Občianska náuka 8

OBČIANSKA NÁUKA

pre 8. ročník

špeciálnej základnej

školy

Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Farebné odlíšenie tematického celku.

Zelenou farbou nájdete zhrnuté dôležité informácie z učebného textu.

V bielej ploche si pre č ítate u č ebný text.

ČO NÁJDETE V UČEBNICI

Názov témy

Názov kapitoly

Témy, príbehy, pozorovania a skúsenosti, na základe ktorých vyjadrujete svoje pocity, názory a postoje.

Odpoveďami na otázky a riešeniami úloh si overujete porozumenie učiva.

Motivačné otázky a úlohy, citát, ktoré vám priblížia tému, o ktorej sa budete učiť.

Autorky © PhDr. Marta Rejková, CSc. (vedúca autorského kolektívu)

doc. PhDr. Irena Balková, CSc.

Mgr. Helena Ilavská doc. Mgr. Juraj Kučírek, CSc.

Drahomíra Kučírková, CSc.

PhDr. Elena Dřízová, CSc.

Lektorovali: Mgr. Tatiana Hlavienková Mgr. Lýdia Melišková

Foto: www.shutterstock.com

Grafický dizajn a obálka SPN – Mladé letá, s. r. o. Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo pod č. 2023/2046:5-C2901 edukačnú publikáciu Občianska náuka pre 8. ročník špeciálnej základnej školy.

Doložka nadobúda účinnosť 11. apríla 2023 a má platnosť do 31. augusta 2024.

Siedme vydanie, 2024

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana Andrezálová Výtvarná redaktorka Mgr. art. Kamila Dzurňáková Královičová

Technická redaktorka Ivana Bronišová

Tlačové podklady vyhotovilo grafické štúdio SPN – Mladé letá

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačil DIW print, Bratislava

ISBN 978-80-10-04187-9

NAŠA VLASŤ – SLOVENSKÁ REPUBLIKA

1. Naša vlas, jej vznik

1. Vlastnými slovami povedzte, èo všetko si predstavujete pod pojmom vlas.

2. Preèítajte si ukážky. Zamyslite sa a skúste poveda, èo pre básnikov znamená ich vlas, rodná zem, rodný kraj.

Slovensko moje, otčina moja

Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj

Na tvojich holiach, nádhery trónia, v údolí šumí háj

Na tvojich poliach si spievali, otcovia našich pracovali Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj

Ej, mám otčinu v svete jedinú, kde radostne sa hrám

Tú si milujem, jej šťastie prajem a srdce svoje dám

Tu šumia hory a potoky, Váh spieva krásne im do noty Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj. (kapela Hrdza, Hrdza – Lucia Gibarti)

Vlasť

Eskimák ľúbi snežné pláne, Fín svojich jazier tisíce, Arab rád púšte, kde slnko planie,

Bulhar svoj Balkán, vinice.

Rus ľúbi rovne nekonečné, Slovák zas Tatier štíty večné... Tak chvieme sa a všetci mrieme za svoju vlasť – svoj kúsok Zeme.

Mária Rázusová-Martáková

(vysvetlivka: rovne – roviny)

Rodný môj kraj

Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší Si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám. Sny mladosti časom sa rozplynú Však k tebe lásku úprimnú ja navždy mám Len moje srdce vie, keď oklame ho svet Že zase k tebe len vráti sa späť.

(Pavol Braxatoris)

Aká si mi krásna

Aká si mi krásna, ty rodná zem moja.

Krásne i tie hory, kol teba čo stoja, krásne i to nebo nad tými horami, žehnám ťa, vítam ťa vďačnými slzami.

(Eugen Suchoň)

Každý èlovek má rodinu, v ktorej sa narodil a do ktorej patrí. Má svoju rodnú obec, kde vyrástol, kde má priate¾ov, spolužiakov, známych. Táto obec leží v istom kraji. My však nie sme len èlenovia rodiny, obce èi kraja. Cítime sa i príslušníkmi väèšieho celku – národa. S ostatnými príslušníkmi národa nás spája spoloèná reè, územie, na ktorom žijeme, spoloèná história, tradície a kultúra.

Národy si vytvárajú vlastné štáty. Naším štátom, našou vlasou je Slovenská republika. Je vlasou nielen Slovákov, ale aj Maïarov, Èechov, Moravanov, Rusínov, Ukrajincov, Nemcov, Rómov a ïalších obyvate¾ov, ktorí tu žijú, hoci majú inú, nie slovenskú národnos

OTÁZKY A ÚLOHY

1. Nájdite na mape Európy Slovensko.

2. Ako vidíte na mapke, Slovensko leží v samom strede Európy.

Èo myslíte, aká je to poloha?

