OBSAH
Predhovor / 4
1. Krv / 5
1.1. Funkcia krvi / 5
1.2. Zloenie krvi / 6
1.2.1. Krvná plazma / 6
1.2.2. Krvné bunky / 6
1.3. Krvné skupiny / 8
1.4. Cievy – stavba a funkcia ciev / 10
1.5. Krvný obeh / 11
1.6. Srdce / 12
2. Lymfatický systém / 14
2.1. Tkanivový mok a miazgová sústava / 14
3. Dýchacia sústava / 16
3.1. Dýchacie procesy / 16
3.2. Dýchacie orgány / 16
3.3. P¾úca / 17
3.4. Tkanivové dýchanie / 18
4. Tráviaca sústava / 19
4.1. Základné funkcie tráviacich orgánov / 19
4.2. Základy biochémie ivín, enzýmov a vitamínov / 19
4.3. Stavba tráviacej rúry / 22
4.3.1. Ústna dutina / 23
4.3.2. alúdok / 25
4.3.3. Tenké èrevo / 26
4.3.4. Peèeò, lèové cesty a podalúdková ¾aza / 27
4.3.5. Hrubé èrevo / 28
5. Energetická hodnota potravy / 30
6. Termoregulácia / 31
6.1. Teplota tela / 31
7. Riadenie a regulácia èinnosti organizmu / 32
7.1. Sústava liaz s vnútorným vyluèovaním / 32
7.1.1. Hypofýza / 33
7.1.2. Štítna ¾aza / 34
7.1.3. Hormóny podalúdkovej ¾azy / 35
7.1.4. Hormóny nadoblièiek / 36
8. Moèová sústava a vyluèovanie / 37
8.1. Vývodné moèové cesty / 38
9. Pohlavná sústava / 40
9.1. Reprodukèná sústava mua / 40
9.2. Reprodukèná sústava eny / 41
9.3. Oplodnenie, vývin placenty a pôrod / 43
9.4. Pohlavné dospievanie / 46
Malý lexikón cudzích výrazov / 47
Register / 48
Pouitá literatúra / 50
3. DÝCHACIA SÚSTAVA
Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vyluèuje oxid uhlièitý. Pomocou kyslíka prebieha v tkanivách oxidácia ivín, prièom sa uvo¾òuje energia v podobe tepla. Odpadovým produktom oxi− dácie sú H2O, ktorá sa vyluèuje koou, moèom a p¾úcami, a CO2, ktorý vydychujeme. Dýchanie umoòuje dýchacia sústava.
3.1. Dýchacie procesy
Na dýchacích procesoch sa zúèastòuje bránica a medzirebrové svaly, pomocou ktorých sa zväèšuje a zmenšuje objem hrudníkovej dutiny. Pri zvýšených nárokoch na ventiláciu sa zapoja pomocné dýchacie svaly – kývaè hlavy, šikmé svaly a brušné svaly.
Nádych je aktívnym dejom, pri ktorom bránica klesá nadol a rozahujú sa medzirebrové svaly. Zdvíha sa hrudný kôš a do p¾úc sa nasáva vzduch.
Výdych je dej pasívny. P¾úca sa stláèajú hmotnosťou hrudníka. Bránica vystupuje nahor a medzirebrové svaly sa skracujú. V stave pokoja sa pri jednom nádychu a výdychu v p¾úcach vymení asi 0,5 l vzduchu.
Dýchanie
výdych nádych
p¾úca p¾úca
Z funkèného h¾adiska sa dýchanie skladá z troch na seba nadväzujúcich procesov:
1. Vonkajšie dýchanie (ventilácia) – uskutoèòuje sa v p¾úcach. Je to vlastne výmena plynov medzi atmosférou a p¾úcnymi mechúrikmi.
