Daniela Ďurajková
Dáša Vargová
OBČIANSKA NÁUKA
pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom
Slovenské pedagogické nakladateľstvo
1
Autorky © PhDr. Daniela Ďurajková
PhDr. Dáša Vargová, CSc. Lektorovali: PaedDr. Peter Kaplán
Mgr. Peter Štefík
Ilustrácie: www.shutterstock.com
Grafický dizajn a obálka © SPN – Mladé letá, s. r. o.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo pod č. 2023/10307:7-C2901 edukačnú publikáciu Občianska náuka pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Doložka nadobúda účinnosť 14. augusta 2023 a má platnosť do 31. augusta 2026.
Piate, prepracované vydanie, 2024
Učebnica je prepracovaná podľa aktuálne platného ŠVP.
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.
ISBN 978-80-10-04268-5
Úvod / 4
I. ŠTÁT
Štát – jeho podstata a znaky / 6
Funkcie štátu / 9
Formy vlády / 11
Ústava Slovenskej republiky / 14
Deľba štátnej moci / 16
Zákonodarná moc / 18
Demokracia a základné princípy demokracie / 20
Voľby a princípy volebného práva / 21
Samotestovacie úlohy / 23
II. PRÁVO
Právne normy / 25
Právny poriadok (systém) Slovenskej republiky / 27
Odvetvia práva – verejné a súkromné právo / 29
Občianske právo / 32
Rodinné právo / 34
Trestné právo / 36
Právne inštitúcie Slovenskej republiky / 38
Samotestovacie úlohy / 42
III. ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY
Čo sú ľudské práva a slobody a prečo sa o nich učíme? / 45
Čo patrí medzi základné ľudské práva a slobody / 46
Niet práv bez povinností a zodpovednosti / 48
Všetci sme si rovní, ale nie rovnakí / 50
Základné dokumenty ľudských práv / 52
Základné práva detí podľa Dohovoru o právach dieťaťa / 54
Ľudské práva a slobody v Ústave Slovenskej republiky / 56
Ústava SR: Druhá hlava – 1. Základné ľudské práva a slobody / 58
Právo na život / 58
Ústava SR: Druhá hlava – 2. Politické práva / 60
Právo na názor a informácie / 60
Ústava SR: Druhá hlava – 3. Práva národnostných menšín a etnických skupín / 62
Práva menšín – menšiny a ich ochrana / 62
Ústava SR: Druhá hlava – 4. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva / 64
Právo na zdravie / 64
Právo na vzdelanie a hru / 66
Ústava SR: Druhá hlava – 5. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva / 68
Právo na priaznivé životné prostredie / 68
AKTIVITY na formovanie a upevňovanie postojov / 70
Obsah
Úvod
Milé žiačky, milí žiaci, v aktualizovanej učebnici občianskej náuky pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom sme upravili učebnicu tak, aby jej obsah bol v súlade s platným Štátnym vzdelávacím programom. Učivo je rozdelené do troch tematických celkov – Štát, Právo a Ľudské práva a slobody
Štruktúra učebnice je prehľadná:
Názov témy, tematického celku.
Učebný text predstavuje učivo, ktoré si máte osvojiť. V úvode jednotlivých tém sú zvýraznené kľúčové slová. Učebný text je prehľadne členený, doplnený schémami, tabuľkami, obrázkami.
Základné práva detí podľa Dohovoru o právach dieťaťa
Kľúčové slová: Deklarácia práv dieťaťa Dohovor o právach dieťaťa
OSN prijíma dokumenty aj na ochranu práv detí celého sveta, keďže vzhľadom na svoj vek sú deti jednou z najzraniteľnejších skupín, ktorá potrebuje zo strany dospelých ochranu a podporu pri uplatňovaní svojich práv. Preto v roku 1959 schválila Deklaráciu práv dieťaťa a v roku 1989 Dohovor o právach dieťaťa, ktorý znamená väčšiu zodpovednosť štátov za ochranu detstva.
V roku 1990 k Dohovoru o právach dieťaťa pristúpila aj naša republika (vtedy ešte Česko-Slovensko). Práva dieťaťa sú v ňom rozdelené do 4 veľkých kategórií:
1. Práva dieťaťa na prežitie
2. Práva dieťaťa na zdravý rozvoj
3. Práva dieťaťa na slobodu názoru a prejavu
4. Práva dieťaťa na slobodu myslenia a náboženstva
Zhrnutie práv z Dohovoru o právach dieťaťa
Deti majú právo:
1. byť so svojou rodinou, alebo s ľuďmi, ktorí sa o ne najlepšie starajú;
2. na dostatok jedla a pitnej vody; 3. na adekvátny životný štandard; 4. na zdravotnú starostlivosť; 5. handicapované deti majú právo na zvláštnu starostlivosť a vzdelávanie; 6. hrať sa; 7. na bezplatné vzdelávanie; 8. byť v bezpečí a aby sa im neubližovalo; 9. deti nesmú byť využívané ako lacná pracovná sila alebo ako vojaci; 10. deťom musí byť dovolené hovoriť ich vlastným jazykom a vyznávať ich vlastné náboženstvo a kultúru; 11. vyjadriť svoje názory a stretávať sa, aby svoje názory vyjadrili.
