva Boženy Slančíkovej-Timravy – Zuzana Pixiadesová a Michal Vrška

 ní Ivana Slavku. Ako domáci priateľ vždy bol prítomný, vo všetkom pomáhal, rozhodoval, svedčil, radil, ale vždy z úzadia, čo bolo správne réžiou postavené. Menej zdarné úlohy boli: Kolin druhý syn Tabretovej (Samuel Pucovský), Dr. Harwestwr (Andrej Čipkár)... Nešťastného Morisa, ktorý sa zjavuje iba v I. dejstve, plne a sústrastne zahral Michal Gombár... Vcelku bolo to príkladné predstavenie a najmä keď sa uváži, že takú hru podali ochotníci. V predstavení boli úspešne zdolané všetky scénické požiadavky, každý herec vedel presne svoje poslanie, dramatický rozvoj deja bol plynný, jednotlivé scény správne zdôraznené a iba niektoré postavy naštrbili hladké, veľmi úspešné predstavenie. Keď sa k tomu pridá mimoriadny rozvrh scén Jána Súdiho a priliehavý dekor, verné masky, to všetko len prispievalo k peknej umeleckej úrovni tohto predstavenia... (Hlas ľudu, č. 21/1958)

Slová na záver Treba spomenúť osobnosti z oboch prostredí, ktoré tejto úspešnej a i veľmi významnej činnosti dávali všeobecný tón, početné podnety a svoj veľký osobný príspevok. Petrovčania Predovšetkým to boli manželia Bartokovci – Pavel a Milina, Ivan Majera, Andrej Privratský, Ondrej Koroš, Samuel Miklovic-Miki, Ján Makan st., Michal Spevák, Dr. Andrej Ferko,... Štefan Kaňa... Treba k týmto predsa dodať aj mená početných Kysáčanov, ktorí sa osobným ochotníčením v Petrovci pričinili o uznanú reputáciu divadelného ochotníčenia: Mária Javorková-Slavková, Želmíra Pavlovová-Vargová, Zuzana Heverová-Častvenová, Milina Gombárová-Florianová, Anna Kováčová-Ferková, Juraj Kulík, Ondrej Matúš... Kysáčania V každom prípade na prvom mieste by bola: Zuzana Kardelisová, potom nasledujú: Ján Súdi, Ján Sabo, Pavel Kulík, Rastislav Surový, Ján Hloška, Pavel Kyseľa, Peter Kyseľa, Pavel Nasádi, Pavel Grňa, učiteľ, Ján Teplý, Michal Párnický, Vierka Porubská, Michal Ivičiak, Michal Vrška, Ján Privizer, Ján Kohút, Anna Chrťanová-Leskovac, Alena Páliková, Dušan Francisty, Svetlana Gašková... Avšak i v Kysáči bolo tých pôvodom Petrovčanov, ktorí pridávali svojou činnosťou cveng kysáčskemu divadelníctvu: Dr. Pavel Struhár, Mária Struhárová, Anna Speváková-Vargová, Alžbeta Gierová-Pucovská, Ivan Slavka, Jozef Boldocký, Darinka Šimkovicová... Prechovávame nádej, že táto ochotnícka divadelná činnosť v oboch prostrediach už pustila hlboké korene a že bude aj naďalej zaznamenávať nové aktivity, podnetnú činnosť, ale i pozoruhodné úspechy... že sa budú i naďalej navzájom tvorivo podnecovať... •

22

ok 2016 vyhlásila Matica slovenská za Rok Svetozára Hurbana Vajanského, ktorého meno je Slovákom žijúcim v zahraničí, a to najmä krajanom na Dolnej zemi, dobre známe. Rok čo rok sa stretávajú pri pamätných tabuliach a bustách, kde tejto obrovskej osobnosti – ktorá urobila hlbokú stopu nielen do slovenského politického života, ale i do našej slovenskej literatúry, vzdávajú úctu. Svetozár Hurban Vajanský sa narodil v roku 1847 v Hlbokom do národne uvedomelej rodiny ako syn Jozefa Miloslava Hurbana a Aničky Jurkovičovej. Slovenskej verejnosti je známy najmä ako autor poézie, prózy i publicistiky, matičiarom je známy ako ideológ a politik a ako popredná osobnosť slovenskej kultúrnej a politickej scény 19. storočia. Vzdelanie získal nielen na území dnešného Slovenska, ale i v hornorakúskom Oberschutzene a pruskom Stendale. Svoju kariéru sprvoti zameral na právo, ktoré študoval v Banskej Bystrici a Budapešti. Vo svojom prvom zamestnaní (pracoval ako koncipient) sa prílišne neuchytil. Prestíž získal až ako redaktor Národných novín, prvých slovenských politických novín, ktoré vychádzali v periodicite tri až šesťkrát týždenne. Študujúca mládež jeho meno dáva do súvislosti najmä s jeho poetickým a prozaickým umením. Na jeho tvorbu mali vplyv nielen štúrovci, ale i zahraničná literatúra. Jeho diela radíme do prvej vlny realizmu, niektorí literárni kritici však poukazujú aj na modernistické tendencie v jeho diele, s akými sa stretávame v medzivojnovej literatúre. Témy, ktorých sa dotýka, sú nielen spoločenské, ale i čiastočne orientované na jednotlivca vo vtedajšej spoločenskej situácii. V hodnotení jeho diel literárnymi kritikmi často nájdeme tvrdenie, že sa „ani o jednom spisovateľovi nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. H. Vajanskom”. Jeho život a dielo je spojené aj s prvým vedeckým časopisom v novej slovenčine – so Slovenskými pohľadmi. Keď ich vydávanie bolo prerušené, spoločne s Jozefom Škultétym sa zaslúžil o ich obnovenie v roku 1881. V čase meruôsmych rokov bojoval za ukotvenie novej slovenčiny, vehementne podporoval snahy štúrovcov, stál pri základoch tvorby kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine, ideologicky podporoval martinské centrum i Národnú stranu. Za svoje snahy bol odsúdený i väznený. Hurbanovi často prisudzujeme epiteton „patriarcha Slovákov”. Bol neoblomný v názoroch, celoživotne bojujúci za slovenskú svojbytnosť, rusofil a literát. Svoj život politika, literáta, kritika i národovca dožil v Martine, kde 17. augusta 1916 zomrel. Presne na 100. výročie jeho úmrtia mu Matica slovenská v Martine odhalila bustu v Parku sv. Cyrila a Metoda na matičnom nádvorí. •


|

 annamária boldocká-grbićová | dobroducháreň (24)

TUŠTA I TMA, alebo... zatiaľ bez dobrého názvu V

šetci chcú byť Cary Grant. Aj sám si to prajem. („Everybody would like to be Cary Grant”, Grant is said to have replied, „So would I.”) Vyriekol svojho času herec Cary Grant. Táto známa tvár filmovej klasiky takto duchaplne a vtipne sebaironicky vyzdvihla podstatu. Ako je svet svetom, každý totiž najviac zo všetkého túži byť sen o sebe! Svet ho vtedy počúval a pozvoľne sa iba usmieval, veď vtedy bol ešte len v plienkach, celkom naivný a sladko fajnový v tom poznaní, že nie každému bolo dané. Bez ohľadu na to, ako veľmi by to bol chcel! Tento výrok mi často preblyskne mysľou, keď otváram virtuálnu Knihu tvárí. Áno, zaradila som sa medzi tváre v Knihe tvárí, celkom perfídne a celkom zľahka! Patrím do kategórie tých, ktorí hlavne levitujú međ javom i međ snom, tak, ajhľa, pýtam sa, či mi ozaj virtuálne ponúkne to fatálne navyše! A dá! Síce dá sa, aj zistím niečoho nového, nazrieť do súkromia... Byť jednoducho tam, to je úspech! Kde sme všetci niekto, kde sme všetci IN, kde všetci sa môžeme ozvať, komentovať, dať o sebe vedieť, byť videní... Byť tvár! „Faca”... Tušta i tma! ... Nie je Dobroducháreň, aby bola bez syntagmy tušte i tma. Tak predsa bolo na niečo dobré, urobiť takýto exkurz do virtuálna! Keby som tam nebola odišla, nezistila by som, že v srbskom „starohovore” je výstižná frazéma! Upozornil ma totiž na ňu, neverili by ste, chemik! Akurát sme preberali dôvody za a proti facebooku a on v istej chvíli vyrukoval s tušte i tma! Kde toto tušte i tma bolo mojich vyše štyridsať?! Na univerzitnej pôde ju vraj často používala istá profesorka, vážená chemička! Keď sa tak vari lepšie nad tým zamyslíme, nie div, že ju používajú aj chemici, je to trošku tak vecou chémie! Investigatívne som trošku popátrala po význame a zistila ďalšie: Srb. tušt je rastlina: portulaka zeleninová (Portulaca oleracea). Známa aj pod ľudovými názvami šrucha zelená siata, kuria noha či portulák je rastlina, druh buriny. Rastlina je vo veľkej miere invazívna, je nenáročná, rastie spokojná s malým, s malosťou a môže zadusiť ostatné rastliny... Frazéma doslovne znamená: „Mnoštvo, toliko da se sve (za)crni.” „Množstvo, také, že sa ním všetko začierni.” Čo do množstva píšeme v týchto dňoch vari všetci! V doméne záhaľky a zábavy, „šlampavosti” a virtuálnych „hocičovín”! V blogoch, na walloch, na domovských stránkach, každý má čo povedať, vysloviť tú-ktorú múdru a zdieľať ju s celou pospolitosťou virtuálneho provincializmu... Takáto inflácia mienok, komentátorov a vševedcov predpokladá, že sa rozhýbava veľa pier, a tak sa nestráca kontinuita. Tu aspoň neexistuje filtrácia, skalný hodnotový systém! Keď je všetko dovolené, nemá sa čo zadusiť. Ani len kvalita! To je globálny trend, zdieľať sa opreteky s časom, ktorého už dávno nemáme nadostač! Sme v úzkych, lebo sme príliš úzki s veľkými osobnými pretenziami. Ale to je také ľudské! Kdeto, aby tých pretenzií nebolo v cyber realizme! Keďže som z toho istého kmeňa, samozrejme, nie je miestne sa ohrádzať, avšak dobrý vkus mi napovedá, že ani v tom množstve „kadečohosti” nedočahuje každý. Konečne, je to o voľbe. Mimochodom, portulaka je pre niekoho burina, pre niekoho liečivka. Malo by sa, ale sa nemôže. Ešte stále! Zahováram, lebo doposiaľ som sa nedopracovala k slovenskému ekvivalentu tohto tušte i tma, niečo najpribližnejšie, podľa významu, by asi bolo kde nič, tu nič. Teda kde nič nie je, nič nevidieť, nič sa nedeje. Virtuálny mangeľ sa otáča,

my to všetko „lajkujeme”, a tak vytvárame množstvo, ktoré všetko začierni a kde nič, tu nič! Aj toho-ktorého Caryho Granta! V knižke Frazeološki rečnik srpskohrvatskog jezika, srpskohorvatsko-slovački (Filozofski fakultet – Zavod za izdavanje udžbenika, Novi Sad, 1984) sa uvádza: TMA tušta i tma (božija) – nespočetné množstvo, hrndud a troška. Ak by niekto z Vás, milí naši čitatelia, vedel nájsť ekvivalent – slovenský preklad frazémy tušte i tma, nech o sebe dá vedieť! Poctivý nálezca slovenského ekvivalentu nech sa ohlási do redakcie Roviny! Nech nechá svoje telefónne číslo a dá o sebe vedieť, nielen o svojej tvári, ale aj o cti a mene, ktoré uvedie, napríklad: Archibald Alec Leach! (musí si hlavne predtým poctivo nájsť čas na čítanie v reáli) •

