pre 7. ročník
špeciálnej základnej
školy
Slovenské pedagogické nakladateľstvo
Motivačné otázky a úlohy, citát, ktoré vám priblížia tému, o ktorej sa budete učiť.
V bielej ploche si pre č ítate u č ebný text.
Zelenou farbou nájdete zhrnuté dôležité informácie z učebného textu.
Názov témy
Farebné odlíšenie tematického celku.
Názov kapitoly
Témy, príbehy, pozorovania a skúsenosti, na základe ktorých vyjadrujete svoje pocity, názory a postoje.
Odpoveďami na otázky a riešeniami úloh si overujete porozumenie učiva.
Autorky © PhDr. Marta Rejková, CSc. (vedúca autorského kolektívu) doc. PhDr. Irena Balková, CSc. Mgr. Helena Ilavská doc. Mgr. Viera Jakubovská, PhD. doc. Mgr. Gabriela Jonášková, CSc.
Lektorovali: Mgr. Tatiana Hlavienková Mgr. Lýdia Melišková
Foto: www.shutterstock.com
Grafický dizajn a obálka SPN – Mladé letá, s. r. o.
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho èas nemožno reprodukova bez súhlasu majite¾a práv.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo pod č. 2023/2044:4-C2901 edukačnú publikáciu Občianska náuka pre 7. ročník špeciálnej základnej školy. Doložka nadobúda účinnosť 11. apríla 2023 a má platnosť do 31. augusta 2024. Šieste vydanie, 2024
ISBN 978-80-10-04186-2
Človek je tvor spoločenský. (Aristoteles)
Vo vlastivede ste sa nauèili, ako žili ¾udia v najstaršej minulosti. Porozprávajte, èo viete o živote našich dávnych predkov: ako bývali, ako si zaobstarávali potravu, z èoho vyrábali pracovné nástroje, zbrane a podobne.
Človek nemôže žiť sám. K svojmu životu potrebuje ďalších ľudí. Potrebuje rozprávať sa, pomáhať si, starať sa o niekoho, ľúbiť niekoho.
Spoloèné záujmy, potreby a práca viedli ¾udí k vytvoreniu ¾udskej spoloènosti. ¼udská spoloènos sa v priebehu tisícroèí a stároèí menila, vyvíjala sa a vytvárala svoje dejiny. Pokrvne príbuzné rody vytvorili kmeò, ktorý mal spoloèný jazyk, spoloèné zvyky a ochraòoval svoje územie. Z kmeòov neskôr vznikli národy a napokon sa vytvorili štáty.
O tom, ako žili ¾udia v dávnych èasoch, dozvedáme sa z povestí, kroník, múzeí. Ak navštívime skanzen – múzeum vo vo¾nej prírode, uvidíme, ako kedysi bývali obyvatelia dedín.
Ak ste navštívili skanzen, porozprávajte, čo ste tam videli.
Dnešný èlovek na rozdiel od svojich predkov ve¾a vie. Poznáva okolitý svet, aby ho mohol meni. Upravuje toky riek a neúrodné pustatiny mení na úrodnú pôdu. Stavia domy, cesty, mosty a iné ve¾ké stavby. Z hlbín zeme dobýva rudu, uhlie, ropu. Vyrába moderné stroje a zariadenia, skúma tajomstvá vesmíru. Èlovek je schopný pretvára svet. Mení spoloènos, v ktorej žije. Chce vytvori takú spoloènos, ktorú si vysníval.
Výsledkom ľudskej činnosti je aj vývoj a výroba čoraz ničivejších zbraní, ktoré sú v prípade použitia schopné zničiť ľudskú civilizáciu.
Žia¾, svojimi zásahmi èlovek prírodu aj nièí. Zamoruje životné prostredie odpadom rôzneho druhu. Niektorí ľudia odhadzujú odpadky (papier, plasty, sklo, textílie, zvyšky nepoužitej stravy) mimo miest určených na zber odpadu. Znečisťujú tak pôdu, lesy,
rieky, ulice. Priemyselné závody, dopravné prostriedky uvoľňujú do okolia zdraviu škodlivé látky. V uliciach veľkých miest tak vzniká smog (sťažuje dýchanie) a znečisťovanie vody v riekach, moriach vedie k úhynu vodných rastlín a živočíchov.