1. Práva dieťaťa na prežitie Do prvej kategórie patrí vaše právo na pomoc a ochranu zo strany štátu a vašej rodiny. Máte nárok na lásku, pochopenie a pozornosť dospelých. Nik nesmie s vami zle zaobchádzať, fyzicky a psychicky vás týrať. Nezamieňajte si však snahu rodičov a učiteľov viesť vás a vychovávať s tyranizovaním. Rovnako ako vy chcete žiť s pocitom bezpečnosti, chcú žiť aj ostatní a vaša povinnosť je rešpektovať ich právo. Ste povinní poskytnúť pomoc každému, kto ju potrebuje, okrem prípadu, že by to bolo pre vás alebo okolie veľmi nebezpečné, alebo by vám v tom niekto pod hrozbou násilia bránil.
2. Práva dieťaťa na zdravý rozvoj Tieto práva sa týkajú vášho vzdelania, prístupu k informáciám, máte právo na hru, oddych a kultúrne a športové aktivity. Ak chcete uplatniť svoje právo na vzdelanie, musíte aktívne pracovať na hodinách, nesmiete vyrušovať, a tak odopierať právo na vzdelanie svojim spolužiakom.
3. Práva dieťaťa na slobodu názoru a prejavu Za uplatňovanie tohto práva vás nesmie nikto trestať. Nezamieňajte si to však s urážkami a znevažovaním druhých. Vaša sloboda sa končí tam, kde sa začína právo vášho spolužiaka. Tak ako vy máte právo na ochranu súkromia a dôstojnosti, majú ho aj iní. Rešpektujte dobré meno svojich spolužiakov a učiteľov, hodnoťte ich spravodlivo a vyhýbajte sa rozširovaniu klebiet. Toto právo vám umožňuje byť aktívny v presadzovaní vecí, ktoré sa vás týkajú.
4. Práva dieťaťa na slobodu myslenia a náboženstva Každý musí rešpektovať vaše náboženské presvedčenie a rovnako aj vy tolerujte vieru iných.
V tematickom celku Štát sa dozviete a prehĺbite si poznatky o vzniku štátu, jeho funkciách, formách a fungovaní, o vzťahu štátu k právu.
V druhom tematickom celku Právo získate informácie o rôznych druhoch právnych odvetví a o inštitúciách, ktorých úlohou je ochrana zákonnosti. Vyberali sme také informácie, aby ste pochopili praktický význam právnych poznatkov.
Učivo tretieho tematického celku Ľudské práva a slobody nadväzuje na obsah učiva druhého tematického celku, rozširuje ho a prehlbuje. Je doplnením právnej problematiky o hodnotový aspekt vnímania a dodržiavania ľudských práv a práv dieťaťa. Obsahuje témy týkajúce sa ľudských práv a práv vás, detí.
4
54
„Ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Deklarácia práv dieťaťa
Zhrnutie na konci učebného textu má charakter základného učiva a môže poslúžiť ako zápis do zošita.
Zhrnutie
OSN prijíma aj dokumenty na ochranu detí z celého sveta. V roku 1959 bola prijatá Deklarácia práv dieťaťa a o 30 rokov neskôr Dohovor o právach dieťaťa. Obsahuje 4 základné kategórie práv, ktoré spoločnosť priznáva deťom – na prežitie, na rozvoj, na slobodu vysloviť svoj názor, na slobodu myslenia a náboženského presvedčenia.
Otázky a úlohy
1. V ktorých dokumentoch sú obsiahnuté základné práva detí?
2. V čom sa prejavuje právo dieťaťa na zdravý rozvoj?
3. V čom spočíva sloboda prejavu a kde má svoje hranice?
4. Vysvetlite podstatu náboženskej slobody.
Úlohy a námety na aktivity
SLOVNÍK
tyranizovanie – utláčanie, trápenie handicap – zdravotné znevýhodnenie
Úloha 1 Pracujte vo dvojiciach. Napíšte výhody a nevýhody byť dieťaťom v súčasnom globalizovanom svete, ktoré žije: a) na Slovensku, b) na Ukrajine, c) na africkom kontinente.
Zistite, ktoré práva dieťaťa sú najčastejšie porušované u nás, na Ukrajine a ktoré v Afrike. Navrhnite spôsoby nápravy v oblasti ochrany práv detí.
