Slovenské pedagogické nakladatel´stvo
Textil a odevy
Prírodné textilné vlákna pôvodu:
Chemické textilné vlákna z polymérov: rastlinnéhoivoèíšnehoanorganickéhoz prírodnýchzo syntetických
Z povrchu semien bavlna kapok
zo stoniek ¾an konope juta ramia
z listov sisal manilská konope novozélandský ¾an
z plodov kokosové vlákna
zo srsti ovèia vlna mohérová kašmírska
angorská avia
chlpy zajaèie králièie kozie vlásie konské
z výluèkov prírodný hodváb
z minerálov azbest
anorganických
látok sklené kovové
z celulózy viskózové acetátové meïnaté
z proteínov sójové kazeínové
z prírodných
kauèukov gumové
polyamidové polyesterové polyakrylonitrilové polypropylénové
polyvinylchloridové polyuretánové
Struèná charakteristika vybraných druhov textilných vláken
Bavlna (ba) je najpouívanejšou textilnou surovinou. Vlákna vyrastajú na semenách rozlièných odrôd bavlníka. Vlákna bavlny sú rozliène dlhé od 10 mm a po 60 mm. Vlákno dlhé pod 10 mm je nespriadate¾né (linters) a pouíva sa pri výrobe chemických celulózových vláken. Základná zloka bavlny je celulóza. Charakteristické vlastnosti bavlny sú dåka, jemnos, pevnos, èistota vlákna, farba, navlhavos, lesk, ohmat a trvanlivos. Prunos vlákna je pomerne malá. Bavlna má široké uplatnenie v textilnom sortimente, èi u èistá alebo v zmesiach. Pouíva sa na výrobu tkanín, pletenín, na vrchné a spodné ošatenie, nábytkové a dekoraèné tkaniny, na výrobu textilnej galantérie, na výrobky na zdravotné úèely a pod.
¼an (ln) patrí popri bavlne k najstarším textilným surovinám. Základnou zlokou ¾anu je celulóza. Vlákno sa získava rosením, máèaním, lámaním a trepaním vytrhaných zrelých stoniek rastlín. Popri vlákne sa získavajú semená na olej a pazderie na výrobu pazderových dosiek. Charakteristickými vlastnosami ¾anu sú pevnos a chladivos. ¼an má malú prunos a vzh¾adom na svoju štruktúru horšie saje pot. Pouíva sa na výrobu poste¾nej bielizne, dekoraèných a nábytkových tkanín, kusového bytového textilu, pracovných odevov, pevných šijacích nití, roletového plátna, popruhov a motúzov.
Konope (kn) má ve¾mi pevné vlákno, z ktorého sa vyrábajú laná, motúzy, hrubé plátna, siete, koberce, niektoré šijacie nite a tesnia sa nimi vodovodné spoje.
Juta (ju) je vlákno z lyka lipovej rastliny, ktorá sa pestuje v tropických oblastiach. Pouíva sa na výrobu kobercov, rohoí, vriec, izolaèných, obalových a nábytkových tkanín.
Ramia (ra) je èínska tráva, vlákna sú pevné a trvanlivé. Vlákna majú hodvábny lesk, jemný ohmat a pouívajú sa na výrobu damaskov, poste¾nej, stolovej a kuchynskej bielizne, lán, plachiet a pod.
Sisal (si) sa získava z duiny listov rastliny agávy. Technické vlákno sisalu je 60 cm a 150 cm dlhé, je hladké biele, jasnolté i èervenohnedé. Pouíva sa na výrobu lán, kobercov, povrazov, rohoí a v lekárskom priemysle. Jemnejšie vlákna sú vhodné na výrobu damaškov a nábytkových tkanín.
Kokosové vlákno (ko) sa získava z duinatých obalov plodov orecha kokosovej palmy, má farbu hnedoèervenú. Vlákno je dlhé, pevné, pruné a ve¾mi trvanlivé. Pouíva sa na výrobu kobercov, rohoí a v kefárskom priemysle.