Preto, ak chceme žiť v kvalitnom životnom prostredí, musíme sa o toto prostredie starať a chrániť ho.
VEDIEŤ
¼udia oddávna žijú v skupinách. Z pokrvne spojených rodov vznikli kmene, národy a napokon sa vytvorili štáty. Po celej zemeguli dnes žijú ¾udia vo väèších èi menších štátoch. Svoj život prispôsobujú podmienkam spoloènosti, v ktorej žijú. Vytvárajú medzi sebou vzahy, ktoré nazývame spoloèenské vzahy. Tie urèujú základné èrty spoloènosti i život jednotlivých ¾udí. Ľudia svojou činnosťou ovplyvňujú prostredie okolo seba. Musia sa starať, aby ho neznečisťovali a neničili.
1. Porozprávajte, ako vyzerá život ¾udí vo vašom meste alebo obci.
2. Prečo ľudia žijú? Čo chcú v živote dosiahnuť?
3. Znamenajú všetky zásahy èloveka do prírody jej nièenie?
Ako sa správaš v prírode?
4. V súčasnosti sa veľa hovorí o potrebe triedenia odpadu. Ako ho triedite doma vy? Podľa farby roztrieďte do kontajnerov plasty, sklo, papier, elektroodpad, bioodpad, komunálny odpad.
1. Myslíte si, že èlovek môže ži sám, bez toho, aby sa stýkal s inými ¾uïmi?
2. Vo vašom triednom kolektíve ste si vytvorili skupiny kamarátov. Akú úlohu máš v skupine, ku ktorej patríš?
3. Ako sa cítiš, keď si doma sám. Čo vtedy robíš?
Je prirodzené, keď človek nežije sám, ale žije spolu s inými ľuďmi. S nimi sa dorozumieva a vytvára vzahy. Sú to medzi¾udské vzahy. Želaním èloveka je ži v spoloèenstve, kde vládne porozumenie, láska, tolerancia (vzájomná znášanlivos) a vzájomná pomoc. Ak sa má toto želanie splni, každý z nás sa musí zamyslie nad svojím správaním a konaním a ich dôsledkami.
PREČÍTAJ SI
Preèítajte si myšlienku a skúste poveda, ako ste jej porozumeli:
Ľudia sú ako listy na strome: ani dvaja nie sú úplne rovnakí.(Becher)
Žijeme, uèíme sa a pracujeme v urèitej spoloèenskej skupine: v rodine, škole, na pracovisku, medzi priate¾mi a známymi.
ČO POTREBUJEM VEDIEŤ
OTÁZKY A ÚLOHY
Miesto èloveka v súèasnej spoloènosti najviac urèuje to, kde pracuje, aké má postavenie (funkciu), èi vykonáva duševnú alebo fyzickú prácu, aké má vedomosti, odborné znalosti a zruènosti, èi žije na dedine alebo v meste.
1. Pozrite si obrázky a porozprávajte sa o tom, k akej spoloèenskej skupine patria znázornení ¾udia. Pokúste sa nájs a vymenova charakteristické znaky jednotlivých skupín na obrázkoch.
2. Porozprávajte, v akej spoloèenskej skupine trávite väèšinu dòa.
4. Povedzte, čo tolerujete doma, na ulici, v škole. Čo by ste na týchto miestach netolerovali? j
3. Povedzte, akú úlohu má v našej spoloènosti lekár, uèite¾, žiak, rodiè, politik, pracujúci v oblasti služieb a pod.
Spoloèenské normy. Ich význam pre jednotlivca
1. Riadiš sa vo svojom správaní nejakými pravidlami?
2. Myslíš si, že ¾udská spoloènos potrebuje zákony?
Nemožno byť opravdivým človekom bez ľudského vzťahu k človeku. (Rousseau, čítaj rusó)
V každodennom živote si ¾udia vytvárajú rôzne vzahy – príbuzenské, priate¾ské, záujmové, pracovné. Vzahy medzi ¾uïmi bývajú jednoduché i zložité, trvalé i doèasné. Vždy však podliehajú urèitým pravidlám.
