Page 1

SJPPPA

2

Volume 3 2/2016

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

ISSN 1339-5637 ISSN 1339-7826 (online)


Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Ročník III. 2/2016

Vydáva:

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci so

Slovenskou spoločnosťou pre verejnú správu pri SAV


Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration

Obsah

Ročník 3, 2/2016, s. 74

Články

BARDOVIČ, Jakub: Politické strany – pragmatický aktér v procese tvorby politiky?

99

IMROVIČ, Michal: Participation at the municipal level and social networks

111

MITAĽ, Ondrej: Zohľadňovanie etických princípov v podmienkach územnej samosprávy na Slovensku

136

KARASOVÁ, Júlia: Uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky

122

SZABARIOVÁ, Gabriela: Identita západu a kríza liberálnej demokracie

154

Recenzie HORVÁTH, Peter: Palúš, I. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky.

166


•Články Jakub BARDOVIČ1 POLITICKÉ STRANY – PRAGMATICKÝ AKTÉR V PROCESE TVORBY POLITIKY?

Abstrakt Politické strany môžeme považovať v pluralitných demokraciách za významného aktéra, ovplyvňujúceho proces tvorby politiky od jeho vstupov až po jeho výstupy. V tomto kontexte však vyvstáva otázka, akú úlohu zohrávajú ich programovo-ideologické orientácie, ktoré by mali vystupovať ako prediktor ich umiestnenia v rámci konfliktných línií, a teda aj ako prvok limitujúci vytváranie určitých koalícii. Cieľom článku je preto charakterizovať postavenie politických strán v politickom systéme Slovenskej republiky a ich prístup ku konfliktným líniám v snahe identifikovať potenciálne diskrepancie vyvstávajúce z pôsobenia na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávnych krajov.. Kľúčové slová: politické strany, ideológie, konfliktné línie, demokracia Abstract Political parties are considered an important political actor influencing the whole political process from its inputs to the outputs. From this point of view, the question of the role of their program and ideological orientation arises. Their orientation should indicate their position in cleavage as an element limiting the creation of certain coalitions. The aim of this paper is to characterize the position of the political parties in the political system of the Slovak Republic and their attitude to cleavages trying to identify potential discrepancy between their activities on the national and regional level. Key words: Political Party, Ideology, Cleveages, Democracy 1 Mgr.. Jakub Bardovič, Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 91701 Trnava, Slovenská republika. E-mail:jakub.bardovic@ucm.sk. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

99


Články Jakub BARDOVIČ

1 ÚVOD Proces tvorby politiky je v súčasných demokratických spoločnostiach ovplyvňovaný širokou škálou aktérov, ktorí sú charakteristickí vlastným sumárom priorít a záujmov premietajúcich sa do konkrétnej podoby ich jednotlivých aktivít. Za dôležitý diferencujúci faktor považujeme v súvislosti s nimi schopnosť pôsobiť na proces tvorby politiky, meniť ho nielen na vstupoch, ale aj v rámci jeho jednotlivých fáz a tým aj v konečnom dôsledku na výstupoch. Do spomínanej kategórie aktérov zaraďujeme aj politické strany. Domnievame sa, že popri existencii osobitného zákona o politických stranách, či ústavou garantovaného práva združovať sa, teda zakladať si rôzne formy združení, je v prípade Slovenskej republiky dôležitým aj zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého môžu podávať kandidátne listiny len registrované politické strany. To vytvára podmienky pre to, aby sa na celoštátnej úrovni nemohla realizovať politika mimo ich rámca. Z uvedeného dôvodu môžeme označiť politické strany za rozhodujúceho aktéra v celom procese tvorby politiky. Preto je cieľom príspevku charakterizovať politické strany ako aktéra v procese tvorby politik, pričom našu pozornosť upriamujeme na ich prístup ku konfliktným líniám a tým aj k samotným hodnotovým orientáciám. Potenciálne diskrepancie sledujeme na celoštátnej úrovni a následne v kontexte samosprávnych krajov.

2 POLITICKÉ STRANY A ICH POSTAVENIE V POLITICKOM SYSTÉME SR Ak pracujeme s pojmom politická strana v tradičnom chápaní, môžeme ho považovať za zoskupenie jednotlivcov so spoločnými záujmami. Ich dôležitým znakom je, že sa na rozdiel od iných združení zasahujúcich do procesu tvorby politiky (napríklad občianske združenia, nátlakové skupiny, neziskové organizácie a pod.), usilujú získať moc v rámci vzájomného súperenia prostredníctvom volieb (bližšie k definíciám politických strán: Sopóci, 2004). To znamená, že chcú byť priamo tvorcami politiky, nielen na ňu pôsobiť z externého prostredia, teda mimo výkonnej, respektíve zákonodarnej moci. Uvedený „vyčleňujúci“ prístup aplikuje pri svojej definícií aj M. Novák (2011, s. 548-549), ktorý konštatuje: „Politické strany sa snažia dosiahnuť moc a vykonávať ju, zatiaľ čo nátlakové skupiny pôsobia na moc, ale zostávajú mimo nej.“ Zdôrazňuje teda takisto ambíciu dosiahnuť moc, čo je, ako ďalej dodáva, úplne legitímnou požiadavkou v kontexte pluralitných demokracií. Postavenie politických strán ako aj ich úloha, ktorú plnia v spoločnosti, sa postupne menili. Za dôležitý faktor v rámci tohto vývojového procesu môžeme považovať rozširovanie volebného práva, čo vytvorilo podmienky pre ich 100

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


transformáciu z pôvodne elitných klubov na subjekty reflektujúce záujmy širokých skupín obyvateľstva. Podobu fungovania politických strán, ako aj ich orientáciu na voliča a komunikované témy vieme zachytiť prostredníctvom vývojového modelu, ktorý zosumarizoval S. Krno (2006a) vo svojej práci Typológia politických strán. Ako sme už teda uviedli, v prvej fáze vývoja môžeme politické strany označiť ako elitné kluby združujúce len úzku skupinu „vyššie“ situovaných jednotlivcov. Ich činnosť determinovalo to, že politickými právami (vrátane volebného práva) disponovalo len malé percento z celkovej populácie tvoriacej spoločnosť. Až postupný proces rušenia legislatívnych bariér (volebných cenzov) vytvoril podmienky pre ich transformáciu na masové politické strany. Ich hlavnou charakteristikou sa v tomto vývojovom štádiu stáva široká členská základňa umožňujúca ich financovania a pomerne stabilná stranícka identifikácia zo strany voličov. V tomto prípade môžeme hovoriť o ich jasnej ideologickej orientácií, ktorú komunikujú smerom k verejnosti. Zmena prichádza po druhej svetovej vojne, kedy sa výraznejšie prejavuje pokles ich vplyvu, v dôsledku toho prestáva byť cieľom politickej komunikácie konkrétna skupina a začína sa oslovovanie celého elektorátu bez ohľadu na jednotlivé charakteristiky. Vznikajú tak catch all party umiestňujúce sa s ohľadom na ľavo-pravé vymedzenie politického spektra v okolí stredu. V tomto prípade teda môžeme hovoriť o voľnejšom prístupe strán k ideologickej orientácii. Posledné štádium vývoja predstavujú kartelové strany, kde je záujem voliča nahradený ambíciami docieliť dohodu medzi sebou. Nastáva ďalší odklon od ideologických ukotvovaní (z dôvodu potenciálnych možností spolupráce jednotlivých subjektov), sprevádzaný stieraním rozdielov medzi politickými stranami. V prípade, ak sa pozrieme na vývoj politických strán v rámci Slovenska, môžeme hovoriť o určitých špecifikách, ktoré vychádzajú z historickej skúsenosti, hlavne s nedemokratickými režimami. Pred rokom 1918 bolo uvedené územie súčasťou habsburskej monarchie. Vtedajšia sústava platných právnych noriem výrazne limitovala podmienky pre uplatňovanie pasívneho (ale aj aktívneho) volebného práva, čo sa priamo premietlo aj do „straníckeho“ života. Za prvú politickú stranu môžeme označiť Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá však pod tlakom z Budapešti vyhlásila na prelome storočí volebnú pasivitu. Výraznejšia zmena tohto nedemokratického trendu, ktorý priamo súvisel s ambíciou vytvoriť jeden uhorský/ maďarský politický národ, nenastala až do zániku tejto mnohonárodnostnej monarchie. Dokonca ani narastajúci tlak a ambície jednotlivých národov žijúcich v tomto štátnom útvare, nepodnietili politických predstaviteľov k výraznejším zmenám. Uvedenú neochotu hľadať kompromis, podľa nášho názoru, ukazuje aj znenie posledného novelizovaného volebného zákona, ktorý naďalej ponechával širokú škálu volebných cenzov. Ako upozorňuje M. Potemra (1978), zákon č. 17/1918 Zb. ponechával aj naďalej v platnosti majetkový cenzus vo výške 10 korún, volebné právo obmedzoval len na mužskú časť populácie a podmienkou Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

101

Jakub BARDOVIČ

Články


Články Jakub BARDOVIČ

pre uplatnenie politického práva v podobe volebného práva bolo ovládanie maďarského jazyka. Až vytvorenie spoločného štátu s Čechmi sformovalo podmienky pre demokratizáciu slovenskej spoločnosti. Uvedená skutočnosť sa premietla aj do pôsobenia politických strán, ktoré museli reflektovať výrazné rozšírenie elektorátu. Spoločnosť (a teda aj jej členovia) však stala pred dôležitou výzvou, čakal ju proces kreovania aktívnej občianskej spoločnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s demokratickou tradíciou. Aktuálna podoba fungovania politických strán, ich štruktúra a tiež prístup k niektorým hodnotovým otázkam a témam, v sebe nesie rovnako pozostatky z pred obdobia roku 1989. Charakteristickým znakom prednovembrového režimu sa stala vláda jednej politickej strany, opierajúcej sa o ľavicové hodnoty. Jej činnosť v rámci spoločnosti môžeme považovať za „totalitnú“ v tom význame, že sa jej prítomnosť postupne „prelievala“ do všetkých oblastí každodenného života človeka (vrátane toho rodinného). Zákonodarcovia stáli v rámci demokratizačného procesu (po roku 1989) pred širokou škálou výziev, v rámci ktorých museli otvoriť niekoľko zásadných otázok potrebných zvládnuť v najbližšom období. Za jedno zo zásadných rozhodnutí môžeme označiť aj to, k akému volebnému systému a straníckemu systému sa prikloniť. Pre nastavenie politického systému (bližšie k politickému systému SR tiež: Horváth, 2007) sa stala rozhodujúcim v uvedených atribútov historická tradícia prvej Československej republiky, kde sa využíval pomerný volebný systém a na to naviazaný systém viacerých politických strán. Postavenie politických strán v politickom systéme Slovenskej republiky určuje niekoľko legislatívnych noriem. Zákon najvyššej právnej sily (Ústava Slovenskej republiky) ústavne zakotvuje právo občanov združovať sa v spolkoch, združeniach, spoločnostiach ale aj politických stranách (Druhá hlava, tretí oddiel, čl. 29). V rámci druhej hlavy Ústavy sú však garantované aj ďalšie práva, ktorých prítomnosť v spoločnosti je podmienkou pre uplatnenie práva združovať sa. Okrem samotnej Ústavy reguluje postavenie politických strán zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, ktorý bližšie charakterizuje podmienky registrácie, fungovania, financovania a tiež zániku. V súvislosti s niektorými jeho ustanoveniami sa otvára nová diskusia zo strany politikov (napríklad predseda NR SR A. Danko) ohľadne minimálneho počtu členov a podmienky existencie regionálnych štruktúr. Aktuálne je založenie a fungovanie politickej strany podľa § 6 príslušného zákona limitované súhlasom minimálne 10-tisíc občanov a uhradením príslušného správneho poplatku. (zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach). Predseda NR SR a súčasne predseda politickej strany SNS v tejto súvislosti konštatuje: „Strana je malý útvar, ktorý sa podobá na riadenie štátu. Na Slovensku sa rozbil systém politických strán. Je v tom anarchia. Veď nie je možné, aby strana mala štyroch členov alebo 102

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


120. Na kandidátky si takéto strany dávajú rodinných príslušníkov, hrajú len na seba. Dostanú štátnu dotáciu, ktorú dávajú svojim rodinným príslušníkom. Nezaujíma ich nič iné ako anarchia. To nie je politika. Strana má byť organizácia, ktorá je pripravená na riadenie štátu.“ (Danko chce regulovať počet členov strán. Má ich byť aspoň 500, 2016) Domnievame sa, že uvedený problém je oveľa širší a vyžaduje zohľadniť aj ďalšie aspekty, okrem tých už uvedených. Asi najzásadnejšou otázkou je, podľa nášho názoru, nakoľko tento návrh na zmenu pravidiel limituje aplikovanie volebného práva v jeho pasívnej podobe a nakoľko obmedzuje priestor pre reprezentáciu samotných občanov. Jednou z možností ako riešiť problém malých politických strán bez regionálnych štruktúr, je zavedenie viacerých viacmandátových obvodov na celoštátnej úrovni. Domnievame sa, že tento krok by vytvoril tlak na to, aby sa tieto subjekty presunuli aj do regiónov. Súčasne by ich to motivovalo hľadať viacerých „kvalitných“ kandidátov, len jeden líder by pravdepodobne nepostačoval na úspech v jednotlivých obvodoch. Takisto sa domnievame, že by uvedená zmena mohla ovplyvniť aj politiku na úrovni samospráv (samosprávnych krajov, miest, obcí a mestských častí). Prejavilo by sa to v štruktúre a „kvalite“ samotných kandidátov ponúkaných z radov politických strán. Súviselo by to hlavne s potrebou práce v regiónoch, čo otvára priestor pre „vychovávanie“ svojich členov aj mimo centra. Jedným z najvýraznejších odporcov viacerých viacmandátových obvodov je politická strana SaS, ktorá vo svojom aktuálnom programe 18 vylepšení volebného systému zdôrazňuje potrebu jedného volebného obvodu nielen na celoštátnej úrovni, ale aj na úrovni samosprávnych krajov a komunálnej úrovni, odvolávajúc sa na to, že volič by mal mať dosah na všetkých zástupcov zastupiteľstva a nielen na tých zo svojho obvodu. V rámci toho tiež zdôrazňuje diskriminačný aspekt viacerých obvodov, ktoré znemožňujú volenie určitého kandidáta len preto, že je z iného volebného obvodu (bližšie: 18 vylepšení volebného systému, 2016). Tento prístup však, podľa nášho názoru, otvára otázku zastúpenia príslušných regiónov a reflektovania ich skutočných záujmov a problémov, keďže štruktúra kandidátnej listiny je plne v rukách jednotlivých politických strán. Ďalším dôležitým zákonom, ktorý sa dotýka postavenia politických strán, je zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. §50 odsek 1 príslušného zákona ustanovuje: „Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu.“ Uvedená skutočnosť je rozhodujúcim prvkom determinujúcim ich postavenie v rámci celého štátu. Obmedzenie podávať kandidátne listiny len pre registrované politické strany z nich vytvára rozhodujúceho aktéra verejnej politiky (bližšie k problematike verejnej politiky: Machyniak, 2014). Akékoľvek rozhodnutia prijímané v najvyššom zákonodarnom zbore (či už z iniciatívy vlády alebo poslancov) vychádzajú priamo z ich rámca. Okrem toho akýkoľvek občan, ktorý sa rozhodne pre uplatnenie svojho pasívneho volebného práva, naráža na Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

103

Jakub BARDOVIČ

Články


Články Jakub BARDOVIČ

obmedzenie vzťahujúce sa na jeho umiestnenie na kandidátnej listine konkrétnej politickej strany. J. Lidák (2001, s. 57) v tomto kontexte konštatuje: „Od ich (politických strán – pozn. autora) pôsobenia v parlamente, vo vláde a od ich prístupu k riešeniu aktuálnych problémov spoločnosti závisí celkové fungovanie parlamentnej demokracie, zabezpečovanie ľudských práv a slobôd, prosperita všetkých oblastí spoločnosti, fungovania celého politického systému.“

3 POLITICKÉ STRANY A KONFLIKTNE LÍNIE Dôležitým kritériom pri kategorizácii politických strán môže byť, ako tiež uvádzajú V. Hloušek a L. Kopeček (2010), ideologicko-politická orientácia. Je niekoľko možností ako sledovať odlišnosti na základe uvedeného kritéria, avšak z pohľadu štúdie je rozhodujúce členenie postavené na programovej diferenciácii s ohľadom na ľavo-pravé hodnotové ukotvenie subjektov a v súvislosti s identifikáciou v kontexte jednotlivých ideologických rodín. Za kľúčové ideologické rodiny, ktoré si dlhodobo získavajú priazeň zo strany voličov na Slovensku, považujeme socialistické, respektíve sociálnodemokratické, konzervatívne, respektíve kresťanskodemokratické, liberálne či národne a etnicky orientované. Ideologicko-programové orientácie (nielen) politických strán vystupujú ako dôležitý prvok v tom význame, že vytvárajú rámec pre formovanie konkrétnych konfliktných línií. Za základný model odzrkadľujúci túto skutočnosť môžeme považovať model konfliktných línií od autorov M. S. Lipseta a S. Rokkana (1967), ktorí vo svojej práci Party Systems and Voter Alignments identifikovali: konflikt centrum – periféria, štát – cirkev, mesto – vidiek a práca – kapitál. Predstavené konfliktné línie považujeme za prvok, ktorý profiluje politické strany, ich programové priority, určuje cieľového voliča (voliča, ktorého chcú subjekty osloviť), na čo je naviazaná aj podoba politickej komunikácie a v konečnom dôsledku vytváranie proti sebe stojacich „táborov“, ktorých spoločným znakom sú určité programové priority, respektíve podobnosti. Z pohľadu samotného participanta vystupujú tieto politicko-hodnotové orientácie politických strán spolu s ich umiestnení k jednému z „táborov“ konkrétneho konfliktu ako usmerňujúci faktor pri jeho rozhodovaní. Sformovanie konfliktu centrum – periféria uvedení autori (Lipseta – Rokkana, 1967) spájali s existenciou mnohonárodnostných štátov. Jeho prítomnosť sa premieta hlavne v programoch a politickej komunikácií národne, respektíve etnicky orientovaných strán. Druhým konfliktom, ktorý identifikovali v spoločnosti, je konflikt štát – cirkev. Môžeme ho považovať za reakciu na sekularizačné tendencie prebiehajúce v spoločnosti. Najvýraznejšie sa odzrkadľuje v ideových stretoch medzi kresťanskými demokratmi na jednej strane a liberálmi a sociálnymi demokratmi na druhej strane. Tretí konflikt v podobe mesto – vidiek súvisí s industrializáciou spoločnosti. Zahŕňa napätie medzi záujmami mestského 104

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


a vidieckeho obyvateľstva, ktoré je častokrát agrárne orientované. Ako posledný konflikt uvádzajú konflikt práca – kapitál, ktorý súvisí s pohľadom na ekonomickú otázku, ochranu zamestnancov, úlohu štátu v ekonomike. Jeho prítomnosť tiež diferencuje politické strany s ohľadom na ľavo-pravé členenie politického spektra, kde pravica reprezentuje záujmy slobodného podnikania, minimálnej štátnej regulácie vzťahu zamestnanec-zamestnávateľ a ľavica záujmy slabších, teda zamestnancov či ekonomicky neproduktívnych jednotlivcov prostredníctvom štátnych regulácií. Na Slovensku môžeme identifikovať konflikt centrum – periféria v niekoľkých podobách. V prvej podobe sa prejavoval do roku 1993, a to v ambícii vytvoriť samostatný štát Slovákov. Jeho nositeľmi boli na jednej strane VPN či KDH (zástupcovia federácie) a na druhej HZDS a SNS (zástupcovia samostatnej Slovenskej republiky) (Krno, 2006b). V ďalšie podobe sa prejavil v kontexte integrácie Slovenskej republiky do medzinárodných štruktúr. Po vstupe do EÚ a NATO sa transformoval do proeurópskej a protieurópskej podoby. V tretej podobe sa dlhodobo prejavoval v kontexte slovensko-maďarských vzťahov. Na jednej strane stála pronárodne orientovaná politická strana SNS (tiež v minulosti HZDS a následne SMER-SD) a na druhej zástupcovia maďarskej menšiny, ktorí až do roku 1998 realizovali politiku postavenú primárne na tomto princípe v pomerne roztrieštenej podobe, teda v niekoľkých politických stranách. Prítomnosť tohto konfliktu je aktuálne (nielen) v straníckom systéme otázna vzhľadom na skutočnosť spojenú s vytvorením vládnej koalície po voľbách v roku 2016, ktorej súčasťou sa stali jeho hlavný nositelia. Konflikt štát – cirkev môžeme hľadať hlavne v kontexte pôsobenia KDH (túto tému sa snažilo využiť v minulosti aj HZDS), ktoré sa v rámci vládnych koalícii dostávalo do konfliktu v týchto hodnotových otázkach či už s SDKÚ-DS, SDĽ, SOP, neskôr ANO. Jeho intenzita narástla počas druhej Dzurindovej vlády, kedy sa do hodnotového rozporu dostali SDKÚ-DS a KDH. Uvedený konflikt však možno, podľa G. Mesežnikova (2007), chápať aj v kontexte súperenia o rovnakú skupinu voličov hodnotovo ukotvených smerom od stredu doprava. Spornou otázkou sa stali v tomto prípade tzv. Vatikánske zmluvy. Aktuálne, v situácii neprítomnosti KDH v NR SR, sa identifikuje v rámci tohto konfliktu OĽaNO-NOVA. Pomerne pragmaticky môžeme chápať, podľa nášho názoru, prístup politickej strany SMER-SD, ktorá napriek svojej sociálnodemokratickej orientácii komunikuje pomerne nejednoznačne svoje pozície v snahe osloviť aj veriaceho voliča. Súčasťou predstaveného modelu je aj konflikt práca – kapitál. Jeho prítomnosť sa na Slovensku postupne začína prejavovať po roku 2002 (bližšie Gbúrová, 2013), kedy sa utvárajú podmienky pre sformovanie dominantnej konfliktnej línie v podobe pravica – ľavica. Za jeho nositeľov môžeme označiť na jednej strane hlavne SMER-SD a na druhej subjekty identifikujúce sa ako stredo-pravé: Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