Úloha 2 Právo na hru sa zaručuje. Hra je relaxom, spoločenskou aktivitou aj zábavou. V súčasnosti čoraz väčší priestor získavajú hry na počítačoch, mobiloch a hracích konzolách. V skupinách vytvorte zoznam pozitívnych vplyvov a zoznam negatívnych vplyvov počítačových hier. O obidvoch zoznamoch diskutujte. Veľa informácií k problematike nájdete na www.zodpovedne.sk.
Úloha 3 Vyplňte tento minitest na preverenie vašich vedomostí z ľudských práv (odpovedajte ÁNO/NIE): a) bezplatné základné a stredné vzdelanie je vaším právom; b) pani učiteľka vám môže zatajiť, ako oznámkovala vaše vedomosti; c) pani riaditeľka rozhodne o tom, či budete absolvovať náboženskú, alebo etickú výchovu; d) narodili ste sa v Ázii a ste si rovní s ostatnými žiakmi bez ohľadu na rasu, váš etnický, národný a sociálny pôvod; e) váš vyučujúci je viazaný profesijným tajomstvom; f) je ním viazaný aj váš detský lekár/lekárka?; g) pri klasifikácii treba zohľadniť, že žiak má istý handicap; h) patria vám práva v plnom rozsahu?
Vyhľadajte informácie o porušovaní jednej z kategórií práv dieťaťa u nás, ktorú ste si vybrali do projektu. Navrhnite postup riešenia v systéme ochrany práv dieťaťa. Projekt prezentujte spolužiakom.
NÁVRH MINIPROJEKT NA 55
Odpoveďami na otázky a riešeniami úloh si overujete porozumenie učiva a svoje zručnosti pracovať s textom.
Tu nájdete vysvetlené nové pojmy.
Zámerom úloh a aktivít je aktívne vás zapojiť do vyučovacieho procesu. Pri ich riešení uplatníte informácie z učebného textu, iných zdrojov a vlastného života. Budete zdokonaľovať svoje zručnosti a vyjadrovať svoje pocity, názory a postoje.
Pri viacerých témach sú aj návrhy na miniprojekty, ktoré vám pomôžu vyhľadávaním a spracovaním nových informácií rozšíriť si a prehĺbiť preberané poznatky formou samostatnej práce.
Súčasťou učebnice po prvých dvoch tematických celkoch sú aj samotestovacie aktivity na overenie vedomostí a spôsobilostí, kde si môžete preveriť, čo ste si z preberaného učiva zapamätali, pochopili a či ste mu porozumeli.
Na záver tretieho tematického celku sú navrhnuté aktivity na vyjadrovanie vašich názorov, pomáhajú vám formovať si a upevňovať postoje. Slúžia aj ako námet aktivít na vyučovacích hodinách. Kým aktivity prvých dvoch tematických celkov riešite sami, pri aktivitách zameraných na problematiku ľudských práv pracujte v skupinách, diskutujte, vymieňajte si svoje chápanie riešenej úlohy.
Autorky
5
I. ŠTÁT
Štát – jeho podstata a znaky
Kľúčové slová: štát znaky štátu ústava
„Človek je zoon politikon.“ (tvor spoločenský) Aristoteles
Pojem štát už nie je pre vás cudzím pojmom. Zoznámili ste sa s ním nielen na hodinách dejepisu alebo geografie, ale aj v predchádzajúcich ročníkoch na občianskej náuke. Učili ste sa, prečo vznikli štáty.
Štát je výsledok dlhodobého procesu. Príčiny vzniku štátov nie sú jednoznačné. Niektorí historici považujú prvotné štáty za výsledok bojov a násilia, iní predpokladajú, že príčinou vzniku štátov bola prirodzená ľudská spoločenská povaha, potreba prirodzenej reprodukcie a poriadku, prírodné podmienky, deľba práce a ďalšie.
Vieme však, že základnou organizačnou jednotkou spoločnosti pred vznikom štátu bola rodina Rodiny sa združovali do rodov, rody do kmeňov Tie si vytvorili svoje rodové a kmeňové inštitúcie (rada starších, kmeňový náčelník, kmeňová rada a pod.). Vývoj štátu môžeme veľmi stručne vyjadriť prostredníctvom vývojových stupňov:
Keď si ľudia začali sami vyrábať a uchovávať obživu, začali sa venovať nielen obchodu a remeslám, ale aj riadeniu spoločnosti. Postupne sa vyčlenila osobitná skupina ľudí, ktorá sa venovala výlučne riadeniu spoločnosti.
Ako sa spoločnosť vyvíjala (trvalo to niekoľko tisíc rokov), vytvorila sa štátna moc, z rodových a kmeňových orgánov vznikli štátne orgány.
