prvouka-prac.ucebnica-2-rocnik ZS

Adriana Wiegerová • Gabriela Česlová • Jana Majerčíková

pre 2. ročník základnej školy

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Milí druháci,

otvorili ste si učebnicu, ktorá vás bude sprevádzať na hodinách prvouky. Veríme, že sa vám táto učebnica bude páčiť

Na to, aby ste všetkému rozumeli, máte dvoch kamarátov – Adama a Janku. Obaja sú druháci ako vy a obaja s vami budú lúskať záhady prírody, budú s vami hľadať cestu do školy a riešiť rôzne úlohy.

Máte radi komiksy? Ak áno, možno nejaké aj sami vymyslíte a doplníte príbehy s vašimi novými kamarátmi.

Okrem Adama a Janky máte aj iných kamarátov, a to sú vaši spolužiaci. I s nimi môžete zažiť veľa zaujímavých vecí a ktovie, možno i vytvoriť spoločné projekty. O vaše projekty sa určite budú zaujímať aj vaši rodičia.

Vo všetkom, čo vás tento rok čaká, vám budú pomáhať vaši učitelia. Pani učiteľka alebo pán učiteľ vás budú po celý rok sprevádzať pri poznávaní, objavovaní a skúmaní. Určite budú vašimi dobrými radcami a spolu s nimi nájdete odpovede na všetko, čo vás zaujíma.

Súčasťou učebnice sú i námety na hry, ktoré sa môžete zahrať Čaká vás zaujímavý rok. Bude iný ako tie ostatné, ale určite naň nikdy nezabudnete. Veríme, že nezabudnete ani na Adama a Janku, ani na všetko, čo sa s nimi a s novou prvoukou naučíte.

V učebnici nájdete tieto piktogramy:

PRÁCA S INTERNETOM

Autorky

PROJEKT

Autorky © doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD., doc. PaedDr. Jana Majerčíková, PhD.

Lektorovali: PaedDr. Mária Vojtaššáková, Mgr. Darina Hradecká

Ilustrovali: Mgr. art. Miroslav Regitko, Mgr. art. Vladimír Vanko, Mgr. Ivan Kostroň, Mgr. Roman Andrezál, dreamstime.com

Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 2. 6. 2020 pod číslom 2020/11638:3-A2201 vydáva odporúčaciu doložku k didaktickému prostriedku Prvouka pre 2. ročník základnej školy od autoriek: doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD., doc. PaedDr. Jana Majerčíková, PhD.. Odporúčacia doložka má platnosť do 31. 8. 2025.

Piate vydanie, 2021

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Technická redaktorka Ivana Bronišová

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačila SOŠ polygrafická, Račianska 190, Bratislava

ISBN 978-80-10-04013-1

SEPTEMBER

OPAKOVANIE

Milé deti, dokon č ite vety a vylúštite

tajni č ku. V prvom ro č níku ste sa nau č ili, že...

1. DO ŠKOLY CHODÍME

a) v nedeľu.

2. ČLENOVIA RODINY SÚ

b) cez sviatky. c) od pondelka do piatka.

E U

a) ja, môj kamarát, b) ja, môj pes, c) ja, mama, otec, moja spolužiačka. naša mačka. môj súrodenec.

3. ADRESA BYDLISKA POZOSTÁVA

a) z názvu obce, ulice b) z telefónneho čísla. c) z názvu školy. a čísla domu. S Z T

4. ORGÁNMI ZMYSLOV SÚ

a) ruky, nohy, hlava, b) oči, uši, nos, c) vlasy, nechty, slzy, trup, krk. jazyk, koža. srdce, šaty. U M E

5. U LEKÁRA SA SPRÁVAME

a) netrpezlivo. b) hlučne. c) slušne.

6. ZDROJOM SVETLA JE

Ú E

a) Slnko. b) počítač. c) Mesiac.

P M

7. VÄČŠIU ČASŤ POVRCHU ZEME ZABERÁ

a) piesok. b) voda. c) tráva.

R D

8. PRÍRODU ROZDEĽUJEME NA

a) živú a neživú. b) zdravú a nezdravú. c) správnu a nesprávnu.

Y O

9. ŽIVOČÍCHY ŽIJÚ TAM, KDE MAJÚ

a) domov a školu. b) vodu a potravu. c) kamene a trávu.

H L

10. DRAVCE SÚ ŽIVOČÍCHY, KTORÉ

a) jedia trávu. b) nikdy nespia. c) lovia svoju potravu.

11. ČASTI RASTLÍN SÚ

a) hlava, ramená, b) koreň, stonka, list, c) koreň, stonka, list, ruky, nohy. kvet a plod. kvetináč.

C J

12. RASTLINY DELÍME NA

a) byliny, kry a stromy. b) vysoké a nízke. c) zelené a červené.

