slovensky-jazyk-5-rocnik-ZS

Jarmila Krajčovičová

•

Jana Kesselová

• Marianna Sedláková • Zuzana Hirschnerová

Slovenský jazyk

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Autorky © PaedDr. Jarmila Krajčovičová

prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

PhDr. Marianna Sedláková, PhD.

Mgr. Zuzana Hirschnerová, PhD.

Lektorovali: PaedDr. Jana Kutišová

PaedDr. Renáta Somorová

Mgr. Anna Kročitá

Ilustrácie © Martin Kellenberger Fotografie: www.shutterstock.com

Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo pod č. 2021/16404:6-A2201 didaktický prostriedok Slovenský jazyk pre 5. ročník základnej školy. Schvaľovacia doložka nadobúda účinnosť 15. októbra 2021 a má platnosť do 31. augusta 2026.

Všetky práva vyhradené.

Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Ôsme vydanie, 2022

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Technická redaktorka Daniela Schmidtová Výtvarná redaktorka Kamila Dzurňáková Královičová

Tlačové podklady vyhotovilo grafické štúdio SPN – Mladé letá

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o. Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica

ISBN 978-80-10-04094-0

Slovensko

Je taká maličká krajina, krajina mamina, nad ktorou sa iba jediná hviezdička zažína.

Je taká krajina, maličká ako dlaň, prekročí ju srnka, preskočí ju laň, iba jedna vlnka v potôčiku žblnká, jediný lúč slnka zohrieva jej stráň.

Chráň ju, Bože, chráň!

Je taká maličká krajina, krajina mamina, je taký kúsoček zeme.

A my iba tu už večne žiť chceme.

Jozef Mokoš: Vysielanie pre deti

1. Opakovanie učiva zo 4. ročníka

Spoznajme sa

a) Pekne, zrete¾ne a pútavo preèítajte text, aby bola radosť vás počúvať.

Ahoj, kamaráti!

To som ja, váš rozprávkar ujo Klobása, ten, čo si nikdy nevymýšľa a hovorí len pravdu, pravdu a nič iné, len pravdu! Povolaním som o b j a v i t e ľ. Že čo som objavil? Počúvajte pozorne – ručím vám za to, že sa budete čudovať!

Július Satinský: Rozprávky uja Klobásu (úryvok)

b) Spoèítajte, ko¾ko informácií ste sa dozvedeli o ujovi Klobásovi.

c) Ktorá informácia o ujovi Klobásovi v texte nemusí byť pravdivá?

d) Poznáte nejakého objavite¾a alebo rozprávkara? Porozprávajte o òom.

a) Preèítajte potichu text. Zistite, aké vety pod¾a obsahu sa v òom nachádzajú.

b) Preèítajte text nahlas a dbajte na správnu melódiu viet.

Prepíšte text a farebne odlíšte vety pod¾a obsahu.

a) K podstatným menám pridajte vhodné slová tak, aby vznikli dvojslovné oznamovacie vety. rozprávkar objavite¾

b) Zmeòte vety na opytovacie a zvolacie.

c) Doplòte do viet to¾ko slov, aby vznikli èo najdlhšie vety.

Napíšte nieko¾ko viet, ktorými sa predstavíte.

Pokúste sa použiť všetky druhy viet, tak ako ujo Klobása.

Odpovedzte na otázky:

• Akú úlohu v jazyku má veta?

• Z čoho sa skladá veta?

• Aké druhy viet poznáme?

• Čo je to slovosled?

a) Preèítajte nahlas a správne vyslovujte slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li.

Všetci sa vždy idú zblázniť od nadšenia, aké sú prázdniny super. Viete čo, ja by som to s takou istotou netvrdila...

Skôr ako ma začnete pokladať za blázna, pokúsim sa vám vysvetliť, ako to myslím.

Pokiaľ ide o vianočné alebo veľkonočné prázdniny, je to jednoducho super.