Vlna patrí medzi najuš¾achtilejšie vlákna pouívané na odevné úèely. Získava sa strihaním oviec. Ovèia vlna (vl) je jemná, pruná (èo ovplyvòuje jej nekrèivos), kuèeravá, tvárna, hrejivá a má príjemný ohmat. Kvalita ovèej vlny závisí od dåky vlákna, jemnosti, obluèíkovitosti a farby. Jemné vlákna sa oznaèujú ako podsada, hrubé vlákna, ktoré sú menej pruné, sú pesíky. Vlna je výborne spriadate¾ná, dobre sa zmiešava s ostatnými vláknami a výborne sa farbí. Pouíva sa na výrobu oblekových, šatových a plášových tkanín, pleteného tovaru, kobercov, prikrývok, plstí, nábytkových a dekoraèných tkanín, klobúkov a pod. V kombinácii s chemickými vláknami vznikajú zmesové priadze. Výrobky z vlny sa oznaèujú prostredníctvom medzinárodnej znaèky „Vlnená peèa“, ktorá znamená, e je to výrobok zo 100 % èistej a po prvý raz pouitej strinej vlny (Medzinárodný vlnársky sekretariát IWS).
Etalóny vybraných textilných vláken zväèšené pod mikroskopom v pozdånom a prieènom reze
Popri vlne sa v textilnom priemysle uplatòujú i vlákna zo srsti zvierat, ako napr. avia srs, srs kašmírskej kozy a angorskej kozy, srs kozy obyèajnej, te¾acie chlpy, chlpy angorského králika a konské vlásie, zajaèie, králièie chlpy, ako aj kozie chlpy. Všetky srsti majú spoloèné chemické zloenie a štruktúru skladby vlákna. ivoèíšne vlákno sa skladá z èistej bielkoviny, tzv. keratínu, ktorý je príbuzný rohovine. Vo vode sa nerozpúša, úèinkom horúcej vody napuèiava a vlákna vytvárajú pevnú pls.
Prírodný hodváb (ph) je najuš¾achtilejším a najdokonalejším textilným vláknom, získava sa zo zámotkov (kokónov), ktoré pri zakuk¾ovaní vytvárajú húsenice niektorých motý¾ov. Sú to napr. priadka morušová, priadka èínska dubová. Pravý hodváb vytvára priadka morušová na farmách. Hodváb získaný od priadok divo ijúcich je planý (divý hodváb) a nazýva sa tussah. Dve vlákna v zámotku sú navzájom spojené hodvábnym glejom (sericinom), ktorý zvyšuje pevnos zámotku. Dåka dvojvlákna v zámotku býva asi 3 000 m, odmota sa dá stredná èas dlhá asi 900 m po namoèení v horúcej vode. Horúca voda rozpúša sericín a zostáva hodvábne vlákno, ktorého základnú látku tvorí fibroin. Vlákno je ve¾mi jemné, vyniká leskom, vyznaèuje sa vysokou pevnosou a prunosou. Pri dotyku vydáva šuštivý a vàzgavý zvuk. Nároèné je na ošetrovanie (vysoké teploty pri praní a silné pracie roztoky ho poškodzujú). Vyaduje jemné pracie prostriedky. Pre ve¾kú prunos sa hodvábne tkaniny málo krèia. Z hodvábnych tkanín sa vyrábajú dámske šatovky, koše¾oviny, šatky, šály, kravaty, padáky a pod.
vajíčka a motýľ
Priadka morušová
èistá striná vlna WOOLMARK
húsenica
zámotok s kuklou
Textil a odevy
Prírodné vlákna anorganického pôvodu
Vlákna azbestu sú jemné, rovné, lesklé a iaruvzdorné. Získavajú sa z minerálu s vláknitou štruktúrou. Vyrábajú sa z nich azbestové lepenky a vypchávky na technické úèely. Tieto vlákna poškodzujú zdravie ¾udí.
Sklené vlákna – základnou surovinou na ich výrobu je kremièito−hlinito−borité sklo so stopovým obsahom alkálií. Charakteristické vlastnosti, ako nehor¾avos, ve¾ký lesk, pevnos, chemická odolnos a nekrèivos, umoòujú ich pouitie na výrobu nehor¾avých záclon, dekoraèných tkanín a pod.