Vianočná meditácia (1948) Tu dýcha noc a staré sosny driemu, znie pieseň anjela a snehy ševelia, ja Ježiš Kristus dieťa z Betlehemu, nad svojou kolískou len osliu dušu nemú som videl koriť sa a mlčať do svitania. Tu dýcha noc a človek čo sa klania pri mojich jasličkách; či oroduje v chráme; je peniaz falošný zrkadlo storočia, zlý obraz v krásnom ráme, muž, ktorý rúha sa a žena, ktorá klame, nech všetci spievajú na slávu oslej duši, ktorá ma poznala a ktorú večne chváli, starec čo spomína a dieťa ktoré tuší, vznešená pokora tých, čo ma milovali. Tu dýcha noc a staré sosny driemu, znie pieseň anjela a snehy ševelia, ja Ježiš Kristus dieťa z Betlehemu, narodil som sa pre všetkých a zomrel pre tých, ktorí neveria. Miroslav Válek 23


poučky (13)

|

 samuel koruniak

|

NAŠE JAZYKOVÉ HLAVOLAMY

Pozri, pod stromček nám naši kúpili nový hriankovač. P

ri neustálom pokroku, každodenných zmenách, prudkom technologickom (a tým aj spoločenskom) vývoji sa dostávame niekedy do štádia, že si neuvedomujeme, koľko toho sa mení, vyvíja, a že v živote niektoré obyčajné veci prechádzajú nepovšimnuto a neuvedomele. Zasa na druhej strane sa však často obraciame za minulosťou, časmi prežitými, pričom v neustálom tempe udalostí nemáme niekedy čas myslieť na časy súčasné, prítomné a uháňame sa za budúcnosťou, lepšie povedané krajšou budúcnosťou. Sme svedkami toho, že v súčasnosti (v čase ekonomickej, štátnej krízy) sa ľudstvo priam uberá za tým, aby sa materiálne zabezpečilo a uživilo. Nie zbytočne sa medzi slovenskými, vojvodinskými kuloármi hovorí, ako nás je čím menej, ako nás už neprekvapujú informácie, že ďalšie rodinné spoločenstvo nás opustilo a vybralo sa za lepšími (sčasti aj kvalitnejšími) pracovnými a možno aj životnými skúsenosťami. Úprimne povedané, vraciame sa tam, odkiaľ sme prišli, akoby nám materská zem posielala znovu signál v tvare hesla: Mať volá!, pričom sme sa tomuto priam výkriku z minulého storočia, keď to bolo aktuálne, vyhýbali (hovoríme to s malou rezervou). Spomenuté heslo by sme v istom zmysle mohli aj modifikovať z hľadiska už nášho výkriku (v súčasnosti by to bola iná situácia, kde by sme mali rolu expedienta): Mať prijíma nás do svojho náručia a chlieb náš každodenný daj nám dnes! Lamentovaním nad osudom našej menšiny a tým, či tu vôbec budeme, je ešte prehnaná reakcia, pretože fungovaním a činnosťou všetkých nás ukazujeme a vysielame signál, že tu pôsobíme a sme ešte prítomní. Avšak je to krutá realita, že kvantitatívne klesáme. Príčinu hľadáme v ekonomicko-spoločenských, existenčných pohnútkach, ktoré nás nútia opustiť to, čo sme dekádami budovali. Treba si iba uvedomiť ten fakt, že takáto situácia sprevádzala ľudstvo odvtedy, ako si človek uvedomil tú okolnosť, že opustením svojho rodného kraja, svojej kolísky, stráca možno síce svoju primárnu identitu, ale sa aspoň existenčne zabezpečí. Takýchto okolností počas ľudskej existencie bolo nesmierne veľké množstvo, preto tento súčasný trend opúšťania vlastného bydliska a budovania si toho nového je ničím nie nezvyčajným a novým. Je to aktuálne ovzdušie, ktoré postihlo celú ľudskú populáciu (nielen vojvodinských Slovákov). Práve vďaka tejto situácii (samozrejme, aj pod vplyvom iných okolností) sa naši predkovia ocitli tu, mimo svojej pôvodnej vlasti. A predsa boli osobnostne naviazaní na materské územie, s ktorým nielen hmotne spolupracovali, ale čerpali z neho aj nové moderné okamihy, pričom si počas vývoja na novom území vytvárali svoje vlastné, svojské a špecifické prvky. Tým boli ako menšina jedineční, pretože sa cítili (sčasti to platilo aj v blízkej minulosti) na rozhraní dvoch existenčných bodov, toho slovenského, prineseného a vždy veľmi prítomného a toho cudzieho, sčasti vlastného a špecifického, novoutvoreného. V súčasnosti však pre tých, ktorí si na Slovensku vytvárajú svoj vlastný život, vzniká rozdielna nostalgia, čiže naviazanosť na vojvodinské, domáce prostredie, a takpovediac prijímanie toho nového a predsa nejak nie cudzieho.

24

Takúto konštatáciu môžeme presunúť aj do sféry „vojvodinskej” slovenčiny, pričom o špecifickej ceste predovšetkým spisovnej slovenčiny písali domáci slovakisti (D. Dudok, M. Myjavcová, M. Dudok, Z. Týrová...). Ide o prirodzený vývin našej slovenčiny, pod vplyvom cudzieho prostredia, ale i iného jazyka. Aj keď v súčasnosti (a o tomto sme už viackrát hovorili) mnohí Slováci odchádzajú, priam sa vracajú do materského štátu, postupne sa musia jazykovo vyvíjať a zdokonaľovať. Avšak pre viaceré iné okolnosti túto poslednú tézu mnohí, ktorí pôsobia, čiže pracujú na Slovensku, porušujú. Po súčasno-spoločenskom exkurze pozrime sa na niektoré jazykové javy, ktoré sa z hľadiska spisovnosti hodnotia ako nesprávne, alebo priamo prevzaté zo srbčiny. Upriamime sa na javy týkajúce sa domácnosti, presnejšie spotrebičov, ktoré sú súčasťou každodenného využitia a sme s nimi v neustálom kontakte. Spotrebiče, ktoré sú základom našej domácnosti, sú v modernej dobe elektrické, alebo plynové. Po srbsky sa termín spotrebič, alebo množné číslo spotrebiče povie kućni aparat, alebo plurál kućni aparati. Domáce spotrebiče sa z hľadiska klasifikácie môžu rozčleniť, čiže zaradiť do viacej skupín. Prvé triedenie (takéto nájdeme aj na rôznych internetových portáloch, kde sa predávajú spotrebiče, tzv. internetový predaj, online predaj) je na základe veľkosti, čiže delíme ich na malé a veľké. Ďalšia klasifikácia spotrebičov v domácnosti (či je to byt, alebo dom) môže byť na základe toho, v ktorej miestnosti sú umiestnené, čiže majú svoje využitie. Preto máme: kuchynské spotrebiče, spotrebiče v kúpeľni... Okrem termínu spotrebiče je u nás časté zložené spojenie biela technika (po srbsky bela technika), ktorá zahŕňa predovšetkým spotrebiče bielej farby (tie väčšie). Pri jazykovom prejave, pri každodennej komunikácii, v prehovoroch používame zväčša srbské termíny, ktoré sa do našej slovenčiny dostali, priam prenikli ešte v čase, keď sa predovšetkým elektrické spotrebiče vo veľkom množstve dostali do každej domácnosti. Je to, samozrejme, z dôvodu pragmatických situácií. Pri kúpe nového spotrebiča spoliehame sa na srbských predajcov, čiže sme komunikovali, alebo aj komunikujeme s obchodníkom po srbsky. Okrem iného sme sa s týmito termínmi prvýkrát stretali cez srbské médiá, sledovali reklamy po srbsky, pričom aj oznamy, letáky so zľavami, inzeráty v printových médiách boli v srbčine. Preto by sme nemali byť prekvapení, že viackrát sú srbské termíny v popredí. Pri formálnom prejave a tým, že vyjadrovať sa po slovensky by malo byť v našom záujme, by sme mali používať slovenské ekvivalenty, ktoré možno ani nepoznáme, alebo ich nechceme z tvrdohlavosti zapojiť do bežnej komunikácie. Zasa na druhej strane pri niektorých spotrebičoch, čiže zariadeniach, ktoré sa využívali aj v minulosti a v súčasnosti nadobudli možnosť pripojenia sa cez elektrinu, zostali nárečové termíny (odvolávame sa na nárečie z okolia Petrovca).


|

Musíme kúpiť novú práčku, stára nám vytopila celú kúpeľňu. Pri ozrejmení spotrebičov, s ktorými v domácnosti často, alebo iba zriedka manipulujeme, alebo narába s nimi iba jeden člen rodiny, spomenieme iba tie, ktoré sú najčastejšie zastúpené v našich domácnostiach. Pri ich „prezentácii” sa pokúsime riadiť klasifikáciou na základe veľkosti. Už v titulnej vete sa nám vyskytol termín práčka, čiže domáci, veľký spotrebič, ktorý je zväčša v kúpeľni (na Západe nachádzame práčky aj v kuchyni) a slúži na vypratie bielizne, odevu, uterákov, čiže textilu. Srbský ekvivalent pre tento výraz je veš mašina, ktorý nie tak často počujeme v bežnej komunikácii. Avšak často nesprávne terminologicky označujeme chemický prostriedok, ktorý dávame do práčky, aby efektívne odstránil škvrny na odeve. Pomáhame si tu srbským výrazom deterdžent, pričom sa latinské slovo detergent vyskytuje aj vo výkladom slovníku ako chemický termín, a to s významom hocijaký prostriedok na čistenie a pranie obsahujúci aj prísady (SSSJ-AG, 2006). V tomto zmysle namiesto srbského deterdžent je v slovenčine prací prášok, ktorý patrí ako čistiaci prostriedok do detergentov. Okrem pracieho prášku v súčasnosti sa vo veľkom množstve používa aj aviváž, čiže špeciálny roztok, ktorý dáva textilu pružnosť, elastickosť (KSSJ, 2003). V našom vojvodinskom diskurze počujeme srbský výraz omekšivač – logicky je nespisovný. Ešte tu spomenieme aj spotrebič, ktorý nie je bežný v každej domácnosti, a je to sušička bielizne, čiže vypratého odevu. Často však pri výraze sušička máme na mysli stojan, čiže zväčša kovovú konštrukciu, kde si prestrieme, položíme čerstvo vypraté veci. Avšak spisovná slovenčina má pre tento druh predmetu výraz sušiak, čiže v mužskom rode: sušiak na bielizeň. Keď sa presunieme do kuchyne, v nej nájdeme množstvo spotrebičov, ktoré terminologicky nesprávne po slovensky pomenúvame. Pri úprave potravy, jedla metódou prenosu tepla, čiže varením, alebo pražením používame zariadenie, ktoré v bežnej komunikácii označujeme nárečovým slovom šporhét, alebo hovorené slovo šporák (na drevo), pričom spisovná slovenčina pozná slovo sporák (čiže nie so začiatočnou grafémou š), alebo v súčasnosti aj slovné spojenie varná doska (platňa). Sporák môže byť elektrický, alebo plynový, zväčša obsahuje štyri kovové platne (v súčasnosti sú to rovné platne, ktoré sa regulujú tlačidlami). Spolu so sporákom je zabudovaná aj rúra, zariadenie na pečenie jedla, niekedy sa vyskytuje aj samostatne, pričom nadobúda pomenovanie stolová rúra. Namiesto rúra často používame nárečové slovo rérňa. Ako novodobý produkt menších rúr, čiže spotrebič na rýchle ohrievanie, prípadne odmrazenie potravy, jedla sa používa mikrovlnná rúra, ale v prehovoroch počuť iba univerbizovaný, štandardný tvar mikrovlnka. Pre toto zariadenie v našom diskurze sme ovplyvnení srbčinou a používame srbské slovo mikrotalasna, ktoré je skrátený tvar zo zloženého slova mikrotalasna peć. Na ukladanie jedla, ktoré sme práve kúpili v predajni, alebo sme jedlo otvorili a rýchlo sme ho neskonzumovali, prípadne sme uvarili, upražili, upiekli niečoho veľa, nechceme, aby sa nám jedlo rýchlo skazilo, používame chladničku. Na ukladanie zväčša mäsa, rýb alebo zeleniny používame mrazničku, ktorá logicky potravu mrazí, pričom zmrazenú potravu po dlhšom období môžeme

 samuel koruniak | poučky (13)

z mrazničky vybrať a spracovať (upiecť, uvariť...). Priam sme aj pri týchto zariadeniach inšpirovaní srbčinou, pretože používame srbské výrazy zamrzivač, ktorý sa vzťahuje na mrazničku a frižider (frižidér) označujúci chladničku. Z veľkých spotrebičov spomenieme ešte umývačku riadu, pričom sémantika samotného slovného spojenia je jasná – vyjadruje zariadenie na umývanie celkom veľkého množstva riadu. V súčasnosti na Slovensku sa rozmohol jej jednoslovný ekvivalent myčka, ktorý je však hovorený, nespisovný. Taktiež tu môžeme spomenúť aj klímu, ktorá predovšetým zachraňuje obývací priestor, keď sú vonku vysoké horúčavy, čiže jej účel je zväčša rozchládzať miestnosti.

