Helena Kopecká
Erika Muchová
Helena Kopecká
Erika MuchováSlovenské pedagogické nakladateľstvo pre ročník základnej školy a ročník gymnázia s osemročným štúdiom
Autorky © Mgr. Helena Kopecká
Mgr. Erika Muchová
Lektorovali: Mgr. Slavomír Lesňák
Mgr. Viera Minárová
Ilustrácie © akademická maliarka Táňa Žitňanová
Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.
Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2020/9899:4-A1001 ako didaktický prostriedok Občianska náuka pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom.
Schvaľovacia doložka nadobúda účinnosť 1. júla 2020 a má platnosť do 31. augusta 2025.
Tretie, prepracované vydanie, 2020
Učebnica je prepracovaná podľa aktuálne platného ŠVP.
Všetky práva vyhradené.
Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.
Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Technická redaktorka Daniela Schmidtová
Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o. Sasinkova 5, 811 08 Bratislava
Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica
ISBN 978-80-10-03866-4
Milé žiačky, milí žiaci, otvárate prepracovanú učebnicu občianskej náuky pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Uvedie vás do sveta ekonómie a financií. Poskytne vám základné poznatky z ekonómie a ekonomiky, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie ekonomických vzťahov v spoločnosti. Obsah sme aktualizovali v súlade s platným Štátnym vzdelávacím programom. Doplnili sme informácie o vzdelávaní, školskom systéme Slovenskej republiky a informácie, ako postupovať na začiatku procesu profesijnej orientácie.
Učivo sme rozdelili do troch tematických celkov.
I. tematický celok Ekonomický život v spoločnosti vám umožní pochopiť základné ekonomické pojmy a nájdete v ňom aj základné informácie o podnikaní.
II. tematický celok Finančná gramotnosť vychádza z Národného štandardu finančnej gramotnosti pre žiakov základnej školy. Pomôže vám zorientovať sa v oblasti fungovania bánk, poisťovní, sporiteľní, poznávať a uplatňovať svoje práva ako spotrebiteľa a získať zručnosti, ako hospodáriť s peniazmi v každodennom živote.
III. tematický celok Voľba povolania vás usmerní pri výbere povolania a pomôže vám orientovať sa v rôznych zdrojoch informácií, ktoré uľahčia vaše rozhodovanie.
Učebný text predstavuje učivo, ktoré si máte osvojiť. V úvode jednotlivých tém sú zvýraznené Kľúčové slová. Uvedomujeme si, že ekonomická problematika je pre vás nová a pomerne náročná, preto je učebný text prehľadne členený, doplnený grafmi, obrázkami, schémami, ktoré vám názorne priblížia preberané učivo.
Otázky za učebným textom sú formulované tak, aby vám pomohli zistiť, ako ste učivo pochopili. Súčasťou každej témy sú Úlohy a námety. Majú rozličný stupeň náročnosti. Môžete ich riešiť samostatne, v skupine so spolužiakmi alebo s učiteľmi. Vytvárajú priestor na vašu tvorivosť a schopnosť využiť poznatky v konkrétnych životných situáciách. Zhrnutie vám pomôže pri opakovaní a upevňovaní prebratého učiva.
V Slovníku sa stretnete s novými pojmami. V rubrike Zaujalo nás nájdete doplňujúce informácie k daným témam, ktoré možno využiť ako motiváciu k učeniu, ako podnet na samostatnú prácu alebo prehĺbenie učiva.
V testových úlohách si môžete overiť úroveň zvládnutých vedomostí a zručností.
Prajeme vám veľa chuti do objavovania sveta ekonómie a financií.