Kovové vlákna sa vyrábajú ahaním obyèajných alebo drahých kovov (zlato, striebro, meï, alumínium). Tenké vytiahnuté drôtiky sa pouívajú na výrobky leónskeho tovaru (vysvetlenie, èo je leónsky tovar pozri s. 31), ako efektné priadze pri výrobe tkanín a pletenín, ozdobných závesov a nástenných kobercov, kravatových tkanín a brokátov.
Chemické vlákna
Chemické vlákna (celulózové a syntetické) vznikli ako náhrada za prírodné textilné vlákna.
A. Vlákna z prírodných polymérov
Viskózový hodváb sa vyrába ako nekoneèné vlákno a oznaèuje sa názvom viskózový hodváb (Vsh) a ako viskózová stri (Vss). Viskózové vlákna sú málo pruné, výrobky z nich sa dos krèia. Vyváraním pri 100 °C sa vlákna porušujú, strácajú pevnos a rozpadávajú sa. Viskózové vlákna sa pouívajú èisté alebo ako zmesi s inými vláknami (vlnou, polyamidovými alebo polyesterovými vláknami) na výrobu dámskych šatoviek, oblekoviek, pletenej bielizne, dekoraèných tkanín, vrchného pleteného ošatenia, vreckoviek a pod.
Meïnatý hodváb (meïnatoamónny) sa vyrába z krátkych vláken bavlny a odpadovej bavlny. V porovnaní s viskózovými vláknami sú pevnejšie, jemnejšie a omnoho kvalitnejšie. Uplatòuje sa podobne ako viskózový hodváb.
Acetátový hodváb sa vyrába z technickej celulózy alebo krátkych vláken bavlny (lintersu). Acetátové vlákna sú omnoho pevnejšie ne viskózové a majú nízku navlhavos. Pri praní vysokými teplotami acetátový hodváb stráca lesk a pevnos. Pouíva sa na výrobu viazankových tkanín, šatoviek, pletenej bielizne, záclon a pod.
B. Vlákna zo syntetických polymérov
Chemické vlákna zo syntetických polymérov sa vyrábajú výluène z chemických surovín. Všetky majú spoloèné vlastnosti, ako pevnos, odolnos voèi odieraniu, malá krèivos, príjemný ohmat a vzh¾ad, ¾ahké ošetrovanie a rýchle schnutie. Nedostatkom je malá priedušnos a slabá sacia schopnos.
Polyamidové vlákna PAD (elastan – lycra) – sú vlákna ve¾mi pevné v ahu za sucha i za mokra, odolné voèi odieraniu. Pouívajú sa buï ako èisté, alebo v zmesiach, najèastejšie s bavlnou a viskózovým hodvábom. Vyrábajú sa z nich šatovky, plášte, bundy do daïa, panèuchy, plavky, èipky, šijací hodváb, podšívky, imitácie koušín, spodná bielizeò. Ako stri v zmesi s inými syntetickými alebo prírodnými vláknami sú vhodné na výrobu vrchného ošatenia, pletených výrobkov, pracovných odevov, technických výrobkov, ako sú laná, tkané ochranné pásy a pod.
Polyesterové vlákna PES sú najdôleitejším druhom syntetických vláken vzh¾adom na svoje univerzálne vlastnosti. Vyrábajú sa ako nekoneèné vlákno alebo ako kuèeravá stri. V zmesiach sa spracúvajú najèastejšie ako polyesterová stri s vlnou, bavlnou a viskózovou striou. Vlákna majú kyprý a vlnený ohmat, pozoruhodnú pevnos za mokra
i sucha. Vyznaèujú sa výbornou prunosou, nekrèivosou, majú pomerne dobré tepelnoizolaèné vlastnosti. Odolné sú proti vysokým teplotám, vlákna mono ehli pri teplote 140 – 150 °C za sucha. Pouitie polyesterových vláken je všestranné, vyrába sa z nich vrchné obleèenie, tkaniny, záclonoviny, tyly, ¾ahké koše¾ové tkaniny a dámske blúzky. Mono z nich vyrába aj panèuchy a ponoky a pod.
Polyakrylonitrilové vlákna PAN – vyrábajú sa ako nekoneèné vlákno a vo forme strie. Vo forme strie sa uplatòujú na úplety, netkané textílie, prikrývky a dersejové úplety. Polyakrylnitrilové vlákna sa pouívajú pri výrobe oblekových tkanín a úpletov z jedného materiálu, prípadne v zmesiach s vlnou alebo viskóznou striou, na nábytkové tkaniny, obrusy, záclony, plyše, stanoviny a pod.
