SJPPPA 4 2014

SJPPPA

4

Volume 1 4/2014

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

ISSN 1339足-5637

Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Ročník I. 4/2014

Vydáva:

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci so

Slovenskou spoločnosťou pre verejnú správu pri SAV

Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Obsah

Ročník 1, 4/2014, s.96

Štúdie

FABOK, Jaroslav: Nové formy verejnosti

KNAIFL, Oldřich – PAVELKOVÁ, Jaroslava: Management sociálního podnikání v podmínkách ekonomické krize

ŠIMO, Dušan - LUKÁČ, Michal - TRNKOVÁ, Ľubica: Prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014

197 209 225

Odborné články JIRÁSKOVÁ, Soňa: Analýza úrovne spoločensky zodpovedného správania štátnej vysokej vojenskej školy MAREŠ, David: Likvidita a solventnost

SOCHOROVÁ, Mahuliena: Inštitucionálne ukotvenie regionálnej politiky Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky

250 260 268

Recenzie BOBÁK, Martin: Mareš, M. – Výborný, Š.: Militantní demokracie ve střední Evropě

GARAJ, Michal: Fiala, V.: Vliv politických aktérů na fungování veřejné správy a veřejné politiky

279 282

•Štúdie Jaroslav FABOK

Nové formy verejnosti

Základným cieľom štúdie je analýza foriem verejnosti, ktoré sú aktuálne prítomné v postmodernom diškurze. Dôležitosť tematického zamerania príspevku tkvie v prvom rade v tom, že verejnosť je jedným zo základných faktorov spolupodieľajúcim sa na existencii a trvaní demokratického politického zriadenia. Vychádzame zo základného predpokladu, že formy verejnosti sú priamo závislé jednak na mediálnom priestore, v rámci ktorého vystupujú, a rovnako na postupnom vývoji a zdokonaľovaní technológií. Preto je možné hovoriť o postupnom presúvaní verejnosti z fyzického sveta do sveta virtuálneho. Virtualita pritom tvorí úplne nový priestor, v medziach ktorého je možné hovoriť o nových možnostiach, ktoré so sebou prináša. Práve na tieto možnosti sa príspevok pokúša upozorňovať.

The basic aim of this paper is to analyze forms of the public that are currently present in postmodern discourse. The importance of the thematic focus of the article lies primarily in the fact that the public is one of the main factors taking part in the existence and duration of a democratic polity. Fundamental assumption is based on the idea that forms of the public are directly dependent on both the media landscape, in which they stand out, as well as on the gradual development and improvement of technologies. Therefore, it is possible to talk about gradually moving the public from the physical world to the virtual world. Virtuality creates a whole new space, within which it is possible to talk about new opportunities that it brings. This article is trying to highlight these mentioned opportunities.

1 ÚVOD

Potreba reflektovať aktuálny stav verejnosti, ktorá je jedným zo základných determinantov demokratických politických systémov, v súčasnosti neustále narastá.

Základnými úlohami verejnosti sú kritika a kontrola. Napríklad v kontexte verejnej správy je dôležité zdôrazniť úlohu verejnosti ako aktéra laickej kontroly (napr. Nemec a kol. 2010). Laická kontrola, teda kontrola verejnosti vo verejnej správe, je podľa Nemca dôležitá najmä z dôvodu veľkého objemu finančných prostriedkov, ktoré verejný Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

197

Štúdie Jaroslav FABOK

sektor získava od daňových poplatníkov. „Je teda logické, aby občania mali právo vedieť, na čo sú tieto prostriedky vynaložené a či bolo postupované v súlade s pravidlami dobrého hospodára. K tomu, aby toto mohlo fungovať, je však nutné zaistiť občanom nenákladný prístup k informáciám.“ (Nemec, 2010, s. 100)

Základným argumentačným bodom príspevku je prvok zmeny, ktorá nastala vo forme a rovnako v prejavoch verejnosti. Článok si kladie za úlohu reflektovať zmeny vo formách verejnosti najmä v priestorovom kontexte. Priestorový kontext v našom prípade hovorí o zmene pôsobenia verejnosti a o presune jej ťažiska z fyzického (reálneho) sveta do sveta virtuality. Priestor virtuality je do značnej miery determinovaný aktualizáciou. S virtualizáciou je zákonite spojená premena mediálnych arén, v ktorých verejnosť pôsobí. Tento aspekt súvisí najmä s virtualizáciu vzťahov (v rámci verejnosti), ale rovnako aj s virtualizáciou spoločnosti ako celku.

V prvej kapitole sa pokúšame priblížiť pojem verejnosť v jeho jednotlivých koncepciách a prístupoch, ktoré sa snažia o jeho analýzu. Ide o široké spektrum oblastí, ktoré spadajú pod množinu verejnosti – ako napríklad občianska spoločnosť, sociálne hnutia, občianska participácia, občiansky sektor a podobne. Pod pojmom verejnosť primárne rozumieme určitú špecifickú arénu, v ktorej sú predstavované a zároveň konfrontované jednotlivé názory aktérov, ktorí sa na jej participácii zúčastňujú.

Verejnosť je v istom zmysle základnou podmienkou existencie demokracie. Demokracia môže fungovať len v prostredí, ktoré umožňuje jedincom žijúcim v jeho rámci slobodné prejavovanie názorov. Tieto názory sa neskôr stávajú podkladom istej formy konfrontácie a následnej deliberácie. Preto je veľmi dôležité prízvukovať, že celá agenda verejnej politiky a verejnej správy, podobne ako je to pri verejnosti, stojí na rovnakých demokratických základoch. Práve táto oblasť je svojou povahou oblasťou, kde sa sféry verejnosti prelínajú so sférami pôsobnosti verejnej politiky a verejnej správy.

Verejnosť operuje v určitých mediálnych arénach. Toto jednoduché tvrdenie si ale zároveň vyžaduje podrobnejší opis, ktorý sa pokúšame podať v rámci druhej kapitoly. Zjednodušene môžeme povedať, že mediálny priestor (mediálne arény) je priestorom patriacim pod sféru všeobecného – dotýkajúceho sa všetkých. V tejto kapitole sa zameriavame najmä na existenciu prvku premeny pôsobnosti verejnosti, ktorá bola na počiatku orientovaná na fyzické stretnutia jedincov v rámcoch trojrozmerného sveta – a to najmä v salónoch, kaviarňach a podobne. Tieto priestory tvorili arénu potenciálnej výmeny názorov, o čom koniec-koncov pri stretávaní sa verejnosti ide. Je dôležité pripomenúť, že pri analýze premeny mediálnych arén, v ktorých verejnosť pôsobí, má na túto premenu markantný dopad najmä postupná technologizácia spoločnosti. Takto sa postupne dostávame od fyzického stretávania sa v salónoch, cez noviny, knihy, rozhlas a televíziu až po internet. Práve vzostup používania internetu je tým dominantným faktorom, ktorý sa spolupodieľa na procese premeny formy verejnosti.

Posledná kapitola príspevku sa venuje priamo popisu prejavov nových foriem verejnosti. Najskôr sa pokúšam načrtnúť špecifickosť virtuálneho priestoru (kyberpriestoru), oproti priestoru fyzickému. Virtuálny priestor je priestorom, ktorý prináša široké spektrum nových možností jeho využitia v prospech verejnosti a jej záujmov. Zrejme najdôležitejšie je, že v rámci virtuality úplne odpadá podmienka osobného stretávania, ktoré nahradzuje stretávanie virtuálne. Toto stretávanie je špecifické najmä svojou povahou, ktorá si medzi jednotlivými participantmi vyžaduje predovšetkým 198

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

existenciu dôvery. Teda prvok dôvery je prvkom smerodajným pre vlastnú možnosť deliberácie v medziach virtuality. V poslednej kapitole sa tiež pokúšame načrtnúť dve možnosti budúceho vývoja verejnosti. Prvá možnosť hovorí o postupnom posilňovaní demokratizácie. Demokratizácia môže byť prostredníctvom virtuality posilňovaná práve širokou dostupnosťou technológií – rýchlosťou prenosu dát a jednoduchou prístupnosťou rôznych názorov. Druhá možnosť naopak upozorňuje na virtualitu ako na neprebádaný priestor. V rámci tohto priestoru existuje určitý prvok nestability a nemožnosti korektného sledovania aktuálneho vývoja, keďže povaha virtuality je do značnej miery dynamická a neprehľadná.

2 KONCEPCIE A PRÍSTUPY K POJMU VEREJNOSŤ

Pohľad na formu a obsah pojmu verejnosť sa výrazne líši v závislosti na metodologickej optike jednotlivých sociálnych a humanitných vied. Inak sa na verejnosť pozerá sociológ, inak politológ a úplne inak napríklad filozof. Praktické konzekvencie vystupovania verejnosti ako súdržného celku môžeme pozorovať najmä v množine občianskeho sektoru. Tento sektor je typický svojím jedinečným postavením v spoločenskej organizácii. Množina občianskeho sektoru v sebe zahŕňa všetky aktivity verejnosti, ktoré priamo nesúvisia s rodinou, trhom ani so štátom. Nachádza sa teda niekde medzi týmito troma sociálnymi konštruktmi, čo z neho zároveň robí špecifický objekt výskumu. Fakt, ktorý je pre občiansky sektor determinujúci, spočíva vždy v identifikovaní potreby reflexie určitého spoločenského problému. Potom nasleduje určitá aktivita / činnosť, ktorá je vykonávaná s konkrétnym zámerom či cieľom. Aktivitu si môžeme špecifikovať ako akt činnosti, ktorý je ukotvený vo vedomí príslušnosti k určitému sociálnemu celku. Vždy ide o blaho / udržanie blaha daného celku. Tento stav, potreby aktivity, často verejnosť núti k nátlaku. Ide však vždy striktne o nátlak neformálny – možnosťou formálneho nátlaku, ktorý má donucovací charakter, disponuje len štát resp. verejná správa. Ide o sféru legálneho násilia (Weber, 1990). Podľa Webera vychádza prvok legitímneho násilia zo vzťahu panstva ľudí nad ľuďmi. Legitímne násilie je prvkom, ktorý stojí pri samotnej existencii štátu. „Aby [štát] existoval, musia sa teda ovládaní ľudia podrobiť vynútenej autorite tých, ktorí momentálne vládnu.“ (Weber, 1990, s. 11) S týmto prvkom súvisí celá organizácia verejnej správy a jej legitimity, v určitom zmysle, panstva nad ľuďmi. Práve preto Weber identifikoval tri zdroje zdôvodnenia legitímnosti tohto panstva. Základom prvého zdroja legitímnosti panstva podľa Webera je autorita. Táto vychádza najmä z konzervatívneho spôsobu myslenia – udržiavania tradície úcty voči jedincom, ktorých spoločenský status (status vyžadujúci si úctu) je vždy odôvodňovaný najmä na zvykovom a morálnom základe. Ide o isté normatívne predpoklady, ktoré jedinec musí spĺňať, aby mohol napĺňať sociálnu rolu autority. Ďalší zdroj legitímnosti takéhoto druhu panstva tkvie podľa Webera v charizme.

Charizma alebo „dar / milosť od Boha“ – doslova nadprirodzený dar – predstavuje také vlastnosti jedinca, ktoré mu dopomáhajú k ospravedlneniu jeho vodcovstva. Okolie ho vždy pokladá za niekoho výnimočného a to natoľko, že si zaslúži prevziať zodpovednosť nad správou danej sociálnej jednotky. „Ide o charizmatické panstvo, akým vládne prorok alebo – vo sfére politiky – vyvolený vojvodca či plebiscitom uznávaný vládca, veľký demagóg a vodca politickej strany.“ (Weber, 1990, s. 12) Posledným prvkom je potom Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

199

Jaroslav FABOK

Štúdie

Štúdie Jaroslav FABOK

panstvo na základe legality. Ten vyplýva „z viery v platnosť legálneho ustanovenia a vecnej kompetencie, zdôvodnenej racionálne vytvorenými pravidlami, orientujúcimi sa na poslušnosť v plnení stanovených povinností.“ (Weber, 1990) Základ ospravedlnenia legitímneho násilia na podklade legality spočíva v odvolávaní sa na racionalitu vykonávaných opatrení. Tieto by teda vždy mali tvoriť súbor takých politík, ktoré sa snažia o blaho občanov. Samozrejme, cesty k dosiahnutiu blaha a zároveň samotná jeho obsahová náplň (teda cieľ týchto politík) vždy závisí od konkrétnej ideológie, ktorá stojí na pozadí súboru reálnych politických opatrení.

Základnou oblasťou pôsobnosti verejnosti je občianska spoločnosť. V praxi sa občianska spoločnosť aktivizuje napríklad prostredníctvom sociálnych hnutí, ale aj prostredníctvom nepolitických štruktúr mimovládnych organizácií v rámci tzv. tretieho sektora. Ich základom je, okrem snahy o dosahovanie špecifických cieľov prostredníctvom neformálneho nátlaku, aj aspekt verejnej kontroly. Čo je však dôležité poznamenať, množina prvkov prináležiacich pod verejnosť prešla značným historickým vývojom. „Sféra mimo rodinu, trh a štát sa vo svojej modernej podobe rozvíja už dlhšie ako dve storočia, je úzko spojená s rozvojom demokracie, slobody jednotlivca a s uznaním základných aj všeobecných ľudských práv.“ (Skovajsa, 2010, s. 16) V spojitosti s analýzou historického základu verejnosti musíme tiež hovoriť o rozvoji demokracie a ľudských práv. Všetky debaty o občianskej spoločnosti a verejnosti smerujú k snahe čo najväčšieho priblíženia sa realizácii myšlienok slobody, rovnosti a spravodlivosti – teda k snahe o priblíženie sa ideálnej forme demokratického zriadenia. Dôležitým bodom, ktorým sa teórie občianskej spoločnosti a verejnosti zaoberajú, je zakotvenie a participácia občana v politickom systéme. To znamená, že je potrebné zamerať sa aj na to, akým spôsobom je v demokratickom politickom systéme umožnené občanovi aktivizovať sa.

Tu sa opäť dostávame k prvku legitimity. Do akej miery môžeme považovať zásahy verejnosti do politického systému za legitímne? V medziach liberálnej demokracie je táto legitimita výrazne oklieštená. Ide najmä o procedúru, ktorá stojí pri rozhodovaní o tom, kto bude vládnuť. „Ide samozrejme o mechanizmus volieb. V demokratických politických systémoch by zdrojom záväzných rozhodnutí v politickom systéme mali byť všetci občania, ktorých sa tieto rozhodnutia týkajú. Zároveň však legitimácia politických rozhodnutí so sebou nesie ešte jeden špecifický prvok. Politické rozhodnutia sú legitímne nielen, pokiaľ sú zdrojom autority rozhodujúcej inštitúcie občania, ale tiež pokiaľ obsah týchto rozhodnutí spĺňa určité substancionálne normy. Ide o to, do akej miery zodpovedajú výsledky politiky cieľom občanov, ktorí sú nimi zasiahnutí, a do akej miery sú ciele politík vlády ospravedlniteľné vzhľadom k hodnotám spoločnosti.“ (Strnadová, 2008, s. 56) To znamená, že legitimita sa odvíja aj od nastavenia normatívneho smerovania spoločnosti. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, pri rôznych definíciách a tvaroch občianskej spoločnosti v jej teoretických rovinách, že pri každom ‚ideálnom‘ či normatívnom uchopení občianskej spoločnosti je prítomná určitá hegemonická línia, ktorá vytvára jej obsah a rovnako vonkajšiu formu. O občianskom sektore teda nie je možné hovoriť bez toho, aby sme reflektovali aktuálnu vládnucu politickú ideológiu.

V prípade verejnosti a občianskej spoločnosti je potrebné demokratické politické zriadenie. V podmienkach vyspelého západného sveta ide o pluralitnú resp. liberálnu demokraciu.

V praktickej rovine vyústenia aktivít verejnosti môžeme hovoriť o sociálnych 200

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

hnutiach (o jednaní kolektívnych aktérov) a rovnako o organizovanej občianskej spoločnosti. Pri oboch aspektoch ide v prvom rade o výskum kolektívneho správania.

Za jednu zo základných podmienok kolektívneho správania považujeme mobilizáciu más, k tomu je však potrebné „aby masy boli presvedčené o nedostatočnosti sociálnych podmienok, v ktorých žijú.“ (Znebejánek, 1997, s. 15) Zdá sa teda, že mobilizácia más – aktérov verejnosti – znamená identifikáciu cieľov, ktoré sú podmienené najmä absenciou uspokojovania určitej potreby / potrieb, resp. nedostatočného uspokojovania týchto potrieb. V kontexte sociálnych hnutí je potom veľmi zaujímavý pohľad na koniec 60.-tych a začiatok 70.-tych rokov minulého storočia, kedy sa rozvíjali tzv. nové sociálne hnutia, a to najmä z ľavicových pozícií. „Obzvlášť pádne dôvody pre úvahy o význame nových sociálnych hnutí nahádzala ľavica. Reagovala tak na stále viditeľnejší nesúlad medzi skutočnosťou a pôvodnými Marxovými predpokladmi o historickej jedinečnosti robotníckej triedy. Nebola to totiž robotnícka trieda, ale rozmanité sociálne hnutia, ktoré formovali najaktívnejšiu zložku sociálnych síl v aktuálne prebiehajúcich stretoch o spoločenské zmeny. Vlna hnutí rozlievajúcich sa Európou a spochybňujúcich revolučnú úlohu robotníckej triedy preto vyvolala na tejto strane politického spektra búrlivú diskusiu a prispela k jeho výraznej diferenciácii.“ (Znebejánek, 1997, s. 33) Tieto zmeny teda vyvolali reakciu, ktorá súvisela najmä s prehodnotením revolučného potenciálu istých sociálnych skupín (v rámci sledovania ich aktivít) na ľavom politickom spektre. Nové sociálne hnutia tvorili potenciál reálnej politickej zmeny. Mobilizácia verejnosti môže viesť nielen k formulácii politických požiadaviek, ale zároveň môže slúžiť aj ako prvok vytvárania tlaku na politické inštitúcie.

Skúsme si predstaviť niektoré základné definície, ktoré sú ukotvené v množine verejnosti. „Je zrejmé, že občianska spoločnosť a občiansky sektor nie sú totožné, pretože občianska spoločnosť zahŕňa ... neformálne občianske aktivity a podoby združovania.

Môžeme ísť ešte ďalej a povedať, že občianska spoločnosť má tiež svoju ‚neviditeľnú‘ časť, kam patria hodnoty, spoločenské normy a zvyklosti, ktoré určujú, ako sa občania správajú a čo považujú za správne.“ (Skovajsa, 2010, s. 31) Rozdiel medzi občianskou spoločnosťou a občianskym sektorom tkvie teda v tom, že občianska spoločnosť v sebe obsahuje normatívnu zložku, ktorá je do značnej miery determinujúca. Dokonca by sa dalo povedať, že koncept občianskej spoločnosti nie je ničím iným ako konceptom normatívnym – t.j., že v sociálnej realite je len veľmi náročné identifikovať jej prvky mimo aktívneho, organizovaného občianskeho sektora resp. mimo organizovanej občianskej spoločnosti, v rámci ktorej normativita ustupuje do úzadia pred praktickými politickými cieľmi. „Pre oblasť organizovanej občianskej spoločnosti sa používa množstvo ďalších označení. Okrem občianskeho sektoru sa tiež objavujú výrazy tretí, neziskový, dobrovoľnícky alebo nezávislý sektor. Všetky termíny označujú v podstate rovnaký sociálny priestor, ale zdôrazňujú len jedno hľadisko alebo sa zameriavajú iba na jeho určitý výsek. Existujú tiež príbuzné termíny, označujúce zväčša odlišné ale prekrývajúce sa oblasti, ako napríklad sociálna ekonomika.“ (Skovajsa, 2010) S týmito pojmami súvisí aj existencia záujmových skupín, ktoré spolu s politickými stranami tvoria prostriedok, pomocou ktorého je možné presadiť špecifické záujmy alebo ciele sociálnych skupín. „Záujmové skupiny sa – na rozdiel od politických strán – neusilujú o priame získanie politickej moci, ale len o jej ovplyvňovanie... Zatiaľ čo teda politické strany sa usilujú v politickej súťaži, hlavne v súťaži o hlasy voličov, získať moc v spoločnosti a štáte Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

201

Jaroslav FABOK

Štúdie

Štúdie Jaroslav FABOK

a vládnuť, záujmové skupiny sa priamo nezúčastňujú na súťaži o politickú moc v štáte, ale snažia sa skôr podporovať politické strany v ich boji o moc a ovplyvňovať ich vládnutie.“ (Sopóci, 2002, s. 100)

Vráťme sa teraz k definícii samotných pojmov občianska spoločnosť a verejnosť.

Ako sme naznačili vyššie, oba aspekty úzko súvisia s existenciou demokratického politického systému – konkrétne so slobodou združovania a so slobodou kritiky a slobodou slova. V nedemokratickom režime neexistujú podmienky, ktoré by umožňovali rozvoj občianskej spoločnosti. „Pojem občianska spoločnosť má empirický aj normatívny aspekt. Je pojmom, ktorým označujeme určitú sociálnu a inštitucionálnu štruktúru, ktorá nám umožňuje, aj keď nedokonale, napĺňať isté očakávania a hodnoty. Obe perspektívy sa však nutne prelínajú a je nemožné, podobne ako pri pojme demokracia, ich úplne oddeliť.“ (Müller, 2008, s. 77) Pri skúmaní občianskej spoločnosti teda zohráva svoju úlohu pohľad na prepojenie empirického s normatívnym. Jednoducho, normatívnu stránku nie je možné oddeliť od stránky empirickej v tom zmysle, že ak napríklad začneme analyzovať len hodnoty a normy spájajúce sa s občianskou spoločnosťou – stratí sa nám zo zreteľa samotný cieľ realizovania konkrétnych požiadaviek. S tým súvisí aj uchopenie samotného pojmu verejnosť. Pozrime sa preto na to, ako k nemu pristupuje Habermas vo svojej knihe „Štrukturálna premena verejnosti“. „Spôsob, akým používame slová ‚verejný‘ a ‚verejnosť‘, svedčí o tom, že ich význam je rozmanitý, často aj súperiaci...

Určité záležitosti označujeme ako verejné vtedy, ak sú na rozdiel od uzatvorených spoločností, prístupné všetkým – tak ako hovoríme o verejných priestoroch či o verejných budovách. Avšak ak hovoríme o verejných budovách, nemáme na mysli len ich všeobecnú prístupnosť; nemusia byť dokonca ani verejne prístupné; sú jednoducho sídlom štátnych inštitúcií a ako také sú verejné. Štát je verejná moc. Prívlastok verejná získava vďaka svojej úlohe starať sa o verejné, spoločné blaho všetkých svojich oprávnených členov.“ (Habermas, 2000, s. 56) „Verejné“ teda do značnej miery môžeme stotožniť so všeobecným – dotýkajúcim sa / patriacim všetkým. Všetci členovia danej society participujú alebo môžu participovať na užívaní verejného – nech pod tento pojem zaradíme akýkoľvek z množiny rôznych možných aspektov. O verejnosti v tomto kontexte môžeme hovoriť ako o určitom špecifickom (spoločnom) priestore, ktorý prepája všetkých jedincov a v rámci neho je umožnená deliberácia. „O spoločnom priestore môžeme hovoriť vtedy, keď sa ľudia v rámci istého spoločného aktu spájajú k ľubovoľnému účelu, či už ide o rituál, o účasť na divadelnom predstavení, o diskusiu či o oslavu nejakej významnej udalosti. Ich záujmom je v tomto prípade spoločný záujem, pretože súčasťou ich spoločného presvedčenia je, že ide o spoločnú vec, o spoločný cieľ.“ (Taylor, 1994, s. 23) Tento spoločný priestor, v rámci ktorého sa stretávajú spoločné záujmy a spoločné ciele rôznych jedincov, môžeme nazvať arénou – prevažne ide o mediálne arény, ktorých vývoju sa budem bližšie venovať v nasledujúcej podkapitole.

3 MEDIÁLNE ARÉNY A VEREJNOSŤ

Mediálna aréna tvorí v podstate priestor, ktorý umožňuje občanom stretávať sa, diskutovať a snažiť sa, pokiaľ je to možné, o nejaký druh názorového konsenzu.

Výsledok v podobe názorového konsenzu – ako cieľa deliberácie – je však zväčša len akousi normatívnou predstavou. Je dôležité pripomenúť, že tieto arény by mali

202

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

tvoriť spoločný – verejný priestor („priestor dotýkajúci sa všetkých“). Tento prvok je dôležitý práve preto, aby bolo umožnené všetkým občanom participovať na rozvažovaní verejnosti. „Pojem médiá pochádza z latinského slova medius a až do polovice 19. storočia nemal význam sám osebe, ale v 70. a 80. rokoch 20. storočia získal všeobecnú popularitu.“ (Rosůlek, 2008, s. 116) Médiá sú doslova sprostredkovateľom – priestorom sprostredkovania možnosti zdieľania rôznych názorov na aktuálny problém. Poďme sa preto pozrieť na kategorizáciu základných funkcií médií. „Funkcie médií sa menia v závislosti na type usporiadania spoločnosti, kultúrnom kontexte a sociálnych, politických a ekonomických podmienkach.“ (Burton-Jirák, 2001, s. 140) Úloha médií je teda vždy podmienená konkrétnym politickým a sociálnym kontextom, v ktorom vystupujú. Podľa Burtona a Jiráka (2001) médiá primárne plnia najmä tieto funkcie: (1) zábavná funkcia; (2) informačná funkcia; (3) kultúrna funkcia; (4) sociálna funkcia a (5) politická funkcia.

(Burton-Jirák, 2001, s. 142 – 143) V našom kontexte sú zaujímavé najmä politické funkcie médií pretože „[m]édiá poskytujú príjemcom predstavu o politických udalostiach, témach a aktivitách. Táto predstava im umožňuje pochopiť, ako v ich spoločnosti politika funguje a ako je možné konať konštruktívnejšie v politickom procese (napríklad v rozhodovaní pri voľbách)...“ Fakt, ktorý je však omnoho podstatnejší spočíva v tom, že „[m]édiá sú schopné mobilizovať verejnú mienku. To znamená, že sú schopné prilákať pozornosť k niečomu, o čom verejnosť doposiaľ nepremýšľala, a dokážu naznačiť spôsoby, ako na príslušné témy nazerať. Tým sú médiá tiež schopné formovať názory na politické udalosti a témy.“ (Burton – Jirák, 2001, s. 143)

Pre mediálne arény sú typické prvky vývoja a zmeny. Tieto zasa úzko súvisia s technologickou vyspelosťou spoločnosti. Technologizácia vo svojej podstate prispieva k zmene mediálnych arén (spoločných priestorov deliberácie), v ktorých verejnosť pôsobí.

Prvou fázou styku verejnosti je podľa Habermasa priame stretávanie sa jedincov tvárou v tvár v salónoch, kluboch, knižných spolkoch a podobne. Habermas tento proces popisuje pomocou upozorňovania na zmenu statusu, v rámci ktorého jedinec v salóne vystupuje. „Súkromné osoby vystupujú z intimity svojej obývacej izby do verejnosti salónu; jedna je však prísne viazaná k druhej... Súkromné osoby, ktoré sa tu formujú na publikum, sa nemenia na spoločnosť; vstupujú do nej takpovediac až za hranicami súkromného života, ktorý získal inštitucionálnu podobu vo vnútornom priestore patriarchálnej nukleárnej rodiny. Tento priestor je miestom psychologickej emancipácie, ktorá zodpovedá emancipácii politicko-ekonomickej.“ (Habermas, 2000, s. 111) Ďalšie mediálne arény predstavovali napríklad knihy, noviny či časopisy. Pri týchto médiách odpadáva potreba fyzického stretnutia jedincov v rámci trojdimenzionálneho priestoru, pričom priestor sa prenecháva myšlienkam, ktoré sú šírené inými prostriedkami – pomocou tlače. Pre tieto typy médií je typická potreba úvahy – premýšľania – a následnej verejnej diskusie o nadobudnutých záveroch. Spolu s postupným technologickým vývojom sa vyvíjali tiež nové formy médií, ktoré spĺňali rolu špecifických mediálnych arén. Ide najmä o rozhlas a televíziu. „Rozhlas, film a televízia takmer rušia odstup, ktorý musí čitateľ udržiavať voči tlačenému slovu – rušia tú dištanciu, ktorú vyžadoval súkromný charakter osvojovania a ktorá tiež potom umožňovala, aby ľudia o prečítanom uvažovali a potom o tom verejne diskutovali. S nástupom nových médií sa mení forma komunikácie ako taká; ich vplyv je preto, v prísnom zmysle slova, prenikavejší, než aký kedy bol v tlači.“ (Habermas, 2000, s. 267) V medziach týchto médií však nastáva problém, ktorý je ukrytý v statuse Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

203

Jaroslav FABOK

Štúdie

Štúdie Jaroslav FABOK

publika. Publikum sa do značnej miery stáva iba konzumentom – pretože tieto mediálne arény si nevyžadujú ďalšiu špecifickú retroakciu. Publikum je ohrozené nedostatočnou formou spätnej väzby, reflexie – ktorá sa vyznačuje pasívnym prijímaním poskytovaných informácií. A ako dopĺňa Habermas, „[s]vet vytvorený masmédiami je verejnosťou už len zdanlivo; avšak iluzórna je aj integrita súkromnej sféry, o ktorej na druhej strane ubezpečuje svojich konzumentov.“ (Habermas, 2000, s. 268)

Ďalší podstatný technologický vývoj v súvislosti so zmenou mediálnych arén nastal v 80.-tych rokoch minulého storočia a súvisel „predovšetkým so zavádzaním počítačovej techniky založenej na digitalizácii dát. Tá nielenže ovplyvnila spôsob, akým sú medializované posolstvá pripravované a ako sú dodávané publiku, ale dokonca viedla k vytvoreniu nových médií.“ (Burton – Jirák, 2001, s. 144) Nové médiá ako fenomén, následne postupne ovládli nielen mediálny priestor, ale aj spôsoby, pomocou ktorých bolo umožnené verejnosti komunikovať. Vytvorili zároveň nové mediálne arény. „Nové médiá viedli k vybudovaniu nových inštitúcií, rozšíreniu starých a k vytvoreniu nových produktov, ktoré je možné predávať publiku. Najskôr kompaktný disk (CD) doslova vyvraždil vinylové gramofónové platne a novou technológiou podporil rozvoj celého nového odvetvia... Ako sa postupne stávajú počítače samozrejmou súčasťou výbavy domácnosti, rozširujú sa stále viac aj CD-ROMy, teda počítačové zariadenia na čítanie kompaktných diskov s dátami (od hier po slovníky a encyklopédie), a do istej miery vytláčajú knihy v úlohe informačných zdrojov.“ (Burton-Jirák, 2001, s. 144) Vývoj nových médií však zasiahol aj do aspektu mediálnej privatizácie. „Zmenila sa podstatne aj povaha moderných médií. Tie boli pôvodne považované nielen za formu nezávislého verejného priestoru, ale tiež za hlas verejnosti, za strážneho psa demokracie. Lenže postupujúca privatizácia verejného priestoru premenila aj väčšinové médiá len na formu podnikania, ktorá sa nielen ponúka najnižšiemu spoločenskému menovateľovi v podobe ľudského vkusu, ktorý je možné dobre speňažiť, ale tiež v mnohých ohľadoch zrastá s politikou a inými podnikateľskými záujmami.“ (Pehe, 2012, s. 12) Mediálna privatizácia v tomto kontexte indikuje, na jednej strane najmä stratu objektivity (objektivita je jednoducho speňažiteľná) a na strane druhej hovorí o strate záujmu jedincov aktivizovať sa – záujem sa stráca pri čistom konzumnom prístupe k informáciám, ktoré médiá poskytujú.

Najväčší prelom však nastal až po rozšírení médií interaktívnej komunikácie, na ktorých čele stojí internet. Tento fakt súvisí najmä s prvkom virtualizácie, ktorý si priblížime v nasledujúcej podkapitole. Internet sa podieľa na možnosti okamžitej reflexie – okamžitej reakcie na určitú udalosť. Stiera prvok času a hmotného priestoru – a na základe týchto aspektov vzniká úplne nový priestor, úplne nová mediálna aréna, v ktorej rovnako ako v arénach predchádzajúcich, prebieha stretávanie a rozvažovanie verejnosti.