3. Preèo sa naši predkovia usadili práve tu? Èo sa im tu páèilo? Èo sa na Slovensku páèi vám?

Slovenská republika je jedným z najmladších štátov Európy. Ako samostatný štát vznikla 1. januára 1993

Slovanské kmene osídlili územie dnešného Slovenska už pred 1500 rokmi. Postupne na tomto území vznikla Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo a Ve¾ká Morava. Neboli to ešte štáty. Od 11. storoèia až do roku 1918 patrilo Slovensko do Uhorska. Zo Slovanov žijúcich v Uhorsku medzi Tatrami a Dunajom vznikol moderný európsky národ – Slováci.

V roku 1918 Slováci spolu s èeským národom založili Èeskoslovenskú republiku. Po 74 rokoch spolužitia politickí predstavitelia týchto dvoch národov rozhodli, že každý si vytvorí vlastný štát.

Slovenská republika má podľa sčítania ľudu z roku 2021 5 449 270 obyvate¾ov a rozlohu 49 036 km2. Rozlohou patrí k malým štátom Európy. Bezprostredne po jej vzniku v roku 1993 ju uznali a prijali medzi seba prakticky všetky štáty sveta. Dòa 19. 1. 1993 sa stala v poradí 180. èlenom Organizácie Spojených národov. (V uèebnici budeme na oznaèenie Slovenskej republiky èasto používa skratku SR.)

1. P. O. Hviezdoslav, M. R. Štefánik, Ján Bahý¾, Martin Benka, Anton Bernolák, Albín Brunovský, Ján Cikker, Pavol Dobšinský, Milan Rúfus, ¼udovít Štúr, Alexander Dubček, Michal Kováč, Mária Rázusová – Martáková, Hana Zelinová a ïalší patria medzi významné slovenské osobnosti. Viete, kým boli (sú) a èím sa preslávili? (Pri zisovaní použite Školský lexikón, encyklopédie, vyhľadajte si ich na internete alebo poproste o pomoc vyuèujúceho.)

PREČÍTAJ SI

2. Vymenujte aspoò troch súèasných slovenských športovcov, politikov, predstavite¾ov umenia...

3. Spýtajte sa svojich rodièov, èo si oni predstavujú pod slovom vlas a pokúste sa sami nieko¾kými vetami vyjadri svoj vzah k vlasti.

4. Vypoèujte si alebo zaspievajte piesne ospevujúce našu vlas, vaše mesto (napr. Aká si mi krásna, Rodný môj kraj, Dedinka v údolí, Nitra, milá Nitra).

Slovenské naj...

najvyšší vrch – Gerlach (2655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách

najnižšie položené miesto – breh rieky Bodrog (94 m n. m.) najväèšie a najhlbšie jazero – Ve¾ké Hincovo pleso vo Vysokých Tatrách (vyše 20 ha, håbka 53 m)

najdlhšia rieka – Váh

najdlhšia jaskyòa – systém Demänovských jaskýò v Nízkych Tatrách (41 km)

najvyšší vodopád – Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách (80 m)

najstarší zachovaný nápis – na náhrobnej doske rímskeho obchodníka Quinta Atilia Prima, tlmoèníka XV. rímskej légie, ktorá sídlila v rokoch 14 – 114 nášho letopoètu v rímskej osade Carnuntum (vzdialenej asi 15 km od dnešnej Bratislavy). Nápis našli pri oprave románsko-gotického kostola v Boldogu pri Senci.

Zisti a zapíš si rôzne ď alšie zemepisné zaujímavosti o Slovensku (napríklad najväèšie mestá).

2. Štátne symboly, štátne sviatky a pamätné dni SR

1. Poznáš štátne symboly SR? Vymenuj ich.

2. Kde a kedy sa najèastejšie používajú štátne symboly?

Každý štát má svoje štátne symboly, ktoré ho navonok reprezentujú. Symbolmi Slovenskej republiky sú štátna vlajka, štátny znak, štátna peèa a štátna hymna.

Štátna vlajka

Štátna vlajka pozostáva z troch rovnako širokých pozdåžnych pruhov – bieleho, modrého a èerveného. Biela sa považuje za farbu èistoty, modrá je farba oblohy alebo slovenských hôr. Èervená je farbou krvi preliatej za slobodu.

Ako svoju vlajku ju Slováci prvý raz použili v revoluèných rokoch 1848/1849. Na odlíšenie od podobných vlajok iných štátov sa súèasou našej terajšej vlajky stal i štátny znak. Na vlajke je umiestnený v modrom pruhu, hrot jeho štítu vždy smeruje nadol.