Letné prázdniny sú však akési čudné: sú také dlhé, že veľa vecí sa medzitým môže zmeniť od základu. V škole sa človek denne stretáva so svojimi najlepšími kamarátmi, ale cez prázdniny sa všetci rozpŕchnu a každý robí niečo iné, podľa plánov svojej rodiny a tak, no a potom sa niekedy stane, že na začiatku nového školského roka s nimi už nenájdete spoločnú reč. Napríklad ako ja a tá uličnica Beth na prvom stupni. V štvrtej triede sme sa jedna bez druhej ani nepohli, ale na začiatku piatej triedy akoby po prázdninách prišlo celkom iné dievča.

Karen McCombieová: Dosť dobrá otrava (úryvok)

b) Vyh¾adajte slová, v ktorých je mäkká spoluhláska.

c) Povedzte svoj názor na prázdniny.

Zahrajte sa

Hádaj, kto som?

 V triede umiestnite neprieh¾adnú stenu.

 Za stenu odídu aspoò štyria žiaci.

 Dohodnú sa na poradí, v akom budú hovoriť informácie o sebe.

 Žiaci za stenou postupne hovoria informácie o sebe, ktoré majú pripravené tak, že nepovedia svoje meno.

 Žiaci pred stenou si zapisujú uhádnuté mená žiakov v poradí, ako sa predstavujú.

 Po ukonèení poslednej prezentácie si žiaci skontrolujú správnosť mien.

Niekto vám píše

a) Preèítajte si, ako sa predstavilo dievèa na internetovej stránke.

b) Písomne vytvorte o sebe podobnú prezentáciu. Prezentácie vystavte v triede.

c) Pokúste sa prezentácie vytvoriť aj na poèítaèi.

Klára Zemanová

Základné informácie

Vek: 11 rokov

Dátum narodenia: 23. 5. 2011

Škola: Základná škola Cyrila a Metoda, Detvianska 67, Turčianske Teplice

Trieda: 5. A

Osobné informácie

Záľuby: hip-hop, inline korčuľovanie, počítač

Zopakujte si rozdelenie hlások na mäkké a tvrdé. Pozorne ich rozlišujte a potom doplòte i, í alebo y, ý.

l-žiar, l-st, d-vadlo, d-m, ušt-paèný, t-ždenník, è-stiareò, oh-bný, ž-hadlo, d-vák, d-chavièný, prij-mať, h-riť, n-kto, n-lonový, ch-stať sa, l-tko, l-ce, d-òa, d-voch

Dôležité otázky

a) Preèítajte.

Dospelí si potrpia na èísla. Keï im rozprávate o novom kamarátovi, nikdy sa vás nespýtajú na niè podstatného. Nikdy ich nezaujíma: Aký má hlas? Aké sú jeho ob¾úbené hry? Zbiera motýle? Namiesto toho sa pýtajú: „Ko¾ko má rokov? Ko¾ko má bratov? Ko¾ko zarába jeho otec?“ Až potom majú dojem, že ho poznajú.

Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ (úryvok)

b) Dá sa na všetky otázky, ktoré sa pýtajú dospelí, odpovedať èíslom? Skúmajte.

c) Èo zaujíma dospelých a deti na nových kamarátoch? V èom sa líšia otázky dospelých a detí?

d) Rozde¾te sa na skupinu dospelých a skupinu detí. Potom si pripravte otázky o nových kamarátoch.

e) Predstavte si, že do triedy prišiel nový spolužiak. Na èo by ste sa ho chceli spýtať?

a) Preèítajte text ešte raz. Sústreïte sa na správnu melódiu opytovacích viet.

b) Pokúste sa napodobniť hlas dospelého a dieťaťa.

a) Vypíšte z textu tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky.

b) K napísaným skupinám hlások pripíšte tie, ktoré sa v texte nenachádzali.