Pri internete ide do značnej miery o nové spôsoby distribúcie informácií resp. o nové spôsoby prístupu k informáciám. „Internet je pozoruhodným príkladom systému, ktorý umožňuje doslova na celosvetovej úrovni a s minimálnymi nákladmi prístup k textom, obrázkom, hudbe či hrám... Neobvyklé na tom je to, že internet nie je inštitucionalizovaný.

Nikto ho nevlastní. Existuje ako svojbytný, minimálne hierarchizovaný a minimálne usporiadaný priestor (niekedy sa o ňom hovorí ako o kyberpriestore, inokedy ako o sieti sietí) tvorený existujúcimi káblovými spojeniami, satelitnými linkami a sústredený v počítačových pamätiach a programoch miliónov počítačov po celom svete.“ (Burton – Jirák, 2001, s. 145) Pri internete ide najmä o možnosť prístupu k informáciám okamžite 204

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

tu a teraz. Aspekty času a priestoru už pri vytváraní komunikačnej arény nezohrávajú v prípade internetu žiadnu rolu, ba práve naopak, prinášajú nové a nové možnosti kooperácie. To znamená, že „médiá interaktívnej komunikácie, ako napríklad internet, sú potenciálne využiteľné pre verejné ciele občianskej spoločnosti a pre demokratizáciu na báze účasti občanov na rozhodovaní, pre rôzne hnutia zdola, nevládne organizácie, svojpomocnej siete občanov, alternatívne spoločenstvá životných štýlov, pre sociálnu aj politickú solidaritu atď.“ (Suša, 2004, s. 256) Reálne možnosti vytvárania nátlaku zdola – z pozícií verejnosti a občianskej spoločnosti – sú vo virtuálnom priestore čoraz viac posilňované. Stále však ide len o neinštitucionalizovaný a plne nevyužívaný potenciál, ktorý v sebe virtuálny priestor ukrýva. V ďalšej časti príspevku sa pokúsime priblížiť práve tieto politické a vo všeobecnosti demokratické možnosti virtuálneho priestoru.

4 VIRTUALIZÁCIA, VEREJNOSTI

KYBERPRIESTOR

A

NOVÉ

FORMY

Virtualizácia a kyberpriestor, ako sme naznačili v rámci predchádzajúcej kapitoly, tvoria špecifické aspekty spolupodieľajúce sa na utváraní nových foriem arén, v ktorých je verejnosti umožnené sa stretávať. „So vznikom nových komunikačných technológií a sociálnych sietí sa časť občianskych aktivít presunula do kyberpriestoru, lenže zatiaľ čo má táto virtuálna občianska spoločnosť veľkú schopnosť sa rýchlo mobilizovať a tlačiť na rôzne zmeny, nie je príliš stabilná. Funguje rovnako ako mnoho ďalších produktov éry globalizácie, v podobe bublín, ktoré sa objavia a zmiznú, pričom za sebou často nechávajú nedokončenú prácu, ktorej sa jednoducho zmocňujú nedemokratické sily.“ (Pehe, 2012, s. 12)

Aby sme sa pokúsili priblížiť si aspekt virtualizácie, je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že virtualizácia je spájaná so zmenou časopriestorového vnímania pozícií jedincov v spoločnosti, čo súvisí najmä s povahou postmodernej spoločnosti. Pristavme sa na chvíľu pri aspekte zmeny vnímania času a priestoru v rámci virtuálneho priestoru.

Aspekt času súvisí najmä s fenoménom globalizácie. Prístupnosť informácií a možnosti okamžitej reakcie sa blížia bodu nula. To znamená, že akákoľvek informácia o udalosti, napríklad na druhom konci sveta, môže byť dostupná doslova v priebehu niekoľkých sekúnd. V podstate ide len o rýchlosť online pripojenia. Čas v internetovej aréne zohráva len minimálnu alebo žiadnu rolu. „Slovo virtuálne je možné interpretovať najmenej v troch významoch, v zmysle spojenom s informatikou, v bežnom zmysle a vo filozofickom zmysle... Vo filozofickom význame je virtuálne to, čo existuje len ako sila, a nie ako skutok, je to pole síl a problémov, ktoré má sklon k riešeniu aktualizáciou... V prísne filozofickom zmysle však virtuálne nie je opakom skutočného, ale aktuálneho, virtualita a aktualita sú iba dva rôzne druhy reality... Virtuálna jednotka je deteritorializovaná, schopná vyvolať niekoľko konkrétnych prejavov v rôznych stanovených chvíľach a miestach, a nemusí pritom byť sama pripútaná k presnému miestu alebo času.“ (Lévy, 2000, s. 44, 45)

Jednoducho povedané, vo virtualite neexistuje pevne dané teritórium (fyzická aréna podobne ako pri salónoch alebo kaviarňach), kde by sa jedinci mohli fyzicky stretávať. Na tomto mieste vystupuje do popredia predstava nefyzických tiel, ktoré sú konštruované prevažne v mysliach komunikujúcich jedincov. Čo je však zaujímavé, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

205

Jaroslav FABOK

Štúdie

Štúdie Jaroslav FABOK

v istom zmysle sa opäť navraciame k salónom – tentoraz však k salónom virtuálnym (kybersalónom). Ide tu o salóny ako o „formu diskusie sprostredkovanú počítačom, ako formu komunikácie medzi osobami spojenými nie blízkosťou, tradíciou alebo etnicitou, ale schopnosťou zaoberať sa sieťovou interakciou. Kybersalón predstavuje istú väzbu na spletitosť komunikácie na sieti, na interakcie a výmenu informácií v technokultúre neskorého kapitalizmu.“ (Dean, 2004, s. 194) Klasické, trojrozmerné chápanie stretávania sa verejnosti teda postupne prechádza do virtuálneho stretávania a rozvažovania. Habermasovský pohľad na salón do značnej miery redukuje hierarchizáciu.

Salón tiež stiera sociálne rozdiely v prospech argumentácie. O to viac tieto rozdiely stiera kybersalón ako prvok, ktorý v sebe nesie značnú mieru anonymity. Anonymita tiež podľa Deanovej (2004) prináša širokú škálu možností reakcií a výberu salónov, do ktorých sa jedinec môže zapojiť. Môže sa kedykoľvek odhlásiť alebo prihlásiť, môže reagovať alebo naopak reakciu odmietnuť a podobne. Tu je dôležité zdôrazniť potrebu dôvery dôvery ako komunitárneho prvku, ktorý napomáha vzájomnej interakcii participantov v kybersalónoch.

Existuje niekoľko možností, na ktorých je možné postaviť argument týkajúci sa premeny foriem verejnosti. Vychádzame zo základného predpokladu, že definície a prejavy nových foriem verejnosti súvisia s jednotlivými aspektmi postmodernej spoločnosti a to najmä s prejavmi, akými sú [1] rozvoj globalizácie (vytváranie globálnej spoločnosti – globálnej občianskej spoločnosti a nových sociálnych hnutí), ďalej s [2] globálnym rozširovaním masových médií (napr. internet, televízia atď.). Masové médiá tvoria arénu, v ktorej má verejnosť svoje pôsobisko. Verejnosť je masovými médiami štruktúrovaná a v istom špecifickom zmysle ovládaná, preto tvoria podstatný aspekt jej formovania. Pristavme sa na chvíľu pri globalizácii ako faktore spoluúčinkujúcom pri rozvoje technologizácie. „Veda a technika sú významnými globalizujúcimi silami, silami univerzalizujúcimi, ktoré prenikajú do všetkých kútov a pórov sveta a svet tým prepájajú.“ (Loudín, 2004, 279) Technika sa stáva historickou podmienkou premeny verejnosti – to je podmienené najmä tým, že verejnosť, teda jedinci, z ktorých sa verejnosť skladá, sa prestávajú stretávať osobne. Stretávajú sa najmä v rámci kyberpriestoru, čo mení pohľad na ich seba prezentáciu a vystupovanie. Kyberpriestor je vlastným výrazom premeny verejnosti v postmodernej spoločnosti.

Globalizácia však so sebou tiež prináša neustále nové impulzy, nové možnosti a tlaky na globálne mocenské centrá, zdola. Táto jej sila tkvie najmä v možnosti spájania síl, ktoré predtým možné spojiť nebolo, napríklad kvôli vzdialenosti alebo faktorom prílišnej kultúrnej rôznorodosti. „Spájanie síl, ktoré predtým vzájomne spojené neboli, prináša novú energiu, nové impulzy aj prostriedky rozvoja, prejavujú sa generické, multiplikačné, synergické efekty, ktoré vyúsťujú do zrýchlenia celkového civilizačného vývoja.“ (Loudín, 2004, s. 280) Základná otázka sa však neustále točí okolo miery demokratickosti. Nakoľko je možné hovoriť o participácii na politickom živote v rámci virtuálneho priestoru, ako o participácii demokratickej? Posilňuje alebo naopak potláča virtuálny priestor demokratizácie? Ak by platila prvá premisa, ktorá hovorí o posilňovaní demokracie, znamenalo by to zároveň potrebu dostupnosti elektronických zariadení v čo najväčšom množstve – pokiaľ možno pre všetkých občanov. Verejná sféra, aby mohla vôbec existovať, potrebuje nielen pluralitné a slobodné politické prostredie ale zároveň aj prostriedky, ktoré umožňujú využívanie tejto slobody a plurality (hovorím o pozitívnej 206

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

slobode). „Ak má vo verejnej sfére dôjsť ku demokratizácii a etizácii technovedy, musia byť tieto procesy založené v afirmatívnej koncepcii verejného dobra, ktorá ide za minimalizáciu utrpenia alebo panstva nad ostatnými... Táto afirmatívna vízia ľudského dobra musí byť artikulovaná prostredníctvom dvoch špecifických téz...“ (Kurasawa, 2004, s. 338 – 339) Kurasawa, pri identifikácii týchto dvoch špecifických téz hovorí o potrebe dosiahnutia dobra demokratizáciou. Za druhé hovorí o etickom imperatíve zodpovednosti. (Kurasawa, 2004, s. 339) Presun verejnosti z reality do virtuality – na podklade rozvoja technológie - so sebou prináša viacero možností interpretácie jej ďalšieho budúceho vývoja. Prvá možnosť budúceho vývoja verejnosti hovorí o tom, že jej postupná virtualizácia môže zároveň prispieť k prehĺbeniu procesu demokratizácie.

Druhá možnosť naopak počíta s chaotickosťou v rámci virtuálneho verejného priestoru.

Jednoducho povedané, virtualita so sebou prináša značne neprehľadnú spleť možností budúceho smerovania vývoja v oblasti verejnosti, ktorá už nie je ukotvená, tak ako predtým, v trojrozmernom priestore reálneho sveta.

5 ZÁVER

Naším cieľom bolo zobrazenie základných prvkov, ktoré sa dotýkajú prejavov nových foriem verejnosti. Podarilo sa nám v prvom rade identifikovať niekoľko takýchto aspektov – aspektov, ktoré hovoria o postupnej premene verejnosti. Prvým aspektom je fakt, že nakoľko verejnosť vždy pôsobí v rámci nejakej mediálnej arény, zároveň je aj samotnou povahou tejto mediálnej arény formovaná. Existuje tu teda veľmi úzky vzťah medzi verejnosťou – ktorá na jednej strane rôzne mediálne arény využíva vo svoj prospech – a mediálnymi arénami, ktoré na druhej strane determinujú samotnú povahu verejnosti. S týmto faktom tiež súvisí aspekt technologizácie – teda postupného vývoja a rozširovania technológií.

Zastrešujúcim prvkom zmien v oblasti verejnosti je samotná povaha postmodernej spoločnosti. Postmoderná spoločnosť prichádza s radikálnymi zmenami vo všetkých oblastiach spoločenského a verejného života vo všeobecnosti. To, čo tieto zmeny v ich podstate prepája, je faktor destabilizácie pozície modernity – destabilizácie prijímania „veľkých príbehov“. Postmoderná situácia je veľmi úzko prepojená s rozvojom globalizácie a nových technológií. Globalizácia prináša v oblasti verejnosti a občianskej spoločnosti mnoho nových prístupov smerujúcich k riešeniu otázok aktuálneho, ale aj budúceho vývoja verejnosti. Je to viditeľné napríklad pri globálnej občianskej spoločnosti – globálnych sociálnych hnutí. Ide najmä o rýchly a jednoduchý prístup k informáciám čo zároveň umožňuje aj veľmi rýchlu reakciu na aktuálne udalosti – takisto ide o možnosť rýchleho vytvárania názorov verejnosti. Rýchla reakcia so sebou môže tiež prinášať rýchle riešenia problémov respektíve, môže prinášať jednoduchšiu možnosť postavenia sa na istú stranu pri existujúcom konflikte. Tento fakt výrazne posilňuje pozíciu možností aktivít vo sfére občianskej spoločnosti.

Zrejme najdôležitejšou oblasťou, ktorú sme v príspevku riešili, je oblasť dotýkajúca sa otázok o vplyve nových foriem (a prejavov) verejnosti na demokratizáciu (prehlbovanie demokracie). Ako sme sa v príspevku pokúsili naznačiť, otázka vzťahu prehlbovania povahy demokratického zriadenia a verejnosti sa môže vyvíjať dvoma základnými smermi. Verejná sféra ukotvená vo virtuálnom priestore ponúka možnosť Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

207

Jaroslav FABOK

Štúdie

Štúdie Jaroslav FABOK

postupného prehlbovania demokratizácie ako priameho participovania občanov na fungovaní polis, práve na základe dostupnosti reflektovania aktuálneho politického a sociálneho diania. Ďalší prístup naopak kritizuje značnú neukotvenosť a neprehľadnosť virtuálneho priestoru. Táto kritika neprehľadnosti virtuálneho priestoru stavia najmä na základnom argumente, ktorý prízvukuje nestabilitu takejto formy verejnej deliberácie.

POUŽITÁ LITERATÚRA

BURTON, Graeme, JIRÁK, Jan. Úvod do studia médií. Brno: BARRISTER & PRINCIPAL, 2001. 392 s. ISBN 80-85947-67-6 DEAN, Jodi. Kybersalony a občanská společnost: Přehodnocení veřejné sféry v nadnárodní technokultuře. In Globální spravedlnost a demokracie. Praha: FILOSOFIA, 2004. s. 193 – 225 ISBN 80-7007-210-5 HABERMAS, Jürgen. Strukturální přeměna veřejnosti. Praha: FILOSOFIA, 2000. 424 s. ISBN 80-7007-134-6 KURASAWA, Fuyuki. Jak propojit technovědu, etiku a demokracii. In Globální spravedlnost a demokracie. Praha: FILOSOFIA, 2004. s. 313 – 350 ISBN 80-7007210-5 LÉVY, Pierre. Kyberkultura. Praha: Karolinum, 2000. 230 s. ISBN 80-246-0109-5 LOUDÍN, Jiří. Technověda a sociální aktéři v globalizujíci se společnosti vědení.

In Globální spravedlnost a demokracie. Praha: FILOSOFIA, 2004. s. 279 - 312 ISBN 80-7007-210-5 MÜLLER, Karel. Česi a občanská společnost: Pojem, problémy, východiska. Praha: Triton, 2002. 251 s. ISBN 80-7254-232-X NEMEC, Juraj a kol. Kontrola ve veřejné správě. Praha: Wolter Kluwe ČR, 2010. 160 s.

ISBN 978-80-7357-558-8 PEHE, Jiří. Krize nebo konec kapitalizmu? Praha: PROSTOR, 2012. 296 s. ISBN 97880-7260-267-4 ROSŮLEK, Přemysl. Filozofie médií. In Politická filozofie: Významné osobnosti a témata. Plzeň: Aleš Čeněk, 2008. s. 114 – 138 ISBN 978-80-7380-151-9 SKOVAJSA, Marek. Občanský sektor. Praha: Portál, 2010. 304 s. ISBN 978-80-7367681-0 SOPÓCI, Ján. Sociológia politiky. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 2002.

ISBN 191 s. 80-223-1691-1 STRNADOVÁ, Lenka. Současné podoby občanské společnosti: Kritická perspektiva.

Plzeň: Aleš Čeněk, 2008. 359 s. ISBN 978-80-7380-081-9 SUŠA, Oleg. Informační technologie, globalizace, prostory moci. In Globální spravedlnost a demokracie. Praha: FILOSOFIA, 2004. s. 249 – 259 ISBN 80-7007-210-5 TAYLOR, Charles. Liberální politika a veřejnost. In Liberální společnost. Praha: FILOSOFIA, 1994. s. 17 – 53. ISBN 80-7007-063-3 WEBER, Max. Politika ako povolanie. Bratislava: SPEKTRUM, 1990. 80 s. ISBN 80218-005-0 ZNEBEJÁNEK, František. Sociální hnutí. Praha: SLON, 1997. 175 s. ISBN 80-8585031-1

208

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Štúdie

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Management sociálního podnikání v podmínkách ekonomické krize

Štúdia je věnován postupům řešení globální ekonomické krize zahrnujícím respektování sociální stránky podnikání. Porovnává v současnosti implementovaný systém společenské odpovědnosti (CorporateSocialResponsibility) a účinnější systém vytváření sdílené hodnoty (CreatingShareValue). Představeny jsou i opačné názory poukazující na nevýhody a možnosti zneužívání obou přístupů v praxi.

The Paper is dedicated to solving the global economic crisis procedures, including respect for the social aspects of the business. It compares the currently implemented system of Corporate social responsibility and more effective system of Creating shared value. The opposite opinions referring to the disadvantages and the possibilities for abuse of both approaches in practice are also presented.

1 ÚVOD

V posledních desetiletích dochází v podnikání k výraznému oddělení jeho výnosové a sociální funkce, což souvisí se vznikem globální ekonomické krize.

Současná společnost opomíjí úlohu středních silných vrstev (Keller 2011), která se v ekonomicky vyspělých zemích pěstovala v poválečných letech.Aktuální definice systému tržního hospodářství vyhrocuje tento systémhlavně na uspokojování individuálních potřeb, kdy podnikání přispívá společnosti dostatečně již svým vedlejším produktem, a sice tak, že podporuje zaměstnanost, zajišťuje mzdy a nákupy, investice a platbu daní (Porter, Kramer 2011, 63).

Podnikání je podle této definice samo o sobě dostatečným sociálním přínosem. Podnik jako samostatná jednotka nemá již ve své náplni uspokojování sociálních a společenských potřeb, ale pouze vytváření hodnoty, kdy zisk je definován jako obrat získaný od zákazníků minus náklady do něj vložené. Podnikání zřídkakdy přistupuje k sociálním problémům z hodnotové perspektivy, což úplně zatemňuje existující vazby mezi ziskovostí a sociálními aspekty. Dalším důvodem této změny je, že uvažování v hodnotových termínech je v sociálním sektoru málo běžné (obr. 1).

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

209

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Obrázek 1 Tlaky působící na firmu v tržním hospodářství

Zdroj: Autoři 2014

Poznámka: Nafirmu působí konkurence v odvětví, ale projevuje se i síla dodavatelsko-odběratelského řetězce. Navíc firmu ohrožují nově příchozí konkurenti z jiných odvětví, vybavení zkušenostmi a zdroji získanými v jejich původním odvětví podnikání. Navíc postupným vývojem techniky se objevují substituty, které plně nahrazují funkce původního výrobku.

Stávající oddělení podnikatelské a sociální činnosti převládlo teprve v posledních dvou dekádách. Podniky se soustředily pouze na lákání klientů k nákupu stále většího objemu svých výrobků. Rostoucí tlak konkurence a krátkodobé působení manažerů tlačí vedení podniků k častým, ale malým restrukturalizačním vlnám, redukci personálu a stěhování do oblastí s nízkými mzdami a vyvažování zadluženosti ve prospěch investorů. Výsledkem bývají komoditizace, cenové konkurence, málo opravdových inovací, pomalý organizační růst a ztráta konkurenčních výhod. V takovémto systému nemá společnost ze zisku podniků prospěch, dokonce cítí, že zisk je vytvářen na její účet. Navíc se výrazně ztrácí schopnost inovací.

2 RESPEKTOVÁNÍ SOCIÁLNÍ STRÁNKY PODNIKÁNÍ

Opětovné respektování sociální stránky při podnikání nabízí východiska z globální ekonomické krize. Na základě tohoto poznatku se rýsují dvě racionální cesty. Jedná se o systémy společenské odpovědnost firem a případně vytváření sdílené hodnoty.

2.1 Společenská zodpovědnost firem

Společenská odpovědnost firem (Corporatesocialresponsibility, dále jen CSR), je koncept, kterým se komerční sféra (podniky) otevřeně přiznává ke své spoluodpovědnosti za stav a chod společnosti. Tento koncept vychází 210

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

z předpokladu, že žádná firma nefunguje pouze ve svých ekonomických vztazích, ale ovlivňuje také své okolí (komunitu, sociální situaci zaměstnanců, apod.).

Naopak stakeholdeři (akcionář, partner, spotřebitel) ovlivňují úspěch podniku.

Sociální podnikání je chápáno jako podnikatelská aktivita s pozitivním sociálním dopadem (např. zaměstnávání lidí znevýhodněných na trhu práce, vytváření prospěchu pro místní komunitu, péče o vlastní zaměstnance, řešení environmentálních problémů, aj.). Jedná se o podnikání, které má sice vytvářet zisk, ale ten je investován ve prospěch účelu, za kterým se tato aktivita provozuje.

Sociální podnikání proniklo i do nejnižších organizačních struktur řízení (města, regiony). Rozvíjí je především: • Neziskové organizace • Běžní podnikatelé, kteří zaměstnávají hendikepované spoluobčany, aj.

Státní podpora sociálního podnikání je zprostředkována zástupci veřejné zprávy několika způsoby (např. formou dotací; slevou na nájemném; zohledněním sociálního aspektu při zadávání veřejných zakázek; podporou sociálních inovátorů, kteří při úspěchu svého snažení mohou ve finále šetřit i veřejné prostředky v oblasti sociálních dávek).

Jedná se o podnikání v širším kontextu, které se nespokojí jen s maximalizací zisku (maximalizací hodnoty podniku pro majitele), ale i tím jaký vliv má chování firem na společnost, a co od nich společnost očekává.Postupně se mění přístup podniku, jehož výhradní odpovědností je pouhé zvyšování zisku, či hodnoty pro akcionáře. Tato aktivita zahrnuje následující pojmy: • • • •

Společenská zodpovědnost CSR (CorporateSocialResponsibility, viz obr. 2) Udržitelnost Odpovědné podnikání

Obrázek 2 Tlaky tržního prostředí na firmu při aplikaci Corporate Social Responsibility

Zdroj: Autoři 2014 Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

211

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Evropská sociální politika existuje především v rovině společně sdílených hodnot, společných idejí a principů. Význam sociální politiky a všeobecná sociální paradigmata byly zdůrazňovány od samého počátku evropské integrace v 50. letech 20. století, neboť rozvoj agendy sociální politiky je důsledkem úsilí o zlepšení kvality života občanů Evropské unie.

Evropská sociální politika patří do oblasti sdílené pravomoci EU1, protože každý členský stát má jiné historické tradice a možnosti realizace této politiky.

Panuje názor, že jednorázové sjednocení by vzhledem k rozdílné hospodářské vyspělosti členských zemí nepřineslo pozitivní efekt. Od samého počátku je patrný rozpor v přístupu k této agendě. Některé státy podporují tzv. maximalistický model, tedy co největší harmonizaci politiky (Francie, Švédsko); jiné požadují zachovat co nejvíce kompetencí členským státům (Velká Británie, Česká republika, aj.).

K dosažení vytyčených cílů a sbližování států v Evropské unii byla proto přijata politika otevřené koordinace. Čl. 151 Smlouvy o fungování EU2 uvádí, že: „Unie a členské státy mají za cíl podporu zaměstnanosti, zlepšování životních a pracovních podmínek tak, aby bylo možno tyto podmínky vyrovnat a přitom udržet jejich zvýšenou úroveň, přiměřenou sociální ochranu, sociální dialog, rozvoj lidských zdrojů za účelem trvale vysoké zaměstnanosti a boj proti vyloučením.“ I příprava programového období 2014-2020 je v souladu s nadcházejícím rozpočtovým rámcem Evropské unie pro toto sedmileté období. Konečná podoba finanční alokace pro Českou republiku není v současné době ještě definitivně stanovena. Indikativně se bude jednat přibližněo 20,5 mld. € v běžných cenách.

Jedněmi z nejvýznamnějších kapitol evropského rozpočtu v nadcházejícím období budou i ty, jež obsahují např. fondy zaměřené na podporu politiky soudržnosti.

Jedná se Evropský sociální fond(ESF) 3, dále o Fond soudržnosti(FS/CF) 4.

Cílem Evropského sociálního fondu je podpořit vysokou úroveň zaměstnanosti a kvalitních zaměstnání, mobilitu pracovních sil, povzbudit k vyšší úrovni vzdělávání a výcviku, podporovat rovnost pohlaví, rovné příležitosti a nediskriminaci a podpořit sociální začleňování a boj s chudobou. Sociální politika v Evropské unii se zabývá zejména tvorbou pracovních míst, zvyšováním jejich kvality, otevřenou společností a rovnými příležitostmi pro všechny.Hlavními tématy jsou zejména: • Tvorba pracovních míst a zvyšování jejich kvality - Evropská strategie 1 Sociální politika patří do tzv. sdílených pravomocí EU, což znamená, že se na její podobě podílejí členské státy i samotná Unie. Roli unijních institucí lze považovat spíše za koordinační, přesto existují oblasti, ve kterých mohou Rada a Evropský parlament na návrh Komise schvalovat pro členské země právně závaznou legislativu, např. v oblasti minimálních standardů pro podmínky a bezpečnost na pracovišti, rovnosti mezi muži a ženami či boji proti sociálnímu vyloučení. Naopak harmonizaci právních předpisů v oblasti sociální politiky Lisabonská smlouva nepřipouští stejně jako zásahy Unie do vymezování základních zásad sociálního zabezpečení (podporování zaměstnanosti, zlepšování životních a pracovních podmínek, přiměřená sociální ochrana, sociální dialog, rozvoj lidských zdrojů a boj proti sociálnímu vyloučení). Jedná se o politicky citlivé téma zasahující do suverenity států, na což pamatuje i Lisabonská smlouva, která respektuje rozmanitost vnitrostátních zvyklostí, zejména v oblasti smluvních vztahů, a potřeby udržovat konkurenceschopnost hospodářství členských států EU. 2 http://www.cdk.cz/pdf/monitoring/2010-03.pdf 3 http://portal.mpsv.cz/upcr/kp/jhc/evropsky_socialni_fond__esf_ 4 http://www.osf-mvcr.cz/slovnik/fond-soudrznosti-cf 212

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

zaměstnanosti sbližuje politiky zaměstnanosti jednotlivých zemí EU • Volný pohyb pracovníků a koordinace systémů sociálního zabezpečení, což znamená, že každý občan Unie má právo pracovat a žít v kterémkoli členském státě EU a že lidé, kteří žijí a pracují v různých zemích Unie, nejsou znevýhodněni, co se týče sociálního zabezpečení, včetně zdravotní péče • Zlepšování pracovních podmínek - společné minimální normy na pracovišti, sociální dialog na evropské úrovni, pracovněprávní vztahy a práce v zahraničí • Sociální začleňování a boj proti diskriminaci - týká se úsilí v oblasti boje proti chudobě a sociálnímu vyloučení, reforem systémů sociální ochrany, vyhodnocování demografického a sociálního vývoje, opatření proti diskriminaci, prosazování základních práv a integrace zdravotně postižených • Rovnost žen a mužů – programy na podporu rovných příležitostí a zohledňování rovnosti žen a mužů ve všech oblastech činnosti EU

2.1.1Podpora zaměstnanosti Evropské unii

V rámci Lisabonské strategie pro růst a vytváření pracovních míst byly podporovány inovace v podnikatelském sektoru a investice do lidí s cílem vybudovat znalostní společnost. Měla by se zlepšovat přizpůsobivost pracovníků a podniků; je třeba zajistit lepší vzdělání a kvalifikaci a přizpůsobit sociální ochranné systémy problémům globalizace a mobility a inovacím. Odtud pochází i přístup, který v sobě spojuje flexibilitu a mobilitu na pracovních trzích se silnými záchrannými sítěmi sociálního zabezpečení tzv.principflexikurity.

Plné využití potenciálu pracovních sil a zpružnění trhu práce EU je jedním z klíčových nástrojů pro zvyšování konkurenceschopnosti EU.

Komise se spolu s členskými státy zaměřuje na implementaci strategie EU 5 2020 , hlavních směrů pro růst a pracovní místa a obecných zásad tzv. flexijistoty, primárně na zvyšování flexibility trhu práce, posílení motivace k aktivnímu přístupu při opětovném zapojení na trh práce a zlepšení kvality lidských zdrojů formou výcviku dospělých. Ke Sdělení Komise (2014) byly přijaty závěry Rady „Nové dovednosti pro nová pracovní místa“ a závěry Rady k flexijistotě s důrazem na integrovaný přístup v době ekonomické krize.

Evropská unie podniká kroky ke zvládnutí dopadu současné ekonomické krize na pracovní místa. Do konce roku 2013 používala tři hlavní nástroje financování: • Evropský sociální fond (ESF) Jak bylo zmíněno výše, Evropský sociální fond pomáhá občanům zvyšovat si kvalifikaci a zlepšovat své vyhlídky na zaměstnání. Za běžné fungování fondu odpovídají řídící orgány na národní a regionální úrovni. Evropská komise se přímo nepodílí na výběru a financování projektů. V období 2007 5 http://www.vlada.cz/cz/evropske-zalezitosti/evropske-politiky/strategie-evropa-2020/strategieevropa-2020-78695/ Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

213

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

až 2013 se z ESF použilo 77 miliard eur na zlepšení přístupu k zaměstnání, zvýšení přizpůsobivosti pracovníků a podniků a na rozvoj institucionální kapacity ve znevýhodněných regionech.

• Program PROGRESS Program PROGRESS podporuje politiku EU v těchto oblastech: Zaměstnanost, pracovní podmínky, rovnost žen a mužů, sociální ochrana a sociální začleňování, boj proti diskriminaci a rozmanitost.Finanční podpora se uděluje na základě výzev k předkládání nabídek a výzev k předkládání návrhů.

• Evropský fond pro přizpůsobení se globalizaci (dále jen EGF) Cílem tohoto fondu je pomáhat pracovníkům, kteří byli propuštěni ze zaměstnání v důsledku změn ve struktuře světového obchodu, co nejdříve nalézt nové pracovní místo. Peníze z fondu se také používají na pomoc pracovníkům, kteří přišli o práci z důvodu finanční krize, konkrétně na jejich rekvalifikaci a hledání nového pracovního místa. EGF disponuje 500 miliony eur ročně. Žádosti o financování z fondu mohou podávat pouze členské státy.

Od roku 2014 EU inovovala a uvedla praxi Program pro zaměstnanost, sociální inovace a mobilitu pracovních sil (dále jen EaSI) je celoevropský nástroj financování, který přímo spravuje Evropská komise (Andor 2014). EaSI spojuje tři programu EU, které byly v letech 2007-2013 spravovány samostatně. Jedná se o: • PROGRESS – zaměstnanost a sociální solidarita • EURES - spolupráce mezi Evropskou komisí a veřejnými službami v členských státech, mobilita pracovníků • Mikrofinancování PROGRESS – dostupnost mikroúvěrů pro jednotlivce na založení či rozšíření malého podniku

EaSI nefunguje izolovaně. Společně s Evropským sociálním fondem ESF a Evropským fondem pro přizpůsobení se globalizaci EGF tvoří ucelený soubor programů EU na období 2014-2020. Koordinuje provádění politik řešících socioekonomické problémy v návaznosti na politiku členských států a regionů.

