Tanec ako životný štýl

AKO ŽIVOTNÝšty’lTanec Tanec rozvíja predstavivosť a kreativitu, formuje Či je tanec umením alebo športom, postavu, ale hlavne si to je večná otázka polarizujúca pri ňom osvojujeme správne držanie tela názory. Tanec nie je šport – neexistujú víťazi a porazení, neexistujú merateľné míľniky. a posilňujeme svalstvo. Na druhej strane tanec vyžaduje Je neodmysliteľnou obrovskú mentálnu a fyzickú súčasťou života množstva zdatnosť, kondíciu, flexibilitu, ľudí v každom veku. Veľa vytrvalosť a silu. mladým dievčatám aj chlapcom otvára brány do sveta showbiznisu, herectva, ale tiež umeleckej MARINA VLASENKO je trénerkou a choreografkou tanečnej skupiny Lollipops. brandže. Do veľkej miery Ona sama začínala s tancom buduje sebavedomie, v 3 rokoch. Tanec, choreografiu rytmické a hudobné a pedagogiku študovala v Moskve. cítenie a tiež kondíciu. Na Slovensku žije 9 rokov.

Marína, musia mať dievčatá a chalani talent, alebo sa môže stať tanečníkom ktokoľvek vďaka tvrdej práci?

Dá sa pracovať s talentom, ktorý máš od prírody a rozvíjať ho, alebo môžeš mať talent, ale keď s ním nepracuješ, tak ho stratíš. A dá sa pracovať aj s človekom bez talentu, len ten posun bude pomalší. Predpokladom je správny výber štýlu tanca, pretože každý má isté predispozície. Mali sme deti, ktoré mali dobrý potenciál, ale počas roka ho nerozvíjali. Chýbal im zápal. Nemali iskru. My sa snažíme prepájať všetky pohybové prvky a motivovať deti a mladých, aby to vedeli následne aj zužitkovať v každodennom živote. A máme aj deti, ktoré nie sú také nadané, ale veľmi chcú, a preto do nich vkladáme veľa síl a energie pre úspešný vývoj.

Je tanec šport alebo umenie? Kde je hranica?

Tanec, ktorý vidíme v divadle, je umenie. Jeho úlohou je priniesť estetický zážitok a možnosť vziať si poučenie z príbehu, ktorý prezentuje. Naša tanečná skupina Lollipops patrí pod IDO (International Dance Organization) a je zamerané hlavne na súťažný tanec. Dôraz sa kladie na vysoký estetický zážitok, ktorý stelesňujú hlavne prvky akrobatickej gymnastiky a baletu. Je to show. Ale má presné technické parametre, ktoré sa bodujú veľmi detailne. Choreograf musí tvoriť podľa pravidiel a trendov, ktoré definuje IDO. Tanec, jeho nápad, príbeh, je super, ale body sa zbierajú technikou, rotáciami, výskokmi, rozmiestnením, dynamikou, atď. Čo rozhoduje o tom, či sa stanú z dievčat a chalanov výborní tanečníci?

Jednoznačne zápal pre pohyb, hudbu a tanec. Môže sa stať, že dieťa ešte nemá pre tanec zápal, vtedy odporúčame, aby tancovalo v kurze. V Riverpark Dance School máme množstvo kurzov, kde si dievčatá aj chalani osvoja pohybové základy. Hodiny pozostávajú zo zahrievacích cvičení, spevňujúcich a naťahujúcich cvičení a pohybových variácií. Súčasťou hodiny je tiež práca s hudbou. Pravidelne sledujeme mladé talenty v kurzoch a keď nájdeme potenciál, diskutujeme s deťmi, aj s rodičmi, či chcú ostať v kurzoch alebo chcú vyskúšať aj súťažnú zložku a posunú sa zase o level vyššie. Aktuálne máme špeciálnu ponuku práve pre chalanov, ktorí by sa chceli zdokonaliť v tanci, súťažiť, ako aj preraziť v umeleckej sfére – ročné členstvo budú mať úplne zdarma. Rodičia nás môžu kontaktovať kedykoľvek cez email marekova@riverparkdanceschool.sk Kedy je ideálne začať s tancom?

