Zdravoveda 2

OBSAH Predhovor / 4 1. Krv / 5 1.1. Funkcia krvi / 5 1.2. Zloenie krvi / 6 1.2.1. Krvná plazma / 6 1.2.2. Krvné bunky / 6 1.3. Krvné skupiny / 8 1.4. Cievy – stavba a funkcia ciev / 10 1.5. Krvný obeh / 11 1.6. Srdce / 12 2. Lymfatický systém / 14 2.1. Tkanivový mok a miazgová sústava / 14 3. Dýchacia sústava / 16 3.1. Dýchacie procesy / 16 3.2. Dýchacie orgány / 16 3.3. P¾úca / 17 3.4. Tkanivové dýchanie / 18 4. Tráviaca sústava / 19 4.1. Základné funkcie tráviacich orgánov / 19 4.2. Základy biochémie ivín, enzýmov a vitamínov / 19 4.3. Stavba tráviacej rúry / 22 4.3.1. Ústna dutina / 23 4.3.2. alúdok / 25 4.3.3. Tenké èrevo / 26 4.3.4. Peèeò, lèové cesty a podalúdková ¾aza / 27 4.3.5. Hrubé èrevo / 28 5. Energetická hodnota potravy / 30 6. Termoregulácia / 31 6.1. Teplota tela / 31 7. Riadenie a regulácia èinnosti organizmu / 32 7.1. Sústava liaz s vnútorným vyluèovaním / 32 7.1.1. Hypofýza / 33 7.1.2. Štítna ¾aza / 34 7.1.3. Hormóny podalúdkovej ¾azy / 35 7.1.4. Hormóny nadoblièiek / 36 8. Moèová sústava a vyluèovanie / 37 8.1. Vývodné moèové cesty / 38 9. Pohlavná sústava / 40 9.1. Reprodukèná sústava mua / 40 9.2. Reprodukèná sústava eny / 41 9.3. Oplodnenie, vývin placenty a pôrod / 43 9.4. Pohlavné dospievanie / 46 Malý lexikón cudzích výrazov / 47 Register / 48 Pouitá literatúra / 50

3. DÝCHACIA SÚSTAVA Dýchanie je proces, pri ktorom organizmus získava a spotrebúva vzdušný kyslík a vyluèuje oxid uhlièitý. Pomocou kyslíka prebieha v tkanivách oxidácia ivín, prièom sa uvo¾òuje energia v podobe tepla. Odpadovým produktom oxi− dácie sú H2O, ktorá sa vyluèuje koou, moèom a p¾úcami, a CO2, ktorý vydychujeme. Dýchanie umoòuje dýchacia sústava.

3.1. Dýchacie procesy Na dýchacích procesoch sa zúèastòuje bránica a medzirebrové svaly, pomocou ktorých sa zväèšuje a zmenšuje objem hrudníkovej dutiny.

Pri zvýšených nárokoch na ventiláciu sa zapoja pomocné dýchacie svaly – kývaè hlavy, šikmé svaly a brušné svaly.

Nádych je aktívnym dejom, pri ktorom bránica klesá nadol a rozahujú sa medzirebrové svaly.

Zdvíha sa hrudný kôš a do p¾úc sa nasáva vzduch.

Výdych je dej pasívny. P¾úca sa stláèajú hmotnosťou hrudníka. Bránica vystupuje nahor a medzirebrové svaly sa skracujú. V stave pokoja sa pri jednom nádychu a výdychu v p¾úcach vymení asi 0,5 l vzduchu.

Z funkèného h¾adiska sa dýchanie skladá z troch na seba nadväzujúcich procesov: 1. V onkajšie dýchanie (ventilácia) – uskutoèòuje sa v p¾úcach. Je to vlastne výmena plynov medzi atmosférou a p¾úcnymi mechúrikmi.

2. R ozvod dýchacích plynov (O2 a CO2) – je zabezpeèený krvným obehom.

3. V nútorné dýchanie (tkanivové) – uskutoèòuje sa medzi krvou a bunkami tkanív.

Je to bunkové dýchanie.