Každé ¾udské spoloèenstvo si vytvára pravidlá spolunažívania, ktoré sa èlenovia spoloèenstva usilujú dodržiava. Sú to spoloèenské normy. Uèíme sa kultúrnemu správaniu, tolerancii a spolužitiu. V rodine aj v škole si osvojujeme a rozvíjame vhodné ¾udské vlastnosti, ako priateľstvo, spolupráca, úcta a iné.
Obyvate¾ štátu sa nazýva obèan. Na postoje a konanie obèanov vplývajú: pravidlá spoloèenského správania, predsudky, zvyky, morálka, právne normy.
Právne normy (zákony, nariadenia) schva¾uje a vyhlasuje najvyšší zákonodarný orgán štátu. U nás je to Národná rada Slovenskej republiky. Sú záväzné pre každého obèana. Ich porušenie je trestné!
Konanie ¾udí nemožno vždy upravi zákonmi èi písanými pravidlami. O niektoré veci sa ¾udia usilujú sami, napríklad váži si svojho suseda èi nadriadeného, žiaci uèite¾a, deti svojich rodièov. Napríklad kresanská výchova zdôrazòuje Desatoro Božích prikázaní. Štvrté z nich hovorí: „Cti otca svojho a matku svoju.“
1. Aký je tvoj názor na toto štvrté prikázanie?
2. Akých ¾udí si vážiš? Preèo? Akých si nevážiš?
3. Všetci sme si rovní. Každý je iný. Prezri si obrázok a povedz, čím sa deti od seba líšia? Čo majú spoločné?
Pred hojdaèkami býva vždy ve¾a detí. Aj Jurko sa rád hojdá. Stojí a èaká, kedy príde na neho rad. Raz, keï sa práve uvo¾nila hojdaèka, Jurka odsotil ve¾ký chlapec: „Teraz idem ja!“ Jurko si zastal na staré miesto, na chlapca ani nepozrie. O chví¾u sa uvo¾nila iná hojdaèka a Jurko hneï k nej. „Prosím ťa, pusť tohto chlapèeka, ponáh¾ame sa,“ priskoèila k Jurkovi akási pani. Jurko niè. „Prosím ťa, pusť ma,“ povedal chlapèek. Jurko, ani nevedel ako, prikývol. A zasa stojí na starom mieste a èaká. Ve¾ký chlapec sa pohojdal a zavolal Jurkovi: „Môžeš ísť!“ Ale Jurko nešiel. Poèkal, kým sa dohojdal chlapèek, a sadol si na hojdaèku po òom.
(Eleonóra Gašparová)
Porovnajte správanie Jurka a veľkého chlapca. Kto z nich nekonal správne?
Vzahy ¾udí, ich konanie a spolužitie urèujú aj takzvané nepísané zákony: morálka, verejná mienka a predsudky. Ak porušujeme alebo nedodržiavame zaužívané morálne zásady, vyvolávame pohoršenie. Ostatní ¾udia nás budú odsudzova. Dodržiavanie i porušovanie morálky èasto závisí od nášho vnútorného presvedèenia.
Naše konanie ovplyvòuje aj verejná mienka. Dokážeme jej odporova, ak sme presvedèení o svojej pravde, o správnosti svojich skutkov. Verejná mienka však môže zmeni naše postoje.
1. Stretol si sa s tým, že nejaký predsudok ovplyvnil konanie ¾udí?
2. Aké pravidlá správania musíš dodržiava v rodine?
3. Poznáš svoje práva a povinnosti v rodine? Napíš ich. Spoločne v triede si ich prečítajte a porozprávajte sa o nich.
Rodina
1. Nakresli svoju rodinu. Povedz, kto do nej patrí.
Rodina je základná bunka spoločnosti a najvýznamnejšia výchovná inštitúcia.(Platón)
2. Preèo hovoríme, že rodina má v živote èloveka ve¾kú úlohu?
3. Èo sa vám páèi na živote vašej rodiny?