Ideálne je, ak je dieťa od útleho veku vedené k pohybu. Keď má 3 – 4 roky, stačia detské pohybové alebo tanečné kurzy, na ktorých sa naučia všetky základy. Nech sa učí cítiť priestor, nech sa učí počúvať hudbu, nech formou hry tancuje. Techniku sa stačí začať učiť až v 6 – 7 rokoch. Čakáme, kým deti trochu vyrastú, pretože my nejdeme cez silu a slzy ako napríklad v športovej gymnastike. Prvoradé je, aby mali deti z tanca a pohybu radosť.

Týchto päť dievčat z JVK, hoci o živote sa iba učí, už teraz vie, že tanec je ich život.

Ako sa deti môžu dostať do Lollipops?

Pre deti, ktoré nechodia k nám na kurzy, organizujeme 2-krát ročne konkurz. Prísť sa však dá kedykoľvek, k požiadavkám vieme pristupovať veľmi individuálne, radi poskytneme skúšobnú hodinu. Máme kategórie mini (3 – 6 rokov) , DVK 1 a 2 (7 – 11 rokov), JVK (12 - 16 rokov) a pripravujeme HVK od 16 rokov pre deti, ktoré nám vyrastajú z JVK. Určite budeme robiť konkurz pre HVK a pre všetky vekové kategórie uvítame aj chlapcov. Výhodou členstva u nás v skupine tiež je, že deti majú všetky otvorené tanečné hodiny a cvičenia, ktoré prebiehajú v Riverpark Dance School úplne zdarma. Tak si môžu ešte viac prehĺbiť tanečné a pohybové zručnosti aj mimo tréningov. Motivujeme ich tak k zdravému životnému štýlu a vždy sa tešíme, keď vidíme, ako rastú a prospieva im to v každodennom živote. Snažíme sa tiež do Riverpark Dance School pozývať rôznych zahraničných tanečníkov a organizujeme rôzne vystúpenia. Zároveň sú naši tanečníci a tanečníčky súčasťou rôznych eventov a natáčaní. Všetky novinky nájdete aj na našom webe www.tancuj.sk, prípadne Instagrame alebo Facebooku.

Dievčatá, ako ste s tancom začínali a koľko ste mali rokov?

Tamara Semanová, 14 rokov:

Začala som tancovať, keď som mala 10 rokov. Chodila som na jazzový kurz do RDS, ktorý v tom roku vytvoril tanečnú skupinu Lollipops. Bola som teda jednou z prvých členiek, bolo nás iba 5.

Sarah Tittl, 13 rokov: S tancom som začínala už vo svojich 3 rokoch. V šiestich rokoch som začala cvičiť aj modernú gymnastiku a v dvanástich som sa stala Lollipops.

Alica Szilagyiová, 13 rokov:

K tancu som sa dostala cez ZUŠ a do detskej Lollipops ma vzali v ôsmich.

Polina Belkina, 13 rokov:

Ja som prišla do Junioriek pred 3 rokmi, keď som mala 11 rokov, ale tancujem od svojich troch rokov. Začínala som v rôznych tanečných kurzoch, neskôr sa k tancu pridružila aj gymnastika.

Karolína Tkáčová, 12 rokov:

Aj ja tancujem už od svojich 2 rokov, modernú gymnastiku robím od 6 rokov. V Lollipops som od svojich 9 rokov, hneď od začiatku jej vzniku.

Koľko máte tréningov v týždni? Z čoho sa skladajú?

Tamara: Úplne na začiatku sme mali 2 tréningy v týždni a trvali 1,5 hod. No postupne sme sa zlepšovali a menil sa aj náš tréningový systém. Štandardne máme 4 tréningové jednotky v týždni, ktoré sú dvojhodinové a keď sa pripravujeme na súťaž alebo predstavenie, trénujeme aj cez víkendy. Aktuálne máme 3 jeden a pol hodinové reálne tréningy v týždni v malých skupinkách a 1 online tréning. Naša formácia je istým spôsobom rozbitá, no sme rady, že môžeme cvičiť a výhodou je aj to, že na nás trénerky vedia lepšie dohliadnuť. Máme hodiny klasického baletu, jazz a akrobatickej gymnastiky. Aký typ tanca si máme predstaviť pod označením „Jazz“?