Autorky
Tematický celok
Ekonomický život v spoločnosti
Základné pojmy
1. Potreby a statky / 5
2. Výrobný proces / 7
3. Ekonómia a ekonomika / 10
4. Základné ekonomické otázky / 12
5. Typy ekonomík / 15
6. Trhový mechanizmus / 19
Samotestovacie úlohy / 22
Základné formy podnikania
7. Podnik a podnikanie / 24
8. Hospodárenie podniku / 26
9. Právne formy podnikania / 29
10. Ako sa stať podnikateľom / 32
11. Spotreba a spotrebiteľ / 35
12. Ochrana spotrebiteľa / 38
13. Vplyv reklamy na spotrebiteľov / 39
14. Práva spotrebiteľa v Európskej únii / 41
Tematický celok
Finančná gramotnosť
15. Peniaze a funkcie peňazí / 43
16. Euro v Slovenskej republike / 45
17. Banky a sporiteľne / 48
18. Produkty a služby bánk / 51
19. Sporenie / 53
20. Poisťovne / 55
21. Druhy poistenia / 58
22. Osobné financie / 60
23. Hospodárenie v domácnosti / 62
24. Štátny rozpočet / 65
25. Dane a daňová sústava / 67
Samotestovacie úlohy / 69
Test finančnej gramotnosti / 70
Príloha (Spotrebiteľské bingo) / 71
Tematický celok
Voľba povolania
1. Vzdelanie ako hodnota / 72
2. Školský systém Slovenskej republiky / 73
3. Profesijná orientácia / 76
4. Kam na strednú školu? / 79
1. Potreby a statky
Kľúčové slová: potreby, základné potreby, vyššie potreby, statky, voľné statky, ekonomické (vzácne) statky, hmotné a nehmotné statky
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo všetko potrebujete pre život? Pravdepodobne by toho bolo veľmi veľa. Čo sú vlastne potreby?
Potreby a ich usPokojovanie
Potreba je pocit nedostatku. Počas svojho života každý z nás pociťuje množstvo rozmanitých potrieb, napr. potrebu jesť, piť, oddychovať, komunikovať, vzdelávať sa.
S vývojom ľudskej spoločnosti sa vyvíjajú aj potreby. Niektoré zanikajú, ale súčasne vzniká množstvo nových potrieb (potreba kultúrneho vyžitia, zateplenia domu, komunikácie cez internet atď.).
základné (primárne)
vyššie (sekundárne)
Potreby delíme na:
■ základné (primárne) – nevyhnutné pre život: potreba vody, potravy, odievania, bývania a ďalšie;
■ vyššie (sekundárne) – bez ich uspokojenia sa človek zaobíde, ale sú dôležité pre jeho ďalší rozvoj, napr. potreba vlastniť auto, mať priateľov, ísť na koncert.
Cieľom každej ľudskej činnosti je snaha uspokojiť nejakú potrebu, odstrániť nedostatok
Keďže ľudia nemajú rovnaké možnosti, nemôžu svoje potreby uspokojovať rovnako. Niektorí uspokoja len svoje základné potreby (jedlo, oblečenie, bývanie), iní majú autá, chodia na dovolenky a podobne. Ľudia nepociťujú potreby rovnako, uspokojujú ich podľa vlastného poradia dôležitosti. Niekto dá prednosť peknému zariadeniu domu, iný vzdelávaniu, nákupu kníh.
statky
Na uspokojovanie potrieb slúžia statky. Statok je každá užitočná vec, ktorá uspokojuje nejaké ľudské potreby. Poznáme rôzne druhy statkov.
voľné statky
Z hľadiska dostupnosti
Z hľadiska formy
ekonomické (vzácne) statky
hmotné statky
nehmotné statky
Z hľadiska dostupnosti rozlišujeme:
■ voľné statky – nachádzajú sa v neobmedzenom množstve v prírode a sú každému dostupné (voda riek, morí, vzduch, lesné plody a pod.);
■ ekonomické (vzácne) – je ich obmedzené množstvo a sú zväčša vytvorené človekom, musia sa vyrábať. Ich ekonomická vzácnosť vyplýva nielen z ich obmedzeného množstva, ale aj z ich užitočnosti, lebo uspokojujú určité potreby (chlieb, dom, obuv).
Z hľadiska formy rozlišujeme:
■ hmotné statky – získavajú sa z prírody alebo sa vyrábajú (nerastné suroviny, školská lavica, chata, kniha, zubná kefka);
■ nehmotné statky – slnečné žiarenie (výsledok prírodného procesu) alebo služby (oprava obuvi, sťahovacia služba, kozmetika, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť).
Ľudia nemôžu úplne uspokojiť všetky svoje potreby, lebo väčšinu statkov, ktoré potrebujú, tvoria ekonomické čiže vzácne statky. Preto sa musia rozhodovať, ktoré z nich si vyberú a ktorých sa musia vzdať. Racionálne sa rozhodujúci ľudia si zo všetkých statkov vyberajú tak, aby dosiahli maximálne uspokojenie.