Štát sa teda sformoval ako politicko-mocenská organizácia. Politická preto, lebo je výsledkom politiky, a mocenská preto, lebo na vynútenie určitého poriadku, pravidiel a ochranu bezpečnosti si vytvoril ozbrojené zložky – armádu a políciu.
Zapamätajme si
Štát je mocensko-politická forma organizácie ľudskej spoločnosti na určitom území.
Historickým vývojom a formovaním prešiel aj náš štát – Slovenská republika. Začiatky samostatného slovenského štátu nájdeme až v 20. storočí.
Súčasná Slovenská republika vznikla po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska 1. januára 1993. Podobne ako iné štáty tvorí ju územie, obyvateľstvo a štátne zriadenie. Spolu so štátnou suverenitou a symbolmi hovoríme o znakoch štátu, ktoré sú zakotvené v základnom zákone štátu – Ústave Slovenskej republiky.
6
RODINA ROD KMEŇ
KMEŇOVÝ ZVÄZ
ŠTÁT
štátna moc zákonodarná, výkonná, súdna
štátne územie (od Dunaja k Tatrám...)
ŠTÁT
Slovenská republika
štátna suverenita nezávislosť štátnej moci
štátne symboly (znak, vlajka, pečať, hymna)
štátne občianstvo práva a povinnosti občana a štátu
Štátna moc je rozdelená na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Zákonodarnú moc v Slovenskej republike predstavuje parlament Národná rada Slovenskej republiky, výkonnú moc vláda Slovenskej republiky a prezident a súdnu moc tvoria súdy.
Občianstvo je zväzok medzi občanom a štátom. Občania sú so štátom v právnom zväzku. Z tohto zväzku obidvom – občanovi aj štátu – vyplývajú určité práva a povinnosti
Pre občana je to napríklad povinnosť rešpektovať právny poriadok, občan má právo na prácu, primerané zabezpečenie v starobe alebo právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí.
Povinnosťou štátu je zabezpečiť občanovi všetky práva, ktoré mu garantuje ústava a ostatné právne predpisy. Má však právo vyžadovať od občanov, aby rešpektovali zákony a plnili si povinnosti, ktoré im zo zákonov vyplývajú.
Zhrnutie
Slovenská republika vznikla rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Je nositeľom všetkých znakov štátu. Je suverénnym štátom so štátnymi symbolmi. Má ohraničené územie, štátnu moc rozdelenú na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Občania sú so štátom v právnom zväzku.
Otázky a úlohy
1. Vysvetlite príčiny vzniku štátov.
2. Ktoré základné znaky charakterizujú každý štát?
3. Čo znamená, že štát a občania sú v právnom zväzku?
4. Vysvetlite svoje chápanie pojmu štátna suverenita.
SLOVNÍK
politika – umenie riadiť spoločnosť garancia – záruka, istota ústava – základný zákon štátu občan – príslušník určitého štátu
7
Úlohy a námety na aktivity
Úloha 1 Medzi znaky štátu patrí aj názov štátu. Z časovej osi zistite, ktoré zmeny v názve nášho štátu nastali v 20. storočí.
Ukážka k úlohe
Dôležité medzníky vo vývoji nášho štátu
623
Samova ríša
833/907 Veľkomoravská ríša
1918 Česko-Slovenská republika
Slovensko súčasťou Uhorska
1939/45 samostatný slovenský štát
1993 Slovenská republika
1960 ČSSR
Úloha 2 Pomenujte obrázky. Ako sa volajú spoločným názvom? Porozprávajte, čo všetko podľa vás symbolizujú a vyjadrujú.
Úloha 3 Články zo Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Prečítajte si text a riešte úlohy.
§ 8 (11) Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice. (12) Štátna vlajka sa vztyčuje a sníma bez prerušenia, pomaly a dôstojne; pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.
§ 13a (2) Školy so štátnym vzdelávacím programom sú povinné umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nebola narušená ich dôstojnosť.
Ktorým štátnym symbolom prejavujeme úctu a ako? (Pomôžte si ukážkou zo zákona.)
Uveďte príklady, kedy by došlo k porušeniu § 13a (2).
Zaujalo nás
Štáty vznikajú aj v novodobých dejinách, a to z rôznych príčin a rôznym spôsobom.
¡ Po prvej svetovej vojne sa štáty dohodli a okrem iných štátov vzniklo aj Česko-Slovensko.
¡ Samostatné suverénne štáty vznikli aj po druhej svetovej vojne z bývalých kolónií Veľkej Británie, Francúzska atď.
¡ V roku 1990 pričlenením jedného štátu k druhému (Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika) vznikla Spolková republika Nemecko.