V predajni majú v akcii rýchlovarnú panvicu. Malé domáce spotrebiče, alebo menšie zariadenia v domácnosti, sa vyskytujú vo väčšom množstve, čiže ich zastúpenie v domácnosti závisí od náročnosti a potreby samotných rodinných členov. Samozrejme, technologický pokrok a moderná doba, internetový predaj, rôzne katalógy nám ponúkajú nespočetne mnoho produktov rôznych značiek, rôznej kvality, výkonu a tým aj ceny. Vo vianočnom a novoročnom ošiali sme boli priam oslovovaní a vábení produktmi za výhodnú cenu, pričom nám mnohé elektronické predajne ponúkali až neuveriteľné zľavy domácich spotrebičov. Keďže sme práčku spomenuli ako prvý spotrebič, v tomto zmysle sa nám vynára malé domáce zariadenie, asi bez ktorého nie je žiadna domácnosť. Pri vypratí rôzneho oblečenia sa nám nie vždy textil dá do pôvodného stavu, preto musíme siahnuť po žehličke, ktorá slúži na vypravenie, vyžehlenie, vyhladenie šatstva. U nás je v tomto zmysle zaužívaný nárečový, subštandardný termín pigľajz, alebo aj srbské slovo pegla. Avšak viacej je zastúpené srbské slovo, keď ide o samotnú činnosť žehlenia, čiže peglati, ispeglati, namiesto spisovného tvaru slovesa žehliť, vyžehliť. Netreba zabudnúť ani na malý spotrebič, ktorý používa najmä krajšia časť populácie a je to žehlička na vlasy (po srbsky je to pegla za kosu). Kuchyňa ako srdce domácnosti obsahuje viacej menších zariadení, ktoré uľahčujú prípravu nejakého jedla, alebo nápoja. Rýchlovarná kanvica slúži na to, aby nám za krátky čas zovrela voda, čím sa nám umožňuje rýchle servírovanie teplých nápojov, zväčša čaju a kávy. V srbčine sa toto zariadenie označuje taktiež zloženým tvarom slova kuvalo za vodu. Ešte sa v domácnosti vyskytuje aj čajník (po srbsky čajnik), kanvica na čaj. V úvodnom titule sme spomenuli hriankovač, čiže zariadenie na opekanie chleba, hrianok, u nás známe ako toast, ktoré jazyková verejnosť hodnotí ako subštandardné (KSSJ, 2003). Avšak termín toast má aj iný význam, čiže prípitok, zdravica, ktorý je prebratý z angličtiny (Slovník cudzích slov, 2005). Na záver uvedieme ešte niektoré zariadenia, ktoré nie sú tak časté v domácnostiach, ale ich nájdeme v katalógoch, alebo v online predaji. Fritéza je zariadenie, elektrická varná nádoba obsahujúca odkvapkávajúci košík a slúži na úpravu potravy fritovaním, čiže vyprážaním. (SSSJ-AG, 2006). Okrem iného patria sem aj elektrický hrniec, hotdogovač – čiže zariadenie na prípravu párkov, a hotdogov (teplý párok v rožku) a varič – spotrebič na varenie, može byť jednoplatňový, alebo aj dvojplatňový. •

25


z tvorby slovenských autoriek

P

|

iesok, všade navôkol rozpálený piesok. Prináša ho vietor, možno z neďalekých pláží, možno až z africkej púšte. Zasypáva pestované trávniky, spaľuje kvety na záhonoch lemujúcich cestu k hotelu. Pokožka pociťuje údery jednotlivých zrniek ako uštipnutia, ba priam elektrické mikrošoky. Nepríjemné pocity vníma ako znak, že ho tunajší pobyt omrzel. Už ani aperitív v tieni slamenej strechy na hotelovej terase si nemožno vypiť v pokoji. Keď vietor konečne ustane a slnko stratí silu, vyberú sa na pláž. Piesok je horúci, prehriaty, nemožno naň stúpiť bosou nohou. Ležadlá pod slnečníkmi sa pomaly zapĺňajú, po dlhej poludňajšej sieste, po popoludňajšom spánku alebo milovaní sa dovolenkári, zväčša mladé dvojice, ale aj rodinky s deťmi, poberajú k moru vyzbrojení loptami, nafukovacími zvieratkami všetkých druhov, kýblikmi a lopatkami. Pláž ožíva až na sklonku dňa, pred západom slnka. Nina sa tvári unudene. Všetko ma otravuje, aj táto dovolenka, už jej mám plné zuby, utrúsi. Mal by vysvetľovať, sama si nástojila na tom, aby sme chodili rok čo rok na to isté miesto, viažu nás k nemu spomienky... Tu sme sa pred rokmi zoznámili, pamätáš sa? Zdá sa, že Nina sa už na nič nepamätá, má celkom vymazanú hlavu. Nevydržal a rozhorčil sa, nemám dosť peňazí na zájazdy do exotických krajín, na spoznávanie sveta, kde človeka oslnia nové poznatky, nové kraje, bohatá história, zaujímavosti, ktoré dovolia zabudnúť na seba, zaženú nudu, ktorá sa nebadane vkradne do vzťahu... Človek po návrate dlho žije z ohromujúcich zážitkov... Nemal protirečiť. Znova ju podráždil. Hľadela naňho ako na previnilca, ktorý si priznáva vinu. – Dosť peňazí, – utrúsila pohŕdavo. Večeru absolvovali takmer bez slov a noc bez milovania. Ráno plával do vysilenia, Nina čítala knihu. Hrubú, najmenej päťstostranovú, istejší spôsob izolácie, ako keby medzi nimi vyrástla stena. – Neruším? – spýtal sa. Neprisadol si k nej pod slnečník, hodil sa do piesku, ktorý sa už stihol rozhorúčiť, rozodieral pokožku drobnými mikroúdermi. Neodpovedala. Bol ochotný kajať sa, vydržal ju obletovať celý deň, a večer ju pozval na diskotéku, kde mala vystupovať známa kapela. Dali si červené víno, napokon ho omilostila, pozval ju do tanca. Kedysi vášnivo radi tancovali. Odpozorovali niektoré figúry od profesionálnych tanečníkov a na prímorských večerných tancovačkách pútali zraky publika. Úžasné, aká zohratá dvojica. Úžasné. Teraz mu aj tanec pripadal ako dobre nacvičená športová zostava, symbol celého jestvovania, život ťa naučí drezúre, predpísaný počet krokov tam a späť, v naučenom tempe, letmý dotyk rúk, súhra tela a očí pri každom pohybe, perfektne to zvládame, sme nad vecou. Znova sa opil. Ďalšia noc v mlčaní, bez sexu. Ja vôl, nadával si. Vzťah je v kríze, ničí ma žiarlivosť, Nina sa v práci neskutočne realizuje v spoločnosti akéhosi štramáka, nad-

26

 viera švenková | chýna sa ním, obdivuhodný znalec, skvelý odborník, vzdychala, kým sa ešte zdôverovali, no tie časy sú už preč, už mlčia, za scénou sa odohrávajú neznáme veci, Miro šípi akési súkromné tajomstvá. Dovolenka už nič nezachráni. Čo ak je to posledná spoločná dovolenka, uvedomí si a tá myšlienka mu nedá spať, celé noci sa mu čosi marí, prepadá sentimentu. Kedysi, ešte ako študent, čakal na Ninin príchod na stanici, mal ju predstaviť rodičom. Zišla z vlaku ako bohyňa krásy vystupujúca z morských vĺn, žiarivá, voňavá, stvorená na objatia, ochotná poctiť svojou prítomnosťou malé mesto a bezvýznamnú rodinu. Až sa zahanbil za neupravený predstaničný priestor, lacné krčmy, zanedbaný park, na prestarnutých stromoch hniezdili obyčajné, škrekľavé vrany, sem-tam poznačili trusom chodca uhýbajúceho mlákam na neudržiavaných chodníkoch. Pekná vizitka! Najkrajšie prírodné zákutie bolo za mestom, v riečnej zátoke, dotiahol ju tam na večernej prechádzke, aký romantický pohľad zo starého dreveného mosta, cez medzery v prehnitých brvnách presvitá zurkotajúca hladina. Zišli k vode, za krovím nad riekou postlal pod ňu svoje sako, prekvapilo ho, aké má studené stehná, no potom nasledovala horúčava, ktorej sa nemožno nabažiť, ten istý zážitok, aký objavili pri mori, kde sa zoznámili. Ibaže horúci prímorský piesok je niečo iné ako niekdajšie riečne štrkovisko v studenom horskom kraji. Akoby ju od začiatku iba sklamával. Na druhý deň zistil, že má zničené sako. Zeleň bylín nebolo možné odstrániť, nepomohla ani rýchločistiareň, niektoré kamienky akoby sa zadreli do látky, na kritických miestach bola riedka ako rešeto. Nešťastné sako, už ho šťastne poznačil vtáčí trus v staničnom parku, a teraz toto! Mladícke ideály sa strácali, keď hlava začala kalkulovať, koľko stojí nové sako a kde naň úbohý študent môže zarobiť. Niekoľko dní sa tým bavil, s privretými očami polihoval pod slameným slnečníkom, Nina sa čudovala, čomu sa ustavične usmieva, na všetkom sa baví, na mladučkých dvojiciach, ktoré sa bez ohľadu na poslucháčov hlasno hádajú, na mlčanlivých, so všetkým zmierených starých dvojiciach, ktoré už nemôže nič prekvapiť. Dokonca podotkol, toho sa my dvaja nikdy nedožijeme. Zdĺhavo sa naňho zahľadela, akoby jej došlo, že aj on si uvedomuje, kam dospeli – ako dvojica prestávajú fungovať. Už im to neklape. Boli sme primladí, uvedomuje si Miro, priskoro som sa ženil, a ešte s osobou, ktorá má taký vyvinutý vkus, každý predmet do bytu bolo treba mesiace plánovať, vyberať, objednávať, aby presne zapadol farbou i tvarom, uvažovať, do akého kúta sa hodí aký kus nábytku, aký obraz, aké svietidlá, aká starožitná vázička, dotýkala sa predmetov, jemne ich oprašovala, akoby sa bála, že im dotykom ublíži, neboli pre ňu záležitosťou módy alebo prestíže, oceňovala ducha, rozum, fantáziu tvorcov, ktorých diela si zaslúžia obdiv nasledujúcich pokolení. Venovala im starostlivosť, akoby jej nahrádzali vlastné deti, a teraz, keď je byt doslova preplnený a nič nové sa doň nezmestí, život ju prestal baviť,