Správne doplòte i, í alebo y, ý.

nas tiť s korky šp navý b cykel s vý v r br ndzové p rohy zam lovaný s novec v pustený r bník hm riť sa na ihr sku v kať str kovi b dlisko ob vate¾a r chly r tier nepr jemná v chrica dob ť nab jaèkou

Vysvetlite rozdiely vo význame slov. Slová použite vo vetách.

biť – byť vír – výr viť – vyť bidlo – bydlo dobiť – dobyť my – mi kryštál – krištá¾ mykať – mihať syèí – sipí pysk – pisk pýcha – pichá rým – Rím

Do svojej prezentácie Peter napísal len nieko¾ko èísel.

Pokúste sa vytvoriť vhodné otázky, na ktoré by uvedené èísla tvorili odpovede.

Zahrajte sa

Peter 2010, 11, 160, 50, 2, 1254

na hlásky. Každý žiak pozná, ktorá hláska je na zaèiatku jeho mena. Uèite¾ dáva žiakom rôzne úlohy, napríklad:

 Samohlásky (tvrdé, mäkké, obojaké spoluhlásky) sa postavia pred tabu¾u.

 Utvorte ¾ubovo¾né zmysluplné slovo (vetu).

 Vytvorte ¾ubovo¾né slabiky.

a) Èo sa mohlo udiať v horách na turistike? Utvorte a napíšte vety so slovami p-ta, obv-z, p-ť, dev-ť, pam-tať si.

b) Vymeòte krátku samohlásku za dlhú, aby vzniklo nové slovo. tvar, naraz, badať, krik, dostavať, prestať, pas, pila

c) Slová s dlhou samohláskou použite vo vetách.

Zopakujte si

Samohlásky Spoluhlásky krátke a e ä i/y o u tvrdé h ch k g d t n l dlhé á é í/ý ó ú mäkké č dž š ž c dz j ď ť ň ľ obojaké b m p r s v z f

Niekto

Hlásky

Postavièka na obrázkoch sa volá pán Pip. Príbehy o òom vymyslel a nakreslil výtvarník Stanislav

Holý. Kniha je plná príbehov, ktoré sú vyjadrené len obrázkami, nie slovami.

Pozrite si obrázky k jednému z príbehov. Porozprávajte sa o òom v dvojici s kamarátom/kamarátkou.

a) Výstižne pomenujte obrázky z príbehu. Pomenovania si zapíšte do zošita.

b) Ku každému obrázku napíšte 2 slovesá, 3 prídavné mená a 4 podstatné mená, ktoré môžete použiť pri rozprávaní èasti príbehu.

c) Porozprávajte príbeh o pánovi Pipovi.

Rozde¾te sa do 5 skupín. Slová k jednotlivým obrázkom rozde¾te na slabiky.

Pokúste sa sformulovať pravidlá, pod¾a ktorých delíme slová na slabiky.

Niekto vám píše

a) Preèítajte si v encyklopédii v školskej knižnici alebo na internete o význame slneèného žiarenia.

b) Pomenujte, èo má text spoloèné s príbehom o pánovi Pipovi a v èom sa odlišuje.

Zahrajte sa

Zo slabík poskladajte èo najviac vybraných a príbuzných slov.

Jozef Murgaš

Vypoèujte si text.

Odpovedzte na otázku:

Kto bol Jozef Murgaš a aké patenty získal?

Preèítajte si znova text a vyberte správnu odpoveï na otázku.

Ktorý patent Jozefa Murgaša má svetový význam?

a) koleso b) bezdrôtový telegraf c) farebná kníhtlaè

a) Precviète si èítanie zvýraznených slov. Sú to odborné slová alebo slová prebrané z cudzích jazykov.

b) Pokúste sa vysvetliť ich význam.

a) Z textu v úlohe 1 vypíšte podstatné mená.

b) Podèiarknite vlastné podstatné mená.

a) V texte nájdite prídavné mená. Zistite, ktoré z nich sa nachádzajú hneï pred podstatným menom.

b) Slovné spojenie rybársky prút použite v piatich vetách. Pozorujte, ako sa menia tvary podstatného mena a prídavného mena.

Niekto vám píše

a) Preèítajte si, ako si informácie z textu zapísal do zošita žiak piateho roèníka.

b) Ktorú informáciu v poznámkach sa žiak nedozvedel v uèebnici?