¡ Na konci 20. storočia vznikli z bývalej Juhoslávie samostatné štáty na Balkánskom polostrove (Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Slovinsko, Čierna Hora).
8
600 700 800 900 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600 1700 1800 1900 2000 rok
Funkcie štátu
Kľúčové slová: funkcie štátu vnútorné funkcie vonkajšie funkcie
„Moc je najmä zodpovednosť.“
Ch. L. Montesquieu
Viete, že štát platí za deti a študentov zdravotné poistenie, v rámci finančných možností podporuje vzdelávanie a vedu, riadi hospodárstvo, pomáha starým ľuďom, zdravotne postihnutým občanom?
Štát tým, že organizuje a riadi život v spoločnosti, plní svoje funkcie, ktorým inak hovoríme aj vnútorná a vonkajšia politika štátu.
Funkcie štátu delíme do dvoch skupín: vnútorné funkcie, vonkajšie funkcie
Zjednodušene môžeme povedať, že vnútorné a vonkajšie funkcie štátu sú úlohy vlády, ktorá si ich naplánuje vo svojom vládnom programe a potom realizuje prostredníctvom jednotlivých ministerstiev.
Funkcie
vnútorné funkcie vonkajšie funkcie
bezpečnostná právna
ekonomická
kultúrna, vzdelávacia sociálna, zdravotná
Vnútorné funkcie štátu (vnútorná politika štátu)
hospodárska a medzinárodná spolupráca
zahraničný obchod
obrana štátu
Bezpečnostná funkcia – štát zodpovedá za bezpečnosť, zdravie občanov a ich majetok, zaisťuje fungovanie všetkých štátnych orgánov a inštitúcií, ochraňuje práva a slobody občanov. Túto funkciu realizuje predovšetkým ministerstvo vnútra s pomocou ozbrojených zložiek (polícia, armáda).
Právna funkcia – realizujú a zabezpečujú ju ministerstvo spravodlivosti a súdy tak, aby sa vo všetkých oblastiach rešpektoval právny poriadok štátu.
9
štátu
Ekonomická funkcia – štát vytvára pravidlá fungovania ekonomiky, plánuje rozpočet, riadi hospodárstvo prostredníctvom ministerstva financií, hospodárstva, dopravy a výstavby, ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Sociálna funkcia – štát zabezpečuje občanov počas choroby, staroby, straty finančných prostriedkov potrebných na živobytie, pomáha občanom v núdzi, rodinám s deťmi a pod. Sociálnu oblasť riadia ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo zdravotníctva.
Kultúrna funkcia – štát sa stará o kultúrne dedičstvo, školstvo, vedu a ochranu prírody. Tieto úlohy plnia ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže, ministerstvo cestovného ruchu a športu a ministerstvo životného prostredia
Vonkajšie funkcie štátu (zahraničná politika štátu)
Politická a hospodárska spolupráca s inými štátmi – štát zabezpečuje dobré vzťahy s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami.
Zahraničný obchod – stanovuje obchodné podmienky dovozu a vývozu tovaru.
Obrana a ochrana územia – štát ochraňuje svoje územie pred prípadným útokom inej krajiny, organizuje účasť na medzinárodných vojenských akciách, napríklad na zamedzenie terorizmu.
Uvedené funkcie sú typické pre demokratické štáty.
Zhrnutie
Každý štát organizuje a riadi život svojich občanov. Má voči občanom povinnosti. Vnútornú politiku uskutočňuje ako bezpečnostnú, právnu, ekonomickú, sociálnu a kultúrnu funkciu. Medzi vonkajšie funkcie štátu patrí ochrana občanov a ich majetku a ochrana štátu. Svoje úlohy vláda plánuje a realizuje prostredníctvom jednotlivých ministerstiev.
Otázky a úlohy
1. Aké vnútorné funkcie štátu poznáte?
Ktorá z nich je podľa vás najdôležitejšia?
Svoj výber zdôvodnite.
SLOVNÍK
minister – člen vlády poverený viesť ministerstvo terorizmus – metódy hrubého zastrašovania použitím sily a násilia
2. Uveďte, ktoré ozbrojené zložky chránia bezpečnosť občanov.
3. Čo patrí do zahraničnej politiky štátu?
4. Ktoré orgány štátnej moci (sú uvedené v učebnom texte) realizujú vnútorné funkcie štátu?
10
Úlohy a námety na aktivity
Úloha 1
Nakreslite si tabuľku do zošita a doplňte, čo vám ako občanovi Slovenskej republiky umožňuje štátne občianstvo, čo vám štát zabezpečuje.
zdravotná starostlivosť sociálna starostlivosť bezpečnosť vzdelanie štátne financie
Úloha 2
Úloha 3
Uvažujte, ako sa zabezpečujú dobré vzťahy s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami. Uveďte príklady.