Dusno


|

 viera švenková | z tvorby slovenských autoriek

treba odísť, možno inde odznova začať tú zábavnú hru – nanovo zariaďovať ešte väčší a krajší byt, budovať nové hniezdo. V Mirovi sa rodí presvedčenie, že krásnu dámu si nemožno udržať nasilu, asi ju treba pustiť k vode. Od tejto dovolenky čakal, že znova nájdu k sebe cestu, chvíľami sa dokonca zdá, že ju aj našli. Pláže sú plné nahých tiel, krásne opálených ľudí, ženské zvody očarúvajú na každom kroku, postavy pod sprchou získavajú perleťový nádych, každá kvapka vody sa v slnku ligoce ako drahocenná perla, zabudnuté zrnká piesku svetielkujú na opálenej pokožke ako migety v zlatonosnej rieke. Človeku sa z toho ligotu mihá v očiach aj počas popoludňajšej siesty, keď sa lenivo prevaľujú v manželskej posteli. Stredoeurópan si nepotrpí na popoludňajší spánok, za obedom si dá kávičku a ďalej zarezáva v robote, v pracovnom kresle si nemožno zdriemnuť. V izbe za zatiahnutými okenicami vládne horúce, lepkavé šero, no dlhoročný návyk nezmeníš, zbytočne privieraš oči, spánok nie a nie prísť, až sa pretiahneš a dotkneš sa horúceho tela vedľa seba, funguje to, a možno v predtuche zániku ešte lepšie ako kedykoľvek v minulosti, akoby si telo chcelo vychutnať chvíľu, v ktorej si pripomína všetky dávne milovania, aj to na štrkovitom brehu riečky kdesi pod horami. Obaja viac plávali ako zvyčajne, akoby sa chceli vysiliť, alebo možno nabrať síl na rozhodnutie, ktoré už kdesi dozrieva, je na spadnutie... Keď sa vo dvojici ocitli vo vode ďalej od ľudí, preblesklo mu mysľou, že by sa mohla utopiť, stačí tak málo, záchvat kašľa, hlt slanej vody... Aké myšlienky im mátajú v hlavách, obaja sú duchom neprítomní, strácajú opatrnosť, zašli priďaleko od brehu? Uvedomila si to aj Nina, náhle sa strhla, v očiach sa mihol úžas, vzápätí sa rozkašľala, plieskala rukami, akoby sa topila, lapala po dychu, upokojila sa až pár metrov od plytčiny, kde sa čvachtali detičky, horúčkovito hrabala rukami, v prvej chvíli si ani neuvedomila, že stačí silnejšie sa odraziť a postaviť na nohy. To sálavé slnko, udiera ako nejaký žiarič, zdá sa, že presvieti telesnú schránku ako röntgen. V koľkých románoch práve ono bolo na príčine vraždy, stačí kvapka potu v oku a ruka nevdojak stlačí spúšť revolvera, auto havaruje na rovnej ceste... Našťastie prišli lietadlom. Pár dní vystúpia z letiskovej haly, vezmú si taxík a ocitnú sa v preplnenom byte, kde už niet miesta na nové predmety, najmä nie predmety dlhodobej spotreby, v tomto byte už nič dlho nepotrvá, o trvanlivosti nemôže byť reč. Každá pesnička sa raz skončí. Videl na nej, že zbiera odvahu, jedného dňa, možno takto na sklonku dňa, keď sa po tyrkysovej hladine rozbehne jagavá cestička nasmerovaná k zapadajúcemu slnku, pri poháriku ozdobenom umelou palmou a veľkou jahodou, jahody a šampanské, známe afrodiziakum, naberie odvahu a s úsmevom mu oznámi, že si chce konečne dať život do poriadku, takto to nemôže ísť ďalej, už nezvládajú to nepomenovateľné, utajované napätie, ktoré medzi nimi vládne... Všetko sa stalo presne tak, ako predvídal. Ibaže namiesto slnečnej cestičky pretínajúcej pokojnú morskú hladinu náhle zaclonili oblohu mraky, zosilnel vietor a piesok šibal do tváre, človeka by pred ním ochránil iba odev, aký nosia púštni osadníci alebo moslimské ženy, ktorým burka zakryje všetko okrem očí. Šťastie, že už odchádzame, – konštatovala. – Vyzerá to na dážď. V týchto končinách sa zriedka pokazí počasie... Búrka rýchlo prejde... – uvažoval. Rýchlo? Len aby. Už sme to zažili. Búrka sa vysilí a prejde do dlhotrvajúceho, nekonečného lejaka, – pritiahla si pléd. – Schladilo sa. Už to nie je ono.

– Šťastie, že odchádzame, – zopakoval po nej. Chcel jej odstrániť špinku z líca, no odtiahla sa. Uhýbavý pohyb ho podráždil, posmešne sa uškrnul. – Pozor na mejkap! Maska vždy poslúži. Nevenovala mu pozornosť, študovala poškodený lak na nechtoch. Chce to novú manikúru, morský živel ničí starostlivo pestovanú krásu. Tie slová počúval často, no nikdy mu nešli tak na nervy ako v tejto chvíli, hoci ich ani nevyslovila. – Už to nie je ono, – zopakovala s odvrátenou tvárou. – Ako si na to prišla? – trápil ju s pocitom prevahy. V minulosti sa neraz sťažovala, dávala najavo nespokojnosť, možno ani nevedela presne s čím, ale sekala ostro, áno, nespokojnosť s ním, s manželstvom, s celým životom... Už to nie je ono, búrlivé vášne opadli, prešli do úmorného dlhotrvajúceho vegetovania, jej trpezlivosť je v koncoch. – Nemá to význam, vymklo sa nám to z rúk, – vzdychla si po dlhej pauze. – Zdá sa, – uznanlivo prikývol, – zdá sa, že je to tak. Prekvapene naňho pozrela. Zdvihla k očiam pohár a so zvrátenou hlavou, spod privretých viečok naňho hľadela ako zavše pri milovaní. – Bol to len mejkap, – povedal. – Všetci sa skrývame za hrubú vrstvu psychického mejkapu. Zažmurkala, chcela niečo povedať, keď v diaľke zahrmelo. – Raz to muselo prísť, – týral ju. Vyrazil jej z rúk tromf, chcela ho zo všeličoho obviniť, nikdy nič v ich vzťahu nebolo podľa jej predstáv, mlčky to strpela, no aj anjelská trpezlivosť sa raz vyčerpá... Zhavarovali sme, moja pekná. Obaja sme v priekope, v závoze, v riti... – To som si nezaslúžila, – plačlivo ohrnula pery, vstala a odišla. Čo to robím? spamätal sa. Záhony kvetov pustošil prudký dážď, nablízku zahrmelo. Gavalier dožičí dáme malé víťazstvo, na efekt vyrátaný odchod zo scény. Nemal som ju zabrzdiť v rozbehu. No nedalo mi, musel som ju odrovnať, kamarátka, sme na tom rovnako, obaja sme prehrali. Keď vošiel do izby, závesy boli ešte vždy zatiahnuté, zbalené kufre čakali, každý v inom kúte. Odniesol ich na recepciu, kde sa už zhromažďovali odchádzajúci hostia. O chvíľu nastúpili do autobusu, Nina odvracala tvár, akoby sa lúčila s búrlivým morom, vlny sa zrazu zmenili na živel pripomínajúci vriaci kotol, nad ktorým sa perlila vodná hmla. Nechce ho vidieť, nič nové pod slnkom. Aj v lietadle sedeli vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia. Ani ho to neprekvapilo, dávno si na to zvykol. Už dlho bola duchom neprítomná. Čo robiť, pokus o zmierenie na prepychovej dovolenke jednoducho nevyšiel. V letiskovej hale, kým čakali na batožinu, Nina komusi telefonovala. Iste uznávanému odborníkovi. Potrebuje niekoho, kto bude nablízku! Cestujúci, ktorí sa dočkali batožiny, sa hnali k východu, bojovali o taxíky. Bude treba chvíľku počkať, šomral. Nič to, máme čas. Neodpovedala, s kufríkom rezko kráčala k východu a po chvíli nasadla do auta, ktoré po ňu prišlo. Za volantom sedel obetavý kolega. Nezakývala, nerozlúčila sa – malicherná ženská pomsta, ale už ho to netrápilo. Zvládol to, nemala dôvod jasať nad výhrou, ktorú si naplánovala, a nemám ho ani ja, je to čistá remíza, utešoval sa, keď sa po dlhom čakaní, ako posledný z cestujúcich, dostal k taxíku. Zahrmelo a taxikár si vzdychol: – Konečne poriadna spŕška po toľkom dusne. – Máme to za sebou, – našiel s taxikárom spoločnú reč. – Poriadne dusno. • pripravila: Viera Benková

27


kamarátenie

|

 pripravila mária vršková

|

Stránky Ježka Dežka Ahoj, aj vy sa počas mrazivých dní hráte viac v izbe ako vonku, však? A určite máte radi internet.  Využite tento čas príjemne a rozumne – vyhľadajte si na youtube vianočné pesničky a zaspievajte si. Alebo si nájdite v širokej ponuke kníhkupectiev zaujímavú knihu a poproste rodičov, aby vám ju kúpili cez e-shop. Alebo si stiahnite a vytlačte rôzne logické hry, úlohy a hlavolamy – a zima bude hneď veselšia. Šťastné a veselé želá Ježko Dežko

Hádanky – Kto je to alebo čo je to? Nad štyrmi stenami strecha je, človek však vnútri nežije. Dvere tam sú, okná nie, štvornohý priateľ vnútri bdie. (asp erp adúb)

Stojí vešiak v záhrade, v šedej, smutnej nálade. Prázdne ruky k nebu pnie, v jari opäť zakvitne. (emiz v morts)

Štyri rohy, mäkké brucho, kladiem si naň večer ucho. Keď sa trochu zašpiní, obliečka sa vymení. (šúknav)

Pesnička

Vločka Na noštek mi spadla prvá malá vločka, myslel som si, že ma na tom nose počká, bola tu len chvíľu, k nebu pozerám, keď sa roztopila, zostal som tu sám. Neodpovie nikto, kde je moja vločka, tak tu stojím v zime, či sa ďalšej dočkám, zakričím do neba, jedno prianie mám, nech si nájdeš cestu a sa vrátiš k nám. Povedzte mi niekto, kde bývajú vločky, kto ich vonku stráži, či majú topánočky, či im nie je zima a nepáli ich mráz, zohrejem ťa v dlani, keď ťa nájdem zas. Čo sa stalo v noci, kde je pravda celá, utekám hneď k oknu, záhrada je biela, veď to nie je možné, nemo pozerám, počas noci tisíc vločiek spadlo k nám. (Miro Jaroš) Nájdite na youtube a zaspievajte si.

Úloha Dlhé fúzy, biela brada, potajomky sa k nám vkráda. Pre poslušné detičky má vo vreci balíčky. (zárM oded)

Dve sestričky, dvojičky, rozdiel je tu maličký. Jednu vpravo, druhú vľavo oblieka na nohy Slavo. (ykžonop) 28

Dokážeš spočítať, koľko darčekov je na obrázku?


|

Doplňovačka Dopíš do okienok správne odpovede. Pospájaj písmenká z vyznačených políčok, dostaneš tajničku, v ktorej sa ukrýva najkrajší deň v roku. 1. kniha pre prvákov s písmenami 2. muž, ktorý tancuje 3. krstné meno spisovateľky Čepčekovej 4. drahý kameň, srb. dragulj 5. ženský tvar priezviska Rybár 6. dlhý ypsilon 7. meno ženy futbalistu Backhema 8. Inuiti, ľudia z polárnych oblastí 9. rozprávka Červená ... 10. aký kompót? (z egrešov) 11. v zime ochrana na ruky

 pripravila mária vršková | kamarátenie Labyrint Ako sa dedo Mráz dostane k tučniačikovi?

__ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

Tajnička znie: __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

Okienko tety Sovy Mišo sa kamarátom chválil, že má doma adventný kalendár. A že je to špeciálny kalendár, ktorý má iba 24 dní a v každom dni je tam pre neho ukrytá malá sladkosť. Nešlo mi do hlavy, ako je to možné, nuž som sa opýtal tety Sovy:

Hra – Vianočná abeceda Hru môžeš hrať sám alebo s kamarátmi. Na papier si pod seba napíš všetky písmená abecedy. Na každé písmeno vymysli dve slová, ktoré sa týkajú Vianoc. Dokážeš to?  A – advent, anjelik B – betlehem, balíček C – cukrovinky, celofán Č – čižma, čečina D – darček, dedo Mráz atď., atď.

Vyfarbi

Aký je to adventný kalendár? Taký, ktorý platí len od 1. decembra do 24. decembra. Dá sa kúpiť hotový v obchode alebo si ho môžu deti sami vyrobiť. Dôležité je, aby mal kalendár číslami označených 24 vrecúšok alebo škatuliek. Do nich rodičia naozaj schovajú drobné sladkosti. Dieťa si od 1. 12. každý deň jedno vrecúško otvorí... a kým príde k číslu 24, budú Vianoce! Advent je čas stíšenia a príprav na Vianoce. 29


poviedky |  ružena kraticová

|

Prvý sneh

O

dkedy sa ochladilo, Janko sa každé ráno opytoval: – Nenapadal sneh? Odpoveď bola stále tá istá: – Nie. Dnes sa mu zdalo, že ulica vyzerá nejako inak. Ako keby bola osvietená mliečnobielym svetlom. To mu niečo pripomínalo. Hurá – prvý sneh. Bolože to radosti. Ocko zniesol sánky z povaly. Najprv odhrnuli sneh, a potom sa Janko

sánkoval. Keď mu to zunovalo, urobil neveľkého snehuliaka, zastokol mu metlu, pohľadal mrkvu pre nos, uhlíky pre gombíky, starý hrniec na hlavu. Snehuliak stál v blízkosti búdy a Dunčo vrčal do neho. Prišiel susedov Zlatko a dal ideu, aby naliali vodu, ktorá zamrzne a budú mať klzisko. To budú môcť vyskúšať zajtra, lebo poobede idú do školy. V noci padal znovu sneh. Prekryl včerajšie stopy, chodníky, aj klzisko. Sneh načim znovu odhŕňať. Teraz si to zobral na starosť starý otec. Nevedel však, že Janko a Zlatko urobili ľad na kĺzanie. Noha sa mu pošmykla, spadol a zlomil si ruku. To konštatoval lekár. Keď to Janko počul, veľmi ľutoval, že starý otec tak pochodil pre jeho a Zlatkovu nerozvážnosť. •

Ako som sa naučila rozlišovať kvety

M

ám dve staršie sestry, Annu a Marienu. Máme sa rady, ale často sa stáva, že sa i pohašteríme. Potom mama má za úlohu rozriešiť, kto má pravdu. Moje sestry majú svoju spoločnosť, do ktorej ja nepatrím, tak mi vravia. Majú aj záväzky, ktorým ja nerozumiem, svoje zvláštne hry, ktoré sa ja neviem hrať, svoje veci, ktorých sa nesmiem dotýkať. A viete, zakázané ovocie je najsladšie. Keď mama niekam zájde, sestry sa musia starať o mňa, a to im niekedy ťažko padne. Jedného dňa mama niekam odišla. Sestrám povedala: – Dajte pozor, aby si Vlasta niečo neublížila. Ja som rýchlo späť. Keď mamu už nebolo vidieť, sestry sa rozbehli po ulici za loptou. – Ako sa budeme hrať? – zaujímalo ma. – My sa budeme hrať o vybíjanú a ty zbieraj kvety pre mamu, – navrhla Anna. Začala som trhať všetko, čo sa mi podobalo na kvety. Ukázala som

M

Jasnin psík

alá Jasna mala psíka Bodríka. Také meno mu dala, lebo to niekde prečítala. Celkom skvelé meno. Bodrík má bielu srsť a čierne škvrny. Jasna sa starala o psíka zo dňa na deň. Keď nemala kosti, varila mu kašičku v plechovom hrnčeku. Na prechádzky s ním chodila po trhovisku. Bodrík je šantivý, tvrdohlavý. Pravý nezbedník. Ráno predo dvermi obraz takýto: tenšie drevo, papier, igelitky roztrhané, aj papuče dožuvané. Domáci sa na previnilca hnevajú: – Pôjdeš z domu von, nájdeme ti druhý dom.