Zahrajte sa

Rozde¾te sa na dve skupiny – A a B.

Jozef Murgaš sa narodil v Tajove. Vyštudoval teológiu. Presťahoval sa do Spojených štátov amerických. Popri práci kòaza sa venoval výskumu bezdrôtového telegrafu. Získal nieko¾ko patentov. Dostal patent na vlnomer, anténu, detektor magnetických vån, elektrický transformátor... Medzi zaujímavé patenty patrí navijak na rybársky prút. Zomrel v Spojených štátoch amerických. – vyštudoval teológiu v Bratislave, Ostrihome, Budapešti a Mníchove, – žil v Spojených štátoch amerických, – patenty: vlnomer, anténu, detektor magnetických vĺn, elektrický transformátor – najzaujímavejší vynález: navijak na rybársky prút

V skupine si urète poradie.

Prvý zo skupiny A povie všeobecné podstatné meno.

Jozef Murgaš

Prvý zo skupiny B k nemu povie vhodné vlastné podstatné meno. Ak správne splní úlohu, pokraèuje ïalší z jeho skupiny a plní rovnakú úlohu (povie všeobecné alebo vlastné podstatné meno).

Rozprávajme zážitky

a) Preèítajte.

Strýco Zahruška rozprával ve¾mi zdåhavo a mne prišlo nevdojak na um, ako ma ešte pred rokmi zaviedol otec do hudobnej a ako ma tam vtedy nechceli prijať. Bol tam taký malý chlapík, tvár mal èervenú, ani èo by sa bol práve vtedy èerveného vína napil, vo¾aèo si vybrnkával na klavíri a stále ma nútil spievať

– Ten chlapec nemá vôbec žiadne uši! – vyhlásil nakoniec.

– Ako to, že nemá uši? – rozèúlil sa otec.

– Nemá.

– Hm, hm! – zahmkal otec. – A druhé decká majú? – opýtal sa ho. – Druhé decká majú, – odpovedal riadite¾.

Vincent Šikula: Prázdniny so strýcom Rafaelom (úryvok)

b) Porozmýš¾ajte a odpovedajte pod¾a bodov:

1. Ako vyzeral riadite¾ hudobnej školy?

2. Kde všade sa odohráva dej úryvku?

3. Dokonèite poslednú odpoveï riadite¾a.

4. Pokúste sa rozdeliť text na dve èasti. Svoj návrh zdôvodnite.

5. Navrhnite vhodný nadpis k úryvku. Svoj návrh zdôvodnite.

a) Ko¾ko postáv vystupuje v úryvku?

b) Ktoré postavy sa spolu rozprávajú?

Vytvorte trojice a rozde¾te si úlohy rozprávaèa, otca a riadite¾a. Preèítajte výrazne text tak, aby jednotlivé postavy èítali svoje èasti textu.

a) Zistite, kedy sa odohráva príbeh v úryvku.

b) V akom èase sú slovesá v texte?

Podèiarknuté slovesá v prvom odseku napíšte v tvare budúceho èasu tretej osoby jednotného čísla.

Vyèasujte sloveso vybrnkávať.

a) Zahranièný študent, ktorý nevie zatia¾ dobre po slovensky, napísal svojmu priate¾ovi mail. Zistite, akú chybu robil najèastejšie.

b) Prepíšte text správne.

Ahoj!

Ja pricestovať zajtra. Ty čakať môj vlak? Aké byť u vás počasie?

Ja musieť kúpiť zimné oblečenie. Ja tešiť sa na sneh. My môcť učiť lyžovať.

Ahoj, Oliver

Vèera – dnes – zajtra Žiak povie vetu o tom, èo práve robí, robil, bude robiť. Spolužiaci hádajú, kedy sa èinnosť uskutoèòuje (v minulosti, prítomnosti, budúcnosti).