Napíšte, čo vám vyšlo:

Ahoj Janka, ako si sa mala cez prázdniny?

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Ahoj Adam, bola som s rodičmi pri mori.

A čo si tam videla?

Nerastú? Ja som si myslel, že u nás rastú všetky rastliny.

More, podmorské akvárium a rastliny, ktoré u nás nerastú.

Možno v botanickej záhrade, ale bežne nie.

Botanická záhrada je ako ZOO, lenže pre rastliny.

Poďme sa tam pozrieť.

V botanickej záhrade sa pestujú rastliny, ktoré u nás v prírode bežne nerastú. Sú to rastliny dovezené z rôznych častí sveta. Veľa z nich sa môže pestovať vonku celý rok. Iné rastú iba v skleníkoch alebo prispôsobených prostrediach. Ak chceme, aby rástli a kvitli, musíme im vytvoriť vhodné podmienky. Sú to také podmienky, ktorým sa rastliny prispôsobili vo svojej domovine.

Úlohy

1. Pomocou obrázkov porozprávajte, ako vyzerá botanická záhrada. Aký je rozdiel medzi záhradou a skleníkom? Napíšte aspoň dva rozdiely.

2. Označte obrázky, ktoré podľa vás zobrazujú botanickú záhradu.

3. Zistite pomocou internetu, kde sa nachádza najbližšia botanická záhrada, ktorú by ste mohli navštíviť:

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKO SA PRISPÔSOBUJÚ RASTLINY

Pri prechádzke v botanickej záhrade Adam a Janka obdivujú rastliny. Všímajú si ich tvar a veľkosť. Pozorujú, na akých miestach rastú, aké majú zvláštne kvety, listy a korene.

4. Napíšte, aké podmienky potrebujú rastliny v botanickej záhrade.

Asi sa im páči na slnečnom mieste.

Pozri, tieto rastliny rastú vo vode. Ako krásne kvitnú! a ra

Zvláštne, tieto zas rastú na kmeni stromu.

Ako je v skleníku teplo!

Pôda pod kaktusmi je suchá, často ich nepolievajú.

Nevadí im, že nie sú zasadené v pôde.

6. Pripravte si projekt na tému: RASTLINY, KTORÉ U NÁS NEŽIJÚ.

Nemusia. Kaktus má zásobu vody v tele.

5. Porozprávajte, ako sa podľa vás rastliny na obrázkoch prispôsobili podmienkam. Porozmýšľajte, čo by sa stalo, keby ste ich presadili na iné miesto.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Rastliny rastú na rôznych miestach a v rôznom prostredí. Niektorým sa darí pri vode a vo vode, iné potrebujú sucho. Na niektoré svieti slnko celý deň, iné rastú len v tieni. Aj u nás nájdeme iné rastliny na lúke a iné v lese.

iné

Úlohy

Pozri, aké rôzne prostredia sú na obrázkoch.

Aké?

1. Pomenujte prostredia na obrázkoch. Priraďte rastliny k vhodným prostrediam.

2. Vyberte si jedno prostredie a porozprávajte, aké podmienky v ňom majú rastliny.

3. Pomocou encyklopédií a internetu zistite, ktoré ďalšie rastliny rastú v prostrediach na obrázkoch.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

4. Pomenujte prostredia na obrázkoch. Priraďte rastliny k vhodným prostrediam.

5. Pomôžte Adamovi odpovedať na otázku.

6. Vyberte si jednu rastlinu a napíšte, ako sa prispôsobuje prostrediu, v ktorom žije.

Aha, podmienky v prostrediach si môžeme aj prispôsobiť

Čo sme sa naučili:

• Zvláštne druhy rastlín môžeme nájsť v botanickej záhrade.

• Rastliny sa prispôsobujú prostrediu, v ktorom rastú.

A prečo to vlastne robíme?

• Niektoré rastliny pestujeme v špeciálnych miestnostiach, ktoré nazývame skleníky.

• Rastliny rastú v lese, na lúke, vo vode, v záhrade, na poli, pri vode, v sade.

Pekne rastú a kvitnú, lebo sa o ne dobre starám.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Úlohy

Rastliny pestujeme aj doma. Voláme ich izbové rastliny. Rovnako ako iné rastliny, aj izbové potrebujú svetlo, teplo, vzduch, vodu a pôdu.

1. Pomocou obrázka porozprávajte, čo potrebuje rastlina, aby mohla rásť.

2. Na čo musíte myslieť, keď pestujete rastliny doma alebo v škole?

3. Zistite, či majú rastliny v škole vhodné podmienky na život.

4. Porozprávajte, ako sa staráte v triede alebo doma o rastliny.

5. Navrhnite zásady starostlivosti o rastliny v škole.

VODA

PÔDA

6. Navrhnite symboly starostlivosti o rastliny a nakreslite ich do tabuľky.

VZDUCH

VODA

PÔDA

SVETLO

TEPLO

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

7. Adam a Janka dostali nové rastliny. Nevedia, čo rastliny potrebujú. Zisťujú, ako sa o ne treba starať. Poraďte im a dopíšte správne symboly do tabuľky.