3.2. Dýchacie orgány Ventilácia sa uskutoèòuje v dýchacej sústave, ktorú rozde¾ujeme na: 1. dýchacie cesty – horné (nosová dutina, prinosové dutiny, nosohltan a ústna dutina) a dolné (hrtan, priedušnica a priedušky) 2. p¾úca – vlastný dýchací orgán, ktorý sa skladá z priedušiek, priedušnièiek a p¾úcnych mechúrikov.

Prvým úsekom horných dýchacích ciest je nosová dutina. Na jej sliznici sa nachádzajú dve oblasti – èuchová, v ktorej sa nachádzajú Dýchacia sústava

Dýchanie

nosová dutina výdych

p¾úca

nádych ústna dutina

p¾úca

nosohltan

priedušnica prieduška p¾úca

bránica

16

bránica

3.3. P¾úca

Nosová dutina

èuchový nerv vlákna èuchových buniek

èuchové bunky, a dýchacia, ktorá je vystlaná silne prekrvenou sliznicou s riasinkovým epitelom. Dýchacia èas predhrieva a zvlhèuje vdychovaný vzduch, zachytáva prachové èiastoèky a mikroorganizmy. Pohybom riasiniek smerom von sa tieto neèistoty odstraòujú buï kýchnutím (prirodzený obranný reflex), alebo vyfúknutím nosa. (Preto je dýchanie nosom zdravšie ako dýchanie cez ústa.) Nosová dutina je spojená s prinosovými dutinami. Vdychovaný vzduch sa dostáva do nosohltana a ústnej èasti hltana. Tu sa kríia dýchacie a tráviace cesty.

Hrtan je prvým úsekom dolných dýchacích ciest. Je asi 6 cm dlhý a na priereze má tvar presýpacích hodín. V mieste, kde je najuší, sa nachádza hlasová štrbina. Hrtan pokraèuje priedušnicou, ktorej dåka ja asi 12 cm. Pribline vo výške 5. hrudníkového stavca sa priedušnica rozde¾uje (bifurkácia) na hlavnú priedušku pre pravé a ¾avé p¾úca. Priedušky sa ïalej vetvia a po štvrtom rozdelení majú priesvit okolo 1 mm. Pri ïalšom delení ich nazývame priedušnièky, ktoré ústia do p¾úcnych mechúrikov (alveol). P¾úcne mechúriky majú vakovitý tvar. Samotná výmena vzduchu sa uskutoèòuje práve v týchto èastiach p¾úc.

P¾úca (pulmo) sú párový orgán, uloené sú v hrudníkovej dutine. Povrch p¾úc je pokrytý tenkou blanou – pop¾úcnicou, ktorá prechádza na vnútornú stranu hrudníka a nazýva sa pohrudnica. Medzi obidvomi blanami je úzky priestor, v ktorom je malé mnostvo maz¾avej tekutiny kvôli hladkému kåzaniu. V tomto priestore je negatívny tlak. Ten spôsobuje, e p¾úca sú vdy roztiahnuté a sledujú zmeny tvaru hrudníka pri vdychu a výdychu.

V pravej èasti hrudníkovej dutiny sú p¾úca objemnejšie, skladajú sa z troch lalokov. V ¾avej èasti hrudníkovej dutiny p¾úca tvoria dva laloky, pretoe je tu priestor aj pre ivotne dôleitý orgán – srdce.

Vzduch do p¾úc a von z p¾úc sa dostáva cez priedušky, ktoré sa rozvetvujú na tenšie vetvièky (priedušnièky) a vytvárajú prieduškový (bronchiálny) strom. Najtenšie vetvièky priedušiek ústia do p¾úcnych mechúrikov (alveol).