Diktát

Cez prázdniny sme išli so strýkom rýchlikom do Vysokých Tatier. Na túru sme si zvyèajne zabalili chlieb a syr. Na turistických chodníkoch sme stretali ve¾a turistov. Pozorovali sme horské bystriny a kamzíky. Pod vysokými stromami bolo príjemne chladno. Zaujalo ma, že niektoré plesá cez leto vysychajú.

Zamyslite sa nad otázkami:

 Je poèúvanie dôležité? Preèo? Hovorte svoje názory.

 Stalo sa vám niekedy, že ste nieèo nepoèuli a neskoršie to o¾utovali?

 Máte skúsenosť s tým, že niekto nepoèúval vás, keï ste to potrebovali?

 Môže byť niekedy nebezpeèné, keï nepoèúvame?

 Poznáte pravidlá poèúvania? Pokúste sa ich sformulovať svojimi slovami.

Zapamätajte si

Pravidlá aktívneho počúvania

 Pozeráme sa na hovoriaceho.

 Premýšame nad tým, čo kto hovorí.

 Vieme sa spýtať, keď niečomu nerozumieme.

Precviète si schopnosť dobre, aktívne poèúvať.

 Rozde¾te sa do trojíc. Dvaja žiaci sa budú zhovárať na urèitú tému.

 Jeden žiak povie svoj názor a zdôvodní ho.

 Vieme svojimi slovami zopakovať, čo sme počuli.

 Vieme si urobiť poznámky.

 Druhý žiak svojimi slovami zhrnie, povie názor predchádzajúceho žiaka (tak, aby bol spokojný) a až potom povie svoj názor.

 Tretí v dvojici je pozorovate¾om, èi sa dodržal urèený postup. Úlohy v trojici sa obmieòajú. Žiaci spoloène povedia svoje dojmy.

Téma: Keby si niekedy ulovil zlatú rybku a ona by ti naozaj mohla splniť tri želania, èo by si si želal a preèo.

na hlasnú poštu Hra umožní precvièiť sa v spo¾ahlivom odovzdávaní informácií.

 Traja dobrovo¾níci pôjdu za dvere, oznaèia sa èíslami 1., 2., 3.

 Keï odídu, ostatní žiaci si preèítajú text v uèebnici alebo pripravený na lístkoch.

 Uèite¾ pozve prvého žiaka a preèíta mu text. Potom príde druhý žiak, prvý žiak mu nahlas zopakuje, èo poèul. To isté opakuje druhý žiak tretiemu žiakovi.

Chrípka

Je najbežnejšie ochorenie spôsobené vírusmi. Keïže sa chrípkové vírusy rýchlo prispôsobujú a menia, ťažko sa na ne h¾adá tá správna oèkovacia látka. Je nesmierne ve¾a kmeòov vírusov a každú chví¾u vystrája iný. Chrípka sa väèšinou lieèi v posteli, vitamínmi a množstvom èaju s medom. Antibiotiká na chrípkové vírusy nezaberajú, preto nám ich pani doktorka pri chrípke ani nepredpisuje. Po týždni lieèenia si organizmus obyèajne sám poradí a chrípka odchádza.

Fifík, roèník 18, èíslo 8, apríl 2007

Poèúvate rozhlas? Nájdite si relácie pre deti a mládež v programe Rádia Regina alebo Rádia Junior a staòte sa rozhlasovým poslucháèom. Poèúvajte rozprávky a hovorte ich spolužiakom na hodinách slovenského jazyka.

Rádio Junior Program (nielen) pre deti – sobota 8.00

Urobte si malú skúšku Ako viem poèúvať.

Uèite¾ èíta otázky a žiaci si zaznamenávajú odpoveï.

1. Ko¾ko mesiacov má dvadsaťosem dní?

2. Ko¾ko zvierat z každého druhu si vzal Mojžiš na svoju archu?

3. Èo je správne po slovensky? Deväť a päť sú trinásť alebo deväť a päť je trinásť?