Potreby sú základom akejkoľvek ľudskej činnosti. Znamenajú pocit nedostatku. Na ich uspokojenie slúžia statky. Ekonomické statky sú vzácne, lebo ich je nedostatok, existujú v obmedzenom množstve a musíme ich vyrábať. Potreby si ľudia uspokojujú podľa vlastnej hierarchie – poradia dôležitosti, aké im pripisujú.
Slovník
racionálny – rozumový, hospodárny, účelný hierarchia – odstupňované usporiadanie, poradie priorita – prvé, prednostné miesto
Otázky
1. Čo sú potreby? Uveďte príklady.
2. Ako a čím sa líšia potreby dnešných ľudí od potrieb ľudí v praveku?
3. Čo sú statky? Aké druhy statkov poznáte?
4. Od čoho závisí uspokojovanie ľudských potrieb?
Úlohy a námety
1. Samostatne premýšľajte, aké sú vaše potreby.
a) Do zošita alebo do pracovného listu zapíšte 9 potrieb, ktoré považujete za najdôležitejšie.
b) Vytvorte skupiny a rozhodnite, ako potreby zoradíte podľa dôležitosti na základe nasledujúcej schémy: v prvom riadku bude najdôležitejšia potreba, nasledujú dve veľmi dôležité, potom tri dôležité, dve menej dôležité a v poslednom riadku jedna najmenej dôležitá.
c) Zástupcovia jednotlivých skupín oboznámia spolužiakov so svojím zaradením potrieb a zdôvodnia svoje rozhodnutie.
2. Pokúste sa roztriediť zobrazené statky na voľné, vzácne, hmotné a nehmotné. Svoje rozhodnutie zdôvodnite.
nerasty dopravný systém toky riek cesty
potraviny lesné plody pôda sťahovacia služba
slnečné žiarenie lavička v parku zdravotná starostlivosť chladnička
Zaujalo nás
Americký psychológ A. Maslow vypracoval pyramídu ľudských potrieb. Spočíva v ich hierarchickom usporiadaní: čím nižšie sa nachádzajú v pyramíde, tým vyššiu majú prioritu – tým sú dôležitejšie.
Maslowova pyramída potrieb
Potreba sebarealizácie
Potreba uznania, úcty
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
Potreba bezpečia a istoty
Základné fyziologické potreby
2. Výrobný proces
Kľúčové slová: vstupy, výrobné faktory (činitele), prírodné zdroje, práca, kapitál, výstupy, výrobky, služby, reprodukcia, alternatívne využívanie zdrojov
Už vieme, že väčšinu vzácnych (ekonomických) statkov na uspokojovanie svojich potrieb musí človek produkovať – vyrábať
Výroba je činnosť, ktorou sa výrobné faktory (vstupy) premieňajú vo výrobnom procese na užitočné výrobky a služby
Predstavte si krajčírsku dielňu. Na ušitie spoločenských šiat potrebujeme látku, nite, gombíky, nožnice, šijacie aj žehliace stroje, elektrickú energiu a prácu krajčírky. Výsledkom vstupov a práce budú spoločenské šaty.
Vstupy, výrobné faktory
pôda a prírodné zdroje
Výstupy
Výroba výrobky práca služby kapitál
vstuPy do výroby
Každá výroba si vyžaduje určité výrobné faktory – vstupy do výroby. Sú to všetky statky, ktoré sa využívajú vo výrobných procesoch. Všetky vstupy do výroby sa nazývajú aj výrobné činitele. Môžeme ich rozdeliť do 3 skupín.
1. Pôda a prírodné zdroje – všetko to, čo človek získava z prírody, napr. prírodné bohatstvo, vzduch, voda.
2. Práca – cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená v procese výroby.
Prírodné zdroje a práca nie sú výsledkom výroby, nazývame ich prvotné výrobné faktory.
3. Kapitál – fyzický kapitál: tvoria ho statky, ktoré boli vyrobené na to, aby sa ďalej používali vo výrobe (stroje, zariadenia, budovy, počítače);
– finančný kapitál: sú to peniaze, za ktoré možno kúpiť nové výrobné haly, materiál na výrobu. Množstvo kapitálu nie je obmedzené.
Výrobné faktory nie sú nekonečné, preto sú vzácne. Ekonomická vzácnosť výrobných faktorov spôsobuje, že spoločnosť sa musí rozhodovať, ako ich efektívne využiť, aby sa vyrábali potrebné výrobky a služby.