V týchto miestach sa deje vlastná výmena kyslíka a oxidu uhlièitého medzi vzduchom a krvou, tzv. malý (p¾úcny) krvný obeh. V p¾úcnych mechúrikoch sa nachádza vzduch pod urèitým tlakom a vonkajší obal mechúrikov je silne popretkávaný krvnými vlásoènicami. Pôsobením tlaku O2 a CO2 je umonený prestup obidvoch plynov cez tenkú stenu kapilár a p¾úcnych mechúrikov. Kým kyslík sa dostáva do krvi, oxid uhlièitý prestupuje z krvi do p¾úcnych mechúrikov, aby sa výdychom dostal z p¾úc von.

V p¾úcnych mechúrikoch kyslík prestupuje do krvi a viae sa na hemoglobín erytrocytov.

Vzniká oxyhemoglobín, ktorý je transportovaný k bunkám celého tela.

P¾úca

P¾úcne mechúriky priedušnica p¾úcny mechúrik

horný lalok

horný lalok

priedušnièky

stredný lalok dolný lalok

srdce

dolný lalok

17

3.4. Tkanivové dýchanie Bunky celého tela pre svoju existenciu a neustálu èinnos potrebujú stály prísun ivín a kyslíka. Kyslík pomáha pri spa¾ovacích pochodoch (reakciách, pri ktorých sa zloité látky rozkladajú na jednoduchšie, prièom sa uvo¾òuje

energia). Èas energie sa mení na teplo a èas sa vyuíva na syntézu ATP (adenozíntrifosfát).

Je to vysokoenergetická zlúèenina, ktorá poskytuje bunkám energiu na ivotné procesy.

Odpadovým produktom rozkladu ivín je voda a oxid uhlièitý.

Zaujímavosti na preštudovanie Rytmické pohyby hrudníka, bránice a bruš− nej steny tvoria základ pre mechaniku dýchania. Celý proces je riadený z dýchacieho centra uloeného v predåenej mieche.

U zdravého èloveka v pokoji sa hrudník roztiahne a stiahne za minútu asi 16 – 20−krát.

Pretoe dýchanie je proces, ktorý môeme ovplyvni vô¾ou, dýchacie procesy môeme zrýchli alebo spomali.

Tento spôsob dýchania ale nemôe trva dlho, pretoe sa objavia neiaduce príznaky (toèenie hlavy) a dýchacie centrum prinúti èloveka dýcha pod¾a potreby organizmu. Pri nesprávnom alebo nedostatoènom dýchaní sa u èloveka, okrem dýchaviènosti, kaš¾a, kýchania alebo bolesti, objaví aj modrofialové sfarbenie koe a vidite¾ných slizníc (cyanóza). Svedèí

Zapamätaj si sú:

18

Hlavné príznaky pri poruchách dýchania – dýchaviènos, – cyanóza, – kýchanie, – kaše¾, – vykašliavanie, – boles.

o nízkej prítomnosti kyslíka v krvi. Organizmus sa dusí. Cyanózu vidie na prstoch rúk – najmä na nechtoch, na brade, nose, ústach, na jazyku a tvári, prièom koa na konèatinách je teplá.

U èloveka s nedostatoèným dýchaním mu− síme zabezpeèi správnu polohu, kým je ešte pri vedomí. Najvhodnejšia poloha je v sede alebo polosede. V tejto polohe sú dýchacie pohyby ¾ahšie a pocit dýchaviènosti sa zmenšuje.

Poruchy dýchania môu vzniknú náhle, alebo sa vyvíjajú dlhodobo.

Náhle poruchy vzniknú pri vdýchnutí cudzieho telesa, pri astmatickom záchvate, opuchu p¾úc. Sú to vdy váne stavy, ktoré ohrozujú ivot jedinca, preto treba okamite pomôc! Okrem úpravy polohy treba vdy zavola RZP – 112!

Otázky a úlohy 1. Z ko¾kých procesov sa skladá dýchanie?

2. Ktoré èasti dýchacej sústavy tvoria horné a dolné dýchacie cesty?

3. Vysvetlite, èo znamená tkanivové dýchanie.

4. Kedy sa dýchanie zrýchli alebo spomalí bez toho, aby si to èlovek uvedomil?

5. Ktoré svaly sa zúèastòujú dýchacích procesov?