4. Aké je tvoje miesto v rodine?
Rodina je základ spoloènosti. Vznikla a rozvíjala sa spolu s ¾udskou spoloènosou. Rodina je pre nás samozrejmosou. Narodili sme sa v nej a vyrastáme v nej. Ako dospelí si zakladáme vlastné rodiny. Väèšina ¾udí celý svoj život prežije v rodinnom kruhu. O úlohe rodiny v živote èloveka hovorí aj základný zákon nášho štátu – Ústava Slovenskej republiky a Zákon o rodine.
Rodina – tvoria ju mama, otec, starí rodičia, súrodenci, ostatní príbuzní,
– sú to ľudia, ktorých máme najradšej, bez ktorých si nevieme predstaviť náš život,
– je to miesto, kde sa cítime dobre a kde nás majú radi, kde nás vypočujú, poradia, ochránia.
Kedysi častejšie existovali ve¾ké rodiny, spolu bývali starí rodièia, rodièia, deti, vnuci. Všetci spoločne hospodárili. Prácu rozde¾ovala hlava rodiny – otec. Niektoré ve¾ké rodiny zachovávajú osobitné zvyky a tradície aj v dnešných èiasoch, lebo majú rôzne zvyky, kultúru, náboženstvo.
Postupne sa menilo zloženie rodiny a jej poslanie. Zmeny sa prejavili aj vo ve¾kosti rodiny. Uvo¾nili sa pevné putá so vzdialenejšími rodinnými príslušníkmi, èo bola ve¾ká (širšia) rodina. Vznikla malá (užšia) rodina, ktorú tvoria najbližší príbuzní. Sú to pokrvní príbuzní: rodièia (otec, matka) a deti.
Rodinu charakterizujú tieto znaky:
1. Rodina je forma trvalého spolužitia príbuzných, ktorú uznáva spoloènos
2. Èlenovia rodiny sú medzi sebou spojení pokrvnými a príbuzenskými zväzkami, ako je manželstvo èi rodièovstvo.
3. Rodina zväèša žije pod jednou strechou, v jednej domácnosti.
4. Všetci èlenovia rodiny spolupracujú, vzájomne si pomáhajú. Obaja rodièia sa spolu starajú o výchovu a výživu detí.
5. Èlenov rodiny oznaèujeme pod¾a príbuzenských vzahov.
1. Opýtaj sa starých rodièov alebo najstarších ¾udí vo svojom okolí, ako žili kedysi. Porovnaj to so súèasnosou. V èom vidíš najväèšie odlišnosti?
2. Chcel by si ži vo ve¾kej rodine? Preèo?
3. Spoèítaj, ko¾ko èlenov by mala vaša rodina, ak by s vami žili starí rodièia a súrodenci tvojich rodičov s rodinami.
4. Vieš pomenova èlenov vašej užšej i širšej rodiny pod¾a príbuzenských vzahov?
5. S pomocou uèite¾a a rodièov skús nakresliť rodokmeò svojho rodu.
6. Prečítaj si v Čítanke na s. 19 článok Vážny rozhovor o našej rodine. Ako autorka charakterizuje domov a rodinu?
Vzahy v rodine
1. Porozprávaj, ako sa správaš k svojim rodièom.
2. Ako sa správajú členovia tvojej rodiny medzi sebou?
Správaj sa k svojim rodičom tak, ako chceš, aby sa k tebe správali tvoje deti.
(Sokrates)
Vzahy medzi èlenmi rodiny sú ve¾mi dôležité. Ide o vzahy medzi dospelými, staršími a mladšími, vzahy dospelých a detí. Tieto vzahy sa musia zaklada na otvorenosti a úprimnosti, zodpovednosti, úcte, porozumení, láske a pod.
VZŤAH
Rodičia
Vychovávajú, radia
Majú ich radi
Boja sa o ne
Materiálne ich zabezpečujú
Dbajú o ich vzdelávanie
Starajú sa o ich zdravie
Rozprávka o troch grošoch
Deti
Počúvajú, rešpektujú
Majú ich radi
Vážia si ich
Pomáhajú im
Učia sa od nich
V starobe sa o nich starajú
Krá¾ Matej sa raz vybral spoznávať svoju krajinu a ¾ud. Poèas svojho putovania stretol èloveka, ktorý na okraji cesty kladivom roztåkal kameò na drobné kúsky. Zastavil sa pri òom, pozdravil ho a spýtal sa ho: „Je tá práca ťažká?“
Muž povedal: „Áno, ale ja ju robím rád, lebo živí mòa aj moju rodinu.“
„A ko¾ko zarobíš?“
„Denne tri groše.“
„A staèí ti to?“ spýtal sa krá¾ Matej a spomenul si na svojich radcov, ktorým sa ich pláca máli.
„Je to málo, ale mne to staèí.“
„A ako z toho vyžiješ?“
„Nuž takto“, povedal muž. „Jeden groš vraciam, jeden požièiavam a z toho tretieho sám žijem.“
„Nerozumiem tomu, vysvetli mi to, dobrý èlovek,“ povedal krá¾.
už sta
„Je to takto,“ povedal cestár. „Mám starého otca, vychoval ma, živil a šatil. Je už starý a nevládny, nuž starám sa oòho a ten groš mu vraciam. Druhý groš požièiavam synovi, keï zostarnem, tak mi ho vráti zasa on.“
„A vieš, že sa o teba tvoj syn postará?“
„Áno, lebo ho to uèím celým svojím životom,“ povedal cestár.
Krá¾ Matej mužovi pekne poïakoval a za životnú skúsenosť na znak úcty ho obdaroval peniazom, na ktorom bol vyrytý jeho obraz.
Èomu sa krá¾ nauèil od cestára? Aké pouèenie pre teba vyplýva z tejto rozprávky?
Aký má by vzah medzi dieaom a rodièom?
Rodiny, ktoré dokážu prekona ažkosti a problémy kažodenného života, kde vládne porozumenie, úcta, vzájomná pomoc a tolerancia, považujeme za harmonické rodiny.
Sú však aj rodiny, ktoré žijú usporiadaným životom iba navonok. Prežívajú rozlièné rodinné nezhody, nedokážu uspokojivo rieši svoje vzájomné vzahy. V tomto prostredí trpia dospelí, ale predovšetkým deti. Tieto rodiny nazývame problémové, rozvrátené
Vzahy a celkový život ovplyvòuje aj samotné zloženie rodiny. Rozlišujeme:
a) úplné rodiny (otec, matka, deti),
b) neúplné rodiny (chýba niektorý z rodièov),
c) druhotne vytvorené rodiny (vznikajú novým sobášom, po rozvode èi ovdovení),
d) náhradnú rodinnú výchovu (ústavná výchova, pestúnska starostlivos, profesionálne rodiny) – ako náhradu, keï zlyhá úplná alebo neúplná rodina.
Vyrovnané rodinné vzahy sú pre deti zárukou šastného detstva. Vytvárajú najvhodnejšie prostredie na ich harmonický rozvoj.
Významné miesto v našom živote majú vzahy k starým rodièom.
Po ulici kráèal chlapèek s dievèatkom. Pred nimi išla starenka. Bolo ve¾mi klzko. Starenka sa pošmykla a spadla.
„Podrž mi knižky!“ zvolal chlapèek. Dal dievèatku svoju tašku a bežal starenke pomôcť. Keï sa vrátil, dievèatko sa ho spýtalo: „To je tvoja babièka?“
„Nie,“ odvetil chlapèek.
„Azda mama?“ zaèudovalo sa dievèatko.
„Nie!“ „Nuž tak vari teta? Alebo známa?“
„Ale nie, nie!“ – povedal chlapèek s úsmevom. „Je to iba starenka.“
Ako ty prejavuješ úctu k starším?
(V. Osejevová)
1. Porozprávajte sa o úlohe rodičov v rodine a vymenujte èinnosti, ktoré v domácnosti vykonávajú.
2. Ktoré èinnosti z obrázkov (prípadne ïalšie) robíš ty?