Evropský hospodářský a sociální výbor (EHSV/EESC)6 je poradním orgánem Evropské komise, Evropského parlamentu a Rady Evropské unie. Jeho hlavním úkolem aposláním je vypracovávat stanoviska k návrhům nařízení, směrnic, doporučení a dalších materiálů těchto institucí a vnášet tak do tohoto legislativního procesu pohled občanské společnosti.Výbor může být rovněž požádán o stanovisko k nějakému problému ze strany předsedající země EU a vydává také stanoviska z vlastní iniciativy. Je tedy „mostem“ mezi organizacemi občanské společnosti a rozhodovacími orgány EU.Výbor se skládá z 353 členů ze všech 28 členských zemí EU rozdělených do tří skupin: do skupiny „Zaměstnavatelé“, 6 214

http://www.eesc.europa.eu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

do skupiny „Zaměstnanci“ a do skupiny „Různé zájmy“. Za Českou republiku působí v EHSV 12 členů.Skupina I. „Zaměstnavatelé“ - V. Drbalová, I. Voleš, J. Zbořil, M. Zvolská; Skupina II. „Zaměstnanci“ - H. Čornejová, Z. Málek, L. Studničná, D. Štechová;Skupina III „Různé zájmy“ - R. Haken, L. Jírovec, J. Němec, P. Trantina. Mandát členů EHSV je pětiletý; podle Lisabonské smlouvy dochází každých pět let ke jmenování členů EHSV Radou EU podle návrhů podaných každým členským státem. Nynější členové působí ve svých postech od podzimu 2010 do podzimu 2015.

Poznámka: Výše uvedené přístupy Evropské unie, vztahující se k podpoře zaměstnanosti, ochraně zaměstnanců a antidiskriminační agendě nejsou přijímány jednoznačně, ale vzbuzují v části podnikatelské sféry nevoli a kontroverze (Břicháček 2013). Podnikatelé se obávají rozhodování o sociální politice na nadnárodní úrovni i nad způsobem jak jsou tyto pravomoci EU využívány.

2.1.2 Národní akční plán společenské odpovědnosti organizací v České republice

V návaznosti na Obnovenou strategii EU pro sociální odpovědnost podniků, schválila vláda usnesení č.199 na jaře roku 2014 Národní akční plán společenské odpovědnosti organizací v ČR.7 Podílela se na něm Odborná sekce CSR Rady kvality ČR a Rada kvality ČR, která spolupracuje se všemi zainteresovanými stranami v ČR a podporuje CSR u malých a středních podniků a organizací veřejného sektoru.

Od začátku roku 2014 je gestorem agendy CSR Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR.Asociace společenské odpovědnosti A-CSR (založena v březnu roku 2013) je platforma, která sdružuje, podporuje a reprezentuje zájmy společensky odpovědných subjektů v ČR. Její unikátní vize zapojuje do společenské odpovědnosti nejen firmy, ale i další složky společnosti včetně veřejné správy, neziskového sektoru, sociálních podniků, škol a jednotlivců.8 Řada firem v ČR má zapracované ve své strategii charitativní, ekologické projekty (např. ŠKODA auto efektivně podporuje vybrané společensky prospěšné projekty a aktivně prosazuje ohleduplný přístup k životu;Česká podnikatelská pojišťovna (ČPP) podporuje charitativní projekty, které se týkají sociální problematiky, ekonomiky a etiky podnikání, apod.). V rámci charitativních aktivit vytvářejí firmy vlastní nadace, které získávají prostředky na různé projekty: • Pomoc handicapovaným lidem • Nemocným dětem • Dětem v dětských domovech • Péče o seniory

Prostřednictvím CSR aktivit dochází k oboustranně prospěšnému propojení ziskového a neziskového sektoru. Tato oblast vzájemné podpory se bude i nadále rozvíjet.

7 Usnesení vlády ČR č. 199: Národní akční plán společenské odpovědnosti organizací v ČR (gesce Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR) má za cíl implantovat strategii EU prostřednictvím motivace komerčních podniků, které odmítají regulace a trvají na dobrovolnosti.

8 www.spolecenskaodpovednost.cz Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

215

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

V českém prostředí je společenská odpovědnost vnímána jako koncept, který by mělyuplatňovat především komerční podniky. Touto problematikou by se dále měly zabývat ale také nestátní neziskové organizace a orgány státní a územní samosprávy, protože i ony jsou odpovědné za dopady své činnosti na společnost.

Z toho důvodu hovoří Národní akční plán o společenské odpovědnosti organizací a pod tento termín zahrnuje všechny jmenované subjekty.

Společenská odpovědnost má dobrovolný charakter a zahrnuje činnosti všech organizací, které se realizují nad rámec jejich zákonných povinností vůči zaměstnancům organizace, společnosti a životnímu prostředí.9 V současnosti se prosazuje tzv. strategický přístup ke společenské odpovědnosti, kdy společenská odpovědnost vychází z hlavní činnosti organizace, tedy z toho, co organizace ovládá nejlépe, čímž posiluje svoji konkurenceschopnost.Společenská odpovědnost může organizaci přinést zlepšení z hlediska řízení rizik, úspor nákladů, přístupu ke kapitálu, vztahů se zákazníky, zaměstnanci a ostatními zainteresovanými stranami (zejména s veřejností). Zájmem o dopady své činnosti na společnost si organizace postupně budují dlouhodobou důvěrou svých zaměstnanců, obchodních partnerů i široké veřejnosti, což je základ pro další udržitelný rozvoj.

Cílem společenské odpovědnosti by měla být maximalizace společné hodnoty nejen pro podílníky, ale pro organizace obecně a předcházení a zmírňování nepříznivých dopadů jejichčinnosti na společnost. V rámci dnes převládajícího chápání strategické společenské odpovědnosti se organizace mají zaměřit na vývoj inovativních produktů, služeb a modelů, které přispívají ke zlepšení podmínek ve společnosti a zároveň generují příznivé hospodářské výsledky.

Firmy v ČR zpočátku realizovaly společenskou odpovědnost formou jednorázových projektů z dílčích oblastí. Postupně začaly integrovat společenskou odpovědnost do systému řízení firmy. Společenská odpovědnost se stává nedílnou součástí celkové strategie podniků. Nejčastějšími aktivitami jsou např. péče o zaměstnance, ale i opatření na ochranu životního prostředí a pomoc komunitám, vztahy s dodavateli a další. Oceňován je především systémový přístup a synergické efekty. Na nich je postavena i Národní cena ČR za CSR 10 každoročně vyhlašovaná Radou kvality ČR.

Organizace v ČR již začínají koncept společenské odpovědnosti chápat jako svou konkurenční výhodu a stále více implementují dobrovolné aktivity do firemních a organizačních strategií. Navzdory tomu přetrvává malá, nebo nepřesná informovanost veřejnosti i podniků, zejména malých a středních (SMEs), což vede k tomu, že se často CSR omezuje na charitativní činnost. Právě v případě SMEs je třeba zmínit, že mnohdy intuitivně s ohledem na etické hodnoty svého managementu uplatňují aktivity CSR, ale bez potřebné provázanosti se svojí hlavní aktivitou (core business), čímž se omezuje win-win (výhoda pro oba) přínos CSR. Slabě informovaná veřejnost a neznalost konceptu CSR v převažující části institucí veřejné správy je pro mnoho organizací demotivujícím faktorem.

Prozatím tato uskupení vznikají ojediněle zdola a bez finanční či jiné podpory, např. při univerzitách. Vzhledem k regionální působnosti však mohou lépe přiblížit 9 V roce 2014 bylo v ČR uzákoněno roční vykazování i nefinančních informací.

10 http://www.spolecenskaodpovednostfirem.cz/uzitecne-odkazy/publikace/ 216

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

koncept CSR malým a středním firmám a na konkrétních, v regionu známých příkladech demonstrovat přínos CSR široké veřejnosti. Proto tato regionální dimenze může sehrát významnou úlohu jak v propagaci CSR, tak i při výměně zkušeností.

Pokud jde o podporu a propagaci, je třeba také zmínit zásadní úlohu střešních i odvětvových odborových, podnikatelských a zaměstnavatelských organizací, které jsou zapojeny do evropských a globálních struktur a podílejí se na vypracování a implementaci CSR a tím zvyšují povědomí svých členů, zejména SMEs, o základních principech CSR.Vláda ČR považuje společenskou odpovědnost za koncept dobrovolný, založený na samoregulaci. Úlohou státu je tedy především vytvoření podmínek pro propagaci a větší rozšíření konceptu společenské odpovědnosti a dále také odstraňování prvků byrokracie při zachování transparentnosti a respektování konceptu společenské odpovědnosti v orgánech státní správy a územní samosprávy. I když aktivní zapojení do společenské odpovědnosti organizací není a ani se nepředpokládá, že by v budoucnu bylo kritériem při zadávání veřejných zakázek, je žádoucí nenastavovat zákonná kritéria tak, aby byla již předem účast malých a středních podniků ze soutěže o veřejné zakázky vyloučena (např. stanovení kritérií tak specificky, že jim vyhovuje pouze jediný soutěžící).

V současné době je aplikování principů společenské odpovědnosti při zadávání veřejných zakázek plně v souladu s platnými právními předpisy jak evropskými (judikatury ESD a směrnice 2004/17/ES a 2004/18/ES11, které byly revidované v roce 2014), tak i platnými právními předpisy českými (jak uvádí zákon č. 137/2006 Sb. o veřejných zakázkách). Součástí Strategie boje proti sociálnímu vyloučení na léta 2011 – 2015 je opatření Společensky odpovědné zadávání veřejných zakázek v sociálně vyloučených lokalitách, kde je uplatňován institut zvláštní podmínky. Veřejné zakázky a jejich společensky odpovědné zadávání je novým evropským trendem, tedy i trendem pro ČR. Např. Směrnice Evropského parlamentu a Rady o zadávání veřejných zakázek KOM, 2011, 896, odst. 4312, která udává: „Podmínky plnění zakázky jsou slučitelné s touto směrnicí, pokud nejsou přímo nebo nepřímo diskriminační, pokud souvisí s předmětem zakázky a pokud jsou uvedeny v oznámení o zakázce, v oznámení předběžných informací použitém jako forma výzvy k účasti v soutěži nebo v zadávací dokumentaci. Mohou mít zejména za cíl podporu praktické odborné přípravy, zaměstnávání osob se zvláštními těžkostmi při začlenění, boj proti nezaměstnanosti. Jako příklad požadavků, které lze uplatňovat během plnění zakázky, je možno mimo jiné uvést požadavky zaměstnat dlouhodobě nezaměstnané nebo uskutečnit vzdělávací akce pro nezaměstnané nebo mládež, dodržovat zásady základních úmluv Mezinárodní organizace práce, a to i v případech, kdy tyto úmluvy nebyly provedeny ve vnitrostátním právu, a zaměstnat více znevýhodněných osob, než požadují vnitrostátní právní předpisy.“

Organizace, které se významným způsobem angažují v České republice v oblasti CSR, zaslouží za své počiny i veřejná ocenění. Rada kvality ČR v roce 2007 realizovala pilotní projekt, hodnocení společenské odpovědnosti organizací, 11 12

Úřední věstník EU, č. L 80 z 23. 3. 2002 http://www.portal-vz.cz/cs/Aktuality/Uplne-zneni-zakona-c-137-2006-Sb-o-verejnych-za Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

217

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

který je kompatibilní s mezinárodně uznávanými standardy (např. Global Compact13, Směrnice OECD pro nadnárodní podniky14, Zásady ILO15, ISO 26000 16, SA 800017, GRI18, aj.). Od roku 2009 je v ČR každoročně udělována Národní cena ČR za CSR pro podnikatelský i pro veřejný sektor. Tato cena představuje ocenění systému managementu CSR firmy ve všech třech oblastech CSR (ekonomika, životní prostředí, sociální oblast) a je nejvyšším oceněním, jaké může podnik nebo organizace veřejného sektoru v ČR v oblasti CSR získat. Národní cena ČR za CSR je každoročně vyhlašována Radou kvality ČR. Kritéria a obsah hodnocení jsou transparentní a jsou k dispozici organizacím i veřejnosti na portálu Národní politiky kvality. Vítězové této Národní ceny postoupí do Evropské ceny garantované Evropskou komisí.

Rada kvality ČR podporuje posuzování a certifikaci systémů managementu CSR akreditovanou třetí nezávislou stranou (tj. akreditovaným certifikačním orgánem pro posuzování společenské odpovědnosti). V ČR existují i další cesty k tomu, aby společensky odpovědné organizace v České republice, respektive jejich chování, byly odpovídajícím způsobem oceněny, např. „TOP odpovědná firma“ udělovaná platformou, Byznys pro společnost, cena VIA BONA za filantropii, aj.).

Cílem Národní strategie CSR je, aby vítězové těchto dílčích ocenění vstupovali do Národní ceny ČR za CSR a následně do Evropské ceny.

Společenská odpovědnost není výrazně neregulovaná zákony, či směrnicemi, ale udržuje se v rovině dobrovolnosti. Strategický dokument Národní akční plán společenské odpovědnosti organizací v České republice je dokument odpovídající současným trendům společenské odpovědnosti firem v Evropě. Akční plán je tak v první řadě zaměřen na vztah odpovědnosti, konkurenceschopnosti a udržitelnosti organizací. Společensky odpovědné chování se v posledních letech stává stále důležitějším i pro nejvyšší vedení firem. Vytváření odpovědných hodnot bude sílit i v horizontu následujících pěti let. Firmy se připravují na trend, kdy reportování společenské odpovědnosti bude zákonnou povinností.19

Nadnárodní firmy nesmějí přebírat strategii globálně, ale společensky odpovědné aktivity musí směřovat do lokality, kde firmy působí. Podpora odpovědnosti na regionální úrovni, tam kde společnost přímo ovlivňuje blízké okolí a spolupracuje s místnímineziskovými organizacemi a sociálními podniky, maximalizuje jejich dopad na společnost.

2.2Vytváření sdílené hodnoty – CreatingSharedValue

Implementovaná strategie CSR je kompromisem, který na principu dobrovolnosti opět propojuje podnikatelskou a sociální funkci podnikání. Jako 13 http://www.globalcompact.be/ 14 http://mzp.cz/cz/smernice_OECD_MNEs 15 http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/multilateralni_spoluprace/ilo_mezinarodni_ organizace_prace/index.html 16 http://nahledy.normy.biz/nahled.php?i=88082 17 http://www.cqs.cz/Normy/SA80002008-Spolecenska-odpovednost.html 18 http://www.csr-online.cz/podpora/pro-csr-manazery/csr-report-podle-gri/ 19 V roce 2014 bylo v ČR uzákoněno roční vykazování I nefinančních informací.

218

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

každý kompromis nedokáže opravit systém tržního hospodářství na úroveň uvolňující dostatečnou vlnu inovací. M. E. Porter a M. R. Kramer (2011, 63)20 považují za nutné, aby nejen ekonomický, ale i sociální efekt podnikání byl vyjádřeny hodnotovými principy (obr. 3).

Obrázek 3 Tlaky tržního prostředí na firmu při Creating Share Value (CSV)

Zdroj: Autoři 2014

CSV je politika a provozní praktiky, které zvyšují konkurenceschopnost podniku při současné podpoře ekonomických a sociálních podmínek ve společenském okolí, ve kterém podnik působí. Existují tři navzájem propojené klíčové přístupy jak vytvářet podmínky pro CSV: • přehodnocením výrobků a trhů z hlediska CSV, • předefinováním produktivity v hodnotovém řetězci z hlediska CSV, • umožněním vývoje místních průmyslových klastrů v souladu s požadavky CSV.

Uvedené cesty jsou hluboce provázané a vedou k novým přístupům generujícím schopnost firmy k inovacím vyššího řádu, růst podniku, a co je důležité, i větší prospěch pro okolní společnost. Tento přístup odstraňuje hranice mezi výnosovými a neziskovými organizacemi, vznikají hybridní organizace.

V kapitole 2.1, uvedený princip CSR, je obtížně realizovatelné, neboť: • • • • •

20

chybí nástroje na její prosazovaní, opírá se pouze o vlastní reputaci podniku, není prosazována regulátorem, nemá kladnou vazbu na efekt podnikání, má pouze krátkodobý efekt. http://hbr.org/2011/01/the-big-idea-creating-shared-value/ar/1 Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

219

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Na rozdíl od CSR, má CSV vazbu na ekonomické efekty za využití sociální hodnoty. Porovnání CSR a CSV vyjadřuje tabulka 1.

Tabulka 1 Porovnání Corporate Social Responsibility a Creating Share Value CSR - Corporate Social Responsibility CSV-Creating Share Value Vytváření obecného blaha Ekonomické a sociální benefity s respektováním nákladovosti Filantropie, udržitelnost Provázané vytváření hodnoty firmou i společenským okolím Obezřetnost vzhledem ke konkurenci, Integrální spolupůsobení firmy odpověď na externí tlaky a společenského okolí ve vztahu ke konkurenci Nesvázané s maximalizací zisku Maximalizace zisku z hlediska firmy firmy, neexistují funkční nástroje i společnosti, nástrojem je vládní na implementaci regulace Agenda firmy je určována požadavky Agenda je integrovaně generována externího výkaznictví, případně v souladu s požadavky regulátora individuální Dopad limitovaný výškou CSR rozpočtu Omezen pouze rozpočtem státu

Zdroj: Porter, Kramer 2011

Poznámka: V obou případech se předpokládá dodržování zákonných i etických standardů a snaha o minimalizaci škod vyvolaných činností firmy.

Vlády mohou umožnit a posílit zavedení CSV nebo naopak mohou ji zcela znemožnit. Do této doby se vždy hledala východiska z ekonomických krizí a rozběh fungujícího trhu realizací státní regulace. Způsoby implementace regulačních pravidel však mohou způsobit i negativní efekt. Pozitivní vládní regulace má následující rysy: • stanoví se jasné a měřitelné sociální cíle (sociální ukazatele, bezpečnost) a stanoví ceny zdrojů např. voda), které obrážejí skutečné náklady; • stanoví se prováděcí standardy, ale nepředpisuje metody k jejich dosažení; • definují se termíny zavádění regulačních požadavků; • uvedou se univerzální míry a škály při dosahování cílů, upřesní se standardy reportingu; • definují se termíny včasného vykazování výsledků.

Regulace nesmí umožňovat neférové a škodlivé praktiky, oslabující hospodaření státu, kdy podniky benefitují na úkor okolní společnosti. CSV znovu propojuje firemní úspěch a úspěch společnosti, ve které firma působí, což

220

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

se v průběhu let vytratilo. Taktéž narovnává krátkodobé manažerské přístupy a prohlubuje dělbu mezi institucemi.

Aplikace systému vytváření sdílené hodnoty je na počátku. Vlastní implementace bude vyžadovat od manažerů a vedoucích pracovníků vývoj nových dovednosti a znalosti, jako např. hlubší ocenění sociálních potřeb, větší porozumění skutečné základně produktivity podniku a schopnosti spolupracovat mezi ziskovými a neziskovými organizacemi. I vláda se musí naučit, jak pracovat ve prospěch sdílené hodnoty, ne jako do této doby, kdy pracovala spíše proti ní. Tržní hospodářství je vynikající nástroj pro uspokojování lidských potřeb, zvyšování efektivnosti, vytváření pracovních pozic a tvorby bohatství pro společnost.

Zúžené pojetí tržního hospodářství snížilo potenciál podniků a možnost plného uplatnění společenských výzev. Nabídky, které společnost poskytuje, jsou zde, ale přehlédnuty. Cíle společností musí být redefinovány pro vytváření sdílené hodnoty, ne pouze pro vytváření zisku jako takového. Výsledkem je přínos další vlny inovací a růstu světové produktivity. Očekávána je změna tržního hospodářství a jeho vztahu k společnosti.

Dalším důvodem vedoucím ke stejným závěrům je tvorba externalit firmami samotnými. Externality vznikají, když firmy vyvolávají sociální náklady, které samy nenesou, ale přenášejí je na stát a prostřednictvím státu na neziskové organizace. Můžeme mluvit např. o nárůstu nezaměstnanosti, sociální nerovnosti, znečišťování životního prostředí, aj. Firmy vylučují sociální a environmentální úvahy ze svých ekonomických plánů a přenášejí jejich řešení na stát.

Tvorba sdílené hodnoty naopak tvrdí, že: • sociální potřeby vytvářejí příležitosti na firemním trhu, • sociální nedostatky působí i uvnitř firem další náklady (nákladná selhání zaměstnanců, potřeba dalšího vzdělávání na kompenzaci nedostatků ve vzdělání pracovníků firmy, zbytečná spotřeba energie a surovin, atd.).

Koncept vytváření sdílené hodnoty nehovoří o sdílení hodnoty již vytvořené podnikem, ale naopakpojednává o expanzi celkové ekonomické a sociální hodnoty.

Například podpora zemědělců zvýšením výkupních cen jim zaručeně pomůže, ale nesrovnatelně méně, než když se zlepší vzájemné vazby místních podnikových klastrů, které podpoří dodavatele a ostatní lokální instituce s cílem zvýšit efektivnost, zisky zemědělcůa kvalitu jejich produktů. To vede k nárůstu jejich tržního podílu a z toho benefitují jak zemědělci, tak dodavatelské i odběratelské společnosti. Výsledky se sice nedostaví hned, nové zadávání veřejných zakázek, vytváření podpůrných klastrů vyžaduje čas, ale výsledkem bude vyšší ekonomická hodnota a širší benefit pro všechny zúčastněné.

Rovněž snižování sociální úrovně okolí firmy zpětně ovlivňuje prodeje firmy, která ztrácí odpovídající odbytiště. Podnikání vyžaduje úspěšné společenské okolí, které poskytuje potřebná veřejná aktiva a podporující prostředí. A naopak společnost vyžaduje úspěšné podnikání, aby si zajistila práci a vytváření bohatství a své občany. Tato vzájemná závislost znamená, že veřejná politika, která Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

221

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

podkopává produktivitu a konkurenceschopnost je sama sebe poškozující, speciálně při působení globální ekonomiky, kdy se může firma přestěhovat kamkoli. Koncept sdílené hodnoty může být tedy definován jako politika a provozní praktiky, které zvyšují konkurenceschopnost firmy při současném rozvoji ekonomických a sociálních podmínek ve společnosti, ve které působí (viz obrázek 4).

Až do 80. let minulého století nejúspěšnější společnosti braly na sebe velké množství úloh při vyhovování potřebám jedinců, komunit a celé společnosti.

Vznikem dalších sociálních institucí bylařada těchto úloh delegována. Zkrácení časového horizontu investování začalo zužovat plánování velkých investic.

Vertikálně integrované firmy kladly větší důležitost outsourcingu a offshoringu, a tím dále oslabovaly vazbu mezi firmami a jejich okolím. Rozšiřováním firem na více lokalit dochází ke ztrátě kontaktu s kteroukoli lokalitou a mnoho společností se globalizuje.

Obrázek 4 Interakce podniku a jeho ekonomického okolí

Zdroj: Autoři 2014

Koncepce sdílené hodnoty mění hranice tržního hospodářství. Lepší propojení firemního úspěchu se sociálním zdokonalením okolí otevírá mnoho cest, jak vyhovět novým potřebám ziskové efektivnosti, vytváření jedinečnosti firmy a expanzí na nová odbytiště.

Schopnost vytvářet sdílenou hodnotu je aplikovatelná na rozvinuté i rozvíjející se ekonomiky, i když jsou specifické příležitosti odlišné. Příležitosti se rovněž znatelné liší mezi jednotlivými ekonomickými sektory i vlastními firmami. Jejich rozsah je však často širší, než by se předpokládalo.

3 ZÁVĚR

Stávající ekonomická krize zatěžuje globální hospodářství od roku 2009 a stále se nedaří nalézt dostatečně efektivní řešení. Převládající filosofické názory na řešení této krize, vyzdvihující zodpovědnost jednotlivce, nedovolují radikální přístup k zahrnutí sociálního aspektu do podnikání, který by však

222

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

výrazně napomohl k jejímu ukončení. V současné době je implementován přístup společenské zodpovědnosti, který ponechává zahrnutí sociálního efektu podnikání na dobrovolnosti podnikatelů, a dosud nedokázal a ve stávajícím stavu nedokáže, uvolnit potřebnou vlnu inovací a zaměstnat dostatečné množství populace. Začíná se prosazovat vytváření systému sdílené hodnoty, kterýdokáže sociální aspekty podnikání vyjádřit hodnotově a tím opět vrátit globální ekonomice její potřebnou dynamiku.

POUŽITÁ LITERATURA

ANDOR, L. EaSI Nový zastřešující program EU pro zaměstnanost a sociální politiku. Lucemburk : Úřad pro publikace Evropské unie, 2014. 22 s.

ISBN 978-92-79-33556-3.

BŘICHÁČEK, T. Sociální politika EU – tragikomedie na pokračování. In Revue Politika. ISSN 1803-8468, 2013, vol. XI, No 7-8.

EVROPSKÁ KOMISE. Evropský sociální fond investice do lidí – Prezentace a náplň činnosti. Lucemburk : Úřad pro publikace Evropské unie, 2012. 8 s.

ISBN 978-92-79-23799-7.

KELLER, J. Nová sociální rizika a proč se jim nevyhneme. Sociologické nakladatelství SLON: Praha, 2012. 197 s. ISBN 978-80-7419-059-9.

PORTER, M.E.; KRAMER, M. R. Creating Shared Value. In Harward Business Review, January-February2011. In http://hbr.org/2011/01/the-big-idea-creatingshared-value/ar/1[cit. 2014–11–04].

Usnesení vlády ČR č. 199: Národní akční plán společenské odpovědnosti organizací v ČR Úřední věstník EU, č. L 80 z 23. 3. 2002 http://www.eesc.europa.eu[cit. 2014–11–02]. www.spolecenskaodpovednost.cz[cit. 2014–11–04]. http://www.revuepolitika.cz/2013/7-8[cit. 2014–11–04]. http://hbr.org/2011/01/the-big-idea-creating-shared-value/ar/1[cit. 2014–11–04]. http://www.cdk.cz/pdf/monitoring/2010-03.pdf[cit. 2014–11–04]. http://portal.mpsv.cz/upcr/kp/jhc/evropsky_socialni_fond__esf_[cit.

2014–11– 04]. http://www.osf-mvcr.cz/slovnik/fond-soudrznosti-cf[cit. 2014–11–04]. http://www.vlada.cz/cz/evropske-zalezitosti/evropske-politiky/strategie-evropa[cit. 2014–11–04]. http://www.spolecenskaodpovednostfirem.cz/uzitecne-odkazy/publikace/[cit.

2014–11–04]. http://www.portal-vz.cz/cs/Aktuality/Uplne-zneni-zakona-c-137-2006-Sb-overejnych-za[cit. 2014–11–04]. http://www.globalcompact.be/[cit. 2014–11–04]. http://mzp.cz/cz/smernice_OECD_MNEs[cit. 2014–11–04]. http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/multilateralni_spoluprace/ilo_ mezinarodni_organizace_prace/index.html[cit. 2014–11–04]. http://nahledy.normy.biz/nahled.php?i=88082[cit. 2014–11–04].

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

223

Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

Štúdie

Štúdie Oldřich KNAIFL - Jaroslava PAVELKOVÁ

h t t p : / / w w w. c q s . c z / N o r m y / S A 8 0 0 0 2 0 0 8 - S p o l e c e n s k a - o d p o v e d n o s t . html[cit.2014–11–04]. http://www.csr-online.cz/podpora/pro-csr-manazery/csr-report-podle-gri/[cit.

2014–11–04].

224

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Štúdie

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014

Predmetná štúdia sa orientuje na problematiku komunálnych volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2014. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 191/2014 Z. z. vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí a určil deň ich konania na sobotu 15. novembra 2014.

Komunálne voľby do orgánov samosprávy na základe výsledkov účasti z predchádzajúcich rokov majú isté špecifiká, ktoré sa v porovnaní s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky výrazne oddeľujú najmä z prístupu návrhov tvorby politických strán pri vytváraní koaličných kandidátov za poslancov vládnej strany a opozičnej koalície. Prelomenie uvedených bariér v porovnaní s voľbami do Národnej rady SR sa na úrovni obcí dosiahlo najmä riešením obecných problémov, ktoré sa odvíjajú od každodenného života a práce obyvateľov obcí, či miest.

Prieskum realizovaný pred komunálnymi voľbami si kládol za cieľ vnímanie názorov voličov respondentov na komunálne voľby 2014

The given study orientates to the issue of municipal elections to organs of municipal villages in 2014. The Chairman of National council of the Slovak Republic, by decision no. 191/2014 Z. z., declared the elections to municipal villages and specified the holding day on Saturday the 15th of November 2014.

The Municipal elections to municipal organs have, based on participation results from previous years, some specifications which are, in comparison with elections to National council of the Slovak Republic, distinctively divergent mostly in approach of proposals of political parties formation in constitution of coalition candidates to parliament members of governing power and oppositional coalition. Breaking of mentioned barriers, comparatively to elections to National council of SR, in level of villages was achieved mainly by solution of problems in villages which are connected to everyday life and work of inhabitants of villages or towns.

The survey realized before the municipal elections aims at perception of opinions of respondent electors about municipal elections of 2014.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

225

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

1 ÚVOD

Voľby do orgánov samosprávy obcí v Slovenskej republike sa konajú o od roku 1994 v štvorročných funkčných intervaloch.

Predseda Národnej rady SR podľa čl. 89 ods. 2 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlásil voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev a voľby starostov (primátorov) obcí na deň ich konania sobotu 15. novembra 2014 (http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-191).

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa v pragmatickom živote skôr viac označujú ako „Komunálne voľby“. V predmetnej štúdiu sa v nadväznosti na uvedené bude používať pojem komunálne voľby. Pre voličov miest a obcí majú mimoriadny význam, nakoľko samosprávne orgány obcí a miest získali značné právomoci. Rozhodovanie orgánov samosprávy obcí sa bezprostredne týka práce a života občanov s cieľom naplniť volebné sľuby, ktoré sa orientujú na široký vejár aktivít rozvíjať mestá a obce pre blaho ich obyvateľov. V súčasnom období, len pomaly ustupujúcej hospodárskej kríze, je to veľmi náročná úloha, najmä vzhľadom na ešte vysoký stupeň nezamestnanosti najmä v regiónoch stredného a východného Slovenska, ale aj nedostatku vlastných finančných zdrojov a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvojové projekty a stabilitu podnikateľského prostredia.

Obdobie pred komunálnymi voľbami v roku 2014 to boli ešte dve volebné obdobia ktoré vytvorili príležitosti pre potenciálnych kandidátov na poslancov, starostov a primátorov predstaviť elektorátu vlastné programy rozvoja duchovných, materiálnych, spoločenských, kultúrnych a celého radu ďalších aktivít skvalitnenia života v obciach a mestách. Možno konštatovať, že rozhodujúci podiel kandidátov má snahu prezentovať vlastný program, čo najlepšie a presvedčivejšie. Voliči však majú svoje názory a požiadavky, ktoré sú často maximalistické, ale aj primerané možnostiam požadovaných finančných materiálových a iných zdrojov.

V posledných rokoch sa aj do verejnej politiky a verejnej správy začína viac prezentovať politický marketing (Čemez – Klus, 2012). Kandidáti podľa vlastných možností, či s podporou politických strán, hnutí a ďalších subjektov využívajú rozličné marketingové komunikačné nástroje na prezentáciu svojich zámerov, ale aj sľubov voličom. Osobitné miesto v predmetnej oblasti majú informačné a komunikačné technológie, ktorými možno šíriť vlastnú podporu cez masovú komunikáciu. Prednosťou tejto formy interpersonálnej komunikácie sú podstatne nižšie náklady na prezentáciu, ako i sprostredkovaný osobný kontakt s voličmi.

Identifikácia názorovej hladiny elektorátu sa podľa štandardných politických subjektov vo vyššom podiele pridávajú nové politické strany, hnutia a iné subjekty, ale aj nezávislé kandidátky a kandidáti bez podpory politických subjektov (http://volbysr.sk/ oso2014/sk/parties.html).

226

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

2 CIEĽ, MATERIÁL METÓDY

2.1 Ciele

Komunálne voľby sú príležitosťou občana, ktorí má právo voliť, ale aj byť volený, preukázať občiansku zodpovednosť k veciam verejným a prísť k volebným urnám, aby podporili svoju kandidátku / kandidáta do orgánov samosprávy obcí a miest.