Môžu byť vedľa seba?

SVETLO stredne

TEPLO stredne

VODA stredne

PÔDA veľa

8. Vyberte si jednu izbovú rastlinu, ktorú máte v triede alebo doma.

Pomocou encyklopédií alebo internetu zistite, čo potrebuje.

Zistime to.

SVETLO veľa

TEPLO veľa

VODA málo

PÔDA málo

Doplňte do tabuľky vaše symboly starostlivosti. Rastlinu nakreslite alebo nalepte obrázok.

Čo sme sa naučili:

• Rastliny na svoj život potrebujú svetlo, teplo, vzduch, vodu a vhodnú pôdu.

• O rastliny sa musíme starať. Každá rastlina potrebuje na svoj rast iné podmienky.

Z čoho vlastne vznikne rastlina?

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Už vieme, že v jablku nájdeme semená.

Úlohy

Rastliny sa rozmnožujú semenami. Vyrastú z nich nové rastliny. Semená sú uložené v plodoch. V plode môže byť veľa semien alebo len jedno semeno. Niektoré semená chráni šťavnatá dužina, iné sú v suchých plodoch.

1. Poznáte plody, ktoré sú na obrázkoch? Ako sa volajú rastliny, z ktorých sú?

SEMENÁ p vali

2. V ktorých plodoch je len jedno semeno? Zakrúžkujte ich.

3. Pozorujte semená rastlín. Napíšte, ktoré semená ste pozorovali.

4. Vyberte si jedno z pozorovaných semien a nakreslite ho. Čo všetko ste o ňom zistili?

PLOD

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Nové rastliny nemusia vyrásť len zo semien. Niektoré dokážu vyrásť aj z časti koreňa, stonky alebo listu.

u Všetky rastliny rastú zo semien?

LIST VO VODE

VYRASTÚ KORENE

Iné rastliny vytvárajú poplazy. Sú to bočné stonky, na ktorých vyrastie nová rastlina. Tak sa rozmnožujú aj jahody.

Rozmnožovanie môže byť aj iné.

NOVÁ RASTLINA

Pokus – Rozmnožovanie africkej fialky (Saintpaulia)

• Poproste rodičov, aby vám odstrihli jeden list z fialky v kvetináči.

Pozorujte ho. Ako vyzerá? Akú ma farbu? Aký je na dotyk?

Svoje zistenia napíšte:

Predpoklad: List fialky bude mať korene o dni.

Skutočnosť: List fialky mal prvé korene o dni.

• Keď list pustí korene, zoberte kvetináč, pôdu a zasaďte ho. Pozorujte, čo sa stane. Svoje zistenia napíšte alebo nakreslite.

• List dajte do pohára s vodou. Napíšte, za koľko dní začnú rásť na stopke korene.

• Ako ste sa starali o fialku? Čo ste robili preto, aby rástla?

POPLAZ

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKO SA ROZMNOŽUJÚ RASTLINY

Ako sa dá pozorovať život rastlín?

Predstavím ti môjho uja, ktorý pracuje tu v botanickej záhrade.

Ty tu máš uja?

Bota... čo?

Laboratórium je miestnosť, v ktorej sú rôzne prístroje a zariadenia. Vedec, ktorý skúma rastliny, sa volá botanik. Botanik v laboratóriu zhromažďuje a overuje výsledky, ktoré získal pozorovaním a pokusmi. Potom môže vysvetliť, prečo a ako sa niektoré veci dejú.

Botanik, vedec, ktorý sa zaoberá rastlinami.

Áno, pracuje v laboratóriu. Je botanik. Ú 1 2

Dobrý deň

Máte to tu veľmi pekné.

Áno. To je Adam.

Poďte, ukážem vám laboratórium.

Oblečte si plášte. Bezpečnosť v laboratóriu je dôležitá.

Ahojte decká. Janka, to je tvoj kamarát?

Áno, skvelé.

Úlohy

1. Pomocou obrázka porozprávajte, čo všetko sa nachádza v laboratóriu.

2. Spoločne navrhnite detské laboratórium. Nakreslite, čo by v ňom malo byť. Pomôžte si vyhľadávaním informácií z internetu a encyklopédií.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Aby zo semena začala rásť nová rastlina, musí mať vhodné podmienky.

Semeno je suché a tvrdé. Chráni ho pevný obal, ktorý sa volá osemenie. V každom semene je malý zárodok. Ten je základom novej rastliny. Tvoria ho prvé listy, základ stonky a základ koreňa.

PLOD

FAZULE SEMENÁ

FAZULE

PRVÉ LISTY

Uhádnite, čo je najjednoduchšia pomôcka výskumníka.

