Fašiange sa krátia
2. Ďatelinka drobná, chlapci jedia hrozná /:a dievčence višne, aby boli pyšné.:/
Dumko: Mohli by sme si aj my urobiť fašiangovú zábavu. Čo k tomu potrebujeme?
Speváčik: Masky! A mohli by sme k nim pridať aj pesničky, hoc’ aj z minulých ročníkov. Napríklad:
Vyletela holubienka
Očko: To je dobrý nápad! Pokračujme:
Moje milé, premilené jahody (3. r., s. 52)
Letko: K fašiangom patrí aj tancovačka. Môžeme si zaspievať tanečné piesne a podupkávať na ne.
Očko: Pridajme aj hudobné nástroje, nezabudnime na hrebeň!
Fúzik: Ale mohli by sme priniesť aj nahrávky a zatrsať si ako na diskotéke!
Dumko: No, vy máte ale nápady! Deti ich však budú mať iste viac. Nechoďte však do požičovne po masky, stačí, keď si sami nakreslíte náznaky kostýmov a masiek.
Speváčik: Nemali by sme zabudnúť ani na vlaňajšie fašiangové pesničky, napr.:
Fašiangy – obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy –najveselšia časť roka: priadky, zakáľačky, svadby, obchôdzky v maskách, tanečné zábavy na dedinách a plesy v mestách.
Fašiangová maska
♪ Pred nácvikom piesne zaspievajte podľa ruky a potom vyhľadajte tento motív v piesni:
♪ Časť Fašangoše, tarangoše zaspievajte na solmizačné slabiky, začíname na so.
Ak by ste zabudli: na hrebeň si dajte tenký papier a fúkajte melódiu.
Fašiangy sa končia poslednou zábavou – pochovávaním basy. Potom nasleduje 40 dňový pôst do Veľkej noci.
Hudba pri slávnostných príležitostiach
Bez odznenia štátnej hymny si nevieme predstaviť žiaden štátny sviatok, dokonca ani významné športové podujatia.
Janko Matúška (1821 – 1877)
Z histórie našej hymny Prelom rokov 1843 a 1844 bol na bratislavskom Evanjelickom lýceu veľmi napätý. Na Silvestra odvolali Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej. 21 študentov – medzi nimi aj Janko Matúška a mnoho iných budúcich významných postáv našej literatúry – sa postavilo za svojho učiteľa a na protest sa rozhodli demonštratívne odísť z Prešporka a štúdiá dokončiť inde.
V marci 1844 študenti odchádzali z Prešporka a na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku spievali text básne Ponad Tatrou blýska, ktorú napísal dva dni pred ich odchodom Janko Matúška
Ján Bábik: Klenoty tónovPieseň sa po r. 1844 spievala pri rôznych príležitostiach. Vyjadrovalo sa ňou vlastenectvo.
Od r. 1918 sa stala 2. časťou československej štátnej hymny.
Od 1. marca 1990 je štátnou hymnou Slovenskej republiky.
Štyri štátne symboly Slovenskej republiky
Štátny znak Štátna vlajka Štátna pečať a
Štátna hymna Slovenskej republiky
2. /:To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,:/ /:ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.:/
Dumko: My už vieme, že hymnu spievame vážne, s obnaženou hlavou a v pozore.
♪ Aby náš spev znel hrdo a slávnostne, zaspievajme hymnu so sprievodom orchestra z nahrávky.
☻ Pripomeňte si: mf – mezzoforte = stredne silno f – forte = silno crescendo = postupné zosilňovanie poco ritardando = trošku spomaľovať
Kopala studienku
Hymnu upravil hudobný skladateľ Ladislav Burlas tak, aby orchestrálny sprievod druhej slohy viac zvýraznil slávnostný charakter hudby.
♪ Počúvajte pozorne.
☻ Porovnajte našu hymnu s ľudovou piesňou Kopala studienku.