105

Jakub BARDOVIČ

Články


Články Jakub BARDOVIČ

SDKÚ-DS, KDH, SaS, MOST-HÍD. Mimo tohto rámca do istej miery pôsobili SNS (pravicovo orientovaná strana) a ĽS-HZDS (širokospektrálne hnutie problematicky ideologicky uchopiteľné). Konflikt mesto-vidiek považujeme v slovenských podmienkach za marginálny z toho dôvodu, že politické strany, ktoré stavajú svoj program na uvedenej orientácii, nezískavajú výraznejšiu podporu zo strany voličov. Výsledkom toho je, že inklinujú k spolupráci s väčšími politickými stranami ako napríklad v minulosti s HZDS či Spoločnou voľbou (Krno, 2006a). Domnievame sa však, že uvedené konfliktné línie nie je možné považovať za vyčerpávajúcu sumarizáciu ich podôb. Na Slovensku vieme identifikovať po roku 1989 niekoľko dominantných konfliktných línií, nezachytených v rámci tohto modelu. Pod pojmom dominantné konfliktné línie chápeme tie konflikty, ktoré sa nachádzajú „nad“ všetkými ostatnými a vytvárajú podmienky pre diferenciáciu jednak straníckeho systému, ale aj celej spoločnosti, vrátane voličov. Okrem toho posúvajú ostatné témy do ústrania. Na Slovensku sa dá postupne identifikovať v uvedenom období niekoľko dominantných konfliktných línií, ktoré formovali jednak správanie politikov, no súčasne aj správania samotných participantov. Vytvorili tak podmienky pre polarizáciu spoločnosti, základného kritéria pre utváranie koalícii politických strán, v snahe posilniť svoje možnosti spojené so získaním moci. Začiatok procesu demokratickej transformácie vytvoril podmienky pre sformovanie konfliktu medzi demokratickými silami a reprezentantmi predchádzajúceho režimu. Prvé slobodné voľby v roku 1990 môžeme považovať za signál zo strany voličov, ktorým vyjadrili jasnú podporu demokraticky orientovaným subjektom. Postupne sa tento konflikt transformoval v dôsledku politiky vlády HZDS a jej predsedu V. Mečiara. Tzv. „antimečiarovké“ tendencie vytvorili podmienky pre zjednocovacie procesy na politickej scéne. V rámci nich nastalo zjednotenie politických strán orientujúcich sa na národnostnú a etnickú otázku (hlavne v podobe zastupovania maďarskej menšiny), konkrétne vzniklo SMK. Okrem toho vznikla širokospektrálna vládna koalícia SDK nezohľadňujúca hodnotové orientácie jej členov, integrovala liberálne prvky, konzervatívne, kresťanskodemokratické či ľavicové sociálnodemokratické. Po roku 1998 sa v súvislosti s minimálnym koaličným potenciálom HZDS a zostavením širokej vládnej koalície, ktorej zjednocujúcim prvkom bol práve „antimečiarovský“ impulz, vytvorili podmienky pre posúvanie tohto konfliktu do ústrania. Rozsiahle reformy pravicového charakteru a postupná ideologická profilácia politickej strany SMER, pôvodne dištancujúcej sa od akejkoľvek hodnotovej orientácie, sformovali prvýkrát po roku 1989 základ pre hodnotový konflikt v podobe pravica a ľavica. Tento konflikt však považujeme za dvojzložkový – realizovaný na hodnotovej úrovni ľavica vs. pravica a nehodnotovej úrovni, kde sa stalo rozhodujúce vyčleňovanie vo vzťahu k štýlu 106

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


politiky konkrétnej vlády, respektíve politických strán. Jeho neideologická zložka sa však postupne stáva dominantnou, čím klesá význam stretu pravice a ľavice. Uvedenú skutočnosť môžeme identifikovať v politickej komunikácií relevantných politických strán. Hlavným indikátorom je v tomto prípade absencia hodnotovej diskusie a hodnotových konfliktov, ktoré sú nahradené politikou postavenej na šou určenej voličom, na vzájomnom sa vymedzovaní vo vzťahu k niekomu, či v pôsobení na negatívne emócie recipienta danej informácie. Dôležitým prvkom je tiež umelé vytváranie problémov, respektíve označovanie určitých skupín za nositeľov problémov. Práve „umelosť“ uvedených tém umožňuje hovoriť aj o „umelosti“ takto sformovaných konfliktných línií, ktoré môžeme považovať za nástoj politickej komunikácie nahrádzajúci ideologické a programové priority. Tieto konfliktné línie teda vystupujú ako politický produkt určený na predaj a politické strany v rámci predvolebného ale aj medzivolebného obdobia hľadajú potenciálneho „kupujúceho“ – voliča. Domnievame sa však, že politické strany pristupujú k svojmu vlastnému produktu (konfliktným líniám, ktoré sformovali) vysoko pragmaticky. Jedným z indikátorov tejto „pragmatickosti“ je ich pôsobenie, hlavne v podobe vytvárania predvolebných koalícií, na úrovni samosprávnych krajov a komunálnej úrovne, ktoré sa častokrát vymykajú rozloženiu síl v rámci jednotlivých konfliktných línií. Tabuľka 1 Volebné koalície vo voľbách do samosprávnych krajov v roku 2001 Samosprávny kraj Košický samosprávny kraj Nitriansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj Zdroj: Štatistický úrad, 2001.

Špecifické koalície SDKÚ-DS, SMER, SMK-MKP, HZDS, SDĽ, SOP HZDS, SMER, STRED, SDĽ, SOP HZDS, SMER, SOP HZDS, SMER, SDĽ, SOP, SZS

Ako príklad môžeme uviesť spoluprácu vo voľbách do orgánov Košického samosprávneho kraja v roku 2001 medzi SDKÚ-DS, SMK-MKP a SMER. Uvedené obdobie je pritom charakteristické výraznou kritikou prvej Dzurindovej vlády v podaní predstaviteľov SMERu, s ktorým sa tiež spájalo jasné vymedzenie nielen vo vzťahu k samotnému štýlu politiky, ale aj k jej obsahu. Obdobný nesúlad vieme hľadať u politických strán SDĽ a SOP spolupracujúcich pri vytváraní koalície s HZDS, pričom na celoštátnej úrovni vystupovali ako kritici politiky V. Mečiara a svojou orientáciou sa zaraďovali do „antimečiarovského“ tábora. SOP tento rozpor realizovalo aj v prípade Trnavského samosprávneho kraja, kde spolupracovalo s HZDS a SMERom. Obdobný nesúlad medzi identifikáciou sa v Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

107

Jakub BARDOVIČ

Články


Články Jakub BARDOVIČ

kontexte určitého „tábora“ v rámci dominantného konfliktu vidíme aj v prípade Bratislavského kraja. Nesúlad medzi zaradením v rámci konkrétneho „tábora“ dominantného „celospoločenského“ konfliktu a tiež ideovým ukotvením (sledované z perspektívy vtedajšieho rozloženia síl) môžeme identifikovať v prípade dlhodobej spolupráce na úrovni Košického samosprávneho kraja medzi SMERom-SD a MOSTom-HÍD pri podpore kandidáta na predsedu Z. Trebuľu (Štatistický úrad SR, 2013a). Najvýraznejšie sa dominantné konfliktné línie posúvajú do ústrania v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde je dlhodobo rozhodujúcim konflikt centrum – periféria. V tomto prípade vieme hovoriť o dvoch blokoch: proslovenský a promaďarský. Až rok 2013 priniesol postupné „rozbitie“ tohto princípu, keďže MOST-HÍD (reprezentant periférie) vytvoril koalíciu s ostatnými stredo-pravými stranami (SDKÚ-DS, SaS, OKS, NOVA) – nositeľmi idey centra. Je však vhodné upozorniť, že prítomnosť tohto konfliktu ostala naďalej významná. Indikátorom tejto skutočnosti je volebný úspech SMK-MKP. Ako osamotený reprezentant periférie dosiahol tento subjekt druhý najlepší výsledok. Za pozostatok predchádzajúcej proslovenskej koalície, môžeme v tomto prípade považovať koalíciu SMER-SD a KDH (Štatistický úrad SR, 2013b).

4 ZÁVER Domnievame sa, že na Slovensku môžeme hovoriť, aj v kontexte už uvedených skutočností, o vytvorení novej kategórie politických subjektov (nie je to však špecifický fenomén len pre Slovensko) – pragmatických politických strán. Z pohľadu organizačnej štruktúry a členskej základne predstavuje toto vývojové štádium pomerne heterogénnu kategóriu. Prejavuje sa to tým, že určitá skupina politických strán funguje so širokou členskou základňou a regionálnymi štruktúrami, no súčasne niektoré stavajú svoju existenciu na úzkej skupine ľudí bez regionálnych štruktúr. Popri uvedeným odlišnostiam však vieme nájsť aj ich spoločný znak – existenciu lídra, ktorý na seba viaže pozornosť voličov a stáva sa tvárou slúžiacou aj ako marketingový produkt, vystupuje teda do istej miery ako symbol, pričom bez jeho prítomnosti prestáva byť politická strana „úplnou“. Kľúčovým spoločným znakom pragmatických politických strán je „pragmatizmu“, čo sa prejavuje v prístupe k programu, prezentovaným ideám a tým aj ku konfliktným líniám. Tento pragmatizmus absolutizuje záujmy členov, pričom všetky ostatné atribúty posúva do ústrania. To vedie G. Eštoka (2010, s. 37) k modifikácii výroku A. Lincolna do podoby: „vláda strán, so stranami a pre strany“. Z politických strán sa stáva ťažko predvídateľný aktér, kde programovo-ideologické orientácie, či umiestnenie v rámci konfliktných línii, nie je prediktorom budúceho správania, nelimituje potenciálne koalície a tým v konečnom dôsledku deformuje podobu demokracie. Jednotlivec je vystavený v 108

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


kontexte tohto pragmatizmu paradoxnej situácii. Na jednej strane ho „pohlcuje“ množstvo nerelevantných informácií, no súčasne nedisponuje tými, ktoré sú pre neho dôležité. Ako konštatuje R. Bzdilová (2015, s. 199): „...politické elity nedostatočne komunikujú a na nedostatočnej úrovni približujú svoje konanie, nereflektujú verejnú mienku, nepodporujú informovanosť, priamu demokraciu a príliš posilňujú politické elitárstvo pričom nezahŕňajú občianstvo (priamu demokraciu) do výkonu politickej moci.“ Volič teda nemá priestor na zohľadnenie svojich hodnotových orientácií, orientuje sa na základe umelo vytvorených tém a konfliktných línii nereflektujúcich jeho záujmy. Jeho participácia sa teda stáva neautentickou. POUŽITÁ LITERATÚRA: 18 vylepšení volebného systému. 2016. [online]. 2016, [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <http://www.strana-sas.sk/id/5474>. BZDILOVÁ, R. 2015. Sekundárny analfabetizmus ako výzva súčasnej demokracie. In EŠTOK, G. – HREHOVÁ, M. – BARDOVIČ, J. eds. Výzvy a perspektívy vnútornej a zahraničnej politiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015. s. 195-206. ISBN 978-80-8152-396-0. Danko chce regulovať počet členov strán. Má ich byť aspoň 500. 2016. [online]. 2016, [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <http://domov.sme. sk/c/20261165/danko-chce-regulovat-pocet-clenov-stran-ma-ich-byt-aspon-500. html>. EŠTOK, G. 2010. Problematika volieb v kontexte sekundárneho analfabetizmu. In Výsledky výskumu: zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie doktorandov. Prešov: Inštitút Politológie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2010. s. 33-40. ISBN 9788055501857. GBÚROVÁ, M. 2013. Smer-SD – šanca na politickú dlhovekosť. In DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – BZDILOVÁ, R. Voľby 2012. Kam kráčaš demokracia. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2013. s. 47-59. ISBN 978-80-8152030-3. HLOUŠEK, V. – KOPEČEK, L. 2010. Politické strany. Původ, ideologie a transformace politických stran v západní a střední Evropě. Havlíčkův Brod: Grada Publishing, 2010. 320 s. ISBN 978-80-247-3192-6. HORVÁTH, P. 2007. Politický systém Slovenskej republiky. Trnava : UCM, 2007. 137 s. ISBN 978-80-89220-84-7. KRNO, S. 2006a. Typológia politických strán. Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2006. 176 s. ISBN 80-8050-940-9. KRNO, S. 2006b Vývoj politických strán a posledné parlamentné voľby v krajinách V4. In GBÚROVÁ, M. ed. Voľby 2006 v štátoch V4. Prešov: Slovacontact, 2006, ISBN 9788080685959. LIĎÁK, J. a kol. 2001. Politický systém Slovenskej republiky po roku 1989. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

109

Jakub BARDOVIČ

Články


Články Jakub BARDOVIČ

Bratislava: Ekonóm, 2001, 114 s. ISBN 80-225-1348-2. LIPSET, M. S. – ROKKAN, S. 1967. Party Systems and Voter Alignments. 1967. [online]. 1967, [cit. 6-3-2016]. Dostupné na internete: <http://www.u.arizona. edu/~mishler/LipsetRokkan.pdf>. MACHYNIAK, J. 2014. Proces tvorby verejnej politiky. In Aktuálne otázky politiky III. Vedecké štúdie. Trenčín: TUAD, 2014. s. 74 – 78. ISBN 978-808075-630-7. MESEŽNIKOV, G. 2007. Vnútropolitický vývoj a systém politických strán. In KOLLÁR, M. – MESEŽNIKOV, G. – BÚTORA, M. eds. Slovensko 2006. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: IVO, 2007. ISBN 9788088935926. NOVÁK, M. 2011. Strany a stranické systémy. In Úvod do studia politiky. Praha: SLON, 2011. s. 548-599. ISBN 978-80-7419-052-0. POTEMRA, M. 1978. Boj za všeobecné volebné právo v Uhorsku v politike slovenskej buržoázie v rokoch 1910-1918. In Historické štúdie. 22/1978, s. 141175. SOPÓCI, J. 2004. Politika spoločnosti. Úvod do sociológie politiky. Bratislava: VEDA, 2004. 170 s. ISBN 80-224-0802-6. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2001. Podiel najúspešnejších politických strán a nezávislí kandidáti pre poslancov zvolených do zastupiteľstiev v jednotlivých samosprávnych krajoch. [online]. 2001, [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/graf/kartd1.htm>. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2013a. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov. [online]. 2013, [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/ VUC/Tabulka5_sk.html>. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2013b. Zloženie zastupiteľstva v samosprávnom kraji Nitriansky kraj. [online]. 2013, [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka8_sk.html>. Ústava Slovenskej republiky. [online]. [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20160101>. Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/20160701>. Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. [online]. [cit. 21-12-2016]. Dostupné na internete: <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2005/85/20160701>.

110

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


Michal IMROVIČ1

PARTICIPATION AT THE MUNICIPAL LEVEL AND SOCIAL NETWORKS Abstract Municipal level consists of the municipalities, the municipalities with the status of towns and last but not least of the personal attribute, who are the citizens residents. In applying the principle of subsidiarity, the municipal level i.e. the local self-government of municipalities and towns is the most appropriate predisposition to application of the various forms of participation as a exemple influence of social networks and media. The aim of this paper is to point out the current state of the possibilities of participation at the municipal level. When writing this paper, we will mainly use an analysis of legislation related to the research problems. The result will be evaluation of the current state and prediction of possible new innovative forms of participation at the municipal level. Key words: Participation, Local government, Municipality, Citizen, Social Networks

1 INTRODUCTION The need for citizen participation in public affairs and matters that concern them directly is very important and deserves an attention. Participation rate also affects the rate of democracy at the local level. Citizens should be perceived as those who intervene into society and develop it. Municipal level consists of the municipalities, the municipalities with the status of towns and last but not least of the personal attribute, who are the citizens - residents. In applying the principle of subsidiarity, the municipal level i.e. the local self-government of municipalities and towns is the most appropriate predisposition to application of the various forms of participation. We need to realize that the residents of the municipality or town, have the right to influence by their thoughts the things that affect them and they are able to affect it with the various forms of participation. The State, as well as higher territorial units and local sel-fgovernment of municipalities and towns are very important in supporting the participation. Local government i.e. municipality, town should enable the residents to participate in its performance, which causes the connection between local government executives and the most important attribute of self-government, who are residents. Participation 1 PhDr. Michal Imrovič, PhD., Katedra verejnej politiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, Slovenská republika, email: michal.imrovic@ucm.sk Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

111

Michal IMROVIČ

Články


Články Michal IMROVIČ

of residents is realized in accordance to the local representative democracy. It is the role of each municipality or town to create appropriate conditions for participation mainly based on Law no. 369/1990 Coll. on municipal administration, or on innovative forms of participation. The main purpose of participation is to enable residents to be a part of the decision-making and show the need of communication between the representatives of the municipality and residents. If these conditions are fulfilled, participation of the residents will be effective and at high level. It could bring success not only for a municipality, town, or for the residents, but it also can be an inspiration for others. It will ultimately raise the level of the society including national and European level.

2 LOCAL REPRESENTATIVE DEMOCRACY Each country as a form of organizational unit, was established in the historical process of developing a society that exists to this day. During this development, for a maintaining of the state, the implementation of various activities had to be continued.These activities had to contain the procurement of all matter, tasks connected with the existence and life of such territorial unit and the organization of relations within it (Sotolář, 2011). With the arrival of a democratic society the new opportunities appears for an implementation, management and exercise of public authority. We can see new ideas, draft measures and efforts to reform the content of public administration. For a modern democratic country we consider a country which is typified by the attributes of a democratic political system, rule of law, protection of fundamental human rights and freedoms, pluralism and political association, free elections and so on. Democracy is addressed to the citizens because thesociety and the country consists of the rights of citizens who have the real power. Power of the State originates from the people. This real power is reflected in rights, which causes the formation of institution. The reason is for example an application of the electoral law, through which they elect their representatives. The representative democracy is formed and based on real people power. We can tell, that the democracy is an expression of the people. Democracy is identified with „justice, equality, tolerance etc. And we can see a means to solve all the problems and conflicts in it.“( Sumárek – Gbúrová- Dudinská, 2006, p.141). The extent of representation has become the basic condition of modern representative democracy. We talk about universal and equal voting rights, which allowed citizens - voters indirectly participate in the creation of representative and executive authorities in the State (Sumárek – Gbúrová- Dudinská, 2006). In our opinion, we can say that, the most important power in a democratic country is occupied by citizens in the form of legitimacy. The citizens delegate their power to conduct and control the state through their representatives, but the local 112

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


government regards the excercise of the government of municipality or towns. Citizens have an important position in democratic country because of the several reasons. They are important with regard to the legitimacy of power, and also from the view of all citizens and residents in the country. Democratic way of government guarantees, that citizens are able to participate in the management of the society. It is natural, and due to the growing population during the development of humanity also understandable, that the number of people increased, and it was necessary to create a mechanism to ensure effective management and functioning of the State. The interest in the things that concerned citizens of the country appeared. Citizens became interested in public affairs, delegated their power to those who should represent them. They use the right to choose those, who will be the best representatives in their opinion. Representative democracy exists also in the form of local self-government. The representative bodies at a municipal level are local and regional authorities. The interests of the citizens are reflected through these bodies, because they are electing their representatives. The existence of those authorities is based on representation in the legal sense, based on elections (Sumárek – GbúrováDudinská, 2006). Not only at the national level, but also in the conditions of municipalities and towns, the same form of decision-making is used. Citizens on the basis of the legitimacy of its representatives demonstrate the intention to be represented in public affairs, in matters which will be decided in favor of citizens. Within this, there is a kind of brake on the part of the citizens when they can put their power into the hands of other representatives. They can do it through the next elections, that are held at regular four-year intervals. This will minimize the abuse of public position, and citizens have a right for a change if they are not satisfied with the work carried out by representatives in their favor. We consider the local democracy to be a democracy at the local municipal level, that is closest to the citizen and therefore can react flexibly to their needs and interests. Citizens have right to engage in public matters, they have also the right to participate at the exercise of self-government, which has its power in the exercise of public affairs on citizens. This form of democratic order of social relations closely corresponds to the principle of direct democracy, such as the participation of citizens in decision-making, active participation of citizens in terms of local government, local referendum and so on. The smallest and basic unit within the administrative organization in Slovakia is the municipality. Therefore the closest to the citizen is a local self-government. In each level, the people are the first from whom everything depends, what means that local „citizens at the same time have the opportunity to confront the democratic principles of construction law declared in the Constitution with a reality, because Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

113

Michal IMROVIČ

Články


Články Michal IMROVIČ

it is one of the ways of participation in public affairs.“(Posluch – Cibulka, 2000, p. 174).

2 LOCAL SELF-GOVERNMENT The idea of self-government is associated with the formation of civil society. „Self-government is a special form of expression of the plurality of views on the local level in the company, and therefore it is an important component of the rule of law“ (Sotolář,2011, p.18.). The local government as an element carries justification within each state. Local government can not be seen as an opposite to the government, because it is part of it. Local government authorities contributes, so that the public policy and public services receive the direct responsibility of citizens. According to Joseph Sotolář, we understand the local government as a „constitutionally guaranteed right of territorial unit (as a territorial community of citizens) to decide independently within autonomous spaces defined by the Constitution and laws of their affairs. Autonomy is determined by a specific competens“ (Sotolář,2011, p.8.). It is an exercise of a state tasks by independent state-certificated public entities. Self- government means managing of its affairs concerning her own matters by its own means. Forms and methods by which government controls and ensuring their performance don´t have a state and power nature. The aim of the local self-government is to decide separately about the matters relating to it and also to menage its affairs. The principle of subsidiarity is applied here. Execution is governed by a law and administered by its own needs and own free will. Important is also to satisfied the needs and interests of the selfgoverning community. Self-government provides a limited range of permanent and independent management of allocated common issues in a comprehensive manner (Sotolář, 2011). Local democracy can be fully understood and considered as the slightest (means the territory within the state) form of democracy as well as closest from the perspective of population (residents). We believe that self-government of the town/municipality, can be considered as local democracy. Local self-government manages and executes its tasks itself without the outside interference. We can therefore conclude that the self- government has the nature of collective decisionmaking of local democracy. Therefore we understand aself-government as an integral part of the public administration of a modern state with a democratic political system, and of the above mentioned local democracy. Autonomous management is derived from the will of the citizens. Selfgoverning model is an alternative to a concentration of power in one center. And that is the biggest benefit for the life of the citizens. Generally speaking, 114

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


if the solution of task is more effective, fully and rationaly in the terms of local self-government, then that is the place where it should be solved. Local selfgovernment can function effectively as long as the integrity of the power is ensured, the competencies are retained (originally delegated or transferred) and as long as the decisions are not annulled by the other authorities in state. From this perspective, we can say that municipality decides authoritatively to a certain degree while maintaining the nature of self-governance.

3 LOCAL GOVERNMENT AS A BASIC FOR MUNICIPAL LEVEL An integral part of the modern democratic state is also the public administration, which includes the territorial self-government. The territorial self-government has experienced a lot of moments during its existance, that were related to its establishment and the dissolution. One of these moments occurred in 1989 when there was a restoration of self-government. This year was of key importance, in terms of its present form of self- government, or municipal. The process of constituting the self-government of municipalities and towns in the Slovak Republic was clearly accompanied by profound social changes after 1989. The recourse from which was the fact that the system of the national committees as an instruments of administrative - directive management of the state, have minimize the activity of local self- government and municipalities and enforce centralized management of all life components. Weaknesses of the system of bodies has led to the drafting of the reform of the national committees. The gradual developmentshowed up that neither the reform of national committees would make conditions for the emergence of municipalities. Therefore, they proceed to the speedy development of the proposal which we now know as the Law on Municipal Administration. In the new conditions it was not possible to have a lack of local self-government in a democratic state. The year 1990 meant the adoption of the Law no. 369/1990 Coll. on Municipal Administratrionand the elections to municipal bodies were held simultaneously. This law formed the legal and factual prerequisites and conditions for the launch of local self-governments in Slovakia. The law was connected with the Law No. 472/1990 Coll. on the organization of local state administrationas an essential legislative base of the new system of local government and state administration (Sotolář, 2011). A new document about the municipalities has created the autonomy of its institutions, competencies and other necessarycomponents for the performance of local self-government. Transition from a totalitarian to a democratic political system which significantly strengthened individual rights and freedoms contributed to the new structure of local self-government and restoration. Changes occurred Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

115

Michal IMROVIČ

Články


Články Michal IMROVIČ

whencreating conditions for a higher degree of citizen participation in public affairs to respect the principle of subsidiarity, also meant the empowerment of local government, but also the development of municipalities, towns. Any changes that have occurred since 1989 in self-government, conducted together with the reform of public administration which was directed to „make promises to public administration to get as close to the citizen as possible“ (Mesežnikov - Nižňanský, 2002, p. 16). Local sel-government is understood as the sum of local issues whose direct provision and performance is a precondition for running the municipality or town with direct implications for its citizens living in the municipality or town. We also agree with the understanding of local government by Eleonóra Kováčová who says „local government can be considered as the most suitable area for democracy and therefore, the local community can elect its bodies independently from the state government. These bodies fullfile tasks and are responsible for achieving results to a citizens“(Kováčová, 2010, p.74). The essence of the municipality as stated by the J. Sotolář implies the unity of three components, namely: private (personal) basis of the municipality, a territorial (territorial) basisof the municipalities and execution of local (municipal) selfgovernment. Personal base of the municipality is the population of the residents of municipality. On the one hand, it has the same rights but on the other hand it also has responsibilities. Territorial basis of the municipalities is formed by the territory of the municipality with boundries where the municipality or town lies. The territory,which forms the municipality or town is linked to historical evolution, or it might be the merger of several municipalities or by separation. Execution of the local municipal self- government is based on the bodies, ensuring its proper functioning. These authorities are the mayor of the municipality and municipal council, as well as municipal office. All these three components are making up the community, they are interlinked and we can say that the loss of any one of them couldcause the loss and ultimately extinction of the municipality. Therefore they are a necessity for local self-government.