ZÁKLAD

KOREŇA

OSEMENIE

ZÁKLAD STONKY

ST S ONK

3. Pozorujte semeno fazule. Nakreslite, čo ste videli.

K obrázku priraďte správne názvy. i. py

PRVÉ LISTY

ZÁKLAD KOREŇA ÁKL

KLÍČNE LISTY

Skúmavky. Mikroskop.

Semeno obsahuje aj výživné látky, ktoré rastlina na začiatku rastu potrebuje. Niektoré rastliny majú výživné látky uložené aj v klíčnych listoch. Ak má semeno dosť tepla a vlahy, začne sa meniť – klíčiť.

ZÁKLAD STONKY STO

OSEMENIE MENIE

KLÍČNE LISTY

Nie, nie. Obyčajná lupa.

Čo sme sa naučili:

Lupa? Veď tú mám aj doma.

No vidíš. A vieš aké veci sa s ňou dajú zistiť!

Poďme sa pozrieť napríklad na fazuľu.

Lupu sme už v škole používali.

• Ďalším životným prejavom rastlín je rozmnožovanie.

• Rastliny sa rozmnožujú semenami, ale aj odrezkami a poplazmi.

• Veda, ktorá sa zaoberá rastlinami, sa volá botanika.

• Človek, ktorý skúma rastliny, sa volá botanik.

• Výskumy sa robia aj v špeciálnych miestnostiach, ktoré nazývame laboratóriá.

• Aj fazuľa zo struku je semeno. Ak sa zasadí, môže z nej vyrásť nová rastlina.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

RASTLINY

Adam a Janka v laboratóriu pozorovali klíčiacu fazuľu. Semeno fazule najskôr prijíma vodu, nafúkne sa. Potom praskne a začne vyrastať koreň. Zahnutý výhonok začne rásť smerom nahor spolu s klíčnymi listami, ktoré majú veľkú zásobu výživných látok. Klíčne listy sa otvoria a začnú rásť prvé listy. Postupne, ako fazuľa rastie, zásoby v klíčnych listoch sa vyčerpajú a klíčne listy zoschnú.

Úloha

1. Na obrázkoch je klíčiaca fazuľa. Priraďte texty k obrázkom.

Zahnutý výhonok rastie smerom nahor.

Semeno fazule.

Osemenie praskne a začnú vyrastať korene.

Otvorené prvé listy.

Objavujú sa dva klíčne listy.

Listy sa zväčšujú.

Výhonok sa vyrovná.

Korene rastú smerom nadol. Stonka sa predlžuje.

Klíčne listy sa zmenšujú, zásobné látky sa vyčerpali.

Pokus – Ako klíči zo semena fazuľa?

Predpoklad: • Aký dlhý čas potrebuje fazuľa, aby vyklíčila?

Fazuľa vyklíči asi za

• Ako klíči?

Klíči listom.

• Kde sa stratí obal semena?

Obal semena sa

• Klíči jedným listom alebo hneď viacerými listami?

Klíči

Toto boli vaše predpoklady a teraz skúste zistiť, ako to bude naozaj. •

Čo nasleduje za čím? Svoje odpovede očíslujte do prázdnych štvorčekov.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

• Zoberte fazuľu a dajte ju na navlhčenú vatu do misky.

• Vyberte doma miesto, kde si misku uložíte.

• Každý deň fazuľu skontrolujte.

Musí byť stále vo vlhkom prostredí.

• Čo sa s ňou deje? Vaše zistenia každý deň zapisujte.

Skutočnosť:

1. deň:

2. deň:

• Ak už začala klíčiť, presaďte ju do kvetináča s pôdou a dajte ju na miesto, kde sa jej podľa vás bude dariť. Polievajte ju a starajte sa o ňu.

Naše zistenia:

Čo sme sa naučili:

• Pri klíčení semeno potrebuje vzduch, vodu a teplo.

Tak ako to dopadlo?

Svoje zistenia napíšte alebo nakreslite.

• Keď fazuľa klíči, najprv sa objaví malý koreň, ktorý rastie do zeme. Potom sa objaví výhonok s listami. Ten sa ťahá za svetlom. Nad zemou začnú rásť listy.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKÝ VÝZNAM MAJÚ SEMENÁ RASTLÍN

Semená sa musia dostať do pôdy, aby z nich mohli vyrásť nové rastliny. Za pôdou putujú rôznymi spôsobmi. Niektoré vypadnú z rastliny rovno na zem. Ďalšie odveje vietor. Iné odnesie voda, vtáky alebo iné zvieratá. Semená môžu mať rôzne pomôcky, ktoré im pomáhajú, aby sa dostali čo najďalej.