Ukážky z dennej tlače
Záujem o vstup prejavujú aj ďalšie krajiny. Motiváciou je členstvo v spoločenstve Európskej únie vyznávajúcom hodnoty, akými sú úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv.
Od polovice novembra 2007 bola Slovenská republika prvýkrát predsedníckym štátom Rady Európy, čo znamená, že minister zahraničných vecí Slovenskej republiky šesť mesiacov predsedal Výboru ministrov Rady Európy. Rada Európy je najstaršia európska medzinárodná organizácia, ktorá má za cieľ okrem iného ochraňovať ľudské práva, pluralitnú demokraciu a právny štát a hľadať spoločné riešenia problémov, ktorým čelí európska spoločnosť.
O akých medzinárodných organizáciách sa hovorí v ukážkach?
Je Slovenská republika riadnym členom týchto organizácií?
Zistite z textu, ktoré spoločné ciele majú uvedené organizácie.
Úloha 4 „Dobrý štát je dielom dobrých občanov.“
Napíšte svoju predstavu dobrého štátu a dobrých občanov. Svoje názory si v skupinách porovnajte.
Úloha 5 Prineste rôzne noviny. Rozdeľte sa do skupín. Úlohou každej skupiny bude nájsť čo najviac článkov na určenú funkciu štátu.
11
Formy vlády
Kľúčové slová: monarchia republika diktatúra
„Štát som ja.“ Ľudovít XIV.
V každom štáte, bez ohľadu na to, ako vznikol, museli vyriešiť, kto bude mať v rukách štátnu moc, aké štátne orgány budú fungovať a aké budú medzi nimi vzťahy.
To, ako štát uskutočňuje svoju činnosť, závisí najmä od jeho formy vlády, teda od toho, kto stojí na čele štátu ako jeho najvyšší predstaviteľ a aké má vzťahy s ostatnými štátnymi orgánmi.
Podľa toho, kto vládne, aká je štruktúra najvyšších orgánov štátu, sa štáty môžu odlišovať, môžu mať rôznu formu vlády. Medzi najčastejšie formy vlády patrí:
¡ monarchia,
¡ republika, ¡ diktatúra.
monarchia
Na čele štátu je panovník – kráľ, cisár, knieža, vojvoda, sultán, šejk. Má osobné privilégiá, neobmedzenú moc alebo sa o moc delí s parlamentom.
republika
Typy: absolutistická, stavovská, konštitučná (parlamentná), dualistická a iné diktatúra
Cesta k moci: dedične, len výnimočne voľbou
Na čele štátu je prezident, právomoci má vymedzené v ústave.
Typy: prezidentská, parlamentná
Cesta k moci: na časovo obmedzené obdobie volí buď parlament, alebo sa volí v priamych voľbách
Na čele štátu je buď jediný neobmedzený vodca, alebo kolektívny orgán (strana).
Typy: vojenská, fašistická, diktatúra proletariátu
Cesta k moci: štátny prevrat, vojenský prevrat
Podľa spôsobu vládnutia, podľa toho, ako sa vykonáva štátna moc, môžeme hovoriť o demokratickej forme vlády a diktatúre.
Demokratické vládnutie je taká forma vlády, ktorá zaručuje ľudské práva, všeobecné volebné právo, slobodu vyznania, ochranu menšín, slobodu tlače.
Diktatúra (samovláda) je forma vlády, ktorá sústreďuje politickú moc v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupiny ľudí. Funkcia hlavy štátu je najčastejšie obsadená nelegitímne, napr. štátnym prevratom. Diktatúru charakterizujú tieto znaky:
– sústredenie moci (zákonodarnej, výkonnej aj súdnej) do rúk vodcu alebo jednej strany;
– vylúčenie väčšiny obyvateľstva z účasti na politickom rozhodovaní; prejavuje sa to tak, že sa voľby buď nekonajú, alebo sa konajú len formálne (zmanipulované voľby);
– zabránenie diskusie cenzúrou (kontrolou médií) alebo monopolom na prostriedky masovej komunikácie (tlač, televízia, rozhlas).
V dejinách sa realizovali viaceré typy diktatúr, napríklad: fašistická (Nemecko, Taliansko, Japonsko), vojenská (Chile), diktatúra proletariátu (bývalé socialistické štáty).
12
FORMA VLÁDY
Zhrnutie
Štát je usporiadanie ľudskej spoločnosti, má ohraničené územie, obyvateľstvo a riadiace orgány (štátnu moc). Štáty môžu mať rôzne formy vlády. Podľa sústavy štátnych orgánov a ich vzťahov poznáme monarchie, republiky, diktatúry. To, ako štát plní svoje úlohy, závisí najmä od jeho formy vlády.