4 PARTICIPATIONASATOOLOF ENFORCEMENTAND ITS FORMS Participation (from lat. Particeps - taking part) is translated as a fellowship or co-decision. In the broadest sense it is an expression of opinion, participation in decision-making, administration, management and resolution of common things in the family, school, community, leisure time, in municipality, in the workplace (Trvrdoň, 2006). Participation is a source of positive motivation, personal satisfaction and beneficial outcomes, it helps to make the lives of children and young people richer, more complex, but at the same time more difficult and 116

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


demanding. Participation refers to the way of living in a democracy. It does not only mean physical presence in the activities, but especially internal involvement. This requires to take responsibility for deciding,following proceedings and improving of the current situation. The purpose of participation is to know and applythe concept of citizenship since childhood and adolescence, based on the understanding of external attributes of democracy (the mechanism of elections, public administration institutions, etc.). It should be continuous and permanent, active and responsible contribution to the life and development of environment. Participation occurs in all areas of society. With active participation citizens use democracy to carry out their power. We differentiate between the political and civic participation, but the difference might not be obvious because sometimes effort to influence the non-political character of the activities can gain political character. Political (civic) participation is currently included among the fundamental pillars of democracy. „Participation is primarily“ citizen power „, ie an essential element of sustainability of democracy through the individual‘s right to participate in public decision-making“(Macháček, 2011, p. 176). The concept of civic participation in Slovakia is associated with the beginning of the ninety years of the twentieth century. In this period it increasingly began to use the term associated with citizens. There is a change at the role and the status of citizens to public because they became interested in public affairs. They began to exert their authority, the importance of the right to participate in public affairs. Citizens were transformed from passive recipients of decisions by authorities toactive proponents of change. Together with their activities, their civic potential is realized. In the broader dimension of citizen participation it can be understood as political participation. By participating in public meetings, participation in political life and elections or through the membership in social organizations. By L. Macháček opposed to civic participation, which includes various non-institutionalized activities (initiative campaigns, movements projects), the political participation is mainly associated with formally accepted and institutionalized activities, which include the right of voting and petition, assembly and multiplexing (Macháček, 2009). Political participation is usually understood as a civic activities aimed at influencing the government and public policy(Briška, 2010). Therefore, we can say that participation is usually understood as activities of citizens aimed at influencing authorities and local self-government bodies of municipal politics. From the perspective of classification participation can be divided into passive and active. Under passive participation, we understand participation in actions and activities that were prepared by adults. This form of participation is particularly suitable for disadvantaged target groups that would not be involved otherwise Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

117

Michal IMROVIČ

Články


Ä&#x152;lĂĄnky Michal IMROVIÄ&#x152;

in any activities. It provides an example and motivation for the preparation of similar activities, but of course ideally with a growing participation. The second type is the active participation that is important for local government and lies in the fact that young people are involved in the whole decision-making process from idea to delivery of a particular problem. Another classification tells us about the internal and external participation. Internal participation is when people are directly involved in activities (preparation, implementation) within their own structures, such as civil society organizations. External participation is then the case of interaction between citizens and other entities in the community, such as politicians, government as a whole or sponsors. Another subdivision of the participation is from the point of view of communication to a direct or indirect participation. Direct participation is when people communicate or negotiate with third parties directly. That means the intermediaries are excluded from the communication. The indirect participation is when citizens communicate with others, or communicate to the public via their representatives or leaders of youth. Both types of participation have their advantages and disadvantages. At the indirect participation, experienced representatives can interpret the views of others, depending on the situation, especially if they have enough practical experience.At the direct interaction, citizens can personally and immediately get reactions from third parties. The disadvantage of direct participation is the fact that citizens can directly talk with third parties, but their impact on the overall decision is by no means guaranteed. In this case it is about the attitude that third parties have towards people. The effectiveness of participation is also based on operating tools that are in the area of participation: the right to information, the right to petition and the right to assemble peacefully.

5 WAYS AND FORMS OF PARTICIPATION AT THE MUNICIPAL LEVEL Citizens are the main focus of the local self-government, whose basic unit is the municipality. It is mostly the citizen as a resident, who is actively participating in public affairs concerning the municipalities. This reflects the direct influence of residents in the process of social, economic and political decision-making. Resident through his civic activities significantly contributes to the development of his municipality and the standart of living for residents is increasing. Through the participation in public affairs, residents implement their political and civil rights guaranteed directly by the Constitution of the Slovak republic. Participation of citizens follows directly the Lawno. 369/1990 Coll. on Municipal Administration. Residents have the right to attend municipality council meetings, together with members of local government council. They can also 118

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


directly participate in the work of various commissions, committees and other bodies. Residents also have the right to express their opinion on the major issues of mutual interest to the municipality or city in a local referendum. The most important and according to Horváth, that the most frequently used is the right to vote and participate in elections (Horváth, 2004). In this part we will sum up the ways how residents can participate in the selfgovernment. They participate by excercising their rights, namely: right to elect local authorities of the municipality and also to be elected to the local authority of the municipality, right to vote on important matters of life and community development through a local referendum, right to attend meetings of the municipal council, the public gatherings of community residents and to express their views on them, right to use the municipal facilities and other property of the municipality, right to turn to municipal authorities with their complaints andsuggestions, right to request assistance in times of sudden emergencies. Creating the conditions for mobilization of people to participate in local selfgovernment is not providing a lof of offers for leisure activities – this would be the wrong way to participate. The point is to let residents really participate in the actual decision-making about the matters which are relating to them. Therefore, it is necessary to change the approach of the local government authorities towards the citizens and ask them first what they need for living, how they would deal with the tasks, and so on. In general, to involve them in solving specific tasks. Only in this spirit the cycle of prosperity and urban development of municipalities and region can be preserved. Local and regional authorities support and promote the representation of citizens and they help them to address the challenges and current issues.They can als effectively solve the problems and challenges together. Due to the fact that local government authorities are closest to the citizen as has already been mentioned several times, they play a very important role in promoting their involvement in the process, for example through the institutional groupings. Every municipality or town have to solve its tasks and problems and they know what is and what is not a benefit for them. They can also identify the priorities that they wants to devote and they look upon the needs of their residents. Only by knowing the participation of citizens at the local level in Slovakia, it can be objective, conceptual, useful, rational and efficient. Its success rate and building is based on the will of the representatives of the competent local authorities and those who work with youth.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

119

Michal IMROVIČ

Články


Články Michal IMROVIČ

6 INNOVATIVE FORMS OF PARTICIPATION AND SOCIAL NETWORKS In conclusion we mention some observations to innovative forms of participation, to serve as a complement to the abovementioned form and manner of participation. We have compiled them based on the results of research and analysis of identified experience so. We consider the following as an innovative forms of participation: - the need for the involvement of citizens as actors in government decisionmaking on matters relating to young people, thereby a partnership mutually respectful relationships between adults and young people can be created; - active participation of citizens, entities and their inclusion of general in the development of concepts and action plans; - information via the Internet as well as on the websites of municipalities and through local media, -transparency of information on government websites, - ensuring the safe sharing of citizens‘ opinions on social networks, - learning about the e- democracy, - realizations on social sites, „it is them that is one of the hottest phenomena of contemporary internet.“ - inform the public about the importance of voting in connection with the life in the municipality / town - to initiate a dialogue between citizens, civil society organizations as entities who promote the views of citizens on the one hand and the government on the other, on matters concerning local government.

REFERENCES:

BRIESTENSKÝ, L. 2001. Otvorená samospráva. Bratislava, Združenie na podporu lokálnej demokracie, 2001. 75 pp. ISBN 80-967542-9-7. BRIŠKA, F. et al. 2010. Teória a prax verejnej politiky. Banská Bystrica, FPVMV Univerzity Mateja Bela, 2010. 284 pp. ISBN 978-80-557-0045-8. HORVÁTH, P. 2004. Elections and Electoral Systems. In Slovak Journal of Political Science, 2004. Vol 4, No. 4, pp. 10-23. ISSN 1335-9096. KOVÁČOVÁ, E. 2010. Verejná správa na Slovensku (Úlohy a postavenia územnej samosprávy). Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, 2010. 239 pp. ISBN 97880-557-0101-1. LUKÁČ, M. 2015. Koniec neefektívnej marketingovej komunikácie v múzeách. Trnava, Občianske združenie FSV UCM, 2015. 162 pp. ISBN 978-80-9719521-2. 120

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


MACHÁČEK, L. 2011. Úvod do politickej sociológie mládeže. Trnava, UCM, 2011. 223 pp. ISBN 978-80-8105-012-1. MACHÁČEK, L. 2009. Youth Policy and Research in Slovakia. In Slovak Journal of Political Science. Vol. 9, No.1, pp. 41-69. ISSN 1335-9096. MESEŽNIKOV, G., NIŽŇANSKÝ, V. 2002. Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 – 2002. súvislosti, aktéri, volb̕ y. IVO, Bratislava, 2002. 235 pp. ISBN 978-80-889353-0-8. POSLUCH, M., CIBULKA, Ľ. 2000. Štátne právo Slovenskej republiky. Bratislava, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2000. 241 pp. ISBN 80-7160-131-4. SOTOLÁŘ, J. 2011. Samospráva obce (Obecné zriadenie na území Slovenska). Košice, SOTAC, 2011. 317 pp. ISBN 978-80-89446-23-0. SUMÁREK, Š., GBÚROVÁ, M., DUDINSKÁ, I. 2006. Politológia (vybrané kapitoly). Prešov, Slovacontact, 2006. 251 pp. ISBN 80-88876-17-6. TVRDOŇ, M. 2006. Riziková mládež ako sociálno-politický problém v Slovenskej republike. Hradec Králové, Gaudeamus, 2006. 235 pp. ISBN 80-7041-044-2.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

121

Michal IMROVIČ

Články


Články

Júlia KARASOVÁ1

UPLATŇOVANIE ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY Abstrakt Úlohou príspevku bolo poukázanie na uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky, konkrétne v sektore ekonomika a životné prostredie. Teda využívanie možného nástroja riešenia tejto problematiky, a to hodnotenia služieb ekosystémov na národnej úrovni vyplývajúceho zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Ekonomický prístup k ochrane ŽP je vo veľkej miere ovplyvnený povahou statkov životného prostredia. Ide väčšinou o voľné zdroje, ktoré sú každému k dispozícii bezplatne. Preto existuje snaha ohodnotiť prírodný kapitál na najnižšej úrovni, čo by napomohlo k efektívnejšiemu manažmentu životného prostredia a vytvorilo by podklad pre lepšiu formuláciu a uplatňovanie stratégií a cieľov politiky životného prostredia či na úrovni Európskej únie alebo národnej úrovni. V príspevku sme zhodnotili súčasnú situáciu v oblasti hodnotenia služieb ekosystémov vo vybraných obciach a upozornili na úlohu miestnej územnej samosprávy v tejto problematike. Kľúčové slová: štátna environmentálna politika, životné prostredie, ekosystémové služby, miestna územná samospráva Abstract The role of the paper was a demonstration of the application of the state environmental policy, particularly in the sectors of the economy and the environment. Use of a possible instrument for dealing with this issue, and the evaluation of ecosystem services at national level arising from the strategy of the EU Biodiversity Strategy to 2020. Economic approach to the protection of the environment is largely determined by the nature of the goods environment. These are mostly free resources that are available to everyone free of charge. Therefore, there are efforts to assess natural capital at the lowest level. That can help to aid more efficient management of the environment. And create a better basis for the formulation and implementation of strategies and environmental policy objectives 1 Ing. Júlia Karasová, PhD., Katedra verejnej poltiky a verejnej správy, Fakulta sociálnych vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnava, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava, Slovenská republika, julia.karasova@ucm.sk 122

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


at the EU or national level. In the paper, we evaluated the current situation of the evaluation of ecosystem services in selected municipalities. And we highlighted the role of local self-government in this issues.. Key words: State Environmental Policy, environment, ecosystem services, local self-government 1 ÚVOD Riešenie problematiky životného prostredia sa v súčasnosti vyznačuje národným, európskym a celosvetový rozmerom. Dôsledky environmentálnych problémov vplývajú tak na sociálnu, kultúrnu ako na politickú a ekonomickú sféru spoločnosti. Stav životného prostredia ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb, ktoré spoločnosť potrebuje k uspokojovaniu svojich potrieb, a tým významne určuje kvalitu života. Životné prostredie je teda dôležitým komponentom a predpokladom pre vytváranie sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Environmentálne témy sa stávajú súčasťou popredných globálnych stratégií, ku ktorým sa zaväzuje stále viac krajín sveta. Presadzovanie cieľov týchto stratégií predpokladá začlenenie ich princípov a opatrení do legislatívy na národnej úrovni. A to prostredníctvom legislatívy v oblasti životného prostredia a formulovaní štátnych environmentálnych politík. Problémom súčasnosti vo viacerých krajinách, rovnako ako v Slovenskej republike je nedostatočné uplatňovanie zákonov v oblasti životného prostredia. Vyplýva to zo skutočnosti, že environmentálne témy nie sú predmetom verejnej diskusie. Tiež absentuje ich skutočné presadzovanie v rámci programov jednotlivých politických strán, ktoré by pomohlo k dlhodobému uplatňovaniu princípov zelenej politiky. Jednou zo zásad štátnej environmentálnej politiky je jej uplatňovanie vo všetkých odvetviach hospodárstva aj v zainteresovanej terciárnej sfére. To znamená zavedenie starostlivosti o životné prostredie ako samozrejmej súčasti ich koncepcií, postupov a opatrení. Štátna environmentálna politika má mať prierezový charakter a nemôže ostať úlohou jedného rezortu. Má sa snažiť presadzovať chápanie riešenia environmentálnych problémov ako riešenia ekonomických problémov, kedy stav životného prostredia je odrazom stavu ekonomiky a opačne. Jedným z problémov uchopenia problematiky životného prostredia je absencia ekonomického vyjadrenia hodnoty jeho jednotlivých zložiek. Možným nástrojom environmentálnej politiky v tejto problematike sa ponúka riešenie vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite. Na úrovni Európskej únie bola prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Európska komisia a členské štáty sa v 5. úlohe 2. cieľa zaviazali, že do roku 2014 zmapujú a posúdia stav ekosystémov, ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu týchto služieb a do roku Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

123

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov vykazovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni (Európska únia, 2016). 2 CIELE A METÓDY Úlohou príspevku bolo poukázanie na uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky, konkrétne v sektore ekonomika a životné prostredie. Teda využívanie možného nástroja riešenia tejto problematiky, a to hodnotenia služieb ekosystémov na národnej úrovni. K tejto úlohe sme sa ako členská krajina EÚ zaviazali vyplývajúceho zo Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Túto úlohu sme považovali za hlavný cieľ príspevku. Pre jeho naplnenie sme realizovali analýzu súčasnej legislatívy v podmienkach Európskej únie a Slovenskej republiky, uskutočnili riadené rozhovory s aktérmi uplatňovania štátnej environmentálnej politiky na lokálnej úrovni, konkrétne v obciach v juhozápadnej časti vidieckeho mikroregiónu Tribečsko (juhozápadné Slovensko, Nitriansky samosprávny kraj, okres Zlaté Moravce). Boli uskutočnené riadené rozhovory a realizácia focus group (stretnutia cieľovej skupiny) s dotknutými orgánmi miestnej samosprávy, starostami, zástupcami Občianskeho združenia Mikroregiónu Tribečsko a vedeckými pracovníkmi jednotlivých oblastí – poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Terénny prieskum zameraný na riadené interview a konzultácie bol realizovaný počas rokov 2015 a 2016. Zároveň sme upozornili na povinnosti a kompetencie miestnej územnej samosprávy pri uplatňovaní štátnej environmentálnej politiky.

3 VÝSLEDKY 3.1 Ciele štátnej environmentálnej politiky Podľa Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky predstavuje environmentálna politika (tiež ekologická politika alebo politika životného prostredia) súhrn predstáv, koncepcií, stratégií, cieľov a zásad politických, hospodárskych resp. záujmových subjektov (napr. vlády, verejnej správy, vedenia firmy) vyjadrujúci ich: • postoj k životnému prostrediu, • reakciu na problémy životného prostredia, • vôľu riešiť tieto problémy, • spôsob dosiahnutia rovnováhy medzi uspokojovaním ľudských potrieb a reprodukčnej schopnosti prírody (MŽP SR, 2016). Návrh prvej slovenskej Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky schválila vláda SR 7. septembra 1993 uznesením č. 619 a Národná rada 124

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


Slovenskej republiky 18. novembra 1993 uznesením č. 339. Stratégia vychádza zo zhodnotenia súčasnej environmentálnej situácie v Slovenskej republike a vo svete, teda z určitých vnútorných a vonkajších podmienok, objektivizovaných v medzirezortnom pripomienkovom konaní, odborníkmi, miestnymi orgánmi štátnej správy, inštitúciami a združeniami občanov. Na základe takejto orientácie stratégie štátnej environmentálnej politiky bolo formulovaných jej 70 krátkodobých cieľov do roku 1996, ďalej 59 strednodobých cieľov do rokov 2000 až 2010 a 33 všeobecných a parciálnych dlhodobých cieľov do roku 2030 i dlhšie. Celkove možno zhrnúť 162 cieľov Stratégie štátnej environmentálnej politiky (viacerých odstupňovaných v príslušnej problematike) a na ne nadväzujúcich programov, projektov a opatrení environmentálnej politiky SR do 4 blokov: I. blok - environmentálna politika v ochrane ovzdušia, vôd a pred rizikovými faktormi, v jadrovej bezpečnosti a odpadovom hospodárstve (environmentálnej bezpečnosti), II. blok - environmentálna politika v ochrane prírody a krajiny, územnom rozvoji, ochrane a využívaní horninového prostredia, pôdy a lesa, III. blok - environmentálna politika v ekonomike, IV. blok - environmentálna politika vo výchove, vzdelávaní, verejnej informovanosti, organizácii, riadení a koordinácii starostlivosti o životné prostredie. Všetky už uvedené ciele sa opierajú o opatrenia investičného, programového, koncepčného, legislatívneho, investičného, administratívneho i výchovnovzdelávacieho charakteru. Pre prehľadnosť, možnosť zvýšenej kontroly a lepšiu aplikáciu vo vzťahu k existujúcim štruktúram sa ciele začleňujú do 10 sektorov. Jednotlivé opatrenia sú delené podľa sektorov nasledovne: •

sektor A: Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme

sektor B: Ochrana a racionálne využívanie vôd

sektor C: Odpadové hospodárstvo

sektor D: Rizikové faktory

sektor E: Starostlivosť o prírodu a krajinu a územný rozvoj

sektor F: Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa

sektor G: Ekonomika životného prostredia

sektor H: Environmentálna informatika a monitoring Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

125

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

sektor I: Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia

sektor J: Organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie

V príspevku sme sa venovali analýze uplatňovania cieľov environmentálnej politiky v rámci sektora G – Ekonomika a životné prostredie. V súbore sú podľa štátnej environmentálnej politiky vyšpecifikované ukazovatele využívaných a využiteľných ekonomických nástrojov pri riešení environmentálnych problémov SR, ich pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti nasledovne: 1) Vypracovanie koncepcie finančnej politiky v oblasti životného prostredia, splynutie sociálno-ekonomických a  environmentálnych záujmov, uplatnenie filozofie trvalo udržateľného rozvoja. 2) Zavedenie environmentálnych parametrov do daňovej sústavy a koeficientu environmentálnych vplyvov do systému národných účtov. 3) Dotvorenie systému právnych predpisov, zosúladeného a porovnateľného s právom štátov EÚ. 4) Riešenie environmentálnej zadlženosti organizácií, najmä podnikov v útlme a likvidácii a jej kvantifikácia v rámci privatizácie. 5) Dosiahnutie environmentálne priaznivejšej štruktúry hospodárstva, vytvorenie a  zavedenie environmentálneho auditu podnikov a  ďalších ekonomických bariér a systémov. 6) Uplatnenie harmonizovaného systému tvorby a využívania prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; uplatnenie návratnosti finančných prostriedkov (otočný fond), iniciovanie vytvárania obecných fondov ŽP a rezervných fondov životného prostredia podnikov. 7) Zavedenie a uplatňovanie ochrany a racionálneho využívania prírodných zdrojov oceňovaných aj podľa ich environmentálnej hodnoty a verejnoprospešnej funkcie. 8) Vypracovanie a  zavedenie systému technickej organizácie cenotvorby a zvýhodnenia výrobcov environmentálnych výrobkov. 9) Preferovanie projektov a  investícií zameraných na  úsporu a  racionálne využitie energie a  surovín, zníženie mernej spotreby elektrickej energie vo  výrobe na  úroveň priemeru štátov EÚ a  rozšírenie výroby environmentálne prijateľnej formy energie. 3.2 Environmentálna politika v sektore Ekonomika životného prostredia Hospodárska prosperita a blahobyt závisia od prírodného kapitálu vrátane ekosystémov, ktoré nám poskytujú tok základných tovarov a služieb, a to od úrodnej pôdy po produktívnu pôdu a moria, od pitnej vody a čistého vzduchu po opelenie, ochranu pred povodňami a reguláciu klímy. Mnohé z týchto ekosystémových 126