Kto za pravdu horí
Vznešene, slávnostne Mierne
hudba: neznámy autor text: Karol Kuzmány
2. Keď zahrmia delá, orol zaveje, za slobodu milú kto krv vyleje, /:pred ohnivým drakom kto vlasť zacloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní.:/
Aká si mi krásna
hudba: Eugen Suchoň text: Peter Bella-Horal
V revolučných rokoch 1848 –1849 vznikali ďalšie vlastenecké a hymnické piesne, naučte sa jednu z najznámejších.
Karol Kuzmány (1806 – 1866)
☻ Skúste povedať, čo vyjadrujú slová hymnická a vlastenecká pieseň.
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja! Krásne i tie hory, kol teba čo stoja; krásno i to nebo nad tými horami: žehnám ťa, vítam ťa vďačnými slzami.
Peter Bella-Horal, slovenský básnik
♪ Vypočujte si pozorne túto hymnickú pieseň v podaní rôznych speváckych zborov (napr. detský a miešaný zbor).
☻ O čom sa spieva v tejto skladbe?
☻ Ako vyjadril slová skladateľ rečou hudby? Všimnite si tempo, dynamiku, pohyb melódie, spôsob spevu.
☻ Porovnajte báseň s textom piesne.
☻ Čo si myslíte o krásach našej domoviny? Ktorá slovenská oblasť sa vám najviac páči? Ktorý kraj by ste chceli vidieť?
☻ Ak dáte do internetového vyhľadávača „Aká si mi krásna“, nájdete nahrávky, kde je krása zborovej skladby zosilnená malebnými fotografiami slovenskej prírody.
☻ Pri akej príležitosti je vhodné spievať hymnické piesne? Áno, za medzinárodnú študentskú hymnu sa považuje slávnostná pieseň na latinský text Gaudeamus igitur, ktorú sa naučíte v 7. ročníku, teraz si ju môžete vypočuť.
Martin Benka: Dolu Váhom. Krásu svojej vlasti prostredníctvom obrazov oslavoval aj tento známy slovenský maliar.
Dumko: Zdá sa mi, že aj študenti majú svoju hymnu.
Rodinné sviatky a zvyky 1
Nech vás neodradia tie nové (triolové) značky spájajúce 3 noty. Naučte sa tú osobitú melódiu podľa spevu pani učiteľky.
Ján Hála: Uspávanka v poli (1935)
Dumko: Mohli by sme si vymyslieť spoločne pekné blahoželanie k narodeninám.
Okrem štátnych sviatkov máme aj rodinné sviatky. Prvým výnimočným dňom v živote človeka je krštenie alebo privítanie dieťaťa do života. Aká hudba by sa hodila k tejto udalosti?
Dumko: Nejaká uspávanka. My sme vlani počúvali peknú Uspávanku od Mikuláša Schneidera-Trnavského.
Letko: Mohli by sme si zaspievať uspávanku z 3. ročníka: Búvajže len, búvaj alebo Hajaj, belaj.
Speváčik: Sú to pekné pesničky, ale poďme sa naučiť aj novú.
Hajaju, hajaju
2. Búvajže mi, búvaj, 3. Búvajže mi, búvaj, ty maličkô dieťa, len sa nenadúvaj, išla ti mamička mati je mumajka, do hája na kvieťa. otec ti je mumaj.
☻ Skúste odhaliť, prečo je táto pieseň upokojujúca.
Každý rok oslavujeme narodeniny Čo všetko k nim patrí?
Fúzik: Torta!
Letko: Darčeky...
Dumko: Blahoželanie...
j , e m mumaj j ujúca.
☻ Americkú pieseň Happy Birthday spievajú pri tejto príležitosti snáď na celom svete.