1. Ako sa treba správa k štátnej vlajke?

2. Vieš, pri akých príležitostiach sa štátna vlajka používa?

3. Zisti, ktoré štáty majú vlajky rovnakých farieb, ako je naša.

4. Nakresli a správne vyfarbi našu štátnu vlajku.

Štátny znak a štátna peèa

Štátny znak SR tvorí na èervenom štíte dvojitý strieborný kríž, ktorý je vztýèený na strednom vyvýšenom vàšku modrého trojvršia. Štátny znak sa väèšinou vyobrazuje farebne, striebornú farbu kríža môže nahradi biela farba. Štátny znak môže by aj z kovu, kameòa alebo keramiky.

Dvojkríž ako symbol kresanstva vznikol pravdepodobne v Byzantskej ríši a na Ve¾kú Moravu ho priniesli Cyril a Metod. Cyril a Metod boli byzantskí mnísi, ktorí v 9. storoèí priniesli na naše územie kresanstvo a slovanské písmo. Na uhorských minciach sa dvojkríž zjavoval od 11. storoèia. Približne od 14. – 15. storoèia je už dvojkríž postavený na troch vàškoch. Neskôr sa objavil ako symbol Horného Uhorska (dnešného územia Slovenska). Symbolom slovenského národa sa stal takisto v èase revolúcie 1848/1849.

Štátna peèa má okrúhly tvar. V strede je vyobrazený štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Štátnou peèaou sa potvrdzujú dôležité štátne dokumenty. Uschováva ju prezident SR.

OTÁZKY A ÚLOHY

Štátna hymna

1. Nakresli a vyfarbi štátny znak SR.

2. Kde všade ste sa stretli s naším štátnym znakom?

1. Preèítajte si slová našej štátnej hymny.

2. Viete, kedy a pri akej príležitosti hymna vznikla?

Nad Tatrou sa blýska, To Slovensko naše hromy divo bijú. posiaľ tvrdo spalo, Zastavme ich, bratia, ale blesky hromu veď sa ony stratia, vzbudzujú ho k tomu, Slováci ožijú. aby sa prebralo.

Text našej hymny napísal v roku 1844 básnik Janko Matuška pre slovenských študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea do Levoèe. Odišli preto, lebo z lýcea vylúèili ¼udovíta Štúra. J. Matuška použil melódiu slovenskej ¾udovej piesne „Kopala studnièku“. Znárodnela v revoluèných rokoch 1848/1849, keï ju spievali slovenskí dobrovo¾níci pod názvom „Dobrovo¾nícka“.

ČO POTREBUJEM

VEDIEŤ

Štátne symboly SR sú: štátna vlajka, štátny znak, štátna peèa a štátna hymna.

K štátnym symbolom sa správame s úctou a nepoškodzujeme ich.

OTÁZKY A ÚLOHY

PREČÍTAJ SI

1. Vypoèujte si našu štátnu hymnu a nauète sa ju spieva.

2. Ako sa treba správa, keï zaznie štátna hymna?

3. Pri akých príležitostiach ste počuli znieť našu štátnu hymnu?

4. Èo cítite, keï pri významných udalostiach poèujete znie našu štátnu hymnu?

Preèítaj si knižku L. Vrte¾a Na troch vàškoch biely kríž. Dozvieš sa v nej zaujímavosti o vzniku a histórii našich štátnych symbolov.

Štátne sviatky a pamätné dni SR

Každý štát vyhlasuje niektoré významné dni svojej histórie za štátne sviatky a pamätné dni.

Štátne sviatky

Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.

1. január Deò vzniku Slovenskej republiky

5. júl Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda

29. august Výroèie Slovenského národného povstania

1. september Deò Ústavy Slovenskej republiky

28. október Deò vzniku samostatného èesko-slovenského štátu (nie je dňom pracovného pokoja)

17. november Deò boja za slobodu a demokraciu

Dni pracovného pokoja

Ďalšími dňami pracovného pokoja okrem nedieľ sú tieto sviatky:

6. január Zjavenie Pána (Traja králi) a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov marec – apríl Veľký piatok

Veľkonočný pondelok

Veľký piatok a Veľkonočný pondelok sú pohyblivé sviatky, ktoré pripadajú na čas od 22. marca do 25. apríla.

1. máj Sviatok práce

8. máj Deň víťazstva nad fašizmom

15. september Sedembolestná Panna Mária

1. november Sviatok všetkých svätých

24. december Štedrý deň

25. december Prvý sviatok vianočný

26. december Druhý sviatok vianočný

Pamätné dni

Pamätné dni Slovenskej republiky sú pracovnými dňami.