Výrobné faktory možno využiť na rôzne účely – vyrobiť z nich rôzne druhy výrobkov. Ide o alternatívne využívanie zdrojov. Napríklad drevo môžeme použiť ako palivo, môžeme z neho vyrobiť nábytok, papier a podobne.
výstuPy z výroby
Výstupmi z výroby sú výrobky a služby.
1. Výrobok je hmotný ekonomický statok určený na spotrebu (obuv, odev, potraviny) alebo na ďalšiu výrobu (automatická linka v pekárni).
2. Služby sú nehmotné ekonomické statky, ktoré svojou činnosťou, svojím priebehom uspokojujú ľudské potreby (divadelné predstavenie, servis počítačovej techniky, krajčírstvo).
Výrobky a služby, ktoré sa kupujú a predávajú na trhu, sa stávajú tovarom.
Keďže potreby ľudí treba uspokojovať nepretržite (jesť musíme každý deň), musí sa aj výroba neustále opakovať. Tento sústavný výrobný proces nazývame reprodukcia
Výroba je činnosť ľudí, ktorej cieľom je produkovať výrobky a služby na uspokojovanie potrieb. Vstupmi do výroby sú prírodné zdroje, práca a kapitál. Pôda a prírodné zdroje nie sú výsledkom predchádzajúcej výroby. Práca súvisí s ľuďmi, s ich schopnosťou a ochotou pracovať. Kapitál je výsledok výrobného procesu. Výrobné faktory majú alternatívne použitie. Výstupom výroby sú výrobky alebo služby. Opakujúca sa výroba sa nazýva reprodukcia.
Slovník
produkovať – vyrábať materiálne statky určené na spotrebu efektívnosť – hospodárnosť, maximálne využitie zdrojov, prínos faktor – činiteľ alternatívny – pripúšťajúci výber, voľbu
Otázky
1. Vysvetlite, aký je rozdiel medzi službou, statkom, výrobkom a tovarom.
2. Opíšte výrobný proces, jeho vstupy a výstupy.
3. Vysvetlite, čo znamená ekonomická vzácnosť výrobných faktorov.
1. Príkladom jednoduchého výrobného procesu môže byť príprava palaciniek. Opíšte postup pri príprave tejto pochúťky z pohľadu výrobných faktorov a pomenujte jednotlivé fázy výrobného procesu. Pomôže vám tabuľka na predchádzajúcej strane a tieto obrázky.
2. Uveďte ďalšie príklady výrobných procesov a určte ich vstupy do výroby a výstupy z výroby. Pomôže vám nasledujúca ukážka.
Krajčírstvo: výrobný proces – vstupy do výroby a výstupy z výroby
Vstupy do výroby
Výstupy z výroby
3. V ktorom z uvedených prípadov ľudská činnosť predstavuje prácu ako výrobný faktor?
a) Učiteľ číta odborný časopis s cieľom nájsť aktuálne informácie.
b) Listovanie bulvárneho časopisu počas oddychu.
c) Učiteľka v materskej škole sa hrá s deťmi.
Zaujalo nás
Udržateľná výroba sa sústreďuje na zníženie vplyvu výrobných procesov na životné prostredie.
Výrobné procesy by mali fungovať tak, aby čo najmenej znečisťovali životné prostredie. Jedným zo spôsobov ako šetriť prírodné zdroje, ovzdušie, vodu je predlžovať životnosť výrobkov, zaviesť ekologickú výrobu (napr. igelitové nákupné tašky z recyklovateľného materiálu), zaviesť nové technológie na využívanie odpadov ako druhotných surovín, znižovať spotrebu energií vo výrobnom procese, vyrábať energeticky menej náročné spotrebiče. Štát stanovuje poplatky za znečisťovanie životného prostredia.
Kľúčové slová: ekonómia, ekonomika, mikroekonómia, makroekonómia, vzácnosť zdrojov
So základmi ekonómie sa každodenne stretávate už vo svojich rodinách a domácnostiach, v ktorých žijete. Vaši rodičia denne zabezpečujú potreby celej rodiny, keď nakupujú potraviny, obuv, odev, platia účty za byt, elektrinu a podobne.
ekonómia
Už v starovekom Grécku sa učenci zamýšľali nad otázkami hospodárenia v domácnosti, ako aj v štáte. Slovo ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia (oikos – dom a nomos – zákon), čo v preklade znamená domáce hospodárenie alebo správa domácnosti. Ekonómia ako veda vznikla v druhej polovici 18. storočia. Za zakladateľa sa pokladá anglický ekonóm Adam Smith.