30

sestrám, povedali mi že nech natrhám ešte nejaké zelené halúzky, aby kytica bola krajšia. Pri ceste som videla nejakú rastlinu s nazúbkovaným lístím. Pomyslela som si, že to bude akurát skrášľovať kvety. Ale keď som rukou dotkla halúzku, zaboleli ma prsty a rozplakala som sa. A už sa zjavila mama a povýšeným tónom začala dovrávať sestrám: – Ako ste dávali pozor? Čo sa stalo? Ja som ukázala červené prsty a vzlykajúc hovorila, že som trhala kvety. Mama povedala, že je to, čo pečie, nepríjemné, ale je to dobré na zdravie. Pŕhľava je liečivá. – Nechcem liek, čo bolí! Odvtedy som sa vyhýbala aj mŕtvej pŕhľave. •

Ale Bodrík milo hľadí, chvostom vrtí, myslí si, že tí veľkí obri nevedia, čo sa patrí. Keď skríkneme na neho, hlavu zohne, odíde do búdy. O chvíľu znovu po jeho vôli bude. Nie je ľahko drezírovať ho, takého tvrdohlavého. Veď sa na hračku podobá. S mačkou špásy vyvádza. Ona sa len labkou bráni, alebo odíde trochu vyššie, tam pokoj má, kým jej Jasna niečo pod zuby nedá. Potom je aj mačka hladná a začína sa vada. Odkedy máme Bodríka, nie je nudne, stále sa niečo deje. Nikto nemá takého psíka ako Jasna. •


na pobavenie I naďalej pokračujeme s odmeňovaním troch vyžrebovaných výhercov, ktorí dostanú odmeny Slovenského vydavateľského centra. Rozlúštenie tajničky zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec.

DOPLŇOVAČKA

ŠKANDINÁVKA V tajničke je decembrový kresťanský sviatok

VODOROVNE POMEDZI HRUBŠIE ČIARY: 1. postavenie; 2. zaručene, bezpečne, 3. tenšia drevená doska; 4. azda, hádam; 5. stále, naďalej; 6. priestor vôkol nás; 7. tisíc kilogramov; umelecky podaná úvaha; 9. rada, rado. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. základný zákon štátu; 2. bylina s fialovým okvetím; 3. mohutný cudzokrajný listnatý strom; 4. pripraviť jedlo; 5. prorok; 6. osvetová činnosť; 7. vydávať stony, stenať; 8. nevykonáva sejbu; 9. zahrádzať. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali mužské meno (31. decembra).

OSEMSMEROVKA Druhy ovocia zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám šesť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria ešte jedno ovocie.

Vylúštenie škandinávky číslo 9 – 10 VODOROVNE: Incident, Neel, máj, trs, oil, eo, škrek, N, pot, zo, Drakón V, A, sobota, Np, vec, č, tovar, ši, zať, pec, mor, tenk, priveľký. Správne znenie tajničky: Kovačický október Výhercov žrebovala pracovník SVC Andrej Meleg a šťastie mali: 1. Jarmila Gajanová, Oslobođenja 39/13, 26 000 Pančevo-Vojlovica 2. Michael Rybár, Ul. Savska 14, 22 000 Sriemska Mitrovica 3. Paulína Sabová, Ul. XIV. VÚSB 29/3, 21 470 Báčsky Petrovec BLAHOŽELÁME. Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

BANÁN

DATLE

MALINA

BROSKYŇA

DRIENKA

OLIVA

BRUNICA

HROZNO

POMARANČ

ČEREŠŇA

HRUŠKA

SLIVKA

ČUČORIETKA

JABLKO

VIŠŇA

FIGA

KIVI 31


pre deti Milé deti, aj tentoraz sme vám pripravili rôznorodé rozptýlenie. Veríme, že nám i naďalej budete pravidelne zasielať vylúštenia našich doplňovačiek. Zároveň nám môžete zasielať i svoje práce alebo návrhy, ktoré radi uverejníme alebo uplatníme. Vopred sa tešíme na spoluprácu. Správne vylúštenie napíšte na pohľadnicu alebo na korešpondenčný lístok a zašlite na našu adresu: Slovenské vydavateľské centrum, pre Rovinu, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec. Trom šťastlivcom zašleme knižné odmeny.

OSEMSMEROVKA Orgány ľudského tela zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostane vám päť neprečiarknutých písmen, ktoré čítané radom tvoria názov najvýznamnejšieho ústroja človeka.

DOPLŇOVAČKA BOK BRADAVKA BRUCHO

VODOROVNE OD HRUBŠEJ ČIARY DO KONCA: 1. úsudok, názor; 2. prieskum verejnej mienky; 3. pozdĺžne žrďovité predmety; 4. súčasť kľukového mechanizmu; 5. jedna z možných podôb; 6. patriaci iónom; 7. interpunkčné znamienko; 8. pozitívne; 9. sčitovať. VODOROVNE CEZ CELÚ DOPLŇOVAČKU: 1. sladký šumivý prášok na prípravu limonády; 2. formulár, tlačivo; 3. malé sokoly; 4. vec, ktorá niečo spája; 5. záškodnícka, rozvratná činnosť; 6. vzťahujúci sa na špiónov; 7. huba; 8. hlavné, podstatné; 9. trpieť hladom. Ak ste správne rozlúštili doplňovačku, v označenom stĺpci ste dostali názov žiackeho výtvarného tábora v Báčskom Petrovci. Správne vylúštenie doplňovačky z minulého čísla je: Ján Sirácky. Žreboval pracovník počítačovej úpravy Vladimír Sudický a šťastie mali: 1. Daniel Lenhart, Námestie XII. V. B. č. 8, 26 000 Pančevo-Vojlovica 2. Anna Šusterová, Petra Drapšina 11, 21 469 Pivnica 3. Anna Vršková, Republiková 39, 21 412 Hložany BLAHOŽELÁME. Enigmatické jednotky Jána Bažíka na tejto strane sú zo Vzletu a Hlasu ľudu.

32

DLAŇ HLASIVKY HLAVA

HRDLO KOLENO LEBKA LOPATKA MIHALNICA NECHTY PANVA PERY PLECE REBRO RUKA STAVEC TVÁR VLASY ZUBY

POSPÁJAJ ČÍSLA

SMIECHOTY

Ak chceš vedieť, kto beži na kolobežky, pospájaj čísla od 1 do 55.

– Ako sa máš? – Nanič. Včera som spadol z desaťmetrového rebríka. – A nie si zranený? – Nie, mal som šťastie. Stál som na najnižšej priečke! * * * Pán profesor, veľmi sa bojím, že naša Janka tie maturity nespraví. – Stavte sa o desaťtisíc, že spraví!

LABYRINT

* * *

Janko pýta od sestry jej fotku. Mirko takmer ukončil deda Snehuliaka. Odišiel nájsť dáky Sestra ju Jankovi hrnček alebo hrniec, dedkovi Snehuliakovi namiesto čiapky, dá a pýta sa ho, načo ale cestou sa stratil. Krúti sa okolo, ale darmo. Pomôžte mu. mu je. – Ale... Na geografiu máme priniesť fotku nejakej prírodnej katastrofy. * * * Malá Janka si pobalí kufrík, obúva sa a vtom sa jej mamička pýta: Kam, slečna, Dve bábätká sa rozprávajú v pôrodnici: kam? – Ahoj, ja som chlapček. Janka nato: Na– Ako vieš? – pýta sa druhé bábätko. hnevala si ma, mami– Počkaj, kým odíde sestrička, potom ti niečo ukážem. Keď sestrička odíde, chlapček si odhrnie deku a hrdo povie: na, tak sa vraciam k bocianovi... – Aha, mám modré ponožky.

ZASMEJTE SA


|

dipl. vet. med. juraj pálenkáš |

okom odborníka (5)

PRÍČINY CHORÔB

Plesnivá kukurica vo výžive dobytka Plesne napádajúce uskladnenú kukuricu pre svoj vývoj nepotrebujú takú vysokú vlhkosť zrna ako prv spomenuté plesne. Tieto plesne sa prajne vyvíjajú, len čo vlhkosť zrna prevýši 15 %. To znamená, že počas uskladnenia môže oplesnieť i taká kukurica, ktorá pred uskladnením bola celkom zdravá. Na rozdiel od plesní napádajúcich neolámanú kukuricu v poli, plesne vyskytujúce sa v uskladnenej kukurici pôsobia dosť skryte, pretože nenapádajú celé zrno, ale iba klík a jeho bezprostredné okolie. Pre tieto príčiny túto plesnivosť je omnoho ťažšie spozorovať. Zistí sa iba po dôkladnom vyšetrení celého zrna, najmä pásma okolo klíka. Kukurica napadnutá plesňami mení svoje organoleptické vlastnosti. Stratí lesk (je matná), prirodzene žlté sfarbenie (otmavie) a zmení sa jej chuť a vôňa (je horká a vonia na potuchlinu). Zmena chuti a vône je na príčine, že plesniacu kukuricu, ako i kŕmnu zmes z nej urobenú ošípané, kone a hydina nechcú žrať. Pod vplyvom plesní kukurica veľmi stratí na výživnosti a biologickej hodnote. To preto, lebo plesne rozkladajú výživné látky kukurice, zvlášť bielkoviny a vitamíny, v dôsledku čoho veľmi klesne jej výživná hodnota. Pre tieto príčiny dobytok vykrmovaný takouto kukuricou slabo priberá na hmotnosti a na kilogram prírastku spotrebí až dvojnásobné množstvo krmiva. To znamená, že pod vplyvom plesní z chutného, výživného a zdravého krmiva nastane malovýživná, protivná a zdraviu škodiaca zrnovina, pretože často obsahuje i väčšie množstvo rôznych mykotoxínov (aflatoxín, patulín, fuzariotoxín a iné). Plesnivá kukurica často obsahuje i tzv. estrogénne látky, podobné ženským pohlavným hormónom. Pod vplyvom týchto látok ošípaným ženského pohlavia opuchnú vonkajšie rodidlá, čo dáva klamlivý dojem ruje („búkanie”). Tieto príznaky často pozorovať i u dvojmesačných prasiec. Škodlivosť plesnivej kukurice použitej vo výkrme nezávisí však iba od intenzity pokazenosti, ale i od druhu a veku domácich zvierat. Na plesnivú kukuricu najcitlivejšie sú ošípané, kone a hydina, kým hovädziemu dobytku plesnivá kukurica najmenej škodí. Plesnivé krmivo podstatne väčšmi škodí mladým zvieratám ako dospelým. Plesnivá kukurica v zrne je menej nebezpečná, ako keď sa zošrotuje. To preto, že si počas výkrmu zrnom kukurice dobytok vyberá iba menej poškodené zrná. Veľmi poškodenú kukuricu dobytok odmieta. Ošípané a mladý hovädzí dobytok tiež nechcú ani kŕmnu zmes, v ktorej je určité množstvo plesnivej kukurice. Na tento spôsob organizmus zvierat inštinktívne vyhýba nebezpečenstvu, ktoré mu hrozí zo strany takéhoto krmiva. Predsa však ak ide o vyhladovené jedince, ktorým sa dlhší čas nedá iné krmivo, vykrmovanie plesnivou kukuricou môže zapríčiniť už spomínané nepriaznivé následky. Menej plesnivá kukurica sa môže použiť vo výkrme ošípaných iba v množstve do 10 % v kŕmnej zmesi. Väčšie množstvá sa môžu použiť iba vo výkrme staršieho hovädzieho dobytka. Do krmiva, v ktorom je plesnivá kukurica, záväzne treba pridávať vitamínový premix. Pri vykrmovaní čo i len malým množstvom plesnivej kukurice treba veľmi pozorne sledovať zdravotný stav dobytka. Ak sa spozoruje nejaká nenormálnosť (neprežúvanie, dávenie, hnačka a pod.), treba prestať s výkrmom a pozvať zverolekára. Pretože sa škodlivosť plesnivej kukurice nedá na žiaden známy spôsob zneškodniť (umelé sušenie, zabáranie, chemikálie ap.), veľmi plesnivú kukuricu netreba ani mrviť, ale ju použiť ako kurivo, lebo môže narobiť viacej škody ako osohu. Keďže sa plesnivosť kukurice v poslednej dobe dosť často vyskytuje, potrebné by bolo vynájsť a pestovať také hybridy, ktoré by včaššie dozrievali, boli odolnejšie voči plesniam a výživnejšie od veľkého počtu terajších vysokovýnosných hyb-

ridov, ktoré pestovateľom kukurice a chovateľom dobytka často zapríčiňujú veľké starosti.