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


služieb sa využívajú tak, akoby ich ponuka bola neobmedzená. Považujú sa za „bezplatné“ komodity. To znamená, že ich ekonomická hodnota nie je náležite zaúčtovaná na trhu, a preto sa aj naďalej nadmerne vyčerpávajú alebo znečisťujú, čo ohrozuje našu dlhodobú udržateľnosť a odolnosť voči environmentálnym rizikám. Až 60 % ekosystémových služieb na našej planéte sa za posledných 50 rokov poškodilo. V EÚ sa 88 % zásob rýb loví nad hranicu maximálneho udržateľného výnosu a len 11 % chránených ekosystémov je v dobrom stave. Súčasný stav ochrany biodiverzity v SR taktiež nie je priaznivý a ohrozených je 40,3 % vyšších rastlín a až 59 % stavovcov (70 % druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov) (European Commission, 2011). Teda ekonomický prístup k ochrane ŽP je vo veľkej miere ovplyvnený povahou statkov životného prostredia. Ide väčšinou o voľné zdroje, ktoré sú každému k dispozícii bezplatne. Ak sú však vzácne, ich bezplatné využívanie môže viesť k neefektívnosti alebo dokonca k nevratnému zničeniu zdroja. Riešením by mohlo byť zavedenie poplatku za ich využívanie. Alebo majú povahu verejných statkov, ktoré musia byť poskytované bezplatne, pretože spotrebiteľa nemožno vylúčiť zo spotreby – napr. kvalita ovzdušia. Charakterizuje ich spoločná absencia ceny, ako dôležitého signálu o dostatku či nedostatku daného statku (Romančíková, 2011). Ekonomické nástroje sa v trhovej ekonomike považujú za vhodné pre usmerňovanie správania ekonomických subjektov v  oblasti ochrany životného prostredia a využívania prírodných zdrojov. Tieto nástroje však fungujú oddelene od ďalších nástrojov, ale sú súčasťou systému nástrojov hospodárskej politiky (Gret-Regamey et al., 2013). Medzi ekonomické nástroje v  oblasti životného prostredia môžeme zaradiť štátne výdavky, nástroje finančnej stimulácie (dane a poplatky), obchodovateľné emisné povolenia podľa Zákona č. 414/2012 Z.z. o  obchodovaní s  emisnými kvótami v  znení neskorších predpisov alebo zálohové systémy (Romančíková, 2011). Vyplývajúc z  Dohovoru o  biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Európska komisia a členské štáty sa v 5. úlohe 2. cieľa zaviazali, že do roku 2014 zmapujú a posúdia stav ekosystémov ich služieb na svojom území, posúdia hospodársku hodnotu týchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov vykazovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni (Európska únia, 2016). Na Slovensku dosiaľ neboli zavedené typické schémy platieb za ekosystémové služby (PES). Niekoľko príkladov by sa dalo identifikovať v rámci environmentálnych opatrení v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve (Program rozvoja vidieka SR), kde sa v rámci niektorých schém platí vlastníkom/ užívateľom za poskytovanie vybraných ekosystémových služieb (napr. platby za Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

127

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

udržiavanie biotopov a pod.). Typická štúdia na platby za ekosystémové služby však nebola spracovaná. Ako uvádza Okániková, Považan (2014) Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020, ktorú schválila Vláda SR dňa 08.01.2014, definuje prioritné ciele a oblasti ochrany biodiverzity, z ktorých najväčší význam pre PES má kľúčový cieľ do roku 2020 v SR: • Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, • Zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle. V oblasti B: Zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb sa určuje cieľ B.3: • Do roku 2020 zaistiť zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov – primerané ocenenie využívaných ekosystémových služieb (tam, kde platby ešte nie sú zavedené), ako aj hodnotenie ekonomických prínosov chránených území Schválená stratégia obsahuje 9 čiastkových cieľov a 34 opatrení. Každý z navrhovaných cieľov sa zameriava na konkrétnu oblasť ochrany biodiverzity a ich splnenie je potrebné zabezpečiť do roku 2020. V najbližšom období bude potrebné dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Ak nebudú prijaté účinné opatrenia na zastavenie poklesu biodiverzity teraz, ľudstvo zaplatí vysokú cenu v budúcnosti.“ 3.3 Hodnotenie ekosystémových služieb Ako sme uviedli v  predošle kapitole na zabezpečenie dlhodobej dodávky základných ekosystémových tovarov a služieb musíme náležite oceniť náš prírodný kapitál. V  rámci tohto cieľa Orgány verejnej správy a podniky do roku 2020 náležite ocenia a zohľadnia prírodný kapitál a ekosystémové služby (Európska komisia, 2006). Pričom Európska komisia:

o

128

podporí využívanie inovačných finančných a trhových nástrojov a preskúma ich ďalší potenciál vrátane možného zavedenia nástroja na financovanie biodiverzity a platieb za ekosystémové služby s cieľom riešiť problémy týkajúce sa ekosystémov a biodiverzity na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, najmä v spolupráci s Európsku investičnou bankou a prostredníctvom verejnoSlovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


súkromných partnerstiev, o

predloží návrhy na podporu investícií do prírodného kapitálu s cieľom plne využiť rastový a inovačný potenciál ekologickej infraštruktúry a „hospodárstva založeného na obnove prírodného kapitálu“ prostredníctvom oznámenia o ekologickej infraštruktúre a iniciatívy „zachovanie biodiverzity bez strát“ (v roku 2015).

Členské štáty by spolu s Komisiou mali:

o

preskúmať stav ekosystémov a ich služieb,

o

posúdiť ich ekonomickú hodnotu a podporiť začlenenie týchto hodnôt do systémov účtovníctva a výkazníctva na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni,

o

spolupracovať s kľúčovými subjektmi s cieľom podnietiť podniky, aby posúdili svoju závislosť od ekosystémových služieb na základe platformy EÚ pre podnikanie a biodiverzitu.

Najoptimálnejšie metódy hodnotenia prírodného kapitálu sú tie, ktoré využívajú nástroje politík (prijímané pre zovšeobecnenie prístupov zhora) s konkrétnym modifikovaným prístupom pre konkrétnu lokalitu, kde sa ekosystémové služby identifikujú zdola. Pritom len identifikovaním úžitkov ekosystémov v krajine môžu byť na udržateľnom princípe prijímané manažmentové environmentálne opatrenia. Pre identifikáciu a hodnotenie ekosystémových služieb sa v podmienkach SR v činnosti Slovenskej akadémie vied aplikuje koncepcia „štandardov“ ekosystémových služieb podľa metodiky CICES (Haines-Young et Potschin, 2013). Pričom je upravená na lokálnu, resp. mikroregionálnu úroveň. Tá identifikuje potenciál produkčných, regulačných a podporných a kultúrnych ekosystémových služieb. Metodika na mapovanie biotopov pre potreby identifikácie a hodnotenia ekosystémových služieb vychádza z existujúcich metodík na mapovanie biotopov (Stanová et Valachovič, 2002) a metodiky na mapovanie a monitoring biotopov a druhov vypracovanej v rámci medzinárodných projektov EBONE a BioBio (Bunce et al., 2011). V súčasnosti neexistuje jednotná metodika hodnotenia ekosystémových služieb na globálnej úrovni. Avšak mnohé krajiny sa touto problematikou zaoberajú na národnej i  medzinárodnej úrovni. Ako príklad môžeme uviesť hodnotenie ekosystémových služieb v  Anglicku pod názvom UK NEA (UK National Ecosystem Assessment), ktorého výsledky boli dostupné v roku 2015 (UK NEA, 2015). Metódy hodnotenia ekosystémových služieb sa líšia, avšak vychádzajú z  prvého veľkého globálneho hodnotenia ekosystémových služieb Millennium Ecosystem Assessment v  roku 2005 (MA, 2005). Toto hodnotenie vytvorilo Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

129

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

podklad pre viaceré vedecké výskumy v tejto problematike i na Slovensku. 3.4 Stav hodnotenia ekosystémových služieb v sledovanom území Prieskum stavu hodnotenia ekosystémových služieb bol realizovaný v obciach, ktoré sú súčasťou vidieckeho regiónu, čo môžeme charakterizovať podľa súčasnej sídelnej štruktúry obcí, ekonomickej štruktúry založenej na lesnom hospodárstve a  poľnohospodárstve, zároveň podľa menej rozvinutej infraštruktúry a malej hustote počtu obyvateľov na hektár. Administratívne vyčlenenie záujmového územia, tvorilo zoskupenie katastrálnych území ôsmich obcí v okrese Zlaté Moravce – Kostoľany pod Tríbečom, Ladice, Sľažany, Beladice, Velčice, Mankovce, Neverice a Zlatno s celkovou rozlohou 13 272 ha, počtom obyvateľov 6 681 a hustotou obyvateľstva 0,5 obyvateľa na ha. V súčasnosti na základe vyjadrení aktérov politiky miestnej samosprávy, charakterizuje obce nedostupnosť základných služieb resp. nízka diverzita ponúkaných miestnych služieb a nedostatočne využívaný potenciál obcí pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Podľa zrealizovaných interview s  aktérmi územia, môžeme konštatovať, že starostovia, zástupcovia poľnohospodárskeho sektora a  lesníctva, rovnako ako obyvatelia, neboli s problematikou hodnotenia ekosystémových služieb doteraz oboznámení. Pričom, ale všetci prikladali významnú mieru starostlivosti o životné prostredie v sledovanom území a k ochrane prírodného kapitálu. Medzi významné subjekty usilujúce sa o rozvoj sledovaného územia patrilo občianske združenie Mikroregión TRIBEČSKO. Združenie bolo založené v súlade so zákonom č.83/1990 Zb. o združovaní občanov ako združenie s právnou subjektivitou so sídlom v Topoľčiankach. Cieľom združenia je podporovať a koordinovať činnosť obcí a ostatných subjektov vo všetkých oblastiach regionálneho rozvoja v zmysle udržateľného rozvoja a skvalitnenia životných podmienok obyvateľov a návštevníkov mikroregiónu (Ministerstvo vnútra SR, 2014; Občianske združenie Mikroegión Tribečsko, 2014). Toto občianske združenie, rovnako ako ostatní spomínaní aktéri vyjadrili záujem o  riešenie problematiky a  zapojenie sa do mapovania a  následne hodnotenia ekosystémových služieb v  území. Avšak stále chýbajú nástroje na lokálnej úrovni, ktoré by implementovali tento cieľ environmentálnej politiky a stratégie ochrany biodiverzity do praxe. V súčasnosti ostáva úloha v pôsobnosti Slovenskej akadémie vied a v otvorenosti vedeckých pracovníkov spolupracovať s miestnymi aktérmi, ktorí priamo tieto služby prírody využívajú. Miestnym aktérom bola táto problematika priblížená prostredníctvom realizácie vedeckého projektu VEGA č.1/0813/14 „Ekosystémy a ich úžitky – ekosystémové služby vo vidieckej krajine“ (1/2013-12/2016). Jeho výsledky sú 130

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


dostupné v čiastkových publikáciách (Eliáš et al., 2015) a  predpokladajú ďalší výskum v území, ktorý by viedol k oceneniu služieb ekosystémov. 2.5 Úloha miestnej územnej samosprávy v  uplatňovaní environmentálnej politiky Starostlivosť o životné prostredie upravuje zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie. Pod starostlivosťou o ŽP zákon rozumie tvorbu a ochranu životného prostredia. V Slovenskej republike sa štátna správa uplatňuje v rozsahu ustanovenom súborom právnych predpisov, ktoré upravujú  oblasť odpadov, vôd, ochrany ovzdušia, ochranu prírody a krajiny, rybárstva, vodovodov a kanalizácií a pod. (Balog, 2016). Ústredným orgánom štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia (vrátane ochrany prírody, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania, ochrany ovzdušia, územného plánovania a stavebného poriadku, odpadového hospodárstva, zabezpečovania jednotného informačného systému o životnom prostredí a celoplošného monitoringu životného prostredia, geologického výskumu a prieskumu) je ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). MŽP SR okrem iného odborne a metodicky riadi a usmerňuje výkon štátnej správy životného prostredia a Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Organizáciu miestnej štátnej správy a  jej pôsobnosti v  aj v  oblasti životného prostredia upravuje Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Európska komisia v predbežnom oznámení, v zhode s 6. a  7. Európskym environmentálnym akčným programom, ktorý tvorí podklad pre tvorbu environmentálnej politiky, vysvetlila svoje počiatočné analýzy závažných problémov, s ktorými mestá bojujú a navrhla opatrenia v štyroch prioritných oblastiach: • v mestskej správe, • v trvalo udržateľnej doprave, vo výstavbe, • v urbanistickom projektovaní. Príkladom takýchto opatrení je presadzovanie osvedčených postupov a prípadných povinností na úrovni EÚ prijímať plány na miestnej úrovni (“Smerom k Tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách” KOM(2004)60) (Európska komisia, 2005). Opatrenia predkladané v tejto stratégii majú za cieľ prispieť k lepšej realizácii existujúcich environmentálnych politík EÚ a implementácii právnych predpisov na lokálnej úrovni, a to podporovaním a povzbudzovaním orgánov miestnej správy k prijatiu integrovanejšieho prístupu k mestskému riadeniu a vyzývaním členských štátov k podporovaniu tohto procesu a využitiu možností poskytovaných na úrovni EÚ. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

131

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

Prijatie integrovaného prístupu k riadeniu životného prostredia v mestách pomôže vyhnúť sa konfliktom medzi politikami a iniciatívami, ktoré sú uplatňované v mestských prostrediach a pomôže dosiahnuť dlhodobú víziu pre rozvoj mesta. Okrem dobrovoľných iniciatív Miestnej agendy 21 a Aalborgských záväzkov (Aalborg Commitments) niekoľko členských štátov prijalo zákony, alebo zaviedlo mechanizmy, aby tak zabezpečili integrované riadenie mestského prostredia. Jasne definované zámery, ciele, prijaté zodpovednosti, postupy pre monitorovanie vývoja, verejné konzultácie, revízia, audit a výkazníctvo sú pre efektívne zavedenie opatrení rozhodujúce. Mnohé úspešné mestá, zaviedli systémy environmentálneho riadenia, ako sú napríklad EMAS alebo ISO 14001, aby zabezpečili napredovanie v plnení politických cieľov a v zavádzaní verejnej kontroly (Európska komisia, 2005). Európska komisia (2005) orgánom miestnej správy dôrazne odporúča, aby podnikli potrebné kroky na dosiahnutie väčšieho využitia integrovaného riadenia na miestnej úrovni a nabáda celoštátne a miestne orgány, aby tento proces podporovali. Vytvorenie vysoko kvalitných mestských oblastí vyžaduje úzku koordináciu medzi rôznymi politikami a iniciatívami a lepšiu spoluprácu medzi rôznymi úrovňami správnych orgánov. Členské štáty zodpovedajú za pomoc regionálnym a miestnym orgánom pri zlepšení pôsobenia miest v ich štátoch na životné prostredie. Podporné opatrenia poskytnuté v tejto stratégii by mali prispieť k podpore miestnych orgánov a ostatných zúčastnených strán pri identifikácii opatrení vhodných sa pre konkrétne situácie a mali by prispieť k využívaniu výmeny informácií v rámci EÚ. Mali by tiež pomôcť propagácii osvedčených postupov v oblasti mestského environmentálneho riadenia mimo EÚ (napríklad iniciatíva „Zelené mesto“ v rámci programu OSN pre životné prostredie). Už v rámci projektu Millenium Ecosystem Assessment (MA, 2005) sa uvažovalo o základných opatreniach – legislatívnych, ekonomických, sociálnych, technologických a kognitívnych. Medzi kritériá a faktory, ktoré pomôžu k tvorbe a prijatiu efektívnych opatrení v rozhodovaní a manažmente životného prostredia môžeme zaradiť práve: • Posilnenie kompetencie inštitúcií na najnižšej úrovni riadenia – pretože inštitúcie na miestnej alebo regionálnej úrovni sú väčšinou kompetentnejšie pre rozhodovanie (majú lepšiu znalosť miestnej problematiky), ich kompetencie sú obmedzené. • Vytvorenie inštitúcií, ktoré umožnia efektívnu koordináciu rozhodovacieho

procesu, keďže väčšinou stále prevažuje sektorový prístup.

• Klásť väčší dôraz na adaptívny manažment – zo zahrnutím monitoringu,

aby sa mohli opatrenia zhodnotiť a adaptovať pre efektívnejší manažment (Moldan a Hák, 2010).

132

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


5 ZÁVER V najbližšom období bude potrebné z hľadiska uplatňovania environmentálnej politiky, či už na úrovni EÚ alebo členského štátu, dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Ako už skôr upozorňovali viacerí autori (napr. Halvorsen, 2003 a Moldan, Hák 2010), aktívna účasť verejnosti v rozhodovacích procesoch je dôležitá, keďže môže napomôcť pri tvorbe a aplikácii efektívnych opatrení manažmentu životného prostredia. Účasť verejnosti pri rozhodovaní o životnom prostredí tvorí druhý pilier Aarhuskej dohody (1998) a vychádza aj z 10. princípu Deklarácie z Ria (1992), ktorý znie: „Otázky životného prostredia sú najlepšie riešené za účasti dotknutých občanov na primeranej úrovni“. Viaceré projektové správy a prípadové štúdie dokumentujú a dokazujú, že včasné zapojenie verejnosti celý rozhodovací proces zefektívňuje, legitimizuje, urýchľuje a prináša menej strát, teda je celý proces menej nákladný. Rovnako bude potrebné prijať účinné opatrenia na úrovni miestnej samosprávy, aby boli stratégie a ciele štátnej environmentálnej politiky napĺňané. Úspech platieb za ekosystémové služby, ako jeden z nástrojov environmentálnej politiky, závisí v praxi od legislatívneho a inštitucionálneho rámca v konkrétnom mieste. Problémom súčasnosti sa javí, že platby za ekosystémové služby hrajú poväčšine okrajovú rolu v politike ochrany prírody v Európe. Podľa dostupných údajov zo štúdií v zahraničí sú z uvedeného prístupu významné hospodárske zisky (Diefendorf et al., 2012). Nateraz však neexistuje veľa zdrojov pre pochopenie legálnej a inštitucionálnej „pripravenosti“ pre platby za ekosystémové služby. Je potreba riešiť tento nedostatok načrtnutím rámca, kde sa identifikujú prahové hodnoty, základné aspekty, ktoré je potrebné rozpracovať spolu s transakciami PES, a legislatívne a inštitucionálne prvky, ktoré môžu umožniť väčšiu efektivitu. POUŽITÁ LITERATÚRA BALOG, Boris. 2016. Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie – komentár. 144 p. ISBN 978-80-8168-346-6. BUNCE, R.G.H et al. 2011. Manual for Habitat and Vegetation Surveillance and Monitoring: Temperate, Mediterranean and Desert Biomes. First edition. Wageningen, Alterra report. 2011. 106 pp. DIEFENDORF, Sarah et al. 2012. UNDP – International Guidebook of Environmental Finance Tools. A Sectoral Approach: Protected Areas, Sustainable Forests, Sustainable Agriculture and Pro – Poor Energy. Environmental Finance Centre West at the School of Business and Leadership: Dominican University of California. Dostupné na internete: http://www.undp. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

133

Júlia KARASOVÁ

Články


Články Júlia KARASOVÁ

org/content/undp/en/home/librarypage/environment-energy/environmental_ finance/international-guidebook-of-environmental-finance-tools-.html ELIÁŠ, Pavol et al. 2015. Ekologické funkcie vegetácie, ekosystémové služby, ich hodnotenie a využitie vo vidieckej krajine. In Venkovská krajina 2015. 1. vyd. 140 s. ISBN 978-80-7458-0703. Venkovská krajina. Praha: Česká společnost pro krajinnou ekologii, 452 s. EURÓPSKA KOMISIA. 2006. Oznámenie Komisie Rade a Európskemu Parlamentu o Tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách {SEC(2006) 16} /* KOM/2005/0718 v konečnom znení */. Dostupné na internete: http:// eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52005DC0718 EUROPEAN COMMISSION. 2011. Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions, Roadmap to a Resource Efficient Europe. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ TXT/?uri=COM:2011:0571:FIN EURÓPSKA ÚNIA. 2015. Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/?uri=URISERV%3Aev0029 GRET-REGAMEY, A. et al. 2013. Facing uncertainty in ecosystem services – based resource management. In Journal of Environmental Management 127, p.145–154. HALVORSEN, E. K. 2003. Assessing the Effects of Public Participation. In Public Administration Review, Vol 5, p. 535 – 543. HAINES-YOUNG, R. – POTSCHIN, M. 2013. Common International Classification of Ecosystem Services (CICES), Consultation on Version4, August– December 2012. Report to the European Environmental Agency, EEA Framework Contract no: EEA/IEA/09/003. KOŠIČIAROVÁ, Soňa et al. 2002. Právo životného prostredia – Všeobecná časť. 1. Vydanie. Právnická fakulta univerzity Komenského v Bratislave. 186 p. ISBN 80-968567-5-8. MA. 2005. Millenium Ecosystem Assessment. Ecosystem and human well-being: Synthesis. Washington, DC: Island Press, 137 p. MINISTERSTVO VNÚTRA SR. 2014. Evidencia občianskych združení [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR. Sekcia verejnej správy [cit.2016-12-02]. Dostupné na internete:http://www.ives.sk/registre/detailoz. do?action=aktualny&formular=nazo v&id=194309 MOLDAN, B. – HÁK, T. 2010. Key Ingredients for Good Decision Making to Ecosystem Services Management. In Životné prostredie, Vol. 44, No. 2, p. 70 – 73. MŽP SR. 2016. Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky. Dostupné na internete: http://www.minzp.sk/dokumenty/strategicke134

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


dokumenty/strategia-zasady-priority-statnej-environmentalnej-politiky.html OBČIANSKE ZDRUŽENIE MIKROREGIÓN TRÍBEČSKO. 2014. Stanovy Mikroregiónu Tríbečsko [online]. Topolčianky: Občianske združenie Mikroregión TRÍBEČSKO [cit.2016-12-02]. Dostupné na internete: http:// www.tribecsko.sk/images/Dokuments/stanovytribecska.pdf OKÁNIKOVÁ – POVAŽAN. 2014. Platby za ekosystémové služby PES. Financovanie ochrany prírody. 13p. Dostupné na internete: http://www. ozpronatur.sk/wp-content/uploads/2014/02/PES_SK.pdf ROMANČÍKOVÁ, EVA. 2011. Ekonómia a životné prostredie. ISBN 978-808078-426-3. STANOVÁ, Viera – VALACHOVIČ, Milan. 2002. Katalóg biotopov. [online]. Bratislava : DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. 25 p. [cit.2016-12-010]. Dostupné na internete: http://www.sopsr.sk/dokumenty/Katalog-biotopov-SK. pdf UK National Ecosystem Assessment (UK NEA). 2015. The UK National Ecosystem Assessment: Synthesis of the KeyFindings. UNEP-WCMC, Cambridge. Zákona č. 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

135

Júlia KARASOVÁ

Články


Články

Ondrej MITAĽ1

ZOHĽADŇOVANIE ETICKÝCH PRINCÍPOV V PODMIENKACH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY NA SLOVENSKU Abstrakt Samosprávy na Slovensku v posledných rokoch prijímajú etické kódexy regulujúce správanie sa zamestnancov a volených predstaviteľov. Precíznosť vypracovania jednotlivých etických kódexov je determinovaná viacerými faktormi, medzi ktoré môžeme zaradiť mieru profesionality a zohľadnené etické princípy. Jednou z podstatných náležitostí etického kódexu sú práve etické princípy, ktoré zároveň slúžia aj ako základné interpretačné pravidlá pre nasledujúce ustanovenia. Predkladaný príspevok je zameraný na zdôraznenie významu etických princípov vo verejnej správe,dôležitosť etických princípov obsiahnutých v eticky významných dokumentoch a vybraných etických kódexoch. Hlavná časť príspevku je zameraná na analýzu a komparáciu etických princípov v spomenutých dokumentoch a etických princípov uvedených v etických kódexoch krajských miest v podmienkach Slovenskej republiky. Záverečná časť príspevku upriamuje pozornosť na niektoré zlepšenia a odporúčania smerujúce k profesionálnejšej a etickejšej verejnej správe. Kľúčové slová: etické princípy, etický manažment, etický kódex, samospráva Abstract The implementation of codes of ethics by self-government units in the Slovak Republic has become the trend of recent years. The precision of the final text is determined by the level of creator’s professionalism and some core ethical principles as well.One of the fundamental parts of ethical codes is the ethical principles that determine basic interpretative rules.The article pays individual attention to the importance of ethical principles in the sphere of public administration, role of ethical principles contained in the ethically important documents and selected codes of ethics. The core of the article is devoted with 1 PhDr. Ondrej Mitaľ, Katedra verejnej politiky a teórie verejnej správy, Fakulta verejnej správy, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Popradská 66, 040 01Košice, Slovensko, email: ondrej.mital@gmail.com 136