Hlavným cieľom štúdie je prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014.

Podporné ciele sa orientujú na samostatné oblasti, ktoré umožňujú čitateľovi priblížiť skúmanú problematiku a tak systémovo posudzovať výsledky prieskumu. Podporné ciele sa zamerali na: - vybrané údaje o vývoji volieb do samosprávy obcí v podmienkach Slovenskej republiky (SR) a Trnavského kraja (TT kraja), - základnú charakteristiku vybraných ukazovateľov Trnavského kraja, - prieskum a výsledky názorovej hladiny ku komunálnym voľbám Trnavského kraja v roku 2014, - závery, námety a odporúčania pre nastávajúce funkčné obdobie zvolených kandidátov, ale aj primátorov a poslancov samosprávy orgánov obcí a miest, ako i pre voličov.

Vedľa podporných cieľov sa formulovali aj výskumné otázky: 1) Ktorá skupina voličov podľa pohlavia a podľa veku má najväčší záujem o komunálnu politiku?

2) Ktoré sú najčastejšie kľúčové problémy obce, ktoré treba podľa Vás riešiť?

3) Zúčastníte sa ako volič volebného aktu do komunálnych volieb ako prvovolička / prvovolič a nepracujúca dôchodkyňa / dôchodca?

Pri získaní odpovede na uvedené výskumné otázky sa bude vychádzať z komparatívnej analýzy dotazníkového prieskumu.

2.2 Materiál

Predmetom prieskumu bola názorová hladina voličov v komunálnych voľbách Trnavského kraja v roku 2014. Komunálne voľby sa uskutočnili podľa volebných obvodov.

Do Trnavského kraja boli zaradené volebné obvody: Dunajská Streda, Galanta, Piešťany, Senica a Trnava. Podkladové údaje sa získali zo Štatistického úradu SR, pobočka Trnava.

Do roku 2002 patrili do regiónu Trnavského kraja aj samostatné volebné obvody Skalica a Hlohovec.

Realizácia prieskumu predpokladala tvorbu dotazníka. Obsahovo sa dotazník členil na: A Údaje o respondentovi, kde predmetom prieskumu boli:

- pohlavie, veková štruktúra, vzdelanie, zamestnanie, počet obyvateľov obce, B Vnímanie názorov voličov na komunálne voľby:

- Záujem o komunálnu politiku,

- Účasť na komunálnych voľbách v uplynulých funkčných obdobiach,

- Významnosť komunálnych volieb,

- Voľby starostov a primátorov v komunálnych voľbách 2014,

- Voľby poslancov do obecného zastupiteľstva:

- Aký máte názor na prácu Vašich poslancov v zastupiteľstve?

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

227

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

- Ktoré kľúčové problémy treba riešiť vo Vašom obecnom zastupiteľstve?

- Predpokladaná účasť - neúčasť na volebnom akte do komunálnych volieb 15.11.2014.

Dotazník k prieskumu názorovej hladiny trajektória ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji je uvedený v prílohe 1.

Dotazníkový prieskum sa realizoval elektronickou formou v spolupráci so študentmi 1. ročníka študijných programov bakalárskeho štúdia, Manažment sociálnych služieb a Verejná správa v rámci predmetu Základy manažmentu. Prieskum sa realizoval v čase od 25.10. do 13. 11.2014. Študenti boli oboznámení s obsahom jednotlivých otázok, výberom respondentov a vlastnou realizáciou prieskumu.

Prieskumu sa zúčastnilo 607 respondentov z TT kraja.

2.3 Metódy

Pri získavaní podkladových údajov sa využili sekundárne zdroje pri charakteristikách predmetu skúmania, výsledkov komunálnych volieb z predchádzajúcich funkčných období, ako i výsledky volieb za sledovaný rok.

Medzi rozhodujúce aktivity treba zaradiť primárne získavanie podkladových údajov vlastným prieskumom náhodne vybraných respondentov. Pri identifikácii sekundárnych a primárnych zdrojov sa využila metóda analýzy na posudzovania kvantitatívnych údajov.

Na aktivity spojené s prieskumom sa vybrala metóda dopytovania, ktorú možno pokladať za najrozšírenejšiu v predmetnom prieskume. Anonymný dotazník pre prieskum názorovej hladiny ku komunálnym voľbám sa zostavil v súlade s platnými pravidlami pre tvorbu dotazníkov. Prieskum bol realizovaný elektronicky, prostredníctvom programu Google Documents. Pre jednoduchšie vyhodnotenie sa použili uzatvorené otázky.

V počiatočnej fáze sa vykonal pred prieskum, aby sa predišlo nesprávnej formulácii otázok. Skúšobnú verziu vykonalo 20 respondentov a na základe výsledkov sa upravili znenia dvoch otázok.

V štúdie sa použili aj ďalšie metódy ako komparácia, dedukcia, grafické metódy a syntéza.

Na identifikáciu vývoja účasti na komunálnych voľbách sa použijú časové rady a indexová zmena vývoja. Výpočet sa vykonal podľa vzťahu: ∑ Q1 Indexová zmena = –––––– * 100 – 100 (%) ∑ Q0

Chí kvadrát test dobrej zhody je neparametrický test, ktorým sa overuje, či získané empirické hodnoty sa štatistický významne líšia od teoretických hodnôt.

Reprezentatívnosť skúmanej vzorky respondentov prieskumu sa overovala pomocou Chí kvadrát test dobrej zhody podľa vzťahu:

χ

2

=

k

∑ i =1

228

( Ei − Ti ) 2 Ti

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

k

∑

(E − T )2

i i Kde: χ 2 test = dobrej zhody, Ti i =1

Ei - empirické početnosti (i tej kategórie výberového súboru),

Ti - teoretické početnosti (vypočítame ich ako súčin rozsahu výberového súboru n a relatívneho podielu i-tej kategórie základného súboru.

3 VYBRANÉ ÚDAJE O VÝVOJI KOMUNÁLNYCH VOLIEB DO SAMOSPRÁVY OBCÍ V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY A TRNAVSKÉHO KRAJA

V podmienkach samostatnej Slovenskej republiky sa voľby do samosprávy obcí uskutočnili od roku 1994 v štvorročných intervaloch. Pre vytvorenie uceleného súboru poznatkov pre čitateľa uvedieme stručné informácie k predmetu prieskumu, kde dominujúci sú obyvatelia a nadväzne voliči do samosprávy obcí.

Počet obyvateľov v SR je pomerne vyrovnaný do roku 2010, ale posledné roky sa zaznamenal nárast, čo dokazuje aj indexová zmena 0,8 % indexového bodu.

V Trnavskom kraji sa zaznamenal za posledné roky nárast obyvateľstva. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR a Trnavskom kraji (TT kraj) podľa rokov je uvedená v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR a Trnavskom kraji podľa rokov 1994 1998 2002 2006 2010 2014 *Indexová zm. v % 2014/1994 Počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov SR 3 859 180 4 025 000 4 177 546 4 306 280 4 409 194 4 476 506 15,99 Počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v Trnavskom kraji 462 849 414 969 433 203 448 733 462 580 470 514 1,65 Počet voličov ktorým boli vydané obálky v Trnavskom kraji 348 653 347 933 218 452 215 282 234 162 225 037 -35,45 Účasť voličov v SR % 52,42 53,96 49,51 47,65 49,69 48,34 -7,78 Účasť voličov v Trnavskom kraji v % 75,65 83,84 50,62 47,97 50,42 47,82 -36,78

Zdroj: Štatistický úrad SR

Komparácia vybraných výsledkov komunálnych volieb v roku 2014 je uvedená v tabuľke 1. Prezentuje základné informácie ku komunálnym voľbám v roku 2014 za Slovenskú republiku a Trnavský kraj z hľadiska počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov. Počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov SR v roku 2014 má narastajúci trend v porovnaní s rokom 1994, čo dokazuje aj indexová zmena, ktorá dosiahla 15,99 % indexového bodu (http://volbysr.sk/files/ Metodicky_pokyn_2014.pdf).

Počet osôb zapísaných do zoznamu voličov zistí okrsková volebná komisia Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

229

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

zo zoznamu voličov tak, že sčíta všetkých voličov, ktorých do zoznamu zapísala obec a pripočíta voličov, ktorých do zoznamu dopísala okrsková volebná komisia v priebehu volieb (na základe rozhodnutia súdu alebo na základe predloženého preukazu totožnosti). Počet voličov, ktorým boli vydané obálky v Trnavskom kraji má výrazne klesajúci trend -35,45 % indexového bodu.

Počet voličov, ktorým boli vydané obálky a hlasovacie lístky. Okrsková volebná komisia sčíta počet voličov, ktorým boli vydané obálky a hlasovacie lístky. Tento údaj zistí zo zoznamu voličov, v ktorom si okrsková volebná komisia o vydaní obálky a hlasovacích lístkov urobila záznam zakrúžkovaním poradového čísla voliča.

V podmienkach Trnavského kraja sa zaznamenal značný pokles voličov, ktorí sa zúčastnili volebného aktu, keď sa zaznamenal pokles -36,78 %.

Komparácia účasti voličov v komunálnych voľbách SR a TT kraja v roku 2014 poukázala na nižšiu účasť v TT kraji o -0,52 %, v porovnaní so SR.

Do komunálnych volieb v roku 2014 sa zaevidovalo 68 politických strán a ostatných subjektov (http://volbysr.sk/oso2014/sk/parties.html).

Výsledky komunálnych volieb podľa obvodov v SR a TT kraji v roku 2014 sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2 Výsledky komunálnych volieb podľa obvodov v SR a TT kraji v roku 2014 Región Počet miest a Počet osôb zapísa- Účasť voličov mestských. častí ných v zoznamoch na voľbách v % voličov Slovenská republika 2 921 4 476 506 48,34 Obvody pre komunálne voľby v roku 2014 v Trnavskom kraji Dunajská Streda 67 100 242 51,57 Galanta 36 80 834 47,61 Piešťany 27 54 441 46,82 Senica 52 89 264 46,68 Trnava 69 145 733 46,44 Trnavský kraj spolu 251 470 514 47,82

Zdroj: Štatistický úrad SR

3.1 Stručná charakteristika Trnavského kraja

Trnavský kraj zaberá 8,5 % z rozlohy SR a má 4 147 km2. Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskom a Rakúskom. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom (http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/-regional/trnavsky%20kraj/).

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava.

Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 %. V roku 2014 TT kraj sa usporiadal 230

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

na 5 volebných obvodov pri voľbách do samosprávy obcí nasledovne: Dunajská Streda, Galanta, Piešťany, Skalica sa spojila so Senicou a Hlohovec s Trnavou.

Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.).

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 ° C.

Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Na území TT kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti: Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.

Demografické východiská, TT kraj má v roku 2014 465 438 obyvateľov má najnižší počet obyvateľov v rámci krajov SR. Kraj pozostáva z 251 obcí, pričom má koncentráciu 6 obcí na 100 km2. V mestách je sústredených 47,7 % obyvateľov. Hustotu osídlenia má 134 obyvateľov na km2. Najviac obyvateľov v priemere na 1 km2 žije v okrese Trnava (173,8 obyvateľov). Najnižšia hustota obyvateľstva je v okrese Senica, kde žije priemerne 88,6 obyvateľov na km2.

Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 69,9 % Štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými činnosťami. Dominantné postavenie má automobilka PSA Peugeot Citroën. Začiatok výroby bol datovaný rokom 2006. Dopravná poloha TT kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska domácej, ako i medzinárodnej dopravy.

Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá. Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity Materiálovotechnologickej fakulty. Okrem toho sa v kraji nachádza Vysoká škola v Sládkovičove a Stredoeurópska vysoká škola v Skalici.

V oblasti kultúry reprezentuje tradície divadelníctva Divadlo Jána Palárika v Trnave. Historické a kultúrne pamiatky sú vystavené v galériách a múzeách, najviac exponátov prezentuje Západoslovenské múzeum v Trnave.

4 PRIESKUM A VÝSLEDKY NÁZOROVEJ HLADINY KU KOMUNÁLNYM VOĽBÁM TRNAVSKÉHO KRAJA V ROKU 2014

A Charakteristika respondentov dotazníkového prieskumu

V nadväznosti na stanovený hlavný a podporné ciele sa realizoval prieskum za aktívnej podpory študentov Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave. Študenti boli informovaní o hlavnom cieli a technike získavanie podkladových údajov. Prieskum názorovej hladiny voličov bol aj príležitosťou pre študentov získať praktické zručnosti Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

231

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

s technikou štandardizovaného rozhovoru, s podporou dotazníka zdokonaliť sa v interpersonálnej komunikácii.

Výberový súbor sa zostavil kvótovým výberom respondentov. Kontrolované premenné boli pohlavie a vek. Po vecnej a logickej kontrole bolo zaradených do sledovaného súboru 607 respondentov z radov elektorátu. Jeden respondent v predmetnom prieskume prezentoval názor 775 voličov zapísaných v zozname voličov TT kraja.

Zastúpenie respondentov z hľadiska pohlavia

Zostavený súbor respondentov sa charakterizoval pomocou vybraných sociodemografických faktorov: pohlavie, vek, osobitne sa sledovali respondenti prvovoliči, (občania, ktorí dovŕšili vek 18 rokov do 15.11.2014 v deň volieb). Ďalej predmetom prieskumu boli vzdelanie, zamestnanie ekonomická aktivita, počet obyvateľov obce.

Podľa pohlavia sa porovnávala reprezentatívnosť výberového súboru s populáciou voličov zapísaných v zoznamoch voličov TT kraja. Predmetom skúmania boli obyvatelia starší ako 18 rokov, s trvalým bydliskom v niektorom z obvodov TT kraja. Pri 5 % úrovni významnosti sa pomocou Chí kvadrát testu dobrej zhody potvrdila reprezentatívnosť výberového súboru, nakoľko vypočítaná hodnota testovacieho kritéria 0,1064 je nižšia, ako tabuľková hodnota 3,84.

Zastúpenie respondentov z hľadiska veku

Štruktúra respondentov vybraného súboru z hľadiska pohlavia je uvedená na obrázku 1. Ako sa uvádza na obrázku 1 celkový počet respondentov bol 607 z toho bolo 279 žien s podielom 46,0 % a mužov 328, čo je 54,0 % podiel. Na základe zdrojov v SR v roku 2013

Obrázok 1 Štruktúra respondentov sledovaného súboru z hľadiska pohlavia

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

bol podiel žien 51,28 % a v Trnavskom kraji 51,93 %. Muži v SR majú podiel 48,72 % 232

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

a TT kraji 48,86 %. Z predznačeného vyplýva, že porovnanie obyvateľstva z hľadiska pohlavia v SR a TT kraja je pomerne vyrovnané (http://www.susr.sk/wps/portal/ c8faf8fd9d604409ba5f).

Medzi významné faktory sledovaného prieskumu možno zaradiť vek respondentov. Vek významne ovplyvňuje správanie voliča, ktorý už má praktické skúsenosti z verejnej správy, ale aj politiky. Má vlastný názor na riešenie problémov obcí, často aktívny, ale aj pasívny prístup. Odvíja sa to od životných skúseností, ale aj životného cyklu občana a nadväzne jeho základných fyziologických potrieb, potrieb bezpečnosti, či istoty, štandardných sociálnych potrieb, ale aj sebarealizácie najmä v aktívnom pracovnom procese. Veková štruktúra respondentov sledovaného súboru je uvedená na obrázku 2.

V súlade s cieľom prieskumu sa vytvorila neštandardná veková kategória 18 ročných respondentov, ako prvovoličov. Zámerne sa zvolila predmetná kategória mladých voličiek a voličov, ako nezaťaženej skupiny občanov najmä z dôvodu účasti na voľbách, ale aj ich názorov na komunálnu verejnú správu a politiku. Ostatné vekové kategórie sa diferencovali spravidla v intervaloch po desiatich rokoch

Ako dokazuje obrázok 2 jednotlivé vekové kategórie sú pomerne vyrovnané z hľadiska ich početnosti. Veková kategória 18 ročných (prvovoličky/či) bola zastúpená v absolútnom vyjadrení počtom 83 respondentov, čo je 14,0 % podiel zo sledovaného súboru respondentov. Rovnaké podielové zastúpenie 14,0 % ešte mali vekové kategórie 26 – 36 ročných a 46 56 ročných.

Obrázok 2 Veková štruktúra respondentov sledovaného súbor

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Najväčší podiel 16 % mali respondenti v kategóriách do 25 rokov a 36 - 45 roční respondenti. Vekovej kategórie 56 - 65 ročných a viac ako 65 roční tvorili zhodne po 13,0 % sledovaného súboru respondentov. Pri identifikácii vekovej štruktúry obyvateľov TT kraja treba ešte uviesť, že z celkového počtu obyvateľov TT kraja 557 608 osôb vekovú kategóriu do 17 rokov tvorí 13,86 %. Odhadom 18 ročných je 0,99 %, v aktívnej ekonomickej činnosti pôsobí 71,23 % obyvateľov a 13,92 % sú obyvatelia v dôchodku (http://www.susr.sk/wps/portal/c8faf8fd-9d60-4409-ba5f).

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

233

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Zastúpenie respondentov z hľadiska vzdelania

Vzdelanie možno pokladať za významný faktor aj v oblasti formovania názorovej hladiny v komunálnych voľbách. Pre posúdenie vzdelanostnej úrovne elektorátu TT kraja sa zvolili štyri štandardné kategórie. Výsledky prieskumu názorovej hladiny respondentov v komunálnych voľbách z hľadiska vzdelania sú uvedené na obrázku 3.

Obrázok 3 Štruktúra respondentov podľa vzdelania

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Vzdelanie respondentov možno pokladať za primerané jednotlivým kategóriám.

Základné vzdelanie v absolútnom vyjadrení malo 73 respondentov, čo činilo 12 %.

Stredoškolské vzdelanie bez maturity (vyučená/ý) 24,0 %, stredoškolské s maturitou malo 264 respondentov, čo je 43,0 % a vysokoškolské vzdelanie malo 121 respondentov, a to dosiahlo 21,0 % respondentov.

Zastúpenie respondentov z hľadiska ekonomickej činnosti

Ekonomická aktivita respondentov sa zvolila v širšom vejári činnosti s cieľom bližšie identifikovať názory voličov aj z hľadiska ich zamestnania. V dotazníku sa celkom uviedlo 9 možných ekonomických aktivít v rátane nezamestnaných voličov. Výsledky podľa ekonomickej činnosti sú uvedené na obrázku 4.

Ako dokazuje prieskum najväčší počet respondentov tvorili študenti v počte 115, čo činilo 19,0 % so sledovaného súboru respondentov. V poradí na druhom mieste boli respondenti uvedení ako kvalifikovaný manuálny zamestnanec (remeselník, predavač, obsluha strojov a zariadení) v počte 108 čo je 18,0 % respondentov.

234

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Obrázok 4 Štruktúra respondentov podľa ekonomickej činnosti

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

V ďalšom poradí boli nepracujúci dôchodcovia v počte 92 respondentov s podielom 15,0 %. Vyrovnané skupiny respondentov sa grupovali s ekonomických aktivít výkonný (stredoškolský vzdelaný) odborný zamestnanec (administratíva, zdravotník, vychovávateľ), tvorivý (vysokoškolský vzdelaný), odborný zamestnanec (technik, štátny lekár, pedagóg, právnik, umelec, informatik, vedec ...) a podnikateľ, živnostník. spoločne po 66 respondentov a s podielom 11,0 %. Medzi respondentmi boli ešte nezamestnaní 7,0 % podielom, nekvalifikovaný, pomocný manuálny zamestnanec s podielom 5 % a ženy v domácnosti, alebo na materskej dovolenke, tvorili 3 % podiel.

Zastúpenie respondentov z hľadiska počtu obyvateľov obce

Trnavský kraj podľa všeobecných informácií tvorí šesť okresov, ktoré majú 256 obcí a 16 miest. Volebných obvodov podľa bolo 5 s počtom 251 obcí a miest. Okres Hlohovec sa zaradil do volebného obvodu Trnava. Výsledky prieskumu zastúpenia respondentov z hľadiska počtu obyvateľov obce sú uvedené na obrázku 5.

Rozhodujúci podiel respondentov je etablovaný z vidieka, keď 169 respondentov má trvalý pobyt v obciach s počtom obyvateľov menej ako 2 tisíc, čo tvorí 28,0 %.

S podielom 23,0 % a počtom 141 respondentov bolo z obcí s počtom obyvateľov od 2,01 do 5,0 tisíc. Na hrane obce a mesta bolo 81 respondentov, čo činí 13 %.

Do skupiny miest možno zaradiť respondentov s počtom voličov 20,01 až 50,0 tisíc, ktorí tvorili 19 % podiel. V skupine viac ako 50 tis. obyvateľov bolo 16 % respondentov.

Najpočetnejšie mestá TT kraja je Trnava s počtom obyvateľov 65 978 v roku 2013, ďalej nasledujú Piešťany, Dunajská Streda, Hlohovec, Senica a Galanta.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

235

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Obrázok 5 Štruktúra respondentov podľa počtu obyvateľov

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

B Vnímanie názorov voličov na komunálne voľby

Záujem o komunálnu politiku

Komunálne voľby v podmienkach Slovenskej republiky, ktoré sa konali od 1994 roku poukázali, pokles účasti elektorády, keď v roku 2014 dosiahli účasť voličov 47,82 %, čo je pokles s rokom 1994 o -36,78 % indexového bodu. Cieľom predmetného prieskumu bolo identifikovať názorovú hladinu voličov Trnavského kraja vo vzťahu na záujem o komunálnu politiku, účasť na komunálnych voľbách, voľby starostov, primátorov a poslancov do obecného zastupiteľstva. Nadväzne do podporných cieľov sa zaradili aj otázky kľúčových problémov obecných zastupiteľstiev, čo najviac ovplyvňuje voličov pri voľbách. Ďalším okruhom problémov boli otázky spojené s marketingovými aktivitami kandidátov do komunálnych volieb.

Medzi nosné otázky respondentom možno zaradiť osobný záujem o komunálne voľby. Výsledky prieskumu sú uvedené na obrázku 6.

Obrázok 6 Záujem respondentov komunálnu politiku

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Ako dokazuje obrázok 6 respondenti prezentovali názor, že skôr sa o komunálnu politiku nezaujímajú, čo uviedlo 265 respondentov, a to je 44,0 % podiel.

Zaujímavý je aj podiel 24,0 %, respondentov, ktorí uvádzajú, že v minulosti sa skôr sklamali z nenaplnených programových cieľov časti volených zástupcov, čo uviedlo 145 respondentov. Jednoznačne uviedlo, že sa skôr zaujímajú o komunálnu politiku 236

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

197 respondentov, čo je 32,0 %.

Účasť na komunálnych voľbách v uplynulých funkčných obdobiach pokladám Predmetná otázka sa obsahom orientuj skôr na pragmatické skúsenosti naplnenia predpokladov vo forme programových cieľov a sľubov starostov, primátorov a poslancov na ich významnosť, ktorá by mohla byť koncepciou na rozvoj a naplnenie požiadaviek voličov v o volebnom období. Na druhej strane, ale aj na príčiny, pre ktoré sa volič nezúčastňuje volebného aktu v komunálnych voľbách. Výsledky prieskumu účasti na voľbách v uplynulých funkčných obdobiach sú uvedené na obrázku 7.

Obrázok 7 Účasť na komunálnych voľbách v uplynulých funkčných obdobiach

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Medzi pozitívne odpovede 307 respondentov možno pokladať, že účasť na komunálnych voľbách treba pokladať za veľmi a skôr dôležitú pre voličov.

Na predmetnú otázku kladne odpovedalo 175 respondentov, čo činilo 28,8%. Na otázku neviem, nerozmýšľala/l som nad tým, nerozhodných bolo 68 respondentov, čo je 11,2 %.

Jednoznačne pozitívne odpovedalo 64 respondentov, čo je len 10,5% podiel.

Na druhej strane takmer polovica 300 respondentov (49,5%) uviedla, že sa skôr komunálnych volieb nezúčastňuje. Príčiny neúčasti voličov možno súhrnne zoradiť do poradia: skôr neplnenie predvolebných sľubov 106, čo je 17,5 %; nezáujem o komunálnu politiku 89, čo je 14,7 %; skôr strata dôvery časti volených zástupcov 78 respondentov, čo je 12,8 %; ďalšie príčiny mali skôr objektívny charakter, ako zdravotné problémy dlhodobého charakteru, či práceneschopnosť 13, v podielovom vyjadrení to činí 2,1 %, skôr nepriaznivé poveternostné podmienky v čase volieb 7 respondentov (1,2 %) a iné príčiny tiež 7 respondentov (1,2 %).

Komunálne voľby 2014 pokladám

Súčasné politické a spoločenské prostredie je poznačené výsledkami volieb do NR SR, ale aj ďalších volieb, ktoré sa uskutočnili v roku 2014. I napriek zvýšenej aktivite politických strán a hnutí, ale aj nezávislých kandidátov, zvýšiť podiel účasti na komunálnych voľbách sa nenaplnil. Názor voličov na významnosť a dôležitosť komunálnych volieb v predvolebnom období bola ďalšia z otázok. Výsledky sú uvedené na obrázku 8.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

237

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Obrázok 8 Komunálne voľby v roku 2014 pokladám za dôležité, či menej významné?

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Na otázku veľmi a skôr dôležité pokladalo 274 respondentov, čo činí 45,0 % podiel odpovedí. Za úplne nedôležité sa vyjadrilo 126 respondentov s podielom 21 %.

Neviem, nerozmýšľala/l som o tom sa vyjadrilo 207 respondentov, čo tvorilo 34,0 %.

Voľby starostov a primátorov v komunálnych voľbách 2014

Zámerom formulovanej otázky bolo, či voliči poznajú kandidátov na starostov a primátorov obcí a miest a na základe akých kritérií sa budú pri účasti na voľbách rozhodovať. Osobné, či sprostredkované poznanie kandidátov je predpokladom, čo možno očakávať od novo zvoleného kandidáta, alebo znovu zvolenia starostu, či primátora. Výsledky prieskumu sú uvedené na obrázku 9.

Na otázku skôr poznáte navrhovaných kandidátov z doterajšieho ich pôsobenia vo verejnom živote odpovedalo 167 respondentov, čo je 27,5 %. Nepoznám niektorých kandidátov odpovedalo 175 respondentov, teda 28,8 %. Rozhodovanie sa o voľbe, ak pôjdem k voľbám rozhodovať sa budem skôr na základe odborných spôsobilostí, komunikačných vlastností, jednoty slov a činov a iných špecifických vlastností osobnosti uviedlo 100 respondentov, čo činí 16,5 %. K procesu rozhodovania bola aj ďalšia otázka, ak pôjdem k voľbám rozhodovať sa budem skôr na základe politickej príslušnosti kandidáta a programových cieľov. Na predmetnú otázku odpovedalo165 respondentov, čo je 27,2 %.

238

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Obrázok 9 Osobné poznanie kandidátov v komunálnych voľbách za starostov a primátorov

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Voľby poslancov do obecného zastupiteľstva

Poslanci obecného zastupiteľstva, či mestských častí majú významný podiel na presadzovaní komunálnych problémov za obvody v ktorých kandidovali. Treba, ale uviesť, že v rámci obce je možné realizovať požiadavky voličov, či obyvateľstva len v rámci finančných zdrojov vlastných, či získaním cudzích zdrojov. Značná časť poslancov prezentovala vo svojich volebných programoch skôr maximalistické požiadavky, ale reálna situácia predpokladá zohľadniť prednostne spoločenský záujem potrieb obce.

Predmetná otázka sa orientovala na poznanie kandidátov a následné podporné otázky na riešenie menovitých problémov obce. Výsledky prieskumu danej problematiky sú uvedené na obrázku 10.

Obrázok 10 Voľby poslancov do obecného zastupiteľstva

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Obsahom predmetnej otázky bolo získať informácie, aký máte názor na prácu Vašich poslancov v zastupiteľstve? Ako sa uvádza na obrázku 10 respondenti uviedli, že poznajú ich prácu a podiel na rozvoji obce (mestskej časti) v počte 232 odpovedí, čo je 38,2 %. Skôr nepoznám aktivity viacerých poslancov odpovedalo 246 respondentov, čo tvorí pomerne vysoký podiel 43,2 %. Na ďalšiu možnosť prieskumu, skôr sa nezaujímam o ich prácu, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

239

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

nekomunikujem s nimi, nemám na nich požiadavky 113 respondentov, čo prezentuje 18,6 %.

K predmetnému bloku otázok prieskumu sa formulovali ešte dve podotázky.

Prvá sa týkala, ktoré kľúčové problémy treba riešiť vo Vašom obecnom zastupiteľstve, kde sa respondenti vyjadrili k najzávažnejším okruhom problémov, na základe čoho sa zostavilo poradie dôležitosti. Výsledky prieskumu sú uvedené na obrázku 11.

Obrázok 11 Ktoré kľúčové problémy treba riešiť vo Vašom obecnom zastupiteľstve?

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

Na prvé miesto respondenti uviedli služby pre obyvateľstvo 28,8 %, ako druhé poradie predškolské zariadenia 15,5 % podiel, ďalej nasledovali problémy spojené so základným školstvom 14,8 %, opravy ciest a chodníkov 14,4 %, ďalej to boli problémy so športom 6,3 %, starostlivosť o seniorov 6,1 %, kultúra 5,9 %, ochrana pamiatok, poškodzovanie majetku a obecná polícia 8,2 %.

Druhá pod otázka sa zamerala na rozhodovanie voliča, čo pri voľbách poslancov Vás najviac ovplyvňuje? Výsledky prieskumu sú uvedené na obrázku 12.

Obrázok 12 Pri voľbách poslancov Vás najviac ovplyvňuje

Zdroj: Vlastný prieskum, spracovanie a vyhotovenie

240

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Najviac respondentov 158 odpovedalo, príslušnosť k politickej strane, čo je 26,0 %, ďalej osobné poznanie kandidáta 135 respondentov, teda 22,2 %, ďalej to bolo vzdelanie 82 respondentov, čo je 13,5 %, prínosy jeho práce v minulom funkčnom období 75 respondentov (12,0 %), osobná komunikácia 44 respondentov, čo je 7,2 %. V ďalšom poradí to boli rozhodnutia na základe: pracovitosť, jednota slov a činov, zodpovednosť, vodcovské postavenie a disciplinovanosť.

5 HODNOTENIE FORMULOVANÝCH VÝSKUMNÝCH OTÁZOK K PRIESKUMU NÁZOROVEJ HLADINY KU KOMUNÁLNYM VOĽBÁM

V súlade s cieľom štúdie boli formulované výskumné otázky, ktoré sa hodnotili na základe výsledkov prieskumu s podporou komparácie vhodných odpovedí respondentov.

Výskumná otázka 1 Ktorá skupina voličov podľa pohlavia a podľa veku má najväčší záujem o komunálnu politiku?

Na identifikáciu výskumnej otázky sa využili údaje o respondentoch pohlavie a otázka záujem o komunálnu politiku, skôr veľmi sa zaujímam o komunálnu politiku.

- Ženy: mám záujem o komunálnu politiku. Na základe prieskumu názorovej hladiny respondentov podľa pohlavia a veku, ženy sa vyjadrili kladne na predmetnú otázku v počte 80. Z toho najväčší podiel 20,6 % boli vo veku 36 - 45 rokov, na druhom poradí boli respondentky vo veku viac ako 65 rokov s podielom 18,7 % a na treťom poradí ženy vo veku 46 - 55 rokov, čo bolo 17,8 %. Ďalej to boli ženy vo veku 26 - 35 rokov, 56 – 65 rokov, do 25 rokov a z prvovoličiek malo jednoznačný záujem len 7,5 %.

- Muži: mám záujem o komunálnu politiku. Záujem mužov o komunálnu politiku bol o niečo väčší v porovnaní so ženami. Výsledky prieskumu dokazujú, že najviac 22,2 % sa zaznamenali v dvoch vekových kategóriách 46 - 55 ročných a viac ako 65 ročných, respondentov. V druhom poradí boli muži vekovej kategórie 35 45 ročných s podielom 17,9 % a na treťom mieste 56 - 65 roční s podielom 16,2 %. Najnižší podiel 3,4 % sa zaznamenal u prvovoličov, nízky podiel sa zistil aj u mladých voličov do 25 rokov, a to len 6,8 %.