Rádio Regina Dobrú noc, deti – 18.00

Rádio Regina deťom – sobota 18.15

4. Ktorý vrch na Slovensku bol najvyšší, kým bol objavený Gerlachovský štít?

5. Ko¾ko centov má dvojeurová bankovka?

Osvojte si pravidlá nazvané Kto sa dobre počúva:

1. ten, kto má správnu výslovnosť,

2. používa vhodnú silu hlasu a primerané tempo,

3. uplatňuje správnu intonáciu,

4. uplatňuje v reči prestávky a dôraz vo vete.

Zhovárame sa a diskutujeme

Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

Pracujte v dvojiciach.

Pozrite si obrázky a popremýš¾ajte, o èom sa ¾udia v jednotlivých situáciách rozprávajú.

 Preèo sa zhovárajú?

 Ako prebieha rozhovor?

 Je rozhovor vopred pripravený?

 Kto kladie otázky?

 Aké môžu byť odpovede?

a) Preèítajte si rozhovor redaktora s úèastníčkou populárnej speváckej súťaže.

Èo pre vás znamená súťaž Mladé talenty?

B. Mraènová: Súťaž ma zaujala, pretože dáva priestor mladým talentom. Znamená pre mòa výzvu zmerať si svoj talent a porovnať ho s ïalšími zaèínajúcimi spevákmi a speváèkami. Preèo ste si vybrali práve spevácku súťaž?

Diváci vás poznajú aj ako úspešnú gitaristku.

B. Mraènová: Spev je mojou zá¾ubou od základnej školy. Tá ma priviedla na konzervatórium a svoj život si bez spevu neviem ani predstaviť. Chcem sa mu venovať profesionálne.

Kedy a ako ste sa rozhodli prihlásiť do tejto súťaže, v ktorej ide o modernú hudbu a nie klasický spev?

B. Mraènová: V lete som sa zúèastnila na regionálnej speváckej prehliadke. Nebola to súťaž, ale mala som dobrý pocit, že môj spev zaujal poslucháèov. V porote bol známy spevák a ten ma presvedèil, aby som sa prihlásila do tejto televíznej súťaže.

Èo môžete prezradiť o svojej súťažnej piesni a aký odkaz necháte našim èitate¾om?

B. Mraènová: Moja súťažná pieseò je vlastne dar, ktorý som dostala k narodeninám. Viac neprezradím, pretože o autoroch piesní sa bude hovoriť až na súťaži. Èitate¾om vášho èasopisu želám príjemné sviatoèné dni.

Ïakujem za rozhovor a želám vám šťastný štart v súťaži.

b) Kto viedol rozhovor? S akým zámerom bol pripravený rozhovor? Akým spôsobom bol zaznamenaný a akým spôsobom zverejnený? Hovorte svoje názory.

c) Preèítajte rozhovor znova. Všímajte si položené otázky a nájdite v nich slová, ktorými sa pýtame.

Zapamätajte si

Cielený rozhovor s významnou alebo zaujímavou osobnosťou v tlači, rozhlase alebo televízii sa nazýva interview. Opytujúci vedie rozhovor s istým zámerom (zabaviť, poučiť), rozhovor rozvíja vhodnými pripravenými otázkami.

Všímajte si, k akým odpovediam vedú otázky v skupine A a v skupine B. Pokúste sa vysvetliť rozdiel medzi otázkami.

A. Máš rád/rada zmrzlinu?

Patrí medzi tvoje ob¾úbené jedlá špenát?

Ktoré ovocie máš rád/rada?

Ko¾ko máš spolužiakov?

B. Preèo máš rád zmrzlinu?

Prečo sa špenát považuje za zdravé jedlo?

Myslíš si, že ovocie je chutnejšie ako zelenina? Èo považuješ za najob¾úbenejšie jedlo svojich spolužiakov?

Všimnite si

Otázky môžu byť: zatvorené – Máš rád zmrzlinu? odpovede na zatvorené otázky sú spravidla áno, nie alebo struèný údaj; otvorené – Preèo máš rád/rada zmrzlinu? odpovede na otvorené otázky prinášajú viac informácií.

a) Vymyslite pre spolužiakov èo najviac zatvorených otázok týkajúcich sa ¾ubovo¾ného vyuèovacieho predmetu.

b) Vymyslite a položte spolužiakom jednu otvorenú otázku zo slovenského jazyka.