Prechod z jedného krmiva na druhé Veľká väčšina našich chovateľov dobytka celkom iste spozorovala súvislosť medzi premenou krmiva a chorobami, ktoré sa v tom čase vyskytli. Tieto choroby sa zjavujú počas celého roka, ale najčastejšie v jeseň a na jar, lebo práve vtedy sa koná skoro úplná zámena kŕmneho lístku. Niekedy premena krmiva zapríčiní len malé poruchy zdravotného stavu zvierat, ale dosť často je na príčine ťažkých ochorení a v drastických prípadoch zaviní uhynutie dobytka. Z týchto dôvodov prechodu z jedného krmiva na druhé, alebo z jedného spôsobu vykrmovania na iný, musí sa venovať veľká pozornosť. Z domácich zvierat na zmenu krmiva sú najcitlivejšie kone, potom ošípané, hovädzí dobytok, králiky a najmenej hydina. Vek tiež hrá významnú úlohu. Mladé zvieratá sú omnoho citlivejšie ako dospelé. Tak napríklad prasatám často stačí dať novú kŕmnu zmes (koncentrát), aby hneď v ten istý deň, prípadne na druhý, dostali prudkú hnačku s dávením, ktoré, ak sa načas nelieči, veľmi často sa zakončí uhynutím i v prípade, že nové krmivo bolo bezchybnej akosti. Pre tieto isté príčiny i obdobie odstavovania prasiec je veľmi kritické, lebo v ten čas sa organizmus prasiec úplne preorientúva na celkom nový výkrmový režim a celkom nové krmivo. Po dlhom zimnom období, keď sa minú temer všetky zásoby krmív, veľmi úzkostlivo sa očakáva prvé zelené krmivo, ktoré by doplnilo a skvalitnilo deficitnú zimnú výživu najmä hovädzieho dobytka a koní. I napriek početným výhodám kŕmenia dobytka zeleným krmivom tento spôsob výkrmu skrýva značné nebezpečenstvo, lebo môže zaviniť vážne poruchy zdravotného stavu. Ak sa po dlhom zimnom výkrme suchým krmivom hovädziemu dobytku odrazu dá väčšie množstvo zeleného krmiva, môže nastať životunebezpečné zdutie a hnačka. Kone nezvyknuté na zelenú stravu môžu dostať ťažké kolikové ochorenie hneď po tom, čo sa im dá väčšie množstvo sviežeho zeleného krmiva. Ošípané od zelenej lucerny a iného zeleného krmiva veľmi ľahko dostanú hnačku. V jeseň, keď je nadostač repových listov a skrojkov, chovatelia ich odrazu vo veľkom množstve dávajú hovädziemu dobytku bez akýchkoľvek predchádzajúcich príprav. Je pravda, že toto krmivo dobytku veľmi chutí a že dojnice spočiatku dávajú hodne viac mlieka, predsa však dojniciam škodí, lebo zapríčiní vysiľujúcu hnačku a náhle chudnutie. Pre všetky tieto príčiny nikdy sa nesmie zabudnúť, že je tráviacim orgánom zvierat potrebná určitá doba, kým si zvyknú na novú stravu. Potrebné je vziať si za pravidlo, že sa nikdy nesmie urobiť náhly prechod z jednej stravy na druhú. Vždy, keď sa mieni kone, hovädzí dobytok a ošípané vykrmovať takým krmivom, ktoré nedostávali dlhšiu dobu, musí sa niekoľko dní nové krmivo miešať so starým tak, že sa spočiatku dáva menej nového krmiva, pozdejšie viac a viac až sa nakoniec celkom prestane dávať krmivo, ktorým sa dovtedy vykrmovalo. Tento prechod z jednej stravy na druhú by mal trvať najmenej 10 dní. Pri premene krmiva treba veľmi starostlivo sledovať celkový zdravotný stav zvierat a v prípadne spozorovania nejakých porúch (hnačka, zápcha, dávenie, zdutie, neprežúvanie, nechutenstvo, kožný výsyp atď.), treba prestať s vykrmovaním novým krmivom a serióznejšie si všimnúť jeho akosť. Dosť často sa stáva, že nové krmivo škodí len niektorým kusom ošípaných, koní a hovädzieho dobytka, kým u iných nevyvoláva žiadne chorobné zmeny. V tomto prípade ide o tzv. individuálnu precitlivelosť (alergiu) na niektoré krmivo, pretože ich zažívacie ústrojenstvo a celý organizmus takéto krmivo neznáša. •

33


užitočné

|

 pripravila mária lučetincová | VŠETKO O SKLENÍKOCH

Kde v záhrade umiestniť skleník? Investovali ste peniaze do nového skleníka? Nepripravte sa o výhody, ktoré poskytuje, jeho nesprávnym umiestnením. Prvú vec, čo musíte vziať do úvahy, je, ako chcete skleník zásobovať vodou a ako tam privediete elektrický prúd. Čím ďalej ho totiž umiestnite od týchto zdrojov, tým drahšie vás v konečnom dôsledku vyjde. Pridanie technických zariadení môže vyznieť zložito a nákladne, skleník vám však ponúkne oveľa väčšie možnosti, ak ich nainštalujete, teplo a svetlo zasa rozšíri výber druhov, ktoré v ňom môžete pestovať.

3. Nedávajte ho ani do mrazovej kotliny. Skleníky sú často situované v spodnej časti svahu či v najnižšie položenej časti záhrady, prípadne hneď vedľa múru či hustého živého plota. Problémom týchto miest je, že vďaka svojej „zimomravosti” vyženú váš účet za vykurovanie do závratných výšok..

4. Toto je vynikajúce miesto na skleník. Nič ho nezatieňuje a vietor je brzdený vetrolamom z neďalekého stromoradia. Aj umiestnenie pri záhradnom chodníčku je prezieravé. Viete si predstaviť, ako by ste sa brodili k svojmu skleníku cez rozbahnené záhony?

Ako ho správne umiestniť? 1. Neumiestňujte skleník pod prevísajúcu korunu stromu alebo do blízkosti príliš uzavretej pergoly či budovy. Tieň, ktorý vrhajú, totiž môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť úrodu zo skleníka. Na jeseň padajúce lístie spôsobuje neporiadok a znečisťuje sklá. Stromy sú navyše domovom rôznych druhov hmyzu a choroboplodných zárodkov, ktoré sú len vďačné, že môžu vhupnúť na vašu úrodu.

34

2. Tento skleník je umiestnený vo veternom priestore medzi domom a živým plotom. Ak si postavíte skleník na takomto mieste, uvidíte, ako vám vzrastú náklady na jeho vykurovanie.

Ak máte malú záhradku, umiestnenie skleníka musíte podriadiť obmedzenému priestoru, ktorý máte k dispozícii. Ak patríte k šťastlivcom a miesta máte dosť, existujú dve možnosti. Pre čo najlepšie osvetlenie v lete v prípade, že plánujete využívať skleník hlavne počas vegetačného obdobia, je ideálna pozícia sever – juh. Ak však chcete dosiahnuť v skleníku maximum slnečného svitu v zime a na jar, bude lepšie, ak ho umiestnite v smere východ – západ. Ak aj po čase zmeníte úmysel či máte pocit, že skleník nie je v správnej pozícii, netrápte sa. Existujú faktory, ktorými môžete jeho zlé umiestnenie vyvážiť, „doladiť”.


|

 pripravila mária lučetincová | užitočné (1)

Polročný plánovací kalendár pre skleník Január • zberáme vňať petržlenu zo septembrovej sejby; • režeme vinič pestovaný v skleníku; • v prípade silných mrazov chránime prezimujúce rastliny pestované v nádobách netkanou textíliou alebo bublinkovou fóliou. Február • vysievame mrkvu, zimnú cibuľu, petržlen, pažítku, aromatické rastliny, hlávkový šalát, reďkev, červenú repu; • vysádzame lahôdkovú cibuľku; • rýchlime rebarboru; • v prípade silnejších mrazov chránime výsevy zakrytím netkanou textíliou. Marec • presádzame cibuľky ľalií do väčších črepníkov; • do nádob vysádzame hľuzy georgín; • na svetlom mieste predkličujeme zemiaky; • odrezkami rozmnožujeme chryzantémy a muškáty; • sejeme reďkovku, mrkvu, reďkev; • vysádzame šalát na rezanie a skoré hlúboviny; • na predpestovanie sadeníc sejeme do nádob osivo melónov, rajčiakov, papriky, baklažánov.

Vykurovaný skleník Január • vysievame osivo letničiek, napríklad muškátov, begónií, petuniek; • odrezkami rozmnožujeme neskoro kvitnúce chryzantémy; • na rýchlenie vysievame začiatkom mesiaca skorý šalát, kaleráb a karfiol; • v polovici mesiaca vysievame uhorky, rajčiaky, papriku; • na konci mesiaca vysievame melóny a baklažány. Február • odrezkami rozmnožujeme muškáty; • jemným rozprašovaním vody na listy začíname prebúdzať fuksie; • do črepníkov sadíme hľuzy begónií; • od konca mesiaca do polovice marca vysievame skorú reďkovku a vysádzame cibuľku; • rýchlime čakankové puky; • sadíme predpestované sadenice skorého šalátu a hlúbovín, sadzačku cibule, od konca mesiaca tiež sadenice uhoriek vysadených v téglikoch. Marec • vysievame astry, nechtík, šalviu; • na predpestovanie priesad na pestovanie vonku sejeme rajčiaky, papriku, baklažán, hlúbovú zeleninu a šalát; • vysievame letničky citlivé na mráz, ako napríklad aksamietnice, cínie, železníky, astry čínske; • začíname s predpestovaním sadeníc hľuznatých begónií a kán; • zberáme reďkovku a cibuľku; • sadíme kolíkové rajčiaky a koncom mesiaca melóny.

Apríl • odrezkami rozmnožujeme georgíny; • na podporu rastu začíname mierne zalievať kany; • začíname zberať prvú úrodu – cibuľku, šalát; • koncom mesiaca vysádzame rajčiaky, papriku, baklažány, uhorky, cukety; • vysievame kolíkovú fazuľu; • na predpestovanie priesad sejeme zimný pór, letný šalát, jesennú kapustu a ružičkový kel.

Apríl • presádzame orchidey; • sadíme uhorky alebo melóny do téglikov; • sadíme hľuzy gloxínií; • zberáme skorú zeleninu – šalát, reďkovku; • vysádzame sadenice šalátu; • začíname s pestovaním okrasných rastlín v závesných nádobách; • starostlivosť venujeme všetkým výsevom a výsadbám.