- Ženy: nemám záujem o komunálnu politiku. Výsledky prieskumu názorovej hladiny do komunálnych volieb preukázali podľa pohlavia, že ženy v TT kraji skôr komunálna politika nezaujíma. Najvyšší podiel 28,8 % respondentiek uvádza, že ich komunálna politika nezaujíma. Na druhom poradí bola veková kategória do 25 rokov s podielom 19,2 % respondentiek a treťom poradí bola veková kategória 26 - 35 ročných (17,7 %). V ďalšom poradí bola kategória 36 - 45 ročných, 56 – 65 ročných, viac ako 65 a s najmenším podielom 3,7 % veková kategória 46 -55 ročných respondentiek.

- Muži: nemám záujem o komunálnu politiku. Ako dokazuje prieskum, mužov skôr viac zaujíma komunálna politika v porovnaní so ženami. Nezáujem o komunálnu politiku prejavili skôr mladší voliči, čo dokazujú aj výsledky prieskumu, keď najviac respondentov 25,4 % bolo z kategórie do 25 rokov a na viac ešte aj prvovoličov 20,8 %. Na treťom poradí boli muži vekovej kategórie 46 - 55 rokov s podielom 14,6 %.

Ostatné vekové kategórie mali primerane vyrovnaný podiel 11,5 % respondenti 34 - 45 rokov, až 8,4 % respondenti viac ako 65 rokov.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

241

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Výskumná otázka 2 Ktoré sú najčastejšie kľúčové problémy obce, ktoré treba podľa Vás riešiť?

Predmetná výskumná otázka mala za cieľ, získať informácie o potrebách voličov obcí a miest TT kraja v komparácii podľa pohlavia a vekových kategórií. Ženy podľa vekových kategórií. Výsledky prieskumu problémov a ich prednostné riešenie zastupiteľstvami obcí a miest bolo formulované širším vejárom menovitých aktuálnych problémov, z ktorých si respondentky mohli vyberať podľa vlastného názoru. Treba, ale uviesť, že ide o názor respondentiek a zostavenie poradia najčastejších potrieb voličiek bez zváženia reálnych ekonomických možností obce, či mesta.

Výsledky prieskumu dokazujú, že ženy najväčším podielom 29,0 % požadujú rozvíjať, či skvalitňovať služby obyvateľstvu. Predmetnú požiadavku najviac požadujú 18 ročné, ďalej veková kategória 36 – 45 ročných, viac ako 65 ročných a primerane ostatné vekové kategórie.

V poradí na druhom mieste to bolo riešenie predškolských zariadení 19,4 %.

Z nich naj-väčší podiel pripadal na vekové kategórie 26 – 35 ročných a 36 – 45 ročných respondentiek. Predpoklad sa, že sú to mladé mamičky, ktoré majú problémy umiestniť svoje deti v takýchto zariadeniach a majú záujem pracovať.

Na treťom poradí následne sú to problémy so základným školstvom v obciach s podie-lom 14,7 % respondentiek. Aj predmetný problém najčastejšie prezentovali vekové kategórie 26 – 35 ročných a 36 - 45 ročných. Nové cesty, opravy, udržiavanie, čistota ciest a chodníkov bola v poradí štvrtá najžiadanejšia problémová oblasť pre riešenie zastupiteľstiev obcí s podielom 12,5 %. K tomuto problému najčastejšie sa vyjadrili 18 ročné prvovoličky a mladšie vekové kategórie respondentiek.

Piaty okruh problémov obcí a miest bol respondentkami označená kultúra podielom 5,7 %. Aj pre riešenie problémov kultúry v širšom slova zmysle sa vyjadrovali mladšie vekové kategórie respondentiek. Na ďalších poradiach sa zaznamenali problematiky starostlivosti o seniorov, šport, ochrana pamiatok, poškodzovanie majetku a obecná, či mestská polícia.

- Muži podľa vekových kategórií. Výsledky prieskumu mužov sú primerane rovnaké len v odpovediach na prvom mieste riešenia problému služieb obyvateľstvu, keď ho zaradilo 28,6 % respondentov. Najvyšší podiel pripadal vekovej kategórii do 25 rokov, ďalej nasledovali respondenti vo veku 56 – 65, viac ako 65 rokov a 46 - 55 rokov.

Ide spravidla o starších respondentov na riešenie služieb v obciach a mestách.

Muži na druhé miesto zaradili oblasť problematiky s cestami a chodníkmi v obciach s podielom 15,8 %. K tomuto problému sa najviac respondentov vyjadrilo vo vekovej kategórii do 25 rokov, ďalej nasledovali kategórie 46 - 55 roční a 56 - 65 roční.

Tretím v poradí bolo základné školstvo s podielom 14,9 %. Podobne, ako ženy, aj muži z hľadiska vekových kategórií 36 - 45 roční a 46 - 55 roční tvorili najväčší počet respondentov, ale aj dôchodci - viac ako 65 rokov majú záujem riešiť tento problém.

Muži predškolské zariadenia posunuli na štvrtú pozíciu riešenia problémov obcí a miest s podielom 12,2 %. Najviac respondentov presadzuje riešenia predmetného problému vo vekovej kategórii 26 – 35 rokov a 36 - 45 rokov. Zrejme sú to mladé rodiny, ktoré majú snahu pracovať a svoje deti nemajú možnosť umiestniť v predškolských zariadeniach.

242

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Respondenti mužského pohlavia majú zrejme väčší vzťah k športu a preto ho zaradili na piatu pozíciu prieskumu s podielom 8,2 %. Výsledky prieskumu podľa vekových kategórií potvrdili, že šport je viac obľúbený u mužov ako žien, čo dokazuje aj zastúpenie respondentov, keď najviac respondentov bolo v kategóriách 18 ročných a do 25 rokov. S pribúdaním veku sa počet respondentov pre šport znižoval.

Výskumná otázka 3 Zúčastníte sa ako volič volebného aktu do komunálnych volieb ako prvovolička / prvovolič a nepracujúca dôchodkyňa / dôchodca?

Cieľom predmetnej výskumnej otázky bolo posúdiť názor prvovoličky / prvovoliča k volebnému aktu, ktorí budú prvýkrát voliť v KV a komparovať ho s názorom najstaršej kategórii voličov, viac ako 65 ročných. Prieskumu sa zúčastnilo 83 respondentov prvovoličiek a prvovoličov, keď žien bolo 38, z ktorých uviedlo, že volieb sa zúčastní 20, čo je 53,0 %. Prvovoličov respondentov bolo 45 z ktorých uviedlo, že volieb sa zúčastní 24 respondentov.

Prieskum výsledkov na predmetnú výskumnú otázku dôchodcov starších ako 65 rokov bol 80 respondentov, z toho uviedlo, že volieb sa zúčastní 17 respondentiek.

Mužov v uvedenej vekovej kategórii bolo 54, z nich uviedlo, že volieb sa zúčastní 24 respondentov. Možno konštatovať, že z hľadiska početných stavov, ale aj účasti na volebnom akte sú približne vyrovnané počty u mužov s účasťou 24 respondentov a pri ženách prvovoličiek bolo o 3 respondentky viac. Dôchodkyne a dôchodci to majú často sťažené zdravotnými problémami, ale i poveternostnými podmienkami v čase volieb a iste aj nižším osobným záujmom.

6 ZÁVER

Komunálne voľby 2014 boli vypísané predsedom Národnej rady SR podľa čl. 89 ods. 2 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a § 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlásil voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev a voľby starostov (primátorov) obcí na deň ich konania sobotu 15. novembra 2014.

Rok 2014 bol významným medzníkom tým, že sa konali Voľby prezidenta SR, voľby do Európskeho parlamentu a voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku.

Volebné obdobia vytvorili príležitosti pre potenciálnych kandidátov na prezidenta, poslancov Európskeho parlamentu, ako i poslancov, starostov a primátorov predstaviť elektorátu vlastné programy rozvoja duchovných, politických, materiálnych, spoločenských, kultúrnych a celého radu ďalších aktivít skvalitnenia života obyvateľstva SR.

Hlavným cieľom štúdie bol prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014.

Podporné ciele sa orientovali na samostatné oblasti, ktoré umožňujú čitateľovi priblížiť skúmanú problematiku a tak systémovo posudzovať výsledky prieskumu. Podporné ciele sa zamerali na: vybrané údaje o vývoji komunálnych volieb v Trnavskom kraji, základnú charakteristiku Trnavského kraja, vlastný prieskum a výsledky názorovej hladiny ku komunálnym voľbám Trnavského kraja v roku 2014 a závery, námety a odporúčania. Ďalej boli formulované výskumné otázky k riešenej problematike.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

243

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Predmetom prieskumu bola názorová hladina elektorátu TT kraja. Podkladové údaje sa získali metódou opytovania, technikou dotazníka. Prieskum bol realizovaný elektronicky, prostredníctvom programu Google Documents, za aktívnej spolupráce so študentmi v rámci seminárnej práce. Využili sa časové rady na výpočet indexovej zmeny, Chí kvadrát test dobrej zhody na overenie reprezentatívnosti prieskumu. Ďalej sa využili metódy analýzy, komparácie, dedukcie, grafické metódy a syntéza.

Vývoj počtov obyvateľstva v SR a v TT kraji poukázal za sledované obdobie rokov 1994 až 2014 na nárast početných stavov obyvateľstva.

Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR a Trnavskom kraji poukázala, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v SR a TT kraj má za sledované obdobie rokov narastajúci trend. Počet voličov ktorým boli vydané obálky v Trnavskom kraji, ale významne poklesok o -35,45 % indexového bodu. Účasť voličov v SR zaznamenala pokles -7,78 %, ale v TT kraji až o -36,78 % indexového bodu.

K dosiahnutým výsledkom názorovej hladiny ku komunálnym voľbám Trnavského kraja v roku 2014 možno stručne uviesť, že do prieskumu sa zapojilo spolu 607 respondentov z toho bolo 46,0 % žien a 56 % mužov. Pri 5 % úrovni významnosti sa pomocou Chí kvadrát testu dobrej zhody sa potvrdila reprezentatívnosť výberového súboru. Veková štruktúra respondentov sledovaného súboru bola primerane porovnateľná so skutočnosťou elektorátu TT kraja za posledné roky. Osobitne sa sledovala veková kategória 18 ako prvovoličiek a prvovoličov.

Štruktúra respondentov podľa vzdelania sa prezentovala najvyšším podielom 43,0 % stredoškolské vzdelanie s maturitou, ďalej to bolo stredoškolské bez maturity, vysokoškolské a základné vzdelanie. Ekonomická aktivita respondentov sa zvolila v širšom vejári činnosti s cieľom bližšie identifikovať názory voličov aj z hľadiska ich zamestnania. Najvyšší podiel tvorili študenti 19,0 %, kvalifikovaní manuálni zamestnanci s podielom 18,0 %, ale aj nezamestnaní 7,0 %.

Zastúpenie respondentov z hľadiska počtu obyvateľov obce malo rozhodujúci podiel respondentov etablovaných z vidieka, keď 169 respondentov má trvalý pobyt v obciach s počtom obyvateľov menej ako 2 tisíc.

Vnímanie názorov voličov na komunálne voľby sa orientoval na otázku záujem o komunálnu politiku, kde sa respondenti vyjadrili podielom 32,0 %, že skôr sa zaujímajú o komunálnu politiku, ale 44,0 % respondentov sa vyjadrilo, že sa o komunálnu politiku nezaujímajú a ak sa k tomu ešte pripočíta 24,0 % respondentov, že sa v minulosti skôr sklamali z realizácie časti volených zástupcov, tak to je značný podiel, ktorým sa treba zaoberať.

Účasť na komunálnych voľbách v uplynulých funkčných obdobiach 49,0 % respondentov uviedlo, že sa ich nezúčastňuje, ale len 10,5 % sa pravidelne zúčastňuje.

Podobne aj KV 2014 pokladá síce 45,0 % za dôležité, ale až 55,0 % má iný názor.

Pre voľby starostov a primátorov v komunálnych voľbách 2014 uviedlo názor, že 27,5 % respondentov skôr pozná kandidátov a 27,2 % sa bude rozhodovať ak pôjde k voľbám na základe skôr k politickej príslušnosti. Možno sa dalo očakávať, že až 28,8 % respondentov uviedlo, že nepozná niektorých kandidátov.

Voľby poslancov do obecného, či mestského zastupiteľstva sa orientovala na poznanie kandidátov a následné podporné otázky na riešenie menovitých problémov obce. Skôr nepozná aktivity poslancov 43,0 % respondentov a 38,0 % sa vyjadrilo, že ich 244

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

prácu a podiel na rozvoji obce pozná.

Na otázku, ktoré kľúčové problémy treba riešiť vo Vašom obecnom zastupiteľstve, respondenti najčastejšie uviedli aktivity spojené so službami pre obyvateľstvo 28,8 %. Ďalej sú to problémy s predškolskými zariadeniami 15,5 % a základným školstvom 14,8 %. Čo Vás pri voľbách poslancov najviac ovplyvňuje bola ďalšia otázka. Najviac respondentov uviedlo, že ich ovplyvňuje príslušnosť k politickej strane 26,0 % a osobné poznanie kandidáta 22,2 %.

Stručné odporúčania a námety, ako zvýšiť podiel účasti elektorátu na KV v TT kraji.

- Obecné, či mestské zastupiteľstvá sú jedinečné svojim potenciálom ľudských zdrojov, destináciami, počtami obyvateľstva, kultúrnymi a spoločenskými tradíciami vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, históriou, stupňom materiálnotechnického pokroku, vybavenosťou informačných a komunikačných technológií, prírodnými podmienkami a celým radom ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú vedomie ľudí, ich konanie a myslenie orientované na spoločenský rozvoj rodín a nadväznosti obcí a miest. Ako dokazujú výsledky prieskumu postupne sa znižuje podiel účasti na spravovanie vecí verejných i napriek tomu, že značný podiel respondentov pokladá komunálnu politiku za významnú.

Zmena predpokladá dlhodobú orientáciu na aktivity spojené so zodpovedným, prístupom k manažmentu vo verejnej správe, ale aj ostatných subjektoch podnikateľského prostredia v konkrétnom marketingovom priestore.

- Predstavitelia verejnej správy sú volení elektorátom, aby plnili sľuby a služby svojim voličom a ostatným občanom s cieľom objektívneho posudzovania aktuálnych situácií, ale aj systémového prístupu k riešeniu strategických rozvojových problémov, v súlade s organizačnými normami, etickým kódexom, komunikáciou s občanmi, ale aj spoločenskou zodpovednosťou a pravidelnými odpočtami svojich programových cieľov voličom a ostatným obyvateľom. Iste značný podiel predstaviteľov verejnej správy si zodpovedne plní úlohy, ale časť volených zástupcov aj na základe zverejnených informácii v médiách nenapĺňa predvolebné sľuby, čo negatívne ovplyvňuje verejnú mienku obyvateľstva.

- Starostovia, primátori, poslanci zastupiteľstiev na rozličných úrovniach a nadväzne ďalší manažment vo verejnej správe musí kreatívne pristupovať k plneniu úloh nielen pred komunálnymi voľbami, ale denne realizovať svoje volebné programy, či programy s podporou politických strán, či hnutí, ktoré ho nominovali, treba podporovať projekty, námety voličov podľa ich prínosu, ekonomickej a konkurenčnej výhody pre obec, či mesto a tým vytvárať prostredie spoluúčasti občanov na riadení vecí verejných.

- Aj prieskum potvrdil, že mladá generácia prvovoličov a voliči do 25 rokov mali pomerne nízku účasť v KV 2014. Problém má širšie pozadie, ktoré začína v rodine, pokračuje v predškolských zariadeniach a nadväzne základnom a strednom školstve a iste aj na vysokých školách. Možno jedena z významnejších zložiek výchovy a vzdelávania je rodina, kde rodičia sú v rozhodujúcom podiele príkladom vzťahu a posudzovania aj komunálnej politiky a verejnej správy, ale to je veľmi zložitý problém. Školy v koordinácii s rodičmi by mali vychovávať mladých k spoločenským hodnotám a viesť aj k hrdosti na rodný kraj, ako i rozvoju materiálnych a hodnotových zdrojov obcí, veď tieto sa budujú aj pre ďalšie generácie.

- Predmetné skromné námety nemožno riešiť „čarovným prútikom“ jednorazovo, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

245

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

ale permanentnou dlhodobou cieľavedomou prácou všetkých predstaviteľov verejne správy, s cieľom získať si dôveru voličov, ale aj širšej odbornej, podnikateľskej, finančnej, mediálnej a ostatnej verejnosti, a to je veľmi náročná a dlhodobá práca na získanie, či aspoň obnovenie dôvery voličov, aby sa vo väčšom podiele vrátili k volebným schránkam.

POUŽITÁ LITERATÚRA

ČEMEZ, A., KLUS, M. 2012. Politický marketing v podmienkach Slovenskej republiky a Českej republiky: Prípadové štúdie politických strán Věci veřejné a Sloboda a Solidarita. In: ŽÚBOROVÁ, V. (ed.) 20 rokov transformácie: postavenie politickej komunikácie v Českerj republike a na Slovensku. Trnava. Fakulta sociálnych vied UCM, 2012. ISBN 978-80-8105-330-6 Demografické údaje za SR. [online]. [cit. 2014-11 24]. Dostupné na: internete: Obyvateľstvo TT. [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na: internete: <http://volby. statistics.sk/oso/oso2002/sk/tab/tab1.htm> a vlastné zostavenie tabuľky.

Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. júla 2014 o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí. [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na internete: <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-191>.

Súhrnné výsledky volieb podľa obvodov. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na: internete: <http://volbysr.sk/oso2014/sk/ Súhrnné výsledky volieb podľa obvodov. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na: internete: < http://volby.statistics.sk/oso/ oso2010/> a vlastné zostavenie tabuľky.

Súhrnné výsledky volieb podľa obvodov. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na: internete: <http://volby.statistics.sk/oso/ oso2006/> a vlastné zostavenie tabuľky.

Súhrnné výsledky volieb podľa obvodov. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR [online]. [cit. 2014-11-24]. Dostupné na: interne-te:<http://volby.statistics.sk/oso/ oso2002/ sk/tab/tab1.htm> a vlastné zostavenie tabuľky. Štatistický úrad SR, 2014. Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2014. Súhrnné výsledky hlasovania podľa volebných obvodov. [online]. [cit. 2014-11-24].Dostupné na in-ternete: <http://volbysr.sk/oso2014/sk/parties.html>.tab01.html>- a vlastné zostavenie tabuľky. Účasť na voľbách do samosprávy obcí v SR. [online]. [cit. 2014-11 24]. Dostupné na: internete: http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/ a vlastné výpočty.

Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky (2003 – 2013) Bratislava. Dostupné na internete <http://www.susr.sk/wps/portal/c8faf8fd-9d60-4409-ba5f> Všeobecné informácie. [online]. [cit. 2014-11 24]. Dostupné na: internete: Výsledky za všetky obce, mestá a mestské časti do úrovne obcí. [online]. [cit. 2014-11 24]. Dostupné na: internete: <http://oso2014.statistics.sk/oso2014/sk/download.html> Zoznam miest na Slovensku. . [online]. [cit. 2014-11 24]. Dostupné na: internete: http:// www.e-obce.sk/zoznam_vsetkych_obci.html

246

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Príloha 1 Dotazník na prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014 Voľby do obecných a mestských zastupiteľstiev a tiež voľby starostov a primátorov sa konajú 15. novembra 2014. Právo voliť majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšia 18 rokov veku.Študujem na Fakulte sociálnych vied, Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Jednou z úloh štúdia je semestrálna práca, ktorá pozostáva so získania a spracovania podkladov z prieskumu ku komunálnym voľbám.

Dovoľujem si Vás poprosiť o vyplnenie anonymného dotazníka a tým vyjadrenie vlastného názoru ako voličky/ča na formulované otázky v dotazníku. Z ponúkaných možnosti označte krížikom jednu, alebo viac odpovedí(podľa pokynov pri otázke). Úprimne Vám ďakujem za ochotu a podporu.

A Údaje o respondentovi (prosím označte len jednu odpoveď krížikom do rámčeka) POHLAVIE □ žena, □ muž.

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA □ 18 rokov prvovolička / prvovolič, □ do 25 rokov, □ 26-35, □ 36-45, □ 46-55, □ 56-65, □ viac ako 65 rokov.

VZDELANIE □ základné, □ stredoškolské bez maturity (vyučená/ý), □ stredoškolské s maturitou, □ vysokoškolské.

ZAMESTNANIE □ nekvalifikovaný, pomocný manuálny zamestnanec, □ kvalifikovaný manuálny zamestnanec (remeselník, predavač, obsluha strojov a zariadení), □ výkonný (stredoškolský vzdelaný) odborný zamest. (administr., zdravotník, vychovávateľ), □ tvorivý (vysokoškolský vzdelaný), odborný zam. (technik, štátny lekár, pedagóg, právnik, umelec, informatik, vedec ...), □ podnikateľ, živnostník, □ študent, □ v domácnosti alebo na materskej dovolenke, □ nepracujúci dôchodca, □ nezamestnaný.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

247

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

Štúdie Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

POČET OBYVYTEĽOV OBCE □ menej ako 2 tisíc obyvateľov, □ 2,01 - 5 tisíc, □ 5,01 - 20 tisíc, □ 20,01 - 50 tisíc, □ 50,01 - 100 tisíc.

B Vnímanie názorov voličov na komunálne voľby ZÁUJEM O KOMUNÁLNU POLITIKU □ skôr veľmi sa zaujímam o komunálnu politiku, □ skôr sa o komunálnu politiku nezaujímam, □ v minulosti som sa skôr sklamal z realizácie časti volených zástupcov. ÚČASŤ NA KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH V UPLYNULÝCH FUNKČNÝCH OBDOBIACH POKLADÁM □ veľmi + skôr dôležité, □ neviem, nerozmýšľala/l som nad tým , □ skôr som sa pravidelne zúčastňovala/l komunálnych volieb, □ skôr sa komunálnych volieb nezúčastňujem z dôvodov (uveďte poradie najzávažnejšie) z toho : □ nezáujem o komunálnu politiku, □ skôr strata dôvery časti volených zástupcov, □ skôr neplnenie predvolebných sľubov, □ zdravotné problémy dlhodobého charakteru, či práce neschopnosť, □ skôr nepriaznivé poveternostné podmienky v čase volieb, □ iné dôvody.

KOMUNÁLNE VOĽBY 2014 POKLADÁM □ veľmi + skôr dôležité, □ skôr + úplne nedôležité, □ neviem, nerozmýšľala/l na tým.

VOĽBY STAROSTOV A PRIMÁTOROV V KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH 2014 □ skôr poznáte navrhovaných kandidátov z doterajšieho ich pôsobenia vo verejnom živote, □ nepoznám niektorých kandidátov, □ ak pôjdem k voľbám rozhodovať sa budem skôr na základe odborných spôsobilostí, komunikačných vlastností, jednoty slov a činov a iných špecifických vlastností osobnosti, □ ak pôjdem k voľbám rozhodovať sa budem skôr na základe politickej príslušnosti kandidáta a programových cieľov.

VOĽBY POSLANCOV DO OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA Aký máte názor na prácu Vašich poslancov v zastupiteľstve? □ poznám ich prácu a podiel na rozvoji obce (mestskej časti), □ skôr nepoznám aktivity viacerých poslancov, □ skôr sa nezaujímam o ich prácu, nekomunikujem s nimi, nemám na nich požiadavky.

Ktoré kľúčové problémy treba riešiť vo Vašom obecnom zastupiteľstve? (Uveďte 248

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

do rámčeka poradie významnosti maximálne 5 problémov) □ predškolské zariadenia, □ základné školstvo, □ služby obyvateľstvu, □ cesty a chodníky, □ kultúru, □ šport, □ starostlivosť o seniorov, □ ochranu pamiatok, □ poškodzovanie majetku, □ obecnú (mestskú) políciu, a □ iné (uveďte ktoré?)...

Pri voľbách poslancov Vás najviac ovplyvňuje: (Uveďte do rámčeka poradie významnosti maximálne 5 vlastností) □ príslušnosť k politickej strane, □ osobné poznanie kandidáta, □ vzdelanie, □ pracovitosť, □ osobná komunikácia s voličmi, □ prínosy jeho práce v minulom funkčnom období, □ vodcovské post. (charizma), □ zodpovednosť, □ jednota slov a činov, □ disciplinovanosť, □ priateľské vzťahy s kandidátkou/om, V Trnave 10.10.2014 Ešte raz Vám ďakujem za vyplnenie dotazníka S úctou študentka/t

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

249

Dušan ŠIMO - Michal LUKÁČ - Ľubica TRNKOVÁ

Štúdie

•Odborné články Soňa JIRÁSKOVÁ

Analýza úrovne spoločensky zodpovedného správania štátnej vysokej vojenskej školy

Článok sa zaoberá problematikou spoločenskej zodpovednosti univerzít.

Prvá časť článku je venovaná definovaniu spoločenskej zodpovednosti, zdôrazňuje potrebu uplatňovania princípov spoločenskej zodpovednosti v organizáciách verejného sektora, menovite v univerzitách. Zámerom príspevku bolo predložiť analýzu súčasného stavu aktivít v oblasti spoločenskej zodpovednosti v Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

The article is focused on some issues of University Social Responsibility.

The first part of the article deals with the definition of social responsibility, emphasizes the need to apply CSR in public sector organizations, notably universities. The aim of this article was to present an analysis of the current status of social responsibility activities at the Armed Forces Academy of Gen. M. R. Štefánik in Liptovský Mikuláš.

1 ÚVOD

Potrebu sociálne zodpovedného myslenia a správania by si mal aspoň čiastočne uvedomovať každý človek. Sociálne zrelý človek je taký, ktorý cíti zodpovednosť aj za iných a okrem osobného záujmu ho zaujímajú aj veci verejné.

Sociálne zodpovední podnikatelia a manažéri podporujú a sami sa aj zapájajú do rozličných všeobecne prospešných aktivít v súlade s koncepciou spoločenskej zodpovednosti firmy, pretože prišli k záveru, že len samotná maximalizácia zisku z dlhodobého hľadiska nepostačuje.

Myšlienky spoločenskej zodpovednosti sa nedotýkajú len ziskovo orientovaných podnikov. V praxi i odbornej literatúre sa popri spojení „spoločenská zodpovednosť firiem (CSR - Corporate Social Responsibility)“ hovorí aj o etike podnikania (business ethics), zodpovednom spravovaní podniku (corporate governance), spoločensky zodpovednom investovaní (corporate social investment), spoločensky zodpovednom správaní/konaní (corporate social performance) organizácií (Greško, 2013).

Požiadavky konceptu spoločensky zodpovedného správania neznamenajú, 250

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

že by firmy nemali dosahovať zisk. Popri tomto hlavnom cieli by však ich činnosť mala prinášať aj dodatočný úžitok pre celú spoločnosť. Napriek rozličným kritikám konceptu CSR1 je empiricky dokázané, že spoločnosti, ktoré sa zodpovedne správajú, zlepšujú svoj imidž v očiach verejnosti, zvyšujú svoju dôveryhodnosť u zákazníkov, a tým následne zvyšujú svoje zisky. Koncept CSR totiž stimuluje inovatívne myslenie a postupy riadenia, čím prispieva k zvýšenej konkurencieschopnosti organizácie, v dôsledku uplatňovania CSR stúpa aj hodnota značky organizácie (McElhaney, 2011). Berúc do úvahy nové trendy v manažmente, s ohľadom na komplexné manažérstvo kvality, možno koncept CSR považovať za procesnú inováciu, ktorá vedie k zmene manažérskych prístupov, formy vnútorného usporiadania organizácie a najmä k zmene spoločenských pravidiel (Paulová, 2013).

CSR ako súčasť organizačnej kultúry tiež prispieva k vytvoreniu prospešnejšieho a inšpirujúcejšieho pracovného prostredia pre zamestnancov, v ktorom majú možnosť získať dobré pracovné skúsenosti a spolupodieľať sa na riadení organizácie.

Možno povedať, že rozvíjanie koncepcie CSR úzko súvisí s procesmi globalizácie, pretože dnes je ťažké nájsť nadnárodnú spoločnosť, ktorej by chýbala stratégia CSR. Rozvoj tejto koncepcie podporuje Európska únia, OECD, OSN či Svetové fórum pre udržateľný rozvoj. Ako uvádza nadácia PONTIS2, európski politici schválili pravidlá, ktoré pre tisícky firiem zavádzajú povinnosť zverejňovať informácie o ich spoločenskej zodpovednosti. Európsky parlament 15. apríla 2014 schválil smernicu o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií o diverzite niektorých veľkých spoločností a skupín. Nové pravidlá sa týkajú predovšetkým verejne obchodovaných firiem s viac ako 500 zamestnancami, čo v EÚ predstavuje približne 6 000 subjektov. Tie budú musieť vo svojich výročných správach poskytovať informácie o sociálnych a environmentálnych aspektoch svojho biznisu, o ľudských právach, protikorupčných opatreniach, ako aj vekovej a rodovej diverzite. Nové pravidlá musí ešte schváliť Rada ministrov EÚ. Členské štáty budú mať vzápätí dva roky na zapracovanie smernice do národnej legislatívy.

Potrebné je zdôrazniť, že konceptu spoločenskej zodpovednosti je venovaná v poslednom období značná pozornosť aj v inštitúciách verejného sektora, a to na regionálnej, národnej, európskej i svetovej úrovni. Na základe doterajšieho vývoja existuje reálny predpoklad, že spoločenská zodpovednosť podnikateľských i nepodnikateľských organizácií sa bude v praxi presadzovať čoraz viac.

V Slovenskej republike sú v súčasnosti vytvorené priaznivé podmienky pre rozvíjanie aktivít súvisiacich s uplatňovaním spoločensky zodpovedného konania. Od roku 2011 sa pre riadenie aktivít CSR využíva norma STN ISO 26000 Usmernenie k spoločenskej zodpovednosti (Guidance on social responsibility) vypracovanej na základe medzinárodnej normy ISO 26000.

1 Za hlavného kritika CSR možno považovať neoliberálneho ekonóma, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, Miltona Friedmana, ktorý tvrdí, že jedinou zodpovednosťou podniku je produkovať zisk.

Pri akceptovaní konceptu CSR sa totiž poskytujú výhody tým, ktorí nepodstupujú podnikateľské riziko, čo je podľa neho nesprávne. Zavádzanie sociálnej zodpovednosti do firiem považoval za mrhanie peniazmi vlastníkov kapitálu.

2 Bližšie pozri na: http://www.blf.sk/clanok/spravy-o-zodpovednom-podnikani-budu-firmyvydavat-povinne/950 Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

251

Soňa JIRÁSKOVÁ

Odborné články

Odborné články Soňa JIRÁSKOVÁ

2 SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ UNIVERZÍT

Ako už bolo uvedené, problematika uplatňovania konceptu spoločenskej zodpovednosti sa dotýka i neziskových organizácií, vysokých škôl nevynímajúc.

Profesor Porvazník a kol. (2008) považuje za nanajvýš potrebné skúmať spoločenskú zodpovednosť organizácií a inštitúcií verejného sektora ako napr. nemocníc, škôl, výskumných inštitúcií, kultúrnych zariadení, politických strán, ministerstiev, vyšších územných celkov, mestských a obecných zastupiteľstiev a pod. Navrhuje preskúmať postoje, aktivity a zodpovednosť predstaviteľov týchto organizácií v oblasti spoločenskej zodpovednosti, a to z dôvodu, že manažujú hmotné i nehmotné verejné zdroje.

Keďže univerzity možno považovať za vrcholné centrá vzdelanosti a tvorivej činnosti, mali by nielen propagovať základné myšlienky a princípy CSR, zároveň zabezpečovať vzdelávanie v tejto oblasti, ale mali by byť svojim konaním aj určitým lídrom a príkladom pre ostatné inštitúcie (Tokarčíková, 2013).