2. Rozvod dýchacích plynov (O2 a CO2) – je zabezpeèený krvným obehom.
3. Vnútorné dýchanie (tkanivové) – uskutoèòuje sa medzi krvou a bunkami tkanív. Je to bunkové dýchanie.
3.2. Dýchacie orgány
Ventilácia sa uskutoèòuje v dýchacej sústave, ktorú rozde¾ujeme na:
1. dýchacie cesty – horné (nosová dutina, prinosové dutiny, nosohltan a ústna dutina) a dolné (hrtan, priedušnica a priedušky)
2. p¾úca – vlastný dýchací orgán, ktorý sa skladá z priedušiek, priedušnièiek a p¾úcnych mechúrikov.
Prvým úsekom horných dýchacích ciest je nosová dutina. Na jej sliznici sa nachádzajú dve oblasti – èuchová, v ktorej sa nachádzajú
Dýchacia sústava
nosová dutina
ústna dutina nosohltan
priedušnica
prieduška p¾úca
Nosová dutina
èuchový nerv
vlákna
èuchových buniek
3.3. P¾úca
P¾úca (pulmo) sú párový orgán, uloené sú v hrudníkovej dutine. Povrch p¾úc je pokrytý tenkou blanou – pop¾úcnicou, ktorá prechádza na vnútornú stranu hrudníka a nazýva sa pohrudnica. Medzi obidvomi blanami je úzky priestor, v ktorom je malé mnostvo maz¾avej tekutiny kvôli hladkému kåzaniu. V tomto priestore je negatívny tlak. Ten spôsobuje, e p¾úca sú vdy roztiahnuté a sledujú zmeny tvaru hrudníka pri vdychu a výdychu.
èuchové bunky, a dýchacia, ktorá je vystlaná silne prekrvenou sliznicou s riasinkovým epitelom. Dýchacia èas predhrieva a zvlhèuje vdychovaný vzduch, zachytáva prachové èiastoèky a mikroorganizmy. Pohybom riasiniek smerom von sa tieto neèistoty odstraòujú buï kýchnutím (prirodzený obranný reflex), alebo vyfúknutím nosa. (Preto je dýchanie nosom zdravšie ako dýchanie cez ústa.) Nosová dutina je spojená s prinosovými dutinami. Vdychovaný vzduch sa dostáva do nosohltana a ústnej èasti hltana. Tu sa kríia dýchacie a tráviace cesty.
Hrtan je prvým úsekom dolných dýchacích ciest. Je asi 6 cm dlhý a na priereze má tvar presýpacích hodín. V mieste, kde je najuší, sa nachádza hlasová štrbina. Hrtan pokraèuje priedušnicou, ktorej dåka ja asi 12 cm. Pribline vo výške 5. hrudníkového stavca sa priedušnica rozde¾uje (bifurkácia) na hlavnú priedušku pre pravé a ¾avé p¾úca. Priedušky sa ïalej vetvia a po štvrtom rozdelení majú priesvit okolo 1 mm. Pri ïalšom delení ich nazývame priedušnièky, ktoré ústia do p¾úcnych mechúrikov (alveol). P¾úcne mechúriky majú vakovitý tvar. Samotná výmena vzduchu sa uskutoèòuje práve v týchto èastiach p¾úc.
P¾úcne mechúriky
V pravej èasti hrudníkovej dutiny sú p¾úca objemnejšie, skladajú sa z troch lalokov. V ¾avej èasti hrudníkovej dutiny p¾úca tvoria dva laloky, pretoe je tu priestor aj pre ivotne dôleitý orgán – srdce.
Vzduch do p¾úc a von z p¾úc sa dostáva cez priedušky, ktoré sa rozvetvujú na tenšie vetvièky (priedušnièky) a vytvárajú prieduškový (bronchiálny) strom. Najtenšie vetvièky priedušiek ústia do p¾úcnych mechúrikov (alveol). V týchto miestach sa deje vlastná výmena kyslíka a oxidu uhlièitého medzi vzduchom a krvou, tzv. malý (p¾úcny) krvný obeh. V p¾úcnych mechúrikoch sa nachádza vzduch pod urèitým tlakom a vonkajší obal mechúrikov je silne popretkávaný krvnými vlásoènicami. Pôsobením tlaku O2 a CO2 je umonený prestup obidvoch plynov cez tenkú stenu kapilár a p¾úcnych mechúrikov. Kým kyslík sa dostáva do krvi, oxid uhlièitý prestupuje z krvi do p¾úcnych mechúrikov, aby sa výdychom dostal z p¾úc von.