Úlohy

1. Porozprávajte pomocou obrázkov, čo pomáha semenám púpavy, borovice, javora a topoľa.

2. Vyberte zo semien tie, ktoré môže odniesť vietor. Zakrúžkujte ich.

3. Prineste si z vychádzky semená borovice alebo javora. Postavte sa na stoličku a pustite semená dole. Pozorujte ich. Napíšte alebo nakreslite, ako putujú na zem. ,

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Pokus – Čo sa stane so šiškou?

• Potrebujete dve zavreté šišky, podložku (tanierik), nádobu s vodou.

• Položte zavreté šišky na podložku a dajte ich do tepla (môžete ich položiť na teplý radiátor). Čo sa stane? Vytvorte si vlastné predpoklady. Pozorujte. Svoje zistenia zapíšte.

Predpoklad: stane sa

Skutočnosť: stalo sa

• Vložte jednu otvorenú šišku do nádoby s teplou vodou. Čo sa stane? Pozorujte. Porovnajte šišky a zistenia zapíšte.

Predpoklad: stane sa

Skutočnosť: stalo sa

Veľa semien je ukrytých vo vnútri šťavnatých plodov. Keď živočíchy zjedia plody, prehltnú s nimi aj semená. Tak sa spolu s trusom často dostanú veľmi ďaleko. Aj samotné semená sú výbornou potravou. Obsahujú zásobné látky pre mladú rastlinku, preto sú veľmi výživné. Niektoré plody majú drobné háčiky a ostne. Nimi sa zachytia o srsť zvierat alebo oblečenie. Môžu takto prejsť dlhú cestu.

4. Pomocou obrázkov porozprávajte, ako zvieratá pomáhajú rozširovať semená. Môžete použiť aj encyklopédie a internet.

Čo sme sa naučili:

Zdá sa, že zvieratá sú pre rastliny dôležité.

• Semená rozširuje vietor, voda, aj niektoré živočíchy.

• Semeno slúži na rozmnožovanie rastlín, prečkanie nepriaznivých období a tiež na rozšírenie druhu na väčšie vzdialenosti.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

Semená majú význam aj ako potrava pre človeka. Obsahujú výživné látky. Používajú sa priamo spracované semená alebo sa z nich získavajú látky na ďalšiu výrobu.

5. Pomocou obrázkov porozprávajte, ako sa zo pšenice vyrába chlieb.

Čo nám povedal ujo Jozef?

6. Porozmýšľajte a napíšte, na čo používame semená na obrázkoch.

Tvrdil, že semená majú dôležité miesto v našom živote.

ŠOŠOVICA MAK ORECHY KORENIE RYŽA BAVLNA

7. Pripravte si projekt na tému: NA ČO VŠETKO POTREBUJEME SEMENÁ.

Čo sme sa naučili:

• Semená slúžia ako potrava živočíchov a človeka.

• Spracované semená sa používajú na výrobu rôznych vecí.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKO RASTÚ RASTLINY

Urobme pokus s pestovaním fazule.

Budeme porovnávať naše pokusy.

A má všetko, čo potrebuje?

Moja fazuľa už rastie.

Nie je tu tma?

Adam, tak aké máš výsledky?

Moja fazuľa rastie akosi pomaly.

Čo potrebuje?

Moja fazuľa je na teplom mieste.

Má dostatok svetla a pravidelne ju polievam.

A ešte ako sa o ňu staráš?

Moja nemá veľa svetla a asi ju málo polievam.

Mamke tiež nerastú všetky kvety rovnako.

Áno, každá rastlina potrebuje na svoj rast niečo iné.

Rastliny na svoj rast potrebujú svetlo, teplo, vzduch, vodu a vhodnú pôdu.

Listami rastlina prijíma vzduch a svetlo. Vytvárajú sa v nich látky potrebné na rast. o. rast. sa v nic

Keď má rastlina dostatok vody, vzduchu a svetla, kvitne a vytvorí plody so semenami.

Korene rastú v pôde. Upevňujú rastlinu. Koreňmi rastlina prijíma z pôdy vodu.

V stonke prúdia živiny do koreňa a voda k listom.

Úlohy

1. Pripravte si v škole kútik živej prírody. Rastliny, ktoré zasadíte, spoločne pozorujte. Zistite, ako rastliny rastú a či majú na svoj rast vhodné podmienky.

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKO RASTÚ RASTLINY

Ak by sme zhromaždili veľa rôznych rastlín, dali ich na rovnaké miesto a rovnako sa o ne starali, určite by sme medzi nimi zistili rozdiely. To preto, lebo každá rastlina potrebuje niečo iné a darí sa jej v inom prostredí. Niektorá potrebuje viac vody, niektorá viac svetla alebo viac tepla a podobne. Ani rovnaká pôda nie je vhodná pre všetky rastliny. Niektoré potrebujú výživnejšiu pôdu, iným vyhovuje kamenistá. Rastliny majú svoje požiadavky. Potom nás odmenia krásou a spríjemňujú naše prostredie.