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


the analysis and the comparison of ethical principles mentioned in the selected specific documents and ethical principles, which are part of ethical codes of selected towns in the condition of Slovak Republic.The final part of the presented article concentrates its attention on some improvements and recommendations for more professional and more ethical public administration. Key words: ethicalprinciples, government

ethicalmanagement,

codeofethics,

self-

1 ÚVOD Súčasná verejná správa je integrálnou zložkou ľudskej spoločnosti. Rozhodnutia a strategické dokumenty týkajúce sa verejnej správy prijímanév európskych štátoch smerujú k napĺňaniu ideálov efektívnej a dobrej správy veci verejných. Napĺňaniu žiadúcich etických požiadaviek, ktoré sú najčastejšie vyjadrované v podobe etických princípov, etických hodnôt a etických noriem však nie je venovaná taká pozornosť aká by mala byť. Efektívnosť verejnej správy možno dosiahnuť predovšetkým systematickým plánovaním verejných prostriedkov. Princípy dobrej správy schválené Európskym parlamentommožno naplniť prispôsobením príslušnej legislatívy. Moderná demokratická spoločnosť sa však musí snažiť okrem iného aj o to, aby bol výkon verejnej správy aj etický. Formy neetického správania sa zo strany zamestnancov verejnej správy a volených predstaviteľov, spomedzi ktorých nemožno nespomenúť predovšetkým korupciu, konflikt záujmov alebo prijímanie darov môžu mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na legitimitu jej rozhodnutí alebo implementáciu realizovaných politík. Trendom posledných dvoch desaťročí, ktorý možno okrem moderných západných demokratických štátov sledovať aj na Slovensku, je zohľadňovanie etického aspektu správy veci verejných. Dôvodom je nie len vždy existujúca možnosť voľby a teda príležitosti na neetické konanie, ale aj neustále zvyšujúce sa požiadavky zo strany občanov a podnikateľov na verejnú správu ako celok. Prostredníctvom uplatňovania etického manažmentu a jeho nástrojov je možné dosiahnuť súlad činnosti jednotlivých organizácií verejnej správy s oprávnene aktuálnym a neutíchajúcim záujmom spoločnosti napĺňať etické požiadavky v maximálnej možnej miere. Aktuálnosť a relevantnosť sledovania a systematického riadenia etickej dimenzie verejnej správy potvrdzuje aj viacero dokumentov venovaných predmetnej problematike, ktoré v medzinárodnom meradle nadobudli veľký význam. Z ich obsahu vyplýva potreba jasného stanovenia etických princípov predstavujúcich základné interpretačné pravidlá. Vzhľadom na súčasnú Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

137

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

vzájomnú interdependenciu jednotlivých štátov sveta spôsobenú globalizačnými a integračnými procesmi nadobúdajú dokumenty venujúce sa etickej dimenzii správy veci verejných prijímané na národných a nadnárodných fórachdôležitý význam. Z pohľadu verejnej správy a jej organizácií možno dokumenty disponujúce puncom nadnárodnosti považovať za inšpiratívne. Rovnako tak je to v prípade dokumentov národného charakteru, ktoré sú vypracované etickými radami, respektíve komisiami s dlhoročnou tradíciou. Ich sila spočíva v prevažne dlhodobom, systematickom, odbornom a kolektívnom spracovávaní. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť predovšetkým Sedem princípov verejného života, Etický kódex Americkej spoločnosti pre verejnú správu alebo Odporúčanie Rady OECD zamerané na zlepšenie etického správania sa vo verejnej službe. V podmienkach Slovenskej republiky je vzhľadom na relatívne krátku dobu existencie demokratického štátneho zriadenia problematické porovnávať úroveň zohľadňovania etického aspektu správy veci verejných so štandardom vo vyspelých západných demokratických štátoch. Napriek tomu možno aj na Slovensku pozorovať postupnú aplikáciu nástrojov etického manažmentu. Predovšetkým ide o prijímanie etických kódexov a kreovanie špecializovaných organizačných štruktúr sledujúcich dodržiavanie stanovených etických princípov a etických noriem. V načrtnutom zmysle je teda ambíciou nasledujúceho textu porovnať a analyzovať súlad etických princípov obsiahnutých vo významných dokumentoch zaoberajúcich sa etikou vo verejnej správe a vybranými etickými kódexami v podmienkach verejnej správy na Slovensku. Konkrétne ide o etické kódexy krajských miest regulujúcich správanie sa zamestnancov, ktorí pri svojej činnosti ovplyvňujú širokú spádovú oblasť. Samospráva krajského mesta má značný dopad na veľký počet obyvateľov žijúcich nielen priamo na jeho území, ale aj v jeho širokom okolí. Činnosť mestského úradu v krajskom meste, respektíve činnosť magistrátov je v porovnaní s inými mestami a obcami neporovnateľne komplexnejšia a zložitejšia. Veľkosť krajských miest na druhej strane umožňuje aplikáciu moderných nástrojov riadenia. Slovenské krajské mestá disponujú finančnou aj personálnou kapacitou, ktorá pri menších mestách chýba. Ide nie len o aplikáciu moderných metód plánovania, oblasť marketingu, ale aj o aplikáciu nástrojov etického manažmentu. Analýza bude zameraná na etické kódexy, ktoré vo svojom texte výslovne hovoria o etických princípoch. Etické princípy obsiahnuté v predmetných etických kódexoch budú konfrontované s etickými princípmi obsiahnutými vo vybraných dokumentoch národného a nadnárodného charakteru, ktoré sú z hľadiska skúmania etickej dimenzie verejnej správy významné. Vzhľadom na globálny charakter súčasného sveta a nevyhnutnosť interakcií Slovenskej republiky s okolitým svetom je kľúčové reagovať na reflexiu etickej dimenzie verejnej správy, ktorá je výsledkom diskusií odborníkov z viacerých krajín. Práve v tomspočíva význam 138

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


porovnania etických princípov obsiahnutých v predmetných dokumentoch a konkrétnych etických kódexoch vzťahujúcich sa na zamestnancov samospráv na Slovensku. Etické kódexy by mali obsahovať také etické princípy, ktoré sú štandardom vo vyspelých demokratických krajinách alebo etické princípy, ktorých opodstatnenosť a vážnosť deklarujú svetoví odborníci na etiku. V opačnom prípade má prijatý etické kódex spravidla charakter normy, ktorá stráca schopnosť regulácie záležitostí v nej obsiahnutých. Okrem toho možno sledovať aj iný rozmer reprezentujúci potrebu zachovávania určitých univerzálnych minimálnych požiadaviek, ktoré sú v rámci etických princípov jasne rozpoznateľné. Opodstatnenosť tohto aspektu skúmanej problematiky potvrdzuje aj koncepcia univerzalizmu, ktorej prvky možno sledovať u viacerých významných teoretikov. Vzhľadom na komplexnosť súčasnej spoločnosti je nevyhnutná aspoň minimálna miera homogenizácie spoločenského života, ktorá je okrem konceptu ľudských práv a rôznych indexov reprezentovaná práve etickými princípmi.

2 ETICKÉ PRINCÍPY VO VEREJNEJ SPRÁVE Teória aj prax verejnej správy kladie z etického hľadiska dôraz na konanie zamestnancov a samozrejme aj volených predstaviteľov, ktoré možno posudzovať podľa toho či bolo etické alebo neetické. Hodnotiacich nástrojov, prostredníctvom ktorých je možné posúdiť súlad alebo odchýlku s požadovaným štandardom môže byť viacero. Prioritne by však malo ísť o etický kódex a v ňom obsiahnuté etické princípy, ktoré určujú charakter jeho ďalších ustanovení zameraných napríklad na konflikt záujmov, zneužitie úradného postavenia alebo prijímanie darov. 2.1 Etický manažment a etický kódex vo verejnej správe Vo všeobecnej rovine možno o implementovaní etiky a etických princípov vo verejnej správe s odvolaním sa na postoj D. Radhikaprezentovaný v JournalofPublicAdministration and PolicyResearchuvažovať ako o problematike, ktorej by sa s plnou vážnosťou mal venovať každý členský štát Európskej únie. Jednotlivé krajiny sú však na odlišnom stupni vývoja a zohľadňovania etického aspektu verejnej správy. Čo je nevyhnutnosťou v jednej krajine môže byť v inej už irelevantné. (Radhika, 2012) Význam zohľadňovania etických princípov a etických noriem vo verejnej správe má stúpajúcu tendenciu. V poslednom desaťročí možnov európskych štátoch sledovať trend prijímania etických kódexov upravujúcich správanie v oblasti správy veci verejných. Tento nástroj etického manažmentu je v Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

139

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

podmienkach Slovenskej republiky využívaný predovšetkým jednotkami územnej samosprávy predstavujúcimi o niečo flexibilnejšiu súčasť verejnej správy. Etické kódexy predstavujú súbor požiadaviek na správanie a konanie, ktoré musia byť dodržiavané určitou skupinou ľudí. Obsah etických kódexov sa v závislosti od skupiny ľudí, pre ktorú sú určené odlišuje. Etický kódex formuje morálku a má vplyv na interpretáciu všeobecne platných princípov vo vzťahu ku konkrétnej profesii. (Pritchard, 2012) V nadväznosti na dôležitosť etických kódexov možno využiť myšlienku českého autora P. Sekničku (2007), že etický kódex predstavuje jeden z tradičných nástrojov etického manažmentu a doposiaľ bol kľúčovým nástrojom. Nepopierateľne totiž reprezentuje rozpracovanie základných princípov a hodnôt, ktorému by mal porozumieť každý jeho adresát. Pri štruktúrovaní etického kódexu sa možno stotožniť s názorom bývalého prezidenta Kanadského inštitútu pre verejnú správu (TheInstituteofPublicAdministrationofCanada) K. Kernaghana, podľa ktorého by mal byť etický kódex štukturovaný spravidla do troch častí. Prvú z troch častí etického kódexu by mali tvoriť všeobecné princípy brániace zneužitiu postavenia funkcie. Z nich by mala vychádzať druhá časť, teda špecifickejšie komentáre týkajúce sa konfliktu záujmov. Tretiu časť by následne mali tvoriť ustanovenia zamerané na konkrétnu oblasť spoločenského života, na ktorú je predmetný etický kódex zameraný. (Kernaghan, 1993, s. 23) Články etického kódexu nadobúdajú z tohto uhla pohľadu dôležitý význam. Schopnosť jednotlivých ustanovení vedúce k určitej miere samostatnosti zamestnanca môže mať vplyv na plnenie jeho úloh a v konečnom dôsledku aj úspešnosť implementovanej politiky a kvality rozhodovacej činnosti. Prevažná väčšina diskusií odborníkov zaoberajúcich sa etikou verejnej správy je upriamená na diskrečnú právomoc, ktorá je jedným z definičných znakov správneho konania v oblasti verejnej správy. V súvislosti so skúmanou problematikou ju možno vnímať predovšetkým v dvoch rovinách. Jednou z nich je verejná správa ako súčasť politiky. Druhým fenoménom je množstvo, komplexnosť a rozmanitosť etických dilem, ktorým musia zamestnanci verejnej správy pri plnení svojich každodenných pracovných povinností čeliť. (Chapman, 1993, s. 157) V tejto súvislosti narastá význam etického manažmentu, ktorý je v rámci súčasnej teórie aj praxe chápaný ako súhrn aktivít smerujúci k zohľadňovaniu etických princípov pri riadení organizácií. V prípade verejnej správy má etický manažment narastajúci význam. Prostredníctvom neho sa do cieľov organizácií verejnej správy transformujú základné etické princípy. Výsledkom toho je zohľadňovanie etických dopadov pri súčasnom dodržiavaní zákonnosti a efektívnosti. Americkýautor viacerých významných publikácií zameraných na 140

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


etický manažment Donald C. Menzel (2012) veľmi hodnotne pojednáva o štyroch základných zásadách etického manažmentu vo verejnej správe, ktorými sú najímanie, efektívnosť, tréning aaudit. Zamestnávaním správnych ľudí, ktorých je možné etickým tréningom postupne zdokonaľovať dosiahne organizácia verejnej správy vyššiu efektívnosť. V záujme jej udržateľnosti je však dôležité neustále vyhodnocovanie reálneho stavu a jeho následné zlepšovanie. Z uvedených komplementárnych zásad etického manažmentu vyplýva, že ich naplnenie je možné prostredníctvom uplatňovania správne zvolených nástrojov. Práve etický kódex je viacerými autormi, okrem iných napríklad D. Ondrová (2013, s. 174), R. Geffert (2010, s. 95)považovaný za základný a zároveň aj najčastejšie implementovaný nástrojom etického manažmentu. Správne naformulované ustanovenia etického kódexu prispievajú nie len k napĺňaniu Menzelových zásad, ale aj etických princípov. Uplatnením nástrojov etického manažmentu možno v konečnom dôsledku dosiahnuť nie len vyššiu transparentnosť fungovania verejnej správy ako celku, ale aj súlad konania zamestnancov s etickými princípmi a špecifickými požiadavkami kladenými na plnenie úloh konkrétnej profesie. Najčastejšie využívaný nástroj etického manažmentu je spolu s etickými komisiami podľa názoru slovenskej odborníčky na etiku V. Bilasovej (2009, s. 241) v súčasných demokratických systémoch súčasťou riadiacej práce a marketingu. Spolu s právom kodifikujú a zabezpečujú etický rámec fungovania vyspelých demokracií. Prostredníctvom takto inštitucionalizovanej a kodifikovanej morálky je podľa autorky kompenzovaná kríza etiky verejnosti. Obdobným spôsobom uvažujú filozof D. Geuras a politológ Ch. Garofalo (2010, s. 110), podľa ktorých sú etické kódexy oficiálnou reakciou organizácií verejnej správy na očakávania verejnosti požadujúce dôveru, zodpovednosť a skladanie účtov. Ich ambíciou je zároveň vyriešiť otázky, s ktorými sa nedokáže vysporiadať legislatívna úprava činnosti verejnej správy. Komplexnosť aktivít verejnej správy spôsobuje ťažkosti pri vypracovaní etického kódexu, ktorý by bol univerzálny a všeobecne aplikovateľný. Tento problém je možné identifikovať vo viacerých rovinách. Ide napríklad o rozpor článkov etického kódexu s inými pravidlami a normami, čo môže spôsobovať problémy súvisiace s vymožiteľnosťou ustanovení kódexu. Do konfliktu sa môžu dostať povinnosti zamestnancov a ich individuálne práva. Zamestnanci sa zároveň môžu odvolávať na to, že čo nie je zakázané je povolené. Z toho dôvodu musia byť etické kódexy jasné, konzistentné a harmonizované s existujúcou legislatívou. (Lawton-Rayner-Lasthuizen, 2013) Prijímanie etických kódexov upravujúcich správanie sa zamestnancov organizácií verejnej správy je len logickým vyústením neustále narastajúcej objektívnej komplexnosti spoločenského života a rôznorodých subjektívnych požiadaviek zo strany občanov na činnosť verejnej správy ako celku. Indikátorom Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

141

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

slúžiacim na posúdenie etickosti konania sa v tomto prípade javia etické princípy reprezentujúce nevyhnutnú mieru všeobecnosti, ktorá je v dynamicky meniacom sa svete 21. storočia nevyhnutná. Nemožno však zabúdať na fakt, že etické kódexy by spolu s legislatívnym rámcom mali byť komplementárnym nástrojom organizácií verejnej správy pri dosahovaní cieľov obsiahnutých v príslušných dokumentoch. 2.2Podstata a význam etických princípov vo verejnej správe Princípy stanovujúzákladné požiadavky na ľudské správanie, ktoré súuniverzálne uznané a členovia spoločnosti by sa nimi mali riadiť. Pod etickým princípommožno rozumieť objektívne myšlienkové východisko.Predstavuje teda najvšeobecnejšie kritérium určujúce správnosť alebo nesprávnosť ich konania. Etický princíp má teda hierarchicky najvyššie postavenie. Negatívom všeobecnosti etických princípov je fakt, že ich nemožno absolutizovať. Nie každý etický princíp teda možno považovať za absolútny princíp a dodržiavať ho bez ohľadu na ďalšie okolnosti. V niektorých prípadoch totiž jeden princíp musí ustúpiť inému princípu vyplývajúcemu z konkrétnej situácie, v ktorej sa jedinec ocitol. (Rohr, 1989, s. 10) Pri uvažovaní o význame etických princípov ako takých nemožno vynechať ani názor Seversona (1997, s. 15), ktorý veľmi hodnotným spôsobom poznamenal, že ich možno vnímať ako flexibilné inštrukcie pre naše konanie, ktoré sumarizujú predchádzajúce skúsenosti a možno sa podľa nich orientovať v prípade kritických situácií. Severson ďalej pokračuje, že princípy nie sú pravidlami, pretože bližšie nešpecifikujú konkrétny postup ako konať. V tejto súvislosti možno poukázať aj na spôsob akým chápe etický princíp slovenský autor J. Vajda. S odvolaním sa na jeho slová je princíp všeobecným pravidlom platným pre určitú oblasť, z ktorého sa odvodzujú menej všeobecné pravidlá a pojmy. Vzdelávanie zamerané na etiku by malo byť smerované k morálnej praxi. Preto Vajda hovorí o troch základných morálnych princípoch pričom podotýka, že vyabstrahovať niekoľko základných pravidiel je veľmi zložité. Ide o princíp humanizmu, princíp spravodlivosti a rovnosti a princíp čestnosti a svedomitosti.(Vajda, 2004) Medzi etické princípy, ktoré nás z filozofického hľadiska musia v etike viesť uvádza R. Geffert (2010) podobne ako J. Vajda tri základné. Zaraďuje sem princíp humanizmu, princíp vzájomného rešpektovania a princíp tolerancie. Demonštratívny výpočet etických princípov uvádzajú vo svojej publikácii Ethics and Management in thePublicSectoraj odborníci na etiku A. Lawton, J. Rayner a K. Lasthuizen (2013) pričom poznamenávajú, že jednotlivé krajiny majú vlastné rámce, ale v konečnom dôsledku možno hovoriť o určitej zhode. 142

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


Obsahujú totiž princípy ako nesebeckosť, integrita, objektívnosť, zodpovednosť, otvorenosť, čestnosť, vodcovstvo, vzájomná úcta, zohľadňovanie práva alebo nezneužívanie zverených právomocí. Slovami A. Belajovej, ktorá vo svojom príspevku Dôvody a podmienky pre profesionalizovanie výkonu verejnej správy na Slovensku vyzdvihuje okrem iného aj potrebu zohľadňovania etického rozmeru verejnej správy, možno v kontexte uplatňovania etických princípov využiť nasledovnú myšlienku. „Inštitúcie, ktoré uplatňujú vo svojej činnosti etické princípy dávajú najavo svojmu okoliu, že im záleží na výkone činností, sú dôveryhodnými a spoľahlivými v očiach tých, pre ktorých zabezpečujú potreby“ (Belajová, 2012, s. 12). Dôležitosť vnímania etických princípov je teda z pohľadu domácich aj zahraničných odborníkov na verejnú správu a etikunepopierateľná. Aj to je jeden z dôvodov prečo je rozpracovaných viacero významných dokumentov venujúcich sa práve tomuto aspektu zohľadňovania etiky vo verejnej správe. Prijatých je množstvo dokumentov, ktoré viac alebo menej precízne rozpracovávajú implementáciu etických princípov vo verejnej správe. Možno hovoriť o dokumentoch prijatých na úrovni suverénnych štátov, ale aj na fórach vytváraných v rámci medzinárodných organizácií. Medzi odborníkmi dlhodobo zaoberajúcimi sa predmetnou problematikou však prevládajú názory, že nasledujúce dokumenty patria medzi najvýznamnejšie. Veľmi pozitívne hodnotený relatívne starší dokument s názvom Sedem princípov verejného života (TheSevenPrinciplesofPublicLife, 1995). Princípy obsiahnuté v uvedenom dokumente sú známe aj ako Nolanove princípy pretože prvý krát boli stanovené Lordom Nolanom v roku 1995. Vzťahujú sa na každého, kto pracuje ako zamestnanec vo sfére verejnej správy. Význam týchto siedmych princípov pochádzajúcich z prostredia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska spočíva v ich širokej uplatniteľnosti na národnej a miestnej úrovni. Uvedený dokument pojednáva o celkovo siedmych princípoch, ktoré by vo verejnej správe mali byť dodržiavané. V prvom rade ide o nesebeckosť (selflessness) zamestnancov a volených predstaviteľov, ktorí by mali konať výlučne vo verejnom záujme. Dôležitá je aj integrita (integrity), teda vyhýbanie sa situáciám, kedy by výkon pracovných povinností mohol byť akýmkoľvek spôsobom ovplyvnený. Navyše držitelia úradov by mali preukazovať svoje záujmy a vzťahy. Objektívnosť (objectivity) je ďalším odporúčaným princípom, pre dodržanie ktorého je potrebné konať férovo, nestranne a na základe posúdenia zistených skutočností bez akejkoľvek diskriminácie a predsudkov. Pre modernú demokratickú spoločnosť je nosný aj princíp zodpovednosti (accountability), ktorý súvisí so skladaním účtov. V prípade, že je to potrebné zamestnanec a volený predstaviteľ by mal byť schopný preukázať prečo rozhodol spôsobom akým rozhodol. Činnosť verejnej správy by zároveň mala byť v súlade s princípom Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

143

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

otvorenosti (openness). Držitelia úradov musia konať a rozhodovať otvoreným a transparentným spôsobom. Predposledným princípom je čestnosť (honesty), v dôsledku ktorého by mali byť zamestnanci a volení predstavitelia vždy hovoriť pravdu. Posledný princíp pomenovaný ako vodcovstvo (leadership) je naplnený vtedy, ak vedúci zamestnanci dodržiavajú stanovené princípy a zároveň ich aj proklamujú. Snahou o implementáciu inovácií vo verejnej správe je charakteristická Americká spoločnosť pre verejnú správu (TheAmerican Society forPublicAdministration). Za týmto účelom je jej predmetom záujmu aj zvyšovanie zodpovednosti, profesionalizmu a oddanosť etickým princípom a štandardom. Výsledkom tejto jej dlhoročnej cieľavedomej činnosti tejto organizácie je okrem iného aj dokument nesúci názov Etický kódex Americkej spoločnosti pre verejnú správu. Kľúčovým princípom Etického kódexu Americkej spoločnosti pre verejnú správu (American Society forPublicAdministrationCodeofEthics, 2013) je uprednostňovanie verejného záujmu (advanceofpublicinterest) pri službe verejnosti pred vlastnými záujmami. Vzhľadom na činnosť verejnej správy je kľúčovým princípom aj dodržiavanie ústavy a legislatívy (upholdtheconstitution and thelaw). Tento princíp je zároveň obohatený aj o podporu a snahu o zlepšovanie inštitúcií, zákonov a prebiehajúcich politík zabezpečujúcich verejné statky a služby. Verejná správa by mala prostredníctvom informovania verejnosti a podporovania aktívneho zapájania do správy presadzovať demokratickú participáciu (promotedemocraticparticipation). Verejná správa ako celok by mala informovať úplne a poskytovať rady (fullyinform and advise). Za týmto účelom by mali poskytované informácie byť presné, čestné, úplné a včasné. Z pohľadu dodržiavania najvyšších štandardov správania sa a za účelom zvýšenia dôvery verejnosti vo verejnú službu je dôležitým princípom preukazovanie osobnej integrity (demonstratepersonal integrity). Záujmom každého štátu by malo byť presadzovanie etických organizácií (promoteethicalorganizations) cez dosahovanie najvyšších štandardov v organizáciách slúžiacich verejnosti. Každý člen organizácie verejnej správy by mal zlepšovať svoju profesijnú dokonalosť (advanceproffesional excellence). Výsledkom takého to snaženia je okrem iného aj pozitívne pôsobenie na kolegov. Dôležitým dokumentom, ktorý má odporúčací charakter je Odporúčanie Rady OECD zamerané na zlepšenie etického správania sa vo verejnej službe (Recommendationofthe OECD Council on ImprovingEthicalConduct in thePublic Service, 2000). Zámerom tohto dokumentu je okrem iného aj apelovanie na členské krajiny, aby vykonali kroky smerujúce k plne funkčným inštitúciám a systému podporujúceho etické správanie. Odporúčanie Rady OECD zároveň uvádza aj nasledovné etické princípy, ktoré by pri tejto snahe mali byť dodržané. Etické štandardy by mali byť jasné a navyše by mali byť 144