Pri teoretickom skúmaní problematiky spoločenskej zodpovednosti je možné vychádzať z definície konceptu CSR vymedzenej Business Leader Forom: „Spoločenská zodpovednosť organizácií predstavuje dobrovoľný záväzok organizácií správať sa v rámci svojho fungovania zodpovedne k spoločnosti, v ktorej podnikajú. V praxi to znamená, že organizácie, ktoré sa riadia touto koncepciou, si dobrovoľne stanovujú etické štandardy, snažia sa minimalizovať negatívne dopady na životné prostredie, pestujú dobré vzťahy so svojimi zamestnancami a ostatnými stakeholdermi a podporujú región, v ktorom pôsobia. Takéto organizácie sú nositeľmi pozitívnych trendov a pomáhajú meniť podnikateľské prostredie ako celok, odlišujú sa od konkurencie, stávajú sa žiadaným partnerom podobne zmýšľajúcich firiem a organizácií a atraktívnym zamestnávateľom. Spoločensky zodpovedné aktivity týchto organizácií sú úplne dobrovoľné a charakteristické tým, že idú nad rámec svojich povinností daných zákonom“.

Vychádzajúc z tejto definície možno konštatovať, že uvedený koncept je uplatniteľný aj v praxi vysokých škôl. I keď finančné možnosti univerzít im neumožňujú správať sa ako ziskové firmy, mali by hľadať rôzne príležitosti pre realizáciu filantropických, sociálnych a environmentálnych aktivít nefinančného charakteru. Formy spoločenskej zodpovednosti organizácie voči všetkým zúčastneným stranám – stakeholderom môžu byť rôzne. Nemusí ísť len o materiálnu či finančnú podporu alebo pomoc. Vykonávané aktivity v oblasti spoločenskej zodpovednosti univerzít (University Social Responsibility - USR) tak môžu zohrávať dôležitú úlohou v celkovom rozvoji spoločnosti.

Vykonávané aktivity organizácií v oblasti spoločenskej zodpovednosti je možné rozdeliť do troch oblastí: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej (Pavlík, Bělčík a kol., 2010). Pre univerzity je možné uviesť príklady aktivít v uvedených oblastiach: Ekonomický pilier: • Uplatňovanie princípov dobrého riadenia (princípov dobrej správy vecí verejných), prijatie etického kódexu.

252

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

• Odmietanie korupcie.

• Transparentnosť (transparentné využívanie pridelených verejných zdrojov, transparentné dodávateľsko-odberateľské vzťahy).

• Ochrana duševného vlastníctva a autorských práv.

• Korektné vzťahy so zákazníkmi (za zákazníkov je v prípade univerzít možné považovať priamych užívateľov služieb vzdelávania, teda študentov, v širšom zmysle slova aj rodičov študentov, prípadne potenciálnych zamestnávateľov).

• Spravodlivé a zodpovedajúce odmeňovanie zamestnancov.

Sociálny pilier: 1. interná oblasť – sociálna politika: • Zamestnanecká politika, bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov, vzdelávanie, profesijný rast, rekvalifikácia, pomoc prepusteným zamestnancom.

• Zamestnávanie minoritných a ohrozených skupín obyvateľstva.

• Rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie.

• Dodržiavanie ľudských práv.

• Súlad pracovného a osobného života zamestnancov.

2. externá oblasť: • Filantropia a dobrovoľníctvo3.

• Zapájanie študentov do vybraných aktivít.

Environmentálny pilier: • Ochrana prírodných zdrojov.

• Investície do ekologických technológií.

• Ekologická organizačná kultúra (recyklácia, úspory energie, nákup a používanie ekologicky šetrných výrobkov či služieb,...).

• Ochrana a obnova prírodného prostredia.

3 ANALÝZA VÝSLEDKOV PRIESKUMU VYKONÁVANÝCH AKTIVÍT V OBLASTI USR NA ŠTÁTNEJ VYSOKEJ VOJENSKEJ ŠKOLE

3.1 Cieľ a metódy prieskumu

Vzhľadom na aktuálnosť riešenej problematiky a snahu prispieť k úspešnosti vytvárania a fungovania komplexného systému manažérstva kvality v štátnej vysokej vojenskej škole - Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši (v ďalšom texte Akadémia ozbrojených síl), bolo uskutočnené teoretické a praktické skúmanie problematiky spoločenskej zodpovednosti.

Z techník prieskumu určených na získanie potrebných údajov, bolo použité skúmanie dokumentov, pozorovanie a riadené rozhovory s pracovníkmi zodpovednými za príslušné oblasti.

Vlastný empirický prieskum vykonaný v roku 2013 a 2014 si kládol za cieľ 3 Firemné/organizačné dobrovoľníctvo - všeobecne prospešné aktivity organizácie s podporou dobrovoľnej činnosti zamestnancov. Organizácia zároveň dobrovoľnú činnosť uznáva, oceňuje a podporuje.

Firemná/organizačná filantropia – moderná forma darcovstva. Rozdiel od sponzoringu spočíva v tom, že filantropia neočakáva za vykonané aktivity žiadnu reciprocitu.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

253

Soňa JIRÁSKOVÁ

Odborné články

Odborné články Soňa JIRÁSKOVÁ

preskúmať existujúcu situáciu v oblasti USR vo vybranom subjekte – Akadémii ozbrojených síl a následne formulovať odporúčania pre ďalší postup. Predmetom prieskumu boli vykonávané aktivity dotýkajúce sa spoločenskej zodpovednosti akadémie, pričom aktuálny stav bol skúmaný z pohľadu všetkých troch pilierov USR. Úlohou prieskumu bolo zistiť: • či je problematika USR upravená internými normatívnymi predpismi, • aké aktivity v oblasti spoločensky zodpovedného správania sú vykonávané, • či vykonávané aktivity postihujú všetky „3P“ oblasti (Profit - ekonomickú, People - sociálnu, Planet - environmentálnu), • akým spôsobom inštitúcia informuje verejnosť o vykonávaných aktivitách, • či sú jednotlivé aktivity reportované v súhrnnej výročnej správe.

3.2 Výsledky prieskumu a diskusia

Na základe obsahovej analýzy platných strategických dokumentov Akadémie ozbrojených síl, t.j. Dlhodobého zámeru rozvoja na roky 2005– 2015 a Akčného plánu na roky 2005-2015 možno konštatovať, že problematika spoločenskej zodpovednosti AOS v nich nie je osobitne riešená, i keď z obsahu nepriamo vyplývajú určité zásady spoločenskej zodpovednosti. Priama zmienka o spoločenskej zodpovednosti akadémie je uvedená v internej smernici „Politika kvality“. V pripravovanom „Dlhodobom zámere rozvoja na roky 2015–2025“ je už problematike USR venovaná osobitná pozornosť, pričom sú tu uvedené hodnoty, zásady a merateľné indikátory spoločenskej zodpovednosti.

Študenti akadémie dodržiavajú Etický kódex profesionálneho vojaka, zamestnanci sa riadia Etickým kódexom štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Pre kategóriu vysokoškolských učiteľov zatiaľ nie je vytvorený osobitný etický kódex.

I keď problematika spoločenskej zodpovednosti nie je v súčasnosti priamo riadená tomu zodpovedajúcou internou normou, možno konštatovať, že zabezpečované aktivity sú pomerne rozsiahle. Po vykonaní prieskumu vykonávaných aktivít bolo zistené, že dominantná časť aktivít je orientovaná do sociálnej oblasti, a to ako súčasť uplatňovanej sociálnej politiky voči zamestnancom a študentom akadémie a zároveň ako aktivity orientované voči externým stakeholderom (bližšie pozri nasledujúce tabuľky).

Tabuľka 1 Aktivity spoločenskej zodpovednosti Akadémie OS – sociálny pilier SOCIÁLNY PILIER Interná oblasť – zamestnanci a študenti • pri výberovom konaní na obsadzovanie pracovných miest sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania a zakazuje sa diskriminácia, • zamestnávateľ podporuje celoživotné vzdelávanie svojich zamestnancov, • zamestnávateľ umožňuje zamestnancom využívať pružný a upravený pracovný čas (work – life balance),

254

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

• výmera dovolenky zamestnancov je zvýšená nad rámec zákona o ďalší 1 týždeň, • zamestnávateľ poskytuje zamestnancom v prípade vážnych dôvodov ďalšie pracovné voľno s náhradou platu nad rámec zákona v celkovom rozsahu 3 pracovných dní v kalendárnom roku, • zamestnávateľ poskytuje vo vymedzenom rozsahu pracovné voľno bez náhrady mzdy nad rámec Zákonníka práce (napr. v prípade starostlivosti o invalidné dieťa, starostlivosti o rodinných príslušníkov ak sú tieto osoby v pooperačnom alebo vážnom zdravotnom stave apod.), • zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 80% denného vymeriavacieho základu, • zamestnávateľ prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie, poskytuje odstupné a odchodné nad rámec zákonných podmienok pre zamestnancov, ktorí boli nepretržite v pracovnom pomere k organizácii najmenej 10 rokov, • podľa kolektívnej zmluvy je z prostriedkov sociálneho fondu poskytovaná nenávratná sociálna výpomoc vo vymedzenej výške a v určených prípadoch, príspevky na letné detské tábory, školu v prírode, ozdravovací pobyt, športové a kultúrne sústredenie záujmových združení detí, príspevok držiteľom Jánskeho plakety za bezpríspevkové darovanie krvi, • zamestnávateľ dbá na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, • zamestnávateľ umožňuje bezodplatné využívanie telovýchovných zariadení študentom, zamestnancom, dôchodcom ako aj ich rodinným príslušníkom, • zamestnávateľ organizuje pre študentov a zamestnancov rôzne športové a spoločenské akcie (napr. športové dni rektora, tematické informačné a odborné prednášky, fašiangový ples, pútnické zájazdy, burzu kníh, predajné akcie kníh, výstavy – knižný dizajn a pod.), • zamestnávateľ usporadúva stretnutia a zájazdy pre bývalých zamestnancov dôchodcov, • zamestnávateľ oceňuje pracovníkov udeľovaním ďakovných listov a vyznamenaní, • vedenie akadémie oceňuje vynikajúce študijné a športové výsledky študentov formou motivačného štipendia, udeľuje pochvaly a ďakovné listy; Externá oblasť - stakeholderi • organizovanie Univerzity tretieho veku, Detskej letnej univerzity, Letnej školy seniorov, • organizovanie špecializovaných odborných kurzov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy, • poskytovanie priestorov a spoluorganizovanie Letnej školy CENAA - Centra pre európske a severoatlantické vzťahy, • umožnenie absolvovania odbornej stáže pre študentov Akadémie policajného zboru, Prešovskej univerzity, • organizovanie Univerzity tretieho veku, Detskej letnej univerzity, Letnej školy seniorov, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

255

Soňa JIRÁSKOVÁ

Odborné články

Odborné články Soňa JIRÁSKOVÁ

• organizovanie špecializovaných odborných kurzov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy, • poskytovanie priestorov a spoluorganizovanie Letnej školy CENAA - Centra pre európske a severoatlantické vzťahy, • umožnenie absolvovania odbornej stáže pre študentov Akadémie policajného zboru, Prešovskej univerzity, • poskytovanie tuzemskej a zahraničnej medziknižničnej výpožičnej služby, • dodržiavanie etických zásad (ochrana autorských práv) pri publikovaní a spracovávaní záverečných prác, publikačnej a edičnej činnosti, • poskytovanie telovýchovných zariadení a spoluorganizovanie športových podujatí pre ozbrojené sily a iné organizácie (napr. pre mladých kresťanov), • poskytovanie ubytovania a spolupodieľanie sa na organizácii Majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní juniorov, • poskytovanie priestorov a spoluorganizovanie Duchovných cvičení kňazov v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch, Misijných dní ECAV, biblických dní, Seniorátneho stretnutia mužov liptovsko-oravského seniorátu ECAV, • organizovanie zbierok šatstva, domácich potrieb, detských potrieb a hračiek určených pre Detský domov v Spišskom Štiavniku, Detský domov v Liptovskom Hrádku, Evanjelickú spojenú školu internátnu pre hluchoslepé deti v Červenici, pre domov dôchodcov v Liptovskom Mikuláši, pre Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach a pre dom Sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši, • umožňovanie absolvovania odbornej praxe pre študentov stredných škôl z regiónu Liptov, • spolupráca s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši – umožňovanie absolvovania absolventských stáží, aktivačných prác pre nezamestnané osoby, • bezpríspevkové darovanie krvi pre národnú transfúznu stanicu v priestoroch akadémie;

Zdroj: vlastný prieskum

Aktivity USR sú zabezpečované i v ekonomickom a environmentálnom pilieri (bližšie pozri Tabuľku 2 a 3), i keď ich zastúpenie nie je také početné.

pilier

Tabuľka 2 Aktivity spoločenskej zodpovednosti Akadémie OS – ekonomický

EKONOMICKÝ PILIER • transparentnosť a racionálnosť pri využívaní finančných zdrojov - využívanie elektronických aukcií na obstarávanie tovarov a služieb, • korektné vzťahy s dodávateľmi (včasné preplácanie dodávateľských faktúr), • ochrana duševného vlastníctva;

Zdroj: vlastný prieskum

256

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Tabuľka 3 Aktivity spoločenskej zodpovednosti Akadémie OS – environmentálny pilier ENVIRONMENTÁLNY PILIER • vyžadovanie nízkej energetickej náročnosti prístrojov a zariadení pri verejnom obstarávaní, • aktívne separovanie odpadu (využívanie kontajnerov na sklo, papier, plasty, zberné nádoby na nebezpečný odpad), • ekologické nakladanie s nebezpečnými odpadmi, • starostlivosť o areál akadémie (údržba zelene a kosenie trávnatých plôch), • zníženie energetickej náročnosti budov realizovanými rekonštrukciami (zateplenie obvodového plášťa budov, opravy striech, výmena okien, zavedenie systému merania a regulácie energií), • zníženie spotreby zemného plynu (temperovanie objektov namiesto plného vykurovania v určitom období, rekonštrukcia vykurovacieho zariadenia), • podieľanie sa na údržbe vojenského cintorína na Háji Nicovô, • poskytovanie areálu akadémie pre potreby záchranárskych prác v prípade požiarov, • poskytovanie ubytovacích zariadení v prípade vzniku nevojenských ohrození ako súčasť krízového manažmentu v regióne Liptov;

Zdroj: vlastný prieskum

Reportovanie o vykonávaných aktivitách v oblasti USR sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom publikovaných oznamov a tlačových správ na intranete, webovej stránke www.aos.sk, v časopise Akademik, v regionálnych periodikách (mesačník Mikuláš pre obyvateľov mesta, MY Liptovské noviny), v mesačníku „Obrana“ vydávanom MO SR.

Akadémia ozbrojených síl v súčasnosti nezostavuje samostatnú Správu o spoločenskej zodpovednosti, parciálne informácie je možné nájsť vo Výročnej správe o činnosti akadémie za príslušný kalendárny rok. Aktivity USR nie sú v súčasnosti plánované, to znamená, že ich plnenie nie je ani osobitne hodnotené.

2.3 Odporúčania pre ďalší postup

Vzhľadom na zistené skutočnosti je možné formulovať odporúčania, ktoré by mohli slúžiť ako inšpirácia pre vedenie akadémie, prípadne pre iné vysoké školy v oblasti spoločenskej zodpovednosti: • dopracovať internú organizačnú normu pre riadenie spoločenskej zodpovednosti akadémie ako súčasti komplexného systému manažérstva kvality, • formulovať ciele, politiky a postupy uplatňovania spoločenskej zodpovednosti v jednotlivých oblastiach, • pri identifikácii svojich kľúčových stakeholderov využiť zoznam partnerov s ktorými škola spolupracuje4 (Kunz, 2012), 4

Bližšie pozri: http://aos.sk/?page=partneri_sk Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

257

Soňa JIRÁSKOVÁ

Odborné články

Odborné články Soňa JIRÁSKOVÁ

• každoročne hodnotiť aktivity v predmetnej oblasti, • zvýšiť povedomie zamestnancov a študentov o význame USR formou zostavenia reportu5 a jeho zverejnenia na webovej stránke akadémie (Jirásková, 2013), • zostavený report USR využiť interne na zlepšenie komunikácie, externe na zlepšovanie imidžu školy, • vypracovať a prijať Etický kódex vysokoškolských učiteľov akadémie, • informovať širokú verejnosť o spoločenskej zodpovednosti akadémie prostredníctvom webovej stránky, informačnej tabule, v prospektoch a propagačných materiáloch vydávaných akadémiou, počas Dňa otvorených dverí, • zaradiť problematiku spoločenskej zodpovednosti do rokovaní na vedeckoodborných konferenciách organizovaných akadémiou, • zaradiť problematiku spoločenskej zodpovednosti do študijných programov, • podporovať dialóg a diskusie medzi pedagógmi, študentmi a inými zainteresovanými stranami o otázkach týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti a trvalej udržateľnosti, • naďalej podporovať všetky dobrovoľnícke aktivity zamestnancov a študentov, • upevňovať pozitívny dopad vykonávaných aktivít USR na miestnu komunitu;

4 ZÁVER

Chápanie a posudzovanie kvality života je v poslednej dobe spájané s hodnotami ako je čistota prostredia, dodržiavanie ľudských práv, transparentné využívanie zdrojov s akceptáciou požiadaviek na trvalo udržateľný rozvoj, vyvažovanie osobného a pracovného života, prípadne rešpektovanie požiadaviek a potrieb viacerých zúčastnených strán. V súvislosti s uvedenými hodnotami sa do popredia čoraz viac dostáva koncept spoločensky zodpovedného správania. Napĺňanie požiadaviek spoločenskej zodpovednosti je vyžadované aj od vzdelávacích inštitúcií.

Sociálne zrelí manažéri nepochybujú o opodstatnenosti koncepcie spoločensky zodpovedného správania. V súlade s touto koncepciou vytvárajú a dodržiavajú všetky strategické dokumenty a v súlade s nimi aj prijímajú patričné rozhodnutia. Je potešiteľné, že súčasné vedenie, zamestnanci i študenti Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika sa správajú takým spôsobom, že nielen napĺňajú vlastné poslanie štátnej vysokej vojenskej školy, ale prispievajú i k napĺňaniu potrieb a cieľov ďalších zainteresovaných strán. Osobný záujem, vnútorné uspokojenie, pocit morálnej zodpovednosti, túžba aplikovať moderné postupy riadenia, snaha vrátiť niečo späť vojenskej i miestnej komunite by mali byť hlavnými motívmi uplatňovania koncepcie spoločensky zodpovedného správania pre zamestnancov i študentov akadémie aj v budúcnosti.

Existuje reálny predpoklad, že vykonávané aktivity v oblasti spoločenskej zodpovednosti akadémie prispejú k znižovaniu nákladov (lepším využívaním 5 Report je verejne publikovaná správa, ktorú organizácia sprístupňuje všetkým stakeholderom s cieľom poskytnúť detailný prehľad o svojich aktivitách v širších ekonomických, environmentálnych a sociálnych dimenziách (Pavlík, Bělčík, 2010).

258

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

disponibilných zdrojov), ku kontinuálnemu zlepšovaniu organizácie, k posilňovaniu organizačnej kultúry, k zvýšeniu spokojnosti a lojality zamestnancov, študentov i absolventov školy a k udržaniu a zlepšovaniu dobrého mena akadémie.

POUŽITÁ LITERATÚRA

GREŠKO, J. 2013. Základné pojmy spoločenskej zodpovednosti firmy [online]. [cit. 2014.10.09] Dostupné na internete: < http://www.ekologika.sk/spolocenskazodpovednost-firmy.html> JIRÁSKOVÁ, S. 2013. Využitie modelu CAF pri hodnotení spoločenskej zodpovednosti organizácie. In Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckoodbornej konferencie „Manažment – teória, výučba a prax 2013”. Liptovský Mikuláš, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, 2013. s. 176-183 ISBN 978-80-8040-477-2 KUNZ, V. 2012. Společenská odpovědnost firem. Praha, Grada Publishing, 2012.

201 s. ISBN 978-80-247-3983-0 McELHANEY, K. A. 2011. Dobrý biznis. Bratislava, Eastone Books, 2011. 200 s.

ISBN 978-80-8109-193-3 PAULOVÁ, I. 2013. Komplexné manažérstvo kvality. Bratislava, Iura Edition, 2013. 160 s. ISBN 978-80-8078-574-1 PAVLÍK, M. – BĚLČÍK, M. a kol. 2010. Společenská odpovědnost organizace, CSR v praxi a jak s ním dál. 1. vyd. Praha, Grada Publishing, 2010. 169 s.

ISBN 978-80-247-3157-5 PORVAZNÍK, J. a kol. 2008. Spoločenská zodpovednosť organizácií – Corporate social responsibility. Bratislava, Ekonóm, 2008. 85 s. ISBN978-80-225-2622-7 TOKARČÍKOVÁ, E. 2013. Aspekty konceptu spoločensky zodpovedného podnikania na univerzitách. In Acta academica karviniensia, roč. 16, 2013, č.1, ISSN 1212-415X www.aos.sk

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

259

Soňa JIRÁSKOVÁ

Odborné články

Odborné články

David MAREŠ

Likvidita a solventnost

Článek si klade za cíl přispět do metodického pohledu na likviditu, a to jak v oblasti správné definice likvidity, tak i v oblasti tvorby a využívání poměrových a rozdílových ukazatelů likvidity. Článek se zabývá vymezením správné definice likvidity a solventnosti a vzájemnými vztahy mezi likviditou a solventností. Dále se analyzují limitující faktory likvidity, včetně poměrových a rozdílových ukazatelů likvidity vůči solventnosti.

The objective of the paper is to contribute to the methodological view of liquidity both in the field of a correct definition of liquidity and in the field of creation and utilization of ratio and disparity indicators of liquidity. The paper deals with a determination of a correct definition of liquidity and solvency as well as the interrelations between liquidity and solvency. Limiting factors of liquidity are analysed further including the ratio and division liquidity indicesas compared with solvency.

1 ÚVOD

Problematika likvidity a solventnosti patří do finanční analýzy a zahrnuje významné prvky pro going concern dané instituce. Pro další analýzu je nezbytně nutné vymezit pojem likvidita a porovnat ho s pojmem solventnost. Za nezbytné se jeví i metodicky zpracovat ukazatele likvidity a nastínit jejich limitující faktory vzhledem k solventnosti. Pro metodické pochopení následujícího textu je nutné vysvětlit následující pojmy:

Likvidita: Likviditu můžeme považovat za schopnost vykrývat své krátkodobé zdroje, krátkodobými aktivy. Likvidita, tedy málo přispívá k problematice going concernu v oblasti solventnosti daného podniku. Problematika likvidity se orientuje pouze na krátkodobý horizont, to znamená, že se zabývá krátkodobými aktivy a pasivy.

Solventnost: Solventností můžeme rozumět schopnost dostát svým závazkům (krátkodobým cizím zdrojům) v daném okamžiku. Solventnost má tedy blíže k problematikce cash flow a má tudíž lepší vypovídací schopnost pro finanční analýzu firmy, pro going concern a pravděpodobnost defaultu.

260

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

2 METODICKÁ VÝCHODISKA

Problematika likvidity a solventnosti se snaží řešit stejnou problematiku a to, zda podnik prvavěpodobně dostojí svým závazkům včetně příslušenství.

Jedná se tedy o snahu odhalit pravděpodobnost defaultu. Ačkoliv budeme vycházet z analýzy poměrových ukazatelů budeme předpokládat i jejich sledování v čase.

Předtím, než budeme řešit problematiku likvidity a její vypovídací schopnosti vůči solventnosti je třeba si uvědomit následující problematiku na organizačním schématu podniku (obr. 1).

Obrázek 1Organizační schéma podniku

Zdroj: vlastní zpracování

2.1 Poměrové a rozdílové ukazatele likvidity V literatuře[5, 237] můžem najít definici ukazatelů likvidity „Ukazatele likvidity měří schopnost firmy uspokojit (vyrovnat) své splatné závazky” daná literatura nabízí následující dva ukazatele pro měření likvidity:

Bìžná likvidita =

Zdroj: [5, 237]

Rychlá likvidita =

obìžná aktiva krátkodobé závazky

Zdroj: [5, 237]

obìžná aktiva - zásoby krátkodobé závazky

a u dalších autorů [2,29] můžeme nalézt následující poměrové, ale i rozdílový ukazatele likvidity

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

261

David MAREŠ

Odborné články

Odborné články David MAREŠ

a likvidita = penìžní

č majetek krátkodobý finanèní krátkodobé závazky

Zdroj: [2, 29]

hotovostní likvidita =

č v bankách) (peníze + úèty krátkodobé závazky

Zdroj: [2, 29]

Čistý pracovní kapitál = oběžná aktiva – krátkodobé závazky Zdroj: [2,29]

Pokud se vychází z pojmu upokojit (vyrovnat) - splatit své splatné závazky, pak se zřejměmusípředpokládat, že čitatel bude splatný ve stejný okamžik jako jmenovatel, to znamená, že oběžnáaktiva se přemění na peníze ve stejný okamžik, kdy má dojít ke splacení závazků (krátkodobých cizích zdrojů) – dochází tak k vyrovnání pojmů likvidita a solventnost, což nemusí být správné viz následující text. Samozřejmě, že porovnávání krátkodobých aktiv – majetku s krátkodobými pasivy, které je financují má svůj význam, který jak se však ukáže dále je do značné míry limitován.

2.1.1 Struktura oběžných aktiv

Pokud se analyzují oběžná aktiva a vychází se z nezkráceného výkaznictví to znamená z rozvahy v plném rozsahu dojde se k následujícím faktům (viz tabulka 1).

Tabulka 1 Oběžná aktiva Brutto

Korekce

Netto

Zásoby Dlouhodobé pohledávky Krátkodobé pohledávky Krátkodobý finanční majetek

Zdroj: Upraveno na základě [3]

Položky z kterých jsou sestavena oběžná aktiva viz tabulka 1 mají charakter krátkodobý to znamená, že jsou splatné do jednoho roku (očekává se jejich přeměna na peníze do jednoho roku), ale položka dlouhodobé pohledávky je splatná v delším časovém okamžiku než jeden rok.

V účtové třídě 3 –Zúčtovací vztahy se účtují pohledávky jak krátkodobé, takdlouhodobé, tzn. bez ohledu na jejich splatnost viz [1, 212] Krátkodobé splatnost kratší než 1 rok, dlouhodobé – splatnost delší než 1 rok. Doba splatnosti je stanovena ke dni vzniku pohledávky, čemuž by měly být přizpůsobeny 262

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

analytické účtu v účtové třídě 3. Při uzavírání účetních knih je ale nutno posuzovat „zůstatkovou dobu splatnosti”, podle které se pohledávky vykazují v rozvaze buď jako krátkodobé (pohledávky, u kterých je k datu roční účetní závěrky splatnost kratší než 12 měsíců) nebo jako dlouhodobé (pohledávky, u kterých je k datu roční účetní závěrky splatnost delší než 12 měsíců.).

Dochází tak k porovnávání položek jak krátkodobých, tak i dlouhodobých s položkou, která je krátkodobá (krátkodobé závazky to znamená splátnost do jednoho roku). Pokud se vychází z předpokladu, že likvidita má charakter krátkodobý tj. poměřování položek se splatností do jednoho roku. Musí se výše uvedené ukazatele upravit. Místo oběžných aktiv, zavedenem termín krátkodobá aktiva a jejich strukturu zobrazíme níže na tabulce 2.

Tabulka 2 Krátkodobá aktiva Brutto

Korekce

Netto

Zásoby Krátkodobé pohledávky Krátkodobý finanční majetek

Zdroj: Upraveno na základě [3]

Pro lepší analýzu vypovídací schopnosti likvidity musíme vzít ještě v podtaz pohyb daných položek, tudíž likvidnost jednotlivých položek oběžných aktiv (viz obr. 2).

Obrázek 2 Pohyb likvidních položek

Zdroj: vlastní zpracování

Z výše uvedeného obrázku vyplývá, že jednotlivé položky jsou různě likvidní (mají růžně „blíž” k přeměně na peníze). Ze zásob se po prodeji stávají pohledávky, které se po zaplacení přemění na peníze. Vzhledem k výše uvedeným poznatkům, se může definovat, že likvidita neměří schopnost firmy uspokojit (vyrovnat) své splatné závazky, a že je limitující i její vypovídací schopnost v oblasti solventnosti. Nicméně se může charakterizovat likvidita, jako schopnost vykrývat čitatel jmenovatelem.

Při finanční analýze často narážíme na problematiku, jaký stav - oběžných aktiv se má použít pro spočítání daného poměrového ukazatele (brutto nebo netto).

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

263

David MAREŠ

Odborné články

Odborné články David MAREŠ

Pro potřeby finanční analýzy se doporučuje stav netto. Problematika stavu netto je dána tím, že netto stav je korekcí stavu brutto. Má tím být tedy dodržena zásada [4, 23], věrného a poctvivého zobrazení. Účetní jednotky jsou povinny vést účetnictví tak, aby účetní závěrka sestavená na jeho základě podával věrný a poctivý obraz předmětu účetnictví a finanční situace účetní jednotky. Zobrazení je poctivé, když jsou při něm použity účetní metody způsobem, které vede k dosažení věrnosti.

To znamená, napříkad, že k pohledávkám po splatnosti se mají vytvořit korekce vyjdadřující pravděpodobnost jejich nesplacení na základě metodiky vytvořené podnikem (ostatní opravné položky) a nebo metodiky dané zákonem o rezervách (tabulka 3).

Č 1

2

3

4

5

Tabulka 3 Účtování postoupení pohledávky (obecně) Popis účetní operace MD Vznik pohledávky z titulu např. dodání služby - pohledávka 31x - výnos - DPH Vytvoření opravných položek ke vzniklé pohledávce, která bude po lhůtě splatnosti: - vytvoření zákonné opravné položky (tj. tvorba 558 podle ZoR) - vytvoření ostatní opravné položky 559 Postoupení pohledávky uvedené v 1.bodě: - odúčtování jmenovité hodnoty pohledávky do nákladů 546 - zaúčtování výnosu vzniklého z titulu postoupení pohledávky 31x Zrušení opravných položek vztahující se k postoupené pohledávce: - zrušení zákonné opravné položky (dříve vytvoření 391 podle ZoR) - zrušení ostatní opravné položky 391 Úhrada ceny, za kterou byla pohledávka postoupena 221 211 Zdroj: [1, 217]

D 60x 343 391 391 31x 646 558 559 31x

Stav na účtu 391 se nám pak promítá do korekcí krátkodobých pohledávek.

Z výše uvedené tabulky, pak jasně vyplývá, jaké faktory mohou ovlivňovat korekce krátkodobých pohledávek. Musíme však podotknout, že rozvaha z které vycházíme je stavová veličina to znamená, že nám nemusí ukazovat „běžný stav” daných položek, ale ukazuje nám stav na konci účetního období. Konec účetního období pak může být poznamenán u některých odvětví sezóností. Pro další analýzu je třeba však zmínit strukturu krátkodobých pohledávek (tabulka 4).

264

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Odborné články Tabulka 4 Struktura krátkodobých pohledávek Brutto Korekce Pohledávky z obchodních vztahů Pohledávky – ovládající a řídící osoba Pohledávky- podstatný vliv Pohledávky za společníky, členy družstva a za účastníky sdružení Sociální zabezpečení a zdravotní pojištění Stát – daňové pohledávky Krátkodobé poskytnuté zálohy Dohadné účty aktivní Jiné pohledávky

Zdroj: [3]

David MAREŠ

Netto

Z výše uvedené tabulky vyplývá, že výše sumarizační položky může být ovlivněna nahodilými veličinami, může jít o pohledávky, které nevyplývají z obchodních vztahů a mohou být tudíž nahodilé a danou likviditu mohou proto zkreslit.

2.1.2 Struktura krátkodobých cizích zdrojů

Jak již bylo řečeno výše do čitatele daných ukazatelů se používají krátkodobé závazky (viz tabulka 5).