Pokus – Ako v rastline prúdi voda?

• Potrebujete dve vázičky a dva biele karafiáty, vodu, atrament.

Predpoklad:

Nakreslite, čo si myslíte, že sa stane.

Stane sa:

• Karafiáty dajte do vázičiek. Vodu v jednej vázičke sfarbite kvapkou atramentu. Čo sa stane? Vytvorte si vlastné predpoklady. Pozorujte. Svoje zistenia zapíšte.

Skutočnosť:

Nakreslite, čo sa v skutočnosti stalo.

Stalo sa:

2. Porovnajte rastliny na obrázku. Čo mohlo spôsobiť, že nevyzerajú rovnako?

VODA a ATRAMENT VODA a ATRAMENT

ČLOVEK A PRÍRODA – RASTLINY

AKO RASTÚ RASTLINY

Pokus – Koľko svetla potrebuje rastlina?

Rastliny na svoj rast potrebujú svetlo. Ale tak, ako každá rastlina potrebuje iné množstvo vody, rozdielny je aj príjem svetla.

• Potrebujete päť kvetináčov s miskami, päť lístkov fialky s korienkami, farebné fólie (zelenú, červenú, žltú), priehľadnú fóliu, pôdu.

• Do každého kvetináča zasaďte jeden zakorenený list fialky. Použite taký typ pôdy, aký fialka potrebuje. Štyri kvetináče prikryte rôznymi fóliami – prvý zelenou, druhý červenou, tretí žltou, štvrtý priehľadnou fóliou. Piaty kvetináč nechajte voľný. Do misiek pod kvetináčmi nalejte raz za týždeň rovnaké množstvo vody. Pozorujte jeden mesiac. Čo sa stane? Vytvorte si vlastné predpoklady. Napíšte svoje zistenia.

Predpoklad:

1. kvetináč:

2. kvetináč:

3. kvetináč:

4. kvetináč:

5. kvetináč:

Skutočnosť:

1. kvetináč:

2. kvetináč:

3. kvetináč:

4. kvetináč:

5. kvetináč:

Čo sme sa naučili:

• Ďalším životným prejavom rastlín je rast.

• Overiť rast rastlín môžeme jednoduchými pozorovaniami. Pozorovaním sa veľa naučíme.

• Rastliny na svoj rast potrebujú vhodné životné podmienky, svetlo, teplo, vzduch, vodu a pôdu. Listami prijímajú vzduch a svetlo, koreňmi vodu z pôdy. V stonke prúdia živiny a voda.

ČLOVEK A PRÍRODA –

Už dávno vieme, že prírodu delíme na živú a neživú.

Úlohy

Áno, živá prírodnina je napríklad:

1. Porozprávajte sa v triede o tom, prečo patrí napríklad vaše domáce zviera do živej a voda do neživej prírody.

yyjpy,p y

2. Vyberte a vyfarbite časti neživej prírody. Povedzte, prečo ste ich vybrali.

SLNEČNÉ SVETLO

TULIPÁN

KAMEŇ

VZDUCH

Živá a neživá príroda sa navzájom potrebujú.

Čo to znamená?

3. Vysvetlite Adamovi Jankine tvrdenie na príklade.

Tenká vrstva na povrchu Zeme, do ktorej rastliny zapúšťajú korene, sa nazýva pôda. Rastliny čerpajú z pôdy výživné látky. V pôde žije mnoho živočíchov.

y

4. Napíšte, čo obsahuje pôda na obrázku.

Pokus – Čo obsahuje pôda?

• Pripravte si trochu pôdy zo záhrady alebo školského dvora, pohár s vodou a lupu.

• Pôdu vysypte na biely papier. Pozorujte ju.

• Čo ste zistili? Napíšte, čo všetko vaša pôda obsahuje.

V pôde ťažko môžeme vidieť vzduch a vodu.

PIESOK

• Nasypte pôdu do pohára s vodou. Pozorujte.

• Čo vidíte? Unikajú bublinky? Napíšte, čo uniká z pôdy.

Ako by sa dalo zistiť, že je v pôde napríklad vzduch?

5. Pôda obsahuje zložky živej aj neživej prírody. Dopíšte, ktoré: ŽIVÁ NEŽIVÁ

Čo sme sa naučili:

• Pôda je najvrchnejšia vrstva našej Zeme.

• Obsahuje časti živej a neživej prírody, ako kamienky, hlina, piesok, voda, vzduch, malé živočíchy, korene rastlín a odumreté časti rastlín a živočíchov.

Vedela si, že kedysi

boli za bohatých ľudí považovaní tí, ktorí vlastnili veľa pôdy?

Úlohy

Áno, hovoril mi

o tom dedko. Jeho starí rodičia mali pole, pestovali obilie a zeleninu.