Máj • pokračujeme v pestovaní a zbere skorej zeleniny; • zberáme mrkvu zo septembrovej sejby a červenú repu z februárovej sejby; • ošetrujeme a podľa potreby zalievame teplomilnú zeleninu; • sadíme uhorky, cukety a letné odrody hlávkového šalátu; • vysievame kolíkovú fazuľu; • rastliny v nádobách po prezimovaní pripravíme na prenesenie von.

Máj • pestované rastliny pravidelne zalievame a prihnojujeme; • vysievame bazalku určenú na vonkajšie pestovanie; • rajčiakom odstraňujeme bočné výhonky; • rastliny pestované pri opore vyväzujeme; • presádzame rastliny pestované v nádobách a pripravujeme ich na letnenie vonku; • začíname zberať skoré hlúboviny; • pokračujeme v zbere reďkovky a cibuľky.

Jún • starostlivosť venujeme rajčiakom, uhorkám, cuketám, melónom, paprike; • zberáme dorastené plodiny; • rajčiakom odstraňujeme bočné výhonky; • plodiny pestované pri oporách priväzujeme; • vysievame dvojročné kvetiny – prvosienky, zvončeky a sirôtky; • dbáme na pravidelné zavlažovanie a prihnojovanie pestovaných rastlín.

Jún • skleník zatieňujeme a dostatočne vetráme; • raz týždenne prihnojujeme a pravidelne zavlažujeme rastliny tekutým hnojivom; • začíname so zberom prvých rajčiakov, šalátových uhoriek a papriky; • vysievame papučky a prvosienky určené na zimné pestovanie v črepníkoch; • počas horúcich dní vlhčíme chodníky; • rajčiakom odstraňujeme bočné výhonky a vyväzujeme ich.

35


zdravie (6)

Nedovoľte, aby vám mozog zlenivel

S

pomenúť si v pravej chvíli na správne meno, alebo udalosť vie zachrániť život, a to nielen na skúške. Pozitívne určite je, že fungovanie mozgových závitov si môže zlepšiť každý. Tá horšia správa znie, že to nebude zadarmo a okúsite starú pravdu, že učenie bolí. Medzi nervovými zakončeniami prebieha komunikácia a čím viac ich budete trénovať, o to viac si budete pamätať. Mozog nestarne? – Je rozdiel medzi spomienkami, na ktoré nezabudnete, a tými, ktoré majú prchavý charakter. Práve v sile nervových dráh. Tie preto musíte upevňovať cvičením, neustálym sa učením a tréningom. Mnoho tých, ktorí opustili školské lavice, začali zvaľovať zábudlivosť na vek. Mozog však na rozdiel od iných častí tela môže zostať temer nezmenene svieži až do neskorej staroby. Problém u väčšiny z nás je ten, že ho jednoducho necháme zlenivieť. Už nachádzate prínos nezmyselného školského memorovania, básničiek a vecí, ktoré sa vám nikdy nezišli? Boli živnou pôdou na to, aby ste mozog využívali v primeranej miere. Skúste to aj dnes. Naučte sa každý deň nové slovíčka cudzieho jazyka, lúštite rébusy, krížovky, nedovoľte upadnúť mozgu do rutiny. Dobrá funkcionalita pamäti závisí aj od prekrvenia mozgu. Prekrvujte si hlavu – Zdá sa vám „na hlavu” robiť stojky? Vyšší prietok krvi v hlave je tiež cestou k lepšej pamäti a nielen scéna do komédie. Pomáha aj aerobik, rýchla chôdza, nezanedbávajte ani pohyb na čerstvom vzduchu. Zdravá krv prospeje prepojeniu medzi receptormi a vám to bude páliť jedna radosť. Lebo inak, zabije vás. Mozgu stres, na rozdiel od iných orgánov priamo neškodí, no ukrajuje z vašej schopnosti pamätať si. Hlavne z dôvodu, že je rozptýlený na množstvo iných činností a učenie si vyžaduje sústredenosť. Z povrchne krátkodobej pamäte prehodíte spomienku do tej dlhodobej len intenzívnym zapodievaním sa danou vecou. Ak sa vám dokonca podarí nemyslieť na nič iné, je veľká pravdepodobnosť, že si na vec spomeniete aj nabudúce. Dopriať si čas na zapamätanie je základ. Učte sa indexy, kurzy mien, skúste si najpoužívanejšie čísla mobilov namiesto sim karty uložiť do mozgu. Pozorujte detaily. Nájdite cestou do práce päť zaujímavostí, ktoré ste doposiaľ prehliadali, a potom si na ne párkrát za deň spomeňte. Neponocujte – Nebojte sa, že svoj mozog toľkou aktivitou preťažíte a nebudete si pamätať podstatné veci. Práve naopak, čím viac mozog budete trénovať, tým vám bude pamäť dlhšie slúžiť. No a zabudnite len na jednu vec, a tou je ponocovanie. Vedecké štúdie totiž dokázali, že viac spánku znamená aj viac a rýchlejšie vybavenie si zapamätaných informácií. •

36

Z čoho nás vylieči (len) optimizmus? Vieme, že pozitívne myslenie dokáže byť veľmi silné. Výskumníci z University v Pittsburgu preukázali, že optimisti žijú dlhšie a zdravšie než pesimisti. Nová štúdia sa zamerala na mieru chorobnosti žien vo veku 50 a viac rokov. Zistili, že ženy, ktoré sú optimistické (očakávali dobré veci namiesto zlých), mali o 14 percent menšiu pravdepodobnosť úmrtia z akejkoľvek príčiny, než pesimisti po ôsmich rokoch sledovania. Optimisti vs. pesimisti – U optimistov bolo tiež menej pravdepodobné, že ochorejú na vysoký krvný tlak, diabetes či začnú fajčiť, kým pesimisti mali o 23 percent vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu. Aj keď štúdie nedokazujú, že negatívny postoj pôsobí vždy negatívne na zdravotné problémy, výsledky sa zdajú byť určitým spôsobom prepojené. Všimli ste si, že aj vy ste úspešnejší, keď sa zameriate na to, čo môžete urobiť, namiesto toho, čo nemôžete a nepodarí sa? Keď slávite malé víťazstvo, aj keď ste nedosiahli svoj konečný cieľ? Nechajte dušu plesať – Pozitívne myslenie je duševný postoj, ktorý pripúšťa do mysle myšlienky, slová a obrazy, ktoré vedú k rozvoju úspechu. Je to mentálny postoj, ktorý očakáva len dobré a priaznivé výsledky. Pozitívna myseľ predpokladá šťastie, radosť, zdravie a úspešný výsledok každej situácie a akcie. Nie každý ale prijíma a verí v pozitívne myslenie. Niektorí považujú túto tému ako nezmysel, a iní sa vysmievajú ľuďom, ktorí v túto silu veria a prijali ju. Je celkom bežné počuť ľudí hovoriť: „Myslite pozitívne!” Väčšina ľudí tieto slová ale neberie vážne, pretože nevedia, čo si naozaj o nich myslieť, alebo ich nepovažujú za užitočné a efektívne. Myslíme si však, že ak zmeníte svoje myšlienky, môžete zmeniť aj celý svoj život. Ako sa však snažiť pozerať na svet optimisticky, keď sa neviete vyrovnať s problémami, trápením či chorobou vo svojom vlastnom živote? Ako si poradiť s dlhoročným pesimizmom, ktorý je vám taký typický? Aby bolo možné obrátiť svoju myseľ na pozitívnu, je nutné vykonať veľa vnútornej práce a vzdelávať sa. Postoj a myšlienky sa nemenia cez noc. Premýšľajte o výhodách a skúste to vyskúšať. Sila myšlienky je mocná sila. Toto tvarovanie nášho života sa zvyčajne vykonáva podvedome, ale je možné, aby sme si veci privolali aj vedome. Ako na to? – Vždy si v hlave zobrazujte len priaznivé a prínosné situácie. Použite pozitívne slová vo svojom vnútornom dialógu, alebo keď hovoríte s ostatnými. Usmievajte sa viac ako inokedy, pretože to pomáha myslieť pozitívne. Snažte sa prekonať pocity nechute a lenivosť. Ak máte vytrvať, musíte zmeniť spôsob, akým myslíte. Len čo negatívna myšlienka vstúpi do vašej mysle, musíte byť pripravení nahradiť ju. Po nejakom čase sa naučíte myslieť pozitívne a ignorovať negatívne myšlienky. Myslite pozitívne, očakávajte len priaznivé výsledky a situácie a okolnosti sa zmenia. Môže to trvať nejakú dobu, ale nakoniec sa to podarí. Verte nám... •