Tabulka 5 Krátkodobé závazky a jejich struktura Závazky z obchodních vztahů Závazky k ovládaným a řízeným osobám Závazky k účetním jednotkám pod podstatným vlivem Závzaky ke spol., členům družstva a k účast. Řízení Závazky k zaměstnancům Závazky ze soc. Zabezpečení a zdrav. Pojištění Stát –daňové závazky a dotace Krátkodobé přijaté závazky Vydané dluhopisy Dohadné účty pasivní Jiné závazky Zdroj: [3]

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

265

Odborné články David MAREŠ

Z výše uvedené tabulky vyplává, že nemusí jít jen o závazky z obchodních vztahů, ale v podstatě jde o veškeré krátkodobé závazky. Máme zde tudíž ten samý problém, jaký byl u krátkodobých pohledávek a to je problém nahodilosti některých položek, které se nám nemusí zobrazovat v již dalších obdobích – protože jsou nahodilé.

Je tedy nesmírně důležité zkoumat daný výsledný ukazatel tj celková, rychlá likvidita v letech ale zkoumat a pečlivě vybírat i položky, které zahrneme do daného ukazatele.

Nicméně pokud se budume zabývat charakteristikou pasiv musíme najít v pasivech i jiné krátkodobé zdroje pro financování aktiv. Pokud budeme vycházet z toho, že musíme vykrývat pouze cizí zdroje pak do jmenovatele ukazatelů likvidity musíme zapracovat i položky krátkodobé bankovní úvěry a krátkodobé finanční výpomoci. Rovněž by se mělo vzít v patrnost započítání rezerv pod cizími zdroji, které dle Zákona o rezervách [1, 309] jsou určeny k pokrytí budoucích závazků nebo výdajů podle paragrafu 26ZoÚ u nichž: - je znám účel, - je pravděpodobén, že nestanou, avšak zpravidla není jistá částka nebo datum, k němuž vzniknou.

Vzhledem k poslední větě zůstává otázkou, zda rezervy započítávat, pokud budeme však přistupovat k likviditě z pohledu delších časových obdobích pak by se rezervy měly započítávat do likvidity.

3 UPRAVENÉ UKAZATELÉ LIKVIDITY

Vzhledem k výše uvedenému – předpokladům a k horizontu likvidity jako krátkodobé veličiny vystihující splatnost svých položek do jednoho roku. Musí se upravit dané ukazatele do následující podoby. Přičemž vycházíme z obecného předpokladu:

všeobecný ukazatel likvidity =

Zdroj: vlastní zpracování

a pak tedy:

celková likvidita =

krátkodobá aktiva - zásoby krátkodobé cizí zdroje

Zdroj: vlastní zpracování

penìžní likvidita =

266

krátkodobá aktiva krátkodobé cizí zdroje

Zdroj: vlastní zpracování

rychlá likvidita =

do jednoho roku splatné do jednoho roku vyplatit

krátkodobý finanèní majetek krátkodobé cizí zdroje

Zdroj: vlastní zpracování Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

hotovostní likvidita =

David MAREŠ

Odborné články

č v bankách) (peníze + úèty krátkodobé cizí zdroje

Zdroj: vlastní zpracování

Čistý pracovní kapitál = krátkodobá aktiva – krátkodobé cizí zdroje Zdroj: vlastní zpracování

Přičemž: Krátkodobá aktiva = krátkodobé pohledávky + zásoby + krátkodobý finanční majetek Zdroj: vlastní zpracování

Krátkodobé cizí zdroje = krátkodobé závazky + krátkodobé bankovní úvěry + krátkodobé finanční výpomoci.

Zdroj: vlastní zpracování

4 ZÁVER

Došlo k analýze ukazatelů likvidity a vymezení odpovídající všeobecné definicie ukazatelů likvidity. Rovněž na základě zkoumání došlo k navržení dílčích ukazatelů likvidity a to tak, aby zobrazovaly co nejvěrněji problematiku pro kterou byly určeny. Došlo k vymezení limitů daných ukazatelů a to tak, že ukazatelé likvidity jsou limitovány nahodilostí, zvláště pak u sumarizačních položek, tyto položky se musí vzít v patrnost. Rovněž limitujícím faktorem je i statičnost daných veličin a to, že zobrazují stav ke konci období, mohou být tak silně ovlivněny sezóností či výkyvy ke konci roku a mohou proto stratit vypovídací schopnost.

Tyto limitující faktory rovněž nemohou věrně zobrazit solventnost daného podniku a proto ke všem i k upraveným ukazatelům je třeba přistupovat s opatrností a analyzovat je v delším časovém období (alespoň tři roky). Vhodné je doplnit interpretaci poměrových ukazatelů o horizontní či vertikální finanční analýzu, která může ukázat na nahodilost či trend v daném ukazateli.

POUŽITÁ LITERATURA

KOLEKTIV. Abeceda účetnictví pro podnikatele, 10. vydání, ANAG, 2012. 439 s.

ISBN 978-80-7263-726-3.

KUTÍLEK J.; BORÁKOVÁ H.Finanční management, Praha : CMI, 2000, 60 s.

ISBN sine.

SEVT. Rozvaha v plné rozsahu, Dostupné z http://www.sevt.cz/produkt/rozvaha-vplnem-rozsahu-pro-podnikatele-podlehajic-60566000/[cit 16.11.2014].

SLÁDKOVÁ, E.; MRKVIČKA, J.; ŠRÁMOVÁ, A. Finanční účetnictí a výkaznictví.

1.vyd. Praha : ASPI, a.s., 2009. 452 s. ISBN 978-80-7357-434-5.

SYNEK, M. a kol.Podniková ekonomika. 4. přepracované a doplněné vydání.

Praha: C.H. Beck, 2006. 475 s. ISBN 80-7179-892-4.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

267

Odborné články

Mahuliena SOCHOROVÁ

Inštitucionálne ukotvenie regionálnej politiky Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky

Každý štát si určuje prioritné ciele, riadi a koordinuje rozvojové programy a sám zodpovedá za ich výsledky. Z členstva v Európskej únii vyplýva pre štáty povinnosť zamerať sa na plnenie spoločných cieľov, povinností, záväzkov a tiež možnosť využívať ekonomické výhody, ktoré sú uvedené v zmluvách a iných strategických dokumentoch EÚ, preberaných na štátnej úrovni. Tento príspevok ponúka stručný prehľad dokumentov na základe ktorých je možné aktívne napĺňať ciele regionálnej politiky stanovené na najvyššej európskej úrovni.

The objective priorities and the development programs are managed,coordinated by each state as well they are responsilbe for their results.

The obligation to focus on the common objectives, responsibilities, obligations and also the benefits from the economic advantages that are included in contracts and other strategic documents, taking over at the state level of membership in the European Union. This article provides a brief preview of the documents on which it is possible to actively pursue the objectives of regional policy set at the highest European level.

1 ÚVOD

Najväčšou výzvou pre Európsku úniu naďalej zostáva schopnosť dokázať pružne reagovať na zmeny spoločnosti, prispôsobiť sa vývoju svetovej ekonomiky, ale aj dokázať odhadnúť hĺbku problémov členských štátov a nastaviť adekvátne podmienky na ich riešenie. Všetky štáty, ktoré súhlasia s členstvom v EÚ musia rešpektovať prístupové podmienky. Štáty vstupovali do tejto štruktúry s určitým očakávaním, nakoľko toto spoločenstvo deklarovalo viaceré ekonomické, politické, sociálne a kultúrne ciele, príťažlivé a dôležité pre ďalší rozvoj členských štátov alebo nových záujemcov o členstvo. Tieto zámery sa realizujú pomocou finančných nástrojov, ktoré predstavujú európske fondy. Je to jedna najväčších ekonomických výhod, ktorou členské štáty disponujú.

Na pomoc členským štátom vytvorila EÚ rôzne spoločné politiky, v ktorých sú zadefinované oblasti podporované na európskej úrovni. V tomto príspevku analyzujem formou prehľadovej štúdie základné aspekty fungovania spoločnej regionálnej politiky na príklade Slovenskej republiky. Ďalej vymedzujem jej inštitucionálny rámec, nakoľko patrí medzi najdôležitejšie oblasti, ktorým sa

268

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Európska únia a aj členské štáty venujú. Pri aplikácii cieľov a programov EÚ zohrávajú dôležitú úlohu štátne, regionálne a lokálne štruktúry členských štátov, ktoré sú ďalej zodpovedné za implementáciu konkrétnych krokov.

2 ZÁKLADNÉ MEDZIINŠTITUCIONÁLNE VZŤAHY EÚ

Myšlienka integrácie Európy do jedného celku začala po druhej svetovej vojne v 50. rokoch 20. storočia, kedy najdôležitejším cieľom bolo zachovanie mieru v Európe. Spočiatku išlo najmä o ekonomickú integráciu, až neskôr sa spoločné plány preniesli aj do iných oblastí. V súčasnosti sú ciele EÚ oveľa širšie a sú uvedené v Zmluve o Európskej únii, podpísanej 13.12. 2007.

V spoločných ustanoveniach tejto zmluvy sú spomenuté najvyššie hodnoty a ideologické ciele Európske únie. „Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“(Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012), Hovorí aj to, že: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ (Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012)

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádzajú ciele, ktoré sa dajú tematicky rozdeliť nasledovne: - ekonomické ciele: vytváranie vnútorného trhu, hospodárskej a menovej únie, zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja Európy založeného na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc s voľným pohybom osôb a vytváranie priestoru pre sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencie - schopnosťou a vedecko-technického pokrokom, - sociálne ciele: boj proti sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, podpora zamestnanosti a vzdelávania, podporovanie sociálnej spravodlivosti, rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, podporovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi, - kultúrne ciele: rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, zachovanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva, - politické ciele: definovanie základných hodnôt a demokratických zásad EÚ, vytvorenie občianstva EÚ a určenie cieľov vonkajšej činnosti.

(Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012)

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

269

Mahuliena SOCHOROVÁ

Odborné články

Odborné články Mahuliena SOCHOROVÁ

Na európskej úrovni sa vytvorili príslušné inštitúcie, na ktoré sa presunuli určité kompetencie členských štátov v rôznych oblastiach. Existuje sedem inštitúcií EÚ: Európsky parlament, Európska rada, Rada Európskej únie, Európska komisia, Európsky súdny dvor, Dvor audítorov a Európska centrálna banka.

V súčasnosti sledujeme ako členské štáty závisia od európskych inštitúcií, respektíve od rozhodnutí z centrálnych orgánov. Kompetencie medzi EÚ a členskými štátmi sú presne vymedzené. V článkoch 2 až 6 Zmluvy o fungovaní EÚ sú bližšie vymedzené právomoci únie. Medzi výlučné právomoci EÚ patrí oblasť colnej únie, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva a spoločná obchodná politika.

Medzi ďalšie zdieľané právomoci, kde EÚ vykonáva právomoc spoločne s členskými štátmi je podľa článku 4, ods. 2 vnútorný trh, sociálna politika, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, transeurópske siete, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia.

Koordinačné právomoci, kde má EÚ len podporné aktivity sú napríklad ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí, priemysel, kultúra, cestovný ruch, vzdelávanie, mládež a šport, civilná ochrana a administratívna spolupráca. (Siman – Slašťan, 2012)

V tejto súvislosti sa hovorí aj o dobrovoľnom prenesení časti štátnej suverenity na nadnárodnú úroveň. Ústava SR uvádza v I. hlave, čl. 7, že: Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (Ústava Slovenskej republiky, 1992)

Politika EÚ sa riadi dvomi základnými princípmi. Princípom subsidiarity a princípom proporcionality. Princíp subsidiarity podľa Zmluvy o EÚ čl. 5, ods. 3 znamená, že: „Únia koná v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni únie.“ (Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012) Podľa zásady proporcionality v čl. 5., ods. 4 „neprekračuje obsah a formu činnosti únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.“ (Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012)

Ako bolo spomenuté vyššie, týmto spôsobom sa vytvorila povinnosť členských štátov preberať legislatívu EÚ do svojich právnych systémov. V politickom systéme Európskej únie funguje princíp viacúrovňového riadenia. Hlavné postavenie 270

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

je napriek tomu stále pripisované štátu, reprezentujúcemu sociálne a územne (teritoriálne) definované skupiny, ktoré v ňom existujú. Ale do rozhodovacieho procesu zasahujú aj regionálni alebo miestni predstavitelia. (Kratochvíl, 2008, s. 150) Čiže vládnutie a rozhodovanie prebieha na úrovni európskej, štátnej, regionálnej a okrem toho aj na úrovni najnižšej – lokálnej (samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri napĺňaní európskych a národných cieľov).

Zástupcovia do európskych inštitúcií sú delegovaní jednotlivými členskými štátmi. Legislatívny trojuholník tvoria orgány Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament. Podieľajú sa na rozhodovaní a tvorení rôznych politík EÚ a zabezpečujú spôsob a podmienky realizácie na štátnej úrovni.

Európska komisia predstavuje hlavný výkonný orgán EÚ, stelesňuje nadnárodný princíp a považuje sa za motor európskej integrácie. Zastupuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku, riadi spoločné politiky, zostavuje rozpočet a spravuje administratívu. Má právo navrhovať legislatívu, ktorú predkladá na schválenie Parlamentu a Rade EÚ. Okrem iného prijímajú aj regulačné opatrenia pre plnenie zmlúv, ktoré sa zavádzajú do rôznych politík. Robí dohľad nad štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom.

Rada Európskej únie sa nazýva aj rada ministrov, je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom. Prezentuje záujmy vlád jednotlivých členských štátov, koordinuje hospodárske politiky. Prijíma legislatívne návrhy, ktoré predkladá komisia, rozhoduje v otázkach rozpočtu. (Fiala – Pitrová, 2009, s. 225) Stretnutia Rady sa pravidelne konajú na úrovni ministrov členských štátov v rôznych oblastiach (napríklad: Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, životné prostredie, zahraničné veci, hospodárske a finančné záležitosti...). To, ktorý minister sa na zasadnutiach zúčastní, závisí od problematiky, ktorá je na programe rokovania.

Cieľom je spoločná dohoda v súlade s rozličnými záujmami členských krajín.

Ide o prijatie kompromisu pre členskú krajinu a aj pre Európsku úniu ako celok.

Európsky parlament zastupuje občanov EÚ, disponuje kontrolnou právomocou voči Európskej komisii, ktorej môže vysloviť nedôveru, podieľa sa na rozpočtovom riadení, má právo navrhnúť zmeny, ale aj odmietnuť rozpočet ako celok.

Spolu s Radou EÚ je Európsky parlament základnou legislatívnou inštitúciou, ktorá schvaľuje zákony EÚ, ktoré sa ďalej implementujú do zákonov členských krajín.

(Fiala – Pitrová, 2009) Rozhoduje o právnych aktoch, smerniciach a nariadeniach EÚ, ktoré ovplyvňujú život občanov v členských krajinách.

Tieto tri inštitúcie nedokážu samé rozhodovať o tom, čo je pre členské štáty najlepšie. Boli zriadené poradné a konzultačné orgány, ktorých členovia sú odborníci v rôznych oblastiach a dokážu pripomienkovať legislatívne návrhy Komisie. Ako poradné výbory slúžia Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor. Okrem toho treba podotknúť, že sa asi tri štvrtiny právnych predpisov EÚ uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni. Hlavnou úlohou Výboru regiónov je tlmočiť názory miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s predpismi Únie. Do legislatívnej činnosti sa výbor zapája už od počiatočného štádia. Členovia výboru vyslovujú svoj názor na jednotlivé politiky EÚ, skúmajú predložené návrhy. Výkon členstva je podmienený výkonom funkcie v regionálnych a miestnych samosprávnych štruktúrach (môžu to byť predstavitelia vyšších územných celkov, členovia regionálnych zastupiteľstiev, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

271

Mahuliena SOCHOROVÁ

Odborné články

Odborné články Mahuliena SOCHOROVÁ

primátori veľkých miest,....) Konzultácie s výborom sú povinné v nasledujúcich oblastiach: územná súdržnosť, hospodárska a sociálna politika, životné prostredie, klimatické zmeny. (Fiala – Pitrová, 2009).

Európsky hospodársky a sociálny výbor predstavuje most medzi inštitúciami EÚ a občianskou spoločnosťou. Jeho členovia sú predstaviteľmi rôznych hospodárskych a sociálnych oblastí občianskej spoločnosti: zástupcovia výrobcov, poľnohospodárov, mimovládnych organizácií, zamestnanci, živnostníci. Svoje názory obhajujú v politických diskusiách s Komisiou, Radou a Parlamentom. (Fiala – Pitrová, 2010, s. 367 – 368) Oblasti pôsobnosti výboru sú napríklad: vnútorný trh, ochrana spotrebiteľa, vzdelávanie, regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo. Inštitúcie EÚ sú povinné konzultovať návrhy noriem pred ich prijatím a výbor k nim vydáva svoje stanoviská. Členov výboru menujú vlády členských štátov.

Finančné prostriedky z európskych fondov sú dostupné všetkým členským štátom. Množstvo pridelených finančných prostriedkov závisí od rozvinutosti regiónu a od oblasti, do ktorej sú peniaze čerpané. Na dosiahnutie cieľov je potrebné disponovať finančnými prostriedkami. Povinnosťou každého členského štátu je prispievať určitou sumou do spoločného rozpočtu. Medzi ďalšie príjmy Európskej únie patria aj dovozné clá na výrobky z krajín mimo EÚ a pokuty od podnikov za neplnenie pravidiel EÚ. Krajiny EÚ sa dohadujú na objeme rozpočtu a jeho príjmovej stránke na niekoľko rokov dopredu. Na napĺňanie cieľov regionálnej politiky členských štátov, sú zriadené finančné fondy, z ktorých môžu čerpať za určitých podmienok peniaze na svoj rozvoj. Patria sem Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond (štrukturálne fondy) a Kohézny fond. Peniaze sa z týchto fondov čerpajú na základe vypracovaných a schválených projektov. Každý fond má špecifické oblasti podpory.

Európsky sociálny fond sa zameriava na investície do ľudských zdrojov, pomáha rozvíjať zamestnanosť, podnikanie a podporuje pracovné príležitosti a rekvalifikáciu pracovných síl v menej rozvinutých oblastiach, pomáha tiež riešiť situáciu nezamestnanosti mládeže.

Európsky fond regionálneho rozvoja má za cieľ podporovať projekty, ktoré znižujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Podporujú zvyšovanie životnej úrovne a hospodársku a sociálnu súdržnosť regiónov. Sú to oblasti ako napríklad inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora malých a stredných podnikov.

Európsky kohézny fond financuje veľké projekty v oblasti ekológie a dopravnej infraštruktúry. Tým upevňuje súdržnosť a solidaritu v rámci EÚ.

Primárne sa týka oblastí, kde DPH na obyvateľa je menšie ako 90 % priemeru EÚ.

3 ŠTRUKTÚRA REGIONÁLNEJ POLITIKY EÚ NA ÚROVNI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Regionálna politika je jednou z najdôležitejších politík EÚ a na jej ciele sa vyčleňuje až tretina celkového rozpočtu EÚ. Vytvorenie spoločnej regionálnej politiky ovplyvnil ekonomický rozmach po druhej svetovej vojne, ktorý priniesol aj vynárajúce sa disparity v rozvoji regiónov. Postupné prehlbovanie problémov zaostalých, menej rozvinutých, nerozvinutých regiónov a periférnych oblastí

272

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

vyvolali potrebu aktívnej spolupráce štátu na fungovaní regiónov prostredníctvom vhodnej regionálnej politiky. Svoje dôležité postavenie nadobudla regionálna politika najmä pri rozširovaní Európskej únie o nových členov. Ide predovšetkým o rozšírenie v roku 2004, kedy vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, vrátane Slovenskej republiky.

V literatúre a dokumentoch sa v súčasnosti môžeme stretnúť aj s pomenovaniami ako politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti alebo sa používa pojem kohézna politika. Tak ako v každom z členských štátov, aj na úrovni EÚ je hlavným cieľom regionálnej politiky snaha vyrovnávať regionálne rozdiely a zvyšovať konkurencieschopnosť jednotlivých regiónov Európskej únie. Zámerom EÚ je vytvoriť jeden hospodársky stabilný a fungujúci zväzok štátov, preto je veľmi dôležité, aby sa vytvorili podmienky na rovnomerný rozvoj územia členských štátov. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť, je zlepšenie ekonomického vývoja každej jednotlivej členskej krajiny. Vo svojej podstate predstavuje aktívnu činnosť zameranú na riadenie procesov ekonomického rozvoja v regiónoch. (Rýsová, 2009)

Princípy, ktorými sa uplatňuje regionálna politika EÚ sformuloval Stejskal a Kovarník nasledovné: • princíp solidarity – ekonomicky vyspelejšie krajiny podporujú menej vyspelé krajiny príspevkami do spoločného rozpočtu, • princíp subsidiarity – realizácia jednotlivých cieľov na čo najnižšej úrovni, • princíp koncentrácie – finančné prostriedky smerujú do regiónov, ktoré majú najväčšie problémy a kde je pravdepodobné, že budú čo najužitočnejšie využité vzhľadom na dopredu vymedzené ciele, • princíp partnerstva – spolupráca všetkých orgánov na všetkých úrovniach, ktoré rozhodujú o finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov, • princíp programovania – pomoc z fondov je poskytovaná na základe viacročných a viacodborových programov, ich spracovaním sú poverené vlády jednotlivých členských štátov, • princíp adicionality – prostriedky z rozpočtu EÚ majú len doplnkový charakter, výdavky členských štátov sa nesmú znižovať, • princíp monitorovania a vyhodnocovania – ide o priebežne sledovanie a vyhodnocovanie opatrní a efektivitu vynakladaných prostriedkov; pred schválením projektu sa hodnotí predpokladaný dopad projektu realizácia projektu a jeho skutočný prínos. (Stejskal – Kovarník, 2009)

Pojem región možno vnímať z geografického, ale aj administratívnosprávneho hľadiska. V súvislosti s rôznymi charakteristikami, vlastnosťami, funkciami a štruktúrami regiónov je zložité nájsť definíciu, ktorá by zahrňovala všetky tieto poznatky. Z pohľadu Európskej únie sa vníma tak, že prechádza špecifickými procesmi hierarchizácie, decentralizácie a regionalizácie, ktoré sú založené na prístupe top-down (zhora dolu). (Cabada a kol., 2009) Región v národnoštátnom kontexte združuje všetky priestorové javy, ktoré nemôžu byť pričlenené ani ku komunálnej, ani k centrálnej úrovni. (Miškovičová, 2005, s. 2) Je to územie s definovanými prvkami, v ktorom existuje špecifická funkčná a súvislá infraštruktúra a presadzuje sa spoločný záujem na rozvoji regiónu a na rozvoji životných podmienok.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

273

Mahuliena SOCHOROVÁ

Odborné články

Odborné články Mahuliena SOCHOROVÁ

(Skokan in Stejskal, Kovarník, 2009) Predstavuje určitý sociálny, hospodársky alebo politický územne vyčlenený systém – štruktúrovaný celok. Tieto štruktúry môžu byť politické, ekonomické a kultúrno-historické. V súčasnosti sa pri definovaní pojmu región dostáva do popredia najmä charakteristika daného územia, ktorá je vyčlenená za účelom politického a územno-správneho spravovania územia. Vytvára priestor pre občiansku participáciu, na tej úrovni, na ktorej dochádza k realizácii správy vecí verejných. (Rýsová, 2009) Región vo význame územných jednotiek má aj svoje vlastnosti, ako napríklad: ekonomická rozvinutosť, obyvateľstvo, prírodné bohatstvo. Podľa Zákona o podpore regionálneho rozvoja č. 539/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov je región územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. (Zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 539/2008, 2008) V tomto prípade pojem región zohráva dôležitú úlohu. „Praktická implementácia legislatívy EÚ je v mnohých oblastiach závislá na ochote a pripravenosti regiónov ju vykonávať.“ (Kratochvíl, 2008, s. 18)

Štátna úroveň

Zapracovanie cieľov EÚ záleží od systému ich usmerňovania na národnej úrovni. Tu sa prijímajú, spracovávajú a konkretizujú nariadenia a stratégie, ktoré sú realizované spoločne s EÚ. Slovenská republika zostavuje plán čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. Vopred prebiehajú rokovania s Európskou komisiou o operačných programoch a o výške finančných prostriedkov vyčlenených na príslušné programy. Tie sa dopĺňajú príspevkami zo štátneho rozpočtu. Takéto plánovanie sa robí na sedemročné obdobie. Dokument, ktorý sa vypracuje v súvislosti s týmito podmienkami sa nazýva Národný strategický referenčný rámec SR. Prvýkrát bol vypracovaný za obdobie rokov 2007-2013. Vláda ho schválila 6. decembra 2006 a Európska komisia dňa 17. augusta 2007. Bolo to prvýkrát, čo mohlo Slovensko využívať zdroje z fondov EÚ. V súčasnosti začalo ďalšie programovacie obdobie 2014 – 2020. Zatiaľ nie sú stanovené konkrétne podmienky pre všetky jednotlivé operačné programy. Tieto dokumenty taktiež nadväzujú na Stratégiu Európa 2020, ktorá je na národnej úrovni zapracovaná sa do Stratégie Európa 2020 pre SR. Komisia vo svojom návrhu rozhodla, že politika súdržnosti by mala zostať základným prvkom ďalšieho finančného balíka a zdôraznila jej kľúčovú úlohu v realizácii stratégie Európa 2020. Stratégia je zahrnutá aj v Národnom programe reforiem Slovenskej Republiky 2014.

Na štátnej úrovni sú za čerpanie finančných prostriedkov a koordináciu týchto cieľov zodpovedné príslušné ministerstvá. Majú v kompetencii zakladať ďalšie orgány, inštitúcie, pracoviská na výkon a na zabezpečenia všetkých činností v súvislosti s plánovaním projektov, ich realizáciou a kontrolou. Základné princípy, ciele a podmienky sú ustanovené v Zákone o podpore regionálneho rozvoja č. 539/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde sa ďalej upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce, koordináciu a realizáciu regionálneho rozvoja. (Zákon o podpore regionálneho rozvoja 539/2008, 2008)

274

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Samosprávne kraje

Problematika regionálnej politiky je prepojená s otázkou regionálneho rozvoja. Túto politiku v SR realizujú zástupcovia štátnych správ a samospráv.

Vypracovávajú rôzne programy, projekty na čerpanie štrukturálnych fondov. Vláda schvaľuje rôzne dokumenty rozvoja regiónov, plánovacie dokumenty v oblasti regionálnej politiky, rámcové podmienky regionálneho rozvoja. Treba poznamenať, že práve regionálne a miestne samosprávy v súvislosti s procesom decentralizácie verejnej správy majú mnohé kompetencie v oblasti zabezpečenia regionálneho rastu a rozvoja. Práve na nižších hierarchických úrovniach dochádza k praktickej implementácii konkrétnej rozvojovej stratégie v určitom regionálnom prostredí.

(Rýsová, 2009)

V oblasti regionálneho rozvoja samosprávny kraj spolupracuje s príslušnými ministerstvami (najmä MVRR, MP SR) a koordinuje aktivity na území kraja. Pripravuje kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, riadi prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v kraji. Často sú tieto odbory integrované aj s cestovným ruchom a územným plánovaním. Vznikajú odbory regionálneho rozvoja pri úradoch samosprávnych krajov a komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja. (Regionálna politika v SR, 2010)

Obec

Čo sa týka zabezpečenia rozvoja jednotlivých obcí, musia byť aj na lokálnej úrovni vypracované dokumenty, na základe ktorých sa následne realizujú konkrétne kroky. Obce vypracovávajú program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Takto obec plní jeden zo základných princípov regionálnej politiky (konkrétne princíp programovania). Tento program dáva odpoveď na otázku regionálneho rozvoja v obciach alebo mestách. Nasledovný postup tvorenia tohto dokumentu si zadefinujeme na príklade Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Nové Sady (okres Nitra).

Priamo v tomto dokumente obce Nové Sady je naznačené na aké všetky podklady a dokumenty musí tento program nadviazať, aby bol plán vypracovávaný.

Sú to: Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013, Regionálny operačný program, Program rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2003 – 2013, Rozvojový plán NUTS II Západné Slovensko 2007 – 2013, Existujúce koncepčné materiály obce, námety od občanov získané z dotazníkového prieskumu, Výsledky auditu zdrojov Občianskeho združenia Mikroregión RADOŠINKA. Ďalej sa k tomu môžu priraďovať aj štatistické informácie, správy, hodnotenia z nasledovných organizácií: Štatistický úrad SR, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny SR, Obecný úrad Nové Sady. Tu je vidieť, že je potreba získať, spracovať a vyhodnotiť množstvo informácií.

Zadefinované sú tu spôsoby financovania cieľov stanovených v programe, napríklad: prostriedky štátneho rozpočtu, prostriedky štátnych fondov, prostriedky rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja, prostriedky rozpočtu obce Nové Sady, Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

275

Mahuliena SOCHOROVÁ

Odborné články

Odborné články Mahuliena SOCHOROVÁ

prostriedky fyzických osôb, prostriedky iných právnických osôb, úvery, príspevky medzinárodných organizácií. Doplnkovým zdrojom zabezpečenia finančnej podpory regionálneho rozvoja môžu byť prostriedky z fondov Európskej únie.

Pri programoch rozvoja obce sa môžeme stretnúť s tým, že aj obce sú zadeľované do rôznych skupín podľa ich stupňa rozvoja, konkrétne Nové Sady sú začlenené v tzv. kohéznom póle rastu. Obce, ktoré sú zaradené do kohézneho pólu rastu, môžu na svoje rozvojové projekty získať finančnú podporu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Základnou funkciou pólu rastu je zabezpečiť komplexnú základnú vybavenosť pre obyvateľov obce. V Kohéznom póle rastu sú tie obce, pri ktorých je najlepší predpoklad vyššej efektívnosti využitia finančných prostriedkov vložených do rozvoja lokálnej infraštruktúry v dlhodobejších časových horizontoch. Ide o obce, ktoré už majú vybudovanú, resp. čiastočne vybudovanú základnú občiansku infraštruktúru a majú predpoklad jej ďalšieho rozvoja. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Nové Sady, 2006)

NUTS - nomenklatúra územných štatistických jednotiek

Na to, aby sa dali porovnávať územia Európskej únie, ale aj únia ako celok, treba mať vytvorený systém spracovania regionálnych štatistických údajov.

Tieto údaje sa získavajú zo štatistických úradov jednotlivých členských krajín a slúžia na analytické účely. Súhrn takýchto informácií predstavuje systém NUTS (z francúzskeho Nomenclature des Unités Territoriales Statististiques). Tento systém berie do úvahy všetky územno-správne úrovne daného členského štátu.

V slovenských podmienkach je to: úroveň štátu, oblastí, krajov, okresov a samotných obcí a miest. Týmto spôsobom sa napríklad sleduje miera nezamestnanosti v regiónoch, populačné údaje, regionálny hrubý domáci produkt. Získané údaje slúžia pre orgány Európskej únie na to, aby vedeli v akých oblastiach majú pomoc územiam nasmerovať a do akej miery je vhodná a potrebná. V rámci regionálnej politiky tieto jednotky predstavujú základný územný rámec pre posudzovanie a hodnotenie podpory zo štrukturálnych fondov.

Podľa predpisu č. 438/2004 Z. z. Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek. Máme klasifikovanú regionálnu a lokálnu úroveň. Do regionálnej patrí NUTS 1 – tvorí ju celé územie SR, NUTS 2 – tam patri oblasti: a) Bratislavský kraj – oblasť je vymedzená územím Bratislavského kraja, b) Západné Slovensko – oblasť je vymedzená územím Trnavského kraja, Trenčianskeho kraja a Nitrianskeho kraja, c) Stredné Slovensko – oblasť je vymedzená územím Žilinského kraja a Banskobystrického kraja, d) Východné Slovensko – oblasť je vymedzená územím Prešovského kraja a Košického kraja. NUTS 3 predstavuje 8 krajov SR. Lokálnu úroveň zahŕňa NUTS 4, kde sa zaraďujú okresy SR a NUTS 5, kde sú zaradené obce SR. (Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek 438/2004, 2004)

276

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

4 ZÁVER

Cieľom príspevku bola analýza fungovania regionálnej politiky EÚ na jednotlivých úrovniach, jej vplyv na rozvoj regiónov v jednotlivých členských krajinách, v tomto prípade na jej aplikovanie v regiónoch SR na všetkých úrovniach územnej samosprávy. V rámci jeho štruktúry sme poukázali na vypracovávanie stratégií a dokumentov, na zložitosť procesu implementácie, na potrebu a dôležitosť vzájomnej spolupráce, na význam vzájomnej informovanosti, spätnej väzby v celom procese od najvyšších inštitúcií EÚ až po lokálnu úroveň každého členského štátu.