 Vo štvoriciach si pripravte interview s triednym uèite¾om na tému pod¾a vášho vlastného výberu. (Plány a aktivity s novou triedou, Rozvoj záujmov detí v krúžku, Kam na exkurziu a výlet v novom školskom roku?)

 Rozhovor vhodne rozvíjajte zatvorenými aj otvorenými otázkami. Dodržte osnovu rozhovoru: nadviazanie kontaktu – oslovenie – formulácia a spôsob kladenia otázok – udržanie rozhovoru – poïakovanie.

Oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie vety

a) Podľa pravidiel Kto sa dobre počúva preèítajte úlohy rozprávaèa, múdreho muža, nahnevaného èloveka.

Kedysi dávno žil jeden ve¾mi múdry muž. Raz prišiel za ním nesmierne nahnevaný èlovek a spýtal sa ho: „Poèul si, èo urobil tvoj priate¾? Musím ti o tom hneï porozprávať!“ Múdry muž ho prerušil otázkou: „Preosial si to, èo mi chceš povedať, cez tri sitá?“ „Cez tri sitá?“ tváril sa prekvapene ten èlovek. „Áno, cez tri sitá. Cez ne to preosejeme, dobre?“ navrhol múdry muž. „Nuž dobre,“ súhlasil napokon ten nahnevaný.

Múdry muž teda zaèal: „Prvé sito sa volá Pravda. Zistil si, èi to všetko, èo si mi prišiel povedať, je naozaj pravda?“ Návštevník mu odvetil: „Ja vlastne ani neviem, len som to poèul...“

Múdry muž pokraèoval: „Preosejme to teda aj cez druhé sito, ktoré sa volá Dobro. Ak mi

nevieš dokázať, že je to pravda, je to, èo mi chceš oznámiť, aspoò dobré?“ Ten druhý mu dal váhavo takúto odpoveï: „Nie, nie je to dobré, skôr naopak...“

Múdry muž hovoril ïalej: „Tak teda použime ešte tretie sito, ktoré sa volá Dôležitosť. Je to, èo mi chceš povedať, dôležité?“ „Ani ve¾mi nie,“ pripustil neochotne návštevník. „Tak teda, priate¾ môj,“ usmial sa múdry muž, „ak to nie je ani pravda, ani dobré, ani dôležité, radšej sa tým nezaoberajme!“ Katarína Kernová: Detským srdieèkam (úryvok)

b) Vyh¾adajte v texte otázky, ktoré kládol múdry muž. Chcel otázkami získať struèné a presné odpovede alebo chcel získať obšírne informácie? Kládol otvorené alebo zatvorené otázky?

c) Ku každému odseku vyberte z dvojíc vhodné tvrdenie a zdôvodnite svoj výber.

A. Prv než si osvojíš ponúkané informácie, kriticky ich posúď.

B. V minulosti ľudia preosievali informácie cez sitá.

A. Posúď, či sú informácie užitočné.

B. Všetky nové informácie sú pre mňa užitočné.

A. Keď si niekde vypočuješ nejakú informáciu, je určite pravdivá.

B. Over si, či sú informácie pravdivé.

A. Posúď, či neoverené informácie šíria dobro alebo zlo.

B. Nie je dôležité, či informácia šíri dobro alebo zlo.

d) Vlastnými slovami vyvoïte z príbehu pouèenie a debatujte o òom. Môže byť toto pouèenie pre vás užitoèné?

e) Spoločne určte vety podľa zámeru hovoriaceho.

Zopakujte si

Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom.

Podľa toho rozlišujeme vety: oznamovacie – Dnes bude na území Slovenska celodenný mráz.

opytovacie – Kto dnes chýba? rozkazovacie – Zatvorte okno!