6. marec Deň obetí pandémie Covidu

25. marec Deò zápasu za ¾udské práva

13. apríl Deò nespravodlivo stíhaných

1. máj Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii

4. máj Výroèie úmrtia M. R. Štefánika

7. jún Výroèie Memoranda národa slovenského

21. jún Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska

24. jún Deň pamiatky obetí komunistického režimu

5. júl Deò zahranièných Slovákov

17. júl Výroèie Deklarácie o zvrchovanosti SR 4. august Deò Matice slovenskej

10. august Deň obetí banských nešťastí

21. august Deň obetí okupácie Česko-Slovenska 9. september Deò obetí holokaustu a rasového násilia

19. september Deò vzniku Slovenskej národnej rady 22. september Deò boja proti nenávistným prejavom na deťoch 6. október Deò obetí Dukly 12. október Deò samizdatu

27. október Deò èernovskej tragédie

29. október Deò narodenia ¼udovíta Štúra

30. október Výroèie Deklarácie slovenského národa

31. október Deò reformácie

30. december Deò vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu

ROZMÝŠĽAJ

1. Porozmýš¾ajte a porozprávajte, preèo sú pre náš štát významné práve tieto dni. Èo si nimi pripomíname?

2. Ktoré zo sviatkov máš najradšej? Porozprávaj, ako a s kým ich tráviš.

3. Hlavné mesto Slovenskej republiky

Viete, ako sa volá hlavné mesto SR?

Každý štát má svoje hlavné mesto. Je to prvé, najvýznamnejšie, najdôležitejšie a často i najväèšie mesto štátu.

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. Je to starobylé mesto, nepretržite osídlené vyše dvetisíc rokov. Leží na dôležitej dopravnej a obchodnej križovatke na brehoch rieky Dunaj, pod výbežkami Malých Karpát.

Mesto Bratislava má vzácnu históriu, ve¾mi cenné historické pamiatky. Je rodiskom mnohých významných osobností.

Bratislava má podľa sčítania ľudu v roku 2021 475 503 obyvate¾ov, ale i najhustejšie osídlenie. Je to významné politické, hospodárske, priemyselné, dopravné a kultúrne centrum Slovenska.

V Bratislave sídli prezident SR a ústredné štátne orgány – Národná rada SR a vláda SR.

Bratislavský hrad je symbolom Bratislavy

1. Boli ste už v Bratislave? Èo sa vám tam najviac páèilo?

2. Èo si pamätáte o Bratislave z iných vyuèovacích predmetov (napr. dejepisu, zemepisu)? Aké historické a kultúrne pamiatky sú v Bratislave?

3. Pokúste sa zadováži si knihy a propagaèné materiály o Bratislave, fotografie Bratislavy. Spravte z nich výstavku.

4. Urète, ktorým bratislavským stavbám patria tieto tiene (siluety). Čím sú tieto objekty známe?

PREČÍTAJ SI

O Bratislave vyšlo ve¾a kníh, niektorú z nich si preèítajte.

¼ Zúbek: Moja Bratislava

T. Lacík, V. Tomèík: Tvoja Bratislava

P. Dvoøák: Zlatá kniha Bratislavy

M. Ïuríèková: Prešporský zvon (povesti)

4. Funkcie štátu, orgány štátnej moci, orgány miestnej správy

Funkcie štátu

1. Viete, èo je to štát?

2. Môžete sa aj vy podie¾a na riadení spoloèenských záležitostí?

Štát je neoddelite¾nou súèasou každej civilizovanej spoloènosti. Jeho vznik súvisí s rozvojom ¾udskej spoloènosti a potrebou riadi ju. Kedysi ¾udia žili len v rodinách, ktoré sa samy starali o prežitie. Neskôr sa združovali do rodov a kmeòov a vyberali spomedzi seba ¾udí, ktorí ich riadili (kmeòová rada a pod.). Keï si ¾udia už sami zaèali vyrába a uchováva obživu, rozvinuli remeslá a obchod, vyèlenila sa zo spoloènosti samostatná skupina ¾udí. Tá sa venovala iba riadeniu spoloènosti. Trvalo nieko¾ko tisíc rokov, kým sa z takýchto vládnucich skupín vytvorila štátna moc.

Dnešný moderný demokratický štát riadi spoloèenský život v záujme všetkých obèanov v týchto najdôležitejších oblastiach: politickej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej. Táto èinnos sa prejavuje v jeho mnohorakých funkciách. Jednotlivé funkcie štátu sa postupom èasu môžu meni alebo vznika nové.

Medzi základné funkcie moderného štátu patria: – hospodárska, – riadiaca, – kultúrna, – obranná.

Hospodárska funkcia znamená, že štát stará o hospodársky život spoloènosti. Sústreïuje vo svojich rukách významné materiálne zdroje, ako je nerastné bohatstvo, vodné zdroje, dôležité hospodárske stavby, peòažné zdroje a iné. Pomocou nich