Z predchádzajúceho učiva už viete, že zdroje (pôda, voda, suroviny, peniaze a pod.) na uspokojovanie potrieb sú obmedzené. Preto sa jednotlivci, podnikatelia aj celá spoločnosť musia neustále rozhodovať, na čo vzácne zdroje použijú a ktoré svoje potreby uspokoja. Napríklad ak máte 200 €, môžete si za ne kúpiť bicykel alebo lyže, ale nemôžete mať oboje naraz. Takisto spoločnosť musí rozhodovať, ako efektívne využiť výrobné faktory, aby bol dostatok potravín, aby fungovalo zdravotníctvo, školstvo. Tento problém vzácnosti zdrojov platí všade a jeho riešením sa zaoberá ekonómia.
Ekonómia je veda, ktorá skúma, akým spôsobom spoločnosť používa vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva. Ekonómia sa teda zaoberá rozhodovaním iba o vzácnych zdrojoch, lebo tieto zdroje na uspokojovanie potrieb sú obmedzené.
Najjednoduchšou definíciou ekonómie je, že je to veda o ekonomike (hospodárstve). mikroekonómia a makroekonómia
Ekonómia sa neskôr rozčlenila na dve časti: mikroekonómiu a makroekonómiu.
Mikroekonómia (mikro – malý) skúma správanie jednotlivcov (spotrebiteľov) a výrobcov (podnikov) na trhu. Odpovedá napríklad na otázky: Prečo jednotlivci uprednostňujú niektoré tovary? Ako sa rozhodujú pri kúpe tovarov? Prečo podniky ponúkajú určitý druh tovarov? Ako sa určujú ceny jednotlivých tovarov?
Makroekonómia (makro – veľký) sa zaoberá fungovaním ekonomiky ako celku. Odpovedá na otázky: Ako riešiť nezamestnanosť v celej spoločnosti? Koľko výrobkov sa vyrába a predáva v celom hospodárstve? Čo je príčinou zvyšovania cien? Aké tovary vyvážame do krajín
Európskej únie? Aké výrobky dovážame?
ekonomika
Ekonomika je hospodárska činnosť ľudí. Zahrnuje výrobu statkov a služieb a ich rozdeľovanie, výmenu a spotrebu. Cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby spoločnosti. Každá ekonomika musí riešiť tri základné ekonomické otázky: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? Podrobnejšie sa nimi budeme zaoberať v nasledujúcej téme. Ekonómia a ekonomika spolu úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú.
Vzťah ekonómie a ekonomiky
teoreticky skúma využívanie a rozdeľovanie vzácnych zdrojov ekonómia ekonomika teória hospodárska činnosť teoretické poznatky prakticky využíva v hospodárskej činnosti (praxi)
Ekonómia je veda, ktorá skúma, akým spôsobom spoločnosť používa vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny obyvateľstva. Zaoberá sa rozhodovaním iba o vzácnych zdrojoch. Ekonómiu členíme na mikroekonómiu a makroekonómiu. Mikroekonómia skúma správanie jednotlivcov (spotrebiteľov) a výrobcov (podnikov) na trhu. Makroekonómia sa zaoberá fungovaním ekonomiky ako celku. Ekonomické vedomosti nám pomáhajú riešiť problémy každodenného života.
Slovník
vzácnosť – pojem zahrnuje obmedzenosť zdrojov, nedostatok a ich užitočnosť, efektívne využitie Otázky
1. Vlastnými slovami vysvetlite, čo skúma ekonómia.
2. Prečo sa ekonómia zaoberá rozhodovaním len o vzácnych statkoch?
3. Čo skúma mikroekonómia a makroekonómia?
Úlohy a námety
1. Učiteľ napíše do stredu tabule pojem ekonómia (pozri schému). To isté urobia žiaci do svojich zošitov (prípadne na papier). Úlohou žiakov je voľne napísať a zakrúžkovať všetko, čo im pri téme ekonómia napadne (napr. potraviny, kino, tovar, obchod). Keď jednotliví žiaci dokončia svoju úlohu (asi 4 – 5 minút), zapíšu si na okraj papiera počet zhromaždených poznatkov. Potom urobíme záverečný súhrn jednotlivých pojmov na tabuľu. Jeden žiak prečíta všetko, čo má k danej téme zapísané vo svojom zošite. Učiteľ to zapisuje do schémy na tabuľu. Ostatní žiaci dopĺňajú ďalšie pojmy, ktoré si zapísali do svojich zošitov.