Svadba (niekde aj veselie) patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v živote. Kedysi sa k tomuto aktu viazali rôzne zvyky. Niektoré, aj keď zjednodušene, sa dodržiavajú aj dodnes, napr.: pýtanie nevesty (odobierka), obradné odovzdanie nevesty ženíchovi, samotný sobáš, tanec s nevestou (na východe tzv. redovi = radový), únos nevesty, čepčenie. Na sobášoch v celej Európe často znie Svadobný pochod Richarda Wagnera.
Pri tradičnej svadbe sa na našom vidieku spievajú ľudové piesne. ♪ Naučte sa jednu z najznámejších, ktorá sa spieva pri čepčení nevesty.
Zbohom ostávajte
Pomaly
Čajkovské bábiky v svadobnom kroji. Naľavo nevesta s partou, napravo mladucha v čepci.
2. Zbohom ostávajte, hej, mamičkine kľučky, čo vás otvárali moje biele rúčky.
3. Otvárajte bránu, hej, bránu maľovanú, vezieme vám Hanu, Hanu Bošeľovú.
4. Vlásky moje, vlásky, hej, moje žlté vlásky, veď som vás predala za ten stav manželský.
♪ Zvoľte si sólistku, ktorá zaspieva prvé takty z každej slohy a potom sa pripojte všetci.
Začiname redovi
Na Zemplíne mladucha zvolá: „Zahrajce mi redovi!“ a tancuje postupne „do radu“ so všetkými svadobčanmi.
Rýchlo
2. Starši družba tancuje, starši družba tancuje, svatka naj še richtuje, svatka naj še richtuje.
3. Naša mlada jag bapka, naša mlada jag bapka, začepila ju svatka, začepila ju svatka.
4. A vi, bači, skadzi sce, a vi, bači, skadzi sce, bo še nam bars pačice, bo še nam bars pačice.
Čepčenie – mladuche voľné vrkoče pripli na hlavu a založili jej čepiec korunka = predlžuje notu minimálne o polovicu jej hodnoty.
Ak ste už boli na poriadnej svadbe, iste ste si všimli rôzne zvyky. Porozprávajte o nich spolužiakom.
Radový tanec, na východe redovi: Všetci hostia sa pred odchodom mladomanželského páru zoradia na tanec s nevestou. Ako odmenu zaň obyčajne každý z prítomných prispeje neveste peniazmi.
Dumko: Aby som si to vedel predstaviť, pozrel som si to na internete.
Fúzik: Ja som to videl na živo, na svadbe.
Mierne
Hrajú vám štvrtáci
Dnes pôjdeme spolu na koncert. Vravíte, že ste už boli? Lenže tentoraz nebudeme iba počúvať, ale sami zahráme. Pravdaže, nebude to presne ako na ozajstnom koncerte. Namiesto sály nám postačí trieda a netreba ani frak pre dirigenta.
Speváčik: Najprv si zistime, aké máme nástroje – sú tu bicie, zvonkohry, zobcové flauty, klavír alebo syntetizátor, gitara...
Letko: Možno hrá niekto aj na husliach.
Očko: A čo poviete na hrebeň?
Fúzik: Tak ideme na koncert či k holičovi?
Dumko: Náhodou, hrebeň sa hodí, určite už každý z vás na ňom hral.
Speváčik: Vyskúšajme si to, napríklad na piesni Náš orchester (3. ročník, s. 69). Môžete pridať aj spev, napr. na slabiku „pam“.
Dumko: Môžeme začať. Už sme takí dobrí muzikanti, že dokážeme hrať z partitúry. V nej sú party jednotlivých nástrojov zoradené pod seba. V hornom riadku je melódia, pod ňou sprievodná melódia (hráme ju o oktávu nižšie), potom bicie. Všetci musíme hrať rytmicky presne. Nezabudnime, že sme orchester, nie sólisti.
Fúzik: Tak už začnime, lebo nám odídu všetci poslucháči!
Mierne
Speváčik: Myslím, že šikovní štvrtáci dokážu pridať metalofón (zvonkohru). Môžu hrať súčasne dvaja.
