Po štyridsiatke sa zvyšuje riziko niektorých ochorení

Do štyridsiatky nám naše telo dokáže stále celkom veľkoryso odpúšťať prešľapy v životnom štýle – nevhodnú stravu, málo spánku, nedostatok tekutín, deficit pohybu či stres. Potom však nastáva zmena, ktorá so sebou nesie priberanie a vyššie riziko vzniku určitých ochorení. Niektoré z nás to vnímajú ako prirodzenú súčasť života a za riešenie považujú pilulky na vysoký tlak či cholesterol, ktoré im predpíše lekár. Ďalšie si uvedomujú, že dôležitý je najmä zdravý životný štýl. Potom je tu pomerne malá skupinka dám, ktoré sa pustia do pátrania po skutočnej príčine svojich zdravotných problémov – sú si vedomé, že telo a duša sú prepojené, a že každá choroba je upozornením na to, že v našom živote nie je niečo v poriadku.

MÔŽU ZA TO HORMÓNY, ŽIVOTNÝ ŠTÝL, ale ajBOLESŤ DUŠE

Štyridsiatka je určitým míľnikom aj v oblasti nášho zdravia. Začínajú sa objavovať zdravotné ťažkosti, ktoré sme predtým vôbec nepoznali, ako napríklad vysoký tlak a cholesterol, osteoporóza, úzkosť, depresia, gynekologické zápaly, cysty a myómy, rakovina prsníka či nespavosť, často ruka v ruke s nadváhou. Sú za ne zodpovedné hormóny, alebo životný štýl, ktorému sme holdovali v minulosti a stále v ňom pokračujeme?

„Po štyridsiatke sa začínajú postupne zhoršovať naše kompenzačné a adaptačné schopnosti. Menej toho vydržíme, potrebujeme viac odpočívať, viac sa o seba starať. Pred viacerými chronickými chorobami (vysokým tlakom, ochoreniami srdca, osteoporózou…) ale ženy až do obdobia menopauzy (prechodu) chránia pohlavné hormóny. Menopauza môže prísť už okolo 40. roku života, obvykle však prichádza neskôr, v priemere až okolo 50. roku. Pred stáročiami boli ženy v štyridsiatke už poriadne upracované a strhané životom, mali množstvo detí a stávali sa babičkami. V dnešnej dobe rodíme prvé dieťa až po tridsiatke, výnimkou nie sú ani prvorodičky po štyridsiatke. Kým sme mladé, chceme si užiť a vybudovať kariéru, vyrovnať sa pracovným výkonom mužom. Ak sme takýto typ, okolo štyridsiatky prichádzajú následky vyčerpania a chronického stresu. Snažíme sa ujsť pred stresom na materskú, ale už narážame na problémy s plodnosťou. Okolo štyridsiatky sa dostávame do zrelého veku a ak sme sa predtým nenaučili pravidelne sa hýbať, začíname priberať a je stále ťažšie udržať si hmotnosť. Tento fe-

nomén sa ešte zhorší s poklesom hormónov v prechode,“ vysvetľuje MUDr. Lenka Bachratá, všeobecná a psychosomatická lekárka.

ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL JE DÔLEŽITÝ, ALE NEVYHNUTNÉ JE POČÚVAŤ SVOJE VNÚTORNÉ JA

Ak sme doteraz na zdravý životný štýl kašľali, je najvyšší čas na zmenu. Nemalo by nám byť ľahostajné, čo si servírujeme na tanier, ako dlho a kvalitne spíme, či sa dostatočne hýbeme, či pijeme primerané množstvo tekutín, do akej miery (ne)dokážeme zvládať stres…

„Životný štýl je určite dôležitý, ale dôležité je aj to, aby nebol diktovaný nejakou spoločenskou normou alebo módou, ale aby bol v súlade s tým, kto sme a čo v aktuálnej fáze života potrebujeme. Skrátka, je ideálne byť čo najviac sama sebou, mať sa rada, rešpektovať svoje možnosti, neupadať do stereotypov a nepodliehať spoločenským tlakom, ani očakávaniam okolia. Žena po štyridsiatke už má relatívne odrastené deti, odrobené roky praxe, zabehnutý život a domácnosť a často život žije v navných stereotypných schémach, z ktorých sa ťažko vystupuje. Robí všetko pre to, aby fungovala v práci, domácnosti a rodine, ale stráca v tom sama seba. Keď v živote stratím samú seba a svoje potreby potlačím mimo uvedomenie, prichádza na rad telo, aby

mi ich pripomenulo,“ hovorí Lenka Bachratá. A tu sa dostáva k slovu psychosomatika.

PSYCHOSOMATIKA

SA POZERÁ NA TELO CEZ DUŠU ČLOVEKA

Slovník cudzích slov definuje psychosomatiku ako „vedeckú

disciplínu zaoberajúcu sa problematikou vzťahu psychického a telesného zdravia i choroby (najmä pri chorobách psy-

chogénneho pôvodu)“. Pojem psychosomatický teda predstavuje fyzické príznaky (choroby, zdravotné ťažkosti), ktoré vznikajú alebo sú ovplyvňované našou mysľou a emóciami, čiže nepredstavujú dôsledok konkrétnej organickej príčiny v tele. Avšak niektorí odborníci na psychosomatiku nerozlišujú psychosomatické a „obyčajné“ choroby, nakoľko pri každom zdravotnom probléme sa treba pozrieť nielen na telesný a duševný stav človeka, ale celkovo na jeho život, ako napríklad na vzťah k sebe či partnerovi, na atmosféru v rodine alebo v práci. Napríklad bolesti zubov môžu naznačovať, že niečoho či niekoho máme plné zuby, kožné problémy zasa upozorňovať na skutočnosť, že nie sme vo svojej koži a bolesti chrbtice sú pripomenutím toho, že sme si na seba toho naložili príliš veľa. Čo na to odborníčka?