Otázky a úlohy
1. Charakterizujte republiku.
2. Aké spoločné znaky majú monarchia a republika?
SLOVNÍK
cenzúra – kontrola, dozor, dohľad, najmä nad tlačou a inými masovokomunikačnými prostriedkami totalita – vláda jednej strany (napr. za socializmu), násilný režim formálnej jednoty národa a štátu monopol – výhradné právo demokracia – vláda ľudu, forma štátu s maximálnou účasťou občanov na riadení a správe krajiny
3. Vlastnými slovami vysvetlite znaky diktatúry a porovnajte ich so znakmi demokracie.
4. Pozorne si prečítajte motto a vysvetlite, o aký štát ide a čo ho charakterizuje.
Úlohy a námety na aktivity
Úloha 1
Úloha 2
Vyhľadajte na mape štáty, ktoré vznikli na Balkánskom polostrove po rozpade Juhoslávie. Zistite príčiny, ktoré viedli k vzniku týchto nových štátov.
Nakreslite si tabuľku do zošita a na základe učebného textu doplňte chýbajúce údaje.
FORMY VLÁDYAká je účasť občanov na štátnej moci?
Úloha 3
Na obrázku vidíte známeho predstaviteľa hlavy štátu.
Viete, kto je na obrázku? Akú formu vlády reprezentuje?
Porovnajte jeho postavenie v štáte s postavením prezidenta republiky. Vysvetlite rozdiely v spôsobe získania moci a v právomociach.
NÁV RH
MINIPROJEKT NA
Kto je na čele štátu?
Vyberte si jednu zo súčasných európskych monarchií. Zistite informácie o súčasnej panovníckej rodine, o postavení a vplyve panovníka v štáte. Svoje zistenia prezentujte spolužiakom.
13
demokracia diktatúra monarchia republika
Zaujalo nás
Z dejín poznáme rôzne typy monarchií: dedičné – nový panovník v nich nastupuje z panovníckej dynastie na základe nástupníckeho práva; volené – v súčasnosti napr. teokratická monarchia Vatikán, v minulosti Poľsko.
Podľa mocenského postavenia monarchu existujú monarchie: absolutistické – neobmedzená vláda panovníka, ktorý je nielen hlavou štátu, ale aj suverénnym štátnym orgánom postaveným nad zákonom. V minulosti (16. – 17. storočie) boli bežné také formy vlády, kde kráľ bol prameňom práva a ústavy, vo svojich rukách sústreďoval moc v štáte, kontroloval cirkev a mal zvrchovanú moc nad poddanými; stavovské – vyskytovali sa najmä v 15. a 16. storočí. Na správe štátu sa spolupodieľala šľachta, duchovenstvo a neskôr aj meštianstvo (napr. Čechy, Poľsko); parlamentné – moc patrí parlamentu, ktorý je najvyšším zastupiteľským a zákonodarným orgánom voleným vo všeobecných voľbách; panovník je len reprezentačnou hlavou štátu (napr. Japonsko);
konštitučné – práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, ktorá vymedzuje aj postavenie parlamentu a vlády; panovník je formálnou hlavou štátu (napr. Veľká Británia, Švédsko, Dánsko); dualistické – zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament. Panovník má takmer absolútnu moc, časť legislatívnych právomocí však ponecháva parlamentu. Panovník je napr. predsedom vlády, ktorú menuje a odvoláva, ale vláda je zodpovedná parlamentu. Takáto forma vlády nie je veľmi rozšírená, v súčasnosti existuje v Jordánsku a Saudskej Arábii.
Ústava Slovenskej
republiky
Kľúčové slová: ústava preambula
Organizovanie a riadenie štátu je veľmi komplikovaná a zložitá činnosť. Aby každý štátny orgán vedel, kde sú hranice jeho moci a niesol zodpovednosť len za to, čo má pridelené, vytvorili ľudia ústavu – základný zákon štátu.
V ústave sú obsiahnuté: usporiadanie štátu, deľba štátnej moci, zásady samosprávy a štátneho občianstva, štátne symboly, základné práva a slobody, právomoci a vzájomné vzťahy medzi občanmi a štátom. Takýto obsah má aj Ústava SR prijatá 1. 9. 1992.
Ústavu Slovenskej republiky tvorí: preambula, 9 hláv, 156 článkov.
Preambula vychádza z historického vývoja na území Slovákov a vyjadruje ciele a hodnoty, ktoré sa štát usiluje dosiahnuť. V prvej hlave, v základných ustanoveniach je Slovenská republika definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štátna moc pochádza od občanov, tí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo.
Pre občanov je najdôležitejšia druhá hlava, ktorá zaručuje základné ľudské práva a slobody, bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery, politického zmýšľania, národného a sociálneho pôvodu, príslušnosti k etnickej skupine a majetku.