Tamara: Je to v podstate moderný tanec s prvkami baletu. Ak máme v choreografii kulisy, mnoho rekvizít a tanec, ktorý musí mať výrazný príbeh, je mix rôznych tanečných štýlov, je to už tzv. show dance. Základom všetkého je však balet. Sarah: Jazz je hravý. Cez pohyb rúk a tela vieme vyjadrovať rôzne emócie a kreativita choreografií nemá hranice. Je to veľmi zábavné a zároveň krásne a profesionálne. Karolínka: Milujem dynamiku jazzu. Odmalička mám rada muzikálovú hudbu a tento štýl nám dáva možnosť prezentovať sa. Čo je podľa vás znakom toho, že tancom jednoducho žijete?

Sarah: Ja keď upratujem, pustím si hudbu a upratovanie sa takmer vždy zmení na tancovanie a veľmi dlhé upratovanie. Karolínka: Teraz, počas online vyučovania, takmer vždy sedím v rozštepe, špagáte alebo v inej pozícii z tanca. Chcela som si dať na chvíľu voľno a naozaj nič nerobiť. Ale nedalo mi to. Keď príde k nám kamarátka, ideme do garáže, kde máme spravenú tanečnú sálu a cvičíme, vymýšľame, hráme sa tancom.

A keď si pustím dobrý tanečný film, tak tam končí regenerácia a začína brutálna motivácia.

Čo považujete za svoj najväčší úspech a čo je vaším snom?

Tamarka: Pre mňa bolo jednoznačne najväčším úspechom víťazstvo na svetovom pohári v Petrohrade, kde sme minulý rok s Natašou Okruckou vyhrali prvé mieste s duom v jazze. Teraz sú súťaže pozastavené alebo prebiehajú iba čiastočne online, a preto ani nemám zatiaľ žiaden konkrétny cieľ. Sarah: Mňa motivuje každá jedna súťaž a cítim to tak, že každá jedna súťaž ma posúva bližšie k veľkému snu, ktorý sa iba formuje. Ako keby som krok po kroku skúmala, aký veľký sen by som mohla a vedela mať. Alicka: Mojím snom je stále na sebe pracovať a zlepšovať sa. Nemám konkrétny cieľ, vidím skôr tú cestu a želám si, aby moja cesta tanca bola nekonečná. Preto považujem za svoj veľký úspech aj účasť na každej jednej súťaži. Poli: Doteraz som zažila úspechy z ME, teším sa na každú súťaž, hlavne v jazze a v show dance. V budúcnosti by som si rada zatancovala v tanečnom filme. Karolínka: Tancovať v Agentkách ma presvedčilo o tom, že najkrajší zážitok a doterajší najväčší úspech nemusí byť sólo. Agentky sme tancovali v roku 2019 v kategórii show, malo to super príbeh a s babami sme si to naozaj veľmi užili. Zároveň snívam o veľkej svetovej show, kde sú vyzvané 2 najlepšie tanečnice, aby zatancovali na pódiu. Musí to byť úžasný pocit.

Rozmýšľa niektorá z vás, že si vyberie tanec aj ako povolanie?

Tamarka: Ja mám túto myšlienku v hlave. Určite by som sa chcela venovať tancu minimálne popri práci. Niekedy nad tým rozmýšľam aj ako nad povolaním. Stále sa mi to mení. Karolínka: Ako jediné hlavné povolanie asi nie. Nebudem donekonečna taká flexibilná ako som teraz, hoci by to bola pekná predstava, ale to asi nepôjde. Nebavia ma statické predstavenia, kde iba stojíš a spievaš. Túžim byť súčasťou predstavení, kde aj spievam a tancujem, kde je to živé a akčné. Baby, ste stelesnená pozitívna energia, ale prezraďte, ako oddychujete?