„Psychosomatika sa pozerá na zdravotné ťažkosti nasledovnou optikou: Kto vlastne sme a čo v živote potrebujeme? Kde sme sa v živote stratili sami sebe? Je v našom živote niečo ťažké a nezvládnuteľné, čo sme vytlačili mimo vedomia? Dostali sa naše potreby do konfliktu s potrebami iných? Čo nám choroba alebo zdravotný problém priniesli do života? Čo nám chcú povedať? Aj keď sa toto prepojenie môže mnohým javiť príliš alternatívne až ezoterické, dnešná veda potvrdzuje významné prepojenie medzi psychikou a fyzickým zdravím. Už dávno je známe, že emočný mozog je veľmi komplexne prepojený s vnútornými orgánmi. Že to, ako sa máme v určitej emočnej situácii, vnímame cez črevo alebo žalúdok. O čo presne v živote konkrétnej ženy a pri konkrétnych zdravotných problémoch ide, je však veľmi individuálne, a netrúfam si to vyjadriť nejakou významovou skratkou. Psychosomatika sa nedá zjednodušiť na to, že napríklad strach alebo smútok rovná sa ochorenie obličiek. Mnoho ľudí prežíva strach či smútok a ochorenie obličiek nemá a naopak. Problém nastáva práve vtedy, keď nás emócia prevalcuje, keď sa zasekneme, prežívame bezmocnosť, a keď ju miesto riešenia vytlačí-

me do nevedomia,“ upozorňuje lekárka.

AKO SKUTOČNE RIEŠIŤ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY?

Čo urobíme, keď nás začne trápiť nejaká choroba či zdravotný problém? Väčšina z nás ide k lekárovi. Ten nás vypočuje, vyšetrí a snaží sa nájsť primárnu organickú príčinu ťažkostí. Podľa niektorých zdrojov sa mu to však podarí iba v 15 – 20 percentách prípadov, čo je málo. Preto je nevyhnutné pátrať ďalej. Ak tak lekár či iný odborník urobí, často prostredníctvom rozhovorov zistí, že telesné ťažkosti sa objavili napríklad v čase, keď sa pacient začal trápiť v nefungujúcom manželstve, frustrujúcej práci alebo zvádza nejaký vnútorný boj.

Pri hľadaní príčiny treba vziať do úvahy aj ďalšie faktory, ako prenatálne pôsobenie a genetickú výbavu, vplyv prostredia a výchovy a najmä človeka samého – nezdravý vzťah k sebe a aj svojmu okoliu. Pokiaľ sa pacient rozhodne zbaviť sa svojich fyzických problémov, ako napríklad odísť zo stroskotaného manželstva, začne sa uzdravovať nielen jeho duša, ale aj telo. To však nie je ľahké, pretože vždy je jednoduchšie hltať predpísané lieky ako vystúpiť zo zóny komfortu a zmeniť svoj život.

Ak nám teda po štyridsiatke pribudne v zdravotnom zázname diagnóza osteoporóza, zrejme budeme pravidelne navštevovať lekára a absolvovať denzitometriu, kde nám budú kontrolovať hustotu kostí. Základom liečby sa stane užívanie vápnika s vitamínom D, ktoré by sme mali doplniť o pravidelný a vhodne zvolený druh pohybu. Avšak aj na tento problém sa môžeme pozrieť optikou psychosomatiky.

„Osteoporóza sa u žien začína objavovať najmä s nástupom menopauzy, ale je pravda, že sa významne častejšie vyskytuje u určitého typu žien. Dispozíciu k nej majú najmä ženy veľmi útle, s ochabnutým svalstvom a veľmi nízkou hmotnosťou. Príčin vzniku osteoporózy je určite viacero, patrí sem nedostatok živín, hlavne vitamínu D a vápnika, úbytok pohlavných hormónov alebo nedostatok pohybu. V psychofyziologickom kontexte je pre mňa ale veľmi významný pohľad jednej psychoterapeutickej školy zameranej na telo, ktorá sa venuje psychologickej funkcii jednotlivých svalov a ich súvislosti s vývojovými potrebami v detstve. Podľa tejto školy môže dieťa, ktorého potreby nie sú v skorom detstve uspokojované, reagovať rezignáciou na tieto potreby, ktorá sa prejavuje ochabnutím konkrétnych skupín svalov. Ochabnutie týchto skupín sa prejaví v ochabnutí celého postoja, ktorý býva typický. V tejto skupine vídame osteoporózu významne častejšie a u týchto (najmä) žien často už detstva pozorujeme generalizovanú hypermobilitu, teda veľmi voľné väzy, ktoré umožňujú nadmernú pohyblivosť kĺbov. Tieto ženy mávajú tiež oveľa častejšie sklon k úzkosti a depresii či k autoimunitným ochoreniam, napríklad zníženej funkcii štítnej žľazy. Tiež tu často pozorujeme funkčné a zápalové ochorenia čreva, napríklad celiakiu alebo potravinové intolerancie, ktoré osteoporózu umocňujú

práve nedostatkom minerálov,“ vysvetľuje skúsená lekárka.

Čo v prípade, keď nás postihne nejaká ťažšia diagnóza, prípadne nás pravidelne trápi rovnaký zdravotný problém? Určite by sme sa naň nemali pozerať iba z medicínskeho, ale aj z psychologického hľadiska. Ako hovorí prvé z Desatora lekára MUDr. Jána Hnízdila: