ČÍTANKA
Karel Dvořák
pre 3. ročník gymnázia a stredných škôl
Slovenské pedagogické nakladateľstvo
Obsah
Úvod / 7
DRÁMA / 8
Sofokles – Antigona / 9
William Shakespeare – Romeo a Júlia / 24
William Shakespeare – Othello / 32
Július Barč-Ivan – Matka / 42
Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva / 51
VEĽKÁ EPICKÁ PRÓZA / 61
Fiodor Michajlovič Dostojevskij – Zločin a trest / 61
Jack London – Martin Eden / 69
Hermann Hesse – Stepný vlk / 76
Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak / 83
Gejza Vámoš – Odlomená haluz / 90
Margita Figuli – Tri gaštanové kone / 97
Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia / 107
Jerome David Salinger – Kto chytá v žite / 117
KRÁTKA EPICKÁ PRÓZA / 125
Jozef Gregor Tajovský – Apoliena / 125
Franz Kafka – Premena / 130
Jozef Cíger Hronský – Petro / 138
Belo Kapolka – Možno ho ešte stretnem / 144
Dušan Dušek – Taktika / 150
Dušan Dušek – Román na pokračovanie / 151
LYRICKÁ POÉZIA / 159
Jean Arthur Rimbaud – V zelenej krčmičke (O piatej večer) / 159
Paul Verlaine – Žena a mačka / 160
Walt Whitman – Keď som ležal s hlavou na tvojom lone / 160
Jean Arthur Rimbaud – Opitá loď / 164
Jean Arthur Rimbaud – Iluminácie / 168
Jean Arthur Rimbaud – Samohlásky / 174
Ivan Krasko – Na cmiteri / 175
Velimir Chlebnikov – Zariekanie smiechom / 175
Ivan Krasko – Ja / 178
Ivan Krasko – Kritika (Z reči v nížinách) / 178
Ivan Krasko – Stesk / 179
Ján Smrek – Čerešňový trh / 183
Ján Smrek – Moja žena / 184
Ján Smrek – Najčistejšia láska / 184
Rudolf Dilong – Sväté rozjímanie / 187
Jan Skácel – Modlitba za vodu / 188
Jozef Urban – Voda, čo ma drží nad vodou / 188
Štefan Moravčík – Cyril a Metod / 194
Štefan Moravčík – Moravianska venuša / 194
Štefan Moravčík – Príchod predkov / 195
Jacques Prévert – Raňajky / 199
Miroslav Válek – Jablko / 199
Mikuláš Kováč – Jablko / 200
Pavel Bunčák – Príroda / 203
Milan Rúfus – Vyschnuté studničky / 203
Štefan Moravčík – Čoho sa človlk dotkne... / 204
Daniel Hevier – Ako sme na tom / 204
Daniel Hevier – Námet pre science-fiction / 205
Literatúra / 206
Dráma
NÁMETY A INŠPIRÁCIE
1. Charakterizujte najmenej jedno historické obdobie, v ktorom boli ľudia nútení porušovať zákony a nariadenia (napr. kráľov, politických vodcov). O aké zákony a nariadenia išlo? Ktoré pohnútky viedli týchto ľudí k porušovaniu daných nariadení? Sformulujte nariadenia, ktoré by ste určite nerešpektovali. (najmenej 2 vety) Odôvodnite svoj výber.
2. Uveďte najmenej jednu udalosť zo súčasnosti, ktorú možno v hovorovej komunikácii označiť za tragédiu. Na základe danej udalosti povedzte, aké situácie označujeme v hovorovej reči slovom tragédia. Vyvoďte z úryvku Grécka tragédia a Sofoklova Antigona niektoré znaky tragickej drámy. Porovnajte hovorový a literárny význam slova tragédia.
Najvýznamnejším druhom gréckej dramatickej poézie je tragédia. Jej vznik a počiatočný vývoj však nie je dobre známy. Podľa starogréckeho filozofa a prvého estetika tragédie Aristotela (384 – 322 pred n. l.) sa tragédia vyvinula z takzvaných dityrambov, lyricko-epických piesní, ktorými sa pôvodne uctieval Dionýzos, boh plodnosti a vegetačného obnovovania prírody, neskoršie známy ako boh vína a neviazanej veselosti. V týchto piesňach sa ospevovali Dionýzove osudy za sprievodu mimického tanca, ktorý vyjadroval ich obsah. Koho predstavovali členovia dityrambického zboru, prezrádza sám názov „tragoedia“, čo znamená spev capov, čiže démonov z Dionýzovej družiny, satyrov, ktorých si Gréci v najstarších dobách predstavovali ako capov. V podstate je to spev ľudí prestrojených za satyrov. Tieto spevy a tance riadil náčelník zboru, ktorý často sám viedol rozhovor s členmi zboru.
Postupne sa grécki básnici vymaňovali z úzkeho rámca bájí s dionýzovskou tematikou a začali čerpať látku z celej gréckej mytológie. Ovplyvnilo to aj prestrojenie členov zboru, ktorí už nepredstavovali satyrov, ale iné postavy podľa povahy tragédie, napr. v Sofoklovej Antigone tébskych starcov. Zbor satyrov sa udržal len v takzvanej satyrskej dráme, ktorá mala veselý a bujný charakter a hrávala sa po predchádzajúcich tragédiách.
Takto sa z malých počiatkov postupne a prirodzene vyvinulo dramatické básnictvo, koruna gréckej básnickej tvorby a najkrajší a najzrelší výtvor gréckeho ducha vôbec. Časom sa tiež ustálila skladba gréckej tragédie. Pôvodne sa začínala tragédia príchodom zboru (parodos) a končila jeho odchodom (exodos). Neskoršie sa pred príchod zboru vložil prológ (prologos), v ktorom sa monologicky alebo dialogicky podávala expozícia deja. Dialogické časti, vlastné dejstvá, bývali tri alebo štyri (epeisodia) a boli od seba oddelené zborovými spevmi (stasima), ktoré sa spievali za zvukov hudobných nástrojov a sprevádzali ich tanečné pohyby.
(Július Špaňár: Grécka tragédia a Sofoklova Antigona)
3. Zistite základné fakty o mytologickej postave Oidipa (napr. pôvod, kľúčové udalosti života, potomkovia). V akom príbuzenskom vzťahu bol s Antigonou? Prostredníctvom rôznych informačných zdrojov charakterizujte pojem oidipovský komplex. Kto je autorom tohto pojmu? Ktoré medziľudské vzťahy možno opisovať a vysvetľovať pomocou pojmu oidipovský komplex?
Sofokles – Antigona (úryvok)
PROLÓG
(Ráno. Antigona, s obetnou kanvicou v ruke, vychádza s Ismenou z paláca.)
ANTIGONA:
Ó, povedz, moja drahá sestra Ismena –vieš ešte o nejakom treste, ktorý nevyskúšal na nás Zeus, aby sme už za života odpykali Oidipovu vinu?
Nieto bolesti, niet pohromy, niet potupy, niet hanby, ktorá by sa nedala nájsť v množstve našich utrpení!
Teraz tiež – vraj vládca vydal nový rozkaz. Počula si o ňom? A či vôbec ešte nevieš, že sa na náš rod zas valí nepriateľská zloba?
ISMENA:
Neviem, Antigona. Od toho dňa, ako zahynuli naši bratia, keď si navzájom v tej istej chvíli spôsobili smrť, mi chýba akákoľvek, zlá i dobrá správa. Že vraj včera v noci odtiahlo preč vojsko Argejcov – nič iné neviem. Nič, čo by ma mohlo viacej potešiť, a nič, čo by ma ešte viacej mohlo zarmútiť.
ANTIGONA:
Myslela som si to – práve som ťa vytiahla von z domu. Chcem sa s tebou pozhovárať osamote.
ISMENA: Čo sa deje? Vidím, že si niečím rozrušená.
ANTIGONA:
Bodaj by som nebola, keď Kreon ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z našich bratov – druhému ich odoprel!
Len Eteokla vraj dá vložiť do hrobu tak, ako káže mrav a tým mu zabezpečí
úctu tieňov v podsvetí – o mŕtvom tele nešťastného Polyneika však mal pred občanmi vyhlásiť, že nik ho nesmie prikryť zemou ani oplakať! Že neoplakaný
a nepochovaný má byť ten sladký poklad ponechaný za potravu dravým vtákom! A ten príkaz vydal dobrý Kreon vraj i pre teba i pre mňa – počuješ, i pre mňa! –a vraj práve kráča sem a tu svoj výrok zopakuje všetkým, čo ho ešte nepočuli. Berie to vraj veľmi vážne –ktokoľvek by príkaz nedodržal, verejne ho ukameňujú. Nuž tak je to.
A čoskoro sa zistí, či si šľachetná a či si iba nešľachetná dcéra šľachetných!
ISMENA:
Ak je tak, ako vravíš, čo tu ešte môžem zachrániť, ja úbohá? Čo môžem spraviť?
ANTIGONA:
Presne to, čo ja! Buď mojou pomocníčkou!
ISMENA:
Pri čom? Aký smelý plán sa zrodil v tvojej hlave?
ANTIGONA:
Pochováme brata.
ISMENA:
Chceš ho pochovať aj napriek hrozbe?
ANTIGONA:
Pre svojho, ak sa nemýlim, i tvojho brata som to rozhodnutá spraviť, aj keď budeš proti –aspoň o mne nebudú môcť hovoriť, že som ho zradila!
ISMENA:
A ozaj vôbec nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?
ANTIGONA:
Kreon nemá právo brať mi, čo je moje!
ISMENA:
Beda nám je! Sestra, rozpomeň sa predsa na to, ako neslávne a akou nenávisťou
obklopený zahynul náš otec, keď si vlastnoručne vypichol pod ťarchou viny, z ktorej usvedčil sám seba, obe oči! Rozpomeň sa, ako biedne – na povraze! – ukončila život jeho manželka a matka v jednej osobe! A do tretice –rozpomeň sa, ako naši dvaja bratia, neboráci, zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého!
Pozri – len my dve už ostávame, najhoršia však bude práve naša skaza, ak sa nepoddáme výroku a moci vladára, a porušíme príkaz! Musíme si uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým neprislúcha biť sa s mužmi, navyše ak máme do činenia s vládou mocnejších, a treba poslúchať nie iba v tomto prípade –i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie.
Nech si naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a budem poslúchať tých, ktorí vedú mesto. Pokúšať sa o nemožné – to je šialenstvo.
ANTIGONA:
Dobre – už ťa viac na to nejdem nabádať, už by ma netešilo, ani keby si sa nebodaj ty sama prišla núkať. Ty buď rozumná a ja pochovám brata. Ak ma za to čaká smrť – tak iste krásna.
Budem ležať s tým, kto mi je drahý, a zas ja, keď vykonám ten zbožný skutok, budem drahá jemu. Ver mi, že je dlhší čas, čo treba sa mi páčiť mŕtvym pod zemou, než čas, čo sa páčiť mám týmto živým na zemi. Tam totiž budem ležať naveky. No ty, ak chceš, maj v neúcte, čo uctievať nám kážu bohovia.
ISMENA:
Veď ja to tiež mám v úcte, iba nie som schopná konať proti vôli obce.
ANTIGONA:
Dobrá zámienka. No ja už pôjdem. Treba čím skôr vyhotoviť hrob.