Konečným cieľom celého procesu bolo zvýšenie životnej úrovne predovšetkým málo rozvinutých oblastí a periférie. To znamená, aby všetka práca a snaženie vynaložené na tvorbu stratégií, programov a príslušných dokumentov a následne ich aplikácia v praxi priniesli očakávané výsledky, ako sú hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako to deklarujú základné dokumenty EÚ.

POUŽITÁ LITERATÚRA

CABADA, L. a kol. 2009. Evropa regionů. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. 223 s. ISBN 978-80-7380-163-2 FIALA, P. – PITROVÁ, M. 2009. Evropská unie. Brno: CDK, 2009. 803 s. ISBN 978-80-7325-223-6 Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únii, 2012. [online]. Úradný vestník Európskej únie, 2012. 407 s. [cit. 1.

12.02014 ] Dostupné na internete: https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_ lisbon_treaty.pdf ISSN 1977-1037 KRATOCHVÍL, P. 2008. Teorie evropské integrace. Praha: Portál, 2008. 219 s.

ISBN 978-80-7367-467-0 MIŠKOVIČOVÁ, D. 2005. Regionálna politika Európskej únie. Jej opodstatnenosť a výzvy pre nové programovacie obdobie. [online]. Slovenská politologická revue, 2005. 12 s. [cit. 25. 11.02014 ] Dostupné na internete: http://spr.fsv.ucm. sk/archiv/2005/2/miskovicova.pdf Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Nové Sady 2006. [online].

Obec Nové Sady, 2006. [cit. 29. 11. 2014 ] Dostupné na internete: http://www. novesady.sk/index.php/sk/samosprava/dokumentyRegionálna politika v SR. 2010. [online]. 2010. In: Euractive.sk [cit. 28. 11.02014 ] Dostupné na internete: http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_ liniek/regionalna-politika-v-sr RÝSOVÁ, L. 2009. Regióny, regionálny rozvoj, regionálna politika a dosahovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Európskej únie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 193 s. ISBN 978-80-8083-875-1 SIMON, M. – SLAŠŤAN, M. 2012. Právo Európskej únie. Bratislava: EUROIURIS – Európske právne centrum, o. z., 2012. 1232 s. ISBN 978-80-89406-12-8 STEJSKAL, J. – KOVARNÍK, J. 2009. Regionální politika a její nástroje. Praha.

Portál, 2009. 216 s. ISBN 978-80-7367-588-2 Ústava Slovenskej republiky, 1992. [online]. Ministerstvo vnútra Slovenskej Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

277

Mahuliena SOCHOROVÁ

Odborné články

Odborné články Mahuliena SOCHOROVÁ

republiky, 1992.50 s. [cit. 4. 12. 2014 ] Dostupné na internete: http://www.minv. sk/?ustavaSR_ustavne_zakony Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek 438/2004, 2004) . [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2004. [cit. 22. 11. 2014] Dostupné na internete: http:// jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1. asp?kotva=k1&skupina=1 Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, 2008. [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 2008. [cit. 4. 12. 2014 ] Dostupné na internete: http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1. asp?kotva=k1&skupina=1

278

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

•Recenzie MAREŠ, M. – VÝBORNÝ, Š.: Militantní demokracie ve střední Evropě Brno, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2013, 249 s.

ISBN 978-80-7325-326-4

Je demokracia zraniteľná, je v nebezpečenstve? Kto ju ohrozuje? Autoritárski zmýšľajúci jednotlivci, rozpoznané i práve sa formujúce extrémistické politické subjekty? Je potrebné odrážať útoky na „našu“ demokraciu? A ako?

Keďže sa nesystémoví hráči neustále snažia zmeniť spoločenské usporiadanie, tieto (pre povahu demokracie ústredné) otázky neprestávajú rezonovať spoločnosťou ani politickou komunitou.

Autori monografie neskrývali svoje ambície. V komplexne zostavenej porovnávacej štúdii sa usilovali o vyplnenie doterajšej medzery v širšom poznaní povahy militantnej formy ochrany demokracie v stredoeurópskom regióne.

Vypracovali prínosné prípadové štúdie k otázke povahy militantnej demokracie v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, ale aj v Nemecku a Rakúsku.

V prvom rade ku konceptu nosného pojmu, tj. militantnej demokracie.

Autori upozorňujú, že k ochrane demokracie vedú v zásade dve cesty, a to cesta militantná (cieľom je zničiť hrozbu extrémizmu) a cesta imunizačná (posilnenie demokracie). S odkazom na Karla Loewensteina potom vo svojej práci operujú s konceptom militantnej demokracie ako s demokraciou, „která vystupuje ofenzivně pomocí právních, mocenských a diskurzivních nástrojů proti svým ideovým nepřátelům uvnitř systému, a to ještě předtím, než tito nepřátelé iniciují naplnění hlavních hrozeb, které z jejich existence vyplývají, především závažného narušení stability režimu, či jeho zničení“ (pozn. zvýraznené recenzentom). V teoretickej časti pojednávajú nielen o stavebných prvkoch a formách militantnej demokracie, ale aj o možných nástrojoch a stratégiách, ktoré demokratické režimy využívajú v boji proti politickému extrémizmu.

Autori preskúmali povahu militantnej demokracie v každom z vyššie uvedených štátov jednotlivo. Najprv heslovito načrtávajú ochranu demokracie z perspektívy historicko-politického vývoja a taktiež opisujú míľniky obrany demokracie zakotvené v ústavnom práve každého skúmaného štátu. Ďalej zoznamujú čitateľov s dvomi druhmi aktérov – jednak tými, ktorí demokratický rámec konkrétneho štátu obraňujú a kontextuálne taktiež tými, ktorí ho ohrozujú.

Po takomto obligatórnom predstavení podmienok a dominantných aktérov Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

279

Recenzie militantnej demokracie sa v každom skúmanom štáte postupne zaoberajú jednotlivými nástrojmi militantnej demokracie. Na tieto autori nahliadajú ľudskoprávnou optikou, pretože každý z nich do istej miery ohraničuje a limituje ľudské práva určitých jednotlivcov, sociálnych skupín, či politických hnutí. Radradom vykresľujú charakter a) obmedzení slobody prejavu, b) limity slobody združovať sa a c) slobody zhromažďovať sa, d) kvalitu lustračných opatrení a konečne d) povahu trestného práva upravujúceho nenávistne motivovanú kriminalitu.

Kapitoly o každom skúmanom štáte uzatvárajú stručnou charakteristikou lokálnych diskusií a spoločenského diškurzu v danom štáte.

Empirická časť rukopisu prináša celý rad dôležitých dát o povahe nástrojov, ktorými sa demokracia v stredoeurópskych štátoch bráni proti útokom zo strany jej systémových oponentov. Prezentované dáta sú prekladané výstižnými poznámkami a odkazmi na doteraz riešené dôležité právne, ale taktiež spoločensko-politické kauzy; napr. z profilovanejších slovenských káuz je to trestné stíhanie Mariana Kotlebu za verejné prednesenie hesla „Na stráž“, trest pre páchateľa za prednes 14 slov Davida Edena Lanea, odmietnutie registrácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, rozpustenie politickej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana v roku 2008, či združenia Harmónia – Autonómne hnutie, predčasné a donucovacími prostriedkami vynútené ukončenie zhromaždenia v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, vražda Daniela Tupého v roku 2005 alebo kauza strelca z Hurbanova, ktorý v roku 2012 zastrelil troch Rómov a ďalších dvoch zranil. Niektorým z prezentovaných informácií dokonca nevenovali dostatočnú pozornosť ani médiá a určite bolo zložité sa k nim cez verejné i neverejné dátové zdroje dostať.

Tresty boli na Slovensku vymerané i za tzv. pravičiarsky streetart (zobrazovanie ultrapravicových symbolov), symboly vytetované na tele páchateľa, poničenie hrobového miesta alebo iné protidemokraticky ladené verbálne prejavy. Slovenské súdy doteraz udelili tresty za výrobu, rozširovanie a prechovávanie materiálov určených k propagácii extrémizmu, pričom okrem držby extrémistických plagátov či tričiek považovali za trestné i prechovávanie niektorých hudobných nahrávok alebo vyjadrovanie myšlienok a šírenie materiálov zasahujúcich jadro demokratického usporiadania prostredníctvom internetu.

Táto odborná publikácia je vzhľadom k jej obsahu určená hlavne akademikom a študentom, ale svoje využitie nájde i vo verejnej správe či v neziskovom sektore.

Neznamená to však, že by obsah knihy nemohol byť prínosný pre človeka, ktorý sa bežne o extrémizmus a jeho odstraňovanie nezaujíma.

Neoddeliteľnou súčasťou správnej recenzie je okrem opevnej chvály aj kritika. Po dočítaní celej monografie si síce každý čitateľ spraví obraz o tom, ako jednotlivé demokratické režimy oponujú nesystémovým politickým hráčom, ale v texte zrejme nenájde jasné prepojenie inak kvalitne spracovaného teoretického konceptu militantnej demokracie a jeho faktického využitia v praxi.

Autori totiž nedostatočne previazali zistené dáta ohľadne militantnej demokracie v stredoeurópskom regióne s nuansami konceptu uvedenými v úvode knihy. I preto je po prečítaní tejto štúdie ťažké odpovedať na otázku, aká je vlastne (holisticky nazerané) povaha militantnej demokracie v Českej republike, na Slovensku, atď.

S tým súvisí ďalšia vec, a to, že čitateľ bude v knihe len ťažko hľadať odlišnosti 280

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Recenzie a deliace línie medzi skutočným zakotvením stratégií a nástrojov militantnej demokracie v jednotlivých štátoch. V závere knihy autori túto chybu naprávajú.

Keďže však v knihe chceli porovnávať akčnosť, tolerantnosť, atp. militantnej demokracie vo vybraných stredoeurópskych štátoch, určite mohli viac priestoru venovať práve takejto komparácii.

Kniha je bohatým inšpiratívnym zdrojom pre ďalšie akademické skúmanie.

Táto publikácia nielenže dáva študentom politológie, bezpečnostných štúdií, sociológie, či právnej vedy vietor do plachiet v ich úsilí o diplomové výskumy, ale je taktiež hodnotným zdrojom dát o militantnej demokracii v širšom stredoeurópskom kontexte. Detailné vlastnosti stratégií a nástrojov militantnej demokracie, budú s odkazom na túto publikáciu, treba naďalej odhaľovať prostredníctvom empiricky orientovaného kvalitatívneho výskumu, tj. etnologického bádania, zúčastnených pozorovaní či rozhovorov, ale taktiež následne testovať hypotézy o predpokladanej povahe a atribútoch militantnej demokracie pomocou kvantitatívnej metodológie.

Bolo by zaujímavé zistiť, ktoré minulé a súčasné faktory najzásadnejšie ovplyvňujú charakter boja demokracie proti svojim nepriateľom a prečo kvalita a intenzita používaných nástrojov militantnej demokracie variuje i v štátoch s obdobnou históriou. Za zmienku taktiež stojí možnosť dôkladne skúmať to, ako sa k jednotlivým nástrojom určeným k obrane demokracie stavia miestna spoločnosť, aké emócie v populácii vyvoláva použitie týchto nástrojov pri protiútokoch na nesystémových hráčov a konečne to, ako veľmi rozdeľuje nasadenie obranných zbraní demokracie proti extrémistom spoločnosť na hodnotové frakcie.

Martin BOBÁK

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

281

Recenzie

FIALA, Vlastimil: Vliv politických aktérů na fungování veřejné správy a veřejné politiky Olomouc, Periplum, družstvo nakladatelů, 2013, 189 s.

ISBN 978- 80-86624-58-7

Doc. PhDr. Vlastimil Fiala, CSc. je autorom monografie s názvom „Vplyv politických aktérov na fungovanie verejnej správy a verejnej politiky“, ktorá vznikla ako výsledok realizácie projektu „Modernizácia postupov verejnej politiky a správy v Českej republike a v krajinách Európskej únie“. Uvedený projekt podporilo svojimi finančnými prostriedkami Ministerstvo školstva, telovýchovy a športu Českej republiky a dielo samotné vydala Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, ktorá spolupracovala s nakladateľstvom Periplum.

Autor monografie V. Fiala správne vníma premeny politického systému v Českej republike, ku ktorým došlo od roku 1989 až do súčasnosti. Nový politický režim, ktorý nahradil pôvodné komunistické zriadenie, opustil inštitucionálne zabezpečovanie starého režimu a vydal sa na cestu rozsiahlej transformácie.

Základom premeny sa stala tvorba novej verejnej správy, ktorá predstavuje jednu z najrelevantnejších oblastí pre správne a efektívne fungovanie nielen samostatnej Českej republiky, ale aj štátov na celom svete. Počas modernizácie systému verejnej správy dochádzalo už počas minulosti k jej ovplyvňovaniu zo strany rozličných politických, ale aj nepolitických aktérov. Najčastejšími aktérmi sú politické strany, ktoré sa snažia dosiahnuť čo možno najväčší možný vplyv na tvorbu a fungovanie verejnej správy a verejnej politiky. Politické sily, ktoré sa aktuálne nachádzajú pri výkone moci, predstavujú rozhodujúcich aktérov disponujúcich najdôležitejšími právomocami a kompetenciami v štáte, čo im v konečnom dôsledku umožňuje neustále zasahovať do procesov premeny a modernizácie verejnej správy.

Autor sa v monografii zaoberá práve problematikou vplyvu a úlohami politických aktérov v procesoch premien verejnej správy a verejnej politiky. pozoruje posilňovanie pozícií predovšetkým miestnych politických síl, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v procesoch riešenia konkrétnych problémov.

V. Fiala ako svoju základnú záujmovú oblasť v monografii definuje práve úlohu rôznych politických aktérov na tvorbu a modernizáciu verejnej správy a verejnej politiky od miestnej až po celoštátnu úroveň.

Autor považoval za potrebné v samotnom úvode odlíšiť dva základné pojmy, ktoré sa najčastejšie spájajú s témou verejnej správy a verejnej politiky.

Prvým pojmom je anglický výraz „public administration“ a druhým výrazom, taktiež využitým z angličtiny je „public management“. Po uvedení a ujasnení charakteristík týchto dvoch, pre autora základných pojmov, nasledujú teórie 282

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Recenzie z rozličných spoločenských vied, ktoré sú užitočné pri samotnom skúmaní verejnej správy predovšetkým v spojitosti s „public administration“.

Prvá kapitola monografie je teoretickým vymedzením problematiky verejnej politiky a verejnej správy, a z pohľadu svojej štruktúry obsahuje rozpracovanie teórie inštitucionalizmu s hlavným zameraním na nový inštitucionalizmus. Autor ponúka historický vývoj nového inštitucionalizmu a jeho základné typy, ktoré predstavujú racionalistický, historický a sociologický inštitucionalizmus. Pokračovanie kapitoly objasňuje viacúrovňové vládnutie a sociálny konštruktivizmus, ktorý nadväzuje na základný typ sociologického inštitucionalizmu. Nový inštitucionalizmus bližšie rozpracovaný predovšetkým americkými politológmi zaujíma miesto najmä z významu inštitúcií v procesoch prijímania rozhodnutí.

V. Fiala využíva predovšetkým definície a charakteristiky autorov, ktorí vo svojich prácach zvýrazňovali miesto inštitúcií ako B. Rosamond, W. W. Powel alebo P. DiMaggio. Na presadzovanie pojmu nový inštitucionalizmus majú podľa autora najväčšiu zásluhu J. March a J. Olsen, ktorí sa už na začiatku 80. rokov 20. storočí vyjadrili kriticky k odmietaniu výskumu inštitúcií ako jedného z hlavných smerov politologického bádania. Problematika nového inštitucionalizmu otvára dve základné otázky, prostredníctvom ktorých ho je možné odlíšiť od inštitucionalizmu starého. Autor nachádza rozdiel medzi prístupmi E. B. Haasa a britskej odborníčky na nový inštitucionalizmus Vivien Lowndesovou, v prípade stanovenia presných hraníc medzi starým a novým inštitucionalizmom. Na skúmanie základných typov nového inštitucionalizmu autor využíva teoretický prístup P. A. Halla a R. C. R. Taylorovej. Jeho výber je zdôvodnený flexibilnosťou, prehľadnosťou, logickosťou ich konceptu a využívanie uvedenej teórie ako najviac citovanú.

Ostaté teoretické prístupy sú reprezentované predstaviteľmi K. Amstrongom a S. Bulmerovou, G. Petersom a Junkom Kataom. Zvláštna pozornos autor venuje hlbšiemu analyzovaniu sociologického konštruktivizmu v samostatnej podkapitole.

Zdôvodnenie tohto rozhodnutia je podľa autora fakt prekrývania sa sociálneho inštitucionalizmu a sociálneho konštruktivizmu. Pri jednotlivých základných typoch inštitucionalimu V. Fiala uvádza základné charakteristiky prostredníctvom, ktorých následne reflektuje na vzájomné odlišnosti. Z pohľadu historického inštitucionalizmu, autor definuje základné metodologické nedostatky v podobe prevládajúcej naratívnosti, neschopnosti vysvetliť nakoľko sú dané inštitúcie významnejšie ako iné alebo prečo sa inštitúcie menia v priebehu času. Sociologický inštitucionalizmus je tematicky zaradený skôr k sociálnemu konštruktivizmu a preto mu je venovaná l samostatná kapitola. V. Fiala ako hlavný význam nového inštitucionalizmu určuje predovšetkým interakciu medzi inštitúciami a jednotlivcami.

Viacúrovňové vládnutie a jeho koncepcie z pohľadu historického vývoja autor nachádza v rámci výskumu európskeho integračného procesu. Ako prvých predstaviteľov, ktorí sa zaoberali uvedenou problematikou určil L. Lindberga, S. Scheingolda a D. Puchala. Niektoré myšlienky spojené s viacúrovňoví vládnutím V. Fiala nachádza aj u E. Haasa. Terminologické vyjadrenie viacúrovňového vládnutia je najviac spojené s pojmami ako viacvrstvové vládnutie, viacúrovňové vládnutie, vládnutie na základe sietí, konzorcium alebo kondomínium. Teória Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

283

Recenzie federalizmu podľa autora zavádza ďalšie pojmy spojené s viacúrovňovým vládnutím ako mnohopočetné kompetencie, viacúrovňové vlády alebo vládnutie, viackoncentrované vládnutie, decentralizácia, súťažiace kompetencie, prípadne funkčné a prekrývajúce sa kompetencie. Základnou charakteristikou, ktorú nachádza V. Fiala je spoločné využívanie všetkých teoretických prístupov termínu viacúrovňové vládnutie. Významnou kategóriou je pre neho prístup tzv. viacúrovňového vládnutia, ktorú považuje za základ pri ďalšom skúmaní z pohľadu inštitúcií a vzťahu s verejnou správou a verejnou politikou. Charakteristika viacúrovňového vládnutia je zastúpená definíciami významných predstaviteľov G. Marksom, L. Hooghsom a K. Blankom. Pri každom z autorov sú určené základné charakteristické rysy. Typológie viacúrovňového vládnutia sú reprezentované v monografii G. Marksom a L. Hooghsom, ktorí ako základné kritérium určili kompetencie. Obaja predstavitelia spoločné vytvorili tri verzie typológie viacúrovňového vládnutia, ktoré V. Fiala vo svojej práci využíva a objasňuje základné rozdiely v priebehu ich vývoja od roku 2001, kedy bol prezentovaný prvý typ až po rok 2004, keď prezentovali poslednú verziu. Po odlíšení jednotlivých rozdielov autor zaujíma kritický postoj najmä z pohľadu využiteľnosti uvedenej typológie viacúrovňového vládnutia na charakter vládnutia v priestore EU. Podľa názoru V. Fialu by typológia mala obsahovať pôvodné štyri kritériá a k dvom základným typom, by bolo potrebné priradiť ešte jeden, ktorý by bol symbiózou medzi prvým a druhým typom.

Sociálny konštruktivizmus je v práci objasnený prostredníctvom svojej základnej podstaty, ktorou je presvedčenie miesta ľudskej interakcie v procese tvorby sociálno-politického sveta. Autor vo všeobecnosti konštatuje, že konštruktivizmus predstavuje spôsob akým je vytváraný materiálny svet. V odbornej literatúre nachádza a rozlišuje dve základné filozofické roviny objasňovania sociálneho konštruktivizmu, realizmus a idealizmus. V. Fiala zdôrazňuje význam smeru v teórií medzinárodných vzťahov a aj európskych integračných procesov. Autor túto teóriu odmieta ako základnú teóriu európskej integrácie. Historický vývoj konštruktivizmu začína na konci 80tych rokov minulého storočia a prechádza niekoľkými etapami vývoja. Jednotlivé generácie vychádzali z prác autorov, ktorí pôsobili v určených obdobiach. Základné typy sociálneho konštruktivizmu sú podľa V. Fialu charakteristické svojou teoretickou roztrieštenosťou. Na jednej strane slabý konštruktivizmus vychádza z teórie racionálnej voľby, na druhej strane reflektivistický konštruktivizmus zdôrazňuje objektívnu realitu. Autor uvádza štyri základné charakteristiky konštruktivizmu predstaviteľa E. Adlera, ktoré rozširuje o koncepty J. T. Checkela alebo J. G. Ruggieho. Záver kapitoly predstavuje E. B. Haas a jeho komparácia neofunkcionalizmu a troch základných typov konštruktivizmu.

Druhá kapitola, problematika politických aktérov vo verejnej správe, vo svojom úvode objasňuje pojem a kľúčových politických aktérov. Autor objasňuje rozdiel v chápaní pojmu politického aktéra v politických a právnych vedách. Zdôrazňuje skúmanie súčasnej politickej vedy a jej zameranie predovšetkým na verejných politických aktérov, súkromní politickí aktéri sa do popredia záujmu dostávajú len zriedkavo. Štruktúra kapitoly postupne podrobnejšie rozvádza základné typológie, vymedzenie verejných a súkromných aktérov a ukončenie predstavovala prípadová 284

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Recenzie štúdia z Holandska o úlohe politických aktérov v procese decentralizácie. Vymedzenie verejných politických aktérov V. Fialom predstavuje predovšetkým chápanie cez politické strany. Politické strany ponúkajú svojich volených zástupcov. V tejto časti autor poukazuje na rozdielnosť v moderných západoeurópskych demokraciách a krajinách s nižšou politickou kultúrou pri obsadzovaní profesionálnych pracovných pozícií vo verejnej správe, kde dochádza po každých voľbách k zásadným zmenám.

Súkromný politickí aktéri sú podľa V. Fialu reprezentovaní najmä záujmovými skupinami. Narastajúci úlohu zdôrazňuje v prípade nových fenoménov vo verejnej správe ako sú internet a sociálne siete. Ďalším súkromnými aktérmi sú správne chápaní z radov cirkví, rôznych náboženských siekt, odborov, zväzov a mnohých iných. Ako zvláštnu kategóriu označuje kriminálne skupiny, ktorých úloha spočíva najmä v ovplyvňovaní verejných politických aktérov. Uvedený prehľad verejných a súkromných aktérov dopĺňa o veľké množstvo rôznych faktorov, ktoré vstupujú do rozhodovania u oboch skupín. Zostávajúci obsah druhej kapitoly predstavuje prípadová štúdia z prostredia Holandska a jeho procesu decentralizácie. Autor časť rozčlenil okrem úvodu do ďalších troch častí, v ktorých popisuje a skúma politické strany na úrovni provincií a obcí, lobbing politických aktérov pri menovaní starostov a proces decentralizácie, a úlohu politických aktérov v podmienkach Holandska.

Hlavné zameranie sa, predstavuje predovšetkým analýza vývoja rozdelenia voličov v obecných zhromaždeniach a zdôraznenie dôležitej témy holandských politológov pri potvrdzovaní alebo vyvracaní hypotézy, ktorá hovorí, že ministri vnútra podporujú pri menovaní starostov viac kandidátov vlastných politických strán ako ostatných. Uvedená hypotéza našla uplatnenie len pre liberálnu stranu v Holandsku. Autor v závere kapitoly zdôraznil úlohy dvoch významných zákonov v histórií Holandska, provinčného aktu z roku 1850, municipálneho aktu z roku 1851 a fakt, že na lokálnej úrovni v Holandsku bežne pôsobia odlišní politickí aktéri ako na celonárodnej úrovni. Tento aspekt prirovnáva aj ku Českej republike.

Záverečná kapitola popisuje vo svojom obsahu vývoj českej verejnej správy s krátkym ohľadom pred rokom 1989 až po súčasnosť, miesto politických aktérov v procese modernizácie českej verejnej správy, viacúrovňovú verejnú správu, procesom tvorby verejnej správy, klientskú a účelovú verejnú správu. Historický vývoj českej verejnej správy zahŕňa predovšetkým deskripciu relevantných udalostí, resp. uskutočnených reforiem s uvedením hlavných riešených problémov.

Skutočnou reformou autor nazýva až obdobie po roku 1997 s rozdelením do troch fáz modernizácie verejnej správy. Politickí aktéri, ktorí vstupujú do procesu modernizácie verejnej správy majú charakter byrokracie ako hybnej sily. Štúdia sa zamerala predovšetkým na základné organizačné modely výstavy verejnej správy, kde sa ako kľúčové kritérium uvádza spôsob riadenia daného systému. Spôsob rozhodovania v štáte predstavuje základný princíp pre tvorbu viacúrovňovej verejnej správy. Autor sa snaží poukázať na hlavné rozdiely medzi centralizovaným a decentralizovaným typom riadenia v štáte. Hlavným problém v rámci viacúrovňovej štátnej správy V. Fiala uvádza proces prenášania kompetencií na nižšie úrovne, spôsob ich rozdelenia a ich finančné zabezpečenie. V procese tvorby verejnej správy predstavujú zvláštnu kategóriu organizácie vo forme odborov alebo špecializovaných jednotiek. Využíva príklad Veľkej Británie ako formu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

285

Recenzie profesionálnej britskej administratívy. Švédsko a jej základné funkcie verejnej správy slúžia ku komparácií s ďalšími krajinami EÚ. Tvorba špecifickej politiky pre určité skupiny klientov využívajú príklad pomoci rómskej vrstve obyvateľstva.

Riziko pri tomto type organizácií verejnej správy autor vidí v ich čiastočnom alebo úplnom stotožnení sa s potrebami klientských skupín. Predposledná časť kapitoly vymedzuje samotnú podstatu vzniku inštitúcií, aké príčiny alebo ciele sleduje tvorba určitých inštitúcií. V tomto zmysle V. Fiala kladie základnú otázku odkiaľ sa inštitúcie vôbec berú a či sú výsledkom politického rozhodnutia alebo nie. Záver kapitoly uvádza hlavné typy politických aktérov na obecnej, mikroregionálnej a regionálnej úrovni. Autor zdôrazňuje záujem politických vied, ktorý pri výskume verejnej správy by mal byť zameraný na správanie inštitúcií pôsobiacich v tomto prostredí, čo by mohlo posunúť skúmanie na novú úroveň.

Pri celkovom spätnom pohľade na monografiu V. Fialu je možné vymedziť niekoľko pozitívnych prínosov, ale aj nedostatkov. Teoretický výklad poskytuje vhodný rámec pred praktickým aplikovaním na územie Českej republiky.

Pri otázke typov nového inštitucionalizmu sa autor rozhodol uviesť len tie základné, bez komparácie s ostatnými uvedenými autormi, čím by ich bolo možné odlíšiť a následne uviesť špecifické rozdiely v chápaní jednotlivých základných typov nových inštitúcií. Je možné súhlasiť s tvrdením o modernizácií verejnej správy ako o globálnej problematike, ktorú zasahuje každú spoločnosť. Podobne pri aktívnom vstupovaní na všetkých úrovniach vládnutia sú práve politickí aktéri, ktorí disponujú kompetenciami a právomocami hlavnou hybnou silou.

Ako nedostatok v práci, resp. priestor pre ďalší výskum je možnosť rozšírenia výskumu vplyvu politických aktérov na fungovanie verejnej správy a verejnej politiky aj mimo Českej republiky. Predovšetkým z dôvodu spoločného historického vývoja a podobného politického systému pred rokom 1989 s krajinami V4, resp. bývalých postsovietskych krajín. Vhodným predmetom záujmu by mohol byť predovšetkým výskum krajín v regióne V4, popr. rozšírenia aj o ďalšie krajiny.

Michal GARAJ

286

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

•Autori čísla Mgr. Bc. Martin BOBÁK Katedra ústavního práva a politologie, Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, e-mail: martin.bobak@mail.muni.cz Mgr. Jaroslav FABOK Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: fabok.jaro@gmail.com Mgr. Michal GARAJ Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: michal.garaj@pobox.sk Ing. Soňa JIRÁSKOVÁ, PhD. Katedra manažmentu, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika, Demänová 393, 031 01 Liptovský Mikuláš, e-mail: sona.jiraskova@aos.sk Ing. Oldřich KNAIFL, CSc. Institut zdravotních a sociálních služeb, International ART CAMPUS Prague, Na Pankráci 420/54, 140 00 Praha 4 – Nusle, e-mail: oldrich.knaifl@art-campus.cz PhDr. Michal LUKÁČ, PhD. Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: michal.lukac@ucm.sk Ing. David MAREŠ, M.B.A., Ph.D. Katedra financí a ekonomie, Bankovní institut vysoká škola a.s., Nárožní 2600/9 158 00 Praha 5, e-mail: dmares@bivs.cz doc. RNDr. Jaroslava PAVELKOVÁ, CSc. Katedra sociálnych služieb a poradenstva, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: jaryk@post.cz Mgr. Mahuliena SOCHOROVÁ Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: m.sochorova.m@gmail.com prof. Ing. Dušan ŠIMO, CSc. Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: dusan.simo@ucm.sk Ing. Ľubica TRNKOVÁ Katedra politológie a európskych štúdií, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, e-mail: lubica.trnkova@ucm.sk

Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration Ročník I. 4/2014 Toto číslo vyšlo v mesiaci december 2014

Vydáva: Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci so

Slovenskou spoločnosťou pre verejnú správu pri SAV Šéfredaktor PhDr. Peter Horváth, PhD. Redakčná rada prof. Ing. Václav Vybíhal, CSc. doc. RNDr. Jíří Ježek, PhD. doc. Saulius Pivoras, PhD. doc. Mgr. Ing. Ladislav Mura, PhD. PhDr. Peter Horváth, PhD. Radosław Kubicki, PhD. Výkonný redaktor PhDr. Ján Machyniak Grafická úprava PhDr. Michal Imrovič časopis vychádza 4x ročne Evidenčné čislo: 4926/14 Adresa redakcie: Fakulta sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava IČO: 360 789 13 Cena výtlačku 5,- Eur ISSN 1339-5637 EAN 9771339563009 10 Tlač: Nikara s.r.o.

Náklad 100ks

Obsah Štúdie FABOK, Jaroslav: Nové formy verejnosti

KNAIFL, Oldřich – PAVELKOVÁ, Jaroslava: Management sociálního podnikání v podmínkách ekonomické krize

ŠIMO, Dušan - LUKÁČ, Michal - TRNKOVÁ, Ľubica: Prieskum názorovej hladiny voličov ku komunálnym voľbám v Trnavskom kraji v roku 2014

197 209

225

Odborné články

JIRÁSKOVÁ, Soňa: Analýza úrovne spoločensky zodpovedného správania štátnej vysokej vojenskej školy MAREŠ, David: Likvidita a solventnost

SOCHOROVÁ, Mahuliena: Inštitucionálne ukotvenie regionálnej politiky Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky

250 260 268

Recenzie

BOBÁK, Martin: Mareš, M. – Výborný, Š.: Militantní demokracie ve střední Evropě

GARAJ, Michal: Fiala, V.: Vliv politických aktérů na fungování veřejné správy a veřejné politiky

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave EV 4926/14 9771339563009 10

279 282