Pôda nie je všade rovnaká. U nás máme rôzne pôdy. V každej z nich majú rastliny iné podmienky. Najlepšie sa im darí v úrodnej pôde. Úrodnosť je cenná vlastnosť pôdy.

Je veľmi dôležité poznať vlastnosti pôdy, aby sme ju mohli správne využívať. Pôda sa ľahko znečistí, preto ju musíme chrániť.

1. Označte obrázky, na ktorých je podľa vás úrodná pôda. Povedzte, podľa čoho ste to zistili.

2. Kde môžete nájsť úrodnú pôdu? Napíšte čo najviac príkladov:

3. Na obrázkoch sú rôzne druhy pôd a ich vlastnosti. Podľa vlastností zakrúžkujte pôdu, ktorá má podľa vás najlepšiu úrodnosť.

PIESOČNATÁ

HLINITÁ

ÍLOVITÁ

• ľahká, sú v nej zrnká piesku

• dobre prepúšťa vodu

• jednoducho sa obrába

• rýchlo vysychá, prehrieva sa

• stredne ťažká

• nie je ani zrnitá, ani sa nelepí

• dá sa dobre obrábať, má dostatok živín a vody

• ťažká, málo sa zohrieva

• za sucha je tvrdá

• po daždi je mazľavá

• ťažko sa obrába

• obsahuje málo vzduchu

Akú farbu má úrodná pôda?

ÚRODNOS Ť A OCHRANA PÔDY

Hnedú, čiernu. Preto ju nazývame...

4. Priraďte šifry k písmenám a nájdete odpoveď.

5. Rozmýšľajte, čo sa deje s úrodnou pôdou na poli alebo v záhrade počas roka. Napíšte to alebo nakreslite:

Preto ju musíme chrániť. d j 4 5 Rýšľ

Úrodná pôda je vzácna. Nedá sa nahradiť.

6. Počas ktorého ročného obdobia človek s pôdou najviac pracuje?

Počas ktoréhho ročného obd

Čo sme sa naučili:

7. Porozprávajte, ako je ohrozená pôda na obrázkoch. Diskutujte v triede o tom, čo sa stane, ak nebudeme chrániť pôdu.

• Poznáme viac druhov pôd. Majú rozdielnu úrodnosť.

• Rastliny dobre rastú v úrodnej pôde.

• Pôdu musíme chrániť pred znečistením.

Čo si taká zamyslená, Janka?

Ako ti to ide?

Lúštim krížovku. u.

Pomôžeš mi?

Rozpúšťadlo, s ktorým sa denne stretávame na štyri písmená.

Hm, rozpúšťadlo?

Mohla by to byť voda.

Čo myslíte, má Adam pravdu? Overíme si to pomocou nasledujúceho pokusu. Skúsime vo vode rozpustiť látky, ktoré nájdeme aj doma.

Pokus – Rozpúšťanie látok vo vode

• Potrebujete 8 pohárov s vodou, cukor, soľ, ocot, múku, ryžu, olej, med a zrnkovú kávu.

• Do každého pohára nasypte alebo nalejte jednu látku.

• Najprv len pozorujte, čo sa v pohári deje. Potom vodu zamiešajte a ďalej pozorujte, čo sa deje. Výsledky pozorovania zapíšte krížikom do tabuľky:

cukorsoľocotmúkaryžaolejmed zrnková káva

Rozpustí sa Pláva na povrchu

Klesne na dno

Čo ste zistili? Diskutujte o výsledkoch. Napíšte krátke odpovede na otázky.

Ktoré látky sa rozpustili?

Ktoré látky sa nerozpustili?

Čo sa stalo, keď ste vodu so soľou v pohári nemiešali?

Čo sa stalo, keď ste vodu so soľou potom zamiešali?

Čo sa stalo, keď ste vodu s ryžou v pohári nemiešali, a potom, keď zamiešali?

ROZPÚŠ

Úlohy

ANIE LÁTOK VO VODE

VODE

A N I E L Á T O K V O V O D E

orej

rým toré toré

ýcheša-

Rozpúšťadlo je látka, v ktorej sa rozpúšťajú iné látky. Dobrým rozpúšťadlom je voda. Niektoré látky sa v nej rozpustia, niektoré nie. Rozpúšťanie môžeme urýchliť napríklad pohybom – miešaním alebo zohrievaním.

Oslaďme si čaj. Už sa môžem napiť, môj čaj vychladol.

1. Čo myslíte, rozpustí sa cukor v čaji skôr Janke alebo Adamovi?

Pokus – Ako teplota ovplyvňuje rozpúšťanie?

• Potrebujete jeden pohár so studenou a druhý s teplou vodou, dve kocky cukru.

Ja musím čakať, môj čaj je ešte horúci.

• Do každého pohára dajte jednu kocku cukru. Pozorujte. Svoje zistenia zapíšte.

Predpoklad: cukor sa skôr rozpustí v

Skutočnosť: cukor sa skôr rozpustil v

Čím môžete rozpúšťanie vo vode urýchliť?