Poli: Pre mňa je najväčším relaxom poriadna dovolenka pri mori, voda a plávanie. Počas roka mi stačí aj uvoľňovací strečing doma po tréningu a dobrá kniha. Alicka: Ja som knihomoľ. Veľmi veľa čítam, veľmi ma to baví a je to pre mňa dokonalý relax. Nedávno som si vyskúšala aj otužovanie, bola to zaujímavá skúsenosť. Dosť ma to bavilo, chcela by som v tom pokračovať. Sarah: Mne najviac prospieva oddych formou prechádzky v prírode s kamarátkou. Aj ja som vyskúšala otužovanie, hoci som si myslela, že za nič na svete ma do studenej vody nedostanú. Ale mamina mi poradila, aby som si o tom niečo prečítala, prečo je to prospešné, a to ma presvedčilo. Tamarka: Mňa dokáže uvoľniť a zrelaxovať akákoľvek pozitívna zmena, ktorá ma v podstate vytrhne zo stereotypu. Stačí mi aj prechádzka alebo dobrý film. A keď si pustím dobrý tanečný film, tak tam končí regenerácia a začína brutálna motivácia. Karolínka: Pre mňa je najväčším relaxom to, keď si doslova vyložím nohy a nič nerobím. Ale že nič. Jediné, čo je lepšie od tohto relaxu je, keď toto robím aj s maminou.

Hráme sa tancom. Žijeme tancom.

Aktívny pohyb, otužovanie – to znie ako vzorový zdravý životný štýl. Aký majú pohľad na stravovanie dievčatá vo vašom veku?

Poli: Snažím sa jesť menej sladkostí, ale rozhodne nejem iba zeleninu. Najradšej mám ovocie každého druhu. Alicka: Vedome si nič nezakazujem, no mojou zásadou je, že jem iba to, čo mi chutí. A našťastie mi niektoré typické snacky, ako čipsy, ani nechutia. Dokonca som si zvykla už aj na to, že sa na mňa spolužiaci kvôli tomu pozerajú divne. Sarah: Snažím sa jesť hlavne bielkoviny a zeleninu, ale podľa mňa sa stravujem priemerne, lebo občas si dám aj sladkosti, pizzu, hranolčeky. Tamarka: Nedelím si jedlo, že čo môžem jesť alebo čo nemôžem jesť. Dám si všetko, čo mi chutí. Jediné, čo je u mňa trochu iné je to, že odmalička jem veľmi malé porcie. Karolínka: Ja mám veľmi rada mäso a stejky a dokonca moje prvé slovo bolo „mäso“. Dokážem jesť veľa, ale mamina na nás dáva pozor a dôkladne dbá na to, ako sa stravuje celá rodina.

Výsledkom našej práce v Lollipops nie sú iba umiestnenia na súťažiach, ale predovšetkým láska k tancu.

IVETA TKÁČOVÁ

je zakladateľkou tanečnej školy Riverpark Dance School a tanečnej skupiny Lollipops. RDS oslávilo v lete 10 rokov, Lollipops funguje 4 roky.

Ivetka, porovnajme Lollipops „vtedy a dnes“.

„Vtedy“ – sme začínali s 5 deťmi, z ktorých jedna bola moja dcéra a jedna dcérka mojej dobrej kamarátky. Začínali sme na zelenej lúke. O pravidlách a podmienkach IDO sme nevedeli takmer nič. Učili sme sa za chodu a na vlastných chybách. Ale vypracovali sme sa a dnes máme 130 lollipopiek s krásnymi slovenskými, medzinárodnými a umeleckými výsledkami. Čo bol ten moment, ktorý rozhodol o vzniku Lollipops?

Keď som si uvedomila, že sa kvýsledkom chcem dopracovať s deťmi inými metódami, ako drilovaním mladého telíčka cez slzy, bolesť a bez radosti z tanca. Keď som si uvedomila, že tie výsledky nie sú iba umiestnenia na súťažiach, ale láska k pohybu a k tancu. Nechcem, aby deti trénovali iba na súťaže, s ktorými zákonite skončia v dospelosti. Chcem, aby rozvíjali svoju lásku k tancu na celý život.

Aký je váš veľký sen?

Môj najväčší sen je, aby deti mali radosť z toho, že tancujú, že trénujú, že sú v partičke a že sa aj zúčastňujú súťaží. Aby necítili prehru, keď nestoja na stupni víťazov, ale cítili výhru s víziou do budúcnosti, že budú mať zdravé a silné telá. Moja stratégia je, že trénujeme pre šťastie detí a zachovávame všetky kritériá, aby tanec nešiel na úkor zdravia.