V p¾úcnych mechúrikoch kyslík prestupuje do krvi a viae sa na hemoglobín erytrocytov. Vzniká oxyhemoglobín, ktorý je transportovaný k bunkám celého tela.
P¾úca
priedušnica
p¾úcny mechúrik
horný lalok
stredný lalok
dolný lalok
srdce
horný lalok
priedušnièky
dolný lalok
3.4. Tkanivové dýchanie
Bunky celého tela pre svoju existenciu a neustálu èinnos potrebujú stály prísun ivín a kyslíka. Kyslík pomáha pri spa¾ovacích pochodoch (reakciách, pri ktorých sa zloité látky rozkladajú na jednoduchšie, prièom sa uvo¾òuje
Zaujímavosti na preštudovanie
Rytmické pohyby hrudníka, bránice a bruš− nej steny tvoria základ pre mechaniku dýchania. Celý proces je riadený z dýchacieho centra uloeného v predåenej mieche.
U zdravého èloveka v pokoji sa hrudník roztiahne a stiahne za minútu asi 16 – 20−krát. Pretoe dýchanie je proces, ktorý môeme ovplyvni vô¾ou, dýchacie procesy môeme zrýchli alebo spomali.
Tento spôsob dýchania ale nemôe trva dlho, pretoe sa objavia neiaduce príznaky (toèenie hlavy) a dýchacie centrum prinúti èloveka dýcha pod¾a potreby organizmu. Pri nesprávnom alebo nedostatoènom dýchaní sa u èloveka, okrem dýchaviènosti, kaš¾a, kýchania alebo bolesti, objaví aj modrofialové sfarbenie koe a vidite¾ných slizníc (cyanóza). Svedèí
Zapamätaj si
Hlavné príznaky pri poruchách dýchania sú: – dýchaviènos, – cyanóza, – kýchanie, – kaše¾, – vykašliavanie, – boles.
energia). Èas energie sa mení na teplo a èas sa vyuíva na syntézu ATP (adenozíntrifosfát). Je to vysokoenergetická zlúèenina, ktorá poskytuje bunkám energiu na ivotné procesy. Odpadovým produktom rozkladu ivín je voda a oxid uhlièitý.
o nízkej prítomnosti kyslíka v krvi. Organizmus sa dusí. Cyanózu vidie na prstoch rúk – najmä na nechtoch, na brade, nose, ústach, na jazyku a tvári, prièom koa na konèatinách je teplá. U èloveka s nedostatoèným dýchaním mu− síme zabezpeèi správnu polohu, kým je ešte pri vedomí. Najvhodnejšia poloha je v sede alebo polosede. V tejto polohe sú dýchacie pohyby ¾ahšie a pocit dýchaviènosti sa zmenšuje.
Poruchy dýchania môu vzniknú náhle, alebo sa vyvíjajú dlhodobo.
Náhle poruchy vzniknú pri vdýchnutí cudzieho telesa, pri astmatickom záchvate, opuchu p¾úc. Sú to vdy váne stavy, ktoré ohrozujú ivot jedinca, preto treba okamite pomôc! Okrem úpravy polohy treba vdy zavola RZP – 112!
Otázky a úlohy
1. Z ko¾kých procesov sa skladá dýchanie?
2. Ktoré èasti dýchacej sústavy tvoria horné a dolné dýchacie cesty?
3. Vysvetlite, èo znamená tkanivové dýchanie.
4. Kedy sa dýchanie zrýchli alebo spomalí bez toho, aby si to èlovek uvedomil?
5. Ktoré svaly sa zúèastòujú dýchacích procesov?