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


reflektované v legislatívnom rámci. Zamestnancom verejnej správy by malo byť k dispozícii etické poradenstvo. Pri odhalení pochybení alebo nejasností by mali zamestnanci poznať svoje práva a povinnosti. Politické záväzky by mali smerovať k zlepšeniu etického správania sa zamestnancov. Rozhodovací proces by mal byť transparentný a zároveň by mal byť otvorený kontrole. Interakcie medzi súkromným a verejným sektorom by mali mať jasne stanovené pravidlá. Vedúci pracovníci by mali demonštrovať a podporovať etické správanie. Všetky prijaté a realizované politiky, procedúry a praktiky by mali podporovať etické správanie sa. Podobnému účelu by mali zodpovedať celkové podmienky vo verejnej správe a spôsob riadenia ľudských zdrojov. Na druhej strane by mali byť v súvislosti s pochybeniami zavedené adekvátne zodpovednostné mechanizmy, ktoré by boli podporené primeranými postupmi a sankciami. Spomenuté etické princípy pre oblasť správy veci verejných uvedené v spomenutých dokumentoch venujúcich sa problematike etiky vo verejnej správe samozrejme nemožno vyzdvihovať do pozície, ktorá by znamenala ich neomylnosť, absolútnu nadradenosť alebo dokonca nevyhnutnosť ukotvenia v texte akejkoľvek etickej normy v ktoromkoľvek štáte v európskom priestore alebo mimo neho. Rozhodne ich však možno považovať za sumarizáciu aktuálnych požiadaviek na správu veci verejných reflektovanú širšími skupinami odborníkov dlhodobo venujúcich etike vo verejnej správe. 2.3 Etické princípy a vybrané etické kódexy vzťahujúce sa na zamestnancov samospráv Etické kódexy vzťahujúce sa na zamestnancov v rámci organizácii štátnej správy a územnej samosprávy už nie sú takým inovatívnym prvkom, ako tomu bolo pred zhruba desiatimi rokmi. Nemožno však povedať, že v podmienkach Slovenskej republiky je kódex využívaný každou alebo aspoň väčšinou organizácií verejnej správy. Ambíciou nasledujúcej časti príspevku je analyzovať ukotvenie etických princípov v etických kódexoch vzťahujúcich sa na zamestnancov samospráv a následne ho porovnať s vyššie spomínanými etickými princípmi v spomenutých dokumentoch. Konkrétne ide o etické kódexy Banskej Bystrice, Bratislavy, Nitry a Trenčína. Nevyhnutnosťou je však v potrebnej miere spomenúť podstatné náležitosti predmetných etických kódexov akými sú spôsob schvaľovania, charakter a okruh osôb, ktorých správanie upravujú. Najčastejšie využívaný nástroj etického manažmentu je schvaľovaný špecifickým spôsobom a tento proces a aj jeho podoba sa v jednotlivých mestách líši. Banskobystrický etický kódex má podobu vnútornej smernice, ktorú schvaľuje primátor. Správanie zamestnancov v Trenčíne reguluje etický kódex, ktorý je podobne schvaľovaný primátorom mesta v podobe smernice. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

145

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

Podpisy prednostu Mestského úradu a primátora Nitry boli podmienkou účinnosti tamojšieho etického kódexu. Hlavné mesto Slovenska Bratislava svoj etický kódex predložilo na pripomienkovanie odborným útvarom a zástupcom zamestnávateľov. Až následne bol podpísaný primátorom Bratislavy, čo bolo zároveň podmienkou jeho platnosti. Hlavné mesto Slovenska má účinný etický kódex od 1. novembra 2013. Prvým z analyzovaných miest, ktoré prijalo etický kódex regulujúci správanie zamestnancov bola Nitra. Etický kódex nadobudol účinnosť 1. júna 2007. Trenčiansky etický kódex nadobudol účinnosť 1. septembra 2008. V Banskej Bystrici bol etický kódex vypracovaný k 4. septembru 2013 a v ten istý deň bol aj schválený. Účinnosť nadobudol 15. septembra 2013. V texte etického kódexu je žiaduce vymedziť aj okruh osôb, na ktoré sa etický kódex vzťahuje.Vzhľadom na určité odlišnosti v jednotlivých etických kódexoch je potrebné túto časť bližšie špecifikovať. V Nitre je etický kódex záväznou normou správania sa pre zamestnanca samosprávy mesta. Obdobným spôsobom je okruh osôb vymedzený v základných ustanoveniach trenčianskeho kódexu. Ten navyše obsahuje poznámku, že v prípade Mestskej polície Mesta Trenčín je prijatá osobitná smernica primátora vzťahujúca sa výlučne na príslušníkov mestskej polície. Etický kódex v Bratislave vymedzuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s hlavným mestom SR Bratislavou. V Banskej Bystrici sa musí etickým kódexom riadiť každý zamestnanec s výkonom pracovných povinností na mestskom úrade. Vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa etické kódexy vzťahujú je dôležité z pohľadu jeho aplikácie a následnej kontroly jeho dodržiavania. Len ak je správne vymedzený okruh zamestnancov možno kontrolovať dodržiavanie jednotlivých článkov a ustanovení etických kódexov, medzi ktorými majú fundamentálne postavenie základné etické princípy. Všetky analyzované etické kódexy majú etické princípy logicky umiestnené na začiatku, čiže v prvom alebo druhom článku po základných ustanoveniach. Výsledkom takéhoto usporiadania je nie len určenie charakteru nasledujúcich ustanovení, ale aj poskytnutie základných interpretačných pravidiel pre adresátov, na ktorých je etický kódex zameraný. Predmetné etické kódexy upravujúce správanie sa zamestnancov samospráv v Banskej Bystrici, Bratislave, Nitre a Trenčíne za základ považujú a vo svojom texte uvádzajú nasledujúce princípy. Mesto Banská Bystrica vymedzilo v etickom kódexe ako prvý princíp zákonnosti a ústavnosti. Na základe ďalšieho princípu je zamestnancovi uložená povinnosť uskutočňovať výkon samosprávy odborne, objektívne a nestranne. S odvolaním sa na ďalší princíp banskobystrického kódexu má zamestnanec vystupovať v kontakte s verejnosťou slušne a s úctou. Zároveň však nie je povinný znášať vulgárne prejavy. Navyše má právo odmietnuť vybavovanie takto správajúcej sa osoby o čom elektronickou formou informuje 146

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


svojho priameho nadriadeného. Zamestnanec plní úlohy vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia svedomito, dôsledne a v maximálnej možnej miere sa snaží zabrániť poškodeniu dobrého mena samosprávy. Zároveň poskytuje v súvislosti s výkonom svojej činnosti výlučne pravdivé a nezavádzajúce informácie. Zamestnanec je vo vzťahu k svojim rozhodnutiam povinný v prípade potreby kedykoľvek poskytnúť ich zdôvodnenie. Zákonnosť a ústavnosť je rovnako východiskovým princípom etického kódexu vzťahujúceho sa na zamestnancov samosprávy v Bratislave. Etický kódex ďalej uvádza princíp otvorenosti, ktorý musí byť zamestnancami pri výkone samosprávy bezpodmienečne dodržiavaný. Zamestnanec by zároveň mal vystupovať voči verejnosti slušne, zdvorilo a s patričnou úctou. Neoddeliteľnými atribútmi dobrej správy, ktoré obsahuje aj etická norma v Bratislave sú princíp odbornosti, objektívnosti a nestrannosti. Etický kódex ďalej ukladá zamestnancovi povinnosť nepripustiť akúkoľvek diskrimináciu, ktorá by pramenila z akejkoľvek ľudskej charakteristiky. Nitriansky etický kódex zamestnanca mestského úradu rovnako ako predchádzajúce dve etické normy uvádza na prvom mieste princíp zákonnosti a ústavnosti. Dôležitým princípom je aj odbornosť výkonu pracovných povinností. Zamestnanec by mal v kontakte s verejnosťou vystupovať v súlade so zásadami slušnosti, s úctou a porozumením. Nie je však povinný znášať vulgárne prejavy osôb a konať s nimi. Svoje pracovné povinnosti si zamestnanec na základe predmetného kódexu plní svedomite a dôsledne. Vedúci pracovník by nemal zneužívať svoje postavenie. V pracovnom kolektíve zamestnancov by mala prevládať tolerantnosť a snaha o vytvorenie dobrej pracovnej atmosféry. Svojím konaním by zamestnanec nemal poškodzovať dobré meno samosprávy. Zamestnanec je za svoje rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu a nestranne zodpovedný v plnej miere a je povinný ho v prípade potreby odôvodniť. Trenčiansky etický kódex ako posledná z analyzovaných etických noriem uvádza rovnako ako prvý princíp správania sa zamestnanca zákonnosť a ústavnosť. Trenčianska norma správania sa zároveň požaduje, aby zamestnanec vykonával svoje povinnosti na vysokej odbornej úrovni a bol pri ich plnení svedomitý a dôsledný. Prípadne vulgárne prejavy zo strany osôb, voči ktorým sa má uvedeným spôsobom správať nie je povinný znášať a ďalej s nimi rokovať. Vedúci zamestnanci by svoje postavenie nadriadených nemali zneužívať. Zamestnanci by mali byť navzájom tolerantní a vytvárať dobrú pracovnú atmosféru. Rozhodnutia spracovávané zamestnancami by mali byť objektívne a nestranné, pričom zamestnanec je povinný svoje rozhodnutie v prípade potreby kedykoľvek riadne zdôvodniť. V súvislosti s predmetnými etickými kódexami upravujúcimi správanie sa zamestnancov samospráv možno vo vzťahu k vyššie rozpracovaným etickým Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

147

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

princípom, ktoré sú uvedené v eticky významných dokumentoch pozorovať niekoľko osobitostí. Základné princípy miest Banská Bystrica, Trenčín a Nitra obsahujú v prepojení na požiadavku odbornosti výkonu pracovných povinností zamestnanca aj nevyhnutnosť jeho ďalšieho vzdelávania. Tie isté etické normy vyžadujú od zamestnanca v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh kreatívnosť a inovatívnosť determinovanú jeho pracovným zaradením, osobnými možnosťami a schopnosťami. Bratislavský etický kódex takéto ustanovenie neobsahuje, na druhej strane však ako jediný výslovne zakazuje akékoľvek zastrašovanie a obťažovanie na pracovisku. Etické normy v Bratislave a v Trenčíne majú v rámci základných princípov upravené aj zásady slušného odievania. Z formulácií jednoznačne vyplýva, že zamestnanec v Trenčíne musí byť slušne a primerane oblečený vždy. V Bratislave je takáto povinnosť zamestnancovi ukladaná len v súvislosti s podujatiami, kde reprezentuje zamestnávateľa. Banskobystrický kódex obsahuje aj presné vymedzenie konkrétnych slovných spojení, ktoré musí zamestnanec využívať pri osobnom alebo telefonickom kontakte. Vyššie uvedené osobitosti nachádzajúce sa v predmetných kódexoch možno ukončiť zistením, že v Bratislavskom kódexe je doslovne vymedzená snaha zamestnancov o kvalitu a dodržiavanie lehôt. Tento fakt možno vzhľadom na snahu Európskej únie a členských štátov systematicky zvyšovať kvalitu vo verejnej správevnímať veľmi pozitívne. Možno tu identifikovať aj prienik snahy o vzdelávanie zamestnancov a zefektívňovanie výkonu organizácií verejnej správy, ktorý je stanovený aj v rámci Národného programu kvality Slovenskej republiky na roky 2013-2016. 2.4 Výzvy etického manažmentu v kontexte uplatňovania etických princípov Z vyššie uvedeného vyplýva, že v ustanoveniach venovanýchetickým princípom možno v predmetných etických kódexoch samospráv pozorovať upriamenie pozornosti tvorcov kódexov na spravidla totožné princípy. Prienik možno najčastejšie sledovať predovšetkým v prípade princípov akými sú ústavnosť a zákonnosť, odbornosť výkonu pracovných povinností alebo objektivita, nestrannosť rozhodnutí a zodpovednosti zamestnanca za ich riadne zdôvodnenie. Z etických kódexov vyplýva zamestnancom povinnosť svedomito si plniť svoje pracovné úlohy a vo vzťahu k verejnosti vystupovať s úctou a v súlade so zásadami slušného správania sa. S výnimkou jedného etického kódexu zamestnanci nie sú povinný strpieť vulgárne prejavy správania sa občana. Veľmi pozitívne je potrebné hodnotiť spôsob akým sa s touto situáciou, ktorá môže kedykoľvek nastať vysporiadal tvorca kódexu v Banskej Bystrici. Zamestnanec o takomto nežiadúcom správaní musí informovať priamo nadriadeného zamestnanca. Takéto vyprecizovanie procesu výrazne 148

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


podporuje postavenie zamestnanca a poskytuje mu spôsob ako sa chrániť voči prípadným nezrovnalostiam, ktoré by mohli nastať. Možno konštatovať, že na základe analýzy základných princípov predmetných etických kódexov miest je evidentná snaha o transparentný výkon samosprávy. Vzhľadom na medzinárodné a národné dokumenty venujúce sa problematike zohľadňovania etického aspektu správy veci verejných možno pozitívne hodnotiť viacero zistení. Vyzdvihnúť je potrebné príkladné vedenie, ktoré je od vedúcich zamestnancov vyžadované v rámci základných princípov v troch zo štyroch analyzovaných etických kódexov. Dôležitou súčasťou obsiahnutou v uvedených spomínaných dokumentoch je povinnosť zamestnancov samosprávy v prípade potreby riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia. Atribúty ako ústavnosť, zákonnosť, objektívnosť, nestrannosť a odbornosť možno v 21. storočí považovať za štandard, ktorý je pre verejnú správu modernej západnej demokratickej spoločnosti nevyhnutnosťou. Predmetné etické kódexy opodstatnene ukladajú zamestnancom, na ktorých sa vzťahujú povinnosť správať sa voči verejnosti čestne a v súlade so zásadami slušného správania. S odvolaním sa na spomínanéeticky významné dokumenty je nutné poznamenať, že vzhľadom na komunikačné kanály, ktoré súčasný globalizovaný svet ponúka je žiadúce, aby bol výkon samosprávy okrem iného aj transparentný a otvorený. Preto je potrebné pozitívne hodnotiť fakt, že túto snahu možno badať aj v rámci základných princípov analyzovaných etických kódexov. Pozitívne je možno hodnotiť aj snahu o vytvorenie tolerantných vzťahov na pracovisku pri súčasnej požiadavke vytvárať nekonfliktnú atmosféru. Etická atmosféra a jej kondícia je výrazne podporovaná dodržiavaním etického kódexu ako celku, uplatňovaním etických princípov a príkladným vedením. Zároveň tu možno hovoriť o vzájomnom recipročnom postavení týchto súčasti etickej infraštruktúry. Vychádzajúc z požiadaviek eticky významných dokumentov možno za nadbytočné považovať zahrnutie niektorých povinností a požiadaviek na zamestnanca medzi základné princípy. Predovšetkým takto pôsobia povinnosť slušného odievania, respektíve predpísané frázy využívané pri komunikácií. Vzhľadom na určitú mieru všeobecnosti akou by mali ustanovenia venované princípom disponovať, by tieto náležitosti mali byť upravené v inej časti kódexu, prípadne v inej norme akou je napríklad pracovný poriadok. Inšpiratívnym spôsobom však napriek spomenutým pozitívam pôsobia niektoré pasáže spomínaných dokumentov zaoberajúcich sa etickým aspektom verejnej správy. Ide napríklad o princíp presadzovania demokratickej participácie, ktoré je odporúčaný Americkou spoločnosťou pre verejnú správu. V tomto možno vidieť možné perspektívy zlepšenia legitimity rozhodnutí predovšetkým v prostredí územnej samosprávy. Nolanova komisia verejného života v rámci princípu integrity odporúča vyhýbanie sa situáciám, kedy by mohol byť výkon činnosti verejnej správy akokoľvek ovplyvnený a neznižovať Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

149

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

tak dôveru verejnosti v samotný úrad. Následne je formulovaná aj požiadavka preukazovania záujmov a vzťahov s tým súvisiacich. V rámci analyzovaných princípov obsiahnutých v predmetných kódexoch možno pozitívne hodnotiť prvú časť princípu integrity. Aj keď je riešenie tejto situácie upravené v samostatných článkoch venovaných konfliktu záujmov, bolo by žiadúce aspoň stručne vymedziť túto povinnosť aj v rámci základných princípov. Etické princípy uvedené v predmetných etických kódexoch možno považovať za kvalitne spracovanú časť, ktorá predstavuje vhodnú interpretačnú bázu pre ďalšie ustanovenia etického kódexu. Svojím všeobecným charakterom ponúkajú zamestnancom samospráv, na ktorých sa vzťahujú základné pravidlá pre bežné aj menej časté situácie na pracovisku. Napriek tomu, že samotné princípy tvoria základ, ich dôkladné prepracovanie neznamená automaticky vysokú kvalitu nasledujúcich ustanovení etického kódexu. Dôslednosť a správnosť základných princípov, ktoré navyše zodpovedajú eticky významným dokumentom zaoberajúcich sa etickým aspektom správy veci verejných však tomuto výrazne napomáhajú. Žiadúce je predovšetkým dôkladné prepracovanie ustanovení upravujúcich konflikt záujmov a prijímanie darov. Nemenej dôležité a pre zohľadňovanie etického aspektu verejnej správy je dôsledné prepracovanie ustanovení zameraných na oznamovanie neprípustnej činnosti a v konečnom dôsledku aj sankčný mechanizmus. Tieto atribúty výrazne prispievajú k vymožiteľnosti jednotlivých ustanovení etického kódexu. Pozitívne je potrebné hodnotiť fakt, že niektoré samosprávy sa rozhodli zriadiť splnomocnenca pre etiku, respektíve kolektívny orgán dohliadajúci na dodržiavanie kódexu. V tomto kontexte je vhodné, aby takto vytvorená súčasť organizačnej štruktúry mohla podávať výklad ustanovení kódexu. Zároveň by však mala mať postavenie poradnej inštancie pre zamestnancov, vedúcich zamestnancov a samozrejme aj primátora.

3 ZÁVER Etickému aspektu verejnej správy sa v minulosti nevenovala adekvátna pozornosť. Situácia sa predovšetkým v posledných dvoch desaťročiach začína meniť a akademická pôda a odborníci z praxe reagujú na súčasnú neuspokojivú situáciu poukazovaním na dôležitosť vnímania etickej dimenzie správy veci verejných. Na pozadí neustále opakujúcich sa korupčných káuz a neetického správania sa zo strany zamestnancov orgánov verejnej správy voči občanom možno identifikovať opodstatnenosť teoretického skúmania a aplikácie etických princípov. V dnešnom globalizovanom svete možno za smerodajné a kvalitatívne vhodné považovať odborníkmi spracované etické princípy obsiahnuté vo významných dokumentoch zaoberajúcich sa predmetnou problematikou. Predstavujú také 150

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


zhrnutie etických princípov aplikovateľných na správu veci verejných, ktoré je pre súčasnú spoločnosť nevyhnutné. Zároveň však poskytujú dostatok priestoru na prípadné zohľadnenie špecifík jednotlivých krajín, ktoré spravidla len minimálnym spôsobom vyžaduje extenzívnejší výklad. Analyzované etické kódexy v načrtnutom kontexte do značnej miery zodpovedajú takto vymedzenému štandardu. V predmetných dokumentoch však zároveň možno identifikovať inšpiratívne pasáže, ktoré analyzované etické kódexy nemajú zapracované. Na druhej strane však analyzované základné etické princípy zohľadňujú aj špecifiká, ktoré tvorcovia kódexov považovali za dôležité. Súhrnne možno o analyzovaných etických princípoch uvedených v úvode predmetných etických kódexov samospráv regulujúcich správanie sa ich zamestnancov konštatovať, že ich spracovanie reflektuje aktuálne požiadavky identifikované zahraničnými odborníkmi kladené na zlepšenie etického aspektu verejnej správy. Predstavujú tak vhodný základ na znižovanie miery výskytu rôznych neetických foriem správania sa zo strany zamestnancov. V načrtnutom kontexte ich možno považovať aj za dôležitý atribút zlepšenia pozície Slovenskej republiky v medzinárodných rebríčkoch, akým je napríklad Index vnímania korupcie zostavovaný TransparencyInternational. Miera korupcie, ktorá je sledovaná aj v rámci iných hodnotení často vplýva napríklad aj na prílev priamych zahraničných investícií alebo postavenie Slovenska pri rôznych politických rokovaniach. Dôležitým rozmerom, ktorý je potrebné vnímať je nevyhnutnosť podpory existenciu etického kódexu ďalšími nástrojmi etického manažmentu, akými sú napríklad etické komisie, etický audit, etické vzdelávanie alebo etické vodcovstvo. Samotný etický kódex totiž k naplneniu cieľa etického fungovania organizácie spravidla nepostačuje. POUŽITÁ LITERATÚRA AMERICAN SOCIETY FOR PUBLIC ADMINISTRATION CODEOFETHICs. 2013. [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: https://www.aspanet.org/ASPA/Code-of-Ethics/ASPA/Code-of-Ethics/ Code-of-Ethics.aspx?hkey=5b8f046b-dcbd-416d-87cd-0b8fcfacb5e7. BELAJOVÁ, A. 2012. Dôvody a podmienky pre profesionalizovanie výkonu verejnej správy na Slovensku. In Zborník príspevkov z vedeckého workshopu „Kvalita samosprávneho manažmentu na miestnej úrovni”. Trenčín: Inštitút aplikovaného manažmentu. 2012. s. 9-19 ISBN 978-80-89600-09-0. BILASOVÁ, V. 2009. Vplyv integrácie a globalizácie na etiku verejnosti na Slovensku. In KRÁĽOVÁ, Ľ. (eds.) Genéza a tvorba verejnej politiky na Slovensku. Prešov: KM-Systém. 2009. s. 239-257 ISBN 978-80-85357-07-3. Etický kódex Mestského úradu v Banskej Bystrici. 2013. [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete:www.banskabystrica.sk/download_file_f. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