Tretia hlava ústavy upravuje otázky hospodárstva, štvrtá hovorí o územnej samospráve – obci a vyššom územnom celku.
14
V 5., 6. a 7. hlave sú vymedzené právomoci zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci
Ô sma hlava je o prokuratúre, deviata obsahuje záverečné ustanovenia. Ústava zaručuje množstvo práv, ale špeciálne neupravuje povinnosti občanov. Tie majú zvyčajne formu zákazu a musia vychádzať zo zákona.
Zhrnutie
Ústava je základný zákon štátu. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. Ústava obsahuje aj základné ľudské práva a slobody, ktoré sa štát zaväzuje uznať a chrániť. Ústava SR bola prijatá 1. 9. 1992.
Otázky
SLOVNÍK
preambula – úvodná časť významnej listiny prokuratúra – štátny orgán, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti
1. Ktorá hlava Ústavy SR je pre občanov najdôležitejšia a prečo?
2. Prečo je naša ústava základný zákon štátu?
Úlohy a námety na aktivity
Úloha 1 Pracujte s textom preambuly Ústavy Slovenskej republiky a doplňte tabuľku.
Tradície Forma vlády
Vzťah k národnostným menšinám
Vzťah k ostatným štátom Kto sa uznáša na ústave
PREAMBULA
Prostredníctvom koho sa uznáša na ústave
My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:
Úloha 2
Úloha 3
Predstavte si, že vaša trieda je malý štát. Vytvorte preň „ústavu“, v ktorej presne vymedzíte pravidlá, aby váš „štát“ fungoval.
Pracujte s Ústavou SR v skupinách. Pozrite si, akú má štruktúru. Obrázkom znázornite obsah jednotlivých hláv Ústavy SR. (Aktivitu možno realizovať ako súťaž skupín, komu sa podarí obsah zobraziť najvýstižnejšie.)
15
Deľba štátnej moci
Kľúčové slová: deľba moci zákonodarná moc výkonná moc súdna moc
„Každý, kto má v rukách moc, má sklon ju zneužívať.“
Ch. L. Montesquieu
Štát je zložitý a komplikovaný organizmus, ktorý uskutočňuje rozsiahlu činnosť. Preto je dôležité, aby riadiace orgány, štátna moc neboli sústredené v rukách jedného človeka, jednej skupiny, lebo vzniká nebezpečenstvo zneužitia moci.
Aby nedošlo k takému zneužitiu, moc v štáte je rozdelená na tri nezávislé zložky:
¡ zákonodarnú,
¡ výkonnú,
¡ súdnu.
Všetky tri zložky štátnej moci sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú.
ŠTÁTNA MOC
Zákonodarná moc
parlament vláda prezident Výkonná moc Súdna moc súdy
Zákonodarnú moc tvoria štátne orgány vytvárajúce pravidlá, ktorými sa riadi spoločnosť. V minulosti o všetkom rozhodovali králi a cisári, ktorí moc dedili, dnes sú to parlamenty. Parlament môže byť:
¡ jednokomorový – jedna snemovňa (Slovenská republika),
¡ dvojkomorový – dve snemovne (Česká republika, Veľká Británia, USA).
Najdôležitejšou úlohou parlamentu je:
¡ prijímať a meniť ústavu,
¡ prijímať a meniť zákony,
¡ schvaľovať štátny rozpočet,
¡ posudzovať činnosť vlády.
Výkonnú moc tvoria štátne org ány, ktoré uvádzajú zákony do života. Sú to vlády štátov, rôzne vysoké štátne úrady a prezident.
Vláda je zbor ministrov na čele s premiérom. Zodpovedá za vykonávanie vnútornej a zahraničnej politiky, to znamená, že úlohou vlády je:
¡ vydávať právne predpisy (vládne nariadenia) potrebné na realizáciu zákonov,
¡ predložiť parlamentu programové vyhlásenie a návrh štátneho rozpočtu,
¡ pripravovať návrhy zákonov do parlamentu,
¡ dojednávať a pripravovať medzinárodné zmluvy.
Do výkonnej moci patrí aj prezident. Je hlavou štátu. Môže byť volený občanmi v priamych voľbách alebo parlamentom. Môže mať postavenie silného alebo slabého prezidenta, podľa tradícií štátu a právomocí v ústave. Zastupuje štát navonok. Medzi najčastejšie právomoci prezidenta patrí:
¡ dojednávanie a potvrdzovanie medzinárodných zmlúv,
¡ prijímanie a poverovanie vyslancov,
¡ vyhlasovanie referenda,
¡ podpisovanie zákonov a ďalšie.
Prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
16