Aristoteles (384 – 332 pred Kr.)
Veľkým prínosom je jeho myšlienka, že podstatou ekonomickej činnosti je produkcia a výmena tovarov s cieľom uspokojiť ľudské potreby. Pod pojmom ekonomika rozumel hospodársku činnosť, pomocou ktorej sa uspokojujú potreby človeka.
Adam Smith (1723 – 1790)
V roku 1776 publikoval svoje dielo
Bohatstvo národov, ktoré je základom vzniku modernej ekonómie. Za základ fungovania ekonomiky považoval slobodu človeka, vlastníctva a podnikania. Adam Smith je autorom myšlienky o „neviditeľnej ruke trhu“. To znamená, že väčšina ekonomických otázok sa rieši prostredníctvom trhu. Na trhu sa stretávajú výrobcovia a spotrebitelia a určujú ceny tovarov. Výrobcovia dodávajú na trh potrebné tovary a spotrebitelia ich podľa svojich možností kupujú. Všetky tieto činnosti prebiehajú bez akéhokoľvek centrálneho riadenia štátu. Napriek tomu fungujú tak presne, akoby ich riadila nejaká neviditeľná ruka.
2. Ktoré z uvedených ekonomických problémov skúma mikroekonómia a ktoré makroekonómia?
a) nezamestnanosť
b) spotreba domácnosti
c) hospodárenie malého podniku
d) hospodárstvo Európskej únie
e) zvyšovanie cien potravín
3. Inými slovami vysvetlite myšlienku Adama Smitha o „neviditeľnej ruke trhu“.
Pojem ekonomika je synonymom slova hospodárstvo. Z toho vyplýva, že: ekonomika štátu znamená národné hospodárstvo, podniková ekonomika znamená podnikové hospodárstvo, hospodárenie domácnosti môžeme pomenovať ako ekonomika domácnosti
Kľúčové slová: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? efektívnosť
Každá ekonomika, podnikateľ, firma aj jednotlivec musia riešiť tri základné ekonomické otázky: Čo vyrábať?
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
Pri riešení týchto otázok pomáha ekonómia.
Čo vyrábať?
Odpovedať na túto otázku znamená určiť, – aké druhy výrobkov treba vyrábať a v akom množstve;
■ Budeme vyrábať viac potravín alebo počítačov, viac bežných alebo luxusných tovarov?
■ Máme vyrábať menej kvalitných riflí a viac lacných nohavíc?
■ Treba vyrábať spotrebné statky (mobily, bicykle, tričká) alebo stavať diaľnice?
– v akom čase vyrábať.
■ Budeme vyrábať zimné tovary v zime alebo už v lete?
■ Kedy začneme vyrábať vianočné ozdoby a kedy veľkonočné vajíčka?
Najjednoduchšie by bolo, keby spoločnosť mohla vyrábať všetky tovary, ktoré ľudia potrebujú, a v takom množstve, aby uspokojila všetky ich potreby. Už vieme, že to nie je možné, lebo výrobné zdroje spoločnosti sú obmedzené. Preto sa musíme neustále rozhodovať. ako vyrábať?
V spoločnosti to znamená rozhodnúť,
– kto bude vyrábať a s akými zdrojmi;
■ Budú vyrábať štátne, súkromné či družstevné podniky?
■ Pôjde o malé podniky alebo veľké podniky?
■ Z čoho sa bude vyrábať elektrina? Z uhlia, vody, atómovej energie alebo pomocou slnka a vetra?
■ Aké materiály sa budú využívať? Prírodné alebo umelé (syntetické) látky?
– s akou technikou a akými technologickými postupmi.
■ Kúpime modernejšie stroje alebo budeme vyrábať ručne?
■ Využijeme modernejšie technologické postupy alebo doterajšie?
Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá. Je potrebné hľadať správne celospoločenské rozhodnutia. Najdôležitejšie je vyrábať tak, aby sa dosiahla najvyššia efektívnosť pri výrobe výrobkov. Efektívnosť znamená maximálne využívať zdroje, neplytvať (napríklad aby bol pri výrobe nábytku, obuvi čo najmenší odpad, prípadne vyriešiť, ako možno odpad využiť).