151

Ondrej MitAĽ

Články


Články Ondrej MITAĽ

php?id=302475 Etický kódex zamestnanca Hlavného mesta SR Bratislavy. 2013. [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11039344. Etický kódex zamestnancov Mesta Trenčín. 2014. [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/ link/0000155920/Etick%FD%20k%F3dex%20zamestnancov%20 Mesta%20Tren%E8%EDn.pdf. Etický kódex zamestnancov Mestského úradu v Nitre. 2007.[online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: https://www.nitra.sk/zobraz/sekciu/etickykodex-10401. GEURAS, D., GAROFALO, CH. 2013. PracticalEthics in PublicAdministration. Vienna: Management Concepts. 2011. 343 s. ISBN 978-1-56726-295-7. CHAPMAN, R. A. 1993. Ethics in PublicService. In CHAPMAN, R. A. (eds.) Ethics in PublicService. Edinburgh: Edinburgh University Press. 1993. s. 155-172 ISBN 0-7486-03-3-2. KERNAGHAN, K. 1993. Promoting Public Service Ethics: The Codification Option. In CHAPMAN, R. A. (eds.) Ethics in Public Service. Edinburgh: Edinburgh University Press. 1993. s. 15-30 ISBN 0-7486-0383-2. LAWTON, A., RAYNER, J., LASTHUIZEN, K. 2013. Ethics and Manage in thePublicSector. New York: Routledge. 2013. 184 p. ISBN: 978-0-41557760-1. MENZEL,D.C.2012. Ethics Management for Public Administrators: Building Organizations of Integrity. New York: Routledge. 2012. 304 s. ISBN 978-07656-3261-6. Národný program kvality Slovenskej republiky na roky 2013-2016. 2013. [online]. [cit. 2/9/2016]. Dostupné na internete: http://www.unms.sk/swift_ data/source/dokumenty/kvalita/2013/npk_2013_2016/NPK%20SR%20 2013_2016.pdf. ONDROVÁ, D. 2013. Ethics, Law and Ethical Conduct of Behavior. In Konsenzus v práve: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity Mateja Bela. Banská Bystrica: Belianum. 2013. s. 170-178. ISBN 978-80-557-0523-1. PRITCHARD, J. 2012. Codes of ethics. In CHADWICK, R. (eds.): Encyclopedia of Applied Ethics Ethics. London: Elseiver. 2012 s. 494-499 ISBN 978-012373-930-8. RADHIKA, D. 2012. Ethics in Public Administration. In Journal of Public Administration and Policy Research. ISSN 2141-2480, 2012. vol. 4, no. 2, p. 23-31. Recommendation of the OECD Council on Improving Ethical Conduct in the Public Service, Including Principles for Managing Ethics in the Public 152

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


Service. 2000. [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: http://www. oecd.org/gov/ethics/oecdprinciplesformanagingethicsinthepublicservice. htm ROHR, J. 1989. Ethics for Bureaucrats: An Essay on Law and Values. 2nd ed. New York: Marcel Dekker Inc. 1989 .354p. ISBN 0-8247-8032-9. SEKNIČKA, P. 2007. Etické hodnoty v ekonomické praxi. In PUTNOVÁ, A., SEKNIČKA, P. Etické řízenívefirmě. Praha: Grada. 2007. s. 34-65 ISBN97880-24716-21-3. SEVERSON, R. 1997. Ethical Principles for the Information Age. 1997 New York: Routledge. 161 s. ISBN 1-56324-958-8. The 7 Principles of Public Life. 1995 [online]. [cit. 2/6/2016]. Dostupné na internete: https://www.gov.uk/government/publications/the-7-principles-ofpublic-life/the-7-principles-of-public-life--2. VAJDA, J. 2004. Úvod do etiky. Nitra: Enigma. 2004. 250 s. ISBN 80-89132-12-X.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

153

Ondrej MitAĽ

Články


Články

Gabriela SZABARIOVÁ1

IDENTITA ZÁPADU A KRÍZA LIBERÁLNEJ DEMOKRACIE Abstrakt Cieľom príspevku je poukázať na špecifické znaky identity západnej civilizácie ako zdroja konceptu liberálnej demokracie, ktorá sa nachádza v kríze a poukázaťna hrozby a problémy, ktorým v súčasností čelí. Príčina krízy myšlienky demokracie v západnom svete však nespočíva v charakteristikách západnej civilizácie, ale je spôsobená prílišnou mierou neobmedzenej slobody. V závere práca poskytuje návrh riešenia súčasných problémov, v ktorom je kľúčovým faktorom obnovenie rovnováhy medzi slobodou, rovnosťou a poriadkom vo výstupoch politického procesu. Kľúčové slová: západná civilizácia, liberálna demokracia, kríza, identita. Abstract The presented paper aims at specific features of western civilization as an origin of concept of liberal democracy which finds itself in a deep crisis and to point out to threats and problems it is currently facing. However, characteristic features of the western civilization are not the main cause of the crisis of democracy but we consider unlimited freedom its main cause. We also try to provide a solution in which restoring balance between freedom, equality in outputs of political process is a key factor. Key words: western civilization, liberal democracy, crisis, identity.

1 ÚVOD Cieľom predloženého príspevku je v prvom rade poukázať na pôvod liberálnej demokracie, ktorý spočíva v jedinečných podmienkach západnej civilizácie charakterizovanej dedičstvom antickej civilizácie (predovšetkým filozofie), rímskym právom, ktoré položilo základy moderného európskeho (kontinentálneho) 1 Mgr. Gabriela, Szabariová, Katedra politológie, Filozofická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 401 80 Kočice, Slovensko, email: gabriela.szabariova@gmail. com. 154

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


právneho systému, hodnotami kresťanstva opierajúceho sa o vieru v Boha, vieru v jedinečnosť ľudskej bytosti a jej neutíchajúcu potrebu neustáleho sa zlepšovania. Pre západnú spoločnosť, na rozdiel od ostatných civilizácii, je typický tiež individualizmus, optimizmus a pluralizmus. Pôsobenie týchto faktorov a ich synergický efekt umožnili vznik myšlienky demokracie. V druhej časti príspevku poukazujeme na to, že ani demokracia nie je ideálnym systémom, ale má svoje limity. Nazdávame sa, že v súčasnosti sa nachádza v stave vážnej krízy, ktorá sa prejavuje v oblasti hodnôt, ekonomickej oblasti, no vedie i ku kríze identity samotných príslušníkov západnej civilizácie. Ďalej popisujeme prejavy týchto kríz, ale tiež najzávažnejšie problémy, ktorým demokratické režimy a vlády v súčasnosti čelia. Patrí k nim nárast nedôvery občanov, nárast radikalizmu a podpory extrémistických strán a iné, ktoré ohrozujú stabilitu vlád, spoločností a ohrozujú aj samotný demokratický systém ako spôsob rozhodovania o verejných záležitostiach.

2 ZÁPAD, DEMOKRACIA A KRÍZA 2.1 Západ a piliere identity západnej civilizácie Pojmy Západ, či západná civilizácia sa používajú dnes bežne, čo vyvoláva predstavu, že ich obsah je úplne jasný a známy. Napriek tomu existuje viacero názorov na to, čo chápať pod pojmom Západ, či západná civilizácia, a  medzi odborníkmi nepanuje jednoznačná zhoda. Ako uvádzajú Koch a  Smith, už starovekí Gréci „používali výraz „západ“ na označenie slobodného Grécka a „východ“ na označenie perzskej tyranie.“(Koch – Smith, 2011, s. 10) Samotný pôvod tohto označenia. resp. pojmu teda možno bez pochýb odvodzovať od označenia svetovej strany, pričom sa viaže taktiež na západné kresťanstvo.2 V tejto súvislosti Huntington poukazuje na skutočnosť, že „Západ je tak jedinou civilizáciou, ktorej meno sa odvodzuje od názvu svetovej strany a nie od mena niektorého národa, náboženstva či geografickej oblasti.“ (Huntington, 2001, s. 39) Z hľadiska obsahu sa pod pojmom západná civilizácia preto rozumejú prevažne štáty, v ktorých historicky dominovalo kresťanské náboženstvo – štáty západnej Európy, resp. celá Európa, pričom východnú hranicu Západu tvorí Fínsko, prechádza cez Bielorusko, Ukrajinu a  Rumunsko a vyčleňuje balkánske štáty. (Huntington, 2001) V tomto ponímaní Západ zahŕňa aj štáty strednej a východnej Európy, i keď do pádu tzv. Železnej opony za súčasť Západu považované neboli. (Koch – Smith, 2011) Ďalej sa k  nim radia USA, Kanada, ale tiež Austrália a  Nový Zéland, „ktorých obyvateľstvo tvoria zväčša potomkovia európskych 2 Poukázanie na spätosť s  kresťanstvom je nevyhnutné v  súvislosti so širokou možnosťou interpretácie svetových smerov – napr. západom z pohľadu čínskej kultúry a civilizácie môže byť Arabský polostrov a islamská kultúra. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

155

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


Články Gabriela SZABARIOVÁ

usadlíkov a kde ešte vždy prevláda európska kultúra.“(Koch – Smith, 2011, s. 11) S Európou ich spája spoločný pôvod, napriek tomu sa nazdávame, že tieto národy si v priebehu svojho samostatného vývoja osvojili svoje špecifické charakteristiky odlišujúce ich v mnohých aspektoch od európskeho obyvateľstva. Napriek tomu ich príslušnosť k západnej civilizácii nemožno spochybniť. V  súvislosti s  vymedzením západnej civilizácie S. Huntington uvádza, že Západná civilizácia nie je homogénna, ale „má tri hlavné časti – európsku, severoamerickú a latinskoamerickú,“ teda Latinskú Ameriku chápe na rozdiel od iných autorov ako súčasť západu. Zároveň však dodáva, že „politický a ekonomický vývoj latinskoamerických štátov sa diametrálne odlišuje od vývoja prevažujúceho v  severoatlantických krajinách. (...) Latinskú Ameriku teda môžeme považovať buď za subcivilizáciu vo vnútri západnej civilizácie, alebo ako samostatnú civilizáciu úzko spojenú so Západom.“(Huntington, 2001, s. 39)Pre potreby našej práce a tiež pre nejednotnosť názorov autorov však Latinskú Ameriku z analýzy vynecháme. Západná civilizácia sa v  mnohých smeroch líši od ostatných civilizačných okruhov. Má svoje špecifické znaky, ktoré sa kreovali v jej špecifickom historickom vývoji a  utvárajú charakteristickú identitu Západu, západnej civilizácie. S. Huntington k nim radí: • antické dedičstvo – zahŕňajúce všetko od gréckej filozofie, cez rímske právo, latinčinu, kresťanstvo až po racionalizmus, • západné kresťanstvo (ako katolicizmus, tak aj protestantizmus) – vyznačujúce sa vysokou mierou kolektívnej identity, keďže „u vyznávačov západného kresťanstva panoval vysoko rozvinutý pocit prináležitosti“, čo dokazovala i skutočnosť, že „Európania sa v 16. storočí nevydávali dobyť svet len pre svetskú slávu, ale pre slávu Božiu.“(Huntington, 2001, s. 68) • Oddelenie duchovnej a  svetskej autority – mocenský dualizmus ktorého počiatky siahajú do stredoveku v  západnej civilizácii prevažuje. „Odluka a následné strety medzi štátom a cirkvou sú typické pre západnú civilizáciu a  nemajú obdobu v  žiadnej inej.“(Huntington, 2001, s. 69) V  plnej miere sa stotožňujeme s tvrdením, že „toto rozdelenie autority významne prispelo k rozvoju slobody na Západe.“(Huntington, 2001, s. 69) • Vláda zákona a  rímske právo – rímske právo a  právne myslenie položilo základy neskorším prirodzeno-právnym teóriám, postaveným na prirodzenom práve, na základe ktorého mali panovníci vykonávať svoju moc. V 16. a 17. storočí sa myšlienka podriadenosti ľudí určitej vonkajšej moci rozvíjala a stala sa základom konštitucionalizmu a myšlienky ochrany ľudských práv. • Pluralizmus – západná spoločnosť bola od svojho počiatku pluralitná – tvorili ju jednotlivé (relatívne však uzavreté) skupiny – aristokracia, mešťania, roľníci či poddaní. Neskôr sa spoločnosť začala diferencovať i z hľadiska 156

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


tried.(Huntington, 2001, s. 68 – 72) Koch a Smith sa nazdávajú, že „Západ svoj úspech dosiahol do veľkej miery vďaka mnohým dôležitým myšlienkam a  skutkom, ku ktorým viedli, ako aj prostredníctvom hlboko vžitých a  často podvedomých vzorov myslenia a  správania.“(Koch – Smith, 2011, s. 8) K  hlavným príčinám úspechu radia (podobne ako Huntington) kresťanstvo, optimizmus, vedu, ekonomický rast, liberalizmus a individualizmus. Podľa ich názoru, s ktorým sa možno stotožniť, bolo práve kresťanstvo základom pre ostatné piliere západnej civilizácie, umožňujúcim jej na dlhé obdobie zaujať z  globálneho hľadiska dominantné postavenie. „Jeho originalita spočívala v troch prvkoch: v zosobnení Boha a jeho sprístupnení jednotlivcom; v  tom, že obyčajných ľudí pozdvihlo na najvyššie a  nebezpečne dôležité bytosti; a  v  tom, že zo sebazdokonaľovania jednotlivca, v súlade s božími zámermi, urobilo najdôležitejšiu vec na svete.“(Koch – Smith, 2011, s. 36) Vďaka kresťanstvu vznikla myšlienka dôležitosti indivídua a  jeho osobnej zodpovednosti za svoj život. Prinieslo tiež princíp sebazdokonaľovania, neustáleho vyvíjania sa, samozrejme, v  súlade s  Božím zámerom. Úspech kresťanstva spočíval i  v  tom, že syntetizovalo prvky židovského aj gréckeho myslenia.(Koch – Smith, 2011) V  období reformácie Martin Lutherredefinoval kresťanstvo a  obnovil dôležitosť osobného vzťahu s  Bohom, dôsledkom čoho sa (prevažne v  oblastiach, kde prevládal protestantizmus) rozvinula vo vyššej miere „individuálna zodpovednosť, individuálne sebavyjadrenie a  sebarozvoj prostredníctvom namáhavej práce a  poctivosti (...), ktoré už neiniciovalo náboženstvo, ale boli súčasťou spôsobu života a sebaúcty.“(Koch – Smith, 2011, s. 53) Je nespochybniteľné, že Západ v tomto období v oblasti vedy a technického pokroku expandoval (a predstihol i ostatné civilizácie), „k čomu ho do veľkej miery podnietila kresťanská túžba oslavovať a  pochopiť božie stvorenie (...) Jedným z nezamýšľaných dôsledkov reformácie bolo oddelenie vedy od náboženstva“(Koch – Smith, 2011, s. 53), čo umožnilo jej ďalšívývoj. Rozvoj vedy staval na ďalšom princípe – optimizme, ktorý spočíval v dôvere ľudí v samého seba a viedol ho k činom, ktoré boli zamerané predovšetkým na praktické dôsledky jeho konania, na snahu porozumieť svetu okolo seba a podmaniť si ho. „Západná veda dosiahla tak veľa preto, lebo jej ambície nepoznali hranice a  aj preto, lebo sa neustále zameriavala na praktické ciele, ktorými bolo zlepšiť život na zemi.“(Koch – Smith, 2011, s. 66)Obrovský náskok Západu v  podobe mnohých objavov, technológii a vynálezov priniesol ekonomický rast, bohatstvo a všeobecnú prosperitu. Tieto faktory vytvorili následne vhodné podmienky aj pre intelektuálny rozvoj, vedúci „k  novému pohľadu na ľudskú prirodzenosť a  ekonomický rast, ktorý naopak významne závisel od rozširovania slobody.“(Koch – Smith, 2011, s. 91) Hospodársky a  ekonomický rast spôsobili významné zmeny v  štruktúre a  spôsobe života spoločnosti – industrializácia, urbanizácia, vznik nových Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

157

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


Články Gabriela SZABARIOVÁ

spoločenských vrstiev a pod. . Zánik feudálneho zriadenia umožnil rozmach osobnej slobody a všeobecnú prosperitu. Na pozadí politických revolúcii v Európe a USA došlo k rozvoju politickej teórie a tiež praxe, postupne vzniká myšlienka spoločenskej zmluvy, ktorej základom je slobodný jednotlivec. Americká revolúcia zadefinovala štandardy liberalizmu, ktorými bola „demokracia, rovnosť, nediskriminácia, práva jednotlivca a  decentralizovaná moc.“(Koch – Smith, 2011, s. 142) 2.2Kríza liberálnej demokracie Špecifické podmienky za ktorých sa vyvíjala západná civilizácia a  ktoré si osvojila, predovšetkým sloboda, individualizmus, rovnosť, rešpekt k  ľudským právam a iné umožnili vznik liberálnej demokracie. Liberálna demokracia teda vychádza z hodnôt západnej spoločnosti. R. Dahl považuje za demokratický taký režim, ktorý spĺňa nasledovné kritériá: „Kontrola volených činiteľov nad armádou a políciou; demokratické presvedčenie a demokratická politická kultúra; žiadne silné demokracii nepriateľské zásahy zvonku; moderná trhová ekonomika a moderná spoločnosť; slabý subkultúrny pluralizmus.“ (Dahl, 2001, s. 132) Neskôr dodáva že „predpoklady na stabilnú demokraciu v určitom štáte sú nádejnejšie, ak jej občania a politickí vodcovia sú presvedčenými stúpencami demokratických myšlienok a hodnôt i demokratickej praxe, (teda) štáty s demokratickou politickou kultúrou.”(Dahl, 2001, s. 141) Možno sa domnievať, že práve v podmienkach západnej civilizácie sa vyvinulo a v najväčšej miere i pretrvalo demokratické zriadenie. V období expanzie Západu existovali (a dodnes existujú?) snahy o „export”spôsobu riadenia spoločnosti a usporiadania mocenských vzťahov po vzore Západu do štátov iných civilizačných okruhov, s odlišnou kultúrou, históriou, hodnotami, zvykmi a tradíciami. Tieto snahy vychádzali z nášho pohľadu z  etnocetrizmu, z presvedčenia o  nadradenosti Západu nad inými kultúrami, či národmi prameniaci z  vedecko-technických, ekonomických a spoločenských úspechov, ktorý vyústil do obdobia kolonializmu, či liberálneho imperializmu. Nazdávame sa, a historická skúsenosť predovšetkým z obdobia dekolonizácie to do veľkej miery potvrdzuje, že tieto snahy sú odsúdené na zánik. Príčinou sú práve vyššie spomínané podmienky, ktoré umožnili vznik demokratického systému v západných štátoch a ktoré (vo väčšej či menšej miere) v iných štátoch absentujú. Historický vývoj každého štátu je jedinečný, ovplyvňovaný miestnymi podmienkami – kultúrou, náboženstvom, zvyklosťami a špecifickým spôsobom života. Z uvedených príčin nemožno ideu demokracie a demokratické inštitúcie umelo (a často násilne) šíriť, či nanucovať. Idea demokracie je vo svojej podstate previazaná s identitou Západu nemožno ich od seba oddeliť. V Európe v 18. – 19. storočí „najsilnejším zdrojom identity bol národ.“(Koch – Smith, 2011, s. 19)Práve národná identita stála na počiatku zrodu nacionalizmu 158

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


v Európe, ktorý viedol v konečnom dôsledku k vypuknutiu dvoch svetových vojen. Zdalo sa, že myšlienka zjednotenia Európy a vytvorenia Európskeho spoločenstva a neskôr Európskej únie „potlačila nebezpečné formy nacionalizmu, presadzujúc zmysel pre spoločný záujem a  identitu medzi európskymi národmi.“(Koch – Smith, 2011, s. 19)Konflikty v  Európe však napriek tomu nezmizli. Európske štáty už medzi sebou síce nevedú otvorené vojny, no napriek svojmu členstvu v spoločnom zoskupení štátov nezhody a konflikty vyplývajúce z ich odlišnosti aj naďalej pretrvávajú. Situácia je ešte zložitejšia v  tom, že súčasná západná civilizácia, nazdávame sa, sa dostala do stavu krízy. Ekonomická kríza V roku 2008 postihla svet ekonomická kríza, ktorá ešte viac prehĺbila (už i tak) priepastné ekonomické rozdiely medzi štátmi, ale i medzi jednotlivcami navzájom. Nerovnosti v majetku a príjmoch spôsobujú mnohé problémy. Vo vnútri štátu vyvolávajú sociálne napätie a potenciálne konflikty medzi sociálnymi skupinami môžu viesť k destabilizácií systému ako celku, v krajných prípadoch (ktorých je však plná história) dokonca ohrozujú samotnú demokraciu. Na globálnej úrovni rozdiely medzi bohatými, hospodársky vyspelými štátmi a rozvojovými chudobnými krajinami vedú k zvyšujúcej sa miere migrácie, spôsobenej prirodzenou (geneticky podmienenou) ľudskou túžbou po lepších životných podmienkach. Nastáva situácia, keď zlomok populácie vlastní prevažnú väčšinu svetového bohatstva. Neustále sa zväčšujúce ekonomické rozdiely ako medzi štátmi bohatého severu a  chudobného juhu, tak i  medzi jednotlivcami v rámci jedného štátu3 poukazujú na skutočnosť, že „princípy súčasného trhového kapitalizmu, nad ktorými drží ochrannú ruku neoliberálna ideológia, nie sú dobrým riešením pri tvorbe vyváženej distribúcie bohatstva a majetku vo svete. Ukazuje sa, že nerovnosť distribúcie príjmov je jednou z hlavných príčin súčasnej krízy, ale zároveň aj jedným z potenciálnych zdrojov budúcich problémov v politickej, sociálnej a hospodársko-ekonomickej rovine. Neoliberálny kapitalizmus je zjavne v hlbokej kríze.“ (Gbúrová,2012, s. 13) Kríza identity Koch a Smith sa nazdávajú, že „najzaujímavejšia, najvážnejšia a najzložitejšia otázka, pred ktorou dnes stojí každý obyvateľ Západu, nie je ekonomické prežitie, ale identita.“ (Koch – Smith, 2011, s. 18) Jednoducho povedané odpoveď na otázku „Kto som?“ Moderná spoločnosť vytvára podmienky, v  ktorých je na túto otázku čoraz náročnejšie hľadať odpoveď. Identita sa stáva omnoho zložitejšou,  štruktúrovanou. Jednotlivé identity, ktorými jednotlivci disponujú sa vzájomne často prekrývajú, jedna do druhej zasahujú a  ovplyvňujú sa – či 3 M. Gbúrová(2012, s. 13) upozorňuje tiež na nárast ziskov nadnárodných súkromných korporácii, ktorý ostro kontrastuje so znižujúcimi sa príjmami ich zamestnancov. Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

159

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


Články Gabriela SZABARIOVÁ

už v pozitívnom zmysle spolupôsobenia, alebo vzájomného konfliktu. Vznik nadnárodných spoločností a zoskupení štátov hľadanie odpovede, a teda vlastnej identity nijako neuľahčuje, práve naopak. „Identita sa stala viacvrstvovou, odstredivou, prechodnou, svojráznou.“ (Koch – Smith, 2011, s. 21) Obyvatelia niektorých európskych štátov vystriedali niekoľko národných identít bez toho, aby čo i  len zmenili bydlisko, čo súviselo so zmenou hraníc štátov v dôsledku administratívneho členenia (či rozpadu multinárodných štátov) v  určitých historických obdobiach, najčastejšie po vojne. Konštrukt európskej identity, ktorý vznikol ako produkt politickej vôle integrovať a zbližovať európske národy v snahe predísť ďalším vojnovým konfliktom, vytvoril občana Európy – euroobčana bez štátu (aspoň nateraz) a udelil mu európske občianstvo. Európske občianstvo je v  súčasnosti len doplnkovým (nie plnohodnotným) občianstvom k občianstvu národných štátov, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že Európania sa v prvom rade identifikujú na základe štátnej príslušnosti, až potom sa považujú za občanov EÚ. V tejto súvislosti vidia Koch a Smith nasledujúce možnosti vývoja identity západnej civilizácie: - návrat k mnohým formám čisto miestnych a osobných identít bez zmyslu pre komunitu; - zmysel pre miestnu a osobnú identitu, na rozdiel od predošlého doplnený o dimenziu a obnovenie národnej identity; - zmysel pre miestnu identitu doplnený o  európsku identitu (namiesto národnej); - miestna a  osobná identita v  kombinácii s  pocitom kozmopolitizmu (svetoobčianstva); - miestna, osobná a národná identita doplnená o pocit prináležitosti k identite Západu (reflektujúc spoločné hodnoty, spôsob života, záujmy...).(Koch – Smith, 2011, s. 21) Kríza hodnôt a autority Západná civilizácia, ktorá mala v  minulosti jasne definované hodnoty (ako sme uviedli vyššie) na ktorých stavala, v  období posledných desaťročí akoby ich strácala a odkláňala sa od nich. Pod vplyvom modernizmu došlo k rozpadu tradičných hodnôt, ktoré boli stabilným základom spoločností i  politického systému. Proces ekonomickej, spoločenskej a  kultúrnej modernizácie spôsobil, že boli „spochybnené odveké zdroje identity a autority, ľudia sa začali sťahovať z vidieka do miest, boli vytrhávaní zo svojich koreňov a začínali si hľadať nové zamestnania alebo zostávali bez práce.” (Huntington, 2001, s. 104)Pod vplyvom rozvoja moderných technológii sa výrazným spôsobom zmenil spôsob života, v ktorom sú staré hodnoty a pravidlá správania nepoužiteľné. Nové pravidlá upravujúce medziľudské vzťahy a fungovanie spoločnosti ako takej však absentujú a vedú k pocitu vykorenenosti indivídua, stavu spoločenskej anómie, v ktorej dominuje hodnotové vákuum. Tento stav vyvoláva potrebu širšieho spoločenského 160