Dumko: V skladbe Bedřicha Smetanu sú aj akordické značky pre gitaru – mala by hrať tak, ako keď žblnká voda. Skúste vymyslieť názvy skladieb, potom ich porovnajte s originálnymi.
Letko: A vyrobte si na koncert aj plagát. Ale vstupné radšej nevyberajte.
Rýchlo, ale nie veľmi
Rýchlo a rozhodne
Vysvetlite
☻ Ako vznikali ľudové piesne?
☻ Kto ich tvoril?
☻ Je pravda, že ľudové piesne nemajú autora?
☻ Ako sa zachovali tieto piesne?
Dumko: Napríklad niekto, kto si rád zaspieval, mal nejaký veľmi veselý či smutný zážitok a žiadalo sa mu ho vyspievať.
„Sú to piesne, v ktorých sa rozvíja vnútorný život národa, lebo všetky sú hudobnými básňami, pri ktorých text a melódia vytryskli odrazu.“
Ján Kollár, básnik a zberateľ piesní
Očko: Pamätáte sa, že vlani nám Dumko veľmi učene povedal, že tak ako jabĺčka sú rôznej chuti a farby, aj pesničky, hoci majú podobný text, sa v rôznych oblastiach Slovenska spievajú rôzne. Zistite o tom niečo! Pomocou folklórnej mapy, knižiek, encyklopédie, Etnografického atlasu Slovenska a slovníkov.
Spievanky, spievanky
slovenská ľudová
2. Z neba sme nespadli, 3. Robota, robota, v háji sme nerástli, na celý deň ťa mám, ale nás mládenci nechce sa mi robiť, a dievčence našli. ak si nezaspievam.
4. Keď si ja zaspievam 5. O martinské zvony, v ružomberskom poli, o tie biele domy, hlas môj sa uderí o ten najbelejší o martinské zvony. kde môj najmilejší.
♪ Zaspievajte túto známu slovenskú ľudovú pieseň a pozorne sledujte aj jej text. Teraz zaspievajte pieseň takto: 1. slohu – všetci, 2. slohu – chlapci, 3. – 4. slohu – dievča sólo, 5. slohu – všetci.
Áno, odborne tomu hovoríme folklórne oblasti Slovenska (4), ktoré sa delia na menšie folklórne regióny. Podľa mapy ich vymenujte.
1. Západné a južné Slovensko: Záhorie,...
2. Stredné a severné Slovensko: Kysuce,...
3. Východné Slovensko: Šariš,...
Na internete zistite folklórny región tej oblasti, kam patrí vaša obec.
4. Spiš a Gemer ka a a slovvníkkov v istite sti,
♪ Zaspievajte pieseň z vášho okolia.
pieeseň ň z váášho o by
♪ Vypočujte si nahrávky ľudovej hudby a porozprávajte sa o nich.
Dumko: Pozor! Tieto výnimky platia len pri zápisoch v nárečí, nie v diktátoch!!
Piesne, ktoré sa spievajú na celom Slovensku, sme označili ako slovenské ľudové a ich texty sú zapísané v spisovnej slovenčine. Piesne, ktoré majú označený folklórny región, sú zapísané v nárečí:
• píš, ako počuješ (napr. deti sa píšu ďeťi),
• nepoužíva sa y (len i), často ani ä (e), ô (o alebo u),
• ak by ste nerozumeli niektorým nárečovým slovám, pani učiteľka vám pomôže aj pomocou internetovej stránky narecia.dovrecka.sk ré
Po prednese pani učiteľky porovnajte nasledovné piesne a povedzte, v čom sa zhodujú a v čom sa líšia. Vyberte si, ktorú sa naučíte.