Pre koho vyrábať?
Znamená určiť, – kto bude spotrebiteľ, ako sa rozdelia výsledky výroby.
■ Bude sa rozdeľovať všetkým rovnako alebo podľa výšky príjmov?
■ Ako rozdeliť produkty výroby medzi domácnosti a firmy?
■ Chceme, aby viac zarábali vysoko vzdelaní ľudia alebo pracujúci s najnižším vzdelaním?
■ Majú sa mať dobre aj ľudia, ktorí odmietajú pracovať?
Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky treba zohľadňovať aj to, aby jednotlivé skupiny obyvateľstva dosiahli primeranú životnú úroveň, ako aj dopad na životné prostredie.
Zhrnutie
Základné ekonomické otázky Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? musí riešiť každá spoločnosť, všetci malí výrobcovia, veľké firmy aj jednotlivci. Keďže výrobné zdroje spoločnosti sú obmedzené, je ich nedostatok, musíme sa neustále rozhodovať, ktoré potreby uspokojíme, aby úžitok bol čo najväčší. O efektívnom využívaní zdrojov hovoríme vtedy, ak sú maximálne využité všetky zdroje, neexistujú žiadne straty.
Slovník
životná úroveň – pojem vyjadruje úroveň výživy, bývania, odievania, vybavenosť domácnosti, úroveň zdravotníctva, školstva, kultúrnych zariadení a i.; vyjadruje aj množstvo a druh vynaloženej práce, pracovné prostredie, prírodné prostredie, možnosti využívania voľného času
Otázky
1. Čo vyjadrujú tri základné ekonomické otázky?
2. Zdôvodnite, prečo každá ekonomika musí riešiť tri základné ekonomické otázky.
3. Čo je efektívnosť? Uveďte príklady efektívneho a neefektívneho hospodárenia z vášho okolia.
4. Je hospodárenie vašej rodiny efektívne? Ako by sa dalo zefektívniť?
1. Ján Botaska je súkromný podnikateľ. Jeho firma vyrába obuv. Ktorými základnými problémami sa musí zaoberať? Pomôžte pánovi Botaskovi s riešením základných ekonomických otázok. Pracujte s obrázkami.
Čo vyrábať?
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
Čo vyrábať?
Ako vyrábať?
2. Ako vyriešite tri ekonomické otázky Čo? Ako? Pre koho? pri obstarávaní darčekov na Vianoce pre sestru/brata, mamu, otca, keď máte k dispozícii 10 €.
3. Tri ekonomické otázky musí zodpovedať každá spoločnosť, od najrozvinutejšej až po najmenej rozvinutú. Rozdeľte sa do skupín. Každá skupina bude riešiť základné ekonomické otázky v jednotlivých typoch spoločnosti. Využite poznatky z geografie a dejepisu. Typy spoločnosti
1. praveká spoločnosť
2. Indiáni
3. africké kmene
4. stredoveká spoločnosť
5. obyvatelia Aljašky
6. vyspelá spoločnosť 21. storočia
Zaujalo nás
Rok 2015 bol rekordný v počte extrémne chudobných ľudí. Ich počet dosiahol neuveriteľných
736 miliónov. Do kategórie extrémne chudobných sa zaraďujú ľudia, ktorí musia denne vyžiť z menej ako 1,66 € (1,9 dolára). Svetová banka sa snaží voči tejto skutočnosti zakročiť.
Vytvorila plán, pomocou ktorého chce do roku 2030 znížiť ich počet na menej ako tri percentá. V roku 2015 viac ako štvrtina svetovej populácie musela prežiť iba z 2,79 € (3,20 dolára)
na deň a takmer polovica sveta žila iba zo 4,8 € (5,50 dolára) na deň.
(Zdroj: https://www.interez.sk)
Kľúčové slová: príkazová ekonomika, trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika, vlastníctvo
Niektoré ekonomiky riešia tri základné otázky príkazmi, iné prostredníctvom trhu alebo kombináciou oboch prvkov. Na základe toho rozlišujeme tieto typy ekonomík.