|

 pripravila mária lučetincová | receptáreň

Gaštanové maškrty Gaštanové pyré: gaštany, kryštálový cukor, šľahačko- me trocha mlieka, maslo a uvaríme na miernom ohni do mäkka. Mäkké gaštany zomelieme, pridáme mlieko, prášvá smotana, rum, voda, mlieko. Gaštany umyjeme a na plochej strane do kríža narežeme. kový i vanilkový cukor a premiešame. Nakoniec zľahka priVaríme ich vo vođe asi 45 minút. Vodu zlejeme a zalejeme miešame tuhý sneh ušľahaný z bielkov a necháme postáť. ich mierne teplým mliekom. Necháme odstáť asi 30 minút. Z kockového cukru a malého množstva vody pripravíme karaGaštany scedíme, ošúpeme a prepasírujeme. Z cukru a vody mel, ktorým vylejeme formu, naplníme ju gaštanovou hmouvaríme sirup. Rum vymiešame so sirupom a postupne za tou a pečieme vo vodnom kúpeli v mierne vyhriatej rúre 60 stáleho miešania prilievame do prepasírovaných gaštanov. minút. Upečený chlebík vyklopíme a vychladnutý pokrájame. Gaštanová roláda: 3 vajcia, 3 lyžice cukru, lyžica Vymiešame na hustú kašu, ktorú ešte raz prepasírujeme. múky, lyžička oleja, 300 g gaštanového pyré, lyžička rumu, Ozdobíme šľahačkou a postrúhanou čokoládou. Gaštanová torta: 600 g gaštanov, 1,5 dl prevareného 50 g masla, balíček vanilkového cukru,100 g čokolády na mlieka, 200 g práškového cukru, 100 g čokolády, 80 g varenie, trochu mlieka a práškového cukru. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme múku, olej a tuhý margarínu, 5 vajec, 150 g múky, lyžička prášku do pečiva, tuk a múka na vymastenie a vysypanie formy, marhuľový sneh z bielkov. Cesto rozotrieme na dobre vymastený, lekvár, 100 g čokoládovej polevy, 2 dl smotany na šľahanie, múkou posypaný plech strednej veľkosti, a upečieme. Vyklopíme ho na vlhkú utierku a stočíme. Plnka: gaštanové vrecúško vanilkového cukru, 12 čokoládových gaštanov. Gaštany opláchneme, každý dvakrát narežeme, zaleje- pyré rozmiešame s mäkkým maslom, rumom a vanilkovým me horúcou vodou a 30 minút varíme. Vodu zlejeme a po cukrom. Na plát cesta natrieme gaštanovú plnku a znovu krátkom ochladení gaštany olúpeme. S horúcim mliekom, zvinieme do rolády. Vo vodnom kúpeli alebo na miernom tretinou cukru a vanilkovým cukrom ich rozmixujeme. Ak je ohni rozpustíme čokoládu a trochou mlieka a cukru a dopotrebné, pridáme trochu mlieka. Čokoládu polámeme a hladka vymiešame. Polevou oblejeme roládu a necháme na roztopíme vo vodnom kúpeli. Múku s práškom do pečiva chladnom mieste stuhnúť. Ľubovoľne ozdobíme čokoládopreosejeme. Tortovú formu vymastíme a a vysypeme mú- vými omrvinkami. Gaštanový koláč: 400 g prepasírovaných gaštanov, kou. Mäkký margarín vyšľaháme s tretinou cukru, postupne pridáme žĺtky a čiastočne schladenú čokoládu. Z bielkov a 1 vajce, 400 g múky, 150 g pomletých mandlí, 100 g hrozostávajúceho cukru vyšľaháme sneh. Do žĺtkovej hmoty zienok, 2 lyžice pomarančovej šťavy, trochu nastrúhanej vmiešame gaštanovú hmotu, múku a časť snehu. Zostáva- pomarančovej kôry, štipka soli, 100 g cukru, 2 lyžice oleja, júci sneh do cesta už iba veľmi zľahka primiešame. Cesto na- 2 lyžice marhuľového lekváru, 3 dl vlažnej vody. Z gaštanov, vajca, cukru, múky, pomarančovej kôry a lejeme do formy, ktorú vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a upečieme. Vychladnutý korpus vyklopíme, potrieme lekvá- šťavy, 100 g pomletých mandlí, oleja, soli, hrozienok a vody rom, polejeme polevou, ktorú rozotrieme, a necháme vypracujeme cesto. Potom cesto rozvaľkáme do tvaru kolesa stuhnúť. Pred podávaním tortu ozdobíme vyšľahanou smo- a uložíme do vymastenej tortovej formy. Potrieme ho lekvárom a posypeme s 50 g mandlí a nastrúhanou pomarančovou tanou a čokoládovými gaštanmi. Gaštanový koláč: 7 vajec, 140 g mletého cukru, 140 g kôrou. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C asi 20 – 30 pomletých mandlí, 2 lyžice kakaa. Plnka: 2 vajcia, 200 g minút. Vychladnutý koláč môžeme potrieť šľahačkou. Jesenná torta: 5 vajec, 150 g cukru, strúhaná citrónokryštálového cukru, 1 vanilkový cukor, 125 g margarínu, 600 až 700 g gaštanového pyré, rum, čokoláda a šľahačka. vá kôra, 3 kopcovité lyžice gustinu, 200 g zomletých oreŽĺtky vyšľaháme s cukrom do peny, pridáme postrúhané chov. Plnka: 250 g gaštanového pyré, rum, 0,5 l šľahačkovej smotany, 2 lyžice cukru, mandle, kakao a zľahka pri1 balíček stužovača, 250 g miešame tuhý sneh z bielMožno neviete, že... bieleho hrozna, 1 balíček kov. Tretinu hmoty vyle... zvädnutý a zožltnutý karfiol bude ako čerstvý, ak pri vatortového želé. jeme na vymastený a rení pridáme do vody mlieko a trochu cukru. Žĺtky s cukrom vymiešapomúčený pekáč a upečie... kapusta nebude pri varení zapáchať, ak do vriacej vody me, pridáme postupne me. Takto upečieme aj pridáme kocku cukru. gustin, pomleté orechy a ďalšie dva pláty. Nad parou ... kapusta sa pri dusení nemá podlievať vodou. Keď pustí tuhý sneh z bielkov. Cesto ušľaháme 2 vajcia s cukšťavu, treba ju odobrať a v prípade potreby opäť pridať. vylejeme do vymastenej, rom a vanilkou na hustú ... Ryba pred obalením v múke má byť suchá, inak vznikne pomúčenej tortovej formy a kašu. Po vychladnutí zmielepkavá masa, ktorá jedlo znehodnotí. upečieme v rúre vyhriatej šame s vyšľahaným mar... ak sa ryba alebo rybie mäso griluje bez šupín, treba pona 170 °C asi 40 min. garínom a pridáme gaštaužiť alobal. Vychladnutý korpus vonové pyré. Do plnky ... Šunka sa dlhšie uchová čerstvá, ak ju dáme do chladničdorovne rozrežeme popoli. primiešame rum podľa ky v uzavretej porcelánovej nádobe. Na cesto natrieme plnku, chuti a natrieme na upeče... pri dochuťovaní bylinkami menej býva viac. Do šalátov sa zakryjeme druhým cestom, né pláty. Potrieme roztopenemajú používať viac ako dva druhy byliniek. Neodporúča sa navrch natrieme zvyšnú nou čokoládou, pokrájame kombinovať tymian s majoránom alebo oreganom. plnku, poukladáme bobule a ozdobíme šľahačkou. ... bobkový list odpudzuje potravinové mole; po jednom lístku hrozna, každú bobuľu Gaštanový chlebík: môžeme vložiť do nádoby s ryžou, so strukovinami či s múkou. rozrežeme na polovicu, 800 g gaštanov, 8 dl mlie... zemiakový šalát je dobrý, ak sa pripraví z čerstvo uvarektoré oblejeme pripraveka, lyžička masla, 100 g ných nevychladených zemiakov a hotový sa nechá odležať. ným želé. Plnka: gaštanové práškového cukru, 6 biel... pri príprave palaciniek sa môže časť mlieka nahradiť vopyré rozmiešame s rumom kov, 10 kociek cukru. dou (budú chrumkavejšie) alebo smotanou (budú jemnejšie). a pridáme do smotany, Gaštany zalejeme stude... ak sa forma na bábovku (kuglof) natretá tukom-masťou ktorú sme s cukrom a stunou vodou a chvíľu povarídá na niekoľko minút do chladničky a až potom posype múkou, žovačom dôkladne vyšľame. Potom ich olúpeme, upečená sa ľahšie vyklopí. hali. • vložíme do kastróla, pridá-

37


|

Vydáva: Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci / Riaditeľ SVC: Vladimír Valentík / Šéfredaktor: Ján Hlaváč / Členovia redakcie: Viera Benková, Annamária Boldocká Grbićová, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Alena Kulíková, Michal Gombár, Anna Legíňová, Marína Listmajerová, Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Havranová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Mária Vršková / Jazyková úprava: Zuzana Medveďová-Koruniaková / Korigovala: Zuzana Sudická / Technická úprava: Ján Hlaváč / Počítačová úprava: Vladimír Sudický / Návrh hlavičky: Martin a Karl Kizúrovci / Manažér reklamno-inzerčného oddelenia & distribúcia: Andrej Meleg, mobtel: 064 4 184 359 / Objednávky na predplatné: email: svcentrum@stcable.rs; Slovenský magazín Rovina, Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tlačí: HL PRINT, Báčsky Petrovec / Periodicita: mesačník / Cena: 100 din / Adresa redakcie: Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec / Tel./fax: (021) 780-159 / www.svcentrum.com / e-mail: s v c e n trum@stcable.rs / Číslo účtu v Banca Intesa: 160931760-45 / Magazín vychádza s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, Slovenská republika; Pokrajinského sekretariátu pre kultúru Nový Sad, Srbsko a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad / Nevyužité rukopisy a fotografie sa nevracajú. CIP – Katalogizacija u publikaciji, Narodna biblioteka Srbije, Beograd 323.15 (497.113) ISSN 0354-8929 98 = Rovina COBISS.SR-ID 17620482

 pripravila mária lučetincová | gastro

SVIATOČNÉ A CHUTNÉ Slepačia polievka so sedliackymi rezancami menšia sliepka, 1 strúčik cesnaku, 1 bobkový list, celé čierne korenie, soľ, 20 g masla, 1 pór, 2 mrkvy, 1 petržlen, 100 g zeleru, 100 g šampiňónov, 2 lyžice pikantného kečupu a petržlenová vňať. Rezance: 80 g hrubej múky, 1 vajce a soľ. Sliepku umyjeme, vložíme do hrnca so studenou vodou, pridáme cesnak, bobkový list, celé korenie, trochu soli a uvaríme domäkka. Zeleninu očistíme a kúsok mrkvy najemno nastrúhame. Na rozohriatom masle opražíme nakrájaný pór a postrúhanú mrkvu. Pridáme zvyšnú nakrájanú mrkvu, petržlen, zeler, na plátky pokrájané huby a chvíľu popražíme. Napokon pridáme kečup, zalejeme vriacim vývarom zo sliepky a varíme domäkka. Polievku dochutíme soľou a posekanou vňaťou. Na taniere dáme rezance a zalejeme polievkou. Rezance: Na dosku dáme preosiatu múku, urobíme do nej jamku, pridáme vajce, štipku soli a pomocou vidličky spracujeme vláčne cesto tak, aby sa nelepilo. Na pomúčenej doske cesto natenko rozvaľkáme a nakrájame na pásy široké 5 cm. Pomúčime ich, naukladáme na seba a ostrým nožom nakrájame široké rezance. Uvaríme vo vriacej osolenej vode. •

Vyprážaný kapor s cibuľovým šalátom 1 200 g kapra, soľ, 0,5 l mlieka, 2 strúčiky cesnaku, mletý zázvor, hrubá múka, 2 vajcia, strúhanka, olej, 800 g zemiakov, 2 cibule, 0,051 bieleho vínneho octu, mleté čierne korenie, 1 lyžička cukru a provensálske korenie. Z kapra odrežeme hlavu, plutvy, stiahneme kožu, umyjeme a nakrájame na podkovičky. Posolíme, vložíme do misy, zalejeme mliekom a na niekoľko hodín dáme na chladné miesto. Potom opláchneme vodou, osušíme, potrieme pretlačeným cesnakom, ktorý sme rozmiešali so soľou, mierne poprášime zázvorom a obalíme v trojobale. Vyprážame na rozohriatom oleji z oboch strán. Medzitým zemiaky uvaríme v šupke, očistíme a nakrájame na kolieska. Zalejeme nálevom uvareným z cibule nakrájanej na kolieska, octu, 0,1 l vody, soli, korenia a cukru. Pridáme tri lyžice oleja, posypeme korením, premiešame a asi na hodinu dáme do chladničky.. •

Škoricové hviezdičky

Na titulnej strane: Osemročná virtuózka na husliach Lana Zorianová z Nového Sadu, ktorá sa od roku 2014 stala nositeľkou až deviatich medzinárodných a internácionálnych ocenení. Fotografovala Svetluša Hlaváčová.

38

250 g hladkej múky, 75 g práškového cukru, 75 g lieskových orieškov, 1 lyžička mletej škorice, 125 g masla, 1 vajce, šťava z polovice citróna a pikantný džem. Na dosku preosejeme múku, zmiešame s cukrom, mletými orieškami, škoricou, pridáme postrúhané maslo, žĺtok, citrónovú šťavu a vypracujeme hladké cesto. Rozdelíme ho na dve časti a rozvaľkáme na hrúbku 5 mm. Z jedného cesta vykrajujeme plné hviezdičky, potrieme rozšľahaným bielkom a poukladáme na suchý plech. Z druhého cesta vykrojíme hviezdičky s otvorom v strede, položíme na plné hviezdičky a pritlačíme. Vo vyhriatej rúre upečieme doružova. Vychladnuté koláčiky naplníme džemom. •


60. VÝROČIE Oltárneho krúžku žien v petrovskom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi oslávili v chráme Božom v Petrovci nešpornými službami v nedeľu 9. októbra 2016 členky Petrovčanky za účasti predstaviteliek oltárnych krúžkov SEAVC v Srbsku, ale aj za účasti množstva domácich a hosťujúcich veriacich. Kázňou poslúžila velebná pani farárka Olina Kolárová, o krúžku príspevok napísala a predniesla Anna Melegová, aktuálna vedúca krúžku. Toho času podporu, povzbudenie vo viere a duchovné posilnenie členkám poskytuje velebný pán farár Ján Vida a v speve pomáha kantor Pavel Očoveji. Slávnosť výročia krúžku zveličili svojimi príhovormi aj pani farárka Viera Bátoriová, koordinátorka oltárnych kružkov žien SEAVC, pán senior báčsky Vladimír Valent, petrovský pán farár Ján Vida a svojimi vystúpeniami petrovský dychový orchester a petrovský mladší spevokol. Z príležitosti výročia členky Oltárneho krúžku žien sa vyfotografovali s pánom farárom Jánom Vidom a s pánom kantorom Pavlom Očovejim. Text ZMK a foto Ján Diňa

2017 – ROK REFORMÁCIE. Aj v znamení 500. výročia Lutherovej reformácie zájazd do Crikvenice absolvovalo vyše sedemdesiat evanjelikov zo všetkých troch seniorátov SEAVC v Srbsku od 10. do 14. októbra 2016. Niektorým to bolo už ôsmykrát. Osem rokov totiž organizuje a vedie jesenné náboženské stretnutie pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová. Prednášateľkou okrem nej bola aj pani farárka Olina Kolárová. Účastníci zájazdu prežili obsažné dni aj čo do posilnenia viery, nadobudnutia náboženských poznatkov prostredníctvom prednášok, rozjímania textov z Biblie, rozhovorov, aj keď ide o zážitky z prechádzok popri mori, z návštev pamätihodností či už v Crikvenici, v Opatiji a v Labine, v mestečku v Istrii. V Labine žil totiž Lutherov prívrženec a nasledovateľ Matias Flatius (Vlačić). Kustód múzea medziiným spomenul údaj, že Martin Luther bol Flatiusovi aj na svadbe. Pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová mala tiež o Matiasovi, Lutherovi a reformácii prednášku v hosteli „Life center”, kde účastníci zájazdu boli ubytovaní. Na pamiatku návštevy Labinu zostane fotografia. Zuzana Medveďová-Koruniaková


Rovina 2016 11 12  
Rovina 2016 11 12  
Advertisement