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


ukotvenia jednotlivca v spoločnosti, potrebu návratu k starým hodnotám, ich č redefinovania a prispôsobenia zmeneným spoločenským podmienkam. Chaos, ktorý tak nastáva je umocnený aj skutočnosťou, že obyvatelia Západu vo zvýšenej miere približne od 50. rokov 20 storočia prichádzali do styku „s veľkým počtom cudzincov a začínali byť vystavovaní novým typom medziľudských vzťahov, a tak potrebovali nové základy vlastnej identity, nové formy stabilnej komunity rovnako ako nové morálne predpisy, ktoré by im poskytovali určitý zmysel, význam a cieľ.“ (Huntington, 2001, s.104)Zvýšená miera migrácie vytvárala ešte väčšiu potrebu definovania vlastnej identity Západu a  zvonuobjavenia jeho stratených hodnôt, aby sa odlíšil od migrantov. Negatívnym dôsledkom tohto procesu bol (rovnako ako v  minulosti) nárast nacionalizmu a  extrémizmu, čo dokazuje aj nárast podpory extrémistických strán na oboch stranách politického spektra i  súčasný triumf strán a  kandidátov orientovaných antisystémovo. Tento vývoj poukazuje na hlbokú krízu dôvery v  hodnoty liberálnej demokracie, indikuje „únavu materiálu“, jej zlyhanie či  dokonca ohrozuje samotný demokratický systém, demokraciu ako ideál. Ako uvádza F. A. Hayek, „naďalej však nie je možné prehliadať fakt, že v poslednej dobe (...) vznikajú medzi premýšľajúcimi ľuďmi vážne obavy a  silnejúce znepokojenie týkajúce sa výsledkov, ku ktorým tento ideál často vedie.“ (Hayek, 1994, s. 273) Čo je však príčinou tohto javu? 2.3Sloboda, rovnosť, poriadok a problém spojených nádob Sloboda, rovnosť a poriadok sú základnými hodnotami, piliermi, na ktorých stojí spoločnosť a  bez ktorých „nie je možné naplniť demokratický princíp a nastoliť funkčné demokratické zriadenie.“ (Onufrák, 2012, s. 305) Tieto hodnoty je možné definovať a charakterizovať každú samostatne, avšak pre ich správne a  úplné pochopenie je potrebné ich vnímať vo vzájomnej súvislosti. Tradičné konzervatívne spoločnosti priorizujú poriadok pred ostatnými dvoma hodnotami, opierajúc sa o  rodinu, tradície či náboženstvo, ktoré považujú za stabilizujúce prvky spoločnosti. Charakteristická je pre nich tiež snaha „konzervovať“ – uchovávať spoločnosť v  nezmenenej podobe. Rovnosť je spojená s ideológiou socializmu vychádzajúceho z  myšlienky kolektivizmu, spolupráce, pospolitosti a  spoločného vlastníctva.Hodnota slobody jetypická pre liberalizmus, stavajúci na myšlienke individualizmu, osobnej slobody a prirodzených právach. Napriek tomu, že na prvý pohľad sa tieto hodnoty zdajú ako nezlučiteľné, nazdávane sa, že ich jednotlivé prvky sú prítomné v každej spoločnosti. Základom liberálnej spoločnosti je sloboda, ktorú však nemožno stotožňovať zo svojvôľou. Je to sloboda obmedzená – minimálne existenciou ostatných ľudí. V tomto zmysle je sloboda každého obmedzená rovnako, preto D. Dobiaš konštatuje, že „idea slobody vedie k idei rovnosti (...) Sloboda ako rovnosť pred zákonom, ktorú presadzuje štát, je nevyhnutne doplnená podobnou rovnosťou Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

161

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


Články Gabriela SZABARIOVÁ

pravidiel, ktorými sa ľudia riadia dobrovoľne vo svojich vzájomných vzťahoch“ (Dobiašová – Dobiaš, 2012, s. 49 – 50), čo umožňuje v spoločnosti zabezpečiť poriadok. Z  nášho pohľadu takéto chápanie možno ilustrovať aj na príklade spojených nádob – ak sa v spoločnosti kladie dôraz na jednu hodnotu, logicky to vedie k  poklesu dôrazu na ostatné dve. Ak spoločnosť (i ideálnom stave) reprezentovaná vládou ako verejnou mocou vo svojom rozhodovaní kladie dôraz na udržanie poriadku, musí tak urobiť na úkor slobody. Nazdávane sa však, že v  súčasnosti verejná moc rešpektujúc demokratické hodnoty a  mechanizmy kladie pri spravovaní verejných záležitostí dôraz na slobodu. „Implementácia demokratických mechanizmov však podľa niektorých teoretikov vedie v uvažovaní a politickej praxi do pasce nastavenej ľudskej slobode a radikálna demokracia môže viesť až k extrémom, transformujúcim pôvodnú interpretáciu pojmu sloboda na neobmedzený priestor vymanený zo všetkých konkrétnych väzieb (abstraktná sloboda). V mene tejto slobody sa rušia dejinné a spoločenské väzby, záväzné normy, viery či tradície.“(Dobiašová – Dobiaš, 2012, s. 47) Domnievame sa, že práve k tomuto v súčasných spoločnostiach západu dochádza a práve príliš mnoho (neobmedzenej) slobody spôsobuje v  spoločnosti značné problémy a  vyššie uvedené krízy. „Liberálne demokracie spočívajú na idei „vláda so súhlasom“. Vláda je na to, aby uspokojovala potreby a chránila práva občanov, ktorí na oplátku súhlasia s tým, že sa im bude vládnuť. Predpokladá to systém zastupiteľskej demokracie, v ktorom sa právo na výkon štátnej moci získava úspechom vo voľbách.“ (Heywood, 1994, s. 264) Máme za to, že súčasné vlády sotva rešpektujú vôľu občanov, ktorých možnosti zasahovať do rozhodovacích procesov sa napriek vysokej miere slobody (ako sme naznačili vyššie) zúžili len na súhlas, že sa im bude vládnuť. Ich jediná možnosť ovplyvniť politické smerovanie štátu a rozhodovanie verejnej mocije oklieštená iba na účasť vo voľbách. Rozhodovanie je v rukách politikov. „Profesionálni politici vládnu v  tom zmysle, že tvoria politiku a  prijímajú rozhodnutia a verejnosť sa iba žiada, aby vybrala, ktorej skupine politikov by sa vládna moc mala zveriť.“ (Heywood, 1994, s. 265) Napriek tomu však verejnosť nemá žiadne záruky, že títo politici budú skutočne vládnuť a rozhodovať podľa svojho svedomia a  vedomia v  prospech ľudu. M. Gbúrová v  tejto súvislosti poukazuje na viaceré deformity demokracie, ktoré „pochádzajú primárne z prostredia nadnárodného kapitálu a nadnárodných politických a ekonomických organizácií, ktoré majú najväčší vplyv na formovanie pravidiel a procesov globálnej ekonomiky a politiky. Tento vplyv posilňujú spájaním sa s partnermi z prostredia politických elít, intelektuálnych elít rozličného druhu a mediokracie.“ (Gbúrová, 2012, s. 8) Tento problém sa netýka iba národných štátov, ale je možné ho pozorovať aj na celoeurópskej úrovni v rozhodovacom procese v EÚ. (Eštok, 2012) Ako sme naznačili vyššie, v takomto prostredí významným spôsobom (a nie neoprávnene) narastá z  pohľadu občanov nedôvera voči politike ako takej 162

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


a voči demokracii samotnej. Uvedená skutočnosť je znásobená tiež pôsobením politických strán, ktoré sa stávajú pre jednotlivých občanov/participantov nečitateľnými a znemožňujú rozhodovanie v súlade s ich hodnotovým ukotvením (Bližšie: Bardovič, 2016).Ako upozorňuje R. Bzdilová, „Výrazný nárast nedôvery voči základným demokratickým princípom môže byť pri kolektívnom pocite znechutenia z politiky mimoriadne nebezpečný. Ak verejnosť odmietne etablovanú stranícky elitu, nemožno vylúčiť, že časť sklamaných voličov sa presunie k extrémnej pravici či extrémnej ľavici.“ (Bzdilová, 2015, s. 196)Vývoj posledných rokov ukazuje, že k tomuto neželanému javu dochádza a to v čoraz väčšej miere 3 ZÁVER Cieľom príspevku bolo, vychádzajúc z  charakteristiky západnej identity, poukázať na krízu súčasnej liberálnej demokracie, ktorá má svoj pôvod práve v  jedinečných podmienkach západnej civilizácie a  načrtnúť hlavné problémy, ktorým v súčasnosti čelí. Ako sme uviedli v prvej časti príspevku, identita západu vznikla v  dôsledku špecifických podmienok (antická tradícia, kresťanstvo, rímske právo, individualizmus, optimizmus), ktoré sú základom myšlienky demokracie. Demokracia ako spôsob vládnutia a  rozhodovania však nie je univerzálna,nemožno ju aplikovať kdekoľvek na svete. Naopak, sme presvedčení, že je geograficky ukotvená na oblasť obývanú západnou civilizáciou a  úzko s ňou spätá. Ako ukazuje história, pokusy implementovať demokratické princípy riadenia a  rozhodovania v  kultúrne odlišných štátoch viedli v drvivej väčšine prípadov k neúspechu, a ako poukazuje Huntington taktiež k zvyšovaniu napätia medzi jednotlivými civilizačnými okruhmi. Napriek tomu možno pripustiť, že implementácia niektorých prvkov demokracie v kultúrne odlišných štátoch môže byť úspešná a prínosná. V druhej časti sme poukázali na skutočnosť, že ani demokracia nie je ideálna a  okrem geografických limitov má aj svoje vnútorné obmedzenia a  problémy. Možno konštatovať, že západná civilizácia a  demokratické spoločnosti prechádzajú obdobím vážnych kríz. Ich hlavnou príčinou je z  nášho pohľadu príliš mnoho demokracie, príliš mnoho slobody, resp. prílišné zdôrazňovanie a  lipnutie na hodnote slobody, ktorá nie je ničím neobmedzená. Ako sme uviedli v príspevku, sloboda prevláda na úkor ostatných základných kategórii – rovnosti, ale predovšetkým poriadku. Absencia poriadku a pravidiel v akejkoľvek spoločnosti vedie k stavu anómie, k rozpadu spoločenských hodnôt a hodnotovej kríze, absolútna sloboda v  ekonomickej sfére vedie k  alokácii extrémneho bohatstva na jednej strane a  vzniku absolútnej chudoby na strane druhej. Priepastné ekonomické rozdiely vedú následne k  zvyšovaniu miery migrácie, ktorá je v súčasnosti najväčším problémom európskych, resp. západných štátov. Migrácia a  prítomnosť cudzincov prinášajú ďalšie problémy, no tiež prehlbujú Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

163

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


Články Gabriela SZABARIOVÁ

existujúcu hodnotovú krízu, krízu dôvery v autority a  hodnoty demokracie. Západná civilizácia sa tak dostáva do bludného kruhu. Riešením na prvý pohľad bezradnej situácie, z ktorej nejestvuje cesta von je obnovenie rovnováhy. Máme tu na mysli, že verejná moc by mala vykonávať takú politiku a  prijímať také rozhodnutia, ktoré by neustále oscilovali medzi hodnotami rovnosti, slobody a poriadku a udržiavali tak medzi nimi rovnovážny stav. Toto riešenie je z  teoretického hľadiska jednoduché, v  praktickej rovine však, len veľmi ťažko realizovateľné. Obávame sa dokonca, že v podmienkach demokratického systému je jeho realizácia priam nemožná a vyžaduje si úplne nový typ politického zriadenia, čím sa stáva výzvou pre budúce generácie. POUŽITÁ LITERATÚRA BARDOVIČ, J. 2016.Politické hodnoty v 21. storočí – slovenský kontext. In: DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – BZDILOVÁ, R. (eds.).Medzi jednotlivosťou a pospolitosťou. Košice: UPJŠ, 2016. ISBN 978-80-8152-450-9. s. 465-478. BZDILOVÁ, R.2015. Sekundárny analfabetizmus ako výzva súčasnej demokracie. In EŠTOK, G. – HREHOVÁ, M. – BARDOVIČ, J. (eds.).Výzvy a perspektívy vnútornej a zahraničnej politiky. Košice: UPJŠ, 2015. ISBN 987-80-8152-3960. s. 195-206. DAHL, R.2001. O demokracii. Praha: Portál, 2001. 191 s. ISBN 80-7178-422-2. DOBIAŠOVÁ, S. – DOBIAŠ, D.2012. Medzi slobodou, rovnosťou a demokraciou. In DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – ONUFRÁK, A. – BZDILOVÁ, R. (eds.).Sloboda-rovnosť-poriadok.Kam kráčaš demokracia. Košice: UPJŠ, 2012. ISBN 978-80-7097-979-2. s. 49-50. EŠTOK, G.2012. Kritériá demokratického procesu R. Dahla a demokratický deficit v EÚ. In DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – ONUFRÁK, A. – BZDILOVÁ, R. (eds.)Sloboda-rovnosť-poriadok. Kam kráčaš demokracia. Košice: UPJŠ, 2012, s. 251 – 266. GBÚROVÁ, M.2012. K problematike deformít v súčasnej demokracii (slovenský príklad). In DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – ONUFRÁK, A. – BZDILOVÁ, R. (eds.)Sloboda-rovnosť-poriadok. Kam kráčaš demokracia. Košice: UPJŠ, 2012.ISBN 978-80-7097-979-2. s. 7-25. HAYEK, F.A. 1994.Právo, zákonodarství a svoboda.Praha: Academia, 1994. 413 s. ISBN 80-200-0241-3. HEYWOOD, A. 1994.Politické ideologie. Praha : Victoria Publishing, 1994. 294 s. ISBN 80-85865-10-6. HUNTINGTON, S. 2001.Střetcivilizací. Boj kultur a proměnasvětovéhořádu. Praha: Rybka Publishers, 2001. 447 s. ISBN 80-86182-49-5. KOCH, R. – SMITH, Ch.2011. Samovražda západu. Bratislava : PremediaGroup, 2011. 226 s. ISBN 978-80-970661-5-4. 164

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016


ONUFRÁK, A.2012. (Ne)sloboda, (ne)rovnosť, chaos. In DOBIAŠ, D. – EŠTOK, G. – ONUFRÁK, A. – BZDILOVÁ, R. (eds.) Sloboda-rovnosť-poriadok. Kam kráčaš demokracia. Košice: UPJŠ, 2012.ISBN 978-80-7097-979-2. s. 305-320.

Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

165

Gabriela SZABARIOVÁ

Články


•Recenzie PALÚŠ, IGOR A KOL.: ÚSTAVNÉ PRÁVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

Košice, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2016. 200 s.

Vysokoškolská učebnica Ústavné právo Slovenskej republiky z pera autorov z Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika na čele s profesorom Igorom Palúšom je zatiaľ ostatnou odbornou prácou venovanou problematike ústavného systému našej krajiny. Zachytáva reálie ku koncu augusta 2016. Tento údaj je veľmi dôležitý preto, že práve oblasť ústavného práva a následne aj politického systému každej krajiny, vrátane Slovenskej republiky, je v neustálom vývoji. Každé parlamentné voľby a z nich následne odvodená politická reprezentácia má tendenciu neustále meniť zaužívaný stav vecí verejných. Aj táto vysokoškolská učebnica ako prvá identifikuje nový stav vecí napríklad v oblasti výkonu volebného práva, ktorý celkom zásadným spôsobom upravili dve nové zákonné normy – zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Problematika ústavného práva danej krajiny je organicky spojená s oblasťou politického systému a práve tieto dve oblasti patria ku kľúčovým témam prvého roka štúdia poslucháčov odborov ako verejná správa, politológia či európske štúdie. Hoci ide o znalosti z ústavných a politických reálií krajiny, ktorej sme všetci súčasťou, z dlhodobej pedagogickej praxe mi vyplýva, že práve tu spočívajú aj najväčšie medzery nových adeptov spoločenských vied. Preto je vždy povzbudzujúce a oceňujúce, keď sa k poslucháčom dostane práve takýto typ vysokoškolskej učebnice. Samotná štruktúra je rozdelená do jedenástich kapitol, ktoré veľmi vhodne mapujú danú problematiku. Od úvodného vymedzenia samotného pojmu ústavné právo, cez krátky, ale výstižný náčrt ústavného vývoja Slovenska v rámci spoločného štátu Slovákov a Čechov v rokoch 1918 – 1992, až po prijatie Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 a následného vzniku samostatnej republiky v roku 1993. Ďalšími kľúčovými témami sú ústavné vymedzenia štátneho zriadenia – problematika štátneho územia, štátnych hraníc, štátneho občianstva nielen smerom dovnútra, ale aj k občianstvu Európskej únie či štátnych symbolov. Samostatná pozornosť je venovaná základným právam a slobodám, nielen z pohľadu ústavného vymedzenia, ale aj charakteristike jej jednotlivých podôb, s ktorými sa stretávame v súčasnosti. Z pohľadu fungovania princípov demokracie a právneho štátu má veľký význam časť venovaná charakteristike a podobám priamej a Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 2/2016

166


Recenzie

zastupiteľskej demokracie, s dôrazom napríklad aj na referendum ako v podstate jediný nástroj priamej demokracie, hoci jeho praktické využitie je v doterajších reáliách u nás viac ako problematické a nedocenené. Ďalšie hlavné súčasti učebnice sú venované klasickým a zároveň nevyhnutným témam ako vymedzenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. V rámci týchto súčastí moci v štáte autori podrobne vykresľujú otázku pôsobností najvýznamnejších ústavných orgánov, ktoré sú nevyhnutné pre normálny život spoločnosti – parlamentu v podobe Národnej rady Slovenskej republiky, duálnej výkonnej moci reprezentovanej prezidentom a vládou a v neposlednom rade aj orgánmi súdnej moci – od všeobecných súdov až po orgán ochrany ústavnosti – Ústavný súd Slovenskej republiky. Táto časť je doplnená aj o ďalšie nevyhnutné orgány, ako napríklad prokuratúru, verejného ochrancu práv či kontrolnú zložku moci reprezentovanú Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Po prečítaní vysokoškolskej publikácie možno konštatovať, že ju napísal kolektív autorov, ktorý má zvládnutú danú problematiku na veľmi dobrej úrovni a je evidentné, že sú to odborníci, ktorí dlhodobo pracujú vo vysokoškolskom prostredí. Štýl písania a jazykové prostriedky sú na vysokej úrovni a daná práca má všetky predpoklady na to, aby oslovila nielen študentov materskej fakulty, ale aby sa stala súčasťou literatúry aj na iných fakultách, ktoré sa venujú podobným študijným programom. Pri ďalšom vydaní by som odporúčal autorom, aby sa súčasťou, alebo samostatnou publikáciou, stala časť venovaná načrtnutiu základných otázok a nasmerovania odbornej diskusii v rámci možných seminárov pri pedagogickom procese, napr. v podobe repetitória, v ktorom by nastolili najdôležitejšie a najzaujímavejšie otázky, otvorené odpovede a tým by v konečnom dôsledku donútili čitateľa sa hlbšie zamyslieť nad úskaliami ústavného práva v reáliách Slovenskej republiky. Najväčším rozdielom medzi odbornými prácami venovanými ústavným a politickým systémom je práve vymedzenie samotnej štruktúry publikácie. Kým ústavné právo sa veľmi podrobne venuje samotnému výkladu a porozumeniu textu ústavy a ďalších zákonných noriem, politický systém dopĺňa reálie aj o konkrétnych činiteľov, ktorí pôsobili či už pozitívne alebo aj negatívne pri výkone ústavných funkcií. Kto má ambíciu dokonale spoznať princípy fungovania modernej spoločnosti, musí zákonite ovládať nielen ústavnú teóriu, ale aj ústavnú a politickú prax. Práve táto vysokoškolská učebnica zapĺňa relatívne voľné miesto v jednej časti a je na iných kolegoch, aby doplnili aj tú druhú časť. Táto poznámka však už nesmeruje k autorskému kolektívu okolo profesora Igora Palúša, ktorý svoju časť zvládol na výbornej pedagogickej i odbornej úrovni. Peter HORVÁTH Katedra verejnej politiky a verejnej správy Fakulta sociálnych vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Bučianska 4/A, 917 01 Trnava Slovak Journal of Public Policy and Public Administration, vol.3, 1/2016

167


Slovenská revue pre verejnú politiku a verejnú správu Slovak Journal of Public Policy and Public Administration Ročník III. 2/2016 Toto číslo vyšlo v mesiaci December 2016

Vydáva: Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci so

Slovenskou spoločnosťou pre verejnú správu pri SAV Šéfredaktor doc. PhDr. Peter Horváth, PhD. Redakčná rada prof. Ing. Václav Vybíhal, CSc. prof. UJK Dr hab. Wojciech Saletra doc. RNDr. Jiří Ježek, PhD. doc. Saulius Pivoras, PhD. doc. PhDr. Ing. Ladislav Mura, PhD. doc. PhDr. Peter Horváth, PhD. Radosław Kubicki, PhD. VýkonnÍ redaktori PhDr. Ján Machyniak, PhD. PhDr. Marek Hrušovský Grafická úprava PhDr. Michal Imrovič, PhD. časopis vychádza 2x ročne Evidenčné čislo: 4926/14 Adresa redakcie: Fakulta sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Bučianska 4/A, 917 01 Trnava IČO: 360 789 13 Cena výtlačku 5,- Eur ISSN 1339-5637, ISSN 1339-7826 (online) Tlač: Michal Vaško - Vydavateľstvo, Prešov Náklad: 100ks


Obsah Články BARDOVIČ, Jakub: Politické strany – pragmatický aktér v procese tvorby politiky? IMROVIČ, Michal: Participation at the municipal level and social networks

KARASOVÁ, Júlia: Uplatňovanie štátnej environmentálnej politiky

MITAĽ, Ondrej: Zohľadňovanie etických princípov v podmienkach územnej samosprávy na Slovensku SZABARIOVÁ, Gabriela: Identita západu a kríza liberálnej demokracie

99 111 122 136 154

Recenzie HORVÁTH, Peter: Palúš, I. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky

Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave EV 4926/14 9771339563009 12

166

SJPPPA VOL.3_2/2016