Spievaj si, slávičku
Pomaly
2. Trávička zelená, kade ja chodievam, /:lebo ju ja často slzami polievam.:/
3. Ústa mi spievajú, oči sa mi smejú, /:ale od srdiečka slzy sa mi lejú.:/
4. Nebudem veselá, ani nemôžem byť, /:šuhaj ma zanechal, čo ma počal ľúbiť.:/
Takto znie všeobecne známa podoba piesne Spievaj si slávičku
Na Orave sa na tento text spieva úplne iná melódia, ale nálada piesne sa zachovala. Aká je tá spoločná nálada a prečo asi?
Spievaj si, slávičku
Pomaly
2. Spievam si ja, spievam, veselá sa biť zdám, /:žáden človek ňevie, jakí žäl v srdci mám.:/
3. Ústa mi spievajú, oči sa mi smejú, /:ale od srdiečka slzi mi zaľejú.:/
4. Ňie preto si spievam, bi veselá bola, /:ale si ja spievam, bi žale zabula.:/
Čo znamená výrok: Ľudová pieseň – umelecké stvárnenie citového zážitku?
Na ďalších hodinách hudobnej výchovy sa oboznámite s piesňami niektorých folklórnych regiónov.
Skanzen Zuberec (Orava) Čo sú skanzeny a na čo slúžia?
Stará škola v zubereckom skanzene. Porovnajte ju s vašou triedou.
V ďalšej časti učebnice uvádzame piesne z rôznych oblastí Slovenska. Piesne sa líšia hudobne i jazykovo. Texty sme nechali v nárečí, ale ak vám niektoré slová robia ťažkosti, môžete ich spievať aj v spisovnej slovenčine. Dumko: Však ich musíte preložiť!
Čo sa robí pre zachovávanie krás hudobného folklóru?
Speváčik: Ejha, učebnica ponúka viac piesní ako je hodín HV, môžeme si vybrať!
Ľudový kroj – Kubrá, trenčianske Považie (stredné Považie)
Tanečnú náladu piesne zdôrazňuje zvláštny rytmický celok synkopa:
Za Váhom, za Váhom (k tancu Sellácká)
Veľmi rýchlo
Zaintonujte
• podľa ruky od rôznych tónov
d – m – s – d´– s – m – d; d – t, – d
d-d-m-s-s-s-d´-s-f-m-r-r
• podľa nôt, najprv prečítajte solmizačné slabiky:
2. Za Váhom, za Váhom, 3. Za Váhom, za Váhom, za tím Dunajčekom, za tú veľkú vodú, tam ja mám frajéra tam ja mám frajérku s čierním obojčekom. jako len jahodu.
Sellácká je starší krútivý párový tanec, obľúbený na Považí. Obvykle má 4 časti:
1. predspev tanečníka a privolanie partnerky, 2. vrtenie dievčaťa a cifrovanie chlapca, 3. krútenie, 4. vyhadzovanie dievčaťa chlapcom. Na internete nájdete ako tancuje selláckú v súčasnosti folklórny súbor Kornička. http ://www.youtube.com/watch?v=YG_9uWv3T_4&feature=end-screen&NR=1
☻ Ktoré časti pôvodného tanca ste zbadali?
• zaspievajte podľa nôt 1. riadok piesne na solmizačné slabiky, potom brumendo, nakoniec na text.
d
Dobrí speváci by mohli skúsiť aj dvojhlas. Urobte si prípravu fonogestikou. Jedna skupina spieva podľa ľavej, druhá podľa pravej ruky vyučujúcej. Zo začiatku spievajte pomaly:
ľ. r.: d d m s s s d´s f m r r p.r.: d d d m m m m m r d t,t,
☻ Koľko prehreškov voči spisovnej slovenčine ste našli v nárečovom zápise textu piesne?
folklórny súbor
hudba Kornička Kornička z Trenčína
☻ Pracuje vo vašom okolí podobný súbor? Ak neviete, skúste to zistiť.