Polyvinylchloridové vlákna PVC dobre odolávajú kyselinám a zásadám. Pouívajú sa na výrobu prikrývok, podlahovej krytiny, antireumatickej bielizne a pod.
Polypropylénové vlákna POP sú ve¾mi ¾ahké a pruné. Vyrábajú sa z nich nábytkové a dekoraèné tkaniny, záclonoviny a podlahové krytiny, dámska bielizeò a plavky. Polypropylénová stri sa pouíva na výrobu prikrývok, pletenín vrchného ošatenia, priadzí na pletenie, stúh, ponoiek, dádnikových tkanín, pri výrobe kobercov, predloiek a pod.
Polyuretánové vlákna PUR – majú dobrú pevnos, anos a odolávajú vysokým teplotám 140 °C, dajú sa ¾ahko farbi. Pouívajú sa na výrobu dámskej elastickej bielizne, podprseniek, plaviek, návlekov, ale aj na výrobu tkanín a pruných pletenín.
Vznik priadze
a b c d
a – vlákno b – prameò c – zákrut d – priadza
1.2.2. Priadze
smer oznaèenia zákrutu priadze
Priadza vzniká urovnaním zväzku vláken do pozdåneho smeru a ich zakrútením do dlhého a hrubého celku, èím sa dosiahne ich rovnomernos a zvýši sa pevnos.
Pod¾a spôsobu výroby rozlišujeme priadze:
a) Mykané priadze sú mäkké, vyrábajú sa z kratších a hrubších vláken, menej urovnaných, sú drsnejšie. Majú vysokú hrejivos, a preto sa pouívajú na výrobu zimníkových tkanín, oblekoviek, šatoviek, poèesaných dekoraèných tkanín, kobercov a pleteného, športového vrchného ošatenia (tepláky) a pod.
b) Èesané priadze sa vyrábajú z jemných dlhých vláken. Priadze sú hladšie, s lesklejším povrchom, jemnejšie a pevnejšie. Pouívajú sa na výrobu dámskych šatoviek, oblekových a kostýmových tkanín, koše¾ovín, poste¾nej bielizne, pleteného tovaru a pod.
c) Zosúkané priadze vznikajú spojením nieko¾kých jednoduchých priadzí pomocou zákrutu. Zosúkané priadze získavajú výrazne vyššiu pevnos a rovnomernú hrúbku ako jednoduché priadze.
Zosúkané priadze
A B C
A – dvojmo zosúkaná priadza
B – viacstupòovo zosúkaná priadza
C – trojmo zosúkaná priadza
Textil a odevy
– Hodvábne priadze sú ve¾mi jemné a rovnomerné. Vyrábajú sa z nekoneèných chemických celulózových vláken alebo prírodného hodvábu. Sú hladké alebo tvarované.
– Efektné priadze sa pouívajú pri výrobe módnych a luxusných tkanín a pletenín. Efektným znakom na priadzi sú vytvárané sluèky, hrèky, nopky (hrubšie miesta).
Èíslovanie priadzí
Èíslovaním priadzí sa vyjadruje jemnos priadze. Pod¾a sústavy SI sa pouíva na vyjadrenie jemnosti priadze odvodená jednotka tex, ktorá udáva hmotnos 1 000 m dlhej priadze v gramoch. Nišie èíslo oznaèuje jemnejšie priadze, vyššie èíslo hrubšie priadze.
Napríklad:
• hrubé priadze – sú oznaèované tex 100 a viac,
• stredne hrubé priadze – 50 tex až 99 tex,
• jemné priadze – 12 tex až 48 tex,
• ve¾mi jemné priadze – 4,2 tex až 11 tex.
V praxi sa predávajú väèšinou priadze zosúkané z 2 a viacerých jednoduchých priadzí, ktorých poèet je vdy uvedený na konci oznaèeného èísla priadze, napr. tex 50 × 2 znamená, e priadza je zosúkaná z 2 jednoduchých priadzí s pevnosou 50.