Všimnite si,

že hovoriaci môže vyjadrovať aj želanie: Keby som mohol byť kozmonautom!

Želacie vety sú výzvy, aby sa nieèo stalo alebo nestalo: Keby sme už boli doma! Nech sa vám darí!

K želacím vetám patria i pozdravy, kliatby a pod.: Dobrý deò! Bodaj by ťa hus peèená kopla!

V želacích vetách sú želacie èastice bárs/bár, kiežby, aby, žeby, keby, nech, bodaj.

a) Vysvet¾ujte význam želacích viet. Ktoré slová poukazujú na želanie?

Suseda, aby ste nezmeškali! Bodaj by naša trieda vyhrala! Bárs by som tie slová mohol vrátiť späť! Nech ma nikto nevyrušuje! Prajem dobré ráno! Šťastnú cestu! Ve¾a zdravia a šťastia!

b) Dokonèite želacie vety. Slovesá v zátvorke použite vo vhodných tvaroch.

Aby ste... (uspieť, vyhrať, vyzdravieť)! Bárs by... (prísť, vrátiť sa, odpustiť)! Kiežby sa... (splniť sa, potvrdiť, ukázať sa)! Nech... (dariť sa, udobriť sa, zavolať)!

Niekto vám píše

a) Preèítajte.

Milý denníèek, bárs by mala Anka pravdu! Tvrdí, že ten kotú¾ urobím! A keï mi verí ona, preèo by som si nemala veriť ja? Nech sa mi niekto opováži zasmiať! Ukážem, èo viem a basta!

b) Vyh¾adajte a vypíšte želacie vety. Želacie èastice podèiarknite. Výkrièník napíšte farebne.

c) Napíšte do denníèka svoje tri tajné želania – tri želacie vety.

Zvolanie

a) Najprv si vypoèujte úryvok z básne Zoopotámska hymna v podaní dobrého recitátora.

b) Rozde¾te si úlohy a báseò predneste spoloène.

všetky deti Malí sme my, malí 1. dieťa Nech na zemi stále blèí vlèí mak, 1. dieťa ako písmenká, 2. dieťa nech tu veène spieva vták, 2. dieťa ako noty, 3. dieťa nech na zemi konvalinky nežne zvonia, 3. dieťa ale noty v jednej

4. dieťa nech tá tvoja lúka medom vonia, veènej

1. dieťa nech ti slnko v stromoch hniezdi, nekoneènej

2. dieťa nech sa v tvojich èistých vodách kúpu hviezdy, pesnièke

3. dieťa nech ti veène svätojánske mušky svietia, 4. dieťa o modrej

4. dieťa nech v èírych vodách trbliecu sa tvoje pstruhy, múdrej 1. – 4. dieťa nech je pre každého svätá zemi, tvoja svätožiara dúhy, o našej zemi mamièke. ktorá ako pri požiari nad tvojou plavou hlavou žiari.

všetky deti Tak nech letí všetky deti Tak nech letí táto pieseò do sveta: táto pieseò do sveta: Vivat, vivat, Vivat, vivat, naša modrá planéta. naša modrá planéta.

Jozef Mokoš: Vysielanie pre deti

a) Nájdite želacie vety, ktoré sa vám najviac páèia.

b) Vymyslite svoje želanie pre našu Zem, napíšte ho a predneste.

c) K èomu sú v básni deti prirovnané? Vymyslite nové prirovnania.

Preèítajte nasledujúce oznamovacie a opytovacie vety dvojakým spôsobom. Vyskúšajte to viackrát. a) vecne, bez citového zaujatia b) s citovým zaujatím, v podobe zvolania

 Zajtra pôjdeme do cirkusu.  Zajtra pôjdeme do cirkusu!

O chví¾u sa vrátia rodièia.

O chví¾u sa vrátia rodièia!

Koneène sme vyhrali. Koneène sme vyhrali!

 Ako si to predstavuješ?

Èo si to hovoril?

 Ako si to predstavuješ?!

Èo si to hovoril?!