Typy ekonomík
Trhová Príkazová Zmiešaná
Vznik – 17. až 18. storočie v západnej Európe
– prevláda v 19. storočí
Znaky – prevláda súkromné vlastníctvo
– trhový mechanizmus
– sloboda podnikania
– existuje konkurencia
– 20. roky 20. storočia v ZSSR
– po 2. svetovej vojne v krajinách strednej a východnej Európy, Čína, Sev. Kórea, Kuba, sev. Vietnam, Mongolsko
– prevláda štátne vlastníctvo
– centrálne plánovanie
– centrálne stanovené ceny, mzdy
– neexistuje konkurencia
– prelom 19. a 20. storočia, rozšírená po svetovej hospodárskej kríze (1929 – 1933)
– v súčasnosti existuje v krajinách EÚ, USA, Japonsku, vo väčšine krajín sveta
– rôzne formy vlastníctva, prevláda súkromné vlastníctvo
– slobodné podnikanie
– trhový mechanizmus
– existuje konkurencia
– obmedzené zásahy štátu do ekonomiky
Kto rieši základné ekonomické otázky
Trhová ekonomika
V trhovej ekonomike základné ekonomické otázky rieši trh. Trhová ekonomika funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, t. j. procesu, v ktorom vstupujú do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt a výsledkom je trhová cena. (Trhový mechanizmus podrobne rozoberieme
v nasledujúcej téme.) Sloboda podnikania znamená, že jednotlivci môžu zakladať nové podniky alebo ukončiť činnosť existujúcich podnikov.
Ako rieši trhová ekonomika tri základné ekonomické otázky?
■ Čo vyrábať – určujú spotrebitelia. Od nich závisí, ktoré tovary kúpia a ktoré nie.
■ Ako vyrábať – rozhoduje konkurencia (súťaživosť) medzi výrobcami rovnakých tovarov. Ten výrobca, ktorý dokáže vyrábať kvalitnejšie a lacnejšie, vytlačí konkurenta z trhu.
■ Pre koho vyrábať – rieši trh prostredníctvom ponuky a dopytu. Závisí to aj od príjmov spotrebiteľov a od cien tovarov a služieb. Vyrába sa pre toho, kto má peniaze na nákup vyrobeného tovaru.
Medzi nedostatky trhovej ekonomiky patrí nezamestnanosť, nestabilita cien, veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými, nezáujem o ochranu životného prostredia (o to, aký dopad má výroba na životné prostredie).
Príkazová ekonomika
V príkazovej ekonomike odpovede na základné ekonomické otázky dáva štát Centrálne plánovanie znamená, že štát prikazuje podnikom, čo a ako budú vyrábať. Existuje centrálny plán (napríklad tzv. päťročnice), prostredníctvom ktorého štát rieši tri základné ekonomické otázky. V centrálnom pláne je určené, čo sa má vyrábať, z akých zdrojov, akou technológiou. Štát centrálne určuje mzdy aj ceny všetkých tovarov. Napríklad v období príkazovej ekonomiky bola cena litra mlieka v každom obchode na celom Slovensku rovnaká a nemenila sa aj 10 rokov.
Ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýbal a iný, nepotrebný tovar sa hromadil, lebo ho nikto nekupoval. Ľudia sa nemohli slobodne rozhodovať, čo znižovalo ich ochotu pracovať, produkovať a inovovať.
zmiešaná ekonomika
Zmiešaná ekonomika je vyšším typom ekonomiky. Využíva všetky znaky trhovej ekonomiky, ale aj obmedzené zásahy štátu do ekonomiky. Jej základom je trhový mechanizmus. Keďže trhový mechanizmus nie je dokonalý, nie je schopný vyriešiť všetky problémy ekonomiky, musí zasahovať štát.
Štát prijíma právne predpisy (zákony, vládne nariadenia), stará sa o zdravotníctvo, školstvo, políciu, armádu, zásobovanie energiou, ochraňuje zdravotne postihnutých, starých ľudí, určuje životné minimum, minimálnu mzdu, podporu v nezamestnanosti a podobne. Veľkú pozornosť musí venovať aj ochrane životného prostredia. V praxi sa takýto typ ekonomiky zjednodušene označuje tiež ako „trhová“ ekonomika.
Ekonomika Slovenskej republiky sa po roku 1989 postupne zmenila z príkazovej ekonomiky na zmiešanú ekonomiku. vlastníctvo
Vlastníctvo znamená mať majetok, t. j. vlastniť dom, auto, firmu, pozemky a podobne. Vlastníctvo má rôzne formy, ktoré znázorňuje schéma.
Vlastníctvo
súkromné štátne družstevné obecné/mestské