Detský Detská ľudová2. /:Rozlučujú, ale ňebojím sa.:/ /:Príďe tá hoďina, príďe tá hoďina, ožeňím sa.:/
3. /:Ožeň sa sináčku s Pánem Bohem,:/ /:vezmi si ďievčatko, vezmi si ďievčatko sebe roveň.:/
A teraz vyskúšame niečo nové – karaoke. Hlavnou podmienkou je,
• aby ste pieseň bezchybne ovládali,
• aby ste sa sústredili a postrehli predohru a medzihru, čo je predpoklad správneho začatia spevu.
Sprievod nájdete na YouTube: do vyhľadávača zadajte Trenčianske hodiny
♪ Vypočujte si pozorne sprievod.
♪ Zaspievajte pieseň so sprievodom.
Fúzik: Musím uznať, že naozaj je to krásne a zábavné.
♪ Počúvajte sprievod a vyjadrite, čo počujete.
Napríklad: Zvonivá predohra a sprievod... Flauta hrá melódiu 1. slohy.
Očko: A v 2. slohe sa k nej pridá....
Dumko: Viete čo, nechajme niečo aj pre našich hudobných detektívov! Skúste vyriešiť aj túto hádanku: Koruna bez hlavy, bez jazyka vraví, necíti, nežije a srdce mu bije, čo je to? (novZ)
Fúzik: Ako je to vlastne... Čo znamenajú tie názvy regiónov pri pesničkách? Tam vznikli, len tam sa spievajú, tam ich zapísali?
Pomôžte, žiaci!
Žeby tieto trenčianske hodiny tak smutne bili?
Precvičte si rytmus v 3/4 takte, deklamujte na rytmické slabiky a tlieskajte.
Na 1. doby môže niekto ťuknúť na triangel.
Fúzik: Zase niečo nové a ešte k tomu karaoke!
Speváčik: Ty si ale lenivec, Fúzik, ešte i zadubenec! Aj deti vedia, že karaoke znamená spievať pieseň k nahratému sprievodu.
Fúzik: No, dobre, ja sa polepším a skúsim to s vami.
Nebudeš to ľutovať!
Zopakujte si pieseň Bol jeden gajdoš na slabiku mo. Potom zaspievajte prvý riadok na solmizačné slabiky d´s s m s...
Pred muzikú verbunk chasa stojí
Zaspievajte podľa fonogestiky alebo podľa písmenkových nôt začiatok novej piesne:
Verbunk je obľúbený mužský tanec aj na obidvoch stranách rieky Moravy
chasa = skupina dievok a mládencov
čáko = vojenská čiapka
☻ Chlapci, keď do internetového vyhľadávača zadáte „Škola tanca branovský verbunk“, možno, že dostanete chuť skúsiť si aspoň prvý krok tanca, ktorý by ste mohli pridať k 1. a 3. riadku piesne a 2. riadok by ste mohli oživiť tlieskaním na priebežné doby.
☻ Na internete nájdete aj túto skladbu, treba uviesť skladateľa a názov skladby.
2. Po čem si mja, moja miuá poznaua, ked si včera večer na mja volaua, /:či po čáku, či perku zeleném, či po líčku, duša moja, červeném?:/
☻ Vyhľadajte rovnaké časti melódie.
Dumko: Tie vlastne už viete zaintonovať. Skúste!
♪ Zaspievajte túto melódiu brumendo
♪ Zaspievajte celú prvú slohu, potom druhú.
☻ Po hlasovej a intonačnej rozcvičke prečítajte melódiu piesne na rytmické slabiky, skúste dodržať jednotné tempo.
♪ Po prednese piesne pani učiteľkou prečítajte text.
☻ Čo znamenajú tie malé notičky v predposlednom takte 1. a 3. riadku?
/ elódiu otné tempo. ! xt om e ver-
☻ Verbunk sa hral, spieval a tancoval všade, kde verbovali do cisárskeho vojska.
Rázne vojenské piesne sa zrejme zapáčili aj slovenskému hudobnému skladateľovi Otovi Ferenczymu (1921 – 2000), keď zložil svoju najhranejšiu skladbu Verbunk.
♪ Počúvajme pozorne:
• sťaby zábava mládencov – hoj, dana, hoj,
• objaví sa zvuk malého bubna,
• v najnižšom hlase (bas) sa objaví vojenská pieseň,
• umelecky obmieňaná pieseň sa mieša s rytmom malého bubna,
• spev je stále ráznejší, nálada sa stupňuje,
• spev sa začína tíšiť, akoby novopečení vojaci odchádzali,
• prekvapivý záver. Porozprávajte sa o tom.
Pre pesničky rieky neboli zábranou. Zachovali sa ústnym podaním a niektoré – aj keď s menšími zmenami – sa spievali na území Slovenska aj Moravy. Dôkazom je nasledovná rezká melódia.
Pri Prešporku kraj Dunaja
Pochodom
2. /:Pod kasárňou strom zelení,:/ /:pod tím stromom,:/ pod tím stromom vojsko leží.
3. /:Z hori vietor pofukuje,:/ 4. /:Mašíruje na dve strani:/ /:už to vojsko,:/ /:z Uhier do Čiech,:/ už to vojsko mašíruje. z Uhier do Čiech do Moravi.
☻ Nájdite v piesni rovnaké takty –ušetríte si čas na nácvik a môžete sa s pesničkou „pohrať“.
♪ Keď už dobre ovládate pieseň, premyslite si:
☻ ako pochodovať v triede,
☻ vhodný rytmický sprievod,
☻ toto všetko spojte so spevom a vytvorte si vhodnú atmosféru.
♪ Na oddych si môžete zaspievať melódiu menami nôt (c, d, e, g...) a na solmizačné slabiky (do, re mi, so...).
♪ V závere hodiny si tak radostne zaspievajte pieseň, ako spieva chlapec na videonahrávke.
Dumko: Niekto by mohol dávať aj pokyny: Raz, dva, ľavá! Pochodom v chod!
Dunaj pod Prešporkom (Bratislavou) v r. 1810
Na adrese http ://www.youtube.com/ watch?v=_AeKGy1hveM je výborné video s českou podobou tejto ráznej piesne. Pozrite si ho a porozprávajte sa o ňom. Určite vás motivuje vytvoriť k pesničke vojenskú atmosféru.
Vojenský bubon
Dumko: Na mape Bratislavy a okolia sa pozrite, ako asi išli kedysi pešiaci z Prešporka na Moravu. Na internete nájdete aj staré mapy tejto oblasti.
Fúzik: No, teraz by to mali jednoduchšie. Našťastie sa však u nás nebojuje, ale zahrať sa na vojakov je zábavné.
Pochodujúci vojaciFúzik: Čo je to vlastne folklór?!
Dumko: Fúzik, a ty vari nevieš používať slovník a encyklopédie?
Fúzik: Aha! Idem na to. Nie je to čudné? Že je to z angličtiny: folk = ľud, národ; lore = vedomosti, znalosti. Teda: folklór = to, čo ľud vie?
Očko: Alebo: Ľudová kultúra, teda napríklad slovesný prejav (porekadlá, básne, rozprávky...), hudobný prejav (ľudové piesne, ľudová hudba vôbec), tanečný prejav, teda ľudové tance, ale aj...
Zasaďil som čerešňičku
2. Darmo mi ti odkazuješ, robíš náreki, darmo sa mi ukazuješ, koňiec naveki.
Zle je...
♪ K dobre zvládnutej svižnej pesničke pridajte jednoduchý trojhlasný rytmický sprievod.
Rytmus piesne vyťukávajte jedným prstom.
♪ Najprv si nacvičte všetci jednotlivé rytmy, • rozdeľte sa do troch skupín,
• realizujte svoje rytmy a zároveň s nástupom 3. rytmu začnite všetci spievať.
Pozor, aby ste správne vydržali polové noty!
Vieme, že....
alebo
Tekovský kroj
Žartovne
Lišovské kroje
2. Tá ľišovská ňevesta, recefíre bum!
Prsteň z mesta doňiesla, recefíre bum!
3. Tá ľišovská ňevesta, recefíre bum!
Čižmi z mesta doňiesla, recefíre bum!
/:Keď ich ona nosila, ciprpolku tančila, ange cinge bunge háje, recefíre bum!:/
/:Keď ho na prst dávala, tanečňíkov zvádzala, ange cinge bunge háje, recefíre bum!:/
K veselej pesničke urobme pohyb polkovým krokom. Najprv si zopakujme tento premenný krok (krok – sun – krok) doboku, potom dopredu a dozadu, pritom mierne odskočíme od zeme.
Očko: Pozrite tie party na hlave, to nie je hocičo! Dievčatá museli chodiť rovno, aby im nespadli.
Fúzik: Čo je to vlastne ange, cinge...?
♪ Zaintonujte od rôznych tónov: d – m – s – m – d; d – m – s – m – d – s, – d; d – s, – d;
K piesni vytvorte pohyb kombináciou polkového kroku a potlesku.
Napríklad:
Páry vytvoria kruh, všetci sú otočení ľavým bokom do kruhu, páry sa držia voľne za ruky.
1. – 4. takt dvojice postupujú po obvode kruhu premenným krokom, na slabiku bum sa páry môžu pustiť a zatlieskať (prípadne aj zastať), 5. – 8. takt opakovanie melódie ako 1. – 4. takt, 9. – 12. takt polkový krok.
do si len predstavte a spievajte podľa ruky na • solmizačné slabiky, • brumendo, (d) m-s- s-s-s-m-d (d) s,-s,-d-d-m-m-s,
Keď platí
Na posledné 4 takty tanečníci zastanú, otočia sa k sebe a vymyslia si tlesknutia do vlastnej a partnerovej ruky.
astnej
ktoré časti piesne sme intonovali?
Očko: Samozrejme podľa priestoru v triede alebo v telocvični. zala, ,p
Zo začiatku sa môžete rozdeliť na spevákov a na tanečníkov, neskôr môžete spievať aj tancovať naraz všetci.
ov a n na covať
Kalendárne a výročné zvyky 2
Jarné zvyky
Vynášanie Moreny Na tyči upevnenú slamenú figurínu poobliekajú do starých šiat. Za dedinou Morenu odstroja, slamu zapália a hodia do potoka. Takto sa vynesie z dediny zima, choroby a zlo. Morena, inde Marmurienka alebo Kyselica
Úvod – zvolanie.
Postupne prichádza mládež, najprv .... potom...
Na Kvetnú alebo Smrtnú nedeľu pred Veľkou nocou sa koná vynášanie Moreny. Je to najstarší ľudový zvyk u nás.
Marmariena, Kišalova žena
Mierne
♪ Dievčatá, vytvorte kruh, zvoľte, kto bude niesť pomyselnú Morenu a rozdeľte sa na dve skupiny: jedna sa bude spevom pýtať, druhá odpovedať. Všetci budete kráčať podľa tempa piesne.
♪ Chlapci môžu spev sprevádzať ťukaním na ploskáče z potoka alebo na paličky.
Kedysi nebola televízia, počítače, diskotéky a mládež sa stretávala na jar a v lete na zelenej lúke za dedinou. Náladu rozihranej a roztancovanej mládeže vyjadril hudbou Zdenko Mikula v skladbe Lúčne hry
♪ Vypočujte si pozorne začiatok skladby a porozprávajte sa o nej
• kto ju spieva? (takéto spevácke zoskupenie sa nazýva miešaný spevácky zbor),
• našli ste tam niečo známe? p
vyvrcholenie zábavy – zmes piesní – postupný rozchod.