Čo myslíte, prečo sa niektoré látky vo vode rozpustia a niektoré nie?

Každá látka sa skladá z drobných čiastočiek, ktoré voľným okom nevidíme. Čiastočky sú medzi sebou pospájané. Keď sa látka dostane do inej látky – rozpúšťadla, napríklad cukor do vody, čiastočky sa rozpoja a uvoľnia. Hovoríme, že cukor sa rozpustil. Niektoré látky však držia pevne pohromade – nerozpustia sa.

2. Uveďte príklady iných látok okrem vody:

Čo sme sa naučili:

• Rozpúšťadlo je látka, v ktorej sa rozpúšťajú iné látky.

• Voda je dobré rozpúšťadlo.

• Rozpúšťanie môžeme urýchliť, napríklad miešaním alebo zohrievaním.

Dnes ráno mi ocino robil čaj a vrecúško s čajom sa roztrhlo.

To sa niekedy stane.

Úlohy

Všetky čajové lístky plávali v šálke.

A čo si urobila?

Chcela som piť len čistý čaj, a preto som... ?

1. Napíšte, čo podľa vás Janka urobila, aby mohla vypiť čistý čaj. Ako odstránila lístky čaju z tekutiny?

Pokus – Filtrácia

• Budete filtrovať – oddeľovať hlinu zmiešanú s vodou.

• Potrebujete rôzne druhy filtrov. Filter je aj sitko, ktoré sa dalo použiť na oddelenie čajových lístkov od vody. Ďalej to môže byť napríklad piesok, drobné kamienky, papierový filter z kávovaru, hubka na riad, kúsok látky alebo obväzu, záclony.

• Na filtre potrebujete lievik, ktorý dáte do pohára. Lievik sa dá vyrobiť aj z plastovej fľaše. , k látk l bo obvä f

• Hlinu zmiešanú s vodou nalejte do jednotlivých lievikov s filtrom a pozorujte, čo sa deje. Môžete pracovať aj v skupinách.

• Zistite, ktorý filter vyčistil našu zmes –„hlinenú polievku“ najlepšie.

• Zapíšte poradie. K filtru, cez ktorý ste získali najčistejšiu vodu, priradíte číslo 1. Naopak, k filtru, cez ktorý pretiekla najšpinavšia voda, dáte číslo 6.

SITKO

PIESOK

DROBNÉ KAMIENKY (ŠTRK)

PAPIEROVÝ FILTER

HUBKA NA RIAD

KÚSOK LÁTKY

• Uvažujte, prečo bol filter číslo 1 najlepší?

• Pozorujte a napíšte, čo ostalo na filtri.

Zaujímavý pokus. Filter je pri filtrácii dôležitý.

• Porozmýšľajte, ako je to možné, že sa v pohári objavila skoro čistá voda?

Ak chceme oddeliť z vody nejaké tuhé látky, môžeme ju prefiltrovať. Zmes prelejeme cez filter, voda pretečie a zvyšok ostane na filtri. Získame tak čistejšiu vodu.

2. Vyberte z nasledujúcej skupiny slov tie, ktoré sa týkajú filtrácie. Zakrúžkujte ich.

VODA S HLINOU

Na dve zakrúžkované slová vymyslite vety: ELEKTRINA

Čo sme sa naučili:

• Filtráciou oddeľujeme vodu a nerozpustné tuhé látky. Voda pretečie cez filter a tuhé látky sa na ňom zachytia.

Aha, mláka!

Ráno bola na chodníku mláka po daždi. Keď som išla zo školy, už tam nebola.

To je jasné. Vyschla.

Ale čo to znamená?

Jednoducho sa vyparila.

Užvieteževodunájdeme naZemivtrochpodobáchPoz naZem známejuakokvapalinuparualeznám

Už viete, že vodu nájdeme na Zemi v troch podobách. Poznáme ju ako kvapalinu, paru alebo ľad (sneh). O podobe vody rozhoduje teplota. Keď je veľmi nízka – je zima, voda sa mení na ľad. Keď je naopak veľmi vysoká – je teplo, mení sa na vodnú paru – plyn.

Úlohy

1. Diskutujte v triede o tom, či má Adam pravdu.

2. Napíšte aspoň dve odpovede. Kde nájdete vodu ako kvapalinu?

Kde môžete vidieť vodu ako vodnú paru?

Kde nájdete vodu ako ľad či sneh?

To, že sa voda v mláke vyparila, vlastne znamená, že zmenila svoju podobu. Premenila sa z kvapaliny na plyn – paru.

Kde sa voda z mláky odparí rýchlejšie?

3. Pomôžete Janke? Spomeňte si, aké je počasie, keď naprší, vzniknú mláky a za krátky čas je na chodníku sucho. Diskutujte o tom v triede.