1.2.3. Tkaniny
Tkaniny sú plošné textílie, ktoré sa vyrábajú na tkáèskych krosnách pravouhlým previazaním dvoch sústav nití kolmých na seba. Pozdåna sústava nití prebiehajúca celou dåkou tkaniny je osnova a prieèna sústava nití je útok, ktorý tvorí šírku tkaniny. Miesto, kde sa osnovné priadze viau (kríia) s útkovou priadzou, sa nazýva väzbový bod. Spôsob, akým sa osnova preväzuje s útkom, sa nazýva väzba. Väzba tkaniny má vplyv na hustotu tkaniny, jej pevnos, anos, prunos a ohmat. Hustota tkaniny (dostava) je vyjadrená poètom nití na 10 cm2 tkaniny v smere osnovy a v smere útka.
Väzby tkanín èleníme na:
• základné väzby tkanín – plátnová, keprová, atlasová,
• odvodené väzby plátnovej, keprovej a atlasovej,
• špeciálne väzbové techniky – stehová, sluèková, vaflová, akárová.
Tkáèske krosná
1.Základné väzby
Plátnová väzba je najjednoduchšou, najhustejšou a zároveò najpevnejšou väzbou. Jej striedanie tvoria dve osnovné a dve útkové nite. Nazýva sa obojlícnou. Pouíva sa pri tkaní, zo všetkých druhov priadzí na výrobu rôznych tkanín. Plátnovou väzbou sa vyrábajú napr. etamíny, moliná, batisty, flanely, popelíny, koše¾oviny, kanafasy, sypkovina, delény, tkané záclonoviny, dekoraèné tkaniny, plátna, šatovky, súkna, lodény, oblekovky, nábytkové tkaniny, tafty, knihárske plátno, pásky do písacích strojov, popruhy, technické tkaniny a pod.
poh¾ad na tkaninu s plátnovou väzbou
Keprová väzba sa vyuíva pri výrobe všetkých druhov textilného tovaru. V keprovej väzbe prechádza jeden útok cez jednu alebo viac osnovných nití a podbieha jednu alebo viac osnovných nití. Kadý ïalší útok má svoje väzbové body posunuté o jednu alebo viac osnovných nití doprava alebo do¾ava. Tým vznikajú na tkanine šikmé riadky, tzv. diagonály. Pod¾a toho, ktoré väzbové body na líci tkaniny prevládajú, ide o osnovný alebo útkový keper. Pod¾a poètu nití v striedaní väzby poznáme trojväzbový, štvorväzbový, päväzbový keper a pod. Keprovou väzbou sa najèastejšie vyrábajú podšívkové tkaniny, tkaniny na pracovné odevy, dámske šatovky, dekoraèné a poahové tkaniny, barchety, flanely, kašmír, súkna, tkaniny na poste¾nú bielizeò a pod.
poh¾ad na tkaninu s keprovou väzbou – prieèny rez
Atlasová väzba je charakteristická tým, e jednotlivé väzbové body sa navzájom nedotýkajú. Tkaniny tkané atlasovou väzbou majú hladký, lesklý a rovnomerný povrch. Sú to napríklad satény, gloty, atlasy, damašky, grádle, tkaniny na spoloèenské šaty, upany, kravatové tkaniny, dekoraèné a poahové tkaniny, podšívkové a matracové tkaniny a pod.
atlasová väzba útková
päväzbový atlas osnovný poh¾ad na tkaninu s atlasovou väzbou a príslušný rez tkaninou
2.Odvodené, zloené a špeciálne väzby
Odvodeniny plátnovej väzby
Ripsová väzba vzniká pridaním jedného alebo nieko¾kých väzbových bodov k základnej plátnovej väzbe. Tkanina má charakteristické zrete¾né vrúbky – ryhy v pozdånom, prieènom alebo šikmom smere. Pouíva sa na dámske šaty, balónové plášte, stuhy, pásovky, dekoraèné tkaniny, vreckovky a pod.
Panama (zväèšené plátno) má väèšinou pridané zosilnené väzbové body rovnomerne v smere osnovy a útku a uhloprieène. Je jednolícna, vzdušná tkanina, pouíva sa na pánske košele, dámske blúzky, odevné tkaniny a ako tkanina na vyšívanie.